Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, May 6, 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14Csp/8/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122469371
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:6122469371.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.

so sídlom Bratislava-Petržalka, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, práv. zast. Remedium Legal, s.r.o. so
sídlom Bratislava-Petržalka, Pajštúnska 5, IČO: 53 255 739 proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
občianka SR, bytom C., D. XX, práv. zast. advokátska kancelária WEBBER LEGAL, s.r.o. so sídlom
v Prešove, Duchnovičovo námestie 1, IČO: 50 680 552 o zaplatenie 613,43€ s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie n e z a s t a v u j e .

II. Žaloba sa z a m i e t a .

III. Žalovaná m á proti žalobcovi právo na náhradu trov konania 100 %, s tým, že o výške tejto náhrady
bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 15.11.2022 podanou na Okresný súd Banská Bystrica v rámci
upomínacieho konania domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 613,43€ istiny, vyčísleného úroku 311,62
€ a vyčísleného úroku z omeškania 66,1 € a úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 609,43 € od
04.03.2022 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že na základe Rámcovej zmluvy o postúpení
pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka zo dňa 13.11.2020 medzi postupcom

Všeobecnáúverovábanka,a.s.,Mlynskénivy1,82990Bratislava,IČO:31320155(ďalejlen„postupca")
ažalobcomanazákladeŽiadostiopostúpenieaprevodzodňa03.03.2022postúpilpostupcanažalobcu
pohľadávku voči žalovanej. Žalovaná bola v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve
postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi
po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so žalovanou v zmysle Zákona č. 266/2005
Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov
dňa 29.06.2018 Zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), ktorej súčasťou sú Všeobecné

obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP“). Na základe Zmluvy postupca
poskytol žalovanej peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky
splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú
upravené v Zmluve a vo VOP. Žalobca zastáva názor, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky
podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ustanovenia § 497 až 507 Obchodného zákonníka a zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov. Žalovaná napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ju postupca

v súlade s ust. § 53 ods. 9 zákona Občianskeho zákonníka upozorňoval v lehote nie kratšej ako 15
dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnila v stanovených
termínoch splátky, čím porušila svoju povinnosť podľa Zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaná
sa dostala do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bola súčasneupozornená v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru, postupca v súlade s príslušnými ustanoveniami Zmluvy a ust. § 53 ods. 9 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník k 15.05.2020 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval

žalovanú na úhradu dlžnej sumy. Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovanej úver za nasledujúcich
podmienok: výška úveru: 1 000€, druh úveru: bezúčelový, typ a výška úrokovej sadzby: 15,00 % p. a.,
fixná, spôsob poskytnutia úveru: jednorazovo dňa 29.06.2018, výška splátky a splatnosť: 17,88 EUR
mesačne so zľavou, k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, splatnosť prvej splátky: 20.07.2018, splatnosť
úrokov a poplatkov: mesačne, ku dňu splatnosti splátky v kalendárnom mesiaci , počet splátok: 96,

RPMN: 16,30 %, priemerná ročná percentuálna miera nákladov: 13,69 %, celková čiastka spojená s
úverom: 1 726,48 EUR so zľavou. Žalovaná neplnila splátky v dohodnutých termínoch v zmysle Zmluvy,
čím sa dostala do omeškania, na základe čoho postupca opakovane vyzýval žalovanú na úhradu dlžnej
sumy, a to aj 3. upomienkou – pokus o zmier zo dňa 31.01.2020, kedy postupca evidoval nesplatené
splátky vo výške 60,93€. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky
sumuvovýške991,15€,ktorápozostávalazistinyvovýške609,43€,zriadnehoúrokuvovýške311,62€,

z úroku z omeškania vo výške 66,10€ a z poplatkov vo výške 4€ v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení
pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe
je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky.
Žalobca ohľadom uplatnených zmluvných úrokov k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti v sporoch s
ochranou slabšej strany zároveň poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo

dňa 30.07.2019 sp. zn. 6Cdo/113/2018 ako aj na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa
07.08.2018 v spojených veciach C-96/16 a C-94-17, ktorý je obsiahnutý v právnej vete rozhodnutia:
„v súvislosti s právnou otázkou, či veriteľ má po zosplatnení dlhu nárok na zmluvné úroky, dovolací
súd dáva do pozornosti odvolaciemu súdu rozsudok Súdneho dvora (piatej komory) zo 7. augusta
2018 v spojených veciach C-96/16 a C-94/17, v ktorom sa uvádza, že cieľom úrokov z omeškania

