Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 6, 2024

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 10C/51/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2223201913
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Madarász

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2024:2223201913.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudcom JUDr. Róbertom Madarászom, v právnej veci

žalobcov: 1. S. V., I.. XX.XX.XXXX, Z. K. XX, X. B. V., I.. XX.XX.XXXX, Z. K. XX, v konaní obaja
zastúpení:JUDr.DominikaLidayováBašaryová,advokátkasosídlomRiadok1962/7,Ružomberok,proti
žalovanému: R.. G. K., I.. XX.XX.XXXX, Z. Ľ. J. XX, Z., o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou, doručenou súdu dňa 15.06.2023, domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by
súd určil, že sú bezpodielovými vlastníkmi pozemkov registra „C“ s parcelným č. XXX záhrady vo výmere

195 m2, č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 255 m2 a č. XXX/X zastavané plochy a
nádvoria vo výmere 201 m2 evidovaných Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálnym odborom
na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. K..

2. Svoju žalobu odôvodnili tým, že sú výlučným vlastníkom rodinného domu so súp. č. XX postavenom
na parcele č. XXX/X evidovanom Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálnym odborom na liste
vlastníctva č. XXX pre k. ú. K. (ďalej ako „rodinný dom“). Vlastnícke právo k rodinnému domu nadobudli

nazákladekúpnejzmluvyspísanejvoformenotárskejzápisniceŠtátnymnotárstvomvDunajskejStrede,
dňa 19.04.1989, Nz 64/89 (ďalej ako „kúpna zmluva“). Žalobcovia sa však považujú za vlastníkov aj
vyššie uvedených pozemkov, vo vzťahu ku ktorým je v súčasnosti evidovaný ako vlastník žalovaný.
Žalobcovia kúpu rodinného domu a predmetných pozemkov uskutočnili na základe inzerátu v novinách,
v ktorom právni predchodcovia žalovaného ponúkali na predaj rodinný dom so záhradou. Úmyslom
žalobcov bolo predovšetkým nadobudnúť záhradu. Predmetné pozemky neboli predmetom prevodu
v rámci uvedenej kúpnej zmluvy z dôvodu, že v čase prevodu rodinného domu boli vo vlastníctve

Československej republiky a nadobudnutie do osobného vlastníctva na základe kúpy právna úprava
neumožňovala. Žalobcovia však predávajúcim uhradili kúpnu cenu aj za predmetné pozemky, ku
ktorým im malo vzniknúť právo osobného užívania. Predmetom prevodu boli aj vedľajšie stavby a
studňa. Miestny národný výbor v Hviezdoslavove dňa 05.04.1989 žalobcom potvrdil, že po registrácii
kúpnopredajnej zmluvy im pridelí pozemky s par. č. XXX F. XXX do trvalého užívania. Na základe toho
žalobcovia predmetné pozemky trvale užívali v dobrej viere ako vlastné. Bezodkladne po zmene právnej
úpravy sa žalobcovia pokúšali o odkúpenie predmetných pozemkov, a tým o formálne zosúladenie

skutočného stavu so stavom právnym. Práv taká žiadosť bola miestnemu národnému výberu doručená
už dňa 22.08.1990. Od roku 1989 užívali žalobcovia predmetné pozemky ako vlastné, udržiavali ich
a uhrádzali za ne aj daň z nehnuteľností. Žalobcovia na základe majú za to, že vlastnícke právo kpredmetným pozemkom vydržali, pričom poukázali aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo
207/2005 zo dňa 01.01.2013.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 24.08.2023 uviedol, že predmetné pozemky žalobcom nikdy
nepatrili, keďže v kúpnej zmluve zo dňa 19.04.1989 je jasne napísané, že pozemky nie sú predmetom
prevodu. Nemohli preto tieto pozemky užívať v presvedčení, že sú ich vlastníkmi. Žalobca len predložil
prísľub miestneho národného výboru, že im bude zriadené trvalé užívanie pozemkov, resp. iné listiny,
ktorými sa v minulosti domáhal kúpy predmetných pozemkov. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že

žalobcovia podali aj žalobu na tunajší súd pod sp. zn. 17C/37/2020, ktorého predmetom bolo zriadenie
bezodplatného vecného bremena k predmetným pozemkov, avšak žalobcovia túto žalobu zobrali späť
dňa 09.12.2022 bez dôvodu. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že on vlastnícke právo k predmetným
pozemkom nadobudol zákonným spôsobom a dobromyseľne dedičstvom a kúpou. Daň z predmetných
nehnuteľností platí žalovaný od nadobudnutia predmetných pozemkov. Žalobcovia však predmetné
nehnuteľnosti dodnes užívajú bez akejkoľvek náhrady.

