Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, April 23, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoP/52/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122204240
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8122204240.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek
senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú M. W.,
I.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny B.,
pochádzajúcu z matky W.. W. W., I.. XX.XX.XXXX, Z. E. XXXXX/XX, B., a z otca W. W., I.. XX.XX.XXXX,
Z. E. XXXXX/XX, B., F. I. X. K. XX, B., zast. Advokátskou kanceláriou Vaľo & Partners s.r.o. so sídlom

Konštantínova 3, Prešov, v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného
súdu Prešov č.k. 28P/105/2022-232 zo dňa 26.06.2023 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok vo výrokoch I., II., V. a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Matka sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného k mal. M., a to zo sumy 150 eur na
sumu, ktorá by tvorila 30 % z otcovho mesačného príjmu, svoj návrh modifikovala a žiadala najskôr
400 eur mesačne a po doplnenom podaní dňa 13.04.2023 žiadala výživné v sume 750 eur mesačne.
Návrh odôvodnila zmenou pomerov, pretože od poslednej úpravy výživného ubehlo už 6 rokov a od
septembra XXXX mal. M. začala študovať na strednej škole, čím sa zvýšili náklady a potreby pre

maloletú. Poukázala na nadštandardné majetkové pomery otca, jeho vysokú životnú úroveň, na ktorej
by sa mali podieľať aj jeho obe maloleté deti, a z tohto dôvodu žiadala primerané výživné vzhľadom na
otcove nadštandardné finančné možnosti a schopnosti.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“ alebo „súd prvej inštancie“)
napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. m e n í rozsudok tunajšieho súdu, sp.zn. 30P/488/2015 zo dňa 04.04.2016 v časti výživného na mal.
M. tak, že

otec je povinný prispievať na výživu mal. M. sumou vo výške 450,- Eur mesačne, ktoré bude poukazovať
k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc 01.05.2022 opakovane do budúcna,

II. d l ž n é v ý ž i v n é za obdobie od 01.05.2022 do 30.06.2023 vo výške 2.800,- Eur, je otec povinný
splatiť v splátkach po 233,- Eur mesačne, a to do 25. dňa v mesiaci až do zaplatenia pod následkom
straty výhody splátok,III. m e n í rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 30P/488/2015 zo dňa 04.04.2016 v časti úpravy styku
počas letných prázdnin tak, že

otec je oprávnený stýkať sa s mal. M. počas letných prázdnin každoročne od 01.07. od 10:00 hod. do
15.07. do 20:00 hod. a od 01.08. od 10:00 hod. do 15.08. do 20:00 hod. s tým, že otec sa zaväzuje mal.
M. prevziať v mieste jej bydliska v dohodnutý deň a čas a v mieste jej bydliska v dohodnutý deň a čas
ju jej matke riadne odovzdať,

IV. v prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a,

V. žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“

3. Rozhodnutie súd právne odôvodnil podľa § 62, § 75 ods. 1, § 78 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o
rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku

(ďalej len „CMP“).

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že zmena pomerov nastala na strane mal. M., kedy posledné
rozhodnutie súdu bolo v roku 2016 v čase, keď bola žiačkou základnej školy. Tým, že nastúpila na
strednú školu, zvýšili sa jej odôvodnené výdavky spojené so školou a školskými pomôckami a tiež

aktivitami školy. Nepochybne nastala zmena aj v majetkových pomeroch otca, ktorý síce deklaruje
minimálny príjem, ale užíva spoločne s manželkou nehnuteľnosti, ako aj hnuteľné veci nie zanedbateľnej
hodnoty, jeho výdaje značne presahujú nim uvádzané príjmy. Súd mal z vykonaného dokazovania za
preukázané, že je v možnostiach a schopnostiach povinného otca zabezpečiť výživu pre maloletú M. vo
výške 450 eur mesačne vychádzajúc z majetkových pomerov otca, ale najmä z jeho vlastného tvrdenia o

tom, že mesačne poukazuje dcére sumu okolo 500 eur. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol, nakoľko
matkou požadovaná suma 750 eur s ohľadom na odôvodnené potreby maloletej, je neprimerane vysoká
a s poukazom na to, že vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia, a teda zohľadňujúc mesačné výdavky
na maloletú, mal súd za to, že suma 450 eur je primeraná potrebám maloletej, ako aj majetkovým
pomerom povinného otca. Otec výdavky dcéry nerozporoval, ba čo viac, potvrdil, že jej ich už dlhodobo

