Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 23, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/84/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1419202583
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1419202583.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členiek

senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobkyne: O. S.,
J.. XX.XX.XXXX, G. Ľ.. L. X, G., zast. advokátom JUDr. Ľuboslavom Kašubom, so sídlom Na vŕšku
1, Bratislava, proti žalovanej: M. V., J.. XX.XX.XXXX, G. J. XX, G., zast. advokátom Mgr. Michalom
Kurnotom, so sídlom Páľovská 5, Žaškov, o vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie žalovanej proti
rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 10. septembra 2024, č.k. 10C/44/2019-261, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh žalovanej na prerušenie konania vedeného na
Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. 10C/44/2019 do skončenia konania na Európskom súde pre
ľudsképrávaakosťažnosťč.8584/24Romanováp.Slovensku,dátumpodania12.marca2024,zamietol
(I. výrok); uložil žalovanej vypratať G. Č.. XX nachádzajúci sa vo vchode J. Č.. XX na X. K. bytového
domu so súpisným číslom 1917, postavený na pozemku parcely registra „C“ evidované na katastrálnej
mape parcelné číslo XXXX o výmere 348 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, obec: G., S..
Č..-O.,H..Ú..O.Ú.L.naX.Č..XXXX,ktorýjevovýlučnomvlastníctvežalobkynebezposkytnutiabytovej

náhrady, a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (II. výrok); žalobkyni priznal voči žalovanej
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (III. výrok).

2/ V dôvodoch napadnutého rozsudku súd prvej inštancie poukázal na skutkové zdôvodnenie žaloby,
ktoré žalobkyňa vymedzila tak, že je výlučnou vlastníčkou bytu Č.. XX vo vchode J. Č.. XX, N.. Č..
XXXX I. G. (ďalej len „Byt“) a žalovaná tento Byt užíva bez toho, aby k nemu mala akýkoľvek právny titul.
Žalovaná bývala v Byte na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej do 31.12.2018, pričom po skončení

nájmu Byt nevypratala a neodovzdala.
3/ Dokazovanie vykonal Zmluvou o prevode vlastníctva bytu, Listom vlastníctva Č.. XXXX, H..Ú.. O.,
Zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy a rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 22C/59/2019 zo
dňa 02.06.2021 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č. k. 8Co/126/2021-387 zo dňa 30.05.2023.
Vykonaným dokazovaním skutkovo zistil, že žalobkyňa ako kupujúca nadobudla od žalovanej ako
predávajúcej do svojho výlučného vlastníctva Byt, ako aj podiel na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu o veľkosti 6946/320437 a spoluvlastnícky podiel na K. K.. Č.. XXXX Q. I. XXX

S.X, zastavaná plocha a nádvorie o veľkosti 6946/320437 na základe Kúpnej zmluvy, ktorej vklad
bol povolený pod č. V-12015/14 zo dňa 06.06.2014, Vlastnícke práva žalobkyne je zapísané na Liste
vlastníctva č. XXXX, H.. Ú.. O.. Zo Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy súd prvej inštancie ďalej zistil, že jej
predmetom bol záväzok žalobkyne ako budúcej predávajúcej odpredať žalovanej ako budúcej kupujúcejza odplatu Byt v lehote do 31.12.2018. K naplneniu tejto zmluvy nedošlo. Súd prvej inštancie ďalej
ozrejmil, že pri rozhodovaní vychádzal aj z právoplatného rozhodnutia vzťahujúceho sa na prejednávanú
vec, konkrétne ide o rozsudok bývalého Okresného súdu Bratislava IV č.k. 22C/59/2019-300 zo

dňa 02.06.2021 potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislava č.k. 8Co/126/2021-387 zo dňa
30.05.2023 a z nespornej skutočnosti, že žalobkyňa je ako výlučná vlastníčka bytu zapísaná na X. Č..
XXXX.

