Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, May 27, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 6S/9/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201547
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201547.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,

LL.M. a členov senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej v právnej veci žalobcu:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX A., právne zastúpený: Mgr. Michal Zálešák, LL.M.
advokát, so sídlom Heyrovského 14, 841 03 Bratislava, proti žalovaným: 1/ Bratislavský samosprávny
kraj, so sídlom Sabinovská 16, P. O. BOX 106, 820 05 Bratislava, IČO: 36 063 606, 2/ Spojená
škola, so sídlom ul. SNP 30, 900 28 Ivanka pri Dunaji, IČO: 42 128 919, právne zastúpený: JUDr.
Silvia Turcsányiová, advokátka, Košická 56, 821 08 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia
žalovaného 1/ č. 07869/2020/SKO-4 zo dňa 09.09.2020 a opatrenia žalovaného 2/ č. j. 641/20/R zo dňa

06.04.2020 v spojení s opatrením žalovaného 2/ č. j. 1023/20/R zo dňa 30.06.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Správny súd návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .

III. Správny súd žalovanému 1/ a 2/ právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 06.03.2020 zaevidoval žalovaný 2/ prihlášku žalobcu na štúdium na strednej škole v školskom
roku 2020/2021 v odbore 4578 H rybár. Opatrením č. j. 641/20/R zo dňa 06.04.2020 žalovaný 2/
oznámil žalobcovi (jeho vtedajšiemu zákonnému zástupcovi), že nakoľko bol žalobca vzdelávaný podľa
vzdelávacieho systému pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia pre primárne vzdelávanie
(ISCED 1), nemôže škola jeho prihlášku akceptovať v zmysle § 62 ods. 5 zákona č. 245/2008 Z. z. o
výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „školský

zákon“). Proti tomuto opatreniu podal žalobca odvolanie. Žalovaný 2/ opatrením č. j. 1023/20/R zo dňa
30.06.2020 oznámil žalobcovi (jeho vtedajším zákonným zástupcom), že v zmysle § 62 ods. 5 školského
zákona nemôže škola jeho prihlášku akceptovať.

2. Dňa 13.07.2020 bol žalovanému 1/ doručený list žalobcu (jeho vtedajších zákonných zástupcov)
označený ako „VEC: Nevydanie rozhodnutí o neprijatí na štúdium na strednej škole a neprijatie na
štúdium na strednú školu v rozpore s čl. 24 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím“,

vktoromžalobcanamietalpostupškôl,atožalovaného2/aSpojenejškoly,D.XX,A.zdôvodunevydania
rozhodnutia o neprijatí na štúdium na strednú školu. Súčasne uviedol, že ide o diskrimináciu odporujúcu
Ústave Slovenskej republiky (ďalej aj len „Ústava SR“) a medzinárodným zmluvám, ktorými je Slovenskárepublika viazaná, najmä Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Žiadal vyhovieť
jeho odvolaniu proti opatreniu žalovaného 2/ č. j. 1023/20/R zo dňa 30.06.2020.

3. Opatrením č. 07869/2020/SKO-4 zo dňa 09.09.2020 žalovaný 1/ reagoval na list žalobcu uvedený
v bode 2. tohto rozsudku. Po preverení všetkých skutočností konštatoval, že zo strany žalovaného 1/
nedošlo k porušeniu platných predpisov a škola nemohla akceptovať predmetnú prihlášku žalobcu na
štúdium na trojročný učebný odbor 4578 H rybár z dôvodu nesplnenia základnej zákonnej podmienky
prijatia, a to získania nižšieho stredného vzdelania podľa § 16 ods. 3 písm. b) školského zákona

– ISCED 2. Žalobca absolvoval základnú školu podľa vzdelávacieho programu pre žiakov s ľahkým
mentálnym postihnutím pre primárne vzdelávanie ISCED 1. Z rovnakého dôvodu nemohol byť žalobca
prijatý na štúdium na trojročný učebný odbor 4571 H záhradník na Spojenej škole, D. XX, A.. Žalovaný 1/
súčasne konštatoval, že riaditeľka školy nemohla vydať rozhodnutie, nakoľko pre nesplnenie zákonných
podmienok nebol uchádzač zaradený do prijímacieho konania, v rámci ktorého riaditeľ strednej školy
ako správny orgán rozhoduje o prijatí, resp. neprijatí žiaka na štúdium.

II.
Žaloba

4. Včas podanou žalobou, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 05.11.2020, sa žalobca domáhal

zrušenia opatrenia žalovaného 2/ č. j. 641/20/R zo dňa 06.04.2020 a č. 1023/20/R zo dňa 30.06.2020
azrušeniaopatreniažalovaného1/č.07869/2020/SKO-4zodňa09.09.2020avráteniavecižalovanému
2/ na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby správny súd konanie prerušil podľa § 100 ods. 1 písm. b)
zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „SSP“ alebo
aj len „Správny súdny poriadok“) a predložil vec Ústavnému súdu Slovenskej republiky na posúdenie

súladu právnych predpisov s Ústavou SR.

5. Uviedol, že je osobou so zdravotným postihnutím (Downov syndróm), naďalej má záujem študovať
u žalovaného 2/, pričom zásah do jeho práva spočíva v odopretí prístupu k vzdelaniu dieťaťa so
zdravotným postihnutím, ako aj v následnom nezákonnom postupe žalovaného 2/. Namietal, že jeho

prihláška na štúdium na strednej škole nebola prijatá, nebolo mu umožnené na rovnoprávnom základe s
ostatnými študovať na strednej škole, pričom jediným dôvodom bolo, že má zdravotné postihnutie. Hoci
v prípade skutkového stavu absentuje formálne rozhodnutie zasahujúce do práv žalobcu, argumentoval,
že v materiálom zmysle došlo k vydaniu „rozhodnutia“ zasahujúceho do jeho základných práv a slobôd.
Z tohto dôvodu žalobca žiadal, aby v prípade pochybností bola jeho žaloba posúdená aj podľa § 177

ods. 1 a nasl. SSP.

