Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, August 26, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/69/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123204254
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8123204254.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Lajoša a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Andreja Radomského v sporovej veci žalobcov: 1/ A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX C., 2/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX C.,
obaja právne zastúpení: RIEDL advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Slovenská 46, 080 01 Prešov,
IČO: 54 359 490, proti žalovanej: D. D., E., D. D. F. XX, XXX XX G., H.: XX XXX XXX, právne zastúpenej:
Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o., so sídlom Bočná 10, 040 01 Košice – mestská
časť Staré Mesto, IČO: 36 863 017, o určenie neexistencie záložného práva s prísl., o odvolaní žalobcov
1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 20C/36/2023-137 z 05.02.2024 v znení opravného

uznesenia Okresného súdu Prešov č. k. 20C/36/2023-169 z 07.11.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok v napadnutom výroku I.

II. Zrušuje rozsudok v napadnutom súvisiacom výroku II. o trovách konania a v zrušenej časti vec vracia
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 20C/36/2023-137 z 05.02.2024,
v znení opravného uznesenia č. k. 20C/36/2023-169 z 07.11.2024 rozhodol tak, že cit.:

„ I. Žalobu zamieta.

II. Žalobcovia sú povinní nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Rozhodol tak v konaní o žalobe, ktorou sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali určenia, že nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v okrese I., obci C., katastrálne územie C., zapísané na liste vlastníctva č. XXX,

v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov, ktoré tvoria pozemok reg. J. I. K. XXX, druh pozemku
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 582 m2, pozemok reg. J. I. K. XXX/X, druh pozemku záhrada o
výmere 275 m2, všetko v podiele 1/1 a na liste vlastníctva č. XXXX, v bezpodielovom spoluvlastníctve
žalobcov, ktoré tvorí rodinný dom súp. č. XXX postavený na parcele reg. J. I. K. XXX, druh pozemku
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 582 m2 v podiele 1/1 (ďalej len „označené nehnuteľnosti“), nie sú
zaťažené záložným právom, ktoré bolo zriadené Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam
pre banku D. D., E., H.: XX XXX XXX, zapísaným v katastri nehnuteľností pod č. L./XX ako aj náhrady

trov konania.

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na aplikácii § 52 ods. 1 až 4, § 151a, § 151b, § 151c, §
151j ods. 1 a 2, § 151md ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov(ďalej len „OZ“), § 137 písm. c) a § 255 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).

4. Skutkovo vo veci ustálil, že žalobcovia 1/ a 2/ uzavreli so žalovanou dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobcom 1/ a 2/ poskytnutý úver vo výške
1 300 000,- Sk, ktorý sa žalobcovia 1/ a 2/ zaviazali splácať v 359. mesačných splátkach po 8 141,-
Sk, s tým, že splatnosť 1. splátky bola dohodnutá na 10.07.2006, konečná splatnosť na 10.05.2036 a
ročná úroková sadzba vo výške 6,25% ročne. Nasledujúceho dňa (XX.XX.XXXX) bola medzi žalovanou

a záložcami, ktorými boli A. M. D., N. O., A. A. P. a maloletý M. L., zastúpeným zákonným zástupcom
uzatvorená Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam podľa §151a a nasl. OZ a
mandátna zmluva č. XXXX/XXXX podľa § 566 a nasl. Obchodného zákonníka (ďalej len „záložná
zmluva“). Z označenej zmluvy súd prvej inštancie zistil, že jej predmetom je dohoda zmluvných strán o
zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam záložcami v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie
pohľadávky záložného veriteľa a udelenie poverení záložcami ako mandantami záložnému

veriteľovi ako mandatárovi pre vykonanie úkonov v súvislosti s výkonom záložného práva. Podľa čl.
I. bodu 3 záložnej zmluvy sa zabezpečovanou pohľadávkou záložného veriteľa (a to aj v prípade
premlčania)rozumie:a)pohľadávka,ktorávzniklazoZmluvyosplátkovomúvereč.XXXXXXXXXXQ.R.
XX.XX.XXXX v znení jej neskorších zmien a dodatkov uzavretej medzi záložným veriteľom a žalobcami,
na základe ktorej záložný veriteľ poskytol dlžníkom úver a ktorú tvorí istina vo výške 1 300 000,- Sk,

úroky, úroky z omeškania a všetky poplatky a náklady spojené s úverovou zmluvou, b) pohľadávka a jej
príslušenstvo, ktorá vznikne v dôsledku alebo v súvislosti s odstúpením alebo vypovedaním Úverovej
zmluvy, c) pohľadávka na uhradenie nákladov podľa Úverovej zmluvy, zmlúv obsiahnutých v tejto
listine a všetkých ostatných zmlúv uzatvorených medzi záložným veriteľom a dlžníkom, d) pohľadávka
a jej príslušenstvom, ktorá vznikne v dôsledku alebo v súvislosti so zánikom úverovej zmluvy