4/ Za tohto skutkového stavu, právne odkazujúc na § 123, § 126 ods. 1, § 676 ods. 1 a § 710 ods. 1 a

2 Obč. Zák., súd prvej inštancie skonštatoval, že obsahom vlastníckeho práva je s vecou disponovať,
držať, užívať a brať jej úžitky. Ďalej vysvetlil, že návrh na vypratanie nehnuteľnosti je vo všeobecnosti
prostriedok slúžiaci na ochranu vlastníckeho práva, ktorého hmotnoprávnym predpokladom je, že určitá
vec sa nachádza vo faktickej moci inej osoby ako jej vlastníka, pričom táto osoba zadržiava vec
bez právneho dôvodu. Zároveň musia byť splnené tri predpoklady, aby sa vlastník úspešne domohol
ochrany poskytovanej reivindikačnou žalobou, a síce preukázanie vlastníckeho práva k predmetu sporu,

preukázanie, že vec sa nachádza u inej osoby a preukázanie, že táto osoba zadržiava vec neoprávnene.

5/ Zhrnul, že prvý predpoklad z troch vyššie uvedených je splnený, pretože vlastnícke právo žalobkyne
bolo preukázané výpisom z listu vlastníctva Č.. XXXX, vedeným Okresným úradom v Bratislave,
katastrálnym odborom, ako aj rozsudkom vydaným v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava

IV sp. zn. 22C/59/2019, ktorý bol následne potvrdený rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave, č.
k. 8Co/126/2021-387 zo dňa 30.05.2023. Napokon ustálil, že v konaní nebolo sporné, že žalovaná
Byt žalobkyne užíva, čím zasahuje do jej vlastníckeho práva spôsobom, ktorý napĺňa hmotnoprávne
predpoklady vymedzené v § 126 ods. 1 Obč. Zák. Vo vzťahu k tretej podmienke uviedol, že jej
splnenie bolo sporné, nakoľko žalovaná argumentovala, že ona je vlastníčkou Bytu a žalobkyňa dosiahla

zápis seba ako vlastníčky Bytu na príslušný list vlastníctva nezákonným konaním odporujúcim dobrým
mravom, ktorý má základ v procese prevodu vlastníckeho práva k Bytu zo žalovanej na žalobkyňu.
Súd prvej inštancie v tejto súvislosti skonštatoval, že tieto skutočnosti nesúviseli s predmetným sporom,
pretože mali základ v určení vlastníckeho práva k predmetnému Bytu a v plnej miere aj kopírovali
tvrdenia a argumenty žalovanej v konaní vedenom pod sp. zn. 22C/59/2019, v ktorom sa domáhala

určenia vlastníckeho práva k Bytu. Okresný súd Bratislava IV ale žalobu o určenie vlastníckeho práva
zamietol.Dospelvtejtosúvislostikzáveru,žeriadnouvlastníčkounehnuteľnostiježalobkyňaažalovaná
v Byte býva bez právneho dôvodu. Súd prvej inštancie preto s poukazom na efektívnosť a hospodárnosť
konania odkázal na právoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava IV pod sp. zn. 22C/59/2019, ako
aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 8Co/126/2021-387 a uzavrel, že je naplnený aj tretí

predpoklad na to, aby sa žalobkyňa úspešne domohla ochrany formou reivindikačnej žaloby.

6/ Pokiaľ išlo o návrh žalovanej na prerušenie konania do skončenia konania na Európskom súde pre
ľudské práva vo veci jej sťažnosti č. 8584/24 - Romanová proti Slovensku, podanej dňa 12.03.2024,
zamietol ako nedôvodný. Skonštatoval, že aj v prípade, ak by ESĽP zvrátil predchádzajúce rozhodnutia

(22C/59/2019 a 8Co/126/2021-387), tak uvedené by bolo dôvodom pre obnovu konania, a teda žalovaná
by sa mohla domáhať ochrany svojho práva aj napriek rozhodnutiu v tomto konaní. A v prípade, ak
by vyhovel tomuto návrhu žalovanej a následne by ESĽP rozhodol, že jej sťažnosť je nedôvodná, tak
prvoinštančný súd by týmto postupom mohol zasiahnuť do práva žalobkyne na spravodlivý proces tým,
že by viedol toto konanie neprimerane dlhú dobu, čím by súčasne aj neprimerane dlhú dobu trval stav

právnej neistoty žalobkyne.

