Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 13, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/15/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124268660
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6124268660.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej

a členiek senátu JUDr. Miriam Štillovej, JUDr. Lucie Prčovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa rodičov matky: C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XX, D.
D., zastúpená právnou zástupkyňou: JUDr. Kornélia Múkerová, advokátka, so sídlom ČSA 25, Banská
Bystrica a otca: G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, zastúpený právnym zástupcom: JUDr.
Daniel Janšo, advokát, so sídlom Horné Záhrady 2, Banská Bystrica, o úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 38P/19/2024-151

zo dňa 11.10.2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku IV. a v súvisiacich výrokoch V., VI. o úprave styku
otca s maloletým dieťaťom v spojení so závislým výrokom VIII. o trovách prvoinštančného konania p
o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. schválil dohodu rodičov, podľa ktorej sa maloletá A.
B.,nar.XX.XX.XXXXzverujedoosobnejstarostlivostimatky,maloletédieťazastupovaťaspravovaťjeho

majetok v bežných veciach sú oprávnení a povinní obaja rodičia, každý samostatne a otec sa zaväzuje
prispievať na výživu maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 200,- Eur mesačne, vždy
do 25. dňa v mesiaci k rukám matky. Výrokom II. určil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej
A. B., nar. XX.XX.XXXX počnúc dňom 01.02.2024. Podľa výroku III. zameškané výživné za obdobie
od 01.02.2024 do 11.10.2024 na maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX v sume 660,- Eur je otec povinný
splácať v 30-eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok
nezaplatením čo i len jednej splátky, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia. Podľa výroku IV. otec

je oprávnený stretávať sa s maloletou A. B., nar. XX.XX.XXXX každý nepárny týždeň v kalendárnom
roku v utorok a vo štvrtok od 09:00 hod. do 18:00 hod. a od soboty od 09:00 hod. do nedele do 16:00
hod.. Podľa výroku V. otec je oprávnený maloletú prevziať v stanovené dni a hodiny od matky pred
vchodom do rodinného domu matky v mieste bydliska matky a maloletú matke odovzdať v stanovené
dni a hodiny pred vchodom do rodinného domu v mieste bydliska matky. Výrokom VI. uložil matke
povinnosť maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi styk s maloletou umožniť. Výrokom VII.
nariadil rodičom maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na

referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica.
O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol výrokom VIII. tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na dňa 11.04.2024 doručený návrh
matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorým
žiadala, aby súd maloletú A. zveril do jej osobnej starostlivosti, s tým, že obaja rodičia budú oprávnení

a povinní maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach a to každý samostatne,
aby súd otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 200,- Eur mesačne vždy do
15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 01.01.2024 a styk otca s maloletou, aby
súd neupravil a jeho odôvodnenie. Ďalej poukázal na dňa 26.04.2024 súdu doručený návrh otca na
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktorým žiadal maloletú zveriť do

striedavej osobnej starostlivosti rodičov v týždňových intervaloch s tým, že maloletú budú zastupovať
a spravovať jej majetok obaja rodičia a výživné na maloletú počas striedavej starostlivosti súd neurčí
a jeho odôvodnenie.

3. Okresný súd uznesením sp.zn. 38P/19/2024 zo dňa 30.4.2024 konania o návrhu matky a o návrhu
otca spojil na spoločné konanie ďalej vedené pod sp.zn. 38P/19/2024.

4. V ďalšej časti odôvodnenia okresný súd uviedol obsah Správy kolízneho opatrovníka maloletého
dieťaťa zo šetrenia pomerov v rodine maloletého dieťaťa a z pohovoru s rodičmi maloletého dieťaťa
zo dňa 14.05.2024, výsledky informatívneho stretnutia rodičov uskutočneného na dňa 11.06.2024,
poukázal na dňa 18.7.2024 realizáciu odborného poradenstva rodičov na Referáte poradensko-

psychologických služieb pri Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica s cieľom zlepšenia
rodičovskej komunikácie a hľadania možnosti uzavretia rodičovskej dohody, na výsledky druhého
informatívneho stretnutia rodičov, ktoré sa uskutočnilo dňa 17.08.2024, na ktorom rodičia dospeli k
čiastočnej rodičovskej dohode o úprave ich práv a povinností k maloletému dieťaťu (s výnimkou počiatku
plnenia vyživovacej povinnosti otca a úpravy styku otca s maloletou).

5. Okresný súd poukázal na vykonané dokazovanie na nariadenom pojednávaní výsluchom otca
a matky a ich právnych zástupcov, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a z neho zistený stav veci,
ktorý právne posúdil za aplikácie § 36 ods. 1 veta prvá, § 28, § 24 ods. 3, 4, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75
ods. 1 Zákona o rodine a rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku.

