Uznesenie – Bezdôvodné obohatenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 18, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/39/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121264746
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:6121264746.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členiek senátu
JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Marty Polyákovej, v spore v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XX, D., zastúpený: JUDr. Jana Štefáneková, so sídlom Vážska 45, 911 05 Trenčín, proti
žalovanému: E. C. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X, D., zastúpený: Advokátska kancelária KONCOVÁ
& PARTNERS, s.r.o., so sídlom Kpt. Jaroša 29, Trenčín, IČO: 47 256 907, v konaní o zaplatenie

sumy 4.646,27 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k.
16C/19/2021 - 314 zo dňa 23. augusta 2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciežalobuzamietol.VýrokomII.žalovanémuprotižalobcovi

priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške náhrady trov konania rozhodne súd
po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ďalším výrokom
III. rozhodol, že štát má nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100%. Po právnej
stránke rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 536 ods. 1,2, § 538, § 547 ods. 6, § 548 ods. 1,
§ 551 ods. 1, § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka. Poukázal na obsah žaloby, ktorou sa žalobca
domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 4646,27 eura s príslušenstvom.

Žalobu odôvodnil na tom skutkovom základe, že ako on ako podielový spoluvlastník nehnuteľností
KN-C parc. č. 518/59, 518/60, 518/96, 518/97, 518/98, 518/99 a 518/100, k.ú. H. I., sa s ostatnými
spoluvlastníkmi nehnuteľností dohodol, že postaví cestu a ostatné komunikácie a inžinierske siete,
a to na podklade projektovej dokumentácie, ktorá bola vyhotovená E. A. J., pričom ako zhotoviteľ
uzatvoril zmluvu o dielo a sám bol aj v postavení objednávateľa, keďže vlastnil 2/7 predmetných
nehnuteľností. Keďže z nesprávne vyhotovenej projektovej dokumentácie vyplynula potreba prác a

materiálov, ktorých vykonanie a dodanie zhotoviteľ nemohol predpokladať, po dohode s ostatnými
spoluvlastníkmi vykonal práce a dodal materiály tak, aby mohlo dôjsť k užívaniu pozemkov bolo potrebné
tietoprácenadielevykonať,pričomobjednávateliaK.aG.tietopráceihneďajuhradili.Žalobcanakoniec
v zmysle zmluvy o dielo vykonal len časť SO 01 Komunikácie na ocenenú na sumu 50.000 eur (z
čoho 1/7 predstavuje sumu 7.142,85 eura), SO 02 Rozšírenie plynovodu nacenenú na 8.000 eur,
SO 03 Rozšírenie vodovodu nacenenú na 14.750 eur a rozšírenie splaškovej kanalizácie nacenenú

na 14.750 eur Žalovaný zaplatil na časť diela - komunikácie sumu 5.000 eur ako zálohu a to dňa
06.05.2020, pričom zvyšná časť na komunikáciu predstavujúca sumu 2.142,85 eura neuhradil ani po
výzve. Mailom zo dňa 07.09.2020 žalobca zaslal vyúčtovanie nákladov ostatným spoluvlastníkom, resp.
objednávateľom s presným vymedzením realizovaných prác ako aj prác, ktoré museli byť realizované
nad rámec dohodnutých prác a výkonov, pričom nad rámec dohodnutej ceny za rozšírenie vodovodu
a kanalizácie musel uhradiť sumu 8.812 eur z čoho 1/7 predstavuje sumu 1.258,85 eura, nad rámec

dohodnutej ceny za výstavbu komunikácie musel zaplatiť sumu 6.672 eur z čoho 1/7 predstavuje sumu
953,14 eura ako aj náklady za vykonané úkony a uhradené náklady súvisiace so získaním podkladovk NN rozvodom a úpravy trafostanice vo výške 2.040 eura z čoho 1/7 je 291,43 eura. Z uvedeného
vyplýva, že každý spoluvlastník bol povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.503,42 eura (1.258,85 eura +
953,14 eura + 291,43 eura) za zvýšené náklady na výstavbu diela. Žalobca má nárok na zaplatenie

sumy 2.142,85 eura ako nezaplatenej časti diela a sumy 2.503,42 eura predstavujúcej zvýšenie ceny
teda spolu 4.646,27 eura spolu s príslušenstvom. Okresný súd Banská Bystrica vo veci vydal platobný
rozkaz, sp. zn. 21Up/237/2021 zo dňa 30.03.2021. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal riadne
a včas vecne odôvodnený odpor žalovaný.
1.2 Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že strany sporu uzavreli platnú zmluvu o

dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalobca v pozícií zhotoviteľa, v zmluve označený ako
samostatne zárobkovo činná osoba vystupovala pri uzatváraní zmluvy ako podnikateľ a to podľa § 2 ods.
2 písm. b) Obchodného zákonníka a žalovaný vystupoval v pozícií objednávateľa ako fyzická osoba. Z
predmetnej zmluvy, hneď zo záhlavia vyplýva, že strany sporu vyjadrili vôľu, aby sa ich právny vzťah
spravoval ustanoveniami Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu, keďže boli naplnené aplikačné
predpoklady ustanovenia § 262 ods. 2 Obchodného zákonníka, je možné vysloviť záver, podľa ktorého

sa vzťah medzi žalobcom a žalovaným riadi podľa Obchodného zákonníka.
1.3 Žalobca v konaní namietal neplatnosť uzavretej zmluvy o dielo zo dňa 13.07.2019 z dôvodu
neurčitosti vymedzenia predmetu diela v uvedenej zmluve. Súd prvej inštancie sa absolútne nestotožnil
s námietkami žalobcu, pretože považoval predmet zmluvy o dielo (špecifikáciu diela) vymedzený jasne,
určito a zrozumiteľne, keď z predmetu zmluvy, ktorý je vymedzený v článku II. zmluvy o dielo zo dňa

13.07.2019, v spojitosti s prílohou č. 2 (špecifikácia diela – č. l. 11 druhá strana) preukázateľne vyplýva,
že strany sporu dostatočným a určitým spôsobom vymedzili predmet diela, tak aby bola naplnená jedna
z náležitostí riadne uzavretej zmluvy o dielo podľa § 536 ObchZ, t. j. aby predmet diela bol jasne
vymedzený. Dodal, že z prílohy č. 2, na ktorý odkazuje predmetný článok II. zmluvy o dielo je predmet
diela vymedzený takým spôsobom, že nemohli vzniknúť žiadne pochybnosti o rozsahu a charaktere

práce, ktoré bude potrebné vynaložiť na zhotovenie diela.
1.4 Súd prvej inštancie následne poukázal na to, že žalobcov nárok celkovo vo výške 4646,27 eura
pozostával jednak z časti titulu neuhradenej časti ceny diela vo výške 2142,85 eura (ako doplatok za
časť diela SO 01 Komunikácia, kde na žalovaného pripadal podiel o 1/7 z celkovej sumy ceny diela
pre túto časť – 50.000 eur, t. j. v sume 7142,85 eura, z ktorej sumy zaplatil 5000 eur, čo ani nebolo

sporné) a z titulu vzniku potreby vykonania nadprác, opráv a to nad rámec dohodnutej (inak v zmluve
konečnej) ceny diela v celkovej sume 2503,42 eura ako podiel 1/7 účasti žalovaného (1258,85 eura za
rozšírenie vodovodu a kanalizácie + 291,43 eura za úpravu trafostanice a s tým súvisiacich nákladov +
953,14 eura za výstavbu komunikácie, s tým). Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, dospel
súd k záveru, že žaloba je nedôvodná. Dôvodil, že žalobca preukázateľne nepostupoval podľa písomne

uzavretej zmluvy o dielo zo dňa 13.07.2019, pričom sa dopustil porušenia viacerých jej ustanovení.
Zdôraznil, že zmluvné strany sa dohodli na tom, že všetky zmeny k uvedenej zmluve vyžadujú uzavretie
dodatku v písomnej forme, ktorý bude odsúhlasený a podpísaný všetkými zmluvnými stranami (článok
XIII.Zmluvyodielo).Skutočnosť,ženebolipodpísanéžiadnedodatkyspornávkonanínebola,čopotvrdil
aj samotný žalobca, nepriamo žalovaný (nehovorili o dodatku) svedkyňa D., ako aj G.. Tiež sa zmluvné

strany dohodli na tom, že žalobca bude vystavovať zálohové faktúry (ako aj konečnú faktúru po prevzatí
ukončenej stavby) ktoré budú splatné do 14 dní odo dňa vystavenia faktúry (článok VI. bod 1 až 3 zmluvy
o dielo), preto bol žalobca povinný takéto zmluvné dojednanie jednoducho rešpektovať.
1.5 K nároku na zaplatenie ceny nadprác a opráv v sume 2503,42 eura, súd prvej inštancie uviedol,
že žalovaný ako zhotoviteľ mal povinnosť riadne písomne upozorniť žalovaného, ako aj ostatných

objednávateľov, že príde k zvýšeniu ceny diela z dôvodu opráv a nadprác a oznámiť im presnú
výšku nákladov na vykonanie opráv a uzavrieť s nimi dodatok. V tomto smere, podľa názoru súdu
bolo dôkazné bremeno na strane žalobcu, ktorý nepreukázal, že by došlo medzi sporovými stranami k
dohode o prácach naviac a o cene za tieto práce. Z výpovede svedkyne D., ako aj Obdržala (ako osôb,
ktoré vystupovali v zmluve ako objednávatelia) vyplynulo, že zvýšená cena nadprác bola oznámená

až po realizácií diela. Súd prvej inštancie v tomto smere doplnil, že žalobca mal postupovať podľa
§ 551 ods. 1 Obchodného zákonníka a bez zbytočného odkladu upozorniť žalovaného – notifikačná
povinnosť (aj ostatných objednávateľov), na nesprávnosť projektovej dokumentácie, prípadne na
nesprávnosť ostatných pokynov, keďže žalobca ako odborne spôsobilá osoba mohla preukázateľne
zistiť ich nevhodnosť. Žalobca mal po zistení nedostatkov prerušiť vykonávanie diela (po zistení, že

vykonáva dielo nesprávne, respektíve podľa nesprávnej projektovej dokumentácie) a počkať do doby
výmeny pokynov zo strany objednávateľov, respektíve písomného oznámenia, že objednávateľ trvá na
vykonanídielaspoužitímodovzdanýchvecíapokynov.Súdprvejinštanciezdôraznilajskutočnosť,žeak
zhotoviteľ vykoná práce nad dojednaný rozsah diela a nie sú dané podmienky podľa § 549 Obchodnéhozákonníka, pre vznik povinnosti objednávateľa zaplatiť zhotoviteľovi cenu primerane zvýšenú, nemôže
zhotoviteľ hodnotu takýchto prác požadovať na základe pôvodnej zmluvy o dielo.

1.6 Ďalší nárok žalobcu na doplatenej neuhradenej ceny časti diela (SO 01 Komunikácia) v podiele, ktorý
pripadol o veľkosti 1/7 na žalovaného, a to vo výške 2142,85 eur, považoval súd prvej inštancie tiež
za nedôvodný. Poukázal na to, že žalobca sa zaviazal žalovanému, ako aj ostatným objednávateľom
vystavovať zálohové faktúry a jednu konečnú zúčtovaciu faktúru, ktoré boli splatné do 14 dní (článok
VI. „Platobné podmienky“ zmluvy o dielo). Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že

žalobca nevystavil žalovanému ani jednu faktúru, preto súd považuje uplatnenie tejto časti nároku
za predčasné. V zmysle článku XII. bod 1 sa dielo považovalo za ukončené na základe protokolu o
odovzdaní a prevzatí v písomnej forme, ktoré bude odovzdané objednávateľovi. Žalobca ani nemohol
vystaviť poslednú zúčtovaciu faktúru, pretože dielo riadne neodovzdal podľa zmluvy o dielo a nepredložil
súdu hodnoverné dôkazy preukazujúce, že tak urobil, hoci ho v tejto časti zaťažovalo nielen dôkazné
bremeno, ale aj bremeno tvrdenia. Neodovzdanie predmetu diela potvrdzovala i výpoveď svedkýň G.,

D., výpoveď svedka L., ktorí zhodne poznamenali, že dielo im žalobca neodovzdal a toto v súčasnosti
ani nie je skolaudované. O komunikácií so žalobcom ohľadne odovzdania predmetu diela sa zmienil aj
žalovaný, podľa ktorého ich žalobca vyzýval na odovzdanie diela, zaslali mu písomnú výzvu náhradného
termínu, avšak potom nebola žiadna iniciatíva. Súd dodal, že žalobca mal povinnosť odovzdať dielo
objednávateľovi a nie osobe poverenej výkonom štátneho stavebného dohľadu Obecným úradom

Kostolná – Zárečie. Súd prvej inštancie tak vyhodnotil, že žaloba bola podaná v tejto časti predčasne,
pokiaľ si žalobca nesplnil svoje povinnosti voči žalovanému a ostatným objednávateľom odovzdať dielo,
a vystaviť zúčtovaciu faktúru, neexistuje žiadna právna povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
2142,85 eura. V tomto smere poukázal na rozsudok NS ČR sp.zn. 32Cdo/2123/2010 zo dňa 13.12.2011.
Na základe uvádzaných skutočností, súd žalobu zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú.

1.7 V súvislosti so zmenou právnej kvalifikácie zo strany žalobcu (žalobný nárok na plnenie zmluvy o
dielo – následne nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia) súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ
sa zo sporu týkajúceho sa plnenia zo zmluvy o dielo v priebehu konania stal spor, v ktorom sa
žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia žalovaným na úplne inom skutkovom základe ako
v podanej žalobe ( bez toho, aby žalobca požiadal o zmenu žaloby -kvalitatívna zmena skutkových

tvrdení), už len samotná táto okolnosť postačuje k tomu, aby bola žaloba ako nedôvodná zamietnutá.
Aj keby žalobca riadne požiadal o zmenu petitu, súd by zmenenej žalobe nemohol vyhovieť, pretože
v danom prípade nie je možné uvažovať nad tým, že sa žalovaný bezdôvodne obohatil, a to s
poukazom na všetky vyššie uvádzané skutočnosti zo strany súdu. O nároku na náhradu trov konania
súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, a keďže žalovaný bol v konaní úplne úspešný, zatiaľ čo žalobca

nedosiahol žiaden materiálne merateľný úspech, súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania
proti žalobcovi v rozsahu 100%. Súd v konaní nezistil okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré by
odôvodňovali iné rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 257 CSP, keďže tieto súd
v konaní nezistil, ani ich existenciu netvrdili strany sporu.

2.1 Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v ust. § 365
ods. 1 písm. f), h) CSP a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal konštatovanie súdu, ktorý vyhodnotil tvrdenie
žalobcu, (podľa ktorého dielo nebolo dostatočne špecifikované, v čoho dôsledku zmluva o dielo, resp.
jej časť možno považovať za neplatnú), za účelové, pričom podstatou nedostatočnej špecifikácie diela

a „realizovateľnosťou diela“ sa vo svojom rozsudku nezaoberal a nebral ho pri rozhodovaní do úvahy.
Dohoda medzi zhotoviteľom, ktorý bol zároveň aj v pozícií jedného z objednávateľov a ostatnými
objednávateľmi bola taká, že práce budú vykonané za náklady, čo sa aj stalo. Písomná zmluva, ktorá
bola medzi stranami uzatvorená sa v zásade nerealizovala, objednávatelia sa jej nedržali, nežiadali
od zhotoviteľa vystavovanie faktúr a pod. Od podpísania zmluvy o dielo došlo v priebehu realizácie

diela resp. jeho jednotlivých častí k rôznym modifikáciám – napr. objednávatelia súhlasili, aby výstavba
inžinierskych sietí v časti rozvodov NN, prípojok NN k RD, verejné osvetlenie a úprava trafostanice
sa nerealizovali priamo cez žalobcu, pričom ani o tejto skutočnosti nebol spravený dodatok k zmluve
o dielo. Žalobca poukázal na konanie žalovaného, ktorý keď poukázal na vady, ktoré dielo malo,
žalobca vady odstránil, pričom potom, čo vyzval žalovaného na prevzatie diela, žalovaný si opäť našiel

nedostatok, ktorý vskutku nedostatkom nebol, čo mu žalobca aj písomne vysvetlil. Zo strany žalovaného
šlo o šikanózny postup, nakoľko v skutočnosti nemal záujem dielo účelovo prevziať. Argumentom o
neexistencií vystavenia faktúry sa začal žalovaný brániť až v konaní pred súdom.2.2 Poukázal na nesprávne vyhotovenie projektovej dokumentácie pri časti Kanalizácia a komunikácia,
kde sa projektová dokumentácia musela meniť znova a to v čase, keď dielo už bolo rozpracované
podľa PD z roku 2017 resp. 2019 a minimálne v tejto časti šlo o diametrálne odlišný projekt, a

minimálne v tejto časti bola zmluvy neplatná pre nedostatočnú špecifikáciu diela ( absentuje dostatočne
určený predmet diela) ako jednu z esenciálnych náležitostí zmluvy o dielo. Všetky tvrdenia a odvolávky
súdu na nesprávnu projektovú dokumentáciu na viacerých miestach rozsudku sú preto nesprávnym
vyhodnotením skutkového stavu, čo zákonite vedie k nesprávnej argumentácií súdu a k nesprávnemu
rozhodnutiu vo veci samej. V tomto smere žalobca zdôraznil, že naozaj postupoval v zmysle projektovej

dokumentácie schválenej stavebným úradom, (napriek tomu, že súd v rozsudku na viacerých miestach
uvádza, že v zmysle schválenej PD nepostupoval) problém bol v tom, že schválená projektová
dokumentácia nebola realizovateľná v časti Kanalizácia a komunikácia napriek tomu, že k nej bolo
najskôr dané pozitívne stanovisko aj zo spoločnosti TVK, a.s. Sám žalobca na pojednávaní uviedol, že
nemohol vedieť ani rozumne predpokladať, že projektová dokumentácia je nesprávna, keď ju „odobrili
dve inštitúcie“ mysliac TVK, a.s. (ako vlastník vodovodnej siete) ako aj Stavebný úrad Kostolná-Záriečie.

Aj zo samotného spisu zo stavebného úradu vyplýva, že súčasťou právoplatného stavebného povolenia
bola projektová dokumentácia pre objekt SO 04 Rozšírenie vodovodu a splaškovej kanalizácie z obdobia
04/2017. Výčitka súdu v tomto ohľade, že žalobca bol účastníkom konania a teda musel pozitívne
vedieť, že existuje aj novšia projektová dokumentácia, podľa ktorej má postupovať svedčí o celkovom
nepochopení skutkového stavu, pretože žalobca sa riadil stavebným povolením (ktoré obsahovalo PD

z roku 2017, tak ako vyplýva z pripojeného stavebného spisu).
2.3 Žalobca tiež dôvodil, že o potrebe zvýšenia prác informoval žalovaného bezprostredne potom, čo
sa o ich potrebe dozvedel, pričom však tieto nevedel v tom čase kvantifikovať a ich výšku sa dozvedel
až v čase, keď tieto práce vykonal, čo v stavebníctve nie je výnimočný fenomén. Túto skutočnosť
niektorí objednávatelia a medzi nimi aj žalovaný, zneužili a bezdôvodne sa na úkor žalobcu obohatili.

Súd žiadnym spôsobom nevzal do úvahy skutočnosť, že cena diela bola stanovená zo strany žalobcu
na podklade nesprávneho zadania (nesprávna projektová dokumentácia), pričom žalobca následne
v konaní predložil cenu diela – Stavebného objektu SO 04 Rozšírenie splaškovej kanalizácie (kde
vychádzal z PD, ktorú zabezpečoval po zistení, že pôvodná PD je nevyhovujúca) a SO 01 Komunikácie
(vychádzal pritom z PD z pripojeného spisu) stanovenú znalcom z oblasti stavebného cenárstva, ktorá

bola diametrálne odlišná od ceny, ktorú si dohodli zmluvné strany.
2.4 Ďalšou odvolacou námietkou žalobcu bolo posúdenie súdu prvej inštancie, že nedošlo k splatnosti
ceny za dielo ( sumy 2142,85 eur), pretože žalobca nevystavil vyúčtovaciu faktúru, preto v tomto smere
bola žaloba podaná predčasne. Ak by aj zmluva bola platná, poukázal na skutočnosť, že sa pri vykonaní
diela v jej zmysle nepostupovalo v žiadnom ohľade, a to ani zo strany objednávateľov a ani zo strany

zhotoviteľa. Bez písomného dodatku bol zmenený rozsah diela, čo žiaden z objednávateľov doposiaľ
nenamietal (objednávatelia nežiadali aby žalobca vykonal dielo v časti inžinierskych sietí týkajúcich
sa pripojenia na elektrinu), lebo sa na ňom zmluvné strany ústne dohodli, zároveň došlo k zmene
ceny diela, rovnako bez písomného dodatku (pôvodne bola cena diela dohodnutá zmluvnými stranami
celkovo na sumu 127.000,- Eur), spôsob platenia ceny za dielo sa nevykonával v zmysle zálohových

faktúr, ale čiastkové finančné plnenia posielali objednávatelia na základe písomnej výzvy (e-mail, sms
komunikácia), čo rovnako nebolo potvrdené písomným dodatkom ku zmluve. Až do toho času, pri
všetkých úkonoch pri vykonávaní diela, ktoré boli v rozpore s písomným znením zmluvy žiadna zo strán
nenamietala ich rozpor so zmluvnými ustanoveniami, napriek tomu bez výhrad plnila (objednávatelia
plnili v prospech žalobcu) a až v čase, keď bolo dielo ukončené a teda už nebolo čo od zhotoviteľa

požadovať, došlo k obštrukcií zo strany žalovaného a ďalšieho spoluvlastníka pozemku (dvaja zo
siedmych), ktorí nezaplatili jednak zbytok dohodnutej ceny za dielo a zároveň aj zvýšenie, ku ktorému
došlo v dôsledku z dôvodov, ktoré nespočívali na strane žalobcu. Postup súdu pri aplikácií zákonných
ustanovení je v tomto ohľade veľmi selektívny v neprospech žalobcu a je až striktne formalistický,
pričom niektoré úkony ako absolútne neplatné nepovažuje a práve len úkon, v zmysle ktorého malo

dôjsť k plneniu ceny za dielo ako absolútne neplatný považuje. Súd vyložil tieto skutkové okolnosti
bez vzájomného súvisu. Dodal, že žalovaný sa tým, že nezaplatil cenu za dielo v časti, ktorej mu
prislúcha,bezdôvodneobohatil,nakoľkobezprotiplnenia(zaplateniaceny)užívadielo,čojeneprípustné
a rozporné s dobrými mravmi. Pokiaľ v zmysle úvah súdu žalobca nemá nárok na zaplatenie časti ceny
za dielo v dôsledku neplatného ústneho dojednania o platobných podmienkach, potom mu nepochybne

musí vzniknúť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré v tomto smere nie je možné „vydať“
inak ako v peniazoch.
2.5.Žalobca tiež zdôraznil, že oprávnenie na vykonávanie živnosti mu zaniklo dňa 01.06.2021, preto
z jeho strany po vznesení tejto námietky nebolo ani možné faktúru vystaviť, avšak nárok žalobcuzánikomživnostenskéhooprávnenianezaniká.Faktúrapritomprávevtomtozmluvnomvzťahunemápre
žalovaného žiaden praktický význam, nakoľko ako fyzická osoba nepodnikateľ si nevedie účtovníctvo a
teda nevie si ho uplatniť ako „náklad“. Faktúra má len účtovný a evidenčný charakter ale nepredstavuje

titul, na základe ktorého pohľadávka žalobcu vznikla. Súd tiež neodôvodnil, prečo na danú situáciu
neaplikoval ustanovenie § 549 Obchodného zákonníka, len odkázal na ustálenú judikatúru, ktorá na
danú situáciu nie je použiteľná.

3.1 Žalovaný k odvolaniu žalobcu uviedol, že odvolanie považuje za nedôvodné a navrhol, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Poukázal na to, že počas celého konania tvrdil,
že žalobca dielo nedokončil, neodovzdal, má vady, nebola vystavená a doručená faktúra v dôsledku
čoho nemôže byť splatná ani prvá časť žalobcom uplatneného nároku. Vo vzťahu k nároku žalobcu
vyplývajúceho za nadpráce, resp. opravy žalovaný tvrdil, že o potrebe zvýšenia ceny nebol žalobcom
vopred upovedomený, žalovaný ani nedal dodatočný súhlas a že žalobca nepreukázal tento nárok
čo do jeho výšky, v dôsledku čoho nárok žalobcu nie je vymáhateľný. Zastal názor, že konajúci súd

správne vyhodnotil, že predmetná zmluva o dielo je platným právnym úkonom, a pokiaľ žalobca v
priebehukonaniaúčelovosubsumovalsvojnárokakobezdôvodnéobohatenie,takýtopostupjepotrebné
považovať za zmenu žaloby podľa § 140 ods. 2 CSP, ktorá by však už v danom čase nemohla byť
pripustená s poukazom na § 143 ods. 1 CSP.
3.2 K tvrdeniu žalobcu, že celý zmluvný vzťah bol považovaný za neformálny vzhľadom na konanie

zmluvných strán, žalovaný uviedol, že podstatné je, že nedošlo k dohode o zmene ceny diela písomne,
ústne ani žiadnym iným spôsobom. V tejto súvislosti žalovaný len okrajovo podotýka, že z výsluchov
svedkov bolo v konaní preukázané, že k zmene dohody o cene nedošlo, a to ani len ústne. Žiadny zo
žalobcom navrhnutých svedkov nevedel s určitosťou potvrdiť, že žalovaný súhlasil, čo i len konkludentne
so zvýšením ceny a už vôbec v určitej konkrétnej výške.

3.3 Pokiaľ išlo o námietku žalobcu, že súd prvej inštancie niektoré úkony ako absolútne neplatné
nepovažoval a práve len úkon v zmysle ktorého malo dôjsť k plneniu ceny za dielo ako absolútne
neplatný považoval, žalovaný uviedol, že súd nepovažoval za neplatnú jedine zmluvu o dielo ako takú,
a preto bolo potrebné na zmluvný vzťah medzi sporovými stranami aplikovať ustanovenia tejto zmluvy.
Pokiaľ teda zmluva hovorí o povinnosti uzatvorenia dodatku v prípade ak dôjde napríklad k zmene ceny,

je povinnosťou zmluvných strán takýto písomný dodatok uzavrieť. Uvedené sa však nestalo v dôsledku
čoho je celkom logicky neplatné dojednanie o zvýšení ceny v ústnej forme. I keď žalovaný má za to,
že k takejto ústnej dohode ani nedošlo preto ani nemôže byť neplatná, keďže neexistuje. Žalovanému
ďalej nie je zrejmé, aké ďalšie právne úkony súd mal vyhodnotiť ako platné alebo neplatné v neprospech
žalobcu, tieto žalobca v podanom odvolaní žiadnym spôsobom nekonkretizoval.

4. Najvyšší súd SR uznesením sp.zn. 4Ndc/16/2024 zo dňa 28.05.2024 rozhodol, že nesúhlas Krajského
súdu v Bratislave s predložením veci Okresným súdom Nitra je dôvodný. Na prejednanie a rozhodnutie
vo veci podaného opravného prostriedku voči rozsudku Okresného súdu Nitra z 23. augusta 2023
sp. zn. 16C/19/2021-314 je príslušný Krajský súd v Nitre. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na

to, že predmetom sporu je zaplatenie sumy 4.646,27 eura s príslušenstvom z titulu Zmluvy o dielo
z 13. júla 2019 uzavretá medzi objednávateľmi-fyzickými osobami, ktoré nekonali v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a zhotoviteľom-fyzickou osobou konajúcou
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy.
Nemožno však opomenúť skutočnosť, že v danom prípade ide o záväzkový vzťah, ktorý možno

subsumovať pod ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré zaviedlo pravidlo tzv. obrátenej
špeciality v spotrebiteľských veciach. V zmysle uvedeného sa na spotrebiteľské vzťahy, aj keby inak
spadali do pôsobnosti Obchodného zákonníka, prednostne aplikujú pravidlá Občianskeho zákonníka,
ktorý sa stal právnym predpisom lex super specialis v spotrebiteľských vzťahoch. Ustanovenie § 262
Obchodného zákonníka v spotrebiteľských veciach sa stalo obsolétnym, keď bez ohľadu na prípadnú

dohodu strán o voľbe Obchodného zákonníka sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ vždy prednostne aplikujú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného je
zrejmé, že predmetný spor nemožno považovať za obchodnoprávny, keď žalobca je v zmysle § 52 ods.
4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľom. Žalobca pri uzatváraní a plnení Zmluvy o dielo nekonal v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, a tak možno uzatvoriť, že uvedený

záväzkový vzťah, v ktorom vystupuje spotrebiteľ, nemožno považovať za obchodnoprávny. Najvyšší súd
preto uzatvára, že za daných skutkových okolností je funkčne príslušný podľa ustanovenia § 34 ods. 1
CSP Krajský súd v Nitre, pretože sa jedná o spotrebiteľský spor (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka).5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez nariadenia odvolacieho pojednávania
a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP

zrušiť vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

6. Preskúmavajúc napadnutý rozsudok odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd považoval odvolanie žalobcu za
dôvodné a to predovšetkým z dôvodu, že súd prvej inštancie predmetnú vec posudzoval podľa
ustanovení Obchodného zákonníka, pričom ako uviedol Najvyšší súd SR vo vyššie citovanom uznesení
sp.zn. 4Ndc/16/2024 zo dňa 28.05.2024, na predmetný vzťah sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, pretože ide o spotrebiteľskú zmluvu, keď na strane žalovaného vystupuje spotrebiteľ. Na
základe uvedeného je zrejmé, že predmetný spor nemožno považovať za obchodnoprávny.

7. Okrem skutočnosti, že súd prvej inštancie nesprávne právne daný spor posúdil, odvolací súd sa
zaoberal aj odvolacími námietkami žalobcu vzťahujúce sa najmä na súdom zistený skutkový stav.

8. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie a tiež v odvolaní argumentoval, že zmluva o dielo nie

je platná, pretože pri časti kanalizácia a komunikácia sa projektová dokumentácia musela v priebehu
realizácie diela meniť, pričom v tejto časti šlo o diametrálne odlišný projekt, a minimálne v tejto časti bola
zmluvy neplatná pre nedostatočnú špecifikáciu diela (absentuje dostatočne určený predmet diela) ako
jednu z esenciálnych náležitostí zmluvy o dielo. Odvolací súd považoval v tejto časti posúdenie súdu
prvej inštancie za správne, keď konštatoval, že predmet diela bol špecifikovaný dostatočne. Je potrebné

však uviesť, že len samotná zmena časti projektovej dokumentácie (zistená počas výstavby diela)
nemôže založiť neplatnosť zmluvy o dielo, pretože toto bolo v čase podpísania zmluvy špecifikované
riadne a zrozumiteľne a práve akákoľvek zmena, ktorá pri realizácii diela nastane, či už z dôvodu prác
naviac, nevykonania niektorých prác alebo zmeny technologických postupov, materiálov atď., má byť
ošetrená práve dodatkami k písomnej zmluve o dielo, ktoré nakoniec aj predmetná zmluva o dielo

pripúšťala. Je bežnou praxou, že v priebehu realizácie diela zhotoviteľ zistí, že práce je potrebné
realizovať inak alebo účelnejšie, o čom upovedomí objednávateľa a v prípade súhlasu dochádza
k zmene dohodnutých prác či materiálu, ako aj ceny za dielo. Zmena projektovej dokumentácie
v priebehu realizácie diela je bežná a zvyčajne sa rieši formou dodatku k zmluve o dielo. Uvedené
nespôsobuje neplatnosť zmluvy o dielo.

9. V nadväznosti na uvedené, nie je potom odôvodnený ani nárok žalobcu, ktorý odvodzoval svoje právo
na zaplatenie požadovanej sumy titulom bezdôvodného obohatenia. Právna úprava bezdôvodného
obohatenia je subsidiárna vo vzťahu k iným inštitútom súkromného práva v tom zmysle, že sa uplatní
výlučne vtedy, ak právne následky majetkovej nerovnováhy nie sú pokryté inou právnou úpravou

predstavujúcou právny dôvod vzniku záväzku, a teda i príslušných reparačných ustanovení. Ak je
právnym dôvodom vzniku majetkovej povinnosti reparovať vzniknutú majetkovú nerovnováhu iná
právna skutočnosť kontraktného či deliktného charakteru, právna úprava bezdôvodného obohatenia sa
neuplatní. Keďže medzi stranami bola uzatvorená zmluva o dielo, ktorá je platná, vzťah medzi stranami
sporu sa bude posudzovať podľa ustanovení o zmluve o dielo.

10. Súd prvej inštancie na danú vec aplikoval ust. § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Ako už bolo
uvedené vyššie, keďže predmetný právny vzťah je potrebné považovať za spotrebiteľský, súd prvej
inštancie musí aplikovať ust. § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka týkajúce sa zmluvy o dielo.
V konaní súd prvej inštancie posudzoval dva nároky žalobcu, a to nárok týkajúci sa doplatenia ceny

za dielo v dôsledku prác naviac a nárok týkajúci sa doplatenia dohodnutej ceny za dielo v časti cestná
komunikácia.Pokiaľideoprvýnárokžalobcu,kdezdokazovaniavyplynulo,ževpriebehurealizáciediela
v dôsledku nesprávnej projektovej komunikácie , bolo potrebné vykonať práce naviac, čo sa odrazilo na
zvýšenej cene za dielo, súd prvej inštancie musí zistený skutkový stav právne posúdiť podľa ust. § 635
Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie upravuje zvýšenie ceny v prípade, že bola cena dohodnutá

podľa rozpočtu, pričom, ak sa cena dohodla podľa rozpočtu, nesmie sa bez súhlasu objednávateľa
zvýšiť. Práce a náklady do rozpočtu nezahrnuté možno účtovať iba vtedy, ak ich schválil objednávateľ
písomne alebo ak práce dodatočne písomne objednal. Zákon v podstate predpokladá, že zhotoviteľom
definovaný rozpočet je záväzný a úplný, keďže pre prípad, že nastane situácia potreby vykonania prác anákladov do rozpočtu nezahrnutých, dáva zhotoviteľovi možnosť účtovať ich iba za predpokladu, že ich
písomne schválil objednávateľ alebo práce dodatočne písomne objednal. V danej veci pokiaľ ide o práce
naviac, ide o vzťah zhotoviteľa a objednávateľa, a teda odsúhlasenie prác naviac objednávateľom,

pričom nie je rozhodujúce kto zavinil predloženie alebo vypracovanie zlej projektovej dokumentácie.
Táto skutočnosť je rozhodujúca až pri vymáhaní náhrady škody.

11. Pokiaľ ide o druhý nárok žalobcu, tento nepredstavoval cenu za práce naviac, ale dohodnutú cenu za
vykonanie diela, konkrétne časti týkajúcej sa komunikácie SO 01, ktorá predstavovala sumu 50 000 eur,

na každého objednávateľa teda pripadala suma 7142,85 eur. Žalovaný uhradil žalobcovi sumu 5 000
eur a sumu vo výške 2142,85 eur – doplatok ceny za dielo neuhradil. Jeho procesná obrana spočívala
v tom, že dielo mu nebolo riadne odovzdané a žalobca nevystavil konečnú zúčtovaciu faktúru v zmysle
ustanovení zmluvy o dielo. V tejto časti súd prvej inštancie žalobu zamietol, pretože z dokazovania mal
preukázané, že žalobca dielo žalovanému protokolárne neodovzdal, čo bolo podmienkou vystavenia
poslednej faktúry, a preto považoval žalobu v tejto časti za predčasnú.

12. Žalobca v tomto smere namietal, že sa pri vykonaní diela v zmysle zmluvy o dielo nepostupovalo, a
to ani zo strany objednávateľov a ani zo strany zhotoviteľa. Odvolací súd súhlasil s námietkou žalobcu,
že viaceré ustanovenia zmluvy o dielo neboli dodržané, a to či už zo strany zhotoviteľa, ako aj zo
strany objednávateľov. Z dokazovania nepochybne vyplynulo, že od podpísania zmluvy o dielo došlo

v priebehu realizácie diela k rôznym zmenám, napríklad k zúženiu rozsahu diela, keď objednávatelia
súhlasili, aby výstavba inžinierskych sietí v časti rozvodov NN, prípojok NN k RD, verejného osvetlenia
a úpravy trafostanice sa nerealizovala zo strany zhotoviteľa, a to bez podpísania písomného dodatku
k zmluve o dielo. Rovnako objednávatelia nenamietali spôsob platenia ceny za dielo, keď zhotoviteľ
nevystavoval zálohové faktúry, ale jednotlivé úhrady posielali objednávatelia na základe písomnej výzvy

zhotoviteľa. Uvedené pritom žiaden objednávateľ, a teda ani žalovaný nenamietal. Je potom potrebné
vyhodnotiť, nakoľko objednávatelia boli viazaní ustanoveniami písomnej zmluvy o dielo. Konkrétne
v rámci posudzovania tohto nároku musí súd zohľadniť skutočnosť, že objednávatelia ( aj žalovaný)
netrvali na vyhotovovaní zálohových faktúr, keď žalovaný vopred uhradil sumu 5000 eur , avšak po
realizácii diela nedoplatil dohodnutú čiastku 2142,85 eur dôvodiac, že mu nebola vystavená konečná

faktúra. Konanie žalovaného sa potom javí ako účelové. Podľa názoru odvolacieho súdu zhotoviteľ
má právo na zaplatenie ceny diela v prípade, že objednávateľ dielo prevzal a keby aj dielo malo
vady, v takom prípade môže objednávateľ uplatniť právo zo zodpovednosti za vady. Hoci žalobca
dielo žalovanému protokolárne neodovzdal, žalovaný má dielo v držbe, užíva ho a je jeho vlastníkom.
Nakoniec z dokazovania vyplynulo, že žalobca mal snahu aj o protokolárne odovzdanie diela, ktoré

sa neuskutočnilo práve z dôvodov na strane objednávateľov. Je potom otázne, či ide o jednoznačné
porušenie tohto ustanovenia zmluvy len zo strany zhotoviteľa. Okrem toho je potrebné dodať, že
zhotoviteľ nebol povinný zabezpečiť kolaudáciu diela, jeho povinnosťou v zmysle zmluvy o dielo ( čl. XII.)
je odstrániť vady, ktoré budú zistené pri kolaudačnom konaní a budú podmienkou skolaudovania diela.

13. Záver súdu prvej inštancie, že neexistuje žiadna právna povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi
sumu 2142,85 eura z dôvodu nevystavenia zúčtovacej faktúry nemožno považovať za správny.
V tomto smere je správna námietka žalovaného, že faktúra má len účtovný a evidenčný charakter a
nepredstavuje titul, na základe ktorého pohľadávka žalobcu vznikla. Nárok na doplatenie ceny za dielo
nesporne vznikol na základe uzavretej písomnej zmluvy o dielo, ktorej súčasťou bolo nielen vymedzenie

a špecifikácia diela, ale aj rozpočtová cena za jednotlivé časti diela.

14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil
podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods.
2 CSP). V ďalšom konaní súd prvej inštancie bude postupovať v zmysle vyššie uvedených záverov,

prípadne doplní dokazovanie podľa návrhov strán sporu za účelom riadneho zistenia skutkového stavu.
Následne opätovne v danej veci rozhodne a svoje rozhodnutie dôsledne odôvodní tak, aby spĺňalo
náležitosti vyžadované ust. § 220 CSP. Právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancii v
ďalšom konaní viazaný (§ 391 ods. 2 CSP).

15. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).