Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 18, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25CoCsp/18/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8725201919
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8725201919.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členov
senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina, v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX, XXX XX C., právne zastúpeného: JUDr. Michal Barnovský, advokát,
so sídlom Námestie generála Štefánika 532/7, 064 01 Stará Ľubovňa, proti odporcovi: 365.bank, a.s.,
so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpeného: SEDLAČKO

& PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, o návrhu na
vydanie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k.
23Csp/28/2025 - 31 zo dňa 30.05.2025 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie.

II. P r i z n á v a navrhovateľovi nárok na úplnú náhradu trov odvolacieho konania voči odporcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Poprad (ďalej len ,,súd I. inštancie“) nariadil neodkladné
opatrenie, v ktorom rozhodol, že:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zdržať sa výkonu práv z Dohody o zrážkach zo mzdy zo
dňa 18.05.2023, ktorou sa zabezpečuje pohľadávka vzniknutá zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXXXXXXX medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom.

II. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanému náhrada trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške
trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Žalobcovi s a u k l a d á povinnosť v lehote 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
tohto uznesenia podať proti žalovanému žalobu o určenie, že úver poskytnutý žalobcovi/navrhovateľovi
neodkladného opatrenia na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXX z
18.05.2023, je úverom bezúročným a bez poplatkov.

2. Vec právne posúdil podľa ust. § 324 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“), § 325 ods. 1 CSP, § 325 ods. 2 písm. d) CSP, § 326 ods. 1, 2 CSP, § 329 ods. 1 CSP.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd skúmal
splnenie podmienky existencie právneho záujmu navrhovateľa na nariadení neodkladného opatrenia.
V tejto súvislosti preskúmal existenciu právne významných skutočností, ktorých základ spočíva v znení

ust. § 325 ods. 1 CSP a súčasne, či navrhovateľ v návrhu osvedčil potrebnosť dočasnej úpravy pomerov
žalovaného/odporcu.

3. Súd I. inštancie skúmal, či navrhovateľ neodkladného opatrenia tvrdil a osvedčil, že sú tu právne
vzťahy medzi sporovými stranami vystupujúcimi v konaní o vydanie neodkladného opatrenia.

4. Z osvedčených tvrdení navrhovateľa neodkladného opatrenia vyplýva, že vo vzťahu k odporcovi
vystupuje v právnom postavení dlžníka na základe vyššie uvedenej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere.5. Existencia dohody o zrážkach zo mzdy medzi navrhovateľom neodkladného opatrenia a odporcom,
bola osvedčená vyššie citovaným listinným dôkazom - Dohodou o zrážkach zo mzdy z 18.05.2023.

6. Z predložených listinných dôkazov mal súd I. inštancie za to, že navrhovateľ neodkladného opatrenia
existenciu vzťahu medzi ním a odporcom upraveného právom osvedčil, čím zároveň preukázal splnenie
základnej podmienky pre posudzovanie ďalších zákonných predpokladov pre nariadenie predbežného
opatrenia. Navrhovateľ v návrhu osvedčil existenciu práva, ktorého porušenie alebo ohrozenie možno

efektívne chrániť rozhodnutím vo veci samej.

7. Z uvedeného dôvodu tak v ďalšom súd I. inštancie skúmal splnenie podmienky potrebnosti dočasnej
úpravy pomerov inštitútom procesného práva - neodkladným opatrením.

8. V tejto súvislosti zisťoval, či navrhovateľ osvedčil, či prípadné neodkladné opatrenie zabezpečí účel

civilného sporového konania, t. j. ochranu porušeného alebo ohrozeného práva a to tak, aby mohlo
dôjsť k vytvoreniu situácie pre efektívne využitie procesných inštitútov slúžiacich na to, aby sa mohlo
začať, prípadne aby sa mohlo pokračovať v konaní bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva,
o ochranu ktorého navrhovateľ žiada, bez toho, aby sa v konaní vo veci samej nedosiahol výsledok,
ktorý už neovplyvní hmotnoprávne postavenie účastníkov konania.

9. V prejednávanej právnej veci navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčil reálny zásah odporcu do
jeho majetkovej sféry, a to bez súdneho prieskumu ustanovení spotrebiteľskej zmluvy tým, že odporca
požiadal navrhovateľovho zamestnávateľa o vykonanie zrážok zo mzdy. Túto skutočnosť navrhovateľ
osvedčil vyššie citovaným listinným dôkazom z 24.04.2025.

10. Z uvedených skutočností súd I. inštancie uzavrel, že v danom prípade navrhovateľ potrebu dočasnej
úpravy pomerov sporových strán neodkladným opatrením za daných okolností osvedčil. Pre prípad
vyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí jeho navrhovateľ osvedčiť taký stav
právnych (nielen faktických) vzťahov medzi sporovými stranami, ktorý vyžaduje dočasnú a rýchlu úpravu

pomerov medzi nimi, t. j. naliehavosť situácie aj z právnej stránky a tiež osvedčenie ohrozenia práva
podložené konkrétnymi skutočnosťami. Túto podmienku navrhovateľ splnil.