6. Okresný súd považoval návrh matky aj návrh otca na úpravu rodičovských práv k maloletému dieťaťu
za dôvodne podaný. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rodičia maloletej od decembra v roku
2023 nežijú v spoločnej domácnosti a nezabezpečujú spoločne starostlivosť o maloletú. Konštatoval, že
v priebehu konania rodičia uzatvorili čiastočnú rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv

a povinností k maloletej, ako aj, že komunikácia rodičov vo veciach týkajúcich sa maloletej sa v priebehu
konania zlepšila a o maloletej sa navzájom informujú. Otec si plní vyživovaciu povinnosť voči maloletej
a je v možnostiach a schopnostiach otca, s ohľadom na jeho príjem a celkové majetkové pomery,
prispievať na výživu maloletej v rodičmi dohodnutej výške. Maloletá má vytvorený pozitívny vzťah
k obidvom rodičom. V starostlivosti rodičov neboli kolíznym opatrovníkom zistené žiadne nedostatky,

maloletá má v domácnostiach obidvoch rodičov vytvorené vhodené podmienky pre zdravý fyzický
a psychický vývoj, preto okresný súd, prihliadnuc aj na odporúčanie kolízneho opatrovníka, schválil
uzatvorenú čiastočnú rodičovskú dohodu, o ktorej mal za to, že je plne v záujme maloletej a neodporuje
zákonu.

7. Okresný súd zistil, že sa rodičia nedohodli na počiatku určenia vyživovacej povinnosti otca voči
maloletej a na jeho styku s maloletým dieťaťom, o ktorých otázkach preto rozhodol autoritatívnym
rozhodnutím. Počiatok vyživovacej povinnosti otca určil od 01.02.2024, nakoľko vzhliadol dôvody
osobitného zreteľa na priznanie výživného pred podaním návrhu vo veci samej, a to v tom, že dňa
29.01.2024 sa matka obrátila na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o právnu pomoc, teda podľa

okresného súdu možno dôvodne predpokladať, že ak by o právnu pomoc nepožiadala, približne v tom
istom čase by podala návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej na súd. Zároveň
konštatoval, že od opustenia spoločnej domácnosti matkou spolu s maloletou otec na výživu maloletej
neprispieval. Okresný súd konštatoval, že je zákonnou povinnosťou otca podieľať sa na výžive maloletej.
Ak aj matka vzhľadom na nezhody rodičov odmietala akékoľvek plnenia od otca maloletej, otec si

vyživovaciu povinnosť voči maloletej plniť mal, keďže mu bolo známe číslo bankového účtu matky.
Vzhľadom na obsah rodičovskej dohody uzatvorenej na informatívnom stretnutí o počiatku vyživovacej
povinnosti otca voči maloletej rozhodol samostatným výrokom.8.Zameškanévýživnézaobdobieod01.02.2024do11.10.2024súdprvejinštanciepovolilotcovisplácať
v 30-eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok
nezaplatením čo i len jednej splátky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Celkové výživné, ktoré mal

otec v uvedenom období zaplatiť okresný súd ustálil vo výške 1.600,- Eur. Od tejto sumy odpočítal otcom
skutočne uhradené výživné vo výške 940,- Eur a konštatoval, že otcovi zostáva uhradiť 660,- Eur. Pri
určení výšky splátok okresný súd vychádzal z výšky zameškaného výživného a z príjmu otca.

9. Vo vzťahu k úprave styku otca s maloletou okresný súd vo všeobecnosti uviedol, že jej účelom je

jednak zabrániť tomu, aby maloleté dieťa neprimerane silno nepociťovalo absenciu rodiča vo svojej
domácnosti a aby oprávnený rodič nestratil akýkoľvek dosah na výchovu, starostlivosť a formovanie
osobnosti maloletého dieťaťa. Okresný súd uviedol, že v priebehu konania sa rodičia na informatívnych
stretnutiach dohodli na (dočasnom) styku otca s maloletou, najskôr každý nepárny týždeň v utorok,
štvrtok a v sobotu od 08:30 do 14:00 hod. a neskôr, na informatívnom stretnutí dňa 13.08.2024 dohodli
širší styk, a to v uvedené dni od 09:00 hod. do 16:00 hod.. Podľa okresného súdu sa vzťah maloletej

k otcovi v priebehu konania upevňoval, spočiatku bola maloletá plačlivá, nechcela chodiť ani von,
neskôr už s otcom odchádzala bez plaču. Na začiatku stretnutí bola spočiatku prítomná aj matka. Na
pojednávaní dňa 11.10.2024 obidvaja rodičia konštatovali, že maloletá na otca reaguje dobre. Podľa
matky sa maloletá na otca teší, postíska ho a zo styku u otca sa vracia v poriadku. V čase rozhodnutia
okresného súdu už nebolo potrebné, aby matka bola prítomná na začiatku stretnutí maloletej s otcom.

