Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 28, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/57/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424211062
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Walterová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1424211062.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členiek
senátu JUDr. Evy Mészárosovej a Mgr. Zity Leimbergerovej, v právnej veci žalobcov ACA Company,
s. r. o., IČO: 53 295 072, Bratislava, Račianska č. 71, zastúpený spoločnosťou: Škubla & Partneri
s. r. o., IČO: 36 861 154, Bratislava, Einsteinova č. 25, Digital Park II, za ktorú koná Mgr. Martin
Škubla, proti žalovanému: Korporátne služby s.r.o., IČO: 50 490 273, Bratislava, Sliačska č. 1, zastúpený

spoločnosťou: PARA advokáti, s.r.o., IČO: 47 258 969, Bratislava, Gagarinova č. 10A, za ktorú koná Mgr.
Marek Para, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Mestského
súdu Bratislava IV zo dňa 29. novembra 2024, č. k. 60 C 78/2024-234, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 29. novembra 2024, č. k. 60 C 78/2024-234,
vo výrokoch I., III. a IV., p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 29.11.2024, č. k. 60 C 78/2024-234, I.
nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov a
konania, a tiež neumožniť ich vykonanie zo strany tretích osôb, ktoré by žalobcovi ako vlastníkovi stavieb
zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor,

katastrálne územie E. A., obec: Bratislava-E. A., okres: Bratislava III, ako: a/ stavba so súpisným č.
XXXX postavená na pozemku parcela č. XXXXX/XXX, popis stavby: sklad tech. plynov,
b/ stavba so súpisným č. XXXX postavená na pozemku parcela č. XXXXX/XXX, popis stavby: údržba,
c/ stavba so súpisným č. XXXX postavená na pozemku parcela č. XXXXX/XXX, popis stavby: techn.
prevádzky, d/ stavba so súpisným č. XXXX postavená na pozemku parcela č. XXXXX/
XXX, popis stavby: školské dielne a osobám odvodzujúcim svoje práva od žalobcu vrátane, no nie

výlučne, nájomcov, obchodných partnerov a zamestnancov žalobcu, sťažili alebo bránili vo vstupe, v
prechode pešo alebo v prejazde motorovým vozidlom alebo iným dopravným prostriedkom
(vrátane nákladných vozidiel nad 3,5 t a strojov a mechanizmov) cez účelovú cestu s vjazdom zo
S. ulice, Bratislava, ktorá sa nachádza na pozemkoch vo vlastníctve žalovaného zapísaných na liste
vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, katastrálne územie E.
A., obec: Bratislava-E. A., okres: Bratislava III, ako pozemok parcely registra „C“ č. XXXXX/X o výmere

1.281 m2, druh pozemku: ostatná plocha, pozemok parcely registra „C“ č. XXXXX/XX o výmere 70
m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a pozemok parcely registra „C“ č. XXXXX/XXX o
výmere 591 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie; žalovanému uložil povinnosť strpieť a
umožniť vstup, prechod pešo alebo prejazd motorovým vozidlom alebo iným dopravným prostriedkom
(vrátane nákladných vozidiel nad 3,5t a strojov a mechanizmov) zo strany žalobcu ako vlastníka stavieb
zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor,

katastrálneúzemieE.A.,obec:Bratislava-E.A.,okres:BratislavaIII,ako:a/stavbasosúpisnýmč.XXXX
postavená na pozemku parcela č. XXXXX/XXX, popis stavby: sklad tech. plynov, b/ stavba so súpisnýmč. XXXX postavená na pozemku parcela č. XXXXX/XXX, popis stavby: údržba, c/ stavba
so súpisným č. XXXX postavená na pozemku parcela č. XXXXX/XXX, popis stavby: techn. prevádzky,
d/ stavba so súpisným č. XXXX postavená na pozemku parcela č. XXXXX/XXX, popis stavby: školské

dielne a osôb odvodzujúcich svoje práva od žalobcu vrátane, no nie výlučne, nájomcov, obchodných
partnerov a zamestnancov žalobcu, cez účelovú cestu s vjazdom zo S. ulice, Bratislava, ktorá sa
nachádza na pozemkoch vo vlastníctve žalovaného zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX,
vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, katastrálne územie E. A., obec Bratislava-
E. A., okres Bratislava III, ako pozemok parcely registra „C“ č. XXXXX/X o výmere 1.281 m2, druh

pozemku: ostatná plocha, pozemok parcely registra „C“ č. XXXXX/XX o výmere 70 m2, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie a pozemok parcely registra „C“ č. XXXXX/XXX o výmere 591 m2, druh
pozemku: zastavaná plocha a nádvorie; II. vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol; III. uložil žalobcovi povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia podať proti
žalovanému žalobu vo veci samej o zriadenie vecného bremena k nehnuteľnostiam; IV. žalobcovi priznal
voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33,3 %.