hradí na úrovni cca 500 eur mesačne. Súd vníma, že kontakt otca s dcérou je dobrý, trávia spolu čas a
v požadovanej miere sa snaží aj o zabezpečenie jej potrieb. S ohľadom na to súd rozhodol aj o úprave
styku počas letných prázdnin, keďže komunikácia a dohoda medzi rodičmi je komplikovaná. Matka s
takouto úpravou súhlasila. Matka žiadala zvýšiť výživné od podania návrhu od 03.05.2022. Súd rozhodol
o zvýšenom výživnom počnúc 01.05.2022 opakovane do budúcna a zároveň určil dlžné výživné za

obdobie od 01.05.2022 do 30.06.2023 vo výške 2.800 eur, ktoré je otec povinný splatiť v splátkach po
233 eur mesačne a to do 25-teho dňa v mesiaci až do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok.
Výšku splátky súd vypočítal tak, aby v zmysle ustálenej judikatúry k splateniu dlžného výživného došlo
do 12 kalendárnych mesiacov.

5. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP.

III. Obsah odvolania matky a vyjadrenia účastníkov konania

6. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka. Uviedla, že súd

prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko pri určovaní mesačného
výživného primárne vychádzal len z odôvodnených potrieb oprávnenej, nie zo schopností, možností a
hlavne majetkových pomerov povinného. Matka zastáva názor, že životná úroveň rodiča je primárnym
kritériom určenia výšky výživného, pričom výška výdavkov na dieťa je až sekundárna. Výživné je o
tom, že dieťa má právo žiť takú materiálnu kvalitu života ako jeho rodič a tiež jedno maloleté dieťa

nemá mať nižšiu životnú úroveň ako druhé maloleté dieťa svojho rodiča. Súd prvej inštancie neprihliadal
na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, že otec maloletej sa vzdal bez dôležitého dôvodu majetkového
prospechu v hodnote cca 400.000 eur. Súd prvej inštancie neposúdil túto skutočnosť s ohľadom na
potencionalitu príjmov otca, keďže majetok nadobudnutý za posledné 3 roky má obrovskú hodnotu.
Otcom preukazované príjmy sú neúplné, nekompletné, nezodpovedajú jeho skutočným príjmom. Svoje

príjmy k pomeru nadobudnutého majetku nepreukázal a svoje príjmy vedome ovplyvňuje nielen pred
súdom, ale aj z hľadiska daňového práva. Súd prvej inštancie nevychádzal zo zákonnej úpravy podľa
§ 63 ods. 1 Zákona o rodine. Matka uviedla, že na pojednávaní pred súdom prvej inštancie navrhla,
aby sa postupovalo podľa tohto ustanovenia, nakoľko vo všeobecnosti sa výživné určuje vo výške20-30 % z príjmu povinného rodiča za predpokladu, že sa o dieťa osobne stará iba jeden rodič. Ňou
požadované výživné v sume 750 eur mesačne je 16 % z 20-násobku sumy životného minima jednej
plnoletej osoby. Otec maloletej má nadštandardnú životnú úroveň, taktiež aj jeho manželka a jeho

maloletý syn. Poukázala na nehnuteľnosti s pozemkami, vozový park, luxusné dovolenky. Na základe
týchto skutočností matka navrhla, aby odvolací súd zmenil výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie tak,
že otec je povinný prispievať na výživu maloletej M. sumou vo výške 750 eur mesačne vždy do 15-teho
dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 01.05.2022 opakovane do budúcna. Ďalej navrhla, aby odvolací
súd zmenil výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie tak, že dlžné výživné za obdobie od 01.05.2022 do

rozhodnutia odvolacieho súdu je otec povinný splatiť v splátkach po 233 eur mesačne, a to do 25-teho
dňa v mesiaci až do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok.

