Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 27, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/121/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6722201258
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6722201258.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore
žalobcu A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C. D. XXX, XXX XX E., zastúpený Advokátska kancelária
JAKUBČO, spol. s r. o., so sídlom Horné záhrady 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 50 570 897, proti
žalovaným 1/ F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I. XXX/XX, XXX XX E., 2/ I. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. C. D. XXX, XXX XX E., obaja zastúpení MÉSZÁROS BARIAKOVÁ advokátska kancelária s. r.
o., so sídlom P. O. Hviezdoslava 344/23, 960 01 Zvolen, IČO: 52 488 047, o určenie, že nehnuteľnosti
patria do dedičstva po poručiteľovi o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k.

12C/17/2022-300 zo 4. júna 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %
do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov odvolacieho
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že
parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu parcelného čísla XXXXX, XXXXX, XXXXX,

XXXXX, XXXXX vedené v katastrálnom území E. na LV č. XXXX vo výlučnom vlastníctve žalovaného 1/
a parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape parcelného čísla XXXXX zapísaná v katastrálnom
území E. na LV č. XXXXX ako výlučné vlastníctvo žalovaného 2/, patria do dedičstva po poručiteľovi F.
A. (J.), právneho predchodcu žalobcu. Dedičskú postupnosť po poručiteľovi F. A. (J.), zapísanom ako
vlastník v podiele 1/2 pod radovým číslom 2 v pozemnoknižnej vložke č. XXXX katastrálne územie E.
(ďalej aj „PKV č. XXXX“), preukazoval žalobca rodným listom H. A., nar. XX.XX.XXXX (otec žalobcu),
rodným listom B. A., nar. XX.XX.XXXX (starý otec žalobcu), rodným listom H. A., nar. XX.XX.XXXX

(prastarý otec žalobcu), z ktorého vyplýva, že otcom H. A., nar. XX.XX.XXXX bol F. A., bytom E. B.
XXX, rodným listom F. A., nar. XX.XX.XXXX [poručiteľ F. A. (J.)], ako aj sobášnymi listami a úmrtnými
listami svojich predkov. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie dospel k názoru, že žalobca
nepreukázal oprávnenosť nároku, ktorého sa v tomto konaní domáha, keďže ním predložené listiny
hodnoverne nepreukazujú dedičskú líniu po tvrdených predkoch žalobcu. Žalobca neuniesol dôkazné
bremeno o svojom tvrdení, že je dedičom po F. A. (J.), zapísanom ako podielový vlastník nehnuteľností
v pozemnoknižnej vložke č. XXXX katastrálne územie E. a preto podľa názoru súdu prvej inštancie

nemá naliehavý právny záujem na určení, že označené nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi
F. A. (J.). Ak žalobca nepreukázal, že je dedičom po F. A. (J.), chýba na jeho strane aktívna vecná
legitimácia. Pochybnosti o žalobcom tvrdených skutočnostiach v dedičskej postupnosti boli podľa názoru
súdu prvej inštancie potvrdené aj výpoveďou svedkyne J. K., právnej nástupkyni po druhom podielovomspoluvlastníkovi F. A., bratovi F. A. (J.). Žalobca sám vyvrátil tvrdenie o tom, že je právnym nástupcom
F. A. (J.) v korešpondencii s J. K. ohľadne iných nehnuteľností evidovaných tiež v PKV č. XXXX.
Výsluchom ďalších svedkov I. L. a M. J., ako aj J. K. považoval súd prvej inštancie za preukázané, že

pozemky, ktoré mali podľa žaloby patriť poručiteľovi F. A. (J.), patrili právnym predchodcom žalovaných,
ktorí ich počas mnohých rokov nerušene užívali ako svoje vlastné. Za podstatnú skutočnosť súd prvej
inštancie považoval, že žalobca za strany sporu neoznačil všetkých dedičov poručiteľa F. A. (J.), hoci
podľa judikatúry najvyšších súdnych autorít (rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 3Cdo/178/2006, sp. zn. 3Cdo/131/199 (správne 3Cdo 131/1999 - poznámka odvolacieho súdu),

uverejneného v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod publikačným číslom 65/2003
v spore o určenie predmetu dedičstva majú dedičia postavenie nerozlučných spoločníkov. Ak stranou
sporu o určenie predmetu dedičstva nie sú všetci právni nástupcovia po poručiteľovi, ktorého vlastníctvo
sa určuje, súd nemôže takémuto návrhu vyhovieť pre nedostatok vecnej legitimácie. Nedostatok vecnej
legitimácie a neexistencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení museli nevyhnutne
viesť k zamietnutiu žaloby v celom rozsahu.

1.1 Na právne posúdenie veci aplikoval súd prvej inštancie § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“), § 132, § 133, § 134 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej aj „OZ“), ktorých znenie v rozsudku odcitoval, ale aj ustanovenia Civilného sporového
poriadku o procesnom spoločenstve, i keď znenie ustanovení § 76 až § 78 Civilného sporového poriadku
v rozsudku neuvádza.

