Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, July 4, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/89/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200502
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Jelinková Dudzíková
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200502.3

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom
Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, zastúpený: JUDr. Ján Tkáč, advokát, ktorý
vykonáva advokáciu prostredníctvom spoločnosti Tkáč & Partners, s.r.o., advokátska kancelária so
sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava,
so sídlom Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, za účasti ďalších účastníkov: v 1. rade Ministerstvo

hospodárstva Slovenskej republiky, so sídlom Mlynské Nivy 44/a, 827 15 Bratislava, IČO: 00 686 832,
v 2. rade Hlavné mesto SR Bratislava, oddelenie stratégií rozvoja mesta a tvorby územnoplánovacích
dokumentov, so sídlom Primaciálne námestie 1, P.O.BOX 192, 814 99 Bratislava, v 3. rade Bratislavský
samosprávny kraj, so sídlom Sabinovská 16, P.O.BOX 106, 820 05 Bratislava, v 4. rade Regionálny
úrad verejného zdravotníctva Bratislava hlavné mesto, so sídlom Ružinovská 8, P.O.BOX 26, 820 09
Bratislava,v5.radeMinisterstvovnútraSR,KrajskériaditeľstvopolicajnéhozboruvBratislave,sosídlom

Špitálska 14, 812 28 Bratislava, IČO: 00 151 866, v 6. rade Mestská časť Bratislava - Ružinov, so
sídlom Mierová 21, 827 05 Bratislava, IČO: 00 603 155, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. spisu: OU-BA-OOP3-2020/041719-002 zo dňa 30.01.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu o d m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovaný rozhodnutím č. OU-BA-OOP3-2020/041719-002 zo dňa 30.01.2020 zamietol odvolanie
žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie,
oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia (ďalej len „prvostupňový orgán“)
č.k. OU-BAOSZP3-2019/106517/FID/II-EIA-r zo dňa 10.12.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“)
o tom, že po vykonaní zisťovacieho konania o posudzovaní zámeru navrhovanej činnosti „Rekonštrukcia

komplexu budov MH SR na Mierovej ulici v Bratislave“ podľa § 29 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní
vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o EIA“) sa navrhovaná činnosť „Rekonštrukcia komplexu budov MH SR na Mierovej
ulici v Bratislave“ nebude posudzovať podľa zákona o EIA.

2. Všeobecnou správnou žalobou podanou dňa 31.03.2020 na Krajský súd v Bratislave sa žalobca

domáhal prieskumu zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového
rozhodnutia. Konanie bolo vedené pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 6S/89/2020.

3. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť
a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského

súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) vo všetkých veciach, v ktorých
je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom prácesprávneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 6S/89/2020,
v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom

spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu a je vedená pod sp. zn.
BA-6S/89/2020.

4. Podľa§2ods.1zákonač.162/2015Z.z.Správnysúdnyporiadokvzneníneskoršíchpredpisov(ďalej
len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným

záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

5. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

6. Podľa§5ods.12SSPsprávnysúdvýnimočneneposkytneochranuprávamaleboprávomchráneným
záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby, ak nimi podaný návrh sleduje zjavné zneužitie práva.

7. Podľa § 28 SSP správny súd môže výnimočne odmietnuť žalobu fyzickej osoby a právnickej osoby,
ktorá má zjavne šikanózny charakter alebo ktorou sa sleduje zneužitie práva či jeho bezúspešné
uplatňovanie. Správny súd môže tiež sankcionovať procesné úkony účastníkov konania, ktoré slúžia na
zneužitie práv, najmä na prieťahy v konaní.

8. Podľa§98ods.1písm.h)SSPsprávnysúduznesenímodmietnežalobu,aktakustanovítentozákon.

9. Podľa § 42 ods. 1 písm. a) SSP ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej
len "zainteresovaná verejnosť") právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní
vo veciach životného prostredia, je oprávnená podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a).

10. Podľa § 178 ods. 3 SSP zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti
rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený
verejný záujem v oblasti životného prostredia.

11. Podľa § 170 písm. a) SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak
žaloba bola odmietnutá.

12. Podľa § 171 ods. 1 SSP ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie
konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.

13. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

14. Podľa § 3 písm. s) zákona o EIA na účely tohto zákona dotknutá verejnosť je verejnosť, ktorá je

dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim sa životného prostredia, alebo má záujem
na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia a
spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má záujem na takom konaní.

15. Podľa § 22 ods. 1 zákona o EIA ak má byť predmetom posudzovania vplyvov navrhovaná činnosť

alebo jej zmena, navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti
alebo jej zmene doručiť príslušnému orgánu zámer s náležitosťami podľa odsekov 3 až 5; zámer je
navrhovateľ povinný doručiť písomne a elektronicky a zároveň vopred dohodnúť s príslušným orgánom
potrebný počet písomných vyhotovení pre dotknuté obce. Túto povinnosť navrhovateľ nemá, ak doručil
k navrhovanej činnosti alebo jej zmene zámer v priebehu zisťovacieho konania podľa § 29.

16. Podľa § 23 ods. 1 zákona o EIA príslušný orgán do siedmich pracovných dní od doručenia zámeru
podľa § 22 zašle zámer povoľujúcemu orgánu, rezortnému orgánu, dotknutému orgánu a dotknutej
obci. Príslušný orgán zverejní bezodkladne prostredníctvom webového sídla ministerstva zámer aoznámenie o predložení zámeru, ktoré obsahuje základné údaje o navrhovanej činnosti a základné
údaje o navrhovateľovi. Základnými údajmi o navrhovanej činnosti sú názov, miesto realizácie, predmet
činnosti a základnými údajmi o navrhovateľovi sú názov, adresa alebo sídlo navrhovateľa.

17. Podľa § 24 ods. 1 zákona o EIA príslušný orgán informuje bezodkladne verejnosť na svojom
webovom sídle, prípadne aj na svojej úradnej tabuli o
a) tom, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena podlieha zisťovaciemu konaniu, posudzovaniu vplyvov,
konaniu podľa § 19 a o skutočnosti, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena podlieha posudzovaniu

vplyvov presahujúcich štátne hranice, ak ide o tento prípad,
b) svojej právomoci na vydanie rozhodnutia k navrhovanej činnosti alebo jej zmene v zisťovacom konaní
alebo v posudzovaní jej vplyvov a o povoľujúcom orgáne,
c)tom,žeodpovoľujúcehoorgánuapríslušnéhoorgánumožnozískaťinformácieonavrhovanejčinnosti
alebo jej zmene, ktorá je predmetom konania,
d) povoleniach potrebných na realizáciu navrhovanej činnosti alebo jej zmeny,

e) odbornom stanovisku podľa § 18 ods. 1 písm. g), zámere podľa § 22 a 23, rozsahu hodnotenia podľa
§ 30 a správe o hodnotení činnosti podľa § 31,
f) čase, mieste a spôsobe, ktorým sa relevantné informácie sprístupnia verejnosti vrátane informácie o
konaní verejného prerokovania,
g) podrobnostiach zabezpečenia účasti verejnosti v konaní vrátane informácií o povoľujúcom orgáne,

ktorému možno zasielať pripomienky alebo otázky, a o podrobnostiach o lehote na zaslanie pripomienok
alebo otázok,
h) praktických informáciách o prístupe k správnemu konaniu a súdnemu konaniu podľa tohto zákona,
najmä o prístupe verejnosti k opravným prostriedkom pred správnym orgánom a pred súdom a určenie
štádia konania, v ktorom možno napadnúť rozhodnutia, skutky alebo nečinnosť,

i) iných informáciách dôležitých na vydanie záverečného stanoviska alebo povolenia.

18. Podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených
v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo
jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z

osobitného predpisu. Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem
na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením
navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny
priamo dotknuté.

19. Podľa § 29 ods. 1 zákona o EIA ak ide o navrhovanú činnosť uvedenú v § 18 ods. 2, navrhovateľ
je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti doručiť príslušnému orgánu
písomne a elektronicky
a) zámer s náležitosťami podľa § 22 ods. 3 a prílohy č. 9, ak má byť predmetom zisťovacieho konania
navrhovaná činnosť alebo

b) oznámenie o zmene navrhovanej činnosti vypracované podľa prílohy č. 8a, ak má byť predmetom
zisťovacieho konania zmena navrhovanej činnosti.

20. Podľa § 29 ods. 2 zákona o EIA príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o zmene
navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru alebo

k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude
posudzovať podľa tohto zákona.

21. Podľa § 29 ods. 3 zákona o EIA ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena
bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v

prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4.

22. Podľa § 29 ods. 11 zákona o EIA výsledkom zisťovacieho konania je rozhodnutie vydané v
zisťovacom konaní.

23. Podľa § 29 ods. 14 zákona o EIA príslušný orgán vydá rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní
v lehote
a) 20 dní od uplynutia poslednej lehoty podľa § 23 ods. 4, ak je predmetom zisťovacieho konania
navrhovaná činnosť, alebob) 30 dní od doručenia oznámenia o zmene navrhovanej činnosti podľa odseku 1 písm. b), ak je
predmetom zisťovacieho konania zmena navrhovanej činnosti,
c) 60 dní od doručenia oznámenia o zmene navrhovanej činnosti podľa odseku 1 písm. b) vo zvlášť

zložitých prípadoch s tým, že o tejto skutočnosti je príslušný orgán povinný účastníka konania s
uvedením dôvodov upovedomiť.

24. Podľa § 63 ods. 1 zákona o EIA príslušný orgán pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov
alebo navrhovaných činností alebo ich zmien zabezpečí vykonanie konzultácií s povoľujúcim orgánom

alebo schvaľujúcim orgánom, rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou obcou a dotknutou
verejnosťou, ktorá má možnosť zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu posudzovania vplyvov.

25. Podľa § 63 ods. 2 zákona o EIA obsahom konzultácií medzi navrhovateľom, obstarávateľom a
ostatnými subjektmi procesu posudzovania vrátane verejnosti môžu byť najmä
a) doplňujúce informácie o strategickom dokumente a navrhovanej činnosti,

b) informácie o možných vplyvoch strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie
vrátane zdravia,
c) vzájomné oboznámenie sa so stanoviskami,
d) doplnenie alebo upresnenie navrhovaných opatrení,
e) obsah a rozsah poprojektovej analýzy.

26. Podľa § 64 zákona o EIA na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom
konaní okrem
a) konania podľa druhej a štvrtej časti zákona (pozn. správneho súdu – posudzovanie navrhovaných
činností je konaním podľa tretej časti zákona),

b) osobitosti konania podľa § 20 ods. 1 a 3,
c) upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 6,
d) určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2,
e) určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa § 30,
f) konfliktu záujmov podľa § 63a.

27. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „správny
poriadok“) správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým
prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní
uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky.

28. Správny súd po oboznámení sa s dôvodmi správnej žaloby, s obsahom administratívneho spisu
žalovaného a prvostupňového orgánu, s obsahom rozhodnutia prvostupňového orgánu a žalovaného,
vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), viazaný
žalobnými bodmi (§ 134 ods. 1 SSP), dospel k záveru, že je daný zákonný dôvod na odmietnutie žaloby.

29. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že:
- dňa 03.09.2019 bol podaný prvostupňovému orgánu zo strany ďalšieho účastníka v rade 1. zámer
vo veci „Rekonštrukcia komplexu budov Ministerstva hospodárstva SR na Mierovej ulici v Bratislave“,
pričom účelom predkladaného zámeru bolo odborné posúdenie potrebnej rekonštrukcie existujúceho

komplexu budov v rozsahu uvedenom v žiadosti;
- prvostupňový orgán dňa 09.09.2019 zaslal predmetný zámer relevantným orgánom a rovnako poskytol
informáciu pre verejnosť podľa § 24 ods. 1 zákona o EIA a oznámenie o predložení zámeru podľa §
23 ods. 1 zákona o EIA s poučením, že verejnosť môže doručiť písomné stanovisko k zámeru do 21
dní od jeho zverejnenia;

- dňa 15.09.2019 žalobca emailovou formou zaslal prvostupňovému orgánu vyjadrenie k zámeru;
- dňa 15.10.2019 prvostupňový orgán vyzval navrhovateľa (ďalšieho účastníka v rade 1.) na predloženie
doplňujúcich informácií k objasneniu pripomienok a požiadaviek vyplývajúcich okrem ďalších aj zo
stanoviska žalobcu, a to v lehote 60 dní, pričom výzva bola navrhovateľovi posudzovania zámeru
rekonštrukcie doručená dňa 31.10.2019;

- dňa 12.11.2019 zaslal navrhovateľ – ďalší účastník v 1. rade, prvostupňovému orgánu odpoveď na
výzvu, v rámci ktorej sa vyjadril aj k pripomienkam žalobcu;
- dňa 14.11.2019 prvostupňový orgán vydal Oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia v súlade s § 33
správneho poriadku ktorým poskytol možnosť pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k jeho podkladomikspôsobujehozistenia,atodo7dníododňadoručenia,pričomOboznámeniespodkladmirozhodnutia
bolo doručené žalobcovi elektronicky dňa 26.11.2019;
- dňa 29.11.2019 zaslal žalobca prvostupňovému orgánu emailovú žiadosť podľa zákona č. 211/2000

Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode
informácií) (ďalej len „zákon o slobode informácií“) o zaslanie všetkých doručených stanovísk;
-listomzodňa09.12.2019prvostupňovýorgánvzmysle§7ods.1zákonaoslobodeinformáciíupozornil
žalobcu, že sa jedná o informácie, ktoré už boli zverejnené v priebehu zisťovacieho konania a sú
k dispozícii na webovom portáli Ministerstva životného prostredia SR: A., kde sú okrem samotného

zverejnenia textu zámeru, uverejnené aj prílohy, doplňujúce informácie navrhovateľa;
- vo výroku prvostupňového rozhodnutia boli stanovené požiadavky pre realizáciu navrhovanej časti,
o.i. požiadavka „zaoberať sa pripomienkami dotknutej verejnosti uplatnenými v rámci zisťovacieho
konania a opodstatnené požiadavky, ktoré majú oporu v zákone, vrátane akceptovaných zo strany
navrhovateľa, zohľadniť v dokumentácii stavby pre územné konanie a pri povoľovaní činnosti podľa
osobitných predpisov.“

