Uznesenie – Incidenčné spory ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 12, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4CoKR/6/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112209962
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Šiffalovič
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1112209962.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovič a členiek
senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej, v právnej veci žalobcu: SLOVENSKÁ
KNIŽNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., Klincová 35, 821 08 Bratislava, IČO: 31 369 944, zast. JUDr. Július
Jánošík, advokát, Klincová 35, 821 08 Bratislava, za účasti intervenienta na strane žalobcu: T. E., L..
XX.XX.XXXX, P. J. G. XXXX/XX, XXX XX W. G. K., zast. W.. C. E., L.. XX.XX.XXXX, P. J. Š. XXXX/X,

XXX XX W. G. K., proti žalovanému: JUDr. Karol Kovár, so sídlom kancelárie správcu Vajnorská 8/A,
831 04 Bratislava, IČO: 36 066 214, správca úpadcu W.. K. E., Q.., L.. XX.XX.XXXX, P. J. G. XXXX/
XX, XXX XX W. G. K., zast. AK Kovár a partneri s. r. o., Ružinovská 40, 821 03 Bratislava, IČO: 50 971
662, substitučne splnomocnený Mgr. Michal Baniar, advokát, Tajovského 1, 811 04 Bratislava, IČO: 53
831 624, o vylúčenie vyrovnacieho podielu zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu, o odvolaní žalobcu
proti I. a II. výroku uznesenia Okresného súdu Bratislava I č.k. 4Cbi/8/2012-319 zo dňa 21. decembra

2022, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 4Cbi/8/2012-319 zo dňa 21.
decembra 2022 v odvolaním napadnutej časti I. a II. výroku potvrdzuje.

II. Žalovaný má nárok proti žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o

výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom konanie zastavil, druhým
výrokom priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % voči žalobcovi. Tretím
výrokom nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči intervenientovi na strane žalobcu.
Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 161 ods. 1, 2 a 3, § 159, § 262 ods. 1, § 256 ods. 1,

§ 257, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z .z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30. marca 2012
domáhal, aby súd vylúčil zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu vyrovnací podiel úpadcu v spoločnosti
SLOVENSKÁ KNIŽNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o. v súpisovej hodnote 3.082.669 eur.

3. Súd uviedol, že po nahliadnutí do zapožičaných spisov v konaniach vedených pod sp. zn. 2 Cbi
8/2012 a 3 Cbi 8/2012 a do spisu vedeného pod sp. zn. 4 Cbi 8/2012 zistil, že na Okresnom súde
Bratislava I prebieha medzi tými istými stranami spor s totožným predmetom konania (vylúčením
vyrovnacieho podielu úpadcu v spoločnosti SLOVENSKÁ KNIŽNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o. v súpisovej
hodnote3.082.669eurzosúpisuvšeobecnejpodstatyúpadcu).Konaniavedenépodsp.zn.2Cbi8/2012
a 3 Cbi 8/2012 boli začaté dňa 30.03.2012. V konaní vedenom pod sp. zn. 2 Cbi 8/2012 bola žaloba

prijatá elektronickou podateľňou Okresného súdu Bratislava I dňa 30.03.2012 v čase o 15:01:28 hod. a
v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cbi 8/2012 dňa 30.03.2012 v čase o 15:02:37 hod.. V konaní vedenompod sp. zn. 4 Cbi 8/2012 bola žaloba prijatá o 15:07:27 hod.. Z uvedeného vyplýva, že konanie vedené
pod sp. zn. 2 Cbi 8/2012 sa začalo ako prvé. Konanie vedené pod sp. zn. 3 Cbi 8/2012 bolo zastavené
z dôvodu prekážky listispedencie dňa 02.11.2022 (bez vyznačenej doložky PPL).