1.2Nevykonaniežalobcomnavrhnutýchdôkazov(výsluchsvedkyneN.O.aoboznámeniesasobsahom
CD nosiča, ktoré žalobca priniesol na pojednávanie dňa 04.06.2024, „nie v dvoch vyhotoveniach
s prepisom“) odôvodnil súd prvej inštancie „koncentračnou zásadou“.
1.3 O povinnosti žalobcu zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol súd
prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C. s. p. zohľadňujúc výsledok sporu na súde prvej

inštancie, kde sa za úspešnú stranu považovali žalovaní.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie za použitia odvolacích dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. d), e), f) a h) Civilného sporového poriadku s tvrdením, že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, s výtkou, že súd prvej inštancie nevykonal

navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Navrhol, aby odvolací súd
zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobe vyhovel a priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania,
alternatívne aby zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie.
2.1 Žalobca nesúhlasil s tvrdením prvoinštančného súdu v bode 28 odôvodnenia rozsudku, že

nepreukázal dedičskú postupnosť po F. A. (J.). Zopakoval, že je synom H. A., nar. XX.XX.XXXX. Jeho
starým otcom bol B. A., nar. XX.XX.XXXX, ktorého otcom bol H. A., nar. XX.XX.XXXX a posledným
právnym predchodcom (poručiteľom) žalobcu bol F. A. (J.), nar. XX.XX.XXXX. Dedičská postupnosť od
F. A. (J.) až po žalobcu teda sporná nie je. Žalobca dohľadal historické dokumenty v archívoch a tvrdí, že
sa mu podarilo preukázať dedičskú líniu po vlastníkovi F. A. (J.) evidovaného ako vlastník nehnuteľností

na PKV č. XXXX. Stotožnenie osôb, o ktorých žalobca tvrdí, že sú jeho právnymi predchodcami, je
možné aj na základe predkladaných sobášnych a úmrtných listov, v ktorých sa opakujú údaje o rodičoch
konkrétnych osôb, uvádzajú sa adresy pobytov a mená manželiek. Súd prvej inštancie neúmerne
zaťažoval žalobcu žiadosťami o preukázanie dedičskej postupnosti, pričom vôbec nezohľadnil dobovosť
daných historických dokumentov. Súd prvej inštancie za smerodajné pre posúdenie žaloby považoval

najmä výpoveď svedkyne J. K., ktorej tvrdenie o tom, že F. A. (J.) nikdy nebol ženatý, bolo vyvrátené
sobášnym listom z 25.11.1867, z ktorého vyplýva, že sa F. A., ktorý mal rodičov N. A., P. A. a Q. A.
(rovnakých rodičov ako F. A., podielový spoluvlastník z PK vložky XXXX) oženil. ; súd prvej inštancie
nezhodnotil možnú zaujatosť a (ne)dôveryhodnosť svedkyne J. K. a nijakým spôsobom nezohľadnil
tvrdenie žalobcu uvedené v podaní z 20. júla 2022, kde žalobca vysvetľoval obsah korešpondencie s J.

K. týkajúcej sa inej nehnuteľnosti evidovanej tiež v PKV č. XXXX, pred ktorou (korešpondenciou) bol
žalobca úmyselne uvedený do omylu ohľadne vlastníctva nehnuteľnosti, ktorá nie je predmetom sporu,
čo ho viedlo k snahe o dohodu. Svedkovia vypočutí v konaní mali iba sprostredkované informácie, čo súd
prvej inštancie nevzal do úvahy. Nesprávne vyhodnotenie zákonnosti dôkazov zakladá vadu konania
podľa § 365 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku a nesprávne vyhodnotenie dôležitosti alebo

pravdivosti dôkazov či porušenie pravidiel formálnej logiky pri hodnotení dôkazov vedie k nesprávnym
skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov.
2.2 Žalobca navrhol v konaní vypočuť ako svedkyňu N. O., P. A. z adresy J. XX (na pojednávaní dňa
26.01.2024 navrhol žalobca vypočuť ako svedkyňu „O.“ s tým, že jej meno a adresu dodatočne oznámi,na č. l. 232 oznamuje žalobca za svedkyňu N. O., P. A., bytom J. XX, súd na pojednávanie nariadené dňa
19.04.2024 predvoláva N. O., bytom J. XX, na pojednávanie dňa 19.04.2024 sa dostavila N. O., P. G. –
poznámky odvolacieho súdu), pri predvolávaní ktorej muselo dôjsť k omylu. Súd prvej inštancie výsluch

tejto svedkyne najprv pripustil a následne zmätočne vykonanie tohto dôkazu zamietol a nevykonal ho
iba z dôvodu mylne predvolanej inej osoby. Na pojednávanie dňa 04.06.2024 priniesol žalobca USB
kľúč a žiadal vykonať dôkaz jeho obsahom. Tento USB kľúč obsahoval 1700 strán prelustrovaných
sobášnych listov, rodných listov, úmrtných listov či iných dokumentov preukazujúcich žalobcom tvrdené
skutočnosti a to, že v rozhodnom období neexistoval žiaden iný záznam o tom, že by osoba menom F.

A. s označením (J.) uzavrela sobáš, či došlo k jej úmrtiu. Súd prvej inštancie návrh na vykonanie tohto
dôkazu zamietol. Žalobca uznal, že vyhodnotenie potencionálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako
aj prípustnosti jeho vykonania je úlohou a doménou súdu. Súd však pochybí, ak zamietne návrh na
vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia a ktorého vykonanie
je prípustné, pretože takýmto postupom sťažuje dôkaznú pozíciu strany sporu, čo môže nespravodlivo
rezultovať do neunesenia jej dôkazného bremena a neodôvodnene sa vzďaľuje od želanej a možnej

miery zistenia skutkového stavu. Keď súd prvej inštancie zamietol návrh na výsluch svedkyne N. O.,
P. A. a zamietol návrh na vykonanie dokazovania prostredníctvom USB kľúča, naplnil odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. e) C. s. p.
2.3 K právnemu názoru súdu prvej inštancie o nerozlučnom spoločenstve dedičov v konaní o určenie,
že vec patrí do dedičstva žalobca uviedol, že podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo/154/201 (správne

