Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, July 2, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/61/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5322203173
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5322203173.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Miriam Štillovej, vo veci starostlivosti
o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, deti rodičov - matka D. B., E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale
pobytom G. XXX/X, XXX XX H., zastúpená zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr.
Cisaríks.r.o.,sosídlomPotočná2835/1A,02201Čadca,IČO:36866849aotecI.B.,nar.XX.XX.XXXX,
trvale pobytom H. XXXX, XXX XX H., zastúpený zástupcom: Advokátska kancelária Andrea Havelková,
s.r.o., so sídlom D. Dlabača 2748/28, 010 01 Žilina, IČO: 36 854 956, o úpravu práv a povinností

k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu
Žilina č.k. CA-14P/168/2022-261 zo dňa 30. júla 2024 do výrokov I., II., V., VI., IX., X., XI., XII., XIII.,
XIV., XVII. v spojení so závislými výrokmi, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. CA-14P/168/2022-261 zo dňa 30. júla 2024 vo výrokoch I., II.,
XI., XII., XIII., XIV., XVII. v spojení so závislými výrokmi III., IV., VII., VIII., XV., XVI. z r u š u j e a
konanie v tejto časti o zverení maloletého A. do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov, o úprave
styku počas letných a vianočných prázdnin, povinnosti pri odovzdaní a preberaní maloletého na styk,

poberaní daňového bonusu a prídavku na dieťa, o zverení maloletej C. do osobnej starostlivosti matky,
úpravestretávaniasasmaloletou,úpraveprávapovinnostíprirealizáciistyku,ozastupovanímaloletých
detí, predbežnej vykonateľnosti výrokov o striedavej osobnej starostlivosti a upravujúcich styk, v tomto
rozsahu do rozvodu manželstva z a s t a v u j e .

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. CA-14P/168/2022-261 zo dňa 30. júla 2024 v napadnutých
výrokoch V., VI., IX., X. o výživnom na maloleté deti a zameškanom výživnom v spojení so závislým
výrokom XVIII. o trovách prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa výroku I. maloletého A. zveril na čas do rozvodu do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, podľa výroku II. v období sviatkov a prázdnin rozhodol
o osobitnej úprave striedavej osobnej starostlivosti o maloletého, výrokom V. uložil otcovi povinnosť
prispievať na výživu maloletého sumou 50,- Eur mesačne s účinnosťou od 22.12.2022, a to vždy do
15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa a výrokom VI. skonštatoval, že zameškané

výživné nevzniklo. Výrokmi III., IV. upravil podmienky preberania a odovzdávania maloletého a výrokom
VII. určil, že poberateľom daňového bonusu bude otec a poberateľkou prídavkov na dieťa bude matka.
Podľa výroku VIII. bola maloletá C. na čas do rozvodu zverená do osobnej starostlivosti matky. Výrokom
IX. bola otcovi uložená povinnosť na čas do rozvodu manželstva prispievať na výživu maloletej C.sumou 130,- Eur mesačne s účinnosťou od 22.12.2022, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
matky maloletého dieťaťa a podľa výroku X. je otec povinný uhradiť nedoplatok na zročnom výživnom
za obdobie od 22.12.2022 do 31.07.2024 na maloletú C. v sume 15,16 Eur, a to v lehote do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku. Výrokmi XI., XII., XIII., XIV., XV. bol upravený rozsah stretávania sa otca
s maloletou C., osobitná úprava starostlivosti o maloletú počas vianočných prázdnin, letných prázdnin,
vyjadrené podmienky realizácie styku otca s maloletou.
Podľa výroku XVI. obidvaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Výrokom XVII. bola určená predbežná vykonateľnosť výrokov upravujúcich výkon striedavej osobnej

starostlivosti a výrokov upravujúcich styk rodičov s maloletými deťmi doručením rozsudku poslednému
z nich.
Výrokom XVIII. o trovách prvoinštančného konania bolo rozhodnuté tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania.

2. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na návrh matky, jeho odôvodnenie, vyjadrenie

otca k návrhu a na základe vykonaného dokazovania za aplikácie ust. § 28 ods. 2, § 36 ods. 1 veta prvá,
druhá, štvrtá, § 24 ods. 1, 3 až 5, § 25 ods. 1, 2, 4, § 62 ods. 1 až 6, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 Zákona
o rodine rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku.

3. Okresný súd uviedol, že prebieha rozvodové konanie rodičov maloletých detí, ktorá vec je vedená

pod sp. zn. CA-14P/30/2023. V rámci tohto konania bolo vykonané podrobné dokazovanie ohľadne
pomerov rodičov a maloletých detí, pričom výsledky dokazovania z tohto konania mohli tvoriť podklad
pre rozhodnutie aj vo veci úpravy práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu, čo bolo aj
v súlade so zásadou hospodárnosti konania.

4. Okresný súd mal za preukázané, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, čím boli splnené zákonné
podmienky pre úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom súdnou cestou.
5. Pri osobnej starostlivosti o maloleté deti okresný súd dôkladne zvažoval úpravu práv a povinností
rodičov k maloletým deťom tak, aby to bolo v ich záujme, pričom prihliadol na vekový rozdiel medzi
maloletými deťmi, ako aj, že deti sú inak naviazané na matku, preto upravil osobnú starostlivosť

o maloleté deti osobitne u každého z nich.

6. K maloletému A. poukázal na predpoklady striedavej osobnej starostlivosti a skonštatoval, že boli
splnené podmienky pre zverenie maloletého A. do striedavej osobnej starostlivosti, ktorá v podstate
zohľadňuje styk tak, ako prebiehal doteraz, pričom okresný súd zmenil dni, kedy starostlivosť o

maloletého bude realizovať otec a kedy matka. Striedanie v týždňových intervaloch umožní obom
rodičom stráviť s maloletým rovnaký čas, a zároveň to neprinesie ani príliš dlhé odlúčenie
maloletého ani od jedného rodiča. Okresný súd nevidel dôvod, aby maloletého zveril len do osobnej
starostlivosti matky, prípadne upravil otcovi rozšírený styk, pretože maloletý je zvyknutý na prítomnosť
otca zhruba v rovnakom rozsahu, ako na prítomnosť matky. Okresný súd však osobitne upravil letné

prázdniny, vianočné prázdniny a s tým aj preberanie a odovzdávanie maloletého na styk a súčasne
zverením maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov upravil aj otázku poberania
daňového bonusu a prídavku na dieťa. Otec pracuje a je pre neho efektívnejšie uplatniť si daňový bonus
a pre matku je zasa vhodnejšie poberať prídavok na dieťa, keďže je aktuálne na rodičovskej dovolenke
a z tohto pohľadu určil okresný súd, ktorý z rodičov bude poberať, akú dávku.