je sankcionovať nesplnenie svojej povinnosti dlžníkom splatiť úver v lehotách stanovených v zmluve,
odradiť dlžníka od omeškania pri plnení jeho povinnosti a prípadne nahradiť veriteľovi škodu, ktorá mu
vznikla z dôvodu omeškania s plnením peňažného záväzku, zatiaľ čo bežné úroky (úroky z poskytnutého
úveru) majú naopak funkciu odplaty za poskytnutie peňažnej sumy zo strany veriteľa až do jej zaplatenia.
Z týchto záverov tak vyplýva nielen záver o nároku na bežné úroky až do skutočného splatenia úveru,

ale aj záver o možnosti kumulácie bežných úrokov a úrokov z omeškania." Žalobca si v tomto konaní
uplatňuje úrok z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka počnúc dňom 04.03.2022, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
Svoj nárok preukazoval Zmluvou o postúpení pohľadávky s Prílohou k zmluve o postúpení, záznamom
o podpise, Zmluvou o úvere, žiadosťou o pôžičku, vyhlásením o predčasnej splatnosti, cenníkom,

výzvoupredzosplatnením, platobnouhistóriou, oznámenímopostúpenípohľadávky, pokusomozmier,
podacím hárkom k pokusu o zmier a špecifikáciou pohľadávky.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci platobný rozkaz pod č.k. 18Up/1561/2022-61 zo dňa
1.12.2022, v ktorom žalovanú zaviazal na úhradu dlhu v zmysle žalobného návrhu a náhrady trov

konania. Platobný rozkaz sa žalovanej nepodarilo doručiť do vlastných rúk a preto vec bola postúpená
na prejednanie tunajšiemu súdu. Okresný súd Trenčín pod č.k. 14Csp/8/2023-82 zo dňa 23.5.2023
opätovne vydal platobný rozkaz v súlade so žalobou. Žalovaná prevzala platobný rozkaz do vlastných
rúk dňa 24.8.2023.

3. Proti platobnému rozkazu podala žalovaná včas odpor s odôvodnením, v ktorom namietala, že dňa
15.6.2023 uhradila žalobcovi sumu 127,35€, čo vyplýva z predloženého e-mailu. Následne sa so
žalobcom dohodla na plnení v splátkach po 100€ mesačne, vždy k 25-temu dňu v mesiaci s počiatkom
platenia 8/2023 s čím žalobca e-mailom súhlasil. Prvú splátku mu 100€ uhradila dňa 18.8.2023. Preto
navrhla ukončenie sporu súdnym zmierom nasledovného znenia : „ Žalovaná sa zaväzuje uhradiť

žalobcovi sumu istiny 385,90€ , úrok 311,62€, úrok z omeškania 66,10€, úrok z omeškania vo výške
5,00% ročne zo sumy 609,43€ od 4.3.2022 do zaplatenia a nahradiť trovy právneho zastúpenia vo výške
227,80€ a to všetko v mesačných splátkach po 100€, splatných vždy do 25.dňa toho ktorého mesiaca,
počnúc splatnosťou prvej splátky do dňa 25.9.2023 a následne až do zaplatenia , pod následkom straty
výhody splátok neuhradením čo i len jednej splátky riadne a včas. Splátky sa zarátavajú prvotne na

úhradu istiny , následne na úhradu úrokov z omeškania a trov právneho zastúpenia. Účastníci konania
uzavretím tohto zmieru považujú za vysporiadaný celý nárok uplatnený v konaní vedenom na tunajšom
súde pod sp.zn. 14Csp/8/2023.“ Ako dôkaz predložila e-mailovú komunikáciu a doklady o úhrade sumy.4. Žalovaný písomným podaním zo dňa 25.9.2023 súhlasil so súdnym zmierom podpísaným oboma
stranami sporu, ktorý žiadal schváliť a to nasledovného obsahu: „Žalovaný sa zaväzuje
zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 663,80 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 45,19 € a úrokom z

omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 282,08 € od 22.09.2023 do zaplatenia a náhradu
trov konania vo výške 305,66 €, toto všetko v pravidelných mesačných splátkach po 100,00 €, splatných
vždy k 25. dňu v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom uznesenie o schválení
súdneho zmieru nadobudne právoplatnosť až do úplného zaplatenia dlžnej sumy, a to na účet žalobcu:
E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX pod variabilným symbolom: XXXXXXXXXX s tým, že omeškanie

s plnením čo i len jednej takto dohodnutej splátky má za následok zročnosť celého plnenia..“ Zároveň
žalobca požiadal o vrátenie 90% zo zaplateného súdneho poplatku za návrh.

5. Súd vo veci vytýčil pojednávanie, na ktoré predvolal strany. Žalovaná podaním zo dňa 30.1.2024
predložila plnú moc pre advokáta a písomné ospravedlnenie z pojednávania z dôvodu hospodárnosti.
Zároveň sa písomne vyjadrila k navrhovanému súdnemu zmieru a k samotnému uplatnenému nároku.

