Rozsudok · Zodpovednosť za škodu · Judgement

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 81C/12/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123416151
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Mišúnová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:6123416151.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Dagmar Mišúnovou v právnej veci žalobkyne: Náhradné vozidlo,

s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpená: ADVOKÁTI Müller § Dikoš,
s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 36 864 455 proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa,
a.s. Vienna Insurance Group so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava-Staré Mesto, IČO: 00 585 441, o
zaplatenie 85,85 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni 85,85 eur a úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne
zo sumy 85,85 eur od 22.05.2023 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyňa m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú náhradu
trov konania je žalovaná povinná zaplatiť žalobkyni do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov
konania, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala proti žalovanej zaplatenia 85,85 eur a úroku z omeškania
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 85,85 eur od 22.05.2023 do zaplatenia. Uviedla, že dňa 03.04.2023
došlo v Považskej Bystrici k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle,
ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol A. B., IČO 46 692 037, so sídlom Mojtín 70, 020 72
Mojtín (ďalej len „poškodený“). K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne

poisteného u žalovanej. Poškodený nechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania jeho
opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného
prostriedku č. 441/2023 zo dňa 20.04.2023, na základe ktorej prenajala žalobkyňa poškodenému
náhradné motorové vozidlo. Nájom náhradného vozidla trval od 20.04.2023 do 24.04.2023 po dobu
zotrvania poškodeného vozidla v autoservise, až do ukončenia opravy a doručenia krycieho listu
poisťovňou, po ktorú nemohol poškodený s motorovým vozidlom nijakým spôsobom pre vznik škody
na ňom disponovať. Po dobu trvania nájmu nemal poškodený k dispozícii iné motorové vozidlo a

nájom náhradného motorového vozidla bol pre neho nevyhnutný. Po ukončení doby trvania nájmu
náhradného vozidla vystavila žalobkyňa poškodenému faktúru č. 4672023 splatnú dňa 09.05.2023 na
sumu 445,85 eur bez DPH za 5 dní, t.j. dobu užívania náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume bol
zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná suma
predstavovalanákladynanájomnáhradnéhovozidla,zaktorýchnáhradunesiezodpovednosťpoistenec
žalovanej. Poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanej titulom jeho nároku
na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu. Započítaním

pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobkyne
voči poškodenému vyplývajúcou z vyššie uvedenej faktúry v zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 24.04.2023 vznikla voči žalovanej pohľadávka vo výške 445,85 eur bez DPH,
ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanej. Žalobkyňa vyzvala žalovanú na náhradu nákladovúčelne vynaložených na nájom náhradného vozidla, ktorá pohľadávka mu bola postúpená poškodeným.
Žalovaná dňa 09.05.2023 poskytla žalobkyni poistné plnenie vo výške 360,- eur. Žalovaná postupovala
v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami a poistné plnenie krátila nedôvodne a na základe

svojvoľných výpočtov. Vzhľadom k tomu, že žalovaná neposkytla žalobkyni poistné plnenie v rozsahu
zodpovedajúcom pohľadávke žalobkyne titulom náhrady škody vo forme účelne vynaložených nákladov
na náhradné vozidlo používané poškodeným po dobu nemožnosti užívania poškodeného motorového
vozidla v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovanej, je žalobkyňa aktívne vecne
legitimovaná na podanie žaloby na zaplatenie dlžnej sumy predstavujúcej rozdiel medzi nákladmi na

nájom náhradného vozidla vyplývajúcimi z vyššie uvedenej faktúry a poskytnutým poistným plnením
zo strany žalovanej. S poukazom na vyššie uvedené sa žalovaná dostala do omeškania s poskytnutím
poistnéhoplneniažalobkyniakopostupníkovivcelosti,ktorébolapovinnáposkytnúťžalobkyninajneskôr
do 19.05.2023 podľa ust. § 11 ods. 7 zákona o PZP. Žalovaná skončila šetrenie poistnej udalosti dňa
04.05.2023 podľa oznámenia o poistnom plnení. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne v obdobných
súdnych sporoch ustálila súdna prax, v zmysle ktorej zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to, že

došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne
vynaložených na prenájom náhradného vozidla voči žalovanej tak zostáva zachovaný, zmenila sa len
osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Dlžníkom v tomto prípade je práve
žalovaná, nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry a teda aj
k vzniku škody (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.03.2020, sp. zn. 8Co/24/2020-133,

uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.01.2018, sp. zn. 3Cob/220/2017, rozsudok Krajského
súdu v Žiline zo dňa 25.07.2019, sp. zn. 14Cob/55/2019, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa
25.09.2019 sp. zn. 13Cob/49/2019 a rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.05.2019, sp. zn.
9Co/300/2018). Poškodený sa dostal do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo
za jeho poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej poistencom žalovaného, a teda

tento stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia. Ujma poškodeného spočívala v tom, že
poškodený vynaložil náklady za nájom náhradného vozidla, k zapožičaniu ktorého bol poškodený
donútený práve vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú nespôsobil a uplatňovaná náhrada nákladov
za používanie náhradného motorového vozidla len reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu
poistnej udalosti svoje motorové vozidlo používať. Od poškodeného nemožno spravodlivo očakávať,

že po dobu, po ktorú sa jeho poškodené vozidlo nachádza v autoservise, zmení svoj životný štýl v
tom smere, že namiesto auta začne cestovať pešo, bicyklom alebo prostriedkami hromadnej dopravy,
a preto mu nemožno vytknúť, že si od žalobcu prenajal náhradné vozidlo. Užívanie prenajatého
náhradného vozidla počas celej fakturovanej doby bolo v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou
poistnou udalosťou. Jediným zásadným kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu

náhradnéhomotorovéhovozidlajedoručenieoznámeniaoukončenílikvidáciepoistnejudalostiapoukaz
finančných prostriedkov, ak na ne vzniká nárok, oprávnenému (napr. rozhodnutie Krajského súdu v
Bratislave, sp. zn. 1Cob/85/2015). Dojednané nájomné, vrátane poplatku za pristavenie a prevzatie
náhradného vozidla, ako dôvodí i súdna prax, predstavujú skutočnú škodu, právo na náhradu ktorej
bolo platne postúpené na žalobcu (napr. rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa 22.11.2017, sp. zn.

13Cob/110/2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 24.09.2019, sp. zn. 11Co/187/2019); boli
poškodeným nutne a účelne vynaložené, keďže boli vynaložené v súvislosti s tým, že poškodený fakticky
nemohol užívať vlastné motorové vozidlo počas toho, ako sa nachádzalo v autoservise. Poškodený
si prenajal porovnateľné vozidlo s poškodeným motorovým vozidlom nemajúc v zmysle súdnej praxe
povinnosť vyhľadávať najvýhodnejšiu ponuku (napr. rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa

06.06.2017, sp. zn. 27Cb/39/2012, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.05.2015, sp. zn.
2Cob/134/2014, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa 12.12.2018, sp. zn. 13Cob/116/2018). Pre
prípad vzniku pochybností ohľadom nároku na zaplatenie úrokov z omeškania poukázala na právny
názor a závery Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovené v Náleze Ústavného súdu SR zo dňa
14.10.2021, sp. zn. III. ÚS 309/2020-33, ktorým bol zrušený Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa

22.11.2018, sp. zn. 3 Cdo 145/2017. Ústavný súd SR sa v odôvodnení predmetného nálezu zaoberal
otázkou povinnosti poisťovne zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu,
konkrétne podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP. Právny názor dovolacieho súdu o tom, že povinnosť zaplatiť
úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a
že žalovaná by sa do omeškania mohla dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti uloženej jej

právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobkyni súdom priznanú náhradu škody, vyhodnotil Ústavný súd
SR ako neakceptovateľný. Tým zároveň zaujal zjednocujúce stanovisko vo vzťahu k výkladu ustanovení
§ 11 ods. 6, 7 a 8 zákona o PZP v spojení s legislatívou Európskej únie. Rovnakým spôsobom rozhodol
Ústavný súd SR nálezmi vo veciach sp. zn. III. ÚS 214/2020 a III. ÚS 215/2020.2. Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa k žalobe pripojila: Zmluvu o nájme č. 441/2023 zo
dňa 20.04.2023, Protokol o prenájme náhradného vozidla č. 441/2023, Čestné prehlásenie zo dňa

24.04.2023, Potvrdenie o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu zo dňa 24.04.2023,
Faktúru č. 4672023 zo dňa 24.04.2023, Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 24.04.2023, Oznámenie
o postúpení pohľadávky zo dňa 24.04.2023, List – Uplatnenie náhrady škody z postúpenej pohľadávky
zo dňa 24.04.2023, Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 05.05.2023 a Potvrdenie o platbe.

3. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Namietala nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne.
Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 24.04.2023 možno považovať za absolútne neplatný
právny úkon z dôvodu obchádzania zákona podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Na základe
jednotlivých okolností prípadu považovala za dostatočne preukázané, že žalobkyňa používa zmluvu o
postúpení pohľadávky a dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok ako prostriedky na obchádzanie
hmotnoprávnych ustanovení § 4 ods. 2 písm. b) a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom

zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon o PZPO v spojení s § 442 ods. 1 Občianskeho
zákonníka), na ktoré sa paradoxne napr. v jej podaní označenom ako „Uplatnenie náhrady škody z
postúpenej pohľadávky" zo dňa 24.04.2023 aj odvoláva. Zákonné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je z hľadiska jeho podstaty poistením zodpovednosti za

