Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, July 23, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoKR/56/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3122208195
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:3122208195.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Miroslavy Púchovskej a členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a Mgr. Radoslavy Strhárskej,
v právnej veci žalobcu 365.bank, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO:
31 340 890, právne zastúpeného SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811
05 Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanému A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX
XX D., o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Trenčín č.k. XXXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 14. mája 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. XXXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 14. mája 2024 p o t
v r d z u j e .

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou zrušil oddlženie žalovaného,
o ktorom rozhodol Okresný súd Trenčín uznesením č.k. XXXXX/XXX/XXXX-XX zo dňa 24.09.2021
a druhou výrokovou vetou žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu
100 %.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou domáhal zrušenia
oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer s poukazom na ustanovenia § 166f ods. 1, § 166g ods. 1, 2
písm. c) a f) a § 166g ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“, resp. „ZKR“).

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní uviedol, že medzi stranami sporu nebolo sporné,

že medzi žalovaným a Poštovou bankou a.s. bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere lepšia
splátka č. 1782175770 zo dňa 20.10.2017 s výškou úveru 18.100,-- Eur, v dôsledku nesplácania úveru
bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru a dlh z neho bol žalobcovi priznaný platobným rozkazom
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXX/XXXX/XXXX zo dňa 27.01.2020 vo výške 15.777,90
Eur s príslušenstvom a trovami konania; žalovaný bol oddlžený formou konkurzu; žalobca si prihlásil
pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č. 1782175770 zo dňa
20.10.2017 do konkurzu vo výške 9.267,23 Eur; žalovaný pohľadávku žalobcu uhrádzal v čase pred

vyhlásením konkurzu i po jeho vyhlásení, a to do 07.01.2022; dlhy žalovaného boli tak, ako ich uviedol
žalobca vo vyjadrení zo dňa 06.05.2024.4.Zozoznamuveriteľovzodňa05.09.2019,ktorýtvorilprílohuknávrhužalovanéhonaoddlženieformou
konkurzu súd prvej inštancie zistil, že dlžník označil 9 ďalších svojich veriteľov.

5.Súdprvejinštancieďalejuviedol,žemedzistranamisporunebolosporné,žedokonkurzuvyhláseného
na majetok žalovaného boli prihlásené pohľadávky, a to veriteľa PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. vo
výške 1.497,77 Eur (pohľadávka č. 1); veriteľa Všeobecná úverová banka, a. s. vo výške 5.496,61 Eur
(pohľadávka č. 2); veriteľa 365.bank, a.s. vo výške 9.267,23 Eur (pohľadávka č. 3) a veriteľa EOS KSI
vo výške 46.060,83 Eur (pohľadávka č. 4); t.j. spolu pohľadávky vo výške 62.322,44 Eur a že žalovaný

mal hypotéku, ktorú mesačne splácal sumou 223,-- Eur a ktorá v zmysle § 166c ods. 1 písm. c) ZKR
predstavuje nedotknutú pohľadávku a splátkovému kalendáru nepodlieha (uvedené podporuje aj výpis
zo spoločného registra bankových informácií zo dňa 20.3.2024).

6. Z listinných dôkazov, a to z komunikácie medzi žalobcom a jeho advokátom k žiadosti žalovaného
o vrátenie zrážok zo mzdy realizovaných po vyhlásení konkurzu; žiadosti žalovaného o vrátenie a

zrušenie zrážok; výpisu z účtu žalobcu; žiadosti žalobcu o zastavenie realizácie zrážok zo mzdy zo dňa
09.02.2022 s prílohou výpis z Obchodného vestníka č. 189/2021 zo dňa 01.10.2021 súd prvej inštancie
zistil, že žalovaný požiadal o vrátenie exekvovanej sumy z príjmu po svojom oddlžení, pričom mu bola
žalobcom vrátená na jeho účet suma 934,76 Eur.

7. Z lustrácie vymeriavacieho základu žalovaného a jeho zamestnávateľov; rozhodnutia súdov, E. F. G.
H. C. I. J. s prílohami ročného zúčtovania preddavkov na daň žalovaného za rok 2021 a 2022; dokladov
o vyúčtovaní mzdy žalovaného za mesiac 10/2021, za mesiac 06/2020, za mesiac 07/2020, za mesiac
11/2020, za mesiac 12/2020, za mesiac 05/2021, za mesiac 06/2021, za mesiac 08/2021, zo zoznamu
veriteľov dlžníka, z dokladov o vyúčtovaní mzdy žalovaného za mesiac 03/2020, za mesiac 04/2020,

za mesiac 05/2020, za mesiac 08/2020, za mesiac 09/2020, za mesiac 10/2020, za mesiac 01/2021,
za mesiac 02/2021, za mesiac 03/2021, za mesiac 04/2021, za mesiac 04/2019, za mesiac 09/2019,
za mesiac 10/2019, za mesiac 07/2019 súd prvej inštancie zistil, že priemerná mzda žalovaného pred
oddlžením predstavovala sumu cca 2.000,-- Eur.

8. Z Lekárskej správy - nálezu zo dňa 08.07.2015 súd prvej inštancie zistil, že žalovaný v rámci kontrol
navštevuje psychiatrickú ambulanciu medicíny drogových závislostí B. B. K..

9. Z upozornenia na nezaplatené splátky zo dňa 11.03.2019 E. C. L. L. C.; E. E. E. E. F. M. E. N. B.
E. C. L. L. C.; O. E. C. L. L. C. súd prvej inštancie zistil, že žalovaný ukončil splácanie svojich dlhov

prostredníctvom uvedenej obchodnej spoločnosti.

