Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 26, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/58/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1224201448
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Šefčíková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1224201448.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Šefčíkovej a sudcov Mgr.

Kataríny Arnouldovej a JUDr. Daniela Ilavského, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B.,
narodená XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, dieťa matky: A. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D. E., toho času bytom
F. XX, D. - C. G., zastúpená splnomocnencom: H. I. I., narodený XX.XX.XXXX, F. X, D. a otca: J.
B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D. E., zastúpený splnomocnencom: Mgr. Alicou
Mendlová, advokátka so sídlom Riečna 2, Bratislava, o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II č. k.

17P/61/2024-222 zo dňa 26.11.2024, v spojení s opravným uznesením Mestského súdu Bratislava II
č.k. 17P/61/2024-263 zo dňa 05.02.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie, v záhlaví špecifikovaným rozsudkom, návrh otca na zmenu zverenia maloletej zo
striedavej osobnej starostlivosti rodičov do osobnej starostlivosti otca, s určením vyživovacej povinnosti
matke a neupravením jej styku zamietol (výrok I.). O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu

z účastníkov ich náhradu nepriznal (výrok II.). V záhlaví špecifikovanom opravnom uznesení doplnil
rozsudok o údaj o splnomocnencovi matky z dôvodu chyby v písaní.

2. Rozsudok právne odôvodnil aplikáciou § 24 ods. 3 (nesprávne označený v odseku 13 rozsudku ako
§ 26), § 26, § 62 ods. 1 až 6, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoR“), vecne tým, že k zmene pomerov odôvodňujúcej návrh
otca na zmenu zverenia maloletej nedošlo.

3. Zistil, že naposledy bolo rozhodnuté o úprave zverenia maloletej rozsudkom Okresného súdu
Bratislava IV č.k. 17P/151/2022-124 zo dňa 26.04.2023, ktorým súd schválil dohodu rodičov o zverení
maloletej do striedavej osobnej starostlivosti so striedaním vždy v pondelok o 16:30 hod. Preberanie
a odovzdávanie maloletej má prebiehať v školskom zariadení, ktoré maloletá navštevuje a v prípade
neprítomnosti maloletej v školskom zariadení, v mieste odovzdávajúceho rodiča. Takto upravená
striedavá osobná starostlivosť o maloletú sa aj realizuje. O vyživovacej povinnosti otca na maloletú

v rozsahu 1 000,- eur mesačne a 700,- eur na zabezpečenie bytových potrieb maloletej bolo rozhodnuté
rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 09.08.2021 č.k. 3P/51/2020-239, pričom Okresný súd
Bratislava I rozsudkom č.k. 76P/6/2021-281 zo dňa 22.09.2022 v spojení s rozhodnutím Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 14CoP/22/2023 zo dňa 16.11.2023 konštatoval, že nedošlo k zmene pomerovvo vzťahu k takto určenej vyživovacej povinnosti otca. Otec návrh doručený súdu prvej inštancie dňa
14.05.2024 odôvodnil tým, že maloletá uprednostňuje zotrvať vo výlučnej osobnej starostlivosti otca,
pričom s matkou sa chce stretávať. Maloletá v týždni, kedy je u matky, má s matkou zakazovaný kontakt

s otcom. Matka zakazuje maloletej zdvihnúť otcovi telefón a neustále sa negatívne vyjadruje o otcovi
pred maloletou. Maloletá nemôže prejaviť pred matkou pozitívnu emóciu k otcovi, nemôže ho pred
matkou objať. Matka sa správa k maloletej autoritatívne. Svoj názor maloletá prezentovala pred Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava v apríli 2024. Navrhol vykonanie znaleckého dokazovania
za účelom zistenia rodičovských kompetencií rodičov a psychologické vyšetrenie maloletej za účelom

zistenia vhodnej starostlivosti. Matka nesúhlasila s návrhom otca a uvádzala, že do istej miery vie
pochopiť prianie maloletej, ktorá je vo veku, kedy uprednostňuje voľný spôsob výchovy otca. Mala za
to, že skutočným motívom otca nie je zmena zverenia, ale zbavenie sa vyživovacej povinnosti, o čo sa
už raz neúspešne pokúsil. Maloletej výslovne nebráni v telefonovaní s otcom, len sa jej pýta, prečo
jej toľko volá. Prekáža jej to preto, lebo to zasahuje do ich spoločného programu. Kolízny opatrovník
nevidel dôvod na zmenu zverenia maloletej. Ponúkol sprostredkovanie poradenského procesu za

