Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, September 13, 2024

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 22C/16/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723210862
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Borovská

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2024:8723210862.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v spore žalobcu: POLES, s.r.o. IČO: 36 488 101,

Slov. nár. A. XXX/XX, XXX XX B. B. C., zast.: JUDr. Rudolf Bezák – advokát, Krmanová 14, 040 01
Košice, žalovaný v 1. rade: D. E., nar.: 30.03.1955, trvale bytom A. F. XXX/XX, XXX XX E., žalovaný v
2. rade: E. E., nar.: 16.11.1952, trvale bytom A. F. XXX/XX, XXX XX E., žalovaný v 3. rade: AGRO ST
DOMA, s.r.o., IČO: 50 056 239, so sídlom Račianske mýto 1/D, 831 02 Bratislava – mestská časť Nové
Mesto, o vypratanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovaným v 1. - 3. rade náhradu trov konania v plnej výške do 3
dní od právoplatnosti rozhodnutia súdneho úradníka o jej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 25.08.2023 v jej úprave podaním zo dňa 05.09.2023 sa
žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovaným povinnosť vypratať stavbu evidovanú ako pozberová
linka – plechová hala č. 3, súpisné číslo XXX, stojacu na parcelách registra „C“ č. 808/5, 808/9, 808/8,
808/7, 808/10, 808/12 a 808/11, na LV č. XXXX vedenom pre Okres: G., Obec: Matiašovce, Katastrálne
územie: E. (ďalej už len „hala č. 3“ a „LV č. XXXX“), a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Žalobu zástupca žalobkyne odôvodnil tak, že žalobkyňa je podnikateľom vykonávajúcim
podnikateľskú činnosť v poľnohospodárskej prvovýrobe, ktorý obhospodaruje približne 62 ha
poľnohospodárskej pôdy v katastrálnom území E.. Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľného
majetku, a to viacerých stavieb tvoriacich hospodársky dvor, využívaný na poľnohospodársku
prvovýrobu, evidovaných na LV č. XXXX. Žalobkyňa je tiež vlastníkom ďalších majetkových hodnôt
nezapísaných v katastri nehnuteľnosti, tvoriacich súčasť hospodárskeho dvora, ktoré nadobudla
kúpou zmluvou zo dňa 09.03.2006 od správkyne konkurznej podstaty Poľnohospodárskeho družstva

MatiašovceJUDr.JankyVasiľovej.Pozemkypodhospodárskymdvorom,vrátanepozemkovpodhalouč.
3, sú nevysporiadané. Hala č. 3 je postavená na nasledujúcich pozemkoch: a) sčasti na parcele registra
„C“ č. 808/5, na ktorú nie je LV založený, a ktorá je súčasťou parcely registra „E“ č. 581 evidovanej
na LV č. XXXX, ktorá nie je vo vlastníctve a spoluvlastníctve žiadnej zo sporových strán, b) sčasti na
parcele registra „C“ č. 808/6, na ktorý nie je založený LV, a ktorá je súčasťou parcely registra „E“ č.
568 evidovanej na LV č. XXX, ktorá nie je vo vlastníctve a spoluvlastníctve ani jednej zo sporových
strán, c) sčasti na parcele registra „C“ č. 808/7 zapísanej na LV č. XXXX, ktorá je v spoluvlastníctve

žalobkyne v podiele o veľkosti 9/80 v pomere k celku, E. H. (osoby blízkej žalobkyni) v podiele o veľkosti
3/64 v pomere k celku, žalovaných v 1. a 2. rade v podieloch o veľkosti 129/320 a 9/64 v pomere
k celku, a v rozsahu pripadajúcom na 53,03 m2 predmetom nájmu na základe Nájomnej zmluvy č.
00175/2016-PNZ-P40052/1600 zo dňa 01.03.2016 uzavretej so Slovenským pozemkovým fondom, d)sčasti na parcele registra „C“ č. 808/8, na ktorú LV nie je založený, a ktorá je súčasťou parcely registra
„E“ č. 4156/2 evidovanej na LV č. XXXX, ktorá nie je vo vlastníctve žiadnej zo sporových strán, avšak
je predmetom nájmu na základe nájomnej zmluvy uzavretej so Slovenský pozemkovým fondom, e)

sčasti na parcele registra „C“ č. 808/9 evidovanej na LV č. XXXX, ktorá je v spoluvlastníctve žalobkyne
v podiele o veľkosti 9/80 v pomere k celku, E. H. (osoby blízkej žalobkyni) v podiele o veľkosti 3/64
v pomere k celku, žalovaných v 1. a 2. rade v podieloch o veľkosti 129/320 a 9/64 v pomere k celku,
a v rozsahu pripadajúcom na výmeru 19,11 m2 predmetom nájmu na základe nájomnej zmluvy uzavretej
so Slovenským pozemkovým fondom; f) sčasti na parcele registra „C“ č. 808/10 evidovanej na LV č.

XXXX, ktorá je v spoluvlastníctve žalobkyne v podiele o veľkosti 9/80 v pomere k celku, E. H. (osoby
blízkej žalobkyni) v podiele o veľkosti 3/64 v pomere k celku, žalovaných v 1. a 2. rade v podieloch
o veľkosti 129/320 a 9/64 v pomere k celku, a v rozsahu pripadajúcom na výmeru 94,35 m2 predmetom
nájmu na základe nájomnej zmluvy uzavretej so Slovenským pozemkovým fondom; g) sčasti na parcele
registra „C“ č. 808/11, na ktorú nie je založený LV, a ktorá je súčasťou parcely registra „E“ č. 578/1
evidovanej na LV č. XXXX, ktorá je vo výlučnom vlastníctve E. H. (osoby blízkej žalobkyni), h) sčasti na

parcele registra „C“ č.808/12 evidovanej na LV č. XXX, ktorá je vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade.
Vo vzťahu k pozemkom vo výlučnom vlastníctve alebo spoluvlastníctve E. H., ktorý je synom jediného
spoločníka a konateľa žalobkyne, žalobkyňa má uzavretú nájomnú zmluvu zo dňa 01.01.2020.

3. Približne od roku 2015 žalovaní v 1. a 2. rade začali nedobromyseľne skupovať a doposiaľ pre

žalobkyňu neznámym spôsobom vydržiavať poľnohospodársku pôdu pod hospodárskym dvorom.
Vdôsledkutýchtoúkonovžalovanív1.a2.radesúzapísaníakovlastnícialebospoluvlastníci niektorých
pozemkov pod halou č. 3. Žalovaná v 3. rade, podobne ako žalobkyňa, podniká v poľnohospodárstve.
Je spriaznená so žalovanými v 1. a 2. rade, nakoľko jediným spoločníkom a konateľom žalovanej
v 3. rade je syn žalovaných v 1. a 2. rade, E. E.. Spoločne s úkonmi smerujúcimi k vlastníckemu

ovládnutiu pozemkov pod hospodárskym dvorom žalobkyne žalovaní začali vyvíjať na žalobkyňu
nátlak formou opakovaných nekontrolovaných vstupov na hospodársky dvor a zapratávať pozemky
pod dvorom svojimi hnuteľnými vecami. Účelom tohto konania je prinútiť žalobkyňu k predaju svojho
nehnuteľného majetku za neprimerane nízku cenu. Žalobkyňa opakovane žiadala žalovaných, aby
upustili od tohto protiprávneho konania. Za účelom vyporiadania užívacích práv k pozemkom v dotknutej

lokalite žalobkyňa vydala žalovanej v 3. rade ako náhradu za užívanie poľnohospodárskych pozemkov
pod hospodárskym dvorom (ako aj iných pozemkov) náhradnú poľnohospodársku pôdu o výmere cca
25 ha. No ani táto dohoda nezamedzila ďalšiemu opakovaniu nátlakových konaní zo strany žalovaných.
Žalovaní nijako nereagovali na výzvu žalobkyne na upustenie od protiprávneho konania listami zo dňa
05.04.2023 a 24.05.2023. Napriek výzvam žalobkyne na korektné usporiadanie vzájomných vzťahov

začiatkom júla 2023 žalovaní zapratali halu č. 3 svojimi poľnohospodárskymi mechanizmami. Žalobkyňa
je jediným a výlučným vlastníkom haly č. 3. Žalovaní nemajú k hale č. 3 žiadny právny vzťah, a ani
právny vzťah žalovaných v 1. a 2. rade k niektorým pozemkom pod ňou ich neoprávňuje halu č. 3 užívať.

4. Právny základ žaloby zástupca žalobkyne dôvodil existenciou občianskoprávneho vzťahu medzi

stranami upraveného ust. § 123 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vlastník je v medziach zákona
oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Ďalej
ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto
do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto
mu ju zadržuje.