6. V prípade žalobcu nikdy neprebehol zákonom predvídaný postup a o jeho prihláške na štúdium nikdy
nebolo rozhodnuté spôsobom upraveným v školskom zákone, prípadne v zákone č. 596/2003 Z. z. o
štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č.

596/2003 Z. z.“). Namiesto toho mu bolo znemožnené zúčastniť sa na prijímacom konaní a bolo mu
odopreté posúdenie jeho prihlášky na základe neformálneho aktu orgánu verejnej správy v podobe listu,
ktorý zasiahol do jeho práv a ktorý neobsahoval poučenie o možných opravných prostriedkoch, riadne
odôvodnenie, ani samotný výrok o neprijatí na štúdium na strednej škole.

7. K tvrdenej diskriminácii pri prístupe k vzdelaniu žalobca uviedol, že školský zákon automaticky
vylučuje prístup detí so zdravotným postihnutím, ktoré boli vzdelávané s ohľadom na svoje potreby podľa
špecifického vzdelávacieho programu, na bežné – nesegregované – stredné školy. Podľa jeho názoru je
odopretie prístupu k štúdiu na strednej škole výhradne na základe toho, že študoval podľa konkrétneho
vzdelávacieho programu pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia, kvôli ktorému dosiahol

vzdelanie na úrovni ISCED 1, diskriminačné z dôvodu zdravotného postihnutia, čo je v rozpore s čl.
12 ods. 2 Ústavy SR a čl. 5 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Toto odlišné
zaobchádzanie podľa žalobcu zasiahlo do jeho práva na vzdelanie podľa čl. 42 Ústavy SR, čl. 13
Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ako aj podľa čl. 24 Dohovoru
OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Aplikované právne predpisy, konkrétne § 16 ods.

3 v spojení s § 62 ods. 1-8 školského zákona, sú podľa jeho názoru v rozpore s Ústavou SR a
medzinárodnými dohovormi o ľudských právach, ktoré Slovenská republika ratifikovala.

III.Vyjadrenie žalovaného 1/

8. Žalovaný 1/ vo vyjadrení zo dňa 01.07.2022 navrhol, aby správny súd žalobu zamietol.

9. Citoval § 5 ods. 1, § 6 ods. 1 a 4 písm. c) a l), § 18 ods. 2 písm. b), j) a ods. 8, § 62 ods. 5, § 16
ods. 3, § 42 ods. 4 školského zákona, § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „správny poriadok“), § 5 ods. 4, § 9 ods. 5, § 38 ods.
4 zákona č. 596/2003 Z. z., čl. 12 ods. 2 Ústavy SR a čl. 2 Dohovoru o právach osôb so zdravotným

postihnutím. Z uvedených ustanovení § 5 ods. 4 zákona č. 596/2003 Z. z. v spojení s § 38 ods. 4
zákona č. 596/2003 Z. z. podľa názoru žalovaného 1/ explicitne vyplýva, ktoré z rozhodnutí riaditeľa
školy sú rozhodnutiami v správnom konaní a na ktoré sa ustanovenia správneho poriadku nevzťahujú,
čo však nevylučuje ďalšie administratívne úkony riaditeľa resp. individuálne akty, ktoré popri alebo v
súvislosti s uvedenými rozhodovaniami vykonáva, napr. určuje počet žiakov, ktorých možno prijať do
tried prvého ročníka a termíny konania prijímacích skúšok alebo určuje podmienky prijímacieho konania

pre jednotlivé školské roky.

10. Základné, stredné alebo vyššie odborné vzdelania môže dieťa alebo žiak získať až úspešným
absolvovaním príslušného vzdelávacieho programu. Nižšie stredné vzdelanie, ktoré získa žiak
úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu pre druhý stupeň základnej

školy,úspešnýmabsolvovanímprvéhoročníkapäťročnéhovzdelávaciehoprogramuodboruvzdelávania
v strednej škole, do ktorého sa prijímajú žiaci z ôsmeho ročníka základnej školy, úspešným
absolvovaním štvrtého ročníka osemročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej
škole, úspešným absolvovaním externého testovania alebo úspešným absolvovaním komisionálnej
skúšky na získanie nižšieho stredného vzdelania v rámci vzdelávacieho programu nižšieho stredného

odborného vzdelávania; dokladom o získanom stupni vzdelania a získanej kvalifikácii je vysvedčenie.

11. Žalobca zavádzajúco uviedol, že dôvodom jeho neprijatia na štúdium bola skutočnosť, že má
zdravotné postihnutie, ako aj to, že školský zákon automaticky vylučuje prístup detí so zdravotným
postihnutím na stredné školy. Jediným dôvodom neprijatia žalobcu k prijímacím skúškam bola

skutočnosť, že nezískal potrebné nižšie stredné vzdelanie, ktoré je zákonnou podmienkou a
predpokladom na postup do prvého ročníka vzdelávacieho programu stredného odborného vzdelávania,
keďže nižšie sekundárne vzdelávanie nadväzuje na primárne vzdelávanie pred vstupom na vyššie
sekundárne vzdelávanie.

IV.
Vyjadrenie žalovaného 2/

12. Žalovaný 2/ vo vyjadrení zo dňa 07.07.2022 navrhol, aby správny súd žalobu zamietol.

13. Žalovaný 2/ dal do pozornosti, že v zmysle ustanovenia § 67 ods. 1 školského zákona, o prijatí
uchádzača na strednú školu rozhodne riaditeľ strednej školy na základe výsledkov prijímacieho konania,
teda riaditeľ strednej školy vydáva rozhodnutie len o výsledku prijímacieho konania. V zmysle § 64
ods. 1 školského zákona prijímacie konanie prebieha na prijímacích skúškach, a to z predmetov, ktoré
určí ministerstvo školstva a ministerstvo zdravotníctva. Podľa § 63 ods. 2 školského zákona sa na

prihláške uvedie termín prijímacej skúšky. Z uvedeného je zrejmé, že prihláška na vzdelávanie podľa
§ 63 školského zákona je prihláškou na prijímacie konanie, ktoré je tvorené prijímacími skúškami a
o výsledku ktorého vydáva riaditeľ strednej školy rozhodnutie. Riaditeľ strednej školy nerozhoduje a
ani nevydáva rozhodnutie o tom, či uchádzač splnil zákonom stanovenú podmienku získania nižšieho
stredného vzdelania podľa § 16 ods. 3 písm. b) školského zákona.