iným spôsobom ako splnením, odstúpením alebo vypovedaním, e) pohľadávka a jej príslušenstvo na
vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá vznikne, resp. vznikla v dôsledku alebo v súvislosti s
plnenímzáložnéhoveriteľadlžníkovibezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualebo
plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, f) pohľadávka (pohľadávky) a jej príslušenstvo, ktoré vzniknú
na základe zmeny právneho vzťahu založeného Úverovou zmluvou (t.j. pohľadávky vyplývajúce zo

zmeny výšky poskytnutých peňažných prostriedkov a pod.) alebo nahradením záväzku vyplývajúceho
z Úverovej zmluvy novým záväzkom t.j. v prípade privatívnej novácie právneho vzťahu založeného
Úverovou zmluvou (ďalej pre všetky horeuvedené prípady alebo ktorýkoľvek z nich len „Pohľadávka“).
Z listov vlastníctva č. XXXX E. K. XXX, vedených pre k.ú. C. zistil, že vlastníkmi vyššie uvedených
nehnuteľnosti sú žalobcovia 1/ a 2/ na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod č. L./XX

- XX/XX, ďalej že obchodná spoločnosť R. I. R. D., s. r. o. dňa 03.02.2016 oznámila, že XX.XX.XXXX
sa uskutoční dražba označených nehnuteľností, a že tá istá dražobná spoločnosť dňa 11.04.2023 tiež
oznámila, že dňa XX.XX.XXXX S. X:XX hod. sa uskutoční dražba označených nehnuteľností.

5. Okrem toho vychádzal zo skutočností známych z jeho predchádzajúcej činnosti, konkrétne, že

uznesením č.k. 17C/552/2016-35 z 01.03.2016 súd prvej inštancie uložil dražobníkovi a žalovanej
povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva a podať návrh na výkon dražby označených nehnuteľností
do právoplatného rozhodnutia vo veci samej a tiež že pod sp. zn. 19C/129/2016 bolo pred súdom
prvej inštancie vedené konanie o žalobe na určenie neplatnosti Zmluvy o splátkovom úvere uzavretej
XX.XX.XXXX medzi žalobcami a žalovanou č. XXXXXXXXXX, Zmluvy o zmenkovom vyplňovacom

práve z XX.XX.XXXX zabezpečujúcej zmluvu o splátkovom úvere a neplatnosti záložnej zmluvy, o ktorej
Okresný súd Prešov rozhodol rozsudkom zo 14.10.2021, č. k. 19C/129/2016 - 166 okrem ďalšieho
tak, že zamietol žalobu o určenie, že Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXXX Q. XX.XX.XXXX
uzatvorená medzi žalobcami a žalovanou je neplatná (výrok I.), určil, že zmluvná podmienka v Zmluve
o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXXX Q. XX.XX.XXXX uzatvorená medzi žalobcami a žalovanou v

článku I. bod 3 v znení: „Banka je oprávnená jeden krát v kalendárnom roku upraviť výšku splátky
v závislosti od koeficientu rastu, ktorého aktuálnu hodnotu oznamuje zverejnením (ďalej len „koeficient
rastu“), a to takým spôsobom, že výšku splátky upraví tak, aby za predpokladu, že sa novourčená
Výška splátky bude každoročne zvyšovať o koeficient rastu aktuálny ku dňu zmeny Výšky splátky,
bola dodržaná konečná splatnosť úveru; zmena výšky Splátky je účinná rozhodnutím banky a bude v

primeranej lehote po jej účinnosti dlžníkovi oznámená Oznámením. Banka je oprávnená jednostranne
meniť hodnotu koeficientu rastu. Zmena hodnoty koeficientu rastu je účinná rozhodnutím banky
a bude dlžníkovi oznámená bez zbytočného odkladu po jej účinnosti zverejnením“ je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou (výrok II.), určil, že zmluvná podmienka v Zmluve o splátkovom úvereč. XXXXXXXXXXX Q. XX.XX.XXXX v článku II. bod 2 v znení: „Dlžník vyhlasuje, že sa
oboznámil so súčasťami úverovej zmluvy, ktorými sú VOP, Úverové podmienky, Sadzobník a podmienky
určené zverejnením, za ktorých sa bankový projekt v zmysle úverovej zmluvy poskytuje,

súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Pre účely úverovej zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné
obchodné podmienky vydané bankou s účinnosťou od 01.08.2002 a úverovými podmienkami Obchodné
podmienky banky pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní
fyzickým osobám nepodnikateľom s účinnosťou od 01.02.2006“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou
(výrok III.), určil neplatnosť Zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve z XX.XX.XXXX, zabezpečujúcej

Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXXX Q. XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi žalobcami 1/
a 2/ a žalovanou (výrok IV.) a konanie o určenie o neplatnosti záložnej zmluvy zastavil (výrok V.),
a že žalovanou napadnuté výroky II., III. a IV. rozsudku súdu prvej inštancie č. k. 19C/129/2016-166 zo
14.10.2021 boli v odvolacom konaní potvrdené rozsudkom sp. zn. 10Co/21/2021 z 11.01.2022. Súčasne
zohľadnil, že rozsudkom súdu prvej inštancie č. k. 9Csp/195/2018-178 z 09.05.2019, zamietol žalobu
žalovanej, ktorou sa domáhala zaplatenia sumy 33 072,20 eura titulom Zmluvy o splátkovom úvere

č. XXXXXXXXXX pre premlčanie nároku, rozsudok ktorý bol potvrdený rozsudkom odvolacieho súdu
č. k. 19Co/104/2019 zo 14.05.2020.