10. Z písomného upozornenia na neuspokojivé plnenie pracovných úloh obchodnej spoločnosti H. C.
I. J. súd prvej inštancie zistil, že žalovaný bol upozornený na nedostatky v práci a možnosť ukončenia
pracovného pomeru pri ich neodstránení v lehote jedného mesiaca.

11. Súd prvej inštancie z výsluchu svedka - správcu P. J. Q. zistil, že ku konkurzu žalovaného pristupoval
štandardne tak, ako vždy, pričom v ňom nevidel veľké rozdiely od bežných konkurzov. Priemeru sa
skutočne vymykala výška príjmu žalovaného, ktorá bola v porovnaní s inými zamestnanými dlžníkmi
nadštandardná. Uviedol, že na základe svojej praxe môže tvrdiť, že viac ako polovica žalovaných je

zamestnaná. Pri osobnom stretnutí so žalovaným ako dlžníkom v rámci konkurzu zistil, že skutočnosti
deklarované žalovaným na stretnutí plne korešpondujú so skutočnosťami uvádzanými v návrhu na
oddlženie formou konkurzu. Skonštatoval, že žalovaný v rámci konkurzu riadne spolupracoval so
správcom. Uviedol, že tak, ako v každom konkurze, pri odovzdávaní uznesenia o vyhlásení konkurzu
a oddlžení dlžníkovi, vysvetlil žalovanému a poučil ho, ako sa ma správať voči veriteľom tak, aby

bolo jasné, čo znamená jeho oddlženie v súvislosti s jeho dlhmi. Jednalo sa o informácie všeobecné,
ktoré dáva každému dlžníkovi, ako napr. že dňom oddlženia už staré dlhy nie je povinný uhrádzať a v
prípade exekúcií by zrážky zo mzdy dňom oddlženia mali byť zastavené. V žiadnom prípade žalovanému
neradil, aby si finančné prostriedky strhnuté po oddlžení žiadal späť. Podával len všeobecné informácie,
žalovaný ďalšie otázky nemal, a to ani týkajúce sa témy uprednostňovania veriteľa. So žalovaným

rozoberal jeho situáciu po oddlžení, rozprávali sa o rôznych témach, a to najmä ohľadne všetkých
poučení, ktoré je správca povinný každému dlžníkovi uviesť a vysvetliť tak, ako je uvedené v ZKR, teda
plnil si všetky svoje zákonné povinnosti voči žalovanému, ako každému inému dlžníkovi.12. Súd prvej inštancie na predmetnú vec aplikoval ustanovenia § 191 ods. 1, § 192 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 166e ods. 1, § 166f ods. 1, § 166g ods. 1, 2 (poznámka
odvolacieho súdu: súd prvej inštancie nesprávne uviedol § 166f), § 166g ods. 3, 4 a § 3 ods. 2 ZKR.

13. Po preskúmaní splnenia procesných podmienok súd prvej inštancie mal za to, že žalobca je
aktívne legitimovaným na podanie návrhu na zrušenie oddlženia na základe ustanovenia § 166f ods.
1 ZKR. Konkurz vyhlásený na majetok žalovaného bol vedený Okresným súdom Trenčín, v rámci
ktorého si žalobca prihlásil pohľadávku voči žalovanému ako dlžníkovi. Žalovaný bol oddlžený formou

konkurzuuznesenímOkresnéhosúduTrenčínč.k.XXXXX/XXX/XXXX-XXzodňa24.09.2021súčinkami
vyhlásenia konkurzu 02.10.2021. Žalobca podal žalobu dňa 17.09.2021, teda v zákonnej lehote.

14. Súd prvej inštancie ďalej skúmal, či v danom prípade boli naplnené znaky konania dlžníka s
nepoctivým zámerom. Konštatoval, že medzi stranami vznikol spor o nepoctivom zámere žalovaného
ako dlžníka v predmetnom konkurznom konaní, ktorú pochybnosť žalobca zakladá na správaní sa

žalovaného pred podaním návrhu na oddlženie, ako aj po jeho podaní opísanom v žalobe, t.j. nepoctivý
zámer žalovaného zdôvodňoval zákonným ustanovením § 166g ods. 1 ZKR a § 166g ods. 2 písm. c),
f), g), e) ZKR.

15. Súd prvej inštancie mal za to, že v konaní boli preukázané dôvody, pre ktoré by mal s poukazom

na ustanovenie § 166g ods. 3 ZKR na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka - žalovaného
prihliadať prísnejšie, nakoľko je vysokoškolsky vzdelanou osobou, ktorá vykonávala funkciu riaditeľa
predajne reťazca H. C. J., teda vysokú manažérsku funkciu v korporátnom sektore.

16. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s právnym názorom žalobcu, že žalovaný v návrhu, alebo v

prílohe návrhu, alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu, alebo neuviedol dôležitú
informáciu, aj keď vedel, alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu
(§ 166g ods. 2 písm. c) ZKR). Žalobca dôvodil tým, že žalovaný poskytol správcovi nepravdivú dôležitú
informáciu, že napriek mesačným splátkam vo výške 700,-- Eur jeho dlh voči žalobcovi neustále narastá,
keď v skutočnosti sa dlh žalovaného postupne znižoval a nič nebránilo tomu, aby došlo k jeho celkovej

