Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, July 31, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/28/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119202974
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3119202974.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne JUDr.
Gabriely Janákovej a sudkyne Mgr. Zuzany Holúbkovej v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. X/X, XXX XX E. C. F., zastúpenej ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Martin BARTKO - JUDr.
Silvia BARTKOVÁ, so sídlom Piaristická č. 6667, 911 01 Trenčín, IČO: 42 021 626, proti žalovanému: G.
C.,nar.XX.XX.XXXX,bytomH.I.XX/XX,XXXXXE.C.F.,zastúpenémuProsmanaPavlovičadvokátska

kancelária, s.r.o. so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 31.
októbra 2023, č. k. 28C/13/2019-626, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyporiadal rozvodom zaniknuté BSM strán sporu tak, že

žalobkyniprikázaldovýlučnéhovlastníctvavovýrokušpecifikovanýrodinnýdomspozemkamivhodnote
203.000 eur a do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal peňažné prostriedky v hotovosti, ktoré
sú v dispozícii žalovaného vo výške 182.547,20 eur. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni
vyrovnávací podiel vo výške 20.042,90 eur a napokon žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

2. Vec právne posúdil podľa ust. § 143 a nasl. OZ, konštatoval dôvodnosť pomeru vyporiadania 50:50
a k jednotlivým položkám majetku z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva:
- Rodinný dom s pozemkami prikázal súd prvej inštancie žalobkyni, pretože v ňom žalobkyňa chce bývať
spolu s mal. deťmi, a žalovaný rodinný dom nechcel a nemal by ani na výplatu vyrovnávacieho podielu.
Hodnotu rodinného domu s pozemkami určil súd prvej inštancie na základe znaleckého dokazovania.
- Súd prvej inštancie zohľadnil hodnotu motocykla. Ten žalovaný kúpil počas trvania manželstva dňa

09.05.2018 za 14.000 eur a previedol dva mesiace pred rozvodom dňa 23.10.2018. Zbavovanie sa
majetku pred rozvodom manželstva posúdil súd prvej inštancie ako účelové, ktoré nemôže požívať
právnu ochranu. Hodnotu predmetného motocykla zohľadnil súd prvej inštancie v kúpnej cene 14.000
eur, nakoľko za päť mesiacov nemohlo dôjsť k výraznému zníženiu hodnoty, ktorú hodnotu žalovaný ani
nerozporoval. Vzhľadom na skutočnosť, že vec bola ku dňu rozvodu manželstva prevedená na tretiu
osobu súd prvej inštancie vlastníctvo k nej neurčoval.

- Súd prvej inštancie ďalej zohľadnil ako súčasť BSM strán sporu hodnotu obchodného podielu
spoločnosti TMS GmbH, s.r.o. medzičasom prevedeného na tretiu osobu. Obchodná spoločnosť TMS
GmbH, s.r.o. bola založená počas trvania manželstva dňa 14.02.2012 a žalovaný podľa súdu prvej
inštancie nepreukázal, že túto spoločnosť založil sám zo svojich výlučných prostriedkov, ktoré mu mala
na založenie spoločnosti požičať jeho sestra J. C.. Zohľadnenie hodnoty predmetného obchodného
podielu odôvodňuje podľa súdu prvej inštancie aj skutočnosť, že žalobkyňa sa dovolala relatívnej

neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu spoločnosti TMS GmbH, s.r.o. na G. K. (rozsudok
Okresného súdu Trenčín sp. zn. 17C/4/2019 zo dňa 10.12.2019). Aj prevod obchodného podielupovažoval súd prvej inštancie za účelový vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný zostal pracovať
v spoločnosti TMS GmbH, s.r.o., za mesiace 08/2018 – 12/2018 bola pripisovaná na účet žalovaného
mzda zo spoločnosti TMS GmbH, s.r.o. (dôkaz - CD nosič na č. l. 77 spisu), žalovaný ďalej používal

motorové vozidlá spoločnosti TMS GmbH, s.r.o. a zostal disponentom na bankovom účte spoločnosti
TMSGmbH,s.r.o.TiežzvýpovedesvedkaG.K.akonadobúdateľaobchodnéhopodielupodľasúduprvej
inštancie vyplynulo, že tento pri prevode obchodného podielu nemal vedomosť o majetku spoločnosti,
nevedel sa ani vyjadriť, či robil osobne výbery z bankového účtu spoločnosti. Z uvedeného dôvodu
nemožno podľa súdu prvej inštancie ani považovať za preukázaný súhlas žalobkyne s prevodom

obchodného podielu, keď svedok vypovedal, že bola prítomná pri dvoch jeho stretnutiach so žalovaným,
potom sa s ňou už nestretol, už sa len dozvedel, že sa strany sporu rozvádzajú. Ohľadom hodnoty
predmetného obchodného podielu vychádzal súd prvej inštancie zo sumy 30.340,98 eur, ktorá bola
stanovená znaleckou organizáciou SHARP, ktorý dôkaz predložil žalovaný a žalobkyňa s touto hodnotou
súhlasila a netrvala na znaleckom dokazovaní ohľadom ocenenia hodnoty obchodného podielu.
- Ako ďalšiu položku vyporiadal súd prvej inštancie sumu 106.547,20 eur. Mal za preukázané, že

