Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 8, 2025

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 32C/6/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1620200224
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Albert
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2025:1620200224.12

Uznesenie

Okresný súd Malacky v právnej veci žalobcu: Mesto Malacky, IČO: 00 304 913, Bernolákova 5188/1A,
901 01 Malacky, zast.: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., IČO: 47 239 921, Twin City A.,
B. C. XX, XXX XX D., proti žalovaným: 1. E. F., nar. XX.XX.XXXX, B. XX, XXX XX D., 2. B. G. F.,
nar. XX.XX.XXXX, D. XX, XXX XX D., 3. H. G. I., nar. XX.XX.XXXX, J. XX, XXX XX D., 4. B. K., nar.
XX.XX.XXXX, L. XXXX, XXX XX F. M., 5. B. D. B., nar. XX.XX.XXXX, F. XXX/XX, XXX XX N. O., 6. H.

P. B., nar. XX.XX.XXXX, B. XX, XXX XX D., 7. B. G. B., nar. XX.XX.XXXX, B. XX, XXX XX D., žalovaní
v 2., 5., 6. a 7. rade zastúpení: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., IČO: 36 853 186, Štefánikova 8, 811
05 Bratislava, o odstránenie stavieb, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie proti žalovaným v 2., 3., 4., 5., 6. a 7. rade z a s t a v u j e .

II. Súd p r i z n á v a žalovaným v 2., 3., 4., 5., 6. a 7. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Malacky dňa 30.01.2020 sa žalobca proti žalovaným domáhal
odstránenia stavieb žalovaných z pozemkov vo vlastníctve žalobcu podľa § 676 ods. 2 Občianskeho
zákonníka z dôvodu neuzavretia nových nájomných zmlúv na pozemky vo vlastníctve žalobcu so
žalovanými ako vlastníkmi rekreačných chát postavených na týchto pozemkoch.

2. Dňa 31.10.2024 bolo súdu doručené späťvzatie žalobného návrhu, ktorým žalobca vzal návrh proti
žalovaným v 2., 3., 4., 5., 6. a 7. rade v celom rozsahu späť a žiadal konanie proti týmto žalovaným
zastaviť.Zároveňžiadalpriznaťnároknanáhradutrovkonania,pretožezostranyuvedenýchžalovaných
prišlo k uzavretiu kúpnych zmlúv k predmetným pozemkom a zastavenie konania sa uskutoční výlučne
kvôli správaniu žalovaných. Žalovaní totiž uzavretie nových zmlúv pôvodne odmietali a žalobca bol

vzhľadom na tento odmietavý postoj a ustanovenie § 676 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. nútený podať
žalobu. V prípade, že sa súd nestotožní s vyššie uvedeným názorom, v zmysle ktorého je povinnosťou
priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovaným, žalobca súd požiadal, aby nepriznal
nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu, a teda aplikoval právne závery Krajského súdu
v Bratislave (vyslovené v rámci súvisiaceho a fakticky totožného súdneho konania vedeného Okresným
súdom Malacky pod sp.zn. 31C/6/2020).

3. Žalovaní v 2., 5., 6. a 7. rade, naopak, žiadali, aby súd priznal nárok na náhradu trov konania im,
pretože neuznali žalobou uplatnený nárok, počas celého konania nárok žalobcu popierali, samotnú
žalobu považujú za nedôvodnú a vychádzajú z predpokladu, že súd by žalobu zamietol. Uzavretie
kúpnych zmlúv je výsledkom konsenzu, ktorý vychádza z návrhu žalobcu a nezodpovedá predmetu
konania (žalobca sa nedomáhal uloženia povinnosti uzavrieť kúpne zmluvy, ale domáhal sa odstránenia

stavieb). Z aktuálnej situácie je zrejmé, že skutočným zámerom žalobcu bolo dosiahnuť zvýšenie
nájomného a expirácia pôvodných nájomných zmlúv v spojitosti s účelovou žalobou o odstránenielegálnych stavieb, bola zneužitá iba ako prostriedok nátlaku na nájomcov, čo samo o sebe vylučuje
priznanie nároku na náhradu trov zastaveného konania žalobcovi.

4. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), žalobca môže vziať
žalobu späť. Podľa § 145 ods. 1 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Podľa § 146
ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí.
Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než
sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

5. Pretože žalobca využil svoje dispozičné oprávnenie a vzal žalobu späť proti žalovaným v 2., 3., 4.,
5., 6. a 7. rade v celom rozsahu, súd akceptoval späťvzatie žaloby a konanie proti vyššie uvedeným
žalovaným zastavil.

6. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane.

7. Keďže rozhodnutím o zastavení konania konanie v danej veci vo vzťahu k dotknutým žalovaným
končí, súd rozhodol aj o jeho trovách. Súd za účelom rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania

zisťoval zavinenie niektorej zo strán na zastavení konania.

8. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo 14.09.2011, sp. zn. 7 M Cdo 4/2010 vo všeobecnosti platí,
že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom
využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu

nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu konania môže dôjsť z
rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok podmienok
konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.). Pri zastavení sporového konania je potom
pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov
z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia je potom treba

posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala,
resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu
späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené
neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej
požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi

jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na
zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda
jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu.

9. Pojem „procesné zavinenie“, použitý v ustanovení § 256 C.s.p., sa posudzuje výlučne z procesného

hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi
skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však
nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom
príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napríklad v späťvzatí žaloby)
a dôsledkom je vznik trov protistrany. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť

zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná
dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Dôvodnosť
žaloby sa posudzuje procesne, a nie podľa hmotného práva, pretože potom by išlo o posúdenie
dôvodnosti samotnej žaloby. Nerozhoduje teda, aký by bol výsledok konania, keby nedošlo k späťvzatiu
návrhu, ale to, či žalovaný splní to, čoho sa žalobca domáha, a len preto žalobca vezme návrh späť

(porov. tiež uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 14Co/304/2018-101 zo dňa 30.12.2019).

10. Predmetom konania v danej veci bolo uloženie povinnosti žalovaným odstrániť z pozemkov žalobcu
ich stavby. Účelom žaloby teda nebolo uloženie povinnosti žalovaným uzavrieť novú kúpnu zmluvu
či nahradenie ich prejavu vôle takú zmluvu uzavrieť. K späťvzatiu žaloby tak nedošlo z dôvodu, že

by žalovaní splnili to, čoho sa žalobca žalobou domáhal, a preto je to žalobca, ktorému je z pohľadu
procesného práva nutné pripísať zavinenie na zastavení konania doručeným späťvzatím žaloby.
Vzhľadom na uvedené nárok na náhradu trov konania patrí žalovaným, ktorým ho súd priznal v rozsahu
100 %.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 prvá veta

C.s.p.)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).