14. Ďalej uviedol, že podľa § 62 ods. 5 školského zákona sú stanovené dve základné podmienky pre
prijatie uchádzača do prvého ročníka vzdelávacieho programu stredného odborného vzdelávania, a
to získanie nižšieho stredného vzdelania podľa § 16 ods. 3 písm. b) školského zákona a splnenie
podmienok prijímacieho konania, o splnení ktorých vydáva rozhodnutie riaditeľ strednej školy.

15. Žalobca dosiahol primárne vzdelanie, ktoré získa žiak s mentálnym postihnutím absolvovaním
posledného ročníka základnej školy v zmysle § 16 odsek 3 písm. a) školského zákona, označované
podľa štátneho vzdelávacieho programu pre prvý stupeň základnej školy v Slovenskej republike akoISCED 1 – primárne vzdelávanie, čo vyplýva aj z jeho prihlášky na štúdium. Žalobca ale nezískal podľa
§ 16 odsek 3 písm. b) školského zákona nižšie stredné vzdelanie, ktoré je nevyhnutné pre prijatie
uchádzača do prvého ročníka vzdelávacieho programu stredného odborného vzdelávania. Žalobca

tým, že nespĺňal základnú podmienku, a to získanie nižšieho stredného vzdelania podľa § 16 ods. 3
písm. b) školského zákona, ani nemohol podať prihlášku na vzdelávanie a nemohol byť zaradený do
prijímacieho konania a absolvovať prijímacie skúšky, o výsledku ktorého by rozhodoval riaditeľ strednej
školy. Rovnako by žalovaný 2/ postupoval pri každom uchádzačovi, ktorý získal len primárne vzdelanie.
V spojitosti s uvedeným poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 37/1994 zo dňa

07.12.1994. Zároveň žalovaný 2/ dodal, že opakovane žalobcovi navrhoval doplnenie požadovaného
vzdelania, a to aj externým štúdiom. Žalobca uvedené odporúčanie nerešpektoval a nejavil záujem si
vzdelanie doplniť.

V.
Replika žalobcu

16. Žalobca v replike zo dňa 24.11.2022 zotrval na svojom právnom názore vyjadrenom v žalobe.

17. V súvislosti s argumentáciou žalovaného 2/ ohľadom zásahu do jeho práv zdôraznil, že k zásahu
do subjektívnych práv dochádza aj pri dodržaní litery zákona, s ohľadom na záväzky, ktoré na seba

Slovenská republika prevzala ratifikovaním medzinárodných zmlúv o ľudských právach, ktoré nie sú
rešpektované diskriminačným zaobchádzaním so žalobcom ako osobou so zdravotným postihnutím. V
druhom rade tvrdenia žalovaného 2/, že by subjektívne práva iných osôb mohli byť dotknuté prijatím
prihlášky žalobcu a rozhodnutím o nej, resp. že by tým bola porušená zásada rovnosti, sú podľa názoru
žalobcu nepodložené. Práve naopak, ostatní uchádzači sú oproti žalobcovi vo zvýhodnenom postavení

v tom, že majú možnosť naplniť zákonné podmienky pre podanie prihlášky na štúdium na strednej
škole ihneď po ukončení druhého stupňa základnej školy, čo žalobcovi nie je umožnené. Práve tým
dochádza k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania a rovnosti príležitostí. Aj keď „de iure“ je toto
rozdielne zaobchádzanie ospravedlňované nesplnením zákonných podmienok žalobcom, „de facto“ je
dôvodom jeho mentálne znevýhodnenie, keďže zákon mentálne postihnutých žiakov znevýhodňuje pri

možnostiach dosiahnutia nižšieho stredného vzdelania.

18. V prípade žalobcu podľa jeho názoru nikdy neprebehol zákonom predvídaný postup a o jeho
prihláške nebolo nikdy popísaným spôsobom rozhodnuté. Opätovne zdôraznil, že mu bolo znemožnené
zúčastniť sa na prijímacom konaní, resp. bolo mu odopreté posúdenie jeho prihlášky a vydanie zákonom

predvídaného rozhodnutia, na základe neformálneho aktu (opatrenia) v podobe listu, ktorý zasiahol do
jeho práv, neobsahoval poučenie o možných opravných prostriedkoch, riadne odôvodnenie, či samotný
výrok o neprijatí na štúdium na strednej škole.

19. Taktiež pokladal za nesprávne tvrdenie žalovaného 2/, podľa ktorého má žalobca „možnosť študovať

na strednej škole na rovnoprávnom základe s ostatnými“ a „je len na rozhodnutí žalobcu, či sa rozhodne
splniť zákonné podmienky“. Podľa žalobcu je zrejmé, že stanovenie odlišnej (nižšej) úrovne vzdelania
pri splnení totožnej dĺžky školskej dochádzky v zhoršenej kvalite, špecificky žalobcovi ako osobe s
mentálnym postihnutím, jasne nepredstavuje „rovnoprávne“ založenú možnosť žalobcu študovať na
strednej škole oproti osobám, ktoré mentálnym postihnutím netrpia. Zároveň okolnosť, že získa nižšiu

úroveň vzdelania oproti ostatným, nie je rozhodnutím žalobcu, ale priamym dôsledkom zákonnej úpravy
stupňov vzdelania, ktorý mu znemožňuje zúčastniť sa prijímacieho konania na strednej škole.

VI.
Duplika žalovaného 1/ a žalovaného 2/

20. Žalovaný 1/ v duplike zo dňa 04.04.2023 zotrval na svojom vyjadrení k žalobe a navrhol ju zamietnuť.

