Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 18, 2024

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 25C/29/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0021201849
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Bodo

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2024:0021201849.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce sudcom JUDr. Petrom Bodom v spore žalobcu A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom

C. D. E. XXX, 072 03, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr.JCLic. F. B., G., s.r.o., Južná trieda
28, Košice 040 01 proti žalovaným. 1/ H. I., C. J., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/X, G. XXX XX, 2./
JRD Rakovec, družstvo, so sídlom Rakovec nad Ondavou 389, 072 03, IČO: 52518167, obaja právne
zastúpení Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín,
o určenie neplatnosti zmlúv o prevode nehnuteľností takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaní majú nárok na náhradu trovy konania voči žalobcovi v rozsahu 100% , o výške trov
konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou domáha určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou previedol žalovaný v 1. rade
svoje spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k.ú Rakovec nad Ondavou, obec
C. D. E., E. B., ktoré sú zapísané na LV č. XXX o veľkosti 24/1848 k celku a trov konania. Žalobu
odôvodnil tým, že je členom pozemkového spoločenstva Lesy Rakovec - p.s. Rakovec n/Ond., IČO:
42332311, so sídlom Rakovec nad Ondavou 389, 072 03 Rakovec nad Ondavou, ktoré hospodári so
spoločnou nehnuteľnosťou, ktorej súčasťou sú nehnuteľnosti katastrálneho územia C. D. E., okres B.,

obec C. D. E., zapísané na nasledujúcich listoch vlastníctva: LV č. XXX ako parcely registra "C": parcelné
č. 2320 o výmere 1515 m2, druh pozemku lesný pozemok, parcelné č. 2327 o výmere 1892 m2, druh
pozemku lesný pozemok, parcelné č. 2329 o výmere 772 m2, druh pozemku lesný pozemok. Žalovaný
v 1. rade je podielovým spoluvlastníkom citovaných nehnuteľností a ten previedol svoje spoluvlastnícke
podiely na týchto nehnuteľnostiach na žalovaného v 2. rade kúpnou zmluvou. Vzhľadom na skutočnosť,
že v danom prípade ide o hospodárenie so spoločnou nehnuteľnosťou, jej prevod upravuje osobitný
právny predpis a to zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov

(ďalej len ako "zákon o pozemkových spoločenstvách") a v danom prípade došlo k porušeniu ust. § 7
( súd uvádza, že v skutočnosti ide o § 9) ods. 7 a ods. 8 tohto zákona. Vychádzajúc z vyššie citovaných
ustanovenívdanomprípadedošlokporušeniuzákonaopozemkovýchspoločenstvách,nakoľkovlastník
podielu na spoločnej nehnuteľnosti prevádzal spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu, bol povinný ho
ponúknuť ostatným vlastníkom podielov na spoločnej nehnuteľnosti, avšak spoluvlastnícky podiel nebol
vôbec ponúknutý. Žalovaný v 1. rade však previedol svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach
zapísaných na LV č. XXX k.ú Rakovec nad Ondavou o veľkosti 24/1848 k celku bez toho, že by

žalobcovi ako podielovému spoluvlastníkovi týchto nehnuteľnosti vo veľkosti 24/1848 k celku ponúkol
jeho spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach na odkúpenie žalobcovi , ani inému podielovému
spoluvlastníkovi. Preto sa žalobca listami doručenými obom žalovaným dovolal neplatnosti citovaných
kúpnych zmlúv v súlade so znením § 40a OZ.2. Žalovaný v 2. rade v rámci svojho vyjadrenia k žalobe /čl.87/ uviedol, že má za to, že predmetná
nehnuteľnosť nachádzajúca sa v obci Rakovec nad Ondavou, k.ú

C. D. E., zapísaná na liste vlastníctva č. XXX nie je spoločnou nehnuteľnosťou, ako to vyplýva zo
samotného listu vlastníctva zverejneného na portáli
K., kde je v časti A listu vlastníctva č. XXX pri spoločnej nehnuteľnosti uvedený kód 1, čo znamená že
Pozemok nie je spoločnou nehnuteľnosťou. Predmetné pozemky sú len obyčajnými nehnuteľnosťami
v spoluvlastníctve, na ktoré sa vzťahujú len všeobecné ustanovenia o vlastníctve nehnuteľnosti,

resp. o spoluvlastníctve podľa Občianskeho zákonníka. Nie každý pozemok, ktorý obhospodaruje
pozemkovéspoločenstvo,jespoločnounehnuteľnosťou.Môžetotižísťlenospoločneobhospodarovanú
nehnuteľnosť, t.j. nehnuteľnosť, ktorá je síce v spoluvlastníctve, no ide len o "obyčajnú" nehnuteľnosť
v spoluvlastníctve, ktorá je len z vôle jej vlastníkov zverená pozemkovému spoločenstvu na účely
spoločného obhospodarovania. Uvedené namietal žalovaný v 2. rade aj vo svojich odpovediach na
predžalobné výzvy Žalobcu. Ďalej poukázal na to, že namietanou zmluvou došlo k prevodu medzi

osobami blízkymi, a z toho dôvodu preto nedošlo k porušeniu predkupného práva žalobcu, pretože
žalovaný v. 1 rade v takom prípade nemusel svoj spoluvlastnícky podiel najskôr ponúknuť ostatným
spoluvlastníkom podľa ustanovenia § 140 OZ na odkúpenie. Žalovaný v 1. rade ako člen JRD Rakovec,
družstvo, previedol vlastnícke právo na blízku osobu, právnickú osobu JRD Rakovec , družstvo a
akúkoľvek ujmu spôsobenú JRD Rakovec, družstvo by žalovaný v 1. rade ako jeho člen pociťoval ako

vlastnú ujmu. Žalovanému v 1. rade vzniklo členstvo v JRD Rakovec, družstvo počas trvania družstva
– prijatím za člena na základe písomnej členskej prihlášky. V čase uskutočnenia namietaných prevodov
bolžalovanýv1.raderiadnymčlenomdružstvaajehočlenstvostáletrvá.Akočlendružstvamážalovaný
v 1 . rade právo na podiel na zisku, právo podieľať sa na riadení, ktoré môže uplatniť prostredníctvom
členskej schôdze, právo na vyrovnací podiel, právo na podiel na likvidačnom zostatku a právo byť

volený do orgánov družstva. Ďalej žalovaný v 2. rade sa o svojich členov stará nad tento rozsah a to
tak, že im poskytuje napríklad zvýšený základný nájom v prípade prenájmu pôdy, dodatočný nájom,
bonus do výšky 20 % základného nájmu, možnosť úhrady aj viacročného základného nájmu vopred,
zabezpečenie bezplatnej právnej pomoci ohľadne uzatvorených nájomných zmlúv a inými subjektmi, pri
obnove dedičského konania pri nevysporiadaných nehnuteľnostiach, využitie strojných kapacít družstva.

Z uvedeného podľa žalovaného v 1. rade vyplýva, že medzi žalovanými v 1 a 2. rade je osobné,
majetkové a ďalšie prepojenie a teda medzi týmito osobami je „blízkosť“, kvalifikovaná prepojenosť
vyžadovaná zákonom v § 116 OZ. Žalovaný na podporu svojich tvrdení , že z ustanovenia § 116
druhá veta OZ vyplýva, že blízkymi osobami fyzických osôb môžu byť aj právnické osoby, pokiaľ sú tak
vzájomne prepojené, že v prípade ak by ujmu utrpela jedna z týchto osôb, druhá by to pociťovala ako

ujmu vlastnú uviedol niekoľko súdnych rozhodnutí. Ďalej namietol procesnú prípustnosť podanej žaloby,
pretožežalobcasadomáhaurčeniaprávnejskutočnostianieurčeniačituprávojealebonieje.Poukázal
na to, že zákon v zásade nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb
o určenie právnej skutočnosti za podmienky, že to vyplýva z osobitného právneho predpisu a za takýto
právny predpis nemožno považovať ust. § 40a OZ. Zároveň uviedol, že procesnú prípustnosť žaloby

o určenie neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu podľa ust. § 40a OZ nemožno vyvodiť
z ust. § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam, keďže toto ustanovenie upravuje len procesný postup okresného úradu ako
miestneho orgánu štátnej správy na úseku katastra v prípade rozhodnutia súdu, ktorým by bola určená
neplatnosť právneho úkonu, ktorého predmetom bola nehnuteľnosť evidovaná v katastri nehnuteľností.

Ani v ust. § 40a OZ nie je výslovne uvedené, že osoba sa môže na súde domáhať relatívnej neplatnosti
v určených prípadoch; keďže toto ustanovenie obsahuje len uvedenie v ktorých prípadoch sa považuje
právny úkon za relatívne neplatný, pričom zároveň (vo všeobecnosti) uvádza, že tejto neplatnosti sa
treba dovolať. Ďalej uviedol, že zmluvy a iné právne úkony , ich existencia, platnosť , či neplatnosť sú
právnymi skutočnosťami a určenie existencie právnej skutočnosti odporuje vo svojej podstate zásade,

že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo
v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Preto výrok rozsudku o tom, že kúpna
zmluvajeneplatná,nemávýpovednúhodnotu,čijevčasejehovyhláseniavlastníkomvecižalobcaalebo
niekto iný. Novou právnou úpravou od 1.7.2016 je záujmom zákonodarcu vylúčiť všetky nepotrebné
a nezmyslené žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností,

ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej, čo bolo aj dôvodom zmeny doterajšej
koncepcie. Vzhľadom na uvedené navrhol žalobu zamietnuť.3.Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení k žalobe /čl. 100/ použil rovnakú argumentáciu ako žalovaný
v 2. rade a vzhľadom k tomu navrhol aby súd žalobu zamietol.

4.Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaných ( teda v replike čl. 157) uviedol, že s vyjadreniami
žalovaného sa nemožno stotožniť ani s ním súhlasiť, nakoľko je v rozpore so zákonom, skutočnosťou
a ustálenou súdnou praxou. Poukázal na to, že z vyjadrení žalovaného vyplýva, že žalovaný v 1.
rade nepopiera, že došlo k prevodu spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach bez toho, že
by žalobcovi ako podielovému spoluvlastníkovi týchto nehnuteľností boli tieto spoluvlastnícke podiely

ponúknuté na odkúpenie. Zároveň poukázal na to, že žalovaní nepopreli, že došlo k porušeniu
zákona o pozemkových spoločenstvách, nakoľko vlastník podielu na spoločnej nehnuteľnosti prevádzal
spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu, bol povinný ho ponúknuť ostaným vlastníkom podielov na
spoločnej nehnuteľnosti, avšak spoluvlastnícky podiel nebol ponúknutý. Poukázal na to, že z výpisu z
pozemkového spoločenstva - Lesy Rakovec - p.s.
Rakovec n/Ond., IČO: 42332311, so sídlom Rakovec nad Ondavou 389, 072 03 Rakovec nad Ondavou,

toto hospodári so spoločnou nehnuteľnosťou, ktorej súčasťou sú nehnuteľnosti katastrálneho územia C.
D. E., okres B., obec C. D. E., zapísané na nasledujúcich listoch vlastníctva:
- LV č. XX ako parcely registra "E",: parcelné č. 1235 o výmere 8602 m2, druh pozemku lesný pozemok
- LV č. XXX ako parcely registra "C": parcelné č. 1241 o výmere 499323 m2, druh pozemku lesný
pozemok

- LV č. XXX ako parcely registra "E": parcelné č. 2310 o výmere 171212 m2, druh pozemku lesný
pozemok
- LV č. XXX ako parcely registra "C": parcelné č. 2320 o výmere 1515 m2, druh pozemku lesný pozemok
parcelné č. 2327 o výmere 1892 m2, druh pozemku lesný pozemok
parcelné č. 2329 o výmere 772 m2, druh pozemku lesný pozemok