4. Žalobcovia vo svojej replike zo dňa 04.10.2023 opätovne zdôraznili, že žalobcovia mali kúpnu cenu
uhradiť aj za pozemky, pričom im malo vzniknúť právo trvalého osobného užívania, čo im potvrdil aj
príslušnýorgánverejnejmoci.Žalovanýsanevyjadrilkuskutočnosti,prečobyjehoprávnipredchodcovia
mali záujem na prevode vlastníckeho práva k rodinnému domu, vedľajším stavbám a studni takým

spôsobom, že by nepočítali aj s prevodom vlastníckeho práva k pozemkom.

5. Žalovaný vo svojej duplike zo dňa 31.10.2023 poukázala no to, že plocha pod domom (parc. č. XXX)
nie je predmetom prevodu, nakoľko bola vo vlastníctve Československého štátu. Logicky možno teda
dospieť k výkladu, že ani plochy okolo domu. Potvrdenie zo strany miestneho národného výboru je

len prísľubom, že žalobcom bude zriadené právo osobného užívania. Podľa žalovaného chýba dôkaz
o skutočnosti, že žalobcovia uhradili kúpnu cenu aj za predmetné pozemky. Žalovaný poukázal ja na
žiadosť žalovaných zo dňa 22.08.1990, na základe ktorej žiadali odkúpenie predmetných pozemkov.
Toto podanie svedčí o tom, že žalobcovia neboli dobromyseľnými v tom, že im predmetné pozemky
patria. Podľa žalovaného žalobcovia nesplnili ani podmienku trvalého pobytu na pridelenie práva

osobnéhoužívania.Včasekúpyrodinnéhodomubolvlastníkompozemkovštát,pričomžalobcoviamohli
tietopozemkynadobudnúťodštátuvýlučnekúpou,očosaajvroku1990bezvýslednepokúsili.Žalovaný
nadobudol predmetné pozemky do svojho výlučného vlastníctva nasledovným spôsobom: 16.11.2006
im Slovenský národný archív doručil osvedčenú kópiu registra prídelov na meno F. K. a manželka W.,
ktorýmbolipozemkypridelenévroku1928O.Z.-Q.,X.I.,F.G.W.-B.L.D.D..NáslednepožiadaliSprávu

katastra Dunajská Streda o identifikáciu parciel v zmysle prídelových listín, ktorá im identifikáciu parciel
zaslala dňa 18.12.2006. Potom požiadali kataster o zápis vlastníckeho práva F. K. a jeho manželky W.
v prospech pozemkov, pričom ich podiely boli vo výške 1 a 1. V roku 2007 a 2008 prebehli dedičské
konanie po nich, a kataster vykonal zápis vlastníckeho práva dedičov, pričom išlo o viacero parciel,
vrátane žalovaných. Žalovaný sa stal vlastníkom iba podielovo a to v časti 1/14 a 1/8 vyplývajúc z

dedičských konaní. Následne žalovaný v roku 2010 odkúpil podiely ostatných spoluvlastníkov a stal
sa výlučným vlastníkom sporných pozemkov. Hneď po nadobudnutí vlastníctva vo svojom mene ale aj
v zastúpení ostatných dedičov písomne kontaktoval žalobcov a vyzval ich k rokovaniu o vysporiadaní
vecného bremena jeho stavby stojacej na ich pozemku. Ponúkli žalobcom nájom, prípadne odkúpenie
nehnuteľností, avšak bezvýsledne. Žalobcovia nereagovali ani na výzvu z roku 2018. Žalovaný uviedol,

že je zapísaný ako vlastník nehnuteľností už viac než 15 rokov, pričom sa aktívne o svoje vlastníctvo
zaujíma. Čo sa týka dane z nehnuteľností za predmetné pozemky, tú od roku 2009 platí žalovaný. Čo sa
týkapozemkusparc.č.XXX,túžalovanýpredalajsrodinnýmdomom,ktorýnanejpostavil.Vtedyvyzval
žalobcov listom zo dňa 06.05.2019, aby najneskôr do 06.05.2019 zrušil svoju vodovodnú prípojku ku
studni nachádzajúcej sa na parcele 298, s tým, že pri splnení podmienky zrušenia vodovodnej prípojky

dá žalobcom súhlas k vybudovaniu novej studne na parc. č. XXX alebo XXX/X. Žalobcovia na tento list
nereflektovali.

