Uznesenie – Ostatné ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, July 29, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoEk/11/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5706205122
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5706205122.1

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.JozefaŠuleka(sudca
spravodajca) a členov senátu – sudcov JUDr. Jany Vargovej a JUDr. Romana Tichého, v exekučnej veci
oprávneného: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO:
00 151 866, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX C., v konaní o vymoženie
sumy 1 000,- Sk (33,19 eur) s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu

Martin č. k. 17Er/1381/2006-8 zo dňa 29.06.2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súduprvejinštancievovýrokuotrováchkonania mení tak,žeukladápovinnémupovinnosť
zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Milanovi Somíkovi náhradu trov exekúcie vo výške 32,45 eur, a to
do troch dní odo dňa právoplatnosti výroku o trovách exekúcie.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Napadnutým uznesením Okresný súd Martin (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej
inštancie“) zastavil exekúciu súdneho exekútora Mgr. Milana Somíka pod sp. zn. EX 698/2006 a zároveň
uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Milanovi Somíkovi náhradu trov
exekúcie vo výške 32,45 eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti výroku o trovách exekúcie.
1.1

Súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že exekučný titul právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie - bloková pokuta č. AA 1344315 zo dňa 08.07.2003 – vydané Obvodným oddelením PZ
– Východ Martin. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.03.2003 a vykonateľnosť dňa
23.03.2003. Dňa 19.08.2011 predložil súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57
ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene
a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, pričom si súdny

exekútor uplatnil trovy exekúcie vo výške 32,45 eur.
1.2
Súd prvej inštancie vec právne posúdil v intenciách ust. § 57 ods. 1 písm. b), § 196, § 197 ods. 1, § 200
ods. 1, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a § 14,
§ 15, § 22 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
1.3 Súd prvej inštancie dospel k záveru, že bloková pokuta za priestupok, ktorý predstavuje exekučný

titul v predmetnej exekúcii, sa vykonateľným dňa 23.03.2003. V tento deň začala plynúť trojročná lehota
na jeho vykonanie. Táto uplynula dňa 23.03.2006, pričom výkon rozhodnutia o pokute za priestupok bolo
potrebné v trojročnej lehote nielen začať, ale aj ukončiť. Uplynutím prekluzívnej doby zaniklo právo na
vymáhanie nároku vyplývajúceho z vykonateľného rozhodnutia. Zánikom práva na vymáhanie nároku
z exekučného titulu sa rozhodnutie stalo neúčinným a z toho dôvodu okresný súd v zmysle § 57 ods.
1 písm. b) Exekučného poriadku exekúciu zastavil. V zmysle ustanovenia § 200 Exekučného poriadku

súd prvej inštancie priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie, pozostávajúcich z odmeny,
náhrady hotových výdavkov, náhrady straty času a 20% dane z pridanej hodnoty spolu v sume 32,45 eur.V zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku súd prvej inštancie určil, že odmenu súdneho exekútora
spolu vo výške 32,45 eur ( 19,90 eur odmena súdnemu exekútorovi + 8,54 eur náhrada hotových
výdavkov + 4,01 eur uplatnená daň z pridanej hodnoty) má povinnosť nahradiť oprávnený, a to do troch

dní odo dňa doručenia rozhodnutia okresného súdu. Súd prvej inštancie tak rozhodol s poukazom na
skutočnosť, že povinnosť zaplatiť trovy exekúcie má oprávnený, ak dôjde k zastaveniu exekúcie jeho
zavinením.
2.
Voči uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a žiadal,

aby odvolací súd zmenil rozhodnutie okresného súdu a zaviazal náhradou trov exekúcie povinného.
Súd prvej inštancie podľa jeho názoru vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okresný
súd rozhodol o náhrade trov exekúcie v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý predpokladá
zavinenie oprávneného. Oprávnený, ktorému bola uložená povinnosť nahradiť trovy exekúcie, by
musel porušiť nejakú povinnosť vyplývajúcu z Exekučného poriadku, čo sa v danom prípade nestalo.
Oprávnený nespochybnil právo súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie, avšak oprávnený je

toho názoru, že trovy exekúcie má platiť povinný, pričom táto jeho povinnosť vyplýva z § 196 a § 197
ods. 1 Exekučného poriadku. Oprávnený v predmetnej veci zastavenie exekúcie procesne nezavinil.
Skutočnosť, že sa exekúcia nemohla vykonať, vzhľadom na uplynutie prekluzívnej lehoty, nemôže ísť
na ťarchu oprávneného. Povinný totiž už na základe doručeného upovedomenia o začatí exekúcie
mohol pohľadávku zaplatiť. V tejto súvislosti poukázal aj na ustálenú prax súdov, podľa ktorej pre

záver o zavinení oprávneného je dôležité zisťovať najmä to, či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol
dôvod zastavenia exekúcie predvídať. Nakoľko táto okolnosť daná nebola, je podľa názoru oprávneného
evidentné, že oprávnený zastavenie exekúcie procesne nezavinil.
3.
Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

