Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 2, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/80/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2325010246
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Réves
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2325010246.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Révesa a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci obžalovaného
A. B., pre zločin neoprávnená výroba a obchodovanie s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa
§ 173 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného
zákonaainé,oodvolaníobžalovanéhoaokresnéhoprokurátoraprotirozsudkuOkresnéhosúduGalanta

zo dňa 05.05.2025 pod sp. zn. 11T/14/2025, na verejnom zasadnutí konanom v Trnave dňa 02.09.2025,
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie okresného prokurátora a obžalovaného A. B., nar.
XX.XX.XXXX v C., z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňového súdu bol obžalovaný A. B. uznaný vinným zo spáchania

zločinu neoprávnená výroba a obchodovanie s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173
ods.1,ods.2písm.b),ods.3písm.a)Trestnéhozákonaspoukazomna§138písm.j)Trestnéhozákona
v jednočinnom súbehu so zločinom neoprávnené prechovávanie omamnej látky a psychotropnej látky
podľa § 171 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je v ňom uvedené.

Za túto trestnú činnosť bol obžalovanému okresný súdom uložený podľa § 173 ods. 3 Trestného zákona,

s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona a § 36 písm. l) Trestného zákona a § 37 písm. h) Trestného
zákona, tiež za použitia § 41 ods. 1 Trestného zákona a § 39 ods. 5 Trestného zákona, úhrnný trest
odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaradil okresný súd do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona uložil obžalovanému i trest prepadnutia vecí, ktoré boli
použité na spáchanie trestného činu, a to (podľa zápisnice o vykonaní domovej prehliadky zo dňa
18.09.2024, č. l. 325 a nasl., a zápisnice o vykonaní osobnej prehliadky dňa 18.09.2024, č. l. 348 a
nasl.), konkrétne:

- 1 ks čierna koženková kapsička značky „Kappa" spolu s obsahom 1 ks injekčná striekačka znečistená
kryštalickou látkou, 1 ks rozbitá sklenená fajka, 1 ks sklenená znečistená fajka, 1 ks mikro váha značky
Capacity,
- 1 ks biela porcelánová šperkovnička s farebnými kvetinami v tvare srdiečka,
- 1 ks kovovo - medená okrúhla drvička znečistená po zelenej sušine,
- 1 ks plastová priehľadná nádoba s bielym plastovým uzáverom v tvare kocky,

- 1 ks kovová, okrúhla drvička čierno - zelenej farby s motívmi listov, znečistená po zelenej sušine.Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva Slovenská republika.

Podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Trestného zákona mu okresný súd uložil i ochranný dohľad v trvaní

2 (dva) roky.

Okresný súd zdôvodnil svoje rozhodnutie v rozsahu č.l. 530-540 spisu.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovej lehote obžalovaný A. B. i prokurátorka Okresnej

prokuratúry Galanta (v enunciáte tohto rozhodnutia označená ako „ okresný prokurátor“), obaja proti
výroku o uloženom treste.

Obžalovaný podané odvolanie odôvodnil písomne (v jeho prvej fáze) prostredníctvom obhajkyne tým,
že má za to, že vzhľadom na viaceré skutočnosti, ktoré špecifikoval v rámci samotného hlavného
pojednávania, vzhľadom na jeho osobné pomery, mladý produktívny vek, predchádzajúcu mladícku

nerozvážnosť a rozsiahlu spoluprácu s orgánmi činnými v trestnom konaní pri odhaľovaní trestnej
činnosti organizovanej skupiny zaoberajúcej sa drogovou trestnou činnosťou, považuje uloženie trestu
na samej spodnej hranici trestnej sadzby odôvodnené a prípustné. Z uvedených dôvodov preto žiadal,
aby odvolací súd jeho odvolaniu vyhovel a sám rozhodol tak, že mu za použitia § 39 ods. 5 Trestného
zákona uloží trest odňatia slobody na samej spodnej hranici zákonom ustanovenej a zníženej trestnej

sadzby.

Prokurátorka zdôvodnila podané odvolanie v prvom rade tým, že rozsudkom Okresného súdu Galanta
a s jeho právnymi úvahami o dôvodoch využitia ustanovenia § 39 odsek 5 Trestného zákona vo vzťahu
k obžalovanému A. B. sa nestotožňuje a rozsudok v tejto časti považuje za nezákonný a zároveň aj

nespravodlivý.

Z ustáleného skutkového stavu je zrejmé, že obžalovaný A. B., ktorý sa ku skutku priznal (ku všetkým
skutkom až počas hlavného pojednávania), naplnil znaky skutkovej podstaty žalovaných trestných činov
tým, že s vidinou získania finančného prospechu obchodoval s omamnými a psychotropnými látkami, a

to závažnejším spôsobom konania na viacerých osobách.

V odpise registra trestov má obžalovaný 1 záznam, z ktorého vyplýva, že bol už odsúdený trestným

rozkazom Mestského súdu Bratislava 1 sp. zn. 10T/35/2023 zo dňa 13.07.2023, právoplatným dňa
04.08.2023, za zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,
ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 3 Trestného zákona (prechovávanie metamfetamínu
49 obvykle jednorazových dávok), za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní
3 roky so skúšobnou dobou v trvaní 3 roky do 05.08.2026 s probačným dohľadom v skúšobnej dobe

Žalovaný skutok v predmetnej trestnej vecí teda obžalovaný spáchal v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia.

V ústrednej evidencii priestupkov má obvinený 8 záznamov (dopravné priestupky), pričom poukazuje
na priestupkový postih zo dňa 11.03.2023, dopravný priestupok v rámci ktorého mal obvinený pozitívny

screening drogy metamfetamín, amfetamín, MDMA, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 700,00 Eur,
a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo v trvaní 14 mesiacov.