Maloletá v domácnosti otca počas dňa pri realizácii styku aj spala, dve až tri hodiny. Okresný súd
prihliadol na vyjadrenie otca, že pokiaľ maloletú niečo rozruší, dokáže ju vždy ukľudniť, maloletá je
zvyknutá na objímanie a kontakt. Poukázal na skutočnosť, že v priebehu konania otec matku žiadal,
aby vyskúšali stretávanie maloletej s otcom aj s nočným prespatím, čo matka opakovane odmietla. Na
základe vykonaného dokazovania však okresný súd dospel k záveru, že hoci je maloletá len vo veku

dvoch rokov, je v jej záujme, aby sa jej styk s otcom postupne rozširoval, a to aj na nočné prespatie,
konkrétne zo soboty na nedeľu, každý druhý týždeň. Podľa okresného súdu je v záujme maloletej, aby si
postupne budovala vzťah s otcom, ktorý doteraz nemal možnosť poskytovať jej dlhšiu starostlivosť, a to
aj formou nočného prespatia. Okresný súd bol názoru, že otec je schopný riadne sa postarať o maloletú
aj dlhší časový úsek, nielen niekoľko hodín počas dňa. V tej súvislosti poukázal na to, že otec v rámci

striedavej starostlivosti vykonávanej v týždňových intervaloch zabezpečuje starostlivosť aj o svoju prvú
dcéru z predchádzajúceho vzťahu. Okresný súd vyslovil pochopenie pre to, že matka má vzhľadom
na útly vek maloletej obavu, či maloletá nočné prespatie v domácnosti otca zvládne, no konštatoval,
že otec dokáže maloletú nakŕmiť, obliecť, okúpať, vie sa s ňou hrať, vie s ňou komunikovať, dokáže
ju utíšiť, pokiaľ je rozrušená alebo plače a dodržiava denný režim maloletej. Okresný súd poukázal

aj na zistenia kolízneho opatrovníka zo šetrenia pomerov v domácnosti otca, z ktorých vyplynulo, že
u otca neboli zistené žiadne nedostatky. K argumentácii matky, že maloletá je stále dojčená, a to aj
počas noci, okresný súd uviedol, že je na matke, aby otec mal k dispozícii materské mlieko, ktoré
v prípade potreby poskytne maloletej. Pokiaľ matka uviedla, že maloletú dojčí počas dňa 3-4x a počas
noci 4-5x, tak okresný súd poukázal na to, že matka v konaní potvrdila, že maloletá počas aktuálne

uplatňovaného styku s otcom vydrží bez dojčenia, čo predstavuje časový úsek siedmich hodín. Okresný
súd konštatoval, že maloletá sa počas noci možno bude zobúdzať na dojčenie, no pokiaľ matka poskytne
otcovi materské mlieko, otec dokáže zabezpečiť, aby boli v tomto smere uspokojené jej potreby. Okresný
súd pri rozhodnutí prihliadal na skutočnosť, že maloletá je dieťaťom v útlom veku, ako aj na vyjadrenie
kolízneho opatrovníka, ktorý v čase rozhodnutia ešte neodporúčal nočné prespatie maloletej u otca

z dôvodu, že rodičia to doteraz nevyskúšali, no vzhľadom na postoj matky, ktorá radikálne odmietala
nočné prespatie maloletej u otca, mal za to, že sa nedá predpokladať, že by si rodičia vedeli vyskúšať,
ako maloletá zvládne nočné prespatie v domácnosti otca. Uzavrel, že je v kompetencii rodičov urobiť
všetko preto, aby maloletá zvládla odlúčenie od matky dve noci v priebehu štyroch týždňov, v ktorom
rozsahu upravil styk maloletej s otcom aj počas noci. Podľa súdu prvej inštancie sa počas takto určeného

styku môžu s väčšou intenzitou upevňovať aj vzťahy maloletej s jej sestrou, ktorá bude počas styku otca
s maloletou v starostlivosti otca, ako aj vzťahy maloletej so starými rodičmi z otcovej strany a s otcovou
širšou rodinou.

10. Prevzatie a odovzdanie maloletej v čase začatia styku a po ukončení okresný súd upravil na základe

dohody rodičov pred rodinným domom matky. Matke uložil povinnosť maloletú na styk s otcom riadne
pripraviť a styk umožniť.11. Okresný súd zároveň uložil rodičom výchovné opatrenie - povinnosť zúčastňovať sa odborného
poradenstva na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Banská Bystrica, za účelom zlepšenia rodičovskej komunikácie, s ktorým rodičia súhlasili. Konštatoval,

že rodičia sa už v priebehu konania na súde prvej inštancie na dobrovoľnej báze zúčastňovali odborného
poradenstva, ktoré obaja hodnotili pozitívne, no prestali sa ho zúčastňovať. Okresný súd však mal za to,
žejepotrebné,aby naďalejpracovalinavzájomnejkomunikácii,pričomvrámciposkytovaniaodborného
poradenstva môžu so psychológom riešiť aj otázky týkajúce sa styku otca s maloletou.

12. O trovách prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, nakoľko účastníci znášajú trovy, ktoré im v konaní vznikli sami,
pričom neboli zistené dôvody pre iné rozhodnutie o trovách konania.

13. Proti tomuto rozsudku, a to výroku IV., v zákonnej lehote podala odvolanie matka maloletého dieťaťa
prostredníctvom právnej zástupkyne (č.l. 172-173 spisu) z dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. f) a h) CSP.