21. Žalovaný 2/ v duplike zo dňa 19.05.2023 taktiež zotrval na svojom vyjadrení k žalobe a navrhol ju
zamietnuť. Zdôraznil, že nekonal protiprávne, keď bez vydania rozhodnutia oznámil žalobcovi neprijatie

jeho prihlášky na štúdium pre nesplnenie podmienky dosiahnutého vzdelania.
VII.
Doplnenie žaloby22. Žalobca v doplnení žaloby, doručenom správnemu súdu dňa 18.11.2024, reagoval na uznesenie
správneho súdu č. k. BA-8Sa/60/2021-160 zo dňa 27.11.2024, ktorým bol vyzvaný na doplnenie žaloby
a predovšetkým upresnenie žalobného návrhu. Žalobca v doplnení zopakoval argumenty uvedené

v žalobe zdôrazniac, že podal všeobecnú správnu žalobu podľa § 177 a nasl. SSP. Navrhol, aby správny
súd zrušil opatrenia žalovaného 2/ č. j. 641/20/R zo dňa 06.04.2020 a č. 1023/20/R zo dňa 30.06.2020 a
opatrenie žalovaného 1/ č. 07869/2020/SKO-4 zo dňa 09.09.2020 a vrátil veci žalovanému 2/ na ďalšie
konanie. Zároveň navrhol, aby správny súd konanie prerušil podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP a predložil
vec Ústavnému súdu SR na posúdenie súladu právnych predpisov s Ústavou SR.

VIII.
Konanie na Krajskom súde v Bratislave

23. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 8Sa/105/2020-47 zo dňa 26.11.2020 žalobu odmietol
s poukazom na § 98 ods. 1 písm. d) SSP ako oneskorene podanú uvádzajúc, že lehota na podanie

žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy začala žalobcovi plynúť odo dňa prevzatia oznámenia
(opatrenia) č. j. 641/20/R zo dňa 06.04.2020 o neakceptovaní prihlášky, čo bolo najneskôr dňa
03.06.2020. Posledný deň dvojmesačnej subjektívnej lehoty na podanie žaloby uplynul žalobcovi dňa
03.08.2020. Žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty na podanie žaloby podaná nebola a s prihliadnutím
navšetkyuvedenéokolnostijezrejmé,žežalobaprotiinémuzásahuorgánuverejnejsprávybolapodaná

zjavne oneskorene, a to tri mesiace po uplynutí lehoty na jej podanie.

IX.
Konanie na Najvyššom súde Slovenskej republiky

24. Proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Sa/105/2020-47 zo dňa 26.11.2020 podal žalobca
kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj len „kasačný súd“
alebo aj len „Najvyšší súd SR“) uznesením č. k. 1Sžk/10/2021-60 zo dňa 11.05.2021 tak, že predmetné
uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

25. V bode 18. uznesenia č. k. 1Sžk/10/2021-60 zo dňa 11.05.2021 kasačný súd upriamil pozornosť
na to, že žalobca bol postupom žalovaného 2/, spočívajúcim v neakceptovaní prihlášky na štúdium,
prakticky vylúčený z prijímacieho konania pre nesplnenie predpokladov podľa § 62 ods. 5 školského
zákona na prijatie do vzdelávacieho programu, pričom sa tak stalo spôsobom, ktorý tento zákon
osobitne neupravuje. Prijímacie konanie sa podľa školského zákona začína podaním prihlášky a končí

rozhodnutím riaditeľa školy o prijatí alebo neprijatí uchádzača o štúdium na základe výsledkov
prijímacieho konania. Proti rozhodnutiu o neprijatí môže uchádzač podať odvolanie, o ktorom rozhoduje
zriaďovateľ školy, v prípade žalovaného 2/ je to žalovaný 1/ (§ 68 ods. 4 školského zákona, § 5 ods. 4
písm. a/, § 9 ods. 5 zákona č. 596/2003 Z. z.).

26. Keďže spôsob a výsledky preverovania zákonných predpokladov pre zaradenie uchádzača do
výberového konania školský zákon osobitne neupravuje, možno konštatovať, že žalovaný 2/ nekonal
protiprávne, keď bez vydania rozhodnutia oznámil žalobcovi neprijatie jeho prihlášky na štúdium pre
nesplnenie podmienky dosiahnutého vzdelania. Z hľadiska posúdenia včasnosti zásahovej žaloby však
nemožnovykladaťnaujmužalobcu,žesaobrátilnažalovaného1/akonasprávnyorgándruhéhostupňa

so žiadosťou o preverenie zákonnosti postupu žalovaného 2/ podaním označeným ako odvolanie.
Rovnako ani žalovanému 1/ nie je možné vytknúť, že o tomto podaní žalobcu nevydal formálne
rozhodnutie, keďže mu to zákon neukladá (bod 19. uznesenia kasačného súdu č. k. 1Sžk/10/2021-60
zo dňa 11.05.2021).

27. Podľa názoru kasačného súdu je však list (opatrenie) žalovaného 1/ č. j. 07869/2020/SKO-4 zo
dňa 09.09.2020 v okolnostiach prípadu nutné považovať za súčasť aktu neformálneho odmietnutia
žalobcovej prihlášky na štúdium, ktoré začalo oznámením (opatrením) žalovaného 2/ č. j. 641/20/R zo
dňa 06.04.2020. Uvedené písomné vyrozumenie žalobcu zo strany zriaďovateľa, že postup strednej
školy vo svojej pôsobnosti považuje za zákonný a v tejto veci už nemožno očakávať žiadnu revíziu či

vydanie formálneho rozhodnutia, je treba interpretovať z hľadiska možného zásahu do práv žalobcu
ako jeden celok, ktorého bol list (opatrenie) žalovaného 1/ č. j. 07869/2020/SKO-4 zo dňa 09.09.2020
zavŕšením (bod 20. uznesenia kasačného súdu č. k. 1Sžk/10/2021-60 zo dňa 11.05.2021).28. Z uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že žalobca podal správnu žalobu v lehote dvoch
mesiacov od vyrozumenia zo strany žalovaného 1/ listom (opatrením) č. j. 07869/2020/SKO-4 zo dňa
09.09.2020, ktorým bol odobrený postup žalovaného 2/, a teda je potrebné správnu žalobu považovať

za podanú včas (§ 256 SSP). Žaloba bola krajským súdom odmietnutá nezákonne (bod 21. uznesenia
kasačného súdu č. k. 1Sžk/10/2021-60 zo dňa 11.05.2021).