So súdnym zmierom nesúhlasila a namietla nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu poukazom
na to, že tento nie je pôvodným veriteľom ale postupníkom , ktorý mal nadobudnúť pohľadávku od
pôvodného veriteľa VÚB banka, a.s. so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320155, zmluvou
o postúpení. Poukázala na ust. § 17 ods.1 písm.b/ ZoSÚ s tým že termín konečnej splatnosti úveru
bol zmluvne dojednaný na 20.7.2026 a preto je potrebné skúmať, či došlo k platnému vyhláseniu

mimoriadnej splatnosti úveru. Pôvodný veriteľ právnym úkonom zo dňa 31.1.2020 upozornil žalovanú,
abyokamžiteuhradilasumuvovýške60,93€(18,21€istina,38,58€úroky,0,14€úrokyzomeškaniaa4€
poplatky).Vopačnomprípadebudepožadovať,abyvrátilacelúposkytnutúsumuúveruspríslušenstvom
pred dátumom splatnosti dohodnutým v zmluve. Tento právny úkon je podľa žalovanej v rozpore s ust.
§ 53 ods. 9 Obč. zák.. Podľa zmluvy výška mesačnej splátky bola 17,88€, resp. bez zľavy z voliteľnej

služby vo výške 19,04€. Pôvodný veriteľ podmieňoval právo vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru
zaplatením viac ako jednej splátky a takýto právny úkon je neurčitý, lebo nie je možné identifikovať
splátku, s ktorou je dlžník v omeškaní, čím je znemožnené dlžníkovi sa riadne brániť formou zabránenia
predčasnej splatnosti dlhu a je aj neurčitý, lebo z tohto úkonu nie je možné určiť, či bol spotrebiteľ vôbec
v omeškaní s nejakou splátkou po dobu 3 mesiacov. Zároveň pôvodný veriteľ ani neposkytol žalovanej

lehotu 15 dní , keď požadoval uhradiť sumu okamžite. Žalovaná uviedla, že pôvodný veriteľ konal
v rozpore s ust. § 53 ods.9 Obč. zákonníka a vyhlásenie predčasnej splatnosti dlhu je neplatné pre
rozpor so zákonom v zmysle § 39 Obč. zákonníka. Pokiaľ by súd dospel k záveru, že výzva zo dňa
31.1.2020 je kvalifikovanou výzvou podľa § 53 ods.9 Obč. zák., žalobca neuniesol dôkazné bremeno
o tom, že by takýto právny úkon bol žalovanej doručený a mala možnosť oboznámiť sa s jeho obsahom

a žalovaná popiera, že jej bola doručená výzva zo dňa 31.1.2022 a tiež poprela, že jej bolo doručené
oznámenie o zosplatnení úveru v zmysle ust. § 45 ods.1 Obč.zák. s poukazom na rozhodnutie NS SR
sp.zn. 6Obo 283/2003 zverejnené - Zo súdnej praxe č. 1/2007.

6. Advokát žalobcu, ktorý sa pojednávania zúčastnil uviedol, že zotrváva na žalobe a dohodnutom

súdnom zmieri, pretože až do piatku nemali žiadnu vedomosť o zmene stanoviska žalovanej k už
uzavretému súdnemu zmieru ani vedomosť o tom, že s ním nesúhlasí. Žalobca tvrdil, že má aktívnu
vecnú legitimáciu na vymáhanie pohľadávky, pretože ustanovenie § 53 ods. 9 OZ veriteľovi neukladá
povinnosťuviesťdovýzvy,sktoroukonkrétnousplátkoujedlžníkvomeškaníspoukazomnarozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp.zn . 5Cdo/224/2021 z 13.11.2022 a sp.zn. 4Cdo/132/2021 z 15.12.2022.

Vzhľadom na to, že mu nebolo doručené vyjadrenie žalovaného v dostatočnom časovom predstihu,
žiadal, aby súd pojednávanie odročil za účelom poskytnutia lehoty na právnu argumentáciu, čomu súd
vyhovel.

7. V písomnom vyjadrení zo dňa 18.3.2024 žalobca poukázal na znenie ust. § 53 ods.9 a § 565 Obč.

zákonníka a bodu 5 písm. b) Zmluvy o úvere „V prípade nesplácania Úveru, resp. v prípade neplnenia
si dojednaných povinností je Veriteľ oprávnený v súlade s Podmienkami (...) vyhlásiť okamžitú splatnosť
Úveru z dôvodov, spôsobom a za podmienok upravených v čl. VIII. Podmienok.“ Postupca si možnosť
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dohodol so žalovaným v bode 5 písm. b) Zmluvy o úvere. Postupca
výzvouzodňa31.01.2020vyzvalžalovanéhovsúladesust.53ods.9OZnaúhraduomeškanýchsplátok

