Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 30, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/23/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323204149
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Horváthová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2323204149.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Dominika Horváthová a sudkýň:

JUDr. Eva Behranová a JUDr. Ľubica Spálová, v spore žalobcu: Tatra banka, a.s., IČO: 00686930,
so sídlom Hodžovo námestie 3, Bratislava, zastúpený: RASLEGAL, s.r.o., IČO: 36855561, so sídlom
Carlton Savoy Building, Mostová 2, Bratislava, proti žalovaným: 1. A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa
C. D. XXXX/XX, E. a 2. F. G., nar. XX.XX.XXXX, adresa H. XXX, obaja zastúpení: Mgr. Peter Magdálik,
advokát, so sídlom Vajanského 1520, Galanta, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, na odvolanie
žalovaných 1 a 2 proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 26C/120/2023-146 zo dňa 14.11.2024,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným 1 a 2 v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd vo výroku rozhodol nasledovne:
I. Súd určuje, že právny úkon - darovacia zmluva, zapísaný v katastri nehnuteľností v rámci konania
č. V 2902/2022 zo dňa 13.06.2022, predmetom ktorého je prevod spoluvlastníckeho podielu 1 k celku:
rodinného domu, súpisné číslo XXXX, postaveného na pozemku parc. č.: 5174/285; o pozemku parcely

reg. „C“, parc. č.: 5174/126 o výmere 349 m2, zastavaná plocha a nádvorie; o pozemku parcely reg. „C“,
parc. č.: 5174/127 o výmere 267 m2, záhrada; o pozemku parcely reg. „C“, parc. č.: 5174/285 o výmere
176 m2, zastavaná plocha a nádvorie; to všetko zapísané na liste vlastníctva č.: XXXX, vedenom pre
k.ú. E., v obci E., v okrese Galanta, a to Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom, v prospech
žalovanej 1/, je voči žalobcovi právne neúčinný.
II. Súd určuje, že právny úkon - zmluva o zriadení vecného bremena, zapísaný v katastri nehnuteľností v
rámci konania č. V 2902/2022 zo dňa 13.06.2022, predmetom ktorého je zriadenie vecného bremena v

celosti v prospech žalovaného 2/ spočívajúceho v bezodplatnom doživotnom práve užívania: rodinného
domu, súpisné číslo XXXX, postaveného na pozemku parc. č.: 5174/285; pozemku parcely reg. „C“,
parc. č.: 5174/126 o výmere 349 m2, zastavaná plocha a nádvorie; pozemku parcely reg. „C“, parc. č.:
5174/127 o výmere 267 m2, záhrada; pozemku parcely reg. „C“, parc. č.: 5174/285 o výmere 176 m2,
zastavaná plocha a nádvorie; to všetko zapísané na liste vlastníctva č.: XXXX, vedenom pre k.ú. E.,
v obci E., v okrese Galanta, a to Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom, je voči žalobcovi
právne neúčinný.

I. Súd žalobcovi voči žalovaným 1/ a 2/ priznáva 100% náhrady trov konania.2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 42a ods. 1, 2, § 42b ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“).

3. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že dňa 24.07.2020 žalobca ako veriteľ uzavrel so spoločnosťou
FriTom GROUP s.r.o., IČO: 44 674 210 ako hlavným, resp. obligačným dlžníkom a žalovaným 2 ako
ručiteľom v zmysle ustanovení §§ 497 až 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník Zmluvu o
splátkovom úvere č. 8080124681 a súvisiacu Dohodu o ručení v spojení so Všeobecnými úverovými

podmienkami Tatra banky, a.s. Vychádzajúc z údajov o trvalom pobyte, dátumov narodenia žalovaných
a dostupných sociálnych sietí sa domnieval, že títo sú navzájom blízkymi osobami (ide o vzťah druha
a družky, žijúcich v spoločnej domácnosti so spoločným dieťaťom). Priložil zverejnené informácie z
profilu žalovaného 2 (Facebook), z ktorého vyplýva, že tvoria rodinu. Obligačnému dlžníkovi v zmysle
Zmluvy poskytol žalobca splátkový úver vo výške 30.000 eur. Nakoľko obligačný dlžník povinnosti
vyplývajúce pre neho zo Zmluvy a dohodnuté splátky neplnil riadne a včas, pristúpil žalobca k vyhláseniu

mimoriadnej splatnosti úveru. Obligačného dlžníka a rovnako aj žalovaného 2 ako ručiteľa osobitnými
výzvami vyzval na vrátenie dlžnej sumy (24.269,63 eur). FriTom Group ani žalovaný 2 napriek tomu svoj
dlh nesplnili, a to ani v dodatočnej lehote, ktorú im poskytol. Vzhľadom na tieto okolnosti nároky uplatnil
súdnou cestou, a to návrhom na vydanie platobného rozkazu, resp. žalobou. V súčasnosti čaká na
vydanie platobného rozkazu. V tejto súvislosti v rámci prípravy žaloby na portáli katastra nehnuteľností

zaevidoval skutočnosti, ktoré v ňom vyvolali presvedčenie o tom, že žalovaný 2 (ktorý je zároveň
jeden zo spoločníkov obligačného dlžníka) sa v nadväznosti na nepriaznivé a neúspešné podnikanie,
následne spojené s neuhrádzaním poskytnutého úveru, pravdepodobne zbavil svojho nehnuteľného
majetku, a to v prospech svojej partnerky, žalovanej 1. Poukázal na list vlastníctva č. XXXX, na ktorom
je žalovaná 1 uvedená ako výlučný vlastník dvoch spoluvlastníckych podielov o veľkosti 1/2 k celku