LV č.XXXX ako parcely registra "C": parcelné č. 2319 o výmere 87228 m2, druh pozemku lesný pozemok
LV č.XXXX ako parcely registra "C": parcelné č. 2328 o výmere 81253 m2, druh pozemku lesný pozemok
Ďalej uviedol, že žalobca je členom vyššie uvádzaného pozemkového spoločenstva, ktoré vzniklo podľa
zákona o pozemkových spoločenstvách, o čom svedčí výpis z registra pozemkových spoločenstiev,
ktorý je verejným zoznamom a sú v ňom vyznačené vyššie špecifikované listy vlastníctva, na ktorých

sú evidované pozemky patriace do spoločnej nehnuteľnosti, pričom na tejto skutočnosti nič nemenia ani
tie skutočnosti, na ktoré poukazuje žalovaný vo svojom vyjadrení v bode 3. Máme za to, že je úplne
nepodstatné, ako bola a čí bola napísaná poznámka o spoločnej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti,
keďže spoločnou nehnuteľnosťou v zmysle citovaného zákona sa nehnuteľnosť nestáva vtedy, keď je
na liste vlastníctva uvedená informatívna poznámka, ale okamihom vzniku pozemkového spoločenstva,

ktoré dobrovoľne zakladajú spoluvlastníci a týmto okamihom majú spoluvlastníci aj obmedzené
nakladanie so svojimi spoluvlastníckymi podielmi. Nesplnenie ponukovej povinnosti spoluvlastníka je
dôvodom na neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej s treťou osobou v lehote 3 rokov. Je povinnosťou
kupujúceho preveriť si, aký právny režim má spoluvlastnícky podiel a či boli požiadavky zákona o
pozemkových spoločenstvách splnené. Ak to neurobí, berie na vedomie, že takýto prevod môže byť

napadnutý žalobu na súde. Pokiaľ sa týka žalovanými predložených súdnych rozhodnutí súdov českej
republiky ohľadne názoru, že blízkou osobou fyzickej osoby môže byť aj právnická osoba žalobca
uviedol, že v týchto prípadoch ide o tzv. jednoosobovú spoločnosť s ručením obmedzeným, teda
o spoločnosť, kde jedna a tá istá osoba je konateľom a zároveň aj spoločníkom spoločnosti a nejde
o družstvo ako je to v tomto prípade a nejde o problematiku porušenia predkupného práva, ale

o problematiku vkladu spoluvlastníckeho podielu, čo sú dve úplne odlišné otázky. Tvrdenia žalovaného
ohľadne blízkych osôb považuje za účelové. Pokiaľ sa týka tvrdenia žalovaného, že z analogického
použitia § 116 OZ možno vyvodiť, že za osobu blízku právnickej osobe možno tiež považovať fyzickú
osobu,ktorájespoločníkom,členomalebozamestnancomprávnickejosobyalebo,ktorámákprávnickej
osobe obdobný vzťah a súčasne keby dôvodne pociťovala ujmu, ktorú by utrpela právnická osoba, ako

ujmu vlastnú tak žalobca uviedol, že takúto aplikáciu možno pripustiť vtedy, ak ide o vzťah fyzickej
osoby k spoločnosti s ručením obmedzeným, v ktorej táto fyzická osoba je jediným spoločníkom
a zároveň konateľom, čo je v prejednávanom prípade neprípustné, nakoľko žalovaný v 2.rade je
družstvom. Rovnako sa nestotožnil s tvrdením žalovaného o tom, že žalovaný v 1. rade ako člen JRD
Rakovec, družstvo –previedol vlastnícke právo na blízku osobu – právnickú osobu, a že akúkoľvek

ujmu spôsobenú žalovanému v 2. rade by žalovaný v 1. rade ,ako jeho člen, pociťoval ako ujmu
vlastnú pretože koncepcia OZ v nadväznosti na blízke osoby je viazaná na fyzické osoby. Poukázal
na to, že to či jedna osoba bude pociťovať ujmu spôsobenú inej osobe ako vlastnú ujmu a či to
pociťuje dôvodne, prislúcha uvážiť a rozhodnúť súdu. V ďalšom poukázal na neaplikovateľnosť súdnychrozhodnutíslovenskýchsúdovpredloženýchžalovanýnaprejednávanýprípad,pretožesatýkajúvzťahu
fyzickej osoby k spoločnosti s ručením obmedzeným, v ktorej je táto fyzická osoba jediným spoločníkom
a zároveň konateľom. K žalovaným namietanej procesnej neprípustnosti žaloby uviedol, že ustanovenie

§ 137 CSP uvádza jednotlivé druhy žalôb demonštratívne. Iná súkromnoprávna žaloba, teda v ust.
§ 137 CSP neuvedená, je prípustná, ale iba za predpokladu, že osobitný petit vyplýva z hmotného
práva „ak to vyplýva z osobitného predpisu“ pričom takýmto predpisom je aj OZ, katastrálny zákon
či zákon o pozemkových spoločenstvách. V prípade, ak povinný spoluvlastník nerešpektoval zákonné
predkupné právo a svoj podiel previedol na inú než blízku osobu bez toho, aby ho predtým ponúkol

ostatným spoluvlastníkom, právny úkon, na základe ktorého došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu,
zákon považuje za neplatný. Domnievajú sa, že je úplne na mieste a v súlade so zákonom podať
žalobu voči porušiteľovi predkupného práva a ňou sa teda domáhať určenia neplatnosti zmlúv o prevode
nehnuteľností uzatvorenej medzi žalovanými, pričom subsumovanie takejto žaloby o určenie neplatnosti
zmlúv o prevode nehnuteľnosti pod režim ustanovenia § 137 Civilného sporového poriadku má svoj
zákonný rámec. Žalobca sa podanou žalobou domáha nápravy porušeného práva uvedením "veci do

pôvodného stavu", teda do stavu aký existoval pred uzavretím namietaného právneho úkonu, pričom
vydanie právoplatného rozhodnutia súdu o neplatnosť právneho úkonu sa následne stane určujúcim
podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti podľa ust. § 34 ods. 2
Katastrálneho zákona. Podaná žaloba je podľa ich názoru vhodným (účinným a správne zvoleným)
procesným nástrojom ochrany práva žalobou, žalobca ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva

a zároveň zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne
konanie, resp. konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia
bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Za
neprípustnú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ' neslúži potrebám praktického života, ale len k
zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Pokiaľ' určovacia žaloba ale vytvára pevný základ pre právny vzťah

účastníkov(tentoprejednávanýprípad),jeprípustnáajnapriektomu,žejeprípadnemožnáajinážaloba.
na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Humenné sp.zn. 5C/7/2019.

5.Žalovaní vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu ( teda v duplike čl. 172) s tvrdeniami žalobcu
nesúhlasili. Podľa ich názoru by sa mali rovnaké pravidlá vzťahovať na všetky osoby bez ohľadu na

to, či ide o fyzické osoby alebo právnické osoby a zároveň nemá platiť odlišný právny režim podľa
toho či ide o spoločnosť s ručením obmedzeným alebo družstvo, pretože každá právnická osoba
prejavuje vôľu navonok prostredníctvom fyzických osôb, je tvorená fyzickými osobami, ktoré z činnosti
právnickej osoby nejakým spôsobom profitujú. Teda osobné, majetkové alebo iné prepojenie existuje
nielen medzi fyzickými osobami, medzi právnickými a fyzickými osobami a to bez ohľadu na formu

právnickej osoby. Poukázali na to, že na právnické osoby je aplikovateľná druhá veta § 116 OZ ,
ktorá hovorí vo všeobecnosti o osobách (nielen o fyzických osobách) a obdobnom pomere, t.j. neviaže
blízke osoby iba na rodinný pomer. Podľa ich názoru z uvedeného ustanovenia vyplýva, že osobami
blízkymi môžu byť aj právnické osoby, a to nielen vybrané právnické osoby ale všetky právnické
osoby bez ohľadu na formu, ktoré sú tak vzájomne prepojené, že v prípade, ak by ujmu utrpela jedna

z týchto osôb, druhá by to pociťovala ako ujmu vlastnú. Poukázal ďalej na to, že slovenské zákony
sú podobné zákonom českým, slovenskí zákonodarcovia sa inšpirujú zmenami a vývojom zákonov
v Čechách, a sudcovia sa pri rozhodovaní, ako aj právna prax sa inšpiruje českou judikatúrou. Ďalej
poukázal na to, že ust. § 140 OZ predpokladá dohodu spoluvlastníkov o výkone predkupného práva.
Teda spoluvlastníci sa môžu dohodnúť, že namiesto pomerného odkúpenia ponúkaného podielu podiel

odkúpi len jeden z nich. Avšak , takýto spoluvlastník sa v prípade porušenia predkupného práva,
nemôže bez dohody s ostatnými spoluvlastníkmi o výkone predkupného práva domáhať prevodu celého
podielu, pokiaľ ostatní spoluvlastníci zostávajú pasívni v obrane svojich práv. Mlčanie a pasivita nemôže
v žiadnom prípade znamenať súhlas, preto má spoluvlastník, ktorý sa domáha svojho nároku , právo
len na pomernú časť podielu a na nadobúdateľa pripadá len taký spoluvlastnícky podiel, ktorý by inak

patril tým spoluvlastníkom, ktorý by sa prevodu nedomáhali. Teda aktívny spoluvlastník má právo
vykúpiť, dovolávať sa neplatnosti len pomerne, teda z každého spoluvlastníckeho podielu len jeho časti
pripadajúcej na jeho podiel v pomere k podielom ostatných spoluvlastníkov. Z dovolania sa neplatnosti
aj zo žaloby vyplýva, že žalobca sa dovoláva neplatnosti celého prevedeného podielu, nie pomerne
v zmysle pravidla pomerného uplatňovania nárokov z porušeného zákonného predkupného práva.

Poukázal na rozsudok NS SR zo dňa 12.5.2009 sp.zn. 2Cdo/91/2008. Uviedol, že ak sa žalobca dovolal
neplatnosti zmluvy, aj keď by to žalovaní neakceptovali, stále by žalobca mal zastávať názor, že zmluva
je neplatná, bez potreby tohto, aby súd o neplatnosti rozhodoval v petite. Podľa žalovaného v 1. rade
žalobný petit má znieť inak, a to tak aby z výroku súdu bolo zrejmé, kto je vlastníkom nehnuteľnosti,kde v takomto konaní by súd predbežne posúdil platnosť resp. neplatnosť zmluvy. V danom prípade sa
však jedná o žalobu o určenie právnej skutočnosti, ktorá nie je v zmysle CSP prípustná. Ďalej uviedol,
že zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení zákona č. 34/2014 Z. z. (ďalej len

"zákon č. 97/2013 Z. z.") definuje spoločnú nehnuteľnosť v § 8 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z. z. ako
nehnuteľnosť, ktorá môže pozostávať z viacerých parciel, avšak predstavuje jednu spoločnú vec, pričom
jej imanentnými znakmi sú nedeliteľnosť (až na výnimky ustanovené v § 8 ods. 2) a nemožnosť zrušiť
a vysporiadať jej spoluvlastníctvo. Pre identifikáciu pozemkov, ktoré majú byť zaradené do spoločnej
nehnuteľnosti a opatrené jej kódom, je rozhodujúca skutočnosť, či boli alebo neboli tieto pozemky

ako spoločné nehnuteľnosti reštituované na základe dostupných historických pozemkových evidencií.
Znamená to, či pred odňatím ich vlastníctva či držby v podmienkach socialistického zákonodarstva boli
súčasťou príslušných typov nehnuteľností upravených vtedy platnými "historickými" právnymi predpismi
(najmä tými, ktoré zrušil zákon Národnej rady Slovenskej republiky, č. 181/1995Z.z. o pozemkových
spoločenstvách v znení neskorších predpisov. Kód spoločnej nehnuteľnosti nemôže byť pridelený
automaticky každému pozemku, ktorý obhospodaruje pozemkové spoločenstvo. Nie

každý taký pozemok je spoločnou nehnuteľnosťou. Môže totiž ísť len o spoločne
obhospodarovanú nehnuteľnosť, t.j. o nehnuteľnosť, ktorá je síce v spoluvlastníctve
(mnohokrát v spoluvlastníctve tých istých osôb, ktorí sú zároveň aj spoluvlastníkmi
spoločnej nehnuteľnosti zverenej totožnému pozemkovému spoločenstvu), no ide len
o. obyčajnú" nehnuteľnosť v spoluvlastníctve, ktorej vlastníctvo nikdy nebolo upravené

"historickými" právnymi predpismi, no ktorá je z vôle jej vlastníkov zverená
pozemkovému spoločenstvu na účely spoločného obhospodarovania. V praxi sa
vyskytujú prípady, kedy i pred "znárodnením" išlo v skutočnosti len o "obyčajnú"
nehnuteľnosť v spoluvlastníctve, avšak v dôsledku aplikácie vyvlastňovacích právnych
predpisov po roku 1948 sa táto nehnuteľnosť mylne klasifikovala ako spoločná a

následkom toho bola i pri reštitúcii takto vydaná späť do držby či vlastníctva pôvodných
vlastníkov. Táto nehnuteľnosť taktiež nemá byť evidovaná ako spoločná nehnuteľnosť.
Analogicky sa kódom spoločnej nehnuteľnosti nemôže označiť ani iná spoločne
obhospodarovaná nehnuteľnosť, s ktorou do pozemkového spoločenstva pristúpia noví
členovia alebo ak spoluvlastníci takých nehnuteľností založia pozemkové spoločenstvo

podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 97/2013 Z. z. Kód spoločnej nehnuteľnosti nemožno
umiestniť ani na list vlastníctva takej nehnuteľnosti, ktorej vlastníctvo nadobudli
členovia pozemkového spoločenstva ako nový pozemok, ktorý nie je spoločnou nehnuteľnosťou (najmä
nie je "novoobjaveným majetkom"). Žalobca nepreukázal, aby
predmetné nehnuteľnosti boli v režime spoločnej nehnuteľnosti. Zároveň žalovaný v 1 . rade poukázal na

