Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 11, 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7T/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124010170
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbora Hollá Sopková

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6124010170.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

22 7T/10/2024

Okresný súd Banská Bystrica na hlavnom pojednávaní dňa 11. 12. 2024 konajúc samosudcom JUDr.
Barborou Hollou Sopkovou v trestnej veci obžalovaného A. B. C., nar. XX. XX. XXXX v Banskej Bystrici,
takto

r o z h o d o l :

2 7T/10/2024
r o z h o d o l :

Obžalovaný: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX v Banskej Bystrici, trvale bydliskom D. XX, E. E.,

je v i n n ý, ž e

od mesiaca jún 2020 do 22. 11. 2021 na rôznych miestach v Banskej Bystrici vyhľadával osobný kontakt
s B. D., nar. XX. XX. XXXX a to aj štyrikrát v týždni tak, že ju sledoval počas omše v Kostole narodenia F.

B. na Kalinčiakovej ulici v Banskej Bystrici, sadal si ku nej do lavice, alebo za ňu, snažil sa jej prihovoriť,
sledoval ju na parkovisko pri odchode z kostola, viackrát išiel za ňou svojím vozidlom, jedenkrát sa
stalo, že išiel súbežne s jej autom po rýchlostnej ceste R1 v meste Banská Bystrica smerom zo Sásovej
do Radvane, pričom B. D. musela náhle zmeniť trasu jazdy, pripíjal sa k nej počas športovania na
sídlisku Sásová v Banskej Bystrici a od 24. 09. 2021 do 05. 10. 2021 jej takmer denne písal SMS
správy, email, snažil sa s ňou kontaktovať aj telefonicky, pričom tak koná napriek vedomosti o jej
nesúhlase, nezáujme o jeho osobu a tým jej výrazne znižuje kvalitu spoločenského ako aj osobného
života, obmedzuje ju, psychicky deptá, jeho správanie ju obťažuje až do takej miery, že nemôže viesť

plnohodnotný spoločenský, ani súkromný život,

t e d a

iného dlhodobo prenasleduje takým spôsobom, že to môže podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho
života s tým, že vyhľadáva jeho osobnú blízkosť alebo ho sleduje, kontaktuje ho prostredníctvom
elektronickej komunikačnej služby, písomne alebo inak proti jeho vôli,

č í m s p á c h a l

prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j ePodľa § 360a ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3
Trestného zákona, § 46 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona sa výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá
a obžalovaníému sa zároveň ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona sa určuje skúšobná doba v trvaní 18 (osemnástich) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 3 Trestného zákona sa obžalovanému počas plynutia probačného dohľadu a skúšobnej
doby ukladajú obmedzenia spočívajúce v zákaze:
- vstupu na miesta, kde sa súčasne zdržiava poškodená B. D., nar. XX. XX. XXXX, najmä na ktorých
bol trestný čin páchaný,
- kontaktu s poškodenou B. D., nar. XX. XX. XXXX v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania

prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami.

Podľa § 51 ods. 4 Trestného zákona sa obžalovanému počas plynutia probačného dohľadu a skúšobnej
doby ukladajú povinnosti spočívajúce v príkaze:
- nepriblížiť sa k poškodenej B. D., nar. XX. XX. XXXX na vzdialenosť menšiu ako päť metrov

a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia,
- podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo sa zúčastniť na psychologickom poradenstve.

Podľa § 51 ods. 5 Trestného zákona je obvinený povinný strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú
probačným a mediačným úradníkom.

o d ô v o d n e n i e :

20 7T/10/2024

Prokurátor Okresnej prokuratúry Banská Bystrica podal dňa 15. 02. 2024 na Okresný súd Banská
Bystrica obžalobu sp. zn. 1 Pv 253/21/6601 – 63 na obvineného A. B. C. pre trestný čin právne

kvalifikovaný ako prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b), písm. c)
Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
od mesiaca jún 2020 do 22. 11. 2021 na rôznych miestach v Banskej Bystrici vyhľadával osobný kontakt
s B. D., nar. XX. XX. XXXX a to aj štyrikrát v týždni tak, že ju sledoval počas omše v Kostole narodenia F.
B. na Kalinčiakovej ulici v Banskej Bystrici, sadal si ku nej do lavice, alebo za ňu, snažil sa jej prihovoriť,

sledoval ju na parkovisko pri odchode z kostola, viackrát išiel za ňou svojím vozidlom, jedenkrát sa stalo,
že išiel súbežne s jej autom po rýchlostnej ceste R1 v meste Banská Bystrica smerom zo Sásovej do
Radvane, pričom B. D. musela náhle zmeniť trasu jazdy, pripíjal sa k nej počas športovania na sídlisku
Sásová v Banskej Bystrici a od 24. 09. 2021 jej takmer denne písal SMS správy, email, snažil sa s ňou
kontaktovať aj telefonicky, pričom tak koná napriek vedomosti o jej nesúhlase, nezáujme o jeho osobu

a tým jej výrazne znižuje kvalitu spoločenského ako aj osobného života, obmedzuje ju, psychicky deptá,
jeho správanie ju obťažuje až do takej miery, že nemôže viesť plnohodnotný spoločenský, ani súkromný
život je uvedený v obžalobe a výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Súd dňa 16. 02. 2024 rozhodol trestným rozkazom sp. zn. 7T/10/2024, voči ktorému podal obvinený

odpor, v dôsledku čoho súd určil termín hlavného pojednávania, na ktorom vykonal dokazovanie.

I.

Obžalovaný A. B. C. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10. 06. 2024 vyhlásil, že je nevinný.

V obžalobe sú uvedené určité, údajné skutočnosti, ku ktorým sa už vyjadroval, keď podal odpor
a predtým ešte návrh na zastavenie trestného konania. Na svojich vyjadreniach trvá. V období, v ktorom
mal trvať skutok, sa údajne udiali veci popisované v obžalobe. Mala sa udiať údajná súbežná jazda,
ale tá sa neudiala. V spise sú dokumenty, ktoré to dokladujú, no neboli brané prokuratúrou do úvahy
a tá jazda sa objavila aj v obžalobe. Potom ďalšia okolnosť v obžalobe, ktorá sa tak neudiala, je,

že od 24. 09. 2021 mal dennodenne písať poškodenej správy a ju kontaktovať. K tomu tiež priložilprepis komunikácie k poškodenej a preukazuje, že toto tvrdenie prokuratúry sa nezakladá na objektívnej
skutočnosti. Skutočnosti sa udiali inak, ako je uvedené v obžalobe. Ak by mal ďalej rozobrať, čo sa
mu kladie za vinu, tak je tvrdené, že od júna 2020 do 22. 11. 2021 mal vyhľadávať osobný kontakt

s poškodenou, a to aj štyrikrát v týždni. Tvrdil, že toto tiež nebolo preukázané a on osobne kontakt
so slečnou Svitekovou nevyhľadával vôbec. V tom období sa s ňou stretol v priemere raz za mesiac
a takmer výlučne to bolo v kostole Narodenia F. B. v G., kam chodieva dlhodobo. Je to niekoľko rokov,
čo navštevuje tento chrám. Takisto mal vedomosť, že slečna Sviteková tieto bohoslužby navštevuje
v iných časoch ako on. Bohoslužby sú v tomto kostole o 15.30 h a o 18.00 h. Obžalovaný má vedomosť

z výsluchov svedkov ako aj z výsluchov v iných trestných konaniach, že poškodená navštevuje omše
o 15.30 h a z tohto dôvodu sa ani raz nezúčastnil bohoslužby o 15.30 h, ale chodil na omše o 18.00 h.
Z tohto dôvodu, keď bol v jednom priestore počas bohoslužby so slečnou D., tak to nastalo v priemere
raz za mesiac a nastalo to za takých okolností, že slečna D. navštívila bohoslužbu o 18.,00 h s tým,
že ona mala vedomosť, že tieto bohoslužby navštevuje sám obžalovaný. Takisto sa stalo jeden jediný
krát, že si sadol za lavicu, kde sedela slečna D., pričom tomuto predchádzala situácia, keď slečna D.

navštívila bohoslužbu o 18.00 h a sadla si na miesto, na ktorom sa pravidelne zvykne zdržiavať on počas
bohoslužby. Vzhľadom na to, že túto situáciu vyhodnotil, vediac o predošlých skutočnostiach, že slečna
D. preukázala jej vlastným spôsobom záujem o to, aby sa jej prihovoril, tak, ako spomínal, raz si sadol
do blízkosti k nej a potom po skončení svätej omše ju aj oslovil s tým, že sa jej chcel slušným spôsobom
opýtať, prečo vyhľadala jeho prítomnosť a sadla si na miesto, na ktorom pravidelne sedáva on. Ďalej sa

v texte obžaloby uvádza, že sa k nej pripojil počas športovania. Podľa jeho vedomostí, okrem priestoru
kostola, ktorý uviedol, tak slečnu D. mimo priestorov chrámu stretol len počas udalosti športovania, ktorá
je uvedená a v obžalobe. V tej dobe zvykol športovať a behávať v priemere trikrát do týždňa, pričom
pravidelne na danej trase, ktorú mal obvyklú, stretával matku slečna D., pričom sa vždy zvykli pozdraviť.
Z toho vyplýva, že slečna D. mala vedomosť o tom, že on pravidelne športuje na tejto trase. Obžalovaný

vobvyklomčasevyrazilnaobvyklýokruh,ktorýbehávaapoasi200metrochzahliadolpredseboumatku
slečny D. a videl, že spolu s ňou je na prechádzke aj slečna D.. Ako ich zahliadol, vzhľadom na to, že mal
skúsenosť, ako slečna komunikuje, že keď sa iba ukáže, tak má dochádzať k tomu, že ju prenasleduje,
tak naschvál zastal a čakal asi 5 minút, aby dal priestor dámam, aby nedošlo k ich stretnutiu, keď videl,
že dámy sa odklonili od jeho trasy, tak na ňu znova išiel a znova si po 300 metroch videl, že sa pripájajú

na jeho trasu. Boli asi vo vzdialenosti 20 metrov a keďže sú na tej trase stromy, tak ich nemohol vidieť
skôr, čiže takto ich zaregistroval, že sú blízko neho a pozdravil sa im. Ďalej šiel svojou typickou trasou.
Keď sa vracal z tohto jeho okruhu, tak zrazu na mieste, ako schádzal z kopca, tak zahliadol na jeho trase
slečnu Svitekovú, pričom je predpoklad, že mala vedomosť, kadiaľ beháva, keďže pravidelne v týchto
miestach stretával matku slečny D.. Zároveň slečne D. pri jednom ich mnohých rozhovorov komunikoval,

resp. bola zvedavá, kadiaľ beháva, takže je predpoklad, že o tom mala vedomosť. Teda napriek tomu,
že mala takú informáciu, tak sa stále zdržiavala na trase, ktorú behával. Keď sa k nej blížil, slečna to
aj sama popisuje, sa začala rozprávať s údajne cudzím človekom. Toto jej konanie vyhodnotil, že nemá
záujem o to, aby sa k nej priblížil a kontaktoval ju, tak mierne zmenil svoje trasu, aby sa k nej nepriblížil
a určitým menším oblúkom zmenil svoju obvyklú trasu a potom sa na ňu vrátil. Keď sa asi po 200 metroch

letmo obzrel, videl, že slečna D. sa prestala zhovárať s týmto človekom a začala kráčať smerom späť,
podobným smerom ako sa on uberal. Hoci mal možnosť, aby sa otočil a bežal k nej, neurobil to a išiel
ďalej.Vobžalobejeuvedené,žemaltakkonať,hocivedelonesúhlasepoškodenej,noonvedomosťojej
nesúhlase nemal, keďže slečna Sviteková a ani nikto z jej okolia mu v danom období neodkomunikoval,
že slečna nesúhlasí s tým, aby ju kontaktoval, pričom ona sama viackrát navštívila bohoslužbu o 18.00 h

a zaujala miesto, na ktorom sa pravidelne zvykne zdržiavať a kde sa pred alebo po bohoslužbe zdržiava,
čím aj napriek skutočnostiam, ktoré sa v minulosti udiali, keď slečna mu verejne vynadala a potom za
nejaký čas si od neho zobrala kvety, tak na základe tohto usúdil, že slečna opakovane vyhľadáva jeho
prítomnosť a dáva mu tak priestor, aby ju oslovil a toto sa stalo v danom období jedenkrát. Vždy, keď
slečna D. verejne alebo osobne mu odkomunikovala, že o jeho osobu nemá záujem, vždy to rešpektoval.