11. Je nepochybné, že uložením požadovanej povinnosti odporcovi, teda zdržaniu sa výkonu dohody o
zrážkach zo mzdy sa objektívne dosiahne ochrana práv navrhovateľa neodkladného opatrenia, ktorého

právo na mzdu nebude žiadnym spôsobom obmedzované.

12. Vychádzajúc z dikcie ust. § 326 ods. 1 CSP súd I. inštancie uzavrel, že navrhovateľ neodkladného
opatrenia tak osvedčil nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana neodkladnou úpravou pomerov.

13. Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť
navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej (ust. § 336 ods. 1 veta prvá CSP).

14. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je zrejmé, či navrhovateľ ku dňu
nariadenia neodkladného opatrenia vedie proti žalovanému spor o určenie, že úver poskytnutý na

základe vyššie citovanej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je úverom bezúročným a bez poplatkov (tento
dôvod v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol v rámci prostriedkov procesného útoku
akozákladný,keďženastranežalovanéhovhmotnoprávnompostaveníveriteľamôžezrážkamizomzdy
dôjsťkuvznikubezdôvodnéhoobohatenia),bolamupodľaposlednecitovanéhozákonnéhoustanovenia
uložená povinnosť takýto spor iniciovať podaním žaloby s predmetom konania uvedeným vo výroku III

tohto uznesenia.

15. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

16. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.17. Navrhovateľ bol v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia úspešný a preto mu súd
I. inštancie podľa § 255 C. s. p. priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

18. Proti uzneseniu súdu I. inštancie podal odvolanie odporca. V podanom odvolaní namietal nesprávne
skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Odporca v odvolaní poukázal na to, že na
zabezpečenie pohľadávky uzavrel dohodu o zrážkach zo mzdy, a to vo forme osobitnej listiny, s
poučením o dôsledkoch jej uzavretia, pričom uzavretie dohody nebolo podmienkou poskytnutia úveru. Z
napadnutéhouznesenianevyplýva,žebydoposiaľdošlokzrážaniuzomzdy.SúdI.inštancieneaplikoval

ust. § 5a písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „ZoOS“). Odporca nikdy
žiadnu mzdu navrhovateľovi nezrazil, keďže takýmto oprávnením nedisponuje a súčasne nie je jeho
zamestnávateľom.Ztýchtodôvodovodporcanamietalpasívnuvecnúlegitimáciuvtomtospore.Odporca
po doručení uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia obratom zaslal zamestnávateľovi žalobcu
žiadosť o zastavenie realizácie zrážok zo mzdy. Odporca mal za to, že nie sú dané dôvody na nariadenie
neodkladného opatrenia, t.j potreba bezodkladne upraviť pomery alebo obava, že exekúcia bude

ohrozená. Strany uzavreli dohodu o zrážkach zo mzdy na samostatnej a od zmluvy o úvere oddelenej
listine. Navrhovateľ bol poučený o možnosti uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy vo formulári pre
štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere. Zo zmluvy o úvere nevyplýva povinnosť navrhovateľa
uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy a taká povinnosť nevyplýva ani zo žiadosti o úver. Na základe
uvedeného odporca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia zamietol.

19. Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu vyjadril listom zo dňa 31.07.2025, v ktorom uviedol že
argumentácia odporcu o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie nemôže v žiadnom prípade obstáť.

20. Podstatou neodkladného opatrenia nie je v danom prípade to, aby odporca samotný zrážal
navrhovateľovi mzdu ale, aby bol povinný zdržať sa výkonu práv z Dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré
žiadal odporca nesporne vykonávať zo strany zamestnávateľa navrhovateľa. Nemôže preto v žiadnom
prípade obstáť argumentácia odporcu o namietaní pasívnej vecnej legitimácie v tomto spore, nakoľko
nejde o uloženie povinnosti zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy ale o povinnosti zdržať sa výkonu

práv z Dohody o zrážkach zo mzdy. Nakoľko účastníkmi predmetnej dohody sú navrhovateľa a odporca,
nepochybne v danom prípade svedčí pasívna vecná legitimácia práve odporcovi a žiadnemu inému
subjektu.

21. K skúmaniu bonity zo strany odporcu uviedol, že vo vzťahu k skúmaniu bonity odporca konštatuje, že

odporcaskúmalbonitunavrhovateľa,atoprostredníctvomdeklarovanéhopríjmužiadateľa,kompletných
informáciách o úverových záväzkoch žiadateľa, informácií o rodinnom stave a počte vyživovaných detí
a finančnou analýzou.