účelom zlepšenia komunikácie medzi rodičmi. Zo zisťovania názoru maloletej súd zistil, že chce byť
s otcom, nedokázala sa bližšie vyjadriť k dôvodom. Bolo zrejmé, že sa vysporadúvala s výrazným
tlakom. Maloletá bola žiačkou piateho ročníka Súkromnej základnej školy, B. XX, D., ktorú navštevuje
od 01.10.2020. V škole neboli zaznamenané žiadne študijné, či výchovné problémy. Rodičia so školou
spolupracujú. Maloletá má bežné výdavky. Venuje sa thajskému boxu, navštevuje výtvarný krúžok, chodí

do Jump arény. Má zvýšené výdavky na bezlepkovú stravu. Zo šetrení v domácnosti rodičov kolíznym
opatrovníkom v konaní pod sp. zn. B4-17P/151/2022 (na č.l. 84 a 89) a zo správy pediatričky na č.l. 66
zistil, že rodičia zabezpečujú potreby maloletej. Vo vzťahu k vyživovacej povinnosti zistil, že otec býva
v prenajatom 4-izbovom byte na C.. Za nájom bytu aj s energiami platí 1.800,- eur mesačne. Venuje sa
podnikateľskej činnosti, spoločnosť D. K. L., vlastní 5 bytových domov (rozostavané), každé má 2 bytové

jednotky. Sú tam dvaja spoluvlastníci, každý s polovičným podielom. Podniká aj v iných spoločnostiach:
L. L., tam je výlučným spoločníkom - spoločnosť sa venuje predaju vína, M. L., tam je výlučným
spoločníkom - spoločnosť sa venuje automobilovému pretekárskemu tímu, N. O. L., N. P. O., N. O. L.,
N. G. L., N. G., ktoré sú majiteľmi pozemkov pod rozostavenými domami spoločnosti D. K., L.. V týchto
spoločnostiach má toho istého spoločníka ako v spoločnosti D. K. L., ešte je spoločníkom v spoločnosti

M. L. tam má podiel 50%, zatiaľ sa nevenuje ničomu, mala by sa venovať projektom v informačných
technológiách. Zamestnaný je v spoločnosti M. L.. V podielovom vlastníctve s polovičným podielom
vlastní chatu v D. E., druhým podielovým vlastníkom je matka, kupovali to ešte pred manželstvom.
Vlastní pozemok v katastrálnom území C. G., je to stavebný pozemok, nadobudol ho v roku 2021 za
cenu 460 000,- eur, stavia tam dom. Iné nehnuteľnosti, ako fyzická osoba nevlastní. Jeho mesačné

výdavky sú aktuálne vyššie, keďže stavia dom. Keď býval vo vlastnom dome výdavky boli iné ako v
prenajatom. Vlastný dom predal v roku 2021, bol to dom po starom otcovi, v rokoch 2009 a 2010 som ho
rekonštruoval. Vlastnili ho traja, jeho otec, on a brat a predaný bol za 1 957 000,- eur vrátane provízie.
Otec dostal vyplatený podiel - pozemok, rozostavaný dom a 300 000,- eur, pričom dom dokončuje. Jeho
otec dostal sumu 570 000,- eur, sumu 570 000,- eur dostal jeho brat. Stále spláca úver v súvislosti s

chalupou v D. E. iba on, napriek tomu, že spoluvlastníčkou je aj matka. Pôvodná výška úveru bola 110
000,- eur, výška splátky je okolo 600,- eur mesačne. Ďalší úver má v súvislosti so stavbou domu, ten je
vo výške 200 000,- eur, splátka úveru je okolo 1 000,- eur mesačne. 8. Matka pracuje v pre predajcu J.
Q. N. R., zarába okolo 2 000,- eur netto. Býva na F. XX, D. v prenajatom byte, od rozvodu je stále v tom
istom byte. Výška nájmu je 1 150,- eur s energiami a garážou, platí ho z výplaty. Má spotrebný úver 10

000,- eur, splátka je 135,- eur mesačne. Čerpala ho v apríli - účelom bolo zakúpenie auta, kúpila si 10
ročné BMW 3, malo v tom čase najazdené 219 000 km. Okrem toho má spoločný úver spolu s otcom, ten
ona nespláca. Úver bol na chalupu, mala by byť v prenájme, matka príjem z prenájmu nemá, chalupu
ani nevyužíva. Na úsporách má odložených asi 10 000,- eur pre prípad núdze. Iné nehnuteľnosti okrem
spoločnej chalupy s otcom maloletej nevlastní.