Namietala, že pokiaľ okresný súd výrokom IV. rozsudku rozhodol o stretávaní otca s maloletou každý
nepárny týždeň v kalendárnom roku v utorok a vo štvrtok od 9:00 hod. do 18:00 hod. a od soboty 9:00
hod. do nedele do 16:00 hod., tak rozhodnutie nevyplýva zo skutočného stavu veci a je predčasné.
Uviedla,žeaždokonaniainformatívnehostretnutiarodičovvjúni2024sastykotcasmaloletourealizoval
vždy za prítomnosti matky, v kratších časových úsekoch. Na informatívnom stretnutí dňa 13.08.2024

navrhol otec prespávanie maloletej v jeho domácnosti, s čím matka nesúhlasila z dôvodu, že maloletá je
v noci kojená, z ktorého dôvodu sa zobudí aj päťkrát. Na informatívnom stretnutí rodičov dňa 13.08.2024
sa rodičia dohodli na časovo rozšírenejšom realizovaní styku, každý nepárny týždeň v utorok, štvrtok
a v sobotu, od 9:00 hod. do 16:00 hod. bez prítomnosti matky. Takto dohodnutý styk sa realizuje aj
naďalej. Matka otcovi v realizácii styku s maloletou nebráni. Chápe, že sa styk bude s vekom maloletej

rozširovať. Matka je ochotná v krátkom čase vyskúšať aj nočné prespávanie maloletej v domácnosti
otca, ale ako matka, ktorá najlepšie pozná svoje dieťa, to za danej situácie, kedy ešte prebieha nočné
dojčenie, nepovažuje za najlepší záujem maloletej. Namietla, že okresný súd pri rozhodovaní nebral
do úvahy vyjadrenie Referátu poradenských služieb pri Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Banská
Bystrica, ktorý ako prospešnejšie vnímal postupné rozširovanie kontaktov otca s maloletou, ani návrh

kolízneho opatrovníka upraviť toho času styk otca s maloletou bez nočného prespania. Z tohto dôvodu
mala za to, že okresný súd rozhodol arbitrárne, bez náležitého a relevantného odôvodnenia, čím porušil
procesné práva účastníkov konania. Preto navrhla, aby odvolací súd napadnutý výrok IV. rozsudku zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. Podľa pokynu okresného súdu zo dňa 05.12.2024 (č.l. 177 spisu) bolo odvolanie matky doručené
na vyjadrenie otcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu a kolíznemu opatrovníkovi.

15. Kolízny opatrovník vo vyjadrení zo dňa 13.12.2024 (č.l. 181-182 spisu) poukázal na obsah jeho
vyjadrenia v priebehu konania na súde prvej inštancie a na záverečný návrh na úpravu styku otca

s maloletou na pojednávaní, ako aj na obsah odvolania matky a uviedol, že okresný súd matku na
pojednávaní upozornil na skutočnosť, že od posledného informatívneho stretnutia až po pojednávanie
nebola ochotná zrealizovať nočné prespatie dieťaťa u otca. Keďže od pojednávania po podanie
odvolania matkou prešla doba viac ako jeden mesiac a prespatie aj naďalej nebolo vyskúšané, a to
napriek tomu, že matka to vo svojom odvolaní opätovne deklaruje, nepovažoval za preukázanú snahu

matky o zrealizovanie nočného prespatia maloletej u otca, a preto sa stotožnil s rozhodnutím okresného
súdu a odporučil odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

16. Otec maloletej vo vyjadrení k odvolaniu v podaní zo dňa 07.01.2025 (č.l. 184-185 spisu) zotrval
na svojich skutkových tvrdeniach aj právnej argumentácii obsiahnutej v dovtedajších ústnych aj

písomných vyjadreniach, ktoré žiadal zohľadniť. Poukázal na to, že pred vydaním napadnutého
rozsudku okresného súdu bol otec vystavený „diktátu zo strany matky“, ktorá si uzurpovala všetky
rodičovské práva. Po informatívnom stretnutí rodičov bolo odopieranie kontaktu s maloletou zo strany
matky eliminované a otec už má možnosť pravidelného styku s dcérou. Starostlivosť o maloletú pre otca
nikdy nepredstavovala žiadny problém, nakoľko z predchádzajúceho vzťahu má deväťročnú dcéru, o

ktorú sa od jej narodenia tiež vedel bez problémov sám postarať. Uvedené preukazuje aj skutočnosť,
že staršiu dcéru má s bývalou partnerkou na základe mimosúdnej dohody v striedavej starostlivosti. O
to viac bol prekvapený, keď mu matka nechcela maloletú dovoliť ani prebaliť, nakŕmiť a iba minimálne
vziať na ruky, čo sprvu pripisoval tomu, že sa matka ako „čerstvá mamička“ o maloletú bojí a chce ju maťpri sebe. Táto situácia sa však nezmenila ani postupom času. Po odsťahovaní sa matky s maloletou zo
spoločnej domácnosti, matka svoje správanie ešte viac vystupňovala a začala obmedzovať styk otca s
maloletou. Komunikácia rodičov a prístup matky sa zmenili až po informatívnom stretnutí, následnom