X.
Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov

29. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 01.06.2023
vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva
v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v
Nitre. Vec pôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 8Sa/105/2020 (po zrušení

uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Sa/105/2020-47 zo dňa 26.11.2020 a vrátení veci na
ďalšie konanie Krajskému súdu v Bratislave vedená pod sp. zn. 8Sa/60/2021) bola v súlade s platným
a účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom

spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do oddelenia 8Sa Správneho súdu v Bratislave a bola na
tomto súde vedená pod sp. zn. BA-8Sa/60/2021. Opatrením predsedníčky Správneho súdu v Bratislave
č. 1SprR/1/2025 zo dňa 27.01.2025 bola vec z dôvodu nesprávneho zápisu pridelená náhodným
výberom senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je na tomto súde vedená pod sp. zn. 6S/9/2025 a sp.
zn. 6S/49/2025, nakoľko ide o preskúmanie zákonnosti dvoch opatrení.

30. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01. júla 2023, konania začaté a neskončené do 30. júna
2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie
je dotknuté.

31. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

32.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

33. Podľa § 25 prvá veta SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym

súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o
intervencii.

34. Podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP, správny súd konanie uznesením preruší, ak pred rozhodnutím vo
veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade

podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania podľa
osobitného predpisu.

35. Podľa § 162 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej aj len „CSP“), o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo

veci samej.

36.Podľa§16ods.3školskéhozákona(vzneníúčinnomdo31.12.2021),základnévzdelaniesačlenína

a) primárne vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka ucelenej časti

vzdelávacieho programu odboru vzdelávania pre prvý stupeň základnej školy alebo ktoré získa žiak s
mentálnym postihnutím absolvovaním posledného ročníka základnej školy; dokladom o získanom stupni
vzdelania je vysvedčenie s doložkou,b) nižšie stredné vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka ucelenej
časti vzdelávacieho programu odboru vzdelávania pre druhý stupeň základnej školy alebo úspešným
absolvovaním prvého ročníka päťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej

škole, do ktorého sa prijímajú žiaci z ôsmeho ročníka základnej školy, alebo úspešným absolvovaním
štvrtého ročníka osemročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej škole; dokladom
o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie s doložkou.

37. Podľa § 62 ods. 5 školského zákona, do prvého ročníka vzdelávacieho programu stredného

odborného vzdelávania môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal nižšie stredné vzdelanie podľa § 16 ods.
3 písm. b) a splnil podmienky prijímacieho konania.

38. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13
ods. 1 SSP v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona o zriadení správnych súdov preskúmal napadnuté
rozhodnutia (opatrenia), vrátane konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, z dôvodov uplatnených v

žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania,
keďže boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov konania nežiadal
nariadenie pojednávania. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené
minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke správneho súdu dňa 19.05.2025 (§
137 ods. 4 SSP) a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27.05.2025 postupom podľa § 137 ods. 3 druhá

veta SSP.

39. Úlohou správneho súdu v tomto konaní bolo preskúmať zákonnosť opatrenia žalovaného 1/ č.
07869/2020/SKO-4 zo dňa 09.09.2020 a opatrenia žalovaného 2/ č. j. 641/20/R zo dňa 06.04.2020
v spojení s opatrením žalovaného 2/ č. j. 1023/20/R zo dňa 30.06.2020 v intenciách žalobných dôvodov.

Uvedenými opatreniami žalovaný 1/ ako aj žalovaný 2/ oznámil žalobcovi (jeho vtedajšiemu zákonnému
zástupcovi, resp. zákonným zástupcom), že nakoľko bol žalobca vzdelávaný podľa vzdelávacieho
systému pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia pre primárne vzdelávanie (ISCED 1),
nemôže stredná odborná škola jeho prihlášku akceptovať v zmysle § 62 ods. 5 školského zákona,
nakoľko nesplnil podmienku prijatia, a to získanie nižšieho stredného vzdelania podľa § 16 ods. 3 písm.

b) školského zákona (ISCED 2).

40. Žalobca v podanej žalobe navrhol správnemu súdu, aby postupoval pred svojím rozhodnutím podľa
§ 100 ods. 1 písm. b) SSP, konanie prerušil a predložil vec Ústavnému súdu SR. Správny súd sa prioritne
zaoberaltýmtonávrhomžalobcu.Žalobcažiadal,abysprávnysúdpredrozhodnutímvovecisamejpodal

Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov a požiadal Ústavný súd SR,
aby podrobil analýze § 16 ods. 3 v spojení s § 62 ods. 1 až 8 školského zákona s tým, či sú uvedené
ustanovenia v súlade s Ústavou SR. Žalobca však v ničom bližšie nekonkretizoval, v čom mal spočívať
nesúlad uvedených ustanovení školského zákona s Ústavou SR.

41. Vychádzajúc z vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené
podmienky na postup súdu podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP, t. j. na prerušenie tohto súdneho konania
a podanie návrhu na začatie konania podľa osobitného predpisu. Okrem toho, správny súd dodáva, že
na uvedený postup je potrebné, aby k záveru o splnení podmienok na rozhodovanie Ústavného súdu SR
v zmysle čl. 125 Ústavy SR, teda na konanie o súlade právnych predpisov s Ústavou SR, dospel správny

súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti a nie podával návrh žalobca, pretože nie je spokojný s právnou
úpravou. Naviac, žalobca nepredložil žiaden argument ohľadom podania návrhu na začatie konania
podľa osobitného predpisu, ktorý by správny súd presvedčil, že by zákonná úprava bola v rozpore s
Ústavou SR. Pravidlá, za akých sú vyhodnocované prihlášky na štúdium na strednej odbornej škole,
určuje zákonodarca v rámci legislatívneho procesu. Správny súd sa nestotožnil s názorom žalobcu,

že v prípade školského zákona ide o protiústavnú právnu normu. Je pravdou, že jednotlivec sa s ním
(najmä ak sa ho priamo dotýka) nemusí stotožňovať, pričom však v tomto ohľade treba dodať, že táto
norma bola stanovená ako celospoločenské merítko, legislatívne určujúce podmienky prijímania žiakov
na jednotlivé druhy štúdia. Správny súd z uvedených dôvodov návrh žalobcu na prerušenie konania
podľa § 162 ods. 3 CSP s odkazom na § 25 prvá veta SSP zamietol ako nedôvodný.

