Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 13, 2025

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 30Csp/150/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324203572
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Ľachová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2025:2324203572.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta sudkyňou JUDr. Martinou Ľachovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO 35 724 803, zast.: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská
2, Bratislava, proti žalovanému: Milan Tóth, nar. 22.7.1964, bytom Zemianske Sady 172, o zaplatenie
960,88 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa v časti o zaplatenie sumy 160,- eur zastavuje.

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa na základe skutočností uvedených v žalobe doručenej súdu 30.9.2024 domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 960,88 eur s prísl.
a náhradu trov konania.

2. V žalobe tvrdil, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2020 a Žiadosti
o postúpenie a prevod zo dňa 7.3.2024 postúpil postupca (VÚB, a. s.) na žalobcu pohľadávku voči
žalovanému. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 11.5.2018 Zmluvu č. 004867811110518, ktorej

súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe Zmluvy
postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov,
splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti
sú upravené v Zmluve a vo VOP. Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti
zmluvy o úvere podľa ust. § 497 až 507 z. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a z. č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov. Žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ho postupca

v súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upozorňoval v lehote nie kratšej ako 15 dní
na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnil v stanovených
termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaný
sa dostal do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bol súčasne
upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru, postupca k 15.7.2022 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval žalovaného na
úhradu dlžnej sumy. Mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená pre neuhradenie splátky, ktorá bola

splatná 3 mesiace pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru. Pohľadávka žalobcu predstavovala
ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu 1.310,88 eur, ktorá pozostávala z istiny 919,93 eur,
z riadneho úroku 295,83 eur, z úroku z omeškania 81,43 eur a z poplatkov 13,69 eur, v súlade s
prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávkyuvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu
ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný po postúpení pohľadávky vykonal úhrady po 70,- eur dňa
14.3.2024, 16.4.2024, 14.5.2024, 12.6.2024, 17.7.2024. Žalovaná suma predstavuje sumu 960,88 eur,

pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru 569,93 eur, z neuhradeného riadneho úroku 295,83 eur,
z neuhradeného úroku z omeškania 81,43 eur a z neuhradených poplatkov 13,69 eur. Zároveň si
uplatnil úrok z omeškania počnúc dňom 8.3.2024, t. j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia
pohľadávky.

3. Na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a to Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského
úveru „Flexipôžička“ zo dňa 11.5.2018, žiadosť o flexipôžičku zo dňa 11.5.2018, VOP, VPP, cenník,
upomienku zo dňa 26.5.2022, výzvu na predčasné splatenie úveru zo dňa 15.7.2022, platobnú históriu,
Rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2020 vrátane príloh, Žiadosť o postúpenie
a prevod zo dňa 7.3.2024 a oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 19.3.2024.

4. Žalobca na výzvu súdu v podaní zo dňa 7.11.2024 v súvislosti so skúmaním bonity doplnil, že
existujúce záväzky spotrebiteľa overil dopytom do úverového registra, z ktorého je zrejmé, že spotrebiteľ
mal v čase poskytnutia úveru 6 existujúcich splátkových úverov s mesačnou splátkou 116,- eur, 35,- eur,
34,- eur, 127,- eur, 90,- eur, 27, - eur, spolu 429,- eur a že v rámci záväzkov bol zohľadnený i nesplátkový
úver s rámcom 875,- eur, pri ktorom bola zohľadnená výška mesačnej splátky 26,25 eur. Tiež uviedol,

že žalovaný v žiadosti o úver deklaroval čistý príjem 800,- eur a zamestnanie na dobu neurčitú, keď
dopytom do Sociálnej poisťovne overoval príjem vo výške 951,- eur (hrubý príjem). Do pozornosti súdu
dával, že dopyt do Sociálnej poisťovne negeneruje výšku príjmu, ale potvrdzuje alebo vyvracia otázky
veriteľa. V rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb bral veriteľ do úvahy životné
minimum žalovaného (199,48 eur), nakoľko tento neuviedol v žiadosti žiadne vyživované dieťa a rodinný

stav uviedol slobodný. Odkazoval na výpočet DSTI, ktorého hodnotu vypočítal na 0,80 a ktorá nesmela
prekročiťhodnotu0,85.ZároveňpripojildátadopytuzoSRBI,dátadopytuzoSociálnejpoisťovnealistinu
overovanie bonity klienta.

