Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, August 18, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16CoCsp/9/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122265937
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:6122265937.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. a členov

senátu JUDr. Branislava Brezu a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v právnej veci žalobcu: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803,
právne zastúpeného advokátskou kanceláriou: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821
09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovaným: 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX,
2/ C. B., nar. X.X.XXXX, obaja bytom D. E. F. XX, o zaplatenie 86.100,97 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 20Csp/90/2022-204 zo dňa 4.11.2022, po
rozhodnutí Najvyššieho súdu SR č.k. 7Cdo/181/2023 zo dňa 19.3.2025, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku II. o zamietnutí žaloby a vo výroku III. o nároku na náhradu trov konania.

Žalovaným sa priznáva náhrada trov odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo/181/2023 zo dňa 19.3.2025 bol zrušený rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp.zn. 16CoCsp/6/2023 zo dňa 29.5.2023 a vec bola vrátená na ďalšie
konanie. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že oba nižšie súdy vychádzali zo skutkových zistení,
podľa ktorých podaním zo dňa 9.4.2019 právny predchodca žalobcu banka (G. G., H.) oznámil
žalovaným, že sú v omeškaní so splácaním pohľadávky vo výške 4.269,49 eur a v prípade, ak nedôjde

k úhrade do 15 dní, bude banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru.

2. Podľa dovolacieho súdu z rozhodnutí súdov nevyplýva postoj oboch nižších súdov k podstatnej
námietke žalobcu z odvolania a následne uplatnenej i v dovolaní, ktorá sa týkala spochybnenia dôvodov
posúdenej neplatnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru bez konkretizácie splátky, pre omeškanie
ktorej došlo k predčasnému zosplatneniu úveru.

3. Poukázal, že žalobca, ktorý na výzvu súdu označil ako omeškanú splátku splatnú 20.5.2019, založil
opravnými prostriedkami pochybnosť správnosti napadnutých rozhodnutí v tom, že či by v prípade, ak by
namiesto splátky splatnej 20.5.2019 označila za omeškanú splátku práve tú so splatnosťou 20.2.2019,
by súdy žalobe vyhoveli, od súdov ktorých nedostala odpoveď a nie je zrejmé, prečo bola žaloba
zamietnutá, keď zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovaní boli v omeškaní aj so splátkou
splatnou 20.2.2019 a znamená to, že boli naplnené zákonné podmienky pre vyhlásenie predčasnej
splatnosti úveru, pričom nemôže byť podstatné, ktorú splátku za rozhodnú sám v konaní označil pre

zosplatnenie úveru právnym predchodcom.

4. Dovolací súd poukázal na nedostatočnosť a argumentácie súdov v uvedenom smere a vzhľadom na
vyššie uvedené sa ani bližšie nezaoberal ďalšími námietkami dovolateľa pre jeho predčasnosť.5. K uzneseniu Najvyššieho súdu SR sa vyjadrili žalovaní, ktorí uviedli, že nepretržite splácajú úver
žalobcovi mesačne v čiastke 200,- až 300,- eur čo vedia preukázať aj výpisom z účtu o vykonaných

platbách a doteraz sa jedná o vykonané úhrady k 19.4.2025 v čiastke 23.000,- eur. Konajú tak preto,
aby preukázali záujem vrátiť veriteľov zapožičané finančné prostriedky. Preto v konaní opakovane
zdôrazňovali, že majú záujem o splatenie veriteľom poskytnutého úveru, ale v súlade s platnou právnou
úpravou a v súlade s Ústavou SR.

6. V nadväznosti na klamlivé konanie veriteľa na základe doterajších neustálych klamlivých finančných
údajov veriteľa o vzájomných plneniach a cielených nepravdivých informáciách, či vyjadreniach o stave
ich plnenia, bol veriteľ dôrazne požiadaný o vydanie potvrdenia (kvitancie) o plnení dlhu v súlade
s ustanovením § 569 Občianskeho zákonníka. Veriteľ však odmietol vydať túto kvitanciu, preto doterajšie
nároky veriteľa považujú za bezdôvodné obohacovanie sa v neprospech spotrebiteľa. Uviedli, že
žalobca je pôvodný veriteľ nielen pre žalovanú stranu, ale aj pre ďalších spotrebiteľov, je mimoriadne

nebezpečný. V tejto súvislosti poukazovali na vecnú legitimáciu stavu vyplývajúceho z hmotného práva,
čo však nemusí vždy znamenať, že takáto strana sporu je v konaní vecne legitimovaná, že je subjektom
hmotnoprávneho oprávnenia, či hmotnoprávnej povinnosti, ktorú je súd povinný vždy skúmať ex offo.
Ďalejpoukázalinato,žeprevodaleboprechodpohľadávkyvzniknutejzozmluvyospotrebiteľskomúvere
samusíriadiťvzmyslezákonnýchpodmienok,konkrétnepríslušnýmiustanoveniamizákonač.129/2010

Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch. V tejto súvislosti preto žiadali konajúci súd o posúdenie
vecnej legitimácie žalobcu, nakoľko žalobca podľa NBS nemá bankovú licenciu. Žalobcu eviduje NBS
len pre poskytovanie spotrebiteľských úverov zápisom zo dňa 5.8.2016 a nie ako banku. Preto ak
právnici žalobcu nad rámec svojich kompetencií napádajú rozhodnutie prvoinštančného a následne
aj odvolacieho súdu nekvalifikovane a v rozpore s právnou etikou, odporujú takúto argumentáciu

anestotožňujúsasňou.Majúzato,žetaktonesprávnesiinterpretovaliodôvodneniesúduvnapadnutom
rozhodnutí. Sú toho názoru, že právnici žalobcu nad rámec svojich kompetencií a odborností napadli
rozhodnutie prvoinštančného a odvolacieho súdu nekvalifikovane a v rozpore s právnou etikou. Konanie
pôvodného veriteľa aj v reálnom čase považujú za nekalú obchodnú praktiku a poukázali na povinnosti
veriteľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery súvisiace s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť

dlžníka splácať úver.