spoločné prostriedky v uvedenej výške previedol žalovaný na cudzí bankový účet. Žalovaný podľa
súdu prvej inštancie nepreukázal, že táto suma mala pochádzať zo spoločnosti TMS GmbH, s.r.o., a
preto nepatrí do BSM strán sporu. Súd prvej inštancie posúdil predmetnú sumu ako sumu patriacu
do BSM strán sporu z dôvodu, že bolo jednoznačne preukázané, že peňažné prostriedky vložila
na účet žalovaného za účelom ich investovania žalobkyňa a nebolo žiadnym listinným dôkazom zo

strany žalovaného preukázané, že tieto prostriedky mali pochádzať z majetku spoločnosti TMS GmbH,
s.r.o. Žalovaný podľa súdu prvej inštancie nepreukázal ani tvrdenie, že tieto peňažné prostriedky
vybral a polovicu vyplatil žalobkyni. Naopak, podľa súdu prvej inštancie bolo preukázané, že žalovaný
previedol tieto peňažné prostriedky na cudzí bankový účet a súčasne žalovaný nepreukázal, že ich
použil na osobnú spotrebu alebo na náklady spojené s užívaním a udržiavaním majetku v BSM. Na

základe uvedeného mal súd prvej inštancie zato, že táto suma patrí do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov a v plnej výške 106.547,20 eur si ju ponechal žalovaný.
- Súd prvej inštancie považoval za súčasť BSM aj hotovosť vo výške 76.000 eur, ktorú mal žalovaný
postupne vybrať z bankového účtu spoločnosti TMS GmbH, s.r.o. v období krátko pred rozvodom, teda
od 09.11.2018 do 21.01.2019. Súd prvej inštancie k týmto výberom uviedol, že žalovaný nesie dôkazné

bremeno o tom, že tieto peniaze použil žalovaný na osobnú spotrebu alebo na náklady spojené s
užívaním a udržiavaním majetku v BSM. To podľa súdu prvej inštancie žalovaný nepreukázal, a preto
súd prvej inštancie dospel k záveru, že ide o príjem do BSM strán sporu, ktorý si ponechal žalovaný.
- Ako vnosy z výlučného majetku žalobkyne do BSM zohľadnil súd prvej inštancie sumu 9.759,01 eur
pozostávajúcu z hodnoty vecí a prác dodaných otcom žalobkyne na stavbu domu (schody v hodnote

50 000 Sk, okná a dvere v hodnote 95 000 Sk, masívne dvere vchodové v hodnote 80 000 Sk, urobili
sa ríny v hodnote 25 000 Sk, výkopové práce 30 000 Sk, ďalšie práce v hodnote 6 000 Sk, farba
na fasádu v hodnote 8 000 Sk, t. j. spolu 9.759,01 eur (294 000 Sk). Súd prvej inštancie zohľadnil
ako vnos žalobkyne tiež sumu 6.438,60 eur, ktorú mala žalobkyňa dostať od otca ako dar a mala ju
použiť pri stavbe rodinného domu. Že sa jednalo o vnosy z výlučného majetku žalobkyne do BSM mal

súd prvej inštancie za preukázané z výpovede svedka (otca žalobkyne), z ktorej nemal pochybnosti v
tom, že by tieto peňažné prostriedky, resp. hodnoty v daných sumách chcel darovať otec žalobkyne
výlučne žalobkyni, nakoľko ako vypovedal, chcel tým žalobkyni ako svojej dcére vyplatiť jej dedičský
podiel, ktorý jej mal patriť z rodičovského domu. Súd prvej inštancie k položkám vnosov tiež uviedol,
že žalovaný žiadnym dôkazom opak svedkom tvrdených skutočností nepreukázal a nepreukázal, že by

on sám vynaložil prostriedky na jednotlivé časti stavby rodinného domu. Naopak svedok hodnoverným
spôsobom popísal skutočnosti ohľadom stavby domu, aj to akým spôsobom a v akej miere sa podieľal
na stavbe domu žalovaný. Žalovaný jednotlivé svedkom uvedené sumy nerozporoval.

3. Vychádzajúc z uvedených položiek BSM, resp. položiek významných pre vyporiadanie BSM, súd

prvej inštancie konštatoval, že vyporiadavaná hodnota BSM je hodnota rodinného domu s pozemkami
203.000 eur + hodnota motocykla 14.000 eur + peňažné prostriedky 106.547,20 eur + hodnota
obchodného podielu spoločnosti TMS GmbH, s.r.o. 30.340,98 eur + príjem žalovaného 76.000 eur,
teda čistá hodnota BSM v sume 429.888,18 eur. Pri vyporiadaní pomerom 50:50 by malo podľa súdu
prvej inštancie každému z bývalých manželov pripadnúť po 214.944,09 eur. Žalobkyňa nadobudla

nehnuteľnosti v hodnote 203.000 eur, teda o 11.944,09 eur menej, než na ňu pripadajúca polovica.
Od žalovaného má podľa súdu prvej inštancie nárok aj na polovicu jej vnosov do BSM, čo je 8.098,81
eur. Vzhľadom na to zaviazal súd prvej inštancie žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 20.042,90 eur
(11.944,09 eur + 8.098,81 eur)4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobkyni priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanému. K pomeru úspechu uviedol, že pri

ustálenej masy BSM sa vyhovelo návrhu žalobkyne, keď do masy BSM boli poňaté veci ňou navrhované
a nebola zohľadnená iba časť navrhovaných vnosov žalobkyne do BSM. Neúspech žalovaného videl
súd prvej inštancie v tom, že v konaní neobstáli jeho námietky voči súčastiam masy BSM a v tom, že
žalovaný žiadal vyplatenie vyrovnacieho podielu v sume 60.000 eur od žalobkyne, pričom súd naopak
zaviazal žalovaného na vyplatenie vyrovnacieho podielu žalobkyni v sume 20.042,90 eur.

5. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť
a vrátiť na ďalšie konanie. K jednotlivým položkám namietal:

6. Pri rodinnom dome s pozemkami namietal žalovaný nesprávne skutkové závery ohľadom znalcom
zistenej hodnoty, a to najmä pozemkov cenou 53,46 eur/m2, keď podľa žalovaného sa cena stavebných

pozemkov v danej lokalite pohybuje nad 100 eur/m2. Žalovaný poukázal na to, že súdu predložil
dve vyjadrenia realitných kancelárií k cene pozemkov, s ktorými sa však súd prvej inštancie žiadnym
spôsobom nevysporiadal.

7. Ohľadom motocykla žalovaný v odvolaní uviedol, že jeho prevod na otca žalovaného žalobkyňa

nenamietala ako neplatný, preto bolo vlastníctvo k motocyklu platne prevedené a nemožno o ňom
uvažovať ako o majetku patriacom do BSM. Súčasne považoval žalovaný za nesprávny skutkový
záver súdu prvej inštancie o hodnote motocykla založený na tom, že „za päť mesiacov nemohlo dôjsť
k výraznému zníženiu hodnoty“ v čase prevodu bola jeho hodnota (14.000 eur) rovná kúpnej cene.
Ohľadom tejto položky namietal žalovaný aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, pretože

neobsahuje žiadne ustanovenie právneho predpisu, na základe ktorého bol motocykel považovaný za
majetok patriaci do BSM.

8. Čo sa týka obchodného podielu, žalovaný v odvolaní namietal, že tento bol za trvania manželstva
prevedený na tretiu osobu, a to so súhlasom žalobkyne, teda nie neplatne, ako to tvrdila žalobkyňa

odvolávajúc sa na dovolanie sa relatívnej neplatnosti tohto prevodu. Súhlas žalobkyne mal podľa
žalovaného vyplývať z výpovede žalovaného ako aj z výpovede svedka G. K. ako nadobúdateľa
obchodného podielu. Žalovaný namietal aj záver súdu prvej inštancie o účelovosti prevodu obchodného
podielu, ktorý nie je možné dovodiť z toho, že žalovaný naďalej pôsobil v spoločnosti. Takýto postup
je totiž podľa žalovaného pri prevodoch obchodných podielov bežný. Poukázal tiež na odôvodnenie

rozhodnutia OS TN sp. zn. 17C/4/2019 zo dňa 10.12.2019, v ktorom bolo konštatované, že pri prevode
obchodného podielu k rozporu s dobrými mravmi nedošlo. Ohľadom tejto položky namietal žalovaný
aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, pretože neobsahuje žiadne ustanovenie právneho
predpisu, na základe ktorého bol obchodný podiel považovaný za majetok patriaci do BSM. Podľa
žalovaného nie je zrejmé, či súd prvej inštancie považoval prevod obchodného podielu za absolútne

neplatný, alebo či zohľadnil námietku žalobkyne o relatívnej neplatnosti.

9. K sume 76.000 eur žalovaný namietal, že súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil nespornú skutočnosť,
že výbery z účtu túto sumu tvoriace boli uskutočnené z účtu obchodnej spoločnosti TMS GmbH, s.r.o.,
a teda sa jednalo o majetok tejto spoločnosti a nie o príjem žalovaného. Aj v tomto prípade absentuje

podľažalovanéhonáležitéprávneposúdenie,nazákladektoréhopovažovalsúdprvejinštancieuvedenú
sumu za majetok patriaci do BSM.

10. Ohľadom sumy 106.547,52 eur žalovaný namietal, že v konaní nebolo žiadnym spôsobom
preukázané, že by táto suma existovala ku dňu zániku BSM. Pokiaľ súd prvej inštancie požadoval od

žalovaného, aby preukázal, že uvedená suma ku dňu rozvodu manželstva neexistovala, považoval to
žalovaný za požiadavku na preukázanie negatívnej skutočnosti, čo je neprípustné. Podľa žalovaného
bola podstatná časť uvedených financií spotrebovaná a naopak žalobkyňa nepreukázala, že by žalovaný
predmetnou sumou ku dňu rozvodu disponoval.

11.Čosatýkavnosužalobkyne,ajtužalovanýnamietalnepreskúmateľnosťrozsudku,keďvodôvodnení
sa uvádza aj suma vnosu 33.525,85 eur, no v ďalšom texte namiesto nej iba suma 9.759,01 eur. Nie
je preto podľa žalovaného zrejmé, čo malo tvoriť súdom prvej inštancie uvádzaný vnos 33.525,85 eur,
ktorý sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia už bližšie neuvádza. Žalovaný tiež namietal, že závero vnose a výške vnosu urobil súd prvej inštancie z jediného dôkazu, a to výsluchu otca žalobkyne. Súd
prvej inštancie sa podľa žalovaného žiadnym spôsobom nevysporiadal so vzťahom svedka k stranám
sporu, keď sa jednalo o otca žalobkyne s jednoznačne pozitívnym vzťahom k nej a naopak s negatívnym

vzťahom voči žalovanému, čo má zásadný vplyv na dôveryhodnosť svedka. Výpoveď svedka nemohla
podľa žalovaného zodpovedať skutočnosti keď tento uvádzal ničím nepodložené presné zaokrúhlené
hodnoty prác a vecí, ktoré mal dodať pri stavbe domu. Z položky ďalšie práce uznanej súdom prvej
inštancie pritom podľa žalovaného nie je vôbec zrejmé, čo malo byť ich predmetom a je neurčitá. Najmä
však žalovaný vo vzťahu k vnosom žalobkyne namietal, že z výpovede svedka nie je vôbec zrejmé,

