Rozsudok – Pracovné právo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 22, 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: TO-5Cpr/16/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4621202008
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dagmar Snopeková
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4621202008.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Dagmar Snopekovou v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar.
XX.X.XXXX, bytom B. D. XXX/XXX, XXX XX E., občan SR, právne zastúpená: Advokátska kancelária
JUDr.CIMRÁKs.r.o.,advokátskakanceláriasosídlomŠtefánikova7,94901Nitra,IČO:36868876,proti
žalovanej: Obec Jarok, so sídlom Hlavná ulica 176, 951 48 Jarok, IČO: 00 308 056, právne zastúpená:
JUDr. Tomáš Kozovský, advokát so sídlom Bratislava, Bjőrnsonova 8, v konaní o zaplatenie náhrady

mzdy 41.916eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy v sume 32.436 eur brutto spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5% ročne
- zo sumy 336 eur brutto od 01.11.2019 do 07.09.2021,
- zo sumy 1260 eur brutto od 01.12.2019 do 07.09.2021,
- zo sumy 1260eur brutto od 01.01.2020 do 07.09.2021,
- zo sumy 1260 eur brutto od 01.02.2020 do 07.09.2021,

- zo sumy 1260 eur brutto od 01.03.2020 do 07.09.2021,
- zo sumy 1260 eur brutto od 01.04.2020 do 07.09.2021,
- zo sumy 1260 eur brutto od 01.05.2020 do 07.09.2021,
- zo sumy 1260 eur brutto od 01.06.2020 do 07.09.2021,
- zo sumy 1260 eur brutto od 01.07.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 1260 eur brutto od 01.08.2020 do zaplatenia,

- zo sumy 1260 eur brutto od 01.09.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 1260 eur brutto od 01.10.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 1260 eur brutto od 01.11.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 1260 eur brutto od 01.12.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 1260 eur brutto od 01.01.2021 do zaplatenia,
- zo sumy 1260 eur brutto od 01.02.2021 do zaplatenia,
- zo sumy 1260 eur brutto od 01.03.2021 do zaplatenia,

- zo sumy 1260 eur brutto od 01.04.2021 do zaplatenia,
- zo sumy 1260 eur brutto od 01.05.2021 do zaplatenia,
- zo sumy 1260 eur brutto od 01.06.2021 do zaplatenia,
- zo sumy 1260 eur brutto od 01.07.2021 do zaplatenia,
- zo sumy 1260 eur brutto od 01.08.2021 do zaplatenia,
- zo sumy 1260 eur brutto od 01.09.2021 do zaplatenia,

- zo sumy 1260 eur brutto od 01.10.2021 do zaplatenia,
- zo sumy 1260 eur brutto od 01.11.2021 do zaplatenia,
- zo sumy 1260 eur brutto od 01.12.2021 do zaplatenia,
- zo sumy 1260 eur brutto od 01.01.2022 do zaplatenia,
- zo sumy 1260 eur brutto od 01.02.2022 do zaplatenia,
- zo sumy 1260 eur brutto od 01.03.2022 do zaplatenia,
- zo sumy 1260 eur brutto od 01.04.2022 do zaplatenia,

- zo sumy 1260 eur brutto od 01.05.2022 do zaplatenia,- zo sumy 1260 eur brutto od 01.06.2022 do zaplatenia,
- zo sumy 1260 eur brutto od 01.07.2022 do zaplatenia,
- zo sumy 1260 eur brutto od 01.08.2022 do zaplatenia,

všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku, v časti o zaplatenie náhrady mzdy 9.480 eur brutto za obdobie od 16.09.2019 do
30.04.2020 aj v časti príslušenstva, žalobu z a m i e t a.

III. Žalobkyni priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 54%. O výške náhrady
trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala proti žalovanej zaplatenia náhrady mzdy v sume 41.916
eur brutto a príslušenstva za obdobie od 19.09.2019 do 30.06.2022, keď Okresný súd Topoľčany
pod sp. zn. XXXXX/XX/XXXX rozsudkom č.k. XXXXX/XX/XXXX - XXX zo dňa 08.12.2020 určil, že

okamžité skončenie pracovného pomeru medzi žalobkyňou a žalovanou zo dňa 13.9.2019 je neplatné.
Rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. XXXXX/X/XXXX - XXX zo dňa 23.06.2021 bolo rozhodnutie
prvostupňového súdu potvrdené. Žalobkyňa dňa 11.08.2021 cestou svojho právneho zástupcu opätovne
vyzvala žalovanú na okamžité prideľovanie práce a vyplatenie ušlej mzdy. Vzhľadom na dikciu § 129
ods.1 Zákonníka práce sa žalovaná dostala do omeškania s výplatou jednotlivých miezd za konkrétne

mesiace, počnúc dňom 19.09.2019, kedy jej bola doručená prvá výzva na prideľovanie práce, dňom
nasledujúcim po poslednom dni nasledujúceho mesiaca výkonu práce.

2. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že nepopiera skutočnosti uvádzané žalobkyňou
ohľadne súdneho rozhodnutia o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru - rozsudok

č. k. XXXXX/XX/XXXX -XXX zo dňa 08. 12.2020, ktorý bol ako rozhodnutie prvostupňového súdu
potvrdený rozsudkom KS v Nitre č. k XXXXX/X/XXXX-XXX zo dňa 23.06.2021, avšak nárok na náhradu
mzdy ako je uplatnený žalobkyňou ,popierajú čo do dôvodu a výšky a to z nasledovných dôvodov:-
po prvé priemerný zárobok, z ktorého má byt' vypočítaná výška nároku na náhradu mzdy v danom
prípade s ohľadom na skutočnosť, že sa jedná o výplatu za obdobie dlhšie ako kalendárny štvrťrok

je vypočítavaný podľa § 134 ods. 6 Zákonníka práce;- po druhé, akýkoľvek mzdový nárok môže byt'
zamestnancovivyplatenýlenvovýškečistéhonároku,čoznamenážeažposplnenívšetkýchzákonných
odvodových a daňových povinností zamestnávateľa na čo v žalobe vôbec nie je prihliadané; - po
tretie, žalovaná ako zamestnávateľ bola povinná pred výplatou nárokov žalobkyne preskúmať všetky
okolnosti majúce vplyv na výpočet všetkých odvodových povinností, vrátane preverenia neoficiálnych

informácií o odchode žalobkyne do starobného dôchodku počas trvania súdneho sporu o neplatnosť
okamžitého skončenia pracovného pomeru, čo aj s náležitou starostlivosťou urobila, - na základe toho
boli oprávnené nároky žalobkyne uspokojené v najbližšom výplatnom termíne zamestnávateľa dňa 06.
09.2021 bezhotovostnou úhradou na účet;- žalovaná má za to, že sú dané také skutkové okolnosti, na
základe ktorých nemožno od nej ako zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej

zamestnával, nakoľko počas trvania súdneho sporu o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného
pomeru nastali dve objektívne skutočnosti, a to ako na strane zamestnanca (odchod do starobného
dôchodku),tak i na strane zamestnávateľa (rozhodnutie o organizačnej zmene). Pre odstránenie
pochybností je žalobkyňa starobnou dôchodkyňou na základe svojho slobodného a dobrovoľného
rozhodnutia od 01. 04. 2020 (žalovaná toto rozhodnutie žalobkyne odísť do dôchodku akceptovala)

a súčasne je pracovná pozícia. ktorú žalobkyňa u žalovanej zastávala trvale zrušená. Na základe
toho boli aj výzvy žalobkyne na prideľovanie práce formulované ako striktná požiadavka na prácu
v rámci neexistujúcej pozície s vedomím objektívnej nemožnosti plnenia zo strany zamestnávateľa
účelové, nesledovali skutočný záujem žalobkyne plniť pracovné úlohy a teda je na mieste dôvodná
pochybnosť o ich platnosti: - žalovaná ďalej poukazuje na zjavnú neprimeranosť a sústavné stupňovanie

nárokov žalobkyne voči žalovanej, ktorá eskaluje vec do neadekvátnych finančných medzí. Svoje
tvrdenie žalovaná preukazuje súdu tým, že žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu síce
deklarovala dňa 08. 09. 2021 záujem o mimosúdne urovnanie vo veci jej pracovno-právnych nárokov,
nič menej tomuto vyjadreniu predchádzalo dňa 03. 09. 2021 podanie žaloby a zároveň svoje nároky
uvedené v tomto vyjadrení i napriek prijatej platbe vo výške 6 .347, 17 eur neváhala v priebehu piatich dní

navýšiť oproti sume požadovanej žalobou o ďalších 20% ;Cituje § 79 ods. 2 prvá veta Zákonníka práce.3. Uznesením zo dňa 22.08.2022 súd pripustil na pojednávaní zmenu žaloby, ktorou žalobkyňa
podaním zo dňa 22.08.2022 žiadala, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 41.916eur ako

náhrady mzdy za obdobie od 19.09.2019 do 30.06.2022 spolu s úrokmi z omeškania tak, ako sú
špecifikované vo výroku I. tohto rozsudku.

4. Súd vo veci rozhodol rozsudkom sp.zn.XXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 09.11.2022, ktorým žalobe
v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 41.916eur ako náhrady mzdy za

obdobie od 19.09.2019 do 30.06.2022 spolu s úrokmi z omeškania tak, ako boli špecifikované vo výroku
I. rozsudku. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná odvolanie a Krajský súd v Nitre uznesením sp. zn.
XXXXXX/X/XXXX-XXX zo dňa 23.01.2024 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Právny zástupca žalobkyne po zrušení rozsudku na pojednávaní uviedol, že žalobkyňa zotrváva

na svojom vyjadrení a vo vzťahu k zrušujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu by chcela poukázať
na bod 22 odôvodnenia, kde odvolací súd skonštatoval, že súd I. inštancie správne rozhodol čo
do základu veci aj do ustálenia mesačnej mzdy. Ďalej je dôležitý bod 27 odôvodnenia, kde aj podľa
názoru odvolacieho súdu je priznanie náhrady mzdy za 12 mesiacov prinajmenšom správny záver.
Odvolací súd však videl podľa bodu 30 odôvodnenia, že súd I. inštancie svoje rozhodnutie ohľadom

priznanej náhrady mzdy nad 12 mesiacov neodôvodnil úplne. Chceli by touto cestou predložiť súdu
aj rozsudok KS v Nitre č.k. XXXXXX/X/XXXX zo dňa 26.07.2023. Ide o rozhodnutie sporu vedeného
na pôvodnom OS Topoľčany pod sp. zn. XXXX/XX/XXXX, kde ako žalobca bola Obec Jarok a ako
žalovaná A. B. C., terajšia žalobkyňa. KS v Nitre odvolanie žalobcu zamietol. Okrem iného je z tohto
predloženého rozhodnutia podstatné aj pre toto konanie posúdenie organizačnej zmeny žalovanej obce