3Cdo/154/2010 – poznámka odvolacieho súdu) publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov SR pod R 32/2011 predmetom žaloby o určenie, že vec patrí do dedičstva po
poručiteľovi, je určenie vlastníckeho práva poručiteľa k okamihu smrti poručiteľa a nie k okamihu
vyhlásenia rozhodnutia súdu. Určenie vlastníckeho práva sa tu vzťahuje na deň smrti poručiteľa
a okolnosti, ktoré nastali po tomto dni nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu. V predmetnom rozhodnutí

najvyšší súd vyslovil záver, že v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi nemá
súd skúmať to, či určitá vec ku dňu vyhlásenia rozhodnutia patrí do dedičstva po poručiteľovi, ale
to, či predmetná vec bola vo vlastníctve poručiteľa v čase jeho smrti. Najvyšší súd tak citovaným
judikátom determinoval, že predmetom žaloby o určenie, že patrí do dedičstva po poručiteľovi je určenie
vlastníckeho práva poručiteľa ku dňu jeho smrti. V prípadoch, kedy poručiteľ nie je ako vlastník veci

v príslušnom registri evidovaný, platí, že dedičský súd nemôže takúto vec pojať do súpisu majetku
poručiteľa, hoci by na základe vykonaného dokazovania mohol považovať za zistené, že zápis vo
verejnom registri zodpovedá skutočnosti. Dedičský súd nemôže prejudiciálne riešiť správnosť zápisu
vlastníckeho práva vo verejnom registri či vlastníctvo veci. To, kto nadobudne veci a iné majetkové
hodnoty patriace do dedičstva po poručiteľovi, je predmetom dedičského konania, nie konania o žalobe

o určenie vlastníckeho práva poručiteľa. Poručiteľ smrťou stráca spôsobilosť na práva a povinnosti, preto
nie je možné určiť vlastnícke právo poručiteľa k okamihu po jeho smrti. Je preto logické, že vlastnícke
právo poručiteľa sa určuje k okamihu jeho smrti a logicky je aj následný záver o tom, že pri takto
vymedzenom predmete konania sú pre konanie irelevantné okolnosti, ktoré nastali po smrti poručiteľa
a ktoré mohli mať vplyv na stav vlastníckych vzťahov k príslušnej veci. Žalobca sa podanou žalobou

domáha výlučne určenia, že sporné nehnuteľnosti boli vo vlastníctve F. A. (J.) zapísaného v PKV č.
XXXX, pričom naliehavý právny záujem žalobca osvedčil tým, že preukázal, že je jedným z právnych
nástupcov tohto poručiteľa. Žalobou o určenie predmetu dedičstva nie je možné nahrádzať dedičské
konanie, nemožno určovať, že dedičia (jednotliví žalobcovia) sú vlastníkmi sporných nehnuteľností. Po
vydaní rozhodnutia v tomto konaní, v ktorom súd rozhodne o tom, že sporné nehnuteľnosti patria do

vlastníctva osoby zapísanej v PKV č. XXXX (právneho predchodcu žalobcu) sa otvára dedičské konanie,
ktoré bude viesť k zápisu všetkých dedičov ako aktuálnych – nesporných vlastníkov nehnuteľností.
Zamietnutím žaloby žalobcu došlo k odmietnutiu spravodlivosti pre žalobcu ako dediča, ktorý tak stratil
možnosť zdediť predmetnú spornú nehnuteľnosť po svojom poručiteľovi, keďže dedičské konanie pre
stav v evidencii katastra nehnuteľností iniciovať nemôže a na určovacej žalobe (určenie vlastníckeho

právaporučiteľakudňujehosmrti)údajnenepreukázalnaliehavýprávnyzáujem.Sohľadomnazložitosť
a náročnosť preukazovania právneho nástupníctva samotného žalobcu po poručiteľovi nie je možné
a spravodlivé od žalobcu požadovať, aby on získaval údaje o všetkých potencionálnych dedičoch, ktorí
by po poručiteľovi prichádzali do úvahy. Žalobca tvrdí, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne
posúdil, keď žalobu v celom rozsahu zamietol.

3. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu popierali naplnenie odvolacích dôvodov uplatnených
žalobcom. Rozsudok súdu prvej inštancie označili za vecne správny, zákonný a spravodlivý. Zotrvali
na názore, že žalobca predloženými listinami nepreukázal právne nástupníctvo po poručiteľovi F.A. (J.) uvedeného v PKV č. XXXX katastrálne územie E.. Vyjadrenie žalobcu, že svoje priznanie
uvedené v komunikácii s J. K., že na PKV č. XXXX katastrálne územie E. nie sú vedení právni
predchodcovia žalobcu považujú za účelové, v snahe zmierniť následky takéhoto priznania. Popreli

tvrdeniežalobcu,žepredloženýmilistinamipreukázalnezameniteľnéprepojeniemedzisebouaosobami
označenými v rodných, úmrtných a sobášnych listoch. Žalobca svoje tvrdenia v konaní nepreukázal
a napriek poučeniu súdu o následkoch sudcovskej koncentrácie konania predkladal v súdnom konaní
nové dôkazy, čo v odvolaní označuje za neúmerné zaťažovanie zo strany súdu. Za účelové tvrdenie
označili žalovaní aj spochybňovanie dôveryhodnosti výpovedí svedkov, keď v priebehu konania na súde