úhrade, pokiaľ by žalovaný naďalej uhrádzal splátky v dohodnutej výške. Súčasne žalovaný nepravdivo
uviedol výšku svojho príjmu. Súd prvej inštancie tieto informácie nepovažoval za dôležité pre konkurz,
nakoľko do konkurznej podstaty podľa štvrtej časti ZKR nepatrí príjem dlžníka po vyhlásení konkurzu
(§ 167h). Ani stav dlhu voči žalobcovi nepredstavuje dôležitú informáciu pre konkurz, nakoľko správca
na vedenie konkurzu informáciu nepotrebuje. V prípade preukázania nekorektných informácií, však

môže takéto zistenie dať súdu obraz o postoji žalovaného pri oddlžení formou konkurzu. Súd prvej
inštancie mal však za to, že informácia vyplývajúca z opisu svojej nepriaznivej situácie žalovaným
správcovi tak, ako vyplýva zo záznamu z rokovania zo dňa 04.11.2021, bola zo strany žalovaného
len nešťastne formulovaná a zo strany žalobcu nesprávne interpretovaná. Súčasne z vykonaného
dokazovania nevyplýva, že by žalovaný pri oddlžení účelovo uvádzal nepravdivú informáciu o výške

svojho príjmu, ktorý deklaroval na sumu 2.000,-- Eur v čistom, pričom z predložených výplatných pások
táto skutočnosť nevyplýva. Súčasne sa súd prvej inštancie nestotožnil s právnym názorom žalobcu, že
v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel, alebo s prihliadnutím na
okolnosti musel vedieť (§ 166g ods. 2 písm. f) ZKR). V priebehu konania bolo síce preukázané (táto
skutočnosť ani nebola sporná), že žalovaný mal pravidelný príjem a že pohľadávku žalobcu uhrádzal,

súd prvej inštancie sa však nestotožnil s názorom žalobcu, že tieto skutočnosti bez ďalšieho preukazujú,
že preto nebol platobne neschopný. Podľa názoru súdu prvej inštance s poukazom na definíciu platobnej
neschopnosti fyzickej osoby obsiahnutú v ustanovení § 3 ods. 2 ZKR nie je vylúčené, že žalovaný nebol
schopný plniť 180 dní po lehote splatnosti iný svoj peňažný záväzok voči inému veriteľovi. Súčasne sa
súd prvej inštancie nestotožnil s názorom žalobcu, že ak dlžník je schopný plniť splatnú pohľadávku

veriteľa aspoň čiastočne, nie je však ochotný ju hradiť, nie je možné takého dlžníka považovať za
platobne neschopného. Poukázal na výklad pojmu „nie je schopný plniť“ ustálený Najvyšším súdom
Českej republiky podal pod bodom XIV. stanoviska (str. 181 /357/), podľa ktorého tento znak úpadku
je daný vtedy, ak u dlžníka objektívne nastala situácia, ktorá bráni uspokojiť pohľadávky veriteľov v
stanovenej (zmluvnej, resp. inak určenej) lehote splatnosti, aj keby chcel. Podľa názoru súdu prvej

inštancie bolo preto potrebné platobnú neschopnosť dlžníka vykladať tak, že dlžník nie je schopný plniť
splatnú pohľadávku veriteľa riadne a včas, a to aj v kontexte ostatných jeho dlhov. Súčasne mal súd
prvej inštancie za to, že sa musí jednať o úhradu všetkých dlhov riadne a včas, pretože iný výklad by
znamenal, že žiaden dlžník by nemohol žiadať o oddlženie splátkovým kalendárom, v ktorom sa stálypríjem dlžníka predpokladá a pri ktorom je s poukazom na § 166 ods. 1 ZKR rovnako predpokladom
platobná neschopnosť dlžníka (podľa názoru súdu viazaná na plnenie dlhov riadne a včas, t.j. úplne a
v lehote splatnosti). V konaní boli preukázaní štyria veritelia. Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani s

právnym názorom žalobcu, že zo správania sa žalovaného pred podaním návrhu možno usudzovať, že
sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh (§ 166g ods. 2 písm.
e) ZKR) a že zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov
sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom (§ 166g ods. 2
písm. g) ZKR). Žalobcom v konaní uvádzané skutočnosti však podľa názoru súdu prvej inštancie takéto

správanie sa žalovaného nepreukazujú, v tomto smere žalobca súdu nepredložil dostatočné dôkazy.

17. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca preukázal výšku príjmu
žalovaného a jeho záväzkov v čase jeho návrhu na oddlženie formou konkurzu, z ktorých
jednoznačne vyplýva, že žalovaný s poukazom na výšku svojho príjmu by za zodpovedného
prístupu v ekonomickej oblasti svojho života, bol schopný splácať svoje záväzky. Žalovaný žalobcom

preukázané skutočnosti nevyvrátil, súdu za týmto účelom neponúkol žiadne dôkazy, neponúkol žiadne
vysvetlenie z akého dôvodu pri tak vysokom príjme svojim veriteľom priebežne neplnil, až sa dostal do
platobnej neschopnosti a exekúcie. Obrana žalovaného zostala len v rovine nedostatočných tvrdení,
nepodložených žiadnymi relevantnými dôkazmi. Žalovaným produkované dôkazy nezvrátili žalobcom
preukázané skutočnosti. Žalovaný súdu síce preukázal, že prostredníctvom špecializovanej firmy sa

v určitom čase snažil splácať svoje dlhy, nepreukázal však v akom období aký objem dlhov dokázal
uhradiť a naviac výlučne z jeho rozhodnutia v takomto plnení nepokračoval, a to len s odôvodnením, že
dlhy „preplácal“. Kontinuálne, aspoň čiastočné plnenie veriteľom bez sprostredkovateľskej spoločnosti
súdu nepreukázal. Nepreukázal ani formálnu, ani neformálnu snahu o riešenie svojich dlhov skôr, ako
sa dostal do platobnej neschopnosti a ako sa voči nemu začala exekúcia.

18. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný skutočne nie je cieľovou skupinou osôb, pre ktoré
bol inštitút oddlženia do právneho poriadku Slovenskej republiky zavedený. Cieľ tejto úpravy pomôcť
ľuďom bez dostatočného príjmu v ťažkej finančnej situácii, vymaniť sa z dlhovej špirály tak, aby sa
mohli zaradiť do života a aby ich nesplatiteľné dlhy neprenasledovali po zbytok života, sa však podľa

názoru súdu prvej inštancie netýka žalovaného. Výška príjmu a dlhov žalovaného naopak súd prvej
inštancie priviedla ku konštatovaniu, že pri zodpovednom prístupe žalovaného, mohol svoje dlhy v
priebehu svojho produktívneho veku uhradiť v plnom rozsahu. Aj v prípade, že by sa žalovaný z
akýchkoľvek dôvodov, ktoré však žalovaný súdu dostatočne nepreukázal, dostal do situácie, kedy nebol
schopný tieto dlhy splácať v dôsledku zosplatnenia úverov a exekúcie, mal možnosť oddlženia formou

splátkového kalendára a nie konkurzu, nakoľko výška jeho príjmu a dlhov určenie splátkového kalendára
umožňovala.

19. Súd prvej inštancie konštatoval, že obrana žalovaného, že zodpovednosť za výber formy oddlženia
nesie Centrum právnej pomoci neobstojí s poukazom na skutočnosť, že na skutočnosti ovplyvňujúce

poctivý zámer u žalovaného súd hľadí prísnejšie, nakoľko v čase podania návrhu na oddlženie pôsobil
ako vedúci zamestnanec. Žalovaný súdu netvrdil, ani nepreukázal, že by Centrum právnej pomoci
napriek výslovnej žiadosti žalovaného o oddlženie formou splátkového kalendára rozhodlo o forme
oddlženia konkurzom. S poukazom na výšku príjmu a dlhov žalovaného možno, za danej zistenej
dôkaznej situácie, považovať za oddlženie s poctivým zámerom dlžníka výlučne oddlženie formou

splátkového kalendára. Nie nepodstatnou skutočnosťou, ktorú súd prvej inštancie vyhodnotil ako
nepoctivý zámer žalovaného je tá, že žalovaný požiadal o vrátenie exekvovanej sumy z príjmu po svojom
oddlžení. Obrana žalovaného, že tento postup mal zamedziť podozreniu z uprednostňovania veriteľa,
pričom mu tento postup poradil správca, neobstojí. Súd prvej inštancie by toto konanie žalovaného ako
nepoctivý zámer nevyhodnotil v prípade, keby žalovaný vrátenú sumu rozdelil medzi svojich veriteľov

tak, aby žiadneho z nich nezvýhodnil, žalovaný však takýto postup súdu nepreukázal, celú sumu
finančných prostriedkov si ponechal pre vlastnú potrebu. Súčasne správca skutočnosť, že žalovanému
takýto postup poradil, vo svojom výsluchu poprel. Súd prvej inštancie nespochybnil zákonnosť konania
žalovaného, keď na vrátenie finančných prostriedkov mal právny nárok, ale jeho poctivý zámer pri
motivácii na ich získanie a spôsob naloženia s nimi. Nepovažoval za bezvýznamnú ani skutočnosť, že

žalovaný je (podľa vlastného tvrdenia) v súčasnosti nezamestnaný, o lukratívne zamestnanie prišiel aj
napriek tomu, že oddlžením dostal šancu sa po finančnej stránke postaviť na vlastné nohy.20. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie konštatoval, že napriek skutočnosti, že sa
nestotožňuje so všetkými tvrdeniami žalobcu o dôvodoch nepoctivého zámeru žalovaného pri oddlžení
podľa § 166g ods. 2 písm. c), e), f) a g) ZKR, žalobca nepoctivý zámer žalovaného pri oddlžení

spočívajúcivtom,žežalovanýnevynaložilúprimnúsnahuriešiťsvojedlhyvmedziachsvojichmožnostía
schopností, preukázal. Vychádzajúc z uvedených úvah súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný
pri oddlžení nemal poctivý zámer, a preto oddlženie žalovaného zrušil.

21. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko

bol žalobca v konaní plne úspešný, keďže súd žalobe vyhovel, súd prvej inštancie mu priznal voči
neúspešnému žalovanému právo na plnú náhradu trov konania.

22. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný.
Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal,
že súd prvej inštancie sa zaoberal len skutočnosťou, že jeho príjem ako zamestnanca – vedúceho
pracovníka je vysoký a oddlženie je pre osoby s nízkym príjmom. Uviedol, že ako vedúci pracovník
pracoval viac ako 12 hodín denne a neexistovali pre neho ani dni pracovného pokoja viedli k tomu,

že musel navštíviť psychológa a psychiatra, čo preukázal pred súdom prvej inštancie. Uviedol, že
jeho príjem vedúceho pracovníka bol cca 1.900,-- Eur a nie 2.500,-- Eur, čo preukázal výplatnými
páskami. Dal do pozornosti, že pred vyhlásením oddlženia sa snažil uhrádzať svoje dlžoby, avšak
všetkých veriteľov nedokázal uspokojiť. Uviedol, že súd prvej inštancie nezohľadnil skutočnosť, že
sa skutočne od roku 2017 poctivo snažil splácať tie dlžoby, ktoré bol schopný. Súd prvej inštancie

neprihliadol na to, že zarobil cca 1.900,-- Eur a zostalo mu na živobytie len 250,-- Eur a že v dôsledku
prepracovanosti a finančných problémov sa dostal do stavu, kedy musel vyhľadať odbornú pomoc
psychológa a psychiatra. Uviedol, že nakoľko nemá žiadne vedomosti ohľadne práva sa spoľahol na
Centrum právnej pomoci, pričom považoval ich rady za vhodné v jeho situácii, v ktorej sa nachádzal.
Poukázal na to, že nemal žiaden majetok, ktorý by chcel ochrániť, prípadne ho použiť pre uspokojenie