zo dňa 27.9.2019. Odvolací súd sa stotožnil s tým záverom súdu I. stupňa, že táto organizačná zmena
bola len účelová, a to s ohľadom na všetky súvislosti. V tomto poukazujú na bod 14.1 na strane 17
cit. rozhodnutia. Súdu predložili po zrušení a vrátení veci dôkazy, ktoré preukazujú, že právoplatne
nezákonné konanie obce žalobkyňu vystavilo značnej ekonomickej hrozbe, ktorú žalobkyňa musela
prekonávať len veľmi ťažko s pomocou svojich najbližších. Taktiež žalobkyni neprospelo, že v očiach

minimálne lokálnej verejnosti v jej obci bola vplyvom konania obce znevažovaná, a to s ohľadom na jej
profesionálny život. Taktiež je významné pre posúdenie, či má žalobkyňa nárok na uplatnené nároky
nad 12 mesiacov aj to, že žalobkyňa sa pre svoj vysoký vek už nedokázala zamestnať a zároveň jej
možnú zárobkovú činnosť v danom období obmedzovala aj všeobecne známa pandemická situácia
v spojení s ochorením Covid 19, kedy zamestnávatelia, nie že neprijímali nových zamestnancov, ale

práve vplyvom tejto situácie hromadne prepúšťali. Pevne veria, že súd vo veci uplatnených nárokov
spravodlivo posúdi všetky okolnosti v danej veci a o nároku žalobkyne rozhodne rovnako spravodlivo.
Poukazuje na zákon o rodine ohľadne vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom. Čo sa týka porušenia
pracovnej disciplíny žalobkyňou, poukazuje na bod 1.6 dnes predloženého rozsudku KS v Nitre č.k
XXXXXX/X/XXXX, kde je prejavený názor OS Topoľčany ohľadom tejto skutočnosti a odvolací súd sa

s tým stotožnil. K žiadnemu porušeniu pracovnej disciplíny žalobkyňou nedošlo. Čo sa týka zaplatenej
sumy 6.347,17 eur, podľa zápočtového listu absolútne nie je zrejmé obdobie, ako uvádza žalovaná, za
ktoré mala byť táto suma vyplatená. Tiež poukazuje na vnútornú nezrovnalosť vo vyjadrení žalovanej,
ktorá v poslednej písomnosti uvádza, že v tejto sume malo byť zarátané odstupné a odchodné, pričom
však opäť v zápočtovom liste je pri týchto položkách uvedená 0 a jej subjektívne tvrdenia nepodložené

relevantným dôkazom porušujú čl. 8 CSP a tiež žalobkyňa dodáva, že kompenzovať niečo voči niečomu
môže súd iba na podklade relevantného úkonu a nie na základe názoru odvolacieho súdu. Do dnešného
dňa nebola kompenzačná námietka vznesená.
V záverečnej reči uviedol, že žalobkyňa sa pridržiava podanej žaloby v celom rozsahu, ako aj
všetkých písomných vyjadrení a ústnych prednesov. Má za to, že nezákonným konaním žalovanej

jej bolo odobraté desiatky rokov účelne využívané pracovné miesto, pričom všetky súdne inštitúcie už
právoplatne skonštatovali jednak takéto nezákonné konanie žalovanej a jednak absenciu akýchkoľvek
dôvodov na určení, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej
zamestnával. Aby to zhrnul, žalovaná obec konala v rozpore so zákonom, v rozpore s dobrými mravmi
a v rozpore s akýmikoľvek princípmi základnej slušnosti voči dlhoročnej a kvalifikovanej zamestnankyni.

Tým ju vystavila do takej situácie zo dňa na deň, že jej z tejto situácie musela pomáhať blízka rodina
a to až do momentu predčasného a starobného dôchodku, ktoré taktiež boli krátené s ohľadom na
predčasne a nezákonne skončený pracovný pomer so žalovanou. Súdy tu už právoplatne rozhodli, že aj
organizačná zmena, ktorú urobila žalovaná, bola účelová a to, že žalovaná sa s tým nevie stotožniť, natom nič nemení. Žalobkynine nároky čo do základu už verifikoval odvolací súd v tejto veci. Spornou je
len výška, pričom minimálna výška je 12 mesiacov a zároveň suma 6.347,17 eur, ktorú žalovaná poslala
žalobkyni. Táto suma je nepreskúmateľná a nepreukázaná jediným dôkazom, z ktorého by bolo možné

vyvodiť za aké obdobie je táto suma vyplácaná, čo je jej obsahom a čo jej obsahom nie je. Zároveň túto
sumu nemožno kompenzovať autoritatívnym rozhodnutím súdu, nakoľko započítací prejav nikdy nebol
urobený. Žalobkyňa preto trvá na tejto žalobe v celom jej rozsahu a žiada, by jej súd opätovne vyhovel
a priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

6. Žalobkyňa po zrušení rozsudku na pojednávaní uviedla, že skutočne v spoločnej domácnosti žili jej
dve dospelé dcéry. Jedná z nich bola v tom období študentkou lekárskej fakulty SZU v Bratislave. Brali
sa dve študentské pôžičky, o čo predkladám zmluvu o pôžičke, ručiteľ bol jej synovec, lebo ona bola na
úrade práce, potom sa brala ďalšia študentská pôžička, o čom predkladá zmluvu o pôžičke.

7. Právny zástupca žalovanej po zrušení rozsudku na pojednávaní uviedol, že intencie odvolacieho súdu

sa zamerali na dve oblasti tohto predmetu sporu. Jednak na špecifikovanie čiastky 6.347,17 eur, ktorú
na výzvu súdu špecifikovali podľa možnosti žalovaného, ktorá zodpovedá náhrade mzdy a súvisiacich
plnení za 7,5 mesiaca od polovice 9/2019 do 4/2020, pričom táto suma mala byť zohľadnená pri
rozhodovaní súdu o žalovanom nároku. Druhú oblasť odvolacieho súdu vymedzil v bode 30, kde naozaj
bola skonštatovaná čiastočná nepreskúmateľnosť a neodôvodnenosť rozhodnutia, pričom odvolací súd

uložil doplniť dokazovanie okrem zohľadnenia už uhradenej čiastky, na skúmanie okolnosti žalobného
návrhu presahujúceho obdobie 12 mesiacov. Odvolací súd v bode 28 svojho rozhodnutia uložil "mantinel
rozhodovania súdu" o nároku presahujúceho 12 mesiacov tak, aby rozhodnutie súdu zásadným
spôsobom neodporovalo nielen dobrým mravom, ale aj zasadám spravodlivosti a primeranosti. V tejto
súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie jednak OS Topoľčany, ako aj KS v Nitre, ktoré bolo predložené

teraz žalobkyňou, kde I. stupňovaný súd skúmal okolnosti, ktoré viedli k okamžitému skončeniu
pracovného pomeru, kde celkovo vymedzil 5 bodov, ktoré boli predmetnom skúmania a I. stupňový súd
skonštatoval po vykonanom dokazovaní porušenie pracovnej disciplíny s dotknutou zamestnankyňou,
"ktorá však podľa názoru súdu nedosahovala takú intenzitu, aby došlo k okamžitému skončeniu
pracovného pomeru." Tiež poukazuje na skutočnosť, že náhrada mzdy všeobecne, ktorá presahuje 12

mesiacov, nemá slúžiť ako neprimeraná sankcia voči zamestnávateľovi, ale má byť určitým spôsobom
primeraná náhrada mzdy z okolností právneho posúdenia. Pre posúdenie uplatneného nároku nad 12
mesiacov má za to, že je ho potrebné znížiť, jednak aj na okolnosti súvisiace so skončením pracovného
pomeru zamestnankyne, kde súd skonštatoval pochybenie aj na strane zamestnankyne, ako aj na
realizované organizačné zmeny u zamestnávateľa, "ktoré boli vyhodnotené súdom ako účelové",

na druhej strane však priniesli požadované organizačné zmeny a výsledky u zamestnávateľa. Teda
možno konštatovať, že neboli urobené "perfektnou právnou cestou" alebo neboli účelové, boli cielené,
pripravované a sledovali organizáciu úradu práce a úsporu nákladov na prevádzku zamestnávateľa.
Tiež v danom čase celková pandemická situácia a všeobecná situácia na trhu práce nemôže byť
pričítaná na ťarchu zamestnávateľa a nemôže byť dôvodom pre zvýšenie náhrady mzdy a okolnosťou

rozhodujúcou o tomto žalobnom nároku. Pokiaľ žalovaná poukazuje "na svoj vyšší vek" ako dôvod
nemožnosti uplatnenia sa na trhu práce, v konaní nebol produkovaný žiadny relevantný dôkaz v tomto
smere. Pokiaľ by vek žalovanej bol prekážkou uplatnenia, išlo by o jej diskrimináciu na trhu práce, ktorá
by smerovala z iných zamestnávateľských subjektov a tak isto táto skutočnosť nemôže byť príťažou pre
žalovanú pri rozhodovaní o náhrade mzdy nad 12 mesiacov. Dcéra žalobkyne mala v rozhodnom čase

už 26 rokov, už nemohla byť považovaná za riadneho študenta. Túto študijnú dobu a okolnosti štúdia
dcéry, ktorá presahuje bežný rámec študijného obdobia aj na lekárskej fakulte, nemožno považovať
za okolnosť pre prisúdenie nároku presahujúceho 12 mesiacov. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť,
túto argumentáciu otvorila žalobkyňa. Vyživovacia povinnosť detí voči rodičom a rodičov voči deťom je
zrejmá, ale nemôže byť pripísaná na ťarchu žalovanej strany pri rozhodovaní o náhrade mzdy nad 12

mesiacov. Pokiaľ ide o čiastku 6.347,17 eur je nesporné, že ju žalobkyňa prijala, nevrátila, nerozporovala
a aj odvolací súd poukázal na skutočnosť, že táto čiastka má byť zohľadnená vo výroku súdu. V ďalšom
odkazuje na ich vyjadrenie.
V záverečnej reči uviedol, že sa pridržiavajú všetkých písomných vyjadrení v celom tomto konaní, ako
aj ústnych prednesov. Zhrnuli by dve skutočnosti a to, že žalobkyňa už dostala čiastočné plnenie, ktorej