V ustanovení § 39 odsek 5 Trestného zákona, je koncipovaná rámcová právna úprava inštitútu
mimoriadneho zníženia trestu, čím možno rozumieť ukladanie určitého druhu trestu vo výmere nižšej,

ako je Trestným zákonom stanovená dolná hranica trestnej sadzby. Je potrebné poznamenať, že
mimoriadne zníženie trestu je fakultatívnym inštitútom. Obžalovaný teda v rámci trestného konania
nedisponuje právnym nárokom na mimoriadne zníženie trestu. Aplikácia mimoriadneho zníženia trestu
je prejavom diskrečného oprávnenia konajúceho súdu a je prípustná výlučne za splnenia zákonom
stanovenej podmienky, a to že obžalovaný učinil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine. Pri

aplikácii inštitútu mimoriadneho zníženia trestu je toto však potrebné vnímať optikou všeobecného
pravidla, že realizácia diskrečnej právomoci nikdy nie je prejavom svojvôle orgánu aplikujúceho
právnu normu na konkrétny prípad. V rámci interpretačných súvislostí aplikácie inštitútu mimoriadneho
zníženia trestu je potrebné vyjadriť dôležitosť dotknutého ustanovenia aj s poukazom na individualizáciutrestu ukladaného konkrétnemu páchateľovi. V zmysle prítomnosti zásady individualizácie trestu
vyjadrenej v jednotlivých ustanoveniach Trestného zákona je nevyhnutné na spravodlivé určenie výšky
ukladaného trestu zohľadniť všetky relevantné okolnosti, za ktorých bol skutok spáchaný. Týmito

okolnosťami sa rozumejú najmä všetky poľahčujúce, ako aj priťažujúce okolnosti. K interpretácii zásady
individualizácie ukladaného trestu je však potrebné pristupovať extenzívnejšie než len v načrtnutej
rovine poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti. To má svoj základ najmä v požiadavkách, ktoré sú na
trest ako formu spoločenskej represie kladené trestnoprávnymi normami (§ 34 Trestného zákona). V
dôsledku prítomnosti týchto požiadaviek má trest slúžiť ochrane spoločnosti, má pôsobiť preventívne

a odstrašujúco na potenciálnych páchateľov trestnej činnosti (generálna prevencia), má mať výchovné
poslanie a napokon je prítomná aj požiadavka jeho spravodlivosti. Na dosiahnutie uvedených atribútov
ukladaného trestu je preto kruciálne dôležité zohľadniť všetky mimoriadne skutkové okolnosti konkrétnej
veci a premietnuť ich do konkrétnej výmery trestu ukladaného páchateľovi.

Vzhľadom na uvedené sa nemožno stotožniť s argumentáciou súdu, že „pri učinenom vyhlásení

obžalovaného o vlastnej vine a ľútosti nad vlastnou trestnou činnosťou pred súdom (§ 39 odsek 5
Trestného zákona), ktorým vyhlásením potvrdil svoj aktuálny postoj k tu žalovanej, svojej vlastnej
trestnej činnosti (t. j. sebareflexívne sa obžalovaný postavil k tu žalovanej trestnej činnosti, prejavil
snahu/vôľu nasmerovať svoj život smerom preč od ďalšieho páchania trestnej činnosti), bol v tomto
prípade podľa názoru súdu zákonný dôvod na mimoriadnezníženie trestu obžalovaného v intenciách

§ 39 odsek 5 Trestného zákona.". Samotné priznanie obžalovaného, nemôže byť považované za
okolnosť odôvodňujúcu aplikáciu ustanovenia § 39 odsek 5 Trestného zákona. Samotné učinenie
vyhlásenia obžalovaného o vlastnej vine a ľútosť nad vlastnou trestnou činnosťou pre použitie inštitútu
mimoriadneho zníženia trestu nepostačuje, pretože súd musí prihliadať na všetky relevantné okolnosti
posudzovanéhoprípadu,ktorévdanomprípadeneodôvodňovalimimoriadnezníženietrestu.Sohľadom

na uvedené skutočnosti vzhliadnuc aj postoj A. B. k spáchanej závažnej drogovej trestnej činnosti nie
je absolútne z odôvodnenia rozsudku zrejmé, prečo mal súd za to, že práve trest odňatia slobody vo
výmere 5 rokov a 6 mesiacov so zaradením pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym
stupňom stráženia splní svoj účel. Uvedené sa javí ako neprimerané aj z toho dôvodu, že je zrejmé, že
trest odňatia slobody uložený predchádzajúcim odsudzujúcim rozsudkom (podmienečný trest odňatia

slobody za drogovú trestnú činnosť) nesplnil absolútne svoj účel a A. B. sa opätovne dopustil závažnej
trestnej činnosti, a to v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.

Vzhliadnuc celý vyšetrovací spis, je skôr badateľné, že konanie A. B. je nanajvýš tendenčné, kedy
počas celého prípravného konania svojim postojom k spáchanej trestnej činnosti skôr sťažoval postup

orgánov činných v trestnom konaní a až následne (kedy bol evidentne uzrozumený s dôkaznou
situáciou) sa „nečakane" rozhodol urobiť na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine. Súd by v takýchto
prípadoch nemal automaticky vždy pri vyhlásení viny (ako je to aj zrejmé z rozhodovacej činnosti v
poslednom období) aplikovať ustanovenie § 39 odsek 5 Trestného zákona, a bez akéhokoľvek bližšieho
zdôvodnenia rozhodnúť, že práve trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov splní svoj účel.