čl. VIII bod 1. L. A. C. - G. Rakovec nad Ondavou z ktorého vyplýva, že nejde o spoločné nehnuteľnosti,
ale jedná sa o spoločne obhospodarované nehnuteľnosti v zmysle § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 97/2013.
Pri pozemkoch tvoriacich spoločnú nehnuteľnosť má byť na liste vlastníctva vyznačený príslušný kód,
v zmysle § 9 ods. 1 a prílohy č. 6 vyhlášky, a to kód ,,1" - pozemok nie je spoločnou nehnuteľnosťou a
kód ,,2" - pozemok je spoločnou nehnuteľnosťou. V katastri nehnuteľností sú pozemky tvoriace spoločnú

nehnuteľnosť väčšinou evidované na viacerých listoch vlastníctva a majú spoločný právny režim, t. j.
na každom liste vlastníctva by mali byť rovnakí spoluvlastníci a rovnaké spoluvlastnícke podiely. Ani pri
jednej z nehnuteľností, ktoré sú predmetom namietaného prevodu nie je vyznačený kód pre spoločnú
nehnuteľnosť. Hodnovernosť údajov na predmetných LV nebola žalobcom spochybnená ani vyvrátená.
Predmetné pozemky zapísané na listoch vlastníctva č. 80,782, 189, 254, 1126, 1622 nemôžu byť nikdy

považované za jednu spoločnú nehnuteľnosť v zmysle zákona č. 97/2013 Z. z. Predmetné nezávislé
skupiny pozemkov môžu tvoriť dve (či viac) samostatných spoločných nehnuteľností spravovaných Lesy
Rakovec - p.s. Rakovec nad Ondavou, resp. ich môžeme považovať za spoločne obhospodarované
nehnuteľnostivzmysle§2ods.d)zákonač.97/2013Z.z.SpoluvlastnícinehnuteľnostízapísanýchnaLV
č. 80,782,189,254,1126 a 1622 nie sú totožní spoluvlastníci, to znamená , že niektorí zo spoluvlastníkov

zapísaných na LV č. 80,782 189 nie sú vlastníkmi (spoluvlastníkmi) pozemkov zapísaných na LV č. XXX,
XXXX, XXXX a tak podobne. Pre spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť, t.j. pre nehnuteľnosti, ktoré
sú predmetom sporu, neplatia obmedzenia stanovené v § 9 zákona č. 97/2013 Z. z. ako pre spoločnú
nehnuteľnosť, a teda prevod vlastníckeho práva v zmysle predmetnej zmluvy o prevode vlastníckeho
práva medzi žalovaným v 1.rade a žalovaným v 2.rade je možný. Vzhľadom k uvedenému navrhli žalobu

zamietnuť.

6. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaných /čl. 188/ uviedol, že trvá na svojej žalobe.
Opätovne uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného o tom, že žalovaný v 1. rade ako člen JRDRakovec, družstvo –previedol vlastnícke právo na blízku osobu – právnickú osobu, a že akúkoľvek ujmu
spôsobenú žalovanému v 2. rade by žalovaný v 1. rade ,ako jeho člen, pociťoval ako ujmu vlastnú. Sú to
iba tvrdenia žalovaného, nakoľko v danom prípade nejde o blízke osoby. Čo sa týka pravidla pomerného

uplatňovanianárokovzporušeniazákonnéhopredkupnéhopráva,uviedolžežalobcasavdanomkonaní
domáha určenia neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti, a nie nahradenia prejavu vôle. Má za to,
že petit formulovaný žalobcom je správny, pričom táto žaloba je v zmysle CSP prípustná. V ďalšom
poukázal na niekoľko súdnych rozhodnutí všeobecných súdov SR. Opätovne poukázal na to, že žalobca
je členom pozemkového spoločenstva Lesy Rakovec - p.s. Rakovec n/Ond., IČO: 42332311, so sídlom

Rakovec nad Ondavou 389, 072 03 Rakovec nad Ondavou, ktoré vzniklo podľa zákona o pozemkových
spoločenstvách, o čom svedčí výpis z registra pozemkových spoločenstiev, ktorý je verejným zoznamom
a sú v ňom vyznačené vyššie špecifikované listy vlastníctva, na ktorých sú evidované pozemky patriace
do spoločnej nehnuteľnosti, pričom na tejto skutočnosti nič nemenia ani tie skutočnosti, na ktoré
poukazujú žalovaní. Vychádzajúc z výpisu z pozemkového spoločenstva- Pozemkové spoločenstvo
Lesy Rakovec - p.s. Rakovec n/Ond., jednoznačne vyplýva, že toto pozemkové spoločenstvo hospodári

so spoločnou nehnuteľnosťou, ktorej súčasťou sú nehnuteľnosti katastrálneho územia C. D. E., okres
B., obec Rakovec nad Ondavou, zapísané na nasledujúcich listoch vlastníctva- č. 80, 782, 189, 254,
1126 a 1622. Ak sa zameriame na detail LV č. XXX, ako podielový vlastník pod B169 je zapísaný
p. B. A.. Vychádzajúc zo zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách platí, že "členmi
spoločenstva podľa § 2 ods. 1 písm. a) až c) sú všetci vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti",

teda každý podielový vlastník, ktorý je zapísaný na predmetom liste vlastníctva, ktoré je spoločnou
nehnuteľnosťou, a teda pozemkové spoločenstvo s touto nehnuteľnosťou hospodári, je členom takéhoto
pozemkového spoločenstva. Nakoľko p. B. A. je zapísaný ako podielový spoluvlastník na LV č. XXX, aj
tieto nehnuteľnosti patria do spoločnej nehnuteľnosti, tak p. B. je členom pozemkového
spoločenstva. Podľa názoru žalobcu je úplne nepodstatné, ako bola a či bola napísaná poznámka

o spoločnej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti, keďže spoločnou nehnuteľnosťou v zmysle
zákona o pozemkových spoločenstvách sa nehnuteľnosť nestáva vtedy, keď je na liste vlastníctva
uvedená informatívna poznámka, ale okamihom vzniku pozemkového spoločenstva, ktoré dobrovoľne
zakladajú spoluvlastníci a týmto okamihom majú spoluvlastníci aj obmedzené nakladanie so svojimi
spoluvlastníckymi podielmi. Nesplnenie ponukovej povinnosti spoluvlastníka je dôvodom na neplatnosť

kúpnej zmluvy uzavretej s treťou osobou v lehote 3 rokov. Je povinnosťou kupujúceho, preveriť si, aký
právny režim má spoluvlastnícky podiel a či boli požiadavky zákona o pozemkových spoločenstvách
splnené. Ak to neurobí, berie na vedomie, že takýto prevod môže byť napadnutý žalobu na súde.

7.Žalovanívosvojomvyjadrení/čl.206/uviedli,žemajúzato,žemedzižalovanýmv1.radeažalovaným

v 2. rade existujú vzájomné vzťahy takej intenzity, že by ujmu utrpenú žalovaným v 2. rade pociťoval
žalovaný v 1. rade dôvodne ako vlastnú. S prihliadnutím na všetky dôležité okolnosti prípadu, ide najmä
o ujmu spojenú s majetkom, s podnikaním žalovaného v 2. rade, so starostlivosťou žalovaného v 2.
rade o obec Rakovec nad Ondavou a členov družstva, o rozvoj obce a regiónu, o služby poskytujúce
žalovaným v 2. rade, ktorú objektívne žalovaný v 1. rade pociťoval ako vlastnú, nakoľko je členom

družstva a obyvateľom obce Rakovec nad Ondavou. Z hľadiska spoločenskej morálky ide o väzby
a pociťovanú ujmu o to viac, že členmi žalovaného v 2. rade ako aj tými, čo jeho činnosť riadia,
sú poväčšine obyvatelia obce, resp. právni nástupcovia obyvateľov obce, rodáci a krajania, medzi
ktorými sú bližšie a vzdialenejšie rodinné väzby. Poukázali na to, že konanie žalobcu spočívajúce v tejto
žalobe ako ja v ďalších žalobách na určenie neplatnosti zmlúv o prevode nehnuteľností , ktoré sú

vedené na Okresnom súde Michalovce a Okresnom súde Trebišov, vytvárajú dojem, že žalobca má
len úmysel brániť žalovanému v 1. rade v uvedených sporoch, pôvodnému vlastníkovi, vo výkone jeho
vlastníckeho práva svoju nehnuteľnosť scudziť a u žalovaného v 2. rade ovplyvniť jeho podnikateľskú
činnosť ako jeho konkurencia. Uviedli, že situácia, v ktorej bolo predkupné právo porušené avšak
oprávnený z akýchkoľvek dôvodov nežiada bezprostredne nadobudnutie podielu na veci, je realizáciou

druhej alternatívy § 603 ods. 3 OZ, ktorou oprávnenému zostáva zachované predkupné právo voči
nadobúdateľovi (novému spoluvlastníkovi) v prípade, že tento sa rozhodne v budúcnosti vec predať.
Prostriedkom na zabezpečenie tohto oprávnenia je samotný text zákona (viď § 603 ods. 3 OZ), preto
zo strany oprávneného nie je potrebné voči nadobúdateľovi iniciovať súdne konanie. Všeobecné nároky
vyplývajúce z porušenia predkupného práva uvedené v § 603 ods. 3 OZ ešte dopĺňa špeciálna úprava

nároku vyplývajúceho z ustanovenia § 40a v spojení s § 140 OZ - možnosť domáhať sa neplatnosti
právneho úkonu podľa § 40a OZ. Uvedené nároky (všeobecné a špeciálny) sa vzájomne vylučujú,
čo znamená, že oprávnený sa musí rozhodnúť, ktorý z nich uplatňuje. Žalobca bez vedomosti o vôli
ostatných spoluvlastníkov, bez dohody s ostatnými spoluvlastníkmi, chce realizovať im patriace právaako ostatným spoluvlastníkom, pričom z nekonania ostatných spoluvlastníkov možno usudzovať, že s
daným prevodom spoluvlastníckeho práva súhlasia a nemajú voči nemu výhrady. Ďalej poukázali na
to, že ak spoluvlastník ponúkne na predaj svoj spoluvlastnícky podiel, je povinný ponúknuť ho všetkým

ostatným spoluvlastníkom. V situácii, keď všetci spoluvlastníci chcú realizovať svoje predkupné právo,
všetci majú rovnaké právo na odkúpenie, čo v tomto prípade je zákonom predpokladaná možnosť
realizovať svoje predkupné právo pomerne podľa veľkosti svojho podielu. Žalobca sa domáha realizácie
svojho predkupného práva nad zákonný rámec. Žalobca môže vykonávať len práva patriace jemu
ako spoluvlastníkovi nehnuteľnosti, kde si môže zvoliť možnosť ako k porušeniu predkupného práva

pristúpi. Nemôže tieto práva vykonávať za ostatných spoluvlastníkov, ktorí sú samostatným subjektom a
k porušeniu predkupného práva majú právo zaujať svoj vlastný názor a rozhodnúť sa samostatne podľa
zákonnýmmožností.Zákonv§140OZ,druháveta,jasneazrozumiteľneuvádza,žeAksaspoluvlastníci
nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
Z doteraz predložených dôkazov nevyplýva, že by sa ďalší obídení spoluvlastníci dovolávali relatívnej
neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu, ale ani toho, aby im boli ponúknuté podiely na

predaj za tých istých podmienok ( aj oni by mohli vykúpiť podiely len pomerne podľa veľkosti vlastného
spoluvlastníckeho podielu ) preto možno predpokladať, že využili poslednú zákonnú možnosť, teda že si
ponechali predkupné právo voči Žalovanému v 2. rade, ako nadobúdateľovi spoluvlastníckeho podielu.
Predkupné právo, a to aj zákonné, je osobným právom oprávneného. Nie je ho možné previesť na iného.