7. K úprave výživného na maloletého A. poukázal na výdavky. Maloletý navštevuje od 09/2022 materskú
škôlku a vykonaným dokazovaním okresný súd mal za adekvátne mesačné výdavky na maloletého na
stravu v domácom prostredí 135,- Eur, oblečenie a obuv 50,- Eur, hygienické potreby 10,- Eur, vitamíny
10,- Eur, poplatky za škôlku 75,- Eur, voľnočasové aktivity 20,- Eur.

Okresný súd prihliadol k tomu, že matka je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok
a prídavky na dve deti, spolu v sume 593,30 Eur mesačne a dostáva 150,- Eur výživné od otca.
Okresný súd poukázal na výdavky matky, majetkové pomery otca maloletého. Podľa okresného súdu
bolo potrebné ustáliť, ako od podania návrhu, t.j. od 22.12.2022 prebiehala starostlivosť o maloletého
A.. Z výsluchu rodičov, ako aj z predloženej správy z prešetrenia pomerov (č.l. 82 spisu) vyplynulo,

že od podania návrhu bol maloletý A. zhruba v rovnakej starostlivosti matky a otca, preto starostlivosť
o maloletého od podania návrhu prebiehala zhruba v rovnakom rozsahu zo strany oboch rodičov, a preto
výživné okresný súd určil rovnako ako v rozvodovom konaní v sume 50,- Eur mesačne, pretože príjem
otca bol vyšší ako príjem matky, a tým aby maloletý nepociťoval rozdiel v čase, keď je u matky, ak otecod februára 2024 vykonáva živnosť, kde príjem v čistom predstavuje sumu cca 1.350,- Eur mesačne.
Okresný súd vychádzal z príjmu matky, ktorý tvorí len rodičovský príspevok a prídavky na dve deti.
Okresný súd neprihliadol ku skutočnosti, že matka by mohla od 09/2024 umiestniť maloletú do škôlky a

mohla by ísť pracovať, pretože táto skutočnosť v čase rozhodovania okresného súdu nenastala a matka
ani neavizovala, že by sa išla vrátiť do práce.
Z dôvodu, že počiatok plnenia výživného bol stanovený od 22.12.2022 (od podania návrhu), bolo
potrebné ustáliť aj výšku zameškaného výživného. Celkové výživné na maloletého A. za obdobie od
22.12.2022 do 31.07.2024 (t.j. alikvotná čiastka za 12/2022 v sume 16,12 Eur a 19 mesiacov x 50,- Eur

= 950,- Eur) činí 966,12 Eur. Okresný súd zistil, že otec uhrádzal poplatky za škôlku a stravu v škôlke pre
maloletého nasledovne: 1-6/2023 po 60,- Eur mesačne, t.j. 360,- Eur, v 08/2023 spolu sumu 85,- Eur,
v 10/2023 sumu 120,- Eur, v 11-12/2023 po 75,- Eur na mesiac, t.j. 150,- Eur a v období 1-6/2024 po
75,- Eur mesačne, t.j. 450,- Eur. Výdavky uhradené v súvislosti so škôlkou zo strany otca predstavovali
spolu sumu 1.165,- Eur, čo bolo viac, ako predstavuje vypočítané výživné za dané obdobie, a preto
okresný súd samostatným výrokom rozhodol, že zameškané výživné nevzniklo, a tým sa okresný súd

ani nezaoberal výdavkami, ktoré otec zdokladoval v samostatnej tabuľke pri maloletom A..

8. K maloletej C. okresný súd uviedol, že jej osobnú starostlivosť, výchovu zabezpečuje matka, ktorá
je ešte stále pre maloletú najdôležitejšou vzťahovou osobou, v starostlivosti neboli zistené nedostatky,
so zverením do starostlivosti matky súhlasil aj otec, preto okresný súd maloletú zveril do osobnej

starostlivosti matky.

9. K výdavkom maloletej C. okresný súd za adekvátnu sumu na oblečenie a obuv považoval sumu
40,- Eur mesačne, pretože maloletá je ešte v celodennej starostlivosti matky, nepotrebuje preto krajšie
oblečenie do škôlky, niektoré veci môže nosiť aj po bratovi, výdavky na hygienické potreby pre maloletú

ustálil sumou 10,- Eur mesačne, pretože výdavok na plienky zohľadnil samostatne, na hračky za
adekvátnu sumu považoval čiastku 20,- Eur mesačne, celkový výdavok na mlieko u oboch rodičov
aktuálne mesačne predstavuje 72,- Eur. Za adekvátnu sumu na stravu považoval čiastku 80,- Eur
mesačne,pretožemaloletáakodoplnokstravyprijímaSunar,ktorýbolzarátanýakosamostatnápoložka,
výdavok na plienky bol ustálený na sumu 15,- Eur mesačne. Okresný súd poukázal na to, že výdavky

maloletej sa v priebehu konania menili, keďže najskôr bola maloletá dojčená matkou, postupne sa
uvedené nahradilo umelým mliekom, pribudli aj príkrmy, avšak na druhej stane maloletá plienky už
nepoužíva v takom množstve, ako ich používala v čase začatia konania, preto bolo možné konštatovať,
že výdavky tak, ako boli ustálené v rozvodom konaní, boli aj v priebehu tohto konania obdobné, nebolo
potrebné diferencovane upravovať výšku výživného u maloletej za jednotlivé obdobia jej života.

10. Pri určení výživného na maloletú okresný súd vychádzal z príjmu otca, ktorý dosahuje v rámci výkonu
živnosti, a to vo výške cca 1.350,- Eur mesačne. Okresný súd sa nestotožnil s tvrdením zo strany
právneho zástupcu matky, že otec dokončením vysokoškolského štúdia by mohol dosahovať vyšší
príjem, ak dosiahnutie takéhoto vzdelania automaticky neznamená vyšší príjem, otec vo vyštudovanom

odbore (ekonomika a manažment pre stredné podniky) nemá žiadnu prax, pretože doteraz vykonával
stavebné práce a prácu elektrikára. Okresný súd neprihliadol ani k tvrdenému príjmu otca, ktorý by mal
mať cca 1.100,- Eur, pretože otec ako zamestnanec pre mesto v čase rozhodovania okresného súdu
nepracoval. Súd prvej inštancie ustálil, že výživné vo výške 130,- Eur mesačne na maloletú C. je vo
vzťahu k príjmu otca primerané a zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej. Bolo zohľadnené, že

otec sa stretáva s maloletou pravidelne, počas styku uspokojuje jej potreby, preto aj rozsah styku otca
s maloletou, cca 1/3 času z celkovej starostlivosti o maloletú pripadá na styk s otcom, mal vplyv na
výšku výživného.
Počiatok plnenia výživného bol stanovený od 22.12.2022, t.j. od podania návrhu. Celkové výživné na
maloletú C. za obdobie od 22.12.2022 do 31.07.2024 (t.j. alikvotná čiastka za 12/2022 v sume 41,93

Eur a za 19 mesiacov x 130,- Eur = 2.470,- Eur) činí 2.511,93 Eur.