škody, ktorého všeobecná úprava je obsiahnutá v ust. § 822 a nasl. Občianskeho zákonníka a ktorého
podstata spočíva v tom, že žalovaná plní poškodenému z titulu existencie jeho záväzku vyplývajúceho
muzpoistnejzmluvyuzatvorenejmedzižalovanouaškodcom(t.j.žalovanáplníprimárnepoškodenému
z titulu existencie jej záväzku voči škodcovi), pričom podľa ust. § 823 Občianskeho zákonníka samotný
poškodený voči poisťovateľovi vo všeobecnosti priamo nárok na náhradu škody nemá, ak osobitné

predpisy neustanovujú inak. V prípade povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sú však podmienky, za ktorých sa môže aj poškodený
domáhať nároku na náhradu škody priamo voči poisťovateľovi osobitne stanovené v §4 ods. 2 písm.
b) a §15 ods. 1 zákona o PZP, pričom tieto ustanovenia treba samozrejme vykladať aj v súlade so
zásadou náhrady skutočnej škody vyjadrenej v § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na to, aby teda

poškodenému vznikol podľa hmotného práva v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla nárok na
náhradu škody priamo aj voči žalovanej ako poisťovateľovi je potrebné, aby poškodený žalovanej
ako poisťovateľovi preukázal vznik reálnej ujmy v jeho majetkovej sfére v súvislosti s prenájmom
náhradného vozidla (t. j. reálny úbytok majetkových hodnôt v súvislosti s prenájmom náhradného
vozidla). Teda až po tom, čo by poškodený u žalovanej ako poisťovateľa uplatnil a preukázal nárok

na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, by poškodenému vznikol nárok
domáhať sa náhrady škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla priamo voči žalovanej ako
poisťovateľovi, ktorý by bolo možné aj platne postúpiť zmluvou o postúpení pohľadávky na iný subjekt.
V zmysle vyššie citovaných ustanovení § 4 ods. 2 písm. b) a § 15 ods. 1 zákona o PZP a v spojení
so zásadou náhrady skutočnej škody vyjadrenej v § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka je teda

zrejmé, že na to, aby poškodenému voči žalovanej ako poisťovateľovi vôbec vznikol zákonný nárok
na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla je v prvom rade nevyhnutné, aby zo
strany poškodeného došlo k reálnemu vynaloženiu peňažných prostriedkov v súvislosti s prenájmom
náhradného vozidla, t. j. je nevyhnutné preukázať ujmu v majetkovej sfére poškodeného v súvislosti s
prenájmom náhradného vozidla. Poukázala na to, že pojem „skutočná škoda" sa dlhodobo interpretuje

tak, že musí ísť o zmenšenie majetkového stavu poškodeného (R 55/1971), či iné znehodnotenie
existujúceho majetkového stavu poškodeného (R 28/2007). Nepostačuje zvýšenie pasív. Ak dlžník
nezaplatil dlžnú čiastku svojmu veriteľovi, nemôže úspešne uplatniť nárok na ich náhradu z titulu
zodpovednej tretej osoby za škodu, pretože mu škoda zatiaľ nevznikla, samotná existencia pohľadávky
veriteľa voči dlžníkovi ani súdne rozhodnutie o povinnosti dlžníka zaplatiť dlh nie je totiž skutočnou

škodou ani ušlým ziskom (citované z Števček, M., A., Bajánkovä. J., Fečik, M., Sedlačko, F.. Tomaškovič,
M. a kol, Občiansky zákonník I. §1-450. Komentár. Praha :CH. Beck, 2015, s. 1494). Najvyšší súd
Českej republiky v súvislosti s vyššie uvedeným napr. v jeho uznesení zo dňa 07.02.2007, spis. zn. 25
Cdo 2744/2006 uviedol, že len samotná suma, ktorú poškodený dlhuje svojmu veriteľovi z titulu nájmu
náhradného vozidla, nie je ujmou, ktorá by už nastala v jeho majetkovej sfére. Povinnosť poškodeného

ako dlžníka zaplatiť dlh svojmu veriteľovi vznikla z jeho záväzku zo zmluvy o nájme náhradného vozidla
a pokiaľ nebola splnená (dlh zaplatený), majetkový stav poškodeného sa o túto hodnotu neznižuje.
To platí aj v situácii, keď už bolo o platobnej povinnosti poškodeného voči jeho veriteľovi rozhodnuté
súdom. Rozhodujúce je to, že dlh nebol splnený (citované z Fekete, 1.: Občiansky zákonník, Veľkýkomentár, 1. diel, Bratislava: Eurokódex 2011, s. 1157). V zmysle vyššie citovaného je teda zrejmé,
že poškodenému môže v súlade so zásadou náhrady skutočnej škody vyplývajúcej z § 442 ods. 1
Občianskeho zákonníka v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vzniknúť skutočná škoda len v

prípade, pokiaľ poškodený ako nájomca prenajímateľovi faktúru za prenájom náhradného vozidla riadne
uhradí (či už bankovým prevodom alebo v hotovosti). Poškodenému môže v súvislosti s prenájmom
náhradného vozidla vzniknúť skutočná škoda len v prípade, ak záväzok poškodeného vyplývajúci z
faktúry za prenájom náhradného vozidla zanikne riadnym splnením (solúciou) podľa § 559 Občianskeho
zákonníka. Len v prípade ak záväzok poškodeného vyplývajúci z faktúry za prenájom náhradného

vozidla zanikne jeho riadnym splnením podľa § 559 Občianskeho zákonníka, môže byt' realizovaný
hospodársky účel (kauza) zmluvy o nájme náhradného vozidla, ktorým je poskytnutie služby (prenájom
náhradného vozidla) za peniaze (nájomné). V prípade samotnej škody na motorovom vozidle je situácia
iná, nakoľko skutočná škoda tu v zásade poškodenému vzniká už v okamihu poškodenia či zničenia
motorového vozidla a výšku skutočnej škody tu predstavujú majetkové hodnoty, ktoré je potrebné
vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu. Pri určení výšky skutočnej škody na veci

sa zásadne vychádza z ceny veci v čase poškodenia (§ 443 OZ) a nahradená má byt' ujma, ktorá
spočíva v zmenšení majetkového stavu poškodeného, pričom zmenšením majetkového stavu je už
samotnépoškodenieveci(citovanézFekete,1.:Občianskyzákonník,Veľkýkomentár,1.diel,Bratislava:
Eurokódex 2011, s. 1153, 1155). V prípade samotného poškodenia motorového vozidla je teda situácia
iná, nakoľko poškodenému tu voči žalovanému ako poisťovateľovi v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) a § 15

ods. 1 zákona o PZP v spojení s § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka vzniká nárok na náhradu škody
spočívajúcej v poškodení motorového vozidla už po tom, čo si poškodený u žalovanej ako poisťovateľa
uplatní nárok na náhradu škody v súvislosti s poškodením motorového vozidla a následne na základe
obhliadky (resp. viacerých obhliadok) motorového vozidla poisťovateľ prostredníctvom spolupracujúcej
externej spoločnosti zdokumentuje rozsah poškodení motorového vozidla. Výška škody v súvislosti s

poškodením motorového vozidla je potom následne vyčíslená doručením faktúry za opravu motorového
vozidla zo strany príslušného autoservisu žalovanému ako poisťovateľovi, pričom autoservis je v
zásade len platobným miestom (resp. miestom plnenia záväzku žalovanej voči poškodenému), na
ktoré následne žalovaná ako poisťovateľ hradí náklady spojené s opravou motorového vozidla. V
prípade prenájmu náhradného vozidla je však situácia iná, nakoľko pokiaľ poškodenému vznikol voči

prenajímateľovi dlh v dôsledku prenájmu náhradného vozidla, tak poškodenému tu vzniká škoda až
v okamihu, kedy je táto dlžná suma poškodeným uhradená, nakoľko dokiaľ poškodený túto dlžnú
sumu prenajímateľovi neuhradí, tak mu žiadna škoda nevznikla, nakoľko nedošlo k úbytku majetkových
hodnôt poškodeného v súvislosti s nájmom náhradného vozidla. Teda až v prípade, ak poškodený
uhradí prenajímateľovi dlžnú sumu za prenájom náhradného vozidla, a u poisťovateľa následne uplatní

a preukáže vynaloženie týchto nákladov v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, mu vzniká
voči poisťovateľovi nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, ktorý by
následne bolo možné aj platne postúpiť na iný subjekt. V danom prípade si však poškodený u žalovanej
ako poisťovateľa nikdy neuplatnil nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného
vozidla a poškodený tak žalovanému ako poisťovateľovi ani nikdy nepreukázal úhradu faktúry za

prenájom náhradného vozidla č. 4672023 zo dňa 24.04.2023 (napr. doložením potvrdenia o bankovom
prevode či dokumentu z elektronickej registračnej pokladnice v prípade platby za prenájom náhradného
vozidla v hotovosti). Namiesto toho bezprostredne po tom, čo mal byt' dňa 24.04.2023 prenájom
náhradného vozidla ukončený, bola toho istého dňa t. j. 24.04.2023 medzi žalobkyňou a poškodeným
uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávky a dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok. Žalobkyňa

následne prostredníctvom e-mailovej komunikácie zo dňa 27.04.2023 požadovala od žalovanej úhradu
nájomného za prenájom náhradného vozidla poškodenému v celkovej výške 445,85 eur bez DPH. V
danom prípade teda neboli splnené zákonné podmienky na vznik nároku poškodeného na náhradu
škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla voči žalovanej ako poisťovateľovi, ale žalobkyňa
sa na základe zmluvy o postúpení pohľadávky a dohody o započítaní vzájomných pohľadávok zo

dňa 24.04.2023 usiluje od žalovanej ako poisťovateľa získať plnenie, na ktoré nemá žiadny zákonný
nárok. Účelom uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky a účelom uzatvorenia dohody o započítaní
vzájomných pohľadávok zo dňa 24.04.2023 bolo vylúčenie resp. obídenie všeobecne záväzných
pravidiel vyplývajúcich z § 4 ods. 2 písm. b) a § 15 ods. 1 zákona o PZP v spojení s § 442 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Žalovaná považuje za nesprávne a zavádzajúce tvrdenie žalobkyne, že

aktívnu vecnú legitimáciu mala v obdobných súdnych sporoch ustáliť súdna prax, nakoľko aktívna vecná
legitimácia žalobkyne v obdobných súdnych sporoch nebola potvrdená žiadnou z najvyšších súdnych
autorít Slovenskej republiky. Otázku aktívnej vecnej legitimácie v sporoch vedených na rovnakom
alebo podobnom skutkovom základe nemožno v žiadnom prípade považovať za vyriešenú a ustálenú.V tejto súvislosti poukázala napr. aj na rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.06.2024, č. k.
8Co/46/2024-362 (bod 20. tohto rozhodnutia). Nesúhlasila s argumentáciou žalobkyne, podľa ktorej v
čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky malo dôjsť k úhrade faktúry za prenájom náhradného

vozidla a teda aj k vzniku škody a túto argumentáciu považuje za rozpornú so samotnou podstatou
inštitútu započítania uvedenou v § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore so zásadou
náhradyskutočnejškodyapodstatouaúčelomzákonaoPZP.Samotnýinštitútzapočítaniajeupravenýv
§580a§581Občianskehozákonníka,ktorésazhľadiskasystematickéhočlenenianoriemObčianskeho
zákonníka nachádzajú v šiestom oddiely s názvom „Zánik záväzkov". Inštitút započítania je teda napr.

