Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, January 20, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 23P/108/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1224202515
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tamara Ondrušková

ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2025:1224202515.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava II pred sudkyňou Mgr. Tamarou Ondruškovou v právnej veci starostlivosti o

maloleté dieťa: Y. E., Q.. XX.XX.XXXX, zastúpená v konaní Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky: S. A., N.. A., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. H. Y. XXXX/XX,
U., a otca: A. E., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. R. XXXX/XX, U., o návrhu navrhovateľky: X. X., N.. S., Q..
XX.XX.XXXX, W. U. U. - D. Q. T., X. G.: U. XX, U., o zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej
starostlivosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.08.2024 žiadala navrhovateľka, aby súd zveril maloletú
Y. E. (ďalej len „maloletá“) do jej náhradnej osobnej starostlivosti. V návrhu uviedla, že maloletá je
jej vnučka a od mája 2024 je v jej opatere. Keďže nie je jej zákonný zástupca, nemôže pre ňu
zabezpečiť odbornú lekársku starostlivosť. Maloletá sa narodila s mentálnym postihnutím, okrem toho
trpí aj syndrómom G., nakoľko jej matka v tehotenstve užívala drogy a alkohol. Matka opustila maloletú
pred druhým rokom jej života, maloletá matku nepozná. Maloletá bola zverená do starostlivosti otcovi.
V tom čase býval otec spolu s maloletou v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou. Navrhovateľka sa o

maloletú starala a maloletá si k nej vytvorila citovú väzbu. Otec sa spolu s maloletou neskôr odsťahovali
do bytu s jeho aktuálnou manželkou. Maloletá chodila k navrhovateľke cez prázdniny a na víkendy.
Problém nastal v novembri 2023, keď sa začala maloletá zdôverovať navrhovateľke, aké je spolužitie s
otcom a jeho manželkou. Maloletá uvádzala, že žila pod stálym tlakom a stresom, v škole ju šikanovali,
doma ju za správanie bili, ponižovali, psychicky vydierali. Spoločnosť jej robil iba mobil a kamaráti cez
chat. Po hmotnej stránke bola zabezpečená ale po mentálnej stránke jej chýbala láska a pochopenie
vzhľadom k jej zdravotnému stavu. Zdôverila sa navrhovateľke, že sa cíti veľmi zle, cíti bolesť a nevidí

zmysel ďalej žiť. Pri tomto priznaní mala navrhovateľka obavu o život maloletej. Navrhovateľka riešila
situáciu s otcom maloletej, no otec ju vysmial, že zveličuje. V apríli 2024 sa maloletá po hádke s
otcom pokúsila o samovraždu bodnutím do srdca a skokom z vrchného poschodia chodby na W. I.
T. U.. Po tomto incidente bola maloletá hospitalizovaná na detskej psychiatrii na X. po dobu 10 dní.
Podľa informácie ošetrujúcej lekárky sa maloletá dostala do ťažkej depresie. Po prepustení otec trval
na tom, aby maloletá chodila do školy a aby sa vrátila k nemu do spoločnej domácnosti. V máji 2024
poslala maloletá navrhovateľke správu, že už nevládze žiť a nikto jej nechce pomôcť. navrhovateľka

kontaktovala otca a donútila ho, aby spoločne navštívili nemocnicu na U.N.O. X.. Navrhovateľka zobrala
maloletú do svojej domácnosti. Navrhovateľka chce maloletej pomôcť, chce riešiť jej zdravotný stav s
lekármi. Otec s rozhodnutím navrhovateľky nesúhlasí a vybavuje maloletej ústavnú liečbu v sanatóriu,
bez možnosti navštevovania.2. Otec sa k návrhu navrhovateľky vyjadril podaním doručeným súdu dňa 21.10.2024, v ktorom uviedol,
že s návrhom navrhovateľky nesúhlasí. Nesúhlasil s tvrdením navrhovateľky, že maloletú bil, ponižoval

a psychicky vydieral, taktiež nesúhlasil s tým, že maloletá po hádke s ním chcela vyskočiť z okna
z vrchného poschodia chodby. Rovnako nesúhlasil s tým, že maloletej vybavoval ústavnú liečbu v
sanatóriu bez možnosti návštev. Bolo to odporúčané J.. A. U. dňa 12.06.2024. U doktora sa maloletá
vyjadrila,žetonemyslelavážne,žesachcezabiťažesotcomnevládzežiť.Navrhovateľkaužrazpodala
na otca trestné oznámenie pre podozrenie zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby, jej obvinenia sa

ukázali ako nepravdivé. S maloletou manipulovala navrhovateľka. Celá situácia, po ktorej bola maloletá
hospitalizovaná na X., vznikla po banálnej otázke ako bolo v škole. Maloletá reagovala krikom, že sa
do nej otec stále stará a všetci jej ubližujú. S maloletou bol problém, že stále bola na telefóne alebo
notebooku. Otec jej teda počítač na nejaký čas vzal, na čo maloletá dostala záchvat, začala vrieskať a
vyhrážať sa, že keď jej otec nevráti notebook, vyskočí z okna. Maloletá sa následne zavrela v izbe a
začala telefonovať s navrhovateľkou. Maloletá v nemocnici uviedla, že jej išlo o to, aby mohla bývať s