6. V podaní zo dňa 19.01.2024 žalobcovia poukázali na to, že predávajúci ubezpečovali žalobcov,
že kúpou domu budú oprávnení užívať aj záhradu, čo potvrdzovalo stanovisko miestneho národného

výboru. F. K. F. W. K., právny predchodcovia žalovaného dlhodobo užívali predmetné pozemky, z čoho
vyplýva, že k predmetným pozemkom buď museli mať právo osobného užívania, alebo minimálne spĺňali
podmienky na to, aby im vzniklo právo uzavrieť dohodu o osobnom užívaní vo vzťahu k predmetným
pozemkom, keďže mali pozemky v držbe nepretržite viac než desať rokov. V čase prevodu rodinnéhodomu, právo osobného užívania nebolo časovo obmedzené a prechádzalo na dedičov, a teda právo
osobného užívania by prešlo na právnych predchodcov žalovaného, ktorí so žalobcami uzatvorili kúpnu
zmluvu. Žalobcovia teda nadobudli rodinný dom v presvedčení, že ho budú užívať spoločne aj s

predmetnými pozemkami v rozsahu ako ho užívali právni predchodcovia predávajúcich. Žalobcovia teda
boli presvedčení, že osoby, ktoré nehnuteľnosti predávali, predmetné pozemky užívali oprávnene a
nemali dôvod pochybovať o tom, že po nadobudnutí vlastníckeho práva k domu vstúpia do užívacích
práv k predmetným pozemkom, ako ich ubezpečovali.

7. Žalobcovia vo svojom vyjadrení zo dňa 06.03.2024 okrem iného uviedli, že žalovaný nie je a nemohol
byť dobromyseľný v súvislosti s nadobudnutím vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré sú predmetom
tohto konania. Žalovaný si musel byť vedomý, že na predmetných pozemkoch je postavený rodinný dom
a je cez ne zabezpečený prístup do rodinného domu. Žalovaný sa nevyjadril, prečo by jeho príbuzný
predávali rodinný dom spolu s hospodárskymi stavbami a studňou, pokiaľ by mali záujem aj naďalej
vlastniť a užívať pozemok zastavaný rodinným domom a hospodárskymi budovami, pozemok, na ktorom

sa nachádza studňa, bola predmetom prevodu a pozemok cez ktorý je zabezpečený jediný prístup do
rodinného domu. Predaj domu bol žalobcom prezentovaný spôsobom, že dôvodne a dobromyseľne
nadobudli presvedčenie, že po predaji rodinného domu s príslušenstvom si už predávajúci a ich právni
nástupcovia nebudú robiť žiadne nároky na predmetné pozemky.

8. Na pojednávaní dňa 06.06.2024 žalobcovia dodali, že žalobcovia sa snažili určiť vlastníctvo k sporným
nehnuteľnostiam viacerými spôsobmi, avšak toto sa nepodarilo dosiahnuť predovšetkým z dôvodu
obštrukcie zo strany úradov. Po uplynutí lehoty uvedených v prechodných ustanoveniach Občianskeho
zákonníka sa žalobcovia pokúsili dať do súladu právny stav zo skutočným formou vydržania pozemkov.
Zo strany Obecného úradu však narazili na prekážky, keďže im nebolo vydané potvrdenie na účely

vydržania. Žalobcovia tak nemali inú možnosť ako podať túto žalobu. Návrhy zo strany žalovaného na
odkúpenie nehnuteľnosti za trhovú cenu nepovažujú za seriózny. Taktiež poukázali na to, že žalovaný
predal časť pozemkov, ktoré žalobcovia užívali, iným osobám. Taktiež boli zlikvidované hospodárske
budovy, oplotenie, bola poškodená studňa, čím žalobcom vznikla škoda.

9. Žalobkyňa v 1. rade sa na predmetnom pojednávaní osobitne vyjadrila spôsobom, že v roku 1989
bývali v družstevnom byte, a preto chceli kúpiť predovšetkým záhradu, aby vedeli kde pestovať a
byť vonku s deťmi. Našli inzerát na dom so záhradou, nepoznali predávajúcich ani toto okolie, ale
ich záujem bol nadobudnúť záhradu. Pani Hudíková im vtedy povedala, že toto všetko majú a toto
predávajú. Následne zaplatili kúpnu cenu avšak pozemky boli v tom čase vo vlastníctve štátu, preto

neboli prevedené. Boli však toho názoru, že im vzniklo užívacie právo, pričom 17 rokov bolo všetko
v poriadku. Zaplatili za všetko čo bolo uvedené v notárskej zmluve. Pred kúpou obdŕžali z Obecného
úradu potvrdenie, že im bude zriadené trvalé užívanie, aby sa vedeli pred úradmi preukázať. V evidencii
nehnuteľností figurovali všade, po 17 rokoch sa však žalovaný začal domáhať vlastníckeho práva k
pozemkom, reštitučné nároky si však neuplatnili. Následne sa im žalovaný začal aj vyhrážať. Vydržanie

je možné až po 10 rokoch, preto chceli sporné pozemky odkúpiť, avšak sa to nedalo. Nezáležalo im, že
to nie je na papieri keďže si boli vedomí toho, že za nehnuteľnosti zaplatili. Poukázala aj na to, že na
cudzí pozemok by neinvestovali, pričom im poškodili aj oplotenie. Žalobca v 2. rade dodal len toľko, že
predávajúci im to predali a on za to zaplatili.