popri splnení dlhu, ktoré je upravené v § 559 a nasl. Občianskeho zákonníka jeden zo spôsobov, resp.
jedna z foriem zániku záväzkov. Spôsob zániku záväzku započítaním nemožno v žiadnom prípade
stotožňovať so spôsobom zániku záväzku splnením, a samotnú dohodu o započítaní obsiahnutú v bode
5. zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 24.04.2023 nemožno považovať za dohodu o spôsobe úhrady
faktúry za prenájom náhradného vozidla č. 4672023 zo dňa 24.04.2023 poškodeným, či za dohodu o
spôsobe úhrady odplaty za postúpenie pohľadávky žalobkyňou, ale možno ju považovať len za dohodu

o zániku záväzku na zaplatenie faktúry za prenájom náhradného vozidla č. 4672023 zo dňa 24.04.2023
a zániku záväzku na úhradu za postúpenie pohľadávky iným spôsobom ako splnením (obdobný názor
zaujal v skutkovo odlišnej veci napr. aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v jeho rozhodnutí zo dňa
23.08.2023, spis. zn. 4Obdo/30/2022). V odbornej literatúre sa v súvislosti s rozlišovaným medzi
spôsobom zániku záväzkov započítaním a spôsobom zániku záväzkov splnením možno stretnúť s

názorom, že „Započítanie pohľadávok nemožno považovať ako sa to často deje, za nejaký iný spôsob
alebo formu splnenia dlhu, ale za spôsob zániku nesplneného záväzku. pri ktorom naopak dvojité
plnenie odpadá (povinnosť plnil' zaniká), a preto právnu úpravu splnenia dlhu (záväzku) nemožno
analogickypoužiťnazapočítaniepohľadávok."(C.,1..Občianskyzákonník1.Veľkýkomentár,Bratislava:
Eurokódex 2011, s. 1273). Podľa ust . 4 580 Občianskeho zákonníka „Ak veriteľ ci dlžník majú vzájomné

pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak
niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom,
keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie." Už len zo samotného doslovného znenia ust. §
580 Občianskeho zákonníka výslovne vyplýva, že vzájomným započítaním započítavané pohľadávky
(a im zodpovedajúce záväzky) bez ďalšieho zanikajú, a v žiadnom prípade tu nedochádza k žiadnemu

splneniu resp. k úhrade peňažného dlhu. Zo samotnej podstaty veci, že započítanie predstavuje jednu
z foriem zániku nesplnených záväzkov (t. j. záväzkov, ktoré nezanikli tým najprirodzenejším spôsobom
- splnením) je absolútne vylúčené, aby pri započítaní dochádzalo k akémukoľvek splneniu dlhu resp.
k úhrade peňažnej pohľadávky. Nakoľko nesplnený záväzok poškodeného voči žalobkyni vyplývajúci
z faktúry za prenájom náhradného vozidla č. 4672023 zo dňa 24.04.2023 teda zanikol na základe

vzájomného započítania pohľadávok, t. j. iným spôsobom ako splnením resp. reálnym poskytnutím
finančných prostriedkov zo strany poškodeného, tak uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky
nedošlo v žiadnom prípade k úhrade faktúry za prenájom náhradného vozidla zo strany poškodeného
a k vzniku škody na strane poškodeného. Skutočná škoda teda mohla poškodenému v súvislosti s
prenájmom náhradného vozidla vzniknúť len vtedy, ak by záväzok poškodeného vyplývajúci mu z

faktúry za prenájom náhradného vozidla č. 4672023 zo dňa 24.04.2023 zanikol riadnym splnením dlhu
(solúciou), nakoľko inštitút započítania je len právny konštrukt resp. právny fikcia, pri ktorej k žiadnemu
skutočnému plneniu a teda ani ku skutočnému (reálnemu) zmenšeniu majetkovej sféry poškodeného
nedochádza. Nakoľko teda pri započítaní nedochádza k žiadnemu skutočnému plneniu (a majetkový
stav poškodeného sa teda v dôsledku započítania žiadnym spôsobom neznižuje, ako by tomu bolo

bývalovprípade,kebypoškodenýfaktúruzaprenájomnáhradnéhovozidlariadneuhradil),aledochádza
tu len k zániku započítavaných vzájomných pohľadávok a im zodpovedajúcim záväzkom (vrátane
zániku nesplneného záväzku poškodeného uhradiť žalobkyni ako prenajímateľovi nájomné za prenájom
náhradného vozidla), tak poškodený sa fakticky podpisom zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
24.04.2023 dostal do stavu, ako keby bol býval náhradné vozidlo užíval bezplatne. Žalovaná poukázala

na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.06.2017, spis. zn. 4Cob/101/2015, ktorý v
tomto rozhodnutí ako jeden zo zásadných dôvodov nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v
spore o náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla uviedol , že „poškodenému bolo
náhradné vozidlo poskytnuté na základe Zmluvy o poskytnutí náhradného vozidla bezplatne, preto mu
nemohla vzniknúť žiadna škoda.“ Žalobkyňa prostredníctvom webovej stránky D. ponúka poškodeným

pri dopravných nehodách bezplatné zapožičanie náhradného vozidla po dobu opravy poškodeného
vozidla. Nakoľko teda žalobkyňa prostredníctvom webovej stránky D. sľubuje poškodeným dopravnými
nehodami prenájom náhradného vozidla „ bezplatne“, tak táto skutočnosť bez akýchkoľvek pochybností
preukazuje to, že žalobkyňa si je veľmi dobre vedomá toho, že pri započítaní nedochádza k žiadnemuskutočnému plneniu, a teda ani k žiadnej úhrade faktúry za prenájom náhradného vozidla zo strany
poškodeného, a že žalobkyňa teda dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok obsiahnutú v bode
5. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 24.04.2023 (spolu so zmluvou o postúpení pohľadávky

samotnou) používa ako prostriedok na obchádzanie príslušných ustanovení § 4 ods. 2 písm. b) a §
15 ods. 1 zákona o PZP a § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V opačnom prípade totiž, ak by
žalobkyňa ponúkala poškodeným dopravnými nehodami prenájom náhradného vozidla „bezplatne", a
následne by poškodenému po ukončení nájmu vystavila faktúru za prenájom náhradného vozidla, ktorej
úhrady by sa od poškodeného aj reálne domáhala, mohla by žalobkyňa takýmto svojim správaním

naplniť napr. skutkovú podstatu klamlivej reklamy podľa § 45 Obchodného zákonníka. Žalobkyňa tak
v zásade na to, aby „vynulovala“ záväzok poškodeného na úhradu nájomného bez toho, že by jej
poškodený za prenájom náhradného vozidla musel reálne uhradiť čo i len jeden cent, používa dohodu o
započítaní vzájomných pohľadávok a následne v rámci súdneho konania nesprávne a podľa všetkého
aj účelovo tvrdí, že poškodený jej mal faktúru za prenájom náhradného vozidla uhradiť, v dôsledku
čoho mala poškodenému vzniknúť škoda. Právny úkon započítania predstavuje vo všeobecnosti

ekvivalentný právny úkon, pri ktorom vzájomné pohľadávky zanikajú vždy len v rozsahu, v akom sa
kryjú (t. j. na strane každého účastníka dohody o započítaní vzájomných pohľadávok stratu aktív t. j.
pohľadávok kompenzuje v rovnakom rozsahu strata pasív t. j. záväzkov). Pri ekvivalentných právnych
úkonoch je vo všeobecnosti známe, že pri nich nikdy nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku
účastníkov právnych vzťahov (porovnaj napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo

dňa 23.05.2013, spis. zn. IV. ÚS 275/2013).Už len zo samotnej podstaty právneho úkonu započítania
ako ekvivalentného právneho úkonu teda vyplýva. že v dôsledku právneho úkonu započítania nemôže
nikdy žiadnemu subjektu vzniknúť žiadna škoda. V súvislosti s judikatúrou krajských súdov, na ktorú
žalobkyňa poukázala a ktorá prakticky spôsob zániku záväzkov započítaním stotožňuje so spôsobom
zániku záväzkov splnením, žalovaná poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

zo dňa 23.08.2023, spis. zn. 40bdo/30/2022, v ktorom najvyšší súd jasne odlíšil spôsob zániku záväzkov
započítaním od spôsobu zániku záväzkov splnením, keď v tejto súvislosti v bode 30. odôvodnenia
tohto rozsudku uviedol, že ,,Najvyšší súd považuje za potrebné v prvom rade zdôrazniť, že pre účely
právneho posúdenia tejto otázky v posudzovanom spore, je potrebné rozlišovať samotnú Kúpnu zmluvu
a následne dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok, ktorá je síce formálne súčasťou Kúpnej

zmluvy (v jej čl. III), avšak pre účely posúdenia odporovateľnosti je potrebné ju posúdiť ako samostatný
právny úkon. Uvedenú dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok nie je totiž podstatnou súčasťou
Kúpnej zmluvy, nepredstavuje ani dohodu o spôsobe úhrady kúpnej ceny (predstavuje dohodu o zániku
záväzku na zaplatenie kúpnej ceny iným spôsobom ako splnením) a ako taká predstavuje samostatný
právny inštitút." Najvyšší súd teda v jeho rozhodnutí zo dňa 23.08.2023, spis. zn. 4Obdo/30/2022

považoval za problematické už len to, že dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok bola chápaná ako
podstatná súčasť iného právneho úkonu, resp. bola posudzovaná s iným právnym úkonom ako jeden
právny úkon (bod 30. a bod 31. tohto rozhodnutia najvyššieho súdu). Dohodu o vzájomnom započítaní
pohľadávok teda nemožno nikdy chápať ako podstatnú súčasť iného právneho úkonu, predstavujúcu
akýsi iný spôsob splnenia (akéhokoľvek) peňažného dlhu, resp. predstavujúcu nejaký iný spôsob úhrady

peňažného dlhu. Pri takomto dôslednom rozlišovaní dohody o započítaní vzájomných pohľadávok
a zmluvy o postúpení pohľadávky je teda zrejmé, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky zo
dňa 24.04.2023 bola neexistujúca pohľadávka poškodeného voči žalovanej, nakoľko pred uzatvorením
zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 24.04.2023 neboli splnené zákonné podmienky nevyhnutné na
vznik nároku poškodeného voči žalovanej ako poisťovateľovi na náhradu škody v súvislosti s prenájmom

náhradného vozidla, t. j. zákonný nárok poškodeného voči žalovanej na náhradu škody v súvislosti s
prenájmom náhradného vozidla pred uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 24.04.2023
neexistoval (žalovaná preto v tejto súvislosti považuje taktiež za nepravdivé aj tvrdenie uvedené v
bode 1. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 24.04.2023, v zmysle ktorého mal mat' poškodený
voči žalovanej v čase uzatvorenia tejto zmluvy o postúpení pohľadávky peňažnú pohľadávku z titulu

účelnevynaloženýchnákladovzanutnéužívanienáhradnéhovozidla),anazákladedohodyozapočítaní
vzájomných pohľadávok podľa bodu 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 24.04.2023 došlo len k
zániku vzájomných práv a povinností účastníkov tejto dohody (vrátane zániku záväzku poškodeného na
úhradu nájomného za prenájom náhradného vozidla voči žalobkyni vyplývajúceho z faktúry za prenájom
č. 4672023 zo dňa 24.04.2023), a nedošlo tu k žiadnej úhrade faktúry za prenájom náhradného vozidla