potrieb veriteľom. Danú situáciu preveril a zhodnotil aj správca konkurznej podstaty, ktorý mu bol
pridelený. Uviedol, že počas celého procesu sa správal poctivo, nezatajoval žiadne informácie a udával
pravdivé tvrdenia. K svojmu zamestnaniu žalovaný uviedol, že pred vyhlásením oddlženia pracoval
v spoločnosti H., pričom ďalšie zotrvanie v tejto spoločnosti z fyzickej, ani psychickej stránky nezvládal.
Po skončení pracovného pomeru v tejto spoločnosti bol mesiac práceneschopný a následne bol jeden

a pol mesiaca evidovaný na úrade práce. Následne niekoľko mesiacov pracoval ako poistný poradca
pre spoločnosť M., no z dôvodu neistých a nepravidelných zárobkov sa rozhodol hľadať si inú prácu. Po
štyri a pol mesiacoch na úrade práce sa mu podarilo zamestnať u spoločnosti R. C., C., kde pracuje aj
súčasne. Z uvedeného žalovaný považoval za zrejmé, že sa práci nevyhýba, snaží sa pracovať, počas
evidencie na úrade práce sa úprimne snažil zamestnať a tým sa zaradiť do spoločnosti aby negeneroval

ďalší úpadok. Ohľadne svojho správania sa po vyhlásení konkurzu žalovaný považoval za potrebné
zdôrazniť, že po vyhlásení konkurzu mal poctivý zámer, nič nezamlčoval, ani neskrýval a riešil svoje
dlhy v medziach svojich možností a schopností. Namietal, že žalobca nepreukázal, že by neposkytoval
veriteľom alebo správcovi potrebnú súčinnosť. Čo sa týka jeho platobnej neschopnosti uviedol, že všetko
preukázal súdu a že súd ho neposudzoval komplexne. Uviedol, že v jeho prípade existujú nesporné

skutkové zistenia, podľa ktorých mal v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu viacerých veriteľov
stým,žejehoplatobnúneschopnosťniejemožnéposudzovaťoddelenelenspoukazovanímnaniektoré
peňažné pohľadávky, ale je potrebné brať do úvahy všetky pohľadávky a tiež aj jeho schopnosť uhrádzať
všetkých veriteľov po lehote splatnosti. Považoval za potrebné uviesť, že pred vyhlásením konkurzu mu
boli zo mzdy strhávané sumy 128,90 Eur - splátka Silverside, 109,85 Eur - splátka Silverside, 233,90

Eur - splátka 365bank, v rámci ktorej bola proti nemu vedená exekúcia, v ktorej splácal splátky 700,--
Eur a zároveň splácal splátku hypotéky vo výške 230,-- Eur spoločnosti 365bank, ktorá je v súčasnosti
navýšená na splátku 370,-- Eur, v celkovej sume 1.402,44 Eur. Po odpočítaní týchto súm mu po
zdokladovanej mzde vo výške cca 1.950,-- Eur ostalo cca 550,--Eur, z čoho platil svojej mame asi
300,-- Eur na stravu a ubytovanie. Vyslovil názor, že súd prvej inštancie nezohľadnil skutočnosť, že

nebol schopný splácať splátky u ďalších veriteľov – Tatra banka splátka vo výške 150,-- Eur, Slovenská
sporiteľňa splátka vo výške 117,-- Eur a VÚB banka splátka vo výške 630,-- Eur. Tieto splátky boli spolu
vo výške 897,- Eur, čo ďaleko presahuje jeho možnosti vyplácania z dokladovanej mzdy. Zdôraznil,
že jeho zámer pri oddlžení bol poctivý, vynaložil úprimnú snahu riešiť svoje dlhy v medziach svojichmožností a schopností, pričom uvedené preukázal. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol, alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec súdu prvej inštancie
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

23. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že sa s napadnutým rozsudkom
stotožňuje a považuje ho za vecne správny. Poukázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdom
prvej inštancie. Uviedol, že tvrdenie žalovaného v odvolaní, že údajne zarábal v čistom približne 1.950,--
Eur mesačne a nie 2.500,-- Eur nezodpovedá vykonaným dôkazným prostriedkom. Z dokumentu

„Odpoveď na lustráciu v Sociálnej poisťovni zo dňa 02.05.2023“ vyplýva, že od roku 2019 až do
5/2022 sa vymeriavací základ žalovaného pohyboval v rozmedzí 3.000,-- až 4.000,-- Eur. V každom
kalendárnom mesiaci v roku 2021 (t.j. v čase vyhlásenia konkurzu) bol vymeriavací základ žalovaného
vyšší ako 3.500,-- Eur. To znamená, že v tomto období musel byť jeho čistý mesačný príjem na úrovni
2.500,-- Eur. Okrem toho, v mesiaci 5/2022 bol vymeriavací základ žalovaného 18.452,27 Eur. Sám
žalovaný uviedol, že v tomto mesiaci skončil jeho pracovný pomer v spoločnosti Kaufland Slovensko

v.o.s., a teda pravdepodobne išlo o vysoké odstupné. Ani z týchto prostriedkov však v rozpore s §
166g ods. 1 ZKR žalovaný neposkytol svojim veriteľom žiadne plnenie. Odhliadnuc od uvedeného,
aj keby čistý príjem žalovaného dosahoval „iba“ 1.950,-- Eur, podľa názoru žalobcu stále by spĺňal
podmienky na zostavenie splátkového kalendára. K tvrdeniu žalovaného, že pred vyhlásením konkurzu
údajne vynakladal na splácanie úverov spolu 1.402,44 Eur mesačne, pričom ďalších 300,-- Eur mal

platiť matke na stravu a ubytovanie uviedol, že tieto skutočnosti neboli v konaní pred súdom prvej
inštancie preukázané a nevyplývajú ani z dôkazných prostriedkov predložených žalovaným. Žalovaný
predložil iba vybrané mzdové doklady, podľa ktorých zaplatil na iné úvery v mesiacoch 6/2021, 7/2021 a
8/2021 sumu 472,44 Eur a v 10/2021 sumu 233,69 Eur. Žalobca uznal, že žalovaný určitú dobu splácal
jeho pohľadávku vymáhanú v exekúcii mesačnými splátkami vo výške 700,-- Eur. Práve žalovaný však