7/ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. tak, že
plne úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške
ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

8/ Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Dôvodila, že konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietala záver súdu
prvej inštancie, že čakaním na rozhodnutie ESĽP by bolo zasiahnuté do práva žalobkyne na spravodlivé
súdne konanie. Tvrdila, že je dôchodkyňa, ktorá nemá žiadny majetok výraznejšej hodnoty a Byt je jejjediným útočiskom, pričom žalobkyňa je vlastníčkou iného bytu a jej domov by nebol nijako ohrozený.
Argumentovala, že zmluvu o prevode vlastníckeho práva podpísala pod nátlakom a konania pod sp.
zn. 22C/59/2019 a 8Co/126/2021, v ktorých bolo rozhodnuté o zamietnutí žaloby o určenie vlastníckeho

práva, obsahujú tak závažné vady, že sťažnosť žalovanej bola Európskym súdom pre ľudské práva
prijatá na ďalšie konanie. Poukázala v tejto súvislosti na to, že ESĽP prijme na ďalšie konanie len
menej ako 10 % podaných sťažností, a preto mala za to, že všetky podmienky na prerušenie konania
až do rozhodnutia ESĽP sú splnené. Následne namietala s poukazom na ust. § 220 ods. 2 C.s.p.,
že súd prvej inštancie z dôvodu efektívnosti a hospodárnosti vo vzťahu k argumentácii žalovanej,

že ona je vlastníčkou Bytu, a že zmluvu, na základe ktorej bola na LV ako vlastníčka zapísaná
žalobkyňa, podpísala pod nátlakom, len odkázal na argumentáciu obsiahnutú v rozhodnutiach sp. zn.
22C/59/2019 a č.k. 8Co/126/2021-387. Tvrdila, že súd je povinný vyjadriť sa, ako zistil skutkový stav a
ako jednotlivé dôkazy posúdil, pričom sa nemôže uspokojiť s tým, že v podstatnej otázke odkáže na iné
súdne rozhodnutie bez uvádzania vlastných záverov. Ďalej namietala, že súd prvej inštancie nevykonal
dokazovanie notárskou zápisnicou N 45/2012, Nz 5740/2012, NCRls 5877/2012, zmluvou o pôžičke a

ručiteľským vyhlásením, notárskou zápisnicou N 54/2012, NZ 7038/2012, NCRls 7224/2012, návrhom
na povolenie vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností na základe zmluvy, rozhodnutím Správy
katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, č. V 424/2012 a výpisom z účtu žalobkyne,
pretože ich vykonanie mohlo viesť k lepšiemu zisteniu stavu veci, a síce, že zmluva, na základe ktorej
nadobudla žalobkyňa Byt, je neplatná.

9/ Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovanej nevyjadrila.

10/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385

ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd
prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Súd
prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na jeho základe zistil správne skutkový
stav veci a vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje s nosnými dôvodmi napadnutého
rozsudku a konštatuje ich správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

11/ Žalovaná v odvolaní primárne namieta, že súd prvej inštancie zamietol jej návrh na prerušenie
konania do skončenia konania na Európskom súde pre ľudské práva vo veci jej sťažnosti č. 8584/24
Románová p. Slovensku, dátum podania 12.03.2024 i napriek tomu, že táto sťažnosť bola prijatá na
ďalšie konanie. Mala za to, že všetky podmienky na prerušenie konania sú splnené. Odvolací súd však

túto odvolaciu argumentáciu vyhodnotil ako neopodstatnenú.