a upozornil ho na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Odoslanie tejto listiny preukazuje
poštový podací hárok, ktorý je možné spojiť s uvedenou výzvou pomocou kódu vytlačeného na jeho
rube F..G.. Ten reprezentuje v časti UPOMIE3 identifikáciu zásielky a v časti XXXXXXXXXXXXXX dátum
vyhotovenia tejto zásielky. Uvedený kód je na podací hárok pridávaný automaticky v stredisku tlače.V zmysle priloženého potvrdenia zo stránky Slovenskej pošty bola zásielka dňa 07.02.2020 vrátená
odosielateľovi s poznámkou „adresát neznámy“. V tejto súvislosti poukazujeme na skutočnosť, že
žalovaná sama vymedzila sféru svojej dispozície v zmluve o úvere ako Korešpondenčná adresa: H. X,

C.,XXXXX,SK.Natútoadresujejpostupcazásielkyajdoručoval.Žalobcavtejtosúvislostipoukazujena
Rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo/36/2020 zo dňa 15.12.2020, ktorý okrem iného uvádza, že „Dispozičná
sféra adresáta je vymedzená zmluvne dohodnutým doručovacím režimom, t. j. kontaktnými adresami
účastníkov alebo určením kontaktnej osoby (spravidla v záhlaví zmluvy) s tým, že doručenie písomnosti
je účinné už tým, že sa doručí do dohodnutého miesta alebo určenej osobe. Týmto okamihom sa

zásielka dostáva do sféry adresáta, pričom už nie je dôležité, či sa adresát s obsahom zásielky zoznámil
alebo nie. Z podstaty doručovania tak pre účastníkov zmluvného vzťahu vyplýva povinnosť zabezpečiť
v danom mieste alebo u určenej osoby prijímanie zásielok. Pri zmene dohodnutého režimu doručovania
majú zmluvné strany vzájomnú oznamovaciu povinnosť, aby sa zabezpečila účinnosť doručovania
právnych úkonov - zmluvnej strane nemožno pričítať v jej neprospech, že doručovala na pôvodne
dohodnutú adresu, ak jej táto zmena nebola včas oznámená (z dôvodu právnej istoty v právnych

vzťahov možno odporučiť dojednať notifikačnú povinnosť týkajúcu sa zmien v doručovaní výslovným
spôsobom v zmluve). Je neprípustné, aby adresát porušením povinnosti oznámiť novú adresu požíval
výhody spočívajúce v zmarení právnych účinkov pre neho nepriaznivých právnych úkonov, a to na úkor
konajúcej osoby, ktorá koná v súlade s tým, čo bolo pre doručovanie dohodnuté. (...) Pri druhom spôsobe
dojednania fikcie doručenia je irelevantné, či sa adresát v mieste doručovania skutočne zdržiava –

dôležité je to ako vymedzil spôsob prijímania zásielok v zmluve. Predpokladá sa, že ak účastník zmluvy
uvedie určitú adresu, tak tým vymedzil svoju dispozičnú sféru, kde má zabezpečenú možnosť oboznámiť
sa s doručovanou zásielkou. Opačná argumentácia by totiž viedla k absurdným dôsledkom - zmluvná
strana by úmyselne uviedla adresu, na ktorej sa nezdržiava, aby znemožnila účinné doručovanie. Takto
dojednanú fikciu doručenia možno istým spôsobom považovať za nadbytočnú, nakoľko pri doručovaní

hmotnoprávnych úkonov sa nevyžaduje reálne prevzatie zásielky adresátom - z toho vyplýva, že aj
bez takto dojednanej fikcie doručenia sa bude právny úkon považovať za doručený bez ohľadu na
jeho faktické prevzatie, ak dôjde do dispozičnej sféry adresáta. Koncepcia Občianskeho zákonníka je
postavená na dispozitívnosti väčšiny jeho ustanovení, pričom v mnohých prípadoch je ponechané na
zmluvnej slobode účastníkov, akým spôsobom pre svoje záväzkové vzťahy zákonnú úpravu modifikujú.

V súlade s ustanovením § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka si totiž účastníci môžu vzájomné práva
a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy
ustanovení zákona nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť. Z povahy ustanovenia § 45 ods. 1
Občianskeho zákonníka vyplýva, že ide o kogentné ustanovenie, ktoré nepripúšťa odchylnú dohodu
zmluvných strán v podobe fikcie doručenia.“ Za deň kedy sa zásielka dostala do dispozičnej sféry

adresáta je preto potrebné považovať deň 05.02.2020, nakoľko v tento deň sa zásielka dostala na
adresu vymedzenú v Zmluve o úvere. Nasledujúci deň začala plynúť 15 dňová lehota na plnenie, pričom
uplynula dňa 20.02.2020. Nakoľko zo strany žalovaného nedošlo v zmysle predloženej Platobnej histórie
k úhrade omeškanej sumy, podaním zo dňa 15.05.2020 vyhlásil postupca mimoriadnu splatnosť úveru.
Žalobca teda zastáva názor, že došlo k dodržaniu postupu podľa ustanovenia § 53 ods. 9 a §