že tvrdené majetkové hodnoty chcel svedok darovať výlučne žalobkyni. Tieto hodnoty a práce, ak boli
vôbec poskytnuté, boli podľa žalovaného vykonané v prospech nehnuteľnosti v BSM, čo bolo svedkovi
v tom čase nepochybne známe. Konanie svedka, ktorým darované hodnoty v minulosti nerozlučne spojil
s vecou v spoluvlastníctve strán sporu nezodpovedá podľa žalovaného súčasným tvrdeniam svedka,
že mal úmysel darovať tieto hodnoty výlučne žalobkyni. Ak by tomu tak bolo, skôr by podľa žalovaného
došlo k darovaniu peňazí. Žalovaný však súčasne namietal aj vnos v podobe darovania peňazí (200.000

Sk). Poukázal na svoju výpoveď zo dňa 14.02.2020, z ktorej je podľa neho zrejmé, že rozporoval tvrdenia
žalobkyne o dare, ktoré mali byť preukázané svedeckou výpoveďou jej otca.

12. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žalobkyňa s odvolaním žalovaného nesúhlasila a napadnuté
rozhodnutie žiadala potvrdiť. Poukázala na to, že konanie žalovaného smeruje od počiatku k tomu,

aby zo spoločného majetku nedostala nič a všetko si nechal iba žalovaný. Súd prvej inštancie však
podľa žalobkyne tento úmysel správne vystihol a vo veci zákonne a spravodlivo rozhodol. Žalobkyňa
pre obdobie dotknuté rozpadom manželstva a rozvodom chronologicky popísala ako žalovaný užíval
spoločný majetok a ako s ním disponoval. Poukázala aj na iné súdne konania, v ktorých súdy
konštatovali nedôveryhodnosť tvrdení žalovaného o jeho nemajetnosti, a v ktorých boli prezentované

dobré majetkové pomery žalovaného. K jednotlivým bodom odvolania žalovaného žalobkyňa uviedla, že
vo vzťahu k zisteniu hodnoty rodinného domu s pozemkami súd prvej inštancie nepochybil a poukázala
na to, že sám žalovaný spočiatku v konaní súhlasil s hodnotou 185.000 eur, teda s hodnotou nižšou
ako následne zistenou znaleckým posudkom vo výške 203.000 eur. Ohľadom motocykla považovala
žalobkyňa svoje tvrdenia o jeho účelovom prevode bez jej súhlasu, ako aj o hodnote motocykla

za nepopreté. V súvislosti s obchodným podielom poukázala na rozhodnutie OS Trenčín sp. zn.
17C/4/2019, podľa ktorého bolo pre zachovanie práv žalobkyne dostatočné, že namietala neplatnosť
prevodu obchodného podielu, v dôsledku čoho mohla podľa súdu v konaní o vyporiadanie BSM
relevantne tvrdiť, že hodnota obchodného podielu patrí do BSM. Preto podľa žalobkyne súd prvej
inštancie správne rozhodol o vyporiadaní hodnoty obchodného podielu 30.340,98 eur a správne

z výpovede svedka K. ako nadobúdateľa prijal aj záver, že menovaný po nadobudnutí obchodného
podielu nezaujal v spoločnosti tomu zodpovedajúce postavenie a spoločnosť vrátane jej majetku ostala
naďalej v dispozícii žalovaného. Žalobkyňa považovala rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne
aj ohľadom vyporiadania sumy 76.000 eur, ktorú vybral žalovaný z účtu spoločnosti a poukázala na
znenie ust. § 143 OZ, podľa ktorého patrí do BSM všetko, čo získal niektorý z manželov počas

trvania manželstva. Keďže žalovaný uvedenú sumu podľa žalobkyne získal, súd prvej inštancie ju
správne zahrnul do BSM a vyporiadal. Tvrdenie žalovaného, že sa malo jednať o majetok spoločnosti,
žalovaný podľa žalobkyne nepreukázal. Naopak z výpovede svedka K., ako vtedajšieho majiteľa
a konateľa spoločnosti vyplynulo, že spoločnosti sa nedarilo, získal ju len za 15.000 eur, a nepotvrdil,
že by spoločnosť mala výdavky zodpovedajúce výberom žalovaného. Preto podľa žalobkyne neobstojí

tvrdenie žalovaného, že sa jednalo o peniaze spoločnosti, rovnako ako žalovaným v odvolacom konaní
prezentované tvrdenie, že vybraté peniaze spotreboval na chod spoločnosti, keď toto ani žiadnym
spôsobom nepreukázal. Preto podľa žalobkyne platí zákonná domnienka podľa § 143 OZ. Žalobkyňa
ďalej považovala odvolanie za nedôvodné aj v časti o sume 106.547,52 eur, keď aj túto súd prvej
inštanciesprávnezahrnuldoBSMavyporiadal.Napokonnesúhlasilasnámietkamižalovanéhoohľadom

záverov súdu prvej inštancie o vnosoch žalobkyne do BSM a poukázala na to, že žalovaný na jednej
strane rozporuje akúkoľvek pomoc od jej otca, no na druhú stranu tvrdí, že všetky dary boli poskytnuté
obom manželom. Jeho námietky sú preto podľa žalobkyne nedôveryhodné. Ďalej žalobkyňa poukázala
na intenzívnu pomoc jej otca nielen v jej prospech, ale aj v prospech jej sestry a úprimnosť jeho
výpovede pred súdom. Naopak, žalovaný svoje tvrdenia, ktorými popieral dary v prospech žalobkyne