žiadosťou zo dňa 05.08.2020 požiadal súdneho exekútora, aby mu povolil splácať dotknutú pohľadávku
v pravidelných splátkach v tejto výške, s čím ústretovo súhlasil (žiadosť žalovaného o splátkový kalendár
je súčasťou súdneho spisu). Ako pritom správne podotkol súd prvej inštancie, žalovaný nevysvetlil,
ako sa dostal do platobnej neschopnosti a prečo sa vôbec voči nemu začala exekúcia. Splátka úveru
totiž predstavovala podľa dohodnutých zmluvných podmienok sumu 323,86 Eur. Nie je zrejmé, z akého

dôvodu žalovaný, pri výške svojich príjmov, tento úver riadne nesplácal (v dôsledku čoho bol nútený
iniciovať exekúciu). K tvrdeniu žalovaného, že súd prvej inštancie nezohľadnil jeho ďalšie úvery uviedol,
že v registri bankových informácií sú evidované tak existujúce, ako aj všetky ukončené úverové záväzky
dlžníka. Zdôraznil, že všetky úvery označené žalovaným boli ukončené, čo znamená, že žalovaný na ne
nevynakladal žiadne finančné prostriedky. Z dôkazného prostriedku predloženého žalovaným vyplýva,

že jediným existujúcim úverom bol hypotekárny úver u neho, ktorý zohľadnil vo svojom vyjadrení zo
dňa 06.05.2024 pri preukazovaní, že žalovaný spĺňal podmienky na zostavenie splátkového kalendára.
Mal za to, že v konaní bola preukázaná iba existencia úverov žalovaného vyplývajúcich zo správy
správcu JUDr. Vladimíra Fraňa o priebehu konkurzu zo dňa 07.12.2021 v celkovej výške 62.322,44
Eur (plus hypotéka žalovaného, ktorú mesačne splácal sumou 223,-- Eur). Vzhľadom na výšku svojich

príjmov žalovaný bol schopný tieto záväzky postupne vyrovnať. Žalobca vyslovil názor, že ak aj žalovaný
uvažoval o oddlžení, jednoznačne tak mohol urobiť formou splátkového kalendára. Preto mal za to,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazných prostriedkov k správnym skutkovým
zisteniam, na základe ktorých vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil.
Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil

a priznal mu proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

24. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, prejednal odvolanie žalovaného
v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380
CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné doplniť alebo zopakovať dokazovanie

(§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, a preto podľa
§ 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

25. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

26.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.27. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

28. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo
k zopakovaniu alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom
prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci
na základe podaného odvolania žalovaným dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil

v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v
súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa
ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje
a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.

29. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa v predmetnom konaní domáhal zrušenia oddlženia

žalovaného, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 01.10.2021, sp.zn.
XXXXX/XXX/XXXX pre nepoctivý zámer. Nepoctivý zámer žalobca odôvodnil ustanoveniami § 166f ods.
1, § 166g ods. 1, ods. 2 písm. c) a f) a ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Žalobu žalobca
odôvodnil tým, že dňa 20.10.2017 uzatvoril so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere lepšiasplátka
č. 1782175770, na základe ktorej poskytol žalovanému refinančný úver vo výške 18.100,-- Eur. Keďže

žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnuté peňažné prostriedky riadne a včas, po vyhlásení
predčasnej splatnosti úveru si žalobca uplatnil svoju splatnú pohľadávku prostredníctvom upomínacieho
súdu. Okresný súd Banská Bystrica platobným rozkazom zo dňa 27.01.2020, sp.zn. XXX/XXXX/XXXX
žalovanému uložil povinnosť žalobcovi istinu vo výške 15.777,90 Eur s príslušenstvom a náhradu trov
konania. Následne žalobca inicioval proti žalovanému exekučné konanie. V priebehu exekúcie boli

v prospech žalobcu vykonávané pravidelné zrážky zo mzdy žalovaného. Žalovaný žiadosťou zo dňa
05.08.2020 požiadal súdneho exekútora, aby mu povolil splniť vymáhaný dlh v pravidelných mesačných
splátkach vo výške 700,-- Eur. Na základe návrhu žalovaného bol uznesením Okresného súdu Trenčín
zo dňa 01.10.2021, sp.zn. XXXXX/XXX/XXXX, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 189/2021 dňa
01.10.2021 vyhlásený konkurz na jeho majetok. Žalobca uviedol, že si do konkurzu riadne a včas

prihlásil svoju pohľadávku v celkovej výške 9.267,23 Eur. K ukončeniu konkurzu došlo oznámením
v Obchodnom vestníku č. 234/2021 dňa 07.12.2021 z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady
konkurzu. Žalobca uviedol, že v časovom úseku od podania návrhu na vydanie platobného rozkazu
(od 13.12.2019) až do vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného (do 01.10.2021) žalovaný plnil svoj
dlh voči nemu. Aj po vyhlásení konkurzu na majetok žalovaného boli v jeho prospech vykonané zrážky