8. Žalovaní, vo svojom vyjadrení ďalej opätovne uviedli, že majú za to, že v prípade napadnutých
prevodov vlastníckeho práva medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade nedošlo k porušeniu
zákonného predkupného práva Žalobcu, z dôvodu, že išlo o prevod medzi blízkymi osobami. V časti §
116 Občianskeho zákonníka za bodkočiarkou definuje zákon (v podstate neohraničenú) skupinu, ktorá
na status blízkej osoby potrebuje predovšetkým splniť podmienku, aby ujmu jednej z dotknutých osôb

druhá dôvodne pociťovala ako ujmu vlastnú. Jednoznačne ide o pomer, ktorý vychádza zo subjektívneho
vnútorného vzťahu a v zásade niet žiadnych bezprostredne merateľných a paušálnych kritérií/veličín,
ktoré by presne vymedzovali, kedy už medzi dotknutými osobami ide o vzťah osôb blízkych, a kedy
ešte nie. Žalovaní majú za to, že v ich prípade na preukázanie blízkosti osôb a pociťovania ujmy ako
vlastnejvprípadeprávnickejafyzickejosoby,predložilisúdudôkazy,uviedliskutočnosti,individualizovali

okolnosti, ktoré preukazujú existenciu takéhoto vzťahu, ktoré sa v konkrétnostiach prejavujú navonok,
a to ako právo člena družstva na podiel na zisku, právo podieľať sa na riadení, ktoré môže uplatniť
prostredníctvom členskej schôdze, právo na vyrovnací podiel, právo na likvidačnom zostatku, právo byť
volený do orgánov družstvo, ako aj rôznymi formami drobnej výpomoci, ktorá je potrebná (prenájom
strojov, zabezpečenie právnej pomoci advokátom pri súdnych sporoch, dedičských sporoch, resp. s

inými právnymi problémami, pomoc pri aktivitách, atď), ktoré predstavujú akúsi nadstavbu bežných (v
zmysle práv a povinností člena družstva vyplývajúcich z Obchodného zákonníka, stanov družstva),
činností, ktoré preukazujú výraznú mieru prepojenia žalovaného v l. rade a žalovaného v 2. rade.
Členovia družstva opakovane vyhľadávajú pomoc, radu od žalovaného v 2. rade, potom je jednoznačne
nutné, aj z tohto dôvodu, ich vzťah kvalifikovať ako vzťah spĺňajúci definíciu blízkych osôb v zmysle

§ 116 Obč. zák., časť za bodkočiarkou. Preukazovanie aktívnej pomoci, nad rozsah (prioritne zo
strany Žalovaného v 2. rade v tomto spore), medzi osobami, ktorých vzťah je posudzovaný z hradiska
naplnenia podmienky definovanej v § 116 Obč. zák, časť za bodkočiarkou, nevyžaduje bezprostrednú
faktickú pomoc, resp. starostlivosť, ktorá je vlastná iným inštitútom súkromného práva. Vzťah blízkych
osôb Žalovaných má jednoznačne základ vo vzťahu družstva a člena družstva a na právach a

povinnostiach vyplývajúcich z Obchodného zákonníka a zo stanov družstva, pričom intenzitu ich vzťahu
umocňuje aktívna pomoc Žalovaného v 2. rade, pričom je úplne irelevantné, aká je kvalita, či kvantita
takto poskytovanej vzájomnej pomoci a kontaktov. Napokon poukázali na rozsudok Krajského súdu
v Žiline sp.zn. 10Co/90/2016, k možnosti podania určovacej žaloby v prípade porušenia zákonného
predkupného práva.

9. Na pojednávaní dňa 6.12.2021 právny zástupca žalobcu zotrval na svojej doterajšej argumentácii
s tým, že majú za to, že v danom prípade nejde o spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť, ale
o spoločnú nehnuteľnosť. Napadli potvrdenie z Okresného úradu Michalovce pozemkový a lesný odbor,
ktoré podľa ich názoru nie je správne, nie je hodnoverné. Za týmto účelom predložil súdu aj protistrane

zmluvu o pozemkovom spoločenstve A. C., kde poukázal na článok III. - Účel a majetková podstata
spoločenstva bod 1. 2. a 3. kde v bode 1. je jasne uvedené, že spoločenstvo je zriadené za
účelom podnikania na spoločných nehnuteľnostiach a vzniklo na základe právnych pomerov pôvodných
urbárnikov združených pod názvom A. C.. Novozaložené pozemkové spoločenstvo preberá všetkyznáme záväzky a práva doterajších urbárnikov dňom schválenia zmluvy o založení spoločenstva
a po zaregistrovaní spoločenstva. Teda A. C. pozemkové spoločenstvo hospodári a podniká na
nehnuteľnostiach, ktoré sú zapísané na tých predmetných listoch vlastníctva. Taktiež poukázal aj na

Stanovy Lesy Rakovec pozemkové spoločenstvo, ktoré taktiež predložil. Vychádzajúc vlastne aj z týchto
Stanov je vlastne uvedené a poukázal hlavne na čl. VIII. Prevod podielov spoločnej nehnuteľnosti
v podstate kde nie je ani uvedené žeby išlo o spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť, ani zo
žiadnych týchto skutočností nevyplýva, žeby išlo o spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť tak ako
predložil potvrdenie pozemkový a lesný odbor. Majú zato, že ide o spoločnú nehnuteľnosť, lebo

aj podľa § 8 zákona o pozemkových spoločenstvách - spoločnou nehnuteľnosťou na účely tohto
zákona sa rozumie jedna nehnuteľná vec, ktorá môže pozostávať z viacerých pozemkov a na ktorú sa
vzťahovali osobitné predpisy. Tými osobitnými predpismi sú : zákonný článok o štátnom spravovaní
obecných a niektorých iných lesov a hôľ ako aj o úprave hospodárskej správy spoločne užívaných
lesov a hôľ, ktoré sú nedielnym vlastníctvom komposetárov a bývalých urbaristov, ďalej zákonný
článok o nedieľných spoločných pasienkoch atd. Vychádzajúc v podstate zo zmluvy o pozemkovom

spoločenstve je vlastne uvedené, že spoločenstvo je zriadené za účelom podnikania na spoločných
nehnuteľnostiach a vzniklo na základe právnych pomerov pôvodných urbárnikov. Po komunikácii aj
s pánom H. M., prečo uviedol, že ide o spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť, on ani nevedel
uviesť prečo to tak uviedol, nevedel to zdôvodniť. Preto za týmto účelom navrhol vypočuť pána H.,
prečo uviedol, že ide o spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť a nie o spoločnú nehnuteľnosť. Aj

podľa týchto informácii on bol v podstate oboznámený s týmito skutočnosťami aj tak uviedol takéto
potvrdenie. Preto požiadal o jeho vypočutie, aby ozrejmil prečo uviedol to čo uviedol. Podľa ich nášho
názoru ide o spoločnú nehnuteľnosť, nie o spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť. Majú zato, že
nie je podstatné, či a ako bola napísaná poznámka o spoločnej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti,
keďže spoločnou nehnuteľnosťou v zmysle zákona o pozemkových spoločenstvách sa nehnuteľnosť

nestáva vtedy kedy je na LV uvedená informatívna poznámka, ale okamihom vzniku pozemkového
spoločenstva, ktoré dobrovoľne zakladajú spoluvlastníci a týmto okamihom majú spoluvlastníci aj to
obmedzené nakladanie zo svojim spoluvlastníckym podielom. Vychádzajúc aj z predkladanej zmluvy
majú zato, že ide o spoločnú nehnuteľnosť a zotrvával na návrhu na vykonaní dokazovania v podobe
výsluchu.

10. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní rovnako zotrval na svojej doterajšej argumentácii,
pričom ďalej uviedol, že v podstate nie je stanovená procesná subjektivita účastníka - pána B. a
to je aj jeden z dôkazov, že sa nejedná o takzvanú spoločnú nehnuteľnosť, ale takzvanú spoločne
obhospodarovanú nehnuteľnosť. Keby sme sa bavili o spoločnej nehnuteľnosti bez ohľadu na to, či

by dal k tomu vyjadrenie okresný úrad, alebo nie, pán B. by sa musel nachádzať na všetkých
LV tvoriacich takzvanú spoločnú nehnuteľnosť ako člen pozemkového spoločenstva Lesy Rakovec.
Táto skutočnosť však jednoznačne z LV nevyplýva. Je zjavné, že pán B. sa nachádza iba na jednej
nehnuteľnosti. Na ostatných sa ako podielový spoluvlastník nenachádza, to znamená, že v danom
prípade nie je možné sa ani dovolávať tejto skutočnosti a z toho dôvodu trvá na písomných vyjadreniach,

že v danom prípade nemôžeme v žiadnom prípade hovoriť o spoločnej nehnuteľnosti, čo preukazujú
jednak aj právne relevantné informácie z výpisu LV , z vyjadrenia okresného úradu ale aj zo skutočnosti,
že pán B. je len podielovým spoluvlastníkom v jednom podiele na LV č.XXX. Na ostatných tvoriacich
takzvanú podstatu spravovania A. C. sa už táto osoba nenachádza. Z uvedených dôvodov žiadali žalobu
zamietnuť a v prípade úspechu si uplatňujeme trovy konania.

11. Štatutárny orgán žalovaného v 2. rade Ing. Martin Sojka, uviedol, že tie lesy v skutočnosti ani
nepotrebuje. Sú to mladé lesy, v ktorých sa nehospodári. V podstate kúpil tieto lesy z dôvodu, že
majitelia pozemkov alebo ornej pôdy ho požiadali, že mu predajú pôdu, ale nech kúpi od nich aj lesy.
Kupuje to len z týchto dôvodov. Pre neho je to len záťaž, účtovníctvo a papierovačky. Uviedol, že žalobca

vôbec nemá záujem, aby tieto lesy kúpil.

12. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil tento skutkový stav:

13. Dňa 27.7.2020 uzavrel žalovaný v1. rade a žalovaný v 2. rade kúpnu zmluvu, ktorou žalovaný

v 1. rade ako predávajúci previedol na žalovaného v 2. rade ako kupujúceho -spoluvlastnícky podiel
o veľkosti 24/1848 na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k. ú. C. D. E., obec: Rakovec nad Ondavou,
okres: B., ktoré sú zapísané na LV č. XXX, ako parcely registra „C“:
- parcelné č. 2320 o výmere 1515 m2, druh pozemku lesný pozemok- parcelné č. 2327 o výmere 1892 m2, druh pozemku lesný pozemok
- parcelné č. 2329 o výmere 772 m2, druh pozemku lesný pozemok

14. Kúpna zmluva je na Okresnom úrade Michalovce, katastrálny odbor vedená pod číslom 314/20
zapísaná do katastra nehnuteľností dňa 17.9.2020. /čl. 198/

15. Z čiastočného výpisu z Listu vlastníctva č. XXX zo dňa 15.3.2021 vyplýva, že ako podielový
spoluvlastník parcely registra „C“ parcelné číslo č. 2320 o výmere 1515 m2, druh pozemku lesný

pozemok , parcelné č. 2327 o výmere 1892 m2, druh pozemku lesný pozemok , parcelné č. 2329
o výmere 772 m2, druh pozemku lesný pozemok je zapísaný pod B41 žalovaný v 2. rade v podiele
24/1848 , titul nadobudnutia kúpna zmluva V 2504/2020 z.d. 3.9.2020 , č.z. 314/20. Žalobca nie je na
tomto LV evidovaný ako spoluvlastník tejto nehnuteľnosti. /čl.19 /

16. Z predloženého potvrdenia o členstve vyplýva, že žalovaný v 1. rade bol členom družstva

(žalovaného v 2. rade) od 13.3.2020 s členským vkladom 1 Eur. /čl. 177/

17. Z čiastočného výpisu z Listu vlastníctva č. XXX zo dňa 18.5.2021 vyplýva, že nehnuteľnosť
evidovaná na parcele registra „C“ parcelné číslo č. 2320 o výmere 1515 m2, druh pozemku lesný
pozemok , parcelné č. 2327 o výmere 1892 m2, druh pozemku lesný pozemok , parcelné č. 2329 o

výmere 772 m2, druh pozemku lesný pozemok pozemok nie je spoločnou nehnuteľnosťou./čl. 101/

18. Z potvrdenia Okresného úradu Michalovce, pozemkový a lesný odbor zo dňa 18.10.2021 vyplýva,
že nehnuteľnosti zapísané na LV č. 80,782, 189, 1126 a 1622 v k. ú. C. D. E. nie sú spoločnou
nehnuteľnosťou ale spoločne obhospodarovanou nehnuteľnosťou /čl. 204/

19.Súdpovykonanomdokazovanívovecirozhodolrozsudkomzodňa6.12.2021č.k.25C/29/2021-221,
ktorým zamietol žalobu. Vychádzal z toho , že v danom prípade predmetná nehnuteľnosť nie je
spoločnou nehnuteľnosťou, podaná žaloba je procesne prípustná, žalobca nie je aktívne vecne
legitimovaný na podanie predmetnej žaloby nejde o prevod vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu

podielu medzi blízkymi osobami avšak žalobca tým, že podanou žalobou sa domáha určenia neplatnosti
celej kúpnej zmluvy, ktorou malo byť porušené predkupné právo, bez dohody ostatných spoluvlastníkov,
ktorí by s takýmto postupom súhlasili, žalobca takto uplatňuje svoje nároky pri porušení predkupného
právo vo väčšom rozsahu ako mu patrí.

20. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa
25.1.2023, č.k. 2Co/52/2022 – 375 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V uznesení odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie
tým, že nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy, ktoré boli k dispozícii na pojednávaní dňa 6.12.2021
( zmluva o pozemkovom spoločenstve a stanovy pozemkového spoločenstva A. C., návrh na výsluch

svedka M.) a nevysporiadal sa s nimi, porušil právo žalobcu na spravodlivý proces. V ďalšom odvolací
súd uviedol, že sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, keď predmetnú žalobu pokladal za
procesne prípustnú, avšak vzhľadom k tomu, že žalovaný v 2. rade predložil v odvolacom konaní
rozsudky Okresného súdu Žilina, Krajského súdu Žilina a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky 7Cdo/218/2021 uložil súdu prvej inštancie s ohľadom na predložené rozhodnutia, v ďalšom

konaní sa opätovne vysporiadať s otázkou procesnej prípustnosti danej žaloby. Zároveň uložil súdu
prvej inštancie vysporiadať sa s námietkou žalobcu, že na liste vlastníctva č. XXX je zapísaný ako
podielový spoluvlastník tam zapísanej nehnuteľnosti, z čoho odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu
v spore. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že medzi žalovanými išlo o bežný,
štandardný vzťah medzi družstvom a členom družstva a nešlo medzi nimi o vzťah blízkych osôb (§

116 Občianskeho zákonníka), za stavu ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie (vychádzajúceho z
vykonaného dokazovania). Napokon sa odvolací súd vyjadril aj k pravidlám pomerného uplatňovania
nárokov z porušenia zákonného predkupného práva, kde v tejto súvislosti uviedol, že predmetom sporu
bolo určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu, kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými, a preto
nemožno hovoriť o neplatnosti časti právneho úkonu vo vzťahu k nejakému podielu, ale relatívne

neplatný je úkon ako taký, teda celá kúpna zmluva uzavretá medzi žalovanými, bez ohľadu na to,
či sa iní spoluvlastníci domáhali vyslovenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu alebo nie. Účel
predkupného práva, predmetom ktorého je spoluvlastnícky podiel a spôsob jeho realizácie, vylučuječiastočnú relatívnu neplatnosť právneho úkonu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.
septembra 2021 sp.zn. 8Cdo/208/2019, R 5/2022).

21. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok aj so súvisiacim výrokom
o trovách konania a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, pričom mu po vrátení veci uložil
postupovať v konaní v súlade s procesným predpisom a ústavnými zásadami tak, aby bola zabezpečená
spravodlivá ochrana práv sporových strán, opätovne posúdiť žalobcom navrhnuté dôkazy a zistiť všetky
rozhodujúce skutočnosti potrebné pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku.

22. Súd v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu doplnil dokazovanie a zistil, že zo zmluvy o založení
pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou podľa zákona č-. 97/2013 Z z. a zákona č. 40/1964
Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov vyplýva, že ňou bolo založené pozemkové spoločenstvo Lesy
Rakovec –p.s., 072 03 Rakovec nad Ondavou za účelom podnikania na spoločných nehnuteľnostiach
a vzniklo na základe právnych pomerov pôvodných urbárnikov. Novozaložené pozemkové spoločenstvo

preberá všetky známe záväzky a práva doterajších urbárnikov dňom schválenia zmluvy o založení
spoločenstva a po zaregistrovaní spoločenstva. Lesy Rakovec – pozemkové spoločenstvo Rakovec nad
Ondavou 323, 072 03 hospodári a podniká na nehnuteľnostiach zapísaných na :
LV č. XX, k.ú. C. D. E. a to na parc. Reg. E. č. 1235, lesné pozemky o výmere 8602 m2,
LV šč. 189, k.ú. C. D. E. a to na parc. Reg. E č. 2310, lesné pozemky o výmere 171 212 m2

LV č. XXX, k.ú. C. an E. a to na
parc. Reg. C č. 2320, lesné pozemky o výmere 1515 m2
parc. Reg. C č. 2321, lesné pozemky o výmere 102779 m2
parc. Reg. C č. 2327, lesné pozemky o výmere 1892 m2
parc. Reg. C č. 2329, lesné pozemky o výmere 772 m2

LV č. XXX, k.ú. C. D. E. a to na parc. Reg. C č. 1241, lesné pozemky o výmere 499 323 m2,
LV č. XXXX, k.ú. C. D. E. a to na parc. Reg. C č. 2319, lesné pozemky o výmere 87228 m2,
LV č. XXXX, k.ú. C. D. E. a to na parc. Reg. C č. 2328, lesné pozemky o výmere 81253 m2,
Celková výmera nehnuteľností, na ktorých spoločenstvo hospodári a ktoré užíva je 954 253m2. /čl. 269/

23. Podľa č. VI zmluvy spoločenstvo vzniká uzavretím zmluvy o založení spoločenstva s právnou
subjektivitou nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov spoluvlastníkov podielov podľa § 139 ods. 2 OZ,
zapísaných v zozname vlastníkov podielov spoločných nehnuteľností.

24. Podľa čl. XI bod. 1 zmluvy spoločenstvo na účely podnikania na spoločnej nehnuteľnosti alebo

na spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach spravuje spoločný majetok spoločenstva, stará sa
o jeho zveľaďovanie, nadobúdanie a udržiavanie.

25. Z vyjadrenia Okresného úradu Michalovce , Pozemkový a lesný odbor, /čl. 279/ vyplýva, že správny
orgán bol pri odpovedi na žiadosť či predmetné pozemky sú alebo nie sú spoločnou nehnuteľnosťou

vychádzal predovšetkým z údajov katastra, keď na listoch vlastníctva nie je vedený kód spoločnej
nehnuteľnosti.Kódspoločnejnehnuteľnostinemôžebyťpridelenýautomatickykaždémupozemku,ktorý
obhospodaruje pozemkové spoločenstvo. Nie každý taký pozemok je spoločnou nehnuteľnosťou. Môže
totiž ísť o spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť t.j. o nehnuteľnosť ktorá síce je v spoluvlastníctve
(mnohokrát v spoluvlastníctve tých istých osôb , ktorí sú zároveň aj spoluvlastníkmi spoločnej

nehnuteľnosti zverenej totožnému pozemkovému spoločenstvu) no ide len o obyčajnú nehnuteľnosť
v spoluvlastníctve, ktorej vlastníctvo nikdy nebolo upravené historickými právnymi predpismi, no ktorá
je z vôle vlastníkov zverená pozemkovému spoločenstvu na účely spoločného obhospodarovania.
V praxi sa vyskytujú prípady, kedy i pred „znárodnením“ išlo v skutočnosti len o obyčajnú nehnuteľnosť
v spoluvlastníctve, avšak v dôsledku aplikácie vyvlastňovacích právnych predpisov po roku 1948 sa

táto nehnuteľnosť mylne klasifikovala ako spoločná a následkom toho bola i pri reštitúcii takto vydaná
späť do držby či vlastníctva pôvodných vlastníkov. Táto nehnuteľnosť nemala byť evidovaná ako
spoločná nehnuteľnosť a nemala byť opatrená kódom spoločnej nehnuteľnosti. Analogicky sa kódom
spoločnej nehnuteľnosti nemôže označiť ani iná spoločne obhospodarovaná nehnuteľnosť, s ktorou
do pozemkového spoločenstva pristúpia noví členovia alebo ak spoluvlastníci takých nehnuteľností

založia pozemkové spoločenstvo podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 97/2013 Z.z. Pozemkové úrady sú
metodikyusmerňovanéMinisterstvompôdohospodárstvaarozvojavidieka,žepreposúdeniečisajedná
o spoločnú nehnuteľnosť alebo o spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť sú záväzné údaje z katastra,
t.j. či v pozemkovoknižných vložkách existuje historický údaj o tom, že by sa na predmetné pozemkyvzťahovali osobitné predpisy, akými sú zákonné články XIX/1898, X/1913 alebo XXXIII/1913, ako je to
uvedené v §8 ods. 1 zákona o pozemkových spoločenstvách. Aby mohol byť v katastri nehnuteľností
pre parcelu uvedený kód spoločnej nehnuteľnosti, OÚ katastrálny odbor vykonáva zápisy do katastra

nehnuteľnostínazákladeverejnýchlistínaleboinýchlistín,pričomvtomtoprípadejerelevantnoulistinou
na vyznačenie kódu spoločnej nehnuteľnosti potvrdenie OÚ lesný a pozemkový odbor, o vykonanej
registrácii pozemkového spoločenstva spolu so zmluvou o pozemkovom spoločenstve, kde je uvedený
rozsah spoločnej nehnuteľnosti, ktorý odsúhlasili vlastníci spoločnej nehnuteľnosti nadpolovičnou
väčšinou hlasov počítanou podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov, čím prejavili svoju vôľu. Aj keď

v zmluve a stanovách sa uvádza pojem spoločná nehnuteľnosť v návrhu na zápis do registra nebol
uvedený jednoznačný rozsah pozemkov spoločnej nehnuteľnosti a ani spoločenstvo nežiadalo o zápis
kódu spoločnej nehnuteľnosti na kataster. Správny orgán v odpovedi uviedol, že hodnovernejší dôkaz
môže podať len katastrálny odbor OÚ, na základe prešetrenia v dokumentačných fondoch.

27. Z odpovede Okresného úradu Michalovce, katastrálny odbor, na žiadosť o sprístupnenie informácie

zo dňa 28.12.2021 /čl. 271/ vyplýva, že kód spoločnej nehnuteľnosti as v katastri eviduje od 1.5.2005.
Podľa platného právneho stavu okresný úrad katastrálny odbor, plní na účely zápisu kódu spoločnej
nehnuteľnosti len funkciu evidenčného orgánu a vychádza z údajov uvedených v potvrdení OÚ
pozemkový a lesný odbor o registrácii pozemkového spoločenstva a z údajov uvedených v zmluve
o pozemkovom spoločenstve.

28.Zo stanov pozemkového spoločenstva Lesy Rakovec – pozemkové spoločenstvo Rakovec nad
Ondavou 209, /čl. 272/ čl. II bod 1. vyplýva, že spoločenstvo bolo založené za účelom hospodárenia
a podnikania na poľnohospodárskych a lesných pozemkoch, zapísaných na LV č. XX o výmere 8602
m?, LV č. XXX o výmere 171 212m2, LV č. XXX o výmere 106 958 m2, LV č. XXX o výmere 499 323m2,

LV č. XXXX o výmere 87 228 m2, LV č. XXXX o výmere 81 253 m2k.ú. Rakovec nad Ondavou o celkovej
výmere obhospodarovaných nehnuteľností 954 576m2.

29. Podľa č. VII bod 1 stanov členstvo v spoločenstve vzniká a zaniká prevodom alebo prechodom
vlastníckeho práva k podielu spoločnej nehnuteľnosti po podaní písomnej žiadosti o členstvo

a príslušných listov vlastníctva výboru spoločenstva na základe rozhodnutia výboru.

30. Kópie pozemkovoknižných vložiek č. XXX, č. 440,č. 416 a č. 417 vzťahujúcich sa na predmetné
nehnuteľnosti v k.ú. C. D. E. neobsahujú údaj o tom že by sa na predmetné pozemky vzťahovali osobitné
predpisy, akými sú zákonné články XIX/1898, X/1913 alebo XXXIII/1913, /čl. 404 – 446/

31. Svedok H. N. M., na otázku prečo ako zamestnanec okresného úradu pozemkový a lesný odbor
uviedol vo vyjadrení, že nejde o spoločnú nehnuteľnosť, uviedol, že ide o dosť ťažkú otázku, možno
ani niektorí odborníci by sa nevedeli vyjadriť, či ide o spoločnú nehnuteľnosť, alebo nie. On vychádzal
z údajov, ktoré sú v pozemkovej knihe, kde pre spoločnú nehnuteľnosť platí, že sa na ňu vzťahujú tie

články z rokov 1913 a podobne, kde takýto záznam, že sa na túto konkrétnu nehnuteľnosť vzťahujú
tieto články v pozemkovej knihe nebol a preto uviedol tú skutočnosť v tomto vyjadrení, že teda nejde
o spoločnú nehnuteľnosť. Neskôr podrobnejšie svoj názor vyslovil v ďalšom vyjadrení, ktoré písal
pre právneho zástupcu na základe žiadosti. Na otázku aby sa vyjadril k vyjadreniu Okresného úradu,
katastrálny odbor, ktoré bolo predložené do spisu na základe žiadosti žalovaného, ktoré bolo doručené

aj právnemu zástupcu žalobcu ohľadne toho, že katastrálny úrad v tomto vyjadrení uvádza, že
ovydreniesakcitlivejotázkejepotrebnéobrátiťsanaOkresnýúradMichalovcepozemkovolesnýodbor,
svedok uviedol, že asi to uvádzajú kvôli tomu, že ide o problematickú otázku. Poukázal na to, že odkedy
pracoval na príslušnom odbore ohľadne pozemkových spoločenstiev od roku 1995, tak sa vlastne nikde
nerozlišovalo či ide o spoločnú nehnuteľnosť, resp. spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť, bolo to

v podstate pre nás jedno, až posledné 2 roky čo bol v pracovnom pomere, tak táto otázka bola dôležitá,
začalo sa to nejako riešiť a mala nejaký význam. Možno to súvisí s nejakými prevodmi nehnuteľností
a podobne. Uviedol, že výsledky ich registrácie nezasielali ani ďalej katastru. Kataster predpokladá ani
nevedel, že na tých konkrétnych pozemkoch je založené nejaké pozemkové spoločenstvo. Videl aj
LV, kde bolo uvedené, že konkrétna nehnuteľnosť, že ide o spoločnú nehnuteľnosť, avšak oni na ich

odbore konkrétne takéto pozemkové spoločenstvo, ktoré by hospodárilo na týchto nehnuteľnostiach
ani neregistrovali. Na otázku, či zo svojej praxe má skúsenosti, či v prípade spoločnej nehnuteľnosti,
ktorú môžu tvoriť nehnuteľnosti na viacerých LV, či teda nie sú títo spoluvlastníci na každom z týchto
LV na nehnuteľnosti, ktoré majú tvoriť spoločnú nehnuteľnosť, uviedol že nemusí to tak byť.32. Súd rozhodol na pojednávaní dňa 18.3.2024, na ktorom právny zástupca žalobcu uviedol, že má
zato, že je potrebné aplikovať uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 6Co/47/2022 zo dňa

27.3.2023, resp. taktiež aj uznesenie Krajského súdu, sp. zn. 3Co/125/2022 zo dňa 19.5.2023, ktorý sa
aj vyjadroval k otázke spoločnej nehnuteľnosti. Má zato, že spoločnou nehnuteľnosťou sa nehnuteľnosť
stáva okamihov vzniku pozemkového spoločenstva podľa § 2 ods. 1 písm. a, b, alebo c/ Zákona
o pozemkových spoločenstvách. V prípade, ak súd sa nestotožni s touto argumentáciou, resp. nemá
zato, že je potrebné aplikovať toto uznesenie krajského súdu tak má zato, že žalobca je aktívne vecne

legitimovanýmvtomtosporeleboječlenompozemkovéhospoločenstva,ktoréhospodárina spoločných
nehnuteľnostiach, teda ja na tejto spoločnej nehnuteľnosti. Nakoľko p. B. A. je zapísaný ako podielový
spoluvlastník na LV č. XXX, aj tieto nehnuteľnosti patria do spoločnej nehnuteľnosti, tak p. B. je členom
pozemkového
spoločenstva.