22. Vo vzťahu k uvedenému zdôrazňuje, že odporca sa predovšetkým absolútne nedostatočne zaoberal

výdavkovou stránky navrhovateľa, kedy sa žiadnym spôsobom ani nepokúsil zistiť výšku nákladov na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu
povinnosť.

23. Ustanovenie § 7 ods. 20 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu

18.05.2023 (ďalej ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“) pritom jasne stanovuje, že: „Na výpočet
ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem
spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým
má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné
záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.“

24. Uvedené je nevyhnutné dať do kontextu s § 7 ods. 27 zákona o spotrebiteľských úveroch, z
ktorého odporcovi vyplývala povinnosť zistiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch
navrhovateľa,nákladochnazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebodporcu,peňažnýchzáväzkoch
žalovaného a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii navrhovateľa a zároveň informácie

o príjme overiť preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov,
ktoré sú nezávislé od navrhovateľa.25. Povinnosť v prvom rade zistiť výšku nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb
navrhovateľajetakbezakýchkoľvekrozumnýchpochybnostínormatívnezakotvenáv§7ods.20zákona
o spotrebiteľských úveroch v spojení s § 7 ods. 27 zákona o spotrebiteľských úveroch.

26. Z vyššie uvádzaných dôvodov teda výpočet limitu pre poskytnutie spotrebiteľského úveru zo strany
odporcu ani nemohol byť realizovaný v súlade s § 7 ods. 21 zákona o spotrebiteľských úveroch.

27. Ani z odporcom špecifikovaných dokumentov, resp. informácii žiadnym spôsobom nevyplýva, aby sa

zaoberal výškou nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb navrhovateľa, keďže sa javí,
že pri posudzovaní výšky nákladov vychádzal navrhovateľ výlučne z paušálnej sumy životného minima
(uvedené možno vyvodiť predovšetkým z časti výpočtu „finančnej rezervy“ žalobcu).

28. Neušlo pritom pozornosti, že odporca v rámci celého odvolania ani netvrdil, aby sa zaoberal
skutočnými mesačnými nákladmi na zabezpečovanie životných potrieb žalobcu. Nemožno preto učiniť

záver, aby odporca skúmal celkovú sociálno-ekonomickú situácii navrhovateľa, a to najmä skutočné
mesačné náklady na zabezpečovanie životných potrieb navrhovateľa, keďže tento vychádzal iba z výšky
sumy životného minima.

29. Správnosť uvedeného pritom podľa navrhovateľa aprobuje aj judikatúra, na ktorú poukázal v rámci

podaného návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a na ktorú v plnej miere odkazuje. Z uvedeného
dôvodu preto odporcom uvádzaná suma životného minima platná v danom čase na území Slovenskej
republiky, nemôže v žiadnom prípade ipso facto obstáť.

30. Posledná veta § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch navyše explicitne stanovuje, že za

hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42. V
danom prípade tak došlo aj k porušeniu predovšetkým § 7 ods. 23 zákona o spotrebiteľských úveroch v
spojenís§7ods.19,ods.20,ods.21aods.27zákonaospotrebiteľskýchúveroch,nakoľkovzhľadomna
skutočnosť,žeodporcanezisťovalmesačnénákladynazabezpečovanieživotnýchpotriebnavrhovateľa,
nezistil hodnoty položiek na výpočet limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský

úver, a preto ani neposúdil, či môže alebo nemôže poskytnúť odporcovi spotrebiteľský úver.

31. V intenciách vyššie uvedeného je preto toho názoru, že ide porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1
zákona o spotrebiteľských úveroch, čo v spojení s § 11 ods. 2 druhej vety zákona o spotrebiteľských
úveroch znamená, že nastupuje sankcia spočívajúca okrem iného v bezúročnosti a bezpoplatkovosti

predmetného úveru.

32. Podľa navrhovateľa hoci je pravdou, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym
zabezpečovacím prostriedkom a právna úprava nevylučuje zabezpečenie splnenia spotrebiteľského
záväzku dohodou o zrážkach zo mzdy, presadzovanie nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy bez ingerencie

súdu (priamo) je možné len za predpokladu rešpektovania ochrany spotrebiteľa, vyplývajúcej práve
z dikciu § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení ku
dňu 18.05.2023 (ďalej ako „zákon o ochrane spotrebiteľa“): „Neprípustné je zabezpečenie uspokojenia
pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných

príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby,12cd) ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme
osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.“