výška je nesporná. To skonštatoval aj odvolací súd. Pokiaľ ide o priznanie požadovanej náhrady mzdy
nad 12 mesiacov, podľa ustálenej judikatúry ako aj názoru odvolacieho súdu, konajúci súd má vykonať
dokazovanie za účelom zistenia primeranosti, opodstatnenosti, priznania náhrady tejto mzdy ako aj
ustálenej doby 12 mesiacov, ktorá má byť v súlade s dobrými mravmi, ako aj okolnosťami prípadu. Veľmistručne, konajúci súd v pracovnoprávnych sporoch medzi žalovanými stranami skonštatoval porušenie
pracovnej disciplíny na strane zamestnankyne, ktorá však nebola taká intenzívna, aby odôvodnila
okamžité skončenie pracovného pomeru. Pokiaľ ide o realizovanú organizačnú zmenu, táto nikdy

nebola predmetnom skúmania a súdneho rozhodnutia. Žiadny súd nevyslovil účelovosť a nezákonnosť
tejto organizačnej zmeny. Táto organizačná zmena je stála, zákonná, je právom zamestnávateľa, trvá
cca. 4 roky a priniesla požadované očakávania. Predmetom súdnych konaní bolo okamžité skončenie
pracovného pomeru v súvislosti s touto organizačnou zmenou, ale nie samotná organizačná zmena.
Vzhľadom na tieto skutočnosti, ako aj na to, že počas tejto doby žalobkyňa nastúpila na predčasný a

neskôr na riadny dôchodok, ako aj okolnosti na strane žalobkyne, ktoré už vyššie uviedli, žiadajú nárok
na náhradu mzdy presahujúci 12 mesiacov nepriznať, resp. primerane krátiť vzhľadom na okolnosti
prípadu. Tiež žiadajú započítať sumu 6.347,17 eur.

8. Zástupkyňa žalovanej po zrušení rozsudku na pojednávaní uviedla, že chce doložiť, že v spoločnej
domácnosti v rozhodnom období sa nachádzali dve plnoleté osoby, ktoré v rozhodnom čase mali

viac ako 30 rokov. Predkladá súdu výpisy z evidencie obyvateľstva. Namieta argument, že žalobkyňa
utrpela spoločenskú ujmu, nakoľko zo strany obce nemohli byť žiadne okolnosti a ani neboli okolnosti
prípadu komunikované na verejnosť, takže pokiaľ došlo k ujme, ktorú žalobkyňa žiadnym spôsobom
nepreukázala, mohlo to byť na základe toho, že tieto okolnosti verejnosti komunikovala ona sama.
K organizačnej zmene chce dodať, že táto je trvalá a ňou založený skutkový stav trvá aj v tomto

období. To znamená, že k dnešnému dňu sú to takmer 4 roky, preto namietajú označovanie tejto
organizačnej zmeny za účelovú. Zároveň sa pridržiava vyjadrení, ktorými argumentovali aj v odvolaní
proti rozhodnutiu I. stupňovaného súdu, kde poukazovali na opakované hrubé porušovania pracovnej
disciplíny zo strany zamestnankyne, ktoré boli aj v súvisiacich konaniach o neplatnosť skončenia
pracovného pomeru, nie je spravodlivé od zamestnávateľa požadovať, aby zamestnankyňu naďalej

zamestnával. Boli preukázané, neboli rozporované, naopak žalobkyňa opakovane deklarovala, že si
bola vedomá, že svoje konanie by nemenila a ďalej by postupovala tak, ako predtým.

9. Súd doplnil dokazovanie v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu a zistil tento skutkový
stav:

10. Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. XXXXX/XX/XXXX - XXX zo dňa 08.12.2020,
právoplatným dňa 06.08.2021 súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru medzi žalobkyňou
a žalovanou zo dňa 13.9.2019 je neplatné.
11. Rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. XXXXX/X/XXXX - XXX zo dňa 23.06.2021 bol rozsudok
súdu prvej inštancie uvedený v bode 10. potvrdený.

12. Žalobkyňa dňa 17.09.20219 cestou právneho zástupcu vyzvala žalovanú, aby bezodkladne pridelila
žalobkyni prácu, nakoľko okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné. Toto
oznámenie bolo žalovanej doručené dňa 19.09.2019.
13. Žalobkyňa dňa 11.08.2021 cestou právneho zástupcu opätovne vyzvala žalovanú na okamžité
prideľovanie práce a vyplatenie ušlej mzdy.

14. Dňa 18.08.2021 sa žalobkyňa za účasti svojho právneho zástupcu domáhala v sídle žalovanej o
pridelenie práce.
15. Žalovanálistomzodňa19.08.2021navýzvužalobkynezodňa11.08.2021odpovedala,žepracovné
miestožalobkynezaniklorozhodnutímzamestnávateľač.F./XXXXXzodňa27.09.2019.Ušlámzdabude
žalobkyni vyplatená v najbližšom výplatnom termíne.

16. Žalobkyňa cestou právneho zástupcu listom zo dňa 20.08.2021 oznámila žalovanej, že jej list zo
dňa 19.08.2021 nespôsobuje následky skončenia pracovného pomeru predvídané Zákonníkom práce
a preto aj naďalej trvá na tom, že jej pracovný pomer neskončil a trvá na prideľovaní práce.
17. Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp.zn. XXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 23.06.2022 súd

žalobu žalobcu: Obec Jarok proti žalovanej: A. B. C. o určenie, že pracovný pomer medzi žalobcom a
žalovanou uzatvorený pracovnou zmluvou zo dňa 28.03.2022 skončil z dôvodu, že nie je spravodlivé od
zamestnávateľa požadovať, aby zamestnankyňu naďalej zamestnával, zamietol.
18. Z výplatných pások žalobkyne (čl. 50-52 spisu) vyplýva, že funkčný plat žalobkyne bol 1.260eur.
19. Rozhodnutím zamestnávateľa o organizačnej zmene číslo: OÚJK-S2019/00735 zo dňa 27.09.2019

žalovaná zrušila pracovnú pozíciu -ekonómka -účtovníčka mzdy a personalistika s účinnosťou od
01.01.2020.20. Žalobkyňa listom zo dňa 25.02.2020 žiadala Ústredie Sociálna poisťovňa o poradenstvo, či ak by
požiadala o predčasný starobný dôchodok a súd by rozhodol v jej prospech o neplatnosti skončenia
pracovného pomeru, aký by bol potup.

21. Sociálna poisťovňa odpovedala na žiadosť žalobkyne dňa 05.03.2020 tak, že ak po priznaní
predčasného starobného dôchodku rozhodne príslušný súd o neplatnosti skončenia pracovného
pomeru jeho poberateľa, na základe tohto pracovného pomeru jej naďalej trvá povinné dôchodkové
poistenie zamestnanca. Sumy vyplatené na predčasnom starobnom dôchodku za obdobie od jeho

priznania do dňa predchádzajúceho zániku nároku na jeho výplatu, sú v uvedenej situácií vyplatené
právom (poberateľ dôchodku nie je povinný ich vrátiť) Nárok na výplatu starobného dôchodku nie je
obmedzený zárobkovou činnosťou jeho poberateľa.

22. Z Rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 29.04.2020 vyplýva, že od 01.04.2020 bol žalobkyni
priznanýpredčasnýstarobnýdôchodokvsume567eurmesačneavdovský dôchodokvsume136,10eur

mesačne.

23. Z Rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 29.11.2018 vyplýva, že od 01.01.2019 bol zvýšený
vdovský dôchodok , ktorý poberala žalobkyňa na sumu 268,30eur.
24. Z Rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 02.12.2021 vyplýva, že od 01.01.2022 bol zvýšený

starobný dôchodok žalobkyne na sumu 617,50eur a vdovský dôchodok na 143,60eur mesačne.
25. Žalobkyňa sa uchádzala o prácu na pozíciu mzdová účtovníčka v Slovenskej poľnohospodárskej
univerzite v Nitre listom zo dňa 09.01.2020.
26. Z inzerátu žalovanej zverejnenom na portály profesia.sk dňa 12.11.2019 (na čl. 246 spisu) vyplýva,
že žalovaná ponúkala prácu ekonóma obce.

27. Dňa 07.09.2021 žalovaná vyplatila žalobkyni na jej účet sumu 6.347,17 eur.
28. Z písomného vyjadrenie žalovanej k bližšej špecifikácií sumy 6.347,17 eur (brutto) podľa bodu
vyplýva, že žalovaná po doručení rozsudku sp. zn. XXXXX/X/XXXX - XXX zo dňa 23. júna 2021,
ktorým odvolací súd potvrdil neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou,
bez zbytočného odkladu vyplatila žalobkyni po splnení všetkých zákonných povinností (odvody a

dane) všetky nároky žalobkyne na náhradu mzdy. Suma 6.347,17eur vyplatená žalobkyni netto
zodpovedá sume 9.48 eur brutto, čo predstavuje náhradu mzdy v súhrnnej výške sedem a pol
násobkufunkčnéhoplatužalobkynevzmyslenižšieuvedenéhoodôvodnenia.Privýpočtevýškynáhrady
mzdy zamestnávateľ vychádzal spätne zo stavu, keď by bola žalobkyňa na svojej pozícii v okamihu
uskutočnenia organizačnej zmeny na základe rozhodnutia zamestnávateľa č. OUJK-S2019/00735 zo

dňa 27. 09. 2019 a zamestnávateľ by jej bol býval mohol doručiť výpoveď v súlade s ustanovením
§ 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Žalovaná z uvedeného dôvodu žalobkyni vykonala doplatok
mzdy za mesiac september 2019, keďže mzda jej bola pôvodne vyplatená len do dátumu okamžitého
skončeniapracovnéhopomeru,t.j.kudňu13.09.2019.Súčasnebolažalobkynivyplatenánáhradamzdy
za plynutie výpovednej doby podľa § 62 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce platného a účinného v čase

výpočtunáhradymzdy,vtrvaní3mesiacovvovýške3(troch)platov,t.j.zaoktóber2019,november2019
a december 2019. Nakoľko by v súlade s ustanovením § 76 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce (platný a
účinnývčasevýpočtunáhrady)malažalobkyňasohľadomnadĺžkutrvaniajejpracovnéhopomerunárok
na odstupné vo výške troch platov, bol do vyplatenej sumy zahrnutý aj tento zákonný nárok na odstupné
(01, 02, 03/2020). Po oznámení právneho zástupcu žalobkyne, že žalobkyňa odišla v apríli 2020 do

predčasného dôchodku, čo aj zamestnávateľ písomne potvrdil a akceptoval jej bola v predmetnej sume
vyplatená aj náhrada zodpovedajúca odchodnému v zmysle § 76a ods. 2 a 3 Zákonníka práce (platný
a účinný v čase výpočtu náhrady) vo výške jedného platu (04/2020). Z uvedeného dôvodu majú za to,
že žalobkyni bol zo strany zamestnávateľa vyplatený celý zákonný nárok.
29. V písomnom vyjadrení po zrušení rozsudku žalobkyňa uviedla, že odvolací súd v zrušujúcom