- teda je vlastníčkou celého rodinného domu s pozemkami a ako právny titul nadobudnutia jednej
polovice je zaznamenaný: „V 2902/2022, vklad povolený dňa 13.06.2022, Darovacia zmluva a zmluva
o zriadení vecného bremena - č.z. 1439/2022“. Zároveň z predmetného listu vlastníctva zistili, že
na základe totožnej zmluvy označenej ako V 2902/2022 (teda zjavne spísanej súbežne s prevodom
na žalovanú 1) bolo na rodinnom dome s pozemkami zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve

doživotného bezodplatného užívania týchto nehnuteľností, a to v prospech žalovaného 2. Na základe
týchto skutočností mal za to, že išlo o prevod, ktorým ručiteľ zámerne vyňal rodinný dom s pozemkami
zo svojej dispozičnej sféry, a to tak, aby naň nemali dosah veritelia, vrátane žalobcu a aby sa z nich
veritelia nemohli uspokojiť. To všetko v úmysle, aby rodinný dom s pozemkami zostal v dispozícii
žalovaných ako partnerov spoločne žijúcich v prevedenej nehnuteľnosti. Voči obligačnému dlžníkovi,

spoločnosti FriTom Group, je len k dnešnému dňu vedených celkovo päť (5) exekúcií na vymoženie
pohľadávok tretích osôb. Najskoršia exekúcia začala v máji 2022, čiže práve v čase bezodplatného
prevodu. Reálna vymožiteľnosť nárokov voči FriTom Group je tak v súčasnosti nepravdepodobná. O
to viac považuje za nutné vymáhať nároky po žalovanom 2 (ktorý je konečným užívateľom výhod
spoločnosti FriTom Group) a ktorý evidentne skrýva svoj hodnotný majetok, aby veriteľ naň nemal

dosah pri uspokojení splatných nárokov. Do pozornosti dal aj časové hľadisko a výpis z úverového účtu
obligačného dlžníka s prehľadom splácania úveru poskytnutého obligačnému dlžníkovi. Z neho vyplýva,
že tento si neplnil svoje finančné povinnosti riadne a včas v zmysle dohodnutých podmienok v Zmluve.
Spoločnosť FriTom Group prestala úver splácať riadne a včas v máji 2022, pričom následne si prestala
plniť svoje finančné povinnosti úplne v mesiaci november 2022. Bezprostredne po tom, čo nastali účinky

sporného prevodu, dlžníci neplnili svoje záväzky riadne a včas. Účinky prevodu ukracujúceho úkonu
nastali v júni 2022. Žalovaný 2 má na prevedenej nehnuteľnosti do súčasnosti vedený trvalý pobyt.
Žalovaní 1 a 2 produkovali procesnú obranu, v rámci ktorej zhodne uviedli, že nárok žalobkyne uplatnený
v konaní v celom rozsahu neuznávajú a považujú ho v celom rozsahu za nedôvodný. Žalovaný 2/ nemal
nikdy záujem žalobkyňu ako veriteľa ukrátiť ako ani ho v nijak neukrátil. Spol. FriTom GROUP s.r.o.,

IČO: 44 674 210, so sídlom Mierové námestie 940/1, 924 01 Galanta v minulosti skutočne uzavrela so
žalobkyňou zmluvu o splátkovom úvere. Žalovaný 2/ je konateľom a spoločníkom uvedenej spoločnosti
a na predmetnej zmluve figuroval ako ručiteľ. Avšak ani spoločnosť ako ani žalovaný 2 nikdy nemali
úmysel ukrátiť žalobkyňu. Splátkový úver spoločnosť riadne splácala. Spoločnosť splácala predmetný
úver až do novembra roku 2022, pričom aj v prípade, ak sa s nejakou splátkou omeškala, tak túto splátku

hneď nasledujúci mesiac spolu s ďalšou splátkou doplatila, z čoho je evidentný záujem spoločnosti
splátkový úver riadne splatiť. Dôvodom na prevod nehnuteľnosti bol ten fakt, že žalovaný 2 riešil svoj
zdravotný stav, pričom vopred chcel urobiť kroky v tom smere, že ak by sa jeho zdravotný stav vyvíjal
ďalej nepriaznivo tak, aby mal usporiadané majetkové vzťahy a mohol sa sústrediť len na svoj zdravotnýstav a aby jeho majetkové záležitosti nezostali na riešení jeho maloletej dcéry. Na druhej strane žalovaná
1sanikdynapodnikanížalovaného2akoanispoločnostiFriTomGROUPnijaknepodieľala,nikdynebola
spoločníčkou ako ani konateľkou dotknutej spoločnosti ako ani nebola nikdy pre túto spoločnosť nijak

inak činná. Žalovaný 2 so žalovanou 1/uzatvoril ešte v máji roku 2022 (dňa 11.5.2022), pričom splátky
na splácanie splátkového úveru boli spoločnosťou FriTom GROUP s.r.o. uhrádzané žalobkyni v plnej
sume až do novembra 2022, t. j. aj nasledujúceho pol roka po uzavretí uvedenej zmluvy. V tomto smere
je nepochybné, že ak by mal žalovaný 2 úmysel ukrátiť žalobkyňu prevodom spoluvlastníckeho podielu
na dotknutých nehnuteľnostiach, tak splátkový úver by spoločnosť nesplácala ešte nasledujúceho pol

roka po uzavretí predmetnej zmluvy a zavkladovaní prevodu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností
(vklad bol povolený dňa 13.6.2022). Splácanie splátkového úveru by bolo za týchto okolností absolútne
nelogickým krokom, ak by mal žalovaný 2 úmysel ukrátiť žalobkyňu ako veriteľa. Žalobca uviedol, že
žalovaní síce prejavili záujem o riešenie situácie, ale tento bol márny aj napriek tomu, že žalovaná 1
uvádzalanaminulompojednávanívjúni,žebymohlauhrádzaťzosvojhopríjmusumu500Eurmesačne.
Na dlh nebola uhradená žiadna suma.