7. K odvolaniu matky zaslal písomné vyjadrenie otec, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a odvolanie matky zamietol. Otec má za to, že určená výška
výživného v sume 450 eur mesačne je v súčasnosti dostačujúca, pričom spláca aj dlh na výživnom

vo výške 233 eur mesačne. Zároveň zabezpečuje všetky potreby mal. M. v čase, kedy s ňou trávi
čas, vrátane dovoleniek, nákupu, ošatenia a pod. Otec poukázal, že matka na pojednávaní konanom
dňa 14.06.2023 uviedla, že by bola ochotná súhlasiť s 500 eurami mesačne bez tvorby úspor. Taktiež
kolízny opatrovník na tomto pojednávaní uviedol, že sumu 500 eur považuje za adekvátnu vzhľadom
na doposiaľ vykonané dokazovanie. Matkou navrhovaná suma výživného vo výške 750 eur s ohľadom

na odôvodnené potreby maloletej je neprimerane vysoká s poukazom na tú skutočnosť, že vyživovaciu
povinnosť majú obaja rodičia. V závere vyjadrenia otec poukázal, že okrem výživného na maloletú matka
poberá aj rodinné prídavky a daňový bonus, t.j. má dostatok finančných prostriedkov na to, aby mohla
zabezpečiť a uhrádzať všetky náklady, ktoré sú spojené s výživou a potrebami maloletej dcéry.

8. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky, ani k vyjadreniu otca nevyjadril.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods. 1

zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), v spojení s ust. § 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa
zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario
a zistil, že neboli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku, alebo jeho zmenu (§ 387 ods. 1, § 388
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

10. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, rozsahom vykonaného dokazovania a
skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie, zohľadňujúc námietky odvolateľky považuje skutočný stav
za nedostatočne zistený pre spravodlivé rozhodnutie vo veci. V nadväznosti na uplatnené odvolacie
námietky odvolateľky odvolací súd uvádza, že neúplné zistenie skutočného stavu veci považuje za

nesprávny procesný postup, ktorým znemožnil účastníkom konania, aby uskutočňovali im patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento nedostatok
zároveň nemožno odstrániť v odvolacom konaní, dodržiavajúc zásadu dvojinštančnosti súdneho
konania. V prejednávanom prípade sa de facto presúva dokazovanie na odvolací súd, proti záverom
ktorého účastníci konania nie sú oprávnení podať riadny opravný prostriedok. Za daného stavu odvolací

súd zrušil napadnutý rozsudok postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP a v
rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoje rozhodnutie
argumentuje nasledovne.

11. Podľa § 35 CMP, je súd povinný zisťovať skutočný stav veci, ktorý je podkladom pre rozhodnutie.

Znamená to, že súd je povinný zistiť v konaní skutočný stav veci, ktorý je mierou čo najbližšieho
priblíženia sa hmotnoprávneho rozsahu práv a povinností a právom chránených záujmov.

12. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

13. Podľa § 62 ods. 2, 4 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

16. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným
rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenie § 230 CSP i ustanovenie § 78 ods. 1 zákona

č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“). Civilný
sporový poriadok v uvedenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa
prejednať znova (prekážka res iudicata - veci rozhodnutej). Civilný mimosporový poriadok však počíta s
prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať, konkrétne ust. § 121 CMP, ktoré umožňuje
zmenu rozsudku o výživnom, ak sa zmenili pomery. Za zmenu pomerov možno považovať okolnosti,

ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie rozsahu vyživovacej povinnosti (zásada „rebus sic
stantibus“).

17. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti
v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom

predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa
alebo na strane povinného rodiča. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým
spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy
vyššieho stupňa, podstatné zvýšenie či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov.

18. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť
zmenu výživného. Len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa
závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia
predchádzajúceho rozsudku. Samotná úvaha o tom, že doterajšie výživné je neprimerané, nepostačuje.
Relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne,

trvalo, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného dieťaťa, ale aj na strane
povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. Aby súd teda
mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. Pokiaľ by súd
nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinností, šlo by o
neprípustné preskúmavanie, či reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia.

19. V prvom rade je potrebné uviesť, že aj pri rozhodovaní súdu o úprave výživného má najvyššiu prioritu
najlepší záujem mal. detí.

20. Zákon o rodine pri rozhodovaní o výške výživného vymedzuje kritériá ako určitý návod pre súd,

kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné
odôvodnené potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti
predstavujúsubjektívnekritériumurčovaniarozsahuvyživovacejpovinnostiarozumejúsanimivlastnosti
dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami,
nadaním,získanýmiskúsenosťami.Priposudzovaníschopnostíamožnostípovinnéhorodičasúdôležité

jeho reálne zárobkové (majetkové) pomery, dané napr. jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom
získaných vedomostí a pracovnými skúsenosťami.