30. Z obsahu prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že v rámci zisťovacieho konania doručil žalobca
prvostupňovémuorgánuemailomzodňa13.09.2019,doplnenépodanímskvalifikovanýmelektronickým
podpisom, doručeným dňa 15.09.2019, stanovisko k zámeru podľa § 23 ods. 1 zákona o EIA. Dňa
14.11.2019 boli účastníci konania listom prvostupňového orgánu č. OÚ-BA-OSZP3/2019 oboznámení

s podkladmi pre vydanie rozhodnutia a bola im poskytnutá lehota na vyjadrenie sa k podkladom v lehote
do 7 dní odo dňa doručenia tohto listu. Z jeho obsahu tiež vyplýva, že žalobca ako dotknutá verejnosť
podal dňa 13.09.2019 pripomienky k zámeru v rámci zisťovacieho konania vedeného prvostupňovým
orgánom. Dňa 02.12.2019 bola prvostupňovému orgánu doručená žiadosť žalobcu o sprístupnenie
informácií týkajúcich sa zámeru navrhovanej činnosti, ktorú prvostupňový orgán ako povinná osoba

vybavila postupom podľa § 7 zákona o slobode informácií, teda odkazom na zverejnenú informáciu.
K podkladom pre vydanie rozhodnutia sa v stanovenej lehote nevyjadril žiaden účastník konania.
Prvostupňový orgán sa s pripomienkami žalobcu v prvostupňovom rozhodnutí vysporiadal. Správny súd
konštatuje,ževyššieuvedenéskutočnosti,ktorésúobsahomprvostupňovéhorozhodnutia,zodpovedajú
obsahu administratívneho spisu.

31. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný sa vyjadril k námietkam žalobcu uvedeným
v odvolaní nasledovne:
31.1 K námietke, že nie je zrejmé ako prvostupňový správny orgán vyhodnotil zámer navrhovanej
činnosti použitím kritérií podľa prílohy č. 10 k zákonu o EIA konštatuje, že podľa § 29 ods. 3 zákona o EIA

sa kritéria pre zisťovacie konanie podľa prílohy č. 10 použijú „primerane“, to znamená, že nie všetky
kritériá uvedené v prílohe č. 10 je možné použiť pre každý zámer navrhovanej činnosti; žalovaný uviedol,
že prvostupňový správny orgán v napadnutom rozhodnutí správne použil a vyhodnotil kritéria vzťahujúce
sa k predloženému zámeru navrhovanej činnosti, pričom prihliadal aj na stanoviská podľa § 23 ods.
4 zákona o EIA. Zaoberal sa charakterom a rozsahom navrhovanej činnosti, miestom vykonávania

navrhovanej činnosti a na základe pripomienok verejnosti a dotknutých orgánov štátnej správy určil
podmienky na elimináciu alebo zmiernenie vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie.

31.2 K námietke žalobcu, že prvostupňový správny orgán v napadnutom rozhodnutí neuviedol
podmienky, ktoré eliminujú negatívne vplyvy zámeru navrhovanej činnosti na životné prostredie a

vyjadreniaverejnosti,žalovanýuviedol,žesanezakladajúnapravde.Prvostupňovýorgánvnapadnutom
rozhodnutí uviedol podmienky pre elimináciu alebo zmiernenie vplyvov navrhovanej činnosti na životné
prostredie podľa § 29 ods. 13 zákona o EIA vo výrokovej časti rozhodnutia. Vyjadrenie k námietkam
dotknutej verejnosti – žalobcu bolo v napadnutom rozhodnutí zdôvodnené na stranách č. 4 až 8.

31.3 K námietke žalobcu, že v opatreniach chýbajú napr. zelená strecha, parkovacie miesta, sadové
úpravy v okolí budov a zachovanie umeleckých diel v interiéri, žalovaný konštatoval, že v zámere
navrhovanej činnosti v kapitole II. bod 8, na strane 8 až 21 je podrobne uvedené, aký by mal
byť navrhovaný stav zámeru navrhovanej činnosti, v rámci rekonštrukcie sa plánuje aj kompletná
rekonštrukciu vonkajších spevnených plôch prislúchajúcich ku komplexu budov, parkovísk, peších

komunikácií a terás pri objektoch. Návrh počíta aj s realizáciou sadových úprav, ako doplnenie
oddychových častí terás, ako zeleň v betónových črepníkoch a zeleň v rastlom teréne v rámci hlavného
priečelia objektu. Sadové úpravy budú riešené v samostatnom projekte a budú predmetom povoľovania
v samostatnom konaní podľa osobitných predpisov. Rekonštrukcia komplexu budov a ich prevádzkabude v plnej miere v súlade s ochranou zelene a v súlade s normou STN 83 7010 Ochrana prírody, STN
83 7015 Práca s pôdou, STN 83 7016 Rastliny a ich výsadba a B. XX XXXX C. a ich zakladanie.

31.4 K požiadavke žalobcu, aby bol oboznámený s podkladmi podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku
žalovaný konštatoval, že k porušeniu tohto ustanovenia správneho poriadku môže dôjsť aj v postupe
odvolacieho orgánu a to vtedy, ak odvolací orgán podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku doplní
dokazovanie vykonaním nových dôkazov bez toho, aby dal účastníkom konania, resp. zúčastnenej
osobe možnosť vyjadriť sa k daným výsledkom dokazovania. Na druhej strane, ak bol účastník konania

oboznámený so skutkovým podkladom rozhodnutia, z ktorého vychádzal v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia prvostupňový správny orgán, a účastník konania k podkladom rozhodnutia a ani v odvolaní
nemal nové námietky, nie je potrebné, aby odvolací orgán vykonal o tomto skutkovom podklade ďalšie
zisťovanie a vykonanie nových dôkazov, alebo aby výsledok už skôr vykonaných zisťovaní pred vydaním
svojho rozhodnutia opakovane predkladal účastníkom konania na vyjadrenie.

32. Z obsahu žaloby správny súd zistil, že jej vnútornú štruktúru a obsah tvorí:
32.1 Článok 3 – žalobné body, ktoré žalobca vymedzil poukazom na § 191 ods. 1 písm. d), f) a g) SSP
bez ich bližšej konkretizácie a rozvinutia.

32.2 Článok 3.1. – body 1 až 10 – citácia právnych predpisov so všeobecným dôvetkom žalobcu, že

očakával procesné vybavenie veci k naplneniu práv verejnosti, ku ktorému však neprišlo a žalovaný mal
konať v rozpore s § 3 ods. 4 a § 3 ods. 2 správneho poriadku, s následkom porušenia hmotných práv
žalobcu. V čom konkrétne malo spočívať porušenie práv žalobcu a nenaplnenie zákonných štandardov
procesného postupu, žalobca neuviedol.

