Uznesenie – Konkurz ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 21, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42CoKR/18/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1324203221
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:1324203221.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam
Boborovej Sninskej, členiek senátu JUDr. Andrey Gindlovej, a JUDr. Ľubice Mojžišovej v právnej veci
začatého konkurzného konania na majetok dlžníka Bantom s.r.o., so sídlom Galvaniho 15/A, 821 04
Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 607 383, zastúpený JUDr. Martinou Mrázovou, advokátkou
so sídlom Šoltésovej 20, 911 08 Bratislava, Habán & Partners, s. r. o., so sídlom Štúrova 23/11, 811

02 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 56 377 894 a Mgr. Tomáš Mikelka, advokát so sídlom
Vajnorská 55, 831 03 Bratislava, na návrh navrhovateľa – veriteľa: HANT BA, a.s., so sídlom Stará
Ivanská cesta 1/386, 821 04 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 328 375, zastúpený Advokátska
kancelária KZ partners, s. r. o., so sídlom Slnečná 4, 903 01 Senec, IČO: 47 236 477 a Advokátska
kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická 46, 911 40 Trenčín, IČO: 36 837 857, za
účasti pristúpeného veriteľa na základe rozhodnutia o pristúpení do konania veriteľa: REA-S s.r.o., so

sídlom Mostárenská 9, 977 56 Brezno, IČO: 36 059 099, veriteľa: Mgr. Iveta Majerová, miesto podnikania
Selčianska cesta 402/16, 976 11 Selce, IČO: 51 696 452, zastúpená Advokátska kancelária Chabadová,
s. r. o., so sídlom Pri starej prachárni 13, 831 04 Bratislava, IČO: 36 866 733, veriteľa: PRASTAV,
stavebno – obchodná spoločnosť, s.r.o., so sídlom Popradská 504/27, 059 52 Veľká Lomnica, IČO:
31 677 045, zastúpený KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Skuteckého 6,
974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 851 574, veriteľa: PROFIDRILL.SK, s.r.o., so sídlom Pri podkove 5,

054 01 Levoča, IČO: 31 691 951, zastúpený JUDr. František Buhla, advokát so sídlom Čajakova 5, 040
01 Košice, veriteľa: STAVRENT s.r.o., so sídlom ul. 29. augusta 24/1524, 974 01 Banská Bystrica, IČO:
47 064 404, veriteľa: IDOS SK s.r.o., so sídlom Osadná 2, 831 03 Bratislava – mestská časť Nové Mesto,
IČO: 36 762 202, zastúpený JUDr. Mgr. Andreou Pállovou, LL.M., advokátkou so sídlom Podzámska
2959/18A, 949 01 Nitra a veriteľa: E - GAS, spol. s r.o., so sídlom Stará cesta 265/17, 013 01 Teplička
nad Váhom, IČO: 31 637 841, o návrhu na vyhlásenie konkurzu, o odvolaní navrhovateľa – veriteľa:

HANT BA, a.s., so sídlom Stará Ivanská cesta 1/386, 821 04 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO:
36 328 375, veriteľa REA-S s.r.o., so sídlom Mostárenská 9, 977 56 Brezno, IČO: 36 059 099 a veriteľa
STAVRENT s.r.o., so sídlom ul. 29. augusta 24/1524, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 064 404 proti
uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 32K/16/2024-1223 zo dňa 03. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného súdu Nitra č. k. 32K/16/2024-1223 zo dňa 03. februára 2025 potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľa – veriteľa: HANT BA, a.s.,
so sídlom Stará Ivanská cesta 1/386, 821 04 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 328 375 (ďalej
len „Navrhovateľ“) na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka Bantom s.r.o., so sídlom Galvaniho
15/A, 821 04 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 607 383 (ďalej len „Dlžník“). V odôvodnení
uznesenia uviedol, že dňa 18.04.2024 bol na Mestský súd Bratislava III. podaný návrh Navrhovateľa
na vyhlásenie konkurzu na majetok Dlžníka. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že voči Dlžníkovi eviduje

neuhradenú pohľadávku z titulu vynaloženia nákladov spojených s obstaraním bankových záruk pre
Dlžníka. Pohľadávku uplatnil u Dlžníka faktúrou č. 20200797 na sumu vo výške 150 000 Eur bezDPH, t.j. v sume vo výške 180 000 Eur s DPH dňa 14.9.2020 s dátumom splatnosti dňa 14.10.2020.
Ku dňu 17.4.2024 bola celková výška pohľadávky 211 877,26 Eur, ktorá pozostáva z neuhradenej
istiny v sume 180 000 Eur a úrokov z omeškania v sume 31.877,26 Eur. Na zaplatenie pohľadávky

dlžníka vyzval. Navrhovateľ tiež poukázal na to, že voči Dlžníkovi majú pohľadávky viacerí veritelia, a
to spoločnosť REA- S s.r.o., so sídlom Mostárenská 9, Brezno 977 56, IČO 36 059 099, STAVRENT
s.r.o., so sídlom Bojnická 10, 831 04 Bratislava, IČO 47 064 404, A. B. C., D. E. XX, XXX XX B., F. G.,
narodený XX.XX.XXXX ISDS s. r. o., so sídlom Trenčianska 1279, Púchov 020 01, IČO 46 884 017.
S ohľadom na uvedené má Navrhovateľ za to, že v zmysle § 11 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze

a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“) je možné odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť Dlžníka.
2. Mestský súd Bratislava III vec postúpil Okresnému súdu Nitra dňa 27.06.2024 ako súdu kauzálne
príslušnému na prejednanie veci, s poukazom na ust. § 11, §196a ZKR, v spojení s ust. § 20a písm. c)
bod 2 zák. č. 8/2005 Z.z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
3. Okresný súd Nitra (v texte aj „konkurzný súd“) uznesením č. k. 32K/16/2024 - 62 zo 11. júla 2024,
právoplatným dňa 18.07.2024, rozhodol o začatí konkurzného konania na majetok dlžníka. Uznesenie

bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 137/2024 z 17.07.2024. Konkurzné konanie sa tak začalo
dňa 18.07.2024 (§ 199 ods. 9 ZKR v spojení s § 14 ods. 3 ZKR).
4. Uznesením č.k. 32K/16/2024-104 zo dňa 11.07.2024, právoplatným dňa 17.07.2024 konkurzný súd
v I. výroku podľa § 19 ods. 1 ZKR vyzval dlžníka, aby sa v lehote 20 dní od doručenia tohto uznesenia
vyjadril k podanému návrhu Navrhovateľa a aby osvedčil svoju platobnú schopnosť, a za tým účelom

aby predložil najmä tam uvedené listiny.
5. Dňa 18.07.2024 Dlžník doručil konkurznému súdu svoje vyjadrenie, v ktorom namietol aktívnu vecnú
legitimáciu Navrhovateľa s odôvodnením, že jeho pohľadávka zanikla započítaním dňa 28.06.2021,
za obdobie účtovného roka 2021 túto pohľadávku neeviduje a zápočet nebol zo strany Navrhovateľa
nikdy rozporovaný, či spochybňovaný, teda Navrhovateľ nie je jeho veriteľom. S ohľadom na uvedené

Dlžník uviedol, že návrh Navrhovateľa má byť zamietnutý pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie.
Pohľadávku Navrhovateľa označil za spornú a nakoľko nie je úlohou konkurzného súdu skúmať
právne dôvody vzniku spornej pohľadávky, pretože otázka preukázania spornej pohľadávky je vždy
predmetom samostatného sporového konania, návrh označil za nedôvodný. K tvrdeniu o doručení výzvy
Navrhovateľa na úhradu jeho pohľadávky voči Dlžníkovi zo dňa 24.11.2022 Dlžník uviedol, že dňa

13.12.2022 mu bola doručená zásielka Navrhovateľa, obsahom ktorej nie je výzva na plnenie.
6. Vo vzťahu k ďalším veriteľom označeným Navrhovateľom v podanom návrhu Dlžník uviedol, že
pohľadávku veriteľa REA-S, s.r.o., Brezno považuje za spornú, nakoľko na Mestskom súde Bratislava
III. je ohľadom tejto pohľadávky vedené konanie pod sp.zn. 83Cb/4/2024 a tiež voči tomuto veriteľovi
eviduje Dlžník pohľadávku v sume 74 526,93 Eur, ktorá je predmetom upomínacieho konania. Vo vzťahu

k Navrhovateľom označenému veriteľovi STAVRENT s.r.o., Bratislava Dlžník uviedol, že pohľadávku
tohto veriteľa neeviduje v zozname záväzkov ku dňu 12.07.2024, naopak voči tejto spoločnosti
eviduje pohľadávku v sume 1 314,53 Eur uplatnenú v upomínacom konaní. Vo vzťahu k pohľadávke
Navrhovateľom tvrdenej pohľadávke veriteľa A. B. C. Dlžník uviedol, že pohľadávka tohto veriteľ
je sporná, ide o pohľadávku v sume 2 314,80 Eur ako náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku

bývalého zamestnanca. O tejto pohľadávke je vedené konanie na Mestskom súde Bratislava IV. pod
sp. zn. 63Cpr/2/2023. Dlžník tiež eviduje voči tomuto zamestnancovi pohľadávku v sume 612,29 Eur
titulom zrážok zo mzdy, ktorá bola uplatnená rovnako v upomínacom konaní. K veriteľovi IDIS s.r.o.
Dlžník uviedol, že z auditu zo dňa 04.04.2024 vyplýva, že voči tejto spoločnosti neeviduje žiaden
záväzok, iba pohľadávku v sume 139 192,05 Eur, ktorá bola uplatnená v upomínacom konaní. Dlžník

uviedol, že neeviduje žiadnu nevysporiadanú pohľadávku voči ďalším údajným veriteľom označených
Navrhovateľom, nie je v úpadku, ani v platobnej neschopnosti, nakoľko disponuje dostatkom majetku
pre účely preukázania platobnej schopnosti, ak bude súdom vyzvaný (bod 23. odôvodnenia vydaného
Uznesenia OS Nitra v konaní 32K/16/2024 o začatí konkurzného konania na majetok Dlžníka zo dňa
11.07.2024). Návrh Navrhovateľa označil za špekulatívny v snahe paralyzovať činnosť Dlžníka v rámci

konkurenčného boja, čo nemôže požívať právnu ochranu. Vo vzťahu k preukázaniu platobnej schopnosti
Dlžník s poukazom na bod 23 uznesenia o začatí konkurzného konania na jeho majetok si vyhradil právo
podrobnejšie sa vyjadriť k platobnej schopnosti na základe doručenia výzvy súdu, ak bude potrebná
vzhľadom na preukázanie nedôvodnosti podaného návrhu na vyhlásenie konkurzu na právnom základe
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane navrhovateľa — veriteľa s poukazom na ust. § 11 ods. 3

ZKR. Vo vzťahu k svojim majetkovým pomerom dlžník pripojil poslednú účtovnú závierku (ďalej aj „ÚZ“) a
výkazyzarok2023,takakobolipodanépríslušnémusprávcovidane(FS).ZÚZzostavenejk31.12.2023
vyplýva, že hodnota majetku Dlžníka je 5 747 575,- Eur, finančný majetok má hodnotu 2 917 407,- Eur
a vlastné imanie 1 420 128,- Eur, z čoho podľa Dlžníka vyplýva, že disponuje dostatkom finančnýchzdrojov, ako aj majetku a spĺňa podmienky platobnej schopnosti. S poukazom na uvedené Dlžník dospel
k záveru, že osvedčil spornosť pohľadávky Navrhovateľa a ostatných Navrhovateľom označených
veriteľov a zároveň vylúčil svoj úpadok, preto nie sú splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu na

jeho majetok a navrhol návrh Navrhovateľa zamietnuť. Svoje tvrdenia Dlžník preukazoval priloženými
listinami, a to ponuka na využitie predkupného práva zo dňa 23.11.2022, potvrdenia o doručení, položky
zákazníka – detailné saldo, faktúra č. 20220100 na sumu 341 270,52 eura, návrh na vydanie platobného
rozkazu, faktúra č. 20220103 na sumu 116100,- eur, návrh na vydanie platobného rozkazu, faktúra č.
20230065 na sumu 22921,78 eura, návrh na vydanie platobného rozkazu, vyúčtovanie A. B. C., , návrh

na vydanie platobného rozkazu , evidencie pohľadávky v účtovníctve dlžníka, potvrdenia stavu záväzkov
a pohľadávok, uznesenie Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 63Cpr/2/2023-39 zo dňa 28.11.2023,
úprava Mestského súdu Bratislava III zo dňa 05.04.2024, započítanie vzájomných pohľadávok zo dňa
25.06.2021, účtovná závierka zostavená k 31.12.2023, splnomocnenie.
7. Vo vzťahu k preukázaniu svoje platobnej schopnosti Dlžník predložil dňa 09.08.2024 konkurznému
súdu listiny, a to podané trestné oznámenie spolu s prílohami, ktoré bolo podané na OR PZ, návrh na

vyhlásenie konkurzu zo dňa 17.04.2024, výpis z Obchodného vestníka č. 137/2024 zo dňa 17.07.2024,
online článok hospodárske noviny, plnomocenstvo zo dňa 04.07.2024 od A. H. I., trestné oznámenie
zo dňa 08.08.2024, uznesenie Okresného súdu Nitra sp. zn. 32K/16/2024-104 zo dňa 22.07.2024,
online článok hospodárske noviny, hlavná kniha CEDIS s.r.o., inventárny súpis peňažných prostriedkov
vedených na bankovom účte ku dňu účtovnej závierky k 17.07.2024, položky zákazníka – detailné saldo,

detailné saldo dodávateľa, účtovná závierka zostavená k 31.12.2023, plnomocenstvo zo dňa 04.07.2024
od CEDIS s.r.o., plnomocenstvo zo dňa 15.04.2024 od HANT BA, a.s., vyjadrenie k návrhu na vyhlásenie
konkurzu zo dňa 18.07.2024, plnomocenstvo zo dňa 17.07.2024, doručenka, započítanie vzájomných
pohľadávok jednostranným právnym úkonom zo dňa 25.06.2021, odsúhlasenie zostatku – návratka
zo dňa 16.03.2021, faktúra číslo 20210031, 20210032, 20210033, potvrdenie záväzkov a pohľadávok

zo dňa 20.12.2023 a zo dňa 14.04.2024, doručenka, ponuka na využitie predkupného práva zo dňa
23.11.2022, výzva na úhradu splatnej pohľadávky zo dňa 24.11.2022, email zo dňa 29.07.2024, výpoveď
zo dňa 26.07.2024, odpoveď na žiadosť o zjednanie nápravy zo dňa 25.07.2024, záznam z kontrolného
dňa stavby konaného dňa 25.07.2024.
8. Uznesením č.k. 32K/16/2024-470 zo dňa 02.09.2024 konkurzný súd pripustil do konania pristúpenie

veriteľa REA- S s.r.o., Brezno do konkurzného konania na tom základe, že eviduje voči dlžníkovi
pohľadávky v celkovej sume 342.175,68 Eur na základe vystavených faktúr, ktorých časť vo výške
279.175,69 Eur sú pohľadávky potvrdené audítorom o evidencii v účtovníctve a zostávajúca časť
pohľadávky tohto veriteľa v sume 62.999,99 Eur predstavuje neuhradené zádržné z faktúr vystavených
Dlžníkovi. K návrhu na pristúpenie do konkurzného konania predložil veriteľ súdu 12 faktúr, potvrdenie

audítora a predžalobnú upomienku zo dňa 18.08.2023. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
10.09.2024.
9. Uznesením č.k. 32K/16/2024-956 zo dňa 14.10.2024 konkurzný súd pripustil do konania pristúpenie
veriteľa Mgr. Iveta Majerová, s miestom podnikania Selce, na tom základe, že eviduje voči Dlžníkovi
pohľadávku v celkovej sume 2.437,50 Eur, na základe neuhradených faktúr vystavených na základe

Zmluvy o poskytovaní služieb č. 16/09/2020. Veriteľ uviedol, že pohľadávky sú potvrdené audítorom
a eviduje ich vo svojom účtovníctve, pričom časť tejto pohľadávky (na základe faktúry č. 20226 a č.
20227) si uplatňuje v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III, sp. zn. 66Cb/40/2023.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.10.2024.
10. Uznesením č.k. 32K/16/2024-559 zo dňa 13.09.2024 konkurzný súd pripustil do konania pristúpenie

veriteľa PRASTAV, stavebno – obchodná spoločnosť, s.r.o., Veľká Lomnica, na tom základe, že eviduje
vo svojom účtovníctve voči Dlžníkovi neuhradené pohľadávky v celkovej sume 15.391,97 Eur na tom
základe, že v zmysle objednávky Dlžníka č. 02/10/2022 vykonal pre Dlžníka stavebné práce na stavbe
„ČOV HUNCOVCE II. ETAPA“, za vykonanie ktorých Dlžníkovi vystavil faktúry: č. 2022068, vystavená
dňa 05.12.2022, splatná dňa 22.02.2023, vystavená na sumu 28.611,30 Eur, ktorá bola dlžníkom

uhradená dňa 22.03.2023 v časti, a to v sume 13.819,33 Eur a č. 2023005, vystavená dňa 17.01.2023,
splatná dňa 24.01.2023, vystavená na sumu 600,00 Eur. Veriteľ uviedol, že pohľadávky sú potvrdené
audítorom a eviduje ich vo svojom účtovníctve. K návrhu na pristúpenie do konkurzného konania
predložil veriteľ súdu listiny, a to Objednávka č. 02/10/2022 zo 07.10.2022, REKAPITULÁCIA STAVBY
ČOV Huncovce, z 03.10.2022, REKAPITULÁCIA OBJEKTOV STAVBY zo 17.10.2022, ROZPOČET,

Stavba: ČOV Huncovce, SO05 – SO 05 – Prístupová ..., z 02.03.2022, ROZPOČET, Stavba: ČOV
Huncovce, SO04 – SO 04 – Spevnené p... , z 02.03.2022, SEPA príkaz na úhradu z 21.03.2023, Faktúra
č. 2023005 zo 17.01.2023, FAKTÚRA č. 1/2023 z 16.01.2023, Faktúra č. 2022068 z 05.12.2022, Súpisvykonaných prác z 24.01.2023, plnomocenstvo z 09.01.202 a potvrdenie audítora zo dňa09.09.2024.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.09.2024.
11. Uznesením č.k. 32K/16/2024-515 zo dňa 09.09.2024 konkurzný súd pripustil do konania pristúpenie

veriteľa PROFIDRILL.SK, s.r.o., Levoča na to základe, že eviduje voči Dlžníkovi neuhradené pohľadávky
v celkovej sume 9.400,00 Eur na základe vystavených faktúr, ktoré eviduje vo svojom účtovníctve a
sú potvrdené audítorom. Ide o faktúry č. 2024006, vystavená dňa 26.02.2024, splatná dňa 26.03.2024
na sumu 4.752,00 Eur a č. 2024007, vystavená dňa 26.02.2024, splatná dňa 26.03.2024 na sumu
4.648,00 Eur. Veriteľ uviedol, že viac krát vyzval Dlžníka na úhradu splatných pohľadávok, pričom jeho

pohľadávka bola aj uplatnená na súde. Okresný súd Banská Bystrica dňa 05.06.2024 vydal platobný
rozkaz, ktorým uložil dlžníkovi zaplatiť veriteľovi sumu 9.400,00 Eur s príslušenstvom. Proti vydanému
platobnému rozkazu podal Dlžník odpor. K návrhu na pristúpenie do konkurzného konania predložil
veriteľ súdu listiny, a to Správu o zistených skutočnostiach Audítorskej spoločnosti PKF Slovensko s.r.o.,
zo dňa 22.08.2024, kniha vydaných faktúr za obdobie 01.01.2023 – 21.08.2024, zo dňa 21.08.2024,
plnomocenstvo z 28.05.2024, Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 5Up/1133/2024

z 05.06.2024, Faktúra č. 2024007 z 26.02.2024, Faktúra č. 2024006 z 26.02.2024 a Vyjadrenie žalobcu
k odporu žalovaného zo dňa 01.08.2024. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.09.2024.
12. Uznesením č.k. 32K/16/2024-519 zo dňa 09.09.2024 konkurzný súd pripustil do konania pristúpenie
veriteľa STAVRENT s.r.o., Bratislava (t.č. Banská Bystrica) na to základe, že eviduje vo svojom
účtovníctve voči Dlžníkovi neuhradené pohľadávky v celkovej sume 21.607,25 Eur, ktoré pozostávajú

z neuhradených faktúr č. 2022030, vystavená dňa 12.12.2022, splatná dňa 12.01.2023 na sumu
57.673,83EurbezDPH,sozostatkomneuhradenejsumy20.037,20Eurafaktúryč.2022025,vystavená
dňa 02.11.2022, splatná dňa 01.12.2022 na sumu 38.478,89 Eur bez DPH, so zostatkom neuhradenej
sumy 1.570,05 Eur. Veriteľ uviedol, že pohľadávky sú potvrdené audítorom a eviduje ich vo svojom
účtovníctve. K návrhu na pristúpenie do konkurzného konania predložil veriteľ súdu listiny, a to

Vyjadrenie nesúhlasu vyúčtovania diela, z 20.06.2023, Podací lístok na doporučený list, z 20.06.2023,
Faktúra č. 2022025 z 02.11.2022, Faktúra č. 2022030 z 12.12.2022, Opravná faktúra č. 230200001
z 06.04.2023 a potvrdenie audítora. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.09.2024.
13. Navrhovateľ v rámci konania predložil konkurznému súdu trestné oznámenie zo dňa 21.08.2024.
K vyjadrenie Dlžníka uviedol, že v minulosti bol obchodným partnerom Dlžníka, ktorý sa od roku

2023 postupne zbavuje svojho majetku. Vo vzťahu k námietke jeho pohľadávky uviedol, že sporná
je práve pohľadávka Dlžníka, ktorý započítaním svojej pohľadávky de facto uznal svoj záväzok voči
Navrhovateľovi. K vyjadreniu priložil negatívnu referenciu od mesta Senec, Veľký Biel, od Univerzitnej
nemocnice Bratislava, vrátenie zápočtu a faktúr dlžníka a email zo dňa 25.06.2021.
14.Dlžníkvosvojomvyjadrenízodňa02.09.2024poukázalnarozhodnutieMestskéhosúduBratislavaIII

spisová značka 21K/22/2024, ktorým súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti
Consulting CED s.r.o. podaný spoločnosťou HANT BA, a s.. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že
účelom konkurzného konania nie je zisťovanie existencie sporných pohľadávok, ale dokazovanie sa
vedie len v súvislosti s posúdením splnenia hmotnoprávnych podmienok pre vedenie konkurzného
konania. Otázka preukázania alebo nepreukázania spornej pohľadávky musí byť vždy predmetom

samostatného sporového konania, pričom konkurzný súd nemôže viesť v rámci konkurzného konania
dokazovanie ohľadom preukázania právneho základu či výšky pohľadávky, ktorej spornosť sa namieta.
Dlžník vyslovil presvedčenie, že preukázal spornosť pohľadávok veriteľov, čo má za následok, že
konkurzný súd na ne prihliadať nemôže. Absencia nespornej pohľadávky veriteľa má za následok
nedostatok hmotnoprávnej aktívnej legitimácie. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej

republiky zo dňa 18. júna 2014 sp.zn. II. ÚS 300/2014 a uviedol, že ani jeden z predmetných veriteľov
nedisponuje pohľadávkou osvedčenou do takej miery, že o nej nemožno pochybovať. Vo vzťahu k
pohľadávke veritelia PROFIDRILL, s.r.o. Dlžník uviedol, že ide o pohľadávku, ktorá je predmetom
upomínacieho konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica sp.zn. 5Up/1133/2024, v rámci
ktorého Dlžník podal odpor proti vydanému platobnému rozkazu (konanie vedené na Mestrkom súde

Bratislava III, sp. zn. 64Cb/109/2024). Vo vzťahu k pohľadávke veriteľa PRASTAV, stavebno - obchodná
spoločnosť s.r.o. Dlžník uviedol, že ide o pohľadávky, z ktorých jedna zanikla titulom jednostranného
zápočtu, to pohľadávka vyplývajúca z faktúry číslo 2022068 a faktúra číslo 2023005 zo dňa 17.01.2024
bola spoločnosti PRASTAV, stavebno - obchodná spoločnosť s.r.o. vrátená listom číslo 49/01/2022
zo dňa 18.01.2024 z dôvodu neuznania faktúry čo do dôvodu a výšky. K pohľadávkam spoločnosti

STAVRENT s.r.o. vyplývajúcim z faktúry č. 2022025 a č. 2022030 Dlžník uviedol, že tieto zanikli
titulom jednostranného vzájomného zápočtu. Dlžník má za to, že uvedené pohľadávky sú sporné, preto
konkurzný súd na ne v zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 písm. c) ZKR neprihliada. Dlžník tiež uviedol, že v
prípadeaksaopohľadávke,nazákladektorejsaveriteľdomáhavyhláseniakonkurzunamajetokdlžníkaa vyhlasuje pohľadávku za nespornú vedie civilné súdne konanie, ktorého predmetom je pohľadávka, je
nespochybniteľné, že veriteľ takejto pohľadávky musel mať o jej spornosti vedomosť, a teda si musel byť
aj vedomý, že návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka nemôže byť úspešný. Rovnaký záver

dlžník zastáva aj pre prípade pohľadávok, ktoré zanikli titulom zápočtu a ktoré neboli zo strany veriteľov
rozporované po značne dlhý čas, a to až do podania návrhu na vyhlásenie konkurzu. Zotrval na tom, že
ide o snahu Navrhovateľa poškodiť Dlžníka a vzhľadom na nesplnenie zákonných podmienok navrhol
návrh na vyhlásenie konkurzu zamietnuť pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie Navrhovateľa.
15. Uznesením č. k. 32K/16/2024-880 zo dňa 09.10.2024 konkurzný súd omietol návrh veriteľa A. B.

C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XX, XXX XX B. na pristúpenie do konkurzného konania. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 09.10.2024.
16. Uznesením č. k. 32K/16/2024-979 zo dňa 24.10.2024 konkurzný súd zastavil konanie o návrhu
na pristúpenie veriteľa DOPRAVOPROJEKT, a.s., so sídlom Kominárska 141/2,4, 832 03 Bratislava
– mestská časť Nové Mesto, IČO: 31 322 000 do konkurzného konania. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 31.10.2024.

17. Uznesením č. k. 32K/16/2024-950 zo dňa 14.10.2024 konkurzný súd odmietol návrh navrhovateľa
E-GAS, spol. s r.o., so sídlom Stará cesta 265/17 013 01 Teplička nad Váhom, IČO: 31 637 841 na
pristúpenie veriteľa do konkurzného konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.10.2024.
18. Uznesením č. k. 32K/16/2024-975 zo dňa 24.10.2024 konkurzný súd zastavil konanie o návrhu na
pristúpenie veriteľa HESTA, spol. s r.o., so sídlom Jilemnického 8770/3D, 080 01 Prešov, IČO: 31 678

572 do konkurzného konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.10.2024.
19. Dlžník vo svojom vyjadrení z 13.09.2024 de facto zopakoval svoje tvrdenia ohľadom spornosti
pohľadávok spoločnosti PROFIDRILL A STAVRENT. Vo vyjadrení zo dňa 16.09.2024 poukázal na
to, že spoločnosť REA-S s.r.o. podala návrh na pristúpenie do konkurzného konania z dôvodu, že
eviduje v účtovníctve pohľadávky vo výške 279 175,69 Eur pozostávajúcej zo zostatkov neuhradených

faktúr, a to vo výške 17 082,88 Eur (z faktúry č. FVS-2022-113-000141), vo výške 435,01 Eur (z
faktúry č. FVS-2022-116-000053), vo výške 254 421,67 Eur (z faktúry č. FVS-2022-113-000235)
a zostatok pohľadávky vo výške 7 236,13 Eur (z faktúry č. FVS-2022-113-000239). Neuhradené
zostatky pohľadávok spoločnosť REA-S s.r.o. uplatnila v súdnom konaní, ktoré je vedené na Mestskom
súde Bratislava III, sp. zn. 83Cb/4/2024. Faktúru č. FVS-2022-113-000235 na sumu 254 421,67 Eur

spoločnosti vrátil ako bezdôvodnú bez právneho titulu z dôvodu, že ide o údajné navýšenie ceny
diela, teda nárok nad rámec dohodnutej ceny diela, na ktorý spoločnosti REA-S s.r.o. nevznikol
nárok. Vo vzťahu k pohľadávke veriteľa PRASTAV Dlžník uviedol, že jeho nárok má pozostávať z
pohľadávky z FA č. 2022068 splatnej dňa 22.02.2023 vo výške 14.791,97 Eur, ktorá zanikla úhradou
dňa 22.03.2023 do sumy 13.819,33 Eur (dôkaz — potvrdenie o úhrade UNICREDIT banka, a.s.) a na

základe vykonaného zápočtu zo dňa 28.06.2023, do sumy 12.977,84 Eur (dôkaz — zápočet zo dňa
28.06.2023) a realizáciou administratívnych poplatkov / nákladov / v sume 170,- Eur (dôkaz - výpis
u účtovníctva). K 31.12.2023 preto neevidujeme žiaden nevysporiadaný nárok voči tejto spoločnosti
(dôkaz—saldokonto).Pohľadávkyvovýške600,-EurnazákladeFAč.2023005splatnádňa24.01.2023
vrátená vystaviteľovi z dôvodu neoprávnenej fakturácie, neuznaná čo do právneho dôvodu a výšky —

sporná.
20. Veriteľ PROFIDRILL.SK, s.r.o. doručil súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že jeho pohľadávka nie je
sporná. Poukázal na vydaný platobný rozkaz, ktorým bol Dlžník zaviazaný zaplatiť veriteľovi pohľadávku
v sume 9 400,- Eur s príslušenstvom. Proti tomuto platobnému rozkazu podal Dlžník odpor, v ktorom
uvádza nepresné, neúplné a pravdu skresľujúce tvrdenia, že dielo nebolo riadne odovzdané, nakoľko

osoba podpísaná na dodacích listoch nebola osobou oprávnenou prevziať vykonané práce. Veriteľ
poukázal na to, že išlo o stavbyvedúceho. Rovnako za účelové označil veriteľ aj konanie Dlžníka, ktorý
vrátil veriteľovi vystavené faktúry až dňa 01.07.2024, teda po vydaní platobného rozkazu, súčasne s
podaním odporu, v súlade s právnou stratégiou zvolenou v konaní o zaplatenie 9.400 Eur s prísl., kedy
dlžník skutočne vykonané práce, čo do ich rozsahu a kvality síce ani raz nespochybnil, iba formálne

namietol, že nedošlo k ich riadnemu odovzdaniu, pretože údajne konanie J. K. Dlžníka nezaväzuje,
a preto údajne veriteľ nie je oprávnený ešte fakturovať a Dlžník platiť. Veriteľ však poukázal aj na
to, že ak by aj platilo, čo tvrdí Dlžník, vznikol by mu nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od
Dlžníka. Po podaní odporu Dlžníka prebiehalo mimosúdne rokovanie, ktoré však skončilo odmlkou
Dlžníka.Vprípadepochybnostíoexistenciijehopohľadávkyveriteľuviedol,žemôžepredložiťvyjadrenie

objednávateľa, pre ktorého bolo dielo vykonané.
21. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení zo dňa 17.09.2024 zotrval na svojich doterajších tvrdeniach
a podporne poukázal na to, že na Úrade pre verejné obstarávanie stále pribúdajú negatívne referencie,
ktoré preukazujú neplnenie si záväzkov dlžníka a jeho následné vylučovanie z verejných zákaziek. Tentonegatívny vývoj konania Dlžníka spôsobuje jeho nemožnosť zúčastňovania sa vo verejných zákazkách
do budúcna. Znovu poukázal na to, že Dlžník započítaním svojich pohľadávok uznal svoj záväzok
voči Navrhovateľovi. Navrhovateľ označil Dlžníkove pohľadávky za sporné, nakoľko si u Dlžníka nikdy

neobjednal plnenia, ktorých fakturácia je uvedená na faktúrach č. 20210031, 20210032 a 2021003
a poukázal na to, že všetky faktúry majú totožný deň vystavenia a totožný deň splatnosti. Tiež uviedol,
že až do konkurzného konania Dlžník pohľadávky Navrhovateľa nespochybnil. Ak by aj pohľadávka
Navrhovateľa zanikla započítaním v časti istiny, existuje v časti úrokov z omeškania, čo nerozporoval ani
Navrhovateľ a ani Dlžník a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry Navrhovateľa č. 20200797,

t.j. odo dňa 15.10.2020 do vykonania jednostranného zápočtu Dlžníkom, t.j. do dňa 25.6.2021, t.j. v
sume 11 229,04 Eur, a v nezapočítanej istine vo výške 6,- Eur a úrokov z nej do dňa vykonania zápočtu,
t.j. od 25.6.2021 ku dňu konania pojednávania 18.9.2024 - t.j. v sume 1,75 Eur, spolu vo výške 11
236,79 Eur. Navrhovateľ tiež poukázal na analogické konanie Dlžníka voči všetkým veriteľom, ktorí
vstúpili do konania, keď na pohľadávky týchto veriteľov započíta svoje neexistujúce pohľadávky, príp.
v prebiehajúcom súdnom konaní vznesie kompenzačnú námietku. Podľa Navrhovateľa Dlžník v snahe

znemožniť veriteľom vymoženie ich pohľadávky sa zbavuje svojho majetku, o čom svedčia prevody
časti podnikov a rôzne postupovanie pohľadávok veriteľov medzi spoločnosťami DE TRADING s.r.o.,
IČO: 31 425 704 a Consulting CED s.r.o., IČO: 46 873 490 a zodpovedajú tomu aj upravované účtovné
operácie Dlžníka, a to najmä vo vzťahu k tým veriteľom, ktorí do konania vstúpili. Konanie Dlžníka
podľa Navrhovateľa vykazuje všetky znaky zneužívania práva a šikanózneho konania, a poukázal na

definíciu takéhoto konania vyplývajúcu z rozhodovacej praxe súdov vyšších inštancií (NS SR, sp.zn.
3 Obo/32/2009, nález IV ÚS 195/2012 z 16.8.2012, NS ČR, sp.zn. 22 Cdo 1567/2004, NS ČR zo
16.11.2004, sp. zn. 22 Cdo 1772/2004, NS SR sp. zn. 2 Cdo 281/2005 a NS ČR z 02. 04. 2001, sp. zn.
22 Cdo 2147/1999). Podľa Navrhovateľa je nutné pri posudzovaní spornosti pohľadávok a posudzovaní
platobnej schopnosti Dlžníka posúdiť konanie Dlžníka, ktorým sa snaží obchádzať zákon a tým brániť

v uplatnení spravodlivosti. Poukázal na to, že Dlžník sa po začatí konkurzného konania zbavuje svojho
majetku, keď dňa 18.7.2024 bol v Obchodnom registri zapísaný údaj o prevode časti podniku zo
strany Dlžníka na spoločnosť DE TRADING s.r.o., IČO: 31 425 704, pričom súčasným konateľom tejto
spoločnosti je syn p. A. H. I. - konateľa Dlžníka a v spoločnosti Consulting CED, a v spoločnosti DE
TRADING s.r.o., boli do 10.8.2024 konateľmi rovnaké osoby. K otázke osvedčenia platobnej schopnosti

Dlžníka Navrhovateľ uviedol, že z predložených listín vyplýva, že Dlžník vlastní majetok spočívajúci
výlučne v pohľadávkach a na všetkých bankových účtoch eviduje len sumu do 40 000,- Eur napriek
tomu, že v minulosti disponoval značnými finančnými prostriedkami, ktoré boli v miliónových čiastkach,
ktoré sa už na bankových účtoch Dlžníka nenachádzajú. Zároveň v konaní predložil len účtovnú závierku
vypracovanú k 31.12.2023 a v predloženom súpise pohľadávok a záväzkov Dlžníka absentujú viaceré

záväzky, minimálne pohľadávky veriteľov preukazované v tomto konaní, napriek tomu pohľadávky, ktoré
reálne neexistujú. Navrhovateľ predložil súdu vyjadrenia osôb, ktoré uviedol Dlžník ako svojich dlžníkov,
a to Vyjadrenie Obce Dunajská Lužná, Obce Čontovo, Obce Červený Kláštor, Obce Parchovany, Mesta
Senec, Obce Veľký Biel, Vyjadrenie Univerzitnej nemocnice Bratislava, Vyjadrenie Obce Malý Slavkov,
Vyjadrenie p. Ing. Ivety Majerovej, spoločnosti ŠKVARLA STAV s.r.o., Prešovského samosprávneho

kraja, Správa audítora pre spoločnosť REA-S s.r.o., Vyjadrenie spoločnosti ISDS s.r.o. a Potvrdenie o
neprihlásení pohľadávok voči CESTY SK, s.r.o. do konkurznej podstaty.
22. Za účelom preukázania neexistencie pohľadávok Dlžníka Navrhovateľ navrhol vykonanie dôkazov,
ktorým by Dlžník identifikoval konkurznému súdu tie pohľadávky, pri ktorých je dôvodné podozrenie,
že sú neexistujúcimi pohľadávkami Dlžníka, aby dlžník tieto pohľadávky zdokladoval titulom, nakoľko

ustanovenie § 19 ods. 1 písm. a) bod 1 podbod la) ZKR hovorí len o demonštratívnom výpočte dôkazov,
ktoré má dlžník v konaní predložiť na osvedčenie svojej platobnej schopnosti. Uvedené dôkazy majú
preukázať len spornosť pohľadávok Dlžníka používaných na započítanie na pohľadávky jeho veriteľov.
23. Za uvedeným účelom navrhoval, aby súd vyzval Dlžníka na preukázanie právneho vzniku
pohľadávok použitých aj na započítanie pohľadávok Navrhovateľa, nakoľko Navrhovateľ má za to, že

tieto neexistujú. Takýto návrh spĺňa požiadavky pre vykonanie tzv. „Perna testu“.
24. Tiež navrhol, aby konajúci súd vyžiadal od správcu dane
a. informáciu, či dlžník odviedol a zaplatil daň z faktúr k pohľadávkam, ktorými dlžník osvedčuje v
tomto konaní svoju platobnú schopnosť (vrátane pohľadávok, ktoré mal dlžník započítať na pohľadávku
navrhovateľa, ktorú navrhovateľ označil v návrhu na vyhlásenie konkurzu dlžníka).

b. kontrolný výkaz k dani z pridanej hodnoty a súhrnný výkaz k dani z pridanej hodnoty a
c. daňové priznanie k DPH za obdobie, ku ktorému sa vzťahujú pohľadávky ktorými dlžník osvedčuje v
tomto konaní svoju platobnú schopnosť.d.kontrolnývýkazkdanizpridanejhodnotyasúhrnnývýkazkdanizpridanejhodnotyadaňovépriznanie
k DPH za posledných 6 mesiacov, nakoľko na podklade uvedených dôkazov je možné vyhodnotiť
peňažný tok, tzv. cashflow dlžníka.

25. Navrhnuté dôkazy majú preukázať, že z týchto neexistujúcich vymyslených pohľadávok dlžník určite
neodvádzal daň v zmysle právneho poriadku majúc vedomosť o tom, že ide výlučne o neexistujúce
pohľadávky bez akéhokoľvek udržateľného právneho titulu.
26. Vo vzťahu k preukázaniu praktík Dlžníka Navrhovateľ predložil konkurznému súdu faktúry vystavené
Dlžníkom Mestu Senec (ktoré síce nie sú uvedené v účtovných dokladoch dlžníka), z ktorých vyplýva,

že napr. faktúrou č. 20240039 bola jednak vyfakturovaná nemajetková ujma právnickej osoby, a to
vo výške 500.000,- Eur a jednak bola vyfakturovaná bez toho, aby bol akýmkoľvek spôsobom v
akomkoľvek konaní priznaná. V ďalších faktúrach bola fakturovaná valorizácia ceny z vysúťaženej
zmluvy, pričom nikdy nedošlo k uzatvoreniu žiadneho dodatku k zmluve uzatvorenej z Mestom Senec
ako verejným obstarávateľom, z ktorého by takýto nárok na valorizáciu ceny vyplýval. Tieto pohľadávky
dlžník neuplatnil v tomto konkurznom konaní, nakoľko ich postúpil na inú spoločnosť, a to spoločnosť

Consulting CED, Bratislava, ktorá ich uplatnila v konkurznom konaní vedenom Mestským súdom
Bratislava III pod sp. zn. 21K/22/2024 (pričom konečným užívateľom výhod tejto spoločnosti Consulting
CED je rovnako A. H. I., t. j. konečný užívateľ výhod dlžníka, o čom prebieha v súčasnosti konanie na
Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 43PExre/3/2024).
27. S poukazom na rozhodnutie NS SR vydané dňa 29.09.2022 sp. zn. 6Cdo/107/2022 definujúce tzv.

opomenutý dôkaz a „Perna test“, rozhodnutie NS SR vydané dňa 26.03.2024 sp. zn. 6Cdo/l16/2022
a rozhodnutie NS SR zo dňa 28.10.2020 sp. zn. 7 Cdo 205/2019 Navrhovateľ uviedol, že má za to, že sú
splnené všetky podmienky na to, aby súd vykonal návrhy Navrhovateľa na vykonanie dôkazu k vyššie
uvedeným podstatným okolnostiam prípadu, nakoľko bez posúdenia platnej existencie pohľadávok
Dlžníka nie je možné spravodlivo rozhodnúť v predmetnom konaní. Relevantná judikatúra Európskeho

súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP"), vzťahujúca sa k danej veci a princípy sú zhrnuté v rozhodnutí
vo veci Ringier Axel Springer a.s. proti Slovenskej republike č. 35090/07, 4. október 2011, a neskôr
uvedené zopakované v prípade Trančíková proti Slovenskej republike, č. 17127/12, 13. jún 2015, podľa
ktorej princíp rovnosti zbraní, ktorý predstavuje jeden z prvkov širšieho konceptu práva na spravodlivý
proces vyžaduje, aby každej strane sporu bola daná rozumná možnosť prezentovať svoj prípad za

podmienok, ktoré ju nevystavujú podstatnej nevýhode vo vzťahu k druhej strane sporu (Niderost-Huber
proti Švajčiarsku, č. 18990/91, 18. február 1997).
28. V ďalšom podaní Navrhovateľ poukázal na výzvy Dlžníka adresované veriteľom na upustenie od
protiprávneho konania.
29. Uznesením č. k. 32K/16/2024-1096 zo dňa 25.11.2024 konkurzný súd odmietol návrh navrhovateľa

Ing. Jozef Maška ABRASIV, s miestom podnikania 919 53 Dechtice 505, IČO: 43 659 918 na pristúpenie
veriteľa do konkurzného konania.
30. Dlžník v podaní doručenom konkurznému súdu dňa 08.10.2024 sa vyjadril k pohľadávkam ďalších
veriteľov. K pohľadávkam veriteľa p. Mgr. Iveta Majetová uviedol, že tvrdenie tohto veriteľa o zamietnutí
žaloby Dlžníka na náhradu škody nemá pre toto konanie žiaden význam, nakoľko jeho pohľadávka je

sporná tým, že o pohľadávkach tohto veriteľa je vedené konanie na Mestskom súde Bratislava III. pod
sp. zn. 66Cb/40/2023, v rámci ktorého bude Dlžník uplatňovať procesnú obranu.
31. Vo vzťahu k pohľadávke veriteľa Ing. Jozefa Mašku ABRASIV uplatnenej v návrhu na pristúpenie do
konania Dlžník uviedol, že Dlžník listom doručeným dňa 22.05.2023tomuto veriteľovi vrátil FA č. 230081
s odôvodnením, že nebola vystavená zo strany Ing. Jozef Maška ABRASIV v súlade s objednávkou

a nepreukazovala dohodu o vykonaní prác naviac (absencia podstatných náležitostí pre zúčtovanie
vykonaných prác). Tiež poukázal na to, že aj veriteľom predložená objednávka nebola podpísaná
Dlžníkom.
32. Uznesením č. k. 32K/16/2024-983 zo dňa 24.10.2024 konkurzný súd zastavil konanie o návrhu na
pristúpenie veriteľa Suntel Slovakia s.r.o., so sídlom Mojmírova 8, 040 01 Košice, IČO: 43 769 292 do

konkurzného konania zo dňa 08.10.2024 Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.10.2024.
33. V podaní doručenom konkurznému súdu dňa 09.10.2024 Dlžník zotrval na svojich doterajších
vyjadreniach o spornosti pohľadávky veriteľa REA-S. Ohradil sa voči jeho tvrdeniam o zneužívajúcom
výkone práva zo strany Dlžníka. K výzvam zasielaným Dlžníkom jeho veriteľom, na ktoré poukázal
Navrhovateľ, Dlžník uviedol, že v prípade konaní niektorých z veriteľov si môže Dlžník voči nim uplatniť

nárok na náhradu škody. V žiadnom prípade nešlo o zastrašovanie veriteľov zo strany Dlžníka. Tieto
tvrdenia nemajú pre toto konania žiadny význam, ich účelom je len odvrátiť pozornosť od skutočnosti
spornosti pohľadávok veriteľov.34. Uznesením č. k. 32K/16/2024-1100 zo dňa 25.11.2024 konkurzný súd odmietol návrh navrhovateľa
ISDS s. r. o., so sídlom Trenčianska 1279, 020 01 Púchov, IČO: 46 884 017 na pristúpenie veriteľa do
konkurzného konania.

35. Uznesením č. k. 32K/16/2024-1023 zo dňa 11.11.2024 konkurzný súd pripustil pristúpenie veriteľa
IDOS SK s.r.o., so sídlom Osadná 2, 831 03 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 37 762
202 do konkurzného konania na tom základe, že eviduje vo svojom účtovníctve voči Dlžníkovi
neuhradenú pohľadávku z obchodného styku v sume 3 275,- Eur s príslušenstvom, ktoré pozostávajú
z neuhradených faktúr č. 2022030, vystavená dňa 12.12.2022, ktorú si uplatnil aj v súdnom konaní

vedenom na Mestskom súde Bratislava III, ktoré je vedené pod sp. zn. 23Cb/171/2022. Konanie je
momentálne v štádiu odvolacieho konania. Veriteľ uviedol, že pohľadávka sú potvrdená konkurzným
správcom podľa § 12 ods. 2 písm. c) ZKR. K návrhu na pristúpenie do konkurzného konania predložil
veriteľ súdu listiny, a to plnomocenstvo z 30.07.2024, faktúru č. 10220017 zo dňa 11.04.2022, splatnú
dňa 11.05.2022, vystavenú na sumu 4.513,50 eur, faktúru č. D22003 (dobropis) zo dňa 26.08.2022,
splatnú dňa 09.09.2022, vystavenú na sumu – 1.238,50 eur, rozsudok Mestského súdu Bratislava III

sp. zn. 23Cb/171/2022 – 137 zo dňa 15.05.2024 a Potvrdenie správcu pre účely konkurzného konania,
z 23.10.2024. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.11.2024.
36. Uznesením č. k. 32K/16/2024-1091 zo dňa 19.11.2024 konkurzný súd pripustil pristúpenie veriteľa
E-GAS, spol. s r.o., so sídlom Stará cesta 265/17 013 01 Teplička nad Váhom, IČO: 31 637 841,
do konkurzného konania dlžníka na tom základe, že eviduje vo svojom účtovníctve voči Dlžníkovi

neuhradené pohľadávky na základe faktúr č. 20230025, vystavená dňa 06.10.2023, splatná dňa
12.12.2023, neuhradená časť vo výške 6.142,35 Eur, č. 20230030, vystavená dňa 09.11.2023, splatná
dňa 15.01.2024, neuhradená časť vo výške 4.484,22 Eur, č. 20230033, vystavená dňa 06.12.2023,
splatná dňa 11.02.2024, neuhradená vo výške 1.187,55 Eur, č. 20240012, vystavená dňa 15.05.2024,
splatná dňa 21.07.2024, neuhradená časť vo výške 9.324,40 Eur, ktoré priložil k návrhu. Veriteľ uviedol,

že pohľadávky sú potvrdené audítorom a eviduje ich vo svojom účtovníctve. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 27.11.2024.
37. Navrhovateľ v podaní doručenom konkurznému súdu dňa 15.11.2024 poukázal na zastrašujúce
konanie zo strany Dlžníka a predložil súdu rôzne emaily, mandátnu zmluvu zo dňa 01.04.2014, plnú moc
zo dňa 15.04.2014, Dodatok č. 1 k mandátnej zmluve č. BA-01/2014, Dodatok č. 2 k mandátnej zmluve

č. BA-01/2014, Dodatok č. 3 k mandátnej zmluve č. BA-01/2014, Dodatok č. 4 k mandátnej zmluve
č. BA-01/2014, Dodatok č. 5 k mandátnej zmluve č. BA-01/2014, Dodatok č. 6 k mandátnej zmluve č.
BA-01/2014, Dodatok č. 7 k mandátnej zmluve č. BA-01/2014, výpis z Obchodného registra spoločnosti
URFA s.r.o., opakované výzvy na upustenie od protiprávneho konania voči klientke zo dňa 24.09.2024
a zo dňa 17.09.2024, plné moci, návrh na vyhlásenie konkurzu zo dňa 07.11.2024 voči dlžníkovi HANT

BA, a.s., doručenka, výpis z OR CEDIS s.r.o., náhľad záznamu z evidencie referencií, zoznam daňových
dlžníkov k 30.09.2024, výzvy a oznámenia veriteľov.

38.Dňa02.12.2024saDlžníkvyjadrilkprocesnémupostupusúduažiadalnávrhnavyhláseniekonkurzu
zamietnuť.

39. Veriteľ PRASTAV, stavebno-obchodná spoločnosť, s.r.o. v podaní doručenom dňa 06.12.2024
reagoval na vyjadrenie Dlžníka o neoprávnenosti faktúry č. 2023005 zo dňa 17.01.2023 znejúcej na
sumu 600,- Eur. Podľa veriteľa Dlžník mu vrátil faktúru neoprávnene, nakoľko geodetické zameranie
odovzdaného diela po jeho realizácii nebolo predmetom predchádzajúcej fakturácie, ale bolo vykonané
na základe požiadavky Dlžníka, čo vyplýva z predložených listín Objednávka č. 02/10/2022 zo dňa

07.10.2022 vrátane prílohy č. 1 Preberací protokol o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 25.11.2022
Mailová komunikácia zo dňa 22.12.2022 a 13.01.2023 Výzva na úhradu faktúry č. 2023005 + doručenka.
K Dlžníkom tvrdeným zápočtom veriteľ uviedol, že v zmysle započítania zo dňa 28.06.2023 mal Dlžník
započítavať svoje pohľadávky vyplývajúce z dokladu číslo 20230029 s dátumom vystavenia 10.03.2023,
dátumom splatnosti 13.03.2023, suma dokladu 12.977,84 Eur, neuhradená suma 12.977,84 Eur a

započítaná suma 12.977,84 Eur s pohľadávkami veriteľa PRASTAV vyplývajúcimi z dokladu číslo
2022068 s dátumom vyhotovenia 05.12.2022, dátumom splatnosti 13.03.2023, suma dokladu 28.611,30
Eur, neuhradená suma 28.611,30 Eur, započítaná suma 12.977,84 Eur. V rámci jednostranného zápočtu
je zároveň uvedené, že splatnosť faktúry číslo 20230029 zo dňa 10.03.2023 mala nastať v súlade s §
563 Občianskeho zákonníka, deň po jej doručení navrhovateľovi, t. j. dňom 22.03.2023. Z predloženého

Listu č. 730/07/2023 zo dňa 18.07.2023 vyplýva, že jednostranným zápočtom zo dňa 28.06.2023 mal byť
zároveň zrušený zápočet zo dňa 13.03.2023, a súčasne, že dlžník mal uplatniť zľavu z ceny diela, ktorú
mal započítať listom zo dňa 10.03.2023 a zároveň suma 13.819,33 Eur mala byť dlžníkom uhradená
dňa 22.03.2023 na navrhovateľom vystavenú faktúru č. 2022068 znejúcu na sumu 28.611,30 Eur.Navrhovateľ všetky tieto nároky Dlžníka označil za neoprávnené a uviedol, že neexistujúce pohľadávky
nemožno započítať. Veriteľ tiež namietol absolútnu neplatnosť týchto úkonov Dlžníka pre ich neurčitosť
a zmätočnosť a poukázal na chronológiu komunikácie s Dlžníkom ohľadom započítania pohľadávok.

40. K pohľadávke vyplývajúcej z faktúry č. 20242068 na sumu 28 611,30 Eur, ktorá bola Dlžníkom
uhradená v sume 13 819,33 Eur dňa 22.03.2023 (zostatok 14 791,97 Eur) veriteľ uviedol, že faktúru
Dlžníka č. 20230029 na sumu 12 977,84 Eur veriteľ namietol z dôvodu, že fakturovaná pohľadávka
titulom nároku na náhradu škody nikdy nevznikla. Z oznamu o úhrade faktúry vyplýva, že suma bola
znížená o 1 814,-Eur za nezrealizované práce fakturované bez bližšieho odôvodnenia, čo veriteľ

namietol emailom zo dňa 23.03.2023 a listom dňa 11.04.2023. Tiež poukázal na to, že dátum splatnosti
faktúry s nárokom na náhradu škody je identický s dátumom započítania pohľadávky, teda v čase, keď
faktúra Dlžníka na pohľadávku použitú na započítanie nebola veriteľovi doručená. V zmysle listu zo dňa
18.07.2023 a jednostranného zápočtu zo dňa 28.06.2023 mal byť 10.03.2023 vykonaný ďalší zápočet
tých istých údajných pohľadávok Dlžníka titulom zľavy z ceny diela a náhrady škody. Tieto skutočnosti
veriteľ namietol listom zo dňa 07.08.2023, kedy Dlžníkovi vrátil faktúru č. 20230029 aj jednostranný

zápočet zo dňa 28.06.2023 Ďalším nedostatkom je, že v jednostrannom zápočte zo dňa 28.03.2023
Dlžník uvádza neuhradenú sumu 28 611,30 Eur napriek tomu, že z tejto sumy už bola zápočtom zo dňa
22.03.2023 uhradená sumy 13 819,33 Eur a údajne aj v sume 1 814,13 Eur v dôsledku zápočtu zo dňa
10.03.2023. Veriteľ tiež poukázal na to, že Dlžník do konania predložil „Knihu dodávateľských faktúr“
zo dňa 13.09.2024, z ktorej vyplýva, že sumu 1 814,13 Eur Dlžník zaúčtoval až dňa 13.09.2024, teda

v čase prebiehajúceho konkurzu. Po vstupe veriteľa PRASTAV do konania Dlžník vystavil ďalšiu faktúru
č. 20240087 zo dňa 22.10.204 s dátumom splatnosti dňa 22.10.2024 na sumu 31 650,99 Eur, ktorú dňa
23.10.2024 použil na započítanie na ním vypočítané úroky z omeškania v sume 1 593,63 Eur počítané
od 13.09.2024 zo sumy 1 814,13 Eur, ktorá mala byť podľa tvrdení Dlžníka zaplatená už 10.03.2023
a v liste zo dňa 27.11.2024 znovu uvádza, že táto suma mala zaniknúť jednostranným započítaním dňa

10.03.2023. Z uvedeného podľa veriteľa vyplýva, že jednostranné právne úkony sú absolútne neplatné
pre ich neurčitosť a zmätočnosť, pričom tieto jednotlivé doklady predložené Dlžníkom nekorešpondujú
ani s tvrdeniami Dlžníka, ani s jeho jednostrannými zápočtami. Listiny, na ktoré veriteľ poukazoval vo
svojom vyjadrení tvoria prílohu podania.
41. V podaní doručenom konkurznému súdu dňa 10.12.2024 Dlžník reagoval na návrh pristupujúceho

veriteľa IDOS SK s.r.o., v prípade ktorého odvodzuje spornosť jeho pohľadávky od prebiehajúceho
súdneho konania momentálne nachádzajúceho sa v štádiu odvolania vedeného na Krajskom súde
v Bratislave pod sp.zn. 6Cob/189/2024, predmetom ktorého je rozhodovanie o odvolaní podanom
Dlžníkom.
42. V reakcii na tvrdenia pristupujúcej spoločnosti E-GAS, spol. s r.o. Dlžník uviedol, že jeho pohľadávky

z faktúr č. 20240012, č. 20230025 a č. 20230033 zanikli jednostranným započítaním dňa 24.09.2024,
kedy bol zápočet veriteľovi doručený. K pohľadávke vyplývajúcej z faktúry č. 20230030 Dlžník uviedol,
že táto zanikla jednostranným zápočtom zo dňa 17.09.2024, v časti zádržné, spolu celkom evidované
zo Zmluvy č. 09/03/2023 vo výške 39.000,- Eur. Táto spoločnosť preto nie je veriteľom Dlžníka, naopak
Dlžník voči nej eviduje pohľadávku titulom preddavkov (záloh), ktorý ku dňu 02.12.2024 eviduje vo výške

70.049,34 Eur.
43. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na priebeh pojednávania konaného dňa 18.09.2024, na ktorom
sa zúčastnil Dlžník, Navrhovateľ a dvaja pristúpení veritelia- REA-S s.r.o. a STAVRENT s.r.o..
44. Navrhovateľ zo trval na svojich doterajších vyjadreniach, ktoré de facto zopakoval. Rovnako
zopakoval svoje tvrdenia z konania Dlžník. K Navrhovateľom tvrdenej pohľadávke v sume 11 236,79 Eur

pozostávajúcej z úrokov z omeškania Dlžník uviedol, že tieto z opatrnosti uhradil a doklad zaslal pred
otvorením pojednávania do elektronického súdneho spisu. Dlžník uviedol, že má vysporiadané všetky
záväzky voči veriteľom, ktoré buď zanikli započítaním alebo splnením, alebo sú predmetom súdnych
konaní, z čoho vyplýva, že nie je splnená podmienka aktívnej vecnej legitimácie, za daných okolností
nie je potrebné skúmať ani platobnú schopnosť dlžníka, preto navrhol návrh Navrhovateľa zamietnuť.

45.VeriteľREA-Ss.r.o.poukázalnasprávanieakonanieDlžníkavočisvojimveriteľom,ktoréjevrozpore
so zásadami poctivého obchodného styku a nemalo by mať žiadnu právnu ochranu. Nerozporoval
prebiehajúce súdne konania ohľadom jeho pohľadávok, ale zároveň poukázal na opakujúci sa
model správania Dlžníka, keď po uplatnení pohľadávky vystavil faktúru na neexistujúcu a vymyslenú
pohľadávku.

46. Veriteľ STAVRENT s.r.o. poukázal na fiktívne pohľadávky uplatňované Dlžníkom po uplatnení
pohľadávky voči nemu, pričom v danom prípade došlo k započítaniu pohľadávky až rok po splatnosti
pohľadávky, takže jeho nárok voči Dlžníkovi na úrok z omeškania existuje. Poukázal na to, že Dlžník
na započítanie použil pohľadávku z údajnej zmluvnej pokuty, pričom prípadným svedectvom investoravie preukázať pochybenie Dlžníka. Vyslovil názor, že podnikanie Dlžníka je založené na poškodzovaní
subdodávateľov fiktívnymi pohľadávkami Dlžníka .
47. Súd ďalej v odôvodnení poukázal na to, že vo veci nariadil ďalšie pojednávanie na 27.01.2025 na

ktorom sa zúčastnil Dlžník, Navrhovateľ a dvaja pristúpení veritelia- REA-S s.r.o. a PRASTAV stavebno-
obchodná spoločnosť, s.r.o., ktorí zotrvali na svojich písomných podaniach, vyjadrili sa k pohľadávkam
dlžníka, k spornosti pohľadávok dlžníka ako aj k praktikám dlžníka. Navrhovateľ sa vyjadril aj k
preukazovaniu platobnej schopnosti dlžníka. Zástupca dlžníka taktiež zotrval na svojich písomných
podaniach, vyjadril sa k pohľadávkam , ktoré sú predmetom toho konania ako aj k preukazovaniu svojej

platobnej schopnosti. Na záver súd vyhlásil dokazovanie za skončené s tým, že vo veci vyhlásenia
konkurzu rozhodne do 7 dní od vyhlásenia dokazovania za skončené.
48. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax,
v zmysle ktorej že pre účely vyhlásenia konkurzu sa aktívna legitimácia spája len s osvedčenou a
nespornou pohľadávkou veriteľa, ktorej hmotnoprávny základ a existenciu je konkurzný súd spôsobilý
zistiť bez potreby dokazovania týchto skutočností. Otázka preukázania alebo nepreukázania spornej

pohľadávkymusíbyťvždypredmetomsamostatnéhosporovéhokonania,pričomkonkurznýsúdnemôže
viesť v rámci konkurzného konania rozsiahle dokazovanie vo veci preukázania právneho základu,
výšky pohľadávky, ktorej spornosť sa v konaní namieta. Tiež citoval rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 18.06.2014, sp. zn. II. ÚS 300/2014-10 v tej časti, kde konštatoval, že
zmyslu a účelu právnej úpravy zákona o konkurze a reštrukturalizácii zodpovedá iba taký výklad

citovaných ustanovení tohto zákona, ktorý vylučuje v prípade, ak by obsah konkurzného spisu ako
celok nepotvrdzoval existenciu hmotnoprávneho vzťahu medzi navrhovateľom a dlžníkom, ktorého
obsahom je pohľadávka navrhovateľa voči dlžníkovi, vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. Nemožno
totiž pripustiť, aby bol konkurz na majetok dlžníka vyhlásený na návrh osoby, ktorá nie je veriteľom
dlžníka. Rovnako v tomto štádiu konkurzného konania je z rovnakého dôvodu vylúčené, aby za

tejto situácie pre vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka postačovala existencia iných veriteľov (hoc
aj s nespornou pohľadávkou voči dlžníkovi), z ktorých však žiaden návrh na vyhlásenie konkurzu
voči dlžníkovi so zákonom predpísanými náležitosťami nepodal. V nadväznosti na to poukázal aj na
uznesenie Najvyššieho súdu ČR z11.12.2007, sp. zn. 29Cdo 5044/2007, podľa ktorého pri závere o
nedoloženípohľadávoknavrhujúcimiveriteľmi,niejedôvodskúmaťdlžníkovúpadok.Osobabezaktívnej

legitimácie totiž nemá právo domôcť sa osvedčenia dlžníkovho úpadku.
49. Vychádzajúc z citovaných záverov súdov sa súd prvej inštancie primárne zaoberal otázkou
aktívnej vecnej legitimácie Navrhovateľa. Konštatoval, že Navrhovateľ v návrhu na vyhlásenie konkurzu
odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu z pohľadávky v celkovej sume 211 877,26 Eur uplatnenej
v časti istiny v sume 180 000,-Eur s DPH faktúrou č. 20200797 zo dňa 14.09.2020 splatnou dňa

14.10.2020, pričom z dôvodu neuhradenia istiny úroky z omeškania ku dňu 147.04.2024 predstavovali
31 877,26 Eur. Pohľadávku preukazuje aj potvrdením audítora a výzvou na zaplatenie pohľadávky,
potvrdením odoslania výzvy a potvrdením prevzatia výzvy.
50.Dlžníknamietol,žepohľadávkaNavrhovateľazanikladňa28.06.2021jednostrannýmzapočítanímzo
dňa 25.06.2021, ktoré Dlžník preukazoval listinou a doručenkou. Doručený zápočet nebol podľa Dlžníka

zo strany Navrhovateľa nikdy rozporovaný alebo spochybňovaný. Vo vzťahu k ostatným pohľadávkam
veriteľovvtomtokonaníDlžníknamietalichspornosťzdôvoduzánikuzapočítaním,neuznanímzdôvodu
spornosti alebo prebiehajúcimi súdnymi konaniami, na základe čoho súd prvej inštancie konštatoval ich
spornosť.
51. Súd prvej inštancie v súvislosti s otázkou spornosti pohľadávok veriteľov znovu poukázal na

rozhodovaciu prax, v zmysle ktorej povaha konania o návrhu na vyhlásenie konkurzu vylučuje, aby
súd o sporných skutočnostiach vykonával dokazovanie a nahrádzal tým sporové konanie. Účelom
konkurzného konania nie je zisťovanie existencie nesporných pohľadávok. Konkurzný súd dokazovanie
vykonáva len v otázke naplnenia hmotnoprávnych podmienok, ktoré vyplývajú z ust. § 3 ods. 2, ods.
3 ZKR (otázka posúdenia úpadku dlžníka označeného v návrhu na vyhlásenie konkurzu). Uvedené

vyplýva aj z rozhodnutia sp. zn. 29 NSČR 30/2009-A-64 zo dňa 29.04.2010, publikovaného v českej
zbierke pod Rc 14/2011, v ktorom Najvyšší súd ČR konštatoval, že „Důvodem k zamítnutí insolvenčního
návrhu věřitele v řízení před soudem prvního stupně je i to, že v insolvenčním řízení vyjde najevo, že
sporné skutečnosti týkající se pohledávky, kterou je insolvenční navrhovatel povinen doložit, nebude
možnéosvědčitpouzelistinamiažeprovedenímvěcně(okruhemspornýchskutečností)opodstatněných

důkazů(výslechemúčastníků,výslechemsvědků,znaleckýmiposudky,ohledánímapod.)byinsolvenční
soud nahrazoval sporné řízení o takové pohledávce.“ Súd konštatuje, že sporné skutočnosti, ktoré
sa týkajú pohľadávky týchto veriteľov, nebude možné osvedčiť len listinami a vykonaním vecne
opodstatnených dôkazov (výsluchmi, znaleckými posudkami atď..) by konkurzný súd nahradzovalsporné konanie o tejto pohľadávke. Konkurzný súd navyše poznamenáva, že zmyslu a účelu právnej
úpravy zákona o konkurze a reštrukturalizácii preto zodpovedá iba taký výklad citovaných ustanovení
tohto zákona, ktorý vylučuje v prípade, ak by obsah konkurzného spisu ako celok nepotvrdzoval

existenciu hmotnoprávneho vzťahu medzi navrhovateľom a dlžníkom, ktorého obsahom je pohľadávka
navrhovateľa voči dlžníkovi, vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. Nemožno totiž pripustiť, aby
bol konkurz na majetok dlžníka vyhlásený na návrh osoby, ktorá nie je veriteľom dlžníka. Rovnako
v tomto štádiu konkurzného konania je z rovnakého dôvodu vylúčené, aby za tejto situácie pre
vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka postačovala existencia iných veriteľov (hoci aj s nespornou

pohľadávkou voči dlžníkovi), z ktorých však žiaden návrh na vyhlásenie konkurzu voči dlžníkovi so
zákonom predpísanými náležitosťami nepodal.
52. Konkurzný súd tiež poukázal na závery Ústavného súdu SR vyslovené vo vyššie označenom
rozhodnutí, kde vychádzal z potreby zohľadniť nielen tvrdenia Navrhovateľa, ale aj vyjadrenie Dlžníka.
Z ustanovení ZKR tiež priamo vyplýva príkaz konkurznému súdu neprihliadať na záväzky, pri ktorých
dlžník osvedčil ich spornosť (bez toho, aby táto povinnosť konkurzného súdu bola zákonom obmedzená

iba na posudzovanie otázky platobnej schopnosti dlžníka). Preto, pokiaľ obsah konkurzného spisu ako
celok dostatočným spôsobom dokumentuje, že navrhovateľ nie je veriteľom dlžníka a nebol ním ani v
čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu (hoci navrhovateľ predložil konkurznému súdu s návrhom
aj potvrdenie audítora o tom, že pohľadávku voči dlžníkovi účtuje v účtovníctve v súlade s účtovnými
predpismi, ako aj o doložení dôvodu jej vzniku v účtovníctve navrhovateľa), neostáva než návrh na

vyhlásenie konkurzu navrhovateľa zamietnuť, a to aj v prípade, ak by pohľadávky iných veriteľov voči
dlžníkovi sporné neboli. Ústavný súd v konkurzným súdom citovanom rozhodnutí tiež uviedol, že súd
bol pri nachádzaní práva postupovať tak, aby rešpektoval skutočný zmysel a podstatu základných (a aj
jednoduchých) práv zúčastnených osôb, nepostupoval prísne formalisticky, a takto neumožniť priechod
zjavnej nespravodlivosti.

53. Konkurzný súd tiež poukázal na názor vyslovený JUDr. Branislavom Pospíšilom v komentári
k ZKR z roku 2012, podľa ktorého postačuje dlžníkovi spornosť pohľadávky iba osvedčiť, aby súd
na ňu neprihliadal, t. j. dlžník nemusí spornosť pohľadávky preukázať. Otázka preukázania alebo
nepreukázania spornej pohľadávky musí byť vždy predmetom samotného sporového konania, pričom
konkurznýsúdnemôževiesťvrámcikonkurznéhokonaniadokazovanieohľadompreukázaniaprávneho

základu pohľadávky, ktorej spornosť sa namieta.
54. V rámci skúmania hmotnoprávnych podmienok konkurzný súd konštatoval, že vychádzal z vyjadrení
a prednesov účastníkov konania a nakoľko v rámci tejto fázy konkurzného konania nemohol vykonávať
rozsiahlejšie dokazovanie, pretože by to bolo nad rámec povahy konania o veriteľskom návrhu na
vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, návrh na výsluch svedka H. D. zamietol pre jeho nadbytočnosť

a chýbajúcu výpovednú hodnotu pre toto konanie. Súd tiež konštatoval, že zástupca Navrhovateľa
na pojednávaní uviedol, že na ostatných návrhoch na doplnenie dokazovania netrvá, trval iba na
výsluchu svedka A. H. D.. Vzhľadom na absenciu aktívnej vecnej legitimácie Navrhovateľa konkurzný
súd konštatoval, že osvedčenie spornosti pohľadávok ostatných veriteľov nie je potrebné a rovnako za
bezpredmetné označil súd prvej inštancie aj skúmanie platobnej schopnosti Dlžníka.

55. Súd prvej inštancie tiež poukázal na to, že pohľadávku Navrhovateľa považoval za spornú aj
s ohľadom na prebiehajúce súdne konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn.
8Up/122/2024, ktoré nie je právoplatne skončené. S ohľadom na povahu konkurzného konania, ktoré je
tzv. generálnym exekučným konaním, musí byť pohľadávka osvedčená do tej miery, že o nej nemožno
pochybovať. Ak však veriteľ má pohľadávky riadne preukázané a dlžník ich neplatí preto, že ich

neuznáva, resp. uvádza okolnosti, pre ktoré podľa dlžníka tieto pohľadávky už neexistujú, resp. ak
má dostatok majetkového krytia, nejde o dlžníkovu neschopnosť platiť. Úlohou konkurzného súdu
je len vytvoriť podmienky navrhujúcemu veriteľovi, domôcť sa uspokojenia osvedčenej a nespornej
pohľadávky, ktorú dlžník bez právne akceptovateľného dôvodu neplní. Skutočnosť, že Navrhovateľ svoju
pohľadávku preukazuje aj potvrdením audítora súd nepovažoval za vyvrátenie spornosti pohľadávky

Navrhovateľa,nakoľkoidelenopotvrdenieoevidenciiaexistenciipohľadávkyvúčtovnýchdokumentoch
veriteľa a o doložení jej pôvodu zmluvou alebo inými listinami preukazujúcimi dôvod jej vzniku.
Naopak Dlžník osvedčil spornosť pohľadávky Navrhovateľa preukázaním započítacieho prejavu ako
aj prebiehajúcim súdnym konaním a zánik pohľadávky v sume 11 236,79 Eur uplatnenej titulom
príslušenstva započítanej pohľadávky preukázal Dlžník potvrdením o vykonanej úhrade. Podporne

konkurzný súd poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 244/2018
a sp.zn. III. ÚS 383/2020.
56. Konkurzný súd konštatoval, že Dlžník voči pohľadávke Navrhovateľa- veriteľa osvedčil spornosť,
čím veriteľ nemá aktívnu vecnú legitimáciu a taktiež vo vzťahu k ostatným pristúpeným veriteľom – akoúčastníkom konania, ktorí do konania pristúpili na základe rozhodnutia súdu – dlžník náležite označil
spornosť ich uplatnenej pohľadávky (tvrdená spornosť pohľadávky dlžníkom či už z dôvodu vedenia
súdnehokonania,započítaniaalebovráteniafaktúryakonedôvodnejakoajobranaveriteľovspoukazom

na nimi predložené listiny je podrobne špecifikovaná v predchádzajúcich odsekoch tohto uznesenia,
kde súd popísal obranu dlžníka ako aj veriteľov s uvedením listín, ktoré účastníci konania do konania
predložili).
57. Vo vzťahu k pohľadávkam pristúpených veriteľov konkurzný súd konštatoval, že Dlžník osvedčil
spornosť pohľadávok ostatných veriteľov, a to nielen s poukazom na prebiehajúce súdne konania,

premetom ktorých sú uplatnené pohľadávky, ale aj zánikom jednotlivých pohľadávok započítaním
alebo vrátením faktúr ako nedôvodných, ktoré osvedčil listinami. Konkrétne vo vzťahu k pohľadávkam
uplatnených veriteľom REA-S s.r.o. Dlžník namietol spornosť v tom, že časť pohľadávky je predmetom
súdneho konania vedeného na MS BA III pod sp. zn. 83Cn/4/2024, pričom konanie nie je právoplatne
ukončené a časť faktúr Dlžník vrátil ako nedôvodne uplatnenú s uvedením dôvodu ako aj listín, na
ktoré sa dlžník odvoláva. Vo vzťahu k pohľadávkam uplatneným veriteľom PROFIDRILL.SK, s.r.o.

Dlžník uviedol, že pohľadávka tohto veriteľa je predmetom súdneho konania vedeného pred MS
BA III pod sp. zn. 64Cb/109/2024, ktoré nie je právoplatne ukončené. Vo vzťahu k pohľadávkam
uplatnenýmveriteľomSTAVRENTs.r.o.Dlžníkosvedčilspornosťpohľadávkyjejzánikomjednostranným
započítaním zo dňa 04.12.2023. Vo vzťahu k pohľadávkam uplatneným veriteľom PRASTAV, stavebno
– obchodná spoločnosť, s.r.o. Dlžník namietol spornosť tým, že časť uhradil dňa 22.03.2023, časť

zanikla jednostranným zápočtom zo dňa 28.06.2023 a časť realizáciou administratívnych poplatkov
v sume 170,- Eur a časť bola vrátená faktúra ako nedôvodná s uvedením dôvodov, pre ktoré ju
Dlžník považuje za nedôvodnú. Vo vzťahu k pohľadávkam uplatneným veriteľom Mgr. Iveta Majerová
Dlžník vzhliadol spornosť v tom, že je predmetom súdneho konania vedeného pred MS BA III pod sp.
zn. 66Cb/40/2023, ktoré nie je právoplatne ukončené a časť pohľadávky rozporoval tým, že faktúra

bola vrátená ako nedôvodná. Vo vzťahu k pohľadávkam uplatneným veriteľom IDOS SK s.r.o. dlžník
odvodil spornosť v tom, že je táto pohľadávka je predmetom súdneho konania vedeného pred MS
BA III pod sp. zn. 32Cb/171/2022, ktoré nie je právoplatne ukončené z dôvodu podaného odvolania
vedeného pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 6Cob/189/2024. Vo vzťahu k pohľadávkam
uplatneným veriteľom E – GAS, spol. s r.o. Dlžník namietol spornosť v tom, že je táto pohľadávka

zanikla jednostranným započítaním zo dňa 19.09.2024 a 17.09.2024. Konkurzný súd znovu poukázal
na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 300/, kde konštatoval, že nemožno pripustiť, aby
bol konkurz na majetok dlžníka vyhlásený na návrh osoby, ktorá nie je veriteľom dlžníka. Vo vzťahu
k pristúpeným veriteľom súd zdôraznil, že v tomto štádiu konkurzného konania je z rovnakého dôvodu
vylúčené, aby za tejto situácie pre vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka postačovala existencia iných

veriteľov (hoci aj s nespornou pohľadávkou voči dlžníkovi), z ktorých však žiaden návrh na vyhlásenie
konkurzu voči dlžníkovi so zákonom predpísanými náležitosťami nepodal.
58. Proti rozhodnutiu konkurznému súdu podal odvolanie Navrhovateľ a dvaja veritelia, a to STAVRENT
A REA-S. Veriteľ PRASTAV sa k napadnutému rozhodnutiu vyjadril.
59. Navrhovateľ podal odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie z dôvodu podľa § 365 ods. 1

písm. b), d), e), f) a h). CSP. V podanom odvolaní v prevažnej väčšine zopakoval svoje vyjadrenia
z konania pred konkurzným súdom, ktoré sú obsahom spisu, najmä vyjadrenia zo dňa 17.09.2024 (bod
21. až 27 odôvodnenia)
60. V podanom odvolaní uviedol, že je vlastníkom pohľadávky voči Dlžníkovi titulom obstarania
bankových záruk pre Dlžníka. Náklady za obstaranie uplatnil u Dlžníka faktúrou č. 20200797 zo dňa

14.09.2020, splatnou dňa 14.10.2020 na sumu 180 000 Eur s DPH. K 17.04.2024 bola celková suma
pohľadávky 211 877,26 Eur, z toho 31 877,26 Eur úroky. Na úhradu pohľadávky Dlžníka vyzval a podľa
správy nezávislého audítora o nej riadne účtuje. Do konkurzného konania voči Dlžníkovi postupne
pristúpilo ďalších 7 veriteľov s pohľadávkami v celkovej sume 528 251,98 Eur. V rámci konania prejavilo
záujem o pristúpenie do konania ďalších 6 veriteľov, čo preukazuje pluralitu veriteľov napriek tomu, že

sa nestali účastníkmi konania, či už pre úhradu pohľadávky alebo nesplnenie formálnych náležitostí, či
späťvzatie návrhu.
61. Ďalej Navrhovateľ poukázal na to, že Dlžník si riadne nesplnil povinnosť osvedčiť svoju platobnú
schopnosť podľa §19 ods. 1 písm. a) 1b ZKR, lebo sa spoliehal na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
Navrhovateľa. Uviedol, že do vyhlásenia konkurzu je konanie civilným sporovým konaním, preto ak

Dlžník riadne nesplnil svoju povinnosť osvedčiť svoju platobnú schopnosť, súd mal bez nariadenia
pojednávania vyhlásiť na majetok Dlžníka konkurz a nie vytýčiť pojednávanie. Platobnej neschopnosti
Dlžníka nasvedčuje samotná pluralita jeho veriteľov.62. Navrhovateľ v odvolaní uviedol, že Dlžník započítal vzájomné pohľadávky voči veriteľom HANT BA,
a.s., PRASTAV, stavebno-obchodná spoločnosť, s.r.o., STAVRENT s.r.o., REA-S s.r.o., E-GAS spol.
s r.o., ktoré si Dlžník vyfabuloval, čím zneužíva inštitút započítavania pohľadávok. Navrhovateľ uviedol,

že prakticky všetci veritelia v konaní tvrdili, že si Dlžník voči nim vymyslel neexistujúce pohľadávky,
ktoré následne použil na započítanie voči pohľadávkam svojich veriteľov. Rovnako Dlžník bezdôvodne
viacerým veriteľom vrátil faktúry.
63. Navrhovateľ vyslovil presvedčenie, že Dlžník kvalifikovaným spôsobom neosvedčil spornosť
pohľadávok veriteľov. Namietol, že súd nezohľadnil značnú pluralitu veriteľov a nevykonal žiadne

dokazovanie, čím zľahčil pozíciu Dlžníka vo vzťahu k obrane voči podanému návrhu, čím narušil
princíp rovnosti zbraní. Konkurzný súd sa teda z dôvodu tvrdenej absencie aktívnej vecnej legitimácie
Navrhovateľa vôbec nezaoberal platobnou neschopnosťou Dlžníka. Podľa Navrhovateľa sa konkurzný
súd nevysporiadal s množstvom dôkazov podporujúcich tvrdenia o nekalých praktikách a zneužívajúcich
postupoch Dlžníka. Ide o viacpočetné vyjadrenia o.i. aj miest, obcí a VÚC popierajúce existenciu
pohľadávok Dlžníka voči nim. Na rovnakom základe vyfabuloval Dlžník aj voči veriteľom, ktorí si uplatnili

svoje práva v tomto konaní. Svoje pohľadávky Dlžník neopiera o žiadnu existujúcu skutočnosť.

64. Navrhovateľ poukázal na to, že poprel pohľadávku Dlžníka použitú na započítanie s odôvodnením,
že fakturované plnenia si u Dlžníka nikdy neobjednal. Zdôraznil, že napriek zápočtu mal Navrhovateľ
v čase podania návrhu voči Dlžníkovi pohľadávku pozostávajúcu z úrokov z omeškania. Vo vzťahu

k pohľadávke, ktorú Dlžník použil na započítanie Navrhovateľ uviedol, že Dlžník okrem faktúr nepredložil
súdu žiaden iný dôkaz preukazujúci oprávnenosť jeho nároku na zaplatenie. Nepredložil žiadnu zmluvu,
objednávku, dodací list, či iný dôkaz osvedčujúci oprávnenosť jeho pohľadávky použitej na započítanie.
Naopak Dlžník predložil súd listinu označenú ako „Odsúhlasenie zostatku“ zo dňa 16.03.2021, v ktorej
sám uznal nárok Navrhovateľa uplatnený faktúrou č. 20200797. Započítanie Dlžníka na pohľadávku

Navrhovateľa tento neakceptoval, o čom Dlžníka informoval a Dlžníkom uplatnené faktúry č. 20210031,
20210032 a 20210033 ako aj jednostranný zápočet Dlžníkovi vrátil. Podľa Navrhovateľa neboli splnené
zákonné podmienky započítania, preto jeho pohľadávka voči Dlžníkovi nezanikla. Vyslovil presvedčenie,
že Dlžník neosvedčil spornosť pohľadávky Navrhovateľa, ani ostatných veriteľov, ktorí sú účastníkmi
konania.

65. Navrhovateľ uviedol, že konkurzný súd síce vedie rozsiahlejšie dokazovanie len o otázke
hmotnoprávnych podmienok pre vyhlásenie konkurzu, ale vyhodnotenie vyfabulovaných pohľadávok
Dlžníka si nevyžaduje žiadne rozsiahlejšie dokazovanie. Nekalými praktikami Dlžníka tento bráni
veriteľom v riadnom uplatnení ich zákonných práv.
66. Navrhovateľ poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4CoKR/10/2022 zo dňa

09.06.2022, kde citoval body 44, 47 až 52 odôvodnenia rozhodnutia z ktorých vyplýva, že konkurzný súd
po predložení jednostranných zápočtov zo strany brániaceho sa Dlžníka nemôže jednoducho rezultovať
nad skúmaním, či vyrábanie jednostranných zápočtov zo strany Dlžníka nemožno označiť inak ako
účelové a špekulatívne. Podľa Navrhovateľa sú okolnosti v predmetnej veci obdobné ako v tomto
konaní. Tiež poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 402/2015, z ktorého majú

vyplývať obdobné právne závery. Podľa Navrhovateľa sa napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa
dostatočným spôsobom nezaoberá jednostrannými zápočtami Dlžníka a tieto vôbec neskúma z hľadiska
ich možnej účelovosti a špekulatívnosti.
67. Podľa Navrhovateľa konanie Dlžníka vykazuje všetky znaky zneužívania práva a šikanózneho
konania, ktoré by nemalo požívať právnu ochranu. V súvislosti s definíciou zneužívajúceho

a šikanózneho výkonu práva poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obo/32/2009, sp.
zn. 2 Cdo 285/2005 nález Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 195/2012, rozhodnutia Najvyššieho súdu
ČR sp. zn. 22 Cdo 1567/2004, sp. zn. 22 Cdo 1772/2004, sp. zn.22 Cdo 2147/1999 a sp. zn. 21Cdo
1567/2008.
68. Vo vzťahu k rozsahu vykonávania dokazovania Navrhovateľ poukázal na rozhodnutie Krajského

súdu v Bratislave sp. zn. 3CoKR/18/2024 a uviedol, že ak by sa nemohlo vykonávať žiadne dokazovanie,
respektíve stačilo by predložiť jednoduché oznámenie o započítaní, a to aj v prípade, ak by boli
započítané celkom zjavne vymyslené vykonštruované pohľadávky, konanie podľa zákona o konkurze
a reštrukturalizácii by stratil akýkoľvek zmysel. Každý dlžník by mohol týmto spôsobom obchádzať
zákon a predchádzať konkurznému konaniu a vyhlásení konkurzu tým spôsobom, že by vystavoval

celkom zjavne nezmyselné faktúry a tieto započítaval so svojimi záväzkami, či bezdôvodne vracal
vystavené faktúry. Pripomenul, že niektorí veritelia mali voči dlžníkovi dokonca pohľadávky priznané
právoplatným súdnym rozhodnutím, kde v jednom prípade došlo aj k započítaniu na túto pohľadávku
veriteľa priznanú súdnym rozhodnutím. Za daných okolností by sa postupy podľa ZKR stali absolútnenevyužiteľné a neefektívne, poskytujúce ochranu veriteľom dlžníka, ktorý by obchádzal tieto postupy
zjavným predstieraním zániku pohľadávok, či naopak existencii vymyslených pohľadávok. Za daných
okolností by takýto výkladový prístup konkurzného súdu znamenal poškodenie práv subdodávateľov na

trhu, ktorý skutočne vykonali dojednané práce, pritom im nikdy nebolo za tieto práce zo strany dlžníka
zaplatené, a to aj napriek tomu, že Dlžník od verejných obstarávateľov prijal platby za vykonané práce.
Takýmto prípadom je napríklad aj spoločnosť REA-S ako veriteľ Dlžníka, ktorého vypočutie konateľa
navrhol Navrhovateľ.
69. V ďalšej časti odvolania Navrhovateľ definoval nekalé konanie Dlžníka. Uviedol, že Dlžník sa po

začatí konkurzného konania zbavuje svojho majetku, keď dňa 18.7.2024 bol v Obchodnom registri
zapísaný údaj o prevode časti podniku zo strany Dlžníka na spoločnosť DE TRADING s.r.o., IČO: 31
425704,pričomsúčasnýmkonateľomtejtospoločnostijesynp.A.H.I.-konateľaDlžníkaavspoločnosti
Consulting CED, a v spoločnosti DE TRADING s.r.o., boli do 10.8.2024 konateľmi rovnaké osoby.
70. K otázke osvedčenia platobnej schopnosti Dlžníka Navrhovateľ uviedol, že z predložených listín
vyplýva, že Dlžník vlastní majetok spočívajúci výlučne v pohľadávkach a na všetkých bankových

účtoch eviduje len sumu do 40 000,- Eur napriek tomu, že v minulosti disponoval značnými
finančnými prostriedkami, ktoré boli v miliónových čiastkach, ktoré sa už na bankových účtoch Dlžníka
nenachádzajú. Zároveň v konaní predložil len účtovnú závierku vypracovanú k 31.12.2023 a v
predloženom súpise pohľadávok a záväzkov Dlžníka absentujú viaceré záväzky, minimálne pohľadávky
veriteľov preukazované v tomto konaní, napriek tomu pohľadávky, ktoré reálne neexistujú. Navrhovateľ

predložil súdu vyjadrenia osôb, ktoré uviedol Dlžník ako svojich dlžníkov, a to Vyjadrenie Obce Dunajská
Lužná, Obce Čontovo, Obce Červený Kláštor, Obce Parchovany, Mesta Senec, Obce Veľký Biel,
Vyjadrenie Univerzitnej nemocnice Bratislava, Vyjadrenie Obce Malý Slavkov, Vyjadrenie p. Ing. Ivety
Majerovej, spoločnosti ŠKVARLA STAV s.r.o., Prešovského samosprávneho kraja, Správa audítora pre
spoločnosť REA-S s.r.o., Vyjadrenie spoločnosti ISDS s.r.o. a Potvrdenie o neprihlásení pohľadávok

voči CESTY SK, s.r.o. do konkurznej podstaty. V nadväznosti na uvedené Navrhovateľ požiadal súd
o vykonanie dôkazov, ktorými by dlžník identifikoval konkurznému súdu pohľadávky, pri ktorých je
dôvodné podozrenie, že sú neexistujúcimi pohľadávkami dlžníka, teda aby Dlžník tieto pohľadávky
zdokladoval titulom podľa ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a) bod 1 pod bod 1 a ZKR, ktorý hovorí len o
demonštratívnom výpočte dôkazov, ktoré má dlžník v konaní predložiť na osvedčenie svojej platobnej

schopnosti. Z uvedeného vyplýva, že súd môže od dlžníka požadovať aj predloženie ďalších dôkazov,
pokiaľ to uzná za vhodné vzhľadom na vzniknutú situáciu v konaní. Z dôvodu podozrenia o existencii
o uplatnených pohľadávok Dlžníka Navrhovateľ požiadal súd, aby vyzval Dlžníka na zdokladovanie
existencie týchto pohľadávok a právneho titulu pre ich vznik, a to vrátane pohľadávok, ktoré Dlžník
použil na započítanie pohľadávok Navrhovateľa. Označené návrhy na vykonanie dokazovania považuje

Navrhovateľ za podstatné pre rozhodnutie konajúceho súdu, teda spĺňajú požiadavky tzv. „Perna testu“.
71. Zopakoval aj svoje návrhy na doplnenie dokazovania vyžiadaním listín od správcu dane, konkrétne
informácie, či dlžník odviedol a zaplatil daň z faktúr k pohľadávkam, ktorými dlžník osvedčuje v tomto
konaní svoju platobnú schopnosť (vrátane pohľadávok, ktoré mal dlžník započítať na pohľadávku
navrhovateľa, ktorú navrhovateľ označil v návrhu na vyhlásenie konkurzu dlžníka). Ďalej požadoval

kontrolný výkaz k dani z pridanej hodnoty a súhrnný výkaz k dani z pridanej hodnoty a daňové priznanie
k DPH za obdobie, ku ktorému sa vzťahujú pohľadávky, ktorými dlžník osvedčuje v tomto konaní svoju
platobnú schopnosť, a rovnako aj kontrolný výkaz k dani z pridanej hodnoty a súhrnný výkaz k dani z
pridanej hodnoty a daňové priznanie k DPH za posledných 6 mesiacov, nakoľko na podklade uvedených
dôkazov je možné vyhodnotiť peňažný tok, tzv. cashflow Dlžníka. Týmito dôkazmi sa má preukázať

že Dlžník neodvádzal daň v zmysle právneho poriadku z pohľadávok, ktoré použil na započítanie
pohľadávok svojich veriteľov.
72. Navrhovateľ znovu poukázal na faktúry vystavené Dlžníkom Mestu Senec (ktoré síce nie sú
uvedené v účtovných dokladoch dlžníka), z ktorých vyplýva, že napr. faktúrou č. 20240039 bola
jednak vyfakturovaná nemajetková ujma právnickej osoby, a to vo výške 500.000,- Eur a jednak bola

vyfakturovaná bez toho, aby bol akýmkoľvek spôsobom v akomkoľvek konaní priznaná. V ďalších
faktúrach bola fakturovaná valorizácia ceny z vysúťaženej zmluvy, pričom nikdy nedošlo k uzatvoreniu
žiadneho dodatku k zmluve uzatvorenej s Mestom Senec ako verejným obstarávateľom, z ktorého
by takýto nárok na valorizáciu ceny vyplýval. Tieto pohľadávky dlžník neuplatnil v tomto konkurznom
konaní, nakoľko ich postúpil na inú spoločnosť, a to spoločnosť Consulting CED, Bratislava, ktorá

ich uplatnila v konkurznom konaní vedenom Mestským súdom Bratislava III pod sp. zn. 21K/22/2024
(pričom konečným užívateľom výhod tejto spoločnosti Consulting CED je rovnako A. H. I., t. j. konečný
užívateľ výhod dlžníka, o čom prebieha v súčasnosti konanie na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.
43PExre/3/2024).73. V nadväznosti na navrhnuté dôkazy Navrhovateľ odkázal na rozhodnutie NS SR vydané dňa
29.09.2022 sp. zn. 6Cdo/107/2022 definujúce tzv. opomenutý dôkaz a „Perna test“, rozhodnutie NS
SR vydané dňa 26.03.2024 sp. zn. 6Cdo/l16/2022 a rozhodnutie NS SR zo dňa 28.10.2020 sp.

zn. 7 Cdo 205/2019. Na základe záverov vyplývajúcich z citovaných rozhodnutí Navrhovateľ dospel k
záveru, že sú splnené všetky podmienky na to, aby súd vykonal návrhy Navrhovateľa na vykonanie
dôkazu k vyššie uvedeným podstatným okolnostiam prípadu, nakoľko bez posúdenia platnej existencie
pohľadávok Dlžníka nie je možné spravodlivo rozhodnúť v predmetnom konaní. Tiež odkázal na
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Ringier Axel Springer a.s. proti Slovenskej

republike č. 35090/07, 4. október 2011, a neskôr uvedené zopakované v prípade Trančíková proti
Slovenskej republike, č. 17127/12, 13. jún 2015, podľa ktorých princíp rovnosti zbraní predstavuje jeden
z prvkov širšieho konceptu práva na spravodlivý proces a vyžaduje, aby každej strane sporu bola daná
rozumná možnosť prezentovať svoj prípad za podmienok, ktoré ju nevystavujú podstatnej nevýhode
vo vzťahu k druhej strane sporu (Niderost-Huber proti Švajčiarsku, č. 18990/91, 18. február 1997).
Konkurzný súd však nevykonal navrhnuté dôkazy, a to ani výsluch svedka A. H. D.- konateľa spoločnosti

REA-S, s.r.o. s odôvodnením, že by to bolo nad rámec dokazovania vykonávaného v konkurznom
konaní a považoval tento dôkaz za nadbytočný. Konkurzný súd však mal podľa Navrhovateľa vykonať
dokazovanie minimálne v rozsahu početných námietok veriteľov o zneužívaní inštitútu započítania
a vracaní faktúr Dlžníkom s cieľom vyhnúť sa konkurznému konaniu.
74. V súvislosti s nevykonanými dôkazmi Navrhovateľ poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky zp. Zn. II. ÚS 168/2019, v ktorom ústavný súd uviedol, že ak všeobecný súd nevykonal dôkaz
navrhovaný stranou konania, hoci tento má preukazovať takú, medzi stranami konania spornú skutkovú
okolnosť, ktorá je pre meritórne posúdenie žalobného nároku významná, či dokonca rozhodujúca,
znemožní tým strane konania uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dôjde k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Tiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp.zn. 4 Cdo/3/2022, podľa ktorého nevykonanie navrhovaného dôkazu, ktorý by mohol mať
vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť,
možno kvalifikovať ako porušenie práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a v tomto prípade by prichádzalo do úvahy aj vyslovenie porušenia základného
práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa článku 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, keďže

nevykonanie účastníkom konania navrhovaného dôkazu by ho oproti druhému účastníkovi konania
znevýhodňovalo.
75.NakoľkozustanoveniaZKRvyplývamožnosťsúduvykonaťdôkazy,ktoréúčastnícinenavrhli,akjeto
nevyhnutne potrebné na zistenie skutkového stavu veci, za situácie, keď veritelia Dlžníka zhodne tvrdia
započítavanie neexistujúcich pohľadávok zo strany Dlžníka, mal konajúci súd vykonať navrhovateľom

navrhovaný dôkaz a dokonca aj využiť svoje oprávnenie zistiť skutkový stav veci aj prípadnými ďalšími
dôkazmi. Navrhovateľ opakovane navrhol aplikáciu tzv. „Perna testu“ a poukázal aj na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 205/2019, kde súd vymedzil podmienky pre odmietnutie vykonania
navrhnutého dôkazu, ak sa navrhnutý dôkaz týka skutočnosti, ktorá je bez relevantnej súvislosti s
predmetom konania, dôkaz nie je spôsobilý overiť alebo vyvrátiť tvrdenú skutočnosť a je vzhľadom

na nepochybné výsledky dokazovania vykonaného inými dôkazmi nadbytočný. Navrhovateľ vyslovil
presvedčenie, že sú navrhnuté dôkazy podstatné pre posúdenie, či nedošlo k zneužitiu práva zo strany
Dlžníka, k predstieraniu zániku jeho záväzkov, resp. k predstieraniu vzniku pohľadávok použitých na
započítanie, a tak k obchádzaniu postupov podľa konkurznej legislatívy.
76. Vo vzťahu k otázke spornosti pohľadávky navrhovateľa odvodenej od jej uplatnenia v civilnom

sporovom konaní navrhovateľ uviedol, že v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu toto konanie
nebolo začaté. Civilné sporové konanie vyvolalo práve správanie sa Dlžníka v rámci tohto konania o
návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok a v záujme ochrany svojich práv, nakoľko Navrhovateľ
chcel predísť uplynutiu premlčacej lehoty na uplatnenie svojej pohľadávky voči Dlžníkovi.
77. Navrhovateľ opakovane poukázal na právo na rovnosť zbraní pri posudzovaní spornosti pohľadávky

Navrhovateľa a pohľadávok Dlžníka použitých na započítanie na pohľadávky jeho veriteľov. Navrhovateľ
namietol, že súd sa v napadnutom rozhodnutí nedostatočne zaoberá dôvodom spornosti pohľadávok
veriteľov, respektíve aký je ich dôvod a neprihliadnutie na tieto pohľadávky a či sa tento dôvod vzťahuje
na celé pohľadávky alebo len ich časť. Súd sa vôbec nevysporiadal s námietkami Navrhovateľa
týkajúcimi sa šikanózneho výkonu práva Dlžníka, zneužívajúceho postupu Dlžníka, ktorý si uplatňuje

respektíve započítava svoje vymyslené pohľadávky voči svojim veriteľom. Taktiež sa nezaoberal
skutočnosťou o prevode podnikov dlžníka, ktoré môžu mať súvis aj s množstvom záväzkov, ktoré
len naoko zanikajú započítavaním neexistujúcich pohľadávok dlžníka a ktoré môžu mať súvis aj s
množstvom vymyslených pohľadávok, ktorými dlžník preukazuje svoju platobnú schopnosť. Konkurznýsúd sa rovnako nevysporiadal s námietkou chýbajúceho udržateľného základu pohľadávok Dlžníka,
ktoré použil na započítanie na pohľadávky svojich veriteľov a vôbec sa nezaoberal tým rozmerom
veci, či nedochádza k zneužívaniu práva, obchádzaniu práva, obchádzaniu postupu podľa z KR a

tým v konečnom dôsledku k poškodzovaniu veriteľov dlžníka. Súd sa výlučne obmedzil na formálne
konštatovanie zániku záväzkov tým, že si v úplnosti osvojil argumentáciu Dlžníka o údajnom započítaní,
a to napriek početným dôkazom o fabulácii pohľadávok v súdnom spise. Podľa Navrhovateľa napadnuté
rozhodnutie neposkytuje odpovede na významné argumenty Navrhovateľa, čo považuje za výrazný
zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktorého imanentnou súčasťou je právo na riadne a

presvedčivé odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, a teda s uplatnením nárokov a obranou
proti takémuto uplatneniu. V nadväznosti na to poukázal na závery vyslovené súdmi vyšších inštancií,
konkrétne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžf/29/2010, rozhodnutia Ústavného súdu SR
sp.zn. III. ÚS 209/2004, sp.zn. III. ÚS 271/05, sp.zn. III. ÚS 95/06 a sp.zn. III. ÚS 311/07. Tiež
poukázal na judikatúru ESĽP, ktorá Síce nevyžaduje, aby na každý argument strany bola v odôvodnení

rozhodnutia daná o odpoveď, trvá však na tom, že ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie
rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď súdu práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko
z 09.12.1994, séria A, číslo 303 - A, strana 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 09. 12. 1994 séria
A číslo 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29.05.1997, Higgins c. Francúzsko z 19.02.1998). Obdobné
závery o presvedčivosti a zrozumiteľnosti súdnych rozhodnutí vyplývajú aj z judikatúry Ústavného súdu

SR, z ktorej Navrhovateľ citoval rozhodnutia sp. zn. IV. ÚS 14/07, III. ÚS 107/07, I. ÚS 243/07, I. ÚS
243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08.
78. S ohľadom na uvedené Navrhovateľ namietol nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia,
ktorým konkurzný súd porušil jeho práva na spravodlivý proces znemožnením uskutočňovať svoje
práva. Navrhovateľ namietol, že konkurzný súd sa nevysporiadal so všetkými námietkami jednotlivých

konkurzných veriteľov a nesprávne vyhodnotil aktívnu vecnú legitimáciu Navrhovateľa, preto navrhol,
aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie konkurzného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
79. Rozhodnutie konkurzného súdu napadol odvolaním aj veriteľ REA-S s.r.o., Brezno. Odvolanie podal
s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. e) f) a h) CSP. V odvolaní namietol, že súd prvej inštancie
nevykonal test platobnej schopnosti dlžníka. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave

sp.zn. 4 CoKR/10/2022, podľa ktorého osvedčenie spornosti pohľadávok v rámci začatého konkurzného
konania musí mať určitú relevanciu a súd označil konanie dlžníka v predmetnom konkurznom konaní
za špekulatívne a účelové.
80. Podľa odvolateľa konkurzný súd zaujal alibistický prístup, nakoľko sa v napadnutom rozhodnutí
vôbec nezaoberal jednostrannými zápočtami Dlžníka z hľadiska ich špekulatívnosti. Spôsob

rozporovania pohľadávok veriteľov Dlžníkom odvolateľ označil za zneužívajúci výkon práva (IV.
ÚS 195/2012), pričom namietol, že konkurzný súd nezohľadnil rovnaký spôsob rozporovania
pohľadávok všetkých označených veriteľov. Zdôraznil, že Dlžník na započítanie použil vymyslené, ničím
nepreukázané pohľadávky s cieľom námietky aktívnej vecnej legitimácie Navrhovateľa.
81. Tiež namietol, že konkurzný súd odmietol vykonanie výsluchu svedka A. H. D. (spoločník REA-

S s.r.o.), ktorý mal potvrdiť účelovosť a špekulatívnosť konania Dlžníka voči svojim veriteľom, ktoré
nemôže požívať žiadnu právnu ochranu. Vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke voči Dlžníkovi odvolateľ
uviedol, že na započítanie jeho pohľadávky Dlžník použil neexitujúce pohľadávky za plnenia, ktoré
nikdy neposkytol, ani neboli zo strany odvolateľa objednané. Takúto neexistujúcu pohľadávku nemožno
započítať. Rovnako uplatnené zmluvné pokuty boli v rozpore s ustanoveniami Špeciálnych zmluvných

podmienok (ďalej aj „ŠZP“), ktoré tvoria súčasť Zmluvy o dielo č. 4/12/2020, nakoľko Investor žiadnu
zmluvnú pokutu voči Dlžníkovi neuplatnil, preto nemohol uplatniť zmluvnú pokutu ani Dlžník voči
spoločnosti REA-S, pričom dielo odovzdal objednávateľovi Mesto Senec už v máji 2020 a zmluvná
pokuta je za december 2020. Dlžník nepreukázal ani to, že by v zmysle ŠZP pred uplatnením
zmluvnej pokuty písomne upozornil na údajné porušenie zmluvných povinností zakladajúce mu nárok

na uplatnenie zmluvnej pokuty podľa bodu 10 ŠZP. Tiež vyslovil názor, že ustanovenie o zmluvnej
pokute, od ktorého Dlžník odvodil svoju pohľadávku použitú na započítanie, bolo dojednané neplatne.
Ostatnú časť spornosti pohľadávky veriteľa REA Dlžník neosvedčil vôbec, len uviedol, že ju považuje
za bezdôvodnú a neuznáva ju. Konkurzný súd sa však uvedenými tvrdeniami nezaoberal napriek tomu,
že na preukázanie tvrdení o špekalutívnom a účelovom konaní Dlžníka bol v konaní navrhnutý dôkaz

výsluchom svedka, ktorý konkurzný súd nevykonal. S ohľadom na uvedené odvolateľ navrhol napadnuté
rozhodnutie konkurzného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
82. Proti rozhodnutiu konkurzného súdu podal odvolanie aj veriteľ STAVRENT s.r.o.. Jeho odvolanie je
de facto totožné s odvolaním Navrhovateľa v bodoch I.-VI. a XIII.83. Dňa 26.03.2025 bolo súdu doručené vyjadrenie pristúpeného veriteľa PRASTAV, stavebno-
obchodná spoločnosť, s.r.o., v ktorom vyslovil názor, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávne
zisteného skutkového stavu, ako aj z nesprávneho právneho posúdenia veci.

84. Primárne poukázal na to, že Dlžník neosvedčil svoju platobnú schopnosť, čo samé o sebe v zmysle
ust.19ods.1písm.c)ZKRzakladápovinnosťsúduvyhlásiťnajehomajetokkonkurz.Zákonneumožňuje
dlžníkovi vyberať si, kedy a v akom rozsahu sa v rámci konania vyjadrí, pričom ustanovenie § 197 ods.
3 ZKR neumožňuje predĺženie lehoty na osvedčenie platobnej schopnosti Dlžníka. Tiež poukázal na to,
že predloženie účtovných kníh Dlžníka a jeho vyhlásenie, že záväzky veriteľov neeviduje, samé o sebe

neosvedčujú jeho platobnú schopnosť.
85. V otázke posúdenia aktívnej vecnej legitimácie sa priklonil k vyjadreniam odvolateľov, že súd
nesprávne vyhodnotil spornosť ich pohľadávok, kedy sa obmedzil na konštatovanie, že v konkurznom
konaní sa nemôže viesť žiadne dokazovanie, čo odporuje názoru vyslovenému Krajským súdom
v Bratislave v rozhodnutí sp. zn. 4CoKR/10/2022. S poukazom na ust. § 196 ZKR v spojení s ust.
§ 151 ods. 1 a 2 CSP uviedol, že pre popretie skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako

pre predkladanie skutkových tvrdení, to znamená, že strana musí nielen popierať tvrdenia protistrany,
ale musí uviesť vlastné tvrdenia a tieto musí preukázať, resp. predložiť alebo navrhnúť dôkazy na
preukázanie týchto svojich tvrdení, inak sa takéto popretie považuje za neúčinné. Údajnú spornosť
pohľadávky Navrhovateľa voči Dlžníkovi je potrebné vyhodnocovať v kontexte ďalšieho konania Dlžníka
voči jeho veriteľom. Vo vzťahu ku všetkým veriteľom sa vyskytuje opakujúca sa črta, a to skutočnosť, že

po tom ako veritelia dodajú Dlžníkovi tovar alebo pre neho vykonajú dohodnuté služby a domáhajú sa
zaplatenia dohodnutej sumy, Dlžník voči nim začne vymáhať údajnú pohľadávku, ktorá vznikla spravidla
v dôsledku zľavy z kúpnej ceny, zmluvnej pokuty, náhrady škody a pod. Už z uvedeného konania je
možné badať úmyselné konanie Dlžníka, ktorý sa takýmto spôsobom pokúša vytvoriť naratív spornosti
pohľadávok jeho veriteľov.

86. S prihliadnutím na všetky skutkové okolnosti, ako aj správanie sa Dlžníka je zrejmé, že tento naratív
spornosti vytvára Dlžník s jediným úmyslom, a to vyhnúť sa povinnosti plniť si svoje záväzky a súčasne
vyhnúť sa možnosti, aby veritelia boli oprávnení iniciovať konkurzné konanie na majetok Dlžníka.
87. S poukazom na ust. § 265 Obchodného zákonníka veriteľ vyslovil presvedčenie, že ide o úmyselné
konanie Dlžníka priečiace sa dobrým mravom ako aj zásade poctivého obchodného styku, pričom takéto

konanie má prvky zneužitia výkonu práva, ktoré by v právnom štáte nemalo požívať právnu ochranu.
V opačnom prípade by poskytnutie právnej ochrany takémuto konaniu Dlžníka malo za následok
oslabenie vymožiteľnosti práv jeho veriteľov. Podľa veriteľa započítacie prejavy Dlžníka opakovane
vykazujú vady právnych úkonov, ktoré v konečnom dôsledku spôsobujú absolútnu neplatnosť týchto
zápočtov ako právnych úkonov.

88. Veriteľ ďalej uviedol, že súd vyhodnotil spornosť pohľadávok veriteľov (navrhovateľov) len tým,
že Dlžník vrátil veriteľmi vystavené faktúry bez riadneho odôvodnenia, napriek tomu, že tieto služby
veritelia Dlžníkovi riadne dodali, čo je aj prípad veriteľa spoločnosti PRASTAV, pričom zdôraznil, že
veriteľ rovnako tak vrátil faktúry vystavené Dlžníkom ako neoprávnené, no napriek tomu ich Dlžník použil
na započítanie. Tiež poukázal na to, že na pohľadávku veriteľa PRATAV si Dlžník započítaval tie isté

pohľadávky viacerými jednostrannými zápočtami, čo nie je prípustné ani možné. Napriek námietkam
Navrhovateľa a pristúpených veriteľov Dlžníka sa súd prvej inštancie týmito skutočnosťami vôbec
nezaoberal, preto označil napadnuté rozhodnutie za arbitrárne a nepreskúmateľné.
89. Veriteľ PRASTAV tiež poukázal na to, že dlžníkom realizované zápočty ako právne úkony vykazujú
vady zmätočnosti a neurčitosti, pričom jednotlivé zápočty nekorešpondujú ani s vyjadreniami samotného

Dlžníka a ani s predloženou účtovnou evidenciou Dlžníka. Uvedené skutočnosti zakladajú absolútnu
neplatnosť týchto zápočtov ako jednostranných právnych úkonov, pričom na absolútnu neplatnosť
právneho úkonu je súd povinný prihliadať ex offo v každom štádiu konania. Súčasne je potrebné
zdôrazniť, že táto absolútna neplatnosť je úplne zrejmá, pričom k jej preukázaniu ani netreba viesť
rozsiahle dokazovanie. Z počtu pristupujúcich veriteľov do konkurzného konania je možné dospieť

k záveru o platobnej neschopnosti Dlžníka, nakoľko voči nemu existujú viac ako 2 pohľadávky viac ako
1 veriteľa, ktoré sú po lehote splatnosti viac ako 90 dní.
90. Dlžník sa k podaným odvolaniam a vyjadreniu veriteľa vyjadril samostatnými podaniami. Vo vzťahu
k argumentácii Navrhovateľa primárne poukázal na to, že pohľadávka Navrhovateľa zanikla započítaním
dňa 28.06.2021 a ako dôkaz označil list zo dňa 25.06.2021 a doručenku. Podľa Dlžníka zápočet

nebol nikdy zo strany Navrhovateľa rozporovaný, pohľadávka zanikla, teda neexistuje, v dôsledku čoho
Navrhovateľ nemá aktívnu vecnú legitimáciu.
91. Spornosť pohľadávky je daná aj konaním vedeným na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn.
8Up/1299/2024,pretodlžníknemádôvodosvedčovaťexistenciuspornéhonárokuvkonkurznomkonaní.Konkurzný súd nemôže suplovať dokazovanie vykonávané v predmetnom sporovom konaní. Dlžník tiež
namietolnesprávnosťtvrdeníNavrhovateľa,ženepreukázal,resp.neosvedčilsvojuplatobnúschopnosť,
nakoľko súdom požadované listiny sú obsahom spisu.

92. Podľa Dlžníka súd správne posúdil nedostatok aktívnej vecnej legitimácie Navrhovateľa z dôvodu
spornosti jeho nároku. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 1CoKR/3/2015,
z ktorého vyplýva, že preukazovanie spornej pohľadávky je vždy predmetom samostatného sporového
konania V tomto smere nie je ohľadom spornosti pohľadávky potrebné vykonávať žiadne dokazovanie,
nakoľko z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že o pohľadávke Navrhovateľa sa vedie samostatné

konanie na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 8Up/1299/2024, ktoré bolo začaté na návrh
Navrhovateľa a ktoré nebolo skončené, preto spornosť jeho pohľadávky trvá. Spornosť pohľadávky
má za následok nedostatok aktívnej vecnej legitimácie ako jednej z kumulatívnych podmienok
pre vyhlásenie konkurzu, ktoré má za následok zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu na
majetok Dlžníka. Sporná pohľadávka nie je spôsobilá založiť aktívnu vecnú legitimáciu Navrhovateľa.
Z uvedeného dôvodu je skúmanie platobnej neschopnosti nepodstatné, pričom dlžník nemusí

preukazovať spornosť pohľadávky, stačí ju len osvedčiť. V nadväznosti na to citoval aj rozhodnutie
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2CoKR/78/2013 v tej časti, kde súd konštatoval, že osvedčenie
spornosti pohľadávky nevyhnutne musí zodpovedať atribútu pravdepodobnosti, teda stavu, kedy
podstatná časť dostupných informácií, podklady a kauzálne súvislosti naznačujú, že pohľadávka veriteľa
je skutočne sporná. Tiež poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 300/2014-10, ktoré

v napadnutom rozhodnutí citoval aj konkurzný súd. Vyjadrenia obcí, PSK, či mesta Senec označil za
irelevantné, nakoľko Navrhovateľ má povinnosť doložiť svoju nespornú pohľadávku voči Dlžníkovi, na
majetok ktorého navrhuje vyhlásiť konkurz.
93. K tvrdeniu o porušovaní práva na spravodlivý proces Dlžník uviedol, že súd prvej inštancie umožnil
účastníkom konania uplatniť svoje práva, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, takže Navrhovateľ

tvrdené porušenie jeho práv nepreukázal. V reakcii na tvrdenie o nekalom konaní Dlžník uviedol, že
je schopný plniť svoje záväzky, nie je v úpadku a vzhľadom na potrebu dodržania hmotnoprávnych
ustanovení ZKR sú vyjadrenia zástupcov miest a obcí irelevantné. V súvislosti s nevykonaním dôkazu,
konkrétne výsluchu svedka A. H. D. Dlžník uviedol, že ide o dôkaz navrhnutý spoločnosťou REA-S,
s.r.o., nie Navrhovateľom, pričom táto osoba v rozhodnom období nebola štatutárnym orgánom ani

spoločníkom spoločnosti, preto jeho tvrdenia nie sú rozhodujúce. Ak teda Navrhovateľ v odvolaní tvrdil,
že navrhovaný svedok sa mal vyjadriť k realizovaným jednostranným zápočtom, v podstate potvrdil,
že jeho výsluch by bol pre toto konanie nadbytočný, nakoľko otázka zániku pohľadávky nemôže byť
predmetom konkurzného konania. Navrhovateľovi nič nebráni v tom, aby výsluch tohto svedka navrhol
v sporovom konaní. K tvrdeniam Navrhovateľa týkajúcim sa uplatnenia jeho pohľadávky v civilnom

konaní Dlžník uviedol, že dôvody podania žaloby pre toto konanie nie sú podstatné, nakoľko ako iniciátor
konania mal zvážiť následky podania žaloby, ktorá automaticky vyvoláva spornosť jeho pohľadávky.
Z uvedených dôvodov Dlžník navrhol rozhodnutie konkurzného súdu ako vecne správne potvrdiť.
94. Vo vyjadrení k odvolaniu veriteľa REA-S s.r.o. Dlžník poukázal na to, že tento veriteľ v konaní
uplatnil svoju pohľadávku v sume 279 175,69 Eur , ktorú tvorí zostatok pohľadávky v sume 17 082,88

Eur z faktúry č. FVS-2022-113-000141, zostatok pohľadávky v sume 435,01 Eur z faktúry č.
FVS-2022-116-000053, zostatok pohľadávky v sume 254 421,67 Eur z faktúry č. FVS-2022-113-000235
a zostatok pohľadávky v sume 7 236,13 Eur z faktúry č. FVS-2022-113-000239. K pohľadávke tohto
veriteľa Dlžník uviedol, že jej spornosť preukázal v konaní pred súdom prvej inštancie, nakoľko v poradí
prvú,tretiuaštvrtúčasťpohľadávkysiveriteľuplatnilvcivilnomsporovomkonanívedenomnaMestskom

súde Bratislava III pod sp. zn. 83Cb/4/2024. V prípade pohľadávky v sume 254 421,67 Eur Dlžník
uviedol, že faktúru veriteľovi vrátil ako nedôvodnú, nakoľko bola uplatnená z dôvodu údajného navýšenia
ceny diela, teda nad rámec dohodnutej ceny diela. V tejto súvislosti rovnako poukázal na listiny,
ktoré sú obsahom spisu. Z uvedeného dôvodu sa ohradil voči tvrdeniu o účelovosti zápočtu, nakoľko
uplatnenie jeho práva nemôže byť označené za zneužívanie práva. Dlžník preto zotrval na svojom

názore o spornosti nároku tohto veriteľa, nakoľko preukázal, že spoločnosť nie je jeho veriteľom. Vo
vzťahu k otázke aktívnej vecnej legitimácie na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok
a návrhu na vypočutie svedka A. H. D. Dlžník zopakoval svoje predchádzajúce vyjadrenia k týmto
otázkam prezentované vo vyjadrení k odvolaniu Navrhovateľa.
95. Vo vyjadrení k odvolaniu veriteľa STAVRENT Dlžník rovnako poukázal na to, že tento veriteľ si voči

nemuuplatnilsvojupohľadávkuvsume21607,25Eur,ktorútvorízostatokpohľadávkyvsume20037,20
Eur z faktúry č. 2022030 a zostatok pohľadávky v sume 1 570,05 Eur z faktúry č. 2022025. Dlžník
mal za to, že spornosť tejto pohľadávky preukázal v konaní pred súdom prvej inštancie, nakoľko tieto
pohľadávky zanikli jednostranným započítaním pohľadávok dňa 04.12.2023, čo preukázal predloženýmzapočítaním s podacím lístkom. Z uvedeného dôvodu túto spoločnosť Dlžník ďalej nepovažuje za svojho
veriteľa, a preto nemá ani vecnú legitimáciu na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok
Dlžníka. V ďalšej časti vyjadrenia zopakoval svoju argumentáciu o posúdení aktívnej vecnej legitimácie

Navrhovateľa a návrhu na doplnenie dokazovania a v závere označil rozhodnutie súdu za vecne správne
a dostatočne odôvodnené. Dlžník znovu zopakoval svoje predchádzajúce vyjadrenia k otázke aktívnej
vecnej legitimácie na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok a návrhu na vypočutie
svedka A. H. D..
96. K vyjadreniu/stanovisku veriteľa PRASTAV Dlžník uviedol, že táto spoločnosť nemá voči nemu

žiadny nesporný nárok zakladajúci mi aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu na vyhlásenie
konkurzu. Spoločnosť PRASTAV si voči Dlžníkovi uplatnila nárok na zaplatenie sumy 15 391,97 Eur
na základe faktúry č. 2022068 splatnej dňa 22.05.2023 v sume 14 791,97 Eur. Dlžník namietol, že
táto pohľadávka zanikla dňa 22.03.2023 jej zaplatením v sume 13 819,33 Eur (viď potvrdenie o úhrade
UNICREDIT banka a.s. a na základe zápočtu vykonaného dňa 28.06.2023 do sumy 12 977,84 Eur
(viď listina zápočet) a realizáciou administratívnych poplatkov/nákladov v sume 170,-Eur (dôkaz výpis

z účtovníctva). K 31.12.2023 teda Dlžník neevidoval voči tomuto veriteľovi žiadny záväzok. Pohľadávku
v sume 600,-Eur uplatnenú faktúrou č. 2023005 splatnú dňa 24.01.2023 Dlžník neuznal, preto faktúru
vrátil veriteľovi ako neoprávnenú
97. Dlžník vyjadrenie tohto veriteľa označil za obsahovo totožné s vyjadrením Navrhovateľa, čo podľa
Dlžníka nasvedčuje organizovanej činnosti Navrhovateľa. Znovu zopakoval, že neexistuje nesporná

pohľadávka tohto veriteľa, preto nemá tento veriteľ aktívnu vecnú legitimáciu. Zdôraznil, že konkurzné
konanie nemôže byť nástrojom na riešenie vzájomných vzťahov medzi stranami ani ho nemožno
používať na vydieranie. Takéto konanie nepožíva právnu ochranu, preto označil napadnuté rozhodnutie
za správne. Opakovane poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax v oblasti posúdenia aktívnej vecnej
legitimácie na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu a rovnako v otázke rozsahu skúmania sporných

pohľadávok. Vzhľadom na absenciu aktívnej vecnej legitimácie Navrhovateľa Dlžník označil otázku
preukazovania platobnej schopnosti Dlžníka bez právneho významu. V ostatnom de facto zopakoval
svoje predchádzajúce vyjadrenia.
98. Navrhovateľ vo svojich ďalších vyjadreniach uviedol, že sa stotožňuje s odvolaním veriteľa
STAVRENT, ktoré vychádza z ním podaného odvolania a rovnako sa stotožnil aj s odvolaním

veriteľa REA-S s.r.o.. Zopakoval, že aj keď dokazovanie v konkurznom konaní nemôže presiahnuť
účel konkurzného konania, vidí pochybenie súdu prvej inštancie v tom, že sa vôbec nezaoberal
jednostrannými zápočtami Dlžníka z hľadiska ich účelovosti a špekulatívnosti, okolností, za akých boli
vykonané s prihliadnutím na pluralitu veriteľov Dlžníka. Stotožnil sa s názorom veriteľa REA-S, s.r.o.
o potrebe aplikácie čl. 5 CSP v súvislosti s jednotným modelom správania sa dlžníka voči svojim

veriteľom. Súd prvej inštancie týmto legitimizoval špekulatívne konanie Dlžníka. Práve výsluch svedka
A. H. D. mal potvrdiť konanie Dlžníka zneužívajúce jeho právo započítať neexistujúcu pohľadávku
na pohľadávky jeho veriteľov v snahe zmariť konkurzné konanie. Uvedené vyplýva aj zo skutočností
tvrdených veriteľom REA-S s.r.o. odkazujúcich na nesplnenie podmienok pre uplatnenie zmluvnej
pokuty, ktorú Dlžník použil na započítanie pohľadávky veriteľa REA-S, s.r.o.. Z uvedeného bolo možné

bez nutnosti vykonania širšieho dokazovania ustáliť špekulatívne konanie Dlžníka.
99. Vo vyjadrení k vyjadreniu Dlžníka Navrhovateľ rozporoval tvrdenie Dlžníka, že si splnil svoju
dôkaznú povinnosť, pretože vo svojom vyjadrení bližšie nešpecifikoval kedy a akým spôsobom uloženú
povinnosť splnil. Dlžník iba stroho odkázal na obsah spisu bez uvedenia konkrétneho čísla listu. Za
nesprávne označil aj tvrdenie Dlžníka, že z dôvodu spornosti nároku Navrhovateľa nie je možné vyhovieť

návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok, pretože aj spornosť tohto nároku je potrebné osvedčiť
kvalifikovaným spôsobom.
100. Navrhovateľ tiež zopakoval že Dlžník preukázateľne nesplnil povinnosť podľa §19 ods. 1a ZKR
s následkami podľa § 19 ods. 1b ZKR, ktoré súd prvej inštancie opomenul aplikovať. Tvrdenie Dlžníka
o tom, že nie je v úpadku je v rozpore s obsahom spisu, z ktorého vyplýva, že sa účelovo snaží

napádať pohľadávky jednotlivých veriteľov, dokonca v niektorých prípadoch aj ex post. Takéto konanie
len potvrdzuje oprávnenosť požiadavky Navrhovateľa na vyhlásenie konkurzu, preto by súd na takéto
konanie nemal prihliadať. K uvedenému záveru možno dospieť bez vykonania ďalšieho dokazovania.
Z uvedených dôvodov Navrhovateľ zotrval na svojich vyjadreniach, že Dlžník relevantným spôsobom
nespochybnil jeho doterajšie tvrdenia, konkurzný súd nedodržal zákonom predpokladaný postup, keď

boli splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu na majetok Dlžníka podľa § 19 ods. 1 písm. a) a bod 1b),
nesprávne prihliadol na spornosť pohľadávok veriteľov Dlžníka a konanie aj rozhodnutie trpí viacerými
už skôr vytýkanými vadami, preto zotrval na svojom návrhu na zrušenie napadnutého rozhodnutia.
101. V ďalších vyjadreniach tak Dlžník ako aj Navrhovateľ odkázali na svoje predchádzajúce vyjadrenia.102.KrajskýsúdvBanskejBystriciakosúdodvolacíprejednalvecvsenátebeznariadeniapojednávania
podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie o
zamietnutí návrhu Navrhovateľa na vyhlásenie konkurzu na majetok Dlžníka je vo výroku vecne správne.

103. Z obsahu spisu vyplýva, že Navrhovateľ ako veriteľ doručil dňa 18.04.2024 na Mestský súd
Bratislava III návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok Dlžníka. Uznesením č.k. 32K/16/2024 - 62 zo
11. júla 2024, právoplatným dňa 18.07.2024, Okresný súd Nitra (v texte aj „konkurzný súd“), ktorému
bola vec postúpená ako kauzálne príslušnému súdu začal konkurzné konanie na majetok Dlžníka.
Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 137/2024 z 17.07.2024, na základe čoho sa

konkurzné konanie začalo dňa 18.07.2024. V zmysle ust. § 19 ods. 1 písm. a) bod 1 ZKR, uznesením
č.k. 32K/16/2024-104 zo dňa 22.07.2024, právoplatným dňa 17.07.2024 vyzval dlžníka, aby sa v lehote
20 dní od doručenia tohto uznesenia vyjadril k návrhu navrhovateľa priloženému k návrhu a aby osvedčil
svoju platobnú schopnosť, a za tým účelom aby predložil najmä tam uvedené listiny. Súd súčasne v II.
výroku podľa § 19 ods. 1 písm. a) bod 3. ZKR vyzval dlžníka na vyjadrenie, či súhlasí, aby súd rozhodol
vo veci vyhlásenia konkurzu bez pojednávania.

104. V podaní doručenom konkurznému súdu dňa 18.07.2024 Dlžník namietol aktívnu vecnú
legitimáciu Navrhovateľa a navrhol návrh Navrhovateľa na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok
zamietnuť s odôvodnením, že pohľadávka Navrhovateľa zanikla započítaním dňa 28.06.2021, kedy bol
Navrhovateľovi doručený započítací prejav Dlžníka zo dňa 25.06.2021, pričom započítanie pohľadávky
Navrhovateľ nikdy nerozporoval. Z uvedeného dôvodu označil Navrhovateľom označenú pohľadávku

za spornú. K výzve Navrhovateľa na úhradu pohľadávky zo dňa 24.11.2022 Dlžník uviedol, že mu dňa
13.12.2022 bola doručená listina, obsahom ktorej nie je výzva na zaplatenie tejto pohľadávky (č.l. 74).
Dlžník označil za sporné aj ostatné pohľadávky veriteľov, ktorých označil Navrhovateľ.
105. Po začatí konkurzného konania do konania na základe rozhodnutí konkurzného súdu pristúpilo
ďalších sedem veriteľov.

106. Konkurzný súd o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok Dlžníka rozhodol uznesením
32K/16/2024-1223 zo dňa 03.02.2025 tak, že návrh Navrhovateľa zamietol a Dlžníkovi priznal voči
Navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Konkurzný súd rozhodnutie odôvodnil
chýbajúcou aktívnou vecnou legitimáciou Navrhovateľa z dôvodu spornosti jeho pohľadávky, o ktorej
je vedené civilné sporové konanie. Vo vzťahu k pohľadávkam ďalších veriteľov, ktorí pristúpili do

konkurzného konania konkurzný súd uviedol, že Dlžník osvedčil ich spornosť v dôsledku zániku
započítaním, zaplatením, prebiehajúcim konaniam alebo neuznania nároku a vrátením faktúry, pričom
tieto skutočnosti osvedčil priloženými listinami, čím Dlžník spochybnil aj pluralitu veriteľov. S poukazom
na ustálenú rozhodovaciu prax a judikatúru uviedol, že konkurzné konanie nemôže nahrádzať civilné
sporové konanie o sporných pohľadávkach a v prípade osvedčenia spornosti pohľadávky Navrhovateľa

nie je subjektom oprávneným podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok Dlžníka. Zároveň uviedol,
žezadanejsituácienemoholprihliadnuťaninaspornépohľadávkyostatnýchveriteľov,atoanivprípade,
že by išlo o pohľadávky nesporné, pokiaľ žiaden z veriteľov nepodal návrh na vyhlásenie konkurzu voči
Dlžníkovi.
107. Proti rozhodnutiu konkurzného súdu podal odvolanie Navrhovateľ a dvaja veritelia, a to spoločnosť

STAVRENT s.r.o., Banská Bystrica a REA-S s.r.o., Brezno. Veriteľ PRASTAV, stavebno-obchodná
spoločnosť, s.r.o., Veľká Lomnica sa k napadnutému rozhodnutiu vyjadril. Odvolatelia de facto zhodne
namietli nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý im znemožnil uskutočniť ich procesné
práva, nevykonanie navrhnutých dôkazov, nesprávne skutkové zistenia a právne posúdenie veci a
nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré založili na nekalom konaní Dlžníka spočívajúcom v namietaní

pohľadávok jeho veriteľov z dôvodu započítania neexistujúcich pohľadávok, čo vyvolalo viaceré civilné
sporové konania alebo bezdôvodného neuznávania pohľadávok veriteľov Dlžníka.
108. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), návrh na
vyhlásenie konkurzu sa podáva na príslušnom súde (ďalej len "súd"). Návrh na vyhlásenie konkurzu je
oprávnený podať dlžník, veriteľ, v mene dlžníka likvidátor alebo iná osoba, ak to ustanovuje tento zákon.

Dlžník je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok podľa tejto časti zákona, iba ak
je právnickou osobou. Veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu podľa tejto časti zákona
iba voči dlžníkovi, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou - podnikateľom.
109. Podľa § 11 ods. 3 ZKR, veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak môže
odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť svojho dlžníka alebo ak sa predpokladá úpadok

dlžníka z dôvodu, že došlo k zverejneniu oznámenia podľa osobitného predpisu3ca) v Obchodnom
vestníku. Platobnú neschopnosť dlžníka možno odôvodnene predpokladať vtedy, ak je dlžník viac ako
90 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a bol jedným
z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie.110. Podľa § 12 ods. 2 ZKR, ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva veriteľ, v návrhu je povinný uviesť
skutočnosti, z ktorých možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka, ako aj označiť
svoju pohľadávku 90 dní po lehote splatnosti a označiť ďalšieho veriteľa s pohľadávkou 90 dní po lehote

splatnosti.Knávrhujeveriteľpovinnýpripojiťlistiny,ktorédokladajújehopohľadávkuoznačenúvnávrhu.
Navrhovateľ pohľadávku doloží
a) písomným uznaním dlžníka s úradne overeným podpisom dlžníka,
b) vykonateľným rozhodnutím alebo iným podkladom, na základe ktorého možno nariadiť výkon
rozhodnutia alebo vykonať exekúciu,

c) potvrdením audítora, správcu alebo súdneho znalca, že navrhovateľ pohľadávku účtuje v účtovníctve
v súlade s účtovnými predpismi, a v prípade, že ide o pohľadávku nadobudnutú prevodom alebo
prechodom, aj potvrdením audítora, správcu alebo súdneho znalca, že pohľadávka účtovaná v
účtovníctve navrhovateľa má doložený dôvod vzniku, ak podáva návrh voči právnickej osobe,
d) potvrdením Ministerstva financií Slovenskej republiky o existencii pohľadávky štátu z príspevku
poskytnutého dlžníkovi z prostriedkov Európskej únie, 4a) schváleného a účtovaného certifikačným

orgánom, 4b) alebo
e) písomným vyhlásením s úradne osvedčenými podpismi najmenej piatich zamestnancov alebo
bývalých zamestnancov dlžníka, ktorí nie sú jeho spriaznenými osobami, o nesplnení ich pohľadávky na
mzde, odstupnom alebo odchodnom 30 dní po lehote splatnosti; navrhovateľom v tomto prípade môže
byť len zamestnanec alebo bývalý zamestnanec dlžníka, ktorý nie je osobou spriaznenou s dlžníkom, a

ktorý je zastúpený odborovou organizáciou, aj keď nie je jej členom.
111. Podľa § 12 ods. 3 ZKR, ak ide o návrh veriteľa na vyhlásenie konkurzu dlžníka, ktorého úpadok sa
predpokladá podľa § 11 ods. 3, navrhovateľ nie je povinný dokladať svoju pohľadávku spôsobom podľa
odseku 2 písm. a) až e).
112. Podľa § 19 ods. 1 ZKR, k sa konkurzné konanie začalo na návrh veriteľa,

a) súd do 5 dní od začatia konkurzného konania
1. odošle dlžníkovi do vlastných rúk rovnopis návrhu spolu s uznesením, ktoré obsahuje najmä
1a. výzvu, aby sa do 20 dní od jeho doručenia vyjadril k návrhu a osvedčil svoju platobnú schopnosť;
najmä aby predložil
1aa. zoznam všetkých svojich peňažných záväzkov, s ktorých plnením bol v deň začatia konkurzného

konania 90 dní v omeškaní,
1ab. zoznam všetkých svojich bankových účtov s prehľadom zostatkov v deň začatia konkurzného
konania,
1ac. informáciu o stave hotovosti v deň začatia konkurzného konania a v deň predloženia tejto
informácie súdu,

1ad.zoznampohľadávok,priktorýchmožnosodbornoustarostlivosťoupredpokladať,žebudúuhradené
najneskôr do 90 dní od začatia konkurzného konania,
1b. poučenie, že inak súd vyhlási na jeho majetok konkurz,
1c. poučenie o trestnoprávnych následkoch neplnenia si povinnosti v konkurze,
2. určí termín pojednávania, na ktoré predvolá dlžníka a o ktorom upovedomí veriteľov označených v

návrhu; predvolanie, ako aj upovedomenie súd doručí zverejnením v Obchodnom vestníku; dlžníkovi
predvolanie doručí aj iným spôsobom; termín pojednávania súd určí tak, aby sa konalo najneskôr do 70
dní od začatia konkurzného konania,
3. vyzve dlžníka na vyjadrenie, či súhlasí, aby súd rozhodol vo veci vyhlásenia konkurzu bez
pojednávania; ak tak dlžník urobí, súd zruší termín pojednávania a rozhodne bez pojednávania; rovnako

postupuje aj vtedy, ak sa má za to, že dlžník svoju platobnú schopnosť neosvedčil,
b) súd rozhodne vo veci vyhlásenia konkurzu do 7 dní od vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí
dokazovanie, alebo do 7 dní, odkedy dlžník súhlasil, aby sa rozhodlo bez pojednávania,
c) súd rozhodne o vyhlásení konkurzu vtedy, ak dlžník neosvedčil svoju platobnú schopnosť, inak
rozhodne o zastavení konkurzného konania; pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu súd neprihliada na

záväzky, pri ktorých dlžník osvedčil ich spornosť; ak sa dlžník v lehote podľa odseku 1 písm. a) bodu 1
nevyjadril, má sa za to, že svoju platobnú schopnosť neosvedčil,
d)asúdmápredrozhodnutímovyhláseníkonkurzupochybnostiodlžníkovejmajetnosti,bezzbytočného
odkladu po tom, čo zistí, že tu nie sú dôvody na iné rozhodnutie ako vyhlásenie konkurzu, ustanoví
dlžníkovi predbežného správcu; o návrhu v tomto prípade rozhodne v lehote podľa § 20 ods. 1.

113. Podľa § 19 ods. 3 ZKR, odvolací súd rozhodne o odvolaní bez nariadenia pojednávania do 45 dní
od predloženia veci. Pre odvolací súd je rozhodujúci stav v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ak
odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie, súd prvého stupňa
postupuje odo dňa vrátenia veci, ako by konkurzné konanie začalo.114. Odvolací súd konštatuje, že dôvody uvedené odvolateľmi v odvolaní voči napadnutému rozhodnutiu
nie sú spôsobilé na zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré vyhodnotil odvolací súd ako
vecne správne. Odvolací súd sa preto podľa § 387 ods. 1, 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a len na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia a s poukazom na obsahové vymedzenie podaných odvolaní dopĺňa ďalšie
dôvody,pričomvyhodnocujeibatienámietkyaargumenty,ktorémajúvýznamprerozhodnutie(napríklad
nález Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 78/95 zo dňa 16.03.2005).
115. Zásadnou otázkou v odvolacom konaní bolo posúdiť to, či v konaní boli splnené predpoklady

pre zamietnutie návrhu Navrhovateľa na vyhlásenie konkurzu na majetok Dlžníka v intenciách podľa
záverov súdu prvej inštancie. Primárnym dôvodom, pre ktorý konkurzný súd nevyhovel návrhu na
vyhlásenie konkurzu, bolo zistenie, že Navrhovateľ nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou pre
podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu z dôvodu, že na pohľadávku Navrhovateľa uvedenú v návrhu
na vyhlásenie konkurzu nemohol prihliadnuť, keďže v zmysle ust. § 19 ods. 1 písm. c) ZKR konkurzný
súd pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu neprihliada na záväzky, pri ktorých dlžník osvedčil ich

spornosť. Dlžník v konaní vo vzťahu k pohľadávke Navrhovateľa osvedčil, že uplatnená pohľadávka je
sporná z dôvodu, že zanikla započítaním dňa 28.06.2021 a je predmetom súdneho konania vedeného
na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 8Up/1299/2024. Navrhovateľ teda v čase podania
návrhu na vyhlásenie konkurzu disponoval voči Dlžníkovi pohľadávkou, o ktorej Dlžník tvrdil, že zanikla
na základe započítania, čo spôsobilo jej spornosť, ktorú potvrdzuje aj prebiehajúce súdne sporové

konanie, v rámci ktorého je súd oprávnený zaoberať sa aj argumentáciou odvolateľov smerujúcou
k zneužívajúcemu výkonu práva započítania Dlžníkom a prípadnej absolútnej neplatnosti jeho úkonov.
Ako vyplynulo z rozhodnutí citovaných v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, nie je úlohou
konkurzného súdu, aby preskúmaval oprávnenosť pohľadávky, ktorú si navrhovateľ uplatňuje voči
dlžníkovi. O pohľadávke Navrhovateľa je vedené súdne konanie, v rámci ktorého bude všeobecný

súd vykonávať dokazovanie smerujúce k zisteniu, či pohľadávka Navrhovateľa voči Dlžníkovi je,
alebo nie je v zmysle hmotného práva oprávnená. Pri rozhodovaní o návrhu na vyhlásenie konkurzu
sa súd obmedzí iba na zistenie, že ohľadom uplatnených pohľadávok prebieha sporové konanie,
že sporovými stranami v ňom sú Navrhovateľ a Dlžník, ale nepreskúmava už, čo je predmetom
týchto konaní, ani nevyhodnocuje hmotnoprávne tvrdenia sporových strán súvisiace s uplatnenou

pohľadávkou. Prebiehajúce sporové konanie o pohľadávke Navrhovateľa voči Dlžníkovi nebolo sporné.
Preto pokiaľ Navrhovateľ a aj ostatní odvolatelia-veritelia v odvolaní uvádzajú tvrdenia, ktoré majú
podporiť oprávnenosť ich pohľadávok voči Dlžníkovi, odvolací súd uvádza, že k týmto tvrdeniam bude
prihliadať všeobecný súd v prípade rozhodnutia o uplatnení pohľadávky v samostatnom sporovom
konaní. Konkurzný ani odvolací súd pri preskúmavaní rozhodnutí o návrhu na vyhlásenie konkurzu k

týmto tvrdeniam neprihliada, keďže vyhodnocuje iba to, či ohľadom uplatnenej pohľadávky prebieha
alebo neprebieha spor. Pokiaľ spor prebieha, v zmysle doslovného znenia ust. § 19 ods. 1 písm. c)
ZKR, súd na takéto pohľadávky prihliadnuť nemôže. Z uvedeného je zrejmé, že Navrhovateľ pri podaní
návrhu na vyhlásenie konkurzu nedisponoval aktívnou vecnou legitimáciou, a preto nemohol ani so
svojim návrhom uspieť. Ako už bolo v priebehu predchádzajúceho konania poukázané aj z rozhodnutia

Ústavného súdu sp. zn. II.ÚS 300/2014-10 zo dňa 18.06.2014 vyplýva, že konkurz nie je možné vyhlásiť
na návrh osoby, ktorá v čase podania návrhu nie je osvedčeným veriteľom dlžníka. Nepostačuje zároveň
pre vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka existencia iných veriteľov, ani keby v čase návrhu na
vyhlásenie konkurzu, resp. v čase rozhodovania súdu o návrhu na vyhlásenie konkurzu títo disponovali
nespornými judikovanými pohľadávkami voči dlžníkovi, pokiaľ si však tieto pohľadávky voči dlžníkovi

v konkurznom konaní neuplatnili. Pokiaľ nebola daná aktívna vecná legitimácia navrhovateľov, súd už
nebol povinný preverovať ich ďalšie námietky, pretože ani prípadná oprávnenosť ďalších námietok by
nemohla zvrátiť skutočnosť, že navrhovatelia nie sú aktívne vecne legitimovaní pre podanie návrhu,
a preto nemôžu v konaní uspieť. Nemožno rozhodnúť o vyhlásení konkurzu na základe takého
návrhu, ktorý nespĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti, vrátane označenia nespornej pohľadávky

navrhovateľa. Nedostatok návrhu na vyhlásenie konkurzu potom bráni jeho vyhláseniu a nedostatok
návrhu nemôže následne zhojiť ani skutočnosť, že voči dlžníkovi iní veritelia disponujú nespornými
pohľadávkami, pokiaľ sa títo nerozhodli návrh na vyhlásenie konkurzu podať.
116. Odvolací súd napriek tomu, že ak nie je osvedčená aktívna vecná legitimácia Navrhovateľa, súd
už ďalšie skutočnosti nemá dôvod vyhodnocovať, sa v stručnosti vyjadrí aj k ostatným odvolacím

námietkam, ktoré zhodne posúdil ako nedôvodné.
117. Odvolací súd primárne poukazuje na to, že v prípade konkurzného konania ide o osobitný druh
konania, ktoré je založené na prísne formálnych princípoch a podmienkach, splnenie ktorých by malo
konkurznému súdu umožniť rozhodnúť v relatívne krátkych zákonných lehotách, v prevažnej miere nazáklade listinných dôkazov. Konkurzný súd je oprávnený vyhlásiť konkurz na majetok dlžníka len vtedy,
ak sú splnené zákonom požadované formálne aj materiálne podmienky.
118. Zákon priznáva aktívnu vecnú legitimáciu len subjektom špecifikovaným v ust. § 11 ods. 1 ZKR.

Samotným podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu sa realizuje aj Ústavou SR garantované právo na
súdnu ochranu. Táto je však podmienená splnením zákonných podmienok.
119. V zmysle citovaného ust. § 11 ods. 1 ZKR je jedným zo subjektov oprávnených podať návrh na
vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka aj jeho veriteľ. Podmienky, za ktorých je veriteľ oprávnený
podať návrh vyplývajú z ust. § 11 ods. 3 ZKR. Citované ustanovenie umožňuje veriteľovi podať návrh

na vyhlásenie konkurzu na majetok Dlžníka za predpokladu, že možno odôvodnene predpokladať
platobnú neschopnosť Dlžníka, pričom platobnú neschopnosť možno predpokladať s prípade, že je
dlžník v omeškaní viac ako 90 dní s plnením dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi.
Pojem platobná neschopnosť je bližšie definovaný v ust. § 3 ods. 2 ZKR. Zároveň však zákon v ust. §
19 ods. 1 písm. c) ZKR umožňuje dlžníkovi osvedčiť spornosť navrhovateľom označených peňažných
záväzkov. Je na dlžníkovi, akým spôsobom osvedčí ich spornosť, pričom zákon v ust. § 17 vyslovene

upravuje aj možnosť splniť svoje záväzky, a to až do vyhlásenia konkurzu. Skutočnosť, že dlžník osvedčí
spornosť pohľadávky navrhovateľa má za následok stratu jeho aktívnej vecnej legitimácie, nakoľko na
jeho spornú pohľadávku konkurzný súd nemôže ďalej prihliadať. Ustálená judikatúra Ústavného súdu
SR, na ktorú poukázal aj konkurzný súd, ale aj rozhodovacia prax všeobecných súdov jednoznačne
ustálila právny záver, že pre účely konkurzu sa aktívna vecná legitimácia spája len s osvedčenou

a nespornou pohľadávkou veriteľa.
120. V predmetnom konaní odvolatelia namietli nesprávny záver súdu o spornosti ich pohľadávok
s tvrdením o spornosti pohľadávok Dlžníka a jeho nekalých praktikách. Za týmto účelom navrhli vykonať
dôkazy, ktoré konkurzný súd odmietol vykonať s odôvodnením, že v rámci konkurzného konania takéto
dokazovanie nemožno vykonávať, zvlášť pokiaľ je sporná pohľadávka Navrhovateľa a s tým súvisiaca

aktívna vecná legitimácia Navrhovateľa. Tento záver konkurzného súdu považuje odvolací súd za
správny.MožnosúhlasiťstvrdenímNavrhovateľa,žeprváfázakonaniamácharaktersporovéhokonania
a na objasnenie skutočností je potrebné viesť dokazovanie, na druhej strane však treba zdôrazniť,
že ustanovenie § 19 ZKR predpokladá vedenie dokazovania len k otázke skúmania úpadku dlžníka.
V zmysle ustanovení ZKR nie je priestor pre skúmanie tvrdení Navrhovateľa o spornosti pohľadávky

Dlžníka, ktorú použil na započítanie na pohľadávku Navrhovateľa. Dôraz kladený na nespornosť
pohľadávky vychádza z povahy konkurzného konania, ako generálnej exekúcie, teda likvidačného
konania majetku dlžníka.
121. Odvolací súd opakovane zdôrazňuje, že základnou črtou konkurzného konania je skutočnosť,
že konkurzný súd vykonáva dokazovanie výlučne za účelom osvedčenia dlžníkovho úpadku. Inak

povedané, konkurzný súd nevykonáva dokazovanie za situácie, keď vznikne spor o existencii
pohľadávky veriteľa, ktorý podal návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok Dlžníka. Práve z dôvodu
prísnej povahy konkurzného konania sú zákonom stanovené pomerne krátke lehoty na rozhodovanie
o návrhu na vyhlásenie konkurzu, ale rovnako aj lehoty pre dlžníka na osvedčenie jeho platobnej
schopnosti. Z uvedeného dôvodu je preto osvedčenie nespornej pohľadávky navrhovateľa, ktorý je

veriteľom jedným z predpokladov vyhovenia veriteľskému návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok
dlžníka. Nesplnenie tejto podmienky má za následok zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu na
majetok dlžníka.
122. Tiež nemožno opomenúť skutočnosť, že sám Navrhovateľ opakovane priznal, že jeho pohľadávka
je sporná z dôvodov, pre ktoré ju Dlžník odmietol plniť, a pre ktoré je vedené civilné sporové konanie

o tejto pohľadávke. Pokiaľ Dlžník pohľadávku Navrhovateľa namietol z dôvodu jej zániku započítaním
z obdobia cca troch rokov pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok Dlžníka, čo
Dlžník v rámci konania osvedčil a Navrhovateľ napriek tomu svoju pohľadávku neuplatnil v civilnom
sporovom konaní, vedel o tom, že jeho pohľadávka je sporná. Za danej situácie sa Navrhovateľ
nemôže spoliehať na to, že konkurzný súd zohľadní takúto pohľadávku pri rozhodovaní o návrhu

na vyhlásenie konkurzu na majetok Dlžníka a dokonca, že od takejto pohľadávky odvodí aktívnu
vecnú legitimáciu veriteľa na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok Dlžníka. Konkurzné
konanie jednoznačne neslúži ako náhrada civilného sporového konania, a preto v rámci rozhodovania
o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka nie je konkurzný súd povinný a dokonca ani
oprávnený vykonávať dokazovanie o tom, či pohľadávka veriteľa, ktorý je navrhovateľom, je oprávnená.

Navrhovateľ sa síce snaží otočiť situáciu tak, že sporná je pohľadávka Dlžníka, ktorú tento použil na
započítanie na jeho pohľadávku, ale to isté platí aj o dokazovaní v prípade spornosti pohľadávky Dlžníka
s tým rozdielom, že dôkazné bremeno ťaží navrhovateľa. Navrhovateľ sa nemôže domáhať ochrany
svojho práva na zaplatenie spornej pohľadávky, o spornosti ktorej vedel značnú dobu už pred podanímnávrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok Dlžníka. Konkurzné konanie neslúži na ochranu sporných
práv veriteľov a nič na tom nemení ani skutočnosť, že sporové konanie Navrhovateľ vyvolal z dôvodu
plynutia premlčacej doby, ktorá mimochodom plynula aj pred podaním návrhu. Rovnako za daných

okolností nie je podstatné ani tvrdenie, že na podanie žaloby Navrhovateľ pristúpil až po vyjadrení
postoja Dlžníka voči návrhu na vyhlásenie konkurzu. Za danej situácie osvedčenie spornosti pohľadávky
Navrhovateľa nedokážu zvrátiť ani tvrdenia Navrhovateľa, či ostatných veriteľov Dlžníka o jeho nekalých
praktikách napriek tomu, že niektoré skutočnosti indikujú minimálne neštandardné správanie Dlžníka
voči svojim veriteľom. Toto však za vyššie opísaných okolností nemôže byť predmetom dokazovania

pred konkurzným súdom. Rovnako ani tvrdenia o prevádzaní majetku Dlžníka na osoby spriaznené
s Dlžníkom, či iné zbavovanie sa majetku nemôže byť dôvodom na vyhlásenie konkurzu na majetok
Dlžníka,nakoľkonatentoúčelslúžiainézákonnéinštitúty,ktorédokážutakémutokonaniuDlžníkanielen
zabrániť, ale ho dokonca aj zvrátiť.
123. Pre úplnosť považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti,
povahu konkurzného konania, ale aj ustálenú judikatúru a rozhodovaciu prax, ktorú v dostatočnej

miere citoval konkurzný súd, tvrdenia odvolateľov o šikanóznom a zneužívacom výkone práva Dlžníka
odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné, nakoľko zneužívajúci výkon práva má svoje opodstatnenie
za predpokladu splnenia zákonných podmienok pre vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka a nie na
obchádzaniezákonnýchinštitútovumožňujúcichúčinnúochranuprávveriteľov.Výsledkomkonkurzného
konania totiž nie je len samotné uspokojovanie zistených pohľadávok veriteľov, ale má ďalekosiahle

účinky nielen na činnosť, ale aj existenciu dlžníka (viď. § 14 ods. 5 ZKR). Z uvedeného dôvodu je
možné domáhať sa svojich práv v konkurznom konaní len za takých okolností, že pri rozhodovaní
ovyhláseníkonkurzunamajetokdlžníkamožnomaťosvedčenéoprávnenépohľadávkyveriteľovvmiere
hraničiacej s istotou. Navrhovateľovi, ani ostatným veriteľom nič nebránilo domáhať sa zaplatenia, či
judikovania svojich pohľadávok od momentu ich splatnosti. Skutočnosť, že sa spoliehali na korektnosť

ich obchodného partnera a následné využívanie inštitútu konkurzného konania na zabezpečenie
vymožiteľnosti ich pohľadávok a obmedzenia nakladať dlžníkovi s jeho majetkom, či vykonávať
podnikateľskú činnosť, nie je v súlade s účelom inštitútu konkurzného konania za situácie osvedčenej
spornosti ich pohľadávok, zvlášť Navrhovateľa. Treba vychádzať z osobitnej povahy konkurzného
konania ako likvidačného konania majúceho povahu generálnej exekúcie. Rovnako ako v prípade

exekučného konania sa preto aj v prípade konkurzného konania vyžaduje osvedčenie pohľadávky
minimálne navrhovateľa v miere približujúcej sa judikovanej pohľadávke. Skutočnosť, že Navrhovateľ
s vymáhaním svojej pohľadávky čakal takmer 3 roky, čím sa sám vystavil riziku premlčania svojej
pohľadávky, nasvedčuje nesprávnej obchodnej stratégii. Inštitút konkurzného konania nie je inštitútom
zabezpečujúcim ochranu vymožiteľnosti pohľadávok veriteľov bez dostatočnej miery osvedčenia ich

práv voči dlžníkovi. Ide o proces likvidačný, teda konečný, bez možnosti jeho zvrátenia so značnými
dôsledkami na Dlžníka. Znovu treba zdôrazniť, že je potrebné prihliadnuť na špecifiká konkurzného
konania, a to nielen z pohľadu formálnosti, ale aj s ohľadom na účinky konkurzného konania. Formálnosť
konania sa odzrkadľuje na následkoch nesplnenia prísne formálnych podmienok na to, aby súd vôbec
začal konať o návrhu na vyhlásenie konkurzu, a preto súdu stanovuje lehotu 15 dní, v rámci ktorej súd

preskúma len splnenie zákonom ustanovených náležitostí, nesplnenie ktorých má v konečnom dôsledku
za následok odmietnutie návrhu bez toho, aby súd skúmal ďalšie, tzv. hmotnoprávne podmienky
vyhlásenia konkurzu. V prípade splnenia formálnych náležitostí, konkurzný súd začne konanie o návrhu
na vyhlásenie konkurzu, v rámci ktorého skúma rovnako ako v prípade všeobecného konania procesné
podmienky konania a až následne hmotnoprávne podmienky. Osobitosť tejto časti konania spočíva

v tom, že v rámci tzv. prvého štádia rozhodovania o návrhu na začatie konania nemôže konkurzný
súd preskúmať aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa, nakoľko táto sa odvíja od osvedčenia spornosti
pohľadávky navrhovateľa, ktorú môže Dlžník namietnuť až v ďalšom štádiu konania a rovnako aj od
platobnej neschopnosti Dlžníka, ktorá sa v štádiu rozhodovania o začatí konkurzného konania len
predpokladá na základe tvrdení navrhovateľa, čo môže Dlžník vyvrátiť na základe výzvy konkurzného

súdu podľa § 19 ZKR.
124. Zhrnúc uvedené, aktívne vecne legitimovanou osobou na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu
na majetok dlžníka je len ten veriteľ, ktorý má nespornú pohľadávku voči dlžníkovi. Na prípadné
sporné pohľadávky veriteľov súd neprihliada a tieto nie sú ani spôsobilé založiť navrhujúcemu veriteľovi
aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, nakoľko účelom konkurzného

konania nie je zisťovanie existencie sporných pohľadávok. Spôsob interpretácie a aplikácie § 11 ods.
3 v spojení s ust. § 12 ods. 2 a § 19 ods. 1 písm. c) ZKR, ktorý v napadnutom uznesení zvolil
konkurzný súd, nemožno podľa odvolacieho súdu považovať za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny,
naopak, zodpovedá účelu a zmyslu citovaných ustanovení ZKR, ako aj ustálenej rozhodovacej praxia judikatúre. Jeho podstata je založená na tom, že konkurzný súd nemá v prípade osvedčenia
spornosti pohľadávky veriteľa, ktorý podal návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka možnosť
skúmať navrhovateľom tvrdenú spornosť jeho pohľadávky, o ktorej je vedené civilné sporové konanie.

Z uvedeného dôvodu odvolací súd vyhodnotil ako správny aj procesný postup konkurzného súdu,
ktorý nevykonával dokazovanie v rozsahu osvedčovania pohľadávky navrhovateľa ani dlžníka, a preto
vyhodnotil ako nedôvodnú námietku odvolateľov týkajúcu dokazovania.
125. Vo vzťahu k citovanému rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 4CoKR/10/2022 odvolací
súd uvádza, že v danom prípade ide nielen o iné časové súvislosti konania dlžníka vo vzťahu

k svojim veriteľom, ale aj skutočnosť, že veriteľ, ktorý podával návrh na vyhlásenie konkurzu na
majetok dlžníka už mal v tom čase pohľadávku judikovanú viac ako 3 roky a napriek tomu ju dlžník
uhradil až po začatí konkurzného konania na jeho majetok, hoci treba zdôrazniť, že takéto konanie
zákon nevylučuje, dokonca s ním priamo počíta (viď. ust. § 17 ZKR). Z uvedeného dôvodu už súd
v sporovom konaní, v rámci ktorého bola judikovaná pohľadávka navrhovateľa, nemal dôvod skúmať
započítací prejav dlžníka, čím vznikol priestor pre posúdenie tejto otázky pre konkurzný súd v konaní

o podanom veriteľskom návrhu na vyhlásenie konkurzu. V tomto konaní je však situácia diametrálne
odlišná. Navrhovateľ nemá judikovanú pohľadávku a svoju pohľadávku uplatnil v sporovom konaní
až po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu, hoci minimálne od doručenia započítacieho prejavu
Dlžníka mal vedomosť o spornosti jeho pohľadávky. Riziko svojho podnikania a riešenie svojich
obchodných vzťahov s Dlžníkom nemôže veriteľ dlžníka návrhom na vyhlásenie konkurzu na majetok

Dlžníka preniesť na konkurzný súd za situácie keď napriek existujúcim dôvodom na uplatnenie svojho
práva Navrhovateľ nevyužil inštitút civilného sporového konania a veritelia Dlžníka s judikovanými
pohľadávkami nevyužili svoje právo na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok Dlžníka.
V prípade, že by Navrhovateľ v čase podávania návrhu na vyhlásenie konkurzu Dlžníka disponoval
exekučným titulom, na čo jednoznačne priestor mal, značným spôsobom by Dlžníkovi sťažil osvedčenie

spornosti takejto pohľadávky. Je preto vecou veriteľa dlžníka, ktorý nesie dôkazné bremeno osvedčenia
svojej nespornej pohľadávky, zvážiť pred podaním veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu, či
dostatočným spôsobom vie osvedčiť svoju nespornú pohľadávku aj bez dôkazných prostriedkov,
vykonaním ktorých by konkurzný súd s prihliadnutím k miere sporných skutočností nahradzoval
preskúmavacie konanie o jeho pohľadávke, a to aj so zreteľom na námietku spornosti pohľadávky

Dlžníka použitú na započítanie. Opakovane odvolací súd uvádza, že tak ako spornosť pohľadávky
navrhovateľa a ostatných veriteľov dlžníka, tak aj spornosť pohľadávok samotného dlžníka v zásade
patrí do právomoci všeobecných súdov, nie konkurzného súdu, nakoľko Navrhovateľ neodvodzuje
svoju pohľadávku od vykonateľného exekučného titulu, pri vydávaní ktorého započítací úkon Dlžníka
nemohol byť preskúmavaný. Inak povedané, v prípade, že by návrh na vyhlásenie konkurzu podal

veriteľ, ktorý má voči Dlžníkovi judikovanú pohľadávku a Dlžník by po vydaní rozhodnutia uplatnil právo
pohľadávku započítať a následne by týmto započítacím prejavom osvedčoval spornosť pohľadávky
veriteľa, ktorý návrh na vyhlásenie konkurzu podal, v záujme zachovania rovnosti zbraní by vznikol aj
konkurznému súdu priestor na skúmanie takéhoto úkonu Dlžníka, ale tiež len v rozsahu osvedčenia
skutočností podstatných pre rozhodnutie o návrhu na vyhlásenie konkurzu. V opačnom prípade by išlo

zo strany konkurzného súdu o prejudikovanie právneho záveru nepríslušným súdom. Neznamená to
však, že veriteľ musí mať judikovanú pohľadávku na to, aby konkurzný súd vyhovel jeho návrhu na
vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. V prípade pohľadávky, ktorá nie je exekučným titulom, resp. nie
je judikovaná, sa vystavuje riziku, že Dlžník namietne spornosť pohľadávky navrhovateľa. Samozrejme
Dlžník môže spochybniť aj pohľadávku právoplatne priznanú, ale vtedy musí byť jeho spochybnenie

natoľko presvedčivé a zásadné, že možno s mierou blížiacou sa k istote predpokladať zánik exekučného
titulu, čo je pre dlžníka podstatne zložitejšie.
126. K námietke odvolateľov, že konkurzný súd nepostupoval správne, keď nemal nariadiť pojednávanie
z dôvodu, že Dlžník neosvedčil svoju platobnú schopnosť a mal vyhlásiť konkurz na majetok Dlžníka,
odvolací súd primárne uvádza, že táto námietka spadá do okruhu tých, ktoré súd už nebol povinný

preskúmavať vzhľadom na skutočnosť, že Navrhovateľ nedisponoval aktívnou vecnou legitimáciou,
preto ani nebol povinný prihliadať na ich návrh, aby dlžník opätovne predkladal ďalšie doklady v
konaní. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že ustanovenie § 19 ods. 1 ZKR je reakciou na rozhodnutie
ESĽP vo veci Ivo Excel /Rozsudok ESĽP č. 48962/99 z 05.07.2005). Citované ustanovenie teda dáva
dlžníkovi možnosť, nie povinnosť realizovať svoje ústavné právo na spravodlivý proces tým, že sa vyjadrí

k skutočnostiam, ktoré sú obsahom návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok. Je na rozhodnutí
dlžníka, do akej miery a akým spôsobom využije svoje právo. V zmysle citovaného ustanovenia má
dlžník právo osvedčiť nielen svoju platobnú schopnosť, ale aj spornosť navrhovateľom označených
pohľadávok, či aktívnu vecnú legitimáciu veriteľa, či iného subjektu, ktorý podal návrh na vyhláseniekonkurzu na jeho majetok. Skutočnosť, že neosvedčenie platobnej schopnosti dlžníka má za následok
vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka môže nastať len za predpokladu, že návrh na vyhlásenie
konkurzu bol podaný oprávnenou osobou, ktorá splnila všetky zákonné náležitosti. Z uvedeného dôvodu

aj túto odvolaciu námietku považoval odvolací súd za nedôvodnú.
127.Napriektomu,žesúdprvejinštanciekonštatovalabsenciuaktívnejvecnejlegitimácieNavrhovateľa,
zaoberal sa aj otázkou spornosti pohľadávok ostatných veriteľov, ktoré majú svojou pluralitou
osvedčovať platobnú neschopnosť Dlžníka. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil mieru osvedčenia
spornosti pohľadávok veriteľov Dlžníka. Na účely rozhodnutia vo veci, konkrétne v štádiu skúmania

aktívnej vecnej legitimácie Navrhovateľa tvrdenia Dlžníka nemožno posúdiť ako celkom zjavne
neopodstatnené, neodôvodnené ani vo vzťahu k Navrhovateľovi, ani vo vzťahu k ostatným účastníkom
konania, hoci jeho konanie možno vyhodnotiť ako neštandardné. Vzhľadom na judikovaný názor
Ústavného súdu SR (II. ÚS 300/2014-10) a podporne aj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 29Cdo
5044/2007, či rozhodnutie Vrchního soudu Praha 2 VSPH 284/2008 vo veci MSPH 76 INS 2772/2008
pohľadávky ostatných veriteľov ani iné skutočnosti osvedčujúce platobnú neschopnosť dlžníka už na

rozhodnutie konkurzného súdu nemôžu mať žiadny vplyv, nakoľko len splnenie podmienky aktívnej
vecnej legitimácie navrhovateľa môže vyvolať skúmanie ďalších podmienok na vyhlásenie konkurzu
na majetok Dlžníka. Odvolací súd sa tiež stotožňuje s názorom vysloveným konkurzným súdom
v napadnutom rozhodnutí, keď zdôraznil, že platobnú neschopnosť nemožno zamieňať s odmietaním
zaplatiť pohľadávku veriteľa, čomu nasvedčuje konanie Dlžníka.

128. Na záver ešte odvolací súd konštatuje, že v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP je súd povinný jasne
a výstižne vysvetliť ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, pričom právo
na riadne zdôvodnenie súdneho rozhodnutia súčasne neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď
na každý argument účastníka konania, avšak len na podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
viažuce sa k prejednávanej veci. S poukazom na rozhodnutia Ústavného súdu (III.ÚS 209/04 zo dňa

23. júna 2004), ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. januára 2019, sp. zn. 6Cdo/98/2017
odvolací súd konštatuje, že v prejednávanom prípade súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vysvetlil
ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty účastníkov konkurzného konania, vysvetlil
z ktorých dôkazov pri rozhodovaní vychádzal a taktiež zdôvodnil prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil. Z uvedených dôvodov odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie

neporušil právo strany sporu na spravodlivé súdne konanie, keďže odôvodnenie daného rozhodnutia
spĺňa zákonom vyžadované náležitosti. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže odvolací súd prieskumom
rozhodnutiasúduprvejinštancienezistilporušenieprávastránsporunaspravodlivýproces,čiinúprávnu
vadu, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako

vecne správne potvrdil.
129. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh ) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).