7. K vyjadreniu žalovaných, ako aj k zrušujúcemu uzneseniu Najvyššieho súdu SR sa vyjadril aj
žalobca podaním zo dňa 21.5.2025, pričom uviedol, že určenie splátky, pre ktorú môže veriteľ vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru vyplýva z právnych predpisov, a to z ustanovenia § 565 Občianskeho

zákonníka, pričom ide o otázku právneho posúdenia a nejedná sa o skutkovú otázku, ktorá má
predstavovať obligatórnu náležitosť právneho úkonu pod hrozbou jej absolútnej neplatnosti. Je názoru,
že právo veriteľa na zosplatnenie pohľadávky podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení
s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka sa obnovuje každou ďalšou nezaplatenou splátkou,
pričom nie je potrebné určovať v žiadnom podaní konkrétnu splátku, pre ktorú sa úver zosplatnil, nakoľko

ide o vec právneho posúdenia, čo vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/123/2022
z 31.1.2024. Osobitne dal do pozornosti, že otázka, pre ktorú splátku došlo k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti úveru, nie je skutkovou otázkou, ktorú je veriteľ povinný uvádzať vo výzve podľa § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka, ani v podaní podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka, ale ide
o právnu otázku, ktorá vyplýva z kogentných ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a § 565

Občianskehozákonníka,odktorýchsaveriteľnemáprávoodkloniť,atedaanisvojvoľneurčiťsplátku,pre
ktorú sa rozhodol vyhlásiť mimoriadnu splatnosť, pričom súd je povinný predpokladať, že zosplatnenie
bolo vyvolané tou splátkou, ktorá bola v čase zosplatnenia 3 mesiace po splatnosti. Je teda názoru,
že zákon v žiadnom ustanovení ani len okrajovo neupravuje ako náležitosť podania podľa § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka určenie konkrétnej splátky. Ak by zákonodarca totiž mienil týmito ustanoveniami

stanoviť ďalšie náležitosti podania, ktorými sa vyhlasuje mimoriadna splatnosť pohľadávky, bolo by
to v ustanovení § 565 Občianskeho zákonníka alebo § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka výslovne
a jednoznačne uvedené. Argumenty favorizujúce jeho výklad sú:
- zákon takéto označenie splátky v zosplatňujúcom úkone, resp. aj výzve podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka veriteľovi neukladá,

- v predmetnej veci posudzovaná výzva pred vyhlásením splatnosti, či zosplatňujúca, z hľadiska obsahu
uvádza celkovú dlžnú sumu, s ktorou bol dlžník toho času v omeškaní,
- predmetnú otázku posudzovali súdy približne od roku 2008 do roku 2024 a z rozhodovacej praxe
súdov pre banky požiadavka na špecifikáciu splátky vo výzve zosplatňujúcej, resp. pred zosplatnenímnevyplynula,pričomažvroku2024došlokzásadnejzmenepriposudzovanítohtoobsahu,pričomajkeď
súdna prax sa môže v čase vyvíjať, nová argumentácia konajúcich súdov predstavuje zásadný zásah
do právnej istoty veriteľa,

- predmetnú problematiku posudzoval dovolací súd pri riešení právnej otázky premlčania (č. R 29/2023,
uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29.11.2022 sp.zn. 7Cdo/268/2020),
preto nemôže v žiadnom ohľade obstáť výklad zákonných ustanovení tak, že veriteľ je povinný uviesť
rozhodnú splátku v upozornení pred zosplatnením podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, keďže
v praktickej realite by veriteľ uvádzal v týchto právnych úkonoch rôzne splátky, pričom spotrebiteľovi by

táto informácia nepriniesla žiadnu informačnú hodnotu.

8. Zároveň poukázal na skutočnosť, že predmetné znenie Občianskeho zákonníka bolo s účinnosťou
od 1.11.2024 novelizované, ktoré vyriešilo danú problematiku, pretože vypadlo „upozornenie“ na možné
uplatnenie tohto práva a nahradilo sa to tým, že zosplatnenie možno vykonať jedným podaním, v ktorom
ale musí dodávateľ dať spotrebiteľovi aspoň 15 dní na doplatenie splátok s tým, že ak nebudú doplatené,

márnym uplynutím lehoty je celé plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy splatné. Prijatím názoru súdu by
sa muselo dospieť k záveru, že veriteľ nemôže čakať na omeškanie spotrebiteľa s úhradou ďalších
splátok, teda poskytnúť spotrebiteľovi dlhšiu lehotu na dobrovoľné splatenie, ale je povinný zosplatniť
pohľadávku pre omeškanie s jedinou splátkou úveru, čo je v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ,
v dôsledku ktorej došlo aj k zmene právnej úpravy § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (rozhodnutie

Súdneho dvora EÚ z 9.11.2023 C-598/21). Preto je názoru, že uvedenie konkrétnej splátky v upozornení
pred zosplatnením je umelo vytvoreným konštruktom a nemá žiadny právny základ v žiadnom zákonnom
ustanovení. Takéto nazeranie na výklad § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojitosti s § 565
Občianskeho zákonníka v špecifikácii splátky, nemá v konečnom dôsledku žiaden pozitívny dopad na
zvýšenie platobnej disciplíny dlžníka spotrebiteľa. V tejto súvislosti poukázal aj na uznesenie Krajského

súdu v Bratislave z 30.8.2024 sp.zn. 5CoCsp/12/2023, ktorý odmietol argumentáciu senátu 5Cdo, podľa
ktorého, „ak banka vyzve spotrebiteľa na úhradu dlžnej sumy, nielen jednej splátky, bez ohľadu na to,
že vo výzve podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, resp. v oznámení o zosplatnení úveru, nie
je splátka, pre ktorú sa zosplatnenie vykonáva, bližšie špecifikovaná, banka splní všetky podmienky
pre platné a účinné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a následne i pre platné postúpenie

pohľadávky inkasnej spoločnosti, ktorá plní iné úlohy než banka...“ V rovnakej súvislosti poukázal aj
na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 17CoCsp/36/2023 z 26.2.2025. Na základe
uvedených skutočností poukázal, že naďalej trvá na podanom odvolaní.

9. Na základe uvedeného Krajský súd v Prešove opätovne, po zrušení veci odvolaciemu súdu,

preskúmalakosúdpríslušnýnarozhodnutieoodvolaní,vzhľadomnavčaspodanéodvolanie,napadnutý
rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl.
CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.

10. Ako vyplýva z obsahu spisu Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým
rozsudkom rozhodol takto, cit.:

„I. Konanie o zaplatenie sumy 1.644,07 eura s prislúchajúcim úrokom z omeškania zastavuje.