10. Vo zvyšných podaniach a vyjadreniach na pojednávaní sa strany pridržiavali k svojim tvrdeniam
uvedeným vyššie.

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, písomnými ako aj slovnými
vyjadreniami strán sporu a predloženými listinnými dôkazmi - rozhodnutiami Obce Hviezdoslavov č.

317/2013 zo dňa 29.04.2013, č. 269/2012 zo dňa 29.06.2012, č. 241/2010 zo dňa 24.03.2010, č.
365/2008 zo dňa 16.05.2008, žiadosťou žalobcov zo dňa 22.08.1990, potvrdením Miestneho národného
výboru vo Hviezdoslavove (ďalej len „MNV“) zo dňa 05.04.1989, notárskou zápisnicou N 64/89, Nz 64/89
zo dňa 19.04.1989, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX F. Č.. XXX pre k. ú. K., výzvami žalovaného
zo dňa 08.10.2008, 19.10.2018 a 06.05.2019, identifikáciami parciel zo dňa 08.12.2006, žiadosťou o

vykonanie zápisov práv k pozemkom zo dňa 03.01.2006, prídelmi vydanými Kolonizačným referátom
ŠtátnehopozemkovéhoúraduvBratislave (č.l.85-93),výpisomzúčtužalovaného,platobnýmivýmermi
a rozhodnutiami Obce Hviezdoslavov č. 225/2009 zo dňa 30.04.2009, č. 213/2010 zo dňa 24.03.2010,
č. 228/2011 zo dňa 02.03.2011, č. 238/2012 zo dňa 28.03.2012, č. 275/2013 zo dňa 20.05.2013, č.298/2014 zo dňa 09.04.2014, č. 319/2015 zo dňa 14.04.2015, č. 434/2016 zo dňa 24.11.2016, č.
389/2017zodňa02.05.2017,č.50/2018zodňa25.07.2018,č.542/2019zodňa15.07.2019,č.641/2020
zo dňa 29.05.2020, č. 581/2021 zo dňa 07.09.2021, č. 1663/2022 zo dňa 01.12.2022, č. 690/2023

zo dňa 11.07.2023, rozhodnutím štátneho notárstva Dunajská Streda č. D 437/88 zo dňa 05.07.1988,
Osvedčením o dedičstve sp. zn. 38D/8/2016, Dnot 3/2016 zo dňa 07.06.2016, pripojenými dedičskými
spismitunajšiehosúdusp.zn.10D/5/2024,13D/449/2007,10D/452/2007,azistiltentoskutkovýaprávny
stav veci:

12. V predmetnej veci nebolo sporné a v konaní bolo preukázané, že v súčasnosti sú žalobcovia
evidovaný ako výlučný vlastníci nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX pre k. ú. K., a to rodinného
domu so súp. č. XX. Žalovaný je v súčasnosti evidovaný ako vlastník nehnuteľností vedených na LV
č. XXXX pre k. ú. K., a to parciel registra „C“ č. XXX, záhrada o výmere 195 m2, č. XXX/X, zastavaná
plocha a nádvorie vo výmere 255 m2 a č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 201 m2. Na
pozemku s parc. č. XXX/X je postavený rodinný dom žalobcov so súp. č. XX.

13. Žalobcovia svoj rodinný dom nadobudli na základe kúpnej zmluvy uzavretej vo forme notárskej
zápisnice dňa 19.04.1989. V zmysle kúpnej zmluvy predávajúci odpredali žalobcom do ich BSM ako
kupujúcim rodinný dom, vedľajšie stavby a studňu za dohodnutú kúpnu cenu 41.930 Kčs. V zmluve bolo
ďalej uvedené, že plocha pod domom nie je predmetom prevodu, nakoľko podľa výpisu z pozemkovej

knihy tvorí vlastníctvo čsl. štátu, a podľa potvrdenia MNV v Hviezdoslavove predmetnému pozemku
bude zriadené právo osobného užívania pozemku v prospech nadobúdateľov.