32.3 Článok 3.2 – body 1 až 6 – citácia právnych predpisov, body 7 a 8 obsahujú názor žalobcu,
že bolo nesprávne aplikované ustanovenie § 29 ods. 3 a ods. 13 zákona o posudzovaní, že došlo
k porušeniu práva verejnosti podľa § 24 ods. 1 písm. i) zákona o posudzovaní tým, že neboli informácie
sprístupnené verejnosti predpísaným spôsobom a právo na vyjadrenie k podkladom bolo podmienené
nahliadnutím do spisu podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku, čo považuje žalobca za nezákonný postup.

Žalobca tiež namietol, že mu nebolo umožnené zúčastniť sa konzultácie, čo bolo v rozpore s § 63 zákona
o posudzovaní.

32.4 Článok 3.2 – bod 9 obsahuje odkaz na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1 So 115/2010 týkajúci sa nedostatočného odôvodnenia, bez bližšej špecifikácie, vo vzťahu ku ktorej

časti rozhodnutia žalovaného sa majú závery tohto rozsudku aplikovať a prečo; bod 10 až 12 – obsahuje
citáciu právnych predpisov, bod 13 až 15 obsahuje opis administratívneho konania.

32.5 Článok 3.2 – body 16 až 17 obsahujú citáciu § 47 ods. 3 správneho poriadku so všeobecným
dôvetkomžalobcuoprincíperovnostiúčastníkovkonaniavkontexteodôvodneniahodnoteniaaspôsobu

vyrovnania sa s námietkami účastníkov konania správnymi orgánmi.
32.6 Článok 3.2. – body 18, 20 až 22, 24 až 26, 28, 29, 33 až 40, 44, 45 obsahujú odkazy na judikatúru
a citácie viacerých právnych predpisov vrátane Aarhuského dohovoru, vzťahujúce sa k požiadavke
kvality odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov ako aj k žalobcom tvrdenej povinnosti orgánov
verejnej správy previesť administratívny spis do elektronickej podoby, pričom v bodoch 19, 23 a 27

žalobca namietol nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatočné odôvodnenie a po zopakovaní
priebehu časti administratívneho konania v bodoch 30 a 31 následne v bodoch 32, 41 a 42 namietol
porušenie jeho práva na vyjadrenie sa k podkladom.

32.7 Článok4obsahujenávrhnapriznanieodkladnéhoúčinkusprávnejžalobeačlánok5žalobnýnávrh.

33. Z vyššie popísaného obsahu žaloby správny súd zistil, že táto obsahuje citácie právnych
predpisov, všeobecné frázy, poukazy na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bez uvedenia
konkrétneho súvisu s prejednávanou vecou a bez špecifikácie kontextu, do ktorého má žalobca
úmysel zarámcovať uvedenú judikatúru. Prvostupňové rozhodnutie ako aj rozhodnutie žalovaného

obsahujevodôvodnenídetailnýopispriebehukonania,obsahudoručenýchstanovísk,akoajspomínané
vysporiadanie sa s výhradami žalobcu vznesenými v konaní. Prvostupňové rozhodnutie obsahuje vo
výroku požiadavku zaoberať sa pripomienkami dotknutej verejnosti. Správny súd poukazuje na logický
rozpor medzi žalobou a obsahom administratívneho spisu, pretože pokiaľ žalobca poukazuje v žalobe nato, že informácie o navrhovanej činnosti neboli sprístupnené verejnosti predpísaným spôsobom, no na
strane druhej práve na základe sprístupnenia informácií verejnosti prvostupňovým orgánom žalobca ako
dotknutáverejnosťvadministratívnomkonaníreagovalauplatňovalsvojevýhrady,atobezohľadunato,

či tieto výhrady boli všeobecné alebo konkrétne, žalobca tak zaťažil svoju argumentáciu protirečivosťou.
Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňový orgán verejnosť riadne informoval v zmysle
zákona o posudzovaní.

34. K žalobe sa vyjadril žalovaný dňa 23.07.2020 tak, že prvostupňový správny orgán v rámci procesu

posudzovania vplyvov zámeru navrhovanej činnosti na životné prostredie postupoval podľa príslušných
ustanovení zákona o posudzovaní a správneho poriadku. Zaoberal sa všetkými pripomienkami,
námietkami a návrhmi rezortného orgánu, povoľujúceho orgánu, dotknutých orgánov a dotknutej obce,
ktoré boli vznesené v rámci zisťovacieho konania a boli v súlade s § 23 ods. 4 zákona o EIA doručené v
zákonom stanovenej lehote do 21 dní od doručenia oznámenia o zmene navrhovanej činnosti. Taktiež
sa zaoberal všetkými pripomienkami, námietkami a návrhmi verejnosti, ktoré boli doručené do 21 dní od

zverejnenia zámeru navrhovanej činnosti na webovom sídle ministerstva, resp. od zverejnenia podľa §
23 ods. 3 zákona o EIA na úradnej tabuli obce. Prípadné ďalšie námietky bude možné riešiť v ďalšom
stupni povoľovania zámeru navrhovanej činnosti podľa osobitných predpisov. K námietke žalobcu, že
informácie o životnom prostredí neboli zverejnené predpísaným spôsobom a právo na vyjadrenie sa k
podkladom rozhodnutia prvostupňový správny orgán podmienil nahliadnutím do spisu podľa § 23 ods.

1 správneho poriadku, žalovaný uviedol, že uvedené sa nezakladá na pravde. Prvostupňový správny
orgán v súlade s § 23 ods. 1 zákona o EIA listom č.j.: OU-BA-OSZP3-2019/106517/FID/II-EIA-spr. z
09. 09. 2019 upovedomil o začatí konania rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknuté orgány a dotknutú
obec, ktorej zámer navrhovanej činnosti zaslal v prílohe. Následne informoval verejnosť o zámere
navrhovanej činnosti, o tom, že podlieha zisťovaciemu konaniu a ďalších skutočnostiach v súlade s §

24 ods. 1 zákona o EIA a zverejnil bezodkladne informáciu pre verejnosť o zámere navrhovanej činnosti
na webovom sídle Ministerstva životného prostredia SR na adrese: A., na webovom sídle úradu A. a na
svojej úradnej tabuli. Taktiež v súlade s § 33 ods. 2 správneho poriadku upovedomil účastníkov konania
o podkladoch rozhodnutia a oznámil im, kde a v akom čase je možné do spisu nahliadnuť a vyjadriť sa
k podkladom na vydanie rozhodnutia. Taktiež nie je pravda, že prvostupňový správny orgán právo na

vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku podmienil nahliadnutím
do spisu podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku. Zo strany žalobcu nebola vyvinutá snaha alebo záujem
prísť nahliadnuť do spisu, i napriek tomu, že bol o možnosti upovedomený. Žalobu navrhol zamietnuť.

35. Ďalší účastník v 1. rade navrhol vo vyjadrení zo dňa 22.10.2020 žalobu zamietnuť. Ďalší účastník

v 5. rade sa vyjadrením zo dňa 18.11.2020 a 18.11.2024 pridržal vyjadrenia žalovaného a navrhol
žalobu zamietnuť. Ďalší účastník v 6. rade vo vyjadrení zo dňa 29.10.2020 zotrval na svojom stanovisku
vydanom v administratívnom konaní.