pojednávaní a vydaní napadnutého rozsudku. Podľa okresného súdu neexistuje žiadny dôvod (logický,
právny ani zdravotný), ktorý by ho mal obmedziť, rovnako aj maloletú, v možnosti stráviť spolu dve
noci počas kalendárneho mesiaca. Pri súčasných možnostiach nemôže byť podľa otca prekážkou ani
dojčenie, ktoré predstavuje jediný matkou použitý argument. Podľa otca dojčenie nie je také časté, ako
to matka udáva. Argument matky o predčasnosti úpravy styku s maloletou počas dvoch nocí v mesiaci

považoval za nelogický. Mal za to, že ako otec je dôležitou súčasťou života maloletej a má právo aj
záujem podieľať sa na jej výchove, tráviť s ňou čas a byť jej oporou. Považoval za neprijateľné, aby
matka maloletej svojvoľne bránila vo výkone jeho rodičovských práv a aby konala v rozpore so záujmami
maloletej. Maloletá je v súčasnosti vo veku, kedy si začína budovať citové väzby, jej vnímanie sveta a
okolia je maximálne intenzívne a bude ju nepochybne ovplyvňovať po zvyšok života. Preto podľa otca
práve matkou realizované obmedzovanie styku predstavuje riziko, že dôjde k ohrozeniu citového puta

medzi otcom a maloletou a zhoršeniu ich vzájomného vzťahu. Uviedol, že nerozumie postoju matky,
kedy napriek jeho záujmu starať sa o maloletú, podieľať sa na jej výchove, ale aj nákladoch, a tráviť s
ňou čo najviac času, chce všemožne zabrániť. Navrhol, odvolanie matky v celom rozsahu zamietnuť a
rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV. potvrdiť.

17. Podľa pokynu okresného súdu zo dňa 09.01.2025 (č.l. 186 spisu) bolo vyjadrenie kolízneho
opatrovníka a vyjadrenie otca k odvolaniu matky doručené na vyjadrenie matke prostredníctvom jej
právnej zástupkyne a kolíznemu opatrovníkovi s možnosťou sa k nemu vyjadriť, ktorú možnosť nevyužili.

18. Do momentu konania a rozhodovania krajským súdom ďalšie podania nenasledovali.

19. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), na základe odvolania podaného
v zákonnej lehote osobou oprávnenou, a to matkou maloletého dieťaťa, prejednal vec postupom
bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem, a za aplikácie

ustanovenia § 65, § 66 CMP rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku IV., a v súvisiacich
výrokoch V., VI. v spojení so závislým výrokom VIII. o trovách prvoinštančného konania potvrdil ako
vecne správne rozhodnutie podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním
v pomere hlasov 3: 0.

20. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané matkou maloletého
dieťaťa bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.
15CoP/15/2025-202 zo dňa 24.07.2025, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v
zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 24.07.2025 a na webovej stránke Krajského

súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským
súdom.

21. Za rešpektovania ust. § 65, § 66 CMP krajský súd uvádza, že základom pre jeho konanie bolo
odvolanie matky maloletej proti rozsudku okresného súdu, v ktorom vyjadrila odvolacie dôvody podľa

365 ods. 1 písm. f), a h) CSP a zvýraznila, že odvolanie smeruje čo do výroku IV. o úprave styku otca s
maloletou, s ktorým však súvisia aj výroky V. a VI. odvíjajúce sa od výroku IV..

22. Krajský súd v súvislosti s podaným odvolaním matkou maloletej považuje za potrebné zdôrazniť, že
voči výroku I. o schválení rodičovskej dohody (v súdnej veci v otázke osobnej starostlivosti o maloletú,

oprávnení rodičov maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach a výživnom) v zmysle
§ 122 CMP nie sú rodičia oprávnení podať odvolanie. Vzhľadom na označenú osobitnú právnu normu,
ktorá má prednosť pred normou všeobecnou (§ 65 CSP, podľa ktorého odvolací súd nie je viazaný
rozsahom odvolania vo veci, v ktorej môže začať konanie aj bez návrhu, a teda teoreticky by mohol
preskúmať i tú časť rozhodnutia, ktorá predstavuje rodičovskú dohodu), krajský súd s poukazom

na to, že dotknutý výrok I. o schválení rodičovskej dohody nebol odvolaním ani fakticky napadnutý,
konštatoval, že v danej časti rozsudok okresného súdu zostáva nedotknutý. Rovnako nedotknuté zostali
výroky II., III., VII. rozsudku o určení počiatku vyživovacej povinnosti otca, o zameškanom výživnom,
o nariadení povinnosti rodičom podrobiť sa odbornému poradenstvu, ktoré matka podaným odvolanímnenapadla, z obsahu jej odvolania voči týmto výrokom námietky nevyplývali, preto sa nestali predmetom
odvolacieho prieskumu a odvolací súd ani nezistil vecnú nesprávnosť týchto odvolaním nenapadnutých
výrokov.

23. Podstatou odvolania matky bola námietka týkajúca sa nesprávneho vyhodnotenia dôkazov
vykonaných okresným súdom, v dôsledku čoho dospel okresný súd k nesprávnym skutkovým zisteniam
a námietka nesprávneho právneho posúdenia veci.