Je potrebné poukázať najmä na vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní, ktoré považujem zo strany
obžalovaného za účelové s cieľom dosiahnutia miernejšieho trestu, pretože obžalovaný sa počas
prípravného konania ku všetkým skutkom nepriznal. Obžalovaný počas celého prípravného konania
podával opravné prostriedky (sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia, ktorá bola zamietnutá,

ako aj návrh na zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní podľa § 363 Trestného
poriadku), čo len utvrdzuje skutočnosť, že vyhlásenie o vine obžalovaného pred súdom bolo účelové
s cieľom uloženia miernejšieho trestu. Obvinený taktiež počas domovej prehliadky dobrovoľne nevydal
hľadané veci, keď tvrdil, že v dome nie sú žiadne veci pochádzajúce z trestnej činnosti. Rovnako tak je
potrebnépoukázaťnapriestupkovúminulosťobžalovaného(8záznamov)vrátanepostihuobžalovaného

zo dňa 11.03.2023 za dopravný priestupok v rámci ktorého mal obžalovaný pozitívny screening drogy
metamfetamin, amfetamín, MDMA, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 700,00 eur a zákaz činnosti
viesť motorové vozidlo v trvaní 14 mesiacov. Poukazuje tiež na skutočnosť, že obžalovaný spáchal dva
trestné činy (zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou
podľa § 173 odsek 1, odsek 2 písmeno b), odsek 3 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na §

138 písmeno j) Trestného zákona v súbehu so zločinom neoprávneného prechovávania omamnej látky
a psychotropnej látky podľa § 171 odsek 1, odsek 4 písmeno a) Trestného zákona) a to napriek tomu,
že bol v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za drogovú trestnú činnosť za súčasného uloženia
ochranného liečenia, obmedzenia spočívajúceho v zákaze požívania návykových látok a povinnostispočívajúcejvpríkazepodrobiťsavskúšobnejdobepsychoterapiialebozúčastniťsanapsychologickom
poradenstve. Ani uvedené sankcie obžalovaného neodradili od páchania ďalšej trestnej činnosti.

Základná trestná sadzba pre zločin podľa § 173 odsek 3 Trestného zákona je 7 až 15 rokov. Teda dolná
hranica trestnej sadzby je 7 rokov.

Nestotožňuje sa preto s názorom súdu I. stupňa, že úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v
trvaní5rokova6mesiacovuloženýobžalovanémuA.B.citovanýmrozsudkomjedostatočnýnaochranu

spoločnosti, a nápravu páchateľa. Vzhľadom na všetky okolnosti prípadu zastáva názor, že podmienky
na použitie ustanovenia § 39 odsek 5 Trestného zákona splnené neboli. Uvedené ustanovenie nemožno
vykladať laxne tým spôsobom, že automaticky pri urobení vyhlásenia o vine sa mimoriadne znižuje
trestná sadzba pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Priznanie viny obžalovaným na hlavnom pojednávaní
podľa § 257 odsek 1 písmeno b) alebo c) Trestného poriadku neznamená automatické uplatnenie
mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 odsek 5 Trestného zákona. Súd musí vždy individuálne

posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na takéto zníženie trestu, a to na základe všetkých okolností
prípadu.

Použitie trestnej sadzby podľa § 173 odsek 3 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138
písmeno j) Trestného zákona v rozsahu 7 až 15 rokov, s rovnováhou poľahčujúcich a priťažujúcich

okolností podľa § 36 písmeno l), resp. § 37 písmeno h) Trestného zákona, nie je vzhľadom na okolnosti
prípadu neprimerane prísne, pričom na zabezpečenie ochrany spoločnosti nepostačuje nepodmienečný
trest kratšieho trvania (5 rokov a 6 mesiacov). S poukazom na uvedené má za to, že trest uložený
obžalovanému A. B., teda trest uložený pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej Trestným
zákonom v ustanovení § 173 odsek 3 Trestného zákona (pod 7 rokov), je neprimerane mierny a

nezákonný.

Zastáva názor, že vhodným druhom trestu by sa v tomto prípade javil úhrnný nepodmienečný trest
odňatia slobody vo výmere minimálne 7 rokov v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia podľa § 173 odsek 3, § 36 písm. l), § 37 písmeno h), § 38 ods. 2, § 41 odsek 1, §

48 odsek 1, odsek 2 písmeno a), Trestného zákona.

S trestom prepadnutia vecí, konkrétne: 1 ks čierna koženková kapsička značky Kappa spolu s obsahom
1 ks injekčná striekačka znečistená kryštalickou látkou, 1 ks rozbítá sklenená fajka, 1 ks sklenená
znečistená fajka, 1 ks mikro váha značky Capacity, 1 ks biela porcelánová šperkovnička s farebnými

kvetinami v tvare srdiečka, 1 ks kovovo-medená okrúhla drvička znečistená po zelenej sušine, 1
ks plastová priehľadná nádoba s bielym plastovým uzáverom v tvare kocky, 1 ks kovová, okrúhla
drvička čierno-zelenej farby s motívmi listov, znečistená po zelenej sušine, ako aj uloženým ochranným
dohľadom v trvaní 2 roky sa stotožňuje.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody prokurátorka navrhla, aby Krajský súd v Trnave ako odvolací
súd s poukazom na § 321 odsek 1 písmeno d), písmeno e), odsek 2 Trestného poriadku, napadnutý
rozsudok vo výroku o treste obžalovaného A. B. zrušil a v zmysle § 322 odsek 3 Trestného poriadku
rozhodol vo veci sám tak, že uloží obžalovanému A. B. podľa § 173 odsek 3 Trestného zákona so
zistením a určením poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno 1) Trestného zákona a so zistením a

určením priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona
trest odňatia slobody na dolnej hranici takto určenej trestnej sadzby (t. j. minimálne vo výmere 7 rokov)
so zaradením pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia.

K odvolaniu okresnej prokuratúry sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne,
pričom totožným písomným podaním zo dňa 07.05.2025 zároveň doplnil svoje odvolanie.

