Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, February 24, 2025

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 15P/106/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824204880
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kiššová
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2025:3824204880.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Evou Kiššovou v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: A.
B., nar. XX.X.XXXX, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi, dieťa rodičov: matky C.
D. B., nar. X.XX. XXXX, bytom E., F. B. G. XXXX/XX, zast. JUDr. Zlaticou Hammerovou, advokátkou
so sídlom Prievidza, Švéniho 4/A, otca C. A. B., H., I., nar. XX.X. XXXX, bytom E., J. K. G. XXXX/XX,
zast. advokátska kancelária JUDr. Andrej Gara , advokát so sídlom Bratislava, Štefánikova ul. Č. 14.

IČO 30850436, o uloženie výchovného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. U k l a d á maloletému dieťaťu A. B., nar. XX.XX.XXXX a jeho rodičom: matke - C. D. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, E., otcovi - C. A. B., H., I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J.
K. XXXX/XX, E., výchovné opatrenie a to povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému
odbornému poradenstvu v zariadení Centrum pre deti a rodiny H., so sídlom H., L. M. XXX/XX a to
po dobu realizovania odborného psychologického a sociálneho poradenstva najmenej v rozsahu tridsať
hodín priameho výkonu.

II. U k l a d árodičom maloletého dieťaťa: matke - C. D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/
XX, E., otcovi - C. A. B., H., I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. K. XXXX/XX, E., na zabezpečenie
účelu výchovného opatrenia, povinnosť spolupracovať so zariadením Centrum pre deti a rodiny H., so
sídlom H., L. M. XXX/XX a s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, t.j. Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Prievidza a to po dobu trvania výchovného opatrenia.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Uznesením č.k. 15P 106/2024 – 11 zo dňa 19.9. 2024 súd začal konanie v zmysle § 23 ods.
2 CSP vo veci nariadenia výchovného opatrenia, a to na základe podnetu Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Prievidza. V správe z 2.9. 2024 poukazuje na záverečnú správu z vykonaného
ambulantného výchovného opatrenia za dobu od 20.2. 2024 – 20.8. 2024, z ktorej okrem iného
vyplýva, že napriek tomu, že rodičia boli vedení k aktívnej pozitívnej motivácii syna pred a počas styku

s otcom, k uplatňovaniu adekvátnej rodičovskej prevahy v určovaní hraníc stretnutia a k podpornej
a rešpektujúcej komunikácii voči synovi a sebe navzájom, cieľ výchovného opatrenia sa nepodarilo
naplniť. Naďalej sa nerealizuje styk otca s maloletým podľa vykonateľného rozhodnutia súdu,
komunikácia rodičov nie je konštruktívna, úrad vníma potreby, aby sa rodina naďalej podrobovala
odbornej pomoci. Keďže nebol daný súhlas oboch rodičov k pokračovaniu poradenstva úrad navrhuje
uložiť rodičom a dieťaťu opakované výchovné opatrenie.

2/ K správe bola priložená záverečná správa z vykonávaného ambulantného výchovného opatrenia
za obdobie od 20.2. 2024 do 20.8. 2024 na základe rozsudku OS Prievidza sp. zn. 15P 53/2023- 59 zo dňa 15.1. 2024. Zo sprievodného listu a záverečnej správy vyplýva postoj matky, ktorá
uvádza, že nemá záujem o dobrovoľnú spoluprácu s Centrom pre deti a rodiny H., pretože nevidí
zmysel a v rámci konania otca žiadny posun. Pritom efektivita poskytovaného poradenstva závisí od

vytvorenia vzťahu medzi odborníkom a klientom, pričom zo strany matky vnímajú istú mieru nedôvery,
ktorá by mohla byť potenciálnou bariérou v dosiahnutí cieľov poradenstva. Maloletý A. rešpektuje
autoritu matky a zároveň vyžaduje jej potvrdenie a ubezpečenie, matka musí pred synom prejavovať
verbálny a neverbálny úprimný záujem, podporu a uistenie, že syn môže absolvovať styk otca aj
bez jej prítomnosti a v určenom rozsahu. Oboma rodičmi musí byť maloletý uisťovaný, že v kontakte

s otcom je v bezpečí a rodičia rešpektujú a napĺňajú vzájomné dohody, prípadné rozhodnutia súdu. Zo
záverečnej správy z poradenstva zo dňa 27.8. 2024 vyplýva: Rodina maloletého spolupracovala so
zamestnancami CDR, rešpektovala stanovené termíny intervencií. Od 27.4. 2024 sa opakovane
uskutočnil kontakt otca s maloletým dieťaťom, či už počas rodinnej formy poradenstva v CDR alebo
počas súdom nariadeného styku. Z vyjadrení rodičov vnímame, že realizovaný styk otca a syna
aktuálne nekorešponduje so stanoveným rozsahom hodín v daný deň a s realizáciou stretnutí bez