prvej inštancie žalobca ich výpovede a dôveryhodnosť nespochybňoval. Žalobcom označené dôkazy
výsluch svedkyne N. O. a neznámy obsah USB kľúča neboli spôsobilé preukázať takú medzi stranami
konania spornú skutkovú okolnosť, ktorá je pre meritórne posúdenie žalobného nároku významná
či dokonca rozhodujúca, ktorú skutočnosť žalobca vo svojom návrhu na vykonanie týchto dôkazov
ani netvrdil a neodôvodnil. Ani vyjadrenie žalobcu k nedostatku vecnej legitimácie nie je spôsobilé
spochybniť zákonnosť a vecnú správnosť napadnutého rozsudku. K zamietnutiu žaloby muselo dôjsť už

len v dôsledku nedostatku vecnej legitimácie, ako to vyplýva z uznesenia NS SR sp. zn. 8Cdo/94/2018,
v ktorom vyslovil najvyšší súd názor, že v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi
sa až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci považujú všetci dedičia za jej vlastníkov a títo majú
v určovacom spore postavenie tzv. nútených procesných spoločníkov podľa § 78 ods. 1 C. s. p., preto
sa konania o takejto žalobe musia zúčastniť (ako žalobcovia alebo ako žalovaní) všetci dedičia, inak je

daný nedostatok vecnej legitimácie. Žalovaní navrhli potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny a priznať im nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalobca v stanovisku k vyjadreniu žalovaných konštatoval, že svedkyňa J. K. uvádzala vo
svojej výpovedi také informácie, ktoré nezískala priamo z vlastného vnímania alebo skúsenosti, ale

sprostredkovane od svojho otca. Z dôvodu absencie priameho svedectva a nemožnosti overenia
pôvodu a presnosti týchto informácií nemožno jej výpoveď považovať za nosný dôkaz pri rozhodovaní
o predmetnej veci a už vôbec nie za jednoznačný dôkaz o tom, že žalobca nie je právnym nástupcom
F. A. (J.). Výpoveďou svedka I. L. bolo zistené, že priezvisko A. bolo bežným priezviskom v oblasti,
kde poručiteľ žil a k rozlišovaniu týchto osôb dochádzalo na základe prímení. Žalobca opakovane

poukázal na nedôslednosť zápisov do verejných listín v minulosti, nedostatky vo vedení v pozemkovej
knihe, dôsledkom čoho bolo vyriešenie vlastníckeho práva k iným nehnuteľnostiam evidovaným v PK
vložke č. XXXX na základe nehodnoverných a ničím nepodložených notárskych zápisníc. Informácie
o vlastníckych alebo iných právach k sporným nehnuteľnostiam najmä vo vzťahu k dedičskému spisu
po poručiteľovi F. A. (J.) sú v súčasnosti nedohľadateľné, preto nemožno žalobcovi vytýkať absenciu

určitých dokumentov, ak tieto neboli riadne uchovávané alebo sa stratili v dôsledku objektívnych
historických okolností. V spore bolo potrebné prihliadať aj na nepriame dôkazy a zohľadniť zložitosť
dôkaznej situácie. Len vykonanie všetkých žalobcom navrhnutých dôkazov, vrátane nepriamych
s vypovedacou hodnotou, naplní princípy spravodlivého procesu a poskytne súdu kompletný podklad
na rozhodnutie vo veci, pričom tým zároveň žalobcovi umožní preukázať svoje tvrdenia aj za sťažených

podmienok.
4.1 Rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 8Cdo/94/2018 podľa názoru žalobcu nedopadá na
pojednávaný spor, keďže sa svojou žalobou nedomáha určenia, že vec patrí do dedičstva ako dedič
podľa § 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale sa ako dedič, ktorý má nadobudnúť dedičský podiel
prostredníctvom inštitútu „dedenia ďalších potomkov“ domáha určenia, že vec patrí do dedičstva.

Predpokladom aplikácie ustálenej rozhodovacej praxe podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I. ÚS 51/2020 z 9. júna 2020 je analógia v skutkovom stave. Žalobca ako potomok
v 4. rade nemá prístup k archívnym dokumentom preukazujúcim presný okruh potencionálnych dedičov,
preto požiadavka na označenie všetkých dedičov poručiteľa môže byť považovaná za prehnanú
a zaťažujúca, zasahujúca do práva na spravodlivé konanie.

5. Žalovaní v druhom vyjadrení zotrvali na názore, že žalobca nepreukázal existenciu naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení ani svoju aktívnu vecnú legitimáciu. Svedkyňa J. K. uviedla pri
výsluchu skutočnosti, ktoré získala svojim vnímaním pomerov v ich rodine, ktoré pochopiteľne poznala
len z počutia, rovnako aj ostatní svedkovia, ktorí nemohli získať informácie inak, ako sprostredkovane.

Pozemky vedené v PKV č. XXXX katastrálne územie E. užívali právni predchodcovia žalovaných po
dlhé roky. Tu mali postavené aj svoje obydlia, preto vyhlásenie žalobcov o vydržaní vlastníckeho práva
k pozemku parcele č. XXXXX o výmere 648 m2 evidovanej tiež v PKV č. XXXX nebolo založené na
pravdivých skutočnostiach. Žalobca je známy tým, že v katastrálnom území E. opakovane nadobúdapozemky na základe vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ako to vyplýva z LV
č. XXXX, XXXX, XXXX, XXX, XXXX, XXXX a pri snahe o získanie ďalších pozemkov z PKV č. XXXX
žalobca iba využíva zhodu mien. Žalobcovi bol počas konania na súde prvej inštancie poskytnutý

dostatočný priestor na preukázanie tvrdených skutočností. Žalobca na poslednom pojednávaní predložil
súdu prvej inštancie návrh na vykonanie dôkazov, ktorými preukázateľne disponoval aj skôr, preto
považujú žalovaní rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na vykonanie dokazovania
v rámci uplatnenia sudcovskej koncentrácie konania za náležité a správne. Názor súdu prvej inštancie,
že sa konania o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi musia zúčastniť všetci dedičia, ktorí

majú postavenie tzv. nútených procesných spoločníkov podľa § 78 ods. 1 C. s. p., inak ide o nedostatok
vecnej legitimácie, je podporený viacerými rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky aj
rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 93/19.

6. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu (§ 34 ods. 1 C. s. p.) prejednal vec
bez nariadenia odvolacieho pojednávania pre nenaplnenie zákonných predpokladov pre jeho nariadenie

ustanovených v § 385 ods. 1 C. s. p. a to v celom rozsahu v súlade s odvolaním žalobcu, z hľadiska
ním uplatnených odvolacích dôvodov (§ 379 a § 380 ods. 1 C. s. p.), mimo nich skúmal len existenciu
prípadných vád procesných podmienok, na ktoré by musel prihliadnuť aj bez námietky odvolateľa
(zistené neboli) a po vyhodnotení odvolania žalobcu ako nedôvodného rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil.

7. Náležitosti písomného vyhotovenia rozsudku sú ustanovené v § 220 C. s. p. Voči forme a obsahu
rozhodnutia súdu prvej inštancie možno mať vážne výhrady, keď je skôr opisom činnosti súdu prvej
inštancie v konaní, prepisom podaní strán sporu, na piatich stranách odôvodnenia sú vymenované
predložené dôkazy, ktoré súd prvej inštancie označuje ako zistený skutkový stav a len z bodu 28.

odôvodnenia je zistiteľné, prečo súd žalobe nevyhovel. Civilný sporový poriadok umožňuje odvolaciemu
súdu potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v prípade, ak je vecne správne vo výroku, pričom
nemusí odvolací súd súhlasiť so všetkými dôvodmi, ktorými súd prvej inštancie svoje rozhodnutie
odôvodnil. Odvolací súd postupujúc podľa § 387 ods. 1 C. s. p., keď sčasti s dôvodmi rozhodnutia súhlasí
berúc na zreteľ hospodárnosť konania v zmysle článku 17 Základných princípov Civilného sporového

poriadku, rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

8. Súd prvej inštancie v bode 17. odôvodnenia napísal: „Súd na základe predložených listinných
dokladov zistil nasledujúci skutkový stav:“, za tým v bode 18. uviedol, aké listinné dôkazy v spore
oboznámil a za skutkový stav, z ktorého podľa § 383 C. s. p. bez doplnenia alebo opakovania

dokazovania musí odvolací súd pri svojom rozhodnutí vychádzať, možno označiť len, že žalovaný
1/ je výlučným vlastníkom nehnuteľností parciel registra „E“ evidovaných na mape určeného operátu
parcelného čísla XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX podľa zápisu na LV č. XXXX katastrálne
územie E. v podiele 1/1, ktoré mal podľa tvrdenia žalobcu nadobudnúť Zmluvou o bezodplatnom
prevode nehnuteľností pod sp. zn. K. XXX/XXXX z 18.06.2020 uzavretou s J. K.. Vlastnícke právo

k nehnuteľnostiam prevádzaným na žalovaného 1/ z J. K. zmluvou sp. zn. V XXX/XXXX získala J. K. na
základe osvedčenia vyhlásenia o vydržaní spísanej notárkou JUDr. Martou Jurinovou dňa 25.05.2020
pod sp. zn. N XXX/XXXX, R. XXXXX/XXXX, v ktorom je uvedené, že nehnuteľnosti EKN parcely č.
XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX mali byť pôvodne evidované v PKV č. XXXX. Z nehnuteľností
evidovaných pôvodne v PKV č. XXXX mala byť podľa tvrdenia žalobcu vytvorená aj parcela registra

„C“ evidovaná na katastrálnej mape parcelného čísla XXXXX vo výlučnom vlastníctve žalovaného 2/
podľa LV č. XXXXX katastrálne územie E., ktorú žalovaný 2/ nadobudol darovacou zmluvou K. XXX/
XX z 02.03.2016 od F. G., žalovaného 1/; tejto CKN parcele č. XXXXX podľa notárskej zápisnice
osvedčujúcej vyhlásenie F. G., nar. XX.XX.XXXX o vydržaní vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti
spísanej notárskou JUDr. Annou Máčajovou pod N 146/02, Nz 147/02 zodpovedá pozemnoknižná

parcela č. XXXXX zapísaná v PKV č. XXXX katastrálne územie E.. Sporné pozemky, o ktoré v konaní
ide, podľa zistenia súdu prvej inštancie oprávnene patrili právnym predchodcom žalovaných, ktorí ich
počas mnohých rokov nerušene užívali ako svoje vlastné, čo vyplýva aj z ich účelu – stáli na nich chatrče
právnych predchodcov žalovaných. Právne nástupníctvo žalovanej strany po F. A. (J.) z PKV č. XXXX
bolo podľa názoru súdu prvej inštancie preukázané aj korešpondenciou žalobcu a svedkyne J. K. k inej