6. Právne vyhodnotil, že na podanej určovacej žalobe je daný naliehavý právny záujem v zmysle
§ 137 písm. c) CSP majúc za to, že postavenie žalobcov 1/ a 2/ ako vlastníkov zálohu je neisté,

pretože žalovaná požiadala o začatie výkonu záložného práva, čo vyplýva z oznámenia o dražbe ako aj
z predložených listov vlastníctva č. XXX E. XXXX, vedených pre kat. úz. C. a vynesenie navrhovaného
rozhodnutia o určení, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom odstráni stav právnej neistoty
žalobcov 1/ a 2/, nakoľko sporný právny vzťah je evidovaný v katastri nehnuteľností a takýto rozsudok
vo veci bude slúžiť ako podklad pre účel katastrálneho konania. Súčasne konštatoval, že zmluva o

splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX Q. XX.XX.XXXX uzavretá medzi sporovými stranami je typizovanou
spotrebiteľskou zmluvou, ktorej základnou črtou je, že ide pre spotrebiteľa o vopred pripravenú zmluvu,
pri ktorej nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny a tiež, že v konaní
nebola sporná platnosť zmluvy o splátkovom úvere ani platnosť záložnej zmluvy. S poukazom na skoršiu
súdnu prax (Najvyšší súd Českej republiky sp. zn. 31Cdo/1181/99, 21Cdo/616/2005, 21Cdo/1685/2008)

uviedol, že právo záložného veriteľa na uspokojenie zo zálohu vzniká márnym uplynutím splatnosti
pohľadávky, vo vzťahu k čomu nie je podstatné, či záložný veriteľ mohol pohľadávku zosplatniť, ale či
a kedy sa rozhodol toto právo využiť a či ho využil. Vo vzťahu ku žalobcami 1/ a 2/ v konaní uplatnenej
námietke premlčania zriadeného záložného práva uzavrel, že v zmysle § 112 OZ dochádza k spočívaniu
premlčacej doby, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní toto právo na súde alebo u iného príslušného

orgánu, ktorým je v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.11.2022, sp. zn.
5Cdo/64/2020 tiež dražobník dobrovoľnej dražby. Jazykovým výkladom ustanovenia § 151j ods. 2 OZ je
zrejmé, že ak dôjde k premlčaniu zabezpečenej pohľadávky (nie k jej zániku), záložné právo nezaniká
a záložný veriteľ ho môže, ak jeho výkon nebol premlčaný, realizovať. V predmetnej právnej úprave sa
realizuje vôľa zákonodarcu posilniť zabezpečujúci prostriedok, vyjadrená v dôvodovej správe k zákonu

č. 526/2002 Z. z., v ktorej zákonodarca akcentoval okrem iného to, že záloh je v zmysle zákona vec,
právo alebo iná majetková hodnota vyhradená záložnému veriteľovi, ktorý zabezpečením pohľadávky
získava istotu, že v prípade nesplnenia pohľadávky zo strany dlžníka bude mať možnosť uspokojiť
sa zo zálohu. V danej právnej úprave sa tak prejavuje aj názor pochádzajúci z rímskeho práva Plus
Caution is in re est quam in persona - Väčšiu istotu dáva vec než osoba (M. Skřejpek, Maxima, Soudce

č. 8/2005, s. 39-40). Prekážkou výkonu záložného práva pritom nie je ani skutočnosť, že právnym
dôvodompremlčanejzabezpečenejpohľadávkyjespotrebiteľskázmluva(porovnajObčianskyzákonník,
KomentárC.H.Beck,2015,strana1309,akoajrozsudokKrajskéhosúduvPrešovezodňa26.novembra
2020, č.k. 4Co/103/2019 - 367). Na základe uvedeného konštatoval, že uplatnením práva veriteľa
u dražobníka, teda najneskôr od 03.02.2016 do 06.03.2022 a následne od 11.04.2023 premlčacia doba

výkonu záložného práva neplynula, z dôvodu ktorého mal za to, že výkon záložného práva veriteľa
v danej veci nie je premlčaný. K námietke neprijateľnosti pohľadávky súd prvej inštancie zastal názor,
že pokiaľ podľa vyhlásenia navrhovateľa dražby bola výška pohľadávky k 08.03.2023 v sume 65 767,54
eura a označené nehnuteľnosti boli ohodnotené na sumu 71 100,- eur, nemožno prijať záver o hrubom
nepomere medzi cenou zálohu a pohľadávkou, ktorá je ním zabezpečená; skutočnosť, že sa jedná o

obydlie žalobcov 1/ a 2/, nie je dôvodom pre vyhovenie takto formulovanej žalobe.