21. V zmysle § 28 Zákona o rodine je súčasťou rodičovských práv a povinností najmä sústavná a
dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. V zmysle

tohto zákonného ustanovenia je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak deťom
sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento zaručený princíp ochrany práv teda
zahrňuje zo strany rodičov zabezpečenie podmienok materiálnej i nemateriálnej povahy k tomu, aby sa
dieťa mohlo dostatočne rozvíjať. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvompovinností rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojím deťom podľa kritérií uvedených v § 62
ods. 2 Zákona o rodine, pričom povinnosťou súdu je vždy prihliadnuť k všetkým dôležitým okolnostiam,
u každého rodiča zvlášť, prihliadnuť na vek, vyspelosť dieťaťa, prihliadnuť na nevyhnutné potreby

a potreby, ktoré sú nad rámec bežných potrieb, náklady ktoré súvisia so zdravotným stavom mal.
dieťaťa, je nutné prihliadnuť na majetkové pomery oboch rodičov a následne až tak zhodnotiť možnosti,
schopnosti otca ako povinného a zhodnotiť odôvodnené potreby maloletého. Je potrebné uviesť, že
výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie odôvodnených potrieb.

22. Odvolací súd považuje za potrebné opätovne poukázať, že v starostlivosti o mal. deti je súd v
súlade § 35 a § 36 CMP povinný zistiť skutočný stav veci a vykonať za týmto účelom aj dôkazy, ktoré
nenavrhli účastníci konania. To však neznamená, že účastník nemá svoju mieru procesnej aktivity na
preukázaní rozhodných a dôležitých skutočností majúcich pre neho význam. Dôležité je ale zdôrazniť,
že v mimosporových konaniach procesná aktivita súdu nesupluje pasivitu účastníkov konania, a nemôže
byť vnímaná absolútne. Aktivitu účastníkov konania supluje vtedy a v takej miere, aká je potrebná na

zistenie skutočného stavu veci. Súd ustáli výšku príjmu otca buď vychádzajúc z jeho reálneho príjmu,
alebo ustálením potencionálnej výšky príjmu; zohľadní príjem otca zo správy svojho majetku, ktorý
dosahuje, alebo by mohol dosahovať; zohľadní jeho majetkové pomery, vlastníctvo motorových vozidiel
a pod. Následne súd uvedie výšku takto určeného príjmu otca uvedením jej číselného vyjadrenia, z ktorej
vychádzal a zohľadniac výšku oprávnených potrieb mal. dieťaťa určí výšku výživného, ktorá zodpovedá

zákonným kritériám.

23.Odvolacísúdpreskúmanímobsahuspisuaodvolanímnapadnutéhorozhodnutiasúduprvejinštancie
dospel k záveru, že súd nepostupoval dôsledne pri zisťovaní všetkých dôležitých okolností rozhodných
pre prijatie záveru o zmene výživného. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia citoval ust.

§ 75 Zákona o rodine, avšak len stručne skonštatoval, cit.: „Z princípov jednoduchej matematiky bez
hlbšieho dokazovania vyplýva, že matematicky nesedia uvádzané príjmy a výdaje otca, aj celkovo jeho
novej domácnosti. Úlohou súdu nie je pátranie po zdrojoch financovania otca, avšak musí zhodnotiť
jeho reálne možnosti a schopnosti plniť si vyživovaciu povinnosť v takej miere, aby boli zabezpečené
odôvodnené potreby jeho maloletého dieťaťa pri zachovaní zásady, že dieťa sa má podieľať na životnej

úrovni svojho rodiča.“

24. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu nevyplýva, prečo neaplikoval fikciu príjmu podľa § 63 Zákona o
rodine, ktorú navrhovala aj matka v návrhu, na pojednávaní, aj v písomných vyjadreniach. Podľa jej
názoru otec nedostatočne preukázal svoje príjmy a majetkové pomery. Otec je spoločníkom a konateľom

v troch obchodných spoločnostiach s ručením obmedzeným; bol vyzvaný súdom predložiť príjmy z inej
ako závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, pričom súd presne konkretizoval, čo je otec povinný
súdu predložiť, riadne ho poučil o následkoch v prípade, že túto výzvu nesplní, a to aj priamo na
pojednávaní. Otcom predložené daňové priznania podľa názoru odvolacieho súdu nie sú smerodajné
z hľadiska Zákona o rodine, z nich nie je možné overiť, či otcom deklarované príjmy zodpovedajú

skutočnosti, a či prípadným účelovým konaním otca nedochádza k znižovaniu daňového základu. Otec
tiež uviedol, že pracuje ako reprezentant spoločnosti XXX B., M..L..T.., N. len na štvrtinový pracovný
úväzok s mesačným príjmom 140 eur. Súd prvej inštancie vôbec nevyhodnotil, z akého dôvodu otec
nepracuje na celý pracovný úväzok. Z obsahu spisu tiež nie je zrejmé, aké vzdelanie otec dosiahol,
prípadne, aké má pracovné skúsenosti.