4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a z výsluchu žalovanej 1 vyplynulo, že so žalovaným 2 žijú
v spoločnej domácnosti, kde vychovávajú spoločného maloleté dieťa. V roku 2022 v čase realizácie
prevodu spornej nehnuteľnosti vnímala žalovaného 2 ako druha, v súčasnosti svoj subjektívny vzťah
k nemu charakterizovať nevedela. Vyjadrila záujem podieľať sa na splácaní dlhu žalovaného 2, avšak

vzhľadom na skutočnosť, že dlhodobo (asi od začiatku roka 2023) hradí výdavky na domácnosť takmer
výlučne ona, za prijateľnú mesačnú splátku považovala sumu 500 eur. O existencii dlhov žalovaného 2
nemala vedomosť, on s ňou záležitosti okolo svojho podnikania neriešil, tieto riešil asi so svojim bratom,
ktorý bol spoločníkom. Registrovala, že nemá peniaze, nič viac jej však v tomto smere nepovedal. Pošta
na adresu jej bydliska relevantná nechodila, o probléme sa po prvý raz dozvedela až, keď jej prišla pošta

OS Galanta v súvislosti s konaním. Dôvod darovania polovice nehnuteľnosti bol ten, že u žalovaného
2 sa objavili zdravotné problémy, pričom rodinný dom stavali spoločne a pre prípad nešťastia mala
byť žalovaná 1 týmto spôsobom zabezpečená. Žalovaný 2 v rámci výsluchu uviedol, že ako konečný
užívateľ výhod bol krachom spol. Fritom osobne výrazne negatívne zasiahnutý, začal podnikať nanovo
s deficitom cca 200000 eur, z ktorého dôvodu nebol schopný napriek predchádzajúcemu prísľubu plniť

čo i len čiastočne svoj dlh voči žalobcovi. Vylúčil úmysel ukrátiť žalobcu napadnutým prevodom, ide o
rodinný dom v hodnote cca 300000 eur, pričom dlh predstavuje niečo cez 20000 eur, určite by kvôli
takej sume nepoložil 15-ročnú firmu ani neprišiel o dom. Vyjadril presvedčenie, že o 4 mesiace by už
vedel splácať splátky dlhu. Pôvodne chcel dom darovať dcére, avšak by to bolo len súdnou cestou a
nechcelmaloletédieťaťahaťposúdoch.SpoločnosťFritomvmáji2022ešteproblémyvpodobeexekúcií

nemala. Spoločnosť mala niekedy v rokoch 2021 alebo 2022 tržbu cez 6 mil. Eur, nešlo o malú resp.
pofidérnu firmu. Trval na to, že žalovanú 1 a vlastne ani nikoho problémami v podnikaní nezaťažoval,
všetkovždyriešilonsám.Jehobratnebolvtejtospoločnostiažtakzainteresovaný,malvlastnéakvizície.
On prekonal v nedávnom období zdravotné komplikácie, avšak keď sa objavili, mal záujem zabezpečiť
primárne dcéru, následne partnerku a je len logické, že myslel aj na vlastné bývanie, v dôsledku čoho

sa dohodli na práve osobného doživotného užívania nehnuteľnosti, v opačnom prípade by nemal asi
ani kde bývať. Z výsluchu svedka A. I. G., brata žalovaného 2, vyplynulo, že on je 20% spoluvlastníkom
spol. Fritom Group, v ktorej miere sa podieľal na podnikaní. Žalovaná 1 sa žiadnym spôsobom na chode
spoločnosti nepodieľala, nemala prístup k dokladom spoločnosti, ani k účtom, ani k majetku.

5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní medzi stranami nebol spor o tom, že dňa 24.07.2020
žalobca ako veriteľ uzavrel so spoločnosťou FriTom GROUP s.r.o., IČO: 44 674 210 ako hlavným,
resp. obligačným dlžníkom a žalovaným 2 ako ručiteľom v zmysle ustanovení §§ 497 až 507 zákona
č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník Zmluvu o splátkovom úvere č. 8080124681 a súvisiacu Dohodu
o ručení v spojení so Všeobecnými úverovými podmienkami Tatra banky, a.s. Obligačnému dlžníkovi v

zmysleZmluvyposkytolžalobcasplátkovýúvervovýške30.000eur.Nakoľkoobligačnýdlžníkpovinnosti
vyplývajúce pre neho zo Zmluvy a dohodnuté splátky neplnil riadne a včas, pristúpil žalobca k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti úveru. Obligačného dlžníka a rovnako aj žalovaného 2 ako ručiteľa osobitnými
výzvami vyzval na vrátenie dlžnej sumy (24.269,63 eur). FriTom Group ani žalovaný 2 napriek tomu svoj
dlh nesplnili, a to ani v dodatočnej lehote, ktorú im poskytol. Vzhľadom na tieto okolnosti nároky uplatnil