565 Obč. zákonníka. K tvrdeniu žalovaného , že výzva podľa ust. § 53 ods. 9 OZ a oznámenia podľa
§ 565 OZ majú tieto výzvy obsahovať uvedenie splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu, uviedol že
takáto povinnosť nevyplýva ani z jedného citovaného ustanovenia. Z oboch citovaných ust. vyplýva,
že pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je potrebné a) Tento postup dohodnúť a b) Dlžník –
spotrebiteľ musí byť v omeškaní s plnením minimálne tri mesiace , c) Dlžník – spotrebiteľ musí byť

na skutočnosť, že dôjde k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti upozornený a d) Dlžník – spotrebiteľ
musí mať možnosť minimálne v 15 dňovej lehote od doručenia upozornenia podľa predchádzajúceho
bodu zvrátiť predčasné zosplatnenie uhradením omeškaných splátok. Žalobca poukázal na aktuálnou
rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo/224/2021 z 30.11.2022, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, sp. zn. 4Cdo/132/2021 z 15.12.2022, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.
zn.7Cdo/26/2023z29.11.2023,uznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.6Cdo/87/2023
z 31.05.2023, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/148/2022 z 12.07.2023
atď.), ktoré jednoznačne určila, že vyhlásiť mimoriadnu splatnosť možno pre neuhradenie splátky,
ktorá vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru predchádzala po dobu troch mesiacov a pre ktorej

nezaplatenie mohol ako jedinej (!) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobca ďalej uvádza, že
špecifikácia splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu by bola, prihliadnuc na vyššie citované rozhodnutia
Najvyššieho súdu navyše nadbytočná – keďže z aktuálnej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu jasne
vyplýva, že vždy môže ísť len o splnenie jednej konkrétnej vymedzenej splátky – a teda veriteľ sinemôže „vybrať“ pre nesplnenie ktorej splátky toto právo uplatňuje. Podľa uznesenia Krajského súdu v
Trenčíne, sp. zn. 16CoCsp/2/2023 zo dňa 14.09.2023: „Čo sa týka určitosti uvedených právnych úkonov,
t. j. výzvy na zaplatenie omeškaného dlhu a vyhlásenia predčasnej splatnosti, tak podľa odvolacieho

súdu sú tieto právne úkony dostatočne určité a z tohto pohľadu zároveň platné aj v prípade absencie
uvedenia konkrétnej omeškanej splátky úveru. Žiadny všeobecne záväzný právny predpis nestanovuje
takúto osobitnú náležitosť predmetných právnych úkonov. Samotná výzva na zaplatenie omeškaného
dlhu nie je pre vyhlásenie predčasnej splatnosti ani zákonom vyžadovaná. Postačuje upozornenie
veriteľa dlžníkovi na možnosť využitia práva vyhlásiť predčasnú splatnosť (§ 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka). Ani pre samotné vyhlásenie predčasnej splatnosti zákon (§ 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho
zákonníka) nevyžaduje uviesť, pre ktorú omeškanú splátku vyhlasuje veriteľ predčasnú splatnosť. Táto
skutočnosť nemá na platnosť a účinnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti žiadny vplyv a relevanciu.
Podľa uznesenia Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 16CoCsp/2/2023 zo dňa 14.09.2023: „Odvolací
súd sa však nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý sa domnieva, že výzva veriteľa, ktorou
upozorňuje na možnosť uplatnenia svojho práva vyhlásiť predčasnú splatnosť musí časovo nasledovať

po omeškanej splátke, pre ktorú veriteľ využije svoje právo vyhlásiť predčasnú splatnosť a len pre
takúto omeškanú splátku, v súvislosti s ktorou veriteľ dlžníka upozornil na možnosť využitia práva
vyhlásenia predčasnej splatnosti, môže veriteľ predčasnú splatnosť vyhlásiť. Odvolací súd vykladá
ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka inak. Uvedené zákonné ustanovenie stanovuje pre
platné vyhlásenie predčasnej splatnosti dve podmienky, a to uplynutie času tri mesiace od omeškania

so zaplatením splátky, pre ktorú veriteľ vyhlási predčasnú splatnosť a existenciu výzvy – upozornenia
veriteľa na možnosť uplatnenia práva vyhlásiť predčasnú splatnosť, ktorá musí predchádzať samotnému
vyhláseniu predčasnej splatnosti o minimálne 15 dní. Predčasnú splatnosť teda možno vyhlásiť pre
splátku, s ktorou je dlžník v omeškaní minimálne 3 mesiace a zároveň bol dlžník na možnosť vyhlásenia
predčasnej splatnosti upozornený aspoň 15 dní pred samotným vyhlásením predčasnej splatnosti.