36. Správny súd poukazuje na nasledovné právne závery uvedené v rozsudku Najvyššieho správneho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Svk/3/2024 zo dňa 21.02.2025 (v právnej veci totožného žalobcu
proti Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky), ktoré na prejednávanú vec ako relevantné
aplikoval:

„27. Úvodom najvyšší správny súd poukazuje na súvisiacu a plne aplikovateľnú prejudikatúru ako

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), tak kasačného súdu. Najvyšší súd
v uznesení sp. zn. 7Sžik/3/2017 zo dňa 31. júla 2018, okrem iného dôvodil, že „Právnym základom
zákazu zneužitia práva je čl. 1 ods. 1 Ústavy v spojení s čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, ktorý ukladá
povinnosť všetkým štátnym orgánom, že výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných
všeobecnezáväznýchprávnychpredpisovmusíbyťvsúladesústavou,toznamenávsúladesprincípmi,

ktoré sú garantované v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Zákaz zneužitia práva je súčasťou princípu právneho
štátu. Účelom čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je zaručiť prístup k súdu každému, kto tvrdí, že
bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy. Uplatnenie práva zaručeného čl.
46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vymedzuje zákon.“.

28. Na vyššie uvedené uznesenie najvyššieho súdu nadviazal (resp. z neho vychádzal) kasačný súd,
keď v uznesení sp. zn. 6Svk/14/2021 zo dňa 23. februára 2022 dôvodil, že (i) „Zároveň najvyšší správny
súd zdôrazňuje, že právo na prístup k súdu neplatí absolútne, môže byť teda za účelom zabezpečenia
efektívnehovýkonuspravodlivostiobmedzené.Oakéobmedzeniasajednávyplývaprimárnezprávnychpredpisov majúcich procesný charakter s tým, že obmedzenie môže konkrétne spočívať napríklad v
uložení primeraných časových lehôt (napríklad podľa rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva vo
veci MPP Golub proti Ukrajine z 18. októbra 2005, číslo sťažnosti 6778/05 - uloženie primeraných lehôt

a procesných podmienok na uplatňovanie nárokov môže podporiť správne spravovanie spravodlivosti
zaistením právnej istoty a právoplatnosti a ochranou možných odporcov pred starými nárokmi, voči
ktorým môže byť zložité brániť sa z dôvodu uplynutého času), v kladení istých formálnych požiadaviek na
určité typy podaní adresovaných súdu, spoplatnení súdneho konania (napríklad rozsudok Európskeho
súdu pre ľudské práva vo veci Kreuz proti Poľsku z 19. júna 2001, číslo sťažnosti 28249/95, prípadne

rozsudokvoveciStankovprotiBulharskuz12.júla2007,číslosťažnosti68490/01),vpovinnomprávnom
zastúpení (Európsky súd pre ľudské práva v rozsudku Meftah a iní proti Francúzsku z 26. júla 2002,
číslo sťažnosti č. 32911/96, 35237/97 a 34595/97 napríklad uviedol, že osobitná povaha konania môže
odôvodňovaťpoužitieslužiebšpecializovanýchobhajcov).Zároveňplatípravidlo,žeobmedzenianesmú
zamedziť alebo obmedziť prístup osoby takým spôsobom alebo v takom rozsahu, aby bola poškodená
samotná

podstata tohto práva (napríklad rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Harrison McKee
proti Maďarsku z 03. júna 2014, číslo sťažnosti 22840/07, bod 21).“ (bod 36); (ii) „Podľa názoru
najvyššieho správneho súdu (odhliadnuc od obmedzení uvedených v predchádzajúcom bode) povahu
obmedzenia,atedavýnimkyzovšeobecnejaplikáciečlánku46ÚstavySlovenskejrepubliky,predstavuje
aj výnimočné neposkytnutie ochrany právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a

právnickej osoby zo strany súdu, za predpokladu, že nimi podaný návrh sleduje zjavné zneužitie práva (§
5 ods. 12 SSP). Jedná sa o všeobecné východisko (princíp), ktorý je následne v ďalších ustanoveniach
Správneho súdneho poriadku bližšie špecifikovaný a rozvinutý. V tomto smere je kľúčovým ustanovenie
§ 28 SSP, v zmysle ktorého neposkytnutie ochrany právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej
osoby a právnickej osoby zo strany súdu bude spočívať v odmietnutí správnej žaloby z dôvodu, že

táto má buď zjavne šikanózny charakter, alebo sa ňou sleduje zneužitie práva, alebo jeho bezúspešné
uplatňovanie. Z uvedeného je zrejmé, že k odmietnutiu správnej žaloby podľa § 28 SSP môže dôjsť na
základe troch dôvodov - šikanózny charakter správnej žaloby, správnou žalobou sa sleduje zneužitie
práv, či jeho bezúspešné uplatňovanie. O aký prípad v praxi pôjde bude závisieť výlučne od konkrétnych
okolností prejednávanej veci s tým, že bude úlohou a zároveň povinnosťou súdu takéto správanie

riadne identifikovať a vzhľadom na to, že sa bude jednať o celkom výnimočný postup, aj presvedčivo
odôvodniť. Z uvedeného teda vyplýva, že aplikácia princípu zákazu zneužitia práva by mala byť výlučne
výnimočnou a hraničnou možnosťou - ultima ratio.“; (bod 37); (iii) „V tomto smere aj s odkazom na
rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 10. novembra 2005, sp. zn. 1Afs/104/2005
možno pod zneužitím práva rozumieť cit.: „(...) situace, kdy někdo vykoná své subjektivní právo k

neodůvodněné újmě někoho jiného nebo společnosti; takovéto chování, jímž se dosahuje výsledku
nedovoleného, je jenom zdánlivě dovolené. O chování toliko zdánlivě dovolené jde z toho důvodu,
že objektivní právo nezná chování zároveň dovolené a zároveň nedovolené; vzhledem k tomu, že ze
zásady lex specialis derogat legi generali vyplývá, že zákaz zneužití práva je silnější, než dovolení
dané právem, není takové chování výkonem práva, ale protiprávním jednáním (viz. Knapp, V.: Teorie

práva. C. H. Beck, Praha, 1995, s. 184-185). Výkonu práva, který je vlastně jeho zneužitím, proto
soud neposkytne ochranu. (...) Nejvyšší správní soud podotýká, že institut zákazu zneužití subjektivních
práv (k ničím neodůvodněné újmě jiného či k ničím neodůvodněné újmě společnosti, tj. konec konců
jejích členů) představuje materiální korektiv formálního pojímání práva, prostřednictvím něhož se do
právního řádu vnáší hledisko ekvity (spravedlnosti). Zákon, jenž je ze své povahy obecný, nemůže

pojmově pamatovat na všechny myslitelné životní situace, které mohou za jeho účinnosti nastat. V
důsledku toho se může přihodit, že určité chování formálně vzato - ve skutečnosti ovšem pouze zdánlivě,
jak bylo vyloženo výše - odpovídá právní normě (či lépe řečeno: dikci právního předpisu), avšak je
zároveň pociťováno jako zjevně nespravedlivé, neboť v rozporu s určitými základními hodnotami a s
rozumným uspořádáním společenských vztahů působí jiným újmu. Takové chování má potom povahu

nikoliv výkonu subjektivního práva, nýbrž jeho (právem reprobovaného) zneužití. Zároveň je zapotřebí
zdůraznit, že zákaz zneužití práva představuje výjimku z pravidla; proto nelze např. předem paušálně
říci, že o zneužití práva by se již nejednalo tam, kde by dalšími členy spolku byly tři, pět, deset či kolik
dalších osob, mezi nimiž a žalobcem by již neexistovaly úzké rodinné vazby. Jinak řečeno, nelze předem
a obecně stanovit s matematickou přesností - ostatně právo není matematika -, kdy se zákazu zneužití