prítomnosti matky. Na základe uskutočnených intervencií a pozorovaní vnímame napätú situáciu
medzi rodičmi, ich vzájomnú nedôveru a zľahčovanie problémov. U maloletého vnímane pretrvávajúce
verbalizovanie odmietavého postoja k otcovi, na druhej strane akceptovanie jeho prítomnosti
počas rodinnej formy intervencie, čo si však vyžadovalo opakovanú motiváciu. Dieťa v prítomnosti
otca v ambulancii nevykazovalo prejavy strachu a obáv z osoby otca. Najmenšiu mieru odmietania

odpozorovali počas prvého spoločného stretnutia A. s otcom bez prítomnosti matky. Počas
ďalších rodinných foriem poradenstva sme registrovali zhoršujúcu sa tendenciu vývinu vzťahu
maloletého s otcom, maloletý prezentoval negatívny postoj voči otcovi. Napriek tomu, že vnímame
parciálny pokrok v súvislosti s opätovným realizovaním kontaktu otca a syna, konštatujeme, že cieľ
výchovného opatrenia sa nenaplnil. Od prvotného stretnutia otca a syna nenastali pokroky, ktoré by

viedli k realizovaniu styku tak, ako ho určuje súdne rozhodnutie. Rodičia boli vedení k aktívnej
pozitívnej motivácii syna pred a počas styku s otcom, k uplatňovaniu adekvátnej rodičovskej prevahy
v určovaní hraníc realizácie stretnutia a k podpornej a rešpektujúcej komunikácii voči synovi a sebe
navzájom. V rodine v sledovanom období realizovali odborné a psychologické a sociálne poradenstvo
v rozsahu 29 hodín priameho výkonu.

3/ Matka maloletého s opakovaným uložením výchovného opatrenia vo forme sociálneho
a psychologického poradenstva nesúhlasila. Takéto opatrenie je neúčelné, nadbytočné, nevhodné
a nehospodárne, a to vzhľadom na rozsah doteraz absolvovaných poradenstiev od roku 2019, ktoré
nepriniesli žiadne pozitívne výsledky. Otec sa so synom začal stretávať, avšak podáva desiatky

trestných oznámení, otvára nové súdne spory s matkou. Odborné poradenstvo v Centre pre deti
a rodiny N. trvalo tri roky, pričom skončilo podaním trestného oznámenia zo strany otca na uvedené
zariadenie, kolíznu opatrovníčku a tiež zákonnú sudkyňu. Rovnako aj počas trvania výchovného
opatrenia v CDR H. otec na matku podáva naďalej trestné oznámenia a žaloby na náhradu škody,
nazýva ju duševne chorou, psychicky narušenou a drogovo závislou. Pritom styk otca s maloletým

sa uskutočňuje, matka privádza dieťa na miesto odovzdania na O. v E., syn aj napriek jej motivácii
odmieta zostať s otcom sám, akceptuje prítomnosť otca len vtedy, keď je prítomná matka. Otec nevie
a nechce syna prebrať, nesnaží sa ho motivovať a presvedčiť ho, aby zostal s ním. Namiesto toho
sa vzdiali a súhlasí s prítomnosťou matky, navrhuje možný program, styk trvá dve až štyri hodiny,
otec však nie je schopný zmotivovať a presvedčiť syna, aby s ním zostal bez jej prítomnosti. Otec

vo svojich vyjadreniach ani neuvádza, čo robí pre to, aby syna motivoval, nesnaží sa o nadviazanie
užšieho kontaktu s maloletým, opýta sa ho len na základné otázky a potom mlčí, čím si nemôže
vybudovať vzťah k synovi. Ďalej poukázala na závery správy zo dňa 7.10. 2024 vyhotovenej H.
P. E. H., ktorú k vyjadreniu prikladá a správy zo dňa 7.10. 2024 vyhotovenej PhDr. C. Q.. Otec
nesúhlasil s prihlásením syna do školy v mieste jeho bydliska v E., spôsobuje nepríjemnosti v škole

a mestu E. ako zriaďovateľovi školy. V závere uvádza, že na riadne uskutočňovanie stykov bude
postačujúce, aby otec zmenil svoje správanie k matke a maloletému, pričom zo strany otca bude
nevyhnutné, aby začal maloletého pozitívnym spôsobom motivovať k uskutočneniu stykov a nenechal
motiváciu výlučne na matku.