4. Dospel k záveru, že návrh otca je nedôvodný, keďže nezistil žiadne skutočnosti odôvodňujúce zmenu
zverenia. Striedavá starostlivosť prebieha dlhodobo, pričom súd nemal za preukázané, že by matka
vo vzťahu k maloletej nevykonávala riadnu starostlivosť alebo by inak nevhodne vplývala na zdravý
vývin maloletej. Je v najlepšom záujme maloletej pokračovať v realizácii rovnocennej starostlivosti zo

strany oboch rodičov, ako ochudobniť maloletú o plnohodnotný kontakt s matkou, čo by bolo dôsledkom
vyhovenia návrhu otca. Súd sa nestotožnil so želaním maloletej, nakoľko tu objektívne nebol žiadny
dôvod na to, aby jej bol obmedzený kontakt s matkou. Vo vzťahu k určenej vyživovacej povinnosti
dospel k záveru, že návrh otca súvisel výlučne s jeho návrhom na zmenu zverenia, keď ani sám otecnetvrdil, že nastala zmena pomerov od času posledného rozhodnutia súdu o výživnom. Preto aj tento
súvisiacinávrhzamietol.Nevyhovelnávrhomotcanadoplneniedokazovania.Zpriebehukonanianebolo
zrejmé, k čomu by mal smerovať výsledok znaleckého dokazovania, napríklad z dôvodu podozrenia z

patologického správania niektorého z rodičov k dieťaťu. Poukázal na nevhodnosť vystavovania maloletej
znaleckémudokazovaniu,keďžepotrebujepredovšetkýmrešpektujúciprístupkokolnostiamdefinujúcim
jej objektívny najlepší záujem zo strany oboch rodičov a budovanie kvalitných väzieb s oboma rodičmi.
V odseku 26 rozsudku apeloval na rodičov, aby sa zamysleli nad svojim správaním, nevťahovali maloletú
do svojich konfliktov a nepresadzovali svoje vlastné záujmy pred záujmom maloletej vyrastať v zdravom

prostredí a prežívať pokojné detstvo. O náhrade trov konania rozhodol s odkazom na § 52 zákona č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok; ďalej len ,,CMP“).

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Z obsahu odvolania a jeho doplnenia
vyplýva, že uplatnil odvolací dôvod, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom
znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok; ďalej
len ,,CSP“), nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1
písm. e) CSP), na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods.
1 písm. f) CSP) a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.
h) CSP. Namietal, že súd prvej inštancie nerešpektoval názor maloletej, ktorá je schopná jednoznačne

popísať dôvody, pre ktoré sa javí prostredie u otca vhodnejšie. Poukázal na stres maloletej v pohovore
pred súdom, keďže pred týmto pohovorom bola v starostlivosti matky. Súd prvej inštancie nezohľadnil
názor maloletej zistený v pohovore pred kolíznym opatrovníkom v apríli 2024, kedy maloletá uvádzala,
že u matky nemá pocit domova, nevyhovuje jej komunikácia s matkou, nadávky matky na otca, uviedla,
že z matky má strach, že jej zakáže thajský box, že jej zoberie mobil. Pri tomto vypočutí bol prítomný

iný pracovník ako ten, ktorý bol na pojednávaní. Tento oboznámil len časť z predmetného úradného
záznamu a súd tento dôkaz, ktorý otec považoval za podstatný z pohľadu zisťovania názoru maloletej,
nevykonal. Nevyhovením návrhu otca na nariadenie znaleckého dokazovania a vyšetrenia maloletej
súd zmaril zistenie záujmu maloletej a vhodnej formy starostlivosti. Zmena formy zverenia podľa otca
nenastáva výlučne z dôvodu, keď rodič nevykonáva starostlivosť riadne, ale aj z dôvodu, ak prostredie

a správanie jedného rodiča vytvára pre maloletú vhodnejšie podmienky pre jej zdravý rast a výchovu
s primárnym rešpektom k názoru maloletej. Pokiaľ maloletá trvala na zverení otcovi, súd mal vykonať
navrhované dokazovanie. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka tak, že je nedôvodné, keďže súd vykonal riadne dokazovanie
asvojezáverypodrobneodôvodnil.Jetootec,ktorýmanipulujemaloletúprotimatke.Keďbolneúspešný
v konaniach ohľadne jeho finančných záujmov zobral maloletú ku kolíznemu opatrovníkovi v apríli 2024,
bez vedomia matky, zrejme po verbálnej aj psychologickej príprave maloletej. Maloletej posiela správy
do neskorých nočných hodín, čím narúša jej kľud a pokojný spánok. Súd prvej inštancie sa nedopustil

žiadnych procesných pochybení. Navrhla odvolaciemu súdu, aby rozsudok potvrdil.

7. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril s tým, že sa vyjadrí na pojednávaní.