babkou. V nemocnici im odporučili obmedziť čas trávený na internete a používanie mobilu. Po príchode
domov začala brať lieky a navštevovala školu. Otec začal s obmedzovaním trávenia času na internete
a mobile. Maloletá sa so všetkým, čo sa jej nepáčilo, sťažovala navrhovateľke. Navrhovateľka opätovne
trvala na tom, aby otec zavolal RZP a taktiež trvala na tom, aby šla maloletá k nej bývať. Po naliehaní
babky otec odviezol maloletú na urgentný príjem, maloletá bola výbušná pri akejkoľvek tému týkajúcej

sa mobilného telefónu. Doktor na záver uviedol, že maloletá nie je psychiatrický pacient a ak sa jej
správanie nezmení, navrhuje zvážiť umiestnenie do diagnostického centra alebo liečebno-výchovného
sanatória. Navrhovateľka znevažovala doktora. Otec súhlasil, aby maloletá šla k babke, dohodli sa že
tam bude do nedele. Keď navrhovateľke v nedeľu volal, povedala mu že maloletú mu nedá a školu si
dokončí u nej. Táto situácia otca natoľko znechutila, že s matkou prestal komunikovať, komunikovala s

ňou len jeho manželka. Maloletá nechodila pravidelne do školy. Maloletá sa následne vrátila k otcovi,
k navrhovateľke chodila na víkendy. Situácia sa zhoršila v lete 2024, kedy sa maloletá odmietla vrátiť
k otcovi a nechcela k nemu chodiť ani na návštevu. Navrhovateľka je ľahostajná, nedodržuje pravidlá,
maloletej je zlým príkladom, maloletá chodila od navrhovateľky hygienicky zanedbaná. Otcovi záleží
na tom, aby maloletá vyštudovala školu. V septembri maloletá nastúpila na strednú školu, ale ani tam

aktuálne poriadne nechodí. V domácnosti otca má maloletá všetko, čo potrebuje. Otec má dcéru rád a
vedie ju k tomu, aby nevynechávala školu. Navrhovateľka nerešpektuje otca ako rodiča, nerešpektuje
lekárov ani súdne rozhodnutia a svojvoľne rieši problémy.

3. Matka sa k návrhu navrhovateľky nevyjadrila. Podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový

poriadok, súd vec prejednal v neprítomnosti matky maloletého dieťaťa, ktorej bol návrh doručený v
súlade s § 116 ods. 2 CSP, predvolanie na pojednávanie ako aj procesné poučenie jej bolo doručené
v súlade s § 111 ods. 3 CSP.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, otca, pohovorom s maloletou, oboznámil sa s

obsahom listinných dôkazov založených v spise, vykonal dopyt na školu, ktorú maloletá navštevuje,
ako aj na ošetrujúcich lekárov maloletej, oboznámil sa s obsahom pripojených spisov, pričom zistil
nasledovný skutkový stav:
- rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č. k. 13P/41/2011-25 zo dňa 31.05.2011 súd schválil
rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti otca a matke bola

uložená vyživovacia povinnosť k maloletej vo výške 100,- eur mesačne. Matka odišla od maloletej
14.01.2011, od toho času sa o maloletú staral otec a navrhovateľka;
- návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 18.06.2014 sa navrhovateľka domáhala
zverenia maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti, už vtedy navrhovateľka tvrdila, že otec maloletú
týra, fyzicky aj psychicky. Šetrením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny sa však obvinenia

navrhovateľky nepotvrdili, na maloletej nebadali žiadne stopy fyzického týrania, pri otcovi sa maloletá
správala uvoľnene a spokojne, u otca mala vytvorené vhodné podmienky. Navrhovateľka vzala svoj
návrh späť, na základe čoho bolo konanie zastavené;
- rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. 11P/18/2020-77 zo dňa 03.06.2023 bol zamietnutý návrh
matky na zníženie vyživovacej povinnosti. Matka svoj návrh dôvodila tým, že má nastúpiť do výkonu

trestu odňatia slobody. Matka sa od roku 2011 o dcéru nezaujímala, výživné neplatila, o maloletú sa
staral výhradne otec;
- v školskom roku 2023/2024 navštevovala maloletá D. N. Š. M. Š. Y. J. Š., Q. X, U.. Dochádzku
mala pravidelnú, vymeškané hodiny mala z dôvodu zdravotných problémov a hospitalizácie. Otec sazaujímal o vzdelávanie, pravidelne komunikoval s triednou učiteľkou. Stará mama (navrhovateľka)
sa taktiež zaujímala o vzdelávanie maloletej. Maloletá dosahovala priemerné výsledky, jej správanie
bolo aj konfliktné, nerozumela sociálnym interakciám a situáciám medzi spolužiakmi, často vyrušovala,

sústavne sa rozprávala a provokovala spolužiakov;
- v školskom roku 2024/2025 nastúpila maloletá do R. N. Y. Š. Z., D. O. X, U., zo správy zo dňa
12.12.2024 vyplýva, že dochádzka maloletej bola spočiatku dobrá, no aktuálne má vymeškaných 287
hodín. Na začiatku školského roka neboli s maloletou problémy, škola komunikovala s navrhovateľkou
aj s otcom maloletej. Škola sa chcela stretnúť s oboma aj osobne, bolo dohodnuté stretnutie, z ktorého

