Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 9, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/136/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2225200726
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2225200726.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.
Ľubomíra Bundzela a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. B. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Dunajská
Streda, Ádorská 850/41, Dunajská Streda, dieťa matky C. A. A., D. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C. D. XXX/X, E., t.č. bytom F. XX, G., zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária Prachová &

Pobijak, s.r.o. so sídlom Pribinova 20, Bratislava, IČO: 50 491 300, a otca H. A., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. D. XXX/X, E., zastúpeného JUDr. Jurajom Czirfuszom, advokátom so sídlom Hlavná 48,
Dunajská Streda, v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky
proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 15P/26/2025 – 32 zo dňa 03.04.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením zo dňa 03.04.2025 súd prvej inštancie na návrh matky nariadil neodkladné opatrenie,
ktorým zaviazal otca povinnosťou platiť výživné na maloletého A. B. A. v nevyhnutnej miere vo výške
250,- eur mesačne, vždy do 15. dňa aktuálneho kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky, počnúc
vykonateľnosťoutohtouznesenia aždoprávoplatnéhoskončeniakonaniaorozvodmanželstvaaúpravu

výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode (výrok I.), v prevyšujúcej
časti návrh matky zamietol (výrok II.) a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal
(výrok III.).

2. Podľa odôvodnenia rozhodnutia sa matka maloletého návrhom domáhala nariadenia neodkladného
opatrenia, ktorým by súd otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého A. B. sumou 2.490,-eur

mesačne až do právoplatného rozhodnutia súdu o rozvode manželstva a úprave výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode.
Matkasvojnávrhzdôvodnilatým,žeotecúmyselnezhoršujejejživotnúsituáciu,nakoľkojejzrušilprístup
k spoločnému účtu, vyhodil ju z rodinného domu, zobral jej bez dôvodu užívanie osobného automobilu,
aby tak mohol zneužiť jej postavenie ako slabšej strany, ktorú sa vehementne snaží dostať do stavu
tiesne, a nebyť priateľov a rodiny matky, ktorí sa ju snažia podporovať, preklenúť toto neospravedlniteľné

správanie otca, by bola matka a tak aj ich spoločný maloletý syn A. v životnej tiesni. Aktuálne je maloletý
A. vo faktickej starostlivosti matky a maloletá I. vo faktickej starostlivosti otca. Matka v návrhu vyčíslila
výdavky na maloletého A. nasledovne: na bývanie: 1.980,- eur a 2.080,- eur (podľa zmluvy od decembra
2024), na školské potreby: 50,- eur, na lieky: 200,- eur, na oblečenie: 500,- eur, na krúžky: 500,- eur,
na stravu: 1.000,- eur, na cestovné: 200,- eur, na drogériu: 100,- eur, na športové potreby: 100,- eur, na
voľnočasové aktivity: 250,- eur, čo spolu predstavuje sumu 4.980,- eur mesačne.3. Súd prvého stupňa konštatoval, okrem iného, že na Okresnom súde Dunajská Streda bol dňa
29.11.2023 podaný návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas
po rozvode, ktorý podal otec maloletých. Konanie prebieha na súde pod sp.zn. 15P/191/2023.

Uznesením zo dňa 27.02.2024 č. k. 15P/196/2023-210 bolo na návrh matky a čiastočne aj ex offo
nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd maloletého A. dočasne zveril do osobnej starostlivosti
matky, a upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým A. v nepárnom
kalendárnom týždni v roku a to v čase od soboty od 10:00 hod. do nedele do 17:00 hod., s tým, že
otec maloletého prevezme v mieste bydliska matky a po ukončení styku maloletého odovzdá matke

v mieste bydliska matky, a to až právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu
rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode. Uvedeným uznesením
súd nariadil neodkladné opatrenie aj vo vzťahu k maloletej I. a to tak, že maloletú I. dočasne zveril
do osobnej starostlivosti otca, a zároveň upravil styk matky s maloletou I. tak, že matka je oprávnená
stýkať sa s maloletou v párnom kalendárnom týždni v roku v utorok v čase od 15:00 hod. do 17:00
hod., v nepárnom kalendárnom týždni v roku v stredu v čase od 15:00 hod. do 17:00 hod. v priestoroch

nákupného centra Eurovea v Bratislave, s tým, že otec maloletú odovzdá matke v čase začatia styku
v priestoroch nákupného centra Eurovea v Bratislave a po ukončení styku matka odovzdá maloletú
otcovi na rovnakom mieste, a to až do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu
rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode. Predmetné uznesenie o
nariadení neodkladného opatrenia nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.03.2024.

Na Okresnom súde Dunajská Streda prebieha konanie na uloženie informačnej povinnosti otcovi, ktorý
návrh bol predostretý matkou v konaní sp. zn. 15P/196/2023. Súd uznesením zo dňa 12.04.2024, č.
k. 15P/191/2023-312 rozhodol o vylúčení veci o uloženie informačnej povinnosti otcovi na samostatné
konanie, vec je evidované pod sp.zn. 15P/62/2024.
Na Okresnom súde Dunajská Streda prebieha aj konanie o výkon rozhodnutia vedené pod sp.

zn. 15Em/1/2025, začaté na návrh matky zo dňa 09.01.2025. Matka navrhovala výkon rozhodnutia
Okresného súdu Dunajská Streda - uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia zo dňa 27.02.2024,
č.k. 15P/196/2023-210 v časti styku matky s maloletou I..

4. Súd dospel k záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia je čiastočne dôvodný,

nakoľko je potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania, a to tak, aby výživa maloletého
dieťaťa nebola ohrozená, a aby sa aj rodič, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, t.j. otec, finančne
podieľal na jeho výžive. Výživné súd určil v nevyhnutnej miere, pričom takto určené výživné je určené
len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, t.j. maloletého dieťaťa, nakoľko v
prípade nevyhnutnej miery ide o mieru, ktorá prispeje k zabezpečeniu základných potrieb dieťaťa.

Uviedol ďalej, že na návrh matky nebolo možné nariadiť otcovi povinnosť platiť výživné v takom rozsahu
ako navrhovala, ale ani v inom než určil súd, pretože v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia súd podrobne nepreskúmava odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a majetkové pomery
rodičov, môže len uložiť povinnému rodičovi, aby platil výživné v nevyhnutnej miere, pokiaľ tento rodič
buď výživné neplatí vôbec alebo platí výživné v takej výške, ktorá celkom zjavne nezodpovedá potrebám

dieťaťa.
Súd v tejto súvislosti vychádzal zo skutočnosti, že neodkladným opatrením určená suma výživného
môže reálne predstavovať základné výdavky na maloleté dieťa, a keďže matkine finančné prostriedky
nepostačujú na pokrytie týchto výdavkov, mal za to, že je v záujme zabezpečenia základných potrieb
maloletého, aby bola upravená vyživovacia povinnosť otca, keďže je zákonnou povinnosťou otca, ako

rodiča, podieľať sa na výžive maloletého a zabezpečovať jeho potreby. Podľa súdu matka žiadne
zo svojich tvrdení ohľadne výdavkov na maloletého vo výške 4 980 eur nepreukázala a súčasne
nebolo preukázané žiadne, ani potenciálne ohrozenie maloletého, ktoré by si nariadenie neodkladného
opatrenia v takom rozsahu výživného, ako žiadala matka, vyžadovalo.

5. Proti tomuto rozhodnutiu podala matka maloletého v zákonnej lehote odvolanie, viniac súd prvej
inštancie, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Namietala, že napadané rozhodnutie je veľmi všeobecné a súd sa len v minimálnom rozsahu venuje
konkrétnym skutočnostiam a okolnostiam, ktoré súvisia so situáciou maloletého a jeho potrieb, ktoré

majú byť zabezpečené. Súd sa v rámci celého odôvodnenia sústredil len na všeobecné princípy,
ktoré platia pri určovaní vyživovacej povinnosti a absolútne sa nezaoberal konkrétnymi skutočnosťami
vzťahujúcich sa na maloletého. Bez ďalšieho určil výživné vo výške 250 Eur mesačne, a to bez
akéhokoľvek odôvodnenia či úvahy, na základe čoho dospel práve k takejto sume. Matka mala za to,že nie je možné ani v prípade určovania výživného prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia
zovšeobecniť a zgeneralizovať sumu, ktorá by mala pokývať nevyhnutné výdavky každého 9-ročného
dieťaťa. V tejto súvislosti poukazovala na viaceré súvisiace rozhodnutia - Uznesenie Najvyššieho súdu

SR zo dňa 27.02.2019, sp. zn. 7Cdo/9/2019 a Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.10.2023, sp.
zn. 4CdoR/11/2023.
Odvolateľka poukazovala aj na skutočnosť, že súd mal za preukázané, že tohto času s maloletým žijú
v G. v byte, nájom ktorého sa mesačne pohybuje vo výške 1.850 Eur. Od decembra 2024 sa nájom zvýšil
na sumu 2080 Eur. Predmetný byt je prenajímaný spoločne navrhovateľkou a otcom maloletého. Ďalej

mal za preukázané z ostatných poručenských spisov, že rodičia maloletého mali vysokú životnú úroveň.
Výdavky na maloletého boli navrhovateľkou okrem iného ovplyvnené aj vyššie uvedeným a mala za to,
že nie je možné bezdôvodne takto razantne znížiť životnú úroveň maloletého, ktorého základe potreby
sa od tejto úrovne prirodzene odvíjajú. Výživné stanovené vo výške 250 Eur nepokrýva ani polovicu
pomernej časti nákladov maloletého na bývanie, ktoré je vo výške 520 Eur. Ide naviac o byt, ktorého
prenajímateľom je aj otec, ktorý sa na uhrádzaní nájmu mal spolupodieľať, no napriek výzvam matky

tak nerobí.
Matka ďalej uvádzala, že má na maloletého nadmerné výdavky na stravu, lieky a vitamíny. Maloletý
je alergik, alergiu má aj na potraviny, čo je finančne náročné. Maloletý je celoročným alergikom a má
zistené aj atopické ochorenie pokožky, na čo používa z času na čas aj lekárom predpísané krémy. Za
obdobie od novembra 2023 až do apríla 2025 otec prispel na výživu maloletého marginálnou sumou,

ktorá za toto celé obdobie nedosahuje ani len sumu dokopy 1200 eur a maloletému ani raz neprispel
na lieky, vitamíny alebo stravu.
Matka namietala aj nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia, keď súd napadnuté uznesenie
nedostatočne odôvodnil. Celú podstatnú časť odôvodnenia podľa jej názoru vybavil pár odsekmi, pričom
je právom strany sporu, aby bolo rozhodnutie presvedčivo odôvodnené. V tejto súvislosti uvádzala, že

v zmysle konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky jasne a jednoznačne odôvodnené rozhodnutie procesnej povahy tvorí súčasť základného
práva na súdnu ochranu (Nález Ústavného súdu SR zo dňa 13.03.2003 sp. zn. II. ÚS 6/2003),
súd má v odôvodnení rozhodnutia uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené (Nález
Ústavného súdu SR zo dňa 04.02.2009 sp. zn. I. ÚS 117/07), súd je povinný odôvodnenie formulovať

spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať
základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská (Nález Ústavného súdu SR zo dňa 12.06.2008 sp.
zn. I. ÚS 114/2008), pri odôvodňovaní rozhodnutia sa vyžaduje, aby súd nielen vyslovil záver, ale aj
vyložil úvahy, ktoré ho viedli k aplikácii zvolených predpisov (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa
29.07.2010 sp. zn. 2 M Cdo 7/2009). V ďalšom citovala aj z Rozsudku Európskeho súdu pre ľudské

práva zo 16. decembra 2002 vo veci Hadjanastssiou v. Grécko, z Nálezu Ústavného súdu SR z 1.3.2010
sp. zn. I. U S 327/2010 a z Nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 01.07.2010 sp. zn. III. U S 36/2010.
Odvolateľka navrhovala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a jej návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vyhovel v plnom rozsahu.

6.Otecmaloletéhovosvojompísomnomvyjadreníkodvolaniumatkypoukazovalnapriebehzamestnaní
matky, ako aj na stratové podnikanie ohľadom galérie. Popisoval kúpu bytov v roku 2020 a uvádzal, že
s matkou a s maloletými deťmi 6 rokov žili striedavo medzi G. a E. a kvôli tomu si zaobstarali byt v G..
Neskôr kvôli komfortu detí otec našiel väčší byt v G., aby deti mohli mať samostatné izby. Keď sa mu
podarilo vybaviť si väčší podnájom a došlo k podpisu nájomnej zmluvy, vzťahy medzi maloletou a jej

matkou sa naštrbili až tak, že I. chcela zostať s otcom a presťahovala sa k nemu do rodinného domu
do E. a maloletý A. zostal so svojou matkou v byte v G.. Zo začiatku otec ešte uhrádzal nájomné za
byt, ale následný útočný prístup matky k jej dcére natoľko vyhrotil situáciu, že už bolo nemožné, aby
naďalej uhrádzal nájomné.
Nie je pravdou, že úmyselne zhoršuje životnú situáciu matky, alebo maloletého. V mesiaci október roku

2023 preúčtoval na bankový účet matky sumu 30.000 Eur, čo podľa jej udania v mesiaci január minula,
pričom v tom mesiaci jej ešte uhrádzal nájomné za byt, poplatky s užívaním motorového vozidla, mala od
neho benzínovú kartu, ako aj telefónny paušál, pričom paušál do dnešného dňa platí on. Za nepravdivé
označil, že by sa o maloletého nestaral a neprispieval na jeho výživu. Uvádzal, že keď mu matka dá
vedieť, že by maloletému bolo potrebné niečo zaplatiť, tak to zaplatí, rovnako mu kupuje ošatenie,

potraviny, spoločne varia a robia rôzne voľno časové aktivity. Maloletý nechodí na žiadne športové
krúžky alebo voľnočasové aktivity, pretože navrhovateľka je lenivá a nechce ho na tieto nosiť. Otec
maloletého pred cca 2 mesiacmi zapísal na hodiny nemeckého jazyka, nakoľko podľa udania matky
ona nenašla žiadneho učiteľa. Maloletý tieto hodiny absolvuje online, hodiny mu platí otec a rovnako ajnákladyspojenésonlinekrúžkomšachu. Matkouuvádzanýstravovacímrežimnepovažujeza potrebný,
nakoľko maloletý sa stravuje riadne aj v školskej jedálni, ako aj v domácom prostredí. Keď sa maloletý
zdržiava u otca, varia spoločne, prípadne sa stravujú v reštauráciách a ešte nikdy z nijakého jedla nemal

problémy.
Otec poukázal aj na to, že výdavky na bývanie vo výške 1.980 – 2.080 Eur si matka uplatnila aj v konaní
o určení výživného na manželku, vedenom pod sp. zn. 5Pc/8/2025; a uviedol, že v tomto konaní matka
žiadala určiť výživné na manželku vo výške 5.000 Eur mesačne, pričom svoje výdavky vyčíslila vo výške
10.340 Eur. Výdavky v sume 4.980 Eur mesačne matka žiadnym spôsobom nepreukázala, má preto

za to, že súdom určené výživné v sume 250 Eur zodpovedá skutočným výdavkom, ktoré sú spojené
s výchovou 10 ročného dieťaťa. Navrhoval, aby odvolací súd prvostupňové rozhodnutie súdu v celom
rozsahu potvrdil.

7. K vyjadreniu otca sa vyjadrila matka tak, že otec generalizuje výdavky maloletého a neprihliada na
jeho individuálne osobné potreby vyplývajúce z jeho zdravotného stavu a životnej úrovne. Opätovne

poukazovala na skutočnosť, že maloletý má diagnostikovanú potravinovú alergiu na kazeín, čo si
vyžaduje špeciálnu diétu bez mliečnych výrobkov a niektorých druhov mäsa. Náhradné potraviny sú
výrazne drahšie, pričom navrhovateľka mu denne pripravuje kompletnú domácu stravu, keďže bežné
jedlá nemôže konzumovať. Okrem toho trpí viacerými celoročnými alergiami a atopickým ekzémom, čo
si vyžaduje pravidelné užívanie liekov, vitamínov, probiotík a špeciálnych dermatologických prípravkov

na každodennú dôkladnú starostlivosť o pokožku. Tieto špecifické potreby predstavujú dlhodobé a
pravidelné výdavky, ktoré presahujú bežné náklady na starostlivosť o dieťa, pričom suma 250 Eur
mesačne ich ani zďaleka nepokrýva.
Podľa názoru matky je nevyhnutné zohľadniť aj doterajšiu životnú úroveň maloletého, na ktorú bol
zvyknutý počas obdobia spoločného života rodičov. Maloletý by nemal byť vystavený zhoršeniu svojich

životných podmienok len preto, že rodičia ukončili partnerský vzťah. Záujem dieťaťa musí byť nadradený
osobným záujmom rodičov a výška výživného by mala odzrkadľovať nielen základné existenčné potreby
dieťaťa, ale aj kultúrne, spoločenské a vzdelávacie potreby, ktoré súvisia s jeho doterajším vývojom.
Vzhľadom na tieto objektívne okolnosti je neudržateľné a v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa,
aby došlo k náhlemu a neodôvodnenému zníženiu životnej úrovne maloletého, na ktorú bol dlhodobo

zvyknutý. Matka zastáva názor, že otec by mal prispievať na výživu maloletého v primeranej sume
zodpovedajúcej jeho potrebám tak, aby mal zabezpečený riadny a ničím nerušený vývoj, aby bolo
zabezpečené jeho riadne materiálne a zdravotné zázemie. Výška výživného by mala zodpovedať
reálnym potrebám maloletého, pričom tieto potreby nie sú obmedzené len na základné výdavky, ako
je strava alebo oblečenie, ale zahŕňajú aj náklady spojené s bývaním, zdravotnou starostlivosťou,

vzdelávaním, záujmovou činnosťou a individuálnymi okolnosťami dieťaťa.

8. K vyjadreniu matky sa opätovne vyjadril otec, ktorý tvrdenia matky ohľadne mesačných výdavkov na
maloletého označil za zveličujúce a neadekvátne. Nie je pravdou podľa neho pravdou, že bagatelizuje
zdravotné problémy maloletého, pravdou je, že maloletý je alergický, ale alergie, ktoré sú prítomné u

maloletého, sú bežné. Matkou uvádzaný stravovací režim nie je potrebný, nakoľko maloletý sa stravuje
riadne aj v školskej jedálni, ako aj v domácom prostredí. On, rovnako ako matka, má povinnosť platiť
nájomné za byt, ktorý užíva, musí platiť aj režijné náklady na rodinnom dome a na dvoch ďalších bytoch.
Zotrval na svojom predošlom vyjadrení a návrhu.

9. Odvolací súd za splnenia procesných podmienok prejednal vec bez nariadenia pojednávania,
oboznámil sa s obsahom spisového materiálu a po preskúmaní rozhodnutia a postupu súdu prvého
stupňa bez viazanosti odvolacími dôvodmi ( § 66 Civilného mimosporového poriadku ) dospel k záveru
o nedôvodnosti odvolania matky maloletého.

10. Podľa § 2 ods. 1 CMP (Civilný mimosporový poriadok, zákon č. 161/2015 Z. z.), na konania podľa
tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

Podľa § 324 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok, zákon č. 160/2015 Z. z.), pred začatím konania,
počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 62 ods. 1, 2 ZoR (Zákon o rodine, zákon č. 36/2005) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

11. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje

opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie, resp. okolnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného
opatrenia v konaní bez návrhu účastníka konania. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových
okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom

neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu (podobne Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).
Predpokladomprenariadenieneodkladnéhoopatreniapodľa§366CMP,ktorýmsúdpovinnémurodičovi
nariadi platiť výživné v nevyhnutnej miere, je existencia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu podľa
§ 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorú si povinný rodič napriek svojím pomerom v dostatočnom rozsahu

(či vôbec) neplní, a zároveň procesný základ spočívajúci v potrebe okamžitej úpravy pomerov podľa §
325 ods. 1 CSP.
Účel a podmienky nariadenia neodkladného opatrenia v konečnom dôsledku ozrejmil už súd prvého
stupňavodôvodneníodvolanímnapadnutéhouznesenia,pretoichodvolacísúdnepovažujezapotrebné
opakovať na tomto mieste.