ničím nepreukázal. Záverom vyjadrenia žalobkyňa zdôraznila, že súd prvej inštancie zistené majetkové
hodnotyzrozumiteľnýmspôsobomrozdelilmedzistranysporusjednoznačnevypočítalvýškuvyrovnania
zo strany žalovaného. Preto podľa žalobkyne neobstojí námietka žalovaného o nepreskúmateľnosti
rozhodnutia.13. Žalovaný v replike na vyjadrenie žalobkyne zotrval na svojich dovtedajších stanoviskách,
podrobnejšie sa vyjadril najmä k vnosom žalobkyne a vyporiadaniu sumy 76.000 eur. K vyporiadaniu

hodnoty motocykla doplnil, že žalobkyňa nenamietala neplatnosť jeho prevodu v zmysle § 145 ods. 1 OZ
v spojení s § 40a OZ, a súd prvej inštancie túto právnu úpravu obchádza, ak prevod motocykla považuje
za právny úkon neplatný absolútne.

14. Žalobkyňa v následnom stanovisku opätovne s názormi žalovaného nesúhlasila a žiadala napadnuté

rozhodnutie potvrdiť.

15. Odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 378 a násl. CSP, bez nariadenia pojednávania
odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389 CSP.

16. Východiskom vyporiadania prevažnej časti položiek BSM strán sporu bol vo všeobecnosti záver
súdu prvej inštancie, že tu bol majetok tvoriaci BSM, ktorým žalovaný nakladal protiprávne, preto
je povinný hodnotu takéhoto majetku žalobkyni nahradiť v podiele na ňu pripadajúcom. Jedná sa
o motocykel, obchodný podiel, výber peňažnej sumy 106.547,52 eur a peňažnej sumy 76.000 eur.
Odvolanie žalovaného k týmto položkám má obdobné východiská, preto sa odvolací súd v prvom rade

vysporiada s odvolaním v tejto časti a následne sa bude zaoberať námietkami týkajúcimi sa vyporiadania
rodinného domu a vnosov žalobkyne, ktoré majú odlišný základ.

17. Za principiálne východisko vyporiadania spoločného majetku, ktorý jeden z manželov vyvedie
z BSM, resp. čo i len odníme z dispozície druhého manžela, považuje odvolací súd rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 20/2020 zo dňa 14.4.2021: „Do BSM nebudú zahrnuté len také
finančné prostriedky, u ktorých sa preukáže že ich využitie bolo v súlade s § 144 a násl. Občianskeho
zákonníka. Inak povedané, ak vybral jeden z manželov za trvania manželstva z peňažného účtu
peňažné prostriedky, ktoré boli predmetom BSM, nesie dôkazné bremeno o tom, že ich použil v súlade
s § 144 a násl. Občianskeho zákonníka, teda najmä na bežnú spotrebu alebo na náklady spojené

s užívaním a udržiavaním majetku v BSM; pokiaľ takéto využitie nepreukáže, je potrebné vybrané
peňažné prostriedky zahrnúť do masy BSM“.

18. Pokiaľ teda súd prvej inštancie k prevodu spoločnej peňažnej čiastky 106.547,52 eur žalovaným na
cudzí bankový účet konštatoval, že žalovaný nepreukázal použitie na bežnú osobnú spotrebu alebo na

náklady spojené s užívaním a udržiavaním majetku v BSM, a preto je potrebné túto hodnotu zahrnúť do
BSM a vyporiadať, bolo jeho rozhodnutie v tejto časti plne v súlade s citovanou judikatúrou najvyššieho
súdu, tak v otázke dôkazného bremena žalovaného ako aj v záveroch vyplývajúcich z toho, že žalovaný
takéto dôkazné bremeno neuniesol. Odvolacie námietky žalovaného k tejto položke vyporiadania BSM
neboli preto dôvodné a súd prvej inštancie túto majetkovú položku dôvodne vyporiadal.

19. Pri vyporiadaní peňažnej sumy 76.000 eur tvorenej výbermi žalovaného z účtu spoločnosti bolo
potrebné vnímať rozdiel spočívajúci v tom, že v prípade sumy 106.547,52 eur bolo jednoznačným
a správnym skutkovým východiskom napadnutého rozhodnutia, že tieto peniaze boli spoločnými
finančnými prostriedkami. To je aj predpoklad použitia citovanej judikatúry. Naproti tomu pri sume 76.000

eur súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového východiska, že žalovaný uskutočnil výbery z bankového
účtu spoločnosti TMS GmbH, s.r.o.. Že sa tieto výbery z účtu spoločnosti, teda z účtu tretej osoby, stali
príjmom žalovaného, dovodil súd prvej inštancie z toho, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal,
že tieto finančné prostriedky boli použité na chod spoločnosti TMS GmbH, s.r.o.