33.Právny zástupca žalovaných uviedol, že v danom prípade a vyplýva to aj z predloženej
pozemkovoknižnej zápisnice nevyplýva, že by historicky táto nehnuteľnosť bola niekedy braná ako
takzvaná spoločná nehnuteľnosť. Z toho dôvodu žiadal, aby súd v podstate postupoval v zmysle
ustanovení Zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník v ustanovení o podielovom spoluvlastníctve a s tým
súvisiacim aj porušením predkupného práva a žiadal, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu.

34. Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil takto:

35.Podľa § 140 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ) Ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú
spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe ( § 116, 117). Ak sa spoluvlastníci

nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

36. Podľa § 603 ods. 3 OZ Ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa
domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované.

37.Podľa § 605 OZ Ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predaj uskutočniť, musí oprávnená
osoba vyplatiť hnuteľnosť do ôsmich dní, nehnuteľnosť do dvoch mesiacov po ponuke. Ak táto doba
uplynie márne, predkupné právo zanikne. Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých podmienok; ak ide o
nehnuteľnosť, musí byť ponuka písomná.

38. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,

c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

39. Podľa § 34 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (ďalej zákon č. 162/1995 Z.z.) Ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo
neplatnosti dobrovoľnej dražby, 10ea) okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo
pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou

zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. 10eb)

40. Podľa § 40a OZ Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145
ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým
úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju

sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov
( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný
iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti
dovolá.41. Podľa § 8 ods. 1,2 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách Spoločnou
nehnuteľnosťou na účely tohto zákona sa rozumie jedna nehnuteľná vec, ktorá môže pozostávať z

viacerých pozemkov a na ktorú sa vzťahovali osobitné predpisy. Podielové spoluvlastníctvo spoločnej
nehnuteľnosti možno zrušiť a vyporiadať podľa osobitného predpisu.11) Spoločnou nehnuteľnosťou
nie je stavba. Od pozemku alebo pozemkov patriacich do spoločnej nehnuteľnosti možno na základe
rozhodnutia spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti na zhromaždení oddeliť novovytvorený pozemok
(ďalej len "oddelená časť spoločnej nehnuteľnosti"). Oddelená časť spoločnej nehnuteľnosti prestáva

byť spoločnou nehnuteľnosťou dňom zápisu v katastri nehnuteľností. Oddelená časť spoločnej
nehnuteľnosti sa stáva spoločne obhospodarovanou nehnuteľnosťou, ak jej vlastníci nerozhodnú inak.

42. Podľa § 9 ods.1, 7,8 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách Členmi spoločenstva
podľa § 2 ods. 1 písm. a) až c) sú všetci vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti. Pri rozhodovaní
zhromaždeniafondvykonávaprávačlenaspoločenstva,ktoréhopodielspoločnejnehnuteľnostispravuje

alebo s ktorým nakladá podľa § 10 ods. 1 a 2, len ak zhromaždenie rozhoduje podľa § 14 ods. 7 a),
b), d), e), i) a j).

-Na prevod podielu na spoločnej nehnuteľnosti medzi spoluvlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti sa
nevzťahuje všeobecné ustanovenie o predkupnom práve,15) ak nejde o prevod podľa § 11 ods. 2.

-Ak vlastník podielu na spoločnej nehnuteľnosti prevádza spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu, je
povinný ho ponúknuť ostatným vlastníkom podielov na spoločnej nehnuteľnosti; podiel možno ponúknuť
prostredníctvom výboru. Ak o podiel neprejavia záujem ostatní vlastníci podielov alebo v ich mene
spoločenstvo podľa odseku 10, možno ho previesť tretej osobe.

43. Podľa § § 12 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách Členmi spoločenstva
podľa § 2 ods. 1 písm. d) sú všetci vlastníci spoločne obhospodarovaných nehnuteľností. Členmi
spoločenstva podľa § 2 ods. 1 písm. d) sa môžu stať aj vlastníci spoločnej nehnuteľnosti.

44. Podľa § 2 ods. 1 písm. d), 2 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách Spoločenstvom
sa rozumie d) spoločenstvo založené vlastníkmi spoločne obhospodarovaných nehnuteľností; spoločne
obhospodarovanou nehnuteľnosťou je poľnohospodársky pozemok alebo lesný pozemok, ktorého
vlastník spolu s inými vlastníkmi takýchto pozemkov zakladá spoločenstvo s cieľom ich spoločného
obhospodarovania a užívania. Na práva a povinnosti vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti a vlastníkov

spoločne obhospodarovaných nehnuteľností sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak § 8
ods. 1, § 9 ods. 1 až 3 a 7 až 12, § 10 ods. 4 a § 15 ods. 2 až 5 neustanovujú inak.

45. Základnou otázkou, ktorú bolo potrebné v konaní vyriešiť bolo, či nehnuteľnosť na ktorej
žalovaný v 1. rade previedol svoj spoluvlastnícky podiel je spoločnou nehnuteľnosťou alebo spoločne

obhospodarovanou nehnuteľnosťou. Zákon o pozemkových spoločenstvách v § 8 ods. 1 zaviedol
do nášho právneho poriadku legálnu definíciu inštitútu spoločnej nehnuteľnosti. Legálna definícia
inštitútu spoločnej nehnuteľnosti obsiahnutá v pôvodnom znení zákona o pozemkových spoločenstvách
bola nedokonalá a pre účely vymedzenia spoločnej nehnuteľnosti prakticky nepoužiteľná, keďže
bola pomerne vágna a neurčitá. Nedostatok predmetnej legálnej definície spočíval v tom, že z nej

nebolo zrejmé, ako sa majú určiť pozemky tvoriace spoločnú nehnuteľnosť. Podľa novely zákona
o pozemkových spoločenstvách č. 110/2018 Z.z. sa spoločnou nehnuteľnosťou rozumie jedna
nehnuteľná vec nehnuteľná vec, ktorá môže pozostávať z viacerých pozemkov a na ktorú sa vzťahovali
osobitné predpisy a to zákonný článok XIX/1898, zákonný článok X/1913 a zákonný článok XXXIII/1913.
V dôvodovej správe k tejto novelizácii je uvedené, že spoločnou nehnuteľnosťou je i v platnom

zákone tá nehnuteľnosť, ktorá bola takto reštituovaná, t.j. jej vlastníctvo, resp. jej držba bola vrátená
pôvodným vlastníkom, na ktorých sa vzťahovali zrušené predpisy upravujúce postavenie a činnosť
bývalých tzv. „spoločenstevných“ útvarov ( pozemkové, lesné, pasienkové, želiarske spoločenstvá,
urbáre, komposesoráty atď). je ňou teda historicky daná spoločná nehnuteľnosť, čo sa v návrhu zákona
objasňuje vložením nového odkazu nad definíciu spoločnej nehnuteľnosti. Pri vymedzení rozsahu

spoločnej nehnuteľnosti je teda podľa zákona o pozemkových spoločenstvách potrebné vychádzať
z historického princípu, pričom podľa citovanej dôvodovej správy sa mal historický princíp pri určení
rozsahu spoločnej nehnuteľnosti uplatniť už vo vzťahu k pôvodnej definícii pojmu spoločná nehnuteľnosť
obsiahnutej v pôvodnom znení § 8 ods. 1 zákona o pozemkových spoločenstvách. Názor, že spoločnúnehnuteľnosť tvoria tie pozemky, ktoré sú ako súčasť spoločnej nehnuteľnosti uvedené v zmluve
o pozemkovom spoločenstve sa nedal nesporne odvodiť z ustanovení zákona o pozemkových
spoločenstvách a predstavoval akýsi pokus o preklenutie nejasností vyplývajúcich z nejednoznačnej

definície inštitútu spoločnej nehnuteľnosti v § 8 ods. 1. Ani svedok H. M., ani Okresný úrad Michalovce ,
katastrálny odbor, a ani Okresný úrad, Pozemkový a lesný odbor nevedeli dať jasnú odpoveď či
predmetnú nehnuteľnosť je nutné považovať za spoločnú nehnuteľnosť alebo nie.

46. Vzhľadom na znenie definície inštitútu spoločnej nehnuteľnosti po novele Zákona o pozemkových

spoločenstvách ( zákonom č. 110/2018 Z.z.) je zrejmé, že rozsah spoločnej nehnuteľnosti nie je
možné rozširovať a to takým spôsobom, že by vlastníci podielov na spoločnej nehnuteľnosti nadobudli
vlastníctvo ďalšieho pozemku, ktorý by mal byť podľa ich vôle súčasťou spoločnej nehnuteľnosti.
Spoločná nehnuteľnosť totiž predstavuje určitý v minulosti vzniknutý substrát pozemkov, na krá sa
vzťahovali osobitné predpisy . Spoločnú nehnuteľnosť teda tvoria pozemky , ktoré historicky boli
súčasťou spoločnej nehnuteľnosti, a vlastníctvo takýchto pozemkov neprešlo z vlastníctva vlastníkov

podielov na spoločnej nehnuteľnosti do vlastníctva tretej osoby so súčasným vyčlenením príslušného
pozemku z substrátu pozemkov tvoriacich spoločnú nehnuteľnosť, resp. ju tvoria pozemky, ktoré
historicky boli súčasťou spoločnej nehnuteľnosti a vlastníctvo k nim bolo reštituované. Spoločná
nehnuteľnosť je v konečnom dôsledku predmetom evidovania v katastri nehnuteľností aj keď nie je
výslovne uvedená ako predmet katastra. Informácia o tom, či je určitý pozemok súčasťou spoločnej

nehnuteľnosti sa uvádza na liste vlastníctva, a to uvedením príslušného kódu. Zákon o pozemkových
spoločenstvách ani katastrálny zákon výslovne neupravujú, aké listiny je potrebné predložiť okresnému
úradu, katastrálnemu odboru na to, aby bol na list vlastníctva vyznačený kód spoločnej nehnuteľnosti
a aby bola zapísaná informácia že ide o spoločnú nehnuteľnosť. Má sa za to, že sú to žiadosť
pozemkového spoločenstva, zmluva o pozemkovom spoločenstve a výpis z registra pozemkových

spoločenstiev(resp. potvrdenie) ktorý vydá príslušný okresný úrad, pozemkový a lesný odbor. Okresný
úrad, katastrálny odbor plní na účely zápisu kódu spoločnej nehnuteľnosti len funkciu evidenčného
orgánu a vychádza z údajov uvedených v potvrdení okresného úradu, pozemkový a lesný odbor.