Pokiaľ ona sama vyhľadala jeho prítomnosť, tak ju nekontaktoval, neprenasledoval a ani neobťažoval.
Taktiež mu nie je celkom zrejmé, akým spôsobom údajne znižuje kvalitu jej spoločenského života a ju
obmedzuje, keď mimo kostola a omše, kam chodieval on a aj ona pravidelne chodievala, tak ju streto
raz pri športovaní. Nikdy za iných okolností ju počas tohto obdobia nestretol a nikdy ju neprenasledoval.
Vždy rešpektoval jej rozhodnutia a nerobil nič proti jej vôli, ktorú mu odkomunikovala.

Poškodená mu viackrát povedala, že nemá o jeho osobu záujem, avšak mimo obdobia, ktoré je
v obžalobe. Avšak takto funguje celý vzorec jej správania, príde na miesto, kam on chodieva a takmer
vždy na to isté miesto chodievajú jej známi. Pri tejto príležitosti buď priamo obsadí miesto, na ktorom onsedáva, alebo prechádza okolo neho pri skončení omše, usmieva sa. On to vyhodnotí ako jej opakovaný
záujem. Pristúpi k nej, opýta sa jej, ako sa má, či by si chcela ísť niekedy si sadnúť na kávu alebo na
kofolu. Ona pri tom reaguje v zmysle tak, že však mu dala jeho číslo, ktoré má, a môže jej zavolať.

Niekedy sa stretnú, idú spolu, porozprávajú sa a je všetko v poriadku. O pár dní mu hystericky dá najavo,
že o neho nemá záujem, čo vždy rešpektuje. Stalo sa to viackrát. Cielene prestal chodiť na všetko, kde
by ju mohol stretnúť. Niekedy to bolo aj vyše roka. On ju nevyhľadával, ona vyhľadávala jeho. Aj v tomto
období, bez toho, aby ju vyhľadal, prišla na omšu, ktorú on navštevoval. V minulosti mu poškodená
vynadala, odmietla jeho osobu. V období od júna 2020 do novembra 2021 vyhľadala jeho prítomnosť,

prišla na rovnakú omšu a zaujala jeho miesto. V tomto období mu nepriamo napísala sms, že v tento
večer je s iným mužom. Túto správu si mohol vysvetliť rôzne, ale priamo, aby ho nekontaktovala, mu to
neuviedla. Priamo to nepovedala, že si neželá jeho kontakt, aby za nim nechodila. Ani nikto z jej okolia
mu to nepovedal.

Obžalovaný mal vedomosť, že slečna D. navštevuje omšu o 15.30 h. Boli už aj iné konania a j v nich

to vyplynulo, preto to vie. Potvrdili to aj iní svedkovia. Obžalovaný omšu o 15.30 h nenavštevoval.
V minulosti sa už spomínaný vzorec odohral viackrát. On chodieval na omše, na ktoré nechodieva
slečna. Za to aj od iných ľudí ona vedela, ktoré omše navštevuje. Obžalovaný sa v kostole v Radvani
zdržiava len na dvoch miestach a poškodená si presne tam sadla. Takže potom slečna si vyberie cestu,
že ide okolo jeho osoby, priblíži sa na vzdialenosť menšiu ako pol metra, narazí do neho, usmieva sa.

Toto sú skutočnosti, ktoré sa dejú podľa vzorca. Myslí si, že kostol v Radvani by pojal asi 300 ľudí a na
omšu o 18.00 h chodí asi okolo 30 – 50 ľudí. V laviciach teda ľudia nesedia na husto. Mnohých ľudí
pozná roky, chodia tam bývalí kolegovia. Chodievajú tam aj manželia, skoro každý má svoje miesto, je
to už zaužívané. Je to také rozložené, v lavici sedia aj vedľa seba. Poškodená sa mohla dostaviť na
neskoršiu omšu aj preto, že mala iné povinnosti, to berie do úvahy, ale napriek tomu sa stala situácia,

keď ho vyhľadala cielene. To sa stávalo raz do mesiaca, raz za dva mesiace. Ani raz, okrem jednej
udalosti, k slečne nepristúpil, nesadol si za ňu. Aj svedkovia potvrdili, že sa obžalovaný zdržiava pri
vstupe do kostola alebo pri bočnom oltári, kde sa modlieva. Stalo sa, že stál v zadnej časti a bol na tom
mieste prvý, slečna prišla neskôr a ako vchádzala, mohla ísť rovno, doľava, obísť ho, no ona vošla tak,
že išla okolo neho. Usmievala sa. Stalo sa to asi dvakrát. Keď išli na sväté prijímanie, ona sa zdržala

v kaplnke, a keď sa on vracal, tak si pred ním zastala, zdvorilo ju pustil pred seba a išla pred ním na svoje
miesto. On niekedy aj čakal 5 minút, aby jej dal priestor, aby odišla, no ona neodišla. Vtedy prišiel za
ňou, nevedel, o čo jej ide a akonáhle vstúpil do priestoru, tak vstala zo stoličky a odišla preč. On zostal
ešte na mieste. Tieto udalosti sa stávali opakovane. Registrovali sa často, v kostole, usmiala sa. Stretli
sa v kníhkupectve, dala mu nejakú zľavu, on ju za to pozval, či by si šli niekde sadnúť. Ona reagovala

tak, že nemusí kvôli zľave. Iniciatívne mu dala číslo, aby jej zavolal. Ako vychádzal z kníhkupectva, tak
mu prízvukovala, aby číslo nestratil. Ozval sa jej, rozumel si s ňou ako so žiadnou inou, a to pozná
desiatky žien. Potom sa to zmenilo, začala afektovane reagovať, čo sa striedalo podľa vzorca. To, čo
opisuje poškodená je v rozpore s tým, či je realita, čo sa udialo. Poškodená má tendenciu skresľovať.

Svedkyňa H. B. vypovedala rovnako ako v prípravnom konaní a uviedla, že to bolo dávnejšie, ale počas
toho roka a pol bolo tých udalostí viac, ale pamätá si najmä tie z kostola. Chodia tam aj spolu s pani D..
Obžalovaný si k nej sadal do lavice, alebo si sadol za ňu. Často ju sledoval pohľadom, alebo ju čakal
pred kostolom alebo išiel za ňou na parkovisko. Tie situácie boli rôzne, on sa snažil pripojiť k nim ku
skupine, keď upratovali kostol alebo si sadol za ňu, keď boli chvály, kde B. účinkovala aj ako hudobníčka.

Ďalej bolo také obdobie, keď jej B. ukazovala správy od neho, zmeškané hovory. Ukázala jej lístky na
nejaký koncert do Londýna, ktoré už boli zaplatené. Bolo to emailom alebo v správe. Bolo toho dosť, bolo
to proti jej vôli. Ona ho odmietala, ignorovala tie správy, akýmkoľvek spôsobom sa snažila dať najavo že
nemá záujem. Svedkyňa bola tiež tou, ktorá sa snažila zabrániť kontaktu, napr. si sadla k B. v kostole
vedľa nej, aby tam už nebolo voľné miesto, alebo išli s ňou až k autu. Boli to také situácie. Celé ju to

obmedzovalo, aj spoločensky, aj osobne. Boli obdobia, keď povedala, že nebude chodiť do Radvane
a ani tam nechodila kvôli tomu, aby sa vyhla stretnutia s ním. Ju to psychicky deptalo a zhoršovalo jej
to kvalitu života tým, že ju neustále kontaktoval a ona to nechcela.

Navštevuje kostol v G., nepravidelne asi od roku 2013. Bohoslužby sa menili, boli nejaký čas o 18.00

h a potom boli aj o 15.30 h. Svedkyňa zvyčajne chodila na omše o 15.30 h a chodila aj poškodená.
No boli to rôzne obdobia. Na omšiach stretla aj obžalovaného. Bola svedkom aj toho, že obžalovaný
bol v chráme prítomný, aj keď tam bola poškodená. Bolo to aj období, ktoré je predmetom tohto
konania. Poškodená začala do kostola v Radvani pravidelne chodiť asi v roku 2016, nejaký čas po nej.Obžalovaný začal do kostola chodiť nejaký čas po B., nejakých pár mesiacov. Predtým ho svedkyňa
v kostole v Radvani nevidela. B. jej ho ukázala s tým, že to je muž, ktorý ju sleduje a že už ju našiel
aj v tomto kostole. Nepovedala by, že poškodená alebo obžalovaný mali svoje stále miesta v chráme.

Obžalovaný väčšinou stáva vzadu na jednej strane, ale chodieva aj do bočnej kaplnky na pravú stranu.
B. viackrát zmenila miesto, aby sa aj vyhla. Boli obdobia, keď sedávala v určitej časti. Svedkyňa tvrdila,
že poškodená dávala obžalovanému najavo, že o neho nemá záujem, že jej je nepríjemný jeho kontakt.
Najviac to dávala najavo ignoráciou, lebo povedala, že už nemá zmysel mu to hovoriť, lebo mu viackrát
dala najavo, že o neho nemá záujem. Aj iní ľudia z jej okolia mu to povedali. Snažila sa tým, že ho

ignorovala,nereagovala,nikdyneodpovedalanasprávy,nedvíhalatelefón,nepozeralasisprávy.Snažila
sa mu vyhnúť. Svedkyňa bola s poškodenou niekoľko rokov kolegyňa na základnej školy, potom sa stali
kamarátkami, takže sa intenzívne stretávajú roky a sú súčasťou spoločenstva roky. Sú si blízke. B. je
veľmi veselá, v pohode, je spoločenská, takto ju poznajú aj iní ľudia. Ale z tejto situácie plakala, vedelo
ju to vyviesť z rovnováhy, psychicky ju to deptalo, že nikde nemohla chodiť a že musela meniť, kam
chodila do kostola. Vždy sa udialo to isté, psychicky ju to deptalo, spoločensky obmedzovalo. Trvalo to

veľa rokov, malo to zásadný dopad na kvalitu jej života.

Stávalo sa, že pred obžalovaný čakal pred kostolom na B.. Dospela k tomu tak, že pred kostolom už
nebol nikto. B. ostávala v kostole naschvál, odchádzala ako posledná. Aj ona s ňou niekedy ostávala
alebo nejakí iní ľudia a obžalovaný čakal na pred kostolom alebo čakal v aute. Už tam iní ľudia neboli,

nebol dôvod, aby tam on postávala. Svedkyňa teda mala dojem, že čaká len na B.. Boli situácie, keď
k nej pristúpil, chcel sa k nej dostať, ale ona a aj iní sa tomu kontaktu snažili aktívne brániť. Stali okolo
nej, nebolo teda ani možné k nej pristúpiť. Svedkyňa si pamätá, že k nej pristúpil a snažil sa s ňou
kontaktovať. Obžalovaný poškodenú kontaktoval aj v kostole, aj pred kostolom. Pristúpil k nej, predtým
tamstálapozeralsanaňu.Vie,ževkostolesedávalinaľavejstranekostola,bližšiekstredu.Obžalovaný

stál vzadu. Svedkyňa si pamätá, že to bolo viac ako jedenkrát, čo sa obžalovaný zúčastnil omše aj
o 15.30 h, kedy tam bola aj poškodená.

Svedkyňa si spomína, že v období, ktoré je predmetom obžaloby, vídavala obžalovaného samého.
Je pravdou, že posledné dva roky obžalovaný má už viac známych, rozpráva sa aj s inými. Ale

predtým chodieval do kostola sám. Svedkyňa nevie konkretizovať, koľkokrát v priebehu jedného roka
aďalšiehopolrokaobžalovanýkontaktovalpoškodenú.Alepamätási,žetiejesennémesiaceseptember
až november 2021 boli veľmi intenzívne. Ukazovala jej správy, došlo k tej situácii v kostole počas
hudobného programu. B. potom riešila, že nebude chodiť, prestala aj chodiť na istý čas do kostola. Pred
kostolom k nej pristúpil raz, to si pamätá určite. Potom aj v kostole si sadal k nej alebo za ňu, alebo

odišiel a potom sa k nej vrátil. Snažil sa dostať do jej blízkosti. Svedkyňa išla do kostola s poškodenou
a sadla si vedľa nej, no bola iba ona sama s ňou, takže ostali ďalšie voľné miesta. Pamätá si na situáciu,
kedy si obžalovaný sadol za nich, o dve lavice ďalej. Potom sa stalo aj tak, že si prisadol počas omše,
lebo bolo menej ľudí. Stalo sa to aj v žalovanom období. Na omše chodievali aj o 18.00 h a aj o 15.30
h, potom častejšie chodievali o 15.30 h a pamätá si jeseň 2021, kedy to celé bolo intenzívne, situácii

o pokus o kontakt bolo viac. Ukazovala jej sms, zmeškané hovory. Z tohto obdobia si svedkyňa pamätá
najmä situácie z kostola v Radvani a nejakú situáciu z katedrály. Vie tiež popísať, že B. jej ukázala sms
a zmeškané hovory, nejaké fotky alebo jej o tom poškodená porozprávala, čo sa udialo. Svedkyňa vie,
že napr. I. C. alebo J. K. obžalovanému komunikovali, že B. sa s ním kontaktovať nechce. Boli aj ďalší
ľudia, ale spomína si menovite na týchto dvoch.