33. V danom prípade síce bola predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená vo forme osobitnej
listiny, avšak jednak absentuje poučenie spotrebiteľa o dôsledkoch jej uzatvorenia ale predovšetkým

navrhovateľ nemal ako spotrebiteľ možnosť túto odmietnuť. O uvedenom pritom svedčí predovšetkým
čestné prehlásenie , z ktorého vyplýva, že navrhovateľ pre poskytnutie predmetného spotrebiteľského
úveru nemal inú možnosť ako dohodu o zrážkach zo mzdy podpísať. Dané tak osvedčuje neprípustnosť
predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy aj v kontexte porušenia § 5a ods. 1 zákona o ochrane
spotrebiteľa, čo rezultuje do neplatnosti predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy podľa § 39 zákona

č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej ako „Občiansky
zákonník“). Nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa zakáže odporcovi vykonávať právo z týchto
dohôd teda predstavuje dočasné opatrenie proti postihu majetku navrhovateľa, bez ktorého by mohol
nastať ťažko zvrátiteľný alebo nenapraviteľný stav, t. j. že by sa na základe neplatnej dohody o zrážkachzo mzdy poukázali veriteľovi zo mzdy navrhovateľa finančné prostriedky bezdôvodne, resp. vo vyššom
rozsahu než zákon dovoľuje.

34. Zároveň tento inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného
práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je
nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že v euronekonformnom procese
zrážokzomzdynazákladeinkorporovanejdohodyozrážkachzomzdy,zabezpečujeaumožňujeuhradiť

plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd
ohľad (obdobne rozsudok C-106/77 Siementhal).

35. Vykonaním požadovaných zrážok zo strany veriteľa tak dôjde priamo k zásahu do príjmu spotrebiteľa
bez toho, aby prebehla riadna súdna kontrola vo vzťahu k vymáhanému dlhu, čo priamo zasiahne
do majetkovej sféry spotrebiteľa - žalobcu a do jeho schopnosti uhrádzať svoje bežné výdavky zo

mzdy. Nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa zakáže žalovanému vykonávať právo z týchto
dohôd je pritom dočasné opatrenie proti postihu majetku navrhovateľa, bez ktorého by mohol nastať
ťažko zvrátiteľný alebo nenapraviteľný stav, t. j. že by sa na základe neplatnej dohody o zrážkach zo
mzdy poukázali veriteľovi zo mzdy žalobcu finančné prostriedky bezdôvodne, resp. vo vyššom rozsahu
než zákon dovoľuje. V tejto súvislosti je potrebné poukázať predovšetkým na porušenie § 7 ods. 23

zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s § 7 ods. 19, ods. 20, ods. 21 a ods. 27 zákona o
spotrebiteľských úveroch, nakoľko vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný nezisťoval mesačné náklady
na zabezpečovanie životných potrieb žalobcu, nezistil hodnoty položiek na výpočet limitu pre ukazovateľ
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, a preto ani neposúdil, či môže alebo nemôže
poskytnúť navrhovateľovi spotrebiteľský úver.

36. Dané tak v spojení s 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch nepochybne rezultuje do sankcie
spočívajúcej v tom, že sa predmetný úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Navyše nemožno
opomenúť ani neprípustnosť predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy aj v kontexte porušenia § 5a ods.
1 zákona o ochrane spotrebiteľa, keďže nielen, že absentuje poučenie spotrebiteľa o dôsledkoch jej

uzatvorenia ale predovšetkým nemal navrhovateľ ako spotrebiteľ možnosť túto odmietnuť.

37. Z vyššie popísaných skutočností, podľa názoru navrhovateľa, jednoznačne vyplýva opis dôvodnosti
a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, in concreto navrhovateľ preukázal, že odporca
požiadal zamestnávateľa navrhovateľa o realizovanie zrážok zo mzdy za stavu bezúročnosti a

bezpoplatkovosti úveru a zároveň za stavu neprípustnosti predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy podľa
§ 5a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa. Má zato, že v predmetnej veci je daná potreba dočasnej
úprava pomerov, pretože v opačnom prípade bude protiprávny stav naďalej pretrvávať, práva žalobcu
budú aj naďalej ohrozené, pričom nariadením neodkladného opatrenia bude naplnená požiadavka
ochrany práv navrhovateľa.

38. Bez ohľadu na skutočnosť, či navrhovateľovi boli zrážky zo mzdy reálne vykonávané alebo nie,
je prima facie zrejmé, že nakoľko odporca požiadal zamestnávateľa navrhovateľa o realizáciu zrážok
zo mzdy reálne riziko vykonávania zrážky zo mzdy hrozilo. Rovnako je bez právneho významu
aj skutočnosť, že po doručení uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia odporca požiadal

zamestnávateľa navrhovateľa o zastavenie vykonávania zrážok zo mzdy, nakoľko uvedené nijako
nebráni odporcovi v budúcnosti opätovne uplatniť dohodu o zrážkach zo mzdy a znova požiadať
zamestnávateľa navrhovateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy. Uvedené tak svedčí jedine o tom, že
odporca takto reagoval na doručenie uznesenia a nariadení neodkladného opatrenia, a teda skôr
o dôvodnosti napadnutého rozhodnutia ako naopak. Aj ďalšie skutočnosti uvádzané odporcom v

podanom odvolaní o tom, že nakoľko ešte k úhrade istiny zo strany navrhovateľa nedošlo, napadnuté
rozhodnutie nemôže obstáť, sú nedôvodné.