č. 4672023 zo dňa 24.04.2023 zo strany poškodeného a k vzniku skutočnej škody v jeho majetkovej
sfére v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla. Spôsob akým žalobkyňa v sporoch vedených
na rovnakom alebo obdobnom skutkovom základe zakladá svoju aktívnu vecnú legitimáciu, vykazuje
znaky obchádzania zákona podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Už len samotná pohľadávkapoškodeného na odplatu za postúpenie voči žalobkyni je účelovo („umelo“) vytváraná až samotnou
zmluvou o postúpení pohľadávky za účelom vykonania započítacieho úkonu, t. j. nejedná sa teda
o pohľadávku poškodeného voči žalobkyni, ktorou by poškodený voči žalobkyni disponoval už pred

samotným uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky (napr. z dôvodu obchodných vzťahov medzi
žalobkyňou a poškodeným a pod.). Poukázala napr. aj na rozhodnutie najvyššieho súdu zo dňa
10.01.2008, spis. zn. 8 Sžo 29/2007, v ktorom najvyšší súd uviedol, že obchádzanie zákona môže
spočívať aj v tom, keď sa subjekty práva snažia vylúčiť určité záväzné pravidlo zámerným použitým
prostriedkov, ktoré sami o sebe zákonom nie sú zakázané. Najvyšší súd ďalej v tejto súvislosti taktiež

uviedol, že konanie „fraudem legis" predstavuje postup, kedy sa niekto správa podľa práva, ale tak,
aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci. Žalobkyňa a poškodený
sa v danom prípade dohodou o započítaní vzájomných pohľadávok a zmluvou o postúpení pohľadávky
snažia vylúčiť záväzné pravidlo zakotvené v §4 ods. 2 písm. b) a 415 ods. 1 zákona o PZP v spojení
so zásadou náhrady skutočnej škody vyplývajúcej z § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Hoci teda
samotné uzatvorenie dohody o započítaní vzájomných pohľadávok a zmluvy o postúpení pohľadávky

nie sú prostriedky, ktoré by boli zákonom zakázané, tak žalobkyňa a poškodený týmito prostriedkami
sledujú výsledok, ktorý je v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) a § 15 ods. 1 zákona o PZP v spojení so
zásadou náhrady skutočnej škody vyplývajúcej z § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka nepredvídaný a
nežiaduci. Zo správania žalobkyne a poškodeného možno vyvodiť, že uzatvorením zmluvy o postúpení
pohľadávky a uzatvorením dohody o započítaní vzájomných pohľadávok sledovali to, aby poškodený

ako dlžník nemusel žalobkyni ako veriteľovi riadne uhradiť faktúru za prenájom náhradného vozidla
a aby si žalobkyňa, ktorá inak podľa hmotného práva nemá žiadny nárok domáhať sa voči žalovanej
úhrady faktúry za prenájom náhradného vozidla mohla voči žalovanej uplatňovať sumu, ktorú za
prenájom náhradného vozidla vyfakturovala poškodenému a ktorú jej poškodený nikdy riadne neuhradil.
Účelom PZP je vo všeobecnosti odškodňovanie poškodených, ktorým v súvislosti s dopravnou nehodou

vznikla skutočná škoda na motorovom vozidle, resp. ktorým vznikla skutočná škoda aj v súvislosti
s prenájmom náhradného vozidla. Účelom PZP vo všeobecnosti nie je „preplácanie- neuhradeného
dlžného nájomného za prenájom náhradných vozidiel obchodným spoločnostiam akou je aj žalobkyňa,
ktorých predmetom podnikania je aj prenájom náhradných vozidiel. Zmluvu o postúpení pohľadávky
zo dňa 24.04.2023 možno považovať za absolútne neplatný právny úkon aj z toho dôvodu, že účelom

tejto zmluvy je obchádzanie zákona v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Denná sadzba za
prenájom náhradného vozidla bola dojednaná v neprimeranej výške, nakoľko túto dennú sadzbu za
prenájom náhradného vozidla nemožno považovať za obvyklú cenu za prenájom vozidla rovnakej triedy
v danom mieste a čase, ako je poškodené vozidlo. Zo Zmluvy o nájme č. 441/2023 zo dňa 20.04.2023
vyplýva, že denná sadzba za prenájom náhradného vozidla bola dojednaná vo výške 101,- eur s DPH.

Dennú sadzbu za prenájom náhradného vozidla vo výške 101,- eur s DPH/deň, ktorá bola pôvodne
dojednaná v zmluve o nájme nemožno považovať za cenu obvyklú v danom mieste a čase za motorové
vozidlo rovnakej triedy, ako je poškodené motorové vozidlo. Pri posudzovaní primeranosti ceny za denný
prenájom náhradného vozidla žalovaná vychádzala z ceny, ktorá je obvyklá v danom mieste a čase za
prenájom motorového vozidla rovnakej triedy, ako je poškodené motorové vozidlo. Použila ako vzorky

cenníky rôznych požičovní, ktoré poskytujú aj prenájom vozidiel rovnakej kategórie, ako je poškodené
vozidlo. Žalovanou bola uznaná denná sadzba nájmu náhradného vozidla vo výške 66,- eur s DPH/deň,
namiesto 165,- eur s DPH/deň, ktoré boli dojednané v zmluve o nájme. K vyjadreniu pripojila emailovú
komunikáciu zo dňa 27.04.2023, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.06.2024 č.k. 8Co/46/2024
– 362, rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.06.2017 sp. zn. 4Cob/101/2015, výtlačok

z webovej stránky D., rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.08.2023 sp. zn. 4Obdo/30/2022,
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 10.01.2008 sp. zn. 8 Sžo 29/2007 a cenníky požičovní.

4. Žalobkyňa v reakcii na vyjadrenie žalovanej uviedla, že žalovaná opakovane uplatňuje rovnaké
prostriedky procesnej obrany vo viacerých súdnych sporoch vedených na rovnakom alebo obdobnom

skutkovom základe. Aktívna vecná legitimácia žalobkyne v spore o zaplatenie nákladov za prenájom
náhradného vozidla poškodeným po dobu zotrvania jeho vozidla v autoservise z dôvodu škodovej
udalostizapríčinenejpoistencomžalovanejbolaustálenávoviacerýchsúdnychsporochajsožalovanou,
napr. v konaní vedenom Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 17C/42/2019, ktorého rozsudok zo
dňa 11.11.2019, sp. zn. 17C/42/2019-71 bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa

27.03.2020, sp. zn. 8Co/24/2020-133, v ktorom odvolací súd konštatoval, že aktívna legitimácia
žalobkyne vyplýva nielen zo zmluvy o postúpení pohľadávky, ale aj zo samotného správania sa
žalovanej, ktorá časť poistného plnenia zaplatila žalobkyni. V zmluve o postúpení pohľadávky sa
zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky, a to nárok poškodeného na odplatu za postúpeniepohľadávky a nárok žalobkyne na úhradu nájomného za náhradné vozidlo sa navzájom započítajú.
Skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobkyňou a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej
faktúry započítaním, nespôsobuje rozpor s ust. § 524 Občianskeho zákonníka, či neexistenciu nároku

na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Zmluva o postúpení pohľadávky
predstavuje to, že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na
náhradu nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla voči žalovanej tak zostáva
zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Takéto
postúpenie pohľadávky ani podľa rozhodovacej praxe všeobecných súdov neodporuje zákonu. Išlo o

odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému zápočtu práve nároku na úhradu
fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie a nie samotného nároku
na náhradu škody, ktorý bol postúpený. Rovnaké závery konštatoval Krajský súd v Žiline aj v spore,
kde na strane žalobkyne vystupovala spoločnosť SetCar sk, a.s., a to v rozsudku zo dňa 28.05.2021,
sp. zn. 8Co/53/2021. V prejednávanej veci došlo k odplatnému postúpeniu pohľadávky, v dôsledku
čoho došlo k vzájomnému zápočtu nároku na úhradu fakturovaného nájomného a nároku na zaplatenie

odplaty za postúpenie. Nadobudnutím takto postúpenej pohľadávky sa žalobkyňa stala aktívne vecne
legitimovaným subjektom na jej uplatnenie a je daná jej aktívna vecná legitimácia v predmetnom spore.
Započítaním predmetných pohľadávok nedošlo, ako tvrdí žalovaná, k zániku pohľadávky, ktorú už
nemožno voči žalovanej vymáhať. Započítaním, rovnako ako splnením, dochádza k zániku záväzku,
v tomto prípade, k zániku záväzku na zaplatenie nájomného za náhradné vozidlo žalobkyni, súčasne

však vzniká pohľadávka voči žalovanej ako poisťovateľovi škodcu na náhradu škody titulom vzniku
nákladov na nájom náhradného vozidla po dobu zotrvania opravovaného vozidla poškodeného v
autoservise. Žalovanou formulované dôvody, na ktorých zakladá svoju námietku, žalobkyňa považuje
za nesprávne a právne irelevantné. Žalovaná v podstate tvrdí, že na to, aby žalobkyňa mohla voči nej
uplatňovať nárok na náhradu škody vzniknutej titulom nákladov na nájom náhradného vozidla, musel

by poškodený najskôr realizovať úhradu faktúry za nájom náhradného vozidla v prospech žalobkyne a
tento by následne mohol nadobudnúť postúpením pohľadávku na náhradu škody, za ktorú zodpovedá
poistenec žalovanej, voči žalovanej. Súčasne dokonca tvrdí, že dohodou o započítaní vzájomných
pohľadávok, a to pohľadávky žalobkyne na zaplatenie nájomného za náhradného vozidlo a pohľadávky
poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky, predmetné pohľadávky zanikli, čo

v zmysle úvah žalovanej zrejme vedie k tomu, že nárok poškodeného na náhradu škody titulom
nákladov na náhradné vozidlo nevznikol, resp. nemohol vzniknúť, a tak nemohlo dôjsť ani k postúpeniu
pohľadávky na žalobkyňu. Uvedené úvahy žalovanej nemôžu obstáť. Splnenie záväzku je jedným zo
spôsobov jeho zániku, rovnako ako započítanie. V zmysle argumentácie žalovanej by potom aj splnenie
záväzku, resp. zaplatenie faktúry v prospech žalobkyne, znamenalo zánik záväzku, a teda nemožnosť

postúpenia pohľadávky na žalobkyňu. Uvedené svedčí o absurdnosti argumentácie žalovanej. Inštitút
započítania, ako jeden zo spôsobov zániku záväzkov, umožňuje, aby subjekty, ktoré sú vzájomnými
dlžníkmi, zbytočne nerealizovali úhradu jeden druhému, čo si možno pri platbe v hotovosti predstaviť ako
odovzdanie určitého obnosu peňazí jednému subjektu a vrátenie tohto obnosu peňazí späť platiacemu
subjektu. V zmysle rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.02.2021, sp. zn. 9Co/5/2021 zo zmluvy

o postúpení pohľadávky vyplýva, že došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok jej strán (žalobcu
a poškodeného), a to nároku na náhradu odplaty za postúpenie pohľadávky poškodeného a nároku
žalobcu na úhradu nájomného za náhradné vozidlo, v dôsledku čoho sa poškodený dostal do rovnakej
situácie, ako keby svoj dlh zaplatil, keďže účinky započítania sú rovnaké ako v prípade plnenia, inými
slovami neexistuje predsa rozdiel v tom, či poškodený uhradí žalobcovi v hotovosti nájomné a následne