- jakožto výjimky z pravidla - použije a kdy nikoliv. Vše záleží na okolnostech konkrétního případu a
na soudcovskému uvážení a rozmyslu. Stanovením přesných pravidel by se popřel smysl a samotná
podstata institutu zákazu zneužití subjektivních práv; tento institut se musí vyznačovat jistou obsahovou
pružností, aby mohl reagovat na nekonečné množství životních situací, na něž nemůže ve své obecnostiprávní norma pamatovat.“ Zákaz zneužitia práva je pravidlo vnútroštátneho práva, vrátane práva
verejného, ktoré vyplýva z povahy Slovenskej republiky ako materiálneho právneho štátu založeného na
určitých hodnotách, ku ktorým popri úcte k slobode jednotlivca a ochrany ľudskej dôstojnosti patrí okrem

iného aj úcta k harmonickému sociálnemu poriadku tvoreného právom a odopretia ochrany konaniu,
ktoré právo vedome a zámerne využíva v rozpore s jeho zmyslom a účelom. Zákaz zneužitia práva
je v istom zmysle ultima ratio, a preto musí byť uplatňovaný nanajvýš reštriktívne a za dôkladného
vyhodnotenia s inými obdobne dôležitými princípmi vlastnými právnemu poriadku, zvlášť s princípom
právnej istoty (porovnaj uznesenie rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z

27. mája 2010, sp. zn. 1As/70/2008).“ (bod 38); (iv) „Najvyšší správny súd ďalej uvádza, že špecifický
prípad zneužitia práva predstavuje šikana - šikanózne konanie (a tiež obchádzanie zákona a podvod),
pričomvtomtosmerešikanóznyvýkonprávaspočívavtom,ženiektovykonávasvojeprávosozámerom
spôsobiť inému neprimeranú ujmu (uznesenie Ústavného súdu Českej republiky z 31. októbra 2007,
sp. zn. III. ÚS 374/06), prípadne jeho jediným cieľom je poškodiť iného (rozsudok Najvyššieho súdu
Českej republiky zo 07. septembra 2004, sp. zn. 22Cdo/1567/2004). Šikanózne konanie predstavuje

svojvoľné uplatňovanie práva (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny
poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, 217 s.). Jeho podstata spočíva v tom, že osoba
vykonáva svoje verejné subjektívne právo nad rámec jeho obsahu. Zámer osoby je úzko spojený s
výsledkom konania, teda vykonať svoje verejné subjektívne právo šikanózne sa prejavuje nepriamo v
zjavne excesívnom alebo v abnormálnom použití platnej právnej úpravy. Najčastejšie sa s touto formou

zneužívania možno stretnúť pri podávaní návrhov na začatie správneho konania, prípadne správnych
žalôb bez akéhokoľvek vecného rámca a relevancie ku konkrétne prejednávanej veci. Cieľom takéhoto
konania je dosiahnuť maliciózny výsledok v podobe ujmy spočívajúcej v poškodení, sťažení postupu
správneho orgánu / súdu, v jeho zahltení veľkým počtom podaní a pod. V prípade, ak je však motívom
konania osoby získať neodôvodnenú výhodu, pôjde skôr o obchádzanie zákona, alebo o podvod.

Odlišnosť medzi obchádzaním zákona a šikanóznym využívaním verejného subjektívneho práva, alebo
slobody spočíva teda v tom, že kým pri obchádzaní verejné subjektívne právo neexistuje, v prípade
šikanózneho správania verejné subjektívne právo existuje a je vykonávané nad rámec svojho obsahu
(Košičiarová, S., Zákaz zneužitia verejných subjektívnych práv a slobôd. In: Acta Universitatis Carolinae,
Iuridica - 4/2021, 77-91 s.). Ďalší typický príklad šikanózneho výkonu práva môže predstavovať

prípad, kedy účastník konania nevystupuje v súdnom konaní za účelom vyvinutia snahy o meritórne
(vy)riešenie sporu, ale pre samotné vedenie sporu, to znamená, že vedie spor pre spor (pozri napríklad
rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo 07. júna 2012, sp. zn. 2As/82/2012, prípadne
uznesenie z 28. februára 2013, sp. zn. 8As/130/2012). Podstatná je zároveň tá skutočnosť, že takéto
zneužitie je možné konštatovať výlučne v konkrétnej prejednávanej veci, a teda takéto rozhodnutie

nevedie k paušálnemu odmietaniu akýchkoľvek podaní toho istého účastníka čo do budúcna. Jedná sa
iba o materiálny korektív formálneho ponímania práva na súdnu ochranu v súlade s princípom ekvity
(spravodlivosti) a bude vyhradený celkom výnimočným prípadom, u ktorých sa bežný procesný postup
bude javiť ako neefektívny a súčasne bude zjavné, že podanie vo veci samej (správna žaloba, prípadne
kasačnásťažnosť)nemôžebyťúspešné(pozrinapríkladuznesenieNajvyššiehosprávnehosúduČeskej

republiky z 19. septembra 2013, sp. zn. 8Ans/7/2013, bod 10).“ (bod 39).
29. Závery vyjadrené v uznesení kasačného súdu opísané v predošlom bode následne najvyšší
správny súd rozvinul v uznesení sp. zn. 3Svk/14/2021 z 20. apríla 2022, v ktorom, okrem iného
dôvodil, že (i) „Druhý pilier Aarhuského dohovoru sa týka účasti verejnosti na rozhodovacom procese.
Účasť verejnosti na rozhodovacom procese je upravená smernicou Európskeho parlamentu a Rady