Svedkyňa obžalovanému napr. povedala, že aj upratovanie kostola nie je pre každého, že sú na to
určení ľudia. Svedkyňa kostol navštevuje štyri až päťkrát do týždňa, rovnako do kostola chodievala aj
poškodená.

Obžalovaný k výpovedi svedkyne uviedol, že si myslí, že nejaké veci, ktoré vyplynuli z výpovede, sa
mohli udiať aj pred alebo po žalovanom skutku. Svedkovia si to nemusia pamätať presne. Trvá na
tom, že sa nezúčastnil omše o 15.30 h., čo môže dosvedčiť aj desiatka iných svedkov. Preto si myslí,
že aj svedkyňa B. si to nemusí presne pamätať. Okrem toho jedného razu, kedy sa konali chvály, si
k poškodenej neprisadol, ani ju nijako neoslovil. Trvá aj na tom, že za ním nikto neprišiel s tým, že si

poškodená neželá, aby ju kontaktoval. Tie dve osoby (I. C., J. K.), ktoré spomínala svedkyňa, si myslí,
že mu to povedali v inom období. Trvá tiež na tom, že poškodenú na svätej omši registroval tak raz do
mesiaca, pričom svätú omšu o 18.00 h navštevoval tak tri až štyrikrát do týždňa.Svedkyňa C. C. taktiež vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní a tvrdila, že s B. D. sa poznajú
6 rokov. Obžalovaného pozná z rozprávania poškodenej alebo z kostola. Stretávali sa v Radvani.
Z toho obdobia si pamätá, bolo to dosť intenzívne obdobie, že B. to veľmi prežívala. Bolo to v kostole,

obžalovaný sa na ňu pozeral alebo si sadol za ňu. Párkrát sa stalo, že vyšla z kostola a on vyšiel tiež.
Vie, že chodil za ňou na parkovisko, vie o aute a aj o sms správach. Raz bola s B., keď jej volal, ale ona
nezdvihla telefón a podšľa nej dala dosť jasne najavo, že o neho nemá záujem, že k nemu neprechováva
žiadne city a bola aj taká situácia, že mali v kostole taký hudobný program a B. v ňom hrala na hudobnom
nástroji a obžalovaný prišiel, sadol si za ňu a B. sa veľmi roztriasla, bolo jej to veľmi nepríjemné a hneď

aj odišla. Lenže odišiel aj on za ňou. Svedkyňa vie o tom, že vonku bol ďalší kamarát, ktorý ju odprevadil
k autu. Od B. ešte vie, že ju potom obžalovaný v aute prenasledoval a ona mu zmizla, ale čakal ju
pred vchodom a odišiel až vtedy, keď začala kričať o pomoc. Bola veľakrát svedkom toho, že B. ho len
zbadala a zjavne jej to bolo nepríjemné, že jej to nerobí dobre, bola roztrasená. Aj pred ňou sa takto
roztriasla, videla, že jej to je nepríjemné.

Svedkyňa chodievala do kostola na omšu spravidla o 15.30 h, bolo to najčastejšie, ale niekedy išla aj na
omšu o 18.00 h. Obžalovaný predtým do toho kostola nechodil. Ona chodievala do kostola s poškodenou
častokrát, ale nie vždy. Keď poškodená videla obžalovaného, vždy znervóznela, roztriasla sa úplne, bolo
jej zle, presunuli sa do inej časti kostola a niekedy aj museli vyjsť z kostola von. Mali vo zvyku ostávať
v kostole aj po omši alebo na fare, ale začala chodievať aj z kostola potom skôr, bolo evidentné, že

sa necíti dobre, že prišla na ňu úzkosť. Nestalo sa, že keď prišla do kostola s poškodenou, už tam bol
obžalovaný. Svedkyňa začala chodiť do kostola skôr, ale pred šiestimi rokmi sa začala angažovať aj
spoločenstve, v roku 2018 a B. už tam chodila. Aj svedkyňa už vtedy vnímala, že do kostola chodí aj
obžalovaný. Priamo nebola svedkom toho, že by B. dala najavo obžalovanému svoj negatívny postoj
k nemu, ale mala možnosť čítať správy a tam mu to dávala dosť najavo, že si jeho kontakt neželá. Vie,

že pán K. to obžalovanému povedal, že B. si neželá jeho prítomnosť. Tiež vie, že mu dohováral brat B..

Popísala, že keby nebola s B., tak by si len myslela, že si sadol, ale bola v kostole a keby aktívne
nebránili tomu, aby si mohol obžalovaný prisadnúť alebo sadnúť za ňu či osloviť, tak by to urobil. Videla,
že sa k nej nakláňal. Ona s poškodenou chodievala do pravej časti kostola dopredu. Obžalovaný vstával

vzadu na pravej strane a po prijímaní sa chodieval modliť do bočnej kaplnky.

Svedkyňa videla, že obžalovaný z Moniky nespustil oči, nespustil z nej pohľad a prenášalo sa to aj na
nich, ktorí s B. boli.

S poškodenou do kostola chodievali ľudia zo spoločenstva, boli tam aj B. L., J. K.. Ona vždy s B. nebola,
ale keď bola, videla, že obžalovaný si k nej sadol, priblížil sa k nej. Na parkovisku ona sama nebola,
ale tiež od ľudí zo spoločenstva vie, že to aj na parkovisku prebiehalo podobne. Svedkyňa vie o tej
súbežnej jazde, nebola vtedy s B. v aute, vie to od nej a aj od B. L., že sa to udialo. Svedkyňa je v kostole
každý deň a bolo obdobie, keď B. chodila do kostola často, skoro každý deň, a potom prestala chodiť do

Radvane, chodila inde. Svedkyňa chodievala na omšu o 15.30 h, kde obžalovaného nestretávala. Ale
keď išla na omšu o 18.00 h, tak ho vídavala. Nebolo to tak, že by obžalovaný nejako hneď „vyštartoval“,
ale bol vždy blízko B., keď vyšla von, vyšiel aj on. Nebolo to vždy, ale vyšiel za ňou. Výjazdová cesta
z kostola je jedna.

Obžalovaný k výpovedi svedkyne uviedol, že trvá na tom, že poškodenú oslovil iba raz, čo potvrdila aj
svedkyňa. Zvyšné situácie sú založené len na hypotézach. Obžalovaný poškodenú cielene nesledoval.
Cielene sa tam nenachádzal. Čo sa týka parkoviska, aj iných situácií, jej dával priestor, aby ho opustila.
De facto každý veriaci komunikuje aj s inými ľuďmi, on sa tiež zhováral aj s inými, čo vyplýva aj
z fotografického materiálu, ktorý predložila poškodená. A pokiaľ ide o parkovisko, k tomu ešte uvádza,

že sú tam zúžené podmienky, kedy možno tento priestor opustiť len postupne. Buď on ho opustil skôr,
aby nebolo podozrenie, že poškodenú sleduje, alebo keď to nebolo možné, tak počkal, kým vyrazí jej
auto predo ním. Vždy sa snažil dať poškodenej priestor. S poškodenou má bydlisko vedľa seba, teda
sa náhodne stretli na križovatke, pričom to mohlo súvisieť aj s tým, že má rýchlejšie auto, resp. ona išla
pomalšie, pričom ani poškodená netvrdí, žeby ju prenasledoval. Ako vyplynulo z výpovede svedkyne

C., boli s poškodenou raz v bočnej časti kostola aj po skončení omše, pričom jej dal priestor, aby túto
opustili skôr, nenasledoval ich.Svedok F. J. K. taktiež vypovedal obdobne ako v prípravnom konaní a zopakoval, že B. D. pozná od
základnej školy a posledných 10 rokov je blízkou rodinnou známou, bola im svedkom na svadbe a je
krstnou mamou jeho tretieho dieťaťa. Je najlepšou kamarátkou jeho manželky. Obžalovaného pozná

najskôr z počutia, lebo celá táto situácia trvá už dlho, počul už príbehy o tom, ako B. prenasledoval
a chodil za ňou. Začalo sa to ešte vtedy, keď jeho manželka M. bola s B. animátorka a obžalovaný
stanoval sám blízko nich. Toto vie iba z počutia. Následne pozná obžalovaného z videnia z kostola, ale
to už bolo vždy spojené s niečím negatívnym, keď sa o ňom dievčatá bavili. On sám mu dohováral, mal
s ním dlhší rozhovor. To asi ale nebolo v predmetnom období, bolo to asi skôr. Tiež videl, že obžalovaný

chcelkontaktovaťB.atátosplačomodišlapreč.VrozhovorochjehomanželkysB.stálevystupoval,vždy
tam bola nejaká interakcia. Čo sa týka konkrétneho obdobia, je už ťažké datovať to presne. Spomína si,
že približne v tom období boli ti stretnutia v kostole, kde bol aj obžalovaný, aj B.. Bolo to obdobné ako aj
predtým, prišiel k B. a ona s plačom odišla. Videl, ako B. odchádza z kostola v doprovode spoločného
známeho a za ňou vychádzal aj obžalovaný. Lenže podobné zažil aj predtým, takže si len pomyslel, že
sa to deje zas. V tom období dochádzalo k rozhovorom medzi jeho manželkou a B., častokrát u nich

bola a aj on sa s ňou rozprával. Incidentov, ako už povedal, bolo veľa, ale živo si pamätá, že B. z toho
bola frustrovaná, niekedy smutná, cítila sa bezmocná, nevedela, čo s tým, cítila beznádej, nikto jej s tým
nevedelpomôcť.Zavolalaajpolíciu,aleničsanedialo,vyjadrilisíceľútosť,alepotomsatolentakuhralo.
Nič sa s tým nerobilo, cítila aj preto bezmocnosť. Potom to prechádzalo do takého stavu, že sa vyhýbala
nejakým udalostiam, lebo očakávala, že tam bude obžalovaný alebo čo ak sa tam objaví. Vnímal to cez

vzťah manželky k B. a aj cez svoj vzťah k B..

Svedok navštevuje kostol v G. a v tom období ho navštevoval dva až trikrát do mesiaca. Nebol tam každý
deň, býva v Sásovej. V tom rozhodnom čase bol svedkom, že v kostole sa nachádzal aj obžalovaný
v čase ako poškodená. Tých situácii bolo asi viac. Prišiel do kostola a meškal, nevidel B. v kostole,

ale zahliadol ju potom, ako vychádza z kostola s kamarátom, ktorý s ňou vychádzal. To už ale neriešil.
No bolo to výnimočné. Z jeho pohľadu videl v kostole obžalovaného, ako tam je, ako stojí a pozoruje
B.. Osobná interakcia nebola pravidelná. Nevie jednoznačne povedať, či poškodená obžalovanému
výslovne povedala, že si jeho kontakt neželá. Nebol pri takom niečom, ale môže povedať, čo sa s B.
rozprával, nikdy s tým B. nesúhlasila, nikdy nedávala iniciatívu pre nejaký kontakt obžalovanému. V tom

období nevie, či mu niekto iný komunikoval, že si jeho záujem B. neželá. Vie, že manželka M. bola
raz rázna a povedala obžalovanému, aby ju nechal, aby jej dal pokoj, ale nie je si istý, či to bolo
v tomto období. G. D., brat B., mu tiež dohováral, ale nevie, či to bolo v tom žalovanom období.
Svedok obžalovanému tiež dohováral, ale nebolo to v žalovanom období. Nemá nejakú presne datovanú
spomienku.VidelnaMonikestrach,frustráciu,bezmocnosť,túžburiešiťto,nobezvýsledku,bezradnosť.