24. Pre posúdenie odvolacích dôvodov nebolo potrebné nariadiť pojednávanie, resp. doplniť
dokazovanie, ak pre rozhodnutie okresného súdu bolo v potrebnom a dostatočnom rozsahu vykonané
dokazovanie, z ktorého krajský súd vychádzal pri vyhodnotení odvolacích dôvodov. Potreba ďalšieho
dokazovania v odvolacom konaní nebola zistená ani krajským súdom, a preto bolo vychádzané len
z obsahu spisového materiálu, ak účastníci tohto konania, najmä odvolateľka, ani nevzniesli žiadny
presvedčivý dôkaz, potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania by mohla zaručiť spravodlivé konanie

(rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/218/2009, sp.zn.
3Cdo/51/2011, sp.zn. 3Cdo/186/2012, sp.zn. 7Cdo/56/2011). Krajský súd zvýrazňuje, že okresný súd
z vykonaného dokazovania zistil skutkový stav v akceptovateľnom rozsahu potrebnom pre rozhodnutie.
Skutočný stav veci zistený okresným súdom bol dostačujúcim pre jeho rozhodnutie, následne aj pre

posúdenieodvolania,aakodvolacísúdnepristúpilkzopakovaniualebodoplneniudokazovania,nedošlo
týmto jeho postupom k porušeniu práva odvolateľky na spravodlivý súdny proces.

25. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na
základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné

pre posúdenie otázky úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, a pretože zdieľa i právne závery súdu
prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne zákonné ustanovenia a tieto v súvislosti s danou
vecou i správne vyložil, tak základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. § 387 ods. 2 CSP, a preto
v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku okresného súdu. Práve z titulu aplikácie ust. § 387
ods.2CSPniejepotrebnéaanižiadúce,abyvodôvodnenírozsudkukrajskéhosúdubolizopakovanétie

skutkové a právne závery, s ktorými sa krajský súd stotožňuje, pretože je postačujúce na ne len odkázať.
Uvedené vyplýva z toho, že odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu a odvolacieho súdu nemožno
posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria
jeden celok. Za aplikácie ust. § 387 ods. 3 veta druhá CSP sa však krajský súd v odôvodnení svojho
rozsudku vysporiadal s podstatnými tvrdeniami odvolateľa uvedenými v podanom odvolaní.

26. Krajský súd, ako odvolací súd, po posúdení veci na základe odvolania matky vo väzbe k odvolacím
dôvodom uvádza, že ani jeden z nich nebol relevantný.

27. K námietke, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam a rozhodnutie nevychádza zo skutočného stavu, odvolací súd uvádza, že táto
bola formulovaná iba vo všeobecnej rovine a nebolo uvedené, v čom konkrétne vidí matka nesprávnosť
skutkových zistení a skutkových záverov okresného súdu, preto aj odvolací súd môže na túto námietku
reagovať iba vo všeobecnej rovine. Po oboznámení sa s obsahom celého spisového materiálu a
odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie dospel odvolací súd k záveru, že tento odvolací dôvod

nebol naplnený. Okresný súd vykonal dokazovanie v požadovanom rozsahu, potrebnom pre zistenie
skutočného stavu veci, všetky vykonané dôkazy vyhodnotil podľa svojej úvahy, pričom každý dôkaz
hodnotil jednotlivo a zároveň v súvislosti s ostatnými dôkazmi a pri rozhodovaní dôsledne prihliadol na
všetky skutočnosti, ktoré vyšli počas konania najavo, v súlade s Čl. 10 CMP a so zásadou voľného
hodnotenia dôkazov podľa § 191 ods. 1 CSP. Súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by zohľadnil

skutočnosti, ktoré nevyplývali z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov konania, prípadne
neboli inak preukázané počas konania. Rovnako nemožno konštatovať, že by okresný súd opomenul
rozhodujúce skutočnosti relevantné pre danú vec, ktoré boli preukázané vykonanými dôkazmi, alebo že
výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedal materiálnej pravde tak, ako je zmyslami vnímateľná, a teda
objektívne preukázateľná (skutočný stav veci).

28. V súvislosti s odvolacou námietkou týkajúcou sa nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací
súd uvádza, že nesprávne právne posúdenie môže spočívať v takom postupe, pri ktorom súd pri
rozhodnutípoužijenesprávnuprávnunormu,alebosíceaplikujesprávnuprávnunormu,alejunesprávneinterpretuje alebo správnu právnu normu síce správne vyloží, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne
aplikuje. Po preskúmaní obsahu spisu a rozhodnutia okresného súdu odvolací súd konštatuje, že takáto
situácia v danej veci nenastala. Okresný súd pri svojom rozhodnutí napadnutým výrokom IV. vychádzal

najmä zo zákonnej úpravy ustanovení § 36 ods. 1, § 28 Zákona o rodine, ktoré na vec správne aplikoval
a v situácii, kedy mal preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa sa na styku otca (ktorému maloletá
nebola zverená do osobnej starostlivosti) s maloletou nedohodli, a rodičia zhodne nevyhlásili, že styk
upraviť nežiadajú, bolo potrebné o úprave styku otca s maloletým dieťaťom rozhodnúť autoritatívnym
súdnym rozhodnutím (§ 25 ods. 2 per analogiam v spojení s § 36 ods. 1 Zákona o rodine).