42. V podanej žalobe žalobca namietal procesné pochybenie spočívajúce v tom, že žalovaný 1/
aj žalovaný 2/ bez vydania rozhodnutia oznámili žalobcovi neprijatie jeho prihlášky na štúdium
pre nesplnenie podmienky dosiahnutého vzdelania. Rovnako tak vzniesol aj žalobné námietkyhmotnoprávneho charakteru. Správny súd sa v prvom rade zaoberal procesnými námietkami a následne
hmotnoprávnymi námietkami uvedenými v žalobe.

43. Správny súd vyhodnotil ako neodôvodnenú žalobnú námietku, podstatou ktorej bolo, že žalovaný
1/ ako aj žalovaný 2/ bez vydania rozhodnutia oznámili žalobcovi neprijatie jeho prihlášky na štúdium
pre nesplnenie podmienky dosiahnutého vzdelania, čím bolo žalobcovi znemožnené zúčastniť sa na
prijímacom konaní a bolo mu odopreté posúdenie jeho prihlášky na základe neformálnych aktov orgánov
verejnej správy v podobe listov, ktoré zasiahli do jeho práv, pričom neobsahovali poučenie o možných

opravných prostriedkoch, riadne odôvodnenie, ani samotný výrok o neprijatí na štúdium na strednej
škole.

44. Vo vzťahu k tejto námietke správny súd dáva do pozornosti právne závery vyslovené v zrušujúcom
uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžk/10/2021 zo dňa 11.05.2021, v ktorom Najvyšší súd SR
v bode 18. konštatoval, že „sťažovateľ bol postupom žalovaného 2/ spočívajúcim v neakceptovaní

prihlášky na štúdium prakticky vylúčený z prijímacieho konania pre nesplnenie predpokladov podľa §
62 ods. 5 školského zákona na prijatie do vzdelávacieho programu, pričom sa tak stalo spôsobom,
ktorý tento zákon osobitne neupravuje. Prijímacie konanie sa podľa školského zákona začína podaním
prihlášky a končí rozhodnutím riaditeľa školy o prijatí alebo neprijatí uchádzača o štúdium na základe
výsledkov prijímacieho konania. Proti rozhodnutiu o neprijatí môže uchádzač podať odvolanie, o

ktorom rozhoduje zriaďovateľ školy, v prípade žalovaného 2/ je to žalovaný 1/“. Zároveň Najvyšší
súd SR v tomto uznesení v bode 19. prvá veta konštatoval: „Keďže spôsob a výsledky preverovania
zákonných predpokladov pre zaradenie uchádzača do výberového konania školský zákon osobitne
neupravuje, možno konštatovať, že žalovaný 2/ nekonal protiprávne, keď bez vydania rozhodnutia
oznámil sťažovateľovi neprijatie jeho prihlášky na štúdium pre nesplnenie podmienky dosiahnutého

vzdelania.“

45. Ako už vo vyššie uvedenom uznesení naznačil kasačný súd, aj správny súd konštatuje, že z dikcie §
67 ods. 1 školského zákona vyplýva, že o prijatí uchádzača na strednú školu rozhodne riaditeľ strednej
školy na základe výsledkov prijímacieho konania. Je preto potrebné prisvedčiť tvrdeniu žalovaného

1/ ako aj žalovaného 2/, že riaditeľ strednej školy vydáva rozhodnutie jedine o výsledku prijímacieho
konania, teda v situácii, kedy už došlo k realizácii prijímacieho konania. O skutočnosti, či uchádzač
splnil zákonom stanovenú podmienku získania nižšieho stredného vzdelania podľa § 16 ods. 3 písm. b)
školskéhozákona,riaditeľstrednejškolyrozhodnutienevydáva,nakoľkoškolskýzákonvdanomprípade
túto povinnosť riaditeľovi strednej školy neukladá.

46. V kontexte uvedeného je zrejmé, že nie je možné priznať relevanciu ani námietke žalobcu, že
napadnuté opatrenia (opatrenie žalovaného 1/ č. 07869/2020/SKO-4 zo dňa 09.09.2020 a opatrenie
žalovaného 2/ č. j. 641/20/R zo dňa 06.04.2020 v spojení s opatrením žalovaného 2/ č. j. 1023/20/R zo
dňa 30.06.2020) neobsahovali poučenie o možných opravných prostriedkoch, riadne odôvodnenie, ani

samotný výrok o neprijatí na štúdium na strednej škole. Správny súdny poriadok obsahuje v ustanovení
§ 3 ods. 1 písm. c) úpravu, v zmysle ktorej „opatrením orgánu verejnej správy je správny akt vydaný
orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené
záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté“. V činnosti správnych
orgánov teda dochádza k vydávaniu opatrení, čiže právnych aktov, ktoré nemajú povahu rozhodnutia

podľa správneho poriadku. Pre vydávanie týchto aktov spravidla nie sú ustanovené určité procesné
pravidlá, preto ani vydané opatrenie nie je možné posudzovať z pohľadu splnenia zákonných kritérií
upravených v § 47 správneho poriadku, v ktorom sú definované materiálne (obsahové) náležitosti
rozhodnutia vydaného v správnom konaní. Uplatňovanie základných pravidiel pri vydávaní týchto aktov
sa vzťahuje primerane. Keďže aj na vydávanie opatrení orgánov verejnej správy sa podľa § 3 ods. 7