súdnou cestou, a to návrhom na vydanie platobného rozkazu, ktoré konanie do momentu vyhlásenia
rozsudku v tomto konaní nebolo právoplatne skončené. Z uvedeného možno uzavrieť, že existencia
vymáhateľnej definovanej ustálenou judikatúrou najvyšších súdnych autorít SR ako v poradí prvého z
hmotnoprávnych predpokladov úspešnej odporovateľnosti bola v konaní preukázaná. Zároveň možnokonštatovať,žejedanáaktívnavecnálegitimáciažalobcuakoveriteľazkonkrétnejpohľadávky.Vkonaní
bolo ďalej preukázané (vychádzajúc ako z nepopretých tvrdení žalobcu, ako aj z obsahu LV č. XXXX),
že žalovaná 1/ je vedená ako výlučný vlastník dvoch spoluvlastníckych podielov o veľkosti 1/2 k celku -

teda je vlastníčkou celého rodinného domu s pozemkami, pričom ako právny titul nadobudnutia jednej
polovice je zaznamenaný V 2902/2022, vklad bol povolený dňa 13.06.2022, Darovacia zmluva a zmluva
o zriadení vecného bremena z 11.05.2022 - č.z. 1439/2022. Existencia pasívnej vecnej legitimácie v
konaní je determinovaná ust. § 42b ods. 2 OZ existenciou prospechu subjektu. Z darovacej zmluvy
možno ta tento subjekt nepochybne označiť obdarovaného, v danom prípade je teda daná pasívna

legitimácia žalovanej 1. V súvislosti so súbežne uzatvorenou zmluvou o bezodplatnom doživotnom
užívaní nehnuteľnosti je žalovaný 2 subjektom požívajúcim zo zmluvy prospech, v dôsledku čoho
je daná jeho pasívna vecná legitimácia v spore. Ako v prípade darovacej zmluvy, tak i v prípade
zmluvy o zriadení vecného bremena v podobe práva doživotného užívania nehnuteľnosti niet rozumných
dôvodov spochybniť žalobcom tvrdenú a zákonom požadovanú spôsobilosť oboch zmlúv v podobe
ukrátenia uspokojenia jeho vymáhateľnej (t.j. na súde uplatniteľnej) pohľadávky, a to z dôvodu, ktorý

je pri darovacej zmluve jednoznačný - darovaním veci z majetku dlžníka v prospech tretej osoby sa z
darovanej veci veriteľ dlžníka v rámci výkonu rozhodnutia už uspokojiť nemôže. K ukráteniu uspokojenia
nesporne dôjde i v prípade zriadenia ťarchy (vecného bremena zodpovedajúceho právu doživotného
bezplatného užívania nehnuteľnosti) na nehnuteľnosti, ktorá skutočnosť spôsobuje primárne zníženie
všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, s tým spojené sťažené speňaženie nehnuteľnosti, t.j. zhoršenie

postavenia veriteľa v súvislosti s uspokojením jeho pohľadávky. V konaní nebolo preukázané, že by
v dôsledku existencie odporovaných právnych úkonov veriteľ v osobe žalobcu nebol ukrátený na
uspokojení svojej vymáhateľnej pohľadávky, nakoľko nebolo preukázané (ani tvrdené), že by dlžník
žalobcu disponoval majetkom umožňujúcim uspokojenie pohľadávky veriteľa, naopak, žalovaný 2 v
konaní explicitne vylúčil možnosť poskytnutia akéhokoľvek, čo i len čiastočného plnenia dlhu vzhľadom

na nemajetnosť pretrvávajúcu minimálne rok a pol, pričom možné zlepšenie svojej finančnej bilancie
očakáva až v priebehu nasledujúcich mesiacov. V konaní žalovaní popreli tvrdenie žalobcu o tom, že
by boli blízkymi osobami podľa ust. §§ 116, 117 OZ. Z ich výpovedí však vyplynulo, že ako v máji 2022,
tak i v súčasnosti žijú v spoločnej domácnosti, pričom majú v spoločnej starostlivosti ich maloleté dieťa.
V máji 2022 (v čase uzatvorenia odporovaných právnych úkonov) boli podľa výslovného vyjadrenia

žalovanej 1 vo vzájomnom pomere druh a družka, na základe čoho možno uzavrieť, že žalovaná 1 a
žalovaný 2 (dlžník) minimálne v čase prevodu spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti boli blízkymi
osobami podľa ust. § 116 OZ (osoby v pomere obdobnom rodinnému, ktorých ujmu by druhá osoba
dôvodne pociťovala ako ujmu vlastnú), nakoľko išlo o muža a ženu žijúcich v jednej domácnosti a
spoločne sa na nej podieľajúcich, majúcich v spoločnej osobnej starostlivosti ich dieťa. V záujme (aj)

uplatnenia úspešnej procesnej obrany zákon ukladá blízkym osobám dlžníka povinnosť vynaloženia
náležitej starostlivosti smerujúcej k rozpoznaniu úmyslu dlžníka odporovaným úkonom ukrátiť veriteľa.
Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, konanie žalovanej 1 v súvislosti s uzatvorením
odporovanej darovacej zmluvy nesvedčí o jej snahe zistiť, alebo sa aspoň dozvedieť o úmysle svojho v
tom čase druha žalovaného 2 (dlžníka) ukrátiť veriteľa. Žalovaná 1 nepreukázala, že by v tejto súvislosti