5. Žaloba spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nej, bola postupom podľa ustanovení Civilného sporového

poriadku doručená žalovanému, ktorý sa k nej, ani k predloženým dôkazom žiadnym spôsobom
nevyjadril.

6. Podaním zo dňa 6.3.2025 právny zástupca žalobcu zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 160,- eur
späť z dôvodu úhrad žalovaného vo výške po 80,- eur dňa 15.1.2025 a 13.2.2025.

7. Podľa ust. § 145 ods. 2 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

8. Podľa ust. § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych

dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

9. Podľa ust. § 290 C.s.p. spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

10. Podľa ust. § 295 C.s.p. súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

11. Vzhľadom na účinné späťvzatie žaloby zo strany žalobcu v časti zaplatenia sumy 160,- eur skôr,

než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie, súd konanie v súlade s
citovaným zákonným ustanovením v tejto časti zastavil.

12. Predmetom konania po čiastočnom zastavení zostal nárok žalobcu o zaplatenie sumy 800,88 eur
s príslušenstvom.

13. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal právneho zástupcu žalobcu
a žalovaného. Pojednávania sa nezúčastnila žiadna sporová strana, pričom právny zástupca žalobcu
svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.14. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, pričom iné návrhy na dokazovanie
neboli a zistil tento skutkový stav: právny predchodca žalobcu (Všeobecná úverová banka, a.s.) ako

veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 11.5.2018 Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru
„Flexipôžička“,nazákladektorejsaveriteľzaviazalposkytnúťdlžníkovibezúčelovýúvervovýške1.500,-
eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 95 mesačných splátkach po 26,22 eur (vrátane poistného).
Dátum prvej anuitnej splátky bol 15.6.2018, výška RPMN 14%, celková čiastka, ktorú musí dlžník
zaplatiť predstavovala sumu 2.405,- eur. Listom zo dňa 26.5.2022 právny predchodca žalobcu vyzval

žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 91,97 eur s upozornením na zosplatnenie úveru v prípade
nezaplatenia, čo preukazoval podacím hárkom. Listom zo dňa 15.7.2022 právny predchodca žalobcu
žalovanémuoznámilpredčasnézosplatnenieúveruavyzvalhonazaplatenievlehote7dníoddoručenia
výzvy. Listom zo dňa 19.3.2024 právny predchodca žalobcu žalovanému oznámil, že pohľadávka zo
zmluvy č. 004867811110518 zo dňa 11.5.2018 bola postúpená na žalobcu. Zo Žiadosti o flexipôžičku
zo dňa 11.5.2018, a to na formulárovom tlačive banky, ku ktorej bol predložený a skontrolovaný

doklad, a to doklad totožnosti, súd zistil, že žalovaný požiadal o úver 1.500,- eur, a deklaroval, že je
slobodný s počtom členov rodiny 1, vyživovaných detí 0, bývajúci v nehnuteľnosti vo vlastníctve bez
hypotéky, zamestnaný od 7/1982 u zamestnávateľa Správa a údržba ciest TTSK, čistý príjem 800,- eur
mesačne, s tým, že iné záväzky ani výdavky neuviedol. Z listín predložených žalobcom (dáta dopytu
do úverového registra) súd zistil, že žalovaný mal v čase poskytnutia úveru 6 existujúcich splátkových

úverov s mesačnou splátkou 116,- eur, 35,- eur, 34,- eur, 127,- eur, 90,- eur, 27, - eur, spolu 429,- eur,
a jeden nesplátkový úver s rámcom 875,- eur (mesačná splátka 26,25 eur).

15. Súd právne vec posúdil podľa nasledovných ustanovení:

16. Podľa ust. § 1 ods. 2 veta prvá z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ) spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

17. Podľa ust. § 2 písm. a), b) a d) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,

d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

18. Podľa ust. § 7 ods. 1 a 2 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo

pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,
na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne
aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné
a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie

je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

19. Podľa ust. § 7 ods. 17 ZoSÚ veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery

a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a
b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.

20. Podľa ust. § 7 ods. 20 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a

pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.21. Podľa ust. § 7 ods. 21 ZoSÚ na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver sa použijú tieto položky:
a) čistý príjem spotrebiteľa,

b)nákladynazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť,
c) výška splátky spotrebiteľského úveru a
d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

22. Podľa ust. § 7 ods. 28 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a
pobočka zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 20 použiť dostatočné, primerané a
aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa
a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške
celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o
príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných

zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm.
a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len
na splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa
odseku 20, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni, a to
prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka

a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred
získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať spotrebiteľský úver. Náklady na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu
povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom
a na príjem spotrebiteľa.