5. V prílohe žaloby zástupca žalobkyne predložil súdu tlač obrazových snímok, kúpnu zmluvu zo dňa
09.06.2006, výpisy z LV č. XXX, XXX, 1155,1430, 1669, 1673 a 2102, informácie z mapy, zmluvy o nájme
zo dňa 01.03.2016 a 01.01.2020, potvrdenie obce Matiašovce a listy zo dňa 05.04.2023 a 24.05.2023.

6. Uznesením zo dňa 16.10.2023 súd podľa § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku vyzval
žalovaných v 1. - 3. rade na vyjadrenie k žalobe a jej prílohám v lehote 15 dní od doručenia uznesenia.
Na výzvu žalovaní v 1.- 3. rade reagovali písomným podaním zo dňa 29.10.2023, v ktorom uviedli, že
vroku2014žalobkyňadalacezinternetponukupredajasvojejfarmyakocelkuzasumu500.000eur.Ako
rodina sa so žalobkyňou stretli. Na mieste obhliadky boli žalobkyňou ubezpečení, že všetko má právne

v poriadku. No po obliehaní rôznych úradov zistili, že žalobkyňa vlastní len kúsok pozemku a nemá
ani žiadny geometrický plán, hoci získala budovy a všetky ďalšie veci, ktoré patrili bývalému družstvu
v Matiašovciach. Družstvo bolo umelo dané do krachu, a potom cez znalecký posudok a exekútora
boli na dražbe predané budovy ako hnuteľný majetok. Budovy mali byť po dražbe zbúrané, avšakprednedávnom niektoré boli zapísané do katastra. Niektoré zmizli alebo sa rozobrali. V čase obhliadky
všetko tvorilo už len ruiny ako dôsledok nestarania sa o pôvodne celkom slušný a moderný majetok
družstva. Tento stav žalobkyňa chcela riešiť odpredajom. V roku 2014 sa vyhotovil geometrický plán,

pozemky odkúpili, zaplatili dohodnutú cenu a pozemky boli zapísané v ich prospech. S ich majiteľmi
sa dohodli, že pozemky budú využívať na poľnohospodárske účely a tento sľub sa snažia aj dodržať.
Žalobkyňa, ktorá mala záujem celú farmu pôvodne odpredať, zrazu ju už odpredať nechcela. Potom aj
chcela. V jeden deň si podali ruku na znak dohody o určitej sume. O dva týždne však cena narástla
o 80 %. Čo sa týka výmeny pozemkov, starosta sa snažil usporiadať obhospodarovanie danej lokality.

Žalobkyňa vyplákavala, že jej budú krátené dotácie, a potom ich oklamala, a zase ich sankcionovali.
Všetko si financujú z vlastných zdrojov, aby to postavili na nohy a družstvo mohlo zase fungovať.
Žalobkyňa im spôsobila škodu, keď jej kravy zožrali 130 balíkov, ktorú neuhradila. Do dnešného dňa
žalobkyňa neuhradila ani faktúru za nájom pôdy, ktorú od roku 2014 užíva, za pozemky, na ktorých
stoja budovy a haly, ktoré získala v dražbe. Žalovaní v 1. a 2. rade platia za nich príspevok vo forme
dane v miestnej správe. Cca 80 % z geometrického plánu je ich majetok. Keďže žalobkyňa všetko

rozpredala, v tomto roku nepodniká, a všetky svoje stroje a techniku mali po dvoroch, rozhodli sa všetko,
čo používajú v poľnohospodárstve, presunúť na svoje pozemky, keďže so žalobkyňou nebol normálny
spôsobporozprávaťsaadohodnúťsa.Žalovanív1.radechceibapresebaasynovdodôchodkuvytvoriť
a vybudovať družstvo po tej hrôze, čo ostala po družstve v E., a čo mnohým neboli ani vyplatené podiely.

7. Uznesením zo dňa 05.12.2023 súd podľa § 167 ods. 3 Civilného sporového poriadku vyzval zástupcu
žalobkynenavyjadreniekvyjadreniužalovanýchkžalobeajejprílohámvlehote15dníojehodoručenia.
Uznesenie bolo zástupcovi žalobkyne doručené dňa 13.12.2023. Zástupca žalobkyne na výzvu súdu
nereagoval.

8. Dňa 19.10.2023 bol súdu doručený návrh žalobkyne na pripustenie zmeny žaloby, spočívajúcej
vrozšírenížalobyoďalšínárok,atoouloženiepovinnostižalovanýmvyprataťajďalšiustavbuevidovanú
ako senník – plechová hala č. 2 súpisné č. 606, na LV č. XXXX (ďalej už len „hala č. 2„), do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Rozšírenie žaloby o nárok na vypratanie tejto ďalšej haly zástupca žalobkyne
odôvodnil tak, že žalovaní protiprávne zapratali aj túto ďalšiu halu. Uviedol, že pozemky ani pod halou

č. 2 nie sú vysporiadané. Podľa údajov v katastri nehnuteľnosti vlastnícky a spoluvlastnícky patria
žalovaným, E. H. a tretím osobám. V prílohe predložil výpisy z LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX I. XXXX
a tlač obrazových snímkov. Súd návrh doručil žalovaným v 1. - 3. rade s výzvou na vyjadrenie. Žalovaní
na výzvu nereagovali.

9. Dňa 22.03.2024 bol súdu doručený ďalší návrh zástupcu žalobkyne na pripustenie zmeny žaloby,
spočívajúcej v jej rozšírení o nárok na vypratania aj ďalšieho objektu, a to plechovej haly bez súpisného
čísla, nezapísanej v katastri nehnuteľnosti, podľa návrhu stojacej na parcelách registra „C“ č. 805/83
evidovanej na LV č. XXX, č. 805/84 evidovanej na LV č. XXXX, č. 805/85 evidovanej na LV č. XXXX,
č. 821/27 evidovanej na LV č. XXXX a č. 574/1 evidovanej na LV č.XXXX, vedených pre Okres: G.,

J.: Matiašovce, Katastrálne územie: E.. Návrh odôvodnil tvrdeniami, že žalovaní protiprávne zapratali
aj túto halu, ktorá nie je zapísaná v katastri nehnuteľnosti, pričom pozemky aj pod touto halou nie sú
vysporiadané. V prílohe predložil výpisy z označených LV, tlač obrazových snímkov, opakovane nájomnú
zmluvu zo dňa 01.03.2016 a tiež písomné potvrdenie súdneho exekútora JUDr. Michala Bulku zo dňa
28.07.2004.

10. Súd aj tento návrh na zmenu žaloby doručil žalovaným v 1.- 3. rade s výzvou na vyjadrenie
v lehote 15 dní. Dňa 11.04.2024 bolo súdu doručené písomné podanie žalovaných v 1.- 3. rade
datované dňom 09.04.2024, v ktorom žalovaní poukázali na rozhodnutia sudcu JUDr. Juraja Šteffela
zo dňa 18.07.2023 a senátu sudcu JUDr. Milana Majerníka z 18.12.2023 o zamietnutí práv žalobkyne

s tvrdením, že rozhodnutia považujú za správne. Uviedli, že im stále nie je zrejmé, o čo žalobkyni v spore
ide, keďže sú riadnymi majiteľmi pozemkov, ktoré získali kúpou od pôvodných vlastníkov zapísaných
v registri a evidenciách. Keď bol inzerát v roku 2014 na predaj celej farmy, žalobkyňa im povedala,
že to je jej, a že môžu si tu robiť, čo chcú, stavať, budovať. Nič vierohodné im však nepredložila.
Potvrdilo sa im, čo rozprávali aj miestne žijúci, že žalobkyňa už viacerých oklamala a podviedla. Ak

by to takto nebolo, väčšina z majiteľov by im pozemky nepredala. Žalobkyňa toho času už nemá ani
jediný poľnohospodársky stroj, či dobytok alebo funkčné kancelárie, čo za cca 30 rokov farmárčenia
a poberania dotácií považujú za zvláštne. Potvrdili, že všetky stroje a mechanizmy na obrazových
snímkach predložených žalobkyňou sú ich majetkom.11. Dňa 30.07.2024 súd spor predbežne prejednal za prítomnosti všetkých sporových strán a ich
zástupcov. Uznesením vyhláseným na tomto predbežnom prejednaní súd rozhodol o oboch návrhoch