4/ Otec v písomnom vyjadrení požaduje uviesť ciele a obsah navrhovaného výchovného opatrenia,
akým spôsobom sa bude úrad pokúšať o realizáciu styku otca s maloletým, pretože všetky doterajšie
opatrenia neviedli k posunu. Poukázal na prebiehajúce trestné konanie, ktoré sa vedie voči matke
z dôvodu dlhodobého marenia stykov otca s maloletým, pričom zo strany matky bolo zmarených viacak o 180 stykov s maloletým. Aktuálne síce matka príde s maloletým na styk, avšak do styku
neustále zasahuje s cieľom ho zmariť, je neustále prítomná, maloletý sa bojí v jej prítomnosti,
otcovi prezentuje naučené vety, je utiahnutý, nervózny. Nariadenie výchovného opatrenia by neviedlo

k požadovaným následkom a bolo by kontraproduktívne, keďže matka nerešpektuje rozhodnutia súdov,
znalcov, psychológov, úrad a akékoľvek inštitúcie. Matka je nespôsobilým rodičom, neschopná
maloleté dieťa vychovávať ako primárny rodič, nie je schopná rešpektovať právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť zo strany oboch rodičov. Preto jediným efektívnym riešením je, aby bol maloletý zverený
do starostlivosti otca, ktorý dokáže racionálne pozerať na potreby a túžby maloletého, ktorý zabezpečí

nerušený a plnohodnotný vzťah ich dieťaťu aj druhému rodičovi. Z pripojeného trestného oznámenia
z 6.11. 2024 vyplýva, že otec podal v trestnej veci podanie na zainteresované osoby, a to H. P.
E., H., riaditeľku OZ Q. B. P., H. C. Q., C. D. B.. Otec ďalej pripája prehľad bránenia stykov
maloletého s otcom.

5/ Kolízny opatrovník v správe z 25.11. 2024 uvádza, že vzhľadom na aktuálnu rodinnú situáciu

úrad vníma potrebu, aby sa maloletý a rodičia podrobovali naďalej odbornému poradenstvu, rodičia
sa musia naučiť riešiť situácie týkajúce sa ich spoločného syna a aby maloletý nebol vťahovaný do
vzájomných sporov medzi rodičmi a vystavovaný možnému konfliktu lojality.

6/ Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, výsluchom otca, stanoviskom kolízneho opatrovníka,

záverečnou správou z poradenského procesu spolu so sprievodným listom z 11.9. 2024, písomným
vyjadrením matky z 31.10. 2024, správou zo dňa 7.10. 2024 PhDr. P. E. H., správou zo dňa 7.10.
2024 vyhotovenej H. C. Q., vyjadrením Centra pre deti a rodiny H. z 4.10. 2024, vyjadrením kolízneho
opatrovníka z 25.11. 2024, písomným vyjadrením otca z 3.12. 2024, trestným oznámením z 6.11.
2024, zápisnicou z pojednávania, prehľadom zmarených stykov, uznesením OR PZ Prievidza ČVS

N. XXX/X- B. – H. - XXXX z 17.10. 2024, písomným vyjadrením otca z 15.1. 2025, DVD s nahrávkou
styku z 21.12. a 22.12. 2024, spisom OS Prievidza sp. zn. 15P 53/2023, spisom OS Prievidza sp.
zn. 15Em 2/2022, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

7/Rozsudkom OS Prievidza č.k. 15P 53/2023 - 59 zo dňa 15.1. 2024 súd uložil maloletému dieťaťu,

otcovi, matke výchovné opatrenie, a to povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému
odbornému poradenstvu v zariadení Centra pre deti a rodiny H. po dobu najmenej 6 mesiacov od
realizácie prvej konzultácie. Uložil rodičom na zabezpečenie účelu výchovného opatrenia povinnosť
spolupracovať so zariadením Centra pre deti a rodiny H. a s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí,
po dobu trvania výchovného opatrenia.

8/Z vyjadrenia Centra pre deti a rodiny H. z 4.10. 2024 vyplýva, že cieľ výchovného opatrenia sa
na základe predchádzajúceho poradenstva nenaplnil. Matka vyjadrila odmietavý postoj k pokračujúcej
dobrovoľnej spolupráci na základe odporúčania oddelenia SPODaSK, spochybňovala postupy
poradenstva a obsah správ CDR H.. Centrum vnímalo istú mieru nedôvery, ktorá by mohla byť

potencionálnou bariérou v dosiahnutí cieľov poradenstva v ďalšom období. Je teda na zváženie, či
opakovane uložiť rodine maloletého výchovné opatrenie (sprievodný list a záverečná správa - viď
bod 2.tohto rozhodnutia).