parcele netvoriacej predmet sporu zapísanej tiež v PKV č. XXXX katastrálne územie E., v ktorej žalobca
uznal, že F. A. (J.) nie je jeho právnym predchodcom, ale právnym predchodcom J. K.. Žalovaní na
pojednávaní dňa 24.01.2023 vzniesli námietku nedostatku vecnej legitimácie v spore s poukazom na
rozhodnutie ÚS SR sp. zn. III. ÚS 93/2019 a rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/131/99 a žiadali, aby súduložil žalobcovi povinnosť preukázať, či existujú ďalší potencionálni dedičia. Dňa 24.01.2023 na žiadosť
súdu žalobca oznámil, že jeho brat F. A., nar. XX.XX.XXXX zomrel XX.XX.XXXX. Súd prvej inštancie
si pripojil dedičský spis po bratovi žalobcu vedený na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 17D/55/2022,

v ktorom na základe lustrácie notára v Registri fyzických osôb je údaj o otcovi brata žalobcu. Otcom
brata žalobcu bol H. A., nar. XX.XX.XXXX, od ktorého si odvodzuje právnu postupnosť po poručiteľovi
F. A. (J.) aj žalobca. Nebohý brat žalobcu F. A. zanechal troch potomkov F. A., nar. XX.XX.XXXX, C.
I. A., nar. XX.XX.XXXX, B. A., nar. XX.XX.XXXX, ktorý po ňom dedili. Na pojednávaní dňa 05.05.2023
žalobca potvrdil, že ďalší dedičia po poručiteľovi F. A. (J.) existujú, ale nesúhlasil s názorom žalovaných,

ževšetcidedičiamusiabyťstranoutohtosporu.PoručiteľF.A.(J.)samalnarodiťXX.XX.XXXXazomrieť
XX.XX.XXXX.

9. Prípustnosť žaloby o určenie vlastníckeho práva poručiteľa posudzoval súd prvej inštancie podľa
§ 137 písm. c) Civilného sporového poriadku a podľa názoru odvolacieho súdu dospel k správnemu
právnemuzáveruoneexistenciinaliehavéhoprávnehozáujmunapožadovanomurčeníatolenzdôvodu

nesprávne určeného okruhu strán sporu. Názor žalobcu, že súdna prax pripúšťa žaloby o určenie,
že poručiteľ bol ku dňu svojej smrti vlastníkom určitej veci alebo práva, je správny. Ak by sa konania
zúčastnili všetci do úvahy prichádzajúci dedičia poručitelia F. A. (J.), naliehavý právny záujem na určení
vlastníckeho práva poručiteľa (na určení, čo patrí do dedičstva po tomto poručiteľovi) by preukázaný bol,
pretože iným spôsobom než žalobou o určenie vlastníckeho práva by nebolo možné dosiahnuť zmenu

zápisu o vlastníckych právach v katastri nehnuteľností. Vecnú legitimáciu a existenciu naliehavého
právneho záujmu na určovacej žalobe skúma súd ex offo aj bez procesnej obrany žalovaných v spore
(porovnaj uznesenie NS SR sp. zn. 8Cdo/28/2019 z 27.03.2019).

10. Súd prvej inštancie nadbytočne podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o spôsobe nadobudnutia

vlastníckeho práva posudzoval obranu žalovaných a vyjadroval sa k oprávnenosti držby nehnuteľností
právnymi predchodcami žalovaných, keď predmetom tohto súdneho sporu bolo určenie vlastníckeho
práva poručiteľa F. A. (J.) k okamihu jeho smrti a v takomto spore v zmysle rozhodnutia najvyššieho súdu
sp. zn. 3Cdo/154/2010 zo 16.12.2010 (R 32/2011), na ktoré poukazuje aj žalobca nie sú okolnosti, ktoré
nastali po dátume okamihu smrti poručiteľa právne významné a nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu

o určenie, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, pretože v tomto konaní ide o posúdenie, či
poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Žalobca si ale nesprávne vysvetľuje obsah rozhodnutia
R 32/2011, keď tvrdí, že toto rozhodnutie vyvracia obranu žalovaných a právny názor súdu prvej
inštancie, že stranami sporu v konaní o určenie predmetu dedičstva ide nerozlučné spoločenstvo
všetkých dedičov. Otázkou zásadného právneho významu, ktorú dovolací súd v rozhodnutí sp. zn.

3Cdo/154/2010 riešil, nebolo účastníctvo v spore o určenie predmetu dedičstva, ale otázka, či sa má
v spore o určenie predmetu dedičstva zaoberať súd aj okolnosťami, ktoré nastali po smrti poručiteľa
alebo skúmať existenciu vlastníckeho práva poručiteľa k okamihu jeho smrti.

11. Súd prvej inštancie zamietol žalobu pre nedostatok vecnej legitimácie vychádzajúc z názoru, že

stranousporuvkonaníourčeniepredmetudedičstvamajúdedičiapostavenienerozlučnýchspoločníkov
s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo/178/2006, sp.
zn. 3Cdo/131/1999 publikované pod R 65/2003. Rozhodnutia NS SR, na ktoré poukazoval súd prvej
inštancie vychádzali z textu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ktorý v § 91 ods. 2
upravoval nerozlučné spoločenstvo účastníkov konania. Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016

rozlišuje medzi nerozlučným spoločenstvom a núteným spoločenstvom. Nerozlučné spoločenstvo podľa
§ 77 ods. 1 C. s. p. je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa
rozsudokmusívzťahovaťnakaždého,ktovystupujeakožalobcaalebožalovaný;procesnýúkonjedného
z nich platí i pre ostatných. Nútené spoločenstvo je také procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný
predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Dôsledkom nesplnenia

podmienky účasti všetkých subjektov núteného spoločenstva je podľa § 78 ods. 2 zamietnutie žaloby.
Nevyhnutnosť zamietnutia žaloby v prípade, ak sa sporu o určenie predmetu dedičstva nezúčastnia
všetci dedičia, vyplýva zo znenia § 77 ods. 1 C. s. p. (ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že
sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný) a z judikatúry
najvyšších súdnych autorít, rozsudku NS SR sp. zn. 3Cdo/131/99 (R 65/2003), uznesenia NS SR sp.