14. Žalovaný sporné pozemky nadobudol do svojho vlastníctva čiastočne dedením a čiastočne kúpnou
zmluvou.SpornépozemkybolipridelenéjehostarýmrodičomF.aW.K.vroku1930.Ichvlastníckeprávo

k týmto pozemkov však nebolo zapísané až v roku 2006. Do tohto roku bol ako vlastník týchto pozemkov
vedený štát. V zmysle identifikácie parciel boli sporné parcely právnym predchodcom žalovaného
pridelené pod pôvodným parcelným číslom XXXX/X.

15. Miestny národný výbor vo Hviezdoslavove listom zo dňa 05.04.1989 potvrdili žalobcom, že po

registráciikúpnopredajnejzmluvynaštátnomnotárstvevDunajskejStredeimbudepridelenédotrvalého
užívania parcela č. XXX F. XXX O. T. K..

16. Dňa 22.08.1990 žalobcovia požiadali MNV vo Hviezdoslavove o odkúpenie pozemkov v k. ú. K. parc.
č. XXX, XXX F. XXX.

17. Od roku 2008 do roku 2012 žalobcovia platili aj daň z nehnuteľností za parcelu č. XXX. Od roku 2013
žalobcovia daň z nehnuteľností za pozemky už nehradili. Tú platil v plnej miere už len žalovaný. Za roky
2008 až 2012 bola daň zaplatená za niektoré pozemky duplicitne.

18. V roku 2008 žalobca, vtedy ešte aj v mene ostatných spoluvlastníkov, vyzval žalobcov k rokovaniu
z dôvodu, že zistili, že na ich pozemku v k. ú. K. evidovaného v registri „E“ pod parc. č. XXXX/
X je totožný s pozemkom evidovaného v registri „C“ pod parc. č. XXX/X, na ktorom stojí rodinný
dom žalobcov. Žalovaný navrhol žalobcom predaj predmetného pozemku, jeho prenájom, prípadne
odkúpenie rodinného domu žalobcov. V roku 2018 žalovaný opätovne, teraz už ako výlučný vlastník

pozemkov, vyzval žalobcov, na vypratanie hnuteľných vecí z pozemkov. Žalovaný taktiež ponúkol
žalobcom pozemky na predaj, resp. na dlhodobý prenájom. V roku 2019 žalovaný vyzval žalobcov na
odstránenie prípojku studenej vody z parcely č. XXX s tým, že im umožní vybudovať novú studňu na
parcele č. XXX alebo XXX/X. Žalobcovia však na vyššie uvedené výzvy žalovaného nereagovali.

19. Podľa ust. § 134 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „OZ“), oprávnený
držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť,
a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

20. Podľa ust. § 198 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia kúpnej zmluvy, právo osobného užívania

pozemkov slúži na to, aby si občania na pozemkoch, ku ktorým sa právo zriadi, mohli vystavať rodinný
domček, rekreačnú chatu alebo garáž alebo zriadiť záhradku; toto právo možno zriadiť aj k pozemkom,
na ktorých sú už tieto stavby vystavané alebo záhradky zriadené. Právo osobného užívania nie je časovo
obmedzené a prechádza na dediča.21. Podľa ust. § 202 OZ účinného v čase uzavretia kúpnej zmluvy, právo osobného užívania pozemku
nemožno zmluvne prevádzať. Prechod práva užívania zastavaného pozemku pri prevode stavby

upravuje ustanovenie § 218.

22. Podľa ust. § 205 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia kúpnej zmluvy, rozhodnutím o pridelení
pozemku do osobného užívania vznikne občanovi právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom
užívaní pozemku. Rozhodnutie vydáva okresný národný výbor.

23. Podľa ust. § 205 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia kúpnej zmluvy, na podklade pridelenia
pozemku do osobného užívania alebo na základe toho, že občanovi vzniklo právo na uzavretie dohody
o osobnom užívaní podľa ustanovenia § 135a ods. 2 uzavrie dohodu o zriadení práva osobného
užívania s občanom národný výbor alebo organizácia, ktoré majú pozemok v správe, alebo organizácia,
ktorá je vlastníkom pozemku. Dohoda musí mať písomnú formu; je k nej potrebná registrácia štátnym

notárstvom. Právo osobného užívania pozemku vznikne registráciou dohody na štátnom notárstve.

24. Podľa ust. § 218 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia kúpnej zmluvy, s prevodom vlastníctva k
stavbe zriadenej na pozemku prechádza na nadobúdateľa stavby i právo osobného užívania pozemku.