žalobca zaplatí tú istú sumu ako odplatu za postúpenie pohľadávky späť poškodenému, alebo sa toto
realizuje vzájomným zápočtom. Podľa záverov rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.06.2021,
sp. zn. 10Co/7/2021, v rámci dotknutej zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k odplatnému postúpeniu
pohľadávky so súčasným započítaním fakturovaného nájomného za užívanie náhradného vozidla s
odplatou za postúpenie pohľadávky. Len pri striktnom (až puristickom) prístupe k uplatňovaniu práva by

bolo možné trvať na tom, aby poškodený uhradil žalobcovi sumu za nájom náhradného vozidla a ten
mu ihneď v rámci postúpenia pohľadávky voči žalovanému tie isté peniaze (doslova tie isté bankovky a
mince)vrátil.Inýmislovami,poškodenýbypoložilnastôlsumu(vdanommomente)535,02euraposunul
ju k žalobkyni, ktorá by ju vzápätí posunula späť k poškodenému. Krajský súd konštatoval, že vedome
v danej spojitosti používa mierne zveličenie, pretože popísaný (odvolateľom minimálne naznačovaný)

postup v rámci kontraktačných procesov odporuje bežnej realite každodenného života, pri ktorej tak
fyzické, ako aj právnické osoby takmer permanentne vstupujú do desiatok rôznych právnych vzťahov.
Určitesapritomnejednáoobchádzaniezákona,keďžeprávnyúkonpoškodenéhoažalobcunesmeroval
k tomu, aby zákon dodržaný nebol. Naopak, takým počínaním by skôr bolo formálne vygenerovanieviacerých právne až perfekcionalistických zmlúv, ktoré by však nekorešpondovali s bezprostrednou
realitou. Z konštatovaného je zrejmé, že aktívna legitimácia žalobkyne v súdenej veci bola preukázaná.
Poukázala i na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.01.2018, sp. zn. 3Cob/220/2017,

podľa ktorého súd prvej inštancie pochybil, pokiaľ vyslovil záver, že poškodený neuhradil žalobcovi
faktúruzanájomvozidla,čímnastranepoškodenéhonedošlokzmenšeniumajetkuožalovanúsumu,t.j.
k vzniku skutočnej škody a v závislosti od toho nedošlo ani k platnému postúpeniu práva poškodeného
na náhradu škody. Tu je potrebné vychádzať zo zmluvy o postúpení pohľadávky, nakoľko predmetnou
zmluvou došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným

akonájomcomažalobcomakoprenajímateľom.Úhradunájomnéhotaksuplujevtomtoprípadesamotné
postúpenie. Odvolací súd taktiež konštatoval, že je nesporné, že predmetná pohľadávka mohla byť
predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol
poškodenému ako následok dopravnej nehody. Započítanie je teda nutné chápať ako ekvivalent platby.
Pokiaľ teda došlo k započítaniu, išlo v podstate o úhradu vzájomných pohľadávok. Na žalobkyňu tak
bola platne postúpená pohľadávka poškodeného na úhradu nákladov na nájom náhradného vozidla,

ktoré vznikli v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovanej a žalobkyňa je oprávnená
túto uplatňovať priamo voči poisťovni, t.j. žalovanej, ktorá je tak v spore pasívne vecne legitimovaná s
poukazom na ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.. Požiadavku žalovanej na úhradu faktúry za
nájom náhradného vozidla zo strany poškodeného nemožno považovať za dôvodnú, keď by v prípade
tejto faktúry mohol byť aplikovaný rovnaký režim ako v prípade faktúry za opravu vozidla, t.j. žalovaná

by poistné plnenie neposkytla poškodenému titulom preplatenia uhradenej faktúry, ale priamo by hradila
na faktúru v prospech autopožičovne, t.j. žalobkyne. Vzťah autoservisu a poisťovne je v podstate
vzťahom poukazníka a poukázanca podľa ust. § 535 Občianskeho zákonníka. Námietke nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie nemožno vyhovieť, opačný postup by bol nielen nesprávny, ale aj porušujúci
princíp právnej istoty s poukazom na stovky obdobných súdnych sporov, v ktorých bol žalobkyni ako

aktívne legitimovanej titulom postúpenia pohľadávky od poškodeného proti žalovanej priznaný nárok
na zaplatenie nákladov na nájom náhradného vozidla. Vo vzťahu k rozhodnutiu Krajského súdu v
Bratislave zo dňa 15.06.2017, sp. zn. 4Cob/101/2015, uviedla, že v predmetnom spore bolo expressis
verbis v Zmluve o poskytnutí náhradného vozidla deklarované, že náhradné vozidlo bolo poškodenému
poskytnuté bezplatne, a preto mu nemohla vzniknúť žiadna škoda. Opätovne ide o absolútne odlišnú

situáciu ako v prejednávanom prípade, nakoľko, ako vyplýva zo Zmluvy o nájme náhradného vozidla
č. 492/2024 zo dňa 23.04.2024, predmetná nebola uzavretá ako bezodplatná, ale zmluvné nájomné
bolo dojednané vo výške 136,- eur. Uvedené je pre tento prípad teda absolútne irelevantné. Právne
relevantným je obsah dokumentov podpísaných poškodeným pri dojednaní nájmu náhradného vozidla,
tedanajmäZmluvyonájme,zktorejexpressisverbisvyplýva,ženájomnébolodojednané,nieinformácie

nawebovejstránkeD.,ktoránavyšeaninepatrížalobkyni,alespoločnostiPomocMotoristom,s.r.o.,čoje
subjektodlišnýodžalobkyne.InternetovástránkažalobkynesanachádzanadoméneD..Aksažalovaná
odvoláva na obvyklé ceny prenájmu obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase, tento podľa
účelovo skúmala vzorku trhu s čo najnižšou výškou denného nájomného, ktorá by svedčila jej tvrdeniam.
Prieskum trhu prostredníctvom internetu nemožno považovať v celom rozsahu za relevantné východisko

pri určovaní účelnej ceny za prenájom náhradného vozidla, nakoľko z cenníkov autopožičovní nie je
zrejmé, čo všetko je zahrnuté v uvádzanej cene a či je uvádzaná cena finálna. Výška denného nájmu
sa odvíja okrem iného aj od výbavy, konkrétneho modelu a značky motorového vozidla, s prihliadnutím
na typ a kategóriu poškodeného motorového vozidla. Vzhľadom k tomu bola výška denného nájomného
vozidla BMW 2 Active Tourer v danom prípade stanovená na sumu 101,- eur s DPH aj s prihliadnutím na

typ a kategóriu poškodeného motorového vozidla Volvo XC60. Predložila prehľad cien denného nájmu
porovnateľných vozidiel v regióne Žilina a Trenčín, nakoľko sa dopravná nehoda stala v Považskej
Bystrici (Trenčiansky kraj) a poškodené vozidlo bolo opravované v Žiline - podľa cenovej ponuky
spoločnosti (i) Rai.sk predstavuje denné nájomné za prenájom porovnateľného vozidla Škoda Kodiaq
sumu vo výške 87,- eur bez DPH, resp. 104,40 eur s DPH. Podľa cenníka spoločnosti (ii) Blackrent.sk

predstavuje cena denného nájmu porovnateľného vozidla Volkswagen Touareg vo výške 150,- eur a
Mazda CX-60 v výške 100,- eur . Predložila cenník spoločnosti (iii) auto-prestige.sk, ktorá ponúka
prenájom porovnateľného vozidla Mini Cooper vo výške 94,71 eur. Vzhľadom na uvedené mala za to,
že žalobkyňou účtovaná výška denného nájomného v sume 101,- eur je cenou primeranou, obvyklou a
teda uplatnený nárok nijako neprekračuje výšku obvyklej ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom

miesteačasezaporovnateľnéosobnémotorovévozidlo.Žalovanápriurčovanícenyprenájmuvychádza
pravdepodobne tiež z ceny stanovenej jednotlivými prenajímateľmi v závislosti od dĺžky prenájmu, čo
však vzhľadom na skutkové okolnosti tohto prípadu nemožno považovať za správny postup. Cenníky
bežných autopožičovní sa odvíjajú od počtu dní prenájmu, nakoľko zvyčajne nájomca vie uviesť na akodlho si chce vozidlo prenajať, požičovne podľa toho upravujú a korigujú svoje podnikateľské aktivity.
Žalobkyňa však nie je klasickou autopožičovňou, fakturuje si skutočnú dobu prenájmu, a to tak, že cena
za každý deň je rovnaká ako za prvý deň nájmu, pretože poškodený ani požičovňa nevedia vopred

stanoviť dĺžku trvania opravy. Žalovaná teda pri likvidácii berie do úvahy najmä dĺžku nájmu, čo pri
tejto spätnej kalkulácii je možné, avšak v čase uzavretia nájomnej zmluvy žalobkyňa s poškodeným
sú v pozícii, kedy dobu prenájmu nevedia určiť presným časovým ohraničením a doba nájmu sa tak
odvíja od skutočnosti – vykonania opravy poškodeného vozidla a vydania krycieho listu poisťovateľom
resp. poskytnutia poistného plnenia za opravu. S poukazom na tento atribút (doba nájmu) tak nevedia

upraviť výšku denného nájomného. Keby si aj poškodený prenajal vozidlo v konkurenčnej autopožičovni,
pri oprave dlhšej ako napr. tri dni, by pravdepodobne musel uzatvoriť viacero na seba nadväzujúcich
nájomných zmlúv (s nezníženou výškou denného nájomného) alebo zvážiť riziko, prenajať si náhradné
vozidlo na dobu odhadovanej opravy (danú servisom), ktorá však nemusí zodpovedať reálnej dobe
opravy–kedydennénájomnébybolosícevnižšejvýške,aleakbyopravapoškodenéhovozidlaskončila
skôr ako dohodnutá doba nájmu, poškodený by pravdepodobne stratil výhodu nižšieho nájomného,

prípadne by náklady na nájom presahujúci dobu opravy motorového vozidla musel znášať sám. Z
judikatúry vyplýva, že poškodený nemá nijakú právnu povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej
nehode hľadať najlacnejšiu požičovňu alebo podrobne skúmať a porovnávať iné poistné podmienky,
ktorými sa riadi požičiavanie automobilov u jednotlivých poisťovní. Skutočnou škodou je nájomné za
prenajaté porovnateľné motorové vozidlo, nie aritmetický priemer, resp. individuálne výpočty poisťovní

o možnej (predpokladanej) výške nájomného v náhodne vybranom okruhu požičovní prostredníctvom
internetu (k uvedenému poukázala na Rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06.06.2017, sp. zn.
27Cb/39/2012, Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.05.2015, sp. zn. 2Cob/134/2014).
K vyjadreniu pripojila cenníky autopožičovní.

