Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, September 20, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava I
Spisová značka: 7T/5/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110010056
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Valent

ECLI: ECLI:SK:MSBA1:2024:1110010056.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava I, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Valenta a prísediacich

JUDr. Nataši Nikitinovej a Ing. Petra Bónu, v trestnej veci obžalovanej V. I. pre prečin porušovania
povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 20. septembra 2024, takto

r o z h o d o l :

obžalovaná:

V. I., W..: XX. XX. XXXX U. F., M. F. V. X, Bratislava,

sa uznáva za vinnú, že

1/ ako konateľka pošk. spol. L. Z., L..C..I.. XX.XX.XXXX v presne nezistenom čase v Bratislave na
Havlíčkovej ul. č. 34 v priestoroch pošk. spol. L. Z., L..C..I.. nezisteným spôsobom neoprávnene
vybrala z pokladne pošk. spoločnosti finančné prostriedky vo výške 16.922,5,- € (509.807,2,- Sk),
pričom uvedené finančné prostriedky pošk. spoločnosti nevrátila, ale ich použila nezisteným spôsobom,
následne 30.05.2007 v nezistenej pobočke Tatra banky, a.s. neoprávnene previedla z účtu pošk.

spoločnosti pod č. XXXXXXXXXX/XXXX finančné prostriedky vo výške 8.198.9,- € (247.000,- Sk) na
účet č. 2626763113/1100 patriaci spol. R.. K.. N.. Z., L..C..o., následne 30.05.2007 v presne nezistenom
čase na nezistenom mieste neoprávnene previedla prostredníctvom služby internet banking z účtu
pošk. spoločnosti vedeného v Ľudovej banke č. XXXXXXXXXX/XXXX finančné prostriedky vo výške
1.327,76,- € (40.000,- Sk) na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX patriaci spol. R..K..N.. Z., L..C..I.., následne
31.05.2007 v presne nezistenom čase a na nezistenom mieste neoprávnene previedla prostredníctvom
služby internet banking z účtu pošk. spoločnosti pod č. 2622431840/1100 finančné prostriedky vo výške
1.427,34,- (43.000,- Sk) na účet č. 2626763113/1100 patriaci spol. R.. K.. N.. Z., L..C..I.., napriek tomu,

že spol. J. I. L. café, s.r.o. neposkytla pošk. spoločnosti žiadne plnenie zodpovedajúce prevedeným
finančným prostriedkom, pričom uvedeným konaním obžalovaná porušila svoju povinnosť spravovať
majetok poškodenej spoločnosti vyplývajúcu jej z ustanovenia 135a ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, čím poškodenej spol. L. Z., L..C..I.. spôsobila
škodu vo výške 27.550,06,- € (829.973,11,- Sk),

t e d a

inému spôsobila väčšiu škodu tým, že porušila všeobecne záväzným právny predpisom ustanovenú
povinnosť spravovať cudzí majetok,

č í m s p á c h a l a

prečin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

účinného od 06. 08. 2024.Za to sa odsudzuje

Podľa § 237 ods. 2 Tr. zák. účinného od 06. 08. 2024, § 38 ods. 2 Tr. zák. účinného od 06. 08. 2024,

§ 36 písm. j/, písm. p/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku, § 39 ods. 1 Tr. zák. účinného od 06.
08. 2024 k trestu odňatia slobody vo výmere 1 (jeden mesiac).

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. účinného od 06. 08. 2024 súd obžalovanej podmienečne odkladá
výkon trestu odňatia slobody.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. účinného od 06. 08. 2024 súd obžalovanej určuje skúšobnú dobu na 1 (jeden)
rok.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovanej ukladá, aby poškodenej spoločnosti L. Z., L.. C.. I.., L.
L.Í. Q. Y. XXXX/XH, Bratislava, K.: XX XXX XXX, uhradil spôsobenú škodu vo výške 27.550,06,- Eur

(dvadsaťsedemtisíc päťstopäťdesiat eur a šesť centov).

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. účinného od 06. 08. 2024 súd obžalovanej ukladá povinnosť, aby v skúšobnej
dobe podľa svojich schopností nahradila poškodenej spoločnosti škodu spôsobenú trestnú činom.