9/Vyšetrovateľ OR PZ Prievidza uznesením sp. zn. ORP XXX/X- B. – H. - XXXX zo dňa 17.10. 2024

začal trestné stíhanie a súčasne vzniesol C. D. B. obvinenie za prečin marenia úradného rozhodnutia
podľa § 349 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že nerešpektovala súdne rozhodnutie
o styku otca s maloletých v časovom období od 13.4. 2024 do 13.10. 2024. Sťažnosť matky voči
uzneseniu o vznesení obvinenia bola zamietnutá uznesením OP Prievidza č. 2Pv 351/123/3307 zo
dňa 28.10. 2024.

10/V písomnom vyjadrení zo dňa 15.1. 2025 poukazuje otec na činnosť úradu, opakované porušenia
povinností, neúčinnosť doterajších výchovných opatrení, nerieši alarmujúcu situáciu v rodine tak,
aby styk prebehol riadne, preto ďalšie výchovné opatrenie je neúčinné v riešení otázky styku so synom
a výkonu rozhodnutia. Výchovné opatrenie je nakoniec hradené zo štátnych zdrojov, nie je bezplatné,

na čo by mal súd taktiež prihliadať. Aj z predložených videí zo styku v dňoch 21.12. a 22.12. 2024
je zrejmé, že matka nemá najmenšiu snahu maloletého pozitívne na styk s otcom motivovať, ani raz
mu nepovie, že by mal ísť k otcovi, bez ďalšieho sa so synom len prechádza počas času, kedy má
byť syn s otcom a vôbec ju nezaujíma to, kde je otec a čo robí. Matka teda maloletého neodovzdá,počas celej doby je prítomná, zotrváva po celý čas v blízkosti maloletého, čím styk marí. Vzťah syna
s otcom je deštruovaný konaním matky, ktorá sa rozhodla v spolupráci so zainteresovanými osobami
zameriavať sa na dezintegráciu dieťaťa s otcom.

11/ Z obsahu spisu OS Prievidza sp. zn. 15Em/2/2022 vyplýva, že v konaní o výkon rozhodnutia
v časti úpravy styku otca s maloletým, a to rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23.6.2022,
č. k.: 19CoP/20/2022-2736, súd po nariadení výkonu rozhodnutia uložil matke dvakrát pokutu za
nerešpektovanie súdneho rozhodnutia, naposledy uznesením z 4.4. 2024. Následne otec v konaní

oznamuje súdu, že matka naďalej nerešpektuje súdne rozhodnutie a neumožňuje mu styk s otcom,
pričom priebeh stykov od mesiaca marec 2024 podrobne opisuje a dokladuje fotografiami, prípadne
zápisnicami o trestnom oznámení na matku. Na základe rozhodnutia OS Prievidza č.k. 15P 53/2023
– 59 zo dňa 15.1. 2024 bolo vykonávané ambulantné výchovné opatrenie v dňoch od 20.2. 2024 do
20.8. 2024 Centrom pre deti a rodiny H.. Z obsahu spisu ďalej vyplývajú aj písomné vyjadrenia matky
k stykom otca s maloletým v dňoch od 17.8. 2024 do 23.11. 2024, pričom zvýrazňovala pasívny postoj

otca, otec nemá pripravený pre syna žiadny program, nesnaží sa ho prebrať, ponúka mu len hračky, syn
sa pritom stále vyjadruje, že chce ísť domov. Otec pritom rešpektuje prianie syna ísť domov, kde chce
aj obedovať, vyjadruje sa, že ho nebude nútiť. Podľa vyjadrenia matky syna riadne na styk pripravuje,
matka je ochotná zúčastňovať sa styku, motivuje syna, otec si syna nedokáže prebrať, nedokáže si
vybudovať vzťah so synom. V rámci vykonávacieho konania súd naposledy uznesením č.k. 15Em

2/2022 - zo dňa 24.2. 2025 udelil matke pokutu za nerešpektovanie vykonateľného rozhodnutia súdu
za riadne neumožnenie styku otca s maloletým v dňoch 31.8. 2024 – 1.9. 2024, v dňoch 14.9. 2024
– 15.9. 2024, v dňoch 28.9. 2024 – 29.9. 2024, v dňoch 13.10. 2024, v dňoch 26.10. 2024 - 27.10.
2024 v dňoch 9.11. 2024, 10.11. 2024, v dňoch 23.11. 2024, 24.11. 2024, v dňoch 7.12. 2024,
v dňoch 21.12. 2024, 22.12. 2024, v dňoch 4.1. 2025 – 5.1. 2025, v dňoch 18.1. 2025 - 19.1.