sa napokon navrhovateľka ospravedlnila. Navrhovateľka sa do školy dostavila 22.10.2024 kedy dala k
nahliadnutiu lekárske správy, pričom sa s navrhovateľkou dohodli, že maloletá bude chodiť len na dve
vyučovacie hodiny. Maloletá sa nevzdeláva podľa individuálneho školského plánu. Výrazné zhoršenie
správania u maloletej nastalo v novembri 2024, maloletá na hodinách vyrušuje, je podráždená, reaguje
neadekvátne, agresívne a útočne, často je nutné riešiť konflikty medzi ňou a triedou. Chodenie do školy
ju veľmi unavuje, ráno sa jej ťažko vstáva, býva ospalá, podráždená, prácu na odbornom výcviku vníma

ako náročnú, učebný odbor ju nezaujíma. pre výbušnosť škola žiadala čo najskorší termín u psychiatra.
Maloletá sa stretáva so školskou psychologičkou, reaguje veľmi impulzívne, keď je na ňu vyvíjaný tlak,
dostáva sa do stresovej reakcie, vtedy začne plakať. Po krátkom rozhovore sa upokojí, no odmieta sa
vrátiť k vyučovaniu. Správanie maloletej má infantílne prvky, často reaguje plačom alebo krikom, je pre
ňu náročné ovládať svoje správanie, často vyžaduje individuálnu pozornosť;

- zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 13.08.2024 vyplýva, že maloletá v
tom čase bývala v spoločnej domácnosti u navrhovateľky, situácia v rodine sa zhoršila v novembri 2023,
podľa slov maloletej otec na ňu často kričal, psychicky ju týral, vyhrážal sa jej že skončí v base ako jej
matka, dával jej facky a správal sa k nej hrubo. U starej matky je maloletej dobre a chce u nej ostať
bývať. Správanie maloletej bolo primerané veku cca 10 rokov. Maloletá bola v tom čase v pravidelnom

kontakte s otcom, telefonovali si, stretávali sa, chodili spolu na výlety;
- z lekárskej správy zo dňa 18.10.2024 (Q. U., R. G.) vyplýva, že maloletá má diagnostikovanú
miernu D. M. s významnou poruchou správania a s potrebou pozorovania alebo liečby. Odporúčané
bolo navštíviť Centrum poradenstva a prevencie, vyšetriť intelekt, prehodnotiť školu, odporúčané bolo
skrátenie vyučovania, stav maloletej si vyžaduje zvýšenú starostlivosť zo strany druhej osoby

- zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 13.11.2024 vyplýva, že v domácnosti
navrhovateľky má maloletá vytvorené vhodné podmienky;
- v lekárskej správe zo dňa 15.04.2024 (Q. U., R. G.) bolo odporúčané dohodnúť pobyt u starej mamy
(navrhovateľky), pri pretrvávaní porúch správania zvážiť umiestnenie do diagnostického centra;
- v lekárskej správe zo dňa 04.11.2024 (Q. U., R. G.) je uvedené, že vzhľadom na sociokomunikačné

deficity, oslabené porozumenie, oslabenú reciprocitu, pretrvávajúce problémy v správaní, špecifické
záujmy je potrebné doplniť vyšetrenia a v rámci diagnostiky vylúčiť PAS (poruchu autistického spektra);
- zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 10.01.2025 vyplýva, že maloletá má u otca
vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečovanie starostlivosti;
- súd v konaní vypočul maloletú Y., ktorá uviedla, že ju bolí keď si spomína na otca, otec ju bil, už keď

mala 6 rokov, ponižoval ju. Babka prišla po ňu, otec sa jej vyhrážal, keď chodila k babke na víkendy, že ju
dobije. Otca sa bojí, nemá ho rada, vyhráža sa jej, že si ju nájde. Do školy chodí, učí sa za kuchárku, rada
sa stará o zvieratá. S babkou bývajú len samé dve. Neverí otcovi, po tom, čo všetko jej spôsobil, spôsobil
jej depresiu. Má jednu sestru, ktorú ale veľmi nemá rada. Otec a jeho žena volajú babke, pýtajú sa čo
robíme, prečo nechodím do školy. Babka ju má rada, zaujíma sa o ňu, rozpráva sa s ňou. S babkou sa

o všetkom rozpráva. Do školy chodí len do desiatej, lebo ešte nie je celkom v poriadku. Kvôli otcovi bola
10 dní v nemocnici. Chodí na X., k doktorovi. V škole nikomu neverí, vyhýba sa ľuďom, aj učiteľky sú na
ňu hnusné. Nemá chuť chodiť von, kamarátiť sa. Berie lieky proti depresii, lieky ju uspávajú. Nepamätá
si, či chodí na terapie. Babka ju podporuje, chápe ju. K otcovi sa nemôže vrátiť, nezvládne to. Otca
navštevovala, ale stále ju provokoval, vyhrážal sa jej, prečo si ich neváži. Otca zaujíma len škola, nič

iné. Naposledy bola u otca cez Vianoce, aj u nich spala (od piatku do utorka). Bolo tam hrozne, nie je
u nich rada, nenávidí ich. U babky sa cíti bezpečne. Zo školy aj do školy chodí sama. O desiatej príde
domov, je sama doma, uprace si izbu, urobí si domáce úlohy, nakŕmi mačky a potom spí. S doktorkou
sa rozpráva, ako sa cíti, čo má nové. Otec sa jej nikdy nezastal, fackal ju za to, za čo nemohla. Nevie si
predstaviť ani že by cez týždeň bola u otca a na víkendy by chodila k babke. Otcova žena je dobrá ale