20. Odvolací súd sa s takouto konštrukciou dôkazného bremena nestotožňuje. Vo všeobecnosti by bolo
jej dôsledkom, že ten z manželov, ktorý by disponoval hotovosťou podnikajúcej právnickej osoby, by
musel preukázať jej použitie, inak by sa malo zato, že takáto hotovosť je jeho príjmom. Ani za situácie
účasti manžela v podnikajúcej právnickej osobe, alebo jeho vplyvu na riadenie a chod takejto právnickej
osoby, nie je dôvod na takto prísne nastavenie dôkazného bremena. Výber hotovosti z bankového účtu

právnickej osoby sám o sebe nepredstavuje prevod takejto majetkovej hodnoty z majetku spoločnosti,
ale iba účtovne mení formu jej aktív dovtedy uložených na bankovom účte na hotovosť. Samotným
výberom hotovosti z bankového účtu spoločnosti s ručením obmedzeným sa teda neznižuje hodnota
majetku spoločnosti. V dôsledku toho nedochádza samotným výberom hotovosti z bankového účtuspoločnosti ani k zmene hodnoty obchodného podielu v takejto spoločnosti. Obchodný podiel je
potom práve ten majetok, v ktorom ostáva zachovaná majetková hodnota spočívajúca vo finančných
prostriedkoch patriacich spoločnosti aj za situácie, že tieto financie sú predmetom hotovostných výberov

z účtu spoločnosti. Ak nie je preukázané viac, než len to, že z bankového účtu spoločnosti boli
realizované výbery hotovosti, ako tomu je v tomto prípade, nedochádza v dôsledku týchto výberov
k zmene hodnoty obchodného podielu, a ten je potom majetkovou hodnotou, vyporiadaním ktorej môže
druhý manžel získať podiel aj na tom, že obchodná spoločnosť mala finančné prostriedky na bankovom
účte, hoci boli pred rozvodom manželstva tieto financie z účtu spoločnosti vybraté bez zrejmého účelu

akohotovosť.Nebolpretosprávnyzáversúduprvejinštancie,keďakomajetokpatriacidoBSMzohľadnil
bez ďalšieho peniaze predstavujúce hotovostné výbery žalovaného z bankového účtu spoločnosti.
Ako bolo uvedené, samotné výbery nezmenili nič na tom, že takto vybrané peniaze ostali majetkom
spoločnosti. Jeho existencia na strane spoločnosti má potom kladný vplyv na hodnotu obchodného
podielu v spoločnosti a formou jeho vyporiadania je tu možnosť druhého manžela sa na tomto majetku
podieľať.

21. Čo sa týka obchodného podielu, súd prvej inštancie vyporiadal jeho hodnotu vychádzajúc z toho,
že obchodný podiel bol ku dňu zániku BSM prevedený na tretiu osobu. Za významné považoval súd
prvej inštancie, že žalobkyňa sa dovolala relatívnej neplatnosti prevodu obchodného podielu, a že tento
prevod bol urobený účelovo. Hoci sa súd prvej inštancie dôsledne zaoberal skutkovými východiskami

týchto záverov a v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie odvolací súd namietané nedostatky nevidí,
ostali v odôvodnení napadnutého rozhodnutie nejasné čiastkové právne závery z toho vyplývajúce, ako
tonamietažalovanývodvolaní.Zodôvodnenianapadnutéhorozhodnutianiejezrejménazákladeakého
ustanovenia právneho predpisu považoval súd prvej inštancie prevod obchodného podielu za neplatný.
Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nezmieňuje napr. ust. § 145 ods. 1 v spojení s ust. § 40a OZ

ani iné ustanovenie, na základe ktorého by súd prvej inštancie zo správne zisteného skutkového stavu
prijal záver, že napriek prevodu obchodného podielu za trvania manželstva je dôvodné vyporiadanie
jeho hodnoty.

22. Obdobne absentujú právne závery v odôvodnení napadnutého rozhodnutia aj pri položke motocykla,

pri ktorom súd prvej inštancie rovnako vyporiadal len jeho hodnotu, konštatoval účelovosť jeho prevodu
s dôsledkom odopretia právnej ochrany a súčasne konštatoval prevod vlastníctva na tretiu osobu. Aj tu
absentuje právne posúdenie konkrétnymi ustanoveniami právneho predpisu. Pritom je potrebné uviesť,
že pri každom právnom úkone je potrebné jeho obsah vykladať nielen podľa jazykového vyjadrenia (§
35 ods. 2 OZ), ale aj podľa vôle konajúceho, a preto možno o námietke neplatnosti právneho úkonu

jedného z manželov v zmysle ust. § 145 ods. 1 v spojení s ust. § 40a OZ uvažovať nielen tam, kde je
takto námietka výslovne označená, ale aj pri úkonoch dotknutého manžela, ktorých obsahom je poukaz
na absenciu súhlasu s takýmto úkonom a poukaz na jeho protiprávnosť. K takému úkonu dotknutého
manžela, ktorého výklad svedčí v prospech dovolania sa neplatnosti v zmysle ust. § 145 ods. 1 v spojení
s ust. § 40a OZ môže dôjsť aj v konaní o vyporiadaní BSM. Tak ako v tomto prípade, keď žalobkyňa

tento prevod namieta a tvrdí, že s ním nesúhlasila. Čo sa týka skutkových zistení o hodnote tejto položky
BSM, je nesporná cena nového motocykla 14.000 eur nateraz v konaní jediným skutkovým východiskom
v tomto smere a súd prvej inštancie z nej preto mohol pri zánovnom (niekoľkomesačnom) motocykli
vychádzať.

23. Vyššie uvedená neúplnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ohľadom obchodného podielu
a motocykla však predstavuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, a teda dôvod pre zrušenie
napadnutéhorozhodnutia.Preobeuvedenépoložkyje potrebnépreďalšiekonanieuviesť,žepokiaľsúd
prvej inštancie v novom rozhodnutí dospeje k riadne odôvodnenému záveru o protiprávnom vyvedení
týchto majetkových hodnôt z BSM, nastáva v rámci vyporiadania BSM rovnaká situácia ako v prípade

protiprávneho nakladania so spoločnými peniazmi. Niet dôvod neaplikovať záver Najvyššieho súdu SR
z citovaného rozhodnutia sp. zn. 3Cdo 20/2020 zo dňa 14.4.2021 aj na iné majetkové hodnoty než
peniaze. Je preto namieste požadovať od manžela nakladajúceho so spoločným majetkom inak než
v súlade s ust. § 144 a nasl. OZ, aby pri vyporiadaní BSM nahradil druhému manželovi podiel z toho, o
čo svojim konaním v rozpore s ust. § 144 a nasl. OZ majetok v BSM zmenšil.