vyvinula takú relevantnú činnosť, z výsledkov ktorej by mohla ukracujúci úmysel žalovaného 2 (dlžníka)
rozpoznať, alebo sa o ňom aspoň dozvedieť. Navyše žalovaná 1 v konaní ani netvrdila, že by takúto
činnosť v čase uskutočnenia odporovaného úkonu vôbec vyvinula, čo bolo potvrdené ako výpoveďou
žalovaného 2, tak i svedka. Skutočnosť prezentovaná v tomto kontexte žalovanou 1, že o finančné
pomery žalovaného 2 sa nestarala, rovnako ako ani do záležitostí jeho firmy, pričom vzhľadom na

absenciu jej prístupu k dokladom a účtom spoločnosti FriTom Group sú vo vzťahu k nej potrebné znalosti
objektívne vylúčené, neobstojí, zákon totiž vyžaduje od blízkej osoby v danej súvislosti istú nevyhnutnú
dávku aktívneho konania smerujúceho k zisteniu ekonomického a právneho stavu žalovaného 2/ ako
potenciálneho dlžníka. Rovnako neobstojí ani tvrdenie o vzájomnej dôvere a porozumení primerane
zodpovedajúcim druhovskému vzťahu žalovaných 1 a 2 v čase uzatvorenia odporovaných právnych

úkonov. Na ubránenie sa odporovateľnosti preto musí blízka osoba preukázať vyvinutie takej činnosti
(aktivity), pri ktorej mala náležitú snahu zistiť, či prevádzajúci nemá veriteľa, a či uvedeným úkonom
sa nesnaží ho ukrátiť. Vzhľadom na neunesenie dôkaznému bremena v časti náležiacej žalovanej 1 vo
vzťahu k obom odporovateľnosťou napadnutým právnym úkonom súd nemal inú možnosť ako žalobe
ako plne dôvodnej vyhovieť. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, kde

plne procesne úspešný žalobca má vo vzťahu k procesne neúspešným žalovaným 1 a 2 právo na 100%
náhrady trov konania.6. Voči tomuto rozsudku podali prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalovaní 1 a 2 z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP a žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil
tak, že žalobu zamietne, alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. Zároveň navrhujú priznať im nárok na náhradu trov konania.

7. Odvolanie odôvodnili tým, že so všetkými výrokmi napádaného rozsudku ako aj s odôvodnením
napádaného rozsudku žalovaní 1 a 2 nesúhlasia a majú za to, že tieto sú nesprávne, odporujú platnej
právnej úprave a sú arbitrárne. V prvom rade žalovaní poukazujú na to, že žalovaný v 2 rade nikdy

nemal žiaden záujem ani úmysel žalobkyňu ukrátiť ako ani ju nijak neukrátil. Dlžníkom v právnom
(úverovom) vzťahu so žalobkyňou bola spol. FriTom GROUP s.r.o., IČO: 44 674 210, so sídlom Mierové
námestie 940/1, 924 01 Galanta (ďalej aj „spoločnosť“), ktorá so žalobkyňou v minulosti uzavrela zmluvu
o splátkovom úvere. Žalovaný 2 je konateľom a spoločníkom uvedenej spoločnosti a na predmetnej
zmluve figuroval „len“ ako ručiteľ. Z vykonaného dokazovania je však evidentné a preukázané, že ani
spoločnosť ako ani žalovaný v 2 rade nikdy nemali úmysel ukrátiť žalobkyňu a žalovaný v 2 rade

ako ani spoločnosť ju ani nijak neukrátil. Čo sa týka vyššie uvedeného splátkového úveru spoločnosti,
tak spoločnosť dotknutý úver riadne splácala, a to až do novembra roku 2022. Aj v prípade, ak sa
s nejakou splátkou spoločnosť omeškala, tak túto splátku ihneď nasledujúci mesiac spolu s ďalšou
splátkou doplatila, z čoho je evidentný záujem spoločnosti splátkový úver riadne splatiť. Tieto skutočnosti
vyplývajú aj z Oznámenia o splácaní úveru zo dňa 6.6.2024, ktoré žalovaní v tomto konaní ako dôkaz

predložili (príloha k ich vyjadreniu zo dňa 19.6.2024) na druhej strane darovacia zmluva a zmluva o
zriadení vecného bremena, ktorou žalovaný 2 previedol vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu o
veľkosti 1/2-ica k celku k dotknutým nehnuteľnostiam a bolo v jeho prospech zriadené vecné bremeno
(právo doživotného užívania nehnuteľností) bola uzavretá v máji roku 2022 (konkrétne dňa 11.5.2022)
a vklad práv titulom tejto zmluvy do katastra nehnuteľností bol povolený v mesiaci jún 2022 (konkrétne

dňa 13.6.2022), čo je zrejmé z listu vlastníctva č. XXXX, založeného v súdnom spise. Z uvedeného je
zrejmé, že žalovaný 2 nemohol a nemal úmysel ukrátiť žalobkyňu na uspokojení žiadnej jej pohľadávky,
keďže v čase prevodu vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnostiach a zriadenia
vecného bremena jednak neexistoval žiaden vymáhateľný nárok žalobkyne voči žalovanému 2 ako
ani voči dlžníkovi (spoločnosti) a zároveň dlžník dlh riadne splácal, pričom dlžník aj naďalej dlh riadne