správneho poriadku podporne vzťahujú základné pravidlá správneho konania (§ 3 ods. 1 až 6 správneho
poriadku), malo by byť z ich obsahu zrejmé, ktorý orgán verejnej správy ich vydal a čoho sa týkajú.
Zároveň by mali tiež obsahovať aj odkaz na príslušné zákonné ustanovenie a stručné odôvodnenie tak,
aby bolo možné zistiť, prečo nebolo návrhu vyhovené. S ohľadom na uvedené správny súd v danom
prípade prihliadol najmä na skutočnosť, že z obsahu preskúmavaných opatrení je nepochybne zrejmé,

ktorý orgán verejnej správy ich vydal, aj čoho sa týkajú. Rovnako tak obsahujú aj odkaz na príslušné
zákonné ustanovenia a stručné odôvodnenie, z ktorého možno zistiť, prečo nebolo žiadosti žalobcu
(resp. jeho prihláške) vyhovené.47. Pri skúmaní opodstatnenosti žalobnej námietky, spočívajúcej v tvrdení, že jediným dôvodom
neakceptovania prihlášky žalobcu bolo jeho zdravotné postihnutie, správny súd upriamil pozornosť na
§ 62 ods. 5 školského zákona, ktorý zakotvuje dva zákonné predpoklady, za splnenia ktorých môže

byť uchádzač prijatý do prvého ročníka vzdelávacieho programu stredného odborného vzdelávania.
Prvým zákonom ustanoveným predpokladom je získanie nižšieho stredného vzdelania podľa § 16
ods. 3 písm. b) školského zákona. Ďalším zákonným predpokladom (tieto v danom prípade musia
byť splnené kumulatívne) je splnenie podmienok prijímacieho konania. Z priložených administratívnych
spisov vyplýva, že žalobca pri podaní prihlášky na štúdium nepreukázal splnenie prvého ustanoveného

zákonného predpokladu, teda získanie nižšieho stredného vzdelania podľa § 16 ods. 3 písm.
b) školského zákona. Preto nie je možné prisvedčiť žalobnej námietke, že jediným dôvodom
neakceptovania prihlášky žalobcu bolo jeho zdravotné postihnutie. V danom prípade totiž žalovaný
1/ aj žalovaný 2/ postupovali správne, keď vyslovili, že nebolo preukázané naplnenie zákonných
predpokladov na prijatie žalobcu do prvého ročníka vzdelávacieho programu stredného odborného
vzdelávania.

48. Správny súd nemohol prihliadnuť ani na námietku žalobcu týkajúcu sa ním tvrdenej diskriminácie v
spojitosti so zdravotným postihnutím, ktorá mala mať zároveň za následok porušenie čl. 12 ods. 2 Ústavy
SR. Vo vzťahu k tvrdenej diskriminácii však žalobca poukázal jedine na skutočnosť, že mu bol odopretý
prístup k štúdiu na strednej odbornej škole výhradne na základe toho, že študoval podľa konkrétneho

vzdelávacieho programu pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia, kvôli ktorému dosiahol
vzdelanie na úrovni ISCED 1. Taktiež žiadnym spôsobom nereagoval na argument žalovaného 1/, ktorý
ho opakovane informoval o možnostiach doplnenia si nižšieho stredného vzdelania ako aj o školách,
ktoré uskutočňujú takéto vzdelávanie tak, aby žalobca spĺňal podmienku prijatia do prvého ročníka
vzdelávacieho programu stredného odborného vzdelávania, čo žalobca (resp. jeho vtedajšia zákonná

zástupkyňa) odmietol (odmietla). Namietaná diskriminácia v spojitosti so zdravotným postihnutím je
preto bez jej objektívneho a rozumného zdôvodnenia podľa názoru správneho súdu nedôvodná.
Navyše, v správnom konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný 1/ ako aj žalovaný 2/ sa
zamerali výlučne na vyhodnotenie splnenia zákonom ustanovených podmienok, pričom z predložených
administratívnych spisov vyplýva, že kritériá na prijatie uchádzačov na štúdium boli stanovené pre

všetkých uchádzačov rovnako. Taktiež správny súd dáva do pozornosti, že „Za objektívne a rozumné
zdôvodnenie diskriminácie sa totiž považuje zdôvodnenie, ktoré sleduje legálny cieľ a rešpektuje zásadu
primeranosti medzi použitými prostriedkami a zamýšľaným cieľom. K diskriminácii môže dôjsť vtedy, ak
výkon základných práv alebo slobôd alebo ich právna úprava sú nepriaznivo ovplyvnené v dôsledku
určitého dôvodu upraveného v článku 12 ods. 2 ústavy, pričom ostatní „nezaťažení“ týmito dôvodmi

sú pri výkone svojich základných práv a slobôd (alebo priamo už v ich právnej úprave) zvýhodnení.
Diskrimináciou alebo zvýhodnením je len určitý druh nerovnosti v základných právach a slobodách,
ktorého podstatou je práve dôvod upravený v článku 12 ods. 2 ústavy a v medzinárodných zmluvách
o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené
spôsobom ustanoveným zákonom.“ (nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 37/95). Na základe

uvedeného správny súd dospel k záveru, že žalobca ním tvrdenú diskrimináciu, ako aj porušenie čl.
12 ods. 2 Ústavy SR relevantným spôsobom nezdôvodnil ani nepreukázal, keďže všetci uchádzači
o štúdium na strednej odbornej škole mali ustanovené právne rovnaké podmienky vo vzťahu k akceptácii
ich prihlášky na štúdium.