7.Otrováchkonaniarozhodolpodľa§255ods.1CSPvychádzajúczplnéhoúspechužalovanejvkonaní
a neexistencie dôvodov pre použitie § 257 CSP.8. Proti napadnutému rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote a v celom rozsahu odvolanie
žalobcovia 1/ a 2/, a to z odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Napadnutý

rozsudok žiadali zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
V podanom odvolaní dôvodili, že vzhľadom na právoplatne zamietnutú žalobu o zaplatenie nároku
vzniknutého z hypotekárneho úveru poskytnutého žalovanou rozsudkom súdu prvej inštancie sp. zn.
9Csp/195/2018 z 09.05.2019 má z dôvodu právnej istoty prednosť súdne rozhodnutie, pred svojvoľným
stanovením výšky pohľadávky vymáhanej dražobným procesom bez akejkoľvek revízie nezávislým

orgánom. Ustanovenie § 151j ods. 2 OZ je podľa nich potrebné vykladať tak, že zákon nezakazuje
uplatniť si na súde premlčanú pohľadávku, avšak v prípade vznesenia námietky premlčania, takéto
právo nie je možné priznať. Konanie žalovanej mimo súdneho konania preto podľa žalobcov marí
výkon súdneho rozhodnutia. Vo vzťahu k rozhodnutiu o nároku na náhradu trov konania namietali, že
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (R 27/2023) bolo zverejnené v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky až 07.08.2023 (t. j. po podaní žaloby),

na skutočnosť ktorú súd žiadnym spôsobom nereflektoval.

9. Žalovaná sa k súdom prvej inštancie doručenému odvolaniu nevyjadrila. Sporové strany si iné
prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany v odvolacom konaní neuplatnili.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z § 34 CSP, po zistení, že
odvolanie žalobcov 1/ a 2/ bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) a oprávnenou
osobou (§ 359 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z § 378 a nasl. CSP bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie
podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané

prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť
skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri preskúmavaní napadnutého
rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že napadnutý rozsudok
nebol oprávnený preskúmavať z iných dôvodov, než tých, ktoré boli výslovne uvedené. Výnimkou by
mohli byť len vady konania týkajúce sa procesných podmienok, aj keď v odvolacích dôvodoch neboli

uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací
súd v zákonom stanovenej lehote uverejnil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli
súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP).

11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach,

v ktorých sa odvolateľ domáha jej prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej
inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie
nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený
a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov s
prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).

13. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd uvádza, že dokazovanie
je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich
následnom zhodnotení. Význam dokazovania spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na základe
ktorých súd stanoví v prejednávanej veci skutkový stav, z ktorého potom vychádza a na ktorý následne

aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu,
ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania,
pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav
je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného
bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok

NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že súd nemusí rozhodovať v súlade
so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže
bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah
opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesnéúkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje
svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatnenie, prípadne štádia civilného procesu. K námietkam

nesprávneho skutkového zistenia vyplývajúceho z vykonaných dôkazov odvolací súd taktiež uvádza,
že vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa
§ 220 ods. 2 CSP. Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd
hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii

následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam
z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov,
alebo porušením pravidiel formálnej logiky.

14. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP (t. j. nesprávnemu právnemu posúdeniu
veci súdom prvej inštancie) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej

zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme,
ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Riešenie právnej
otázky (quaestio iuris) prebieha v procese právneho posudzovania veci, pri ktorom súd uvažuje o určitej
právnej norme, zamýšľa sa nad možnosťou (potrebou) jej aplikácie, skúma jej obsah, zmysel a účel,

normu interpretuje a na podklade svojich skutkových zistení prijíma právne závery o existencii alebo
neexistencii dôvodu pre aplikovanie predmetnej právnej normy na posudzovaný prípad (pozri napr.
uznesenieNajvyššiehosúduSR,sp.zn.9Cdo/23/2021z29.09.2021).Nesprávnymprávnymposúdením
veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp.
zn. 7 Cdo 7/2010).

15. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v danom prípade zistil skutkový stav v dostatočnom
rozsahu a zo zistených skutočností prijal správne právne závery. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie

zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania a podľa odvolacieho súdu nie sú svojvoľné ani inak
neudržateľné,pretosaodvolacísúdstotožňujesoskutkovýmizávermisúduprvejinštancievyplývajúcimi
znapadnutéhorozsudkusúduprvejinštancie(hlavnevbodoch6.až19.apokiaľideojehovyhodnotenie
na podstatné časti bodov 28., 29. a 37. odôvodnenia napadnutého rozsudku) a v podrobnostiach na
ne poukazuje. Z napadnutého rozsudku ani z konania predchádzajúceho jeho vydaniu odvolací súd

neidentifikoval takú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Keďže ani
v priebehu odvolacieho konania sa na skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd
si osvojil náležité odôvodnenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku, v celom rozsahu sa s
ním stotožňuje a poukazuje na jeho vecne správne dôvody, ako sú tieto rozvedené v jeho písomnom
vyhotovení. Vzhľadom k tomu, že odôvodnenia rozhodnutí súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu

nemožno posudzovať izolovane (por. II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože prvoinštančné
konanie a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok, odvolací súd v plnom
rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Na zdôraznenie vecnej správnosti odvolaním
napadnutého rozsudku v merite veci a k odvolacím námietkam žalobcov 1/ a 2/ uvádza odvolací súd
nasledovné:

16. Predmetom sporu je žalobný nárok žalobcov 1/ a 2/ o určenie, že v žalobe označené nehnuteľnosti
nie sú zaťažené záložným právom podľa záložnej zmluvy uzatvorenej z dôvodu zabezpečenia
pohľadávky zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX Q. XX.XX.XXXX, ktorej vklad do katastra
nehnuteľností bol povolený dňa 20.07.2006, D. T. I. I. K. L. XXXX/XX. Odvolací súd v zhode s názorom

súdu prvej inštancie (por. bod 32. odôvodnenia napadnutého rozsudku) konštatuje procesnú prípustnosť
predmetnej žaloby v zmysle ust. § 137 písm. c) CSP s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 4Cdo/169/2021 z 26.10.2022 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod R 70/2023, podľa ktorého na určení, že nehnuteľnosť nie je zaťažená
záložným právom v dôsledku premlčania je daný naliehavý právny záujem. Premlčané záložné právo

totiž nemôže plniť svoju uhradzovaciu ani zabezpečovaciu funkciu, z dôvodu ktorého je jeho ďalší zápis
v príslušnom katastri nehnuteľností neopodstatnený, bez relevantného dôvodu zaťažuje záložcu a je
preto žiaduce, aby takýto zápis bol vymazaný (k tomu porovnaj aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV.ÚS/427/2023 z 05.09.2023).17. Súd prvej inštancie v predmetnom prípade posúdil námietku premlčania záložného práva
vzneseného žalobcami 1/ a 2/ vecne správne, pričom jej právne posúdenie dostatočne odôvodnil,

čo vyplýva hlavne z bodov 37. až 42. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Záložné právo podlieha
premlčaniu v trojročnej lehote, ktorá začína plynúť odo dňa, keď vzniklo právo na uspokojenie
zabezpečenej pohľadávky zo zálohu, ako aj, že námietku premlčania záložného práva môže vzniesť
iba záložca, pričom prvýkrát tak môže úspešne urobiť až v momente, keď mu uplynula aj premlčacia
doba zabezpečovanej pohľadávky, čo vyplýva z akcesorickej povahy záložného práva vo vzťahu

k zabezpečenej pohľadávke. Právna úprava obsiahnutá v ust. § 100 ods. 2 OZ, t. j., že právo
záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu sa nepremlčí skôr, než uplynie premlčacia doba
zabezpečenej pohľadávky, spočíva v tom, že obidve premlčacie doby (premlčacia doba zabezpečenej
pohľadávky a premlčacia doba záložného práva) môžu, ale nemusia začať plynúť v rovnaký deň
a v rovnaký deň nemusia ani uplynúť. Tomu korešponduje ust. § 151j ods. 2 OZ, podľa ktorého sa môže
záložnýveriteľuspokojiťalebodomáhaťuspokojeniazozálohuajvtedy,keďjezabezpečenápohľadávka

premlčaná, to však platí iba v prípade, ak nie je zároveň premlčané aj právo záložného veriteľa
domáhať sa svojho uspokojenia zo zálohu. Nie je totiž vylúčené, aby trojročná premlčacia lehota práva
domáhať sa uspokojenia zo zálohu uplynula záložnému veriteľovi neskôr, než premlčacia doba práva
veriteľa domáhať sa zaplatenia pohľadávky voči dlžníkovi. Vychádzajúc z uvedeného dospel súd prvej
inštancie k vecne správnemu záveru, že premlčacia doba záložného práva žalobcom 1/ a 2/ neuplynula,

nakoľko po zosplatnení úveru žalovaným, ku ktorému došlo k 20.10.2015, v dôsledku čoho začala
dňom 21.10.2017 plynúť premlčacia doba aj vo vzťahu k záložnému právu, nastala právna skutočnosť,
pre ktorú začala premlčacia doba spočívať v zmysle ust. § 112 OZ. Touto skutočnosťou bolo uplatnenie
záložného práva u dražobníka, ktorý je subjektom, ktorému zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných
dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti

(Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.
527/2002 Z.z.“) zveruje oprávnenie zrealizovať právo záložného veriteľa na výkon záložného práva,
ktorým je zabezpečená pohľadávka záložného veriteľa, a ktorého je potrebné považovať za tzv. iný
príslušný orgán v zmysle ust. § 112 OZ (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/64/2020
z 30.11.2022). V tejto súvislosti súd prvej inštancie dôvodne konštatoval, že najneskôr uplatnením

práva u dražobníka, ktoré odvíjal odo dňa vydania oznámenia o dobrovoľnej dražbe I. K. XXX/X-XXXX
Q. XX.XX.XXXX začala premlčacia doba záložného práva spočívať, a to aj s prihliadnutím na uznesenie
Okresného súdu Prešov č. k. 17C/52/2016-35 z 01.03.2016, ktorým bol žalovaný zaviazaný zdržať sa
výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou na základe záložnej zmluvy, z dôvodu ktorého zo strany
dražobníka nedošlo k vykonaniu dražby a že táto spočívala do právoplatnosti rozsudku Okresného súdu