II. Žalobu zamieta.

III. Žalovaným nárok na náhradu trov konania nepriznáva a žalobca nemá právo na náhradu trov
konania.“.

11. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 39, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 9, § 565 Občianskeho
zákonníka, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, § 145 ods. 2, § 146, § 255 ods. 2, § 256
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

12. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca si žalobou uplatnil v rámci upomínacieho konania

na Okresnom súde Banská Bystrica proti žalovaným nárok na zaplatenie sumy 86.100,97 eur s
príslušenstvom. Žalobca zobral žalobu späť v časti 1.644,07 eura s prislúchajúcim úrokom z omeškania
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo pojednávanie, a preto súd
prvej inštancie konanie v časti zaplatenia 1.644,07 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania v zmyslevyššie citovaného ustanovenia zastavil. Po čiastočnom späťvzatí žaloby predmetom konania zostal
nárok žalobcu na zaplatenie sumy 84.456,90 eur s príslušenstvom.

13. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že G. G., H. a žalovaní uzatvorili dňa 27.9.2016 zmluvu
o splátkovom úvere (úver na bývanie) č. XXXXXXXXXX (ďalej aj ako „Zmluva“), na základe ktorej
G. G., H. poskytla žalovaným úver na bývania vo výške 100.000,- eur. Listom zo dňa 9.4.2019 boli
žalovaní upozornení, že sú v omeškaní so splácaním pohľadávky vo výške 4.269,49 eur a v prípade,
ak nedôjde k úhrade do 15 dní, bude banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. List si

žalovaná 1/ prevzala dňa 3.5.2019 a u žalovaného 2/ sa zásielka vrátila z dôvodu toho, že nebola
prevzatá v odbernej lehote. Listom zo dňa 14.6.2019 banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru ku
dňu 13.6.2019. List bol doručený žalovanej 1/ dňa 2.7.2019 a u žalovaného 2/ sa zásielka vrátila z
dôvodu toho, že nebola prevzatá v odbernej lehote. Z predmetných listín nie je možné zistiť, pre ktorú
splátku došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. V danom prípade zo zmluvy vyplýva, že splatnosť
jednotlivých splátok bola dohodnutá k 20. dňu v mesiaci. Pokiaľ veriteľ zosplatnil úver k 13.6.2019, pri

splnení dikcie zákona vyplývajúcej z ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, mohol zosplatniť
úver najneskôr pre nezaplatenie splátky splatnej k 20.2.2019, keďže od tohto obdobia by trojmesačná
lehota v zmysle citovaného zákonného ustanovenia uplynula k 20.5.2019 a k 13.6.2019 teda mohol úver
predčasne zosplatniť. Vo vyjadrení zo dňa 20.9.2022 žalobca uviedol, že právny predchodca toto svoje
právo uplatnil v súlade s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka pre nezaplatenie splátky splatnej

dňa 20.5.2019. Uvedený názor podľa súdu prvej inštancie nie je možné akceptovať, keďže by nebola
splnená citovaná zákonná podmienka vyplývajúca z ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
(porovnaj uznesenie Krajského súdu Prešov zo dňa 26.4.2022, sp. zn. 17CoCsp/53/2021). Pre splátku,
ktoránebolazaplatenák20.5.2019,byprávnypredchodcažalobcumoholvyhlásiťmimoriadnusplatnosť
úverunajskôrpouplynutí3mesiacovodomeškania,tedapodni21.8.2019,pričomtotoprávobysimusel

v zmysle ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka uplatniť najneskôr do 20.9.2019. Zároveň by v
období od omeškania sa so splátkou, teda od 20.5.2019, musel upozorniť spotrebiteľa na zámer pristúpiť
k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru v lehote nie kratšej ako 15 dní pred uplatnením tohto práva,
čo sa nestalo (porovnaj rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 13.10.2022, sp. zn. 10CoCsp/15/2022).
Súd prvej inštancie preto konštatoval, že došlo k neplatnému zosplatneniu, keďže podľa vyjadrenia

žalobcu došlo k vyhláseniu splatnosti pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.5.2019, pričom nebola
splnená citovaná zákonná podmienka vyplývajúca z ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,
dôsledkom toho je teda neplatnosť právneho úkonu - vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, pretože
v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka tento úkon odporuje zákonu. Ako teda právny
predchodca žalobcu neplatne zosplatnil úver, nemohol postúpiť žalobcovi tzv. „živý úver“ (konečná

splatnosť 20.9.2038). Neplatnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru žalovaných spôsobila, že
pohľadávka vo výške, v akej bola postupovaná na žalobcu, postupovaná byť nemohla, keďže konečná
splatnosť úveru by podľa zmluvy nastala až dňa 20.9.2038. Súd prvej inštancie mal za to, že nakoľko
neboli splnené zákonné predpoklady pre platné postúpenie pohľadávky, nebola daná aktívna vecná
legitimácia žalobcu, a preto bolo potrebné žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej

legitimácie.

14. Výrok o trovách konania odôvodnil tak, že žalobca zobral žalobu v časti zaplatenia sumy 1.644,07
eur späť z dôvodu toho, že po podaní žaloby uhradili žalovaní uvedenú sumu, čím z procesného hľadiska
zavinili zastavenie konania a vo zvyšnej časti bol žalobca neúspešný. Žalobca bol teda úspešný, resp.

zaviniližalovanízastaveniekonania,včasti1,91%ažalovaníboliúspešnívozvyšných98,09%.Úspech
žalovaných, ktorý prevyšuje úspech žalobcu je 96,18 %. Nakoľko žalovaní si trovy konania neuplatnili
a zo spisu im žiadne nevyplývajú, súd prvej inštancie im nárok na náhradu trov konania nepriznal a
žalobca ako neúspešná strana, nemá právo na náhradu trov konania.

15. Proti tomuto rozsudku v rozsahu, v ktorom súd žalobu zamietol (výrok II.) podal v zákonnej lehote
odvolaniežalobca.Namietal,žesúdprvejinštancienesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces a nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že postupca v posudzovanom prípade vyhlásil
mimoriadnu splatnosť pohľadávky, t. j. požiadal o zaplatenie celej pohľadávky v dôsledku neplnenia

splátok riadne a včas v súlade s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že žiadne zákonné ustanovenie neupravuje, aby v
podaní, ktorým sa vyhlasuje mimoriadna splatnosť úveru, či dokonca v podaní, ktorým sa spotrebiteľ
upozorňuje na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, sa ako povinná náležitosť uvádzala splátka,pre ktorú bola mimoriadna splatnosť pohľadávky vyhlásená, resp. bude vyhlásená. Určenie splátky, pre
ktorú môže veriteľ vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru vyplýva priamo z druhej vety ustanovenia § 565
Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej „toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti

najbližšie nasledujúcej splátky.“ v spojení s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktoré
dopĺňa uplatnenie tohto práva v spotrebiteľských sporoch tak, že „dodávateľ môže uplatniť právo podľa
§ 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky“. Pokiaľ teda určitá
skutočnosť vyplýva z právnych predpisov, ako je aj určenie splátky, pre ktorú došlo k uplatneniu práva
v zmysle ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka, tak v žiadnom prípade nemožno považovať túto

skutočnosť za skutkovú otázku, keďže sa jedná o výklad zákonných ustanovení, a teda ide výlučne
o právnu otázku, ktorú je povinný vyriešiť súd právnym posúdením veci. Zákon v otázke uplatnenia
práva v zmysle ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka priamo stanovuje, že v prípade vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti môže veriteľ uplatniť toto právo výlučne pre splátku, ktorá bezprostredne
predchádzala vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pretože toto právo pre akúkoľvek staršiu splátku zaniklo
splatnosťou ďalšej splátky. S ohľadom na kogentnosť ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a

§ 565 Občianskeho zákonníka, od ktorých sa veriteľ ani nemá právo odkloniť, veriteľ v čase vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti ani nemôže svojvoľne určiť splátku, pre ktorú sa rozhodol vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť pohľadávky. Žalobca ďalej zdôraznil, že žalovaní boli v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
v omeškaní s platením viac ako tri mesiace, a teda aj v omeškaní s platením splátky splatnej dňa
20.2.2019 (tak, ako to vyžaduje súd). Z uvedeného teda žalobcovi nie je zrejmé, na základe akého

dôvodusúdprvejinštanciezamietolžalobužalobcusohľadomnaskutočnosť,žeaplikáciajehoprávnych
záverov na skutkový stav by mala podľa názoru žalobcu dokazovať platnosť vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti pohľadávky - s odkazom na podmienky, ktoré súd v odôvodnení uviedol - pričom však súd
žalobu zamietol výlučne z dôvodu, že žalobca v konaní určil inú splátku, pre ktorú došlo k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti, než splátku, ktorú požadoval súd. V ďalšom žalobca uviedol, že uplatnenie

práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka (pre nesplnenie splátky bezprostredne predchádzajúcej
tomuto ustanoveniu) a splnenie podmienok podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je potrebné
posudzovať izolovane. Žalobca tiež zastáva názor, že konajúci súd v rozpore so znením ustanovenia
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka uzavrel, že veriteľ je povinný čakať tri mesiace od splatnosti
splátky, pre ktorú veriteľ vyzval spotrebiteľa na zaplatenie (napriek tomu, že výzva na zaplatenie ani

nie je náležitosťou podania v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka), pričom zákon
jednoznačne stanovuje, že veriteľ môže pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti v lehote nie krajšej
ako 15 dní, teda už 16. dňom po upozornení spotrebiteľa na uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho
zákonníka za predpokladu, že spotrebiteľ je v trojmesačnom omeškaní - ktoré v zmysle § 517 ods. 1
Občianskeho zákonníka nastáva okamihom, kedy dlžník neplní svoj záväzok riadne a včas, teda nie

po tom, čo ho veriteľ na omeškanie osobitne upozorní. Na základe uvedeného považuje žalobca za
jednoznačne preukázané, že postupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v súlade so zákonom a súd
prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil pokiaľ uzavrel, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru
bolo neplatným právnym úkonom. S ohľadom na uvedené sú následne rovnako nesprávne aj právne
závery súdu prvej inštancie (vychádzajúce z nesprávneho právneho záveru o absolútnej neplatnosti

vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru) - a síce závery o neplatnom postúpení pohľadávky. Pre úplnosť
si žalobca z opatrnosti dovoľuje poukázať na plynutie lehôt v otázke premlčania, kde prijatím zákona
č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej
ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony a zákona č. 9/2021
Z. z. ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s druhou vlnou pandémie ochorenia

COVID-19 sa stanovilo neplynutie lehôt, v nadväznosti na čo bola premlčacia doba predĺžená o 76 dní
(od 27.3.2020 do 30.4.2020 = 35 dní + od 19.1.2021 do 28.2.2021 = 41 dní), a preto aj v prípade prijatia
právneho záveru konajúceho súdu, že k zosplatneniu malo dôjsť pre splátku splatnú dňa 20.2.2019
(s čím sa však žalobca nestotožňuje) uplatnený nárok nemožno považovať za premlčaný. Navrhol
rozsudok v jeho napadnutej časti zmeniť a vyhovieť jeho žalobe v celom rozsahu, eventuálne rozsudok

v jeho napadnutej časti zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.

16. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu vyjadrili. Uviedli, že napadnutý rozsudok považujú za vecne
správny. Majú za to, že žalobca nesprávne interpretoval odôvodnenie súdu v napadnutom rozhodnutí.

Poukázali na viaceré právoplatné rozhodnutia všeobecných súdov v obdobných veciach. Nedostatok
vecnej legitimácie žalobcu vidia aj v tom, že žalobca nemá bankovú licenciu NBS. V ďalšom sa vyjadrili
ku skutkovému a finančnému stavu veci. Navrhli podrobiť súdnej kontrole zmluvnú dokumentáciu medzi
veriteľom a žalovanými, ozrejmiť ako si veriteľ splnil povinnosť skúmať bonitu žalovaných, keď muposkytoval úver a uznesením uložiť žalobcovi povinnosť predložiť kvitanciu o tom, že za predmetnú
zmluvu bol dlh zo strany žalovaných úplne alebo čiastočne splnený. Navrhli žalobu zamietnuť v celom
rozsahu. Zdôraznili, že odmietajú platiť akúkoľvek náhradu trov konania nemorálnemu žalobcovi s

odkazom na ustanovenie § 257 CSP.

17. K vyjadreniu žalovaných zaslal repliku žalobca. Uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na podanom
odvolaní a svojom odvolacom návrhu.