4.
Krajský súd, ako súd odvolací § 34 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej
aj len „CSP“), po zistení, že odvolanie podal subjektívne legitimovaný účastník konania (§ 359 v spojení
s § 470 ods. 1 a 2 prvá veta CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal
uznesenie okresného súdu v rozsahu podaného odvolania vyplývajúcom z § 379 CSP a bez nariadenia

pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie je potrebné v časti náhrady trov exekúcie podľa § 388 CSP zmeniť.
5.
V súdenej veci ide o exekučné konanie začaté pred 01.04.2017 a keďže ustanovenia § 243i až § 243k
EP neustanovili inak, krajský súd vec posudzoval podľa ustanovení EP v znení účinnom do 31.03.2017.

Súčasne ide o odvolanie, ktoré bolo podané pred účinnosťou CSP, a teda za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku (Exekučného poriadku), ktorý pripúšťal podanie odvolanie voči výroku o trovách
exekučného konania, na rozdiel od súčasne platnej právnej úpravy. S ohľadom na uvedené odvolací
súd odvolanie z roku 2012 vychádzajúc z § 470 ods. 1 a 2 prvá veta CSP vecne prejednal.
6.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

7.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
8.
Podľa § 203 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu
môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

9.
Z obsahu spisu bolo zistené, že v posudzovanej exekučnej veci sa vymáhala pohľadávka na podklade
rozhodnutia bloková pokuta č. AA 1344315 zo dňa 08.07.2003 – vydané Obvodným oddelením PZ –
Východ Martin. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.07.2003 a vykonateľnosť dňa
23.07.2003. Okresný súd vychádzajúc z podnetu súdneho exekútora vychádzal z nesprávneho údaja,

a to že exekučný titul bol právoplatný dňa 08.03.2003 a vykonateľný 23.03.2003. Z uvedeného dôvodu s
poukazom na § 203 ods. 1 rozhodol tak, že zaviazal oprávneného povinnosťou zaplatiť trovy exekúcie
súdnemu exekútorovi z dôvodu, že došlo k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného. Odvolací
súd konštatuje, že tento záver súdu prvej inštancie nebol správny, nakoľko blok na pokutu nadobudolprávoplatnosť dňa 08.07.2003 (viď č.l. 3). Odvolací súd ďalej konštatuje, že poverenie bolo vydané dňa
15.05.2006 a k preklúzii došlo až dňa 23.07.2006.
10.

Odvolacísúdkonštatuje,žepodľa§197ods.1Exekučnéhoporiadkunákladyexekúcieuhrádzapovinný.
Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady. Všetky tri výnimky prichádzajú do úvahy v prípade
zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného, druhou výnimkou
je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie a treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného

bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 Exekučného poriadku). Z týchto výnimiek by do úvahy
v tomto prípade prichádzala prvá z možností - zavinenie oprávneného, avšak po preskúmaní okolností
prípadu s poukazom na v tomto smere uplatňovanú judikatúru (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 31.07.2008, sp. zn. 4MCdo 11/2008, resp. sp.zn. 1EMCdo/1/2013 zo dňa
23.10.2014) dospel odvolací súd k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia.
V zmysle vyššie uvedených rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pokiaľ oprávnená podala

včas návrh na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jej procesné zavinenie na zastavení exekúcie
z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho
vykonanie. V súlade s citovanými rozhodnutiami má odvolací súd za to, že oprávnený postup súdu vo
vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto
postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania,

nemohol ovplyvniť. Okrem toho súd je povinný exekúciu zastaviť z úradnej moci, ak zistí stratu účinnosti
exekučného titulu v priebehu konania. V danej veci preto nie je žiadny zákonný dôvod, aby trovy
zastaveného exekučného konania v tomto prípade znášal oprávnený a o trovách exekúcie bolo treba
preto rozhodnúť s poukazom na ust. § 200 ods. 1, 5, § 196 a §197 Exekučného poriadku tak, že ich
uhradí povinný.

11.
Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku
o trovách exekúcie zmenil podľa § 388 Civilného sporového poriadku tak, že priznal súdnemu
exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči povinnému. O trovách odvolacieho konania rozhodol
odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a ustanovením

§ 262 ods. 2 CSP tak, že oprávnenému nebol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
V odvolacom konaní bol úspešný oprávnený, ktorému však zo spisu žiadne preukázateľné trovy
odvolacieho konania nevyplývajú a ani si ich neuplatnil. V odvolacom konaní neúspešnému povinnému
nevznikol nárok na náhradu trov konania. Odvolací súd preto vyslovil, že oprávnenému náhradu trov
odvolacieho konania nepriznáva.

12.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§419 CSP) .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizácioua ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).