uznesení správne konštatoval (bod 22. odôvodnenia), že pracovný pomer medzi žalobkyňou a
žalovanou nebol doposiaľ platne ukončený. Zároveň považujú za správny aj názor odvolacieho súdu,
že vzťahy medzi žalobkyňou a Sociálnou poisťovňou nie sú pre posúdenie nárokov žalobkyne v tomto
konaní právne významné. V tomto smere je preto správny záver odvolacieho súdu o dôvodnosti nárokov
žalobkyne na náhradu mzdy v rozsahu 12 mesiacov. Odvolací súd, na rozdiel od názoru žalobkyne,

nemal za dostatočne odôvodnený prvostupňový rozsudok v časti týkajúcej sa nároku žalobkyne na
náhradu mzdy prevyšujúcej obdobie 12 mesiacov. Taktiež odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie, že
sa nedostatočne vyporiadal s úhradou žalovanej v sume 6347,17€, pričom prejavil právny názor, že
je potrebné doplniť dokazovanie o okolnosť, z čoho pozostávala táto uhradená suma a toto plneniebude musieť súd zohľadniť vo svojom rozhodnutí. Žalobkyňa poukazuje na nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky I.ÚS 331/2019 zo dňa 19.11.2019, bod 45. odôvodnenia: „Za predpokladu, že
zamestnávateľ v rámci konania, v ktorom zamestnanec uplatňuje nárok na náhradu mzdy v dôsledku

neplatného skončenia pracovného pomeru, uplatní nárok na zníženie alebo nepriznanie náhrady mzdy
za čas presahujúci 12 mesiacov podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce, je hranica voľnej úvahy súdu
pri rozhodovaní o takomto nároku limitovaná rozhodnutím súdu o neplatnosti skončenia pracovného
pomeru na základe výpovede, okamžitého skončenia pracovného pomeru alebo skončenia pracovného
pomeru v skúšobnej dobe. Pri takomto rozhodovaní preto treba vychádzať z konkrétneho dôvodu toho-

ktorého spôsobu skončenia pracovného pomeru stanoveného v § 59 ods. 1 písm. b) až d) Zákonníka
práce a so zreteľom na tento konkrétny dôvod zistiť, prečo zamestnávateľ neumožnil zamestnancovi
pokračovať v práci po tom, ako mu zamestnanec oznámil, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával,
resp. zistiť, či na strane zamestnávateľa nastali také skutočnosti, ktoré mu objektívne znemožnili, aby
zamestnancoviumožnilpokračovaťvpráciazároveňmuobjektívneznemožniliuspokojiťmzdovénároky
zamestnanca.“. Žalobkyňa taktiež poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. XXXXXX/

X/XXXX, zo dňa 28.02.2023: „Z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 14. septembra 2011 sp. zn. XXXX/
XXX/XXXX vyplýva, že súd môže na žiadosť zamestnávateľa náhradu mzdy za čas presahujúci deväť
mesiacov primerane znížiť, prípadne vôbec nepriznať len výnimočne, a to v prípadoch, ak výkon práva
na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru zaručeného ustanovením § 79 ods. 1
Zákonníka práce, by bol v rozpore s dobrými mravmi v zmysle čl. 2 Zákonníka práce. Takýto výklad je

podľa názoru dovolacieho súdu ústavne súladný nielen z dôvodu, že chráni hodnotu slobody, ale aj z
dôvodu, že rešpektuje zároveň najvšeobecnejšiu hodnotu právneho štátu, a to hodnotu spravodlivosti.
Tejtohodnotezodpovedáposkytnutieochranyprotibezpráviuanaplnenievšeobecnýchprávnychzásad,
podľa ktorých každý je povinný znášať dôsledky svojho protiprávneho konania, a nikto nemôže mať
prospech z vlastnej nepoctivosti. To zároveň znamená, že § 79 ods. 2 Zákonníka práce nemôže

byť aplikovaný takým spôsobom, aby sa tým prakticky negovalo poskytnutie ochrany zamestnancovi
vyplývajúcej z ods. 1 tohto ustanovenia, a aby sa vyplatilo konať protiprávne. V náleze Ústavného
súdu SR z 19. novembra 2019 sp. zn. I.ÚS/331/2019 ....“. V dôsledku právoplatného rozhodnutia súdu
o neplatnom okamžitom skončení pracovného pomeru medzi žalobkyňou a žalovaným je dané, že
pracovný pomer do dnešného dňa trvá a nebol zákonným spôsobom skončený, čo konštatoval aj

odvolací súd. Pre posúdenie nárokov žalobkyne na poskytnutie náhrady mzdy v dôsledku nezákonného
skončenia jej pracovného pomeru je preto potrebné vnímať, v kontexte vyššie citovanej judikatúry a
súdnej rozhodovacej praxe, dôsledky protiprávneho konania žalovaného, ktoré rezultovalo v privodení
žalobkyne do značne ekonomicky zlej situácie, kedy zo dňa na deň zostala bez akéhokoľvek príjmu. Pre
posúdenie oprávnenosti nárokov žalobkyne na vyplatenie náhrady mzdy nad 12 mesiacov je potrebné

skúmať aj ekonomickú situáciu žalobkyne bezprostredne pred nezákonným skončením pracovného
pomeru a jej situáciu po tomto momente. Žalobkyňa si zhruba 2 mesiace pred skončením pracovného
pomeru zobrala úver v Poštovej banke a.s., číslo zmluvy XXXXXXXXXX. Tento úver si zobrala žalobkyňa
na refinancovanie svojich doterajších úverov. Výška mesačnej splátky bola dojednaná na sumu 365,27€/
mesačne. Zároveň v tomto čase žalobkyňa uhrádzala okrem iného aj bežné výdavky spojené s chodom

domácnosti, ako príkladmo náklady za dodávku elektrickej energie v sume 104,-€ /mesačne (01.12.2018
do 30.11.2019), 113,-€/mesačne (od 01.02.2020 do 31.01.2021), za dodávku plynu v sume 133,50€/
mesačne(od30.11.2018do30.09.2019)vsume145,-€(za16.12.2019),vsume143,50€(od15.01.2020
do 15.10.2020). V danom čase však bola riadne zamestnaná a dostávala riadnu mzdu. Uvedené
platby úveru, ako aj nákladov na elektrickú energiu a plyn, však značne ohrozilo okamžité skončenie

pracovného pomeru zo strany žalovaného. Žalobkyňa v jeho dôsledku zostala bez pravidelného príjmu
a hrozilo jej zosplatnenie úveru, či odpojenie od elektrickej energie alebo plynu. Vďaka úsporným
opatreniam a pomoci blízkej rodiny sa však tieto fatálne následky podarilo oddialiť do poskytnutia
predčasného starobného dôchodku a vdovského dôchodku. Sociálna poisťovňa na základe rozhodnutí
zo dňa 28.04.2020 a 29.04.2020 priznala žalobkyni od 01.04.2020 predčasný starobný dôchodok v

sume 567,-€/mesačne a vdovský dôchodok v sume 138,10€ /mesačne, spolu 705,10€. Ani tieto príjmy
však ekonomickú situáciu žalobkyne žiadnym zásadnejším spôsobom nezlepšili. Súčtom výdavkov
žalobkyne možno dospieť k záveru, že jej nevyhnutné výdavky predstavovali v roku 2020 sumu 622,77€/
mesačne a na jej obživu jej zostalo 83,33€/mesačne. A to všetko v dôsledku nezákonného konania
žalovaného.Podľanázoružalobkyneideoveľmizávažnéskutočnosti,ktorébymalsúdvziaťnazreteľpri

vyhodnocovaní žiadosti žalovanej nepriznať náhradu mzdy nad 12 mesiacov. Pri tomto vyhodnocovaní
by mal súd brať zároveň na zreteľ, že aj v prípade posudzovania nároku podľa §79 ods.1 Zákonníka
práce je potrebné interpretovať zásadu uvedenú v čl. 2, posledná veta Zákonníka práce: „Výkon práv
a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; niktonesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo
spoluzamestnancov.“. Podľa názoru žalobkyne nemožno nevziať do úvahy skutočnosť, že žalovaná
nezákonným spôsobom skončila so žalobkyňou pracovný pomer ,a to len v dôsledku určitej animozity

medzi vedením žalovanej resp. niektorých jej zamestnancov a žalobkyňou, ktorá bola spôsobená
riadnym a svedomitým výkonom práce zo strany žalobkyne. Podľa názoru žalobkyne, žalovaná musí
plne zodpovedať za svoje rozhodnutia a znášať s tým spojené následky. Žalovaná nemôže ťažiť zo
svojej vlastnej nepoctivosti, ako to uvádza aj NS SR sp. zn. 6Cdo/157/2010, čo je prejavom práve
vyššie citovanej zásady, kedy žalovaná nesmie výkon práv a práv a povinností podľa Zákonníka

práce vykonávať v rozpore s dobrými mravmi. Pri vyhodnocovaní žiadosti žalovanej podľa § 79 ods.2
Zákonníka práce je potrebné zdôrazniť, že právo súdu moderovať priznanú výšku náhrady mzdy je
jeho oprávnením, nie povinnosťou. Zároveň toto oprávnenie musí byť využité len vo výnimočných
situáciách, ako to určuje aj nález ÚS SR I.ÚS 331/2019 v bode 39. odôvodnenia. Žalobkyňa uvádza,
že s ohľadom na všetky aspekty konania, najmä na súdom právoplatne konštatované nezákonné
správanie žalovanej, ako aj jej nedôvodne podanú žalobu podľa § 79 ods.1 (OS TO sp. zn. XXXX/

XX/XXXX, KS NR XXXXXX/X/XXXX), je zrejmé, že žalovaná tvrdohlavo trvá na svojich miestami až
absurdných tvrdeniach o oprávnenosti jej konania voči žalobkyni. Žalovanej bola poskytnutá možnosť
počas všetkých súdnych konaní uzavrieť vec mimosúdnou dohodu, čo odmietla. Zároveň je potrebné
vnímať aj vyššie naznačený ekonomický dopad konania žalovanej do sféry žalobkyni. Všetky tieto
skutočnosti preto preukazujú, že nejde o výnimočné okolnosti prípadu, ktoré by odôvodnili nepriznanie

celého uplatneného nároku žalobkyni. Za také okolnosti by bolo možné hypoteticky považovať situáciu,
keby boli konania strán v podstate vymenené, t.j. žalovaná by chcela legitímne skončiť pracovný pomer
so žalobkyňou, ale tá by tvrdohlavo bojovala o svoju pravdu, aj keď jej „pravda“ už bola viacerými
súdmi deklarovaná ako nepravda. O takúto situáciu však v aktuálnej veci nejde. Zároveň je nevyhnutné
opätovne zdôrazniť právnu úvahu Ústavného súdu Slovenskej republiky v náleze I. ÚS 331/2019-46:

„Pri takomto rozhodovaní preto treba vychádzať z konkrétneho dôvodu toho-ktorého spôsobu skončenia
pracovného pomeru stanoveného v § 59 ods. 1 písm. b) až d) Zákonníka práce a so zreteľom na
tento konkrétny dôvod zistiť, prečo zamestnávateľ neumožnil zamestnancovi pokračovať v práci po tom,
ako mu zamestnanec oznámil, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, resp. zistiť, či na strane
zamestnávateľa nastali také skutočnosti, ktoré mu objektívne znemožnili, aby zamestnancovi umožnil

pokračovať v práci a zároveň mu objektívne znemožnili uspokojiť mzdové nároky zamestnanca.“.
Žalobkyňa na tomto mieste opätovne zdôrazňuje súdom vykonaný dôkaz v podobe inzerátu, ktorým
žalovaná hľadala na pracovnú pozíciu žalobkyne nového zamestnanca. Napriek písomnej žiadosti
žalobkyni o prideľovanie práce podľa § 79 ods.1 Zákonníka práce zo dňa 17.09.2019 (ako aj následne
dňa 11.08.2021 a aj osobnej návštevy žalobkyne u žalovanej dňa 18.08.2021 za účelom prideľovania

práce) jej práca nebola pridelená s ohľadom na rozhodnutie zamestnávateľa č. OÚJK-S2019/00732
zo dňa 27.09.2019. Je zjavné, že žalovaná potrebovala pracovnú pozíciu žalobkyne po nezákonnom
skončení pracovného pomeru obsadiť, čo dokazuje inzerát na portály profesia.sk. Žalovanej teda
objektívne nebránili žiadne skutočnosti zamestnať žalobkyňu na jej pracovnú pozíciu a vyplácať jej
zákonnú mzdu. Preto žalobkyňa zastáva názor, že vzhľadom na vyššie uvedené nie sú splnené

podmienky výnimočnosti prípadu na moderáciu uplatneného nároku na náhradu mzdy nad 12 mesiacov.
Žalovaná vo svojom liste zdôvodňuje platbu v sume 6347,17€. Už v úvode predmetného listu je zjavná
nezrovnalosť, keď žalovaná najprv túto sumu označuje ako brutto, čiže tzv. mzda v hrubom, avšak v
bode 2. už uvádza, že táto suma zodpovedá sume 9480,-€ brutto. Žalovaná opätovne predložila spolu
s predmetným listom aj výplatnú pásku so zápočtovým listom. Podľa jej vyjadrenia je v predmetnej

vyplatenej sume zarátané aj odstupné (§ 76 ods.1 písm. c) Zákonníka práce) a odchodné (§ 76a ods.2
a 3 Zákonníka práce). Tieto doklady sú značne mätúce, keďže z potvrdenia o zamestnaní vyplýva
skončenie pracovného pomeru k 31.12.2019, čo však nekorešponduje so závermi žalovanej v liste zo
dňa 23.09.2021, podľa ktorých žalovaná považuje pracovný pomer zaniknutý k odchodu žalobkyne
do starobného dôchodku k 01.04.2021, k čomu údajne zohľadnil aj nárok na odchodné. Rovnako tak

výplatná páska je nezrozumiteľná, nakoľko v nej absentuje obdobie, za ktoré sa mzda vypláca, ako aj
ostatné údaje, z ktorých by bolo zrejmé overiť správnosť tejto časti mzdy. Žalobkyňa na podporu svojich
argumentov o značnej zmätočnosti názorov žalovanej upriamuje súd na znenie výplatnej pásky a listu
žalovanej zo dňa 23.09.2021, v ktorom žalovaná uvádza, že zohľadnila aj nárok žalobkyne na odchodné
a odstupné, pričom však vo výplatnej páske je pri týchto položkách uvedená cifra 0,00. Vzhľadom na

to, že pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovanou doposiaľ platne neskončil, s čím sa stotožnil aj
odvolací súd v zrušujúcom uznesení, žalobkyni nevznikli legitímne nároky na odchodné a odstupné
podľaZákonníkapráce,nakoľkotietojemožnépriznaťavyplatiťibavzákonomvymienenýchspôsoboch
skončenia pracovného pomeru, ktoré musia byť platné. S ohľadom na uvedené je preto argumentáciažalovanej ohľadom vyplatenia odstupného a odchodného nedôvodná a zároveň dôkaz o ich vyplatení
(výplatná páska) nepreskúmateľný. Zároveň je predmetná výplatná páska celkovo nepreskúmateľná,
keďže z nej nie je zrejmé obdobie, za ktoré sa mzda poskytuje a jednotlivé zložky výplatnej pásky

neobsahujúžiadneúdaje(vdrvivejväčšineideoúdaj0resp.0.00),zktorýchbybolomožnéjednoznačne
určiť, z čoho predmetná suma 6347,17€ pozostáva. Žalovaná v tomto smere neposkytla žiadne nové
a relevantné argumenty, preto žalobkyňa zastáva názor, že súd túto úhradu nemôže vziať na zreteľ
pri rozhodovaní o jej nárokoch. S ohľadom na vyššie uvedené, ako aj na predchádzajúce vyjadrenia
žalobkyne v prvoinštančnom a odvolacom konaní, zastáva žalobkyňa názor, že jej nároky na vyplatenie

náhrady mzdy za uplatnené obdobie je v celom rozsahu dôvodný, spravodlivý a neodporujúce dobrým
mravom. Preto žalobkyňa žiada, aby súd jej žalobe vyhovel v celom rozsahu, vrátane nároku na náhradu
trov konania.
30. V Stanovisku zamestnávateľa (žalovanej) zo dňa 23.09.2021 adresovaného PZ žalobkyne sa
uvádza, že plne akceptujú slobodné a dobrovoľné rozhodnutie žalobkyne odísť do starobného ako aj
predčasného starobného dôchodku a túto skutočnosť zohľadnili pri uspokojení jej nároku na odchodné

k 01.04.2020.

31. Z Výplatného lístka (čl. 439 spisu) vyplýva, že ide o výplatný lístok žalobkyne za mesiac august
2021, kde sa uvádza čistá mzda 6.347,17eur, hrubá mzda 9.480eur, odchodné 0, odstupné 0.

32. Z Potvrdenia o zamestnaní (zápočtový list) od žalovanej zo dňa 06.09.2021 vyplýva, že žalobkyňa
bola zamestnaná od 01.04.2002 do 31.12.2019, odchodné nebolo poskytnuté. Týmto zápočtovým listom
sa nahrádza zápočtový list zo dňa 13.09.2019.

33. Z Rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 28.04.2020 vyplýva, že od 01.04.2020 bol žalobkyni

priznaný predčasný starobný dôchodok v sume 567eur mesačne.

34. Z Rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 28.04.2020 vyplýva, že od 01.04.2020 vyplácajú
žalobkyni predčasný starobný dôchodok v sume 567eur a vdovský dôchodok v sume 705,10eur, spolu
705,10eur mesačne.

35. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 04.07.2019 vyplýva, že žalobkyňa si od Poštovej banky
a.s. zobrala úver 27.200eur, ktorý mala splácať 96 mesačnými splátkami v sume 365,27eur mesačne.

36. Z faktúry innogy Slovensko s.r.o. adresovanej žalobkyni (čl.4 67 spisu) vyplýva, že ide o fakturačné

obdobie od 19.10.2017-18.10.2018 a rozpis preddavkových platieb je 133,50eur.

37. Z faktúry innogy Slovensko s.r.o. adresovanej žalobkyni (čl. 468 spisu) vyplýva, že ide o fakturačné
obdobie od 19.10.2018-31.10.2019 a rozpis preddavkových platieb je 143,50eur.

38. Krajský súd v Nitre rozsudkom sp.zn. 25 CoPr /7/2022-327 zo dňa 26.07.2023 potvrdil rozsudok
Okresného súdu Topoľčany zo dňa 23.06.2022 č.k.XXXX/XX/XXXX-XXX, ktorým žalobu žalobkyne:
Obec Jarok proti žalovanej: A. B. C. o určenie, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovanou
uzatvorený Pracovnou zmluvou zo dňa 28.03.2002 skončil z dôvodu, že nie je spravodlivé od
zamestnávateľa požadovať, aby zamestnankyňu naďalej zamestnával, zamietol.

V odôvodnení svojho rozsudku o.i. Krajský súd v Nitre v bode 6.1. uvádza: „Súd prvej inštancie
konštatoval, že rovnako dôvodom pre požadované určenie nemôže byť žalobcom tvrdené porušovanie
pracovnej disciplíny žalovanou. Závažnosť porušenia pracovnej disciplíny, pre ktorú sa rozhodol žalobca
okamžite skončiť so žalovanou pracovný pomer, bola posudzovaná v konaní tunajšieho súdu sp.zn.
XXXXX/XX/XXXX, v ktorom súd dospel k záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa

13.09.2019jeneplatné,keďnesplnenietermínovanejúlohyzobsahuokamžitéhoskončeniapracovného
pomeru vôbec nevyplýva, kedy malo dôjsť k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny. Ďalej bolo v
citovanom rozsudku konštatované, že čo sa týka druhého dôvodu okamžitého skončenia pracovného
pomeru, sformulovaného ako nesplnenie príkazu na doplatenie mzdového zvýhodnenia zamestnancom
pracujúcim na dohodu za prácu v sobotu a nedeľu, z obsahu takto sformulovaného porušenia pracovnej

disciplíny nie je možné vôbec zistiť, kedy sa mala žalobkyňa tohto porušenia pracovnej disciplíny
dopustiť, preto je takto vymedzené skončenie pracovného pomeru nepreskúmateľné z hľadiska kritérií
uvedených v § 70 Zákonníka práce. Súd zdôraznil, že aj sám zamestnávateľ v závere protokolu
Inšpektorátu práce v Nitre na č.l.44 uviedol, že uvedené nedostatky nevznikli úmyselne a listinnýmidôkazmi bolo preukázané, že v prípade bodov 33. a 34. protokolu Inšpektorátu práce v Nitre Obci
Jarok doposiaľ nebola uložená pokuta za porušenie zistené v protokole č. A./G.,H. zo dňa 11.07.2019,
a v prípade nedostatkov - bodov 33 a 34 protokolu, tieto boli odstránené 10.11.2019. Čo sa týka

dôvodu na okamžité skončenie pracovného pomeru a incidentu zo dňa 16.07.2019, okresný súd v
uvedenej veci uviedol, že vykonanými ústnymi dôkazmi bolo preukázané, že vzhľadom na intenzitu
tohto konania, okolnostiam za ktorých k nemu došlo, a s poukazom na osobu žalobkyne, ktorá sa
počas dlhodobého pracovného pomeru u žalovaného takéhoto konania nikdy nedopustila, má za to,
že konanie žalobkyne nie možné považovať za hrubé závažné porušenie pracovnej disciplíny. Súd pri

hodnotení stupňa závažnosti porušenia pracovnej disciplíny prihliadol najmä k výpovedi štatutárneho
zástupcu žalovaného - starostu obce I. I. na pojednávaní dňa 04.06.2020, kde uviedol, že pokiaľ by došlo
zo strany žalobkyne k slovnému ospravedlneniu, neriešil by vec rozviazaním pracovného pomeru. Pri
hodnotení stupňa závažnosti porušenia pracovnej disciplíny súd poukázal na skutočnosť, že vec bola
predmetom konania orgánom činných v trestnom konaní, pričom bolo dňa 18.03.2020 vydané uznesenie
Obvodného oddelenia PZ Veľké Zálužie č.k. J.: F. - XXX/XX - K. - XXXX, podľa ktorého v zmysle § 197

ods. 1 písm. a) Trestného poriadku vec podozrenia z prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Trestného
zákona bola odovzdaná na Okresný úrad v Nitre, priestupkové oddelenie, na prejednanie priestupku,
lebo výsledky skráteného vyšetrovania preukázali, že nejde o prečin, ale môže ísť o priestupok proti
občianskemu spolunažívaniu, a teda je zrejmé aj vzhľadom na túto skutočnosť, že v konaní žalobkyne
nešlo o závažné porušenie pracovnej disciplíny. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie konštatoval,

že žalobca v prejednávanej veci nepreukázal, že by zo strany žalovanej šlo o také závažné správanie a
postoj k plneniu pracovných úloh, ktoré by ohrozovali alebo mohli ohroziť žalobcu“.
V odôvodnení svojho rozsudku o.i. Krajský súd v Nitre v bode 14.1. uvádza: „S tvrdením žalobcu,
ktorý považoval za nesprávny a nespravodlivý záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého rozhodnutie
o organizačnej zmene, ktorým bola zrušená pracovná pozícia vykonávaná žalovanou, bolo účelové

so snahou zbaviť sa žalovanej, sa odvolací súd nestotožnil. Správnosti tohto záveru nasvedčuje
časová súvislosť, keďže rozhodnutie bezprostredne nasledovalo po oznámení žalovanej, ktorým žiadala
o prideľovanie práce. Navyše prijatiu organizačnej zmeny spravidla predchádza dôkladná analýza
jej finančných a personálnych následkov, ale žalobca po prijatí rozhodnutia o organizačnej zmene
preukázateľne inzeroval voľné miesto účtovníčky, čo nasvedčuje tomu, že išlo o rozhodnutie prijaté bez

dôslednej analýzy. Pritom odvolací súd nespochybňuje, že podľa ustálenej judikatúry je organizačná
zmena, a hlavne výber zamestnanca, ktorý sa v dôsledku organizačnej zmeny stane nadbytočným, plne
v kompetencii zamestnávateľa. Pokiaľ žalobca namietal, že by nemohol uskutočniť žiadnu organizačnú
zmenu, ktorá by sa dotkla pozície zastávanej žalovanou ,pokiaľ by nedošlo k ukončeniu súdneho
sporu o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, takýto záver z rozhodnutia súdu prvej

inštancie nevyplýva. Avšak účelovosti prijatej organizačnej zmeny svedčí aj skutočnosť, že žalobca ani
po právoplatnom ukončení súdneho sporu o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru až
doposiaľ žalovanej výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti nedal“.

39. Z Evidencie osôb (čl. 485-487spisu) vyplýva, že spolu so žalobkyňou v spoločnej domácnosti žijú:

L. C. a C. M. C..

40. Zo Zmluvy o pôžičke z Fondu na podporu vzdelávania uzatvorenej v akademickom roku 2020/2021
medzi: Fond na podporu vzdelávania a L. C. dňa 29.10.2020 vyplýva, že L. C. bola vtedy študentkou
Lekárskej fakulty SZU , výška pôžičky bola 4.000eur, výška minulých nesplatených pôžičiek 3.517,81eur

k 29.10.2019, mesačná splátka pôžičky 75,50eur, lehota splatnosti pôžičky 10rokov.

41. Zo Zmluvy o pôžičke Z Fondu na podporu vzdelávania uzatvorenej v akademickom roku 2019/2020
medzi: Fond na podporu vzdelávania a L. C. dňa 04.12.2019 vyplýva, že L. C. bola vtedy študentkou
LekárskejfakultySZU,výškapôžičkybola3.500eur,mesačnásplátkapôžičky35,15eur,lehotasplatnosti

pôžičky 10 rokov.

42. Podľa § 79 ods. 1, 2 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď alebo ak
s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s

výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvána ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.
Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov,

môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov
primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec
nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.

43. Podľa § 129 ods.1 Zákonníka práce, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr

do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve
nedohodlo inak.

44. Podľa § 134 ods.1 Zákonníka práce, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje
zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia
odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

45. Podľa § 134 ods. 2 Zákonníka práce, rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci
štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka,
ak tento zákon neustanovuje inak.

46. Podľa § 134 ods. 4, prvá a druhá veta, Zákonníka práce, priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný
hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta.

XX. Podľa § 29 ods. 4 zák. č. 553/2003 Z. z, pri poskytovaní platu zamestnancom, na ktorých sa vzťahuje

tento zákon, zamestnávateľ neuplatní ustanovenia § 43 ods. 1 písm. d), §96 ods. 3 a 5, § 118 ods. 2 až
4, § 119 ods. 2, § 120 až 122, § 122a ods. 2 až 4, § 122b ods. 2 až 4, § 123 ods. 2 a 3, § 124, § 127
ods. 1 až 3, § 128, § 134 a 135 Zákonníka práce.

48. Podľa § 1 ods. 1 písm. c) zák. č. 553/2003 Z.z., zákon upravuje odmeňovanie niektorých

zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme u zamestnávateľov, ktorými sú príspevkové
organizácie štátu, obce a vyššieho územného celku okrem príspevkových organizácii, ktorých objem
výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania je vyšší ako príspevok z rozpočtu
zriaďovateľa, Slovenského národného divadla, Slovenskej filharmónie a Štátnych lesov Tatranského
národného parku.

49. Súd doplnil dokazovanie v intenciách zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Nitre sp. zn.
XXXXXX/X/XXXX-XXX zo dňa 23.01.2024, keď odvolací súd posúdiac v podstate pôvodný rozsudok
súdu prvej inštancie za vecne správny prinajmenšom čo do základu priznanej náhrady mzdy za 12
mesiacov, avšak s nesprávnym právnym posúdením kompenzácie týkajúcej sa úhrady sumy 6.347,17

eura žalovanou, konštatoval, že v zmysle ustanovenia § 319 CSP mal súd prvej inštancie zabezpečiť
od žalovanej taký dôkaz, ktorým by bezpečne mohol urobiť záver o účele uvedenej platby a aby mohol
následnesohľadomnadanézisteniekompenzovaťuhradenúsumuoprotisume,ktorážalobkynicelkovo
prislúcha.

50. Žalovaná aj v odvolacom konaní tvrdila, že žalobkyni vyplatená suma 6.347,17 eura
predstavuje náhradu mzdy (netto po splnení všetkých zákonných daňových a odvodových povinností
zamestnávateľa) za obdobie od 16.09.2019 do 30.04.2020, o čom mala byť žalobkyňa informovaná
písomne. Z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu vyplýva, že keďže žalovaná žalobkyni mala plniť
uvedenú sumu práve aj titulom náhrady mzdy patriacej za časť sporného obdobia, táto skutočnosť

nemohla ostať bez povšimnutia a uhradená suma mala byť kompenzovaná oproti uplatnenej sume
žalobkyne.

51. Súd po doplnenom dokazovaní v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu ,najmä
oboznámenímsožalovanoupredloženýmvýplatným lístkomžalobkyne,zktoréhovyplýva, žežalobkyni

bola vyplatená mzda v čistom 6.347,17eura, hrubá mzda predstavuje sumu 9.480eur, odchodné 0,
odstupné 0 , výpisom z účtu žalovanej, z ktorého vyplýva, že dňa 07.09.2021 žalovaná vyplatila
žalobkyni na jej účet sumu 6.347,17 eur, pričom zástupca žalovanej uviedol, že ide o vyplatenú
náhradu mzdy žalobkyni (netto po splnení všetkých zákonných daňových a odvodových povinnostízamestnávateľa) za obdobie od 16.09.2019 do 30.04.2020, teda keď žalovaná žalobkyni plnila uvedenú
sumu titulom náhrady mzdy patriacej za časť sporného obdobia, pričom uhradená suma predstavuje za
obdobie od 16.09.2019 do 30.04.2020 náhradu mzdy v sume 9.480eur brutto a žalobkyňa v tejto časti,

keď jej zamestnávateľ- žalovaná uvedenú náhradu mzdy už zaplatila, nezobrala žalobu späť, preto
žaloba potom v tejto časti nebola dôvodná a súd žalobu v časti, týkajúcej sa zaplatenia náhrady mzdy
v sume 9.480eur brutto s prísl. za obdobie od 08.09.2021 do 30.04.2020, zamietol.

XX. Pokiaľ ide o priznanie náhrady mzdy žalobkyni za obdobie presahujúce dobu 12 mesiacov, odvolací

súd v zrušujúcom uznesení konštatoval (bod 22. odôvodnenia), že pracovný pomer medzi žalobkyňou a
žalovanou nebol doposiaľ platne ukončený, v odôvodnení odvolací súd taktiež uviedol, že vzťahy medzi
žalobkyňou a Sociálnou poisťovňou nie sú pre posúdenie nárokov žalobkyne v tomto konaní právne
významné.

53. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky I.ÚS 331/2019 zo dňa 19.11.2019,...