29.PodľaČl.41ods.4ÚstavySlovenskejrepubliky(ďalejajÚstavaSR)starostlivosťodetiaichvýchova
jeprávomrodičov;detimajúprávonarodičovskúvýchovuastarostlivosť.Právarodičovmožnoobmedziť
a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.

30. V zmysle Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri

akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

31. Podľa Čl. 7 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa každé dieťa je registrované ihneď po narodení a má
od narodenia právo na meno, právo na štátnu príslušnosť, a pokiaľ to je možné, právo poznať svojich

rodičov a právo na ich starostlivosť.

32. Podľa Čl. 9 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
zabezpečia, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, ibaže príslušné úrady
na základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom konaní určia, že také

oddelenie je potrebné v záujme dieťaťa. Také určenie môže byť nevyhnutné v niektorom konkrétnom
prípade, napríklad, ak ide o zneužívanie alebo zanedbávanie dieťaťa rodičmi alebo ak rodičia žijú
oddelene a treba rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa.

33. Podľa Čl. 5 písm. h) Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri

rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého
dieťaťa sa zohľadňuje najmä podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi,
súrodencami a s inými blízkymi osobami,

34. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

35. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

36. Podstatou odvolacej argumentácie matky bol nesúhlas s úpravou styku otca s maloletou s
prespaním, a to z dôvodu, že je maloletá matkou stále dojčená, pričom dojčenie prebieha najmä v
nočných hodinách. Iné dôvody, pre ktoré by maloletá nemohla prespať v domácnosti otca, a teda by
nebolo možné realizovať styk aj počas noci, matka neuvádzala ani v konaní pred súdom prvej inštancie
a ani v odvolacom konaní.

37. Odvolací súd nespochybňuje význam dojčenia pre vývoj maloletého dieťaťa. Dojčenie napomáha
prevencii infekcií, posilňuje imunitný systém, má pozitívny vplyv na stravovacie návyky dieťaťa, znižuje
riziko vzniku alergií, a v neposlednom rade vplýva priaznivo na jeho psychickú a emocionálnu pohodu.
Význam dojčenia je však najvýraznejší v počiatočnom období života dieťaťa, pričom najdôležitejší je

približnedošiestichmesiacovveku.Snarastajúcimvekomdieťaťaklesájehovýznamprefyzickézdravie
a telesný vývoj, pričom jeho primárna funkcia zostáva najmä psychologická – poskytuje dieťaťu pocit
istoty, bezpečia a upokojenia. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že po uplynutí dojčenského veku
(približne 1 rok) má dojčenie primárne psychologický charakter.38. Podľa názoru odvolacieho súdu dieťa vo veku skoro dvoch rokov, ktorý vek mala maloletá A. v
čase rozhodnutia súdu prvej inštancie, začali u maloletej viac prevažovať iné potreby ako dojčenie,

ktoré vo svojom rozhodnutí identifikoval aj súd prvej inštancie, z ktorých za jednu z najdôležitejších
je potrebné považovať rozvoj vzťahu maloletej s otcom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti.
Z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, od ktorej odvolací súd nepovažoval za
potrebné a správne sa v posudzovanom prípade odchýliť vyplýva, že ideálnym stavom pre maloleté
dieťa je vyrastať v starostlivosti oboch rodičov – otca aj matky. Rodič, ktorému nebolo dieťa zverené do

osobnej starostlivosti, nestráca rozchodom rodičov rodičovské práva a povinnosti. Ak súd rozhoduje o
úprave styku, je potrebné vychádzať z toho, že obaja rodičia majú v zásade rovnaké právo starať sa o
dieťa a podieľať sa na jeho výchove, čo korešponduje aj s právom samotného dieťaťa na starostlivosť
oboch rodičov. Preto, ak je dieťa zverené rozhodnutím súdu do starostlivosti jedného z rodičov, malo
by mu byť umožnené stýkať sa s druhým rodičom v miere, ktorá čo najviac napĺňa postulát rovnakej
rodičovskej starostlivosti. Takéto usporiadanie býva spravidla v najlepšom záujme dieťaťa. Citový vzťah

a väzby medzi maloletým dieťaťom a rodičom sa najlepšie vytvárajú práve v priamej prítomnosti rodiča.
Je potrebné mať na zreteli to, že akákoľvek deformácia vzťahu medzi rodičom a dieťaťom v dôsledku
odcudzenia sa neskôr len ťažko napráva. Preto akékoľvek obmedzenie styku rodiča s maloletým
dieťaťom musí byť riadne a starostlivo odôvodnené a skutočnosti, o ktoré sa takýto záujem opiera,
musia byť v konaní riadne preukázané (primerane Nález Ústavného súdu ČR sp.zn. I. ÚS 153/2016 z

26.07.2016. a sp.zn. I. ÚS 1079/17 z 26.07.2017) .