V úvode písomného odôvodnenia odvolania uviedol, že sa pridržiava svojej argumentáciu, ktorú súdu
zaslal v zmysle svojho podania-odvolania obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa

05.05.2025 pod sp. zn. 11T/14/2025 a potom, ako mu bolo doručené písomné odôvodnenie vyhláseného
rozsudku súdu, svoje odvolanie dopĺňa a zároveň sa k odvolaniu prokurátorky OP vyjadruje nasledovne:K argumentácii prokurátorky OP ohľadom jeho vyhlásenia o vine, ktoré ona považuje za tendenčné,
uvádza, že sama prokurátorka na hlavnom pojednávaní jeho vyhlásenie o vine navrhovala prijať, a to
bez akýchkoľvek pripomienok či výhrad. Tento návrh bol súdom zohľadnený a rozsudok bol vydaný s

prihliadnutím na toto vyhlásenie, ktoré je v súlade s požiadavkami zákona - bolo slobodné, dobrovoľné,
pravdivé a dostatočne konkretizované. Prokurátorka zároveň na otázku predsedu senátu, či podá
odvolanie, neuviedla jednoznačné stanovisko, ale vyjadrila sa, že sa vyjadrí následne, po vyjadreniach
obžalovaného a obhajoby (a teda odvolanie podá podľa toho, ako sa vyjadrí k tejto otázke obžalovaný).
To svedčí o jej vyčkávacom postoji, ktorý nebol v súlade so zásadou rýchlosti a efektívnosti trestného

konania. Až následne, po tom, čo si ponechali zákonnú lehotu na vyjadrenie sa k rozsudku, resp. na
podaniečivzdaniesaodvolania,prokurátorkaoznámila,žepodávaodvolanie.Takýtopostupnepovažuje
za zákonný či súladný s požiadavkami spravodlivého procesu.

V odvolaní prokurátorka uvádza, že jeho konanie ako obžalovaného v súvislosti s vyhlásením o vine
bolo „tendenčné a účelové", čo je však v priamom rozpore s jej vlastným procesným postojom počas

hlavného pojednávania Považuje za potrebné zdôrazniť, že prokurátorka nevyjadrila žiadnu pochybnosť
oúprimnostialebopravdivostijehovyhláseniavčase,keďnavrhovalajehoprijatie;jehovyhlásenieovine
bolo podané v prítomnosti súdu, obhajkyne aj prokurátorky, ktorí mohli namietať jeho nedostatočnosť
či nepravdivosť žiadna takáto námietka vtedy nebola vznesená, práve naopak, tak prokurátorka ako i
obhajkyňa navrhovali vyhlásenie prijať a súd sa tak rozhodol urobiť, nakoľko boli na uvedené splnené

podmienky; následné spochybňovanie vyhlásenia až po vyhlásení rozsudku naznačuje, že odvolanie
bolopodanénienaochranuzákonnosti,alezdôvodunespokojnostisvýškoutrestualeboinýmaspektom
rozsudku, čo však nie je dôvodom na spochybnenie samotného vyhlásenia o vine a opierania svojho
odvolania o túto argumentáciu.

Z obsahu odvolania prokurátorky možno nadobudnúť dojem, že skutočným dôvodom je podania nie je
vecná nespokojnosť s právnym posúdením jeho postoja k skutku s výškou či s výškou trestu, ale
skôr reakcia na jeho procesné rozhodnutie využiť právo ponechať si lehotu na zváženie odvolania.
Takýto postoj však nezodpovedá procesnej roli prokuratúry ako objektívneho orgánu ochrany zákonnosti
azároveňneprípustnespochybňujeuplatneniezákonnýchprávobhajoby.Ponechaniesizákonnejlehoty

obhajobou na zváženie ďalšieho postupu nemožno interpretovať ako tendenčné či účelové, ale výlučne
ako zákonom predpokladané právo obžalovaného.

Konanieprokurátorky,ktoránajprvsúhlasilasprijatímvyhláseniaaažnáslednehoúčelovospochybňuje,
môže vzbudzovať pochybnosti o objektivite a zákonnosti postupu obžaloby. Tento postup tiež

porušuje zásadu neprípustnosti zneužitia procesných práv a zároveň ohrozuje právnu istotu mňa ako
obžalovaného, ktorý som vychádzal zo skutočnosti, že vyhlásenie o vine bolo prijaté bez výhrad.

Dňa 07.05.2025 obžalovaný prostredníctvom svojej zvolenej obhajkyne zaslal Národnej protidrogovej
jednotke PZ podanie, a to žiadosť o zaslanie záznamu o spolupráci obž. A. B., v rámci ktorého požiadal o

zaslanie záznamu o spolupráci uskutočnenej medzi ním a predmetným útvarom PZ. Tento žiadal zaslať
tak jemu, ako i Okresnému súdu Galanta ku konaniu pod sp. zn. 11T/14/2025.

Dňa 13.05.2025 obdržal stručnú odpoveď od D. D. D. E., ktorý mu uviedol ako odpoveď žiadosť,
že správa bola zaslaná na Krajskú prokuratúru Nitra k uvedenému číslu konania dňa 09.04.2025.

Predmetná správa resp. záznam o spolupráci však ani jemu ani jeho obhajkyni doručený nebol, a to
napriek ich žiadosti.

Má za to, že ak táto je skutočne súčasťou dokumentácie zaslanej na Krajskú prokuratúru Nitra a jeho
požiadavke o jej zaslanie nebolo vyhovené, žiada o to, aby prvostupňový súd či odvolací súd túto správu

vyžiadal a bola obsahom spisového materiálu ku dňu rozhodovania o odvolaní.

Zároveň doložil do spisu listinný dôkaz, a to žiadosť o zaslanie záznamu o spolupráci obž. A. B. zo
dňa 07.05.2025, odpoveď na žiadosť obhajkyne od D. D. D. E.. Záznam o jeho spolupráci s útvarom a
príslušníkmi Národnej protidrogovej jednotky navrhuje vyžiadať a pripojiť

Táto správa je podľa jeho názoru podstatná z hľadiska preukázania naplnenia podmienok v zmysle
§ 39 ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona, nielen § 39 ods. 5 Trestného zákonmi ako to uznal sudca
prvostupňového súdu. Má za to, že práve vzhľadom na jeho spoluprácu je potrebné okrem ustanovenia§ 39 ods. 5 Trestného zákona vychádzať pri ukladaní trestu z predmetného zákonného ustanovenia, ale
i ustanovení § 39 ods. 1, ods. 2 písm. b) aj ods. 3 písm. d) Trestného zákona (ktoré následne citoval).