splácalešteajďalších6mesiacovpoprevodevlastníckehoprávaazriadenívecnéhobremena.Vdanom
čase teda žalovaný 2 ako ani spoločnosť nijak neukrátili uspokojenie pohľadávky žalobkyne ako ani
nemohlimaťžiadenúmyselukrátiťuspokojeniepohľadávkyžalobkyne.Žalovaná1sanikdynapodnikaní
žalovaného 2 ako ani podnikaní a činnosti spoločnosti FriTom GROUP nijak nepodieľala, nikdy nebola
spoločníčkou ako ani konateľkou dotknutej spoločnosti ako ani nebola nikdy pre túto spoločnosť nijak

inak činná. Žalovaná 1 o podnikateľských aktivitách spoločnosti nemala žiadne konkrétne informácie
a nemala ani žiaden prístup k dokladom, týkajúcim sa tejto spoločnosti, k jej účtom ako ani k majetku
tejto spoločnosti. Žalovaný 2 sa žalobkyni nikdy nijak nezmienil o tom, že by spoločnosť mala mať
nejaké finančné problémy. Ani žalovaný 2 ako ani sv. I. G. (druhý konateľ a spoločník spoločnosti)
žalovanú 1 nikdy do ich podnikania nezaťahovali a nikdy jej nesignalizovali žiadne problémy, týkajúce sa

spoločnosti. O problémoch týkajúcich sa podnikania spoločnosti sa žalovaná 1 dozvedela až doručením
žaloby v tomto konaní. Žalovaní 1 a 2 nie sú (ani nikdy neboli) manželmi a nenadobúdajú majetok
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ani jeden zo žalovaných sa legálnou cestou nevie
dostať k žiadnym údajom ohľadom majetkových a finančných pomerov druhého zo žalovaných. V čase
uzavretia spornej darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 11.5.2022 nebolo voči

spoločnosti FriTom GROUP vedené žiadne exekučné konanie. Vo vzťahu k žalovanému 2 bolo začaté
prvéexekučnékonanieaždňa30.4.2024,t.j.takmer2rokypoprevodevlastníckehoprávakdotknutému
spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnostiach, pričom išlo práve o exekúciu v prospech žalobkyne ako
oprávnenej v súvislosti s úverom poskytnutým spoločnosti, pri ktorom žalovaný 2 figuroval ako ručiteľ.
Teda ani v tomto smere nemohla mať žalovaná v 1 žiadnu vedomosť o eventuálnom úmysle žalovaného

v 2 ukrátiť veriteľa (žalobkyňu), a to navyše v situácii, keď ako je aj vyššie uvedené takýto úmysel na
strane žalovaného 2 ako ani spoločnosti nebol nikdy daný a v čase vykonania sporného právneho úkonu
ani k žiadnemu ukráteniu žalobkyne nedochádzalo. Majetkové alebo finančné problémy žalovaného
2 alebo spoločnosti v čase vykonania sporných právnych úkonov nevyplývali ani zo žiadneho iného
verejne prístupného registra. Žalovaná 1 vynaložila maximálnu možnú náležitú starostlivosť, ktorú od nej

možno rozumne očakávať, aby spoznala eventuálny úmysel žalovaného 2 ukrátiť veriteľa (žalobkyňu,
príp. akéhokoľvek iného veriteľa), ale tento úmysel nevyplýval zo žiadneho verejného zoznamu, ani zo
správania a konania žalovaného 2 a ani zo žiadneho iného zdroja, ku ktorému mala legálny prístup.
Zároveň napádaný rozsudok súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnený, keď sa konajúci súd vodôvodnení napádaného rozsudku riadne nevysporiadal so spornými skutočnosťami, uvedenými vyššie
v tomto podaní, najmä s argumentáciou žalovaných, prezentovanou v priebehu celého tohto konania.

8. K odvolaniu sa vyjadril žalobca k tvrdeniu žalovaných o tom, že nie sú blízke osoby tak, že
vedené považuje za irelevantné, keďže počas konania bolo preukázané, že v prípade žalovaných
sa bezvýhradne jedná o blízke osoby. Žalovaní žili a žijú v jednej domácnosti tak v čase prevodu
nehnuteľností, ako aj po ňom až do súčasnosti, spoločne sa na nej podieľajú, majú spolu maloleté dieťa,
ktoré spoločne vychovávajú a zabezpečujú preň starostlivosť po všetkých stránkach. Inak povedané –

tvoria a vždy tvorili rodinu, čo jednoznačne potvrdil aj výsluch svedka, brata žalovaného v 2. rade, ktorý
žalovanúv1.radenazvalpočasnehoniekoľkokrát„švagrinou“.Žalovanítaktiežtvrdia,ževčasepodpisu
darovacej zmluvy či zavŕšenia prevodu v katastri nehnuteľností nebola ich pohľadávka vymáhateľná.
Týmto argumentujú a prezentujú, že tým malo dôjsť k preukázaniu skutočnosti, že žalovaný 2 nemal
úmysel ukrátiť ich pohľadávku. Okrem toho, že ukrátiť možno aj budúcu pohľadávku (pri ručení v zmysle
ustálenej právnej praxe postačuje aj existencia pasívneho ručiteľského záväzku), čím ich námietka

stráca akúkoľvek validitu, je z právneho hľadiska aj irelevantná, keďže dôkazné bremeno za tejto situácie
spočíva v preukázaní vynaloženia náležitej starostlivosti žalovanou 1. Nie úmyslu žalovaného 2 ukrátiť
veriteľa, ktorý zákon prezumuje. Žalovaní ďalej uvádzajú, že žalovaná 1 vynaložila náležitú starostlivosť,
avšak túto skutočnosť nepreukázali žiadnymi dôkaznými prostriedkami. Samotné tvrdenie, že dlžníkov
úmysel ukrátiť veriteľa nemohla poznať samozrejme nemôže obstáť. Taktiež z výsluchu svedka A. I. G.