2025, v dňoch 1.2. 2025 – 2.2.2025, v dňoch 15.2. 2025 - 16.2. 2025. Súd v odôvodnení tohto
uznesenia konštatuje, že matka si riadne neplní svoju povinnosť z vykonateľného rozhodnutia súdu.
Je to preto, že ak aj matka privádza dieťa na miesto odovzdania dieťaťa otcovi v čase na to určenom,
matka náležite neodovzdá dieťa, a to ani po dobu viac hodín, pretože maloletý sa od matky odmieta
vzdialiť, častokrát vyslovene uvádza otcovi, že s ním nechce ísť, pýta sa domov a pokiaľ ho otec aj

zaujme nejakou hrou, alebo krátkym programom vždy je to len za prítomnosti matky, ktorá nedokáže
maloletého pripraviť na styk tak, aby ho odovzdala otcovi a následne po určitom čase sa od dieťaťa
vzdialila. Súd dáva do pozornosti matke ako povinnej, že styk podľa rozhodnutia súdu má trvať vždy
v sobotu v čase od 10.00 hodiny do 18.00 hodiny a v nedeľu v čase od 9.00 hodiny do 18.00
hodiny, pričom ak aj o došlo v niektorých dňoch k tráveniu spoločného času otca so synom, nikdy

to nebolo v rozsahu ako ukladá povinnej vykonateľné rozhodnutie súdu. Povinná vždy odchádza
z miesta odovzdania aj so synom, ktorý nie je schopný zostať s otcom sám, a to preto, že matka ho na
styk nedostatočne pripraví. Aktuálny postoj matky, ktorý je dostatočne v konaní preukázaný, podľa
ktorého si riadne povinnosť odovzdania dieťaťa plní a je to otec, ktorý nevie dieťa prebrať a správne
motivovať, je nesprávny. Je naďalej zrejmé, že maloletý odmieta byť s otcom sám a nemá spracované,

že byť s otcom je pre neho bezpečné a matka s tým nemá žiaden problém. Pokiaľ matka po príchode
na určené miesto, synovi len stroho oznámi, že ide domov, že odchádza a syn na to reaguje plačom
a krikom, je to matka, ktorá má túto situáciu mať zvládnutú. Matka nemá ani čo zasahovať do
priebehu stretnutí, matka nemá určovať smer kam otec s dieťaťom pôjde a presúvať sa s dieťaťom,
týmto zasahuje do priamej realizácie styku, pretože o spôsobe trávenia spoločného času rozhoduje

ten rodič, ktorá sa má s dieťaťom stretnúť.

12/Kolíznyopatrovníkvpriebehukonania trval nauloženívýchovnéhoopatrenia,pričom vmožnostiach
úradu je zabezpečiť účinné poradenstvo len cez Centrum pre deti a rodinu v H., pričom inou formou
realizovať poradenstvo by bolo možné len na základe dobrovoľného súhlasu oboch rodičov.

13/ Matka v priebehu konania tvrdila, že si nie je vedomá, že by porušovala svoje povinnosti, správala
sa nekorektne voči dieťaťu, otec sa neustále snaží vytvoriť ilúziu toho, že matka stále porušuje
svoje povinnosti. Už bolo absolvovaných niekoľko odborných poradenstiev, ktoré neviedli k žiadnemu
posunu. Otec sa snaží docieliť zverenie maloletého do svojej osobnej starostlivosti. Aktuálne styk

prebieha tak, že syna privedie na miesto určenia, syn sa nechce od nej odpútať, ale zapojí sa do hry
s otcom, pričom si nedokáže riadne syna prevziať, mal by sa mu prihovoriť, navrhnúť mu program
čo pôjdu robiť. Keď sa aj vzdiali tak, že zájde za rok, syn podíde za ňou, otec potom z O. odchádza.
Pokiaľ ide o prípravu syna na styk, rozpráva sa s ním, prehovára ho, aby aspoň na námestie išiel,prehovára ho, aby sa s otcom hral s tým, že ona pôjde potom domov a neskôr príde po neho. Vtedy
syn začne plakať, nechce aby odišla, pritom sa snaží nenápadne odísť a v tomto momente čaká, že
otec prevezme iniciatívu a prevezme si ho, pričom otec len stojí, nič nehovorí, pýta sa ho, čo by chcel

robiť. Viackrát boli aj na dlhšej prechádzke v kúpeľoch, syn otca nechytí za ruku, chodili do kaviarne,
syn si kreslil, boli spolu aj 4 hodiny. Okolo obeda sa syn vždy dožaduje, že chce ísť domov, nechce
zostať pri otcovi a naobedovať sa s ním, potom otec povie, že nech ide domov. Syn sa bojí, že ho otec
oklame, pričom ho ubezpečuje, že sa tak nestane. Najvhodnejšie by bolo, aby na začiatku mohol byť
styk za jej prítomnosti po dobu 5 – 6 hodín.