12/Civilnýsporovýporiadokupravuje,kedysúdmusíkonanieprerušiť(§162ods.1Civilnéhosporového
poriadku) a kedy ho môže prerušiť (§ 163 a § 164 Civilného sporového poriadku). Ustanovenie §
164 CSP upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, t.j. prerušenie konania, ktoré pre samotné

konanie nie je nevyhnutné. Predmetné ustanovenie dopadá na procesné situácie, v ktorých súd môže
konanie prerušiť, no nemusí tak urobiť. Tento procesný postup je na úvahe vec prejednávajúceho súdu
a je upravené len ako procesná možnosť tohto súdu, nie však ako jeho povinnosť. Súd má najskôr
zvážiť možnosť iných vhodných opatrení a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Výber vhodného
opatrenia (napr. spojenie vecí, prerušenie konania, vyriešenie predbežnej otázky) slúžiaceho účelu

racionálnejorganizáciepostupuprivedenípríslušnéhokonaniamásúdpodriadiťajzákonnejpožiadavke
rýchlej a účinnej ochrany práv strán v súdnom konaní (Čl. 17 CSP) a spomedzi viacerých opatrení
použiť to, ktorým sa ochrana práv strán sporu zabezpečí čo najrýchlejšie a najúčinnejšie. Rozhodujúcim
hľadiskom je hospodárnosť konania, s prihliadnutím na ktoré, prerušenie konania predstavuje vo
všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo.

13/ Na zdôraznenie vecnej správnosti prvého výroku rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd
dodáva, že predmetné, skutkovo a právne pomerne jednoduché súdne konanie, začalo 13.08.2019,
teda aktuálne trvá cca 4,5 roka. V rámci tohto časového obdobia bolo konanie prerušené v zmysle
§ 164 CSP uznesením č.k. 10C/44/2019-155 zo dňa 29.09.2020 do právoplatného skončenia konania

vedeného na Okresnom súde Bratislava IV sp. zn. 22C/59/2019 (ide o konanie iniciované žalovanou dňa
11.11.2019 žalobou o určenie jej vlastníckeho práva k Bytu). Súd prvej inštancie v citovanom uznesení
o prerušení skonštatoval, že „v konaní o vypratanie bytu prejudiciálne skúma otázku vlastníckeho práva
k vypratávanej nehnuteľnosti, čo však nepostačuje. Preto konanie vedené pod sp. zn. 22C/59/2019je rozhodujúce, nakoľko určenie vlastníckeho práva k dotknutému bytu je určujúcim pre konanie pod
sp. zn. 10C/44/2019 a od jeho výsledku bude závisieť posúdenie aktívnej legitimácie žalobkyne na
podanie žaloby o vypratanie a zároveň aj posúdenie pasívnej legitimácie žalovanej. V konaní sp. zn.

10C/44/2019 sa totiž meritórne určí, či je žalovaná/žalobkyňa vlastníkom bytu, a prípadný vyhovujúci
výrok by bol podkladom na zápis vlastníckeho práva žalovanej (v konaní o určenie vlastníckeho práva
ide o žalobkyňu) na príslušný list vlastníctva. V konaní o vyprataní žalovanej by sa otázka vlastníckeho
práva riešila iba v odôvodnení rozhodnutia“. Konanie sp. zn. 22C/59/2019 bolo právoplatne skončené
dňa 24.08.2023, čím odpadol dôvod prerušenia a súdu prvej inštancie nič nebránilo meritórne vo veci

rozhodnúť. Následne žalovaná založila do súdneho spisu listinu vydanú Európskym súdom pre ľudské
práva, adresovanú S.. S. H., advokátovi, zo dňa 24.05.2024, ktorou mu Kancelária ESĽP oznamuje, že
prijala podanie, ktoré bude vedené ako „Sťažnosť č. 8584/24 Románová p. Slovensku, dátum podania
12.03.2024“ a tiež, že sa bude zaoberať sťažnosťou hneď ako to bude možné, a ktorú preskúma
na základe informácií a dokumentov, ktoré boli k sťažnosti predložené. K tomu je potrebné dodať,
že konanie o sťažnosti na ESĽP má svoj procesný priebeh a žalovanou predložený list z ESĽP len

poukazuje na to, že medzi ňou a Slovenskou republikou prebieha spor. Z obsahu tejto listiny nie je
zrejmé, koho žalovaná identifikovala ako porušiteľa, ani to, aké rozhodnutie predmetnou sťažnosťou
napáda. Ústavný súd v Náleze sp. zn. I.ÚS 531/2024 - 47 zo dňa 19.12.2024 vo vzťahu k fakultatívnemu
prerušeniu konania podľa § 164 CSP pripomenul svoju doterajšiu judikatúru ( IV. ÚS 221/03, IV. ÚS
19/04, IV. ÚS 117/04, IV ÚS 246/2021), podľa ktorej „ pri prerušení konania všeobecný súd vykonáva