zo mzdy žalovaného, a to v dňa 07.10.2021, 05.11.2021, 07.12.2021 a 07.01.2022 po 233,69 Eur.
Avšak po vyhlásení konkurzu sa žalovaný obrátil na neho s požiadavkou, aby mu bola vrátená celá
suma zrazená z jeho mzdy po vyhlásení konkurzu, na základe ktorej skutočnosti predmetné peňažné
prostriedky žalovanému vrátil. Zároveň uviedol, že z komunikácie so správcom vyplynulo, že žalovaný je
vedúcimoddelenia(riaditeľom)obchodnéhoI.H.Slovenskárepublikav.o.s.ažezozáznamuzrokovania

správcu so žalovaným vyplýva, že žalovaný sám uviedol, že jeho čistý mesačný príjem predstavuje
približne 2.000,-- Eur. Žalobca mal za to, že tieto skutočnosti jasne nasvedčujú tomu, že mohlo dôjsť
k naplneniu dôvodov na zrušenie oddlženia dlžníka pre nepoctivý zámer. Nepoctivý zámer žalovaného
žalobca videl v tom, že žalovaný nielenže po podaní návrhu nevynaložil žiadnu snahu riešiť svoj dlh,
ale požiadal ho aj o vrátenie sumy, ktorá mu bola zrazená zo mzdy po vyhlásení konkurzu. Svojim

konaním dal žalovaný jasne najavo, že absolútne nemá záujem svoj dlh ďalej plniť, hoci evidentne
disponoval nemalými finančnými prostriedkami (pravidelný čistý príjem vo výške 2.000,-- Eur). Ďalej
žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný uviedol nepravdivé informácie, keď tvrdil, že má viacerých
veriteľov a hoci sa snaží plniť si voči nim svoje záväzky, jeho dlhy neustále narastajú. Žalobca zdôraznil,
že žalovaný splácal jeho pohľadávku v dohodnutých splátkach vo výške 700,-- Eur, pričom jeho záväzok

sa neustále znižoval, pričom poukázal na to, že jeho pohľadávka priznaná platobným rozkazom sa
od 04.06.2021 do 27.10.2021 znížila o 1.991,21 Eur. Preto mal žalobca za to, že žalovaný poskytol
správcovi nepravdivú dôležitú informáciu, že napriek mesačným splátkam vo výške 700,-- Eur jeho
dlh voči nemu neustále narastá. Nakoniec žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný nebol v čase
podania návrhu platobne neschopný, nakoľko mal čistý príjem v sume 2.000,-- Eur mesačne, pričom

na porovnanie uviedol, že podľa štatistického úradu predstavovala priemerná mzda v roku 2021 sumu
1.211,--Eur(včistom921,98Eur).Zároveňžalobcavžalobezdôraznil,ževzmysle§166gods.3zákona
o konkurze a reštrukturalizácii je povinnosťou súdu prihliadať prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce
poctivý zámer žalovaného, keďže ide o vedúceho oddelenia (riaditeľa) E. I. H. C. I. J.30. Podľa § 166e ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, o oddlžení rozhodne súd v uznesení o
vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých

dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu,
v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia
zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide.

31. Podľa § 166f ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má

právodomáhaťsazrušeniaoddlženianávrhomnazrušenieoddlženiapodanýmvočidlžníkovialebojeho
dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý
rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov
viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.

32. Podľa § 166g ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, dlžník má poctivý zámer, ak z

jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v
medziachsvojichmožnostíaschopností,najmäakposkytovalsprávcoviaveriteľompotrebnúsúčinnosť,
vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie
nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja
dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa

do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil.

33. Podľa § 166g ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak
a) v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s
prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada,

b) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ
neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, na
drobných veriteľov sa neprihliada,
c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo
neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o

dôležitú informáciu,
d) bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo
vyžadovať,
e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do
platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh,

f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na
okolnosti musel vedieť,
g) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa
spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom,
h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho

veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa,
i) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár,
j) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom
dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa,
k) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu

poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba
Centrum právnej pomoci,
l) dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase
podania návrhu centrum hlavných záujmov.

34. Podľa § 166g ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, súd prihliada prísnejšie na skutočnosti
ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má
skúsenosti s podnikaním, pôsobí alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v
orgánoch právnickej osoby alebo má iné osobitné životné skúsenosti.

35. Podľa § 166g ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, súd prihliada miernejšie na skutočnosti
ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku
alebo blízko takéhoto veku, má vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho
v živote postihla iná udalosť, ktorá mu sťažila uplatnenie v spoločnosti.36. Podľa § 3 ods. 2, druhá a tretia veta zákona o konkurze a reštrukturalizácii, fyzická osoba je platobne
neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak

peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť
uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a), predpokladá sa, že je platobne neschopný.

37. Návrh na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer má podľa § 166f ods. 1 zákona o konkurze
a reštrukturalizácii právo podať veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, ak preukáže, že dlžník nemal

pri oddlžení poctivý zámer. Hmotným právom stanovená požiadavka, aby dotknutý veriteľ preukázal,
že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer, zodpovedá aj jednému zo základných princípov civilného
sporového konania, ktorým je povinnosť strán sporu označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie
vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi tak, ako to upravuje článok 8 CSP. Všeobecne totiž platí, že
skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť a preukázať žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo
vylučujúce sú záležitosťou žalovaného (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. XXXX/X/XXXX zo

dňa 11.04.2017).