Má za to, že v jeho prípade došlo k poskytnutiu takej pomoci, resp. k významnému prínosu k objasneniu
trestnej činnosti zločineckej skupiny, ktorej trestná činnosť výrazne presahuje rozsah skutku spáchaný
jeho osobou. Má za to, že v jeho prípade bolo a je potrebné vychádzať (okrem ustanovenia § 39 ods.
5 Trestného zákona) i z ustanovení § 39 ods. 1, ods. 2 písm. b) a ods. 3 písm. d) Trestného zákona,
nakoľko uloženie trestu, ktorý mu bol uložený súdom prvého stupňa, považuje za neprimerane prísne,

pričom na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, a to v zmysle § 39 ods.
3 písm. d) Trestného zákona.

Vzhľadom na uvedené preto navrhol, aby odvolací súd odvolanie prokurátorky OP zamietol ako
nedôvodné, jeho odvolaniu vyhovel a sám rozhodol tak, že mu za použitia § 39 ods. 1, ods. 2 písm. b)
a ods. 3 písm. d) a § 39 ods. 5 Trestného zákona uloží trest odňatia slobody na samej spodnej hranici

zákonom ustanovenej a zníženej trestnej sadzby.

Konanie na odvolacom súde

Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie dňa 02.09.2025 v prítomnosti prokurátora Krajskej prokuratúry

Trnava, obžalovaného a jeho obhajcu.

Na verejnom zasadnutí podľa § 326 ods. 5 s poukazom na § 269 Trestného poriadku odvolací súd doplnil
( na návrh obžalovaného) dokazovanie oboznámením doručených oznámení Krajskej prokuratúry
Nitra a Národnej protidrogovej jednotky, odd. Západ zo dňa 28.07.2025 (č.l. 591,593) z ktorých

vyplýva, že obžalovaný bol príslušníkmi Národnej protidrogovej jednotky vyťažený k drogovej trestnej
činnosti, pričom uviedol informácie, ktoré sú v operatívnom záujme protidrogového oddelenia Západ. Z
uvedeného dôvodu bola vykonaná eskorta obžalovaného mimo ústav, pričom ukázal záujmové objekty.
A. B. prisľúbil spoluprácu aj do budúcnosti. V súčasnosti sú informácie poskytnuté obžalovaným v
operatívnom preverovaní.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu plne zotrval na podanom
odvolaní OP GA s argumentami tam použitými. Obžalovaný spáchal trestný čin v čase podmienečného
odsúdenia. Pokiaľ ide o skutočnosť oboznámenú na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, má za
to, že ide o prvotné štádiu a výsledok ešte nepriniesol žiadaný efekt. Má tiež za to, že trest uložený

obžalovanému prvostupňovým súdom je neprimerane mierny, preto navrhol zrušiť v napadnutom
rozsudku výrok o uloženom treste odňatia slobody a uložiť obžalovanému trest v navrhovanej výmere.
Zároveň navrhol odvolanie obžalovaného nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. Por.

Obhajkyňa obžalovaného spolu s obžalovaným na verejnom zasadnutí poukazovali na písomné dôvody

odvolania s tým, že mu navrhli v celom rozsahu vyhovieť a uložiť obžalovanému mimoriadne znížený
trest v zmysle (v odvolaní) citovaných ustanovení Tr. poriadku. Majú tiež za to, že vyhlásenie
obžalovaného o vine bolo urobené slobode, vážne, dobrovoľne a pravdivo. Sama prokurátora na
hlavnom pojednávaní výslovne navrhovala jeho prijatie a nevzniesla žiadne námietky. S poukazom
na mladý vek obžalovaného, jeho osobné pomery, úprimnú ľútosť a významnú spoluprácu s OČTK pri

odhaľovaní trestnej činnosti, ktorá podstatne presahuje rozsah skutku kladeného mu za vinu navrhuje
uloženie mimoriadne zníženého trestu.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací podľa § 317 ods.1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým podali odvolatelia odvolanie,

ako aj konanie, ktoré rozsudku predchádzalo, prihliadajúc i na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané
a tak zistil, že odvolania obžalovaného a prokurátorky OP Galanta nie sú dôvodné.

Pri preskúmavacej povinnosti obžalovaným a prokurátorkou napadnutého výroku o treste odňatia
slobody, odvolací súd zistil, že tento výrok napadnutého rozsudku je správny a zákonný.

Po preskúmaní obsahu spisového materiálu v prvom rade odvolací súd konštatuje, že súd prvého
stupňa vykonal vo vzťahu k výroku o treste dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie všetkýchrozhodujúcich skutočností, ktoré majú význam pre posúdenie druhu a výmery trestu v zmysle § 34 a
nasl. Trestného zákona.

Okresnýsúdpriposudzovanítohtovýrokuvychádzalzriadnezistenéhoskutkovéhostavuveci,prihliadol
naosobuobžalovaného,jehodoterajšíspôsobživota,správaniesavskúšobnejdobepredchádzajúceho
podmienečného odsúdenia, ako aj na závažnosť a charakter žalovanej trestnej činnosti. Správne
vyhodnotil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (§ 36, § 37 TZ) a dospel k správnemu záveru,
že tieto sú v aritmetickej rovnováhe.