1.2. Vychádzal z návrhu doručeného súdu dňa 18.11.2024, ktorým sa žalobca domáhal nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým by bola žalovanému uložená povinnosť odstrániť akékoľvek zariadenie
vrátane rampy alebo jej časti, ktoré sa v akejkoľvek fáze výstavby nachádza na ktoromkoľvek z
pozemkov vo vlastníctve žalovaného zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX., vedenom Okresným
úradom Bratislava, katastrálny odbor, katastrálne územie E. A. ako pozemok parcely registra „C“

č. XXXXX/X o výmere 1.281 m2, druh pozemku: ostatná plocha, pozemok parcely registra „C“ č.
XXXXX/XX o výmere 70 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a pozemok parcely registra
„C“ č. XXXXX/XXX o výmere 591 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie (ďalej pozemky
žalovaného), ktoré by mu ako vlastníkovi stavieb zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom
Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, katastrálne územie E. A., ako: a/ stavba so súpisným

č. XXXX postavená na pozemku parcela č. XXXXX/XXX, popis stavby: sklad tech. plynov, b/ stavba
so súpisným č. XXXX postavená na pozemku parcela č. XXXXX/XXX, popis stavby: údržba, c/ stavba
so súpisným č. XXXX postavená na pozemku parcela č. XXXXX/XXX, popis stavby: techn. prevádzky,
d/ stavba so súpisným č. XXXX postavená na pozemku parcela č. XXXXX/XXX, popis stavby: školské
dielne (ďalej len „stavby žalobcu“) a osobám odvodzujúcim svoje práva od neho vrátane, no nie výlučne,

jeho nájomcov, obchodných partnerov a zamestnancov, mohlo sťažiť alebo brániť vo vstupe, v prechode
pešo alebo v prejazde motorovým vozidlom alebo iným dopravným prostriedkom
(vrátane nákladných vozidiel nad 3,5 t a strojov a mechanizmov) cez účelovú cestu s vjazdom zo
S. ulice, Bratislava, ktorá sa nachádza na pozemkoch vo vlastníctve žalovaného zapísaných na liste
vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, katastrálne územie

E. A., ako pozemok parcely registra „C“ č. XXXXX/X o výmere 1.281 m2, druh pozemku: ostatná
plocha, pozemok parcely registra „C“ č. XXXXX/XX o výmere 70 m2, druh pozemku: zastavaná plocha
a nádvorie, a pozemok parcely registra „C“ č. XXXXX/XXX o výmere 591 m2,
druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie; ako aj uloženia povinnosti žalovanému povinnosť zdržať
sa akýchkoľvek úkonov a konania i neumožniť ich vykonanie zo strany tretích osôb, ktoré by mu ako

vlastníkoviuvedenýchstaviebaosobámodvodzujúcimsvojeprávaodnehovrátane,nonievýlučne,jeho
nájomcov, obchodných partnerov a zamestnancov sťažili alebo bránili vo vstupe, v prechode pešo alebo
v prejazde motorovým vozidlom alebo iným dopravným prostriedkom (vrátane nákladných vozidiel nad
3,5t a strojov a mechanizmov) cez účelovú cestu s vjazdom zo S. ulice, Bratislava, ktorá sa nachádza na
pozemkoch žalovaného a uložiť žalovanému povinnosť strpieť a umožniť vstup, prechod

pešo alebo prejazd motorovým vozidlom alebo iným dopravným prostriedkom (vrátane nákladných
vozidiel nad 3,5t a strojov a mechanizmov) z jeho strany ako vlastníka stavieb a osôb odvodzujúcich
svoje práva od neho vrátane, no nie výlučne jeho nájomcov, obchodných partnerov a zamestnancov
cez účelovú cestu s vjazdom zo S. ulice, Bratislava, ktorá sa nachádza na pozemkoch žalovaného;
žiadal náhradu trov konania. Žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil

tým, že je obchodná spoločnosť, ktorá podniká primárne v oblasti prenájmu nehnuteľností a bytových
a nebytových priestorov. Jediným jeho spoločníkom je spoločnosť je Račianska - Reality, a.s., IČO:
51 284 219, Bratislava, Račianska č. 1523/71 (ďalej „spoločnosť RR“). On, spoločnosť RR, jediný
akcionár spoločnosti RR, záujmové združenie právnických osôb Výskumný ústav zváračský, IČO: 36
065 722, Bratislava, Račianska č. 1523/71, registrované v registri záujmových združení právnických

osôb, vedenom registrovým úradom Okresný úrad Bratislava (ďalej „VÚZ“) a spoločnosť Devín Invest, a.
s. (predtým obchodné meno FSI-REAL, a.s.), IČO: 35 741 635, Bratislava, Budova ORBIS, Rajská č.
7 (ďalej len „spoločnosť DI“; žalobca, VÚZ, spoločnosť RR a spoločnosť DI, ďalej spolu aj ako „skupina
VÚZ“), vlastnia viacero nehnuteľností v katastrálnom území E. A. v oblasti, ktorá je ohraničená X. ulicou,Z. ulicou a S. ulicou (ďalej „areál VÚZ“). Areál VÚZ je tvorený najmä nehnuteľnosťami, ktoré sú zapísané
(i) v prípade VÚZ na liste vlastníctva č. XXXX, (ii) v prípade spoločnosti RR na liste vlastníctva č. XXXX,
(iii) v jeho prípade na liste vlastníctva č. XXXX a (iv) v prípade spoločnosti DI na liste vlastníctva č.

XXXX. Je aj vlastníkom stavieb zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie E. A.:
a/ stavby so súpisným č. XXXX postavenej na pozemku parcela č. XXXXX/XXX, popis stavby: sklad
techn. plynov, b/ stavby so súpisným č. XXXX postavenej na pozemku parcela č. XXXXX/
XXX, popis stavby: údržba, c/ stavby so súpisným č. XXXX postavenej na pozemku parcela č. XXXXX/
XXX, popis stavby: techn. prevádzky, d/ stavby so súpisným č. XXXX postavenej na pozemku parcela

č. XXXXX/XXX, popis stavby: školské dielne. Svoje nehnuteľnosti prenajíma spoločnosti RR, ktorá
ich ďalej dáva do podnájmu tretím osobám. Skupina VÚZ prostredníctvom spoločnosti RR prenajíma
ďalšie nehnuteľnosti i Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky. Spoločnosť RR je podľa bodu
2.2 nájomnej zmluvy povinná zabezpečiť pre uvedené ministerstvo prístup k predmetu nájmu aj cez
prístupovú cestu. Porušenie tohto záväzku môže viesť k vzniku nároku Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky na zľavu z nájomného, na zmluvné pokuty (napríklad podľa bodu 9.1 písm. m/

nájomnej zmluvy). Žalovaný je obchodná spoločnosť, ktorá patrí, resp. koná v zhode so spoločnosťami
zo skupiny SLOVUNIT s materskou spoločnosťou SLOVUNIT a. s., IČO: 36 766 551, Bratislava,
Račianskač.96(ďalejspolu„skupinaSLOVUNIT“).Žalovanýjevlastníkomnehnuteľnostívkatastrálnom
území E. A., ktoré bezprostredne susedia s jednou časťou areálu VÚZ a ktoré sú zapísané
na liste vlastníctva č. XXXX (ďalej „nehnuteľnosti KS“). Medzi nehnuteľnosti KS patria aj pozemky (i)

parcela registra „C“ č. XXXXX/X o výmere 1.281 m2, druh pozemku: ostatná plocha, (ii)
parcela registra „C“ č. XXXXX/XX o výmere 70 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a
nádvorie, a (iii) parcela registra „C“ č. XXXXX/XXX o výmere 591 m2, druh pozemku: zastavaná plocha
a nádvorie. Nehnuteľnosti KS pôvodne vlastnil VÚZ. Žalovaný nehnuteľnosti KS nadobudol v roku 2017
fakticky od VÚZ prostredníctvom sprostredkovateľa (v súčasnosti už zaniknutej) spoločnosti KRONOS