Naproti tomu sa obžalovaná podľa § 285 písm. a/ Tr. por. v bode 2/ obžaloby Okresnej prokuratúry
Bratislava I sp. zn. 4Pv/56/2008 zo dňa 18. 01. 2010, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin
porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného
od 06. 08. 2024, na tom skutkovom základe, že:

31.05.2007 v Bratislave na neistenom mieste, ako konateľka pošk. L.. L. Z., L..C..I.. uzatvorila za
poškodenú spoločnosť zmluvu o prevode práv a povinností z leasingovej zmluvy č. 50100010, ktorá
bola uzatvorená 22.06.2004 medzi pošk. spoločnosťou ako nájomcom a spol. Z. N. L., E..L.. ako
prenajímateľom, ktorého právnym nástupcom je spol. G. N. L., E..L.., predmetom ktorej bol nájom
osobného motorového vozidla zn. Toyota RAV 4 MC NG 2,0, pričom na základe uvedenej zmluvy o

prevode práv a povinností z leasingovej zmluvy č. 50100010 prešli všetky práva a povinnosti nájomcu na
spol. R.. K.. N.. Z., L..C..o. napriek tomu, že pošk. spoločnosť nezískala za postúpenie práv a povinností
z uvedenej leasingovej zmluvy žiadnu odplatu a ku dňu postúpenia práv a povinností z predmetnej
leasingovej zmluvy uhradila pošk. spoločnosť na leasingových splátkach sumu vo výške 23.392,58,-
€ (704.725,- Sk), pričom uvedeným konaním obžalovaná porušila svoju povinnosť spravovať majetok

poškodenejspoločnostivyplývajúcujejzustanovenia§135aods.1zákonač.513/1991Zb.Obchodného
zákonníka v znení neskorších predpisov, čím poškodenej spol. L. Z., L..C..I.. spôsobila škodu vo výške
19.716,82,- € (593.989,- Sk),

oslobodzuje, pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 283 ods. 3 Tr. por. súd poškodenú spoločnosť L. Z., L.. C.. I.., L. L. Q. Y. XXXX/XH, Bratislava,
K.: XX XXX XXX, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Tomuto rozsudku predchádzal v prerokúvanej trestnej veci rozsudok bývalého Okresného súdu

Bratislava I č. k. 7T/5/2010 - 694 zo dňa 03. 12. 2014, ktorým bola obžalovaná V. I. uznaná za vinnú z
pokračovacieho zločinu porušovania povinnosti pri správne cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods.
3 písm. a/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku a to v oboch bodoch obžaloby a na tam uvedenom
skutkovom základe.

Za uvedený pokračovací zločin jej bol uložený podľa § 237 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. trest
odňatia slobody vo výmere tri roky, výkon ktorého jej bol podľa § 49 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 51 ods.
1 Tr. zák. podmienečne odložený s probačným dohľad nad jej správaním v skúšobnej dobe, ktorú súd
podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. určil na tri roky. O náhrade škody bolo rozhodnuté podľa § 287 ods. 1 Tr. por.
tak, že bývalý okresný súd v časti zaviazal obžalovanú k náhrade škody pre poškodenú spoločnosť vo

výške 47.266,88 Eur a v časti odkázal poškodenú spoločnosť na občianske súdne konanie.Na podklade odvolania obžalovanej bol zhora uvedený rozsudok bývalého okresného súdu uznesením
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2To/84/2015 zo dňa 15. 10. 2015 podľa § 321 ods. 1 písm. písm.

b), písm. c) Tr. por. v celom rozsahu zrušený a napadnutý a vec bola podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátená
bývalému okresnému súdu, aby ju znovu prejednal a rozhodol.

Krajský odvolací súd v záveroch svojho zrušovacieho rozhodnutia v podstate vytkol, že:

- nebolo dostatočne a bez pochýb preukázané (išlo len o svedeckú výpoveď účtovníka, ktorý preberal
účtovníctvo spoločnosti), aká skutočná suma finančných prostriedkov sa nachádzala v rozhodnom čase
v pokladni poškodenej spoločnosti, pričom hotovosť mala byť z pokladne vyberaná rôznymi osobami
a na rôzne účely. Ustálenie presnej sumy, ktorú mala obžalovaná neoprávnene vybrať z pokladne, má
pritom podstatný význam pre právnu kvalifikáciu konania obžalovanej,

- v tejto časti konania je potrebné zároveň skúmať, či ide v konaní obžalovanej o čiastkový skutok
žalovaného trestného činu alebo trestný čin sprenevery, nakoľko pre naplnenie zákonných znakov
trestného činu podľa § 237 Tr. zák. ide vtedy, ak osoba, ktorá porušila svoje povinnosti spravovať cudzí
majetok, konala v rozpore s predpisom či konkrétnou zmluvou, ktoré ju zaväzujú k okruhu a rozsahu
určitých aktivít, napríklad uzatváranie nevýhodných zmlúv ku škode spravovaného majetku, zadĺženie