je falošná, útočia, idú proti babke. Babka ju podporila, aby k otcovi cez Vianoce išla. S otcom nechce
žiť, ani k nemu nechce ísť. Vždy sa ho bála, trasie sa pred ním, keď ho vidí. Babka ju zachránila, u otca
bola ako v horore. S otcom sa rozprávať nedá, lebo k nej nemá city, nemal záujem sa s ňou rozprávať.
U babky si už zvykla, vie sa aj usmiať, kreslí si. Kamarátky v škole nemá, všetci jej hovoria, že je divná.V škole sa môže porozprávať so psychologičkou. Otec ju tak zničil, že sa nechce stretávať ani s nikým
vonku. Bil ju aj za nič, choval sa k nej ako k psovi. Psychológa odmieta. Nechce nič meniť na tom, ako
žije, nechce mať kamarátky, nemá chuť sa s nikým rozprávať. Pre otca stratila city. S babkou chodia

aj na prechádzky.

5. Na pojednávaniach navrhovateľka uviedla, že zdravotný stav Sofie sa v porovnaní s letom zlepšil,
avšak ešte nie je stabilizovaný. Navštevuje psychiatrickú ambulanciu - J.. U. a okrem toho má termín v
CPP na Š. (vo februári), užíva lieky. Sebapoškodzovacie stavy už pominuli, avšak naďalej pretrvávajú

amoky, výbuchy hnevu, ktoré nasledujú spravidla po zmienke o otcovi, alebo keď navrhovateľka na
niečom trvá. V amoku si nepamätá čo všetko povedala. Maloletá má viacero diagnóz (lekárska správa
č. l. 68). Y. má individuálny študijný plán, chodí do školy na dve hodiny. Zo začiatku bola z novej školy v
strese,aktuálnesasituáciazlepšila,ponastaveníindividuálnehoštudijnéhoplánu.Navštevujeajškolskú
psychologičku. To čo prežíva ani nevie správne definovať. So synom navrhovateľka v kontakte nie je, s
nevestou áno. Stretávaniu Y. s otcom nebráni, ale rešpektuje vôľu vnučky. Keď povie, že sa stretnúť s

otcomnechce,nenútiju.Postretnutísotcombývanervózna.Y.sastretnutísotcomnedožaduje.Kotcovi
chodila maximálne na jednu noc. V júni navrhovateľka odišla z práce, aby sa mohla venovať Y.. Znovu
sa zamestnala v októbri, avšak po necelom mesiaci ju prepustili. Y. vodí do školy, pretože sa zmenila
trasa autobusu, v dôsledku čoho sa stalo, že zablúdila a odvtedy ju navrhovateľka vodí do školy, aj pre
ňu chodí. Biologická matka Y. vôbec nekontaktuje. Y. si stále presadzuje svoje. Dva krát bola na stretnutí

u psychologičky v CPP Š.É. X. Pri poslednom stretnutí im bolo povedané, že pani psychologička má
toho veľa, žeby bolo vhodné nájsť si iného psychológa s tým, že ak si ho nenájdu musia čakať na voľný
termín. Okrem toho užíva lieky, ktoré jej boli predpísané psychiatrom. Dňa 12.02.2025 má absolvovať
ďalšie vyšetrenie u psychiatra. Y. po dvoch hodinách v škole stráca pozornosť. Nedokáže vnímať čo sa
deje, reaguje podráždene aj na učiteľku. Navrhovateľka keď príde domov o 17. hod. Y. ešte stále spí.

Kým sa zdravotný stav Y. nezlepší, nemala by sa s otcom stretávať.

6. Otec na pojednávaniach uviedol, že v návrhu navrhovateľky 80 % vecí nie je pravda. Stará matka
strieda lekárov maloletej, taktiež lieky, ktoré maloletá používa. Maloletá chodila dlhodobo k J.. X.. Otec
si myslí, že dcéra je spôsobilá zvládnuť bežnú školskú dochádzku. Kým bola dcéra u otca, bola

samostatná, školu zvládala, nikdy s ňou problémy nemali. Problém nastal, keď sa matka rozviedla s
manželom. Y. bola svedkom hádky medzi starou mamou a jej manželom (pred dvoma rokmi). Do tohto
času s matkou komunikoval, navštevovala ich. Úplne prestali komunikovať v lete tohto roku. Y. bola
samostatná, nemala psychické prejavy ako aktuálne až do incidentu kedy povedala, že vyskočí z okna
(bývajú na prízemí). Popiera, žeby dcéru bil. Celý problém je o tom, že dcéra chce ísť bývať k babke, kde

nemá žiadne pravidlá, povinnosti. V lete s dcérou normálne komunikovali, volávali si, stretávali sa. Y. je
ovplyvnená starou matkou. Dcéra sa v lete do školy tešila, nič nenasvedčovalo tomu, že by školu nemala
zvládať. Otec je toho názoru, že návrh starej mamy je ovplyvnený jej finančnými problémami. Aktuálne
mu dcéra nedvíha telefón, a to od začiatku školského roka. S jeho manželkou mala dobrý vzťah, nikdy
ju nikto neudrel. Počas hospitalizácie pred letom dcéra stále opakovala, že chce ísť bývať k babke,

V nemocnici mu odporučili vyskúšať to, následkom čoho išla bývať k babke. Počas leta komunikovali
telefonicky a dohadovali si stretnutia. Zlom nastal v auguste, keď navrhovateľka podala návrh na súd.
Dcéra mala vybavený školský autobus, ktorým mala chodiť do školy. Navrhovateľka zhadzuje autoritu
otca pred maloletou. Otec má aj mladšiu dcéru, o ktorú sa navrhovateľka vôbec nezaujíma. Dcéra mala
vymeškaných 170 hodín počas 2 mesiacov. Pred Vianocami mu Y. sama volala, že chce prísť. Pobyt

cez Vianoce u nich prebehol bez problémov. Na Vianoce od otca dostala nový telefón, mohli spolu
komunikovať. Cez vianočné sviatky komunikovali, avšak akonáhle začala škola, situácia sa vrátila do
starých koľají.
7. Podľa § 44 ods. 1 zákona o rodine náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných,
na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú

starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu
zabezpečiť.