5. Žalovaná zotrvala na svojej argumentácii. Uviedla, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a
nepreukázala, že dennú sadzbu za prenájom náhradného vozidla vo výške 101,- eur, možno považovať
pri danom type vozidla pri celkovej dĺžke prenájmu 5 dní za primeranú. Z cenníkov doložených
žalovanou vyplýva, že denná sadzba za prenájom náhradného vozidla daného typu sa pri dĺžke
nájmu 5 dní pohybuje od 48,10 eur do 59,- eur. Ani z cenníkov doložených žalobkyňou nevyplýva

primeranosť dennej sadzby za prenájom náhradného vozidla daného typu pri dĺžke nájmu 5 dní vo
výške 101,- eur. Konkrétne z cenníka Blackrent vyplýva len denná sadzba pri dĺžke nájmu 0-1 deň
a z cenníka Auto-prestige vôbec nevyplýva, pri akej dĺžke nájmu má byť cena 94,71 eur/deň. Čo
sa týka cenníka požičovne Rai, Škoda Kodiaq Exclusive je vo všeobecnosti zaraďované medzi tzv.
„veľké SUV", zatiaľ čo havarované vozidlo poškodeného Volvo XC60 je zaradované medzi tzv. „stredné

SUV'. V zmysle vyššie uvedeného cenník požičovne Rai nemožno považovať za relevantný dôkazný
prostriedok preukazujúci primeranosť dojednanej dennej sadzby za prenájom náhradného vozidla vo
výške 101,- eur pri dĺžke nájmu 5 dní, nakoľko Škoda Kodiaq Exclusive predstavuje vyššiu triedu
SUV pri ktorej je vo všeobecnosti denná sadzba za prenájom vyššia ako pri stredných SUV, ako je aj
havarované vozidlo poškodeného Volvo XC60. Žalovaná preto považuje za neprípustné, aby pri celkovej

dĺžke nájmu 5 dní bola dojednaná denná sadzba za prenájom zodpovedajúca fakticky jednému dňu
prenájmu náhradného vozidla. Nájomné mohlo byť v Zmluve o nájme č. 441/2023 zo dňa 20.04.2023
dojednané napr. aj tak, že výška dennej sadzby za prenájom náhradného vozidla sa spravuje celkovou
dĺžkou prenájmu. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka je každý povinný si počínať tak, aby okrem
iného nedochádzalo aj ku škodám na majetku. V tejto súvislosti poukázala aj na uznesenie Krajského

súdu v Bratislave zo dňa 04.09.2024, č. k. 7Cob/82/2023 – 89. Spôsob dojednania dennej sadzby
za prenájom náhradného vozidla v Zmluve o nájme č. 441/2023 zo dňa 20.04.2023, keď dojednaná
denná sadzba zjavne prevyšuje resp. nezodpovedá celkovej dobe prenájmu náhradného vozidla v dĺžke
5 dní, vykazuje práve znaky výkonu podnikania parazitujúcim a právo zneužívajúcim spôsobom. Je
tak potrebné prihliadať taktiež na to, že spôsob ako aj určenie ceny prenájmu náhradného vozidla

organizovala žalobkyňa, preto celkovo okolnosti určenia výšky dennej sadzby za prenájom náhradného
vozidla treba posúdiť a zhodnotiť aj z pohľadu žalobkyne (bod 34. citovaného uznesenia Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 04.09.2024, č. k. 7Cob/82/2023 - 89). K vyjadreniu pripojila uznesenie Krajského
súdu v Bratislave č.k. 7Cob/82/2023 89 zo dňa 04.09.2024.

6. Žalobkyňa námietky a procesnú obranu žalovanej v súvislosti s otázkou primeranosti výšky
účtovaného nájomného považovala za nedôvodnú a účelovú. Poškodený prenájmom náhradného
vozidla riešil dôsledky zapríčinené poistnou udalosťou a odstraňoval preňho nepriaznivý stav.
Rozsiahlou judikatúrou slovenských súdov v skutkovo a právne rovnakých veciach je jednoznačneustálené, že v takomto prípade poškodený nie je povinný zisťovať si ceny na trhu a hľadať tak
najlacnejšiu požičovňu resp. najlacnejšie motorové vozidlo. Z hľadiska posúdenia nutnosti a účelnosti
je podstatné iba to, či výška denného nájomného výrazne neprekračuje výšku obvyklej ceny prenájmu

obdobných vozidiel v danom mieste a čase za porovnateľné osobné motorové vozidlo. Poprela tvrdenia
žalovanej a nesúhlasila s jej spôsobom určenia výšky denného nájomného v závislosti od konečnej doby
trvania nájmu. Nielen, že prieskum trhu prostredníctvom internetových cenníkov nemožno považovať
v celom rozsahu za jediné východisko pri určovaní účelnej ceny za prenájom náhradného vozidla,
keďže pri dlhšom trvaní nájmu poskytujú mnohé požičovne zľavu z nájomného, je nutné prihliadať

aj na to, že je rozdiel medzi prenájmom na vopred známe konkrétne obdobie trvania nájmu a medzi
prenájmom na neurčitú dobu, keď nie je zrejmé ako dlho bude nájom trvať. Nehovoriac o tom, že mnohé
požičovne požadujú pri nájme zloženie depozitu resp. zálohy, čo by pre poškodeného predstavovalo
neprimeranúzáťažvpodobenutnostivynaloženiatýchtofinančnýchprostriedkov.Konkrétnucenunájmu
pritom ovplyvňujú aj ďalšie faktory ako model a výbava motorového vozidla, rok jeho výroby, počet
najazdených kilometrov a pod. Výška denného zmluvného nájomného prenajatého vozidla je v každom

prípade dojednaná individuálne s prihliadnutím na typ a kategóriu poškodeného motorového vozidla.
Poškodený nemohol mať vedomosť o tom, kedy bude jeho vozidlo opravené, preto ani žalobca v čase
začatia nájmu nevedel, koľko bude nájom trvať, nakoľko oprava poškodeného vozidla a vybavenie
poistnej udalosti je v každom jednotlivom prípade odlišná. Žalovaná spochybnila žalobkyňou predložené
cenové ponuky, okrem iného s poukazom na zaradenie poškodeného vozidla Volvo XC60 do kategórie

„stredné SUV“. Žalovaná v rámci poukazovala na cenové ponuky vozidla nižšej kategórie, konkrétne
na vozidlo Škoda Karoq patriace medzi „bežné SUV“. Predložila ďalšie cenové ponuky, z ktorých
vyplýva denné nájomné za porovnateľné vozidlá v regióne v kategórii „stredné SUV“ vo výške od 95,-
eur s DPH (Audi Q3 – autopožičovňa AUTOMAX PLUS s.r.o.), od 85,- eur bez DPH, t.j. 102,- eur
s DPH (Škoda Kodiaq – Autopožičovna RAI) alebo od 110,- eur s DPH (Škoda Kodiaq – SETCAR).

Vzhľadom na uvedenú argumentáciu a predložené listinné dôkazy nemožno hodnotiť žalobkyňou
účtované denné nájomné v danom prípade ako neprimerane vysoké alebo neobvyklé. Nutnosť a
účelnosť vynaloženia finančných prostriedkov na nájom za dobu opravy vyplýva práve zo skutočnosti, že
tieto by nevznikli, keby poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo. V dôsledku škodovej udalosti
bol poškodený vylúčený z možnosti používať svoje vlastné motorové vozidlo a tento stav rovnocenne

riešil nájmom náhradného vozidla počas obdobia, keď vozidlo bolo v oprave. Poškodený si v príčinnej
súvislosti s poistnou udalosťou zapožičal náhradné motorové vozidlo a žalobkyňa dostatočne vysvetlila
a preukázala účelnosť požičania náhradného motorového vozidla za obdobie, za ktoré sa žalobkyňa
domáhala nároku na náhradu škody. Nepriaznivosť stavu, do ktorého sa poškodený dostal z dôvodu
protiprávneho konania klienta žalovanej, nemožno u poškodeného umocňovať jeho neprimeraným

zaťažovaním v tom, aby hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou opravy alebo cenovo najvýhodnejšiu
požičovňu vozidiel. Takýmto prístupom by bol poškodený neprimerane a aj nedôvodne zaťažovaný,
keďže už stav poškodenia jeho vozidla dopravnou nehodou je záťažovým a výrazne obmedzujúcim
stavom pre poškodeného. K vyjadreniu pripojila cenové ponuky autopožičovní.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so Zmluvou o nájme č. 441/2023 zo dňa 20.04.2023,
Protokolom o prenájme náhradného vozidla č. 441/2023, Čestným prehlásením zo dňa 24.04.2023,
Potvrdením o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu zo dňa 24.04.2023, Faktúrou
č. 4672023 zo dňa 24.04.2023, Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 24.04.2023, Oznámením
o postúpení pohľadávky zo dňa 24.04.2023, Listom – Uplatnenie náhrady škody z postúpenej

pohľadávky zo dňa 24.04.2023, Oznámením o poistnom plnení zo dňa 05.05.2023, Potvrdením o platbe,
emailovou komunikáciou zo dňa 27.04.2023, rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.06.2024 č. k.
8Co/46/2024 – 362, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.06.2017 sp. zn. 4Cob/101/2015,
výtlačkom z webovej stránky D., rozhodnutím Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.08.2023 sp. zn.
4Obdo/30/2022, rozhodnutím Najvyššieho súdu SR zo dňa 10.01.2008 sp. zn. 8 Sžo 29/2007, cenníkmi

požičovní, uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 7Cob/82/2023 89 zo dňa 04.09.2024 a zistil
nasledovný skutkový stav veci:

8. Dňa 03.04.2023 došlo v Považskej Bystrici k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na
motorovom vozidle zn. Volvo XC60, EČ: E., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol A. B., IČO:

46 692 037, s miestom podnikania F. XX, pričom k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla
povinne zmluvne poisteného u žalovanej.9. Poškodený nechal svoje poškodené vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu
a zároveň uzatvoril so žalobkyňou Zmluvu o nájme dopravného prostriedku č. 441/2023 zo dňa
20.04.2023, na základe ktorej mu žalobkyňa prenajala náhradné motorové vozidlo BMW 2 Active

Touring, AT, EČ: G., ktorý prenájom vozidla trval od 20.04.2023 do 24.04.2023, t.j. po dobu zotrvania
poškodeného vozidla v autoservise.