tohto majetku, hospodárenie smerujúce od pôvodného vysokého zisku smerom k jeho zníženiu či úplnej
strate a podobne. Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na osoby, ktorým bolo zverené opatrovanie cudzieho
majetku a aplikuje sa tam, kde nebolo preukázané, že by obohatili seba alebo iného, ale preukáže sa iba
spôsobenie škody. Pokiaľ si teda páchateľ prisvojí vec z cudzieho majetku, ktorý bol povinný opatrovať
(hotovosť v pokladni), dopustí sa trestného činu sprenevery a nie trestného činu porušovania povinnosti

pri správe cudzieho majetku,

- v predmetnom konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, či a aká škoda mala vzniknúť konaním
obžalovanej tým, že previedla práva a povinnosti z leasingovej zmluvy, keďže ako správne namietala
obhajoba, škoda nemala podľa obžaloby vzniknúť prevodom motorového vozidla, ale prevodom práv a

povinností z leasingovej zmluvy. Obžalovaná ako konateľka so samostatným právom konania v mene
spoločnostipreviedlavšetkyprávaapovinnostinájomcuzleasingovejnainúspoločnosť.Inakpovedané,
spoločnosť bola nájomcom k predmetnému vozidlo na základe leasingovej zmluvy ako „osobitnej formy
nájmu“ a na základe toho platila leasingovej spoločnosti splátky, teda „nájom“ za vozidlo vo vlastníctve
leasingovej spoločnosť. Práva a povinnosti nájomcu previedla na inú spoločnosť, teda v nájme tohto

vozidla pokračoval iný subjekt. Nie je zrejmé, na základe čoho malo ísť o odplatný prevod práv, keď
právo kúpi nájomcu predmetu leasingu z leasingovej zmluvy nie je vymáhateľný nárok, leasingová
zmluva nie je zmluvou o budúcej kúpnej zmluve. Obžalovaná nepreviedla vlastníctvo spoločnosti k
uvedenému vozidlu. Navyše, citovaný § 59a Obchodného zákonníka okresným súdom v napadnutom
rozsudku by mal význam v prípade prevodu vlastníctva k vozidlu, avšak vo vzťahu ku konaniu konateľa

spoločnosti (čo nie je predmetom tohto konania), na ktorú tieto práva boli prevedené v prípade, ak táto
spoločnosť „nadobudla majetok na základe zmluvy uzatvorenej s jej zakladateľom alebo spoločníkom
za protihodnotu vo výške najmenej 10% hodnoty základného imania...“, v zmysle § 3 citovaného
ustanovenia ide aj o osoby blízke zakladateľovi spoločnosti alebo spoločníkovi.

* * *

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej V. I., L. - T. H. Z. E. L. Y.
T., H. T., V. Q.j, za súhlasu strán prečítal svedeckú výpoveď svedka T. E. a tak isto prečítal i znalecké
posudky (psychiatria, odhad hodnoty cestných vozidiel) a oboznámil listinné dôkazy, ktoré bude súd

priebežne reflektovať.

Súd, za účelom zodpovedania odborných otázok naznačených v zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho
súdu, pribral do konania znaleckú organizáciu Z. - Z., L.. L.. C.. I.. Č.. XX/XXXX zo dňa 02. 12. 2019 z
odboru ekonómia a manažment/ekonomika a riadenie podnikov odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo a

kontroling/oceňovanie a hodnotenie podnikov.

Úvodom je potrebné priblížiť, že z listinných dôkazov a zo znaleckého posudku č. 34/2019 vyplynulo, že
spoločnosť L. Z., L.. C.. I.. evidovala k 30. 04. 2007 tri pokladne a to: pokladňu v SK, pokladňu v EURa pokladňu v CZK. Počas obdobia od 01. 01. 2007 do 30. 04. 2007 nebola zaznamenaná v účtovníctve
spoločnosti žiadna účtovná operácia v pokladni CZK a účtovný zostatok v pokladni CZK bol 583,03 Sk.
Pokladňa v EUR vykazovala k 01. 01. 2007 0,00 Eur zostatok, pričom za obdobie od 01. 01. 2007 do

30. 04. 2007 bol v pokladni zaevidovaný príjem vo výške 1772,50 Sk. V pokladni SK bol k 01. 01. 2007
uvedený zostatok 86 616,20 Sk, pričom v priebehu obdobia od 01. 01. 2007 do 30. 04. 2007 boli v
pokladni zaúčtované príjmy vo výške 822 007 Sk a výdaje vo výške 373 979,50 Sk a k 30. 04. 2007 bol
účtovný zostatok na účte 21101 vo výške 534 643,70 Eur.