39. V konaní pred súdom prvej inštancie z vyjadrení rodičov, kolízneho opatrovníka a výsledkov
dokazovania vyplynulo, že už niekoľko mesiacov pred rozhodnutím súdu prvej inštancie sa realizoval
styk otca s maloletou A. v obdobnom rozsahu, ako bol upravený okresným súdom, okrem prespania

maloletého dieťaťa počas noci v domácnosti otca. Vykonané dokazovanie preukázalo to, že otec sa
dokáže počas styku o maloletú náležite postarať, vzťah maloletej k otcovi sa postupne zlepšoval,
maloletá si na otca zvykla, má ho rada, vie v jeho domácnosti zotrvať bez problémov a ich vzájomný
vzťah je pozitívny. Otec pozná potreby maloletej, dokáže ju upokojiť, naviac bolo preukázané, že v jeho
domácnosti už v minulosti spala počas dňa (2–3 hodiny). Počas styku otec s maloletou vykonáva rôzne

spoločné aktivity – chodia spolu plávať, navštevujú starých rodičov a širšiu rodinu z otcovej strany. Počas
stretnutí je maloletá v kontakte aj s nevlastnou sestrou, o ktorú sa otec stará v týždňoch, kedy realizuje
styk aj s maloletou A..

40. Odvolací súd v tejto súvislosti oceňuje postup súdu prvej inštancie, ktorý obdobie prebiehajúceho

konania využil na intenzívnu prácu s rodičmi maloletého dieťaťa so snahou o maximálnu elimináciu
rodičovského konfliktu a zlepšenie ich vzájomnej komunikácie, ktorá prebiehala prostredníctvom
mediácie organizovanej priamo súdom na informatívnych stretnutiach rodičov, ako aj v spolupráci s
orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately formou poradenstva, ktoré rodičia počas
konania absolvovali. Vyzdvihuje aj ochotu a snahu rodičov spolupracovať pri dosahovaní najlepšieho

záujmu maloletého dieťaťa. Uvedené v súhrne viedlo k pozitívnemu posunu vo vzťahu rodičov,
k zlepšeniu ich komunikácie a vo veľkej miere prispelo k odstráneniu obáv matky zo styku otca
s maloletou v jej neprítomnosti. Matka v priebehu konania sama pripustila, že problémy pôvodne
sprevádzajúce styk maloletej s otcom, ako napr. plač maloletého dieťaťa, či neochota ísť na styk s otcom,
ktoré pramenili z predchádzajúceho nedostatku kontaktu maloletej s otcom, postupne ustúpili alebo

úplne vymizli. Jediným nevyriešeným problémom medzi rodičmi zostala otázka nočného prespávania
maloletej v domácnosti otca.

41. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti zistené v konaní pred okresným súdom a právne
východiská, odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletou spôsobom

a v rozsahu, ktorý zodpovedá najlepšiemu záujmu maloletého dieťaťa. Podľa názoru odvolacieho súdu
týmto záujmom je v súčasnosti rozvíjanie vzťahu a citovej väzby maloletej s rodičom, s ktorým nežije
v spoločnej domácnosti, teda s otcom, ako aj s ďalšími blízkymi osobami, ako sú nevlastná sestra,
starí rodičia a iní príbuzní z otcovej strany. Tento záujem v čase rozhodnutia okresného súdu, ako aj
v súčasnosti, prevažuje nad záujmom maloletej A. byť bezvýnimočne počas noci dojčená. Odvolací

súd nemá pochybnosti o tom, že maloletá zvládne styk s otcom počas dvoch nocí v priebehu jedného
kalendárneho mesiaca bez ujmy, či negatívneho vplyvu na jej psychické prežívanie. Naopak, keďže
neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by mohli čo i len naznačovať dôvod negatívneho prežívania
alebo nepriaznivých zážitkov maloletej v prítomnosti otca, vyjadruje odvolací súd presvedčenie, žeúprava styku otca s maloletou tak, ako o nej rozhodol okresný súd, umožní maloletej stráviť s otcom
nepretržite dlhší, súvislý čas. Ten práve vytvorí priestor na realizáciu aktivít, ktoré nemožno uskutočniť
len počas denného styku a zároveň poskytne možnosti na prehĺbenie citového vzťahu maloletej A. s

otcom, ako aj s jej nevlastnou sestrou a širšou rodinou z otcovej strany.

42. V zhrňujúcom závere odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v
rozsahu potrebnom na rozhodnutie o úprave styku otca s maloletým dieťaťom, vykonané dôkazy
správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil. Odvolací

súd nenašiel dôvod na odklon od právnych záverov súdu prvej inštancie. Odvolateľka neuviedla
také relevantné skutočnosti, ktoré by mohli viesť k zmene, resp. zrušeniu rozsudku okresného súdu
v napadnutej časti. Na základe preskúmania rozsudku okresného súdu v napadnutom výroku IV.,
súvisiacich výrokov V., VI.. v spojení s ich odôvodnením odvolací súd nezistil okolnosti, ktoré by
viedli k záveru o ich vecnej nesprávnosti, preto rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku IV.
a súvisiacich výrokoch V., VI. v spojení so závislým výrokom VIII. o trovách prvoinštančného konania

potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

43. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením §
52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ak neboli zistené
dôvody pre iné rozhodnutie o týchto trovách.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k

vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania

pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.