25. Podľa ust. § 135a ods. 2 OZ účinného v čase uzavretia kúpnej zmluvy, ak ide o pozemok alebo jeho
časť, ktorý má občan nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) desať rokov a ku ktorému by sa inak mohlo
zriadiť právo osobného užívania (§ 199 ods. 1), nadobúda vlastníctvo k pozemku alebo k jeho časti
štát; občan nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku v rozsahu
uvedenomv§200.Akvýmerapozemkujeväčšianežnajvyššiaprípustnávýmerapodľa§200aakpodľa

územného plánu alebo územného rozhodnutia možno prenechať do osobného užívania viac častí tohto
pozemku, má občan právo vybrať si len jednu z týchto častí, ku ktorej sa potom ako k samostatnému
pozemku dohodou zriadi právo osobného užívania.

26. Podľa ust. § 872 ods. 1 OZ (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 1992) právo

osobného užívania pozemku vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, mení sa dňom účinnosti tohto zákona na vlastníctvo fyzickej osoby. Ustanovenie
§ 8 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu
majetku tým nie je dotknuté.

27. Podľa ust. § 872 ods. 4 OZ (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 1992) ak
právo osobného užívania k zastavanému alebo nezastavanému pozemku vzniklo manželom, stávajú
sa dňom účinnosti tohto zákona bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku, pokiaľ ich bezpodielové
spoluvlastníctvo trvá; ak zaniklo, stávajú sa podielovými spoluvlastníkmi rovným dielom.

28.Podľaust.§872ods.5OZ(Prechodnéustanoveniakúpravámúčinnýmod1.januára1992)akpredo
dňomúčinnostitohtozákonavznikloobčanoviprávo,abysnímbolauzavretádohodaoosobnomužívaní
pozemku, ale do účinnosti tohto zákona už nedošlo k dohode, prípadne k jej registrácii právoplatným
rozhodnutím štátneho notárstva, vzniká oprávnenému právo na uzavretie kúpnej zmluvy k pozemku,
ktorého sa týkalo rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania. Ak oprávnený neuplatní svoje

právo do jedného roka od účinnosti tohto zákona, právo zanikne. Ak k uzavretiu kúpnej zmluvy nedôjde,
nie je dotknuté právo na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl.).

29. V prípade určovacej žaloby je potrebné v konaní preukázať aj naliehavý právny záujem v zmysle §
137 písm. c) CSP. Vzhľadom na skutočnosť, že na liste vlastníctva je v súčasnosti ako vlastník sporných

pozemkov vedený žalovaný, žalobcovia majú v zmysle ustálenej judikatúry súdov SR jasný právny
záujem na určení, že sporné nehnuteľnosti patria do ich vlastníctva, keďže v prípade ak by boli v konaní
úspešní, bude možné na základe právoplatného rozhodnutia súdu vyznačiť zmenu vlastníckeho práva
v katastri nehnuteľností.

30. V predmetnom konaní sa žalobcovia domáhali určenia ich vlastníckeho práva k sporným pozemkom,
a to predovšetkým z dôvodu vydržania. Podmienky na vydržanie veci sú: spôsobilý predmet vydržania,
subjekt vydržania, oprávnená držba a vydržacia doba.31. Čo sa týka splnenia prvej podmienky, súd poukazuje na to, že ide o pozemky, ktoré sú vo vlastníctve
fyzickej osoby, pričom neexistuje žiadny dôvod na to, aby sa nemohlo nakladať so spornými pozemkami.
Týmpádomjesúdtohonázoru,žespornépozemkymožnonadobudnúťdovlastníctvavydržaním.Druhá

podmienka je podľa názoru súdu tiež splnená, keďže žalobcovia sú fyzické osoby, ktorí majú plnú právnu
subjektivitu a tým pádom sú nositeľmi subjektívnych práv a povinností, pričom ich môžu aj nadobúdať.

32. Následne bolo potrebné vyriešiť, či sú žalobcovia dobromyseľnými oprávnenými držiteľmi sporných
pozemkov. Súd tu však dospel k záveru, že žalobcovia nemôžu byť dobromyseľnými držiteľmi sporných

pozemkov, a to predovšetkým s poukazom na kúpnu zmluvu zo dňa 19.04.1989, v ktorej bolo výslovne
uvedené, že plocha pod domom nie je predmetom prevodu, nakoľko podľa výpisu z pozemkovej knihy
tvorí vlastníctvo čsl. štátu. Na tomto mieste sa súd stotožnil s argumentom žalovaného a závermi
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo/150/2014 zo dňa 23.06.2016, že o
oprávnenú držbu ide vtedy, keď držiteľ s vecou nakladá ako so svojou vlastnou a je so zreteľom na
všetky okolnosti dobromyseľný, že vec mu patrí, že neexistujú pochybnosti o tom, že vec mu patrí. Súd

je toho názoru, že už samotná evidencia sporných nehnuteľností v katastri nehnuteľností spochybňujú
dobromyseľnosť žalobcov, kedy nebolo sporné, že nikdy neboli vedení v katastri, ako vlastníci sporných
pozemkov. Nestačí teda vnútorné presvedčenie žalobcov, že im sporné nehnuteľnosti patria, keďže im
malo vzniknúť aj právo osobného užívania, ale musí byť ich dobromyseľnosť daná objektívne, čo je však
v tomto prípade v zmysle nasledovných dôvodov vylúčené.