voľbu medzi viacerými do úvahy prichádzajúcim procesným postupom, ktorý je zákonom dovolený
(§164 CSP), a ktorý treba posudzovať podľa situácie, ktorá existovala v čase, keď sa realizoval. Dodal,
že nakoľko zo žiadneho ustanovenia ústavy nemožno vyvodiť, že prerušením konania jeho účastník
stráca právo na to, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov podľa č. 48 ods. 2 ústavy,
všeobecný súd sa musí pri uplatňovaní procesného postupu o prerušení konania riadiť i požiadavkou,

ktorá je zakotvená v tomto článku ústavy, a ktorá ukladá povinnosť prijať príslušné opatrenia umožňujúce
prerokovanie napadnutej veci bez zbytočných prieťahov a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej
lehote. Zo znenia a účelu § 164 CSP vyplýva, že prerušenie konania je reštriktívnou výnimkou a nie
pravidlom, pričom pri zvažovaní aplikácie tohto ustanovenie sa vyžaduje citlivý prístup a vyvažovanie
dvoch prti sebe stojacich záujmov a to záujmu na konaní bez prieťahov a záujmu na spravodlivom

konaní. Prerušenie konania ako výnimočné opatrenie musí byť riadne odôvodnené, čo nenastane
výhradnýmvysporiadanímsaanapokonajuprednostnenímzáujmunanastoleníspravodlivéhovýsledku
konania. Náležité odôvodnenie rozhodnutia súdu o prerušení konania v sebe poníma aj prihliadnutie
na hospodárnosť konania v podobe zohľadnia (i) aktuálneho stavu veci, resp. doterajšieho priebehu
konania, (ii) celkovej dĺžky konania a (iii) na predmet sporu, resp. jeho naviazanosť na plynutie času.

Všeobecné súdy by mali mať pritom na pamäti, že aj doba, počas ktorej je konanie prerušené (bez
ohľadu na to, či ide o fakultatívny alebo obligatórny dôvod) sa plynutím času môže stať z ústavného
hľadiska neúnosná“. Zohľadniac doterajší priebeh súdneho konania pred súdom prvej inštancie, s
akcentom na jeho prerušenie uznesením č.k. 10C/44/2019-155 zo dňa 29.09.2020 v trvaní troch rokov,
ani odvolací súd už nevzhliadol dôvodnosť v poradí druhého návrhu žalovanej na jeho prerušenie. Došlo

by tým k výraznej nerovnováhe medzi ústavnými právami sporových strán v neprospech žalobkyne.
Konania o určenie vlastníckeho k bytu je totiž právoplatne skončené a teda niet zákonného dôvodu
na opätovné prerušenie konania o vypratanie žalovanej, a to ani z dôvodu podanej sťažnosti na ESĽP
(vo vzťahu k úplne inému súdnemu konaniu). Ako odvolací súd uviedol vyššie, pri rozhodovaní o
fakultatívnom prerušení konania v zmysle § 164 CSP vyvažuje súd záujem na spravodlivom rozhodnutí

veci a záujem na konaní bez zbytočných prieťahov, a teda musí zvážiť, či prerušenie konania prispeje
k spravodlivému rozhodnutiu vo veci a tento dôvod prerušenia konania tak preváži nad záujmom na
postupe bez zbytočných prieťahov, ktorý je rozhodnutím o prerušení konania dotknutý. Pri zvažovaní,
či prerušenie konania prispeje k spravodlivému rozhodnutiu vo veci potom súd prvej inštancie správne
poukázal na to, že žalobkyňa podala predmetnú žalobu, ktorou sa domáha vypratania Bytu, dňa

13.08.2019. Navyše, žalovaná podala dňa 11.11.2019 v osobitnom konaní vedenom na Okresnom súde
Bratislava IV pod sp. zn. 22C/59/2019 žalobu o určenie jej vlastníckeho práva k Bytu. Stav právnej
neistoty medzi stranami existuje už viac ako 5 rokov, a teda záujem na spravodlivom rozhodnutí vo
veci nepochybne prevažuje nad záujmom žalovanej prerušiť toto konanie. O to viac za stavu, kedy bola
žalobkyňa právoplatne určená ako vlastníčka Bytu (rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn.