10. Po skončení nájmu náhradného vozidla dňa 24.04.2023 žalobkyňa vystavila poškodenému faktúru
č. 4672023 splatnú dňa 09.05.2023, a to na sumu 535,02 eur s DPH, ktorá suma predstavovala náklady

na prenájom náhradného vozidla po dobu 5 dní v sume 505,02 eur (101,- eur na deň) a poplatku za
pristavenie a prevzatie vozidla v sume 30,- eur.

11. Poškodený dňa 24.04.2023 čestne prehlásil, že mal od žalobkyne zapožičané náhradné vozidlo
BMW 2 Active Touring, AT, EČ: G. – od 20.04.2023 do 24.04.2023, t.j. v trvaní 5 dní z dôvodu, že
jeho vozidlo bolo po poistnej udalosti č. 9571578536 zo dňa 03.04.2023 v autoservise, až do doručenia

krycieholistupoisťovňou.Zároveňprehlásil,žepodobuopravyjehovozidlanemalkdispozíciižiadneiné
vhodné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol nevyhnutný z dôvodu zabezpečenia podnikateľskej
činnosti.

12. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z 24.04.2023 poškodený ako postupca postúpil svoju

budúcu pohľadávku voči žalovanej z titulu jej nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na
prenájom náhradného vozidla na žalobkyňu, a to za odplatu vo výške totožnej s výškou tejto pohľadávky,
t.j. 445,85 eur bez DPH. Následne došlo k započítaniu pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty
za postúpenie pohľadávky voči žalobkyni z tejto zmluvy s pohľadávkou žalobkyne voči poškodenej
vyplývajúcu z faktúry.

13. Poškodený ako postupca oznámil postúpenie pohľadávky žalovanej listom zo dňa 24.04.2023.

14. Žalobkyňa vyzvala žalovanú na úhradu škody z postúpenej pohľadávky vo výške 445,85 eur bez
DPH listom zo dňa 24.04.2023.

15. Z potvrdenia spoločnosti FINAL – CD Žilina – VOLVO (autoservis) zo dňa 24.04.2023 vyplýva,
že poškodené vozidlo zn. Volvo XC60, EČ: E., ktorého držiteľom je A. B. bolo po poistnej udalosti č.
9571578536 zo dňa 03.04.2023 prevzaté do autoservisu za účelom opravy dňa 20.04.2023. po ukončení
opravy a doručení krycieho listu zo strany poisťovne KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance

Group dňa 24.04.2023, bolo poškodené vozidlo bezodkladno odovzdané držiteľovi dňa 24.04.2023.

16. Žalovaná žalobkyni poskytla poistné plnenie vo výške 360,- eur, pričom akceptovala dennú sadzbu
za prenájom vozidla iba v sume 66,- eur na deň. Uvedené žalovaná žalobkyni oznámila listom zo dňa
05.05.2023.

17. Z cenníkov predložených žalovanou z autopožičovní, vyplýva, že cena denného prenájmu za vozidlo
je napr. 55,- eur (Škoda Karoq Style 2.0 TDI 4x4 automat pri dobe prenájmu 4-10 dní), 48,10 eur (Škoda
Karoq 1,6 TDI pri dobe prenájmu 4-7 dní), 48,10 eur (Škoda Karoq DSG, 1,5 TSI pri dobe prenájmu
4-7 dní).

18.Zcenníkovpredloženýchžalobkyňouz autopožičovnívyplýva,žecenadennéhoprenájmuzavozidlá
je 83,- eur (Škoda Kodiaq Exclusive Elegance 2.0 TDI 4x4 pri dobe prenájmu 4-10 dní), 150,- eur na
deň (Volkswagen Touareg), 100,- eur (Mazda CX-60 Tacumi), 94,71 eur (Mini Cooper), 95,- eur (Audi

Q3 Advanced 35), od 85,- eur (Škoda Kodiaq).

19. Podľa § 4 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla /ďalej Zákon o PZP/: (1) Poistenie zodpovednosti
sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
uvedeného v poistnej zmluve. (2) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ
za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví anákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm.

b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil
poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku. (3) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom 6b) uplatnené, preukázané a vyplatené náklady
zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky,
dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky

starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom.(4) Poistený
má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2,
ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania
poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Podľa § 11 ods. 6, 7, 8 zákona o PZP: (6) Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať

prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na
zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného
plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody
preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť

alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým
uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie
sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho
pošta vrátila ako nedoručené. (7) Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po

skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak
z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. (8) Ak poisťovateľ nesplní
povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného
predpisu.

21. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP: Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený
je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

22. Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka: Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ
skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať
bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej
udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

23. Podľa § 427 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka 1) Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. (2) Rovnako zodpovedá aj iný
prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

24. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

25. Podľa § 524 ods.1,2 Občianskeho zákonníka (1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníkapostúpiťpísomnouzmluvouinému.(2)Spostúpenoupohľadávkouprechádzaajjejpríslušenstvo

a všetky práva s ňou spojené.

26. Podľa § 525 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka Postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká
najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani
pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. (2) Nemožno postúpiť pohľadávku, ak

by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

27. Podľa § 526 ods.1 Občianskeho zákonníka 1) Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovialebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.

28. Predmetom tohto konania je nárok žalobkyne (ako postupníka) na zaplatenie náhrady škody
voči žalovanej poisťovni, ktorá vznikla poškodenému A. B. (postupcovi) v dôsledku dopravnej
nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovanej, z titulu
vynaloženýchnákladovnanájomnáhradnéhovozidlavobdobí,keďpoškodenévozidloboloopravované
v autoservise.

29. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 03.04.2023 došlo v Považskej Bystrici k dopravnej nehode,
pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle poškodeného, ktorý bol aj jeho držiteľom v čase
dopravnej nehody a k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného
u žalovanej. Tiež nebolo sporné, že poškodený na základe zmluvy o nájme, uzavretej so žalobkyňou,
užívala náhradné vozidlo v čase od 20.04.2023 do 24.04.2023, kedy sa poškodené motorové vozidlo

nachádzalo v oprave.

30. Pokiaľ žalovaná namietala aktívnu legitimáciu žalobkyne v konaní, súd túto námietku vyhodnotil ako
nedôvodnú. Žalobkyňa nadobudla žalovanú pohľadávku na základe zmluvy o postúpení pohľadávok,
ktorú uzavrela s poškodeným. Súd mal preukázané, že zmluva o nájme náhradného vozidla uzatvorená

medzi poškodeným a žalobkyňou obsahovala všetky zákonom stanovené náležitosti. S poukazom na
§ 663 Občianskeho zákonníka, podstatnými náležitosťami nájomnej zmluvy sú dojednania o predmete
nájmu a nájomnom, čo zmluva v prejednávanej veci obsahovala. Pohľadávka, ktorá vznikla z tohto
zmluvného vzťahu bola platne postúpená na žalobkyňu písomnou zmluvou o postúpení pohľadávky zo
dňa 24.04.2023. Poškodený za účelom opravy vozidla odovzdal motorové vozidlo autoservisu FINAL

– CS Žilina VOLVO. Medzi stranami nebolo sporné, že počas trvania opravy poškodeného vozidla
si poškodený prenajal motorové vozidlo BMW 2 Active Touring, AT, EČ: G., na základe zmluvy o
nájme dopravného prostriedku, ktorú uzatvoril poškodený so žalobkyňou ako prenajímateľom. Po
skončení nájmu vystavila žalobkyňa poškodenému faktúru č. 4672023 na sumu 535,02 eur
za obdobie od 20.04.2023 do 24.04.2023. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa

24.04.2023 uzatvorenej medzi žalobkyňou ako postupníkom a poškodeným ako postupcom vyplýva,
že ňou bola postúpená pohľadávka vo výške 445,85 eur z titulu nároku poškodeného voči poisťovni
- žalovanej podľa § 4 Zákona č. 381/2001 Z. z. Nárok predstavoval účelne vynaložené
náklady na nutné užívanie náhradného motorového vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa
03.04.2023 na vozidle Volvo XC60, EČ: E.. Zmluvné strany sa dohodli, že postúpenie pohľadávky je

odplatné, pričom odplata za postúpenie pohľadávky je vo výške 445,85 eur, ktorá zodpovedá faktúre
č. 4672023 vystavenej Náhradným vozidlom, s.r.o., žalobkyňou ako prenajímateľom, postupcovi
ako nájomcovi náhradného motorového vozidla BMW 2 Active Touring AT, EČ: G.. Zároveň sa zmluvné
strany dohodli, že ich vzájomné nároky na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na náhradu
nájomného za náhradné vozidlo sa podpisom zmluvy započítajú, pričom spoločnosť Náhradné vozidlo,

s.r.o. si bude uvedenú pohľadávku vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. Listom zo dňa
24.04.2023 poškodený podľa § 526 Občianskeho zákonníka oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky.
Poškodený teda úhradu nájomného považoval za škodu, na zaplatenie ktorej jej vznikol nárok z
povinného zmluvného poistenia voči žalovanej v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 381/2001 Z. z.
a ktoré si mohol voči žalovanej ako poisťovateľovi uplatniť priamo. Na základe tohto zákona tak vznikol

záväzkovo právny vzťah medzi poškodeným a poisťovateľom (žalovanou), kde na jednej strane
vystupuje poisťovateľ ako subjekt povinný poskytnúť plnenie a poškodená ako subjekt oprávnený
na prijatie takéhoto plnenia. Tento nárok (pohľadávka) je spôsobilý byť predmetom postúpenia v
zmysle § 524 Občianskeho zákonníka. Argumentácia žalovanej čo do nepreukázania/ neuplatnenia
pohľadávky voči žalovanej poisťovni, čo absencia reálneho vynaloženia nákladov a rovnako tak aj jej

tvrdenie ohľadom postúpenia neexistujúcej pohľadávky (§ 37 ods. 2 OZ) neobstojí. Žalovaná pri takto
prezentovaných tvrdeniach nevenovala dostatočnú pozornosť samostatnosti právnych vzťahov, ktoré
vznikli poškodenému na jednej strane vo vzťahu k žalovanej a ktoré vznikli poškodenému vo vzťahu
k žalobkyni na strane druhej. Zo vzťahu medzi poškodeným (veriteľom) a žalovanou (dlžníkom) vznikla
pohľadávka na nájomnom. Skutočnosť, že poškodený mal vo vzťahu k žalobkyni postavenie dlžníka

nebránila tomu, aby poškodený na zmluvnom základe previedol svoju pohľadávku voči žalovanej na
žalobkyňu postupom súladným s § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. V dôsledku uvedenej zmluvy
o postúpení pohľadávky je daná aktívna legitimácia žalobkyne, nakoľko predmetnou zmluvou došlo
jednakkpostúpeniupohľadávkyazároveňkvysporiadaniuzáväzkovmedzipoškodenýmakonájomcoma žalobkyňou ako prenajímateľom. Je nepochybné, že predmetná pohľadávka mohla byť predmetom
postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému
ako následok dopravnej nehody, pričom postúpená pohľadávka mala charakter budúcej pohľadávky,

keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom danej zmluvy, a to odplatnosť
postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok (rovnako rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp.
zn. 16Cob/75/2019). Postúpená môže byť iba existujúca pohľadávka, (aj premlčaná), a tiež budúca
pohľadávka, pokiaľ je určitá a identifikovateľná (závery vyplývajúce z ÚS SR sp. zn. II. ÚS 165/2017). Je
tiež nepochybné, že majetok poškodeného sa zmenšil. Majetkom nie sú len peniaze vo forme hotovosti,