11. Rodičia sa nedokázali zhodnúť na tom, v akých sumách mal otec platiť výživné na maloletú v zmysle
dohody z informačného stretnutia rodičov, t.j. či suma výživného hradená otcom mala byť rovnomerne
rozdelená medzi obe deti, alebo či možno započítať celú sumu na výživné na maloletú C.. Zo Záznamu

z prvého informačného stretnutia rodičov zo dňa 24.02.2023 (č.l. 85 spisu) vyplynulo, že sa rodičia
dohodli ohľadne výživného tak, že otec bude prispievať na maloleté deti v mesiaci marec výživným v
sume 155,- Eur a v mesiaci apríl 200,- Eur na obe maloleté deti spoločne. Na druhom informačnom
stretnutí rodičov konanom dňa 28.04.2023 (č.l. 96 spisu) sa otázka výživného neriešila. Okresný súdz výživného uhradeného otcom v 03/2023 v sume 155,- Eur zarátal na výživné na maloletú C. sumu
77,50 Eur a za 04/2023 zo sumy 200,- Eur zarátal na maloletú C. 100,- Eur. Následne, keďže nebola
preukázaná rodičovská dohoda o tom, že suma 150,- Eur, ako otec hradil výživné, má byť na obe deti

rovnako, akceptoval žiadosť otca a ním hradené výživné za obdobie 05/2023-07/2024 celé započítal na
maloletú C.. Išlo o sumy za obdobie 05/2023-11/2023 spolu 1.050,- Eur, za 12/2023 okresný súd uznal
len sumu 46,- Eur, pretože sa nestotožnil s tvrdením otca, že je možné započítať aj platbu na poistku,
ktorú namiesto matky vykonal. Za obdobie 01-07/2024 otec uhradil na výživnom spolu sumu 1.050,- Eur,
t.j. otec na výživné uhradil sumu 2.323,50 Eur.

12. Okresný súd neprihliadol na otcom uhrádzané výdavky týkajúce sa drogérie, mlieka, plienok,
oblečenia, či obuvi, ktoré by otec musel zakupovať aj tak v rámci realizácie styku, ak skutočnosť, že
sa otec s dieťaťom stretáva, už zohľadnil pri určení výšky výživného, pretože keby sa otec s dieťaťom
nestretával, výživné by bolo určené vo vyššej sume ako 130,- Eur mesačne. Naturálne plnenia zo strany
otca preto boli premietnuté do určenia výšky výživného.

13. Okresný súd však akceptoval výdavky otca, ktoré vznikli v súvislosti so starostlivosťou o maloletú, a
to konkrétne tyčový mixér na príkrmy v sume 39,99 Eur, ktorý si matka zobrala, výdavky uvádzané otcom
na lieky a ortopedické vložky spolu v sume 67,27 Eur, keďže sa nedalo z výpovedí rodičov jednoznačne
ustáliť, či matka odovzdávala otcovi maloletú s liekmi a aj s lístočkom, ako má lieky užívať. Okresný

súd akceptoval sumy na základe dokladov o zakúpení nachádzajúcich sa na č.l. 318, 320, 317, 316,
315, 310, 311 rozvodového spisu. Uviedol, že zdravie dieťaťa je prvoradé, bez ohľadu na to, v koho
starostlivosti sa aktuálne nachádza. Ak matka zakupuje maloletej ortopedickú obuv, potom okresný súd
ako oprávnený výdavok akceptoval aj ortopedické vložky kúpené otcom. Ďalej bol akceptovaný výdavok
za odrážadlo v sume 66,- Eur, ktoré otec kúpil po konzultácii s matkou, doniesol ho do domácnosti matky,

ale matka mu ho vrátila s odôvodnením, že maloletá ho nechce používať, má svoju motorku, ktorá je
menšia a na tej sa odráža. Otec poskytol tvrdenie, že maloletá ho u neho používa. Podľa okresného
súdu matka mala možnosť túto hračku využiť, avšak túto možnosť nevyužila.
Sedačka na WC, výdavok s ňou súvisiaci zostal v rámci tvrdení rodičov rozporný a okresný súd ho
nezarátal medzi výdavky hradené otcom. Oblečenie a obuv, ktoré otec zakúpil, maloletá využíva len u

neho, jedny topánky si od matky išiel pýtať aj v čase, kedy maloletá bola v starostlivosti matky.

14. Vzhľadom k uvedenému z tabuľky predloženej otcom okresný súd zohľadnil sumu 173,27 Eur, na
maloletú otec uhradil výživné celkovo v sume 2.496,77 Eur, ktorá bola zohľadnená, a preto nedoplatok
na zročnom výživnom predstavoval 15,16 Eur, ktorú sumu je otec povinný zaplatiť do troch dní od

právoplatnosti rozsudku.

15. Z dôvodu, že sa rodičia nedokázali na styku dohodnúť, okresný súd styk upravil, a to s maloletou
C. a s maloletým A. tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku. Pokiaľ ide o maloletú a jej
vek, ktorá má už viac ako dva roky, bol okresný súd názoru, že je potrebné, aby sa postupne začalo

realizovaťprespávaniemaloletejajuotca.Priúpravestykuokresnýsúdzobraldoúvahyajčasodlúčenia
maloletých detí ako súrodencov a mal za to, že v rámci troch dní ide o krátke odlúčenie, ktoré nebude
mať vplyv na súrodenecké väzby. Z dôvodu, že matka nesúhlasila s prespávaním maloletej u otca až do
veku troch rokov maloletej, okresný súd na začiatok upravil prespávanie len na jednu noc u otca počas
víkendu a následne od 10.12.2024, kedy maloletá bude mať 3 roky, rozšíril styk otca aj na nepárny

týždeň v pondelok, utorok, stredu a štvrtok poobede a celý víkend od piatku od 09:00 hod. do nedele
do 17:00 hod..
V období vianočných prázdnin okresný súd upravil styk maloletej C. s otcom rovnako ako u maloletého
A., aby maloleté deti mohli vianočné prázdniny tráviť jednak spolu ako súrodenci a aby mohli tento
čas tráviť s oboma rodičmi rovnaký čas. Obdobne to bolo aj pri letných prázdninách. Súčasne boli

upravené aj podmienky na realizáciu styku, pričom rodičia si môžu stanovené pravidlá vzájomnou
dohodou modifikovať.

16. Okresný súd za aplikácie ust. § 233 CSP výrokom XVII. určil predbežnú vykonateľnosť výrokov
o výkone striedavej osobnej starostlivosti a výrokov upravujúcich styk rodičov s maloletými deťmi.

Okresný súd vzal do úvahy skutkový stav, kedy rodičia nemajú ešte medzi sebou spracovaný rozpad
partnerského vzťahu a pre riadny výkon rodičovských práv je potrebné pevne stanoviť pravidlá, teda kto
a kedy sa bude o maloleté deti starať, preto predbežná vykonateľnosť bola v záujme maloletých detí.17. O trovách prvoinštančného konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu týchto trov.