4. Súd šetrením zistil, že na súde sú vedené dve totožné konania týkajúce sa totožných strán sporu,
predmetom ktorých sú totožné nároky vychádzajúce z rovnakých skutkových okolností. Konania vedené
pod sp. zn. 2 Cbi 8/2012 a 4 Cbi 8/2012 boli začaté dňa 30. marca 2012. Keďže obidve žaloby boli
doručené súdu žalobcom osobne, je pre posúdenie, ktoré konanie začalo skôr rozhodujúce, kedy boli

tietožalobyspracovanépodateľňousúdu.Vkonanívedenompodsp.zn.2Cbi8/2012bolažalobaprijatá
elektronickou podateľňou Okresného súdu Bratislava I dňa 30. marca 2012 v čase o 15:01:28 hod. a v
konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cbi 8/2012 dňa 30. marca 2012 v čase o 15:07:27 hod.. Z uvedeného
vyplýva, že konanie vedené pod sp. zn. 2 Cbi 8/2012 začalo skôr ako konanie vedené pod sp. zn. 4
Cbi 8/2012, a preto tomuto konaniu bráni prekážka začatého konania, pričom ide o taký nedostatok
procesnej podmienky, ktorý nie je možné odstrániť.

5. Pre doplnenie súd uviedol, že ak žalobca vyvodzoval podanie žaloby v konaní vedenom pod sp. zn.
2 Cbi 8/2012 z oznámenia žalovaného zverejneného v Obchodnom vestníku č. 56/2012 pod položkou
K 003732 a v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cbi 8/2012 z oznámenia žalovaného zverejneného v
Obchodnom vestníku č. 56/2012 pod položkou K 003730, že toto nie je rozhodujúca skutočnosť pre

posúdenie prekážky začatého konania a pre skutkové odlíšenie predmetných konaní. Súd uviedol,
že predmetom konania o vylučovacej žalobe podľa ustanovenia § 78 ZKR nie je vylúčenie súpisu
(alebo oznámenia o doplnení súpisu) zverejneného správcom v Obchodnom vestníku, ale vylúčenie
konkrétneho majetku, resp. konkrétnej majetkovej hodnoty. V obidvoch konaniach je majetok (resp.
majetková hodnota), ktorý žiada žalobca vylúčiť zo súpisu majetku špecifikovaný ako vyrovnací podiel

úpadcu v spoločnosti SLOVENSKÁ KNIŽNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o. v súpisovej hodnote 3.082.669 eur,
pričom v obidvoch prípadoch sa jedná o totožný vyrovnací podiel úpadcu, ktorý má svoj základ v jednom
obchodnom podiele v spoločnosti žalobcu pôvodne patriacom úpadcovi ako bývalému spoločníkovi
žalobcu (§ 114 ods. 2 Obchodného zákonníka). V obidvoch konaniach sa žalobca domáha vylúčenia tej
istej majetkovej hodnoty zo súpisu majetku, a teda predmetom rozhodovania súdu môže byť vylúčenie

vyrovnacieho podiel úpadcu v spoločnosti SLOVENSKÁ KNIŽNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o. v súpisovej
hodnote 3.082.669 eur zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu len v jednom súdnom konaní. Na
predmetnom konštatovaní nemení nič ani skutočnosť, že žalovaný správca zverejnil v Obchodnom
vestníku opakované oznámenie o zapísaní predmetnej majetkovej hodnoty do súpisu všeobecnej
podstaty úpadcu. Opakované zverejnenie oznámenia o zapísaní určitej majetkovej hodnoty do súpisu

správcom nevytvára viacnásobné vytvorenie tejto majetkovej hodnoty, o vylúčení ktorej z konkurznej
podstaty by sa mohlo rozhodovať vo viacerých súdnych konaniach (bližšie pozri aj uznesenie Okresného
súdu Bratislava I sp. zn. 3 Cbi 8/2012).

6. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za to, že v predmetnom spore existuje prekážka už skôr

začatého konania (litispendencia) a predstavuje neodstrániteľnú vadu konania, ktorú je súd povinný
skúmať ako jednu z procesných podmienok v ktoromkoľvek štádiu konania, a preto súd konanie podľa
§ 161 ods. 2 CSP v spojení s § 159 CSP zastavil.