Pri ukladaní trestu sa súd prvého stupňa dôsledne riadil zásadami ukladania trestov podľa § 34 a nasl.
Trestného zákona, ktoré vyžadujú, aby trest bol zákonný, primeraný povahe a závažnosti trestného
činu, ako aj pomerom páchateľa, a aby napĺňal účel trestu – ochranu spoločnosti, individuálnu prevenciu
(výchovnépôsobenienapáchateľa)agenerálnuprevenciu(odstrašujúcepôsobenienaostatnýchčlenov
spoločnosti).

V súlade s teóriou relatívne určitej trestnej sadzby a zásadou individualizácie trestu súd prvého stupňa
skúmal, či sú splnené podmienky na uloženie trestu v zákonom ustanovenej sadzbe alebo či je namieste
postup podľa § 39 ods. 5 Trestného zákona – mimoriadne zníženie trestu. Vzhľadom na priznanie
viny, úprimnú ľútosť obžalovaného a jeho snahu o sebareflexiu okresný súd správne konštatoval, že

sú splnené podmienky pre aplikáciu tohto ustanovenia a dospel k správneemu právnemu záveru, že je
dôvodným znížiť trest pod dolnú hranicu zákonom stanovenej sadzby (7 až 15 rokov).

Pri výmere trestu (5 rokov a 6 mesiacov nepodmienečne) okresný súd relevantne prihliadol aj na princíp
proporcionality trestu, na neúčinnosť predchádzajúceho podmienečného odsúdenia (čo odôvodňuje

výhradné uloženie nepodmienečného trestu), a na potrebu zabezpečiť účinnú generálnu aj individuálnu
prevenciu.

Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že účelom trestu nie je len represia, ale aj resocializácia
páchateľa – preto je uložená výmera trestu taká, aby bola pre obžalovaného dostatočne výchovná a

zároveň nie neprimerane prísna.

Správne okresný súd zaradil obžalovaného na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia,
keďže ide o jeho prvý výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Odvolacísúdvtejtosúvislostipoukazujenapodrobnéapresvedčivéodôvodnenieokresnéhosúdu,ktoré
sa náležite vysporiadalo so všetkými rozhodujúcimi kritériami ukladaného trestu vrátane jeho druhu,
výmery a spôsobu výkonu.

Odvolací súd sa s týmito závermi v plnom rozsahu stotožňuje a pre stručnosť na ne v podrobnostiach

odkazuje, keďže jeho úlohou v odvolacom konaní nie je nahrádzať činnosť súdu prvého stupňa pri
zisťovaní skutkového stavu a ukladaní trestu, ale preskúmať napadnutý výrok z hľadiska uplatnených
odvolacích námietok, v danom prípade obžalovaného a prokurátorky.

K odvolacím námietkam obžalovaného:

Odvolací súd preskúmal písomné odvolanie obžalovaného, pričom konštatuje, že v ňom uplatnené
dôvody sa zameriavajú predovšetkým na výmeru uloženého trestu odňatia slobody, pričom obžalovaný
namieta, že trest je podľa jeho názoru prísny a žiada jeho ďalšie zníženie až na samú spodnú hranicu
mimoriadne zníženej sadzby, resp. pre jeho aktuálnu spoluprácu s OČTK až s aplikáciou § 39 ods. 1,
ods. 2 písm. b) a ods. 3 písm. d) Trestného zákon

Odvolací súd však v tejto súvislosti poukazuje na to, že súd prvého stupňa sa podrobne zaoberal
všetkými okolnosťami významnými pre výmeru trestu – osobou obžalovaného, jeho doterajším
spôsobom života, skutočnosťou, že sa skutku dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
za rovnakú trestnú činnosť, ako aj jeho doznaním, úprimnou ľútosťou a deklarovanou ochotou
spolupracovať.

Okresný súd správne aplikoval výlučne § 39 ods. 5 Trestného zákona a trest obžalovanému mimoriadne
znížil, keď spodnú hranicu základnej sadzby (7 rokov) znížil na úroveň 5 rokov a 6 mesiacov,
teda výrazne pod zákonnú dolnú hranicu základnej trestnej sadzby. Odvolací súd považuje takto
určenú výmeru trestu za primeranú, rešpektujúcu zásadu individualizácie trestu a zohľadňujúcu všetkyrelevantné okolnosti vrátane jeho ochoty spolupracovať s OČTK na odhaľovaní závažnej trestnej
činnosti.
Ďalšiemimoriadnezníženietrestu(postupompodľa§39ods.1Tr.zákona),akohonavrhujeobžalovaný,

by podľa názoru odvolacieho súdu nezodpovedalo požiadavke na naplnenie účelu trestu podľa § 34
Trestného zákona, nakoľko na takýto postup jednak nie sú splnené zákonné podmienky a tiež osobitne
pokiaľ ide o zabezpečenie individuálnej prevencie a odradenie obžalovaného od páchania ďalšej trestnej
činnosti, keďže predchádzajúci podmienečný trest sa u neho minul účinkom.
V tejto súvislosti odvolací súd zvýrazňuje, že postupom podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Trestného poriadku

môže odvolací súd zrušiť výrok o treste napadnutého rozsudku len v prípade, ak je uložený trest
neprimeraný. Za neprimeraný možno považovať taký trest, ktorého druh alebo výmera je v zrejmom
rozpore s hľadiskami, ktoré sú určené v zásadách pre ukladanie trestov podľa § 34 Trestného zákona.
V prejednávanej veci krajský súd nepovažoval uložený mimoriadne znížený úhrnný trest odňatia slobody
v dĺžke trvania 5 rokov a 6 mesiacov za neprimeraný (neprimerane prísny), nakoľko prvostupňový súd pri
ukladaní trestu podľa názoru odvolacieho súdu prihliadol ku všetkým okolnostiam, ktoré sú rozhodujúce

z hľadiska naplnenia účelu trestu a jeho výmery a uvážene prihliadol i na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy, a preto sa
s uloženým trestom v uvedenom rozsahu stotožnil aj odvolací súd bez toho, aby zvažoval akékoľvek
zmiernenie tohto trestu.