TC, a.s., IČO: 34 149 244 (ďalej „Transakcia 2017“). Na nehnuteľnostiach žalovaného sa nachádza
verejne prístupná účelová cesta s vjazdom zo S. ulice (ďalej „prístupová cesta“), ktorá (jej cestné teleso)
ako samostatná vec nebola predmetom (súčasťou) Transakcie 2017, keďže predmetom dotknutých
kúpnych zmlúv boli len nehnuteľnosti KS, nie prístupová cesta, ktorá ako samostatná vec nebola a
nie je súčasťou pozemkov žalovaného, takže žalovaný nie je jej vlastníkom. Cez prístupovú cestu na

pozemkoch žalovaného vedie v súčasnosti jediný riadny a plnohodnotný asfaltový prístup do areálu
VÚZ a k jeho stavbám. Prístupová cesta bola za týmto účelom využívaná ešte pred Transakciou 2017.
Okrem prístupovej cesty vedú do areálu VÚZ len prístupové cesty z (i) Z. ulice (vjazd Z. 1 - P1), ktorý je
na pozemkoch Slovenskej technickej univerzity a je uzavretý bránou a z (ii) X. ulice cez nehnuteľnosti
prenajaté Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorý je taktiež uzavretý bránou. Vo vzťahu

k vjazdu z Z. ulice skupina VÚZ nikdy nemala žiadne právo a ani ho nikdy nevyužívala.
Vjazd z X. ulice Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky využíva na prístup ústavných činiteľov
a iných úradných osôb, takže tento vjazd je i z dôvodu ochrany celého objektu ministerstva osobitne
kontrolovaný a chránený. Oba vjazdy sú naviac jednosmerné a kapacitne by pre areál VÚZ neboli
postačujúce, ani ak by boli voľne priechodné (čo z uvedených dôvodov nie sú). Z tohto dôvodu

ako jedna z podmienok Transakcie 2017 zo strany VÚZ a tým aj neoddeliteľná súčasť Transakcie 2017
bolo zachovanie prístupu do areálu VÚZ cez prístupovú cestu. VÚZ a žalovaný sa v nadväznosti na to
dohodli, že vo vzťahu k pozemkom KS v prospech VÚZ bezodplatne zriadia vecné bremená za účelom
(zachovania) prístupu do areálu VÚZ cez prístupovú cestu, resp. pozemky žalovaného. Na základe tejto
dohody a uzrozumenia medzi skupinou VÚZ a skupinou SLOVUNIT boli vo vzťahu k celým pozemkom

žalovaného dňa 21.3.2017 medzi žalovaným ako povinným z vecného bremena a VÚZ ako
oprávneným z vecného bremena uzavreté dve zmluvy o bezodplatnom zriadení vecného
bremena (jedna in rem a druhá in personam; ďalej „zmluvy o VB“). Zmluvy o VB nadobudli platnosť a
účinnosť ich podpisom a žalovaného stále zaväzujú. Návrh na vklad práv VÚZ zodpovedajúcim vecným
bremenám podľa zmlúv o VB nebol po podpise týchto zmlúv podaný z dôvodu, že skupina VÚZ a

skupina SLOVUNIT ďalej rokovali o komplexnom riešení vecných práv nielen v areáli VÚZ, ale aj na
susediacich nehnuteľnostiach spoločností zo skupiny SLOVUNIT. Predmetom rokovaní boli prevažne
len právno-technické otázky a zohľadnenie prípadných zmien stavu. Samotná podstata dohody medzi
skupinou VÚZ a skupinou SLOVUNIT spočívajúca (najmä) v bezodplatných vecných bremenách nebola
až doteraz zo strany žalovaného, skupiny SLOVUNIT, ani náznakom spochybnená. Naopak, z rokovaní

zástupcov skupiny VÚZ a skupiny SLOVUNIT a ich e-mailovej komunikácie nepochybne
vyplýva, že žalovaný a skupina SLOVUNIT od roku 2017 nepretržite v súlade so zmyslom a účelom
zmlúv o VB súhlasili s bezodplatným prístupom do areálu VÚZ po prístupovej ceste na pozemkoch
žalovanéhozostranySkupinyVÚZ,ichobchodnýchpartnerov,zamestnancov,inýchnávštevapodobne.V nadväznosti na to tieto osoby prístupovú cestu na pozemkoch žalovaného k takémuto prístupu do
areálu VÚZ od roku 2017 nepretržite a nerušene využívali a dodnes využívajú. Žalovaný spoločnosti RR
a VÚZ poslal oznámenie zo dňa 17.10.2024 o zámere na osadenie vstupnej rampy do dňa 15.11.2024