7. V danej právnej veci bolo konanie voči žalovanému zastavené z dôvodu existencie neodstrániteľnej

procesnej podmienky (litispendencie), v dôsledku ktorej nemôže súd spor voči žalovanému prejednať
a rozhodnúť. Zastavenie konania voči žalovanému spôsobil žalobca, ktorý si svoj nárok uplatnil voči
žalovanému v sporovom konaní na súde pod sp. zn. 4 Cbi 8/2012, napriek skôr podanej žalobe voči
žalovanému na súde pod sp. zn. 2 Cbi 8/2012. Z tohto dôvodu mal súd za to, že zavinenie zastavenia
konania voči žalovanému možno pričítať žalobcovi. Poukaz žalobcu na nesprávny postup správcu

úpadcu v zmysle § 78 ZKR neodôvodňuje aplikáciu § 257 CSP.

8. Keďže to bol žalobca (zastúpený právne a odborne kvalifikovanou osobou), ktorý podal žalobu v
dvoch totožných konaniach týkajúcich sa totožných strán sporu, predmetom ktorých sú totožné nároky
vychádzajúce z rovnakých skutkových okolností, bol to práve žalobca, kto procesne zavinil zastavenie

konania, a preto vznikol žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. Pre posúdenie
podanej žaloby nie je rozhodujúce, že správca úpadcu v zmysle § 78 ZKR vylúčil rovnaký majetok v
troch súpisových zložkách, keďže v predmetnom incidenčnom konaní sa neskúmajú súpisové zložky
ani postup správcu úpadcu, ale vylúčenie konkrétnej majetkovej hodnoty, čo žalobcovi, ktorý bol právnezastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, muselo byť zrejmé. Vzhľadom na uvedené rozhodol tak
ako je uvedené vo výroku II. uznesenia.

9. Vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania intervenienta na strane žalobcu uvedenému vo výroku
III. uznesenia súd uviedol, že intervenient vstúpil do konania na základe oznámenia o spore podľa §
86 CSP písomným podaním. Intervenient vystupoval na strane žalobcu, voči ktorému vznikol nárok na
náhradu trov konania žalovanému, avšak súd v súlade so zásadou hospodárnosti a procesnej ekonómie
konania dospel k záveru, že žalovanému voči intervenientovi na strane žalobcu žiadne trovy konania

nevznikli. Po oznámení o vstupe do konania intervenienta na strane žalobcu sa žalovaný nevyjadril ani
k samotnému oznámeniu o vstupe intervenienta a v tomto smere ani žiadnym spôsobom nereagoval na
vyjadrenie (žiadne v predmetnom konaní nebolo podané zo strany žalovaného voči intervenientovi na
strane žalobcu). V tomto smere súd konštatoval, že žalovaný sa po oznámení o vstupe intervenienta
vyjadril v podnete na zastavenie konania z dôvodu listispedencie, ale v tomto smere súd konštatoval,
že prekážku začatej veci súd skúma ex offo, bez vyjadrenia strán konania. Vzhľadom na uvedené

dospel súd k záveru, že žalovanému voči intervenientovi na strane žalobcu žiadne reálne trovy konania
nevznikli, a preto rozhodol v súlade so zásadou hospodárnosti a procesnej ekonómie konania tak, ako
je uvedené vo výroku III. uznesenia.

10. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie voči výroku I. a II., v

rozsahu odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), f), g) a h) CSP.
V odvolaní uviedol, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. V odvolaní sa ďalej žalobca
venoval skutkovému stavu v posudzovanej právnej veci s doplnením judikatúry a citovaním zákonov.
K posudzovanej právnej veci namietal, že súd pri posúdení zavinenia zastavenia konania nezohľadnil
vedomý nezákonný postup správcu. Tiež namietal, že súd o trovách nerozhodol podľa § 100 ods. 2