K odsudzujúcej časti:

Z vykonaného dokazovania možno ustáliť, že obžalovaná V. I. vykonala:

- na pobočke banky prevod finančných prostriedkov z účtu poškodenej spoločnosti číslo XXXXXXXXXX/
XXXX vedeného v Tatra banka, a. s. vo výške 8 198,90 € (247 000,- Sk),

- prostredníctvom služby internet banking prevod finančných prostriedkov poškodenej spoločnosti z účtu
číslo 4001078801/3100 vedeného v Ľ.Á. F., E.. L.. U. U. X XXX,XX €. (XX XXX,- Sk),

- prostredníctvom služby internet banking prevod finančných prostriedkov poškodenej spoločnosti z účtu

číslo XXXXXXXXXX/XXXX U. U. M. F., E.. L.. U. U.V. X XXX,XX €. (XX XXX,- Sk).

Prevod finančných prostriedkov z účtov poškodenej spoločnosti L. Z., L.. C.. I.. T. U. I. I., ktorá mala
ako jediná prístupové práva k službe internet banking poškodenej spoločnosti, pričom pri fyzickom
prevode na pobočke banky bola aj overená totožnosť obžalovanej, ako prevádzajúcej osoby. Výška

takto spôsobenej škody je daná výškou prevedených finančných prostriedkov, t. j. sumou 8 198.90 € +
1 327,76 € + 1 427,34 € = 10 954,- €.

Všetky vyššie uvedené prevody finančných prostriedkov z účtov poškodenej spoločnosti vykonané
obžalovanou boli riadne preukázané výpismi a potvrdeniami z bankových ústavov, preto má súd za to,

že takto zistená výška škody spôsobená poškodenej spoločnosti je nepochybná a riadne preukázaná.

Pokiaľ sa týka finančných prostriedkov v pokladni poškodenej spoločnosti L. Z., L.. C.. I.. súd konštatuje,
že ešte pred tým, ako obžalovaná I. odišla z poškodenej spoločnosti, tak z majetku tejto spoločnosti
odčerpala sumu vo výške 509 807,20 Sk (16 922,50 €), ktorá suma v dobe prevzatia pokladne

spoločnosti L. Z. L.. C.. I.. z dispozície obžalovanej v pokladni chýbala a obžalovaná nedokázala
hodnoverne vysvetliť, akým spôsobom, resp. za akým účelom a akým právnym titulom boli ňou
odčerpané peniaze použité. Vysvetlenie obžalovanej, že peniaze prijaté v hotovosti za realizované
reklamné akcie boli jednoducho vložené do šuplíka pracovného stola, kde mal mať prístup hocikto a
šuplíknemalbyťanizamknutý,súdnemôžeprijať,pretožepostrádalaajminimálneznakypresvedčivosti.

V rámci doplneného dokazovania, po vrátení veci Krajským súdom v Bratislave, bolo v rámci znaleckého
posudku č. 34/2019 zo dňa 02. 12. 2019 vypracovaného Z.-Z., s.r.o., znalcami z odborov Účtovníctvo
a daňovníctvo a Kontroling a Oceňovanie a hodnotenia podnikov zistené, že v priebehu obdobia od
01.01.2007 do 30. 04. 2007 boli zaúčtované príjmy do pokladne vo výške 822 007 Sk a výdaje z

pokladne vo výške 373 979,50 Sk, to znamená, že k 30. 04. 2007 bol účtovný zostatok na účte 2110100
označenom ako „pokladňa SK“ vo výške 534 643,70 Sk. Príjem do pokladne predstavuje finančnú
hotovosť, za ktorú zodpovedala obžalovaná I. až do momentu, kedy by bola hotovosť použitá na výkon
podnikateľskej činnosti poškodenej spoločnosti a zaúčtovaná ako tzv. „výdaj z pokladne“ s predložením
dokladov preukazujúcich tento „výdaj z pokladne“ a skutočné použitie finančnej hotovosti v súvislosti

s podnikaním poškodenej spoločnosti. Obžalovaná preto v rámci vedenia účtovníctva zodpovedala za
použitie hotovostných prostriedkov spoločnosti vedených na účtoch „pokladňa SK“.