8.Otecvnáslednomvyjadrenízopakovalsvojeodvolacienámietkyinávrh.Tvrdeniamatkyomanipulácii

maloletej, či ponižovaní matky poprel a označil ich za účelové.

9.KrajskýsúdvTrnave,akosúdodvolací(§3ods.5písm.b)CMP),pozistení,žeodvolaniebolopodané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§

355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1
CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§
66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP),

postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne
5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.10. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmať či odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je vecne správny, a teda či súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k
správnymskutkovýmzáveromavecsprávneprávneposúdil,keďzamietolnávrhotcanazmenuzverenia

maloletej zo striedavej osobnej starostlivosti rodičov do osobnej starostlivosti otca.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

12. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd preberá skutkový stav zistený súdom prvej inštancie, ktorý dospel k správnym
skutkovým zisteniam, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre meritórne rozhodnutie, pričom sa

vysporiadal s podstatnými argumentmi otca a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne
závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne zákonné ustanovenia a tieto v
súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na
presvedčivé písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie
námietky nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, pretože

rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu
prvej inštancie odvolací súd dopĺňa nasledovné:

14. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami

sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

15. Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov

a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.

16. Podľa článku 5 ZoR záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach,ktorésahotýkajú.Priurčovaníaposudzovanízáujmumaloletéhodieťaťasazohľadnianajmäa)
úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa

zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti,
ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie
vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a
citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na
rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému

pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a
s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa,
ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

17. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú

zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

18. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) a § 28 ods. 2 ZoR súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa.
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého

dieťaťa.

19. Podľa § 24 ods. 3 ZoR ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú
starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak

so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či
bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.20. Podľa § 24 ods. 5 ZoR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové

potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

21. Podľa § 43 ods. 1 ZoR maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich
sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť
venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

22. Podľa § 26 ZoR ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone

rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

23. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

24. Podľa článku 9 CSP strany sporu majú právo sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi
protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon.

25. Podľa článku 10 ods. 1 CMP dôkazy a tvrdenia účastníkov konania hodnotí súd podľa svojej úvahy
v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

26. Podľa článku 12 CMP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a
rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného
zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

27. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci (aj článok 6 CMP).

28. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

29. Podľa § 99 ods. 1 a 2 CSP ak to súd považuje za vhodné a účelné, spisuje sa o procesných
úkonoch aj zápisnica. V zápisnici sa najmä označí prejednávaná vec, uvedú sa prítomní, opíše sa
priebeh procesného úkonu a uvedie sa podstatný obsah prednesov a výroky rozhodnutia.

30. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

31. Podľa § 188 ods. 1 CSP súd vykonáva dôkazy na pojednávaní.

32. Podľa § 204 CSP dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej
obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina

alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.

33. Podľa § 205 CSP listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré
sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo
potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak.

34. Podľa § 207 ods. 1 a 2 CSP ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba
vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh
nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých znalcov, môžu vypracovať
spoločný posudok. V písomnom znaleckom posudku znalec odpovie na položené otázky; nevyjadruje

sa k právnemu posúdeniu veci.

35. Otec namietal pochybenie súdu prvej inštancie, keď údajne nevykonal dôkaz, a to úradný záznam
z pohovoru maloletej na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava dňa 24.04.2024.36. Dôkaz listinou sa spravidla vykoná tak, že ju sudca na pojednávaní prečíta alebo oznámi jej obsah
(tzv.konštatovanielistiny).Tentospôsobvykonaniadôkazubymalbyťzrejmýzozápisniceopojednávaní

(§ 99 CSP). V opačnom prípade je potrebné konštatovať, že také dokazovanie nebolo vykonané v súlade
s citovaným § 204 CSP, a že zistenia, ktoré súd ako zásadne významné pre právne posúdenie veci urobil
z takto vadne vykonaných dôkazov, nebolo možné pri rozhodovaní použiť. Tieto spôsoby vykonania
dôkazu však nie sú nutné v prípade, ak ide o listinu, ktorej odpis bol účastníkovi doručený v priebehu
konania, a ak listina alebo jej obsah neboli účastníkom spochybnené. Ak je dôkaz vykonávaný listinami

obsiahnutými v inom spise, malo by byť zo zápisnice z pojednávanie zrejmé, ktoré konkrétne dôkazy
z iného spisu súd použil a tieto musí súd vykonať spôsobom opísaným vyššie. Listina síce poskytuje
úplný obraz v nej zachyteného obsahu, ale k jej obsahu môžu byť vznášané rôzne námietky. Ich
dôsledkombývanezriedkavykonávanieďalšíchdôkazov,výsluchautoralistinykokolnostiam,zaktorých
ju spisoval atď. (podobne Števček a i. 2022. Civilný sporový poriadok, Veľké komentáre, 2. vydanie, s.
818-819)

37. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 26.11.2024, ktorej obsah nebol zo strany účastníkov namietaný,
vyplýva, že úradný záznam z pohovoru maloletej na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava
dňa 24.04.2024 na č.l. 230 (ďalej len „záznam z pohovoru“) bol predložený na pojednávaní kolíznym
opatrovníkom súdu, ktorý súd následne oboznámil prečítaním. Takto oboznámený záznam z pohovoru

bol vrátený kolíznemu opatrovníkovi, ktorý ho doručil súdu prvej inštancie po vyhlásení rozsudku
podaním zo dňa 29.11.2024. Odvolací súd po vypočutí zvukového záznamu z pojednávania konštatuje,
že sudca prečítal text znenia záznamu z pohovoru, k vykonaniu dôkazu neboli vznesené žiadne
námietky, na základe čoho je potrebné uzavrieť, že postupoval v súlade s článkom 9 CMP a § 204 CSP
a predmetná odvolacia námietka otca je neopodstatnená.

38. Otec tiež namietal, že súd prvej inštancie záznam z pohovoru nehodnotil, ale hodnotil iba pohovor
zrealizovaný súdom, počas ktorého sa maloletá pre stres nevedela bližšie vyjadriť k dôvodom, pre ktoré
by chcela byť v starostlivosti otca.

39. Súd prvej inštancie v súlade s princípom voľnej úvahy hodnotil obsah pohovoru, ktorý realizoval
priamym spôsobom a súhlasne s tvrdením otca uzavrel, že prianím maloletej je byť v starostlivosti
otca. Z pohovoru realizovaného pred Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava v apríli 2024
vyplynula rovnaká skutočnosť, preto súd nepovažoval za potrebné hodnotiť aj tieto rovnaké zistenia.
Keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu tvoria jeden celok, odvolací súd sa nižšie

(v odseku 51) vyjadrí podrobnejšie k záznamu z pohovoru, z ktorého však ani podľa odvolacieho súdu
nevyplynuli skutočnosti podstatné pre rozhodnutie. Preto je aj táto odvolacia námietka otca nedôvodná.

40. Ďalšia odvolacia námietka otca sa týkala nevykonania znaleckého dokazovania a vyšetrenia
maloletej, na základe čoho by bolo rozsudok potrebné považovať za predčasný, keď len odborným

posúdením bolo podľa otca možné dospieť k zisteniu vhodného výchovného prostredia za situácie, kedy
maloletá jednoznačne vyjadrila prianie byť v starostlivosti otca.

41. Z obsahu predmetnej námietky vyplýva nepochopenie najlepšieho záujmu dieťaťa v súvislosti
s realizáciou starostlivosti, ďalej obsahu rodičovskej povinnosti riadne vychovávať dieťa, podstatnej

zmeny pomerov od posledného rozhodnutia súdu o forme starostlivosti, ako aj spôsobu vykonávania
dôkazov súdom.

42. Rodičovské práva majú v zmysle ZoR obaja rodičia v rovnakom rozsahu. Ich obsahom je
predovšetkým právo vychovávať a starať sa o svoje maloleté dieťa. Separácia rodičov so sebou vždy

prináša nutnosť riešiť vhodný model starostlivosti o dieťa tak, aby bolo rešpektované právo dieťaťa byť
vychovávané oboma rodičmi. Striedavú starostlivosť si môžu rodičia dohodnúť alebo o nej rozhodne
autoritatívnym rozhodnutím súd. Striedavá starostlivosť kladie na rodičov vysoké ľudské i osobnostné
požiadavky, ak ju však rodičia dokážu kultivovane zvládnuť, potom výrazne zvyšuje predpoklad, že
láskyplný a produktívny vzťah dieťaťa k obom rodičom zostane zachovaný aj po zrušení spoločnej

domácnosti.

43. Prvým zákonným kritériom striedavej osobnej starostlivosti je, že obaja rodičia sú spôsobilí dieťa
vychovávať. Nespôsobilosť rodiča dieťa vychovávať je daná najmä jeho zdravotným stavom, fyzickýmalebo psychickým, nevhodnou kvalitou jeho výchovného prostredia, neexistujúcim, nedostatočným
alebo nevhodným prostredím v domácnosti rodiča a pod. Druhým takýmto kritériom je, že obidvaja
rodičia majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem. Nemožno nariadiť striedavú osobnú starostlivosť

v prípade, ak o ňu nemajú záujem obidvaja rodičia, teda proti vôli rodiča, ktorý sa o dieťa osobne
starať nechce a žiada len právo styku s dieťaťom, nanútenie osobnej starostlivosti nemôže byť na
prospech dieťaťu. ZoR vyslovene však pripúšťa možnosť, že súd nariadi striedavú starostlivosť i proti
vôli jedného z rodičov. Tretím kritériom je, že striedavá starostlivosť je v záujme dieťaťa. Medzi dôležité
kritériá posudzovania záujmu maloletého dieťaťa patria predovšetkým: 1. citové väzby dieťaťa, 2.