14/ Otec s výchovným opatrením nesúhlasil. Rodičia absolvovali už tri odborné poradenstvá,
neprispelo to k požadovanému cieľu, styk sa nerealizuje, zmarených bolo 188 stykov. Uloženie
výchovného opatrenia je len snaha úradu predstierať nejakú činnosť, pričom nie je vypracovaný žiadny
sociálny plán, ktorý by predpokladal zlepšenie vzťahov a obnovu vzťahu otca a dieťa, momentálne
je jediné riešenie v tom, aby bolo dieťa zverené do starostlivosti otca. Otec zvýrazňuje, že matka

si naďalej neplní povinnosti, nepripraví dieťa na styk riadne, neodovzdá ho, nevzdiali sa z miesta
styku, svojou prítomnosťou narušuje priebeh styku a dosiahne svoj cieľ predčasne ukončiť styk a odísť
so synom. Strach syna, že by ho nevrátil má pôvod v matke. Pritom sa snaží syna zaujať hrou,
pýta sa ho, čo by chcel robiť. Inak na jeho otázky syn nechce ani odpovedať, pýta si súhlas matky
alebo jej uistenie, boli situácie, keď sa syn neustále držal matky, kráčali pred ním a on sa posúval za

nimi. Syn je sformátovaný matkou tak, že vie, že si matka neželá, aby zostal s ním a v tejto situácii si
nemôže dovoliť syna zadržiavať. Odmieta styk v prítomnosti matky, pretože jej prítomnosť spôsobuje
predčasné ukončenie styku. Dávať matke šance formou ďalšieho poradenstva je nesprávne a škodlivé
pre syna, ktorý je spôsobilý prejsť do jeho rúk v neprítomnosti matky.

15/ Podľa Čl. 5 Základných zásad Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom
pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého
dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,

c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,

g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

16/Podľa § 37 ods.2 písm. d/ Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže
rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení; uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť
podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.

Podľa § 37 ods. 4 písm. a/ Zákona o rodine na zabezpečenie účelu výchovného opatrenia alebo na
zabezpečenie úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa počas výkonu výchovného
opatrenia podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3 súd môže rodičom dieťaťa, osobám, ktorým bolo
maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 45 alebo § 48, budúcim osvojiteľom, ktorým
bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa § 103, osvojiteľom alebo poručníkovi, ktorý sa o

maloleté dieťa osobne stará, uložiť povinnosť spolupracovať so zariadením podľa odseku 2 alebo podľa
odseku 3, s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom.

Podľa § 37 ods. 8 Zákona o rodine súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne
tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu

výchovného opatrenia. Súd zruší výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel. Ak je to v záujme maloletého
dieťaťa, môže súd rozhodnúť o opakovanom uložení výchovného opatrenia alebo o uložení iného
vhodného výchovného opatrenia. Ak súd na základe zhodnotenia účinnosti výchovného opatrenia
rozhodujeoopakovanomuloženívýchovnéhoopatreniapodľaodseku3aleboouloženíinéhovhodnéhovýchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o nariadení ústavnej starostlivosti podľa § 54, môže
dočasne upraviť pomery maloletého dieťaťa do právoplatnosti rozhodnutia.

17/Súd po vykonanom dokazovaní a zohľadňujúc predovšetkým záujem maloletého dieťaťa (čl.5
Základných zásad Zákona o rodine) považoval za nevyhnutné rozhodnúť o opätovnom uložení
výchovného opatrenia vo vzťahu k dieťaťu ako i rodičom dieťaťa, a to povinnosť podrobiť sa sociálnemu
poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu. Súd aj napriek výraznému nesúhlasu oboch rodičov
opätovne sa podrobiť odbornému poradenstvu, ktoré podľa nich neviedlo k žiadnemu posunu v snahe