33. Žalobcovia tvrdili, že chceli nadobudnúť predovšetkým záhradu a predávajúci ich ubezpečovali, že
popri rodinnom dome budú môcť nerušene užívať aj pozemky. Tu však treba zdôrazniť rozdiel medzi
užívaním veci a medzi vlastníctvom veci. Skutočnosť, že niekto vec užíva neznamená automaticky, že je
aj jej vlastníkom. Žalobcom muselo byť známe aj z kúpnej zmluvy, že vlastníkom sporných pozemkov bol

v čase uzavretia kúpnej zmluvy štát, preto predávajúci nemohli previesť na žalobcov aj vlastnícke právo
k pozemkom. Čiže na základe uzavretej kúpnej zmluvy nemohli byť dobromyseľný v tom, že im vznikne
vlastnícke právo aj k pozemkom. Táto skutočnosť však nevylučuje, že mali k predmetným pozemkom
užívacie právo.

34. Žalobcovia svoju dobromyseľnosť ďalej opierali o potvrdenie MNV, ktorí im prisľúbil, že im budú
sporné pozemky pridelené do trvalého užívania. Súd však poukazuje na to, že napriek prísľubu MNV,
sporné pozemky neboli žalobcom nikdy pridelené do trvalého užívania, keďže na to by bolo potrebné
uzavrieť dohodu o osobnom užívaní, ktoré bolo potrebné registrovať na štátnom notárstve. K tomu
však nedošlo, inak by sa ich právo osobného užívania pozemkov automaticky pretransformovalo do

vlastníckeho práva v zmysle § 872 ods. 1 OZ.

35. Dobromyseľnosť žalobcov, že im sporné pozemky vlastnícky patria vyvracia aj samotná žiadosť
žalobcov zo dňa 22.08.1990, ktorým žiadajú MNV o odkúpenie sporných pozemkov, čiže museli si
byť vedomí toho, že im sporné pozemky vlastnícky nepatria, pričom nepreukázali v konaní žiadnu

skutočnosť, na základe ktorej by neskôr mohli nadobudnúť presvedčenie, že sa stali vlastníkmi sporných
pozemkov.

36. Žalobcovia tiež argumentovali tým, že dobromyseľnými držiteľmi mali byť aj z dôvodu, že
predchádzajúcim vlastníkom rodinného domu, ako aj im vzniklo právo na uzavretie dohody o osobnom

užívaní. Tu je však potrebné rozlišovať vznik práva na uzavretie dohody a vznik samotného práva
osobného užívania. Na tieto rozdiely brala ohľad aj novela OZ účinná od 01.01.1992, v zmysle ktorej
sa právo osobného užívania premenilo na vlastnícke právo, pričom ak niekomu vzniklo len právo na
uzavretie dohody o osobnom užívaní, vzniklo oprávnenému len právo na uzavretie kúpnej zmluvy k
pozemku. Právo na uzavretie kúpy však zaniklo, ak sa neuplatnilo do 1 roka od účinnosti novely, teda

do 01.01.1993. Žalobcovia však toto svoje právo nevyužili a tým pádom na nich nebolo prevedené
vlastnícke právo k sporným pozemkom. Ak žalobcovia tvrdia, že im boli kladené prekážky zo strany
úradov, jednak tieto svoje tvrdenia nepreukázali, a taktiež súd na tomto mieste môže poukázať len na
zásadu bdelým patria práva, čiže žalobcovia sa mali svojho práva domáhať v čase, kým im uvedené
právo nezaniklo. Čiže z objektívneho hľadiska, ak aj žalobcom vzniklo právo na uzavretie dohody o

osobnom užívaní pozemkov, nemohli nadobudnúť presvedčenie, že im predmetné pozemky skutočne
patria, keďže z platného práva účinného v tom čase jednoznačne vyplýva, že na vznik samotného práva
osobného užívania bola potrebná jeho registrácia na štátnom notárstve, pričom aj zo znenia potvrdeniaMNV vyplýva, že toto právo im bude zriadené, k čomu však bol potrebný ďalší úkon tohto orgánu, k
čomu však nedošlo.