vývinové potreby, 3. stabilita budúceho výchovného prostredia, 4. schopnosť rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Podľa § 24 ods. 5 ZoR je záujmom dieťaťa v tomto
ohľade najmä právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obom rodičom. Súd musí dbať,
aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov, aby bolo
rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného
styku s obidvomi rodičmi. Je potrebné každému z rodičov poskytnúť dostatok vlastného priestoru na

výchovné pôsobenie na dieťa. Typickými prípadmi rodičov, ktorí nie sú vhodní na striedavú starostlivosť
sú rodičia, ktorí pôsobia na osobnosť dieťaťa alebo na jeho výchovu negatívne. Vnášajú do výchovy
dieťaťa nestabilitu, maria správne výchovné pôsobenie druhého rodiča, vytvárajú tlak na psychiku
dieťaťa,podporujúvdieťatinesprávnenávykyapod.Striedavástarostlivosťtiežniejevhodnýmriešením
v prípade, ak nevyhovuje osobnosti dieťaťa. Štvrtým kritériom je, že takto budú lepšie zaistené potreby

dieťaťa. V danom prípade je potrebné sledovať motív každého rodiča, pre ktorý chce realizovať osobnú
starostlivosť. Dieťa by sa nemalo stať rukojemníkom svojich rodičov v ich vzájomnej nenávisti. Rodičia
by mali byť schopní spolupracovať aspoň v nevyhnutnej miere pri zaisťovaní potrieb dieťaťa a nevytvárať
pre dieťa hostilné prostredie.

44. Súd starostlivosti o maloletých pri svojom rozhodovaní sleduje pri rozhodovaní o usporiadaní
vzťahov v rodine vždy najlepší záujem maloletého dieťaťa (čl. 3 ods. 1 Dohovoru). Posúdenie toho,
čo je najlepšie v záujme maloletého dieťaťa, má bez akýchkoľvek pochybností kľúčový význam (porov.
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Sahinvs. Nemecko č. 30943/96 zo dňa 8.7.2003). Pri
posudzovaní najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa nemožno postupovať podľa vopred danej schémy,

pričom striedavá osobná starostlivosť nemôže byť paušálne využívaná ako forma „spravodlivého“
rozdelenia starostlivosti o dieťa medzi rodičov. Záujem a potreby konkrétneho dieťaťa je preto potrebné
posudzovať v každom jednotlivom prípade zvlášť a so snahou o minimalizáciu negatívnych dôsledkov
pre dieťa. To potvrdzuje i Komentár Výboru OSN pre práva dieťaťa, ktorým interpretoval čl. 3 ods. 1
Dohovoru: „Koncept najlepšieho záujmu dieťaťa je flexibilný a adaptabilný. Mal by byť prispôsobený

a definovaný individuálne s ohľadom na špecifickú situáciu, v ktorej sa dieťa či deti, ktorých sa vec
týka, nachádzajú, pričom pozornosť by mala byť venovaná ich osobným pomerom, situácii a potrebám.
V rámci individuálnych rozhodnutí musí byť najlepší záujem dieťaťa hodnotený a stanovený vo svetle
špecifických okolností konkrétneho dieťaťa.“

45. V konaní bolo nesporne zistené, že striedavá starostlivosť o maloletú fakticky prebieha podľa
rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 17P/151/2022-124 zo dňa 26.04.2023, ktorým súd schválil
dohodu rodičov o zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti so striedaním vždy v pondelok
o 16:30 hod. Keďže súd schválil dohodu rodičov o striedavej forme starostlivosti o maloletú, uzavrel, že
boli splnené všetky kritériá pre túto formu starostlivosti opísané vyššie.

46. Vlastnosťou právoplatných meritórnych súdnych rozhodnutí je ich zásadná nezmeniteľnosť, ktorá je
imanentnou súčasťou záruky právneho štátu. Ak súd o veci raz rozhodol a toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, nemôže ju prejednávať znova. Z tejto zásady je výnimka uvedená v § 121 CMP (§ 26
ZoR), v zmysle ktorej zmenu tam uvedených rozhodnutí (rozsudkov o úprave výkonu rodičovských

práv a povinností a o výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských
práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu) možno dosiahnuť novým konaním v tej istej veci.
Hmotnoprávnou podmienkou je, že sa zmenia pomery oproti času, keď súd rozhodoval v pôvodnom
konaní.