obnoviť vzťah otca so synom a realizovať styk podľa rozhodnutia súdu, po vykonanom dokazovaní
považoval za nevyhnutné opätovne k takémuto opatreniu pristúpiť. Súd si je plne vedomý, že
by mal prijímať také vhodné opatrenia, pri ktorých je možné rozumne očakávať umožnenie styku
otca s dieťaťom, taktiež si je vedomý, že táto povinnosť súdu nie je absolútna, pretože aj podľa
judikatúry ESĽP súdy nie sú všemocné, a to predovšetkým pokiaľ ide o rodičov, ktorí nie sú schopní
sa povzniesť nad vzájomnú nevraživosť a uprednostniť záujem maloletého. Podľa názoru súdu však

aj keď obaja rodičia v prejednávanej veci prezentujú neochotu už spolupracovať v rámci odborného
poradenstva, súd je naďalej povinný prijať všetky vhodné a nevyhnutné opatrenia na to, aby boli
udržané rodinné väzby maloletého s oboma rodičmi. V podmienkach daného konania ide predovšetkým
naďalej o psychologické poradenstvo, ktorého cieľom je naďalej najmä zlepšiť komunikáciu medzi
rodičmi, prekonať aktuálne negatívne nadstavenie maloletého dieťaťa voči stretávaniu sa s otcom,

zotrvať s ním bez prítomnosti matky a tým v konečnom dôsledku dospieť k ozdraveniu výchovného
prostredia. Oproti stavu prednariadenímpredchádzajúcehovýchovnéhoopatrenia sasituácia zmenila
v tom, že matka maloletého privádza na miesto odovzdania dieťaťa , a to R. O. B. E., maloletý väčšinou
prezentuje názor, že nechce byť s otcom, niekedy neodpovedá na jeho otázky, alebo odpovedá
negatívne, avšak vo viacerých situáciách zostáva v prítomnosti otca, dokonca sa zapája do hry, ktorú

iniciuje otec, následne dokáže tráviť v jeho prítomnosti aj dlhší čas. Naďalej však maloletý odmieta
byť s otcom sám bez prítomnosti matky, otec teda nemôže poskytnúť maloletému plnohodnotný
program a matka nedokáže túto situáciu zatiaľ vyriešiť. Obaja rodičia sa navzájom vinia z aktuálnej
situácie, otec obviňuje matku z neschopnosti dieťaťa na styk riadne pripraviť, riadne ho motivovať,
jej prítomnosť je len rušivým elementom, matka na druhej strane viní otca z toho, že nie je schopný

si dieťa prevziať, riadne ho motivovať, ponúknuť mu program tak, aby ho zaujal. Faktom však zostáva,
že maloletý stále nedokáže zostať s otcom sám bez prítomnosti matky. A to je podľa názoru súdu
dôvodom ďalšieho odborného poradenstva, ktorého sa musia zúčastniť obaja rodičia, aby vedeli svoje
správanie v konkrétnej situácii správne zvládnuť. Konkrétne by malo byť predmetom poradenstva
nasmerovanie rodičov ako má styk prebehnúť, ako má vplývať matka pred a pri odovzdávaní na

dieťa a otec pri preberaní dieťaťa, ako prekonať u maloletého jeho obavu z toho, že otec ho matke
nevráti. Je evidentné a súdu viac než zrejmé, že rodičia toto doteraz nezvládli a nie sú schopní
zvládnuť sami. Naďalej súd zastáva názor, že odmietavý postoj maloletého k otcovi je dôsledkom
nezvládnutého konfliktu rodičov, predovšetkým matka nie je schopná sama vlastnými silami zvládnuť
psychické nadstavenie maloletého ísť k otcovi a byť s ním podľa vykonateľného rozhodnutia súdu.

Ak matka naďalej prezentuje, že sa bojí, že ho otec opäť oklame (zrejme situácia z júla 2023, kedy
maloletý prespal u otca), treba práve s touto okolnosťou u maloletého odborne pracovať a poskytnúť
mu pocit bezpečia a istoty zo styku s otcom. Obaja rodičia podsúvajú súdu svoje skutkové závery
o tom, aké riešenie má byť v tejto situácii, obaja podsúvajú svoj názor ako prebiehal styk v konkrétnom
dni, matka obviňuje otca z toho, že nevie syna namotivovať a prevziať si ho, otec obviňuje matku,

že nevie maloletého náležite pripraviť a odovzdať ho bez emočného vypätia. Podľa názoru súdu
aj vzhľadom na stav vykonávacieho konania, situáciu výrazne nerieši ani ukladanie pokút matke za
dobrovoľné nesplnenie povinností z vykonateľného rozhodnutia súdu, otázne je, či bude úspešný aj
nútený výkon rozhodnutia vykonaný súdom za situácie, že dieťa nemá spracovaný strach a obavu
zostať s otcom sám.