Obžalovanýbysimaluvedomiť,žepretrestjecharakteristické,žejesnímspojenénegatívnehodnotenie
činu a osoby páchateľa a že sa ukladá jednak v závislosti od závažnosti činu, tak i od osobných pomerov
obžalovanej osoby a jeho trestnej minulosti, ktoré sú rovnocennými právnymi skutočnosťami a tiež
rozhodujúcimi kritériami pre stanovenie druhu trestu a jeho výmery. K naplneniu účelu trestu tiež
prispieva aj jeho preventívne pôsobenie, keď hrozba trestu formulovaného v trestnom kódexe odrádza

verejnosť od páchania trestnej činnosti, pričom intenzita tejto prevencie rastie so zvyšovaním vedomia
verejnosti o neodvratnosti a spravodlivosti trestov, ktoré i reálne postihne osobu páchajúcu takýto druh
trestnej činnosti.

V tejto súvislosti netreba opomínať aj jedno zo základných kritérií, ktoré musí súd pri ukladaní trestu

zohľadniť, a to účel trestu tak, ako to má na mysli § 34 ods. 1 Trestného zákona a vymedzenie okolností,
na ktoré musí súd prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery vyplývajúce z § 34 ods. 4 Trestného
zákona.Účelomtrestujezabezpečiťochranuspoločnostipredpáchateľomtým,žemuzabránivpáchaní
ďalšej trestnej činnosti (represívny prvok) a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol
riadny život (prvok individuálnej prevencie) a súčasne iných odradí od páchania trestných činov (prvok

generálnej prevencie), pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

K odvolacím námietkam prokurátorky:

Odvolací súd sa podrobne zaoberal i odvolacími námietkami prokurátorky, ktoré smerovali proti použitiu

ustanovenia § 39 ods. 5 Trestného zákona a uloženie trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej
trestnej sadzby. Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že ani odvolanie prokurátorky nie
je dôvodné.

Okresný súd vo vzťahu k použitiu tohto „zmierňovacieho“ ustanovenia vykonal vo vzťahu k výroku o

treste dostatočné dokazovanie a v odôvodnení rozsudku sa podrobne zaoberal všetkými rozhodnými
skutočnosťami prípadu.

Správne vyhodnotil, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine, prejavil úprimnú
ľútosť nad spáchanou trestnou činnosťou, čím prispel k objasneniu trestnej činnosti a k hospodárnosti

konania. Tieto okolnosti predstavujú výraznú poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona
a zakladajú zákonný a plne opodstatnený dôvod na aplikáciu mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39
ods. 5 Trestného zákona.

Zásadné je pritom aj to, že týmto vyhlásením obžalovaný de facto prijal následky svojho konania a vzdal

sa možnosti spochybňovať výrok o vine v odvolacom alebo dovolacom konaní, čím sa bezpodmienečne
vzdal svojich procesných práv vo vzťahu k posudzovaniu skutkovej podstaty a skutkového stavu, pričom
týmto aktom prejavil osobnú zodpovednosť a prijatie dôsledkov svojej trestnej činnosti.Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že účelom trestu podľa § 34 Trestného zákona je nielen represia, ale
aj individuálna prevencia, ochrana spoločnosti, generálna prevencia a snaha o nápravu páchateľa.
Mimoriadne zníženie trestu je legitímnym prejavom zásady individualizácie trestnej sankcie, ak to

odôvodňujú okolnosti konkrétneho prípadu.

V posudzovanej veci bolo dôvodné vychádzať nielen zo samotného priznania viny, ale zo súboru
skutkových a osobnostných okolností na strane obžalovaného, ako aj o jeho snahe byť nápomocný
OČTK v odhaľovaní závažnej trestnej činnosti.

V súlade so zásadou ultima ratio trestného práva, ktorú dlhodobo zdôrazňuje judikatúra Ústavného súdu
SR aj Európskeho súdu pre ľudské práva, musí byť trestné právo a ukladanie trestov využívané len v
nevyhnutnej miere a trest musí byť primeraný povahe a závažnosti činu. Nepodmienečný trest odňatia
slobody preto nemá byť dlhší, než je potrebné na dosiahnutie účelu trestu, a nemá pôsobiť nadmerne
represívne. Rozhodnutie okresného súdu tieto kritériá spĺňa, keď uložil trest na zníženej hranici trestne

sadzby, čím rešpektoval princíp proporcionality a spravodlivosti trestania.

Judikatúra Najvyššieho súdu SR aj Ústavného súdu SR opakovane konštatuje, že rozhodnutie o
mimoriadnom znížení trestu je vecou voľnej úvahy súdu a je opodstatnené vždy vtedy, keď to vyžadujú
zásady spravodlivosti, individualizácie trestu a zohľadnenia osobnosti páchateľa.

Je pravdou (ako na to poukazuje prokurátorka vo svojom odvolaní), že všeobecné súdy v súčasnosti
opakovane aplikujú pri učinení vyhlásenia obžalovaného na hlavnom pojednávaní zmierňovacie
ustanovenia, a stotožňuje sa týmto právnym názorom aj odvolací súd (aj keď nie bezvýhradne), že
priznanie viny, úprimná ľútosť a prípadná spolupráca pri objasnení trestnej činnosti ( a to aj v konaní

pred súdom, kedy je súd „oslobodený“ od častokrát značne náročného a obsiahleho dokazovania) sú
silnými poľahčujúcimi okolnosťami, ktoré je potrebné pri ukladaní trestu premietnuť aj do jeho výmery.