18. Proti rozsudku okresného súdu, a to do výrokov I., II., V., VI., IX., X., XI., XII., XIII., XIV., XVII.
v zákonnej lehote podala odvolanie matka prostredníctvom zvoleného zástupcu. K výroku I. rozsudku
poukázala na odsek 15. odôvodnenia, s ktorým záverom sa nestotožnila, pretože výsledky dokazovania
potvrdili záver o neschopnosti komunikácie rodičov, a tým zverenie maloletého A. do striedavej
starostlivosti je absolútne neprípustné. Žiadala maloletého A. zveriť do osobnej starostlivosti s úpravou

styku otca s maloletým, a to aj čo sa týka letných prázdnin a vianočných prázdnin. K úprave výživného na
maloletého A. poukázala na odseky 25., 31. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Uviedla, že jej životná
úroveň je nižšia ako životná úroveň otca, avšak 50,- Eur v prípade striedavej osobnej starostlivosti
o maloletého A. nevyváži ekonomický rozdiel, ktorý má maloletý v otcovej domácnosti v porovnaní
s domácnosťou matky. Ak by odvolací súd ponechal maloletého v striedavej osobnej starostlivosti, tak
za adekvátne považuje výživné v sume 150,- Eur mesačne, avšak nesúhlasí so striedavou osobnou

starostlivosťou, žiada maloletého zveriť do svojej výlučnej starostlivosti a následne otcovi určiť výživné
250,- Eur mesačne. K zameškanému výživnému na maloletého A. poukázala na odsek 32. odôvodnenia
napadnutého rozsudku s tým, že pokiaľ žiada maloletého A. zveriť do svojej osobnej starostlivosti a určiť
otcovi výživné 250,- Eur mesačne, tak potom by zameškané výživné za obdobie od 22.12.2022 do
31.07.2024 predstavovalo sumu 4.830,65 Eur. V prípade ponechania maloletého v striedavej osobnej

starostlivosti a určenia výživného 150,- Eur mesačne by zameškané výživné za uvedené obdobie
predstavovalo sumu 2.898,39 Eur. K odseku 33. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedla, že s ním
nesúhlasí, pretože podľa potvrdenia školskej jedálne predstavovali výdavky na stravu v škôlke za
obdobie mesiacov 01/2023 – 06/2024 sumu 472,82 Eur, poplatok za materskú školu predstavoval sumu
35,- Eur mesačne, čo za obdobie od 01/2023 – 06/2024 (18 mesiacov) predstavuje sumu 630,- Eur.

Otec uhradil za obdobie od 01/2023 – 06/2024 náklady spojené so škôlkou maloletého A. v sume
1.102,82 Eur (472,82 Eur + 630,- Eur). Vzhľadom k uvedenému žiadala upraviť výšku zameškaného
výživného. V prípade zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky a stanovenia výživného 250,-
Eur mesačne by potom zameškané výživné predstavovalo 3.727,83 Eur a pri ponechaní maloletého
v striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov s určeným výživným otcovi 150,- Eur mesačne by

zameškané výživné zodpovedalo sume 1.795,57 Eur.

19. K výživnému na maloletú C. matka poukázala na odsek 44. odôvodnenia napadnutého rozsudku
s tým, že okresným súdom určená suma výživného 130,- Eur mesačne je nepostačujúca, nezohľadňuje
potreby maloletej, možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca. Otec býva v novostavbe rodinného

domu v H., ukončil vysokoškolské štúdium druhého stupňa ekonomického charakteru so zameraním
na management a pri jeho dosiahnutom vzdelaní v elektrikárskom odbore a zároveň s vysokoškolským
diplomom z ekonómie má rozhodne potenciál dosahovať vyšší príjem ako v súčasnosti deklaruje,
preto žiadala vychádzať z princípu potencionality a otcovi uložiť výživné na maloletú C. v sume 300,-
Eur mesačne. K úprave zameškaného výživného na maloletú C. odkázala na odsek 39. odôvodnenia

napadnutého rozsudku a pokiaľ by otcovi bolo určené výživné na maloletú v sume 300,- Eur mesačne,
tak zameškané výživné za obdobie od 22.12.2022 do 31.07.2024 by predstavovalo sumu 5.796,77
Eur. Matka nesúhlasila s odsekom 40. odôvodnenia napadnutého rozsudku a mala za to, že jedna
platba predstavovala výživné na obidve deti spoločne. Poukázala na Záznam z prvého informatívneho
stretnutia rodičov zo dňa 24.02.2023 (č.l. 85 spisu), z ktorého vyplýva dohoda v tom, že otec bude

prispievať na maloleté deti v mesiaci marec výživným v sume 155,- Eur a v mesiaci apríl 200,- Eur na
obidve maloleté deti spoločne a žiadna iná dohoda medzi rodičmi uzavretá nebola. Niet preto žiadneho
objektívneho dôvodu, aby súd akceptoval žiadosť otca a ním hradené výživné za obdobie 05/2023 –
07/2024 celé započítal na maloletú C.. Takéto započítanie nielenže nevyplýva zo zisteného skutkového
stavu, ale je v rozpore so záujmami maloletej C., ktorá týmto zápočtom bola ukrátená na zameškanom

výživnom. Vzhľadom k uvedenému a poukázaným platbám otcom maloletých detí potom mala za to, že
na maloletú C. za obdobie od 03/2023 – 07/2024 bolo uhradených celkom 1.250,50 Eur.
Matka maloletých detí sa nestotožnila ani s odsekom 42. odôvodnenia napadnutého rozsudku, pretože
v čase spolužitia s otcom v jednej domácnosti mali dva mixéry, a to jeden tyčový mixér a druhý mixér
Avent používaný na prípravu stravy pre maloletú. Pri odchode zo spoločnej domácnosti si zobrala mixér