22C/59/2019vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduvBratislavesp.zn.8Co/126/2021),pričomžalovaná
tým,žesaodmietavysťahovaťzBytuposkončenínájomnéhovzťahu,výraznezasahujedovlastníckeho
práva žalobkyne. Niet preto pochýb, že v stave, kedy sa žalobkyňa oprávnene domáha vypratania Bytu,
ktorý je v jej vlastníctve už viac ako 5 rokov, by prerušením tohto konania až do skončenia konaniapred ESĽP došlo k neprimeranému zásahu do jej práva na súdnu ochranu. Naviac, súd prvej inštancie
správne poukázal aj na to, že i v prípade, ak by bola žalovaná v konaní pred ESĽP úspešná, je to
dôvodom na obnovu konania v zmysle § 397 písm. d) CSP, preto pokračovaním v konaní a vydaním

vyhovujúceho meritórneho rozhodnutia v právnej veci vypratania z bytu, nedôjde v prípade žalovanej o
nezvratnú situácií. Odvolací súd preto konštatuje správnosť postupu súdu prvej inštancie, ktorý v poradí
druhý návrh žalovanej na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.

14/ Pokiaľ ide o vyhovujúci výrok (II. výrok) odvolaním napadnutého rozsudku, žalovaná namietala

jeho nepreskúmateľnosť z dôvodu, že prvoinštančný súd len odkázal na argumentáciu obsiahnutú v
rozhodnutiach Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 22C/59/2019 zo dňa 02.06.2021 a Krajského
súdu v Bratislave, č.k. 8Co/126/2021-387 zo dňa 30.05.2023 a nevysporiadal sa s jej podstatnou
argumentáciou, že zmluvu, na základe ktorej nadobudla žalobkyňa Byt, podpísala pod nátlakom a
táto je z uvedeného dôvodu neplatná. V tejto súvislosti namietala aj nedostatočné skutkové zistenia a
nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie.

15/ Na vysvetlenie prejednávanej problematiky odvolací súd uvádza, že v zmysle ustálenej judikatúry
najvyšších súdnych autorít sa nesprávnym právnym posúdením veci rozumie subsumovanie skutkového
stavupodnormuhmotnéhoprávaaleboprocesnéhopráva,ktorávhypotézenemátaképredpoklady,aké
vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom,

že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne
interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne
aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2MCdo/4/2009). Vo svetle uvedeného potom súd
prvej inštancie správne ustálil, že pre úspešnosť reivindikačnej žaloby musí žalobkyňa vo všeobecnosti
preukázať, že je vlastníkom veci, ktorej vydania sa domáha, a že žalovaná vec neoprávnene zadržiava.

Vlastnícke právo sa pritom preukazuje príslušným výpisom z listu vlastníctva, pokiaľ sa jedná o žalobu
o vydanie nehnuteľnej veci. Žalobkyňa v konaní preukázala, že je vlastníčkou Bytu, a to výpisom z
Listu vlastníctva Č.. XXXX, vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom. Uvedená
skutočnosťbolanavyšepotvrdenáajvrozhodnutiachOkresnéhosúduBratislavaIV,sp.zn.22C/59/2019
zo dňa 02.06.2021 a Krajského súdu v Bratislave, č.k. 8Co/126/2021-387 zo dňa 30.05.2023, ktorých

závery boli záväzné aj pre prejednávanú vec. V konaní nebolo sporné, že žalovaná v Byte býva,
hoci nájomná zmluva zanikla dňa 31.12.2018, teda od 1.1.2019 byt užíva bez právneho titulu. Na
základeuvedenéhopretosúdprvejinštanciesprávneustálil,ževšetkyzákonnépredpokladyprevydanie
nehnuteľnej veci jej oprávnenému vlastníkovi boli splnené, a teda vec aj správne právne posúdil.