zn. 8Cdo/94/2018, v ktorom najvyšší súd vysvetlil, že nie je podstatné, či spor o určenie predmetu
dedičstva je vyvolaný dedičským konaním, podstatné je, že až do vyporiadania dedičstva ohľadom veci,
ktorá sa má určiť do dedičstva po poručiteľovi, treba všetkých dedičov považovať za vlastníkov tejto
veci a teda títo musia mať v konaní postavenie nerozlučných spoločníkov. Najvyšší súd v zátvorkepoznamenal, že za účinnosti Civilného sporového poriadku už ide o nútené procesné spoločenstvo
podľa § 78 C. s. p., avšak Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. III. ÚS 93/2019, ktorým
rozhodol o sťažnosti proti uzneseniu NS SR sp. zn. 8Cdo/94/2018 jednoznačne uzavrel, že v spore

o určenie predmetu dedičstva sú dedičia v čase smrti poručiteľa oprávnení voči iným osobám spoločne
a nerozdielne, majú teda postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov. Účastníkmi konania musia byť všetci
do úvahy prichádzajúci dedičia, pretože rozhodnutie v danej veci sa vzťahuje na každého z nich. Ak súd
prvej inštancie zamietol žalobu pre nedostatok vecnej legitimácie, že sa konania o určenie predmetu
dedičstva nezúčastnili všetci, ktorých účasť sa v konaní vyžadovala, na právne posúdenie veci aplikoval

ustanovenie § 77 C. s. p., i keď výslovne znenie tohto zákonného ustanovenia v rozhodnutí neuviedol.
Odvolací súd nevyzval strany sporu podľa § 382 C. s. p. na vyjadrenie k aplikácii ustanovenia § 77
Civilného sporového poriadku z dôvodu, že toto ustanovenie v doterajšom rozhodovaní použité bolo.
Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/80/2019 z 25.02.2021 „pokiaľ
strana sporu sama v niektorom zo svojich vyjadrení navrhne aplikáciu ustanovení nejakého právneho
predpisu a toto vyjadrenie je zaslané na vyjadrenie druhej strane sporu, nemá odvolací súd povinnosť

vyzývať strany sporu na vyjadrenie sa k jeho prípadnej aplikácii. Právnym predpisom (alebo aj zákonným
ustanovením), ktorý pri doterajšom rozhodovaní nebol použitý, je právny predpis (zákonné ustanovenie),
o ktorého výklad a použitie nežiadala v priebehu konania žiadna zo sporových strán.“.

12. Žalovaní už na pojednávaní dňa 24.01.2023 vzniesli námietku nedostatku vecnej legitimácie

s poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 93/2019 a rozhodnutie
NS SR sp. zn. 3Cdo/131/99, k otázke nerozlučného spoločenstva v tomto spore sa žalobca vyjadroval
na pojednávaní dňa 05.05.2023, k procesnému spoločenstvu v spore o určenie predmetu dedičstva sa
vyjadroval žalobca v odvolaní, žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu, žalobca opätovne v stanovisku
zo 07.10.2024 a žalovaní znovu vo vyjadrení z 03.12.2024. Strany sporu tak mali opakovane možnosť

vyjadriť sa k otázke účastenstva v tomto konaní a jeho dôsledkom na prejednávanú vec.

13. Povinnosťou súdu podľa článku 2 ods. 2 Civilného sporového poriadku je rozhodovať spory v súlade
s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Za
najvyššiesúdneautorityvSlovenskejrepublikejepotrebnépovažovaťNajvyššísúdSlovenskejrepubliky

a Ústavný súd Slovenskej republiky. Čo sa považuje za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu
je vysvetlené v uznesení NS SR sp. zn. 6Cdo/29/2017 (R 71/2018). Najvyšší súd Slovenskej republiky
opakovane vo viacerých rozhodnutiach zaujal zhodný názor, že ak poručiteľ zanechal viac dedičov, títo
sú až do právoplatného rozhodnutia súdu o vyporiadaní dedičstva považovaní za vlastníkov celého
majetku patriaceho do dedičstva. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí alebo majetkových

práv patriacich do dedičstva sú oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne. Ich dedičský podiel
vyjadruje mieru, akou sa na týchto právach a povinnostiach navzájom podieľajú a majú postavenie
tzv. nerozlučných spoločníkov v zmysle § 91 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Ak sa konania
o dedičskom nároku k veci nezúčastnia všetci dedičia, ide o nedostatok vecnej legitimácie a žalobe
nie je možné vyhovieť (podľa uznesenia NS SR sp. zn. 4Cdo/120/2009). Na toto rozhodnutie a R