24. Žalovaný vo svojom odvolaní ďalej namietal skutkové zistenia ohľadom hodnoty rodinného domu,
keď nesúhlasil so záverom znaleckého posudku I. A., a to najmä s hodnotou pozemkov 53,46 eur/
m2, keď podľa žalovaného sa cena stavebných pozemkov v danej lokalite pohybuje nad 100 eur/m2. Námietkou žalovaného voči znaleckému posudku sa zaoberal už súd prvej inštancie a za tým
účelom znalca vypočul. Pri tomto výsluchu znalec okrem iného uviedol, že pri pozemkoch zohľadnil
skutočnosť, že pozemky nie sú právne priamo prístupné z verejnej komunikácie. Vyjadril sa tiež

k nedostatočnej súčinnosti zo strany žalovaného. Na základe výsluchu znalca považoval súd prvej
inštancie závery znaleckého posudku za presvedčivé. Odvolací súd sa stotožňuje s postupom súdu
prvej inštancie, ktorý za účelom odstránenia pochybností o záveroch písomného znaleckého posudku
ešte doplnil dokazovanie výsluchom znalca. Po jeho výsluchu nenachádza odvolací súd dôvody,
pre ktoré by bolo možné považovať závery znaleckého posudku ohľadom ceny rodinného domu

s pozemkami a ich akceptovanie súdom prvej inštancie za nesprávne. Okrem iného vysvetľuje znalec
vierohodne cenu pozemkov aj ich prístupnosťou z verejnej komunikácie. Oprávnenie na prístup
k pozemku z verejnej komunikácie je nepochybne zásadnou okolnosťou vplývajúcou na cenu pozemku
a z katastra nehnuteľností skutočne vyplýva, že rodinný dom s pozemkami v BSM strán sporu
s verejnou komunikáciou priamo nesusedí. V katastri nehnuteľností nie je ani zapísaný taký titul,
ktorý by prístup k rodinnému domu z verejnej komunikácie cez susediaci pozemok vo vlastníctve

pozemkového spoločenstva právne umožňoval. Vzhľadom na to považuje odvolací súd námietky
žalovaného k skutkovým zisteniam súdu prvej inštancie o cene rodinného domu s pozemkami za
nedôvodnéatietozisteniapovažujeajpreďalšiekonaniezasprávne.Natomničnemeniaanižalovaným
predložené vyjadrenia realitných kancelárií, pretože sa len všeobecne vyjadrujú k cene stavebných
pozemkov v k. ú. D. bez vyjadrenia práve k sporným pozemkom strán sporu a bez vyjadrenia k ich

individuálnym špecifikám, ktoré naopak znalec vo svojom posudku zohľadnil.

25. Napokon žalovaný namietal vnosy žalobkyne do BSM, ktoré súd prvej inštancie akceptoval v sume
9.759,01 eur pozostávajúcej z hodnoty vecí a prác darovaných otcom žalobkyne výlučne žalobkyni na
stavbudomuazosumy6.438,60eur(200.000Sk),ktorúmalažalobkyňadostaťodotcaakodaramalaju

použiť pri stavbe rodinného domu. Čo sa týka námietky žalovaného o nepreskúmateľnosti napadnutého
rozhodnutia,tátoniejedôvodná,pretožepokiaľajsúdprvejinštancievnapadnutomrozhodnutízmieňuje
ďalšie položky vnosov a sumu 33.525,85 eur, je z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zrejmé, že
žalobkyňa uplatnila vnosy v širšom rozsahu ako boli súdom prvej inštancie akceptované a súčasne je
zrejmé, ktoré konkrétne položky ako vnosy súd prvej inštancie akceptoval a zohľadnil.

26. K vnosom žalobkyne je v prvom rade potrebné uviesť, že neobstojí záver súdu prvej inštancie,
že žalovaný vnosy nerozporoval, keďže uviedol, že s tým nezlučiteľnú verziu, že náklady stavby hradil
zo svojho príjmu. Relevantná odvolacia námietka žalovaného smeruje k tomu, že je nedostatočne
preukázané, že darovanie zo strany otca žalobkyne malo byť mienené ako darovanie výlučne žalobkyni

anieobommanželom.TátonámietkasavkonaniachovyporiadanieBSMvyskytujevprípadeuplatnenia
darovaných vnosov typicky. Jej logické východisko spočíva v tom, že pokiaľ je dar účelovo viazaný na
majetok oboch manželov, ako napríklad príspevok k spoločnej stavbe domu manželov, je táto okolnosť
skôr nasvedčujúca, že aj dar bol mienený pre oboch manželov. To nevylučuje aj preukázanie daru ako
výlučného pre jedného z manželov, no takéto darovanie musí byť preukázané skutočne presvedčivo.