žalobkyne na pripustenie zmeny žaloby tak, že pripustil rozšírenie žaloby o nárok na vypratanie haly č.
2, evidovanej na tom istom LV č. XXXX ako povodne žalovaná hala č. 3. Návrh na pripustenie rozšírenia
žaloby o nárok na vypratanie ďalšieho objektu, a to haly bez súpisného čísla, ktorá nie je zapísaná
v katastri nehnuteľnosti, súd nepripustil. Predmetom konania tak ostali nároky na vypratanie haly č. 3
a č. 2, evidovaných na LV č.XXXX. Zástupca žalobkyne na predbežnom prejednaní trval na vyprataní

oboch hál s tvrdením, že žalobkyňa je vlastníčkou týchto nehnuteľností. Žalovaná v 3. rade tvrdila,
že žalobkyňa haly nadobudla v dražbe ako hnuteľné veci s tým, že už pri dražbe bola upozornená,
že stoja na cudzom pozemku. Napriek tomu to cca 20 rokov nevyporiadala. Preto žalovaní nemajú
dôvod pozemok vypratávať. Naopak, nech žalobkyňa vypratá svoje haly, ktoré sú schátrané a zastaralé,
z ich pozemkov, za užívanie ktorých im neplatí. Obe strany zhodne potvrdili, že žalobe predchádzala
vzájomná komunikácia, v rámci ktorej sa strany snažili nájsť riešenie celej situácie. Dohoda sa však

nedosiahla. Splnomocnený zástupca žalobkyne neprejavil už záujem o ďalšie mimosúdne jednania, či
súdom ponúknutú mediáciu. Zástupca žalovanej v 3. rade tvrdil, že podstata problému je v tom, že so
žalobkyňou sa dlhodobo nevedia dohodnúť na kúpnej cene za celú farmu. Uviedol, že aktuálne si dala
urobiť znalecký posudok na všetko, čo sa nachádza v areáli bývalého Poľnohospodárskeho družstva
Matiašovce. Po ukončení predbežného prejednania sporu, na ktorom súd oznámil stranám predbežné

právne posúdenie žaloby ako nedôvodnej, súd stanovil termín prvého pojednávania na deň 13.09.2024.

12. Na pojednávaní konanom dňa 13.09.2024 súd vec prejednal za prítomnosti všetkých sporových
strán a ich zástupcov. Splnomocnený zástupca žalobkyne trval na žalobe v celom rozsahu s tvrdením, že
žalobkyňa ako výlučná vlastníčka oboch plechových hál, ktoré žalovaní zapratali, má právo požadovať

ich vypratanie. Vlastnícke právo žalobkyne je absolútne a pôsobí voči všetkým. Namietol, že žalovaní
nepreukázali tvrdenie, že haly nie sú nehnuteľnosťami tak, ako to vyplýva z LV č. XXXX. Žalovaní naďalej
nepopierali, že obe haly zapratali svojimi poľnohospodárskymi strojmi a mechanizmami. Žalovaní v 1.
a 2. rade tvrdili, že nie je problém haly vypratať, avšak najprv treba zaplatiť dlžoby. Štatutárny zástupca
žalovanej v 3. rade zotrval na tvrdení, že haly boli exekútorom na dražbe predané ako hnuteľný majetok,

a že v znaleckom posudku vypracovanom pre účely dražby bola výslovná podmienka, že haly budú po
dražbe zbúrané, pretože stoja na cudzích pozemkoch a jedná sa o hnuteľný majetok. Haly boli zapísané
do katastra až dodatočne, keď sa vyhotovil geometrický plán, ktorý sa dal zapísať do územného plánu
obce. Preto by žalobkyňa mala vypratať haly z pozemkov žalovaných. Súd na pojednávaní vykonal
dokazovanie v celom rozsahu návrhov všetkých sporových strán a vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu

celkom zamietol. K dôvodom svojho rozhodnutie súd udáva:

13. Z aktuálneho internetového výpisu z LV č. XXXX, o ktorý zástupca žalobkyne opieral záver, že
žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou oboch plechových hál vyplýva, že na tomto LV je zapísaných celkom
8 stavieb. Z hľadiska ich druhu ide poľnohospodárske budovy (2), budovy technickej vybavenosti sídla

(18) a iné budovy (20). A to, prevádzková budova súp.č. 600 (20), dielne a garáže súp. č. 601 (20),
elektrorozvodňa súp.č. 602 (18), zber uhynutých zvierat súp. č. 603 (20), teľatník súp. č. 604 (20). A tiež
ďalej obe plechové haly č. 2 a 3, ktorých vypratania sa žalobkyňa žalobou v prejednávanej veci domáha,
a to ako stavby „pozberová linka-plechová hala č. 3“, súp. č. 605, druh stavby poľnohospodárska budova
(2), a „senník-plechová hala č. 2“, druh stavby poľnohospodárska budova (2). Podľa časti B zápis

všetkých týchto 8 stavieb na LV č. XXXX, vrátane hál č. 2 a 3, bol vykonaný na základe uznesenia
Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 3Er 207/04 (Z 1307/04 - 50/05), rozhodnutia o určení súp. čísel
157/05 (Z 653/05, Z 654/05, Z 655/05, Z 656/05), uznesenia Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 3Er
499/04 a rozhodnutí o určení súpisných čísel č.157/2015, č.156/2015, č. 156/2015 (Z 2736/14).

14. Ďalej podľa výpisu z LV č. XXXX hala č. 3 stojí na pozemkoch označených na tomto LV bez ďalšieho
iba ako parcely č. 808/5, 808/9, 808/8, 808/7, 808/10, 808/11 a 808/12. Právne vzťahy k parcelám
č. 808/5, 808/8 a 808/11 nie sú evidované na listoch vlastníctva. Parcely č. 808/7, 808/9, 808,10 sú
evidované na LV č. XXXX, a parcela č. 808/12 na LV č. XXX. Podľa aktuálneho internetového výpisu
na LV č. XXXX na tomto LV sú evidované parcely registra „C“ č. 808/7, 808/9 a 808/10, zapísané

ako podielové spoluvlastníctvo celkom 16 osôb, vrátane žalovaných v 1. a 2. rade, ktorí sú pod B10
a B11 vedení ako bezpodieloví spoluvlastníci podielov o veľkosti 129/320 a 9/64 v pomere k celku,
teda 45/64 v pomere k celku (cca 70%). Zápis v prospech žalovaných v 1. a 2. rade bol vykonaný
na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23.08.2019, V 2139/19, a Kúpnej zmluvy zo dňa 10.10.2022,V 2910/22. Ako ďalší zo spoluvlastníkov je pod B14 zapísaný E. H., nar. XX.XX.XXXX, syn jediného
konateľa a spoločníka žalobkyne, a to v podiele o veľkosti 3/160. Zápis v prospech tohto podielového
spoluvlastníka bol vykonaný na základe Darovacej zmluvy zo dňa 26.01.2016, V 131/2016. Podľa

aktuálneho internetového výpisu z LV č. XXX na tomto LV je evidovaná parcela registra „C“ č. 808/12
ako bezpodielové spoluvlastníctvo žalovaných v 1. a 2. rade, a to na základe Kúpnej zmluvy zo dňa
25.05.2016, V 1282/16.

15. Podľa výpisu z LV č. XXXX hala č. 2 stojí na pozemkoch označených na tomto LV bez ďalšieho

ako parcely č. 813/7, 813/6, 813/5, 813/4 a 813/3. Právne vzťahy k parcelám č. 813/3 a 813/7 nie sú
evidované na listoch vlastníctva. Parcela č. 813/4 je evidovaná na LV č. XXXX, parcela č. 813/5 na LV č.
XXXX a parcela č. 813/6 na LV č. XXXX. Podľa aktuálneho internetového výpisu z LV č. XXXX na tomto
LVjeevidovanáparcelaregistra„C“č.813/4,zapísanáakopodielovéspoluvlastníctvovprospechcelkom
4 osôb, vrátane žalovaných v 1. a 2. rade ako bezpodielových spoluvlastníkov podielu o veľkosti 8/21
v pomere k celku pod B4. Zápis bol vykonaný na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 23.08.2019, V 2139/19.

Podľa aktuálneho výpisu z LV č. XXXX na tomto LV je evidovaná parcela registra „C“ č. 813/5, zapísaná
ako podielové spoluvlastníctvo celkom 3 osôb, vrátane žalovaných v 1. a 2. rade ako bezpodielových
spoluvlastníkov podielu o veľkosti 5/8 v pomere k celku. Zápis bol vykonaný na základe Kúpnej zmluvy
zo dňa 21.06.2019, V 1614/19. Podľa aktuálneho výpisu z LV č. XXXX na tomto LV je evidovaná parcela
registra „C“ č. 813/6, zapísaná ako bezpodielové spoluvlastníctvo žalovaných v 1. a 2. rade. Zápis bol

vykonaný na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 25.05.2016 V 1284/16 a rozsudku sp. zn. 10C 79/2019 zo
dňa 14.10.2020.