vyplynulo, že žalovaná 1 sa nikdy nepýtala na finančný stav podnikania svojho partnera. O uvedené
sa teda vôbec nezaujímala. To znamená, že evidentne nevynaložila žiadnu starostlivosť, nieto ešte
náležitú. Keďže v priebehu konania bolo preukázané, že žalovaná 1 nevyvinula žiadnu snahu zistiť
úmyselžalovaného2anilentakýmtospôsobom,mámejednoznačnezato,žežalovanánevyvinulakroky
akejkoľvek starostlivosti. Pričom zákon pri nej vyžaduje dokonca vyššiu mieru ako bežnú. Rozsudok je

správny, riadne odôvodnený a bol dosiahnutý po tom, ako bol daný žalovaným dostatočný priestor na
akékoľvek využitie ich procesných práv. V nadväznosti na uvedené žiada odvolací súd, aby rozsudok
potvrdil a priznal im voči žalovaným aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % (v
režime spoločne a nerozdielne).

9. Na vyjadrenie žalobcu reagovali žalovaní 1 a 2 odvolacou replikou, kde v podstate zopakovali svoju
odvolaciu argumentáciu.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané

(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355
ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a
že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods.1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale

nezistil(§380ods.2CSP),pritomviazanýskutkovýmstavomakohozistilsúdprvejinštanciebezpotreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na
úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP)
a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie je vo výrokoch vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie
v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdiť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v kontexte odvolacích dôvodov uplatnených žalovanými 1 a 2, a to so zameraním na posúdenie, či

súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru ohľadom splnenia podmienok na určenie neúčinnosti
právnych úkonov voči žalobcovi.

12. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o zistené
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu

zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na
(výstižné, správne a presvedčivé) odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku.
Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvejinštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľom. Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia, vychádzajúc z odvolacej argumentácie odvolateľov, dopĺňa iba nasledovné:

13. Podľa § 42a ods. 2 OZ, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch
rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu
úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom
a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb
s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti

nemohla poznať.

14. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom odvolania konštatuje, že so všetkými námietkami,
ktoré sú obsahom odvolacej argumentácie žalovaných sa súd prvej inštancie náležite vysporiadal
v napadnutom rozhodnutí. V prvom rade odvolatelia namietajú, že žalovaný 2 je konateľom a
spoločníkom spoločnosti FriTom GROUP a na predmetnej zmluve figuroval „len“ ako ručiteľ. Súd prvej

inštancie mal za preukázané (bod 16. odôvodnenia rozsudku), že po tom ako obligačný dlžník žalobcu
– spoločnosť FriTom GROUP dlh nesplácala, bol aj žalovaný 2 z pozície ručiteľa vyzvaný na plnenie
dlhu vo výške 24.269,63 eur, avšak ani žalovaný 2 dlh nesplnil. Tieto skutočnosti žalovaný 2 v konaní
nijako nepoprel. Žalobca teda disponuje vymáhateľnou pohľadávkou nielen voči spoločnosti FriTom
GROUP, ale aj voči žalovanému 2 ako ručiteľovi, preto je potrebné konštatovať, že jeden z predpokladov

odporovateľnosti právneho úkonu, a to existencia vymáhateľnej pohľadávky je aj voči žalovanému 2
splnená.

15. Ďalej odvolatelia namietajú, že žalovaný 2 nemohol a nemal úmysel ukrátiť žalobkyňu na
uspokojení jej pohľadávky, keďže v čase prevodu vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu na

nehnuteľnostiach a zriadenia vecného bremena neexistoval žiaden vymáhateľný nárok žalobkyne voči
žalovanému 2 ako ani voči dlžníkovi (spoločnosti) a zároveň dlžník dlh riadne splácal, pričom dlžník aj
naďalej dlh riadne splácal ešte aj ďalších 6 mesiacov po prevode vlastníckeho práva a zriadení vecného
bremena. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu konštatuje, že tvrdenie žalovaných, že
dlžník riadne splácal dlh ďalších 6 mesiacov po uzavretí odporovaných právnych úkonov nie je pravdivá.

Podľa prehľadu splácania dlhu (č. l. 133) je zrejmé, že posledná riadna splátka bola realizovaná v apríli
2022. Hneď nasledujúci mesiac – v máji 2022 došlo k uzavretiu darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení
vecného bremena doživotného užívania, pričom v máji 2022 nebola splátka úveru uhradená, v mesiaci
6 - 9/2022 dlžník síce splátky hradil (v tomto období doplatil aj splátku za mesiac máj 2022) a po
novembri 2022 už veriteľovi neuhradil nič. Z pohľadu odvolacieho súdu je irelevantné, či dlžník po tom,

ako došlo k uzavretiu odporovaných právnych úkonov dlh splácal, či už riadne, čiastočne, v termíne,
alebo po splatnosti tej-ktorej splátky v období niekoľkých nasledujúcich mesiacov, alebo či veriteľ v čase
uzavretia právnych úkonov už požiadal o splatenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej splátky, keď
v zmysle vyššie ust. § 42a ods. 2 OZ je rozhodujúce to, či k právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v
úmysle ukrátiť svojho veriteľa došlo v posledných troch rokoch predtým, ako sa veriteľa pohľadávka

stala vymáhateľnou. Nie je preto podstatné, či v čase uzavretia darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení
vecného bremena doživotného užívania veriteľ už disponoval vymáhateľnou pohľadávkou.