„Za predpokladu, že zamestnávateľ v rámci konania, v ktorom zamestnanec uplatňuje nárok na
náhradu mzdy v dôsledku neplatného skončenia pracovného pomeru, uplatní nárok na zníženie alebo
nepriznanie náhrady mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce, je
hranica voľnej úvahy súdu pri rozhodovaní o takomto nároku limitovaná rozhodnutím súdu o neplatnosti
skončenia pracovného pomeru na základe výpovede, okamžitého skončenia pracovného pomeru alebo

skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Pri takomto rozhodovaní preto treba vychádzať z
konkrétneho dôvodu toho-ktorého spôsobu skončenia pracovného pomeru stanoveného v § 59 ods. 1
písm. b) až d) Zákonníka práce a so zreteľom na tento konkrétny dôvod zistiť, prečo zamestnávateľ
neumožnil zamestnancovi pokračovať v práci po tom, ako mu zamestnanec oznámil, že trvá na tom,
aby ho naďalej zamestnával, resp. zistiť, či na strane zamestnávateľa nastali také skutočnosti, ktoré

mu objektívne znemožnili, aby zamestnancovi umožnil pokračovať v práci a zároveň mu objektívne
znemožnili uspokojiť mzdové nároky zamestnanca...“.

54. Právoplatným rozsudkom sp. zn. XXXXX/XX/XXXX - XXX zo dňa 08.12.2020, (právoplatný dňa
06.08.2021)OkresnýsúdTopoľčanyurčil,žeokamžitéskončeniepracovnéhopomerumedzižalobkyňou

a žalovanou zo dňa 13.9.2019 je neplatné, teda pracovný pomer žalobkyne u žalovanej do dnešného
dňa trvá a nebol zákonným spôsobom skončený, čo konštatoval aj odvolací súd. Pre posúdenie nároku
žalobkyne na poskytnutie náhrady mzdy v dôsledku nezákonného skončenia jej pracovného pomeru , je
preto potrebné vnímať dôsledky protiprávneho konania žalovanej, ktoré priviedlo žalobkyňu do značne
ekonomicky zlej situácie, kedy zo dňa na deň zostala bez príjmu.

55. V danej veci súd dospel k záveru, že žiadosť žalovanej ohľadom zníženia náhrady mzdy nad
12 mesiacov resp. ju vôbec nepriznať žalobkyni nad 12 mesiacov nebola dôvodná, nakoľko ide o
satisfakciu pre žalobkyňu, keďže jej zo strany žalovanej nebolo umožnené vykonávať prácu tak ako
to bolo dohodnuté. Žalovaná konala nezákonne a účelovo, keď okamžite skončila pracovný pomer
so žalobkyňou, ktoré súd určil za neplatné. Žalobkyňa vplyvom nezákonného konania žalovaného

t.j. neplatným okamžitým skončením pracovného pomeru sa dostala do ekonomicky nevýhodnej
situácie, hľadala si zamestnanie, napr. žalobkyňa sa uchádzala o prácu na pozíciu mzdová účtovníčka
v Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre listom zo dňa 09.01.2020, avšak pre svoj vysoký vek
sa nezamestnala, preto riešila túto situáciu tým, že odišla dňa 01.04.2020 do predčasného starobného
dôchodku a po splnení zákonných podmienok začala následne poberať odo dňa 28.02.2022 starobný

dôchodok, ktoré dôchodky jej však boli podľa zákona krátené.
56. Vyplácanie predčasného starobného dôchodku ako aj starobného dôchodku žalobkyni nemožno
považovať za takú skutočnosť, ktorá žalovanej ako zamestnávateľovi objektívne znemožňuje, aby
žalobkyni ako zamestnancovi umožnila pokračovať v práci a vyplácala jej dohodnutú mzdu, resp.
za takú skutočnosť, ktorá zamestnanca pre účely rozhodnutia súdu podľa § 79 ods. 2 Zákonníka

práce nedôvodne zvýhodňuje oproti ostatným zamestnancom toho istého zamestnávateľa, resp.
oproti zamestnávateľovi, keďže starobný dôchodok je dôchodková dávka, ktorá sa za podmienok
ustanovených zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení poskytuje zo starobného poistenia,
poberanie starobného dôchodku preto nemá vplyv na povinnosť žalovanej vyplatiť žalobkyni náhradu
mzdy za obdobie, kedy žalovaná ako zamestnávateľ žalobkyni ako zamestnancovi po neplatnom

skončení pracovného pomeru neprideľovala prácu, a to aj vtedy, keď žalovaná ako zamestnávateľ
žalobkyne počas súdneho konania o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru
zrušila pracovné miesto žalobkyne . Žalovaná bola povinná na základe právoplatného rozsudku v tejto
veci žalobkyni prideľovať prácu (§47 ods.1 písm. a) Zákonníka práce), odchod žalobkyne na starobnýdôchodok nespôsobil zánik jej pracovného pomeru a požiadavka žalobkyne na prideľovanie práce
vychádzala z hmotného práva (§ 79 ods.1 Zákonníka práce), išlo teda o legitímne uplatnenie práva
žalobkyne na prácu vyplývajúcu z jej pracovného pomeru.

57. V danom prípade súd posúdil ekonomickú situáciu žalobkyne pred okamžitým skončením
pracovného pomeru dané žalobkyni žalovanou a po okamžitom skončení pracovného pomeru, ktoré
bolo súdmi určené za neplatné .Žalobkyňa si asi 2 mesiace pred neplatným okamžitým skončením
pracovného pomeru t.j. dňa 04.07.2019 zobrala úver v Poštovej banke a.s., číslo Zmluvy XXXXXXXXXX

na refinancovanie svojich doterajších úverov. Výška mesačnej splátky bola dohodnutá na sumu 365,27
eur mesačne. Zároveň v tomto čase žalobkyňa uhrádzala aj výdavky spojené s chodom domácnosti,
a to:- náklady za dodávku elektrickej energie v sume 104eur mesačne (01.12.2018 do 30.11.2019),
113eur mesačne (od 01.02.2020 do 31.01.2021), -za dodávku plynu v sume 133,50eur mesačne (od
30.11.2018 do 30.09.2019) v sume 145eur (za 16.12.2019), v sume 143,50eur (od 15.01.2020 do
15.10.2020). V čase zobrania si úveru bola žalobkyňa zamestnaná a dostávala mzdu. V dôsledku

okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalovanej, žalobkyňa zostala bez príjmu a hrozilo
jej zosplatnenie úveru, či odpojenie od elektrickej energie alebo plynu.

58. Sociálna poisťovňa na základe Rozhodnutí zo dňa 28.04.2020 a zo dňa 29.04.2020 priznala
žalobkyni od 01.04.2020 predčasný starobný dôchodok v sume 567 eur mesačne a vdovský dôchodok v

sume 138,10 eur mesačne, spolu 705,10eur. Nevyhnutné výdavky žalobkyne predstavovali v roku 2020
sumu 622,77eur mesačne a na ostatné stravu a pod. jej zostávala suma 83,33eur mesačne. Je pravdou ,
že v spoločnej domácnosti žili so žalobkyňou aj jej dve dospelé dcéry, jedna z nich však bola v rozhodnej
dobeštudentkouvysokejškoly,prektorúbolopotrebné,abymohlapokračovaťvštúdiu,zobrať pôžičkyz
Fondu na podporu vzdelávania uzatvorenej v akademickom roku 2019/2020 v sume 3.500eur, mesačná

splátka pôžičky bola 35,15eur, lehota splatnosti pôžičky 10 rokov a v akademickom roku 2020/2021
výška pôžičky bola 4.000eur, výška minulých nesplatených pôžičiek 3.517,81eur k 29.10.2019, mesačná
splátka pôžičky 75,50eur, lehota splatnosti pôžičky 10 rokov.

59. Podľa zásady uvedenej v čl. 2, posledná veta Zákonníka práce, výkon práv a povinností

vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie
tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo
spoluzamestnancov. V danom prípade , keď zamestnávateľ – žalovaná v rámci konania uplatnila nárok
na nepriznanie náhrady mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce, je
hranica voľnej úvahy súdu pri rozhodovaní o takomto nároku limitovaná rozhodnutím súdu o neplatnosti

skončenia pracovného pomeru na základe okamžitého skončenia pracovného pomeru dané žalovanou
žalobkyni , pri takomto rozhodovaní preto bolo treba vychádzať z konkrétneho dôvodu skončenia
pracovného pomeru stanoveného v § 59 ods. 1 písm. b) až d) Zákonníka práce a so zreteľom na
tento konkrétny dôvod zistiť, prečo žalovaná(zamestnávateľ) neumožnila žalobkyni(zamestnankyni)
pokračovať v práci po tom, ako jej oznámila, že trvá na tom, aby ju naďalej zamestnávala, resp. zistiť,

či na strane žalovanej nastali také skutočnosti, ktoré jej objektívne znemožnili, aby zamestnankyni
umožnili pokračovať v práci a zároveň jej objektívne znemožnili uspokojiť mzdové nároky žalobkyne
(zamestnankyne). V danej veci súd vychádzal z toho, že žalovaná nezákonným spôsobom okamžite
skončila so žalobkyňou pracovný pomer, preto žalovaná musí plne zodpovedať za svoje rozhodnutie
a znášať s tým spojené následky. Pri hodnotení žiadosti žalovanej podľa § 79 ods.2 Zákonníka práce

je potrebné uviesť, že právo súdu moderovať priznanú výšku náhrady mzdy je jeho oprávnením, nie
povinnosťou. Zároveň toto oprávnenie musí byť využité len vo výnimočných situáciách (nález ÚS SR
I.ÚS 331/2019).

60. Súd pri svojom rozhodovaní ohľadne zníženia, resp. nepriznania náhrady mzdy nad 12 mesiacov

prihliada najmä na to: -či zamestnanec bol medzičasom zamestnaný u iného zamestnávateľa a akú
prácu tam vykonával a aký zárobok dosiahol alebo z akého vážneho dôvodu sa do práce nezapojil.
Podstatné je, či sa zamestnanec zapojil alebo mohol zapojiť do práce v mieste dojednanom pracovnou
zmluvou na výkon pracovnej činnosti alebo v mieste, ktoré je z hľadiska daného účelu pre zamestnanca
výhodnejšie. Ak sa zamestnanec do práce nemohol zapojiť alebo tak neurobil z vážnych dôvodov,

náhrada mzdy mu patrí v obmedzenom rozsahu. Pri rozhodovaní o znížení náhrady mzdy súd nie je
viazaný rozsahom, v akom zamestnávateľ zníženie požaduje.61. V danej veci nejde o výnimočné okolnosti, ktoré by odôvodnili nepriznanie celého uplatneného
nároku žalobkyni. Z vykonaného dôkazu- inzerátu žalovanej zverejnenom na portály profesia.sk
dňa 12.11.2019 (na čl. 246 spisu) vyplynulo, že žalovaná ponúkala prácu ekonóma obce, žalovaná

hľadalanapracovnúpozíciužalobkynenovéhozamestnanca.Žalovanejtedaobjektívnenebrániližiadne
skutočnostizamestnaťžalobkyňunajejpracovnúpozíciuavyplácaťjejzákonnúmzdu.Napriekpísomnej
žiadosti žalobkyni o prideľovanie práce podľa § 79 ods.1 Zákonníka práce zo dňa 17.09.2019 (ako aj
následne dňa 11.08.2021) a aj osobnej návštevy žalobkyne u žalovanej dňa 18.08.2021 za účelom
prideľovania práce, jej práca nebola pridelená s ohľadom na Rozhodnutie zamestnávateľa č. OÚJK-

S2019/00732 zo dňa 27.09.2019.