18/ Pokiaľ ide o vyjadrenie otca, že odborným poradenstvom sa matke znova dáva šanca, ide
o nesprávny prístup a postoj, pretože výchovné opatrenie súd nariaďuje predovšetkým v najlepšom
záujme maloletého, a to v snahe pomôcť maloletému, pre ktorého je najväčšou hrozbou konflikt
rodičov. Taktiež je neadekvátne vyjadrenie matky, že aj počas predchádzajúceho výchovného

opatrenia a uskutočňovania styku otec naďalej podáva trestné oznámenia a žaloby na náhradu
škody, pretože uvedené s odbornou prácou a pomocou rodičom a dieťaťu nemá nič spoločné.
Skutočnosť, že odborné poradenstvo je hradené zo štátnych prostriedkov zodpovedá skutočnosti,
avšak súd opakovane uvádza, že nad nákladmi odborného poradenstva, ktoré rodičia nechcú riešiťspoločne a dobrovoľne iným spôsobom, stojí záujem dieťaťa a snaha úradov, zainteresovaných
inštitúcii a aj súdu pomôcť maloletému dostať ho z tohto emočného vypätia, pretože rodičia toho
evidentne nie sú schopní. Riešenie situácie, ktoré podsúva otec, a to okamžité zverenie dieťaťa do

jeho osobnej starostlivosti, podľa názoru súdu za tejto situácie nie je možné, keď primárnou osobou
pre maloletého je naďalej matka, pričom súd nakoniec aj opakovane zamietol návrh otca na nariadenie
neodkladného opatrenia.

19/ Akosprávnepoukazovalajkolíznyopatrovník maloletého,pokiaľsaajcieľ odbornéhoporadenstva

nenaplnil, nebolo to z dôvodu nesnaženia sa zamestnancov centra, ale skôr prístupom rodičov.

20/ Súd preto uložil obom rodičom a aj maloletému dieťaťu výchovné opatrenie, a to povinnosť podrobiť
sa sociálnemu a odbornému poradenstvu, ktoré bude v aktuálnych podmienkach prebiehať v Centre
pre deti a rodiny v H., ktoré zariadenie musí byť akceptované a rešpektované oboma rodičmi, a to po
dobu 30 hodín priameho výkonu, ktorý považuje za dostatočný, a ktorý navrhol aj kolízny opatrovník.

Súdom uložená opakovaná povinnosť podrobiť sa poradenstvu, poskytnúť súčinnosť je zákonnou
povinnosťou oboch rodičov, nie je viazaná na danie alebo nedanie súhlasu jedného alebo druhého
rodiča.Aniskutočnosť,ževminulostiabsolvovanéodbornéporadenstvovCentrepredetiarodinyvH.,v
zariadení N. (v ktorom aktuálne poradenstvo neprebieha), taktiež v tomto istom centre, ktoré neviedlo k
trvalej náprave vzťahov medzi rodičmi, nemôže byť dôvodom na nenariadenie opakovaného odborného

poradenstva . Ak sa Centrum pre deti a rodiny H. vyjadrilo, že cieľ výchovného opatrenia sa nenaplnil,
matka vyjadruje odmietavý postoj k pokračujúcej spolupráci, spochybňuje postupy poradenstva a obsah
správ v CDR, čím centrum vníma určitú mieru nedôvery, ktorá by mohla byť potenciálnou bariérou
v dosiahnutí cieľov poradenstva, súd konštatuje, že aktuálne nie je možné uložiť rodine výchovné
opatrenie vinomzariadení,keď rodičia dobrovoľnýsúhlasnainúformu poradenstvaavinomzariadení

nedali. Bolo by vhodné veľmi dôsledne zvažovať takú formu poradenstva, ktorou by sa modelovala
konkrétna situácia pri odovzdaní a preberaní maloletého, resp. prípravy maloletého pred stretnutím
s otcom, napríklad aj konkrétne na mieste odovzdania a prevzatia v E.

21/ Pre posilnenie účelu výchovného opatrenia a s poukazom aj na odmietavé postoje rodičov podrobiť

sa odbornému poradenstvu, či už v minulosti alebo v aktuálnom konaní, súd uložil osobitne obom
rodičom v zmysle § 37 ods. 4 písm. a/ Zákona o rodine povinnosť spolupracovať so zariadením a
orgánom sociálnoprávnej ochrany detí.

22/ O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na

náhradutrovkonanianepriznal,atospoukazomnapovahumimosporovéhokonaniaanároknanáhradu
trov konania si žiaden z účastníkov ani neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Krajský súd v Žiline. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza. Odvolanie musí obsahovať

okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa
ním sleduje, spisovú značku konania, podpis), označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha.