Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 28, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoPr/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6724201075
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Ďurian

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6724201075.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana

ĎurianaasudcovJUDr.ZityNagypálovejaJUDr.ĽubomíraŠablu,akočlenovsenátu,vsporežalobcu:A.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D., E. F. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Vlastimilom Petřekom, PhD.,
advokátom so sídlom v Poprade, Námestie sv. Egídia č. 11/6, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, IČO: 42499500, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná č. 63, o neplatnosť skončenia
pracovného pomeru výpoveďou a o náhradu mzdy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Banská Bystrica č.k. 7Cpr/2/2024-85 zo dňa 23.01.2025, ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do troch
dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov odvolacieho konania
žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového
poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol (prvý výrok) a žalobcovi uložil

povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti
uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania (druhý výrok).

1.2 Súd prvej inštancie na základe nesporných skutkových tvrdení strán a vykonaného dokazovania
ťažiskovo vychádzal zo skutkových zistení a právneho posúdenia veci, podľa ktorých:
(1) žalobca tvrdil, že jeho pracovný pomer bol skončený neplatnou výpoveďou zo strany zamestnávateľa
a domáhal sa určenia, že jeho pracovný pomer naďalej trvá a náhrady mzdy; pracovný pomer žalobcu

bol založený pracovnou zmluvou zo dňa 28.11.2011 v znení dohody o zmene pracovnej zmluvy zo
dňa 01.03.2023; výpoveď zo dňa 29.09.2023 bola podľa žalobcu neplatná, pretože žalovaný mu ako
zamestnávateľ neponúkol inú vhodnú prácu; súčasne žalobca poukazoval na organizačné zmeny u
žalovaného, ktoré považoval za predstierané;
(2) žalovaný tvrdil, že pracovný pomer žalobcu bol skončený v súlade s platnými právnymi predpismi;
organizačné zmeny boli reálne a žalobca sa stal nadbytočným; žalovaný nemal voľné pracovné miesta,
ktoré by žalobca mohol vykonávať vzhľadom na jeho kvalifikáciu;

(3) súd prvej inštancie zistil, že organizačná zmena prijatá rozhodnutím zo dňa 22.09.2023 bola
reálna a vykonaná s cieľom zefektívniť činnosť a nebola len formálna, pričom v jej dôsledku sa
žalobca stal nadbytočným; organizačná zmena viedla k zrušeniu pracovného miesta žalobcu; žalovaný
nemal povinnosť ponúknuť žalobcovi funkcie v služobnom pomere, ktoré boli obsadzované výberovýmikonaniami, pretože je potrebné rozlišovať medzi pracovným pomerom a služobným pomerom; žalovaný
nebol povinný ponúknuť žalobcovi miesto v služobnom pomere, keďže ide o rôzne právne úpravy;
súčasne žalovaný nemal voľné pracovné miesta, ktoré by žalobca mohol vykonávať vzhľadom na

jeho kvalifikáciu; súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol, pretože dospel k záveru, že zmeny v
organizačnej štruktúre žalovaného boli reálne a viedli k nadbytočnosti žalobcu; žalovaný nemal voľné
pracovné miesta, ktoré by žalobca mohol vykonávať, a preto neporušil ponukovú povinnosť.

1.3 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 46, § 59 ods. 1, § 61 ods. 1, 2 a 3, § 62

ods. 1, 2, 3 a 7, § 63 ods. 1 písm. b), § 63 ods. 2, § 77 prvá veta, § 79 ods. 1 Zákonníka práce v spojení
s § 1 ods. 1, 2 a 4, § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení
neskorších predpisov a v spojení s § 1, § 30 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe
v znení neskorších predpisov; o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a plne úspešnému
žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods.
2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca včas odvolanie zo dňa 23.01.2025 (č.l. 99-105
spisu); rozsudok súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu; vyjadril názor, že napadnutý rozsudok

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.); v podrobnostiach
argumentoval, že:
(1) výpovedný dôvod vo výpovedi nebol riadne vymedzený;
(2) organizačná zmena, na základe ktorej dostal výpoveď, bola len formálna a nebola spojená so
skutočnou zmenou úloh alebo technického vybavenia žalovaného; zmena organizačnej štruktúry

nepredstavovala skutočnú transformáciu, ktorá by viedla k zrušeniu jeho pracovného miesta z
objektívnych dôvodov; preto neboli splnené podmienky pre platnosť výpovede podľa § 63 ods. 1 písm.
b) Zákonníka práce, pretože nedošlo k reálnej organizačnej zmene;
(3) žalovaný nesplnil svoju povinnosť ponúknuť mu inú vhodnú prácu pred doručením výpovede;
žalovaný mal povinnosť ponúknuť mu aj miesto v služobnom pomere, ktoré bolo k dispozícii; nesúhlasil

snázoromsúduprvejinštancie,žežalovanýmunemuselponúknuťmiestovslužobnompomere,pretože
ide o rôzne právne úpravy;
(4) súd prvej inštancie nemal žalovanému priznať náhradu trov konania, pretože žalovaný je štátny orgán
financovaný z verejných zdrojov a nevznikli mu skutočné výdavky z titulu právneho zastúpenia;
(5) vzhľadom na uvedené žalobca navrhol zmenu napadnutého rozsudku v zmysle vyhovenia žalobe

v celom rozsahu.

2.2 Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 20.03.2025 (č.l. 113-115 spisu) k odvolaniu žalobcu uviedol, že
považujenapadnutýrozsudokapostupsúduprvejinštanciezasprávny;vpodrobnostiachargumentoval,
že:

(1) výpovedný dôvod bol v spornej výpovedí riadne vymedzený; organizačné zmeny boli schválené
ministrom financií a realizované za účelom zefektívnenia výkonu agendy; zrušenie oddelenia výkonu
služby a špeciálnych technológií sa dotklo nielen žalobcu, ale aj ďalších zamestnancov; zmeny viedli k
zníženiu počtu zamestnancov (z 13 na pôvodnom oddelení na 7 v novovytvorenom oddelení) a zvýšeniu
odbornosti; v rámci novovytvoreného oddelenia boli vytvorené výlučne funkcie príslušníkov finančnej

správy so zbraňou;
(2) ponuková povinnosť sa vzťahuje len na voľné miesta v pracovnom pomere, nie na funkcie
ozbrojených príslušníkov finančnej správy; žalobcovi boli ponúknuté voľné pracovné miesta, na ktoré
však nespĺňal kvalifikačné predpoklady;
(3) vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

2.3 Žalobca ani žalovaný sa viac v odvolacom konaní nevyjadrili.

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.)

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri
rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax
(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).

4.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec
bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania
podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

4.2 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

4.3 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

4.4 Odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní bol
postačujúci skutkový stav veci, ako ho zistil súd prvej inštancie, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal aj
odvolací súd (§ 383 C.s.p.); pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní tak nebolo v tomto

rozsahu potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie (§ 384 C.s.p.).

4.5 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje
so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu k zamietnutiu žaloby žalobcu, v tomto

smere si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p.
na tieto v plnom rozsahu poukazuje; na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na
odvolacie dôvody odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel
k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne
vec správne právne posúdil; z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§

379 C.s.p.; § 380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami uvedenými v odvolaní a
procesnýmpostupomsúduprvejinštancie,ktorýpredchádzalvydaniunapadnutéhorozsudkuzhľadiska,
či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

4.6 Odvolací súd sa po preskúmaní veci stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanom

spore boli splnené zákonné podmienky na zamietnutie žaloby žalobcu. V prejednávanom spore
sa žalobca domáhal určenia neplatnosti výpovede zo dňa 29.09.2023 z pracovného pomeru. Na
prejednávaný spor bolo nevyhnutné aplikovať príslušné ustanovenia zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník
práce v znení účinnom ku dňu doručenia spornej výpovede, ktorý predstavuje aplikovateľné hmotné
právo na prejednávaný spor.

4.7 Žalobca bol zamestnancom žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 28.11.2011 na
dobu neurčitú ako samostatný referent, pričom na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy sa
s účinnosťou od 01.04.2023 zmenilo miesto výkonu práce na Finančné riaditeľstvo SR, sekcia colná,
odbor výkonu služby a projektov, oddelenie výkonu služby a špeciálnych technológií, Bratislava. Dňa

29.09.2023 doručil žalovaný žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru. Dôvodom spornej výpovede
bola nadbytočnosť žalobcu v dôsledku interného riadiaceho aktu č. 166/2023, t.j. rozhodnutie
prezidenta finančnej správy o vnútornej organizačnej štruktúre Finančného riaditeľstva Slovenskej
republiky s účinnosťou od 01.10.2023, na základe ktorého bolo dňa 22.09.2023 prijaté rozhodnutie č.
238/2023/4030000 o zrušení miesta na výkon práce vo verejnom záujme na Finančnom riaditeľstve

Slovenskej republiky a to v sekcii colnej, odboru výkonu služby a projektov oddelení výkonu služby
a špeciálnych technológií, na ktorom pracoval žalobca. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobu
podal žalobca na súd v dvojmesačnej prekluzívnej lehote (§ 77 Zákonníka práce). Z ustanovenia
§ 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce v spojení s § 63 ods. 2 Zákonníka práce vyplýva,
že zákonnými predpokladmi platného skončenia pracovného pomeru zamestnanca výpoveďou zo

strany zamestnávateľa sú: (1) zrušenie pracovného miesta zamestnanca písomným rozhodnutím
zamestnávateľa o organizačných zmenách a (2) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej
zamestnávať (nadbytočnosť zamestnanca) alebo zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre
neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol; ide o hmotnoprávne podmienky platnéhoskončeniapracovnéhopomeruvýpoveďouzostranyzamestnávateľ,ktorýchsplneniemáspolusďalšími
zákonnými podmienkami vplyv na platnosť výpovede; ďalšie zákonné podmienky platnej výpovede
vyplývajú zo Zákonníka práce a sú nimi (1) písomná forma výpovede, (2) doručenie výpovede a (3)

uvedenie výpovedného dôvodu, ktorý nemožno dodatočne meniť (§ 61 ods. 1 a 2 Zákonníka práce);
splnenie týchto hmotnoprávnych podmienok musí v konaní preukázať zamestnávateľ (žalovaný).

4.8 Medzi stranami nebolo sporné, že sporná výpoveď bola písomná, riadne doručená žalobcovi. Pokiaľ
žalobca namietal nedostatočné skutkové vymedzenie výpovedného dôvodu odvolací súd sa s jeho

argumentáciou nestotožnil, pretože neuvedenie, čo mienil žalovaný ako zamestnávateľ organizačnou
zmenou dosiahnuť (úspora alebo zvýšenie efektivity) vo výpovedi nepredstavuje nedostatočné skutkové
vymedzenie výpovedného dôvodu (vo výpovedi bolo jednoznačne uvedené, že jej dôvodom je
nadbytočnosť žalobcu v dôsledku prijatej organizačnej zmeny). Medzi stranami bolo ťažiskovo sporné,
či (1) sa žalobca ako zamestnanec žalovaného v dôsledku predmetnej organizačnej zmeny účinnej od
01.10.2023 stal pre žalovaného nadbytočný a či (2) žalovaný vo vzťahu k žalobcovi splnil ponukovú

povinnosť iného vhodného pracovného miesta pred doručením spornej výpovede.

4.9 Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že v dôsledku predmetnej organizačnej zmeny
sa stal žalobca pre žalovaného nadbytočný, pretože tento pre neho po účinnosti organizačnej zmeny
od 01.10.2023 nemal prácu dojednanú v pracovnej zmluve (samostatný referent na oddelení výkonu

služby a špeciálnych technológií) v mieste výkonu práce (Bratislava). Nebolo sporné, že v dôsledku
organizačnej zmeny došlo k zrušeniu celého oddelenia, na ktorom pracoval žalobca. Žalovaný ako
zamestnávateľ celkovo znížil počet zamestnancov, ktorí po organizačnej zmene vykonávali prácu
v pracovnom zaradení ako žalobca (tento výsledok žalovaný dosiahol kumuláciou hlavných činností
medzi menší počet zamestnancov). Súd prvej inštancie sa odôvodnením reálnosti prijatej organizačnej

zmeny riadne zaoberal (bod 50 odôvodnenia napadnutého rozsudku), s ktorým sa odvolací súd v plnom
rozsahu stotožnil (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Nie je dôležité, že zamestnávateľ aj po prijatej organizačnej
zmene plní rovnaké úlohy ako pred ňou, podstatné je, že tieto úlohy plní s nižším počtom zamestnancov.
Ani podľa odvolacieho súdu preto odvolacia argumentácia žalobcu nie je v tomto smere dôvodná.

4.10.1Odvolacísúdsastotožnilajsnázoromsúduprvejinštancie,žežalovanýneporušilsvojuponukovú
povinnosť podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce vo vzťahu k žalobcovi.

4.10.2 V zmysle ustálenej judikatúry je splnenie ponukovej povinnosti zamestnávateľa v zmysle § 63
ods. 2 Zákonníka práce zákonným predpokladom danosti výpovedného dôvodu i podľa § 63 ods. 1 písm.

b) Zákonníka práce, pričom samotná existencia tohto výpovedného dôvodu zamestnávateľa nezbavuje
právnej povinnosti ponúknuť zamestnancovi ešte pred uplatnením výpovede vhodnú prácu tak, ako ju
vymedzujecitovanéustanovenie§63ods.2Zákonníkaprace.Jejzmyselspočívavochranepracovného
pomeru tým, že pred jeho skončením uprednostňuje zmenu dojednaných pracovných podmienok a
že umožňuje jednostranné skončenie pracovného pomeru výpoveďou až po splnení stanovených

podmienok. Podľa ustálenej judikatúry nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať znamená, že
zamestnávateľ nemá pre zamestnanca žiadnu prácu, teda ide o absolútnu nemožnosť zamestnanca
ďalej zamestnávať. Zamestnávateľ má totiž povinnosť zamestnancovi ponúknuť akékoľvek voľné
miesto, ktoré je k dispozícii v čase výpovede, nielen miesto zodpovedajúce pôvodnej pracovnej
zmluve. Nevhodná pozícia je jedine tá, ktorú by zamestnanec nemohol vykonávať z objektívnych

dôvodov, napríklad na výkon práce na voľnej pozícii nemá požadované vzdelanie alebo mu v tom
bráni jeho zdravotný stav a podobne. Ponúkaná práca nemusí nevyhnutne zodpovedať druhu doteraz
vykonávanej práce podľa pracovnej zmluvy. Splnenie podmienok na existenciu ponukovej povinnosti
zo strany zamestnávateľa je pritom potrebné posudzovať podľa stavu, ktorý je tu v čase dania
výpovede. Rozhodujúcim tak je, či zamestnávateľ má v čase dania výpovede voľné pracovné miesto,

ktoré je pre zamestnanca vhodné (porovnaj napríklad rozhodnutia vo veciach sp. zn. 4MCdo/5/2010
3MCdo/14/2010, 4MCdo/5/2010, 1Cdo/54/2003, 8Cdo/52/2016, 8Cdo/194/2017, 7Cdo/128/2021). Pri
tzv. ponukovej povinnosti sa pod inou vhodnou prácou rozumie práca zodpovedajúca zdravotnému
stavu, schopnostiam a pokiaľ možno aj kvalifikácii zamestnanca. Jedná sa teda o prácu, ktorú je
zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav, schopnosti a kvalifikáciu spôsobilý vykonávať (porovnaj

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/222/2009 zo dňa 31.08.2010). Ponuka
inej vhodnej práce podľa § 46 ods. 2 Zákonníka práce je hmotnoprávnou podmienkou výpovede
zo strany zamestnávateľa. Jej nesplnenie spôsobuje neplatnosť výpovede. Hoci Zákonník práce
nepredpisuje pre ponuku vhodnej práce písomnú formu, v záujme právnej istoty oboch účastníkovpracovného pomeru, ako aj preukaznej povinnosti zamestnávateľa v prípade súdneho konania, je
správne, keď zamestnávateľ túto ponuku urobí v písomnej forme. Z hľadiska času sa ponuka musí
uskutočniť ešte pred tým, než zamestnávateľ dá zamestnancovi výpoveď. Najskôr však po rozhodnutí

zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu
zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo iných organizačných zmenách. Až po tomto
rozhodnutí zamestnávateľ môže mať reálnu vedomosť o celkovom počte pracovných miest, ktoré bude
mať v organizácii k dispozícii po vykonaní organizačnej zmeny, ako aj to, ktoré pracovné miesta budú
neobsadené, t.j. voľné, aby ich mohol ponúknuť zamestnancovi. Ponuka vykonaná pred rozhodnutím o

organizačnej zmene, pokiaľ nebola po tomto rozhodnutí potvrdená zo strany zamestnávateľa, nezakladá
totiž splnenie ponukovej povinnosti zamestnávateľa v zmysle § 46 ods. 2 Zákonníka práce (porovnaj
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/130/2003 zo dňa 01.03.2004).

4.10.3 Splnením ponukovej povinnosti zo strany žalovaného ako zamestnávateľa voči žalobcovi sa
súd prvej inštancie podrobne zaoberal (body 51 až 54 odôvodnenia napadnutého rozsudku), s ktorým

odôvodnením sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Žalobca ťažiskovo
argumentuje, že žalovaný mu bol povinný ponúknuť aj voľné pracovné miesta v služobnom pomere,
na ktorých obsadenie v čase výpovede vyhlásil výberové konania. Aj podľa odvolacieho súdu sa
ponuková povinnosť zamestnávateľa podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce vzťahuje len na pracovné
miesta v pracovnom pomere podľa Zákonníka práce, bez ohľadu že prípadne disponuje aj voľnými

miestami v zmysle iných právnych predpisov (služobný pomer). Právna úprava nepozná (neumožňuje)
„presun“zamestnancapodľaZákonníkaprácedoslužobnéhopomerupodľaosobitnéhopredpisu(zákon
č. 35/2019 Z. z.), takýto úkon preto žalovaný ani objektívne nemohol vykonať. Navyše žalobca ani
netvrdil, že disponuje povolením nosiť zbraň, čo bola podmienka na prijatie do služobného pomeru.
Odvolací súd preto dospel k záveru, že postup žalovaného pri plnení ponukovej povinnosti bol v súlade

so zákonom, sporná výpoveď žalobcu je preto platná. Ani podľa odvolacieho súdu preto odvolacia
argumentácia žalobcu nie je v tomto smere dôvodná.

4.11 Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil a to vrátane výroku o trovách konania (druhý výrok), ktorý bol tiež vecne správny a odôvodnený

plným úspechom žalovaného v spore. Skutočnosť, že žalovaný je štátny orgán, ho nezbavuje práva na
náhradu trov konania v prípade úspechu v spore (ako to namietal žalobca v odvolaní).

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení
rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s

§ 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení
s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1 Žalovaný podané odvolanie odôvodnil tým, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Právne posúdenie veci zo strany súdu
prvej inštancie vo vzťahu k splnenia zákonných podmienok platnosti výpovede žalobcu sú však podľa
odvolacieho súdu správne a obsahom uplatneného odvolacieho dôvodu sa ich podľa odvolacieho súdu
žalobcovi nepodarilo spochybniť (body 4.4 až 4.10.3 odôvodnenia).

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.
1 a 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p.,
podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie

konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu
trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí; nakoľko žalovaný bol
v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, priznal mu odvolací súd proti žalobcovi nárok na náhradutrov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %); z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách
konania formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov odvolacieho konania do povinnosti ich
náhrady (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/222/2016

zo dňa 23.03.2017, sp. zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017
a sp. zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania
žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených

v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky

minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 C.s.p. (t.j. ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiusmeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže súčasne so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.