č. 2003/35/ES. V slovenskom právnom systéme bola smernica transponovaná o. i. do zákona č.
24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov. Implementačné
usmernenia k Aarhuskému dohovoru k úlohe účasti verejnosti na rozhodovacích procesoch uvádzajú
o.i. cit.: „Dôležitosť plnohodnotného zahrnutia záujmov v oblasti životného prostredia do rozhodovania
orgánov verejnej moci vyžaduje, aby orgány verejnej moci mali presné, ucelené a čo najaktuálnejšie

informácie o životnom prostredí. Verejnosť môže byť hlavným zdrojom týchto informácií. Našťastie,
verejnosť má často záujem zúčastniť sa týchto procesov a diskutovať o možnostiach v rozhodovaní,
či už z vlastného záujmu, alebo preto, že si praje chrániť životné prostredie. Toto si však vyžaduje
otvorený, pravidelný a transparentný proces, ku ktorému má verejnosť dôveru. Zabezpečením takéhoto
rámca, v ktorom môže verejnosť uplatňovať svoje právo na informácie, združovanie sa a účasť,

obe strany napĺňajú svoje ciele súčasne - zlepšuje sa schopnosť inštitúcií vykonávať svoje úlohy a
zabezpečovať nevyhnutné podmienky na to, aby verejnosť mohla využívať svoje práva a plniť svoje
povinnosti. ... Aj keď niekedy môže byť náročné dosiahnuť výsledok, ktorý sa bude javiť najlepším
možným, existuje nespočetné množstvo prípadov alebo skrytých faktorov, ktoré vyjdú najavo len vďakazapojeniu verejnosti do procesu a zabráni sa tým pochybeniam, ktoré by vyšli draho.“. (bod 38); (ii)
„S týmito závermi korešponduje odborná spisba, ktorá zdôrazňuje špecifiká účasti verejnosti, avšak
pripúšťa aj možnosti zneužitia široko koncipovaných možností vstupu verejnosti do rozhodovacích

procesov cit: „Za první specifikum lze dle našeho názoru považovat smysl a účel účasti veřejnosti,
respektive environmentálních organizací v procesech práva životního prostředí, kterou lze ilustrovat ve
srovnání s jinými výše naznačenými případy aplikace zásady zákazu zneužití práva. V případě zneužití
práva v rámci práva daňového daňový subjekt zpravidla usiluje o získání určité daňové výhody, jak
již bylo uvedeno. Jinak řečeno, daňový subjekt přirozeně sleduje svůj soukromý ekonomický zájem,

vůči kterému stojí v opozici veřejný zájem státu na právně korektním výběru daní. Obdobná a snad
ještě zřetelnější je situace v případě zneužití procesních práv v případě přestupkového řízení, kdy vůči
sobě opět stojí soukromý zájem na neuložení trestu a na druhé straně veřejný zájem na potrestání
pachatele přestupku. Subjektem, který zneužívá svých práv, je v těchto případech tedy zjednodušeně
řečeno uplatňován určitý a zpravidla poměrně zjevný soukromý zájem stojící v opozici k určitému zájmu
veřejnému. V případě účasti veřejnosti v procesech práva životního prostředí to však zcela neplatí.

Určitá část této veřejnosti jako tzv. dotčená veřejnost sice v příslušných rozhodovacích procesech
hájí svůj soukromý zájem zpravidla související s jejími vlastnickými právy k nemovitostem. Úloha
environmentálních organizací je však odlišná, respektive sama je pojena s ochranou veřejného zájmu.
Například v již citovaném rozsudku Nejvyššího správního soudu je konstatováno, že smyslem a účelem
účasti environmentálních občanských sdružení (spolků) je, „aby kvalifikovaně, tj. odbornými argumenty

z oblasti ochrany životního prostředí, urbanismu apod., hájila dotčené (veřejné) zájmy ochrany přírody
a krajiny v konkurenci jiných veřejných zájmů a zájmů soukromých.“ V tomto rozsudku Nejvyšší správní
soud o environmentálních občanských sdruženích, respektive spolcích, současně hovoří jakožto o
„advokátech“ veřejného zájmu na ochraně životního prostředí. Jinak řečeno, veřejný zájem na ochraně
životního prostředí nereprezentují pouze příslušné orgány státní správy z titulu své působnosti, ale

také veřejnost, zejména právě environmentální organizace. Uvedené pochopitelně souvisí také s širším
kontextem účasti veřejnosti jako projevu participace veřejnosti na rozhodování o věcech týkajících se
životního prostředí či ještě obecněji občanské společnosti.“. (bod 39).
30. Vo svetle záverov vyššie uvedenej „prejudikatúry“, aplikujúc pritom citované právne predpisy,
posudzovalnajvyššísprávnysúdajkasačnúsťažnosťžalobcuavjejrozsahuajpriebehsprávneho,resp.

súdneho konania a rozhodnutia správnych orgánov a následne napadnuté uznesenie krajského súdu.
Po oboznámení sa s obsahom správnej žaloby žalobcu dospel kasačný súd k záveru, že táto má skôr
povahu všeobecného, resp. univerzálneho dokumentu, vo svojej podstate „použiteľného“ pre potreby
neurčitého okruhu konaní s obdobným predmetom. Napriek rozsahu dvadsiatich strán pozostáva
správna žaloba prevažne z citácií právnych predpisov, judikatúry, odbornej spisby, všeobecných

konštatovaní a opisu princípov. Bezprostrednú (rozumej nie univerzálnu) proximitu s prejednávanou
vecou kasačný súd identifikoval v podstate len (i) v bode 2 – označenie preskúmavaných rozhodnutí;
(ii) bode 6 – petit a (iii) v bodoch 55 a 56 na str. 12 žaloby (pričom však výhrady tam uvedené mali
opäť celkom všeobecný charakter). Hoci mal žalobca možnosť v kasačnej sťažnosti vyvrátiť záver
krajského súdu (ako aj závery žalovaného obsiahnuté v jeho vyjadrení adresovanom krajskému súdu)

o tom, že jeho podanie (správna žaloba) má šikanózny charakter práve pre jej všeobecnosť a „nesúvis“
s prejednávanou vecou, túto svoju príležitosť nevyužil, zotrvajúc na svojom dovtedajšom prístupe.
Inými slovami, žalobca kasačnú sťažnosť koncipoval a formuloval v podstate obdobne ako správnu
žalobu, všeobecne a univerzálne, na štrnástich stranách opäť citujúc právne predpisy, odkazujúc sa na
judikatúru, odbornú spisbu, uvádzajúc všeobecné konštatovania. Tento záver (o „univerzálnej“ povahe

podania žalobcu) dokumentuje napríklad aj „omyl“ žalobcu, keď tento v bode 2 sub. 3 kasačnej sťažnosti
uvádza, že „ ... rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu prvého stupňa je správnym aktom
vydanýmorgánomverejnejsprávyvkonanípodľazákonač.39/2013Z.z....“,čojekonštatovaniecelkom
zrejme neaplikovateľné na prejednávanú vec.“

37. Pre úplnosť správny súd poukazuje aj na právne vety uznesenia Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6 Svk/14/2021 zo dňa 23.02.2022, publikovaného v Zbierke stanovísk
a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky 2/2022 (14/2022 ZNSS): I. Výnimku zo
všeobecnej aplikácie článku 46 Ústavy predstavuje aj výnimočné neposkytnutie ochrany právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby zo strany súdu, za predpokladu, že

nimi podaný návrh sleduje zjavné zneužitie práva (§ 5 ods. 12 Správneho súdneho poriadku). Jedná sa
o všeobecné východisko (princíp), bližšie vyjadrené ustanovením § 28 Správneho súdneho poriadku,
v zmysle ktorého neposkytnutie ochrany právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby aprávnickej osoby zo strany súdu bude spočívať v odmietnutí správnej žaloby z dôvodu, že táto má buď
zjavne šikanózny charakter, alebo sa ňou sleduje zneužitie práva, alebo jeho bezúspešné uplatňovanie.