23. Podľa ust. § 11 ods. 2 ZoSÚ ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom

bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení
§ 7 ods. 20 až 43.

24. Podľa ust. § 17 ods. 1 ZoSÚ (účinného ku dňu postúpenia pohľadávky) práva vyplývajúce zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak
prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku

alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

25. Podľa ust. § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá

zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú

ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

26. Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa
má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacovod omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva.

27. Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o
zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutí
určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

28. Podľa ust. § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu

dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

29. Podľa ust. § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

30.Podľaust.§39Občianskehozákonníkaneplatnýjeprávnyúkon,ktorýsvojímobsahomaleboúčelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

31. Podľa ust. § 92 ods. 8 z. č. 483/2001 Z. z. o bankách (účinného v čase postúpenia pohľadávky)
ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako

90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre
postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá

pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo
banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky
uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri

postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

32. Podľa čl. 8 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS („Smernica“) členské štáty zabezpečia,
že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných
informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do

príslušnej databázy.

33. V tejto súvislosti Súdny dvor Európskej únie v rozsudku vo veci C-565/12, LCL Le Crédit
Lyonnais proti Fesihovi Kalhanovi z 27.3.2014 uviedol, že je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery
nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity spotrebiteľa a aby členské štáty

vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a stanovili potrebné opatrenia na
sankcionovanie veriteľov, ktorí sa takého správania dopustia. Cieľom uvedenej úpravy je zabezpečiť
účinnú ochranu spotrebiteľov pred nezodpovedným uzatváraním zmlúv o úvere, ktoré prekračujú ich
finančné možnosti a mohli by viesť k ich platobnej neschopnosti.

34. Súdny dvor Európskej únie v rozsudku vo veci C-449/13, CA Consumer Finance/Ingrid Bakkaus,
Charline Bonato, rod. Savary, Florian Bonato z 18.12.2014 uviedol, vykladajúc Článok 8 Smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 okrem iného to, že poskytovateľ úveru
musí v každom jednotlivom prípade s prihliadnutím ku konkrétnym okolnostiam zvážiť, či sa jedná o
príslušné informácie a či sú tieto informácie dostatočné pre posúdenie úveruschopnosti spotrebiteľa.

V tomto ohľade sa dostatočnosť uvedených informácií môže líšiť podľa okolností, za ktorých dôjde k
uzavretiu úverovej zmluvy podľa osobnej situácie spotrebiteľa alebo podľa čiastky úveru uvedenej v
tejto zmluve. Toto posúdenie je možné vykonať pomocou dokladov o finančnej situácii spotrebiteľa,
ale nie je možné vylúčiť, aby poskytovateľ úveru zohľadnil prípadne skôr získané znalosti o finančnejsituácii záujemcu o úver. Avšak len ničím nepodložené prehlásenia spotrebiteľa nemôžu byť samé o
sebe kvalifikované ako dostatočné, pokiaľ nie sú podopreté žiadnymi dokladmi.

35. V predmetnej veci je nepochybné, že právny vzťah medzi žalobcom (právnym predchodcom) a
žalovaným je od svojho vzniku zmluvným vzťahom medzi spotrebiteľom a dodávateľom, čo vyplýva aj
z uzatvorenej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“.

36. Predmetom konania je nárok žalobcu o zaplatenie sumy 800,88 eur s príslušenstvom. Žalobca

odvodzuje svoje právo od zmluvy, ktorú žalovaný uzatvoril s VÚB, a.s., Bratislava, teda bankou
poskytujúcou úvery na základe bankovej licencie. Túto pohľadávku voči žalovanému mal získať na
základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok a Žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 7.3.2024.

37. Podmienkou platného postúpenia pohľadávky vyplývajúcej z predmetnej zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru v zmysle ust. § 17 ZoSÚ je, že sa postupuje pohľadávka po konečnom

termíne splatnosti alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred týmto termínom. Na druhej strane,
postúpenie pohľadávky v rozpore s citovaným ustanovením má za následok neplatnosť zmluvy o
postúpení pohľadávky z úverovej zmluvy, z ktorého dôvodu nemôže byť žalobca v spore aktívne vecne
legitimovaný.

38. Pokiaľ ide o termín konečnej splatnosti úveru, z uzavretia zmluvy dňa 11.5.2018 a zo splatnosti úveru
po 96 mesiacoch je zrejmé, že v čase postúpenia pohľadávky dňa 7.3.2024 termín konečnej splatnosti
úveru ešte nenastal.