62. Závažnosť porušenia pracovnej disciplíny, pre ktorú sa rozhodla žalovaná okamžite skončiť so
žalobkyňou pracovný pomer, bola posudzovaná v konaní tunajšieho súdu sp. zn. XXXXX/XX/XXXX, v
ktorom súd dospel k záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 13.09.2019 je neplatné,
keď nesplnenie termínovanej úlohy z obsahu okamžitého skončenia pracovného pomeru vôbec

nevyplýva, kedy malo dôjsť k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny, čo sa týka druhého dôvodu
okamžitého skončenia pracovného pomeru, sformulovaného ako nesplnenie príkazu na doplatenie
mzdového zvýhodnenia zamestnancom pracujúcim na dohodu za prácu v sobotu a nedeľu, z obsahu
takto sformulovaného porušenia pracovnej disciplíny nie je možné vôbec zistiť, kedy sa mala žalobkyňa
tohto porušenia pracovnej disciplíny dopustiť, preto je takto vymedzené skončenie pracovného pomeru

nepreskúmateľné z hľadiska kritérií uvedených v § 70 Zákonníka práce, čo sa týka dôvodu na okamžité
skončenie pracovného pomeru a incidentu zo dňa 16.07.2019, okresný súd v uvedenej veci uviedol, že
vykonanými ústnymi dôkazmi bolo preukázané, že vzhľadom na intenzitu tohto konania, okolnostiam
za ktorých k nemu došlo, a s poukazom na osobu žalobkyne, ktorá sa počas dlhodobého pracovného
pomeru u žalovaného takéhoto konania nikdy nedopustila, má za to, že konanie žalobkyne nie je možné

považovať za hrubé závažné porušenie pracovnej disciplíny. Z uvedených dôvodov súd konštatoval, že
žalobca v prejednávanej veci nepreukázal, že by zo strany žalobkyne šlo o také závažné správanie a
postoj k plneniu pracovných úloh, ktoré by ohrozovali alebo mohli ohroziť žalovanú.

63. Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Topoľčany vo veci vedenej pod sp .zn. XXXX/XX/XXXX,

vktoromkonanísúdžalobužalobkyne:ObecJarokprotižalovanej:A.B.C.ourčenie,žepracovnýpomer
medzi žalobcom a žalovanou uzatvorený Pracovnou zmluvou zo dňa 28.03.2002 skončil z dôvodu, že
nie je spravodlivé od zamestnávateľa požadovať, aby zamestnankyňu naďalej zamestnával, zamietol,
vyplynulo, že rozhodnutie o organizačnej zmene, ktorým bola zrušená pracovná pozícia vykonávaná
žalobkyňou, bolo účelové, so snahou zbaviť sa žalobkyne, s čim sa Krajský súd v Nitre, ktorý potvrdil

rozsudok súdu prvej inštancie, stotožnil. Správnosti tohto záveru podľa odvolacieho súdu nasvedčuje
časová súvislosť, keďže rozhodnutie bezprostredne nasledovalo po oznámení žalovanej, ktorým žiadala
o prideľovanie práce. Navyše prijatiu organizačnej zmeny spravidla predchádza dôkladná analýza
jej finančných a personálnych následkov, ale žalobca po prijatí rozhodnutia o organizačnej zmene
preukázateľne inzeroval voľné miesto účtovníčky, čo nasvedčuje tomu, že išlo o rozhodnutie prijaté

bez dôslednej analýzy. Účelovosti prijatej organizačnej zmeny svedčí aj skutočnosť, že žalobca ani
po právoplatnom ukončení súdneho sporu o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru až
doposiaľ žalovanej výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti nedal.

64. Na základe hore uvedených skutočností a vyššie citovaných právoplatných rozsudkov, keď

nezákonným konaním žalovanej bolo žalobkyni odobraté pracovné miesto, pričom súdne inštitúcie
právoplatne skonštatovali jednak takéto nezákonné konanie žalovanej a jednak absenciu akýchkoľvek
dôvodov na určení, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej
zamestnával, súd po doplnenom dokazovaní preto dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná ,
keď súd nezistil žiadne dôvody pre nepriznanie celého uplatneného nároku žalobkyni a dospel teda

k záveru, že žiadosť žalovanej ohľadom zníženia náhrady mzdy nad 12 mesiacov resp. ju vôbec
nepriznania žalobkyni nad 12 mesiacov nebola dôvodná.

65. Pokiaľ ide o spôsob výplaty súdom priznanej náhrady mzdy v zmysle ust. § 141 ods. 7 Zákonníka
práce, náhrada mzdy sa poskytuje v sume priemerného zárobku zamestnanca, ktorý sa zisťuje

zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného
zamestnancom v rozhodujúcom období, ide teda o mzdu zúčtovanú zamestnancovi podľa Zákonníka
práce, v zmysle ktorého sa mzdou rozumie mzda brutto. Zamestnávateľ je z priznanej sumy povinný
zraziť ako preddavok na daň z príjmu a preddavok na zdravotné poistenie a odviesť ako poistné nasociálne poistenie. Prevedeným dokazovaním súd zistil, že funkčným platom žalobkyne je suma 1.260
eur, ktorá vyplýva z výplatných pások žalobkyne vystavených žalovanou.

66. Žalobkyňa si uplatnila nárok na zaplatenie náhrady mzdy za obdobie od 19.09.2019 t.j. od doručenia
Oznámenia o trvaní na ďalšom zamestnávaní žalovanej do 30.06.2022 , spolu v sume 41.916 eur, t.j.
za 33 celých mesiacov x 1.260eur = 41.580 eur a 1 necelý mesiac september 2019 (od 19.09.2019
do 30.09.2019) v sume 336eur, keď vychádzala zo svojho funkčného platu 1.260 eur mesačne, spolu
je to suma 41.916 eur brutto. Súd po zaplatení náhrady mzdy žalovanou žalobkyni dňa 07.09.2021

v sume 9.480 eur brutto za obdobie od 16.09.2019 do 30.04.2020, v ktorej časti preto žalobu žalobkyne
spolu s prísl. výrokom II. zamietol, priznal žalobkyni nárok na náhradu mzdy v sume 32.436 brutto
od 01.05.2020 do 30.06.2022 tak, ako je to uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. Žalovaná je povinná
žalobkyni túto sumu zaplatiť v čistom (netto) po zrazení preddavkov na daň z príjmu a preddavkov na
zdravotné poistenie a odvedení ako poistné na sociálne poistenie.

67. Zamestnancovi vzniká pri neplatnom skončení pracovného pomeru aj nárok na úroky z omeškania.
Pokiaľ ide o zaplatenie úrokov z omeškania je potrebné vychádzať z § 1 ods. 4 ZP, ktorý ustanovuje,
že ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1
všeobecnéustanoveniaObčianskehozákonníka.Občianskyzákonníkobsahujevšeobecnéustanovenia
nielen vo svojej Prvej časti, t. j. v ust. § 1 - § 122 OZ, ale aj vo svojej Ôsmej časti, t. j. v ust.

§ 488 - § 587 OZ. Nakoľko právna úprava úrokov z omeškania sa nachádza v ust. § 517 ods. 2
OZ, je zrejmé, že by sa mali tieto ustanovenia subsidiárne použiť na pracovnoprávne vzťahy, pokiaľ
Zákonník práce vo svojej prvej časti neustanovuje inak. S právnym názorom, že zamestnancovi pri
neplatnom skončení pracovného pomeru patria okrem náhrady mzdy aj úroky z omeškania sa stotožňuje
aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v Uznesení zo 17. decembra 2009, sp.zn. 1 Cdo 116/2008

skonštatoval: "Povinnosť zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy z neplatného
rozviazania (skončenia) pracovného pomeru - a s tým súvisiaca splatnosť tejto náhrady - nevzniká
až súdnym rozhodnutím, ale vyplýva z citovaných ustanovení (pozn. ustanovenie § 79 Zákonníka
práce) hmotného práva. Nevyplatenie náhrady mzdy v lehote splatnosti má za následok omeškanie s
možnosťou požadovať úroky z omeškania vo výške ustanovenej pre občianskoprávne vzťahy. Zákonník

práce z roku 1965 (zákon č. 65/1965 Zb. v znení neskorších predpisov) túto možnosť jednoznačne
vyjadril vo svojom § 256 ods. 2 prvá veta tak, že účastník, ktorého peňažný nárok nebol včas a
riadne uspokojený, môže požadovať úroky z omeškania vo výške ustanovenej pre občianskoprávne
vzťahy. Keďže terajší Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z.) a ani iný pracovnoprávny predpis
nepodáva úpravu o úroku z omeškania, treba postupovať i v takomto prípade podľa občianskoprávnych

predpisov. Pri omeškaní s náhradou mzdy z neplatného rozviazania (skončenia) pracovného pomeru
platí preto výška úrokov z omeškania určená nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. pre omeškanie s plnením
peňažného dlhu (nariadenie v § 3 a § 4 je vykonávacím predpisom k § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka)."

XX. Na základe vyššie uvedeného súd preto priznal žalobkyni aj zákonné úroky z omeškania vo výške
5% ročne, a to odo dňa splatnosti každej mesačnej mzdy za priznané obdobie až do zaplatenia tak,
ako je to uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

69. Podľa § 255 ods. 1,2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

70. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni, ktorá mala

vo veci úspech iba čiastočný (keď súd priznal žalobkyni nárok na náhradu mzdy v sume 32.436 brutto
a žalobkyňa si uplatnila nárok v sume 41.916eur, preto priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 54% (77% úspech žalobkyne -23% úspech žalovanej) , o ktorej výške náhrady trov konania
rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch
vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvod) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami,
ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na

jeho trovy.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane , aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere , že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd ,

d) konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy , potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku , ktoré neboli uplatnené alebo

h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uzneseniu súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok konania,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ nemohol bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).