Raz sedela u nich v kuchyni, začal sa o ňu báť, aby to ustála. Viackrát ju videl plakať, hovorila, že si to
nevedia predstaviť, čo prežíva. Rozmýšľala, ako pôjde domov, kedy pôjde domov, v akých časoch, akou
cestou. Stalo sa to súčasťou jej života, naozaj to bolo vážne. Napadlo mu pár príkladov, keď poškodená
musela zmeniť svoj program, ale nevie, či to bolo z toho obdobia. Po tomto období z počutia vie
o telefonátoch, kedy poškodený vyjadrila obavu, že ju obžalovaný prenasleduje autom. Obavu zdieľala

aj s nimi, že ona tam nepôjde, lebo sa bojí, že tam bude obžalovaný. Podľa jeho názoru musela meniť
svoj program.

To, že obžalovaný sleduje B., vie z toho, že on sa ňu pozeral. Mal pocit, že sa na ňu snaží pozerať.
Situácii bolo viac. Nevie povedať za obžalovaného, či sa smerom dopredu pozeral na B., z jeho pohľadu

to tak bolo. Vie to porovnať s inými situáciami, kedy to bolo očividnejšie, že ju sledoval, a preto si myslí,
že aj v kostole sa na ňu pozeral s cieľom ju sledovať.

Mimo kostola bol obžalovaný v blízkosti B. na parkovisku, časovo to presne nevie. Pamätá si ho tam,
čakal tam, nenastúpil do auta. B. šiel svedok aj odprevadiť k autu práve z dôvodu, že sa bála, že ju tam

obžalovaný bude čakať. Nejakú konkrétnu interakciu na parkovisku medzi ním a poškodenou nezažil.
Raz videl, že B. odišla skôr z kostola a obžalovaný išiel za ňou. Vtedy s ňou išiel pán L., ak si to dobre
pamätá.

Svedok uviedol, že v kostole ho videl samého aj na parkovisku, aj v kostole. Jeho dojem bol taký, že

obžalovaný chodil do kostola sám, tiež sa presunul z iného kostola do Radvane. V tom poslednom
období už bol aj v kontakte s inými, staršími farníkmi, nadväzoval vzťahy hlavne so staršími ľuďmi. Videl
ho teda aj samého, aj s inými.Obžalovaný sa k svedeckej výpovedi vyjadril tak, že je pravdou, že si s ním vydiskutovali určité
veci a prebehol medzi nimi rozhovor, ktorý sa však netýka prejednávaného obdobia. Čo sa týka
spomenutého stanovania, uvedené síce nie je predmetom skutku, ale uvádza k nemu, že bol na ten

tábor pozvaný, zatiaľ nechce uviesť kým a keďže v danom čase neboli iné možnosti ubytovania, tak
mu bolo doporučené, aby stanoval. K tomu rozhovoru s pánom K. ešte uviedol, že jeho predmetom
bol aj taký prípad, že slečna D. bola v kostole predo ním, otáčala sa k nemu a vyslovene sa na neho
usmievala, pričom svedok videl túto situáciu inak, avšak on sedel vedľa nej, nebol v jeho pozícii a takto
to prebiehalo zakaždým.

Svedok B. H. B. vypovedal, že pôsobil ako zamestnanec biskupského úradu a správca farnosti
rímskokatolíckej cirkvi v Radvani. Od roku 2013 tam bol ako kaplán, od roku 2019 ako správca farnosti.
Pôsobil tam do roku 2023 (30. 06. 2023). Je však v kontakte s farnosťou, raz do mesiaca. Zúčastňuje sa
aj modlitbových dní, stretnutí, kongregácie Najsvätejšieho Vykupiteľa (redemptoristi). To sú kňazi, ktorí
spravujú farnosť. Svedok teraz žije v Bratislave. B. D. spoznal v roku 2013 alebo 2014 na stretnutiach

mladých dospelých, kde tam prichádzala každý týždeň v stredu na stretnutia. Postupne sa stali priatelia
a známi, ona vstúpila do ich laického spoločenstva, čo je širšia duchovná rodina. B. je teda súčasť
ich rodina. B. bývala chvíľu aj v Bratislave a vrátila sa naspäť do Bystrice, v dôsledku čoho môže
konštatovať, že sa dobre poznajú, je jeho priateľka. Zároveň vykonával pre ňu aj duchovnú službu,
zúčastnili sa spoločne aj duchovných výjazdov na Slovensku aj v zahraničí. Obžalovaného pozná

niekoľko rokov, kedy začal postupne chodievať do kostola a navštevovať ich bohoslužby. K danej veci
môže povedať, že bol svedkom viacerých udalostí, kedy došlo ku konfrontácii, konfliktu, napätiu medzi
B. D. a obžalovaným. Jedna z nich bola, kedy počas otvorených modlitbových stretnutí v poslednú
stredu prišiel obžalovaný za B. dopredu, kde bolo vyhradené modlitbové miesto pre tých, ktorí sú
so spoločenstva, a on vlastne sa k nej priblížil, čo v B. vyvolalo napätie, nepokoj, nervozitu a iní zo

spoločenstva ju museli odprevádzať a chrániť. Minimálne trikrát zažil to, že počas bohoslužieb boli
ľudia, korí si museli k B. sadnúť, lebo obžalovaný sa k nej približoval. Bola to napríklad N. O., J. C.
alebo aj B. L. ktorý je svedkom tiež. Ďalej zažil to, že čakal obžalovaný na B. vonku pred kostolom,
ktorý ona upratovala a on ju čakal pred autom, kde boli pozdvihnuté stierače od auta a obžalovaný
povedal, že on s tým nič nemá. Prítomnosť obžalovaného alebo lepšie povedané priblíženie sa k B.

u nej vyvolávalo napätie, nepokoj, nedorozumenie a minimálne dvakrát to rušilo aj bohoslužby, keď sa
pani O. musela presádzať a posúvali sa po kostole. Bolo to už očividné aj pre mnohých iných, ktorí
boli na danej bohoslužbe. To, čo by ešte mohol povedať, je to jeho svedectvo, jeho prežívanie jeho
zmyslami, tak keď videl komunikáciu, slečna B. dala obžalovanému najavo, že si neželá jeho prítomnosť,
že ho nechce alebo aby s ňou nekomunikoval, nebol pri nej blízko, tak obžalovaný na to nereagoval

a neodišiel, napr. na tom parkovisku. Svedok musel sadnúť s B. do auta a vystúpil o ulicu nižšie a vrátil
sa, B. bola vtedy veľmi rozrušená, plná strachu a negatívnych emócií. Pre neho je také špecifikum, videl,
že obžalovaný chodí na sväté omše, aj keď tam nebola B., ale inak sa správa na omšiach, keď tam
B. je a inak sa správa, keď tam B. nie je. Istým spôsobom doteraz niektorým veciam nerozumie. Deň
pred pojednávaním mali súkromnú modlitbu a obžalovaný k nim prišiel v čase, keď bohoslužby nie sú

verejné. Vstúpil do kostola, keď tam bola B. a odišiel pred ňou. Nie je čas, kedy je to pre verejnosť
alebo pre navštevovanie. Obžalovaný teda prišiel v nie úplnom čase bohoslužieb a to videl častejšie.
Ale obžalovaný chodí do kostola, aj keď nie je B. v kostole.

Časový rozostup medzi incidentami alebo ich frekvenciu nevie uviesť. To, čo on zažil, nevie zaradiť

v intervaloch raz do týždňa alebo raz do mesiaca. Nevie to ani datovať. Vie subjektívne povedať, že ako
keby boli fázy, kedy je to na jednej kope, že sa to udeje v priebehu dvoch týždňov aj dvakrát a potom
sa aj mesiac nič neudialo, nič nevidel. Takto to on vnímal. Boli sväté omše, kde bol obžalovaný a bola
aj B., a incident nenastal. Povedal, že boli aj fázy, kde sa nič nedialo. Nemôže povedať, že videl všetky
incidenty. Svedok vo farnosti nie je jediný kňaz a za tie roky tam slúžilo aj desať kňazov, aj teraz sú tam

štyria. Nie je tam vždy prítomný.

Svedok nevie presne datovať pri svojej výpovedi, ktoré zo spomínaných udalostí sa v žalovanom období
udiali. Musel by sa pozrieť do kalendára, aby to vedel presne darovať. Keď išla B. na parkovisko v jeho
sprievode, čakal obžalovaný pri aute a keď prišla B., podišiel k nej, priblížil sa, aby povedal, že on s tým

nič nemá. Keď odchádzali od auta, ostal pri aute, bol bližšie k autu ako pri Monike. Priblížiť sa mohol
na vzdialenosť 2,5 m. Obžalovaný začal hovoriť a svedok s B. veľmi rýchlo nastúpili do auta a odišli.
K diskusii nedošlo, poškodená na to ani nereagovala, čo hovoril obžalovaný. Nemôže ani potvrdiť a ani
vyvrátiť, že by aj v iný čas obžalovaný stál na parkovisku a čakal na Moniku. Svedok obžalovanéhov tomto nesledoval. Svedok nesledoval ani iných, ktorí parkovali alebo boli na parkovisku. Svedok
vypovedá len to, čo vníma a neprináleží mu súdiť úmysly obžalovaného. Možno iní ľudia ho videli, ale
to nevie ani potvrdiť, ani vyvrátiť. B. svedkovi ukázala komunikáciu, kde mu napísala, že je s iným

mužom a vtedy sa jej obžalovaný pýtal, kto je ten muž. Vie, že mu odpovedala v tom zmysle, že ho to
nemá čo zaujímať. Vie o tom preto, lebo vtedy mali s B. pastoračný rozhovor a tým mužom, s ktorým
bola, bol on. Svedok jej vtedy povedal, aby to takto napísala, lebo nevedela, čo má robiť. Svedkom
inej komunikácie nebol. Svedok nemá vzťah s B. preto, aby riešil jej vzťah s obžalovaným. S B. začal
pastoračnú činnosť, ktorá nie je založená na tomto a extrémne s ňou ani nerozoberá detailne vzťah

s obžalovaným. Rozpoznateľne sa B. inak správa, keď je obžalovaný ďalej a keď je bližšie a niekoľkokrát
svedok videl, že obžalovaný B. pozoruje, hľadí na ňu. Komunikáciu medzi nimi nevidel, nekričal na ňu
ani v kostole, ani pred kostolom. Priblíženie k laviciam, kde B. sedela, a pohyb obžalovaného po kostole
by svedok opísal tak, že obžalovaný mení svoje miesto v kostole. Obžalovaný stojí v zadnej časti kostola
a prejde potom do bočnej kaplnky, keď tam B. nie je. Povedal by, že sa obžalovaný zdržiava viac v bočnej
kaplnke, kde je oltár F. B. a Matky ustavičnej pomoci, tam sa modlí a je potom otočený chrbtom k ľuďom

apriestoru.AkjeMonikavkostole,takobžalovanýstojítak,žejeviacorientovanýdopriestoru.Zpohľadu
svedka, keď B. nie je v kostole, obžalovaný sa zdržiava viac v bočnej kaplnke, počas takmer celej svätej
omše. A keď je B. v kostole, zdržiava sa obžalovaný viac pod chórom, v lete sa zdržiaval v chodbičke
alebo za lavicami, v zadnej časti. Z bočnej časti nemá výhľad na ľudí a v tom je podľa neho rozdiel,
ako to vníma obžalovaný a iní ľudia. Je prirodzené, že sa 80 % ľudí počas svätého prijímania presúva

po kostole. Môže potvrdiť, že obžalovaný sa v bočnej kaplnke po skončení svätej omše modlieva. Tá
udalosť, pri ktorej bola pani O., o tej vie, že táto pani aj nahrávala video, ako sa obžalovaný približuje
k poškodenej. Svedok si nepamätá, že by obžalovaný bol o 15.30 h na omši, ale nie je jediný, kto slúži
a taktiež nie je detektív, na omši sa sústreďuje na in veci. Bol svedkom, že B. sedávala aj na stoličke
naľavo v kostole, ale nevie, či tam bol zároveň prítomný aj obžalovaný a či to bolo v žalovanom období.