Podľa § 44 ods. 2 zákona o rodine náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi
maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a

povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.

Podľa § 44 ods. 3 písm. a) zákona o rodine náhradnou starostlivosťou je zverenie maloletého dieťaťa
do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť“).Podľa § 45 ods.1 prvá veta zákona o rodine ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť
maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa

môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť
na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a
spôsobomsvojhoživotaaživotaosôb,ktorésňoužijúvdomácnosti,zaručuje,žebudenáhradnúosobnú
starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť
o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase

trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia
dieťaťa

Podľa § 45 ods.2 prvá veta zákona o rodine pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej
starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené
predpoklady.

Podľa § 45 ods. 3 zákona o rodine v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené
do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.

Podľa § 45 ods. 4 zákona o rodine osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej

starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom
ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti
vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením
maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu
ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných

skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať
jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu
maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa
domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.

Podľa § 45 ods. 5 zákona o rodine na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú
ustanovenia § 32 a 33.

Podľa § 45 ods. 6 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce
z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa

zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré
bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto
zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby
súd.

Podľa § 45 ods. 7 zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím
súdu podľa odseku 1 nezaniká.

Podľa § 45 ods. 8 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej
osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému

dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania
náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné
úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť
poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony
vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v

exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené
do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území
Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov
na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej

starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.

8. Rodičovské práva a povinnosti vymedzujú tri základné oblasti, a to právo dieťa vychovávať,
zastupovať ho (zákonný zástupca) a právo spravovať jeho veci a majetok; patria rodičom od narodeniado plnoletosti dieťaťa. Patria osobám, ktoré sú podľa zákona považované za rodičov, teda žene, ktorá
dieťa porodila - matke a mužovi, ktorému svedčí domnienka otcovstva - otcovi. Rodičovské práva a
povinnosti sú budované na zásadne rovnoprávnom postavení otca aj matky pri ich výkone. Najvyšším

princípom výkonu rodičovských práv a povinností je vždy záujem dieťaťa. V prípade, ak jeden z rodičov
nežije, je na výkon rodičovských práv a povinností oprávnený a povinný v celom rozsahu druhý rodič
sám. Pokiaľ by ani on nemohol práva a povinnosti rodiča vykonávať, je potrebné prijať náhradné
opatrenia, akým je aj zverenie dieťaťa do niektorej z foriem náhradnej starostlivosti (§ 44 a nasl. Zákona
o rodine).

9. V zmysle Čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je garantované právo rodičov vychovávať a
starať sa o svoje deti, naopak deťom sa zaručuje právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Podobne
Dohovor o právach dieťaťa ukladá zmluvným štátom povinnosť vynaložiť všetko úsilie na to, aby sa
uznala zásada, že sú to rodiča, ktorí majú spoločnú a rovnakú prvotnú zodpovednosť za výchovu
a vývoj dieťaťa, pričom zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa. Osobná starostlivosť sa

poskytuje dieťaťu v rodine a predstavuje ju starostlivosť o stravu, bývanie, ošatenie, zabezpečenie
lekárskej starostlivosti, školskej dochádzky, mimoškolských aktivít dieťaťa a iné. Osobná starostlivosť je
teda pojem užší ako výchova. Náhradná starostlivosť pomenúva inštitút, ktorý nahrádza výkon jednej
časti rodičovských práv a povinností, a to práve osobnej starostlivosti o dieťa. Aj v prípade umiestnenia
dieťaťa do niektorej z foriem náhradnej starostlivosti, sú za jeho riadnu výchovu naďalej zodpovední

jeho rodičia.

10. Náhradná starostlivosť má nahrádzať osobnú starostlivosť (nie výchovu) rodičov o maloleté dieťa
v prípade, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Znakmi náhradnej starostlivosti
jej: a) nevyhnutnosť, čo znamená, že ju možno nariadiť len vtedy, ak rodičia osobnú starostlivosť

nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Náhradnú starostlivosť teda môže súd nariadiť až vtedy,
keď ohrozenie riadnej výchovy maloletého dieťaťa nekvalitou jeho života preváži nad jeho záujmom
podporovať biologické väzby a rodinný život; b) dočasnosť, čo znamená, že zverenie maloletého dieťaťa
do náhradnej starostlivosti je len dočasné opatrenie, ktoré súd zruší, akonáhle odpadnú prekážky
nedostatočnej a úplne chýbajúcej starostlivosti zo strany rodičov. Neschopnosť alebo neochota rodičov

zabezpečiť osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa potom môže spočívať v objektívnych alebo
subjektívnych okolnostiach, napr. ak rodičia starostlivosť o dieťa zanedbávajú alebo nemajú vôbec
záujem o dieťa, dlhotrvajúca choroba rodičova, dlhodobý pobyt jediného žijúceho rodiča v zahraničí
a pod.. Každé zverenie dieťaťa do náhradnej starostlivosti predstavuje podstatný a faktický zásah
do výkonu rodičovských práv a povinností, pretože týmto inštitútom sa nahrádza výkon jednej časti

rodičovských práv a povinností, a to práve osobnej starostlivosti o dieťa.