Argument prokurátorky, že obžalovaný spáchal skutok v skúšobnej dobe predchádzajúceho
podmienečného odsúdenia, je síce právne významný, avšak bude mať svoje dôsledky pri rozhodovaní

o premene tohto podmienečného trestu na nepodmienečný podľa § 52 ods.1 Trestného zákona, v dĺžke
trvania ďalších 3 rokov ( v zmysle Trestného rozkazu Mestského súdu Bratislava I., sp. zn. 10 T/35/2023
zo dňa 13.07.2023). Nemožno preto v tejto veci uvažovať o potrebe ďalšieho sprísnenia už uloženého
nepodmienečného trestu, ktorý je podľa názoru odvolacieho súdu ( aj vzhľadom k týmto skutočnostiam)
dostatočne primeraný a spôsobilý naplniť účel trestu.

Odvolací súd ďalej pripomína, že uložený nepodmienečný trest odňatia slobody je primeraný nielen z
hľadiska individuálnej prevencie (náprava obžalovaného a zamedzenie ďalšej trestnej činnosti), ale aj
z hľadiska generálnej prevencie, keďže výmerou trestu nadväzuje na závažnosť spáchaných skutkov,
pôsobí odstrašujúco na potenciálnych páchateľov drogových trestných činov a napĺňa spoločenský účel

trestu.
Odvolací súd pri posudzovaní námietok prokurátorky poukazuje tiež na teoretický princíp vychádzajúci
z dlhodobých výskumov odborníkov v sledovanej oblasti, podľa ktorého trest uložený nad určitú hranicu
už nemusí plniť účel, na ktorý je trest určený. Trest má slúžiť jednak ako prostriedok individuálnej
prevencie, teda nápravy páchateľa, a jednak ako nástroj generálnej prevencie, teda odradenia iných

od páchania trestnej činnosti (§ 34 Trestného zákona). Ak je trest neprimerane prísny, môže prestávať
motivovať odsúdeného k náprave a namiesto výchovného efektu pôsobiť len represívne, čím sa znižuje
jeho účinnosť a efektívnosť.
Pri ukladaní trestu súdy vždy zohľadňujú osobnosť páchateľa, jeho predchádzajúcu trestnú minulosť,
správanie počas konania, okolnosti spáchania trestného činu a schopnosť nápravy. V prípade A.

B. odvolací súd konštatuje, že okresný súd správne zohľadnil tieto aspekty a primerane uložil trest
odňatia slobody v kombinácii s ochranným dohľadom. Mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 5
Trestného zákona bolo aplikované v súlade s jeho diskrečnou právomocou a individuálnym prístupom k
páchateľovi, pričom dolná hranica trestnej sadzby nebola prekročená do výšky, ktorá by znižovala účel
trestu.

Odvolací súd ďalej poukazuje, že samotné spáchanie skutku v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia bude (tak ako je vyššie uvedené ) zohľadnené pri premene podmienečného trestu
na nepodmienečný, čím sa zabezpečí naplnenie účelu predchádzajúceho odsúdenia a primerané
zohľadnenierecidívyvrozhodovaníoaktuálnomtreste.Vtejtosúvislostijepotrebnépripomenúť,žetrestnad určitú hranicu prestáva byť efektívny v prípade, ak by bol uložený neprimerane vysoký a ignoroval
individuálne okolnosti páchateľa a skutku, čo tu nie je prípadom.
Pokiaľ prokurátorka v odvolaní namieta podávanie opravných prostriedkov obžalovaného v priebehu

prípravného konania, tak odvolací súd je toho názoru, že tieto procesné úkony sú legitímnym právom
obžalovaného a jeho obhajoby, garantovaným Trestným poriadkom. Samotné využitie tohto práva
– podanie sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia alebo návrhu na zrušenie právoplatného
rozhodnutia podľa § 363 Trestného poriadku – nemá vplyv na hodnotenie úprimnosti alebo dobrovoľnosti
neskoršieho vyhlásenia o vine pred súdom, ako to prezentuje odvolateľka.

Právo na podávanie opravných prostriedkov slúži obhajobe na zabezpečenie riadneho priebehu
trestného konania a nemôže byť považované za prejav „účelového“ konania pri priznaniach viny.
Vyhlásenie o vine, učinené na hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby a pred vykonaným
dokazovaním, sa posudzuje samostatne, na základe konkrétneho správania obžalovaného, jeho
sebareflexie a prejaveného postoja k spáchanej trestnej činnosti.
Odvolací súd preto zhodnotil, že skutočnosť, že obžalovaný využil zákonné opravné prostriedky v

prípravnom konaní, nijako (bez ďalšieho) neznižuje dôveryhodnosť a oprávnenosť jeho priznania viny
pred súdom. Tvrdenia prokurátorky, že priznanie bolo účelové z dôvodu predpokladaného miernejšieho
trestu, sú preto neopodstatnené.
V konečnom dôsledku je však prirodzené, že obžalovaný pri učinenom vyhlásení o vine očakáva
miernejší trest, keďže inštitút § 39 ods. 5 Trestného zákona bol koncipovaný tak, aby povzbudzoval

páchateľa k priznaniu viny a spolupráci pri konaní. Tento inštitút reflektuje zásadu efektívnosti a
hospodárnosti trestného konania, ako aj poučovaciu a preventívnu funkciu súdov, pričom zákonodarca
explicitne uznáva, že motivácia páchateľa k priznaniu a úprimnému postupu voči súdu je spoločensky
žiaduca a jej výsledkom môže byť zákonné mimoriadne zníženie trestu. Takýmto spôsobom
systém uplatňuje rovnováhu medzi individuálnou spravodlivosťou a verejným záujmom na rýchlom a

hospodárnom objasnení trestnej činnosti.
Odvolacísúdpretocelkomnazáverlen konštatuje,žeokresnýsúdnepochybil,keďpoužilustanovenie§
39 ods. 5 Trestného zákona, trest uložil v zákonnej a primeranej výmere a obžalovaného správne zaradil
na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona.

Z týchto vyššie prezentovaných dôvodov potom krajský súd považoval odvolania obžalovaného
a okresného prokurátora za nedôvodné a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.