Prešov vo veci samej č. k. 19C/129/2016-166 zo 14.10.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Prešove č. k. 10Co/21/2021-198 z 11.01.2022 a znovu začala spočívať dňa 11.04.2023, skutočnosť
ktorú odvíjal od zverejnenia oznámenia dražobníka (spoločnosti R., D.) o dražbe zn. XXX/XXXX, pričom
táto zákonná prekážka plynutia premlčacej doby záložného práva doposiaľ neodpadla. Na podklade
opísaných skutočností aj podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie opodstatnene dospel

k právnemu záveru, že v dôsledku opísaného spočívania premlčacej doby k jej uplynutiu v prípade
žalobcov 1/ a 2/ nedošlo.

18. K argumentácii žalobcov 1/ a 2/ právnymi závermi vyplývajúcimi z rozsudku tohto odvolacieho
súdu sp. zn. 7Co/35/2022 z 15.12.2022, podľa ktorého, ak námietka premlčania neumožňuje priznať

pohľadávku z úverovej zmluvy, je nemysliteľné a odporujúce základným zásadám logiky uspokojiť
tú istú pohľadávku formou realizácie výkonu záložného práva odvolací súd uvádza, že rozhodnutia
iného senátu tohto istého odvolacieho súdu nenapĺňajú atribúty pojmu ustálená rozhodovacia prax
najvyšších súdnych autorít a nemajú horizontálnu záväznosť pre senát prejednávajúci tento spor vedený
medzi inými sporovými stranami. Právne závery ustálené vo vyššie označenom rozhodnutí odvolacieho

súdu považuje odvolací súd v čase vydania tohto rozhodnutia za prekonané (por. rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/64/2020 z 30.11.2022, či sp. zn. 2Cdo/36/2019 z 26.08.2019,
sp. zn. 3Cdo/94/2019 z 18.02.2020 ai). Súd prvej inštancie priliehavo poukázal napríklad aj na rozsudok
odvolacieho súdu sp. zn. 4Co/103/2019 - 367 z 26.11.2020, podľa ktorého je z ust. § 151 je ods. 2 OZ
zreteľné, že v prípade premlčania zabezpečenej pohľadávky (nie k jej zániku), záložné právo nezaniká,

a záložný veriteľ ho môže, ak jeho výkon nebol premlčaný, realizovať. V uvedenom rozhodnutí odvolací
súd poukázal na obsah dôvodovej správy k zákonu č. 526/2002 Z.z., podľa ktorej sa v predmetnej
právnej úprave realizuje vôľa zákonodarcu posilniť zabezpečujúci prostriedok, keď záloh je v zmysle
zákona vec, právo alebo iná majetková hodnota, vyhradená pre záložného veriteľa, ktorý zabezpečenímpohľadávky získava istotu, že v prípade nesplnenia zo strany dlžníka bude mať možnosť uspokojiť
sa zo zálohu. Prekážkou výkonu záložného práva pritom nie je ani skutočnosť, že právnym dôvodom
premlčanej zabezpečenej pohľadávky je spotrebiteľská zmluva; k tomu porovnaj § 54a prvá veta, časť

za bodkočiarkou OZ.

19. Odvolací súd sa stotožňuje tiež so záverom súdu prvej inštancie rozvedenom hlavne bode
28. napadnutého rozsudku, že právny vzťah medzi žalobcami 1/ a 2/ a žalovanou má povahu
spotrebiteľského právneho vzťahu založeného zmluvou o splátkovom úvere a nadväzujúcou záložnou

zmluvou, pričom súčasne podotýka, že pred týmto konaním bol úverový vzťah medzi sporovými
stranami podrobený ex offo súdnemu prieskumu neprijateľných zmluvných podmienok viažucich
sa k základného úverového vzťahu zabezpečeného záložným právom (postup, ktorý korešponduje
so závermi vyjadrenými v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Cdo/187/2022
z 27.11.2023). Hoci niektoré zo zmluvných podmienok upravených v zmluve o splátkovom úvere
č. XXXXXXXXXX Q. XX.XX.XXXX boli rozsudkom súdu prvej inštancie č. k. 19C/129/2016-166

zo 14.10.2021 v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu č. k. 10Co/21/2021-168 z 11.01.2022 vyhlásené
za neprijateľné, z dôvodu ktorého ide o neplatné zmluvné podmienky, uvedené neznamená, že by bola
neplatnou samotná zmluva o splátkovom úvere z XX.XX.XXXX. V tomto smere odvolací súd poukazuje
na skutočnosť, že nárok na určenie, že zmluva o tomto splátkovom úvere je ako celok neplatná bol
právoplatne zamietnutý (výrok I. rozsudku č. k. 19C/129/2016-166 zo 14.10.2021) a konanie o nároku