47. Na základe uvedeného, k tomu, aby súd v tomto konaní mohol rozhodnúť o zmene formy
starostlivosti musel by zistiť podstatnú zmenu pomerov od času, kedy bolo naposledy rozhodnuté
o forme starostlivosti. Otec za podstatnú zmenu pomerov označil prianie maloletej byť v starostlivostiotca z dôvodu jej výhrad k správaniu matky a navrhol, aby súd doplnil dokazovanie za účelom zistenia
vhodného výchovného prostredia pre maloletú.

48. Z vyššie uvedených teoretických východísk je zrejmé, že záujmom dieťaťa je, aby bolo predovšetkým
v starostlivosti oboch rodičov. Z toho plynie, že pokiaľ sú obaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať, pokiaľ
obaja majú o jeho výchovu záujem a pokiaľ obaja dbali okrem riadnej starostlivosti o jeho výchovu po
stránke citovej, rozumovej a mravnej, zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti by malo byť pravidlom,
zatiaľ čo iné riešenie je výnimkou, ktorá vyžaduje preukázanie, prečo je v záujmu dieťaťa práve toto iné

riešenie. Všeobecné súdy tak nemôžu striedavú starostlivosť vylúčiť z dôvodu, že s takýmto spôsobom
výchovy jeden z rodičov nesúhlasí, pretože chce mať dieťa vo výlučnej starostlivosti (pozri nález ÚS
ČR I. ÚS 2482/13)

49. Otec v odvolaní uviedol, že zmena formy starostlivosti nenastáva výlučne z dôvodu, keď rodič
nevykonáva starostlivosť riadne, ale aj vtedy ak prostredie a správanie jedného rodiča vytvára pre dieťa

vhodnejšie podmienky pre zdravý vývin. Z názoru otca potom odvolaciemu súdu vyplýva, že starostlivosť
matky síce považuje za riadnu, ale jeho výchovné prostredie považuje za vhodnejšie s primárnym
rešpektom k názoru maloletej, ktorý žiadal zohľadniť.

50. V prvom rade je potrebné uviesť, že pojem starostlivosť podľa § 28 ods. 1 písm. a) ZoR je širší ako

pojem výchova, inak povedané, riadna starostlivosť v sebe zahŕňa aj starostlivosť o výchovu, preto ak
otec v podstate nenamietal riadnu starostlivosť matky, tak si protirečí, ak zároveň v odvolaní namietal jej
správaniesavočimaloletej,takakotomaloletáuvádzalavpohovorepredÚradompráce,sociálnychvecí
a rodiny Bratislava. Odvolací súd preto posudzoval, či od posledného rozhodnutia o forme starostlivosti
došlo k podstatnej zmene pomerov spočívajúcej v tom, že matka svoju povinnosť starať sa o maloletú

už neplní riadne.

51. Otec nenamietal závery súdu prvej inštancie podložené šetreniami v domácnosti rodičov, správou
zo školy, či správou pediatričky maloletej, len odkazoval na obsah záznamu z pohovoru maloletej.
Ani odvolací súd však nezistil skutočnosti podstatné pre rozhodnutie, t.j. skutočnosti, ktoré by svedčili

o neplnení riadnej starostlivosti zo strany matky o maloletú. Subjektívne vnímanie maloletej, že ich
vzájomný vzťah s matkou nie je dobrý, resp. že jej vyhovuje byť v starostlivosti otca, nemôžu byť
dôvodom pre zmenu zverenia, keďže takýto prístup by bol vyslovene v rozpore so záujmom maloletého
dieťaťa, ktoré má byť spravidla vychovávané oboma rodičmi. Je pochopiteľné, že každý rodič má inú
povahu, vlastnosti, môže mať inú predstavu o výchovných metódach a nesúhlas dieťaťa, či druhého

rodiča automaticky nediskvalifikuje tohto rodiča z výchovného vplyvu na dieťa. Pokiaľ otec namietal
nadávky matky na otca v prítomnosti maloletej, tak v tomto smere súd prvej inštancie výstižne hodnotil
komunikáciu otca s maloletou, z ktorej o.i. vyplynulo, že matkinu autoritu pred maloletou fakticky
priamo i nepriamo devalvuje. Správne upriamil pozornosť rodičov na maloletú, nie na udržiavanie
a posilňovanie konfliktného prostredia vzájomným osočovaním, ktoré nepriaznivo vplýva na celkový