16. V priebehu konania zástupca žalobkyne v prílohe písomného podania zo dňa 22.03.2024 predložil
súdu písomné potvrdenie súdneho exekútora JUDr. Michala Bulku, Exekútorský úrad Poprad, Nám. Sv.

Egídia 95, sp. zn. EX 448/2004, zo dňa 28.07.2004 (čl. 142 spisu). Podľa tohto potvrdenia žalobkyňa
vydražila na dražbe vykonanej týmto exekútorom dňa 28.07.2004 veci vo vlastníctve povinného,
Poľnohospodárskeho družstva Matiašovce, IČO: 171 469 941, a to nasledovné hnuteľné veci: „plechová
hala č. 1 - prístrešok,“ „plechová hala č. 2 - senník“, „plechová hala č. 3 - pozberová linka“, a „plechová
hala č. 4 - poradňa“.

17. Podľa § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, a pokiaľ
to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty.

18. Podľa § 119 ods. 1 Občianskeho zákonníka veci sú hnuteľné a nehnuteľné.

19. Podľa § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so
zemou pevným základom.

20. Podľa § 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou

pozemku.

21. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

22. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

23. Právna teória delí veci, ktoré môžu byť predmetom občianskoprávnych vzťahov, podľa rôznych

hľadísk. Najvýznamnejšie právne dôsledky pre výklad práva má rozdelenie veci na veci hnuteľné
a nehnuteľné. Vyplýva to z odlišnosti ich právnej úpravy, a to nie len požiadaviek zákona na uskutočnenie
právnych úkonov, ale aj od rôznych predpokladov pre samotné dôsledky právnych úkonov v závislosti
od toho, či sa úkon týka hnuteľnej alebo nehnuteľnej veci. Za hnuteľnú vec sa považuje každá vec, ktorá
nie je nehnuteľnosťou. K takémuto záveru právna prax dospela výkladom á contrario z definície toho, čo

Občiansky zákonník považuje za nehnuteľnosť. Podľa cit. ust. § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka za
nehnuteľnosť sa považuje pozemok a stavba spojená so zemou pevným základom. Občiansky zákonník
teda za nehnuteľnosti považuje pozemky a stavby, ktoré sú spojené so zemou pevným základom.
Ostatné veci je treba pre účely občianskoprávnych vzťahov považovať sa veci hnuteľné. Občianskyzákonník pritom nedefinuje pojem „stavba„. Tento pojem je preto potrebné vykladať za pomoci iných
zákonov, a to predovšetkým právnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku (stavebný zákon). Ten stavbu v § 43 definuje ako stavebnú konštrukciu postavenú

stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie
vyžaduje úpravu podkladu. Na rozdiel od Občianskeho zákonníka stavebný zákon teda považuje za
stavbu aj takú stavbu, ak jej spojenie so zemou vyžaduje úpravu základu. V zmysle cit. § 119 ods. 2
Občianskeho zákonníka sa však za nehnuteľnosť z občianskoprávneho hľadiska považuje len stavba,
ktorá je spojená so zemou pevnými základmi (porovnaj napr. uznesenie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 126/2010

zo dňa 18.03.2010 a pod). Otázka, či sa z občianskoprávneho hľadiska jedná o nehnuteľnosť, je
otázkou právnou. Avšak jej posúdenie vždy závisí od technického riešenia konkrétnej stavby, na ktoré je
neraz potrebné znalecké dokazovanie. Je treba zároveň vždy zobrať na zreteľ aj to, či stavbu je možné
premiestniť bez narušenia jej hospodárskeho určenia. Pokiaľ ide o vzájomný vzťah pozemku a stavby na
ňom postavenej, do účinnosti tzv. Stredného občianskeho zákonníka (zákon č. 141/1950 Zb. účinný od
01.01.1951) sa na území Slovenskej republiky uplatňovala zásada, podľa ktorej veci vyčnievajúce nad

povrch pozemku sa pokladali za súčasť pozemku. Táto zásada bola prijatím Stredného občianskeho
zákonníka opustená, nakoľko ten v ust. § 155 výslovne upravil možnosť oddeleného nadobudnutia
vlastníctva k pozemku a k stavbe na ňom postavenej. Právna úprava umožňujúca oddelené vlastníctvo
pozemku a stavby, pretrváva dodnes. S účinnosťou od 01.01.1992 to zákonodarca výslovne zakotvil do
cit. ust. § 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého stavba nie je súčasťou pozemku (novela

Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 509/1991 Zb.). Vlastník stavby tak v režime Občianskeho
zákonníka od 01.01.1951 môže byť odlišný od vlastníka pozemku. Avšak za vlastníka stavby z pohľadu
cit. § 120 ods. 2 je možné považovať iba vlastníka nehnuteľnosti, teda stavby pevne spojenej so zemou.
Inak ide o hnuteľnú vec.

24. Žalobu na ochranu vlastníckeho práva žalobkyne k halám zástupca žalobkyne opieral o cit. ust.
§ 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Aktuálna právna úprava neuvádza výpočet konkrétnych druhov
vlastníckych žalôb, ktorými sa vlastník veci môže domáhať ochrany vlastníckeho práva podľa tohto
ustanovenia. Použitie ust. § 126 ods. 1 tak nie je nijako taxatívne obmedzené. Právna prax za základné
typy žalôb podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka považuje v zásade dva druhy žalôb, a to tzv.

negatórnu žalobu (žalobu o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva) a tzv. vindikačnú žalobu, teda
žalobu o vydanie veci. Zatiaľ čo žaloba na vydanie veci má miesto tam, kde dochádza k porušovaniu
vlastníckeho práva neoprávneným zadržiavaním veci, negatórna žaloba smeruje k odstráneniu iných
zásahov do vlastníckeho práva, než je neoprávnené zdržiavanie veci, spravidla ide o uvedenie veci
do pôvodného stavu. Oboma žalobami možno uplatniť právo na ochranu vlastníckeho práva ako

k nehnuteľnej, tak aj k hnuteľnej veci. Žaloba s petitom na „vydanie“ veci sa však viaže výlučne
k hnuteľnej veci. Vo vzťahu k nehnuteľnej veci ide o žalobu na „vypratanie“ nehnuteľnosti, čo výslovne
vyplýva z procesného práva (napr. § 181 a § 186 Exekučného poriadku). Typickou žalobou na
vypratanie nehnuteľnosti je však žaloba na vypratanie pozemku. Okrem žaloby na vypratanie pozemku
právna prax výslovne pripúšťa aj žaloby na vypratanie v súvislosti so skončením nájomnej zmluvy:

a) bytu (§ 712c Občianskeho zákonníka) , b) rodinného domu, c) obytného domu (§ 711 ods. 1
písm. e) Občianskeho zákonníka ) alebo nebytového priestoru (§ 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Teda na odstránenie hnuteľných vecí vnesených do domu prípadne bytu vlastníka. V prípade stavieb
ako nehnuteľnosti z hľadiska občianskeho práva sa spravidla možno domáhať ochrany vlastníctva
negatórnou žalobou, teda žalobou o odstránenie zásahov do vlastníckeho práva a uvedenie stavby do

pôvodného stavu.

25. V prejednávanej veci zástupca žalobkyne skutkový základ žaloby o vypratanie plechových hál
dôvodil tak, že žalobkyňa je vlastníčkou oboch plechových hál, ktoré ako nehnuteľnosti sú súčasťou
hospodárskeho dvora, a že žalovaní protiprávne zapratali haly svojimi poľnohospodárskymi strojmi

a mechanizmami. Žalovaní v 1. - 3. rade síce neučinili sporným tvrdenie zástupcu žalobkyne, že
žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou oboch plechových hál. Žalovaná v 3. rade však v rámci procesnej
obrany (na rozdiel od žalobkyne) uviedla tvrdenia týkajúce sa okolnosti nadobudnutia vlastníckeho práva
žalobkyňou k oboch plechovým halám, keď tvrdila, že obe haly žalobkyňa kúpila na exekučnej dražbe
ako hnuteľné veci, ktoré sa nachádzali na cudzích pozemkoch s tým, že bola výslovne upozornená,