Znalecký posudok č. 34/2019 ďalej deklaroval, že podľa účtovných záznamov sa po odchode
obžalovanej I. zo spoločnosti mala v poškodenej spoločnosti nachádzať hotovosť vo výške 534

643,70 Sk (zaúčtovaná ako „pokladňa SK“), z ktorej čiastka 235 025,- Sk predstavuje hotovosť, ktorú
prevzala obžalovaná od T. E., konateľa spoločnosti Y..Z. L. L..C..I.. ako úhradu faktúry č. 2006167
vystavenej poškodenou spoločnosťou dňa 31. 12. 2006. Obžalovaná potvrdila osobné prevzatie týchto
hotovostných prostriedkov svojím podpisom na príjmovom pokladničnom doklade č. 10004 zo dňa23. 01. 2007, pričom aj vo svojej výpovedi potvrdila prevzatie tejto hotovosti. Zvyšná časť hotovosti
vedenej na účte „pokladňa SK“ predstavuje finančné prostriedky vybrané z účtu poškodenej spoločnosti
č. 2622431840/110 vedeného v Tatra banka, a. s.

Konajúci súd teda vyvodzuje, že po odchode obžalovanej I. zo spoločnosti sa mali v majetku a reálnej
dispozícii poškodenej spoločnosti nachádzať finančné prostriedky vo výške 534 643,70 Sk, ktoré boli v
účtovníctve vedené ako „pokladňa SK“. Po odchode obžalovanej zo spoločnosti a odovzdaní účtovníctva
obžalovanou sa však finančné prostriedky, ktoré boli v účtovníctve spoločnosti vedené na účte „pokladňa

SK“, nenachádzali v poškodenej spoločnosti, pričom v hotovosti vo fyzickej „pokladničke“ v šuplíku
obžalovanej sa nachádzala iba hotovosť vo výške 24 836,50 Sk, čo bolo preukázané na základe
výpovedesvedkaMartinaPohorelca(novéhoúčtovníkapoškodenejspoločnosti)zodňa29.04.2008aaj
na základe výpovedí L. V. Q. E. H. Z.. Obžalovaná nedokázala vysvetliť, akým spôsobom boli peniaze z
účtu „pokladňa SK“ vo výške 509 807.20 Sk použité, pričom z účtovníctva poškodenej spoločnosti, ktoré
bolo preverované znaleckým posudkom č. 34/2019 bolo preukázané, že neboli použité na podnikateľskú

činnosť spoločnosti.

Obžalovaná I., ako účtovníčka spoločnosti, ktorá ako jediná viedla účtovníctvo poškodenej spoločnosti,
mala k účtovníctvu poškodenej spoločnosti výlučný prístup, bola povinná riadne spravovať majetok
poškodenej spoločnosti, bola povinná riadne zaúčtovať každý príjem a výdaj z pokladne poškodenej

spoločnosti a v rámci plnenia svojich povinností účtovníčky pri správe majetku poškodenej spoločnosti
bola povinná poskytnúť prostriedky z pokladne iba na účely výkonu činnosti poškodenej spoločnosti a
taktoichajzaúčtovať.Vovýpovediachvšakobžalovanápotvrdila,ženevievysvetliť,akýmspôsobomboli
peniaze použité. Aj samotné výpovede svedkov Y. T., V. Q. E. H. Z. preukázali, že finančné prostriedky
poškodenej spoločnosti vo výške 509 807,20 Sk zaúčtované ako príjem na účte „pokladňa SK“ sa

v poškodenej spoločnosti nenachádzajú a neboli ani použité na činnosť poškodenej spoločnosti, čím
preukázateľne vznikla poškodenej spoločnosti škoda. Je preto zrejmé, že obžalovaná I. porušila svoje
povinnosti riadne spravovať finančné prostriedky poškodenej spoločnosti, nakoľko finančné prostriedky
z pokladne použila na nezistený účel, každopádne nie v prospech poškodenej spoločnosti, ktorá mala
k predmetným finančným prostriedkom vlastnícke právo. Majetok poškodenej spoločnosti sa tak v

dôsledku uvedeného konania obžalovanej znížil a vznikla jej škoda vo výške 509 807.20 Sk.

Nakoľko obžalovaná I. tvrdila, že nevie, akým spôsobom bola hotovosť z pokladne poškodenej
spoločnosti použitá, a obžalovaná v rámci účtovníctva ani nepreukázala riadne použitie hotovosti
preukázateľnými„výdavkamizpokladne“,konanieobžalovanejnapĺňaznakytrestnéhočinuporušovania

povinnosti pri správe cudzieho majetku v zmysle § 237 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák.

Súd upravil právnu kvalifikáciu skutku oproti obžalobe tak, že konanie obžalovanej I. popísané v bode 1/
obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava I sp. zn. 4Pv/56/2008 zo dňa 18. 01. 2010 právne kvalifikoval
ako prečin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr.

zák. a to vzhľadom na novelu Trestného zákona vykonanú zák. č. 40/2024 Z. z., ktorým novelizačným
zákonom došlo k úprave ustanovenia § 125 ods. 1 Tr. zák. v rámci ktorého škodou väčšou sa rozumie
škoda prevyšujúca sumu 20 000 Eur a neprevyšujúca sumu 250 000 Eur.