Vnímal, že sa poškodená správala inak v prítomnosti obžalovaného. Vysvetlil to na sms, kde B. mu
napísala, že je s iným mužom a on sa hneď pýtal s akým. Podľa neho je to teda vo vnímaní hraníc
obžalovaným, že si nežiada jeho prítomnosť alebo jeho záujem. Udiala sa aj udalosť v kostole, kde
bol prítomný pán L., pani C. či pani O. a bolo cítiť, že pani B. cez gestá dáva najavo, že nechce byť

s pánom obžalovaným. Napríklad chce, aby si k nej prisadli iní, pomohli jej a chránili ju. Stalo sa to
viackrát počas bohoslužieb, že ľudia prichádzajú k nej, nechce, aby sa k nej priblížil a zdá sa, že on
tomu neporozumel, neberie to do úvahy a v B. to vyvoláva napätie, nevie, ako sa má brániť, aby to
pochopil. Toto v nej vyvoláva bolesť, chaos, bezmocnosť, ako to vyjadriť. Aj spoločenstvo poprosila, aby
jej v tomto pomohli a chránili ju. Bohoslužby pred pandémiou boli len o 18.00 h a kvôli pandémii, kedy

bola znížená kapacita ľudí, tak sa zaviedla aj druhá bohoslužba o 15.30 h, čo sa zaužívalo a osvedčilo.
V sobotu je jedna bohoslužba a v nedeľu sú dve. Vie, že poškodená musela zmeniť svoje zvyky, čo sa
týka návštev bohoslužieb a to z dôvodu, že obžalovaný bol prítomný aj na iných bohoslužbách, keď sa
nachádzala aj v inom chráme alebo že on prichádzal na bohoslužby, keď ona prišla do Radvane. Že
vyhľadáva jej prítomnosť. Vie to od poškodenej a aj od iných ľudí, ktorí mu to povedali. B. prežívala

psychickú bolesť. Spôsobuje to, že je veľmi citlivá na prítomnosť obžalovaného, prežíva úzkosť, strach
a napätie, vyžaduje si, aby boli s ňou iní ľudia. Zmenilo to zvyky nielen jej, ale aj ľudí z ich spoločenstva.
Zmenilo to spôsob slávenia bohoslužby. B. hovorila o tom, že sa stali nejaké dve situácie, jedna na
sídlisku v Sásovej a spomínala aj sms správy, že zmenila bohoslužby.

Svedok nevidel, že by sa obžalovaný správal nejako agresívne k poškodenej. Z jeho prítomnosti mohla
mať pocity strachu, bezmocnosti. Zažil neobvyklú komunikáciu. Všimol si, že neskôr si obžalovaný
vytvoril vzťah s pani P. a bavil sa aj s inými staršími farníkmi. Tie staršie ženy zvykol aj odviesť autom.
Dá sa ale konštatovať, že na omše obžalovaný chodieval väčšinou sám. Keď bola pandémia, tak to
tiež obmedzilo kontakt s ľuďmi. Môže povedať, že správanie obžalovaného k poškodenej sa prejavilo aj

na chode bohoslužby. Zvažoval to riešiť aj ako narušenie liturgického zhromaždenia. Aj jeho to vyrušilo
a nevedel, čo to vyvolá u B.. Bavil sa o tom aj s inými farármi, že ak sa to bude opakovať, tak to už
budú riešiť ako narušene omše.

Obžalovaný k výpovedi svedka uviedol, že to, čo vypovedal pán svedok B. o pani O., že mala byť

svedkom nejakej udalosti, k tomu tvrdil, že ak si dobre pamätá, tak išlo o udalosť, ktorá nespadá
do obdobia, ktoré je predmetom obžaloby. Pred aj po slávení svätej omše sa zdržiava v bočnej
kaplnke, no počas bohoslužby v nej nie je, pričom v prípade potreby vie svoje tvrdenie preukázať aj
desiatkami svedkov. Ďalej trvá na tom, že ani osobne, ani v rámci sms komunikácie s ním slečnaD. neodkomunikovala, že si neželá, aby ju kontaktoval. Trvá na tom, že k slečne D. pristúpil iba
jedenkrát v spomínanom období počas modlitby chvály v čase poslednej stredy, k čomu by mohol možno
vypovedať svedok L.. Vyhlasuje, že počas bohoslužby slečnu D. neobťažoval. Zdržiava sa v kostole

pri jeho zadnej časti po pravej strane pri vstupe do kostola. Čo sa týka situácie na parkovisku, k tomu
uvádza, že slečnu D. nikdy nesledoval, nečakal na ňu. Ona nastupovala po skončení omše do svojho
auta, obžalovaný taktiež do svojho. Jediná udalosť, kedy k jej autu šiel bolo to, keď si všimol, že na jej
aute je odklopený zadný stierač a vzhľadom na to, že už v tom čase mal skúsenosť, že slečna D. voči
nemu výraznejšie emočne vystupuje, považoval za povinnosť jej vtedy povedať, že má odklopený zadný

stierač, avšak nie kvôli jeho konaniu. Keď jej to povedal, odišiel. Žiadnu ďalšiu činnosť nevyvíjal.

Svedok B. L. vypovedal, že B. D. pozná z kresťanského spoločenstva, ktorého členom je aj on
a stretávajú sa vo farskom kostole v Radvani. Chodili do spoločenstva, tak sa následne stali aj priateľmi
a stretávali sa s ňou aj s manželkou a postupne im porozprávala všetko, čo prežíva od roku 2008, čo jej
to všetko spôsobuje, porozprávala celú genézu skutkového stavu. Vie, že to ovplyvňuje B. život. Predtým

chodila do iného spoločenstva a kvôli tomu, že ju mal prenasledovať obžalovaný, tak zmenila kostol,
ktorý navštevovala dúfajúc, že bude mať od obžalovaného pokoj. Ale pokoj neprišiel. Obžalovaný si dal
tú námahu a našiel B. aj v inom kostole. Svedok vie potvrdiť, že obžalovaný navštevuje často aj iné
kostoly. B., keď rozprávala celú genézu, tak to zodpovedalo tomu, že obžalovanú hľadal, kde B. nájde.
B. v ten čas, ktorý sa spomína v obžalobe, chodia do Radvane a do spoločenstva. Niektoré aktivity

v spoločenstve nie sú verejného charakteru, ale obžalovaný vyhľadával akúkoľvek príležitosť, aby sa
s B. stretol. Pozná teda obžalovaného z toho, že je často prítomný v radvanskom kostole a často vyčkáva
do poslednej chvíle, kým B. neodíde alebo nenasadne do auta a až vtedy obžalovaný odchádza, čo
bolo aj týždeň pred pojednávaním. Je zarážajúce, že sa do reči dá s kadekým, aby to nevyzeralo, že je
tam zámerne, že sa tam zdržiava zámerne. Mnohých udalostí bol priamo svedkom, ale do predmetného

obdobia by dal také dve situácie. On sám si nevedel predstaviť, čo to môže byť, čo jej to spôsobuje.
Vedel, že B. kvôli tomu, že obžalovaný vedel, kam chodí, tak sa čo najmenej zdržiavala v radvanskom
kostole a chodila len na aktivity, ktoré súvisia s činnosťou spoločenstva. Kvôli veciam, ktoré súvisia
s obžalovaným, prestala chodiť do kostola do Radvane. Znižuje to kvalitu jej života. Chcela načerpať
vnútornú duchovnú silu, no nemôže. Čo je pre svedka tiež zarážajúce, je, že obžalovaný príde pred

kostol aj po skončení svätej omše, len aby sa presvedčil, či tam B. je alebo nie je. Z jeho pohľadu je to
prenasledovanie. Raz sa po svätej omši konala ešte taká udalosť, bola verejná a po nej ho B. poprosila,
aby ju išiel svedok odprevadiť k autu, lebo vedela, že obžalovaný je tam a chce s ňou nadviazať kontakt,
čo jej je nepríjemné. Obžalovaný šiel za nimi, stál, kým sa rozprávali, po celú dobu. B. svedkovi vravela,
že bude tam, kým ona nenasadne do auta a tak to aj bolo, rozlúčili sa so svedkom. Vtedy obžalovaný

ešte podišiel za ňou a oslovil ju, no bolo evidentné, že jej to je nepríjemné a utiekla do svojho auta,
do bezpečia. Po tomto incidente sa B. neukázala v kostole, radšej sa skrýva a nevedie plnohodnotný
život. Na Veľkú Noc sa udialo niečo podobné. Obžalovaný čakal na Moniku, tá vyšla z kostola a vyšiel aj
obžalovaný. Svedok to cez to vníma ako za preukázané, že obžalovaný chce s ňou nadviazať kontakt,
čo ale ona odmieta a je to vidieť, že jej to je nepríjemné. Je to smutné, že ona nemôže chodiť do kostola,

ktorý si vybrala.

V predmetnom období svedok opísal dva incidenty, ktoré sa udiali. Bol priamym svedkom týchto udalostí.
Tieto aj vníma ako závažné a relevantné. Nehovoril o udalostiach, kedy B. po omši musela utekať rýchlo
do auta, do bezpečia. Obžalovaný stojí dovtedy, kým B. neodíde, chce si k nej sadnúť, chce ju osloviť.

Svedok si ešte spomenul aj na situáciu, kedy si obžalovaný chcel sadnúť k B., ale musel si k nej najprv
prisadnúť on, lebo jej bolo veľmi nepríjemné, že chce vedľa nej sedieť obžalovaný.

Svedok netvrdil, že sa incident udial na modlitbách v poslednú stredu a je podľa neho jedno, v aký deň sa
to udialo, bol priamo pri tom. Akcia bola usporadúvaná verejne. Svedok si myslí, že spomenuté udalosti

sa týkajú žalovaného obdobia. Svedok sa zúčastňoval aj omší o 15.30 h a nevie uviesť, či bol v tých
časoch prítomný aj obžalovaný. Nevie uviesť ani to, či na omšiach o 15.30 h bola prítomná B.. Trvá na
tom, že vo výpovedi vypovedal to, čo vnímal a časovo to zaradiť nevie, je pre neho podstatné, že to
sám videl. Svedok obžalovaného nevnímal v iných kostoloch, no bol svedkom toho, že chodieval aj do
iných kostolov. Svedok zložil prísahu a vypovedá pravdu, čo videl svojimi vlastnými očami. Videl, že do

jedného kostola vstúpil o 16.30 h a potom prišiel na omšu o 18.00 h do iného kostola. Svedok ho videl
do kostola vstupovať, pracuje v centre, on v tom kostole nebol, ale vie, ako vyzerá obžalovaný a vie
povedať, že to takto bolo. Vie, že si obžalovaný raz chcel prisadnúť k poškodenej, ale nevie, či to bolo
v tom období. Hovorí všetko, čo považuje za potrebné, čo vie, že B. kazí život a spôsobuje jej to duševnúa psychickú bolesť. Je to súd, ktorý má rozhodnúť o tom, či to spadá do predmetného obdobia. B. v tom
incidente, ktorý popísal, bolo evidentné z mimojazykových prostriedkov, že o neho nemá záujem a zdá
sa mu, že povedala, aby jej dal pokoj, ale vybavuje si to matne, nie je si tým istý, preto to ani nespomínal

pred vyšetrovateľom, B. však vtedy pred ním utekala, tak podľa svedka to bolo dosť výstižné. Z tej inej
komunikácie je to dosť jasné aj z toho, ako nastupovala do auta.
B. nedala najavo obžalovanému, že by o neho mala záujem. Bolo to práve naopak a bol toho svedkom,
že B. vyjadruje svoj negatívny postoj, či už mimikou tváre, či to je gestika alebo iná mimojazyková
komunikácia. Jej je akýkoľvek kontakt s obžalovaným nepríjemný. Vie o tom, že B. hľadala pomoc.

Ktokoľvek je prítomný v kostole a B. vidí, že je tam obžalovaný, tak prosí, aby ju šli odprevadiť k autu
a oni v spoločenstve to už v podstate aj vedia. Pristúpia k nej už aj so súcitu, aby nemusela čeliť kontaktu
s obžalovaným. Svedok nevedel presne uviesť, či sa niekto pokúšal mu vysvetliť, že si B. neželá jeho
prítomnosť. Myslí, že asi niekto z kňazov sa o to pokúšal, ale B. povedala, že sa o to pokúšali už aj iní
z jej okolia, ale tiež povedala, že tam to nie je priechodné.

B. pozná od roku 2018 a primárne sa stretávajú v rámci spoločenstva. Fungujú na pravidelnej báze,
stretávajú sa intenzívne každé dva týždne. V súčasnej dobe sa skupiny trošku pomenili, ale v tom čase
sa s B. stretávali každé dva týždne a po nejakom čase sa im zdôverila. On sám nebol svedkom toho, že
by si B. pred ním s obžalovaným písala, alebo že by mu dala prečítať komunikáciu s ním. Vie ale o tom,
že jej posielal listy. Povedala im to. Sprostredkovane vie, že aj pri iných príležitostiach ju kontaktoval.