Nie je povinnosťou veriteľa upozorňovať dlžníka pri každej omeškanej splátke, pre ktorú by prípadne
a mohol využiť svoje právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti na možnosť využitia tohto práva.
Takúto povinnosť zákon nestanovuje. V zmysle dikcie zákonného ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka je podstatné len to, aby medzi upozornením dlžníka na možnosť využitia práva vyhlásiť
predčasnú splatnosť a samotným vyhlásením predčasnej splatnosti uplynula doba aspoň 15 dní.“ Podľa

uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.01.2024, sp. zn. 26CoCsp/1/2023: „Súd prvej inštancie
zosplatnenie spotrebiteľského úveru právneho predchodcu žalobcu považoval za neurčitý, pretože
nebola riadne špecifikovaná omeškaná splátka, pre ktorú veriteľ sa rozhodol vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť úveru. S uvedeným názorom sa odvolací sú v danom prípade nestotožňuje, pretože zo
žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť veriteľa uviesť v oznámení o vyhlásení mimoriadnej

splatnosti konkrétne, ktorá splátka mimoriadnu splatnosť vyvolala. Právny predchodca žalobcu v súlade
s § 53 ods. 9 Občianskeho vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy v lehote 15 dní a zároveň
ho upozornil aj na možnosť zosplatnenia úveru. Nakoľko žalovaný v stanovenej lehote dlžnú sumu
neuhradil, právny predchodca žalobcu dňa 23.1.2020 zosplatnil úver, a to do splatnosti najbližšej splátky
splatnej dňa 10.2.2020. Hoci ani posledná výzva pred zosplatnením, ale ani vyhláseniu úveru za

predčasne splatný neuvádzali konkrétnu splátku, pre ktorú malo dôjsť k vyhláseniu zosplatnenia úveru,
z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný si neplnil svoje povinnosti zo
zmluvy o úvere riadne a včas. Posledná výzva pred zosplatnením špecifikuje dlh ku dňu 27.12.2019 vo
výške 762,12 eur a vyhlásenie úveru za predčasne splatný dlh aktualizuje ku dňu 22.1.2020 vo výške
928,56 eur. Z uvedených listín právneho predchodcu žalobcu je preto možné určiť, že vyhlásenie úveru

zapredčasnesplatnýmohlobyťvyvolanélenpresplátkusplatnúdňa10.10.2019,sktoroubolžalovanýv
omeškaníkúčinnostizosplatnenia3mesiaceazároveňpredzosplatnenímbolžalovanýnatútomožnosť
veriteľa riadne upozornený, ak dlh v lehote 15 dní nezaplatí. K uvedenému odvolací súd pripomína, že
v čase zasielania výzvy na úhradu dlhu s upozornením na možnosť zosplatnenia, nemusí byť dlžník
3 mesiace v omeškaní so splátkou, pre ktorú veriteľ vyhlasuje úvere za predčasne splatný. Uvedené

omeškanievšakmusítrvaťprávevčase,kedyveriteľvyhlasujepredčasnézosplatneniespotrebiteľského
úveru. Zo strany právneho predchodcu žalobcu tak došlo k účinnému zosplatneniu úveru, pričom
neuvedenie splátky, ktorá zosplatnenie vyvolala nemohla spôsobiť neurčitosť daného právneho úkonu,
keďže zákon túto povinnosť od veriteľa nevyžaduje. Nakoľko pohľadávka právneho predchodcu žalobcu
bola zosplatnená ešte pred termínom konečnej splatnosti úveru, bol tento oprávnený zosplatnený

úver postúpiť na tretiu osobu. Podľa rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach z 14.12.2023, sp. zn.
2CoCsp/21/2023: „. Vo vzťahu k námietke neurčitosti výzvy podľa § 53 ods. 9 OZ odvolací súd
zdôrazňuje, že z ustanovenia § 53 ods. 9 OZ nevyplýva obsahová požiadavka pre daný právny úkon
(výzvu) spočívajúca v povinnosti veriteľa uviesť, s ktorou konkrétnou splátkou sa spotrebiteľ dostal doomeškania, resp. pre ktorú splátku veriteľ zamýšľa právo podľa § 565 OZ uplatniť. Takúto požiadavku
pritom nie je možné vyvodiť gramatickým (jazykovým) ani teleologickým (účelovým) výkladom daného
zákonného ustanovenia .Podľa uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 25CoCsp/2/2023, zo dňa