39. Následne súd skúmal, či došlo k predčasnému zosplatneniu úveru a či bola riadne zisťovaná bonita

žalovaného pred uzavretím zmluvy.

40. Najvyšší súd SR napr. v uznesení sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.1.2024 uviedol:
„Dovolací súd uvádza, že pre spotrebiteľské vzťahy, ktorým je i ten v prejednávanej veci môže veriteľ
žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky až najskôr po uplynutí troch

mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej
ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (§ 53 ods. 9). V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok
zákonodarca v § 53 ods. 9 OZ zavádza nové pravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ (v postavení
dodávateľa) môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok,
že uplynuli 3 mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky a že upozornil dlžníka (v postavení

spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva
veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že veriteľ v uvedenej lehote
pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez takéhoto včasného
upozornenia je uplatnenie neúčinné. Z § 565 veta druhá Občianskeho zákonníka vyplýva iba to, že
veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti

najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). V prípade, ak zo strany veriteľa
dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods.
9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne
špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh.“ (podobne aj sp.

zn. 5Cdo/188/2023, sp. zn. 5Cdo/197/2022).

41. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.6.2024 uviedol:
„V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok zákonodarca v § 53 ods. 9 OZ zavádza nové
pravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ (v postavení dodávateľa) môže požadovať splnenie celého dlhu

pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok, že uplynuli 3 mesiace od omeškania so zaplatením
príslušnej splátky, a že upozornil dlžníka (v postavení spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na
uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 OZ je teda podmienená tým, že
veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez
takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné. Z ustanovenia § 565 veta druhá OZ vyplýva

iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do
splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 OZ). V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu
úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platnýúkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v
lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre
ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh. Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu

identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením
akej sumy zabráni zosplatneniu úveru (porovnaj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/149/2021).
Je to podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma
sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver
zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého

úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený. Tieto
skutočnosti neboli rozhodnutiami súdov nižších inštancií vzaté do úvahy.“

42. Zároveň súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/36/2020 zo dňa
15.12.2020 (uverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 1/2021), ktorý sa vo vzťahu k
doručovaniu právnych úkonov vyjadril nasledovne:

„Z povahy ustanovenia § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ide o kogentné ustanovenie,
ktoré nepripúšťa odchylnú dohodu zmluvných strán v podobe fikcie doručenia. Právna konštrukcia
doručovania upravená týmto ustanovením totiž zabezpečuje spravodlivé vyvažovanie záujmov
zmluvných strán. Adresátovi právneho úkonu poskytuje možnosť oboznámiť sa s obsahom právneho
úkonu a taktiež istotu, aby účinky daného právneho úkonu nenastali bez toho, že mu to nebolo

umožnené. Subjekt realizujúci právny úkon má na druhej strane istotu, že doručovaný právny úkon
sa stane právne perfektným a vyvolá zamýšľané právne následky aj v prípade, že sa adresát vyhýba
prevzatiu zásielky, príp. zmarí jej doručenie hoci i z nedbanlivosti (napr. zmenou doručovacej adresy
bez oznámenia tejto skutočnosti druhej zmluvnej strane). Tu je potrebné poukázať práve na požiadavku
právnej istoty na strane adresáta, aby sa mohol s prejavom vôle oboznámiť, ale zároveň sa chráni

aj právna istota odosielateľa v tom zmysle, že ak sa adresát mal možnosť (príležitosť) oboznámiť s
prejavom vôle, ale sa tak nestalo, prejav vôle sa považuje za účinný. Pritom nie je podstatné, či sa
adresát s obsahom zásielky aj skutočne oboznámil. Je potrebné si však uvedomiť, že v prípade sporu o
doručení písomnosti bude dôkazné bremeno o doručení zaťažovať odosielateľa. Je preto vhodné, aby
odosielateľ vhodným spôsobom doručenie zásielky adresátovi zdokumentoval, resp. ju vedel relevantne

preukázať.“

43. V kontexte vyššie uvedeného súd uzatvára, že veriteľ v upomienke zo dňa 26.5.2022 presne
nešpecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh, a ani
vo výzve zo dňa 15.7.2022 nešpecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne úver