(ďalej „oznámenie“) na jednom z jeho pozemkov (parcela registra „C“ č. XXXXX/X),
ktorá zamedzí prístup do areálu VÚZ po prístupovej ceste. Žalovaný, spoločnosť RR a VÚZ požiadal,
aby pre prístup do areálu VÚZ využívali iný vjazd; uvedené oznámenie žalovaný zaslal na vedomie aj
Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky. Svoje náhle rozhodnutie o osadení rampy odôvodnil
iba stručným tvrdením, že na jeho pozemkoch bez jeho súhlasu parkujú bližšie neurčené tretie osoby.

Bezprostredne v nadväznosti na oznámenie zástupcovia skupiny SLOVUNIT dňa 28.10.2024 e-mailom
poslali zástupcom skupiny VÚZ návrh dohody o prevádzkovaní vstupného areálu medzi žalovaným a
spoločnosťou RR. Návrh dohody predpokladá, že spoločnosť RR by mala žalovanému zaplatiť sumu
234.606,- € za užívanie uvedenej rampy za obdobie 12 mesiacov od uzavretia dohody, pričom táto
odplata zahŕňa aj odplatu za doterajšie užívanie pozemkov žalovaného od 19.1.2017, t. j. spätne po
okamih nadobudnutia pozemkov žalovaného žalovaným od skupiny VÚZ. Dňa 11.11.2024 žalovaný

začal realizovať výstavbu rampy na dotknutom pozemku a ku dňu 14.11.2024 už bolo postavené hlavné
teleso rampy vrátanie jeho napojenia na elektrickú sieť. On nemal vedomosť, že by žalovaný mal pre
výstavbu rampy vydané stavebné povolenie, alebo že by túto stavbu ohlásil. Rampa pritom môže mať
závažný dopad na plynulosť premávky na priľahlých pozemných komunikáciách od Sliačskej ulice až
po cestu II. triedy na Račianskej ulici. Mal za to, že osvedčil existenciu právneho vzťahu so žalovaným

v prvej časti návrhu. Z opisu skutkového stavu ďalej vyplýva, že (i) medzi skupinou VÚZ
a skupinou SLOVUNIT existuje už od Transakcie 2017 dohoda a uzrozumenie, že osoby zo skupiny
VÚZ vrátane neho a osoby odvodzujúce právo prístupu od nich sú oprávnené pristupovať do areálu
VÚZ po prístupovej ceste na pozemkoch žalovaného bezodplatne a bez časového obmedzenia, že (ii)
tieto osoby tento prístup do areálu VÚZ od roku 2017 až doposiaľ nepretržite a nerušene využívali a

že (iii) žalovaný v súlade s účelom zmlúv o VB s týmto prístupom až doposiaľ súhlasil, dlhodobo ho
akceptoval a bez dohody so skupinou VÚZ nerobil žiadne opatrenia, ktoré by tento prístup akokoľvek čo
i len obmedzovali. Potvrdzuje to taktiež skutočnosť, že žalovaný od spoločnosti RR požaduje zaplatenie
odplaty za užívanie svojich pozemkov od roku 2017. Žalovaný tým sám preukázal, že počas takmer
ôsmich rokov bez ďalšieho akceptoval bezodplatný prístup do areálu VÚZ cez prístupovú cestu a že

s požiadavkou na zaplatenie odplaty za tento prístup prišiel až teraz, čo možno vysvetliť v zásade len
dvomi spôsobmi. Žalovaný buď (i) nebol dobromyseľný už počas Transakcie 2017 a nadväzujúcich
rokovaní a svoj záujem na nich len predstieral alebo (ii) bez legitímneho dôvodu zmenil postoj a zmaril
tým legitímne očakávania skupiny VÚZ na pokračovanie v bezodplatnom prístupe k areálu VÚZ po
prístupovej ceste na svojich pozemkoch a na sfinalizovanie dokumentácie v zmysle rokovaní. V oboch