11. „Jednou z foriem náhradnej starostlivosti, ktorá má prioritné miesto pred inými jej formami (pestúnska
starostlivosť, ústavná starostlivosť) je náhradná osobná starostlivosť podľa § 45 zákona o rodine, resp.
spoločná náhradná starostlivosť podľa § 46 zákona o rodine, ktorú charakterizuje práve prostredie blízke

dieťaťu. Zákon o rodine v § 45 neurčuje žiadne hmotnoprávne podmienky pre zverenie dieťaťa do
náhradnej osobnej starostlivosti inej osoby ako rodiča, preto aj pri rozhodovaní o tejto forme náhradnej
starostlivosti je súd povinný subsidiárne aplikovať § 44 zákona o rodine a z neho plynúce podmienky
na prijatie takéhoto rozhodnutia. Súd teda môže dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti inej
osoby než rodiča, ak rodičia osobnú starostlivosť z rôznych objektívnych alebo subjektívnych dôvodov

nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Podľa čl. 7 Dohovoru o právach dieťaťa má totiž každé dieťa
okrem iného právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť. Rodičovi bude rozhodnutím súdu
o zverení jeho dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti fakticky zasiahnuté do jeho práva mať dieťa
u seba (toto mu bude odňaté úplne), do jeho práva určiť miesto pobytu dieťaťa (odvodzuje sa od miesta
pobytu náhradného rodiča, nie rodiča), do jeho práva rozhodovať o dieťati (môže rozhodovať len v

iných než bežných veciach) a do jeho práva výchovne na dieťa pôsobiť (obmedzilo sa fakticky na čas
styku). V prípade posudzovania splnenia podmienok pre nariadenie náhradnej osobnej starostlivosti je
pritom konajúci súd povinný vziať do úvahy len dve skutočnosti - záujem maloletého dieťaťa a to, či
sa skutočne žiadny z rodičov nemôže alebo nechce o svoje dieťa starať (t. j. nevyhnutnosť náhradnej
osobnej starostlivosti), pričom záver svedčiaci o tom, že žiadny z rodičov nie je schopný náležitým

spôsobom zaistiť riadnu výchovu dieťaťa musí vychádzať zo starostlivého a spoľahlivého objasnenia
týchto okolností. Zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti nemá byť trvalým riešením, po
nariadení ktorého sa súd uspokojí s faktom, že o dieťa je osobne postarané. Je to len prvý krok v
zabezpečení jeho práv. Následne musí štát urobiť všetky ostatné možné kroky na to, aby toto riešenienebolo definitívne a aby sa v čo najkratšom čase obnovila rodičovská starostlivosť o dieťa“ (bližšie pozri
Pavelková, B. Zákon o rodine. Komentár. 3. vydanie. Bratislava : C.H. Beck, 2019. s. 271 až 294).

12. „V konaní o výchovu maloletého dieťaťa treba zisťovať príčiny, ktoré ovplyvnili vzťahy medzi rodičmi
a maloletými deťmi a inými osobami, ktoré sa podieľajú na výchove maloletého“ (R 31/1966).

13. „Starostlivosť o deti a ich výchovu je ústavným právom rodičov tak, ako je ústavným právom detí
právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Ďalšie osoby môžu nahradiť výchovné pôsobenie rodičov,

iba ak žiadny z rodičov nemôže, resp. nechce svoje úlohy vo výchove dieťaťa plniť. Zverenie maloletého
dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby je výnimkou zo zásady, že starostlivosť
o výchovu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa je predovšetkým právom a povinnosťou jeho rodičov
a predpokladom pre vyslovenie tohto výchovného opatrenia je, že vyžaduje to záujem maloletého
dieťaťa“ (IV. ÚS 271/08).

14. „Základným elementom rodinného života je spolužitie rodičov a detí a ich vzájomné prežívanie
obojstrannej prítomnosti (rozhodnutie ESĽP vo veci Kutzner proti Nemecku z 26. 2. 2002, sťažnosť č.
46544/99, bod 58; už citované rozhodnutie vo veci Bronda proti Taliansku, bod 51), pričom práve v
tomto rámci sa má uskutočňovať starostlivosť o dieťa a jeho výchova zo strany rodičov. Právo rodiča
vychovávať svoje dieťa a starať sa oň nachádza svoje vyjadrenie v čl. 41 ústavy, pričom na rovnakom

mieste ústava zaručuje aj dieťaťu právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Jeho obsahovou
náplňou je ochrana tak detí, ako aj rodičov v súvislosti s obmedzením práv rodičov a v súvislosti s
odlúčením maloletých detí od rodičov (PL. ÚS 14/05). Väzba medzi rodičom a dieťaťom totiž predstavuje
najprirodzenejšiu ľudskú väzbu a jeden z prvoradých predpokladov ľudského vývoja (nález Ústavného
súdu Českej republiky sp. zn. IV. ÚS 2244/09, bod 43). Akékoľvek opatrenie štátu narúšajúce túto väzbu,

resp. spoločný život rodičov a detí tak znamená zásah do práva na rodinný život“ (rozsudok veľkého
senátu ESĽP vo veci K. a T. proti Fínsku z 12. 7. 2001, sťažnosť č. 25702/94, bod 151, rozhodnutie vo
veci Johansen proti Nórsku zo 7. 8. 1996, bod 52).