že po dražbe majú byť zbúrané, a že v rozpore s týmito skutočnosťami haly boli dodatočne zapísané
do katastra nehnuteľnosti na LV č. XXXX. Žalovaní v 1. - 3. rade neučinili sporným, že v oboch halách
umiestnili svoje stroje a mechanizmy. Nesúhlasili však s tvrdením žalobkyne, že tak urobili neoprávnene.
Tvrdili, že stroje a mechanizmy umiestnili na svoje pozemky.26. Bolo na žalobkyni, ak chcela byť v konaní úspešná, aby riadne a úplne opísala a preukázala všetky
rozhodné skutočnosti, ktoré odôvodňujú poskytnutie právnej ochrany jej vlastníctvu k plechovým halám

tak, ako sa petitom žaloby opretým o cit. ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka domáhala. Bolo
na žalobkyni, aby opísala a preukázala predovšetkým dva základné okruhy skutočností: 1. že nastali
skutočnosti, na ktorých existenciu právo viaže nadobudnutie jej vlastníckeho práva k obom plechovým
halám, a 2. skutočnosti, že žalovaní do tohto jej vlastníckeho práva zasahujú neoprávnene. Tvrdenie
zástupcu žalobkyne o existencii vlastníckeho práva žalobkyne k plechovým halám nie je skutkovým

tvrdením, ale právnym záverom zástupcu žalobkyne. Podľa Civilného sporového poriadku povinnosťou
žalobkyne bolo predovšetkým tvrdiť a preukázať skutočnosti, s ktorými zákon spája právne dôsledky
nadobudnutia vlastníctva. Podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd považuje za nesporné
iba skutkové tvrdenia, ktoré protistrana nepoprela, nie právne závery strany. Preto aj za situácie, že
žalovaní v prejednávanej veci nepopreli právny záver konštatovaný zástupcom žalobkyne o existencii
vlastníckeho práva žalobkyne k plechovým halám, žalobkyňu to nezbavilo dôkazného bremena vo

vzťahu k preukázaniu skutočnosti zásadných pre úspech každej vlastníckej žaloby, a to skutočnosti, na
ktorých existenciu právo viaže nadobudnutie vlastníckeho práva k veci. Z hľadiska posúdenia splnenia
všetkých základných zákonných predpokladov pre nadobudnutie vlastníctva žalobkyne k plechovým
halám bol pritom rozhodný právny záver, či haly možno považovať za veci nehnuteľné tak, ako to tvrdil
zástupca žalobkyne, alebo za veci hnuteľné tak, ako to tvrdila žalovaná v 3. rade.

27. V tejto otázke zástupca žalobkyne, bez ďalšieho, poukazoval iba na zápis oboch plechových
hál ako stavieb na LV č. XXXX s tvrdením, že vychádzajúc z tohto zápisu v katastri nehnuteľnosti
plechové haly sú nehnuteľnosťami. Vo vzťahu k obom halám zástupca žalobkyne teda, okrem poukazu
na údaje na LV, v priebehu celého konania neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti, na ktoré by právo

viazalo nadobudnutie vlastníckeho práva žalobkyne k týmto plechovým halám. V prílohe podania zo
dňa 22.03.2024 zástupca žalobkyne predložil súdu o. i. aj ďalší listinný dôkaz, a to písomné potvrdenie
súdneho exekútora o vydražení hnuteľných vecí na dražbe dňa 28.07.2004 žalobkyňou, ktorý je
obsahom spisu (aj keď s tvrdením o nadobudnutí inej haly, a to haly bez súpisného čísla, nezapísanej
vkatastrinehnuteľnosti,ktorániejepredmetomkonania,natejtodražbe).Zástupcažalovanéhov3.rade

tvrdil, že žalobkyňa obe plechové haly nadobudla kúpou na dražbe v roku 2004 uskutočnenej súdnym
exekútorom ako hnuteľného majetku stojaceho na cudzích pozemkoch s tým, že haly budú odstránené,
čo bolo výslovne uvedené ako podmienka v znaleckom posudku vypracovanom pre účely tejto dražby,
a že haly v rozpore s týmito skutočnosťami boli dodatočne zapísané do katastra nehnuteľnosti.

28. Nebolo pochýb, že obe plechové haly, ktorým boli pridelené súpisné čísla 605 a 606, sú aktuálne
zapísané na LV č. XXXX ako stavby v prospech žalobkyne. Podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/1995
Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv v znení neskorších predpisov (ďalej
už len „Katastrálny zákon“) v katastri nehnuteľnosti sa evidujú iba stavby spojené so zemou pevným
základom, teda iba nehnuteľnosti, spravidla označené súpisným číslo. Podľa § 70 ods. 1 Katastrálneho

zákona údaje katastra nehnuteľnosti uvedené v § 7 sú však hodnoverné len potiaľ, pokiaľ sa nepreukáže
opak. Zásada tzv. materiálnej publicity katastra teda neplatí absolútne, ale ide o vyvrátiteľnú právnu
domnienku.

29. Podľa časti B LV č. XXXX zápis všetkých 8 stavieb na tento LV, vrátane plechových hál č. 2 a

3, v prospech žalobkyne bol vykonaný na základe uznesenia Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 3Er
207/04, uznesenia Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 3Er 499/04, a rozhodnutí o určení súp. čísel
zrokov2005a2015.Súdzosúdnehoregistrazistil,ževykonanímexekúcievedenejtunajšímsúdompod
sp. zn. KK-3Er 207/2004 proti povinnému Poľnohospodárskemu družstvu Matiašovce, IČO: 17 146 941,
bol poverený súdny exekútor JUDr. Michal Bulko so sídlom Poprad, Nám. Sv. Egídia 95, ktorý exekúciu

viedol pod sp. zn. EX 448/04. Právoplatným uznesením zo dňa 24.11.2004 č. k. 3Er 207/2004-20
súd schválil príklep udelený týmto exekútorom na dražbe nehnuteľností konanej dňa 20.05.2004 vo
vlastníctvepovinného,atonasledovnýchnehnuteľností:„prevádzkovejbudovy“,„dielneagaráže“, „zber
uhynutých zvierat“ a „elektrorozvodov“, všetko v tom čase bez súpisného čísla (len s inventarizačnými
číslami). Zo špecifikácie nehnuteľnosti je zrejmé, že ide o stavby zapísané aktuálne na LV č. XXXX,

ktorým boli v roku 2005 pridelené súpisné č. 600, 601, 602 a 603, ktoré nie sú predmetom žaloby.
Podľa potvrdenia o vykonaní dražby EX 448/2004 (čl. 142 spisu) súdny exekútor JUDr. Michal Bulko so
sídlom Poprad, Námestie sv. Egídia 95, v rámci exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 448/2004 vykonávanej
na základe poverenia vydaného súdom pod sp.zn. 3Er 207/2004 pre vymoženie pohľadávky protipovinnému Poľnohospodárskemu družstvu Matiašovce, IČO: 17 146 941, vykonal exekúciu aj predajom
hnuteľných vecí na dražbe konanej dňa 28.07.2004, a to nasledujúcich hnuteľných vecí: „plechová hala
č. 1 - prístrešok“, „plechová hala č. 2 – senník„ , „plechová hala č. 3 - pozberová linka „ a „plechová hala

č. 4 - poradňa“. Zo špecifikácie týchto hnuteľných vecí je zrejmé, že ide veci zapísané ako stavby dnes
na LV č. XXXX so súpisnými čl. 605, 606 a 607, ktoré im boli pridelené v roku 2015. Tzn. aj plechové
haly č. 2 a 3. Na LV nebola zapísaná len „plechová hala č. 1 – prístrešok“. Podľa súdneho registra súdny
exekútor JUDr. Michal Bulko so sídlom Poprad, Nám. Sv. Egídia 95, bol súdom poverený vykonaním aj
ďalšej exekúcie vedenej proti povinnému Poľnohospodárskemu družstvu Matiašovce, IČO: 17 146 941,

vedenej pod sp. zn. KK-3Er 499/2004, EX 1225/2004. Právoplatným uznesením zo dňa 14.04.2005 č.
k. KK-3Er 499/2004-15 súd schválil príklep udelený týmto súdnym exekútorom na dražbe nehnuteľností
konanej dňa 29.03.2005 vo vlastníctve povinného, a to „teľatníka“, v tom čase bez súpisného čísla (len
s inventarizačným číslom). Podľa špecifikácie tejto nehnuteľnosti ide o stavbu zapísanú aktuálne na LV
č. XXXX, ktorej bolo v roku 2005 pridelené súpisné č. XXX, ktorá však tiež nie je predmetom žaloby.