prípadoch ide o konanie v rozpore s dobrými mravmi a so zásadami poctivého obchodného styku, ktoré
nemôže požívať právnu ochranu. Prístupová cesta po pozemkoch žalovaného v súčasnosti predstavuje
jediný riadny a plnohodnotný asfaltový prístup do areálu VÚZ vrátane jeho stavieb a
ostatných jeho nehnuteľností. Žalovaný pritom dobre pozná situáciu v okolí areálu VÚZ a musí vedieť,
že jediný riadny a plnohodnotný prístup k areálu VÚZ v súčasnosti vedie práve cez prístupovú cestu

na jeho pozemkoch. Žalobca ďalej opísal a preukázal náhlu protiprávnu zmenu postoja žalovaného,
resp. skupiny SLOVUNIT a začatie výstavby rampy na pozemkoch žalovaného v rozpore s (i) dohodou
a uzrozumením medzi skupinou VÚZ a skupinou SLOVUNIT a (ii) účelom stále
platných a účinných zmlúv o VB. Žalovaný s protiprávnym konaním neprestal ani po výzve na upustenie
od protiprávneho konania. Práve tieto skutočnosti preukazujú existenciu potreby bezodkladnej úpravy

pomerov medzi ním a žalovaným, nakoľko zásah do jeho práva na prístup k areálu VÚZ cez prístupovú
cestu na pozemkoch žalovaného hrozí bezprostredne a tak jeho účinná ochrana práv vyžaduje rýchle a
účinné poskytnutie právnej ochrany. Nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia by mu presne
takú právnu ochranu poskytlo. Postup žalovaného napokon nemôže odôvodniť ani tvrdenie o
údajom neoprávnenom parkovaní na pozemkoch žalovaného. Odhliadnuc od toho, že toto tvrdenie je

nepravdivé, žalovaný ním ani netvrdil, že by malo ísť o konanie akejkoľvek osoby zo skupiny VÚZ. Už len
preto nie je zrejmé, prečo by takáto skutočnosť mimo kontroly skupiny VÚZ mala byť na ich ujmu, resp.
prečo by mala odôvodňovať požiadavku na zaplatenie odplaty za užívanie prístupovej cesty od roku
2017. Naviac, dotknuté parkovacie plochy sú súčasťou prístupovej cesty, ktorá žalovanému ani nepatrí.
Skupina VÚZ trpela užívanie prístupovej cesty vrátane parkovacích plôch zo strany žalovaného jedine s

ohľadom na prebiehajúce rokovania o vecných bremenách. S ohľadom na všetky okolnosti veci možno
dôvodne predpokladať, že žalovaný protiprávne postupuje úmyselne s cieľom využiť situáciu na získanie
majetkového prospechu, na ktorý by inak podľa zmlúv nemal žiadne právo. Vyplýva to najmä zo zjavnej
snahy žalovaného vyvolať na skupinu VÚZ v súvislosti s prístupom k areálu VÚZ čo najväčšínátlak, osobitne zaslaním oznámenia na vedomie aj Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky
v kombinácii s požiadavkou na zaplatenie odplaty v sume 234.606,- € za užívanie rampy a doterajšie
užívanie pozemkov žalovaného od roku 2017. Nájomná zmluva medzi spoločnosťou RR a uvedeným

ministerstvom je verejne prístupná a žalovaný tak mohol ľahko zistiť, že zamedzenie prístupu k areálu
VÚZ po prístupovej ceste na pozemkoch žalovaného bude viesť k porušeniu záväzkov spoločnosti RR z
nájomnej zmluvy s ministerstvom a tým aj k hrozbe zásadnej majetkovej ujmy spoločnosti RR, resp. celej
skupiny VÚZ vrátane neho ako dcérskej spoločnosti RR v súvislosti s prípadným uplatnením
nároku ministerstva na zľavu z nájomného alebo iných sankcií podľa nájomnej zmluvy. Poukázal na