39. V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť, že v prípade nastupujúcej sankcie bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru v kontexte charakteru anuitnej splátky úveru, ktorej pomer istiny a príslušenstva

sa neustále mení (dané je evidentné z amortizačnej tabuľky), možno uzavrieť, že vzhľadom na doposiaľ
realizované úhrady navrhovateľa, tento nie je v omeškaní, nakoľko na úrok a poplatky nemá odporca
právo, a teda každá platba musela byť započítaná na istinu nároku. Inými slovami povedané, berúc do
úvahy iba výšku istiny v rámci jednotlivých anuitných splátok, navrhovateľ nie je vo vzťahu k odporcoviv omeškaní s úhradou istiny nároku. Aj z uvedeného dôvodu preto odporca nemohol začať s realizáciou
práv z Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 18.05.2023.

40. V zmysle vyššie uvedených skutočností sa domnieva, že odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm.
f) a písm. h) Civilného sporového poriadku naplnené nie sú. Súčasne si v podanom vyjadrení uplatnil
náhradu trov odvolacieho konania.

41. K vyjadreniu navrhovateľa zaslal dňa 07.08.2025 repliku odporca, v ktorej uviedol, že popiera

tvrdenia navrhovateľa vo vyjadrení a trvá na podanom odvolaní, ktoré považuje za dôvodné s poukazom
na rozhodovaciu prax (rôznych) odvolacích súdov v obdobných sporoch (rozsudok Krajského súdu
v Prešove zo dňa 8.2.2024 sp. zn. 17CoCsp/13/2023, uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa
13.5.2021 sp. zn. 17CoCsp/9/2021, uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 10.4.2024 sp. zn.
5CoCsp/25/2023, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 15.8.2019 sp. zn. 41Co/10/2019),
ktorú navrhovateľ odignoroval a absolútne sa k nej vyjadril.

42. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 21.5.2025 č. k. 8CoCsp/16/2025-91,
ktorým odvolací súd zmenil pôvodné uznesenie prvoinštančného súdu tak, že návrh spotrebiteľa na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

43. K argumentácii navrhovateľa stručne uviedol, že k námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie
odporca trvá na vznesenej námietke vo vzťahu k nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Banka nemá
právomoc priamo vykonávať zrážky – tým je výhradne zamestnávateľ. Keďže odporca (banka) nie je
subjektom, ktorý zrážky vykonáva, skutočný výkon zrážok zo mzdy navrhovateľa (zamestnanca) je
aktuálne mimo dosahu odporcu. Z týchto dôvodov sa odporca domnieva, že všeobecné súdy nemôžu

ukladať banke (resp. akejkoľvek inej osobe, ak nejde priamo o zamestnávateľa) povinnosť zdržať sa
výkonu zrážok zo mzdy, ak ich banka fakticky nevykonáva. Takýto výrok je materiálne nevykonateľný.
Odvolaním napadnutý výrok prvoinštančného súdu je deklaratívny a nevedie k žiadnemu zásahu do
mzdy navrhovateľa bez ďalších aktívnych krokov zamestnávateľa navrhovateľa.

44. K posúdeniu tzv. bonity navrhovateľa odporca trvá na tom, že tzv. bonitu navrhovateľa skúmal v
súlade so zákonom, hodnoverne preukázal, že postupoval s odbornou starostlivosťou a nedopustil sa
žiadneho „hrubého“ porušenia zákona.

45. Zdôraznil, že získal údaje o majetkovej a sociálnej situácii navrhovateľa jednak priamo od neho

v písomnej žiadosti o úvere, ako aj z nezávislých zdrojov (Sociálna poisťovňa, SRBI). Banka mala k
dispozícií aktuálne dáta o príjme, výdavkoch (úverových záväzkoch) a rodinnom stave navrhovateľa a
aplikovala štandardnú finančnú analýzu, ktorá zohľadňovala rezervu nad úrovňou životného minima.

46. Naviac, veličinu „pomeru medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa“, legálne nedefinuje zákon

(ZoSÚ), opatrenia NBS, ani iné európske pramene práva, vrátane rozhodnutí Súdneho dvora EÚ.
Z rozhodovacej praxe SR taktiež nemožno zistiť, aký konkrétny pomer medzi príjmami a výdavkami
spotrebiteľa považujú všeobecné súdy za akceptovateľné, resp. kedy by malo ísť už o „zjavný nepomer“.