15. „Rozdelenie rodiny predstavuje veľmi závažný zásah do základných ľudských práv, ktorý

musí byť založený na dostatočných relevantných argumentoch motivovaných záujmom maloletého
dieťaťa“ (rozhodnutie veľkého senátu ESĽP vo veci Scozzari a Giunta proti Taliansku z 13. 7. 2000,
sťažnosť č. 39221/98 a 41963/98) (I. ÚS 26/2021).

16. V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že matka maloletej dlhodobo, od roku

2011 nevykonáva starostlivosť o maloletú, nezaujíma sa o ňu, nestretáva sa s ňou, maloletá ju prakticky
nepozná. Maloletá však má otca, ktorému je zverená do osobnej starostlivosti a ktorý zabezpečoval
starostlivosť o maloletú Y. až do času, kedy maloletá odišla bývať k starej mame (navrhovateľke), čo
bolo v lete 2024. Od tohto obdobia je maloletá v osobnej starostlivosti starej mamy (navrhovateľky).
Z vyjadrení otca jednoznačne vyplýva, že chce aj naďalej zabezpečovať starostlivosť o maloletú,

s návrhom navrhovateľky nesúhlasí. Vykonaným šetrením bolo zistené, že v domácnosti otca má
maloletá vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie starostlivosti. Na základe uvedeného možno
jednoznačne konštatovať, že v predmetnej veci nie je splnená podmienka stanovená v § 44 ods. 1
Zákona o rodine, a teda že rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečovať starostlivosť o maloletú
Y.. Splnenie tejto podmienky sa vzťahuje na matku maloletej, nie však na jej otca. V predmetnej veci

je však potrebné zaoberať sa aj špecifikami daného prípadu, ktoré treba vyhodnocovať individuálne.
V prejednávanej veci je nesporné, že maloletá Y. aktuálne odmieta návrat do domácnosti otca. Súd
v priebehu konania vypočul maloletú Y., za účelom zistenia jej názoru. Pri vyhodnocovaní názoru
prejaveného maloletou je však potrebné brať do úvahy zdravotný stav maloletej. Maloletá Y. trpí miernou
D.P. M. a významnými poruchami správania. Je sledovaná v psychiatrickej ambulancii, má nastavenú

medikamentóznu liečbu. Maloletá počas pohovoru neustále opakovala, že sa k otcovi vrátiť nechce,
že ho nemá rada, že ju otec bil, že sa uňho necíti dobre. V prípade maloletej Y., s ohľadom na jej
diagnózu, je potrebné brať do úvahy to, do akej miery dokáže ona sama vyhodnotiť jej vzťah s otcom,
taktiež je potrebné zvážiť, do akej miery je jej aktuálne správanie a citové prežívanie ovplyvnené
navrhovateľkou, u ktorej od leta 2024 býva. Nesporným faktom je, že vzťah medzi navrhovateľkou a

otcom maloletej je zlý, je teda logické, že negatívne nastavenie navrhovateľky voči otcovi maloletej
sa prenáša na maloletú, o to viac, keď sú u maloletej prítomné sociokomunikačné deficity, oslabené
porozumenie, oslabená reciprocita (uvedené vyplýva z lekárskych správ založených v spise). Obvinenia
zo strany navrhovateľky, že otec maloletú bije, že ju psychicky vydiera, taktiež tvrdenie o tom, že samaloletá mala pokúsiť o samovraždu skokom z vyvýšenej budovy, ostali len v rovine nepreukázaných
tvrdení navrhovateľky. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že navrhovateľka už v roku 2014
rovnako obvinila otca z fyzického a psychického týrania maloletej, podala návrh na zverenie maloletej

do náhradnej osobnej starostlivosti, na otca podala trestné oznámenie. Jej tvrdenia sa však ani v roku
2014 nepreukázali a navrhovateľka vtedy svoj návrh vzala späť. Pri posudzovaní návrhu navrhovateľky
musí brať súd do úvahy, okrem splnenia hmotnoprávnych podmienok pre zverenia dieťaťa do náhradnej
starostlivosti, najmä najlepší záujem maloletej Y.. Súd v zmysle vyšetrovacej zásady, ktorá ovláda civilné
mimosporové konanie, urobil dopyt na školu, ktorú maloletá navštevuje, taktiež si vyžiadal lekárske

správy týkajúce sa maloletej, a to najmä za účelom posúdenia, aký má vplyv pobyt maloletej u starej
mamy (navrhovateľky) na maloletú. Zo správy, ktorú predložila škola, ktorú maloletá navštevuje, vyplýva,
že po nástupe maloletej do prvého ročníka, t. j. v septembri 2024, neboli žiadne problémy. Postupne
sa však situácia ohľadom maloletej Y. zhoršovala, z predloženej správy vyplýva, že Y. má aktuálne
skrátené vyučovanie na dve vyučovacie hodiny denne, v škole býva len do 10:00 hod., nevzdeláva sa
však podľa individuálneho študijného plánu. Výrazné zhoršenie jej správania nastalo v novembri 2024,