30. Dražba veci patrí medzi osobitné spôsoby nadobudnutia vlastníctva k veci. Podľa § 62 a nasl.
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom v čase
konania dražby plechových hál (ďalej už len „Exekučný poriadok“) exekúciu predajom veci na dražbe
mohol súdny exekútor vykonať len spôsobmi uvedenými v Exekučnom poriadku, ktorý rozlišoval medzi
exekúciou predajom hnuteľných vecí (§ 63 ods. 1 písm. c)) a exekúciou predajom nehnuteľnosti

(§ 63 ods. 1 písm. e)). Exekúciu predajom hnuteľných vecí upravovali ust. § 114 a nasl., podľa
ktorých vlastníctvo k hnuteľnej veci vydražiteľ nadobudol príklepom exekútora za predpokladu, že
zaplatil cenu dosiahnutú vydražením. Exekúciu predajom nehnuteľnosti upravovali ust. § 134 a nasl.
Exekučného poriadku, podľa ktorých vydražiteľ sa stal vlastníkom vydraženej nehnuteľnosti ku dňu
udelenia príklepu za splnenia dvoch predpokladov, a to okrem zaplatenia ceny dosiahnutej vydražením,

súčasne aj ďalšieho predpokladu, a to schválenia udelenia príklepu exekútorom súdom (§ 148 ods. 1
Exekučného poriadku). Zákonnou podmienkou nadobudnutia vlastníctva k plechovým halám č. 2 a 3
žalobkyňou ako k nehnuteľnostiam na dražbe vykonanej podľa Exekučného poriadku v exekučnom
konaní vedenom pod sp. zn. KK-3Er 207/2004, EX 448/04, ktoré je uvedené ako titul nadobudnutia
vlastníctva na LV č. XXXX teda bolo, aby príklep udelený súdnym exekútorom na dražbe bol schválený

právoplatným uznesením súdu. Z výsledkov vykonaného dokazovania však takýto záver nevyplýva.
Výsledky dokazovania potvrdzujú tvrdenia žalovanej v 3. rade, že žalobkyňa nadobudla vlastníctvo
k plechovým halám č. 2 a 3 na dražbe v rámci exekúcie vykonanej predajom hnuteľných vecí,
u ktorej schválenie príklepu udeleného exekútorom nepodliehalo schváleniu súdom, a nebolo ani
podmienkou nadobudnutia vlastníctva k hnuteľným veciam príklepom na dražbe. Potvrdenie súdneho

exekútora o vykonaní dražby oboch plechových hál ich predajom ako hnuteľných vecí dňa 28.07.2004
je verejnou listinou vydanou súdnym exekútorom ako štátom určenou a splnomocnenou osobou na
vykonanienútenéhovýkonuexekučnýchtitulovvrámcikompetenciídanýchExekučnýmporiadkom.Súd
v tomto civilnom konaní nie je oprávnený skúmať jej vecnú správnosť. Táto verejná listina je dôkazom
o pravdivosti toho, čo je v nej uvedené, a Civilný sporový poriadok s ňou spája vyvrátiteľnú domnienku

pravdivosti jej obsahu (§ 205). Verejná listina spolu s ďalšími dôkazmi preukazuje, že exekúcie predajom
vecí povinného Poľnohospodárskeho družstva Matiašovce vedené na súde pod sp. zn. KK-3Er 207/04
a sp. zn. KK- 3Er 499/04, ktoré sú uvedené ako tituly nadobudnutia na LV č. XXXX, v prospech
žalobkyne ako oprávnenej boli v rokoch 2004 a 2005 vykonané dvoma spôsobmi. A to ako predajom
nehnuteľnýchvecí,takajpredajomhnuteľnýchvecí.Priexekúciáchpredajomhnuteľnýchvecísajednalo

o stavby zapísané na LV č. XXXX už v roku 2005 so súpisnými číslami 600, 601, 602, 603 a 604.
Exekúcia predajom hnuteľných vecí sa týkala vecí zapísaných na LV ako stavby so súpisnými číslami
605, 606 a 607. Žalobkyňa pritom v prejednávanej veci netvrdila, a z vykonaného dokazovania ani
nevyplývajú, žiadne iné skutočnosti, na ktoré by zákon viazal nadobudnutie jej vlastníctva k halám
ako nehnuteľnostiam, než dražby vykonané v exekučných konaniach sp. zn. KK-3Er 207/04 a KK-3Er

499/04. Skutočnosti, že cca o 10 rokov neskôr boli plechovým halám č. 2 a 3 ako hnuteľným veciam
vydané potvrdenia o pridelení súpisných čísel, a že na základe týchto potvrdení boli obe haly zapísané
ako stavby na LV, ktoré neboli spornými, bez ďalšieho, nie sú skutočnosťami, na ktoré zákon viaže
nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Žalobkyňa netvrdila, a z vykonaného dokazovania
ani nevyplývajú žiadne skutočnosti nasvedčujúce záveru, že by haly po dražbe v roku 2004 boli zmenili

svoj technický charakter, tzn., že by boli po dražbe technicky a konštrukčne upravené a pod. Naopak,
podľa tvrdení žalovanej v 3. rade, ktoré žalobkyňa nepoprela, ide dnes o schátrané a zastaralé ruiny,
o ktoré sa žalobkyňa od ich dražby nestarala, ktoré už nepoužíva na poľnohospodársku prvovýrobu, a
ktoré v rámci predaja celej farmy od roku 2014 ponúka na odpredaj.31. Vzhľadom na vyššie uvedené súd preto v prejednávanej veci prijal záver, že žalobkyňa uniesla
dôkazné bremeno vo vzťahu k skutočnostiam, na ktoré právo viazalo nadobudnutie jej vlastníckeho

práva k obom plechovým halám ako hnuteľným veciam. Dôkazné bremeno vo vzťahu k skutočnostiam,
na ktoré právo viazalo nadobudnutie jej vlastníckeho práva k obom plechovým halám ako nehnuteľným
veciam v zmysle Občianskeho zákonníka žalobkyňa neuniesla. Preto súd obe plechové haly pre účely
rozhodnutia v prejednávanej veci považoval za haly, ktoré nemajú charakter nehnuteľnosti. Tu súd len
dodáva, že v prípade, že by žalobkyňa aj preukázala, že obe haly z hľadiska technického riešenia spĺňajú

charakter stavby v zmysle Občianskeho zákonníka (tzn. sú pevne spojené so zemou), vzhľadom na
uvedený právny záver o nepreukázaní žiadneho právneho titulu nadobudnutia vlastníctva k halám ako
nehnuteľnostiam, by súd musel žalobu o vypratanie nehnuteľnosti bez ďalšieho zamietnuť.

32. Pokiaľ ide o pozemok, na ktorých sú obe haly umiestnené, medzi stranami nebolo sporné, že obe
plechové haly sú umiestnené na pozemku geometricky zobrazenom viacerými parcelami, ktoré nie sú

vo vlastníctve žalobkyne, a že časť parciel je právne nevyporiadaná, a časť je vo vlastníctve, príp.
spoluvlastníctveinýchosôb,rozdielnychodžalobkyne,o.i.,ajžalovanýchv1.a2.rade.Podľazhodných
údajov na LV č. XXXX a geometrického zobrazenia v tlači z aplikácie mapový klient ZBGIS (čl. 42 -
44 spisu) plechová hala č. 3 je umiestnená na celkom 7 parcelách. Z toho právne vzťahy k 3 z nich
(parc. č. 808/5, 808/8 a 808/11) nie sú evidované na LV. Z údajov v katastri nehnuteľnosti tak nie je

zrejmé geometrické zobrazenie, ani výmera týchto parciel. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že tieto parcely
sú súčasťou ňou špecifikovaných parciel registra „E“, toto tvrdenie nepreukázala. Nepredložila súdu
žiadnu identifikáciu parciel, ani ich geometrické zobrazenie. Parcely č. 808/7 o výmere 212 m2, č. 808/9
o výmere 76 m2 a č. 808/10 o výmere 337 m2, druh pozemkov zastavané plochy a nádvorie, sú
zapísané ako podielové spoluvlastníctvo, pričom žalovaní v 1. a 2. rade sú vedení ako bezpodieloví

spoluvlastníci podielov o veľkosti celkom 45/64 v pomere k celku (cca 70 %). Parcela č. 808/12 o výmere
1 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, je zapísaná v prospech žalovaných v 1. a 2. rade
ako bezpodielových spoluvlastníkov v celosti. Hala č. 2 je umiestnená na celkom 5 parcelách. Z toho
právne vzťahy k 2 z nich (č. 813/3 a č. 813/7) nie sú evidované na LV. Ani u týchto parciel z údajov
v katastri nehnuteľnosti tak nie je zrejmé ich geometrické zobrazenie a výmera. Pokiaľ žalobkyňa aj tu

tvrdila, že sú súčasťou ňou špecifikovaných parciel registra „E“, ani toto tvrdenie nepreukázala. Parcela
č. 813/4 o výmere 298 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, je zapísaná ako podielové
spoluvlastníctvo, pričom žalovaní v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi podielov o veľkosti
celkom 8/21 v pomere k celku (cca 38 %). Parcela č. 813/5 o výmere 304 m2 , druh pozemku
zastavaná plocha a nádvorie, je zapísaná ako podielové spoluvlastníctvo, pričom žalovaní v 1. a 2.

rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi podielov o veľkosti celkom 5/8 v pomere k celku (cca 62 %).
Parcela č. 813/6 o výmere 310 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, je v celosti zapísaná
ako bezpodielové spoluvlastníctvo žalovaných v 1. a 2. rade.