47. Podporne poukázal aj na aplikovateľnú rozhodovaciu prax v nižšie uvedenom spore na rozsudok

Krajského súdu v Košiciach zo dňa 07.08.2024 č. k. 11CoCsp/55/2023-181.

48. K platnosti dohody o zrážkach zo mzdy odporca uviedol, že navrhovateľ účelovo tvrdí, že nebol
poučený o dôsledkoch dohody a nemal možnosť odmietnuť jej podpis. Odporca však naopak preukázal,
že dohoda bola na samostatnej listine (splnená forma), obsahovala výslovné poučenie (čl. 3.3 a 3.4)

a zmluvné podmienky nepodmieňovali poskytnutie úveru jej podpisom – naopak, išlo o dobrovoľné
zabezpečenie (čl. 4.4 úverovej zmluvy).

49. Ex post vyhlásenie navrhovateľa („prekvapivo“ až v súdnom spore; cca. 2 roky po načerpaní úveru),
že „nemal inú možnosť ako podpísať“, nie je právne relevantným dôkazom bez preukázania nátlaku

alebo konania v tiesni (§ 37–40 OZ). S poukazom na zachovanie princípu preferencie platnosti právnych
úkonov neexistuje žiadna opora pre tvrdenie, že dohoda je absolútne neplatná. Opačný záver by
znamenal, že § 5a ZoOS, ktorý súd I. inštancie opomenul (správne) aplikovať, by bol de iure obsolentný.50. K absencii splnenia zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia odporca uviedol,
že bez dôkazov o skutočne vykonaných zrážkach, resp. hrozbe ich bezprostredného vykonania,
neexistuje právny záujem na nariadení neodkladného opatrenia. Súd nie je oprávnený zabrániť výkonu

„hypotetických“ práv. Navrhovateľ neosvedčil skutočnosť, že by sa zrážky zo mzdy vôbec vykonávali
(to sa nestalo) alebo že by sa vykonávali vo väčšom rozsahu ako by to bolo pri nútenom výkone
rozhodnutia.Účelomneodkladnéhoopatreniajeokamžiteadočasnenastoliťstav,počasktoréhonebude
dochádzať k porušovaniu alebo ohrozeniu práv strany, ktorá sa domáha súdnej ochrany. Navrhovateľ
(dlžník) nepreukázal, v čom má spočívať reálne porušenie alebo ohrozenie jeho práv. Naopak, je to

odporca (veriteľ), ktorému finančné prostriedky neboli vrátené, ani len čo do istiny. Navrhovateľ sa v
dôsledkuzrážokzomzdynedostávadohoršiehopostavenia,nežakébymalpririadnomplnenísisvojich
zmluvných povinností. Potreba úpravy pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti
a nevyhnutnosti. Navrhovateľ okrem iniciovania návrhu na neodkladné opatrenie neinicioval žiadne
konanievovecisamej.Prvoinštančnýsúdpostupovalnesprávne,akibanazákladevšeobecnýchtvrdení
navrhovateľa o domnelej „ujme na jeho strane“ nariadil neodkladné opatrenie.

51. Odporca napokon poukazuje aj na rozhodovaciu prax v obdobných prípadoch voči žalovanému,
kde súdy preskúmavali obdobné dohody o zrážkach zo mzdy a totožný kontraktačný postup (uznesenie
Krajského súdu v Trnave zo dňa 11.1.2022 č. k. 19CoCsp/66/2021-54, uznesenie Krajského súdu v
Trenčíne zo dňa 31.10.2024 sp. zn. 8CoCsp/25/2024-133, rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom

zo dňa 7.10.2022 č. k. 24Csp/28/2022–77).

52. S prihliadnutím na všetky skutkové a právne okolnosti danej veci tak možno dospieť iba k jedinému
záveru, že navrhovateľ podaným návrhom neodôvodnil údajnú potrebu nariadenia neodkladného
opatrenia. Vzhľadom na prezentované skutočnosti považuje odporca odvolanie za dôvodné.

53. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)
preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich
z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario), a dospel k záveru,
že odvolanie odporcu nie je dôvodné. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací

súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia
rozhodnutia súdu I. inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu
I. inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd
oprávnený a povinný rozhodnutie súdu I. inštancie preskúmať.

54. Neodkladné opatrenie v danom prípade má len dočasný charakter. Jeho účelom je zamedziť
výkonu zrážok zo mzdy žalobcu do doby, než bude rozhodnuté vo veci samej, preto pri rozhodovaní
o nariadení neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného
preukázania uplatneného nároku, a to z dôvodu, že neodkladné opatrenie má dočasný (predbežný)
charakter. Z tohto dôvodu nie je potrebné zisťovať všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené

pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, alebo musia byť aspoň osvedčené okolnosti, z
ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie. Pri zisťovaní nemusí byť vždy
dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie (porovnaj uznesenia Najvyššieho súdu sp. zn.
2Cdo 104/2010, 2Cdo 105/2010).

55. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd neskúma okolnosti,
ktoré sú dôležité pre konanie vo veci samej a svojím rozhodnutím nemôže prejudikovať rozhodnutie
vo veci samej. Ide len o skúmanie splnenia podmienok bezodkladnosti potreby vydania rozhodnutia,
o ktoré strana žiada, resp. o pravdepodobnosť ohrozenia jej práv a oprávnených záujmov. V prípade
rozhodovania o neodkladnom opatrení nie je potrebné, aby strana predložila dôkazy, ktoré by s istotou

preukázali ohrozenosť jej práva, postačuje predložiť aspoň také dôkazy, ktoré by jej právo a ohrozenie
tohto práva alebo výkonu rozhodnutia aspoň osvedčovali a jej tvrdenia aspoň spravdepodobňovali.

56. Na základe vyššie uvedených kritérií bolo potrebné posudzovať aj predmetný návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia.

57. Podľa § 5a ods. 1 písm. a) ZoOS, neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo
splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy a) dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospechpredávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ
bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.

58. Hoci inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom a právna
úprava nevylučuje zabezpečenie splnenia spotrebiteľského záväzku dohodou o zrážkach zo mzdy,
presadzovanie nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy bez ingerencie súdu (priamo) je možné len za
predpokladu rešpektovania ochrany spotrebiteľa, vyplývajúcej práve z ustanovenia § 5a ods. 1 písm. a)
ZoOS. Podľa tohto ustanovenia je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenia

záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech
predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ
bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Dohoda o zrážkach zo mzdy ako
spôsob zabezpečenia záväzku bola prípustná len za predpokladu splnenia kumulatívnych podmienok,
a to ako výnimka z pravidla, ktorú je potrebné vykladať reštriktívne.

59. Zároveň odvolací súd považuje v zhode so súdom I. inštancie za potrebné dodať, že inštitút dohody o
zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných
podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa
(neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje
nebezpečenstvo, že v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy na základe inkorporovanej dohody o

zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez
súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porovnaj rozsudok C-106/77 Siementhal).

60. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa alebo
slabšej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka,

ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka,
ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákona, podľa ktorého bola dojednaná.

61. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo
veci C-30/12, D. E., F.: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách, sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu
takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu
nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo
mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom
pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z

22. decembra 1986 o aproximácii zákonom, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských
štátov, ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy,
ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere
zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho
poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať

predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“

62. Po oboznámení sa s obsahom spisu, s dôvodmi návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
a predloženými listinnými dôkazmi, a to najmä Zmluvou o úvere zo dňa 18.05.2023 a Dohodou o
zrážkach zo mzdy, ktorej účelom je zabezpečenie úveru, dospel odvolací súd k záveru, že nariadenie

neodkladného opatrenia je dôvodné. Žalobca predložil súdu Žiadosť o realizáciu dohody o zrážkach
o mzdy zo dňa 24.04.2025, ktorá je adresovaná zamestnávateľovi navrhovateľa. Podľa žiadosti má
zamestnávateľ navrhovateľa vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu vo výške 103,85 EUR z dôvodu, že
navrhovateľ sa dostal do omeškania so splácaním svojho záväzku. Samotnú zodpovednosť na trvaní
zrážok zo mzdy z tejto listiny presúva dodávateľ, teda banka na dlžníka, ktorý sám má zamestnávateľa

informovať o dátume a výške poslednej splátky. Sám dodávateľ tak prenáša svoju zodpovednosť na
spotrebiteľa, kedy sa nielenže zbavuje zodpovednosti za dobu realizácie zrážok zo mzdy, ale aj ich
celkovej výšky.

63. Odvolací súd je toho názoru, že navrhovateľ osvedčil aj naliehavosť úpravy pomerov vzhľadom

na bezprostredné ohrozenie práva, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, keďže je možné, že
na základe neplatne dojednanej dohody o zrážkach zo mzdy by bola ďalej realizovaná uhradzovacia
funkcia tohto zabezpečovacieho inštitútu (poukazovaním finančných prostriedkov žalovanému zo mzdy
navrhovateľa). Na základe uvedeného možno konštatovať, že boli osvedčené zákonom stanovenépredpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia. Na uvedené závery nemá vplyv skutočnosť, v akej
sume sú vykonávane zrážky zo mzdy navrhovateľa. Určenie výšky zrážky zo mzdy v maximálnej sume je
pri realizovaní zrážok zo mzdy pre zamestnávateľa údaj, ktorý nemá priamy vplyv na samotnú realizáciu

Dohody o zrážkach zo mzdy.