písm. a) v spojení s § 78 ods. 5 ZKR. Žalobca mal za to, že v tomto prípade ide o výnimočné okolnosti a
dôvod osobitého zreteľa pre nepriznanie trov konania, teda postup podľa § 257 CSP. Poukázal pri tom
na novelu ZKR zo dňa 01.01.2012.
Ako odvolaciu námietku spadajúcu pod § 365 ods. 1 písm. d) CSP uviedol, že rozhodnutie neobsahuje
koherentnéodôvodnenierozhodnutia,pretožesúdnezohľadnilpovahusporuanereagovalnažalobcove

návrhy a predložené dôkazy. Z dôvodu, že súd nevykonal dokazovanie, mal za to, že je naplnený
odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f)
CSP uviedol, že súd nevykonal žiadne dokazovanie a mal za to, že súd nesprávne aplikoval ust. CSP,
nakoľko sa jedná o vylučovaciu žalobu podľa ZKR.
Ďalej uviedol, že sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného

útoku, ktoré neboli uplatnené, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP. Z dôvodu
aplikácie nesprávnej procesnej normy vzhliadol ako dôvodný aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.
h) CSP. Záverom navrhol, aby odvolací súd po skončení preskúmania veci alebo doplnení dokazovania
rozhodol tak, že odvolaním napadnuté uznesenie vo výroku I. a II. zruší a vec vráti súdu prvej inštancie
na nové prejednanie a rozhodnutie. Navrhol, aby odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania

v prospech žalobcu.

11. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že zastáva názor, že žiaden z namietaných
odvolacích dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), f), g) a h) CSP, nie je daný.
Uviedol, že uznesenie považuje v celom rozsahu za vecne správne, a s ohľadom na žalovaným v konaní

produkované prostriedky procesnej obrany (skutkové tvrdenia, popretia skutkových tvrdení, právna
argumentácia) aj za riadne odôvodnené, v súlade s arbitrárnym poriadkom a zákonnou povinnosťou
súdu podľa ustanovenia § 161 ods. 1 a ods. 2 v spojení s § 159 CSP.

Vzhľadom na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie o zastavení konania v kontexte na odôvodnenie

údajných odvolacích dôvodov v odvolaní žalobcu, považuje odvolanie za nedôvodné v celom rozsahu,
zmätočné, nereflektujúce súdom konštatované dôvody pre zastavenie konania, naopak, predkladajúce
množstvo nesúvisiacich a irelevantných tvrdení.

Vychádzajúc z časových údajov o začatí jednotlivých konaní (ktoré žalobca v odvolaní žiadnym

spôsobom nespochybňuje) je nesporné, že ako prvé z konaní bolo začaté konanie pod sp. zn.
2Cbi/8/2012 (vo výlučne ktorom je súd oprávnený vec meritórne prejednať a rozhodnúť), pričom konania
pod sp. zn. 3Cbi/8/2012 a 4Cbi/8/2012 medzi tými istými stranami a s rovnakým predmetom konania
bolo začaté neskôr. V dôsledku neskoršieho začatia konaní pod sp. zn. 3Cbi/8/2012 a 4Cbi/8/2012 bolitieto právoplatným uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 02.11.2022, č.k. 3Cbi/8/2012-315
a uznesením v tomto konaní, v súlade s procesným kódexom správne a zákonne zastavené z dôvodu
existencie prekážky litispendencie.

S dôvodnosťou záveru o existencii prekážky litispendencie v konaniach, t.j. s predpokladom totožnosti
strán i totožnosti predmetu konania, sa súd prvej inštancie v uznesení riadne, vecne a zrozumiteľne
vysporiadal (bod 10. uznesenia). Žalobca v odvolaní žiadnym spôsobom nespochybnil záver súdu v
uznesení o časových údajoch začatia jednotlivých konaní, totožnosti strán v konaniach ani totožnosti

predmetu konaní.

Vovzťahukodvolaniupovažovalzapodstatnéupriamiťpozornosťodvolaciehosúdunaskutočnosť,žeto
bolprávežalobca,ktorýsapodanímzodňa08.11.2022(t.j.ostatnýmpodanímžalobcupredrozhodnutím
súdu o zastavení konania) domáhal zastavenia konania.