zdravý vývin maloletej. Zároveň, aj podľa odvolacieho súdu predmetná komunikácia zjavne nesvedčí
v prospech námietky otca o zakazovaní kontaktovania sa s maloletou zo strany matky. „Potenciálny“
strach maloletej, že matka jej zakáže thajský box, či vezme mobil, resp. strach povedať matke, že
chce byť viac s otcom a spomienky na zážitok s matkou, keď bola malá, t.j. zrejme pred dohodou
rodičovostriedavejosobnejstarostlivosti,nemôžubyťdôvodomprevyhoveniunávrhuotca.Zozáznamu

z pohovoru tiež vyplynulo, že maloletá si s matkou telefonuje každý druhý deň, keď je u otca, chodí s ňou
do jump arény, u matky má izbu s nevlastnou sestrou, čo jej nevadí. Uviedla, že má pocit, že sa jej tatino
venuje viac ako mamina. V tomto smere je potrebné uviesť, že nie je namieste spochybňovať pocity
a vnímanie maloletej ohľadne jej rodičov, čo je ale nevyhnutné prijať je skutočnosť, že dieťa vo veku
maloletej nedokáže posúdiť, čo je z hľadiska zabezpečenia jej riadnej starostlivosti, vrátane výchovy,

dôležité. Práve v tomto smere matka namietala voľný spôsob výchovy otca, ktorý maloletá, vzhľadom
na svoj vek, oceňuje. Preto prianie maloletej a jej výhrady k výchovným metódam matky nemožno
považovať za smerodajné vo vzťahu k posúdeniu návrhu otca.

52. V tejto súvislosti dáva odvolací súd do pozornosti Metodiku – Participačné práva dieťaťa (uverejnenú

na webovom portáli Ministerstva spravodlivosti SR), v zmysle ktorej je poukázané na potrebu
zohľadňovania veku a vyspelosti konkrétneho dieťaťa pri určení miery prihliadania na zistený názor.
Nemožno preto prevziať prianie maloletej, keď prvoradým hľadiskom je jej záujem a dokazovaním nebolizistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vylúčenie matky z rovnocenného podielu na výchove
maloletej.

53. Uvedenú skutočnosť si zrejme uvedomil aj otec, keď v súvislosti s vysloveným názorom maloletej
navrhol doplnenie dokazovania nariadením znaleckého dokazovania a vyšetrenia maloletej, ktorým
návrhom súd prvej inštancie nevyhovel.

54. Je nepochybné, že právomoc rozhodovať o tom, ktoré dôkazy budú v konaní vykonané prináleží

súdu(§185ods.1CSP).Súdsvojerozhodnutienevykonaťotcomnavrhovanédôkazypodrobnevysvetlil
v odseku 26 rozsudku, na ktorý odvolací súd odkazuje a opakuje, že nie je zrejmé, k čomu by mal
smerovať výsledok takéhoto dokazovania. Z návrhu otca sa totiž javí, že otec za zmenu pomerov
považuje niečo, čo má byť podľa neho zistené znaleckým dokazovaním a vyšetrením maloletej, keďže
maloletá vyslovila prianie byť v starostlivosti otca. Účelom má byť podľa otca zistenie vhodnejšieho
prostredia pre výchovu maloletej. V prvom rade odvolací súd zdôrazňuje, že účelom znaleckého

dokazovania nie je zistenie, ktorý z rodičov je lepším rodičom, ale zistenie prípadných patologických čŕt
rodičov, majúcich vplyv na starostlivosť o maloleté dieťa. V tomto smere dokazovaním neboli zistené ani
len podozrenia ohľadne patologického správania, či patologických čŕt matky, preto dokazovanie v tomto
smere by bolo v rozpore s princípom hospodárnosti konania a súd postupoval správne, keď takéto
nadbytočné dokazovanie nezrealizoval.

55. S poukazom na vyššie uvedené teoretické východiská a okolnosti konkrétneho prípadu, ani
odvolací súd nezistil podstatnú zmenu pomerov oprávňujúcu súd zmeniť posledné rozhodnutie o forme
starostlivosti, t.j., že by matka svoju povinnosť starať sa o maloletú riadne nevykonávala riadne, preto
je návrh otca nedôvodný.

56. Na základe uvedeného, s poukazom na vyššie citované právne normy, najmä na článok 3 ods. 1 a
článok 5 ZoR odvolací súd rozsudok, spolu s ním aj odvolaním dotknutý závislý výrok o trovách konania
ako vecne správny potvrdil.

57. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi

konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.
ÚS 200/09 a podobne).

58. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 CMP v spojení s §
396 ods. 1 CSP, pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle § 57 CMP.

59. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona
č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§

426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).