47.V predmetnom spore z výpisu z listu vlastníctva vyplýva, že predmetná nehnuteľnosť nie je

spoločnou nehnuteľnosťou pričom z potvrdenia okresného úradu pozemkový a lesný odbor vyplýva,
že nehnuteľnosti na LV č. XXX nie sú spoločnou nehnuteľnosťou. Údaje katastra sú hodnoverné
a záväzné. Hodnovernosť údajov katastra treba interpretovať tak, že údaje katastra sú zapisované
zákonom ustanoveným postupom len na základe relevantných a hodnoverných podkladov a ten kto
ich používa, koná v dobrej viere. Záväznosť údajov katastra zase znamená povinnosť používať tieto

údaje podľa § 71 katastrálneho zákona. osoby ktoré spochybňujú hodnoverné údaje katastra, sú povinné
preukázať opak, t.j. vyvrátiť ich. Podľa dôvodovej správy k pôvodnému zneniu katastrálneho zákona
vyvrátiť hodnovernosť a tým aj záväznosť možno právoplatným rozhodnutím kompetentného štátneho
orgánu a na základe podnetu, ktorý katastrálny úrad po prešetrení uzná za oprávnený. Takto vyvrátené
údaje katastrálny úrad opraví. Hodnovernosť údajov katastra nebola vyvrátená. V danom spore žalobca

minimálne od doručenia vyjadrenia žalovaného v 2. rade ( od 16.6.2021) vie, že je sporné či predmetná
nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX je spoločnou nehnuteľnosťou alebo spoločne obhospodarovanou
nehnuteľnosťou. Zo spisu je zrejmé , že o danej veci vedel už skôr čo vyplýva, z odpovede žalovaného
v 2. rade na predžalobnú výzvu – dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu zo dňa 8.4.2021 /čl. 111/.
Z bodu 42 a 43 odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že to, či konkrétna nehnuteľnosť je spoločnou

nehnuteľnosťou nezakladá zmluva o pozemkovom spoločenstve pričom súd ďalej uvádza, že spoločnú
nehnuteľnosť môžu tvoriť pozemky, ktoré nemajú spoločné hranice a dokonca sa môžu nachádzať
v rôznych katastrálnych územiach. Pri pozemkoch tvoriacich spoločnú nehnuteľnosť má byť na liste
vlastníctva vyznačený príslušný kód, v zmysle § 9 ods. 1 a prílohy č. 6 vyhlášky, a to kód ,,1" -
pozemok nie je spoločnou nehnuteľnosťou a kód ,,2" - pozemok je spoločnou nehnuteľnosťou. V

katastri nehnuteľnosti sú pozemky tvoriace spoločnú nehnuteľnosť väčšinou evidované na viacerých
listoch vlastníctva a majú spoločný právny režim, t. j. na každom liste vlastníctva by mali byť rovnakí
spoluvlastníci a rovnaké spoluvlastnícke podiely. Súd uvádza, že z predloženého výpisu z registra
pozemkových spoločenstiev /čl. 12 – 13 / vyplývajú len č. LV na ktorých pozemkové spoločenstvo
hospodári, ale či ide o spoločné nehnuteľnosti resp. spoločne obhospodarované nehnuteľnosti to

z uvedeného nevyplýva a súdu je zároveň známe z jeho činnosti ( z konaní 25C/32/2021, 25C/28/2021,
kde rovnako žalobca A. B. sa domáha určenia neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti na LV č.
č. 782, č.254, č.189,č.1622,č.XX a č.1126 a žalovaným v 2. rade je rovnako JRD Rakovec, družstvo )
že žalobca je evidovaný ako spoluvlastník len na LV č. XXX avšak na žiadnych ďalších ( teda nie na LVč. XXX, O.XXX,O.XXXX,O.XX P. O.XXXX), ktoré nehnuteľnosti na týchto LV majú podľa žalobcu tvoriť
spoločnú nehnuteľnosť. Teda na citovaných LV nie sú rovnakí spoluvlastníci. Zároveň z predložených
kópií pozemno knižných vložiek č. 724, č. 440, č. 416 a č. 417 nevyplýva, že by sa na tam uvedené

pozemky vzťahovali osobitné predpisy a to zákonný článok XIX/1898, zákonný článok X/1913 a zákonný
článok XXXIII/1913. Napokon svedok H. M. vo svojej výpovedi uviedol, že dôvodom pre ktorý oznámil, že
daná nehnuteľnosť nie je spoločnou nehnuteľnosťou bolo, že vychádzal z údajov, ktoré sú v pozemkovej
knihe, kde pre spoločnú nehnuteľnosť platí, že sa na ňu vzťahujú tie články z rokov 1913 a podobne, kde
takýto záznam, že sa na túto konkrétnu nehnuteľnosť vzťahujú tieto články v pozemkovej knihe nebol.

48. Súdu je známe uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3Co/125/2022 , (poukázal naňho aj
právnyzástupcažalobcu),vktoromuzneseníkrajskýsúdvyslovilnázor,žemožnouzavrieťžespoločnou
nehnuteľnosťou sa nehnuteľnosť stáva okamihom vzniku pozemkového spoločenstva v zmysle § 2
ods. 1 písm. a),b) alebo c), ktoré dobrovoľne založili spoluvlastníci a tam zahrnuté nehnuteľnosti, ktoré
budú tvoriť spoločnú nehnuteľnosť. Keďže sa citované uznesenie týka obdobnej veci a teda určenia

neplatnosti zmlúv o prevode nehnuteľnosti, pričom ide o rovnakého žalobca a žalovaného v 2. rade je
podľa názoru právneho zástupcu žalobcu toto rozhodnutie aplikovateľné aj v danej situácii.

49. Súd prvej inštancie uvádza, že rešpektuje názor krajského súdu vyslovený v citovanom rozhodnutí
ale sa s ním nestotožňuje. V tejto súvislosti súd poukazuje na príslušnú osobitnú časť dôvodovej správy

k zákonu č. 110/2018 (novela zákona č. 97/2013 Z.z.) k bodu 14: v § 8 sa upravujú niektoré základné
znaky spoločnej nehnuteľnosti. Spoločná nehnuteľnosť predstavuje osobitnú kategóriu nehnuteľnosti
v spoluvlastníctve. Spoločná nehnuteľnosť spravidla pozostáva z viacerých parciel, no jen zároveň
jednou nedeliteľnou vecou, hoci pozostáva z niekoľkých častí. Spoločnou nehnuteľnosťou je i v platnom
zákone tá nehnuteľnosť, ktorá bola takto reštituovaná, t.j. jej vlastníctvo, resp. jej držba bola vrátená

pôvodným vlastníkom, na ktorých sa vzťahovali zrušené predpisy upravujúce postavenie a činnosť
bývalých tzv. „spoločenstevných“ útvarov ( pozemkové, lesné, pasienkové, želiarske spoločenstvá,
komposesoráty atď) , je ňou teda historicky daná spoločná nehnuteľnosť, čo sa v návrhu zákona
objasňuje vložením nového odkazu nad definíciu spoločnej nehnuteľnosti. Tu treba upozorniť , že
na povahu vlastníctva spoločnej nehnuteľnosti nemá vplyv to, aký historický pôvod má alebo malo

pozemkové spoločenstvo združujúce vlastníkov nehnuteľnosti. Všetky „spoločenstevné“ útvary boli
zjednotené do inštitútu pozemkového spoločenstva s jednou právnou úpravou už zákonom č. 181/1995
Z.z.. preto nie je podstatné, do ktorej kategórie podľa § 2 ods. 1 písm. a) až c) spoločenstvo patrí,
pretože vždy ide o jeden inštitút pozemkového spoločenstva, ktorý nemá vplyv na charakter vlastníctva
spoločnej nehnuteľnosti. Ak ide o otázku vzniku spoločnej nehnuteľnosti ako novej majetkovej podstaty,

právny poriadok nikdy neustanovoval postup, akým by v súčasnosti mohla vzniknúť nová spoločná
nehnuteľnosť (t.j. nejakou osobitnou dohodou vlastníkov samostatných nehnuteľností o vytvorení
spoluvlastníctva, ktoré by bolo nedeliteľné a nezrušiteľné). Tento postup síce nikdy nebol ani zakázaný,
no zo všetkých dotknutých právnych predpisov vyplýva, že vôľou zákonodarcu nikdy nebolo aby
tento typ spoluvlastníctva vznikla ako nový, „nehistorický“ jav. Svedčí o tom skutočnosť, že právna

úprava vždy odkazovala len na právnu úpravu uhorských zákonných článkov, t.j. fixovala predmetné
pozemkové vlastníctvo len na podmienky, ktoré vznikli v minulosti a neumožňovala toto „historické“
nedeliteľné spoluvlastníctvo zriaďovať v modernej dobe ako nový fenomén. Treba pritom upozorniť, že
spoločná nehnuteľnosť nemohla a nemôže vzniknúť uzatvorením zmluvy o pozemkovom spoločenstve
ani vznikom pozemkového spoločenstva – tu dochádza iba k vytvoreniu organizačného substrátu,

v ktorom spoluvlastníci realizujú svoje vlastnícke oprávnenia, nie k zásahu do majetkových pomerov
vlastníkov pozemkov. Na tejto základnej charakteristike a definícii spoločnej nehnuteľnosti sa návrhom
novely v porovnaní s platným zákonom nič nemení, pretože ponímanie spoločnej nehnuteľnosti zostáva
nezmenené.

50. Keďže súd prvej inštancie nie je viazaný predloženým rozhodnutím krajského súdu, pričom je
potrebné zdôrazniť , že rozhodnutia okresných a krajských súdov nemožno považovať za ustálenú
súdnu prax, od ktorej by sa nebolo možné bez zdôvodnenia odchýliť súd prvej inštancie komplexne
vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, prijal záver, že nehnuteľnosti na LV č.XXX nie sú spoločnou
nehnuteľnosťou ale spoločne obhospodarovanou nehnuteľnosťou a na prevod spoluvlastníckych

podielov na tejto nehnuteľnosti sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka a nie ustanovenia
zákona o pozemkových spoločenstvách.

51.Žalovaní v priebehu konania namietali procesnú neprípustnosť podanej žaloby.XX. Súd považuje za potrebné uviesť, že podľa aktuálnej súdnej praxe spoluvlastník, ktorý je oprávnený
z predkupného práva (§ 140 Občianskeho zákonníka), má pri porušení povinností zo strany -

spoluvlastníka, ktorý je povinný z predkupného práva, na výber, či: (i) sa bude žalobou domáhať
vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníka na tretiu osobu (§ 40a
Občianskeho zákonníka); jeho žaloba musí v takomto prípade smerovať voči všetkým účastníkom
zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu, pri ktorej bolo porušené jeho predkupné právo. lebo tí
sú pasívne legitimovaní, (ii) bude sa domáhať voči nadobúdateľovi (tretej osobe ako singulárnemu

právnemu nástupcovi pôvodného podielového spoluvlastníka ), aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky
podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodného podielového
spoluvlastníka; ak nadobúdateľ' jeho výzve nevyhovie, má oprávnený spoluvlastník právo domáhať sa
na súde žalobou voči nadobúdateľovi, aby bol nahradený prejav vôle nadobúdateľa; žalobe vyhovujúce
rozhodnutie súdu nahradí v tomto prípade chýbajúci zmluvný prejav nadobúdateľa , (iii) sa uspokojí s
tým, že mu zostáva predkupné právo zachované, avšak už voči nadobúdateľovi. Zákon v uvedených

ustanoveniachponechávaoprávnenémuspoluvlastníkovivoľbu,čivôbec,prípadnektoréztýchtoriešení
zvolí (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22.9.2010, sp. zn. ,3 Cdo 122/2009). Tieto nároky sa vzájomne
vylučujú, pričom oprávnený sa nemôže zároveň domáhať všetkých alebo dvoch nárokov (uznesenie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Cdo 28/2009, zo dňa 26. mája 2010).

53.V danom prípade sa žalobca domáha určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou došlo k prevodu
podielov zo spoluvlastníka na tretiu osobu.

54.V prípade podanej žaloby sa podľa súdu jedná o žalobu podľa § 137 písm. d) CSP, ktorý určuje,
že žalobou možno požadovať aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva

z osobitného predpisu. Niet pochýb, že právnou skutočnosťou je (aj) právny úkon, ktorý je právnou
teóriou charakterizovaný ako tzv. subjektívna právna skutočnosť. Po zmene civilno - procesnej úpravy,
ktorá bola realizovaná s účinnosťou od 1.7.2016 prijatím Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP)
došlo ku kreovaniu novej koncepcie určovacích žalôb v podobe ustanovení § 137 písm. c) a d) CSP .
Táto je založená na tom, že určovacia žaloba má smerovať k určeniu konkrétneho práva, a to k určeniu

jeho existencie alebo neexistencie, ak na takomto určení je naliehavý právny záujem. Je samozrejme
možné aj naďalej žalovať na určenie právnej skutočnosti, to je ale limitované prípustnosťou takejto
žaloby vo väzbe na osobitný právny predpis. Nová úprava určovacích žalôb smerovala k tomu, aby boli
určitým spôsobom „odfiltrované“ teda vylúčené ako procesne neprípustné také žaloby, ktoré s konečnou
platnosťou neriešili právny vzťah a v zásade boli len akoby medzistupňom ku podaniu ďalšej žaloby.