Nie je mu preto zrejmé (pričom žalobca v tejto súvislosti neposkytuje v odvolaní ani žiadne vysvetlenie),
z akého dôvodu sa žalobca podaným odvolaním domáha zrušenia uznesenia v časti výroku I. o
zastavení konania a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keď súd
prvej inštancie vo výroku I. uznesenia rozhodol v súlade s procesným návrhom žalobcu. V dôsledku
uvedeného nie je zrejmé ani to, ako by mal súd v prípade zrušenia uznesenia a vrátenia veci súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, podľa názoru žalobcu rozhodnúť, keď sám žalobca má
za to, že konanie trpí neodstrániteľnou vadou, v dôsledku ktorej musí byť zastavené.

V tejto súvislosti žalovaný poukázal na súvisiace konanie pod sp. zn. 3Cbi/8/2012, ktoré Okresný súd
Bratislava I uznesením zo dňa 02.11.2022, č.k. 3Cbi/8/2012-315 s poukazom na skôr začaté konanie

pod sp. zn. 2Cbi/8/2012, z dôvodu prekážky litispendencie právoplatne zastavil. Žalobca uznesenie
sp. zn. 3Cbi/8/2012 čo do výroku o zastavení konania odvolaním nenapadol (odvolanie bolo žalobcom
podanélenčodovýrokuonáhradetrovkonania).Zuvedenéhovyplýva,žesámžalobcanespochybňoval
správnosť výroku uznesenia sp. zn. 3Cbi/8/2012 o zastavení konania z dôvodu prekážky litispendencie,
t.j. z toho istého dôvodu, na základe ktorého súd prvej inštancie zastavil uznesením aj predmetné

konanie. Aj s ohľadom na túto skutočnosť považuje žalovaný odvolanie za nedôvodné.
Pre úplnosť poukázal na skutočnosť, že v súvisiacom konaní pod sp. zn. 2Cbi/8/2012, ktoré bolo v
rámci konaní začaté ako prvé, a v ktorom mala byť vec meritórne prejednaná, Okresný súd Bratislava
I rozsudkom zo dňa 10.01.2023, č.k. 2Cbi/8/2012-155 vylučovaciu žalobu z dôvodu absencie aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu na jej podanie zamietol (ďalej len „rozsudok“). Vzhľadom na uvedené

meritórne rozhodnutie súdu v konaní pod sp. zn. 2Cbi/8/2012, totožnosť strán i predmetu konaní,
možno podľa názoru žalovaného dospieť k záveru, že v prípade, ak by sa vec meritóme prejednávala
aj v predmetnom konaní pod sp. zn. 4Cbi/8/2012 (na čo však nie sú splnené procesné podmienky v
zmysle CSP), súd by s ohľadom aj na ustálenú judikatúru súdnych autorít v otázke subjektu aktívne
vecnelegitimovanéhonapodanieexcindačnejžalobynevyhnutnemuseldospieťkrovnakémuprávnemu

názoru ako súd v rozsudku v konaní pod sp. zn. 2Cbi/8/2012.

Súd prvej inštancie v II. výroku uznesenia priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške
100 % voči žalobcovi, pričom v bode 16. a 17. uznesenia vecne a zrozumiteľne s oporou v príslušných
ustanoveniach ZKR, ustanoveniach CSP a judikatúre súdov SR, odôvodnil záver o procesnom zavinení

zastavenia konania práve konaním žalobcu.

Tvrdenie žalobcu, že zastavenie konania mal spôsobiť žalovaný ako správca konkurznej podstaty
tým, že nemal postupovať podľa ustanovenia § 78 ZKR (čo má podľa žalobcu predstavovať údajnú
neodstrániteľnú prekážku konania), nemôže obstáť.