16. Pokiaľ ide o tvrdenie odvolateľov, že žalovaná 1 sa nikdy na podnikaní žalovaného 2 ako ani
podnikaní a činnosti spoločnosti FriTom GROUP nijak nepodieľala, nikdy nebola spoločníčkou ako ani

konateľkou dotknutej spoločnosti ako ani nebola nikdy pre túto spoločnosť nijak inak činná, odvolací súd
zhodne so súdom prvej inštancie (bod 23. odôvodnenia rozhodnutia) konštatuje, že blízka osoba musí
preukázať,ževynaložilanáležitústarostlivosťkrozpoznaniuúmyslužalovaného2ukrátiťsvojhoveriteľa.
Žalovaná 1 v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázala, že by sa zaujímala o finančnú situáciu
svojho druha – žalovaného 2, hoci v rámci svojho výsluchu uviedla, že registrovala, že žalovaný 2 nemá

peniaze a výdavky na spoločnú domácnosť hradila výlučne ona sama, z čoho jej muselo byť dostatočne
zrejmé, že žalovaný 2 môže mať finančné problémy, pričom žalovaná 1 mohla a mala vynaložiť
úsilie za účelom zabezpečiť si informácie, či právny úkon darovania 1 nehnuteľnosti, ktorú spoločne
obývali, nebude mať za následok ukrátenie veriteľov žalovaného 2.. Je preto namieste konštatovať,
že žalovaná 1 úmysel žalovaného 2 ukrátiť veriteľa pri náležitej starostlivosti, ktorú však nevynaložila,

mohla poznať. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že žalovaní 1 a 2 nie sú (ani neboli) manželmi,
čím odvolatelia odôvodňujú nemožnosť dostať k žiadnym údajom ohľadom majetkových a finančných
pomerovdruhéhozožalovaných.Vdanomprípadeniejerozhodujúce,čibyžalovanázpozíciemanželky
mala potencionálne väčší prístup k dokladom a informáciám o finančnej situácii žalovaného 2, podstatnéje len to, či sa žalovaná 1 z pozície t. č. družky žalovaného 1 a matky ich spoločného dieťaťa zaujímala
o to, že žalovaný 2 svojím právnym úkonom nevyvolá situáciu, keď nebude možné pohľadávky jeho
veriteľov uspokojiť z jeho majetku, čo však v konaní nijako nepreukázala.

17. V odvolaní ďalej žalovaní uviedli, že v čase uzavretia spornej darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení
vecného bremena zo dňa 11.5.2022 nebolo voči spoločnosti FriTom GROUP vedené žiadne exekučné
konanie. Vo vzťahu k žalovanému 2 bolo začaté prvé exekučné konanie až dňa 30.4.2024, t. j. takmer
2 roky po prevode vlastníckeho práva k dotknutému spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnostiach,

pričom išlo práve o exekúciu v prospech žalobkyne ako oprávnenej v súvislosti s úverom poskytnutým
spoločnosti, pri ktorom žalovaný 2 figuroval ako ručiteľ. Ako odvolací súd uviedol vyššie, že nie je
podstatné, či v čase uzavretia darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena doživotného
užívania veriteľ už disponoval vymáhateľnou pohľadávkou, postačuje, že k predmetným právnym
úkonom došlo v posledných troch rokoch. Obdobne to platí aj vo vzťahu k potencionálnym exekúciám.
V prvom rade, exekúcie voči spoločnosti FriTom GROUP, nemajú vo vzťahu k povinnosti plniť dlh

žalovaným 2 z pozície ručiteľa žiaden súvis. Pokiaľ ide o exekúciu žalovaného 2 týkajúcu sa priamo
pohľadávky žalobcu, samotná skutočnosť, že k nej došlo a exekúcia prebieha, nasvedčuje neschopnosti
žalovaného 2 plniť si svoje záväzky a potvrdzuje, že žalovaný 2 svoj dlh neplní, ani nedisponuje iným
majetkom, z ktorého by mohol uspokojiť pohľadávku žalobcu.

18. Preskúmaním napadnutého rozsudku má odvolací súd za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
týkajúce sa žalovanými v odvolaní namietaných skutočností je vyčerpávajúco, správne skutkovo
a právne zdôvodnené a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.
Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným
spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného

dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne
závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil, pričom dal i odpoveď na podstatné (zásadné) otázky
a námietky oboch strán. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia
príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,
podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalovaní sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie

nestotožňujú ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Napadnutý rozsudok tak
nie je postihnutý vadou nepreskúmateľnosti z dôvodu nedostatočného odôvodnenia.

19. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd s poukazom na § 387 CSP napadnutý rozsudok vo
výroku I. a II., včítane závislého a vzhľadom na spôsob rozhodnutia aj vecne správneho výroku III. o

náhrade trov prvoinštančného konania, potvrdil.

20. V zmysle § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

21. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

22. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

23. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 396 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči odvolateľom v plnom rozsahu, s tým, že odvolací súd nezistil dôvody hodné osobitného

zreteľa, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 257 CSP.

24. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§424CSP).Dovolaniemôžepodaťintervenient,akspoluso
stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže
podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo

k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť
iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod
nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred

odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).