je konfliktná, výbušná, jej reakcie sú neadekvátne, agresívne a útočné. Študijný odbor ju nezaujíma,
štúdium nezvláda. Nemožno teda konštatovať, že by v dôsledku pobytu u navrhovateľky došlo k
zlepšeniu zdravotného stavu resp. vnútorného prežívania maloletej. Z poslednej lekárskej správy zo
dňa 04.12.2024 vyplýva, že v prípade pretrvávajúcich problémov v správaní, bude potrebné doplniť
vyšetrenia, a to aj za účelom vylúčenia diagnózy PAS (porucha autistického spektra). Je pravdou, že

v lekárskej správe z 12.06.2024 bolo doporučené dohodnúť pobyt u starej mamy, uvádza sa však
pobyt, nie trvalá starostlivosť starej matky a úplné vylúčenie otca zo starostlivosti o maloletú. Taktiež
sa v tejto správe uvádza, že v prípade pretrvávajúcich problémov je nutné zvážiť umiestnenie maloletej
do diagnostického centra. Súd má za to, že problémy v správaní v maloletej Y. pretrvávajú naďalej,
resp. zo správy predloženej školou možno vyvodiť, že dochádza k zhoršeniu, pokiaľ ide o poruchy

správania. Navrhovateľka na pojednávaní dňa 20.01.2025 uviedla, že maloletá Y. bola dvakrát u
psychologičky v Centre poradenstva a prevencie, pričom na poslednom stretnutí im bolo povedané, že
psychologička má toho veľa, bolo by vhodné nájsť iného psychológa. Navrhovateľka sa vyjadrila, že
uvedené nie je v jej možnostiach a že budú čakať na ďalší termín, ktorý dostanú v Centre poradenstva a
prevencie. Pri aktuálnom stave maloletej Y., pri pretrvávajúcich, resp. zhoršujúcich sa prejavoch poruchy

správania, uvedenú zdravotnú resp. psychologicko-poradenskú starostlivosť o maloletú súd rozhodne
nepovažuje za dostatočnú. Pri pohovore maloletá Y. navyše uviedla, že keď príde domov zo školy,
väčšinou okolo desiatej hodiny doobeda, trochu poupratuje a ľahne si spať, väčšinu dňa prespí, nemá
žiadnych kamarátov, nikam nechodí, nemá záujem na tom niečo zmeniť, čas trávi aj na internete a
sociálnych sieťach. Keď príde domov navrhovateľka okolo 17:00 hod., Y. ešte spí. Súd nepovažuje

takýto spôsob života za vhodný pre šestnásťročné dieťa a už vôbec nie za súladný s jej najlepším
záujmom. Súd si je vedomý toho, že maloletá Y. má limity, pokiaľ ide o nadväzovanie sociálneho
kontaktu, vzhľadom na jej zdravotný stav, avšak aj deti s poruchami správania, pri správnom nastavení
liečby a psychologického poradenstva, môžu a súd je presvedčený že aj vedú plnohodnotnejší život,
ako aktuálne vedie maloletá Y.. V neposlednom rade je potrebné sa zamyslieť aj nad jej aktuálnou

dochádzkou do školy, zvážiť, či táto škola je pre Y. vhodná, či ju dokáže zvládnuť a či nie je na mieste
zvážiť prestup do inej školy. Bez ohľadu na to, ako dobré sú úmysly navrhovateľky vo vzťahu k maloletej
Y., súd má vážne pochybnosti o tom, či navrhovateľka dokáže zabezpečiť pre maloletú Y. zdravotnú
starostlivosť na takej úrovni, ako to maloletá aktuálne potrebuje. Hoci maloletá Y. prejavila jednoznačný
názor, že u otca bývať nechce, že chce ostať u starej mamy, súd musí zohľadňovať predovšetkým jej

najlepší záujem, pričom zdravotný stav maloletej, aktuálna situácia, aktuálny spôsob života, ktorý vedie,
prevyšujú nad názorom prejaveným maloletou, pričom ako už bolo uvedené vyššie, aj názor prejavený
maloletou treba posudzovať v kontexte jej zdravotného stavu a z neho vyplývajúcich limitov, ktoré má
v oblasti správania a nadväzovania sociálnych kontaktov či vnútorného prežívania a vyhodnocovania
medziľudských vzťahov, v ktorých žije. Súd opätovne zdôrazňuje, že zverenie maloletého dieťaťa do

výchovy inej osoby než rodiča je výnimkou zo zásady, že výchova maloletého dieťaťa je predovšetkým
úlohourodičov.Takétozvereniesamusívždyopieraťostarostlivéaspoľahlivéobjasnenietýchokolností,
ktoré svedčia pre záver, že žiadny z rodičov nie je schopný náležitým spôsobom zabezpečiť riadnu
výchovu dieťaťa (R64/1968). Ako už bolo uvedené vyššie, súd nezistil na strane otca žiadnu takú
prekážku, ktorá by mu bránila zabezpečovať starostlivosť o maloletú Y., pričom návrh navrhovateľky

posudzoval aj v kontexte najlepšieho záujmu maloletej. Súd vzhľadom na uvedené návrh navrhovateľky
nepovažoval za dôvodný, taktiež sa spĺňajúci požiadavky stanovené ustanovením § 44 ods. 1 Zákona o
rodine,aužvôbecniezohľadňujúcinajlepšízáujemmaloletej,pretosúdnávrhvplnomrozsahuzamietol.17. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.