Poukázal na to, že nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim z procesného práva, a preto
otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, teda z
hľadiska vzťahu výsledku správania sa žalovaného k požiadavkám žalobcu. Žalovaný v priebehu celého
konania popieral nárok, ktorý si voči nemu žalobca uplatnil, pričom k zastaveniu konania nedošlo v

dôsledku správania sa žalovaného, vzhľadom k čomu nemožno preto konštatovať, že žaloba bola voči
nemu podaná dôvodne.Žalovaný zastával právny názor, že ak žalobca podal viacero identických žalôb, zásadne platí, že zavinil
existenciu prekážky litispendencie a tým priamo zastavenie konania, v dôsledku čoho je povinný uhradiť
žalovanému jeho trovy.

Vzhľadom na uvedené žalovaný rozporoval aj záver žalobcu, že ak by aj žalobcovi nemal byť priznaný
nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, tak má byť podľa jeho názoru preukázaná existencia
údajných výnimočných dôvodov hodných osobitného zreteľa, na základe ktorých mal súd prvej inštancie
rozhodnúť podľa ustanovenia 257 CSP a náhradu trov konania nepriznať žiadnej zo strán. Poukázal

na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 2 MCdo 17/2009, sp. zn. 5 Cdo
67/2010, sp. zn. 3 MCdo 46/2012.

S prihliadnutím na uvedené skutočnosti žalovaný považuje uznesenie za vecne správne, z odôvodnenia
ktorého zreteľne vyplýva, ako súd prvej inštancie vec právne posúdil a akými úvahami sa riadil.
Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa

21.12.2022, č.k. 4Cbi/8/2012-319 v napadnutej časti I. a II. výroku v súlade s ustanovením § 387 ods.
1 CSP ako vecne správne potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

12. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas

(§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§
355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a
že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných uznesením (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.

1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil
(§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, a
je potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správne v súlade ust. § 387 ods. 1 CSP.

13. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým
stavom a právnym posúdením veci súdom. Súd sa vo svojom uznesení vysporiadal so všetkými
argumentmi žalobcu, a na správnosť dôvodov uvedených v uznesení odvolací súd v celom rozsahu
odkazuje.

14. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo
veci.

15. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada

na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

16. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

17. Podľa § 161 ods. 3 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí
vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať
rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd
konanie zastaví.

18. Podľa § 159 CSP, začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie.
Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr.

19. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

20. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.21. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

22. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

23. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

24. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v
konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

25. Odvolací súd má zo spisu riadne preukázané, že súd procesným rozhodnutím zastavil konanie z
dôvodu zákonnej prekážky skôr začatej veci - litispendencie. Zároveň rozhodol o trovách konania podľa
miery zavinenia jednej zo strán, v posudzovanej veci zastavenie konania spôsobil žalobca - zastavenie
tohto konania z dôvodu skôr podanej žaloby - sp. zn. 2Cbi/8/2012. Odvolací súd v zhode s názorom
súdu prvej inštancie konštatuje, že bol to práve žalobca, ktorý podal žalobu v dvoch totožných konaniach

týkajúcich sa totožných strán sporu, predmetom ktorých sú totožné nároky vychádzajúce z rovnaných
skutkových okolností.

26. Proti uzneseniu podal rozsiahle odvolanie žalobca, ktoré javí miestami známky zmätočnosti. Po
dôslednom oboznámení sa s ním má odvolací súd za to, že žalobca uplatnil všetky odvolacie dôvody,

ktoré sú prípustné procesným kódexom, avšak niektoré neboli odôvodnené vôbec, prípadne boli
uplatnené nesprávne. Z odvolania ďalej vyplýva, že žalobca žiada rozhodnúť o trovách podľa ust. § 257
CSP.