II. Odmietnutie správnej žaloby postupom podľa § 28 Správneho súdneho poriadku predstavuje kvázi
sankčný nástroj "trestajúci" zneužívanie práva zo strany účastníka konania, a preto je nevyhnutné k
aplikácii tohto inštitútu pristupovať výnimočne, zvlášť opatrne a reštriktívnym spôsobom. Zároveň platí
pravidlo "v pochybnostiach v prospech", teda pokiaľ má konajúci súd pochybnosť o šikanóznom konaní
konkrétneho účastníka konania (napríklad ak niektoré jeho námietky môžu vyznievať šikanózne a iné

zase dosahujú intenzitu "obyčajnej" nedôvodnosti), správnu žalobu meritórne prejedná, čím dôjde k
materiálnemu naplneniu článku 46 Ústavy a vyhne sa porušeniu princípu zákazu denegatio iustitiae
(odmietnutiu spravodlivosti).

38. Správny súd uvádza, že zákaz zneužitia práva je právnym princípom, ktorého úlohou je
zamedziť neželanému účinku, ak sa subjekt správa v súlade s právnymi normami, ale výkon práva

nesleduje účel zákonom stanovený. Právny princíp zákazu zneužitia práva vyjadrený v ustanovení §
28 SSP, vychádzajúci zo základných princípov konania upravených v § 5 SSP, konkrétne v odseku 12
predmetného ustanovenia, predstavuje ochranu účastníkov konania pred zjavnou šikanou zo strany
žalobcu, ktorý si uplatňuje svoje právo na prístup k správnemu súdu, avšak jeho cieľom nie je ochrana
porušeného verejného záujmu v oblasti životného prostredia. Pri práve zainteresovanej verejnosti na

podanie správnej žaloby je potrebné rozlišovať reálny záujem subjektu, ktorému osobitný predpis
priznáva postavenie zainteresovanej verejnosti, spočívajúci vo formulácií konkrétnych pripomienok voči
oznámenému zámeru, ktoré napomôžu navrhovateľovi podľa zákona o posudzovaní i príslušnému
orgánu pochopiť očakávania a námietky zainteresovanej verejnosti a dotknutých orgánov, identifikovať
potenciálne kontroverzné otázky týkajúce sa konkrétnej navrhovanej činnosti a taktiež umožní získať

doplňujúce relevantné informácie týkajúce sa navrhovanej činnosti, od formalizovaného právneho
záujmu, ktorý sa prejavuje tým, že takýto subjekt uplatní všeobecne koncipované pripomienky k
navrhovanej zmene činnosti bez toho, aby sa tieto pripomienky vzťahovali ku konkrétnej činnosti a aby
z nich bolo zrejmé, že tieto pripomienky súvisia s konkrétnou činnosťou a pri ich vyhotovovaní bolo
prihliadnuté na špecifiká daného prípadu.

39. Správny súd nepopiera právo zainteresovanej verejnosti na relevantné informácie o životnom
prostredí a s tým súvisiace práva žalobcu ako účastníka administratívneho konania, resp. právo na
podanie správnej žaloby vo veciach ochrany životného prostredia, avšak je nevyhnutné konštatovať,
že právo verejnosti na zabezpečovaní ochrany životného prostredia nemožno chápať v tom zmysle,

že verejnosť môže podávať do každého konania týkajúceho sa životného prostredia takmer identické
podania obsahujúce všeobecné pripomienky, bez toho, aby tieto súviseli s konkrétnou navrhovanou
činnosťou.

40. Z úradnej činnosti správneho súdu je mu známe, že na základe približne 180 žalôb žalobcu sa

vedú pred tunajším súdom správne súdne konania.

41. Správny súd posudzujúc každú vec individuálne, prišiel k záveru, že žalobca nevystupuje v tomto
súdnom konaní za účelom vyvinutia snahy o meritórne vyriešenie veci, ale žalobu podal pre samotné
vedenie sporu, čo znamená, že vedie spor pre spor. Žalobca v podanej žalobe vágne a neurčito,

bez súvisu s konkrétnou vecou, poukazuje na právne predpisy a rozsudky, používa floskuly. Je nutné
konštatovať, že žaloba, tak ako bola podaná, bola správnym súdom vyhodnotená ako tzv. „mustra“
či šablóna, ktorú je možné vzhľadom na jej abstraktnosť a všeobecnosť ako aj nenaviazanosť
na identifikovateľný predmet konkrétneho zisťovacieho konania, použiť na napadnutie rozhodnutia
v podstate akéhokoľvek typu zisťovacieho konania, bez ohľadu na to, čo by bolo jeho predmetom. Podľa

názoru správneho súdu má žaloba skôr povahu univerzálneho dokumentu s možným použitím pre
neurčitý okruh zisťovacích konaní. Podstatné je uviesť aj to, že zo správnej žaloby nie je zrejmé ani
to, v čom konkrétne má navrhovaná činnosť odporovať predpisom na ochranu životného prostredia.
Pokiaľ ide o právo na prístup žalobcu k informáciám, tento prístup bol žalobcom realizovaný, čoho
dôkazom je o.i. aj znenie výroku prvostupňového rozhodnutia, podanie pripomienok zo strany žalobcu

do administratívneho konania, s ktorými sa orgány verejnej správy vysporiadali.

42. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že zo strany žalobcu došlo k zneužitiu
práva jeho šikanóznym výkonom. Žalobca prostredníctvom podanej správnej žaloby zneužil svoje právona prístup k správnemu súdu, keď ako už bolo vyššie uvedené, inicioval súdne konanie, len aby bolo,
bez reálneho záujmu na meritórnom rozhodnutí.

43. S poukazom na uvedené vyhodnotenie charakteru žaloby žalobcu podľa názoru správneho súdu
žalobca zneužil svoje právo podať správnu žalobu a svoje právo vykonal šikanóznym spôsobom. Preto
správny súd žalobu podľa § 28 SSP v spojení s § 98 ods. 1 písm. h) SSP odmietol.

44. Nad rámec vyššie uvedeného správny súd dodáva, že na základe tohto rozhodnutia správneho

súdu nemožno paušálne pristupovať ku každej žalobcom podanej žalobe, pretože nie je vylúčené, že iná
žaloba žalobcu nebude mať povahu univerzálneho dokumentu a bude predstavovať výkon práv žalobcu,
ktorý nebude možné vyhodnotiť ako zneužitie práva.

45. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na ich náhradu, keďže žaloba bola odmietnutá. Z hľadiska aplikácie

§ 171 ods. 1 SSP je treba uviesť, že aj keď zavinenie za odmietnutie žaloby nesie žalobca, žalovanému
v konaní trovy nevznikli a ich náhradu nemožno od žalobcu spravodlivo požadovať (§ 168 SSP). O
trovách konania ďalších účastníkov súd rozhodol podľa § 169 SSP tak, že ďalším účastníkom nárok
na náhradu trov nepriznal, pretože im správny súd neuložil žiadnu povinnosť (uznesenie Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Svk/1/2025 zo dňa 26.02.2025).

46. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v
spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže oprávnený subjekt (§442 SSP) podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného

mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.
Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred

správnym súdom.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ

aleboopomenutýsťažovateľ,jehozamestnanecalebočlen,ktorýzanehonakasačnomsúdekonáalebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe
podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.