49. V nadväznosti na uvedené sa správny súd zaoberal aj žalobnou námietkou spočívajúcou v tvrdení,
že v prejednávanej veci došlo k porušeniu čl. 5 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným
postihnutím. Správny súd nespochybňuje, že Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím
je medzinárodnou zmluvou, ktorá má prednosť pred zákonmi podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR. Nesúhlasí
však s tvrdením žalobcu, že školský zákon automaticky vylučuje prístup detí so zdravotným postihnutím,

ktoré boli vzdelávané s ohľadom na svoje potreby podľa špecifického vzdelávacieho programu, na
bežné „nesegregované“ stredné školy, čím dochádza k ich neodôvodnenej diskriminácii. Zásadné
pochybenie žalovaného 1/ ako aj žalovaného 2/ teda žalobca videl v aplikácii príslušných na vec sa
vzťahujúcich ustanovení školského zákona v konaní o jeho prihláške na štúdium na strednej odbornej
škole, nakoľko bol presvedčený, že uvedené je v rozpore s čl. 5 ods. 1 Dohovoru OSN o právach

osôb so zdravotným postihnutím, podľa ktorého zmluvné štáty uznávajú, že všetky osoby sú si rovné
pred zákonom a podľa zákona majú nárok na rovnakú ochranu a rovnaký úžitok zo zákona bez
akejkoľvek diskriminácie. Vo vzťahu k uvedenému správny súd uvádza, že z ústavnoprávneho hľadiska
možno subsumovať danú problematiku pod kategóriu základných práv a slobôd druhej kategórie,ktoré sú z hľadiska slovenského ústavného práva zaradené v Piatom oddiele, Druhej hlavy Ústavy
SR a nazvanom „Hospodárske, sociálne a kultúrne práva“, ktoré vyžadujú skôr intervenciu štátu
než jeho zdržanie sa (oproti základným právam a slobodám generácie prvej). V porovnaní s prvou

generáciou ľudských práv konkrétna podoba a podmienky uplatnenia práv druhej generácie podliehajú
podstatne širšej miere uváženia zákonodarcu v závislosti od ekonomickej situácie štátu, či aktuálnej
hospodárskej, sociálnej alebo kultúrnej politiky. Uvedené sa potom zásadne prejavuje v obsahu a v
rozsahu týchto práv. Z čl. 51 ods. 1 Ústavy SR vyplýva, že domáhať sa práv uvedených v čl. 35,
36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto

ustanovenia vykonávajú. V kontexte s čl. 42 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého občania majú právo na
bezplatné vzdelanie v základných školách a stredných školách, podľa schopností občana a možností
spoločnosti aj na vysokých školách, Ústava SR splnomocnila zákonodarcu, aby zákonom (zákonmi)
bližšie upravil samotnú realizáciu týchto ústavných práv. S ohľadom na uvedené možno konštatovať,
že esenciálny obsah práva na vzdelanie nie je zaručený ústavou, ale zákonom, t. j. zákonná právna
úprava ustanovuje obsah a rozsah práva jednotlivca v oblasti vzdelávania a zaručuje aj jeho uplatnenie.

Medzi tieto zákony je ako vykonávací zákon nutné zaradiť aj tu aplikovaný školský zákon, ktorého
účelomjeokreminéhoajurčiťprocesasystémvýchovyavzdelávaniavmaterskýchškolách,základných
školách a stredných školách, ako aj umožnenie individuálnej výchovy a vzdelávania, proces prijímania
a ukončovania vzdelávania, zahŕňajúc stanovenie procesu a podmienok výchovy a vzdelávania detí
a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Postupom a pravidlami plynúcimi z tohto

zákona sú tiež definované stupne vzdelania získané vo výchovno-vzdelávacom procese na školách
v zmysle školského zákona. Stupne vzdelania sú vymedzené v súlade s klasifikáciou ISCED a to od
predprimárneho až po postsekundárne. Príslušné ustanovenia definujú členenie stupňov stredného
vzdelania na nižšie stredné odborné vzdelanie, stredné odborné vzdelanie, úplné stredné všeobecné
vzdelanie, úplné stredné odborné vzdelanie a vyššie odborné vzdelanie. Ustanovujú sa aj podmienky,

za ktorých žiak získa príslušné vzdelanie. Jednou z úloh školského zákona je aj zakotvenie právnej
úpravy vo vzťahu ku žiakom s mentálnym postihnutím. Z obsahu žalobcom predložených dokladov, ktoré
sú súčasťou administratívnych spisov oboch žalovaných, vyplýva, že ich postup v danom prípade bol
súladný s uvedeným účelom školského zákona, ako aj jeho citovanými ustanoveniami. V prejednávanej
veci teda nebolo preukázané, že by žalovaný 1/ ani žalovaný 2/ postupovali vo veci žalobcu ohľadom

posúdenia jeho prihlášky na štúdium na strednej odbornej škole vzhľadom na jeho zdravotné postihnutie
odlišne, ako postupovali v prípade prihlášok ostatných uchádzačov o štúdium. Správny súd z uvedených
dôvodov nemohol prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že v danej veci bol vo vzťahu k jeho osobe postup
žalovaného 1/ ako aj žalovaného 2/ diskriminačný, a tým aj v rozpore s čl. 5 ods. 1 Dohovoru OSN o
právach osôb so zdravotným postihnutím.

50. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že žalovaný 1/ a 2/ rozhodli v súlade
s ustanoveniami školského zákona, žalobné námietky nespôsobovali zrušenie napadnutých opatrení, a
preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

51. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému 1/ a 2/
nepriznal právo na náhradu trov konania. Správny súd sa, vychádzajúc z dikcie ustanovenia § 168
SSP, zaoberal posúdením otázky, či by priznanie trov konania žalovanému 1/ a 2/ napĺňalo zákonnú
podmienku, že uvedené je možné spravodlivo požadovať. Pri skúmaní takto nastolenej otázky prihliadol
najmä na skutočnosť, že prejednávaná vec sa svojím charakterom blíži konaniam o správnej žalobe

v sociálnych veciach. Taktiež bolo potrebné vychádzať zo skutočnosti, že podaná žaloba nevykazuje
žiadne znaky žaloby šikanóznej. Preto správny súd konštatuje, že nezistil dôvod, podľa ktorého možno
spravodlivo požadovať, aby žalobca žalovanému 1/ a 2/ nahradil trovy konania.

52. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na
Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr

začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť
tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449

ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom
konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum

právnej pomoci.