Avent a otcovi zostal v domácnosti tyčový mixér, s ktorým sa dajú pripravovať príkrmy a nebol dôvod,
aby si otec zakúpil na prípravu jedla pre maloletú nový tyčový mixér. Výdavok otca na tyčový mixér
v sume 39,90 Eur preto nie je možné uznať. K odseku 42. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedla,
že výdavok otca, čo sa týka liekov, považuje za nedôvodný, pretože deti posiela k otcovi s liekmi, ideo lieky na predpis, ako aj o lieky voľnopredajné a otec dostal i lístok s presným rozpisom, ako dávkovať
lieky maloletým deťom. Za neoprávnený považovala aj výdavok na ortopedické vložky do topánok pre
maloletú, ktoré maloletá nepotrebuje a otec tieto ortopedické vložky do topánok nekúpil. Doklad, ktorý

predložil, sa týkal ortopedických vložiek do topánok pre maloletého A., nie pre maloletú C., a preto ani
tento výdavok na maloletú C. nie je možné uznať. K odseku 44. odôvodnenia napadnutého rozsudku
matka maloletých detí z tabuľky predloženej otcom, u ktorej okresný súd zohľadnil sumu 173,27 Eur,
uznala z položiek len hodnotu odrážadla v hodnote 66,- Eur. Pokiaľ by bola určená výška výživného na
maloletúC.vsume300,-Eurmesačne,takzameškanévýživnézaobdobieod22.12.2022do31.07.2024

by predstavovalo 5.796,77 Eur, z ktorého otec uhradil sumu 1.250,50 Eur, za odrážadlo 66,- Eur, tak
dlh otca na zameškanom výživnom pre maloletú C. by zodpovedal sume 4.480,27 Eur a nie sume
15,16 Eur, ako určil okresný súd. K odseku 47. odôvodnenia napadnutého rozsudku o úprave styku
otca s maloletou C. na čas do rozvodu matka uviedla, že s názorom okresného súdu sa nestotožňuje,
pretože zdôvodnenie rozhodnutia okresného súdu o prespávaní maloletej u otca je vágne. Poukázala na
realizáciu styku otca s maloletou podľa vydaného neodkladného opatrenia Okresného súdu Žilina sp.zn.

CA-14P/168/2022 zo dňa 12.04.2024. Zdôraznila, že maloletá je na ňu enormne naviazaná, v dôsledku
odlúčenia od matky má bolesti brucha, trpí zápchou, preto žiadala upraviť rozsah styku otca s maloletou
C. v zmysle jej návrhu.

20. K odseku 55. odôvodnenia napadnutého rozsudku o predbežnej vykonateľnosti rozsudku, čo

do výrokov o výkone striedavej osobnej starostlivosti a čo do výrokov upravujúcich styk rodičov
s maloletými deťmi poukázala na ust. § 233 CSP. Nesúhlasila s takouto predbežnou vykonateľnosťou,
pretože neboli uvedené žiadne konkrétne dôvody nebezpečenstva, resp. ťažko nahraditeľnej, alebo
značnej škody, prípadne inej ujmy, ktoré by otcovi hrozili, a to aj s prihliadnutím k nariadenému
neodkladnému opatreniu, podľa ktorého sa realizuje styk otca s maloletými deťmi. Naviac, okresný

súd nezrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením sp.zn. CA-14P/168/2022 zo dňa 12.04.2024,
ktoré platí do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp.zn.
CA-14P/168/2022, t.j. paralelne platí úprava styku otca s maloletými deťmi nariadeným neodkladným
opatrením, ako aj podľa rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. CA-14P/168/2022-261 zo dňa 30.07.2024.
Matka maloletých detí považovala rozsudok okresného súdu za arbitrárny, prekvapivý a konanie má

inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Okresný súd dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a samotné rozhodnutie vychádza
aj z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto žiadala rozsudok okresného súdu v napadnutých
výrokoch zmeniť v zmysle odvolacieho petitu.

21. K odvolaniu matky sa vyjadril otec prostredníctvom zvolenej zástupkyne. K úprave práv a povinností
k maloletému A. nesúhlasil s tým, že by s matkou nevedeli vecne komunikovať. Neodkladné opatrenie
nariadené uznesením Okresného súdu Žilina č.k. CA-14P/168/2022-178 zo dňa 12.04.2024 bolo
krajským súdom zrušené, a preto odvolanie matky do predbežnej vykonateľnosti ohľadom styku otca
s maloletými deťmi je irelevantné. Striedavá starostlivosť u maloletého A. obidvoma rodičmi je v jeho

najlepšom záujme a podľa otca, v prípade maloletého A. sú splnené všetky podmienky pre jeho
zverenie do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Nebola preukázaná a ani tvrdená žiadna
skutočnosť, ktorá by odôvodňovala radikálny zásah do práv dieťaťa a otca, t.j. aby bola zmenená už
prebiehajúca striedavá osobná starostlivosť o maloletého A. na výlučnú osobnú starostlivosť matky.
K výživnému na maloletého A. počas striedavej osobnej starostlivosti v sume 50,- Eur mesačne určenej

okresným súdom je potrebné vychádzať z okresným súdom ustálenej sumy nákladov vo výške 300,-
Eur mesačne. Za striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov by sa na týchto výdavkoch každý
z rodičov podieľal vo výške 1, t.j. 150,- Eur. Matka nepreukázala žiadne okolnosti, ktoré by jej objektívne
bránili v tom, aby mohla maloletého A. riadne vyživovať, navyše od napadnutého rozsudku nastala
zmena, keď maloletá C. nastúpila do materskej školy a matka sa zamestnala. Otec nevidel dôvod,

aby mu bola zvýšená vyživovacia povinnosť k maloletému A. zo sumy 50,- Eur na sumu 150,- Eur
mesačne za súčasného trvania striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Otec nesúhlasil ani so
zmenou striedavej osobnej starostlivosti na výlučnú osobnú starostlivosť matky o maloletého A., a tým
ani s úpravou výživného v sume 250,- Eur mesačne z jeho strany. Otec sa na životnej úrovni maloletého
A. podieľa tým, že mu zabezpečuje bývanie v rodinnom dome. Matka od septembra pracuje a jej príjem

je v súčasnosti určite vyšší ako u otca. Matka navrhuje výživné na maloletého v sume, ktorá prenáša
vyživovaciupovinnosťvočimaloletémuA.výlučnenaotca,sčímnesúhlasil.Kzameškanémuvýživnému
na maloletého A. otec uviedol, že životná úroveň matky nie je nižšia ako jeho, pretože sa od 09/2024
zamestnala, k čomu je potrebné doplniť dokazovanie ohľadom príjmu matky a naviac, poberá prídavkyna deti a u maloletej C., pretože je zverená do osobnej starostlivosti matky, si môže uplatňovať aj daňový
bonus. Na strane otca nie je zameškané výživné k maloletému A., pretože otec ho mal v starostlivosti
približne v rovnakom rozsahu ako matka, preto rozsudok okresného súdu vo výroku VI. je vecne správny.

K úprave práv a povinností k maloletej C. a určenému výživnému otec namietal nepravdivé tvrdenia
matky o jeho vzdelaní, pretože má strednú školu mechanik, nastavovač a programátor CNC strojov
a súčasne vysokú školu druhého stupňa ako manager, v ktorej oblasti nemá žiadne skúsenosti. Štúdium
na vysokej škole ukončil len v máji 2024, preto nedostáva žiadne ponuky v tejto oblasti a s týmto druhom
vzdelania nevie dosiahnuť mesačne príjem vyšší ako 1.000,- Eur netto. Ak matka začala pracovať,

tak je potrebné pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti prihliadnuť aj na to, či naplno využíva svoje
možnosti a schopnosti. Okresný súd bral do úvahy príjem otca v sume 1.350,- Eur mesačne, ktorý
zodpovedá jeho schopnostiam a možnostiam, momentálne je dočasne bez príjmu, čaká na prijatie do
nového zamestnania. Ak otec obýva rodinný dom v H., tak ide o spoločný rodinný dom otca a matky,
s vlastníctvom ktorého domu sú spojené aj záväzky z hypotéky, na ktorej sa matka nepodieľa ani
sčasti. Odôvodnené potreby na strane maloletej C. boli ustálené okresným súdom v sume 247,- Eur.