K tejto časti rozsudku konajúci súd uzatvára, že vychádzajúc z vykonaného dokazovania a zistených

skutkových okolností je zrejmé, že zo strany obžalovanej I. došlo k porušeniu jej povinností pri správe
majetku (finančných prostriedkov pokladne) poškodenej spoločnosti, a to tým, že obžalovaná ako
účtovníčka spoločnosti bola zodpovedná na hotovostné prostriedky zaúčtované na účte „pokladňa SKK“,
pri prevzatí účtovníctva novým účtovníkom sa však tieto hotovostné finančné prostriedky v spoločnosti
a jej majetku nenachádzali, pričom obžalovaná nevedela preukázať, na čo boli predmetné finančné

prostriedky pokladne použité, čím spôsobila škodu na majetku poškodenej spoločnosti vo výške 509
807,20 Sk. t. j. 16 922.50 €.

Úplným záverom súd konštatuje, že tvrdenia obžalovanej o tom, že prístup k finančným prostriedkom
z pokladne poškodenej spoločnosti mal ktokoľvek, však nemožno považovať za presvedčivé, právne

relevantné, či ospravedlňujúce, ale naopak iba za jej účelovú obranu v snahe vyhnúť sa trestnoprávnej
zodpovednosti, ktorá nemá žiaden základ vo vykonanom dokazovaní, nakoľko obžalovaná ako jediná
osoba poverená vedením účtovníctva v poškodenej spoločnosti zodpovedala za stav pokladne,
účtovníctva, ako aj za zistené nezrovnalosti.Pokiaľ sa týka druhu trestu a jeho výmery, súd vychádzal zo základných zásad trestania vyjadrených
v § 34 Tr. zák., najmä, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu

zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol
riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov a že trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdeniepáchateľaspoločnosťou.Malpritomnapamäti,žepriurčovanídruhutrestuajehovýmerymá
prihliadnuť najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie

po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku
trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá
uplynula od spáchania trestného činu.

Súd bral zreteľ aj na to, že sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť trestného činu
a na osobu páchateľa a jeho pomery, pričom tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa

menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä
nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie
dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa.

Zákonom ustanovená trestná sadzba pre stíhaný prečin podľa § 237 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

účinného od 06. 08. 2024 predstavuje výmeru šesť mesiacov až päť rokov.

Súd u obžalovanej I. vzhliadol dve poľahčujúce okolnosti a to, že viedla pred spáchaním trestného činu
riadny život a spáchala trestný čin pre ktorý bolo trestné stíhanie vedené neprimerane dlho, pričom túto
skutočnosť nemožno spravodlivo pričítať obžalovanej a ani jej obhajcovi.

Trestné konanie vedené proti obžalovanej I. v štádiu konania pred súdom predstavuje ku dňu tohto
rozhodnutia 14 rokov a 10 mesiacov. Keďže ESĽP posudzuje konanie zásadne ako jeden celok a pre
účely „primeranej lehoty“ podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru hodnotí jeho celkovú dĺžku (napr. rozsudky vo
veciachE.,užcitovaný,§140;Y.,užcitovaný,§125)jenevyhnutnépoukázať,žeodvzneseniaobvinenia

obžalovanej ku dňu tohto rozhodnutia uplynulo 17 rokov vo vzťahu ku skutku 1/ obžaloby a 16 rokov
vo vzťahu ku skutku 2/ obžaloby. Začiatok plynutia „primeranej lehoty“ podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru sa
v trestných veciach totiž odvíja od oficiálneho oznámenia príslušných orgánov, že sa dotknutá osoba
dopustila trestného činu.

Pokiaľ sa týka samotných úkonov realizovaných zo strany tunajšieho súdu, treba poukázať, že k
hlavnému pojednávaniu, ktoré svojim obsahom začalo napĺňať obsah predmetu zákona vyjadreného v
§ 1 Tr. por. došlo až dňa 17. 03. 2014, teda po viac ako 4 rokoch od podania obžaloby. Dňa 03. 12. 2014
došlo síce k meritórnemu rozhodnutiu súdu o vine obžalovanej, avšak toto rozhodnutie bolo krajským
odvolacím súdom zrušené z dôvodov zhora uvedených a od už spomínaného pribratia znalca dňa 15.