12. Odvolací súd, v rozpore s právnym názorom odvolateľky, nezistil také obsahové nedostatky
rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré by odôvodňovali záver o porušení procesných práv účastníčky
konania s následkom zrušenia rozhodnutia. Určitá všeobecnosť odôvodnenia rozhodnutia je tu
prirodzená vzhľadom na skutočnosť, že v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd

dokazovanie vo vzťahu k preukázaniu reálnych nákladov na výživu a výchovu maloletého dieťaťa, ako aj
nákladov jeho rodičov a ich osobných, príjmových, majetkových či iných pomerov spravidla nevykonáva,
a v danom prípade matka na svoje tvrdenia s návrhom ani žiadne relevantné dôkazy nepredložila
( s výnimkou zmluvy o podnájme nehnuteľnosti a súvisiacich platbách ).
Aj v súvislosti s touto skutočnosťou ( nedokladovaním tvrdených výdavkov ) nemal odvolací súd

dôvod nestotožniť sa so závermi súdu prvého stupňa, najmä za situácie, keď matka nevysvetlila a ani
nespomenula zdroj svojich príjmov umožňujúci jej doposiaľ vynakladať nie len deklarované náklady
na maloletého, ale aj náklady na uspokojovanie jej vlastných potrieb, nemalé, ako možno z okolností
prípadu predpokladať. Podľa predložených dokladov ( konkrétne predžalobných výziev súvisiacich
s úhradou nájomného ) matka naďalej vykonáva platby za nadštandardné bývanie vo výške cca 2000

eur mesačne, z čoho možno usudzovať, že určitými finančnými prostriedkami disponuje, predpoklad
čoho do istej miery spochybňuje záver súdu o naplnení podmienok nariadenia neodkladného opatrenia
– ohrozenia výchovy či výživy maloletého.
Odvolací súd však nemá záujem a nevidí ani dôvod na základe vlastného opravného prostriedku matky
postaveniemaloletéhoA.B.zhoršovaťnepriznanímanivýživnéhovovýške250eurmesačnestanovenej

súdom prvého stupňa ( ktorý rovnako konštatoval nepreukázanie ani potenciálneho ohrozenia
maloletého ), ktoré výživné z pohľadu deklarovaných nákladov na maloletého je síce minimálnym, ale
v podmienkach Slovenskej republiky predstavuje bežné výživné priznávané rovesníkom maloletého.
Hoci pripúšťa, že nevyhnutné výživné v zmysle § 366 CMP určené na uhrádzanie základnýchnevyhnutných životných nákladov dieťaťa nie je štandardizované a, rovnako ako „bežné“ výživné,
zohľadňuje individuálne okolnosti prípadu, na dôslednejšie preukazovanie ktorých v tomto konaní nie
je priestor, na strane druhej musí zohľadniť aj skutočnosť, že pojmy ako nadštandard či luxus najlepšie

vystihujú to, na úhradu čoho toto výživné určené nie je.
V neposlednom rade, odvolací súd za už konštatovaného stavu dokazovania vo veci nemal dôvod
spochybňovať tvrdenia otca maloletého o jeho príjmoch a výdavkoch, pri zohľadnení aj skutočnosti,
že tento má vo svojej osobnej starostlivosti druhé – staršie dieťa rozvádzajúcich sa rodičov, na výživu
a výchovu ktorého nepochybne taktiež vynakladá nemalé finančné prostriedky, a že určité prostriedky

vynakladá aj na výchovu a výživu maloletého A. B., hoci tieto matka označila za minimálne.

13. Vychádzajúc z týchto záverov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 52 CMP.

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).