Otcovi určená vyživovacia povinnosť v sume 130,- Eur mesačne je v súlade s odôvodnenými potrebami
maloletej, ako aj so životnou úrovňou otca. Aj v tejto časti považoval rozsudok okresného súdu za
správny.
K zameškanému výživnému uviedol, že okresný súd správne započítal jeho platby od mesiaca 05/2023
– 07/2024 ako platby na maloletú C.. Je plne namieste, pokiaľ okresný súd pri rozhodovaní o tejto otázke

vzal do úvahy to, že otec sa od začiatku konania o maloletého A. staral, akoby bol v striedavej osobnej
starostlivosti, a preto pri započítaní súm na výživné od mesiaca 05/2023 celé platené sumy započítaval
ako výživné na maloletú C.. Nebol dôvod nad rámec uvedeného prispievať k rukám matky na výživu
maloletého A. v rovnakej sume ako na maloletú C., ktorá bola v prevažnej miere v osobnej starostlivosti
matky. Pokiaľ ide o položku mixéra, tak sporným nebolo to, že otec predložil doklad o kúpe mixéra

na mixovanie príkrmov pre C.. Rovnako predložil dôkaz o kúpe ortopedických vložiek, pričom tvrdenia
matky, že ich maloletá nepotrebuje, boli vyvrátené samotným tvrdením matky o nákupe ortopedických
topánok pre maloletú. Podľa doložených dokladov otec od začiatku konania riadne a v plnej výške
si plnil vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom tak v peňažnej podobe, ako aj v naturálnej podobe,
a preto u otca ani pri maloletej C. nevzniklo žiadne zameškané výživné. Pokiaľ aj okresný súd ustálil

výšku zameškaného výživného u maloletej C. v sume 15,16 Eur, otec v tejto časti odvolanie nepodal.
K styku s maloletou C. uviedol, že matka nepreukázala potrebu zákazu prespávania maloletej C. u otca
a tvrdenia o separačnej úzkosti maloletej C. zo strany matky neboli v konaní preukázané, podľa otca ide
o výmysly matky. Vo vyjadrení bolo poukázané aj na samotné autentické vyjadrenie otca.

22. K vyjadreniu otca sa vyjadrila matka, ktorá zotrvala na podanom odvolaní s tým, že nie sú splnené
hmotnoprávne podmienky striedavej osobnej starostlivosti o maloletého A.. Podľa doložených sms správ
je zrejmé, že spolu nevedia ako rodičia komunikovať. Maloletá C. je, podľa matky, na ňu enormne
naviazaná. Je to otec, s ktorým nie je možné vecne komunikovať. U maloletého A. považovala za
primerané výživné 150,- Eur mesačne za striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a v prípade

výlučnej osobnej starostlivosti 250,- Eur mesačne vzhľadom k schopnostiam a možnostiam otca
maloletého. Zotrvala na zameškanom výživnom u maloletého A. a výživné u maloletej C. zo sumy
130,- Eur mesačne určenej okresným súdom žiadala zvýšiť na 300,- Eur mesačne. K zameškanému
výživnému na maloletú C. poukázala na podané odvolanie a uzavretú dohodu medzi rodičmi maloletej.
Pri úprave styku otca s maloletou nesúhlasila s prespaním maloletej mimo bydliska bez prítomnosti

matky, pretože trpí separačnou úzkosťou a odlúčenie u maloletej vyvoláva psychosomatické prejavy
spočívajúce v zhoršenom zdravotnom stave. Matka maloletých detí doložila dôkazy, podľa ktorých od
11.12.2024 nastúpila ako učiteľka v materskej škole H. a jej plat predstavuje 1.153,50 Eur mesačne.
Súčasne sa vyjadrovala k čestným prehláseniam, ktoré doložil otec k podaniu zo dňa 28.10.2024.

23. K vyjadreniu matky sa vyjadril otec maloletých detí v podaní zo dňa 07.04.2025, a to v zmysle, že
zotrval na svojich doterajších podaniach, ako aj tvrdeniach, uvedených v podaní zo dňa 28.10.2024.
Matkou navrhovaný rozsah styku otca s maloletými deťmi je v rozpore tak s právami detí, ako aj otca
a nerozumie tvrdeniu matky, že maloletá C. je na matku enormne naviazaná, ktoré tvrdenie je v príkrom
rozporestým,žematkamaloletúC.nechávauotcaajnaviacnocí,akostanovujerozhodnutieokresného

súdu a nikdy nekomunikovala, že by mala s C. problém. Rozhodnutie o výške výživného na maloletého
A. považuje za vecne správne, ako aj rozhodnutie ohľadom výživného na maloletú C.. Matka neuviedla
žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by zápočet výživného plateného za obdobie od 05/2023 - 07/2024 na
výživné na maloletú C. nebol správny. Otec si tento nárok v konaní uplatnil a okresný súd mu vyhovel.Nerozumie, v čom by mala byť maloletá C. týmto zápočtom ukrátená na zameškanom výživnom, keďže
toto výživné otec v období od 05/2023 – 07/2024 zaplatil, a teda matka ho mala v súdom započítanej
výške plne k dispozícii. Jednalo sa o plnenie otca a bolo právom otca uviesť, či tieto plnenia žiada

na zameškané výživné započítať, alebo nie. Namieste okresný súd vychádzal nie z vôle matky ako
prijímateľa výživného, ale z vôle povinného rodiča, ktorý tieto plnenia matke poskytoval. Pokiaľ ide
o výdavky, trval na ich akceptovaní tak, ako to urobil okresný súd. Matka maloletej C. neuviedla jeden
relevantný dôvod, pre ktorý by maloletá C. u otca prespávať nemala, alebo nemohla. Odvolanie matky
považoval za nedôvodné a žiadal rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdiť.

24. Do momentu konania a rozhodovania krajským súdom ďalšie podania nenasledovali.

25. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), na základe odvolania podaného v zákonnej
odvolacej lehote osobou oprávnenou, a to matkou maloletých detí, postupom bez nariadenia
pojednávania za aplikácie ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné zopakovať alebo

doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem, posúdil napadnutý rozsudok
okresného súdu v zmysle ust. § 65, § 66 CMP a rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., II., XI., XII.,
XIII., XIV., XVII. v spojení so závislými výrokmi III., IV., VII.,VIII., XV., XVI. v tejto časti zrušil a konanie
zastavil za aplikácie ust. § 389 CSP v spojení s ust. § 391 ods. 1 CSP a v napadnutých výrokoch V., VI.,
IX., X., XVIII. - ako závislý výrok o trovách prvoinštančného konania, potvrdil ako v týchto výrokoch vecne

správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere
hlasov 3 : 0.

26. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané matkou maloletých
detí bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.

13CoP/61/2025-443 zo dňa 19.06.2025, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v
zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 19.06.2025 a na webovej stránke Krajského
súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským
súdom.

27. Primárne krajský súd uvádza, vzhľadom k odvolaniu podanému matkou maloletých detí a v rámci
postupu okresného súdu pri doručovaní podaní účastníkom konania v zmysle § 373
ods. 3, § 374 CSP nimi dokladaných listín, že nezistil dôvod, aby pred odvolacím súdom bolo nariadené
pojednávanie, pretože pre štádium konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým

deťom na čas do rozvodu manželstva rodičov maloletých detí bolo v potrebnom a dostatočnom
rozsahu vykonané dokazovanie. Postačovalo preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie.
Naviac účastníci konania, predovšetkým odvolateľka – matka maloletých detí ani nevzniesla žiaden
presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných
stanovísk, by mohla zaručiť spravodlivé súdne konanie (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské

práva zo dňa 25.04.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku,
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/218/2009, sp.zn. 3Cdo/51/2011, sp.zn. 3Cdo/186/2012,
sp.zn. 7Cdo/56/2011). K dostatočnosti rozsahu vykonaného dokazovania okresným súdom krajský súd
zvýrazňuje štádium úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu
(dátum napadnutého rozsudku zo dňa 30. júla 2024 a ukončené konanie o rozvod manželstva rodičov

maloletých detí a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode pred Okresným súdom
Žilina sp.zn. CA-14P/30/2023 v spojení s odvolacím konaním vedeným pred Krajským súdom v Žiline
pod sp.zn. 13CoP/54/2025).
Komplexne listiny dokladané v odvolacom konaní, ktoré sa stali súčasťou vyjadrení rodičov maloletých
detí podaných v štádiu odvolacieho konania, neboli vykonané, a to s ohľadom aj k tomu, že išlo

o dôkazy, ktoré dátumovo nasledovali po vydaní rozsudku okresného súdu (rozsudok okresného súdu
zo dňa 30.07.2024 a dôkazy o nástupe do zamestnania podľa tvrdenia matky od 11.12.2024). Naviac
aj vzhľadom k predmetu konania, a to úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do
rozvodu, nebolo hospodárne ani účelné ich vykonávanie pre takto vymedzený časový úsek úpravy práv
a povinností rodičov k maloletým deťom. Odvolacie dôvody matky maloletých detí k skutočnostiam, ktoré

nastali po vyhlásení rozsudku, prípadné zmeny stavu, ktoré nastali po vyhlásení rozsudku súdu prvej
inštancie, nemohli spätne meniť pohľad na správnosť napadnutého rozsudku v čase jeho vydania, ak bol
určujúci stav v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku okresného súdu (§ 217 ods. 1 veta prvá CSP).28. K spôsobu konania a rozhodovania krajského súdu na základe podaného odvolania matkou
maloletých detí považuje krajský súd za potrebné uviesť, že týmto odvolaním bol napadnutý rozsudok
okresného súdu č.k. CA-14P/168/2022-261 zo dňa 30. júla 2024, ktorým na základe návrhu matky bolo

rozhodnuté o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu
manželstva. Súčasne pred okresným súdom pod sp.zn. CA-14P/30/2023 bolo vedené konanie o rozvod
manželstva rodičov maloletých detí, s ktorým konaním je spojené rozhodnutie o výkone rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, t.j. určí sa, komu maloleté deti budú zverené do
osobnej starostlivosti, kto ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a ako má rodič, ktorému nebolo

maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu (§ 24 ods. 1 Zákona o rodine).

29. Odvolacím súdom bolo zistené, že rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. CA-14P/30/2023-484 zo dňa
07. júna 2024 o rozvode manželstva rodičov maloletých detí nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 16.06.2025 a výroky predmetného rozsudku podľa zistení odvolacieho súdu o výkone osobnej
starostlivosti o maloleté deti v spojení s úpravou styku, o zastupovaní maloletých, so závislými výrokmi

o podmienkach realizácie styku nadobudli právoplatnosť dňa 16.06.2025 (Úradný záznam spísaný dňa
18.06.2025). V štádiu konania, rozhodovania odvolacieho súdu okrem výroku o rozvode manželstva
nadobudli právoplatnosť aj výroky o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom v rozvodovom
konaní, t.j. na čas po rozvode manželstva rodičov maloletých detí, na ktorú skutočnosť krajský súd
prihliadol a v odvolacom konaní napadnutý rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., II., XI., XII., XIII.,

XIV., XVII. v spojení so závislými výrokmi III., IV., VII., VIII., XV., XVI., týkajúcich sa rodičovských práv
a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva zrušil a konanie v tejto časti zastavil
(primerane rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Cdo/27/2020 zo dňa 29.06.2022, sp.zn. 6CdoR/3/2024, sp.zn.
6Cdo/15/2023 zo dňa 25.04.2024). Pri rozhodovaní podľa § 36 Zákona o rodine môže rozhodnutie súdu
vo forme osobnej starostlivosti smerovať len do budúcnosti. Vzhľadom na právoplatnosť rozhodnutia

o rozvode manželstva, právoplatnosť výrokov o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom v konaní o rozvod manželstva pod sp.zn. Okresného súdu Žilina CA-14P/30/2023 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu Žilina sp.zn. 13CoP/54/2025, stratilo v tomto konaní účinnosť rozhodnutie,
týkajúce sa výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu, preto
rozsudok okresného súdu v dotknutých výrokových častiach v spojení so závislými výrokmi bol zrušený

a konanie v tejto časti zastavené.
Výnimku predstavovalo len rozhodnutie o výživnom, zameškanom výživnom, týkajúcom sa maloletých
detí, konkrétne výroky V., VI., IX., X. v spojení so závislým výrokom XVIII. o trovách prvoinštančného
konania, ktoré výroky sa stali predmetom posudzovania odvolacím súdom.

30. Vzhľadom k tomuto procesnému postupu krajským súdom už nebolo možné sa zaoberať a následne
vyhodnocovať odvolacie dôvody vyjadrené matkou maloletých detí, ktoré smerovali do výrokov
týkajúcich sa úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva,
mimo, ako bolo uvedené, výrokov o výživnom a zameškanom výživnom v spojení so závislým výrokom
o trovách prvoinštančného konania.