18. K replike žalobcu zaslali dupliku žalovaní. Poukázali na svoje doterajšie vyjadrenia.

19. Následne Krajský súd v Prešove, (po zrušení rozhodnutia krajského súdu zo dňa 29.5.2023 sp.zn.
16CoCsp/6/2023 uznesením najvyššieho súdu) bol povinný rešpektovať stav, ktorý nastal po zrušení
veci najvyšším súdom, a to teda stav, ktorý tu existuje po rozhodnutí súdom prvej inštancie a podanom
odvolaní žalobcu, rešpektujúc ustanovenie § 363, § 365 ods. 3 CSP vzhľadom na včas podané

odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario)
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

20. Odvolací súd v odvolacom konaní posudzoval relevantnosť odvolacích dôvodov žalobcu v kontexte

nímuvádzanýchvpísomnompodanízodňa19.12.2022súvisiacichsnamietanýmnesprávnymprávnym
posúdením veci súdom prvej inštancie, nesprávnym procesným postupom, ktorým bolo znemožnené
žalobcovi, aby uskutočňoval procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

21. V odvolaní žalobca, ktorým napadol rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd žalobu
zamietol (výrok II.) uviedol aj okrem iného, že postupca v posudzovanom prípade vyhlásil mimoriadnu
splatnosť pohľadávky, t. j. požiadal o zaplatenie celej pohľadávky v dôsledku neplnenia splátok riadne
a včas v súlade s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že žiadne zákonné ustanovenie neupravuje, aby v podaní, ktorým

sa vyhlasuje mimoriadna splatnosť úveru, či dokonca v podaní, ktorým sa spotrebiteľ upozorňuje na
možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, sa ako povinná náležitosť uvádzala splátka, pre ktorú bola
mimoriadna splatnosť pohľadávky vyhlásená, resp. bude vyhlásená. Určenie splátky, pre ktorú môže
veriteľvyhlásiťmimoriadnusplatnosťúveruvyplývapriamozdruhejvetyustanovenia§565Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorej „toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie

nasledujúcej splátky.“ v spojení s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktoré dopĺňa
uplatnenie tohto práva v spotrebiteľských sporoch tak, že „dodávateľ môže uplatniť právo podľa § 565
najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky“. Pokiaľ teda určitá skutočnosť
vyplýva z právnych predpisov, ako je aj určenie splátky, pre ktorú došlo k uplatneniu práva v zmysle
ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka, tak v žiadnom prípade nemožno považovať túto skutočnosť

za skutkovú otázku, keďže sa jedná o výklad zákonných ustanovení, a teda ide výlučne o právnu
otázku, ktorú je povinný vyriešiť súd právnym posúdením veci. Zákon v otázke uplatnenia práva v zmysle
ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka priamo stanovuje, že v prípade vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti môže veriteľ uplatniť toto právo výlučne pre splátku, ktorá bezprostredne predchádzala
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pretože toto právo pre akúkoľvek staršiu splátku zaniklo splatnosťou

ďalšej splátky. S ohľadom na kogentnosť ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a § 565
Občianskeho zákonníka, od ktorých sa veriteľ ani nemá právo odkloniť, veriteľ v čase vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti ani nemôže svojvoľne určiť splátku, pre ktorú sa rozhodol vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť pohľadávky. Žalobca ďalej zdôraznil, že žalovaní boli v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
v omeškaní s platením viac ako tri mesiace, a teda aj v omeškaní s platením splátky splatnej dňa

20.2.2019 (tak, ako to vyžaduje súd). Z uvedeného teda žalobcovi nie je zrejmé, na základe akého
dôvodusúdprvejinštanciezamietolžalobužalobcusohľadomnaskutočnosť,žeaplikáciajehoprávnych
záverov na skutkový stav by mala podľa názoru žalobcu dokazovať platnosť vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti pohľadávky - s odkazom na podmienky, ktoré súd v odôvodnení uviedol - pričom však súd
žalobu zamietol výlučne z dôvodu, že žalobca v konaní určil inú splátku, pre ktorú došlo k vyhláseniu

mimoriadnej splatnosti, než splátku, ktorú požadoval súd.

22. V ďalšom žalobca uviedol, že uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka (pre nesplnenie
splátky bezprostredne predchádzajúcej tomuto ustanoveniu) a splnenie podmienok podľa § 53 ods. 9Občianskeho zákonníka je potrebné posudzovať izolovane. Žalobca tiež zastáva názor, že konajúci súd
v rozpore so znením ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka uzavrel, že veriteľ je povinný
čakať tri mesiace od splatnosti splátky, pre ktorú veriteľ vyzval spotrebiteľa na zaplatenie (napriek tomu,

že výzva na zaplatenie ani nie je náležitosťou podania v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka), pričom zákon jednoznačne stanovuje, že veriteľ môže pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti v lehote nie krajšej ako 15 dní, teda už 16. dňom po upozornení spotrebiteľa na uplatnenie
práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka za predpokladu, že spotrebiteľ je v trojmesačnom omeškaní
- ktoré v zmysle § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka nastáva okamihom, kedy dlžník neplní svoj

záväzok riadne a včas, teda nie po tom, čo ho veriteľ na omeškanie osobitne upozorní. Na základe
uvedeného považuje žalobca za jednoznačne preukázané, že postupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť
úveru v súlade so zákonom a súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil pokiaľ uzavrel, že
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru bolo neplatným právnym úkonom. S ohľadom na uvedené
sú následne rovnako nesprávne aj právne závery súdu prvej inštancie (vychádzajúce z nesprávneho
právneho záveru o absolútnej neplatnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru) - a síce závery o

neplatnom postúpení pohľadávky. Pre úplnosť si žalobca z opatrnosti dovoľuje poukázať na plynutie
lehôt v otázke premlčania, kde prijatím zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach
v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia
a dopĺňajú niektoré zákony a zákona č. 9/2021 Z. z. ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v
súvislosti s druhou vlnou pandémie ochorenia COVID-19 sa stanovilo neplynutie lehôt, v nadväznosti

na čo bola premlčacia doba predĺžená o 76 dní (od 27.3.2020 do 30.4.2020 = 35 dní + od 19.1.2021 do
28.2.2021= 41 dní), a preto aj v prípade prijatia právneho záveru konajúceho súdu, že k zosplatneniu
malo dôjsť pre splátku splatnú dňa 20.2.2019 (s čím sa však žalobca nestotožňuje) uplatnený nárok
nemožno považovať za premlčaný. Navrhol rozsudok v jeho napadnutej časti zmeniť a vyhovieť jeho
žalobe v celom rozsahu, eventuálne rozsudok v jeho napadnutej časti zrušiť a vrátiť vec súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.

23. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu vyjadrili. Uviedli, že napadnutý rozsudok považujú za vecne
správny. Majú za to, že žalobca si nesprávne interpretoval odôvodnenie súdu v napadnutom rozhodnutí.
Poukázal na viaceré právoplatné rozhodnutia všeobecných súdov v obdobných veciach. Nedostatok

vecnej legitimácie žalobcu vidia aj v tom, že žalobca nemá bankovú licenciu NBS. V ďalšom sa vyjadrili
k skutkovému a finančnému stavu veci. Navrhli podrobiť súdnej kontrole zmluvnú dokumentáciu medzi
veriteľom a žalovanými, ozrejmiť ako si veriteľ splnil povinnosť skúmať bonitu žalovaných, keď mu
poskytoval úver a uznesením uložiť žalobcovi povinnosť predložiť kvitanciu o tom, že za predmetnú
zmluvu bol dlh zo strany žalovaných úplne alebo čiastočne splnený. Navrhli žalobu zamietnuť v celom

rozsahu. Zdôraznili, že odmietajú platiť akúkoľvek náhradu trov konania nemorálnemu žalobcovi s
odkazom na ustanovenie § 257 CSP.

24. K vyjadreniu žalovaných zaslal repliku žalobca. Uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na podanom
odvolaní a svojom odvolacom návrhu.

25. K replike žalobcu zaslali dupliku žalovaní. Poukázali na svoje doterajšie vyjadrenia.

26. Krajský súd v Prešove po opätovnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia v predmetnej veci má
za to, že sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, bol vyvodený aj správny záver a v priebehu

tohto odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo. Odvolací súd
rešpektoval pokyn Najvyššieho súdu SR v otázke dostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
a vyporiadania sa s podstatnou námietkou žalobcu týkajúcou sa spochybňovania dôvodov posúdenia
neplatnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru bez konkretizácie splátok.

27. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu (G. G., H.) a
žalovanými bola dňa 27.9.2016 uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere, na základe ktorej bol žalovaným
poskytnutý úver vo výške 100.000,- eur. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 20.9.2038.
Predmetnú zmluvu súd prvej inštancie v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka posúdil ako
zmluvu spotrebiteľskú. Posúdenie právneho vzťahu medzi žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom

a žalovanými (ako spotrebiteľského), žalobca v odvolaní nenamietal ani nijako nerozporoval.

28. Dňa 24.3.2020 bola podpísaná Zmluva o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/XX medzi G. G., H.
a EOS KSI Slovensko, s. r. o. (žalobca v tomto konaní).29. Žalobca v odvolaní uvádza, že žalovaní boli v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti v omeškaní s
platením svojho peňažného záväzku viac ako tri mesiace a že boli postupcom v zmysle ustanovenia §

53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyzvaní na úhradu omeškaných splátok a zároveň v lehote nie kratšej
ako 15 dní upozornení na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti.

30.Zobsahuspisujezrejmé,žežalovaníbolilistomzodňa9.4.2019 upozornenínato,žesúvomeškaní
so splácaním pohľadávky vo výške 4.269,49 eur a v prípade, ak nedôjde k úhrade do 15 dní, bude banka

oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Uvedený list si žalovaná 1/ prevzala dňa 3.5.2019 (č.l.
39), žalovaný 2/ si ho v odbernej lehote neprevzal (č.l. 40 - 41).

31. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 14.6.2019 oznámil žalovaným, že vyhlásil mimoriadnu
splatnosť pohľadávky zo Zmluvy ku dňu 13.6.2019 (č. l. 36 - 38).

32. Pokiaľ právny predchodca žalobcu zosplatnil úver k 13.6.2019, pri splnení dikcie zákona vyplývajúcej
z ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, mohol úver zosplatniť najneskôr pre nezaplatenie
splátky splatnej k 20.2.2019. Od tohto obdobia by trojmesačná lehota v zmysle citovaného ustanovenia
uplynula k 20.5.2019 a k 13.6.2019 mohol byť úver predčasne zosplatnený. Z vyjadrenia samotného
žalobcu, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 21.9.2022, výslovne vyplýva, že: „...v prípade,

ak žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru podaním zo dňa 14.6.2019 - toto svoje právo uplatnil v
súlade s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.5.2019
a zároveň toto svoje právo uplatnil v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka po
omeškaní spotrebiteľa s platením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace.“ (č. l. 165). Pokiaľ však právny
predchodca žalobcu vyhlásil platne mimoriadnu splatnosť úveru pre splátku, ktorá nebola zaplatená k

20.5.2019, v zmysle príslušných zákonných ustanovení mohol urobiť až po 21.8.2019.

33. Zo spisu vyplýva, že záväzkový vzťah, ktorý je predmetom tohto konania vznikol z bankového úveru,
regulovaného špeciálnou právnou úpravou Zákona o bankách (ďalej len „ZoB“).

34. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle ustanovenia § 2 ods. 3 ZoB podlieha
bankovému povoleniu na činnosť bánk, zároveň podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Bez
bankového povolenia nemôže nikto vykonávať bankovú činnosť.

35. Odvolací súd má za to, že žalobca v súdnom konaní nepreukázal, že by disponoval takýmto

povolením, na základe ktorého by mohol vykonávať správu nezosplatnených úverov poskytovaním
fyzickým osobám bankami, teda bankovou činnosťou. V uvedenom kontexte je preto potrebné
vyhodnotiť aj Zmluvu o postúpení pohľadávky vyplývajúcej z bankovej činnosti právneho predchodcu
žalobcu.

36. Z ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB je možné vyvodiť, že spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky
zo strany banky môže byť len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sú už splatné. Teda banka má
oprávnenie postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu napriek
písomnej výzve banky v omeškaní. Teda pohľadávka zodpovedajúca takémuto peňažnému záväzku je
nesplácaný určitú dobu dlh.

37. Z uvedeného vyplýva, že by bolo v rozpore s účelom zákona o bankách a viedlo by k neúnosnému
právnemu stavu, ak by banky postupovali „živý úver“ na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá v
zmysle zákona o bankách pod dohľad NBS. V takomto prípade by sa dlžníci vstupujúci do zmluvného
vzťahu s bankou ocitli v zmluvnom vzťahu s iným nebankovým subjektom. Uvedené by bolo v rozpore s

požiadavkou náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od dodávateľa vyžadovaná v súlade so smernicou
o nekalých obchodných praktikách.

38. Podľa § 92 ods. 8 ZoB, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej
klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného

záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej
banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej
osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo
banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávkyuhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri

postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

39. Banka má nepochybne právo postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu. Pre takýto postup
banky je nevyhnutné, aby pristúpila v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu
predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru, čo je jej výlučným oprávnením, ktoré môže banka
realizovaťpredpostúpenímpohľadávky.Žalobcavšaktakétooprávneniepodľanázoruodvolaciehosúdu
nemá.

40. Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ustanovenia §
92 ods. 8 ZoB môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky), a to
za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90
kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpeniu

pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.

41. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie ustálil, že žalobca v
danom spore nie je aktívne vecne legitimovaný.

42. Špecifické pôsobenie bánk, na ktoré dohliada centrálna banka, opodstatňuje záver, že s bankovým
úverom, ktorý nie je splatný, nemôže nakladať nebankový subjekt. Nesplatný úver od banky je
produktombanky,naktorýdopadádohľadcentrálnejbankysprísnestanovenýmipravidlamiprebankový
sektor. Nebankový subjekt nie je oprávnený používať (akokoľvek) bankové oprávnenia a ani používať
bankové úvery. Termín používať prirodzene zahŕňa aj zosplatnenie úveru alebo určité zavŕšenie vzťahu

vyplývajúceho zo zmluvných podmienok banky.

43. Postúpenie pohľadávky je pomerne bežným právnym úkonom. Pokiaľ sa však cesia týka bankovej
pohľadávky z bankového produktu, osobitný predpis dopĺňa zákonné pravidlá pre platné postúpenie.
Postúpiť tak možno bankovú pohľadávku v tej časti, ktorá je po splatnosti, iba po výzve na splnenie

pričom výzva musí byť písomná a musí byť zo strany banky a omeškanie trvá viac ako 90 dní.

44. Odvolací súd opakovane zdôrazňuje, že žiadnym spôsobom nespochybňuje právo banky postúpiť
aj pohľadávku z celého úverového vzťahu, avšak pre takéto postúpenie je nevyhnutné pristúpiť v
súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého

úveru. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je však výlučným oprávnením banky, pričom toto
oprávnenie by mala banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky.

45. Postúpiť možno pohľadávku (peniaze) nie však celý rad oprávnení vyplývajúcich z pomerne širokého
spektra právnych noriem, a práve kvôli ktorým je dôležitá úloha centrálnej banky a jej dohľadom nad

finančným trhom. Len pre porovnanie, k defaultu (zosplatneniu) v spotrebiteľských veciach môže dôjsť
za prísnych podmienok (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka).

46. „Totiž keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho
mimoriadnej splatnosti), G. G., H. nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru vrátane úrokov z

nehovcelostiinémusubjektu.Zmluvaopostúpenípohľadávokz21.10.2010jepretoneplatnýmprávnym
úkonom v zmysle § 39 Obč. zák.. Vzhľadom na to v súlade so zásadou, že nikto nemôže na iného
previesť viac práv. než má. je neplatnou aj zmluva z 01.12.2010. ktorou advokátska kancelária Havel &
Holásek. spol. s r. o. postúpila predmetnú pohľadávku žalobcovi. Žalobcovi preto v spore chýba aktívna
vecná legitimácia.“ (rozsudok KS v Bratislave vo veci 6Co 58/2016).

47. V zmysle uvedeného žalobca nemohol platne nadobudnúť pohľadávku, ktorá je predmetom daného
konania, keď bez platného postúpenia záväzku niet na strane žalobcu dostatok aktívnej legitimácie
uplatňovať bankovú pohľadávku.48. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok I. proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť

č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok J. a ďalší proti Francúzsku z 19.
februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na vyššie
uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti zodpovedá kritériám daných
v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Z rovnakých dôvodov nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými

odvolacími námietkami žalobcu, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

49. Pokiaľ išlo o námietku žalobcu tak, ako ju označil najvyšší súd v bode 18. zrušujúceho uznesenia,
námietku plynúcu z odvolania (následne uplatnenej i v dovolaní týkajúcej sa spochybnenia dôvodov
posúdenej neplatnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru bez konkretizácie splátky, pre omeškanie
ktorej došlo k predčasnému zosplatneniu úveru) odvolací súd dodáva:

50. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku je potrebné poukázať na to, že možnosť
predčasného zosplatnenia úveru je právne upravená v ustanovení § 565 Občianskeho zákonníka.
Vychádzajúc z tohto ustanovenia, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto

právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

51.Ustanovenie§565Občianskehozákonníkatedaumožňujeveriteľoviuplatňovaťsivočidlžníkovicelú
pohľadávku, resp. jej nezaplatený zvyšok, ak dlžník nedodržal dohodu o včasnom plnení dohodnutých
splátok. Ak veriteľ takto dohodnuté právo nepoužije najneskoršie do zročnosti najbližšie nasledujúcej

splátky, pokračuje sa v plnení v splátkach. Veriteľ však svoje právo môže využiť po opätovnom porušení
povinnosti dlžníkom. Strata výhody splátok teda nenastáva priamo zo zákona.

52. V prípade, ak veriteľ svoje oprávnenie vyplývajúce z ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka
využije, vyhlásenie predčasnej splatnosti má významné právne následky. Ustanovenie § 565

Občianskeho zákonníka je zaradené do 8. časti hlavy I. oddielu 6 tohto právneho predpisu upravujúceho
zánik záväzkov. Právny predchodca žalobcu oprávnenie vyplývajúce mu z ustanovenia § 565
Občianskeho zákonníka využil, čím spôsobil zánik povinnosti žalovaného splácať poskytnutý úver v
dohodnutých splátkach.

53. Keďže medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými bola uzatvorená zmluva spotrebiteľská,
preposúdeniejednorazovéhopredčasnéhozosplatneniaceléhodlhubolopotrebnézohľadniťišpeciálne
ustanovenie k ustanoveniu § 565 Občianskeho zákonníka, ktorým je ustanovenie § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka upravujúce osobitné podmienky pre možnosť veriteľa zosplatniť celý dlh. V
zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy,

ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej
ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Ak Občiansky zákonník v tomto ustanovení hovorí o možnosti
uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, najskôr v lehote po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky, s ktorom je spotrebiteľ v omeškaní, musí ísť vždy o konkrétnu splátku,

nakoľko len v takomto prípade je možné posúdiť, či bola dodržaná zákonom stanovená minimálna lehota
troch mesiacov pre uplatnenie takéhoto práva veriteľom.

54. Rovnako konkretizovanie splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, má zásadný vplyv totiž na
plynutie premlčacej doby. Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenie § 53 ods.

9 tohto právneho predpisu, upravujú len zákonné podmienky zosplatnenia celého peňažného dlhu pre
nezaplatenie splatnej splátky. Sami o sebe nemajú vplyv na začiatok plynutia premlčacej doby. Tento
je právne upravený v ustanovení § 103 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak bolo dohodnuté
plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa
pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo

dňa zročnosti nesplnenej splátky.

55. Vychádzajúc z vyššie uvedeného právny úkon akým je zosplatnenie celého peňažného dlhu pre
nezaplatenie splátky musí obsahovať aj dôležitý údaj, a to identifikáciu tej splátky, pre ktorú sa veriteľrozhodol využiť svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. Ak právny úkon zosplatnenia neobsahuje
konkretizáciu splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol peňažný dlh zosplatniť, je nejasný a teda neurčitý,
nakoľko vyvoláva dôvodné pochybnosti o tom, či došlo k dodržaniu zákonom stanovenej minimálnej

lehoty troch mesiacov pre uplatnenie takéhoto práva veriteľa, ako aj o tom, kedy začala plynúť trojročná
premlčacia doba.

56. Z vykonaného dokazovania prvoinštančným súdom vyplynulo, že listom zo dňa 9.4.2019 boli
žalovaní upozornení, že sú v omeškaní so splácaním pohľadávky vo výške 4.269,49 eur a že v prípade,

ak nedôjde k úhrade do 15 dní bude banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť. Zároveň
konštatoval, že z predmetných listín nie je možné zistiť, pre ktorú splátku došlo k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti. Podaním zo dňa 14.6.2019 banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 13.6.2019.
Z tejto výzvy zo dňa 9.4.2019, ktorá sa nachádza na č.l. 39 (na ktorú poukázal tiež prvoinštančný
súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, bod 27.), vyplýva, že právny predchodca žalobcu len „oznámil
žalovanej 1/ (žalovaný 2/ si výzvu v odbernej lehote neprevzal), že ku dňu 9.4.2019 je v omeškaní so

splácaním pohľadávky vo výške 4.269,49 eur s tým upozornením, že ak dlžná suma nebude uhradená
najneskôr do 15 dní od doručenia tejto výzvy, vyhlási mimoriadnu splatnosť pohľadávky a pristúpi
k realizácii výkonu záložného práva“.

57. V súvislosti so zosplatnením spotrebiteľského úveru je potrebné si uvedomiť skutočnosť, podľa ktorej

v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka sú upravené dva rôzne právne úkony veriteľa, a to
upozornenie na uplatnenie práva vyplývajúce z § 53 ods. 9 a samotná žiadosť veriteľa o zosplatnenie
celého dlhu pre omeškanie so zaplatením splátky.

58. Preto odvolací súd má za to, že nemožno za správnu označiť argumentáciu žalobcu, podľa ktorej

špecifikácia splátky, pre ktorú dochádza k zosplatneniu, nie je podmienkou platnosti predčasného
zosplatnenia úveru.

59. V uznesení Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/15/2023, v ktorom najvyšší súd konštatoval okrem
iného, že neuvedenie konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ realizoval výzvu na zaplatenie neuhradenej

splátky v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka malo za následok neplatnosť zosplatenia úveru
v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, ako aj neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej
medzi právnym predchodcom žalobcu ako postupcom a žalobcom ako postupníkom v zmysle § 39
v spojení s ustanovením § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodu nesplnenia zákonných
podmienok postúpenia bankovej pohľadávky zo spotrebiteľského úveru na tretiu osobu v zmysle §

92 ods. 8 veta Zákona o bankách. V otázke špecifikácie splátky, pre ktorú došlo k predčasnému
zosplatneniu sa venoval rovnako najvyšší súd aj v rozhodnutí sp.zn. 5Cdo/2/2023 z 21.1.2024, v zmysle
ktorého v prípade ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade
s ustanovením § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pre platný právny úkon zosplatenia je zo
strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú

jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh.

60. Obdobný záver vyplýva tiež z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 26.6.2024 vydaného vo veci
sp.zn. 5Cdo/197/2022. V tomto rozhodnutí bolo zdôraznené, že v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde
k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka, pre platný právny úkon zosplatenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve
presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh.
Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej lehoty, ale
i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, že zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru (sp.zn.
2Cdo/149/2021). Je to podstatná informácia v situácii, keď predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná

suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť
úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého
úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený.

61. Rovnako k danej otázke sa venoval najvyšší súd v rozhodnutí sp.zn. 5Cdo/188/2023 z 31.7.2024,

ktorý rovnako poukázal na to, že ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný
v súlade s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre platný
právny úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve presne špecifikoval
konkrétnu splátku, pre ktorú môže jednorazovo a predčasne zosplatniť celý dlh. Ak veriteľ totiž oznámiiba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený
a v dôsledku informačnej asymetrie poškodený.

62. Napokon prijatý právny názor zaujal aj Najvyšší súd SR v prvej vete „bez konkretizácie
splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva
došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je
preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka)“

uverejnený v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 3/2025. (rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp.zn. 17CoCsp/38/2021 v spojení s uznesením NS SR z 13.2.2025 sp.zn. 6Cdo/152/2022).

63. Zhrňujúc uvedenú argumentáciu najvyšších súdnych autorít v jednotlivých súdnych rozhodnutiach
i vykonané dokazovanie prvoinštančným súdom odvolací súd nepovažoval odvolaciu námietku
žalobcu, ktorá sa týkala spochybnenia dôvodov neplatnosti vyhlásenej predčasnej splatnosti úveru

bez konkretizácie splátky, vzhľadom na vykonané dokazovanie, zistený skutkový stav, obsah spisu
i predložené listinné dôkazy za dôvodnú.

64. S prihliadnutím na vyššie uvedené preto odvolací súd rešpektujúc pokyn najvyššieho súdu
v uznesení zo dňa 19.3.2025, ako aj jeho poukaz na rozhodovaciu činnosť v otázke režimu straty

výhodysplátok,preplatnýprávnyúkonzosplatneniaktorejjenevyhnutné,abybolapresnešpecifikovaná
konkrétna splátka, odvolací súd postupom vyplývajúcim z § 387 CSP rozsudok ako vecne správny
potvrdil.

65. O trovách odvolacieho konania rozhodol postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1

CSP tak, že priznal úspešným žalovaným náhradu trov odvolacieho i dovolacieho konania v rozsahu 100
%,dôvodomktoréhorozhodnutiajeskutočnosť,ževodvolacomkonanížalovanýmvzniklipreukázateľné
trovy, rovnako aj trovy dovolacieho konania ako úspešným účastníkom.

66. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).