15/ Žalovaná súdu prvej inštancie vytkla, že v otázke sporného vlastníckeho práva žalobkyne k Bytu sa
dostatočne nevysporiadal s jej argumentáciou, že zmluvu podpísala pod nátlakom a táto je neplatná,
a v tomto kontexte len odkázal na právoplatné rozhodnutie sp. zn. 22C 59/2019 a 8Co/126/2021.
Dôvodila, že napadnuté rozhodnutie je z tohto dôvodu nepreskúmateľné a založené na nedostatočne
zistenomskutkovomstave.Ktomuodvolacísúduvádza,žesúdprvejinštanciebolviazanýprávoplatným

rozsudkom vydaným v konaní o určenie vlastníckeho práva k bytu sp. zn. 22C/59/2019, v ktorom sa
tak prvoinštančný, ako aj odvolací súd vysporiadali s otázkou platnosti kúpnej zmluvy. Táto otázka
preto bola definitívne vyriešená. Súd prvej inštancie musel vychádzať z nesporného faktu, že žalobkyňa
sa na základe Zmluvy o prevode vlastníctva k bytu zo dňa 16.05.2014 stala vlastníčkou bytu. Týmto
rozhodnutím bol v konaní o vypratanie bytu viazaný. Preto opätovne vykonávať dokazovanie ohľadom

platnosti Zmluvy o prevode vlastníctva k bytu už nebolo namieste. Ani táto odvolacia argumentácia
žalovanej preto nemôže obstáť.

16/ Vo vzťahu k samotnému odôvodneniu napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že
prvoinštančný súd svoje rozhodnutie náležite odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, keď sa

v odôvodnení svojho rozsudku vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých ho založil, a ktoré
boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné, zaoberal sa argumentáciou oboch strán, pričom
všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V
skutkových zisteniach neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Ako uviedol odvolací

súd už vyššie, otázka vlastníckeho práva žalobkyne k Bytu bola právoplatne vyriešená v konaniach
vedených na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 22C/59/2019 a na Krajskom súde v Bratislave
pod sp. zn. 8Co/126/2021. Odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, a síce, že
vlastnícke právo žalobkyne k Bytu bolo v predmetnom konaní jasne preukázané. Žalovaná navyše vtomto konaní uvádza doslova identickú argumentáciu, ako v konaní o určenie jej vlastníckeho práva k
Bytu, pričom súd prvej inštancie vo vzťahu k nej nemohol prijať iný záver než ten, ktorý vyplynul z už
právoplatne skončeného konania o určenie vlastníckeho práva. A keďže je nepochybné, že vlastnícke

právo žalobkyne k Bytu je preukázané, v tomto smere ani nebolo potrebné vykonávať dokazovanie
notárskou zápisnicou N 45/2012, Nz 5740/2012, NCRls 5877/2012, zmluvou o pôžičke a ručiteľským
vyhlásením, notárskou zápisnicou N 54/2012, NZ 7038/2012, NCRls 7224/2012, návrhom na povolenie
vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností na základe zmluvy, rozhodnutím Správy katastra pre
hlavnémestoSlovenskejrepublikyBratislavyč.V424/2012ani výpisomzúčtužalobkyne,akonamietala

žalovaná, pretože by to bolo nadbytočné. Súd prvej inštancie totiž správne vychádzal z právoplatného
rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava IV č.k. 22C/59/2019-300 zo dňa 2.6.2021 v spojení s
Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Co/126/2021-387.

17/ Nakoľko odvolanie žalovanej nebolo spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku
súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, odvolací súd rozsudok

súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

18/Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§396ods.1CSPa§255
ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Plne procesne úspešnej žalobkyni však z dôvodu procesnej ekonómie nárok
na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

19/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie

je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,
ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 CSP).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen,
ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s

ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo
zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom
zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec
alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v

tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada
(§ 431 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania
(§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).