V tomto smere žalovaný dôvodne namieta prijatie záveru o darovaní výlučne žalobkyni iba zo svedeckej
výpovede jej otca. U svedka v tejto spriaznenej pozícii voči žalobkyni bolo skutočne v čase po
rozvode manželstva a v čase prebiehajúceho majetkového sporu bývalých manželov namieste odstrániť
možnosť vplyvu vzťahu svedka a žalobkyne na nestrannosť jeho svedeckej výpovede. Keďže darovanie
výlučne žalobkyni bolo prezentované ako vyporiadanie žalobkyne z rodičovského majetku, je vysoko

pravdepodobné, že takéto vyporiadanie sa týkalo širšieho okruhu osôb z rodiny žalobkyne (žalobkyňa
zmieňuje napr. aj sestru). Žalobkyňa tak mohla svoje tvrdenia o výlučnom dare v jej prospech podporiť
širším spektrom dôkazov, ako len svedeckou výpoveďou svojho otca. Okrem možnosti svedeckých
výpovedí ďalších členov rodiny zainteresovaných na vyporiadaní rodičovského majetku sa tu javia ako
preukázateľné skutočnosti o predaji domu, z ktorého výťažok mal byť v sume 200.000 Sk darovaný

žalobkyni. Preukázanie predaja nehnuteľnosti, je minimálne v osobe predávajúceho, predmete predaja
a predajnej ceny ľahko preukázateľné, a dokazovanie aj v tomto smere by bolo spôsobilé podporiť
nateraz osamotenú svedeckú výpoveď otca žalobkyne. Je vecou žalobkyne, či v ďalšom priebehu sporu
takéto dôkazy využije. Samotný dôkaz svedeckou výpoveďou otca žalobkyne je však podľa odvolacieho
súdu za daných okolností nedostatočný na prijatie tak špecifického záveru, ako je existencia daru

výlučne žalobkyni, hoci sa malo jednať o dar určený na pomoc s výstavbou domu, ktorý bol manželom
spoločný.27. Napokon v súvislosti s darmi od otca žalobkyne považuje odvolací súd za významné rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 9Cdo/205/2020 zo dňa 24. 02. 2022, podľa ktorého
„práca rodinných príslušníkov pre jedného z manželov nemôže byť darom, nenapĺňa náležitosti

darovacej zmluvy podľa § 628 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ide o tzv. spoločenskú, rodinnú úsluhu
(jednostrannú liberalitu), ktorá nespôsobuje žiadne právne následky, nezakladá žiaden právny vzťah.
Preto súdy nesprávne právne vec posúdili, keď uviedli, že práca ako dar je výlučným vlastníctvom
žalobkyne“. Z hľadiska tohto právneho záveru potom ako vnosy žalobkyne skutočne neobstoja položky,
ktoré prezentuje ako dary od svojho otca spočívajúce vo výkonoch. Konkrétne sa jedná o ďalšie práce

a výkopové práce. Pri ostatných položkách (schody, okná, dvere, ríny a pod.) už ich darovanie vylúčené
nie je, pretože i keď mohli byť zhotovené prácou otca žalobkyne, jej výsledkom už boli veci, ktoré
predmetom darovania byť mohli.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Vzhľadom na nevyhnutnosť rozhodnutia o vyporiadaní BSM ako

komplexného nebolo možné potvrdenie napadnutého rozhodnutia ani o položkách, o ktorých závery
boli správne. To sa týka skutkového záveru o hodnote rodinného domu s pozemkami a záverov
o vyporiadaní sumy 106.547,52 eur. V ďalšom konaní nie je potrebné sa týmito čiastkovými závermi
zaoberať. Ohľadom iných položiek je situácia odlišná a bude potrebné vychádzať z právneho názoru
odvolacieho súdu. V prvom rade o tom, že suma výberov z účtu spoločnosti vo výške 76.000 eur

nepredstavuje bez ďalšieho peniaze patriace do BSM, ale prichádza do úvahy, že sa prejaví v hodnote
obchodného podielu, ak budú k tejto otázke smerovať dôkazné návrhy. Súd prvej inštancie bude tiež
viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, že práce rodinných príslušníkov strán sporu nemôžu byť
samé o sebe predmetom darovania a za predpokladu dôkaznej aktivity strán sporu ostáva otvorená
možnosť preukaznejších skutkových záverov k ostatným (vecným) darom, ako darovaným výlučne

žalobkyni. Z doterajšieho dokazovania výlučné darovanie žalobkyni dostatočne nevyplýva. A napokon
ohľadom položky obchodného podielu a motocykla súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vyporiadanie
týchtopoložiekodôvodnítak,abybolookremdoterazzrejmýchskutkovýchdôvodovzrejméaúplné,teda
preskúmateľné, aj právne zdôvodnenie rozhodnutia o týchto položkách, ktoré v napadnutom rozhodnutí
v tejto kvalite chýbalo. Napokon ostáva dodať, že prikázať rozhodnutím o vyporiadaní BSM peňažnú

hotovosť je namieste len v prípade, ak v konaní vyjde najavo, že takáto hotovosť aj skutočne existuje.
Pokiaľ je preukázané len to, že jeden z manželov finančnú hotovosť (alebo aj inú majetkovú hodnotu)
z BSM vyviedol a je dôvodné ju vyporiadať hoci nie je zrejmý jej osud, neprikazuje sa takáto majetková
hodnota výrokom rozhodnutia, ale zohľadní sa len v rámci povinnosti výplaty vyrovnania.

29. Čo sa týka napadnutého rozhodnutia o trovách konania, odvolací súd ho osobitne neskúmal, pretože
súd prvej inštancie rozhodne o trovách konania ako aj o trovách tohto odvolacieho konania v novom
rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP).

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať dovolanie za podmienok stanovených v ust. § 419 až § 425
CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.