33. Podľa výsledkov dokazovania teda obe plechové haly, ktoré žalobkyňa kúpila v roku 2004

na exekučnej dražbe ako hnuteľné veci, ktoré tvorili súčasť hospodárskeho dvora bývalého
Poľnohospodárskeho družstva Matiašovce, a ktoré využívala na poľnohospodársku prvovýrobu, stáli
na pozemku, ktorý nebol právne vyporiadaný, a ktorý nie je právne vyporiadaný ani dnes. Časť parciel
ani v súčasnosti nie je evidovaná na LV a z údajov katastra nehnuteľnosti tak nie je dnes zrejme ich
geometrické zobrazenie v katastri, výmera a vlastnícke vzťahy k nim. Časť parciel aktuálne je zapísaná

v prospech viacerých podielových spoluvlastníkov, rozdielnych od žalobkyne, vrátane žalovaných v 1.
a 2. rade. Tu súd len dodáva, že pokiaľ žalobkyňa v žalobe tvrdila, že je tiež podielovou spoluvlastníčkou
parciel č. 808/7, č. 808/9 a č. 808/10 v podiele o veľkosti 9/80 v pomere k celku, takýto záver z
vykonaného dokazovania nevyplýva. Podľa aktuálneho internetového výpisu z LV č. XXXX v čase
rozhodovaniu súdu žalobkyňa už ani tento podiel nevlastní. Za danej dôkaznej situácie súd preto

nemohol prisvedčiť tvrdeniam žalovaných v 1. a 2. rade, že pozemok, na ktorom sú obe plechové haly
umiestnené, je ich pozemkom. Podľa výsledkov dokazovania žalovaní v 1. a 2 . rade sú výlučnými
bezpodielovýmispoluvlastníkmilen2parciel,ajednýmizpodielovýchspoluvlastníkov5parciel,zcelkom
12 parciel, na ktorých sú haly umiestnené. Preto súd prisvedčil zástupcovi žalobkyne, že obe plechové
haly sú umiestnené, okrem iných, aj na parcelách vo vlastníctve, príp. spoluvlastníctve žalovaných v 1.

a 2 rade. Vo vzťahu k žalovanej v 3. rade súd dodáva, že podľa výsledkov dokazovania v prospech
žalovanej v 3. rade nesvedčí zápis vlastníctva, príp. spoluvlastníctva k žiadnej z parciel.34. Podľa údajov na LV č. XXXX žalovaní v 1. a 2. rade vlastníctvo k niektorým vyššie špecifikovaným
parcelám, na ktorých o. i sú umiestnené haly, nadobudli od pôvodných podielových spoluvlastníkov
kúpou v rokoch 2016 - 2022, teda po vydražení oboch hál žalobkyňou v roku 2004. S týmito

skutočnosťami korešpondujú tvrdenia žalovanej v 3. rade, ktoré žalobkyňa nijako nepoprela, že
žalobkyňa hospodársky dvor už v posledných rokoch nemá záujem využívať, nevyužíva ho na
poľnohospodársku prvovýrobu, a že žalovaní v 1. a 2. rade niektoré parcely, na ktorých sú haly
umiestnené, kúpili od bývalých spoluvlastníkov v súvislosti so záujmom o kúpu celého hospodárskeho
dvora od žalobkyne, v snahe právne vyporiadať pozemky pod ním a pokračovať v jeho využívaní na

poľnohospodársku činnosť. Žalovaných v 1. a 2. rade a žalovanú v 3. rade spájajú rodinné väzby
a spoločný záujem venovať sa poľnohospodárskej činnosti v danom regióne. Jediným konateľom
a spoločníkom žalovanej v 3. rade je syn žalovaných v 1. a 2. rade, Martin Martančík. K odpredaju celého
hospodárskeho dvora (vrátane oboch hál) však doposiaľ nedošlo z dôvodu, že strany sa nedohodli
na kúpnej cene, čo je dnes zásadným problémom medzi nimi. Potvrdil to ako zástupca žalobkyne už
v žalobe, keď uviedol, že účelom protiprávneho konania žalovaných je prinútiť žalobkyňu k predaju jej

majetku za neprimerane nízku cenu. Ako aj žalovaná v 3. rade, keď tvrdila, že stanovisko žalobkyne
k odpredaju sa stále menilo, najprv si podali ruky na určitú dohodu, a potom cena narástla o 80 %.
Tak napriek predchádzajúcim vzájomným rokovaniam pretrváva situácia, kedy obe plechové haly sú
vo vlastníctve žalobkyne, ktorá už nemá záujem celý hospodársky dvor využívať na poľnohospodársku
činnosť, ktorá nevlastní pozemok, na ktorom sú haly umiestnené, a ani snahu vlastniť ho z týchto

dôvodov zrejme nemá. A kedy žalovaní v 1. a 2. rade, ktorí spoločne so žalovanou v 3. rade majú záujem
odkúpiť celý hospodársky dvor, vrátane oboch plechových hál, a využívať ho ďalej na poľnohospodársku
výrobu, sú vlastníkmi resp., spoluvlastníkmi len niektorých parciel, na ktorých sú haly umiestnené.

35. Žalovaní v 1. - 3. rade neučinili sporným, že do oboch plechových hál umiestnili svoje hnuteľné

veci, a to poľnohospodárske stoje a techniku, ktorú spoločne využívajú na poľnohospodársku činnosť.
O tom svedčí aj tlač obrazových snímok v spise. Ako dôvod tohto konania žalovaná v 3. rade uviedla, že
žalobkyňa už všetko rozpredala, nemá záujem podnikať, za pozemky im neplatí, a napriek dlhoročnej
vzájomnej komunikácii sa nepodarilo nájsť riešenie v otázke kúpnej ceny za farmu. Preto žalovaní
všetky poľnohospodárske stroje a techniku, ktoré mali rôzne po dvoroch, sa rozhodli presunúť na

svoje pozemky. Za spravodlivé pritom považuje naopak to, aby žalobkyňa odstránila obe plechové
haly z ich pozemkov, ktoré užíva, a za ktoré im nič neplatí. Ide tu tak o stret dvoch vlastníckych práv
k veciam. Vlastníckeho práva žalobkyne k plechovým halám, a z neho vyplývajúceho práva žalobkyne
obe haly užívať na strane jednej. A vlastníckeho práva žalovaných v 1. a 2. rade k časti pozemku,
na ktorom sú haly umiestnené, a z neho vplývajúceho práva týchto žalovaných užívať časť tohto

pozemku ako jeho vlastníci alebo podieloví spoluvlastníci na strane druhej. Obe tieto vlastnícke práva
sú odlišné, sú však rovnocenné, navzájom si konkurujú, a žiadne z nich nemožno označiť za silnejšie.
Preto nemožno súhlasiť ani so zástupcom žalobkyne, že právnu ochranu požíva len vlastnícke právo
žalobkyne k plechovým halám a z neho vyplývajúce právo žalobkyne haly užívať. Možno súhlasiť
s tvrdením zástupcu žalobkyne, že vlastníctvo žalovaných v 1. a 2. rade k časti pozemkov, na ktorých

sú haly umiestnené, bez ďalšieho, žalovaných neoprávňuje haly užívať a umiestniť do nich svoje veci.
Rovnako tak však ani vlastnícke právo žalobkyne k obom halám, bez ďalšieho, žalobkyňu neoprávňuje
užívať pozemok pod halami, ktorý jej ako vlastníkovi nepatrí, a ktorý sčasti patrí žalovaným v 1. a 2.
rade. Nemožno však bez ďalšieho súhlasiť ani s obranou žalovaných v 1. a 2. rade, že žalovaní si
svoje hnuteľné veci umiestnili na ich pozemky, keď veci síce umiestnili na pozemok, ktorý síce nepatrí

žalobkyni, ale do plechových hál, ktoré sú umiestnené na pozemku, a ktorých vlastníčkou je žalobkyňa.

36. Keďže žalobkyňa nepreukázala, že plechové haly sú nehnuteľnosťami, súd sa pri skúmaní právneho
vzťahu žalobkyne ako vlastníka hál a žalovaných ako vlastníkov časti pozemku, na ktorom sú haly
umiestnené,nezaoberalprávnouproblematikoustaviebpostavenýchnacudzompozemku.Ztohoistého

dôvodu súd žalobu s petitom na vypratanie hál nepovažoval za žalobu na vypratanie nehnuteľnosti
podľa cit. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, príp. na odstránenie veci vnesených do nehnuteľnosti,
ktorou sa vlastník nehnuteľnosti môže domáhať vypratania nehnuteľnosti, resp. odstránenia veci z nej,
proti tomu, kto umiestnil do nehnuteľnosti hnuteľné veci. Podľa výsledkov dokazovania v prejednávanej
veci na pozemku, teda na nehnuteľnosti, sčasti patriacej žalovaným v 1. a 2. rade, sú umiestnené

hnuteľné veci, a to jednak plechové haly žalobkyne, a jednak poľnohospodárske stroje a technika
žalovaných v 1. - 3. rade, ktoré sú umiestnené zároveň v plechových halách žalobkyne. Žalobou sa
však nedomáhajú žalovaní v 1. a 2. rade ako vlastníci nehnuteľnosti, časti pozemku, na ktorom sú
haly umiestnené, vypratania hnuteľných vecí z pozemku. Ale žalobkyňa sa žalobou domáha vypratania,správne odstránenia, hnuteľných vecí umiestnených v jej halách, ktoré sú umiestnené na cudzom
pozemku. Nejedná sa teda ani o typickú žalobu na vypratanie pozemku podľa § 126 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Podľa názoru súdu však nebolo možné v zásade vylúčiť žalobu na ochranu vlastníckeho

práva žalobkyne ako vlastníčky plechových hál ako hnuteľných vecí, ak by žalobkyňa preukázala, že
žalovaní do jej vlastníckeho práva k halám umiestneným na cudzom pozemku, zasahujú neoprávnene.
Avšak nie žalobu na vypratanie hál, ale žalobu na odstránenie hnuteľných veci umiestnených do hál
žalovanými, nakoľko petit na „vypratanie hál“ v prejednávanej veci nekorešponduje so skutkovými
okolnosťami.

37. Bolo však na žalobkyni, aby preukázala, že žalovaní do jej vlastníckeho práva k plechovým halám
umiestneným na cudzom pozemku vnesením svojich hnuteľných vecí do nich zasiahli neoprávnene,
čo sa žalobkyni nepodarilo. Žalobkyňa predovšetkým ničím nepreukázala, že plechové haly má na
pozemku, ktorý nie je v jej vlastníctve, umiestnené na základe nejakého obligačného alebo vecného
práva. Už pri ich vydražení v roku 2004 si žalobkyňa musela byť vedomá, že haly kúpila ako hnuteľné

veci umiestnené na cudzom pozemku, a že je potrebné právne vzťahy k pozemku vyporiadať, čo
podľa výsledkov dokazovania neučinila dodnes. Pokiaľ zástupca žalobkyne poukazoval na nájomné
zmluvy, a z nich vyplývajúce právo žalobkyne pozemok pod halami užívať titulom nájmu, z predložených
nájomných zmlúv predovšetkým nevyplýva, že by žalobkyni na základe týchto zmlúv svedčilo právo
nájmu k celému pozemku pod halou č. 3 (k všetkým parcelám o ich celých výmerách), na ktorých je

hala umiestnená. Podľa nájomnej zmluvy č. 00175/2016-PNZ- P40052/16.00 zo dňa 01.03.2016 (čl. 29
a nasl. spisu) žalobkyňa uzavrela nájomnú zmluvu so Slovenským pozemkovým fondom, predmetom
ktorej sú pozemky v katastrálnom území E. podľa Prílohy č. 1 o celkovej výmere 78 5730 ha na dobu
do 31.10.2030, a to pozemky vo vlastníctve SR o výmere 7 8024 ha a pozemky neznámych vlastníkov
o výmere 70 7706 ha (ďalej už len „nájomná zmluva uzavretá s SPF“). Podľa prílohy č. 1 však vo

vzťahu k pozemkom, na ktorých je umiestnená hala č. 3, ide iba o 4 zo 7 parciel, na ktorých hala stojí,
a to parcely č. 808/7, 808/8, 808/9 a 808/10. Pritom, podľa LV č. XXXX na parcelu č. 808/8 nie je LV
založený. Nie je tak zrejmé, či SPF bol oprávnený nájomnú zmluvu vo vzťahu k tejto parcele vôbec
uzavrieť, a ani o parcelu akej výmery sa malo jednať. Taktiež podľa údajov LV č. XXXX u parciel č.
808/7, 808/9 a 808/10 sa nejednalo u všetkých podielových spoluvlastníkov, za ktorých SPF vykonával

správu, alebo o nezistených vlastníkov podľa zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na
usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov. Výsledky vykonaného dokazovania
tak nasvedčujú dôvodným pochybnostiam o oprávnení SPF uzavrieť nájomnú zmluvu, a to čo aj vo
vzťahu len k 4 uvedeným parcelám, čomu nakoniec plne nasvedčuje aj ďalšia nájomná zmluva uzavretá
iba s jedným z podielových spoluvlastníkov niektorých parciel, Markom Gureckom, synom konateľa

žalobkyne, zo dňa 01.01.2020 (čl. 24 a nasl. spisu) na dobu taktiež do 31.12.2030 (ďalej už len „nájomná
zmluva uzavretá s Markom Gureckom“). Predmetom tejto ďalšej nájomnej zmluvy vo vzťahu k hale č.
3 sú tiež iba niektoré parcely, a to parcely č. 808/7, 808/9 a 808/10. Avšak pokiaľ ide aj tieto parc. č.
808/7, 808/9 a 808/10, parcely sú predmetom nájmu v oboch nájomných zmluvách, pričom v nájomnej
zmluve z uzavretej s E. H. sú predmetom nájmu o výmere zodpovedajúcej podielu tohto podielového

spoluvlastníka E. H. o veľkosti 3/64 v pomere k celku napriek tomu, že už v tom čase boli predmetom
nájmu v celých výmerách na základe nájomnej zmluvy uzavretej so SPF. Nájom založený nájomnými
zmluvami sa teda jednak netýka všetkých parciel, na ktorých je hala č. 3 umiestnená, vrátane všetkých
parciel žalovaných v 1. a 2. rade. Navyše, súd mal dôvodné pochybnosti, či nájomná zmluva uzavretá
so SPF bola uzavretá so subjektom, ktorý mal oprávnenie prenajať parcely, ktoré sú uvedené v Prílohe

1 o celých výmerách. Pokiaľ ide o halu č. 2, podľa príloh oboch nájomných zmlúv predmetom nájmu
nie je žiadna z parciel č. 813/7, 813/6, 813/5, 813/4 a 812/3, na ktorých je hala č. 2 umiestnená.
Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že žalovanej v 3. rade vydala ako náhradu za užívanie poľnohospodárskych
pozemkov pod hospodárskym dvorom poľnohospodársku pôdu o výmere 25 ha v danej lokalite, súd
udáva, že podľa výsledkov dokazovania žalovaná v 3. rade nie je aktuálne vedená ako vlastníčka, a ani

spoluvlastníčka žiadnej z parciel, na ktorých sú haly umiestnené, a žalobkyni podľa týchto výsledkov
k týmto parcelám nesvedčí žiadne právo, ktoré by malo z tejto výmeny vyplývať.

38. Za danej situácie súdu tak neostávalo nič iné, iba žalobu žalobkyne, ktorá nepreukázala, že by
mala akokoľvek vecné alebo obligačné právo mať plechové haly umiestnené na pozemku, ktorého nie

je vlastníčkou, a ktorá ani nepreukázala, že by k pozemku, ktorého nie je vlastníčkou a na ktorom haly
umiestnila, jej v súčasnosti svedčilo právo pozemok užívať, a tak, že by žalovaní, ktorí umiestnili svoje
hnuteľné veci na pozemok žalobkyni nepatriaci, a do hál, na umiestnenie ktorých na pozemku žalobkyňa
nemážiadneprávo,konaliprotiprávne,zamietnuť.Súdzáveromibadodáva,žerozhodnutieozamietnutížaloby súd vyhlásil v súlade s oznámeným predbežným právnym posúdením veci, a takéto rozhodnutie
aj vzhľadom na niektoré závery súdu prijaté v právoplatne skončenom konaní o návrhu žalobkyne na
nariadenie neodkladného opatrenie vedeného na tunajšom súdu pod sp. zn. 25C 9/2023 nemôže byť

pre žalobkyňu prekvapivé.

39. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo.

41. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

42. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne prvej
inštancie do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

43. Súd žalobu celkom zamietol. Preto podľa zásady úspechu v konaní žalovaným v 1. - 3. rade prislúcha

právo na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu. Súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by
bolo možné vyhodnotiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd úspešným žalovaným
mal výnimočne podľa § 357 Civilného sporového poriadku náhradu trov konania nepriznať. O výške
náhrady rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti výrokom I. - II. rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.