31. Ako uviedol krajský súd vyššie, pre posúdenie odvolacích dôvodov matky maloletých detí nebolo
potrebné nariadiť dokazovanie, ktoré okresný súd v dostatočnom a potrebnom rozsahu vykonal
a namieste za akceptovania základného princípu hospodárnosti konania (Čl. 12 CMP) vychádzal
z výsledkov dokazovania v rámci konania o rozvod manželstva rodičov maloletých detí, ktorý potrebný

rozsah dokazovania mal krajský súd za zistený na základe rozhodovacej činnosti, keď bolo pod sp.zn.
odvolacieho súdu 13CoP konané a rozhodnuté o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k.
CA-14P/30/2023-484 zo dňa 07. júna 2024 rozsudkom krajského súdu sp.zn. 13CoP/54/2025.

32. K výrokom V., VI., IX., X. o výživnom na maloleté deti a o zameškanom výživnom v spojení aj

s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré sa viaže k týmto výrokovým častiam, krajský súd uvádza,
že za aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP sa v plnom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom, ako
aj s právnym vyhodnotením. Pokiaľ ide o maloletého A., ktorý bol zverený na čas do rozvodu manželstva
do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, okresný súd vecne správne výrokom V. otcovi určil
povinnosť prispievať na výživu maloletého A. sumou 50,- Eur mesačne. V odseku 25. odôvodnenia

napadnutého rozsudku boli ustálené mesačné výdavky na maloletého strava 135,- Eur, oblečenie a obuv
50,- Eur, hygienické potreby 10,- Eur, vitamíny 10,- Eur, poplatky za škôlku 75,- Eur, voľnočasové aktivity
20,- Eur (celkom 300,- Eur mesačne). K dátumu napadnutého rozsudku a pre štádium konania do
rozvodu manželstva vecne správne z príjmu otca od 02/2024 z titulu výkonu živnosti v sume 1.350,-Eur mesačne v čistom a k výdavkovým položkám rodičov maloletého, rozdielnosti príjmu rodičov, t.j.
keď príjem otca je vyšší ako príjem matky, i za rozhodnutia o striedavej osobnej starostlivosti obidvoch
rodičov o maloletého A., ktorá bude prebiehať v približne rovnakom rozsahu zo strany obidvoch rodičov,

určil otcovi výživné vo výške 50,- Eur mesačne, čo bolo adekvátne aj k vyššej životnej úrovni otca.

33. Maloletá C. bola na čas do rozvodu manželstva zverená do osobnej starostlivosti matky (výrok VIII.),
na čo nadväzoval výrok IX., ktorým bola otcovi maloletej uložená povinnosť prispievať na jej výživu
na čas do rozvodu manželstva sumou 130,- Eur mesačne. Táto suma je podľa názoru krajského súdu

vzhľadom k výdavkom na maloletú, príjmovým schopnostiam a možnostiam rodičov maloletých detí
primeraná. Nestotožňuje sa s odvolacím dôvodom matky maloletých detí, že by nezohľadňovala potreby
maloletej. Primeranosť vyživovacej povinnosti určenej otcovi maloletej zodpovedá aj samotnému veku
maloletej C. – 3 roky s dôrazom aj na vecne správne ustálené výdavky maloletej C. podľa odseku 36.
odôvodnenia napadnutého rozsudku, na ktoré krajský súd v podrobnostiach odkazuje (celkom 247,- Eur
mesačne).

34. Odvolací návrh matky maloletých detí na výživné, 150,- Eur mesačne u maloletého A. počas
striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a na maloletú C. v sume 300,- Eur mesačne,
nezodpovedal veku ani výdavkom maloletých detí. Naviac u maloletej C. pri určenej výške výživného
bol zohľadnený aj rozsah styku otca s maloletou, počas ktorého otec bude mať výdavky spojené s jej
starostlivosťou. Nebolo namieste v okolnostiach danej veci vychádzať z potencionality príjmu u otca

maloletých detí, pretože boli preukázané jeho príjmové možnosti podľa odsekov 28., 29. odôvodnenia
napadnutého rozsudku v spojení s jeho výdavkami podľa odseku 30. odôvodnenia. Z titulu aplikácie §
387 ods. 2 CSP krajský súd na toto odôvodnenie poukazuje, t.j. keď vo výsledku bolo prihliadnuté na
príjem otca v rámci vykonávania živnosti v čistom 1.350,- Eur mesačne.

35. K správnosti určenej vyživovacej povinnosti otcovi maloletých detí je potrebné zo strany krajského
súdu poukázať na to, že táto povinnosť je determinovaná odôvodnenými a opodstatnenými potrebami
maloletých detí za aplikácie ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, k čomu aj určením vyživovacej povinnosti
otcovi maloletých detí došlo.

36. K odvolacím dôvodom matky maloletých detí o spôsobe započítania plateného výživného otcom
maloletých detí krajský súd uvádza, že ani jeden z nich nebol relevantný. V podrobnostiach odkazuje
na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, viažuce sa k výrokom VI., X.. Vyživovaciu
povinnosť plnil otec maloletých detí, preto bolo nevyhnutné zohľadniť určenie, na ktorú túto svoju
povinnosť plní. Ak okresný súd vo výsledku rešpektoval vôľu otca ako osoby povinnej platiť výživné

a hradené výživné započítaval k vyživovacej povinnosti na maloletú C. podľa odseku 40. odôvodnenia
napadnutého rozsudku, tomuto postupu nebolo možné nič vytknúť.

37. Krajský súd nezistil relevantnosť odvolacích dôvodov matky maloletých detí, ani k spôsobu
zohľadnenia výdavkov otca maloletých detí podľa ním predloženej tabuľky. Okresný súd podľa odseku

44. odôvodnenia napadnutého rozsudku v spojení s odsekom 42. zohľadnil otcom platenú sumu 173,27
Eur, na ktoré správne závery sa v podrobnostiach odkazuje. Pokiaľ ide o ortopedické vložky, ich
nákup a uznaný výdavok zo strany otca, uvedené zodpovedalo výsledkom dokazovania. Výsledky
dokazovania preukázali aj zakupovanie liekov otcom, a preto, ak aj táto položka bola zohľadnená v rámci
tabuľkového prehľadu doloženého otcom, tak rovnako aj v tomto bol postup okresného súdu správny.

Bola preukázaná aj položka hradená otcom za tyčový mixér na príkrmy maloletej.

38. Rozsudok okresného súdu preto v napadnutých výrokoch V., VI., IX., X. v spojení so závislým
výrokom XVIII. o trovách prvoinštančného konania bol potvrdený ako vecne správne rozhodnutie
podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, pretože okresný súd riadne zistil skutkový stav veci, ktorý následne aj

správne právne posúdil za aplikácie rozhodných zákonných ustanovení, ako ich citoval v odôvodnení
napadnutého rozsudku.

39. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52
CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ak neboli zistené

dôvody postupu pre iné rozhodnutie o týchto trovách v zmysle ust. § 54, § 55 CMP.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.