25. Matka maloletej listinnými dôkazmi poukazovala na nadštandardné majetkové pomery otca, na
honosné nehnuteľnosti v k.ú. B. - vila na K. ulici v hodnote 250.000 eur, rezidenčný dom na M. X
v hodnote 400.000 eur, ktoré sú už vo vlastníctve jeho manželky. Odvolací súd zastáva názor, že
majetkovým pomerom otca bolo potrebné venovať náležitú pozornosť a vyhodnotiť ich v konečnom

hodnotení celkovej životnej úrovne otca, pretože dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine). Výška hodnoty majetku povinného je jedným z kritérií pri určovaní
výšky výživného. K hodnote majetku otca je potrebné poznamenať, že súdy vzhľadom k vyšetrovacej
zásade môžu vykonávať dôkazy pre preukázanie hodnoty tohto majetku formou znaleckého posudku,
odborného vyjadrenia a podobne. Samozrejme, že táto hodnota majetku má vplyv pre posúdenie

životnej úrovne otca. Súd prvej inštancie sa taktiež nezaoberal majetkovými pomermi otcovej manželky,
neskúmal ani tú skutočnosť, či ako manželia majú alebo nemajú rozdelené BSM.26. Otec len všeobecne deklaroval, že motorové vozidlá, ktoré používa pre osobnú potrebu, nie sú v
jeho vlastníctve, súd sa bližšie týmto hnuteľným majetkom otca nezaoberal, pričom otec svoje tvrdenie
nepodložil žiadnymi dôkazmi.

27. Na pojednávaní pred súdom otec uviedol, že pre mal. M. uhrádza výživné nie vo výške 150 eur,
ale až vo výške 250 eur; že jej platí telefón aj magio internet, že jej založil aj účet, na ktorý jej zasiela
finančné prostriedky. S týmito informáciami sa súd prvej inštancie tiež žiadnym spôsobom nezaoberal,
nevyhodnotil ich. Podľa názoru odvolacieho súdu k uvedeným skutočnostiam je potrebné vypočuť mal.

M. aj s poukazom na to, že I. Z.H. L. dosiahne plnoletosť, vie sa už pred súdom vyjadriť, akým spôsobom
jej otec prispieva, či jej platí dovolenky, výlety, či jej prispieva pravidelne mesačne na jej účet a akou
sumou okrem výživného, ktoré poukazuje matke, či má informácie o tom, že jej daroval podiel na
rodinnom dome, v ktorom býva, a akým spôsobom sa to udialo.

28. Pri stanovení rozsahu výživného pre maloleté deti musí súd vyhodnotiť aj ďalšie kritérium, a

to je miera osobnej starostlivosti zo strany oboch rodičov. Obligatórnym zákonným hľadiskom pri
určovaní výšky výživného je osobný výkon starostlivosti, ktorý Zákon o rodine nepochybne kladie na
roveň finančnému zabezpečovaniu výživy (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z
10.11.2011, sp. zn. IV.ÚS 489/2011).

29. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku nie je zrejmé, akými kritériami sa súd prvej
inštancie riadil, keď ustálil, že výživné vo výške 450 eur mesačne zodpovedá odôvodneným potrebám
mal. M. a súčasne majetkovým pomerom tak otca, ako aj matky zohľadňujúc skutočnosť, že dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Neúplné zistenie skutočného stavu veci považuje
odvolací súd za nesprávny procesný postup, ktorým znemožnil účastníkom konania, aby uskutočňovali

im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

30. Rovnaká životná úroveň samozrejme nespočíva v matematicky rovnakom finančnom zabezpečení
dieťaťa a rodiča, teda že rodič a dieťa musia mať k dispozícií rovnakú sumu finančných prostriedkov,
pretože sú v zásade potreby dospelého človeka v produktívnom veku rodiča nákladnejšie ako potreby

dieťaťa, a najmä sú odlišné. Porovnanie životnej úrovne rodiča a dieťaťa je založené na porovnaní
dostupnosti uspokojovania potrieb rodiča a potrieb dieťaťa pri danej finančnej dispozícii. O rovnakú
životnú úroveň potom pôjde, ak budú potreby rodiča a potreby dieťaťa dostupné rovnakou mierou.

31. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

32. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

33. K nepreskúmateľnosti rozsudku odvolací súd argumentuje, že nezávislosť rozhodovania súdov
sa musí uskutočňovať v ústavnom a v zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci.
Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako
vyplývajú z čl. 46 ods. 1 a nasl. Ústavy SR a z čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Jedným z týchto princípov
predstavujúcim súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní je aj

povinnosť súdu svoje rozhodnutie odôvodniť, a to spôsobom zakotveným v § 220 ods. 2 CSP, preto
z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri
hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Povinnosťou súdu je
vždy taktiež dostatočným a rozumným spôsobom vyrovnať sa s argumentmi účastníkov konania, ktoré
môžu mať vplyv na jeho rozhodnutie. Neznamená to však, že súd musí rozhodnúť v súlade so skutkovým

a právnym názorom tej-ktorej strany, postačuje, že sa s jej argumentmi vo svojom rozhodnutí ústavne
akceptovateľným spôsobom vyrovná, čo v napadnutom rozsudku naplnené nebolo. Uvedená odvolacia
námietka bola naplnená, a to tým, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia týkajúceho
sa zvýšenia výživného nedostatočne vysporiadal so všetkými skutočnosťami, dôkazmi a tvrdeniamiúčastníkov v priebehu konania, na ktoré odvolací súd poukázal vyššie, čím zaťažil svoje rozhodnutie
nepreskúmateľnosťou.

34. Náprava pochybení súdu prvej inštancie vyžaduje takú mieru ingerencie odvolacieho súdu, ktorá
by v skutočnosti mala za následok aj nahrádzanie činnosti súdu prvej inštancie (úlohou odvolacích
súdov napriek preneseniu na ne určitých činností vyžadovaných skôr od súdov prvej inštancie je totiž
stále prieskum správnosti rozhodnutí súdov prvej inštancie s prípadným doplnením dokazovania a nie
vykonávanie základného dokazovania).

35. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu
podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Názorom odvolacieho súdu je súd
prvej inštancie v ďalšom konaní viazaný (§ 391 ods. 2 CSP).

36. Po vrátení veci je úlohou súdu prvej inštancie náležite sa zaoberať predostretými výhradami

odvolacieho súdu, tiež námietkami účastníkov, ktoré predniesli v priebehu odvolacieho konania vo
svojich vyjadreniach, opätovne vo veci rozhodnúť, pričom svoje rozhodnutie súd odôvodní v zmysle §
220 ods. 2 CSP a v zmysle hmotnoprávnych kritérií, ktoré ukladá predovšetkým Zákon o rodine. Súd
sa zameria predovšetkým na preukázanie všetkých príjmov a majetkových pomerov otca, majetkových
pomerov na strane manželky otca, na spôsob nadobudnutia nehnuteľností manželky od otca, na

vypočutie mal. M. a doplnenie dokazovania v takom rozsahu v zmysle vyššie uvedených skutočností,
ktoré uviedol odvolací súd v odôvodnení tohto rozhodnutia.

37. Ak si súd prvej inštancie nebude môcť urobiť správny a úplný záver o pomeroch povinnej osoby
- otca, má správne nastúpiť zákonná domnienka výšky príjmu ako prostriedok objektivizácie príjmov

povinného v súlade s § 63 ods. 1 Zákona o rodine.

38. Pri uplatnení daného princípu potenciality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe
súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku,
ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať

vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania,
prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím
konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje
dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné.
Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého

dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného (porovnaj rozsudok Najvyššieho
súdu SR z 20.02.2019, sp. zn. 3Cdo/236/2018, tvorba právnej vety: najpravo.sk;).

39. Princíp potenciality príjmov nevyžaduje detailné preukázanie všetkých príjmov povinného, pretože
použitím tohto princípu súd podľa charakteru správania sa povinného vymedzuje fiktívny (prezumovaný

príjem), ktorý je následne základom pre určenie výživného na dieťa (porovnaj rozsudok Najvyššieho
súdu SR z 31. marca 2021, sp. zn. 5Cdo/14/2021, zdroj: nsud.sk; tvorba právnej vety: najprávo.sk).

40. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej
inštancie, aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

41. Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu

rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).