či pohľadávky voči banke, ale aj iné pohľadávky - v danom prípade pohľadávka na náhradu škody voči
škodcovi. Žalobkyňa bola v tomto prípade ochotná akceptovať, aby jej poškodený za prenájom vozidla
zaplatil touto pohľadávkou. U poškodeného teda došlo k zníženiu jeho aktív, keď najskôr mal vo svojom
majetku pohľadávku voči škodcovi a po uzatvorení zmluvy o postúpení o túto prišiel (viď napr. uznesenie
Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob 220/2017, v zmysle ktorého úhradu nájomného supluje samotné
postúpenie). Na základe uvedeného súd konštatuje, že postúpenie pohľadávky medzi žalobkyňou a

jej právnym predchodcom (poškodeným) bolo platné a vyplýva z neho aktívna legitimácia žalobkyne
v spore (rovnako skonštatoval aj Krajský súd v Trenčíne v rozhodnutí sp. zn. 8Cob/36/2019, tiež sp.
zn. 16Cob/75/2019, ako aj Krajský súd Žilina sp. zn. 11Co/111/2023 zo dňa 27.02.2024). Ani samotná
žalovaná nemala pochybnosť o platnosti postúpenia pohľadávky, čo vyplýva z jej správania sa, ktorá
časť poistného plnenia z tejto poistnej udalosti žalobkyni zaplatila po ukončení poistného šetrenia dňa

04.05.2023, čo mal súd preukázané oznámením o poistnom plnení. Preto žalobkyňa je aktívne vecne
legitimovanánajejuplatnenie.Otázkouaktívnejlegitimáciesazaoberaliužsúdyvyššiehostupňa,pričom
aktívna vecná legitimácia žalobkyne v obdobných súdnych prípadoch už bola súdnou praxou ustálená
(napr. rozsudok KS Žilina zo dňa 27.02.2024, sp.zn. 11Co/111/2023). Obranu žalovanej v tejto časti súd
preto považoval za účelovú.

31. Žalovaná ďalej namietala výšku žalobkyňou účtovanej dennej sadzby za prenájom náhradného
vozidla. Aj táto námietka žalovanej nie je opodstatnená. Žalobkyňou účtovanú sumu 101,- eur s DPH,
t.j. 84,17 eur bez DPH za jeden deň prenájmu náhradného motorového vozidla dojednanú medzi
poškodeným a žalobkyňou v zmysle nájomnej zmluvy zo dňa 20.04.2023 a vyplývajúcu z faktúry

žalobkyne č. 4672023, ktorou žalobkyňa fakturovala poškodenému za prenájom náhradného vozidla
za 5 dní prenájmu náhradného vozidla sumu 505,02 eur s DPH a 30,- eur za pristavenie a prevzatie
vozidla, t.j. 535,02 eur, možno považovať pri danom type a značke vozidla za cenu obvyklú. Súd v
tejto súvislosti poukazuje na to, že pokiaľ ide o výšku ceny nájmu náhradného motorového vozidla,
túto je nevyhnutné posudzovať v spojitosti s ďalšími okolnosťami na strane poškodeného, pričom za

neprimerane vysokú cenu možno považovať iba takú cenu, ktorá výrazne vybočuje z cenového pásma v
danom mieste a čase. Pri posudzovaní ceny obvyklej je preto nevyhnutné vychádzať z celého cenového
pásma, teda najnižších ale aj najvyšších cien, nejde však o cenu priemernú. Pokiaľ cena nájmu z
tohto pásma nevybočuje, je potrebné ju akceptovať ako cenu obvyklú. Zo žalobkyňou predložených
cenníkov a potvrdení viacerých požičovní vozidiel vyplynulo, že suma 101,- eur za jeden deň prenájmu

náhradného vozidla značky BMW 2 Active Touring, AT nie je cena neobvyklá alebo celkom premrštená,
a preto je potrebné cenu nájmu vo výške 101,- eur s DPH /deň považovať za cenu obvyklú, a to
aj napriek tomu, že žalovaná predložila v konaní cenníky s nižšou cenou požičovného, nakoľko v
zmysle už uvedeného nenahrádza sa poškodenému, resp. jeho právnemu nástupcovi, cena najnižšia,
akú žalovaná našla šetrením na internete, ale cena obvyklá, ktorá nevybočuje z cenového pásma

najnižších, ale aj najvyšších cien nájmu daného náhradného vozidla. Súd zároveň zdôrazňuje, že od
poškodeného nemožno spravodlivo vyžadovať, aby v situácii, keď v dôsledku škodovej udalosti, ktorú
nezavinil, a pri ktorej bolo poškodené jeho motorové vozidlo, riešil náhradu za svoje poškodené vozidlo
tak, že bude realizovať výskum cenových relácií v rôznych autopožičovniach v závislosti od podmienok
prenájmu a následne uskutoční výber najlacnejšej autopožičovne, bez ohľadu na podmienky prenájmu

(napríklad vyžadovanie zloženia depozitu, určenie presnej doby nájmu náhradného vozidla a pod.). Súd
poukazuje na to, že neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť poškodeného, aby v prípade vzniku
škody vyhľadával najlacnejšiu autopožičovňu. Sumarizujúc uvedené súd dospel k záveru, že žalobkyňa
v konaní preukázala, že žalobou uplatnený nárok predstavuje náklady účelne vynaložené za nutné
a dôvodné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou na vozidle poškodeného,

z ktorých časť žalovaná neuhradila. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd žalobe vyhovel a zaviazal
žalovanú na zaplatenie sumy 85,85 eur žalobkyni, ktorá suma predstavuje rozdiel sumy vyúčtovanej za
prenájom náhradného vozidla 445,85 eur (bez DPH) eur a sumy už žalovanou uhradenej, t.j. 360,- eur.32. Žalovaná sa dostala s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania, preto vzniklo žalobkyni
právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Podľa právneho názoru uvedeného v náleze Ústavného
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS309/2020, podľa ktorého: „Ustanovenia ZoPZP

chránia poisťovateľa pred tým, aby nemusel platiť úroky z omeškania v tom prípade, ak je
nárok poškodeného dôvodný a jeho dôvodnosť je zistená v komunikácii, ktorú predpokladá § 11
ods. 6 ZoPZP. Ak by žalovaná poisťovňa postupovala tak, že by sťažovateľovi vyplatila jeho dôvodne
uplatnené nároky v lehote troch mesiacov (§ 11 ods. 6 ZoPZP)a 15 dní (§ 11 ods. 7 ZoPZP) od
ich uplatnenia si sťažovateľom, za túto dobu by nevznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania

z jeho dôvodného nároku, keďže v tomto období žalovaná poisťovňa nebola v omeškaní, keďže
vykonávala svoje oprávnenia podľa § 11 ods. 6 a 7 ZoPZP. Žalovaná poisťovňa však časť
sťažovateľom uplatnenej škody nezaplatila. Preto sa vo vzťahu k sťažovateľovi dostala do omeškania. ...
Poisťovňa bola poškodeným priamo žalovaná, a preto sa na priznanie úroku z omeškania vzťahujú
ustanovenia,podľaktorýchsapoisťovňadostávadoomeškaniabezprostrednepotom,akosipoškodený
u nej uplatní svoj priamy nárok na náhradu škody s tým rozdielom, že na úrok z omeškania nemá

nárok za obdobie troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na výplatu, ak k výplate
žiadanej náhrady skutočne došlo. ... S tým úzko súvisí aj potreba zamyslieť (a neustále sa zamýšľať)
nad dôsledkami, dopadmi (akéhokoľvek) výkladu, ktorý prijíma dovolací súd. Pokiaľ by skutočne
poistiteľ (terminológia Občianskeho zákonníka) či poisťovateľ (terminológia ZoPZP) prakticky nemal
poskytnúť aj úroky z omeškania skôr ako po uplynutí 15 dní od právoplatnosti rozsudku (kedy by sa

zjavne vyžadovalo iniciovanie ďalšieho súdneho konania, čo sa nejaví ako práve efektívne), potom
sa poistiteľovi jednoducho oplatí viac súdiť sa a odkladať okamih jeho plnenia (keď pri pokračujúcej
devalvácii hodnota peňazí neustále klesá). Účelom ZoPZP je však zlepšiť postavenie poškodeného–
veď aj na ten účel zákonodarca vykreoval osobitný priamy žalovateľný nárok poškodeného voči
poistiteľovi (bez potreby žalovať aj škodcu). Toho si je vedomý aj dovolací súd, ktorý si uvedomuje, že

je povinnosťou poistiteľa prešetriť poistnú udalosť a poskytnúť plnenie.“

33. S prihliadnutím na vyslovený právny názor najvyššej súdnej autority, súd priznal žalobkyni voči
žalovanej nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne, ktorých výšku si žalobkyňa
uplatnila v súlade s § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z. z. z priznanej sumy

85,85 eur od 22.05.2023 do zaplatenia. Žalovaná bol povinná, v súlade so zákonným ustanovením § 11
ods. 7 zákona o PZP, poskytnúť poistné plnenie do 15 dní od skončenia prešetrovania poistnej udalosti.
Ku skončeniu prešetrovania poistnej udalosti došlo dňa 04.05.2023, čo výslovne uviedla žalovaná v
oznámení zo dňa 05.05.2023. Žalovaná preto bola povinná poskytnúť poistné plnenie 19.05.2023 a
dňom nasledujúcim, t. j. od 20.05.2023, sa dostala s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania,

pričom žalobkyňa si úrok z omeškania uplatnila až od 22.05.2023.

34. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v konaní plne úspešná,
a preto jej súd priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Trenčíne v taktom počte vyhotovení, aby jedno zostalo súdu a ďalšie mohli byť doručené
ostatným účastníkom.

Podľa § 127 ods. 1, 2 C.s.p. v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje a podpis. Náležitosťou podania urobeného v prebiehajúcom konaní je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Podľa § 363 C.s.p. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne neplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na exekúciu.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Jan 30, 2026. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok – Zodpovednosť za škodu , Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 13, 2025

Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 13, 2025