31.10.2023: „Odvolací súd k vyššie uvedenému konštatuje, že súdy sú povinné pri svojom rozhodovaní
vychádzať zo zákonného textu, teda z ktorého ustanovenia záver súdu vyplýva. Napadnutý rozsudok
obsahuje len odkaz na neplatnosť právneho úkonu pre jeho neurčitosť podľa § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Zo žiadneho ustanovenia nemožno vyvodiť záver o povinnosti identifikovať splátku, pre
ktorú sa rozhodol veriteľ svoje právo na zosplatnenie dlhu využiť. Odvolací súd konštatuje, že z

dôvodu absencie zákonnej povinnosti nemožno súdom prvej inštancie tvrdený nedostatok pričítať na
ťarchu žalobcu.“ Podľa uznesenia Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 12CoCsp/39/2022 z 31.08.2023:
„Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie požadoval od žalobcu nad rámec dikcie zákona
špecifikáciu splátky, s ktorou bola žalovaná v omeškaní. Zo znenia § 53 ods. 9 a ani zo znenia §
565 Občianskeho zákonníka vôbec nevyplýva, že v upozornení spotrebiteľa na možnosť uplatnenia
práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka alebo v samotnej žiadosti o zaplatenie celej pohľadávky,

je nutné uviesť konkrétnu splátku, s ktorou je veriteľ v omeškaní a pre ktorú požaduje zaplatenie celej
pohľadávky.“ Zároveň predložil špecifikáciu dlhu.

8. Dňa 30.4.2024 zaslal žalobca súdu čiastočné späťvzatie žaloby s tým, že žalovaná po podaní
žaloby uhradila na uplatnenú pohľadávku sumu : dňa 15.06.2023 v sume 127,35 €, dňa 21.08.2023

v sume 100,00 €, dňa 21.09.2023 v sume 100,00 €, dňa 24.10.2023 v sume 100,00 €. V zmysle
vykonaných úhrad vyčíslil úrok z omeškania nasledovne: 5,00 % ročne zo sumy 609,43 € od 04.03.2022
do 15.06.2023 vo výške 39,15 € ; 5,00 % ročne zo sumy 482,08 € od 16.06.2023 do 21.08.2023 vo výške
4,42 €; 5,00 % ročne zo sumy 382,08 € od 22.08.2023 do 21.09.2023 vo výške 1,62 €; 5,00 % ročne zo
sumy 282,08 € od 22.09.2023 do 24.10.2023 vo výške 1,28 €; Spolu vo výške 46,47 €. Žalobca preto

vzal žalobu späť v sume istiny vo výške 427,35 € a navrhol, aby súd vydal tento rozsudok : Súd konanie v
časti o zaplatenie 427,35 € zastavuje ( výrok I.) Žalovaný je povinný do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 563,80 €, úrok z omeškania 46,47 € a úrok omeškania 5,00 % ročne
zo sumy 182,08 € od 25.10.2023 do zaplatenia( výrok II. ) Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva nárok
na náhradu trov konania vo výške 100%( výrok III.)

9. Žalovaná s čiastočným späťvzatím žaloby nesúhlasila z vážnych dôvodov, keďže po kontaktovaní
svojho advokáta dospela k záveru, že žalobcovi nepatrí aktívna vecná legitimácia na uplatňovanie
nároku. Platby vykonala v právnom omyle a chce, aby súd o žalobe rozhodol ako o celku a túto zamietol.
Uplatnila náhradu trov konania vo výške 100%.

10.Podľa§145ods.2CSPakježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

11. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych

dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

12. Na základe zmeny stanoviska žalovanej v priebehu konania, že nesúhlasí s uzatvorením súdneho
zmieru pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na vymáhanie pohľadávky súd konštatuje, že

k zmiereniu strán nedošlo a preto o návrhu na zmier osobitne nerozhodoval.

13. Súd pri rozhodovaní o čiastočnom zastavení konania (pre čiastočnú úhradu dlhu po podaní žaloby)
zohľadnil námietku žalovanej, že plnila žalobcovi v právnom omyle, že je jej veriteľom, hoci tomu tak
v skutočnosti nebolo. Právo vymáhať postúpenú pohľadávku a prijať plnenie má len veriteľ, na ktorého

bolatátoplatnepostúpenáatentodôvodsúdpovažovalzavážny,prektorý konanienezastavil(výrokI.).

14. Podľa § 52 ods.1-4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak malipoužiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej

činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy ak ide o plnenie
zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa §
565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil

spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

16. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy ak ide o plnenie v splátkach,
môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo
dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti
najbližšie nasledujúcej splátky.

17. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému (ods.1). S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené (ods.2).

18. Podľa § 525 ods.2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

19. Podľa § 17 ods.1 písm.b/ zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase podpisu

zmluvy práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže
previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými
právami s ňou spojenými a prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti
spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru.

20. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby a všetkých pripojených listín s tým, že za nesporné
možno považovať tú skutočnosť, že žalobkyňa a pôvodný veriteľ VÚB banka, a.s. uzatvorili dňa
29.6.2018 Zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXXX XXX€, ktorá je spotrebiteľská. Predmetom úveru bolo
poskytnutie bezúčelového úveru 1.000€ pri fixnej úrokovej sadzbe 15,00 % p. a., výška splátky a

splatnosť: 17,88 EUR mesačne so zľavou, k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, splatnosť prvej splátky:
20.07.2018, splatnosť úrokov a poplatkov: mesačne, ku dňu splatnosti splátky v kalendárnom mesiaci ,
počet splátok: 96, RPMN: 16,30 %, priemerná ročná percentuálna miera nákladov: 13,69 %,
celková čiastka spojená s úverom: 1 726,48 EUR so zľavou.

21. Žalovaná neplnila splátky v dohodnutých termínoch v zmysle Zmluvy, čím sa dostala do omeškania,
na základe čoho postupca opakovane vyzýval žalovanú na úhradu dlžnej sumy, a to aj 3. upomienkou
– pokus o zmier zo dňa 31.01.2020, kedy postupca evidoval nesplatené splátky vo výške 60,93€,
takže pri výške dlhu 79,14€ uvedeného vo výzve ( z toho istina 60,93€ a úrok 18,21€) bola žalovaná
nepochybne v omeškaní so splátkami splatnými 10,11,12/2019 a 1/2020, čo je neuhradenie 4,42

splátky. V zmysle vyššie citovanej judikatúry, na ktorú poukázal žalobca možno túto výzvu na úhradu
považovať za kvalifikovanú, pretože v čase zasielania výzvy na úhradu dlhu s upozornením na možnosť
zosplatnenia, nemusí byť dlžník 3 mesiace v omeškaní so splátkou, pre ktorú veriteľ vyhlasuje úvere za
predčasne splatný. Uvedené omeškanie však musí trvať práve v čase, kedy veriteľ vyhlasuje predčasné
zosplatnenie spotrebiteľského úveru a povinnosť uvádzať, s ktorou splátkou je dlžník v omeškaní žiaden

zákon veriteľovi neukladá.

22. Z obsahu zmluvy o úvere je zrejmé, že žalovaná uviedla, že býva v podnájme a korešpondenciu
žiada zasielať na adresu H. X, C.. Tretia upomienka z 31.1.2020 bola žalobkyni odoslaná na dohodnutú
korešpondenčnú adresu, odoslanie tejto listiny preukazuje poštový podací hárok, ktorý je možné spojiť

s uvedenou výzvou pomocou kódu vytlačeného na jeho rube F..G.. Ten reprezentuje v časti UPOMIE3
identifikáciu zásielky a v časti XXXXXXXXXXXXXX dátum vyhotovenia tejto zásielky. Uvedený kód
je na podací hárok pridávaný automaticky v stredisku tlače. V zmysle priloženého potvrdenia zo
stránky Slovenskej pošty bola zásielka dňa 07.02.2020 vrátená odosielateľovi s poznámkou „adresátneznámy“ ( doklad na č.l. 125 spisu), takže túto zásielku možno považovať za doručenú, aj keď si ju
adresátka neprevzala, pretože bola doručovaná v zmysle dojednaných zmluvných podmienok.

23. Avšak žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tom, že jeho právny predchodca –banka, vyhlásila dlh
za predčasne splatný. Výzvu na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 15.5.2020
doručovala na adresu trvalého bydliska žalovanej I. X/X, C. X a táto sa vrátila právnemu predchodcovi
žalobcuspäťakonedoručenáspoznámkou„zásielkaneprevzatávodbernejlehote“. Dohodnutáadresa
na korešpondenciu bola H. X, C., čiže právny predchodca porušil zmluvu o úvere, pokiaľ doručoval

zosplatnenie dlhu žalovanej na inú, než stranami dohodnutú adresu, na ktorej sa žalovaná nezdržovala.
Preto námietka žalovanej, že jej nebolo doručené oznámenie o predčasnej splatnosti dlhu bola dôvodná,
pretože k predčasnej splatnosti dlhu zákonným spôsobom už len z tohto dôvodu nedošlo. Právny
predchodca žalobcu postúpil na žalobcu nezosplatnenú pohľadávku a žalobca nemá teda aktívnu vecnú
legitimáciu v spore; nie je nositeľom práva, ktorého sa žalobou domáha. Z týchto dôvodov súd žalobu
zamietol.

24. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP a žalovanej, ktorá mala v konaní plný
úspech priznal náhradu trov konania vo výške 100% .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného

vyhotovenia na Okresný súd Trenčín (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne

splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný
poriadok).