Nemôže povedať, že by sa obžalovaný k B. správal agresívne, ale raz videl, ako rázne k nej vykročil,
tak to pochopil, že ju prenasleduje. V čase skutku chodieval do kostola sám, dnes si vytvára kontakty
s farníkmi, ktorí tam sú, sú to starší farníci. No pred týždňom sa rozprával s hendikepovaným dievčaťom
a to dosť dlho aj po skončení a pre svedka to bolo zarážajúce. Celú situáciu vie popísať tak, že prestala
chodiť do spoločenstva. To sú mesiace, kedy B. medzi nich nepríde.

Obžalovaný tvrdil, že svedok vo svojej výpovedi hovoril opakovane o tom, že má nejaký pocit, myslí
si alebo sa domnieva. Ako príklad môže uviesť to, že ho videl ísť do kostola, keď on prišiel z práce
a z toho mal usúdiť, že navštívil viacero kostolov. Na vysvetlenie uvádza, že to, že vstúpi do kostola,
automaticky neznamená, že ide na bohoslužbu. Do kostola môže ísť z rôznych dôvodov a chodieva sa

aj spovedať. Ďalej tvrdil, že mal bez dôvodu rozprávať pred kostolom s hendikepovaným dievčaťom, no
nerozumie, prečo robí úsudky, keď nepozná históriu, nevie, koho poznám, s kým sa stretáva. K tomu
dievčaťu uvádza, že už ju poznám pár rokov. Bola situácia, kedy slečna D. sedela v lavici pred ním a on
si sadol do lavice za ňou, pričom vtedy si myslí, že tiež z lavice za ním si prisadol pán L., išlo o už
spomínanú poslednú stredu v mesiaci. Teda okrem tejto situácie podľa jeho vedomostí už iná nebola ,

kedy by si musel niekto k slečne D. prisadnúť. Záverom ešte uvádza, že každý veriaci vie, že denne
sa môže zúčastniť dvoch bohoslužieb a teda aj on môže takto navštevovať viac omší, preto odmieta
generalizovanie pána. L., tiež jeho domnienky a dohady o jeho správaní. Čo sa týka ešte udalosti v čase
Veľkej noci, o ktorej hovoril svedok, tak išlo o rok 2023 a považuje to za potrebné uviesť, keďže sa to
netýka prejednávaného obdobia. On ani pri tejto udalosti k slečne D. nepristúpil, čo tiež môžu potvrdiť

viacerí svedkovia. Tiež tvrdí, že nie je pravdou, že aj v predmetnom období chodieval do kostola sám,
nakoľko sa aj v súčasnosti, aj v danom období stretával s inými farníkmi, čo taktiež vie dosvedčiť.

Podľa § 263 ods. 1 a ods. 2 Trestného poriadku s poukazom na §135 Trestného poriadku bola prečítaná
výpoveď svedkyne – poškodenej B. D. (č. l. 126 – 152 a č. l. 357 – 385).

Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku boli oboznámené znalecké posudky:
- znalecký posudok č. 33/2022 a č. 20/2022 vypracovaný MUDr. Martinom Somorom a B. Q. J. (č. l.
30 – 89)
- znalecký posudok č. 72/2022 vypracovaný Ústavom pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii,

spol. s r. o. (č. l. 324 – 339)
Podľa § 269 Trestného poriadku sa oboznámili listinné dôkazy:
- trestné oznámenie (č. l. 1 – 3)
- podklady predložené poškodenou B. D. (č. l. 182 - 191 a č. l. 435 – 449)
- podklady predložené obžalovaným A. B. C. (č. l. 253 – 278 a č. l. 426 – 449)

- fotografie (č. l. 435; poznámka – obžalovaný uviedol, že ide o fotografie z roku 2023)
- rozhodnutia v skorších konaniach (č. l. 192 – 202)
- správy k osobe obžalovaného (č. l. 450 – 461)
- lustrácia v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov (č. l. 572 – 573)- lustrácia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (č. l. 574 – 575)
- odpis z registra trestov (č. l. 576)

II.

Prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b) a písm. c) Trestného zákona
(účinného do 05. 08. 2024) sa dopustí ten, kto iného dlhodobo prenasleduje takým spôsobom, že
môže vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život alebo zdravie, život alebo zdravie jemu blízkej osoby alebo

podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života tým, že vyhľadáva jeho osobnú blízkosť alebo ho
sleduje, kontaktuje ho prostredníctvom tretej osoby alebo elektronickej komunikačnej služby, písomne
alebo inak proti jeho vôli, a potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok (poznámka: v Trestnom zákone
v znení účinnom od 06. 08. 2024 je trestná sadzba až na dva roky, teda nepriaznivejšia pre páchateľa,
preto ju súd do úvahy nebral - § 2 ods. 2 Trestného zákona)

Obhajoba tvrdila, že obžaloba je nedôvodná a v konaní nebolo preukázané, že sa stal skutok, ktorý je
obžalovanému kladený za vinu. Neboli naplnené znaky nebezpečnosti a intenzita, ktoré predpokladá
skutková podstata trestného činu nebezpečného prenasledovania. Obžalovaný tvrdil, že on bol tým,
ktorý si musel dávať pozor a nemohol konať tak, aby si to poškodená zle nevysvetlila. Poškodená sa
už asi 15 rokov správa rovnakým spôsobom, kedy najprv koná tak, že si to vysvetľuje ako možnosť ju

kontaktovať a priblížiť sa k nej a neskôr reaguje poškodená tak, že si jeho prítomnosť neželá, pričom
obžalovaný je už veľmi opatrný a volí vyčkávanie, aby nebolo zle. Tvrdí, že poškodená opakovane
vyhľadala jeho osobu, dala na mu na seba číslo, prijala od neho kvety, či pozvanie na kofolu, čo
mohol vyhodnotiť ako záujem o jeho osobu. Poškodená vyhodnocuje veci okolo seba na základe
svojich emócií a predstáv a nie na základe faktov. Poškodená každú prítomnosť obžalovaného, jeho

aktivitu vníma spôsobom skreslenej optiky, čo preukazujú aj výpovede svedkov, ktoré narozdiel od jeho
výpovede nie sú konzistentné. Svedkovia si častokrát protirečia a tvrdia zásadne iné veci vo svojich
výpovediach z roku 2021 a z roku 2023. obžaloba vychádza výhradne a výlučne z údajných skutočností
uvádzaných poškodenou pri podaní trestného oznámenia. Nebolo, podľa obžalovaného, preukázané,
že by od mesiaca jún 2020 až do 22. 11 2021 vyhľadával na rôznych miestach v Banskej Bystrici

osobný kontakt s poškodenou, a to aj štyrikrát do týždňa, počas omše ju nesledoval a ani si k nej
nesadal, taktiež sa nekonala žiadna súbežná jazda, nepripojil sa k nej počas športovania, nepísal jej
denne správy a v danom období nemal žiadnu vedomosť o nesúhlase poškodenej, pretože mu to nikto
neodkomunikoval.

Ako už bolo uvedené, súd posudzoval skutok v skutkovej vete podľa Trestného zákona účinného do
05. 08. 2024, pretože z hľadiska trestnej sadzby je to pre neho výhodnejšie. Bral teda do úvahy aj tú
skutočnosť, že pre vyslovenie viny obžalovaného musel byť preukázaný aj znak dlhodobosti, ktorý sa
už v skutkovej vete trestného činu nebezpečného prenasledovania podľa Trestného zákona účinného
od 06. 08. 2024 nevyskytuje.

Objektívna stránka trestného činu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a Trestného zákona
spočíva v konaní páchateľa, ktorý iného prenasleduje takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú
obavu o jeho život alebo zdravie, alebo jemu blízkej osby a zhoršiť tak kvalitu jeho života. Zároveň
platí, že objektívna stránka je naplnená aj vyhľadávaním osobnej blízkosti osoby alebo jej sledovaním,

kontaktovaním prostredníctvom tretej osoby alebo prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby,
písomne či inak a proti vôli danej osoby, zneužitím osobných údajov na účel získania osobného alebo
iného kontaktu. Páchateľom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek a z hľadiska naplnenia subjektívnej
stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie.

Pri posudzovaní konania, ktoré by mohlo spadať pod skutkovú podstatu trestného činu, je potrebné sa
zameraťnajehopojmovéznaky–dlhodobo,dôvodnáobavaapodstatnýspôsobzhoršeniakvalityživota.

Žiada sa v tomto konkrétnom prejednávanom prípade ešte pripomenúť, že súd sa v prvom rade zaoberal
aj tou skutočnosťou, či skutok, ktorý je kladený obžalovanému za vinu, už nebol predmetom iného

trestného konania, pretože aj súdu je známe, že (tak ako to vyplynulo aj z výpovede obžalovaného,
poškodenej či svedkovu) kontakt obžalovaného s poškodenou trvá skutočne 15 rokov a niektoré
z konaní obžalovaného už boli predmetom trestného konania, ktoré sa však skončili ich zastavením pre
nepríčetnosť obžalovaného. (porovnaj č. l. 192 – 202).Po zistení, že žalovaného obdobia od mesiaca jún 2020 až do 22. 11. 2021 sa netýkalo žiadne
z doteraz vedených konaní, súd skúmal, či sú splnené podmienky trestnej zodpovednosti. Aj tu však súd

zistil, že v konaní nebola zistená nepríčetnosť obžalovaného, práve naopak znaleckým dokazovaním
(porovnaj č. l. 324 – 339) bolo zistené, že obžalovaný mohol rozpoznať protiprávnosť svojho konania
a aj ho ovládať, pričom posúdeniu bol podrobený aj znalecký posudok č. 33/2022 a 20/2022 (č.
l. 30 – 89) a znalecký posudok č. 56/2022 (č. l. 254 – 278) . Zo znaleckého posudku č. 72/2022
vypracovaného znaleckým ústavom Ústav pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s r. o.

vyplýva, že obžalovaný v čase skutku netrpel duševnou chorobou v úzkom slova zmysle. Znaleckým
vyšetrením bola u neho zistená diagnóza protrahovanej adaptačnej poruchy na báze zmiešanej poruchy
osobnosti; v staršom ponímaní možno hovoriť o senzitívne vzťahovačnom vývoji, psychopatického
typu. Uvedená porucha však zásadnejším spôsobom jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti počas
inkriminovaného obdobia neovplyvnila. Intelektová úroveň obžalovaného je v pásme nadpriemeru.
Introvertovanosť, problematická emočná angažovanosť a sociálna neobratnosť zapadá do rámca

schizoidných prejavov v koincidencii s príznakmi paranoidity a obsedantných prejavov, ktoré formujú
obraz zmiešaného typu abnormne štruktúrovanej osobnosti, ktorá sa vo významnej miere podieľa na
konaní, ktoré je obžalovanému kladeného za vinu. Opísané osobnostné charakteristiky obžalovaného
vytvárajú motivačné predpolie správania, ktoré mu je kladené za vinu. V obžalovanom sa v interakcii
s poškodenou postupne vytváralo presvedčenie, že ona je preňho tou vhodnou partnerkou, s ktorou

by dokázal žiť v partnerskom, resp. manželskom vzťahu, pri súčasnom skotomizovaní tých prejavov
poškodenej, ktoré neboli v súlade s jeho očakávaniami, resp. ktorými bližší kontakt s ním odmietala a tak
naďalej zotrvával v jej kontaktovaní. Konal tak predovšetkým vďaka svojej sociálnej nezručnosti ako aj
vďaka vlastnej frustrovanosti pri neschopnosti flexibilne zmeniť svoje nastavenie a preorientovať sa na
iný, perspektívnejší objekt svojho partnerského, resp. sexuálneho záujmu.

Poznajúc, že prejednaniu veci nebráni prekážka veci rozhodnutej ani nedostatok trestnej zodpovednosti,
sa súd pri vykonávaní dokazovania zameral na preukázanie toho, či boli naplnené znaky skutkovej
podstaty trestného činu.

Keďže páchateľom trestného činu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a Trestného zákona

môže byť ktokoľvek, obžalovaný také kritérium spĺňa, pretože sa nevyžadujú žiadne osobitné vlastnosti
či postavenie, ktoré by musel páchateľ splniť.

Pokiaľ ide o objektívnu stránku, teda konanie obžalovaného, tento tvrdil, že ju nenaplnil.