37. Súd tiež skúmal, či predávajúcim, resp. ich právnym predchodcom vzniklo právo osobného užívania,
keďže v tom prípade by so žalobcami nemusela byť uzavretá osobitná dohoda o zriadení práva
osobného užívania, ale toto právo by prešlo zo zákona na kupujúcich v zmysle § 218 ods. 1 OZ
účinného v čase uzavretia kúpnej zmluvy. V priebehu konania však žalobcovia nepreukázali, že by
právo osobného užívania k pozemkom vzniklo predchádzajúcim vlastníkom rodinného domu, a tým

pádom nebolo preukázané ani to, že by prešlo toto právo na žalobcov, ktoré by sa následne zmenilo
na vlastnícke právo od 01.01.1992.

38. Čo sa týka platenia dane z nehnuteľností, skutočnosť, kto platí daň za nehnuteľnosti, nemajú
podstatný vplyv na vlastníctvo veci, môže však mať podporný argument ohľadom vlastníctva. Avšak
vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti samotné platenie dane za predmetné pozemky samo osebe

neodôvodňuje, aby sa žalobcovia považovali za dobromyseľných držiteľov, že im sporné pozemky
vlastnícky patria, keďže všetky ostatné okolnosti dobromyseľnosť žalobcov vyvracajú.

39. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia nepreukázali, že by boli dobromyseľnými držiteľmi sporných
nehnuteľností, t. j. vzhľadom na všetky okolnosti prípadu nemohli byť dobromyseľní v tom, že im

predmetnépozemkyvlastníckypatria,nemohliknimnadobudnúťanivlastníckeprávovydržaním,pričom
im vlastnícke právo k predmetným pozemkom nevzniklo ani iným spôsobom, súd nemal inú možnosť,
ako žalobu zamietnuť.

40. Súd tiež v priebehu dokazovania zamietol vykonať výsluch navrhnutých svedkov zo strany žalobcov,

keďže podľa ich vyjadrenia, skutočnosti, ktoré mali navrhnutý svedkovia preukázať podľa názoru
súdu nie sú schopné preukázať dobromyseľnosť žalobcov, keďže ich dobromyseľnosť je jednoznačne
vyvrátená predloženými listinnými dôkazmi, pričom tieto boli predložené predovšetkým žalobcami
(prísľub na zriadenie práva osobného užívania, kúpna zmluva, žiadosť o odkúpenie pozemkov), čiže
ich nemožno považovať ani za účelne predložené dôkazy. Keďže s poukazom na objektívne okolnosti

prípadu súd ustálil, že žalobcovia nemôžu byť dobromyseľnými držiteľmi sporných pozemkov, ktoré
skutočnosti, by navrhnutý svedkovia nevedeli podľa názoru súdu vyvrátiť, ich výsluch by bol neúčelný
a v rozpore zo zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania.

41. Súd na záver poznamenáva, že žalobcovia tiež namietali, že žalovaný nepreukázal genézu

nadobudnutia vlastníctva sporných pozemkov, pričom spochybnili aj jeho dobromyseľnosť. V prípade
ak sa určenia vlastníckeho práva domáhajú žalobcovia, oni nesú dôkazné bremeno, aby preukázali, že
sú vlastníkmi nehnuteľností. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je evidovaný ako vlastník v katastri
nehnuteľností, prezumuje sa, že je vlastníkom sporných pozemkov, pričom tieto údaje sa považujú
za správne, ak sa nepreukáže opak. Či že žalovaný nemusí preukázať, že je vlastníkom sporných

nehnuteľností, naopak, ak žalobcovia tvrdia, že sú vlastníkmi oni, je potrebné, aby tieto svoje tvrdenia aj
preukázali, pričom v opačnom prípade je potrebné žalobu zamietnuť. Je totiž irelevantné, či je skutočným
vlastníkom sporných nehnuteľností žalovaný alebo tretia osoba, ak žalobcovia nedokážu preukázať, že
vlastníkmi by mali byť oni.

42. Vzhľadom na ustálenú judikatúru súdov SR, súd je povinný sa vysporiadať len tými relevantnými
argumentmi, ktoré sú potrebné na rozhodnutie vo veci. Keďže na zamietnutie žaloby postačovala
samotná skutočnosť, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, že by im vzniklo vlastnícke právo
k sporným pozemkom vydržaním, prípadne iným spôsobom, súd sa so zvyšnými argumentmi strán
nezaoberal, keďže tie neboli schopné ovplyvniť konečné rozhodnutie vo veci.

43. Žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, keďže súd žalobu zamietol v plnom rozsahu, vzniklo
v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP právo na plnú náhradu trov konania potrebných na účelné uplatnenie
svojho nároku voči žalobcom. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Dunajská Streda.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.

V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.