65/2003 nadviazali ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu napr. sp. zn. 6Cdo/54/2017 z 28. marca 2018,
vktoromzotrvaldovolacísúdnanázore,ževsporovomkonaníourčeniepredmetudedičstvamajúvšetci
dedičia postavenie nerozlučných spoločníkov podľa § 91 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a ak sa
takéhoto konania nezúčastnili všetci nerozluční spoločníci, nemôže byť návrhu vyhovené pre nedostatok
vecnej legitimácie. Právny záver prezentovaný žalobcom, že povinnosť označiť za strany sporu všetkých

potenciálnych dedičov poručiteľa vzniká len v prípade, ak je žalobcom dedič podľa § 473 ods. 1
Občianskeho zákonníka, nie aj v prípade, ak je žalobcom ďalší potomok poručiteľa, napr. vo 4. rade ako
je to v prípade žalobcu, pre ktorého je príliš zaťažujúce dohľadať všetkých dedičov nie je správny. Názor
žalobcu vyvracia napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 234/2016 zo 17.
marca 2016, ktorým bola odmietnutá sťažnosť proti rozhodnutiu Krajského súdu v Prešove aplikujúceho

na prejednávanú vec judikát R 65/2003, proti ktorému sťažovatelia namietali, že ich súd „nútil do
postavenia nerozlučných spoločníkov“ tým, že požadoval, aby účastníkom konania boli „všetci dedičia,
resp. právni nástupcovia po zomrelých dedičoch“, čím im bolo upreté právo vlastniť majetok, o ktorý
majú záujem. Krajský súd v napadnutom rozhodnutí argumentoval, že nebol správne určený okruh
účastníkov konania vo vzťahu ku všetkým dedičom, ktorí mali byť účastníkmi konania o určenie, že vec

patrí do dedičstva, preto nebolo možné žalobe o určenie dedičského práva, resp. o určenie vlastníctva
poručiteľov ku dňu smrti vyhovieť, pretože vo vzťahu k vecnej legitimácii vyplývajúcej z hmotného
právanebolisplnenézákonnépodmienky.Žalobcoviavkonaníneoznačiliostatnýchprávnychnástupcov
po prípadne zomrelých dedičoch po poručiteľoch ako účastníkov konania. Právny názor vyslovenýKrajským súdom v Prešove vyhodnotil Ústavný súd SR ako konzistentný s ustálenou rozhodovacou
praxou všeobecných súdov v danej otázke.

14. Aktuálnosť záverov o vecnej legitimácii v spore o určenie predmetu dedičstva potvrdzuje aj rozsudok
NS SR sp. zn. 5Cdo/27/2024 zo 17.12.2024, ktorým bolo zamietnuté dovolanie proti rozsudku Krajského
súdu v Prešove vo veci určenia, že konkrétne nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi, v ktorom
najvyšší súd zopakoval s poukazom na predchádzajúce rozhodnutia dovolacieho súdu a Ústavného
súdu Slovenskej republiky právny záver, že v spore o určenie predmetu dedičstva sú dedičia v čase smrti

poručiteľa oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne, preto majú postavenie tzv. nerozlučných
spoločníkov, preto účastníkmi konania musia byť všetci do úvahy prichádzajúci dedičia.

15.Odvolacísúduzatvára,žeprávneposúdenievecisúdomprvejinštanciezhľadiskanedostatkuvecnej
legitimácie a nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení práve pre nesprávne
určený okruh strán sporu bolo správne. Pre zamietnutie žaloby postačovalo zistenie o nedostatku

vecnej legitimácie. Ak uvedenú vadu žalobca v priebehu konania na súde prvej inštancie neodstránil
napriek opakovaným námietkám zo strany žalovaných, výsledok sporu nemohlo ovplyvniť ani ďalšie
dokazovanie navrhnuté žalobcom a nevykonané súdom prvej inštancie, keď ku dňu jeho rozhodnutia
napadnutým rozsudkom stav nedostatku vecnej legitimácie pretrvával. Žalobca potvrdil, že po dedičskej
línii odvodenej od F. A. (J.) až po jeho osobu existujú viacerí dedičia, ktorých za stranu sporu neoznačil

vychádzajúc z názoru, že postačí, ak o určení, že nehnuteľnosti patria do dedičstva rozhodne súd na
jeho návrh a potenciálnych dedičov vyhľadá dedičský súd. Tento názor žalobcu neobstojí a keď náprava
v odvolacom konaní možná nie je vzhľadom na nemožnosť pristúpenia ďalších subjektov do konania
v odvolacom konaní (§ 378 ods. 2 C. s. p.), nepovažoval odvolací súd za potrebné podrobnejšie sa
zaoberať otázkou, či žalobcom predložené listiny preukazujú dedičskú líniu po poručiteľovi F. A. (J.).

Pre rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo postačujúce vyjadrenie žalobcu, že po poručiteľovi F. A. (J.)
existujú ďalší potenciálni dedičia a pravdivosť tohto vyjadrenia je potvrdená spisom Okresného súdu
Zvolen sp. zn. 17D/55/2022, obsahom ktorého súd prvej inštancie podľa zápisnice o pojednávaní zo
04.06.2024 dokazovanie vykonal.

16. Súd prvej inštancie správne rozhodol o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovaným náhradu trov
prvoinštančného konania podľa § 255 ods. 1 C. s. p. vzhľadom na ich úspech v konaní.

17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté taktiež v súlade so zásadou úspechu v konaní. Po
potvrdení rozsudku súdu prvej inštancie sú úspešnými stranami odvolacieho konania žalovaní, ktorým

podľa § 255 ods. 1 C. s. p. vznikol voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konaniavplnomrozsahu.Ovýšketrovodvolaciehokonaniabuderozhodovaťsúdprvejinštancie,ztohto
dôvodu je povinnosť žalobcu nahradiť žalovaným trovy odvolacieho konania viazaná na právoplatnosť
rozhodnutia o výške náhrady trov odvolacieho konania.

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis
(§ 127 ods. 1 C. s. p.).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou
o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C. s. p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej

pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C. s. p.).

Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 C. s. p., resp. dovolanie má vady podľa § 429 C. s. p. napriek
riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 C. s. p. v odvolacom konaní, resp. napriek
výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch

neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e) C. s. p. v spojení s §
436 ods. 1 C. s. p.).