Podľanehonebolopreukázané,žebypoškodenúB.D.sledovalpočasomševKostolenarodeniaF.B.na
Kalinčiakovej ulici v Banskej Bystrici tak, že si sadal ku nej do lavice alebo za ňu a snažil sa jej prihovoriť,
sledoval ju na parkovisko pri odchode z kostola, viackrát išiel za ňou svojím vozidlom. Tvrdil, že sa to
nestávaloaništyrikrátdotýždňa.Jediný,ktouvedenétvrdil,bolvšakibaobžalovaný.Zvýsluchusvedkov
a aj poškodenej vyplynulo, že táto navštevovala kostol v Radvani v Banskej Bystrici a bola aj členkou

spoločenstva, ktoré malo a vykonávalo aktivity mimo rozpisu bohoslužieb, ktoré sa v predmetnom
období (jún 2020 až 22. 11. 2021) konali v pracovnom týždni v dvoch časoch o 15.30 h a o 18.00 h.
Obžalovaný v podstate mienil tvrdiť, že prenasledovanie poškodenej môže nastať asi len vtedy, keď sa
v rovnakom čase zúčastní aj on na svätej omši, pretože z dokazovania vyplynulo, že poškodená a aj
obžalovaný nenavštevovali vždy rovnaké bohoslužby. Avšak z dokazovania vyplynulo, že obžalovaný

sa v priestoroch a v areáli kostola zdržiaval aj v takých časoch, kedy aktivity farnosti neboli určené
pre verejnosť. Uvedené tvrdenie svedkov obžalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil a nesnažil sa
ani vysvetliť, čo tam robil. Pri tom je zrejmé, že ako praktizujúci veriaci vie presne, čo má robiť, keďže
ovláda aj pravidlo, že sa môže zúčastniť dvoch omší. K tomu súd uvádza, že omší sa môže zúčastniť
aj viacerých v priebehu dňa, avšak je dôležité, aby viac ako dvakrát do dňa neprijal M. C., teda neprijal

Eucharistiu. Podľa názoru súdu si je obžalovaný tohto vedomý, akurát to pred súdom neuviedol v snahe
poukázať na to, že nemôže chodievať do kostola viac ak dvakrát za deň. Z dokazovania vyplynulo, že
poškodená B. D. je nielen praktizujúcou veriacou alebo aj aktívnou členkou kresťanského spoločenstva.
Svedkovia zhodne uviedli, že poškodená sa omší zúčastňovala často. Svedkyňa B. vypovedala, že
ona sama je v kostole aj štyrikrát alebo päťkrát do týždňa a vie, že aj poškodená chodievala na omše

arovnakovnímala,ženaomšechodievaajobžalovaný,tedapoukazujetonato,žeobžalovanýskutočne
aj štyrikrát do týždňa mohol byť v kontakte s poškodenou.Obžalovaný sa tiež nesprávne domnieval, že každý jeden raz sa zároveň musel poškodenej prihovárať,
sledovať ju, prisadať si k nej či ju sledovať aj na parkovisko. Uvedené ale ani obžalobou nebolo
tvrdené. Obžaloba mu dávala za vinu, že počas takmer 18 mesiacov sa obžalovaný ocital v blízkosti

poškodenej, primárne v čase, keď sa zároveň vo farnosti Radvaň konali bohoslužby, pričom počas
tohto obdobia v jednotlivých razoch konal rozdielne, rôzne. Teda boli situácie, kedy poškodenú počas
omše len sledoval, potom si pri inej omši chcel k nej prisadnúť, pri inej sa jej zasa prihovoriť, či ju
sledovať na parkovisku. Inak povedané, neznamená, že obžalovanému sa kladie za vinu, že počas 18
mesiacov si každý jeden týždeň počas štyroch dňoch zároveň sadal ku poškodenej (i), tiež ju v rovnaký

čas sledoval (ii), sledoval na parkovisku (iii) a prihováral sa jej (iv). Tieto činnosti nevykonával všetky
naraz v počte 1 152 krát (4 dni x 4 týždne x 18 mesiacov x 4 činnosti). Práve naopak, jednotlivé
z týchto činností mohol vykonať aj len raz počas celého žalovaného obdobia a presne tak to popisoval
aj svedkovia. Je potrebné pripomenúť, že nie každý alebo aj súčasne všetci svedkovia boli priamo
účastní na tých činnostiach, kde však boli spoločne práve a len poškodená a obžalovaný. Nemôže
teda obhajoba obžalovaného spočívať v tom, že svedkovia nepopisovali skutočnosti tak, ako je to

uvedené v skutkovej vete obžaloby. Svedkovia skutočne popisovali len to, čo sami zažili a vnímali.
Každý svedok a poškodená vypovedali k rôznym skutočnostiam, ktoré ale v súhrne preukazujú, že
obžalovaný poškodenú aj sledoval, a to tak, že sa na ňu pozeral, pozeral sa smerom, kde stála (porovnaj
výpovede svedkov C., L. či B.) a inak sa správal, keď poškodená v kostole nebola (porovnaj výpoveď B.).
Svedkovia zhodne popísali, že obžalovaný aj u nich vzbudzoval dojem, že sledoval práve poškodenú.

Hoci sa obhajoba snažila otázkami na svedkov rozptýliť ich dojmy, že sa predsa obžalovaný smerom
dopredu nemusel pozerať práve na poškodenú, bolo preukázané, že poškodená vždy stála práve pred
obžalovaným v priestore, kam sa pozeral. Ani skutočnosť, že pred kostolom je jediná výjazdová cesta,
a teda že obžalovaný nemá inú možnosť ako ísť tou istou trasou pri výjazde z kostola, nenasvedčuje
tomu, že sa skutku dopustiť nemohol. Pretože bolo preukázané, že obžalovaný vyčkával na taký čas,

kedy buď poškodená z kostola vychádzala alebo ju už naopak na parkovisku čakal. Svedkovia sa zhodli
v tom, že poškodená neraz prosila, aby s ňou niekto na parkovisko išiel alebo čakala, že vyjde ako
posledná v snahe nestretnúť obžalovaného. V sledovanom období sa jej to však nie vždy darilo, pretože
svedkovia popisovali, že si k poškodenej v kostole sadali s cieľom zabrániť prisadnúť si obžalovanému
k nej, odprevádzali ju na parkovisko, no aj tak obžalovaný poškodený na parkovisku čakal. Tvrdil,

že tak napríklad konal, keď mala poškodená zdvihnuté stierače na aute, aby jej povedal, že on to
neurobil. Lenže sa uvedené konanie javí ako neprimerane nezrozumiteľné z jeho strany, pretože sám
zároveň uviedol, že vzťah k poškodenej je už 15 rokov ambivalentný (podľa jeho tvrdenia), teda ani
súdu nie je zrejmé, prečo mal potrebu poškodenej niečo vysvetľovať, keď vie, že poškodená reaguje
negatívne. Obžalovaný síce tvrdí, že poškodená na neho reagovala aj pozitívne, avšak podľa názoru

súdu v predmetnom období, ktorého sa skutok týka, takto poškodená nereagovala. Pozitívne mohla
k nemu pristupovať v čase, keď pracovala v kníhkupectve, teda v úplnom začiatku. Svedkovia totiž tiež
zhodne tvrdili, že poškodená o obžalovaného nemala záujem. Nereagovala na jeho správy, nereagovala
na jeho prihováranie, práveže sa snažila uniknúť, dokonca utekať. Podľa názoru súdu také správanie
bez pochýb možno označiť za nezáujem. Nepomohlo ani to, že poškodená obžalovanému napísala, že

je s iným mužom, Teda obžalovaného od kontaktovania poškodenej neodradilo ani to, že „by mohol mať
konkurenta“.

Obžalovaný tvrdil, že poškodená mu výslovne (zrejme teda len slovne) nepovedala, že o neho nemá
záujem, že v inom ako v žalovanom období sa to stalo, ale že práve v tomto (predmetnom) tomu

tak nebolo. Teda tvrdil, že o žiadnom nesúhlase poškodenej nevedel. Uvedenej obrane obžalovaného
však nie je možné vôbec uveriť. Skutková podstata trestného činu nebezpečného prenasledovania
nevyžaduje výslovný (len slovný) nesúhlas poškodenej. Nesúhlas poškodenej môže byť tak verbálny,
ako aj neverbálny a nie je vylúčené, že za poškodenú taký nesúhlas vysloví aj iná osoba. Z dokazovania
vyplynulo, že poškodená mu výslovne (aj keď nie od júna 2020 do 22. 11. 2021) povedala, že o neho

nemá záujem a okrem nej mu tak povedal aj jej brat či svedok J. K.. Konali tak aj manželky svedkov K.
a L.. Nič z uvedeného však obžalovaného neodradilo a neprimälo k tomu, aby pochopil, že poškodená
ho nechce, neželá si, aby sa k nej približoval, aby ju kontaktoval, aby ju vyhľadával a neželá si ani to, aby
jej sťažoval bežný život, kedy ho v podstate musela prispôsobiť tomu, aby ho nestretla, čo sa jej však
veľmi nedarilo. Aj znalci konštatovali, že nesúhlas poškodenej bol zjavný, no obžalovaný si jej konanie

takto nevysvetľoval. Uvedené ho ale nezbavuje zodpovednosti.

Ďalej obžalovaný popieral súbežnú jazdu s autom poškodenej, no o takej jazde nevypovedala len
poškodená, ale aj svedkovia, ktorí sa o tejto skutočnosti dozvedeli sprostredkovane alebo uviedli, ževideli,akoobžalovanývyšielzaautompoškodenejzparkoviska.TiežsvedokB.popísalinúsituáciu,kedy
aj reálne musel nasadnúť do auta poškodenej a vystúpiť o ulicu nižšie, aby prekonala strach. Svedkovia
sú síce známi poškodenej, no nevypovedali len v jej prospech. Každý z nich vypovedal, čo sám vnímal

a následne odlíšil, o čom sa dozvedel sprostredkovane. Ale každý jeden zo svedkov vypovedal o takých
čiastkových konaniach obžalovaného, ktoré v súhrne preukazujú, že výpoveď poškodenej je pravdivá
a rovnako je pravdivá aj skutková veta.

O udalosti pri športovaní vypovedal aj sám obžalovaný, ktorý v zásade nepoprel, že k nej došlo. Tvrdil

ale, že ju pri nej neprenasledoval, že to bola práve poškodená, ktorá vedome išla na rovnakú trasu,
akú on behával. Mala sa tak dozvedieť od svojej matky, ktorá už predtým obžalovaného na tej trase
videla. Tiež zdôraznil, že radšej on vybočil z trasy, aby sa s poškodenou nestretol a nevyzeralo to tak,
že ju prenasleduje. Jeho obhajoba je však len prezentovaním jeho pohľadu na udalosť, ktorá však
nie je postavená na objektívnych skutočnostiach, ale na jeho subjektívnom vnímaní založenom na
láske k poškodenej, ktorú obžalovaný napriek všetkému a napriek nezáujmu poškodenej stále pociťuje.

Obžalovaný v snahe niečo vysvetliť poškodenej (že to nie je tak, ako to vyzerá, že ju nesleduje,
neprenasleduje),jeochotnýaschopnýnaňučakať,vyjsťzaňou,lenabyjejtopovedalaneuvedomujesi,
že poškodenej je jeho prítomnosť a oslovenie nepríjemné, že pociťuje bezmocnosť a strach, že napriek
tomu, že mu ona dala najavo, že o neho nemá záujem, on to stále nepochopil. Je absurdné, aby on
vyčkával na to, že poškodená jeho konanie pochopí. Po dobu 15 rokov opakovane totiž podávala trestné

oznámenia, prosila svojich blízkych a známych, aby jej pomohli, aby ju chránili. Nepomohli policajti,
blízki, nepomohlo ani ignorovanie. Obžalovaný sa stále chce a pokúša nachádzať v blízkosti poškodenej
a on si to dokonca aj uvedomuje, pretože o tom svedčia správy, ktoré poškodenej napísal a z ktorých
možno zistiť, že sám konštatuje, že ju kontaktuje, hoci vie, že nemôže (porovnaj č. l. 428 – 433)

Nakoniec mu je kladené za vinu aj to, že jej píše správy od 24. 09. 2021 takmer denne, k čomu
obžalovaný uvádzal, že to nie je pravdivé tvrdenie, avšak sám predložil listiny preukazujúce, že to tak
bolo. Do spisu predložil správy od 24. 09. 2021 až do 05. 10. 2021, kedy takmer (teda nie každý deň
raz, ale niekedy aj po dvoch či troch dňoch jej napísal jednu či viac správ) denne poškodenej skutočne
písal správy (porovnaj č. l. 428 – 433). Súd v tomto smere aj upravil skutkovú vetu, keďže z vykonaného

dokazovania bez pochýb vyplynulo, že práve od 24. 09. 2021 do 05. 10. 2021 tak obžalovaný konal
a mimo tohto obdobia toto tvrdenie nebolo preukázané. Nič to ale nemení na skutočnosti, že obžalovaný
intenzívne kontaktoval poškodenú správami a inou formou.