64. Rovnako je bez právneho významu aj skutočnosť, že po doručení uznesenia o nariadení
neodkladného opatrenia odporca požiadal zamestnávateľa navrhovateľa o zastavenie vykonávania
zrážok zo mzdy, nakoľko uvedené nijako nebráni odporcovi v budúcnosti opätovne uplatniť dohodu

o zrážkach zo mzdy a znova požiadať zamestnávateľa navrhovateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy.
Uvedené svedčí o tom, že odporca takto reagoval na doručenie uznesenia a nariadení neodkladného
opatrenia.

65. Neobstojí ani odvolacia námietka týkajúca sa nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu.
Dohodu o zrážkach zo mzdy s navrhovateľom uzavrel odporca ako dodávateľ a práve odporca na

základe tejto dohody následne realizoval oprávnenie požadovať od zamestnávateľa navrhovateľa
vykonávanie zrážok zo mzdy. Bez použitia tejto dohody odporcom a bez jeho žiadosti o vykonávanie
zrážok by zamestnávateľ navrhovateľa k vykonávaniu zrážok zo mzdy navrhovateľa nepristúpil.

66. Nad rámec uvedeného odvolací súd pripomína, že vo veci neexistuje žiadne súdne rozhodnutie,

ktoré by ukladalo navrhovateľovi povinnosť plnenia, teda inak ako nariadením neodkladného opatrenia,
ktorým bude odporcovi uložená povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, nemá
navrhovateľ možnosť zrážky zastaviť. Sám veriteľ, teda odporca si diktuje výšku dlhu jednostranne bez
akéhokoľvek odsúhlasenia súdom, pričom ide o možnosť postihnúť majetok navrhovateľa podľa svojvôle
veriteľa. Tento stanovuje výšku pohľadávky a jej príslušenstvo. Pokiaľ odporca namieta, že výška zrážky

zo mzdy nie je vyššia ako by tomu bolo pri nútenom výkone rozhodnutia, je potrebné dodať, že nie je
vylúčené, že odporca výšku zrážok jednostranne zvýši alebo že od navrhovateľa aj pri takejto výške
zrážok vymôže plnenie nad rámec plnenia, ktoré mu je navrhovateľ povinný poskytnúť. Navrhovateľ v
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukázal na skutočnosť, že z dohody o zrážkach zo mzdy
nevyplýva možnosť jej odmietnutia. Individuálnosť dojednania dohody o zrážkach zo mzdy, poučenie

dlžníka o jej dôsledkoch ako aj jej celková platnosť bude predmetom dokazovania vo veci samej. Z
aplikačnej praxe je odvolaciemu súdu známe, že obdobné „dohody o zrážkach zo mzdy“ boli súdmi už
opakovane vyhlásené za neprijateľné, resp. neplatné zmluvné dojednania (napr. rozsudok Krajského
súdu v Prešove č. k. 6Co/93/2018-121 zo dňa 25.06.2019).

67. Nariadením neodkladného opatrenia za takejto situácie nedochádza k neprimeranému zásahu do
práv odporcu ako veriteľa (najmä práva na vrátenie dlžných finančných prostriedkov), nakoľko týmto
rozhodnutím právo odporcu na plnenie z úverovej zmluvy nezaniká. Navrhovateľ nie je obmedzený v
práve domáhať sa svojho nároku na plnenie voči navrhovateľovi žalobou o zaplatenie dlhu zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere.

68. Vo vzťahu k naplneniu zákonných požiadaviek prípustnosti zabezpečovacieho inštitútu (dohody o
zrážkach zo mzdy) sa zdôrazňuje a vyžaduje práve aktivita dodávateľa alebo poskytovateľa služby, ktorú
nemožno prenášať na spotrebiteľa. V prejednávanej veci možnosť súdu vydať neodkladné opatrenie
predstavuje primeraný a účinný prostriedok ochrany v konaní o priamom (mimosúdnom) výkone úhrad

záväzku spotrebiteľa, prostredníctvom zabezpečovacieho inštitútu (porov. rozsudok Z. E. proti SMART
Capital, a.s., C-34/13, bod 67). S poukazom na vyššie uvedené sú potom zákonné a vecne správne aj
výrok II. uznesenia súdu I. inštancie, ktorý súvisí s úspechom navrhovateľa v konaní ( § 255 ods. 1
CSP) ako aj výrok III., ktorý spĺňa požiadavky ustanovenia § 336 ods. 1 CSP.

69. O trovách odvolacieho konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo rozhodnuté
podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný navrhovateľ,
preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému odporcovi rozsahu
100 %.

70. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z.).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).