27. Žalobca namietal, že neboli splnené procesné podmienky pre vydanie rozhodnutia. Odvolací

dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a) CSP je naplnený vtedy, ak súd konal napriek tomu, že
neboli splnené procesné podmienky. Ide o podmienky, za ktorých súd môže konať a rozhodovať.
Ide tu o vecné procesné podmienky (kvalifikovaný spôsob začatia konania, t.j. v sporovom konaní
žaloba, splnenie poplatkovej povinnosti), podmienky na strane súdu (právomoc, príslušnosť), procesné
podmienky na strane účastníkov (procesná subjektivita procesná spôsobilosť, prípadné povinné

zastúpenie advokátom) a tzv. negatívne procesné podmienky (prekážka začatého konania, prekážka
rozsúdenej veci). Skúmanie týchto procesných podmienok je úradnou povinnosťou súdu počas celého
konania. Výnimkou je skúmanie splnenia podmienky všeobecnej miestnej príslušnosti a osobitnej
miestnej príslušnosti danej na výber, ktorú súd skúmal len na námietku žalovaného pri prvom procesnom
úkone, ktorý mu patrí. Nedostatky niektorých procesných podmienok sú neodstrániteľné a prítomnosť

takéhoto nedostatku bráni súdu v konaní a rozhodovaní, čo vedie k zastaveniu konania. V ostatných
prípadoch je povinnosťou súdu nedostatok procesnej podmienky odstrániť. Vadou predpokladanou v §
365 ods. 1 písm. a) CSP tak trpí konanie v prípade, keď súd vec prejednal a rozhodol napriek vyššie
naznačeným nedostatkom. V prípade namietaného nedostatku príslušnosti súdu, o vadu konania v
podobe nedostatku príslušnosti súdu pôjde iba v prípade, keď v konaní neboli dodržané ustanovenia

o vecnej príslušnosti, osobitnej i výlučnej miestnej príslušnosti alebo o kauzálnej príslušnosti. Odvolací
súd zastáva právny názor, že v posudzovanej veci sa nejedná o tento prípad.

28. Žalobca mal za to, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces. Odvolací dôvod podľa ust.
§ 365 ods. 1 písm. b) CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil

strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho
súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv. Ochrana
ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak,
abybolnaplnenýprincípprávnejistoty.Právnaistotajestav,vktoromkaždýmôželegitímneočakávať,že

jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak
takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor
bude rozhodnutý spravodlivo. Odvolací súd, po preštudovaní spisového materiálu a rozhodnutia súdu
prvej inštancie konštatuje, že nevzhliadol tento odvolací dôvod za dôvodný. Odvolací súd pripomína,že k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie môže dôjsť predovšetkým vtedy, ak by komukoľvek
bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a ak by súd
odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu (žalobe) fyzickej osoby alebo právnickej osoby (napr.

I. ÚS 35/98), ale tiež v prípade, ak by rozhodnutie všeobecného súdu bolo arbitrárne, a teda bolo
prejavom zjavnej svojvôle pri výklade a aplikácii právnej normy, alebo ak by výrok rozhodnutia nebol v
súlade s priebehom konania (m. m. II. ÚS 107/2018). Záverom odvolací súd dodáva, že toto porušenie
žalobcovho práva na spravodlivý súdny proces, v konaní nebolo zistené.

29. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. c) CSP je naplnený vtedy, ak rozhodol
vylúčený sudca alebo nesprávny obsadený súd. Požiadavka správne obsadeného súdu znamená jeho
obsadenie zákonným sudcom. Odvolací súd k tomuto odvolaciemu dôvodu uvádza, že žalobca bližšie
nešpecifikoval, v čom vidí tento odvolací dôvod ním uvedený, preto sa s ním odvolací súd nezaoberal.

30. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP odvolací súd uvádza, že inou

vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod
ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), c) CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania
formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom
žalobcu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje koherentné odôvodnenie rozhodnutia.

Odvolací súd zastáva právny názor, že súd prvej inštancie jasne, presvedčivo a výstižne posúdil
prekážku litispendencie s poukazom na špecifický charakter konania - vylúčenie vyrovnacieho podielu
úpadcu (bod 16. odôvodnenia súdneho rozhodnutia).

31. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e) CSP je potrebné uviesť, že súd nie je povinný

vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami sporu. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností,
ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam,
ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení strán. Neúplné zistenie
skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových
zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať

právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté,
nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana,
ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol
vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval,
najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy

uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie. K tomuto odvolaciemu dôvodu žalobca priradil
povahu a obsah konania žalovaného. Odvolací súd však zdôrazňuje, že predmetom posúdenia je
prekážka listispendencie, nie samotný obsah žalobného návrhu/konania strán, ktoré mu predchádzalo.
Preto hodnotí tento odvolací dôvod za nepreukázaný.

32. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán

nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

33. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré

vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP (do 30.6.2016 z ust. § 133
až 135 O.s.p.). Žalobca tvrdil, že súd nevykonal žiadne dokazovanie na základe vlastného zistenia
a ustálil existenciu neodstrániteľnej podmienky - litispendencie. Odvolací súd poukazuje na bod 9.

odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia, kde súd vykonal vlastné dokazovanie, na základe
ktorého ustálil neodstrániteľnú prekážku litispendencie. Odvolací súd rovnako tak uvádza, že žalobca
žiadnym spôsobom nespochybnil tieto úvahy súdu prvej inštancie, resp. neuviedol, v čom ich súd posúdil
nesprávne.34. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. g) CSP je daný, ak zistený stav neobstojí, pretože
sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré

neboli uplatnené. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové
tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom
protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Uvedený odvolací dôvod nachádza
uplatnenie najmä vtedy, ak strany sporu neboli náležitým spôsobom poučené o následkoch sudcovskej
koncentrácie konania. Po preštudovaní spisového materiálu odvolací súd konštatuje, že strany boli

dostatočne počas celého konania poučené o svojich procesných právach a povinnostiach, vrátane
uplatnenia sudcovskej koncentrácie konania, preto ani tento dôvod uplatnený žalobcom nie je dôvodný.

35. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii

práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis
iný, než ktorý použiť mal, alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval
na prejednávaný spor. Odvolací súd nezistil, že by súd použil nesprávny právny predpis. Z uznesenia
je zrejmé, že postupoval podľa procesného kódexu a zároveň prihliadol aj na špecifiká plynúce z
konkurzného predpisu, ktorý však neupravuje prekážku litispendencie, a preto bol správny postup podľa

CSP pri zastavení konania.

36. Žalobca súčasne v odvolaní žiadal aj postup podľa § 257 CSP, teda nepriznanie trov žiadnej zo
strán sporu z dôvodu skutočností hodných osobitého zreteľa. Odvolací súd zastáva právny názor, že
v posudzovanom prípade nie je dôvod na postup podľa § 257 CSP, teda nepriznať nárok na náhradu

trov konania žiadnej zo strán. Odvolací súd uvádza, že fundamentálnym predpokladom pre uplatnenie
ust. § 257 CSP je výnimočnosť jeho aplikácie, podmienená existenciou skutočnosť osobitých okolností
zakladajúcich udržateľnosť a dôvodnosť takéhoto postupu, ktorý ale v tomto prípade nebol zistený.
Prekážka listispendencie nie je okolnosť osobitej situácie tak, ako to predpokladá zákonodarca v ust. §
257 CSP. Zastavenie konania v tomto prípade zavinil žalobca podaním viacerých totožných žalôb voči

žalovanému, a preto súd postupoval správne, keď aplikoval ust. § 256 ods. 1 CSP a priznal procesný
nárok na náhradu trov konania žalovanému.

37. V odvolaní odvolateľ neargumentuje žiadnymi skutočnosťami, s ktorými by sa súd prvej inštancie
v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom

zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie, ako aj
odvolacím súdom iný, než napadnutým uznesením vyslovený právne záver, nevyplýva a v odvolaní
uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.

38. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú

námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej
strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti

objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).

39. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti I. a II.
výroku potvrdil.

40. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

41. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP.
Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi, o

ich výške rozhodne súd prvej inštancie.

42. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).