na určenie neplatnosti Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zabezpečujúcim zmluvu
o splátkovom úvere z XX.XX.XXXX právoplatne zastavené (pre čiastočné späťvzatie žaloby – poznámka
odvolacieho súdu). Aj s prihliadnutím na uvedené mohol súd prvej inštancie opodstatnene vyvodiť
záver, že obidve tieto zmluvy sú platnými právnymi úkonmi. V okolnostiach prípadu je totiž podstatné,
že predmet konania spočíva v posúdení, či záložné právo žalovanej k označeným nehnuteľnostiam

vzniklo, a či trvá aj v čase rozhodnutia vo veci konajúcich miestne, vecne a funkčne príslušných súdov,
netýka sa však spôsobu a procesu výkonu záložného práva, ani výšky a dôvodnosti pohľadávky veriteľa,
ktorú si tento uplatňoval v návrhu na vykonanie dražby, predchádzajúcom podaniu žaloby.

20. Odvolací súd obdobne ako súd prvej inštancie konštatuje, že zo záložnej zmluvy vyplýva,

že žalobcovia 1/ a 2/, ktorý vstúpili do právneho postavenia pôvodných záložcov so žalovanou
ako záložným veriteľom dohodli na zriadení záložného práva k označeným nehnuteľnostiam
na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa vyplývajúcich zo zmluvy o splátkovom úvere, ktoré sú
v časti I. bode 3. záložnej zmluvy podrobne špecifikované a to aj s uvedením hodnoty zabezpečovanej
pohľadávky. V časti II. čl. I záložnej zmluvy sú dostatočne špecifikované založené nehnuteľnosti a čl. II.

a III. tejto časti záložnej zmluvy obsahujú úpravu vzniku, trvania a zániku záložného práva. Z obsahu
rozvedenýchčastízáložnejzmluvy,ktorýchsapredmetsporurelevantnedotýka,podľaodvolaciehosúdu
nevyplývajú také medzi stranami individuálne nedojednané zmluvné podmienky, ktoré by spôsobovali
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi stranami zmluvy, majúce dopad na daný predmet
sporu t.j. na otázku trvania, resp. vzniku a zániku, samotného záložného práva.

21. Odvolací súd v súvislosti s otázkou primeranosti zabezpečenia pohľadávky zo splátkového úveru
záložným právom (inými slovami prípadnej kolízie záložného práva s princípom proporcionality)
opätovne poukazuje na skutočnosť, že predmetom tohto konania nie je otázka výkonu záložného
práva, ktorý s ohľadom na tento princíp, môže podliehať určitým obmedzeniam, resp. podmienkam,

napr. v závislosti od toho, či ide o chránený záloh (obydlie), či dražbou dotknuté osoby je nutné
považovať za chránené, či existuje možnosť udržania vlastníctva zálohu uspokojením pohľadávky
iným spôsobom ako dražbou, či je dobrovoľná dražba prostriedkom ultima ratio pri existencii
iných možností výkonu záložného práva, či existuje možnosť reštartu v splácaní úveru, či existuje
hrozba mimosúdneho vymoženia plnenia z neprijateľnej zmluvnej podmienky, či veriteľ s odbornou

starostlivosťou vyhodnocoval schopnosť dlžníkov splatiť poskytnutý úver a pod. Ako bolo vyššie
konštatované, platná zákonná úprava výslovne umožňuje trvanie (existenciu) záložného práva
aj v prípade, že obligačné právo veriteľa na plnenie je už premlčané, preto všeobecná argumentácia
princípom proporcionality pokiaľ ide o právo na plnenie z naturálnej obligácie prostredníctvom
nepremlčaného záložného práva nemôže odôvodniť iné rozhodnutie vo veci, než ku akému dospel

už súd prvej inštancie. Výklad § 151j ods. 2 OZ, ktorého sa v odvolaní žalobcovia domáhajú, t. j.
že uspokojenia pohľadávky zo zálohu sa v prípade jej premlčania možno domáhať len do momentu
vznesenia námietky premlčania nezodpovedá obsahu a zmyslu súvisiaceho § 100 ods. 2 OZ, ktorého
podstata spočíva v tom, že obidve premlčacie doby (premlčacia doba zabezpečenej pohľadávkya premlčacia doba záložného práva) môžu, ale nemusia začať plynúť v rovnaký deň a v rovnaký deň
nemusiaaniuplynúť.Toznamená,žepremlčaciadobapriobidvochprávachplynierelatívnesamostatne,
s obmedzením vyplývajúcim z akcesorickej povahy záložného práva, podľa ktorého sa právo záložného

veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu nepremlčí skôr, než uplynie premlčacia doba zabezpečenej
pohľadávky.

22.Nazákladevyššieuvedenéhoodvolacísúdpokiaľideorozhodnutie,ktorýmbolorozhodnutéomerite
veci (výrok I. napadnutého rozsudku), dospel k záveru o nenaplnení žalobcami 1/ a 2/ v odvolaní

uplatnených odvolacích dôvodov v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, z dôvodu ktorého v zmysle
ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti ako vecne správny potvrdil.