Nakoniec z dokazovania vyplynulo, že poškodená v dôsledku vyššie popísaného konania v období od

júna 2020 do 22. 11. 2021 musela meniť svoje denné návyky, musela meniť svoj program, uvažovala
nad tým, kedy a ako môže niekam, aj do kostola, ísť alebo odniekiaľ odísť a to všetko s cieľom vyhnúť
sa čo aj len príležitosti stretnúť obžalovaného. Nemohla podľa svojej vlastnej vôle sa kamkoľvek dostať,
nemohla chodievať do kostola, športovať, stretávať sa s priateľmi a blízkymi. Uvažovala totiž, či stretne
alebo nestretne obžalovaného a keď sa aj rozhodla, že niekam pôjde, minimálne v rozsahu skutkovej

vety sa vždy pri takýchto aktivitách nevyhla prítomnosti poškodeného.

Obžalovaný neustále tvrdil a opakoval, že má hneď niekoľkých svedkov, ktorí by preukázali jeho
tvrdenia, že poškodenú nesledoval, že sa stretával aj s inými ľuďmi, že nechodil do kostola v Radvani
kvôli poškodenej. Až do skončenia dokazovania a ani v rámci návrhov na doplnenie dokazovania

takých svedkov neoznačil. Naopak, sám do konania predložil dôkazy svedčiace o jeho trestnej
zodpovednosti a taktiež o kontaktovaní poškodenej. Svedkovia sa zhodli na tom, že v predmetnom
období obžalovaného vnímali tak, že bol takmer vždy sám.

Ani skutočnosť, že mu poškodená pred 15 rokmi možno dobrovoľne z nejakého dôvodu dala telefónne

číslo, ho neoprávňuje k tomu, aby napriek zrejmému nesúhlasu poškodenej túto stále vyhľadával.
Obžalovaný je nadpriemerne inteligentný človek, čomu nasvedčujú aj jeho vyjadrenia, jeho analýzy,
avšak tieto stále vychádzajú len z jeho subjektívneho pohľadu na udalosti a z jeho neochoty pripustiť,
že udalosti označené v skutkovej vete obžaloby môžu niekomu inému strpčovať život. Nedokáže
spracovať nezáujem poškodenej a sústrediť sa na iné veci alebo hľadať nejaké iné formy spoločenského

uplatnenia. Nikto obžalovanému nebráni slobodne vyznávať a praktizovať vieru, zúčastňovať sa rôznych
podujatí či už aj sám alebo s inými, navštevovať bohoslužby. No musí si uvedomiť, že jeho sloboda
sa končí tam, kde sa začína sloboda iného, že nemožno ignorovať nesúhlas inej osoby, že ho treba
rešpektovať.Z vykonaného dokazovania teda bolo preukázané, že konaním obžalovaného sa podstatne zhoršila
kvalita života poškodenej, pretože táto sa cítila bezradná, bezmocná, prežívala strach a úzkosť,

bola plačlivá. Keď videla obžalovaného, roztriasla sa a snažila sa hľadať únikové až útekové cesty.
Vyžadovala si pomoc a prítomnosť ľudí, ktorým dôveruje, aby jej pomohli a chránili ju pred obžalovaným.
Keďže musela svoj život prispôsobiť tomu, aby sa obžalovanému vyhla, zároveň žila v strachu, že
ho kedykoľvek môže stretnúť, zbadať, že ju bude chcieť osloviť a kontaktovať. Pokoj však poškodená
nemala, ani keď nebola v kostole či športovala, pretože obžalovaný sa ju snažil kontaktovať aj správami.

Poškodená tak žila v dôvodnej obave o svoje zdravie, predovšetkým to duševné. Trpela sledovaním,
vyčkávanom na ňu, vyhľadávaním jej blízkosti, kontaktovaním. Dôvodnú obavu o život a zdravie však
rovnako môže vyvolať aj zasielanie nevyžiadaných darčekov (kvetov) či pozvánok, teda citový záujem
páchateľa o poškodenú/poškodeného, ktorý záujem o páchateľa však nemá.

Pokiaľ ide o znak dlhodobosti, konanie obžalovaného malo trvať najmenej 18 mesiacov. Vo všeobecnosti

možno hovoriť o dlhodobosti, ak pôjde o časový úsek v mesiacoch až rokoch. Pri nebezpečnom
prenasledovaní pojem „dlhodobo“ môže zahŕňať aj niekoľko vynútených kontaktov alebo pokusov
o kontakt vybočujúcich z bežných noriem správania, ktoré však u poškodenej musia vyvolať dôvodnú
obavu. Samotná judikatúra chápe pojem „dlhodobo“ ako opakujúce sa, spravidla systematické
a sústavné konanie. Dlhodobosť ako podmienka trestnosti sa musí posudzovať vzhľadom na každý

konkrétny prípad samostatne. Nemožno však opomenúť, že v ustanovení § 138 písm. b) Trestného
zákona sa páchaním činu po dlhší čas rozumie doba (v zmysle ustálenej súdnej praxe) časové obdobie
šiestich mesiacov. Preto posudzujúc konkrétne okolnosti prejednávanej trestnej veci (a odhliadnuc od
predchádzajúcich udalostí v životoch poškodenej a obžalovaného trvajúcich celkom 15 rokov) súd
dospel k záveru, že konanie obžalovaného od júna 2020 do 22. 11. 2021 bolo sústavné, systematické

a intenzívne, preto spĺňa pojmový znak dlhodobého protiprávneho konania.

Zhodnotiac vyššie uvedené, z dokazovania bez pochýb vyplynulo, že obžalovaný z hľadiska objektívnej
stránky konal tak, že poškodenú B. D. dlhodobo (18 mesiacov) prenasledoval takým spôsobom, že to
podstatne zhoršilo kvalitu jej života tým, že vyhľadával jej osobnú blízkosť, sledoval ju, kontaktoval ju

prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby, písomne alebo inak proti jej vôli. Obžalovaný tak
svojím konaním naplnil znaky skutkovej podstaty a dopustil sa prečinu nebezpečného prenasledovania
podľa § 360a ods. 1 písm. b) a písm. c) Trestného zákona, zo spáchania ktorého ho aj súd uznal vinným,
pretože neboli zistené ani okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť (nepríčetnosť).

Nad rámec uvedeného žiada sa ešte pripomenúť, že súd mal za preukázané, že obžalovaný konal
úmyselne, a to v úmysle priamom, kedy chcel svojím konaním porušiť záujem chránený zákonom.
Obžalovaný si dobre uvedomoval, že kontaktovaním poškodenej koná protiprávne a ako sám v správach
uviedol, písal jej, hoci sľúbil, že tak už nemá robiť.

III.

Obžalovaný je podľa vlastných slov zamestnaný a taktiež pracuje v jednoosobovej spoločnosti. Je
slobodný, bezdetný, doteraz netrestaný a raz priestupkovo postihnutý dňa 06. 12. 2021 blokovou
pokutou vo výške 10,00 Eur za nerešpektovanie dopravného značenia.

Pri rozhodovaní o treste, akým je potrebné na osobu obžalovaného pôsobiť, súd vychádzal zo zásad
ukladania trestov podľa § 34 Trestného zákona. Ďalej súd vychádzal z okolností prípadu, jeho následku,
z možnosti nápravy a osobných pomerov obžalovaného a skúmal aj existenciu poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností. Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery

musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Pri určovaní druhu trestu sa súd zameral tak na individuálnu prevenciu, ale s prihliadnutím na druh
trestného činu aj na prevenciu generálnu s prihliadnutím predovšetkým na ochranu poškodenej, resp.
s cieľom odstrániť škodlivý následok trestného činu a dosiahnuť urovnanie s poškodenou. Význam by

preto nemal trest domáceho väzenia, pretože obžalovaný je zamestnaný a podľa názoru súdu nie je
cieľom potrestania úplná izolácia obžalovaného v domácom prostredí. Trest povinnej práce by síce
bolo možné uložiť, avšak podľa názoru súdu by nebola vzhľadom na charakter trestného činu naplnená
generálna prevencia. Peňažný trest by takúto prevenciu rovnako nesplnil.Pri rozhodovaní o treste súd tiež dospel k presvedčeniu, že výkon nepodmienečného trestu
u obžalovaného nie je nevyhnutný a že ochranu spoločnosti je možné zabezpečiť aj uložením

podmienečného trestu odňatia slobody, pričom nevyhnutnosť ukladania nepodmienečného trestu
odňatia slobody nepredpokladá ani Trestný zákon. Súd zistil existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti,
kedy obžalovaný viedol riadny život pred spáchaním skutku. Súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť.
Keďže súd už pri právnej kvalifikácii skutku zohľadnil úpravu výhodnejšiu pre obžalovaného, a teda
Trestný zákon v znení účinnom do 05. 08. 2024, a pretože je potrebné aplikovať Trestný zákon ako

celok, nielen čiastočne, v dôsledku prevahy poľahčujúcich okolností bolo možné prihliadnuť aj na úpravu
trestnej sadzby tak, že ju je možné znížiť o jednu tretinu. Preto súd pri úvahách o výške trestu vychádzal
z upravenej trestnej sadzby do á (ôsmich) mesiacov. Význam pri úvahách o dĺžke trestu má aj tá
skutočnosť, že od spáchania skutku uplynuli už tri roky.

Súd uložil obžalovanému vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci trest odňatia slobody v trvaní 3

(troch)mesiacov,ktoréhovýkonpodmienečneodložilaurčilmuskúšobnúdobuvtrvaní18(osemnástich)
mesiacov.

Podľa názoru súdu je však možné nápravu obžalovaného naplniť uložením probačného dohľadu
s primeranými povinnosťami a obmedzeniami, pretože takýto pozitívny vplyv na obžalovaného

predpokladajú aj znalci v znaleckom posudku č. 72/2022. Je potrebné zamedziť kontaktu obžalovaného
s poškodenou a ich možnému stretnutiu a taktiež je potrebné, aby sa obžalovaný podrobil aj
psychoterapii. Primeranými povinnosťami a obmedzeniami, ktoré majú naplniť účel, súd: zákaz vstupu
na miesta, kde sa zdržiava aj poškodená, najmä na miesta, kde bol trestný čin spáchaný; zákaz kontaktu
s poškodenou v akejkoľvek osobnej či elektronickej podobe vrátane príkazu k poškodenej sa nepriblížiť.

Nakoniec je obžalovaný povinný sa podrobiť psychoterapii alebo sa zúčastniť na psychologickom
poradenstve.

Takto uložený trest považoval súd u obžalovaného za správny a zákonný, pretože pri jeho ukladaní
rešpektoval princíp zákonnosti a zároveň ním vyjadril aj princíp individualizácie trestu, nakoľko

druh a intenzita musí vždy zodpovedať všetkým zvláštnostiam prípadu a osobe obžalovaného. Súd
obžalovanému zároveň dáva do pozornosti, že počas plynutia skúšobnej doby je povinný viesť riadny
život a vyvarovať sa akéhokoľvek protispoločenského konania, pretože v opačnom prípade sa vystavuje
hrozbe, že mu podmienečný trest bude súdom premenený na trest nepodmienečný.

Poškodená B. D. si nárok na náhradu škody do skončenia prípravného konania neuplatnila, preto súd
o ňom ani nerozhodoval.

Na základe uvedených skutočností a zisteného skutkového stavu samosudca rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

2 7T/10/2024

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho vyhlásenia alebo oznámenia.

Odvolanie má odkladný účinok.

Vprospechobžalovanéhomôžupodaťodvolaniepríbuznívpokolení priamom,jehosúrodenci,osvojiteľ,
osvojenec, manželka a družka ale nie proti jeho vôli. Poškodený môže podať odvolanie iba pre
nesprávnosť výroku o náhrade škody.