38. Odvolací súd dáva do pozornosti, že zámerom zákonodarcu úpravou oddlženia fyzických osôb
konkurzom v štvrtej časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii bolo riešenie sociálno – ekonomického
problémudlžníkov,ktorímajúmálomajetkuaajnízkepríjmyahodnotaichzáväzkovspravidlavýznamne

presahuje hodnotu ich majetku. Takéto osoby sú na účely oddlženia konkurzom považované za platobne
neschopné. Platobnú neschopnosť však konkurzný súd neskúma pri vyhlásení konkurzu a rozhodnutí
o oddlžení takýchto fyzických osôb, ale zákonodarca dal všetkým veriteľom dlžníka, ktorí boli dotknutí
oddlžením dlžníka, možnosť domáhať sa v samostatnom sporovom konaní zrušenia oddlženia pre
nepoctivý zámer dlžníka.

39. Pokiaľ žalovaný v odvolaní nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca preukázal
jeho nepoctivý zámer pri oddlžení spočívajúci v tom, že nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoje dlhy
v medziach svojich možností a schopností, odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie,
že žalobca preukázal výšku príjmu žalovaného a jeho záväzkov v čase podania návrhu na oddlženie

formou konkurzu. Rovnako, ako súd prvej inštancie, aj odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané, že
čistý príjem žalovaného v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu predstavoval výšku cca 2.000,--
Eur mesačne a že žalovaný je osobou s vysokoškolským vzdelaním, ktorý v čase podania návrhu na
vyhlásenie konkurzu vykonával funkciu riaditeľa predajne reťazca H. C. J., teda vysokú manažérsku
funkciu v korporátnom sektore. Preto sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že zo

žalobcom preukázaných príjmov žalovaného a jeho záväzkov je preukázané, že žalovaný vzhľadom
na výšku svojho príjmu v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu pri zodpovednom prístupe
v ekonomickej oblasti svojho života bol schopný splácať svoje záväzky. Odvolací súd sa tiež stotožnil so
záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný v konaní žiadnym spôsobom tieto preukázané skutočnosti
nevyvrátil, nepredložil súdu žiadne relevantné dôkazy na preukázanie opaku, žiadnym spôsobom

nevysvetlil, prečo pri takom príjme, aký dosahoval v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu svojim
veriteľom priebežne neplnil. Pokiaľ žalovaný v konaní preukázal, že prostredníctvom špecializovanej
Q. L. L. C. C. v určitom čase snažil splácať svoje dlhy, odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie
v súvislosti s týmto správne uviedol, že žalovaný týmto nepreukázal v akom období aký objem dlhov
dokázal uhradiť, pričom bolo výlučne na rozhodnutí žalovaného, keď v takomto plnení nepokračoval

s odôvodnením, že dlhy preplácal. Žalovaný zároveň žiadnym spôsobom nepreukázal, že by súčasne
sám poskytol aspoň čiastočné plnenie veriteľom mimo sprostredkovateľskej spoločnosti. Žalovaný tiež
v konaní žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal svoju snahu o riešenie svojich dlhov skôr, ako sa
dostal do platobnej neschopnosti a ako sa proti nemu začala exekúcia. Podľa názoru odvolacieho súdu
súd prvej inštancie správne konštatoval, že aj v prípade, ak by sa žalovaný z akýchkoľvek dôvodov, ktoré

žalovaný súdu dostatočným spôsobom nepreukázal, dostal do situácie, kedy nebol schopný svoje dlhy
splácaťvdôsledkuzosplatneniaúverovaexekúcie,žalovanýmalvzhľadomnavýškujehočistéhopríjmu
a dlhov možnosť využiť oddlženie formou splátkového kalendára a nie konkurzu. Pokiaľ sa žalovaný
v konaní bránil tým, že zodpovednosť za výber formy oddlženia nesie Centrum právnej pomoci, súd prvej
inštancie správne uviedol, že žalovaný v konaní netvrdil, ani nepreukázal, že by Centrum právnej pomoci

napriek výslovnej žiadosti žalovaného o oddlženie formou splátkového kalendára rozhodlo o forme
oddlženia žalovaného konkurzom.40. Odvolací súd sa tiež stotožnil s posúdením nepoctivého zámeru žalovaného súdom prvej inštancie
týkajúceho skutočnosti, že žalovaný požiadal o vrátenie exekvovanej sumy z príjmu po svojom oddlžení.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu obrana žalovaného, že vrátenie tejto sumy malo zamedziť podozreniu

z uprednostňovania veriteľa neobstojí, nakoľko žalovaný po jej vrátení nevynaložil žiadnu snahu na
jej rozdelenie medzi svojich veriteľov tak, aby žiadneho z nich nezvýhodnil. Žalovaný si celú sumu
finančných prostriedkov ponechal pre vlastnú potrebu. Ani skutočnosť, že takýto postup mu poradil
správca nie je možné považovať za skutočnosť, ktorá by ako obrana žalovaného mohla obstáť, pričom
správca túto skutočnosť v konaní poprel. Z uvedeného dôvodu odvolací súd má za to, že súd prvej

inštancie dospel k správnemu záveru, že napriek skutočnosti, že sa nestotožnil so všetkými tvrdeniami
žalobcu v dôvodoch nepoctivého zámeru žalovaného pri oddlžení podľa § 166g ods. 2 písm. c), e), f)
a g) zákona o konkurze a reštrukturalizácii, žalobca preukázal nepoctivý zámer žalovaného pri oddlžení
spočívajúci v tom, že žalovaný nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoje dlhy v medziach svojich možností
a schopností.

41. Odvolací súd tiež dospel k záveru, že súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania správne
rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP a zohľadnil pomer úspechu strán v konaní. Žalovaný zároveň
v odvolaní žiadnym spôsobom nespochybnil správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o nároku na
náhradu trov konania.

42. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe správne
zisteného skutkového stavu veci predmetnú vec správne právne posúdil, a preto napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

43. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.

1 CSP tak, že nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % priznal žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní
úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti
na ust. § 251 CSP súd prvej inštancie.

44. Rozsudok bol schválený členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).