05. 2017 (čo tunajšiemu súdu trvalo od 19. 07. 2016 do 15. 06. 2017) vo veci nebol vykonaný žiadny
úkon. Možno teda zhrnúť, že tunajší súd vo veci nekonal sústredene od 20. 01. 2010 do 17. 03. 2014
a od 19. 07. 2016 do 27. 10. 2021, kedy došlo k zastaveniu trestného stíhania podľa § 281 ods. 1 Tr.
por. s poukazom na § 9 ods. 1 písm. g) Tr. por., ktoré zastavenie bolo na podklade sťažnosti okresnej
prokuratúry zrušené a vec bola vrátená tunajšiemu súdu uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

1To/24/2022 zo dňa 30. 03. 2022.

V svetle prerokúvaného prípadu teda konajúci súd konštatuje, že v trestnej veci obžalovanej I. bol
spôsobený prieťah v konaní nezavineným obžalovanou a ani spôsobom výkonu jej obhajoby. Na tomto
mieste sa žiada pripomenúť právnu notorietu, že právo na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov,

resp. v primeranej lehote, je formulované ako bezpodmienečné, resp. bezvýnimočné, a nie je z jeho
dodržiavania umožnená žiadna výnimka (porov. II. ÚS 74/97).

Zo zhora uvedeného dôvodu, ako aj s prihliadnutím na charakter prerokúvanej veci, a doterajšiu
bezúhonnosť obžalovanej, súd pristúpil k aplikácii inštitútu mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39

ods. 1 Tr. zák., čo korešponduje aj s ustálenou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR ohľadom
kompenzácie za obžalovaným nezavinené neprimerane dlhé konanie. Použitie mimoriadneho zníženia
trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu reflektuje aj na odôvodnenie naposledy označeného
sťažnostného rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1To/24/2022 zo dňa 30. 03. 2022.Podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 mesiac tak predstavuje skôr symbolické odsúdenie,
no zároveň aj hrozbu jeho premeny v prípade, že v jednoročnej skúšobnej dobe obžalovaná nebude

viesť riadny život, alebo ak neuhradí poškodenej spoločnosti škodu spôsobenú trestným činom v rámci
svojich schopností.

O náhrade škody súd rozhodol tak, že obžalovanej uložil, aby T. L. L. Z., L.. C.. I.., L. L. Q. Y.V. XXXX/XH,
Bratislava, K.: XX XXX XXX, uhradila spôsobenú škodu vo výške 27.550,06,- Eur. Takto vyčíslená škoda

bola riadne a včas uplatnená poškodenou spoločnosťou a má svoj právny základ v zhora rozvedenom
vykonanom dokazovaní.

Na posilnenie účelu skúšobnej doby, no najmä s prihliadnutím na právom chránené záujmy poškodenej
spoločnosti, súd rozhodol podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. účinného od 06. 08. 2024 tak, že obžalovanej
uložilpovinnosť,abyvskúšobnejdobepodľasvojichschopnostínahradilapoškodenejspoločnostiškodu

spôsobenú trestnú činom.

K oslobodzujúcej časti:

Primárne je nevyhnutné uviesť , že spoločnosť L. Z., L.. C.. I.. uhradila od momentu uzatvorenia

Lízingovej zmluvy č. 50100010 zo dňa 22. 06. 2004, do momentu uzatvorenia Zmluvy o prevode práv a
povinností z Lízingovej zmluvy zo dňa 31. 05. 2007, zvýšenú splátku vo výške 371 558,81 Sk plus DPH
vo výške 70 596,20 Sk a 35 splátok na základe predloženého splátkového kalendára vo výške 846 427
Sk. Každá splátka bola v zložení - istina, úrok, DPH z istiny a úroku, havarijné poistenie, povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu, spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a rozdiel zo zaokrúhlenia

celkovejsplátkykúhrade.Zvykonanéhodokazovaniavyplynulo,žeL.L.Z.,L..C..I..uhradilaspoločnosti
UniCredit Leasing Slovakia, a. s. k 31. 05. 2007 sumu 850 791,82 Sk z ceny obstarania vozidla bez
DPH a iné, teda spolu uhradila sumu 846 427 Sk na základe splátkového kalendára a 442 155,01 Sk
na zvýšenú splátku vopred, t. j. 1 288 582,01 Sk (vrátanie uhradenej DPH vo výške 183 110,70 Sk).