zosplatnil. Nemohlo tak dôjsť k právnym účinkom vyhlásenia o mimoriadnej splatnosti pre rozpor s ust.
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, teda k predčasnému zosplatneniu úveru. Vo vzťahu k preukázaniu
doručovania podania prostredníctvom obyčajnej listovej zásielky súd poukazuje na to, že len samotné
preukázanie podania listiny na poštovú prepravu ešte neznamená, že žalovaný mal možnosť sa s jej
obsahom oboznámiť. Pre preukázanie uvedeného je potrebné, aby žalobca preukázal to, že listina

vôbec došla do dispozičnej sféry žalovaného (najčastejšie je uvedené preukázané buď doručenkou
alebo kópiou vrátenej listovej zásielky neprevzatej spotrebiteľom ani v odbernej lehote). Za pomoci
poštového podacieho hárka žalobca je spôsobilý preukázať len to, že jeho právny predchodca na pošte
zásielku adresovanú žalovanému podal, ale tento hárok nemôže slúžiť ako dôkaz o doručení zásielky
žalovanému. Z uvedeného teda vyplýva, že nositeľnom dôkazného bremena o možnosti žalovaného

oboznámiť sa s obsahom podania je žalobca. Doručenie upomienky zo dňa 26.5.2022 žalovanému
preukazoval žalobca podacím hárkom (navyše nedatovaným), ktorý ako dôkaz nemohol obstáť.

44. Vzhľadom na vyššie uvedené nároky, ktoré na dodávateľa kladie únijné právo a s poukazom na
ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní preukázanie skúmania bonity

klienta žalobcom. Bolo teda na žalobcovi, aby preukázal, že jeho právny predchodca ako veriteľ bonitu
žalovaného náležite skúmal, že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ. Ak veriteľ
nekonal s odbornou starostlivosťou, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
(„zosplatnenie“) spotrebiteľského úveru. Zároveň hrubé porušenie povinnosti posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver má za následok, že poskytnutý

spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 2 veta druhá ZoSÚ). Zákon o
spotrebiteľských úveroch vymedzuje hrubé porušenie povinnosti skúmať bonitu spotrebiteľa alternatívne
dvomi kategóriami porušenia povinností veriteľa: prvú tvoria povinnosti uvedené v ust. § 11 ods. 2 veta
tretia ZoSÚ a druhú povinnosti stanovené v § 7 ods. 20 až 43 ZoSÚ.45. Vo vzťahu k splneniu si povinnosti skúmať bonitu spotrebiteľa ako najdôležitejšej predzmluvnej
povinnosti veriteľa žalobca predložil žiadosť o úver, zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru,

odpovede zo sociálnej poisťovne, údaje k záväzkom z úverového registra, s tým, že pokiaľ ide o príjem
žalovaného, vychádzal z údajov uvedených žalovaným, keď príjem overoval dopytom do Sociálnej
poisťovne. V rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb zobral do úvahy životné
minimum spotrebiteľa (dôvodiac, že žalovaný neuviedol v žiadosti žiadne vyživované dieťa a rodinný
stav uviedol slobodný).

46. Zisťovanie skutočných výdavkov žalovaného na živobytie však nemožno bez ďalšieho nahrádzať
údajom o životnom minime. Uvedené svedčí o ignorovaní zákonnej povinnosti dodávateľa úverových
produktov na finančnom trhu. Z ust. § 7 ods. 28 posledná veta ZoSÚ vyplýva, že náklady na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu
povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom

anapríjemspotrebiteľa,niesatejtozákonnejpovinnostizbaviťodkazomnaživotnéminimum,nakoľkoto
nie je ratio zákona a tento postup nezohľadňuje individuálnosť životnej situácie toho ktorého spotrebiteľa
a jeho rodiny. Účel zákonom uloženej povinnosti posudzovať bonitu spotrebiteľa môže byť naplnený
nepochybne len vtedy, ak veriteľ posudzuje konkrétne okolnosti týkajúce sa konkrétneho spotrebiteľa.
To je zrejmé aj z povahy ostatných položiek, ktoré musí veriteľ podľa § 7 ods. 21 ZoSÚ vyhodnocovať

pri výpočte ukazovateľa bonity: čistý príjem spotrebiteľa [písm. a)], výška splátky spotrebiteľského úveru
[písm. c)] a peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa [písm. d)]. Niet žiadneho rozumného dôvodu,
aby sa zo 4 položiek výpočtu len tri týkali konkrétneho spotrebiteľa a štvrtá [náklady spotrebiteľa - písm.
b)] bola neadresná. Preto ak má veriteľ použiť aktuálne informácie o nákladoch spotrebiteľa podľa ust. §
7 ods. 21 písm. b) ZoSÚ, vyžaduje sa od neho zisťovanie individuálnych okolností týkajúcich sa nákladov

konkrétneho žiadateľa o spotrebiteľský úver. Takto formulovanú povinnosť veriteľ zjavne nesplní tým, ak
do svojich výpočtov preberie všeobecný údaj, akým je údaj o životnom minime.