Čiže slovami predchádzajúcej judikatúry viažucej sa ešte k určovacím žalobám z obdobia účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku, zákonodarca mienil vylúčiť ako neprípustné žaloby, ktoré „neslúžili
potrebám praktického života“. ( rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Cdo/112/2004 resp. sp.zn. 3Cdo/122/2009)
Podľa súdu ale žalobcom podaná žaloba takouto „zbytočnou nebola“

55. Ustanovenie § 137 písm. d) CSP hovorí o tom, že prípustnosť použitia žaloby o určenie právnej
skutočnosti sa viaže na "vyplývanie" takejto možnosti z osobitného predpisu. I keď si je súd vedomý
toho, že doslovný výklad je najslabšou a najmenej presvedčivou metódou výkladu právnych noriem,
tentospôsobinterpretáciedotknutéhoustanovenianasvedčujetomu,žejepostačujúcim preprípustnosť
podania žaloby o určenie právnej skutočnosti, ak je takáto možnosť vyvoditeľná z osobitného predpisu.

To znamená, že ust. § 137 písm. d) CSP neurčuje, že musí ísť o osobitnú právnu úpravu, ktorá by
(iba) explicitne pripúšťala možnosť podania žaloby o určenie právnej skutočnosti, ale podľa názoru súdu
postačuje, ak prípustnosť takejto žaloby je vyjadrená v osobitnom ustanovení implicitne. Inými slovami,
ak existuje určité zákonné ustanovenie a z jeho obsahovej stránky možno vyvodiť prípustnosť podania
žaloby o určenie právnej skutočnosti, je takáto žaloba procesne prípustná.

56. Podľa názoru súdu je vo vzťahu k ust. § 137 písm. d) CSP
takým osobitným predpisom ustanovenie § 34 ods. 2 katastrálneho zákona. Citované ustanovenie
účinné v tejto podobe od 15. 10. 2008 je aj po vyššie popísanej zmene filozofie určovacích žalôb
stále súčasťou platného právneho poriadku určujúc, že súdne rozhodnutie o vyslovení neplatnosti

konkrétneho právneho úkonu (či neplatnosti dobrovoľnej dražby) je spôsobilým právnym podkladom
pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľnosti s vyznačením stavu existujúceho pred právnym
úkonom,ktoréhoneplatnosťsasúdnymrozhodnutímkonštatovala.Zjednodušene,napodkladesúdneho
rozhodnutia o neplatnosti právneho úkonu sa obnoví predtým zapísaný stav. Podstata ustanovenia § 34ods. 2 katastrálneho zákona teda zostala zachovaná aj po zmene procesnej úpravy účinnej od 01. 07.
2016, hoci článkom XXXVI. zákona č. 125/2016 Z. z. o niektorých opareniach súvisiacich
s prijatím nových procesných kódexov (CSP, CMP SSP ) došlo k novelizácii katastrálneho zákona

[dokonca aj v dotknutom ust. § 34 ods. 2, kde sa menila odkazová norma smerujúca už na nové ust. §
228 CSP]. Zákonodarca ponechal ustanovenie obsahovo nezmenené majúc na zreteli, že stále sa môže
vyskytnúť praktická situácia, kedy bude vhodné neplatnosť právneho úkonu týkajúceho sa nehnuteľnosti
konštatovať súdnym rozhodnutím a takéto rozhodnutie potom bude mať účinky vo vzťahu k zápisom do
katastra nehnuteľností.

57. Ak preto súdne rozhodnutie o neplatnosti právneho úkonu týkajúceho sa nehnuteľnosti je
podľa aktuálnej právnej úpravy (stále) zapísateľné do katastra nehnuteľnosti (tzn. že ak súdne
rozhodnutie konštatujúce neplatnosť právneho úkonu je spôsobilým podkladom zmeny zápisu v katastri
nehnuteľnosti), znamená to, že právna úprava aj po zmene koncepcie určovacích žalôb akceptuje
existenciu súdneho rozhodnutia o neplatnosti právneho úkonu vo vzťahu k nehnuteľnostiam. Takéto
súdne rozhodnutie podľa súčasnej právnej úpravy môže byť založené len na žalobe o určenie právnej

skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP a teda môže byť výsledkom konania iniciovaného iba žalobou
podľa tohto ustanovenia a práve preto treba považovať ust. 34 ods. 2 katastrálneho zákona za osobitný
predpis vo vzťahu k ust. § 137 písm. d) CSP. Povedané aj opačne, ak by vo vzťahu k ust. § 137 písm.
d) CSP nemalo byť ust. § 34 ods. 2 katastrálneho zákona
považované za osobitnú úpravu, znamenalo by to, že sa prijatím Civilného sporového poriadku stalo

ustanovenie § 34 ods. 2 katastrálneho zákona obsolétnym (už prakticky nepoužiteľným), k čomu podľa
súdu nová procesno-právna úprava nesmerovala.

58. Na základe týchto úvah dospel súd k záveru, že ak právna úprava akceptuje súdne rozhodnutie
o neplatnosti právneho úkonu ako do katastra nehnuteľností zapísateľný výsledok sporového konania

iniciovanéhonapodkladeust.§137písm.d)CSPtrebapripustiťajžalobuourčenieneplatnostiprávneho
úkonu, ak táto neznamená len parciálne riešenie daného problému a ak sa ňou odstráni právna neistota,
t. j. právne postavenie strán sporu sa stane istým bez toho, že by muselo nasledovať ešte ďalšie
súdne konanie. Ak teda súdne rozhodnutie je v konkrétnom prípade spôsobilé obnoviť stav zapísaný
v katastri nehnuteľnosti pred neplatným právnym úkonom, žalobu o určenie jeho neplatnosti nemožno

apriori vylúčiť ako procesne neprípustnú. Podľa súdu len takýto výklad zodpovedá úmyslu zákonodarcu
vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných
právnych skutočnosti, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej'. Práve v rozpore
s uvedeným by bolo konštatovanie, že formálne je žaloba o neplatnosť právneho úkonu k nehnuteľnosti
podľa § 137 písm. d) CSP neprípustná (i keď by inak uspokojivo riešila daný právny vzťah) a treba podať

žalobu o určenie, že tu právo je alebo nie je, lebo tým by práve došlo k zbytočnému rozmnoženiu sporov.

59. Aplikujúc tieto východiská na prejednávanú vec dospel súd k záveru, že v danom prípade nebola
žaloba žalobcu „nezmyselnou", resp. nič podstatné neriešiacou žalobou, pretože na jej základe súdom
vyslovená neplatnosť právneho úkonu je podkladom pre to, aby bol obnovený zápis žalovaného 1/ ako

(pôvodnej) podielového spoluvlastníka v katastri nehnuteľnosti. Tým sa bez potreby vyvolania ďalšieho
sporu odstráni existujúca právna neistota tak žalobkyne ako aj žalovaných 1/ a 2/ v otázke, kto tvorí
okruh subjektov spoluvlastníckeho vzťahu k daným nehnuteľnostiam a to bude mať potom svoj odraz v
stave zápisu v katastri nehnuteľnosti (§ 70 katastrálneho zákona )

60. Z vyššie uvedených dôvodov by podľa súdu nebolo ústavne akceptovateľným zamietnuť žalobu
žalobcu v zásade len vzhľadom na formuláciu žalobného petitu a tým nepriamo povedať, že si má
na ochranu svojho právneho postavenia podať novú žalobu vychádzajúcu v podstate z toho istého
skutkového základu, akurát s inak formulovaným petitom. Jednoducho by nebolo správnym nútiť
žalobcu k tomu, aby v podstate na rovnakých skutkových okolnostiach podal novú žalobu smerujúcu k

opätovnému zápisu žalovaného 1/ ako podielového spoluvlastníka v katastri nehnuteľností (a riešiacu
aktuálny zápis žalovaného 2/ ako podielového spoluvlastníka), ak ten istý výsledok je dosiahnuteľný
už podanou žalobou. Zmyslom procesného práva je totiž poskytnutie ochrany subjektívnym právam
vyplývajúcim z práva hmotného a nie vytváranie prekážok na ich presadenie. Podľa súdu nemožno
uprednostniť striktnú aplikáciu procesnej normy na úkor spravodlivej ochrany porušeného práva. Súd

zároveň poukazuje na poukazuje na obdobne racionálne riešenie nastolenej problematiky ust. § 34 ods.
2 katastrálneho zákona Najvyšším súdom SR v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/137/2017 zo dňa 21.06.2018, v
ktorom bola riešená (podstatou totožná) otázka žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu - záložnejzmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti zapísaných v katastri nehnuteľnosti. Najvyšší súd dal za pravdu tomu,
že ak na obnovenie stavu existujúceho v katastri nehnuteľností pred neplatným právnym úkonom je
potrebné rozhodnutie súdu o jeho neplatnosti, žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu je procesne

prípustným prostriedkom ochrany.

61. Vzhľadom na uvedené, ako aj názor odvolacieho súdu vyjadrený v bodoch 24 až 30 uznesenia
zo dňa 25.1.2023 sp.zn. 2Co/52/2022 považuje súd podanú žalobu za procesne prípustnú. V tejto
súvislosti zároveň poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.1.2024

sp.zn. 4Cdo/238/2022, v zmysle ktorého je takáto žaloba procesne prípustná.

62. V zmysle platnej právnej úpravy spoluvlastník vlastniaci podiel k nehnuteľnosti má právo disponovať
so svojím spoluvlastníckym podielom, avšak jeho zmluvná voľnosť je obmedzená v súlade s § 140
Občianskeho zákonníka tak, že svoj spoluvlastnícky podiel môže bez obmedzenia previesť len na
blízke osoby podľa § 116 OZ. Teda podielový spoluvlastník ktorý chce svoj podiel k nehnuteľnosti predať

inej osobe musí analogicky podľa § 605 veta posledná realizovať ponuku ostatným spoluvlastníkom
písomne. V prípade porušenia tohto vecného práva, ak povinný spoluvlastník previedol podiel na inú než
blízku osobu bez toho, aby ho predtým ponúkol ostatným spoluvlastníkom, má dotknutý spoluvlastník
v súlade s § 40a OZ sa domáhať neplatnosti tohto právneho úkonu, alebo analogicky podľa § 853 ods.
1 OZ v nadväznosti na § 603 ods. 3 OZ domáhať sa od nadobúdateľa spoluvlastníckeho podielu, aby

ho previedol na poškodeného spoluvlastníka príp. si ponechať predkupné právo voči nadobúdateľovi
podielu.

63. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobcom (aktívne vecne legitimovaným) v konaní o určenie
neplatnosti právneho úkonu, ktorým došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti a teda

k porušeniu zákonného predkupného práva, môže byť len obídený (iný) spoluvlastník tej danej
nehnuteľnosti.

64.Ktojestranoukonaniavymedzujeprávoprocesné.Odpodmienok,zaktorýchsaniektostávastranou
konania je potrebné rozlišovať tzv. vecnú legitimáciu, ktorou sa rozumie stav vyplývajúci výlučne z

hmotného práva, podľa ktorého strana je subjektom práva (povinností), ktoré je predmetom konania.
V dvojstranných právnych vzťahoch (sporových konaniach) ide o vecnú legitimáciu aktívnu - na strane
žalobcu a pasívnu - na strane žalovaného. Nedostatok vecnej legitimácie aktívnej znamená, že niekto,
kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia jej nositeľom nie je, resp. nepreukáže súdu
v konaní, že je nositeľom hmotného oprávnenia, ktoré je predmetom konkrétneho súdneho sporu.

Nedostatok vecnej legitimácie pasívnej znamená, že niekto, o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnej
povinnosti jej nositeľom nie je, resp. žalobca nepreukáže súdu v konaní, že nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti, ktorá je predmetom súdneho sporu je označený žalovaný.

65.Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej t.j. existencie tvrdeného práva na strane žalobcu,

alebo pasívnej , t.j. existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou
súdneho konania. účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku ) má pasívnu
legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca
žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu
zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné

zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného
neoznačil.

66. Súd len poznamenáva, že pri posudzovaní existencie /neexistencie aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu v konaní vychádza z toho, že predmetná nehnuteľnosť nie je spoločnou nehnuteľnosťou.

Z predložených listinných dôkazov (LV č. XXX ) jednoznačne vyplýva, že žalobca nie je na ňom
uvedenýakojedenzospoluvlastníkovpredmetnejnehnuteľnosti,tedanemohlobyťporušenéjehoprávo,
aby mu bol najprv spoluvlastnícky podiel na danej nehnuteľnosti ponúknutý. Teda nie je obídeným
spoluvlastníkom a nemôže byť žalobcom v tomto konaní o určenie neplatnosti zmluvy o prevode
nehnuteľnosti, ktorou bolo/malo byť porušené predkupné právo ostatných spoluvlastníkov. Z vyššie

uvedeného dôvodu je nutné žalobu zamietnuť pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

67.Vzhľadom na uvedené sa už súd nezaoberal ďalšími námietkami strán sporu.68.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalovaní mali vo veci plný úspech súd
rozhodol, že žalovaní majú nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu .

69. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

70. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.

Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.

Podľa § 127 ods. 2 CSP ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj
uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.