Zoznaleckéhoposudkuč.34/2019,akoajzvýsluchuznalkyneK..Y.V.vyplynulo,žeznalecnemôžeurčiť
hodnotu majetkových práv prevedených zo spoločnosti L. Z., L.. C.. I.. na spoločnosť R.. K.. N.. Z., s. r. o.
na základe Zmluvy o prevode práv a povinností, keďže vlastníkom predmetu nájmu bol až do skončenia
nájmu prenajímateľ, teda spoločnosť UniCredit Leasing Slovakia, a. s. Zo znaleckého posudku ďalej
vyplýva, že v prípade, ak by bol automobil Toyota RAV 4 MC NG 2,0 predaný v danom čase, tak by

jeho trhová cena by bola teda 593 898,- Sk s DPH (19713,80 Eur). Vykonaným dokazovaním sa ďalej
zistilo, že spoločnosť J. K.. N.. Z., s. r. o. sa Zmluvou o prevode práv a povinností z Leasingovej zmluvy
č. 50100010 zaviazala, že spoločnosti L. Z., L.. C.. I.. uhradí časť zaplatenej zvýšenej prvej splátky
vopred (119 750,58 Sk), no táto pohľadávka voči spoločnosti R.. K.. N.. Z., s. r. o. nebola v účtovníctve
spoločnosti L. Z., L.. C.. o. nikdy zaevidovaná a následne uhradená, čo vyplýva z pohybov na účtoch na

ktorých boli evidované všetky pohľadávky spoločnosti L. Z., s. r. o. od 01. 05. 2007 do 31. 12. 2007.

Pokiaľ sa týka ceny za odplatu, resp. ceny za prevod práv a povinností z leasingovej zmluvy, tak
k 31. 05. 2007, za bežných trhových podmienok, mala predstavovať sumu 593 989 Sk s DPH, čo
vyplýva zo znaleckého posudku č. 06/008 vypracovaného znalcom z odboru Doprava cestná. V tomto

kontexte treba uviesť, že tak ako vypovedala znalkyňa na hlavnom pojednávaní, znalec účtovník nie
je oprávnený vypočítať hodnotu automobilu za bežných trhových podmienok a teda ani škodu, ktorá
vznikla spoločnosti L. Z., L.. C.. K.. bezodplatným prevodom práv a povinností za bežných trhových
podmienok. Znalec však na základe predložených dokladov zo spoločnosti L. Z., L.. C.. I.. porovnala
výšku zaplatenej istiny, ktorá predstavovala vstupnú cenu automobilu s výškou uplatnených účtovných

a daňových odpisov a skonštatoval tak, že zostatková účtovná a daňová hodnota automobilu bola vo
výške291447,59Sk,pričomspoločnostiR..K..N..Z.,s.r.o.ostalonaúhradu13mesačnýchlízingových
splátok so sumárnou výškou istiny 210 804,78 Sk z čoho vyplýva, že účtovná aj daňová hodnota
prevedeného automobilu bola vyššia o 80 642,81 Sk ako súčet zostávajúcich neuhradených splátok. Na
základe znaleckých výpočtov spoločnosti L. Z., L.. C.. I.. vznikla týmto bezodplatným prevodom práv a

povinností škoda vo výške 593 898 Sk s DPH a to pri zohľadnení bežných trhových podmienok.

Napriek zhora uvedeným znaleckým účtovným zisteniam súd konštatuje, že v samotnom znaleckom
posudku na otázku č. 2 znalkyňa uviedla, že hodnotu majetkových práv nemôže určiť, no na otázkuobhajcu na hlavnom pojednávaní uviedla, že hodnota práv a povinností je 119.750,58 Sk (3.974,99 Eur)
a podľa nej pritom nešlo o bezodplatný prevod, keďže spoločnosť R.. K.. N.. Z., s. r. o. mala na základe
zmluvy o prevode práv a povinností uvedenú sumu vyplatiť. Na tomto mieste je potrebné súhlasiť s

obhajobnou argumentáciou obžalovanej, že uzatvorenie zmluvy o prevode práv a povinností bolo plne
v kompetencii obžalovanej, ako konateľky poškodenej spoločnosti a vzhľadom na zmluvne dohodnutú
odplatu vo výške hodnoty prevádzaných majetkových práv nemohlo dôjsť uzatvorením takejto zmluvy
ani k vzniku škody. Tak ako priliehavo poukazuje obhajoba obžalovanej, dôvod, prečo poškodená
spoločnosť od spoločnosti J. K.. N.. Z., L.. r. o. dlžnú sumu nevymáhala, nie je predmetom tohto konania.

S poukazom na takto vykonané dokazovanie ohľadom skutku formulovaného v bode 2/ prerokúvanej
obžaloby súdu nezostalo iné, len skonštatovať, že skutok nie je trestným činom a z dôvodu oslobodenia
obžalovanej bolo následne potrebné rozhodnúť pI. §. XXX I.. X M.. T.. E. T. L. L. Z., L.. C.. I.. L. nárokom
na náhradu škody odkázať na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia
na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Mestského súdu Bratislava I.