47. Z údajov z úverového registra bolo veriteľovi zrejmé, a to napriek deklarovaným údajom žalovaného
o žiadnych výdavkoch v žiadosti o úver, že žalovaný má ďalšie záväzky, spolu v sume 455,25 eur.

Podľa názoru súdu, ak žalovaný za danej situácie žiadal právneho predchodcu žalobcu o spotrebiteľský
úver, dôraz na skúmanie výdavkov musí osobitne zodpovedať odbornej starostlivosti, aby sa spotrebiteľ
nedostal do dlhovej (úverovej) špirály. Veriteľ však skutočné výdavky žalovaného na živobytie nezisťoval
(ale nekriticky odkazoval na sumu životného minima), následne ani nevyhodnotil a ani neoveril
informácie o bonite klienta, z ktorých by bol schopný zistiť objektívny obraz o žiadateľovej finančnej

situácii. Postup veriteľa bol iba formálny a nezodpovedal odbornej starostlivosti.

48. Postup právneho predchodcu žalobcu nenaplnil účel predpokladaný ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ,
ktorého dôsledkom je, že veriteľ nebol oprávnený požadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru a že uzatvorená zmluva je postihnutá sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti.

49. V prejednávanej veci pohľadávka z predmetnej zmluvy bola postúpená na žalobcu bez toho, aby
sa stala splatnou pred termínom postúpenia, a preto nebola preukázaná výnimka zo zákazu prevodu
práv vyplývajúcich zo zmluvy na tretiu osobu v zmysle ust. § 17 ZoSÚ. Z uvedeného dôvodu postúpenie
pohľadávky na žalobcu je v rozpore s vyššie citovaným zákonom, a preto je tento právny úkon v zmysle

ust. § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný.

50. Aj v súlade s ust. § 92 ods. 8 z. č. 483/2001 Z. z. o bankách na inú osobu je možné postúpiť
iba pohľadávku, ktorá je splatná, resp. časť pohľadávky, ktorá je splatná. Možno konštatovať, že táto
podmienka v danom prípade nebola splnená.

51. Z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní pre neplatnosť postúpenia
pohľadávky, súd žalobu zamietol.

52. Na záver súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sporovej

strany, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jej práv. V tejto súvislosti súd upriamuje
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/218/2010, podľa ktorého obsah práva na spravodlivý
súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať
pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskejrepubliky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na
spravodlivýsúdnyprocesneznamenáaniprávonato,abybolúčastníkkonaniapredvšeobecnýmsúdom

úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).
Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý
súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali

alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97,
II. ÚS 251/03).

53. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať
odpoveďnavšetkyotázkynastolenéstranamisporu,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do

všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď
na každú jednu poznámku, či pripomienku, ktorú strany sporu nastolili. Je však nevyhnutné, aby bolo
reagované na podstatné a relevantné argumenty strán sporu. Preto súd postupujúc podľa tejto zásady,
v odôvodnení hodnotil to, čo malo pre rozhodnutie veci podstatný význam a na ďalšiu argumentáciu
žalobcu nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

54.Týmtorozhodnutímsakonaniekončí,apretosúdrozhodolpostupompodľaust.§262ods.1C.s.p.aj
o nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 255 ods. 2 v spoj. § 256 ods. 1 C.s.p., t. j. podľa úspešnosti
v spore. Žalobca si žalobou uplatnil nárok na zaplatenie sumy 960,88 eur s prísl., úspešný bol v časti čo
do zastavenia konania, ktoré procesne zavinil žalovaný úhradami po podaní žaloby, a vo zvyšnej časti

bol neúspešný. Potom podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech žalobcu v rozsahu 16,65%
a hrubý úspech žalovaného v rozsahu 83,35% (100% - 16,65%), a tým daný čistý úspech žalovaného
v rozsahu 66,7%. Nakoľko žalovanému preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol o
tom, že mu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to
v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(označeniesúdu,ktorémujeurčené,ktohorobí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.