23. Vo vzťahu k napadnutému výroku II. o priznaní nároku na náhradu trov konania žalovanej voči
žalobcom1/a2/odvolacísúdakcentujúcodvolaciunámietkuozverejnenírozhodnutiaNajvyššiehosúdu
SRsp.zn.5Cdo/64/2020z30.11.2022vZbierkestanovískNSarozhodnutísúdovSRpodR27/2023dňa

07.08.2023, ako aj dôvody, pre ktoré odvolací súd ešte uznesením č. k. 7Co/44/2023-72 zo 14.08.2023
potvrdiluzneseniesúduprvejinštancieč.k.20C/36/2023-37zo17.05.2023,ktorýmbolavprejednávanej
veci žalovanej uložená povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou k označeným
nehnuteľnostiam do právoplatného skončenia konania vo veci samej konštatuje nepreskúmateľnosť
úvahy súdu prvej inštancie o nenaplnení podmienok pre použitie právnej normy obsiahnutej v §

257 CSP. Vychádzajúc z obsahu spisu a skutkového stavu zisteného v základnom (prvoinštančnom)
konaní možno konštatovať nedostatočné preskúmanie podmienok relevantných pre aplikáciu ust. § 257
CSP, umožňujúceho inak úspešnej sporovej strane náhradu účelne vynaložených trov nepriznať. Bez
náležitého zistenia týchto podmienok a bez umožnenia sporovým stranám sa k možnosti použitia
najmä ust. § 257 CSP vyjadriť, by došlo k založeniu podmienok pre porušenie procesných práv

subjektov zúčastnených konania, v miere spôsobujúcej porušenie práva na spravodlivý proces. V zhode
sustálenoujudikatúrou(por.napr.uznesenieNajvyššiehosúduSRsp.zn.8Cdo/266/2019z25.06.2020)
má odvolací súd za to, že v prípade použitia ustanovenia § 257 CSP je súd povinný „vytvoriť procesný
priestor“ umožňujúci stranám sporu vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu tohto ustanovenia
[pozri k tomu rozsudok ESĽP Čepek proti Českej republike (sťažnosť č. 9815/10), ako aj nálezy

Ústavného súdu ČR, sp. zn. PL. ÚS 46/13 a sp. zn. I. ÚS 1593/15]. Strana sporu teda má právo byť
explicitne vyzvaná, aby k prípadnej aplikácii ust. § 257 CSP vyjadrila včas svoje stanovisko. Existenciu
dôvodov hodných osobitného zreteľa, rovnako ako aj ich vylúčenie, musí súd vo svojom rozhodnutí
riadne a presvedčivo odôvodniť, pretože v opačnom prípade by mohlo ísť o postup, ktorý by mohol mať
znaky svojvôle. Aj podľa ustálenej súdnej praxe (pozri bližšie napr. nález Ústavného súdu SR, sp. zn.

III.ÚS 119/03 či uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/67/2010) výnimočnosť použitia ust. § 257
CSP, ako aj to, v čom súd videl, že išlo o prípad hodný osobitného zreteľa, musí byť náležite odôvodnené
(Števček, M.; Ficová, S.; Baricová, J.; Mesiarkinová, S.; Bajánková, J.; Tomašovič, M.; a kol. Civilný
sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016. s. 940 - 943). Preto odvolací súd postupom podľa
ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP napadnutý rozsudok v tejto časti zrušil, a vec vrátil súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle ust. § 391 CSP.

24. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude opätovne zhodnotiť všetky relevantné aspekty
prípadu majúce význam pre rozhodovanie súdu o nároku na náhradu trov konania, správne ich právne
posúdiť ako podľa ust. § 255 CSP, tak aj podľa ust.§ 257 CSP, resp. ostatných do úvahy pripadajúcich

ustanovení procesnej právnej úpravy, pri interpretácii obsahu ktorej je žiadúce prihliadať na relevantnú
judikatúru [napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2MCdo/17/2009, sp. zn. 5Cdo/67/2010 či
sp. zn. 3MCdo/46/2012, ale aj rozsudok Súdneho dvora EÚ (štvrtá komora) v spojených veciach
sp. zn. C-224-19 a C-259/19 zo 16.07.2020, či vo veci sp. zn. C-714/22, resp. z nich vychádzajúci
rozsudok odvolacieho súdu sp. zn. 20Co/99/2019-913 z 19.09.2024]. Súčasne je úlohou súdu prvej

inštancie vytvoriť procesný priestor umožňujúci stranám sporu vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému
použitiu ustanovenia § 257 CSP, o tomto uplatnenom nároku rozhodnúť a svoje rozhodnutie náležite
a presvedčivo odôvodniť.

25. V ďalšom rozhodnutí súd prvej inštancie súčasne v zmysle ust. § 396 ods. 3 CSP rozhodne aj

o trovách tohto odvolacieho konania.

26. Toto rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSPv dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).