ustanovenie § 3 ods. 1, § 127 ods. 1 a § 415 Občianskeho zákonníka. Každému musí byť zrejmé, že
náhle zamedzenie prístupu k nehnuteľnostiam spravidla vedie na strane takýmto zásahom negatívne
dotknutých osôb k vzniku nemalých škôd (nákladov). Žalovaný ako vlastník pozemkov je povinný nikomu
nedôvodne neškodiť a zároveň má aj zákonné povinnosti, ktoré mu bránia v zneužívaní svojho
vlastníckeho práva na úkor práv iných osôb vrátane jeho práva na prístup k svojim stavbám a ostatným
nehnuteľnostiam. Z opisu skutkového stavu je zrejmé, že žalovaný tieto zákonné povinnosti namietaným

konaním ignoruje a porušuje. Týmto návrhom sa domáha uloženia jedine takých povinností žalovanému,
ktoré zabezpečia zachovanie doterajšieho (pokojného) stavu a možnosti uvedeného
prístupu. Nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia nedôjde k vytvoreniu žiadneho nového
(ani nenávratného) právneho alebo faktického stavu, pričom smeruje najmä k uloženiu takých povinností
žalovanému, ktoré ten už aj v súčasnosti má za účelom zachovania jeho nepretržitého a nerušeného

prístupu a iných osôb zo skupiny VÚZ k ich nehnuteľnostiam v rámci areálu VÚZ cez
prístupovú cestu na pozemkoch žalovaného. Prístup k areálu VÚZ vrátane jeho stavieb cez prístupovú
cestu na pozemkoch žalovaného ho neobmedzuje v pokojnom užívaní nehnuteľností žalovaného a ani
inak negatívne nezasahuje do jeho činnosti nad mieru predpokladanú rozsahom vecných bremien podľa
uzavretých, platných a účinných zmlúv o VB. Oproti tomu efektívne zamedzenie takéhoto prístupu by

mohlo viesť k vzniku rozsiahlych škôd a iných nákladov na jeho strane, ako aj ostatných osôb zo skupiny
VÚZ. Ide najmä o náklady v súvislosti s ušlými tržbami z nájomného alebo s
prípadnými sankciami a inými negatívnymi dopadmi z ďalších nájomných zmlúv, obmedzením výroby a
realizácie projektov, realizáciou nevyhnutných faktických opatrení za účelom zmiernenia škôd a taktiež
s uplatňovaním ich práv, ako aj ďalších vyvolaných nákladov. Odhaduje, že tieto náklady a škody

môžu byť až v sume 350.000,- € mesačne iba v súvislosti s nájomnými zmluvami,
pričom pri ich prípadnom predčasnom ukončení zo strany nájomcov môže táto suma narásť až na
niekoľko miliónov eur. Obmedzenie výroby, sťaženie realizácie projektov a ďalšie hroziace škody môžu
dosiahnuť sumu od 100.000,- € až do milióna eur. Z týchto dôvodov je navrhované neodkladné opatrenie
primerané, keďže na jednej strane žalovaného obmedzuje len v minimálnej možnej miere, pričom

žalovaný s takýmto obmedzením už od roku 2017 sám súhlasil a na druhej strane jeho
právam poskytne efektívnu ochranu, ktorou sa okrem iného predíde aj vzniku, resp. prehĺbeniu ujmy
na jeho právach v súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného. Účel sledovaný týmto návrhom na
nariadenie neodkladného opatrenia zabezpečovacím opatrením dosiahnuť nemožno. Aj táto podmienka
pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia bola splnená s tým, že ak súd dospeje k záveru,

že sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia len vo vzťahu k niektorým bodom
návrhu (petitu), žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie iba v danom rozsahu.
1.3. Podaním doručeným súdu dňa 21.11.2024 žalobca doplnil svoj návrh o nové skutočnosti vzhľadom
na to, že po podaní návrhu sa dozvedel, že žalovaný okrem osadenia rampy na prístupovej ceste
na svojich pozemkoch vykonáva, resp. chystá vykonanie ďalších úkonov, ktoré vedú k faktickému

znemožneniu prístupu do areálu VÚZ a tým aj k jeho nehnuteľnostiam cez prístupovú cestu na
pozemkoch žalovaného. Dozvedel sa to z vyjadrenia predstaviteľa skupiny SLOVUNIT A. I., ktoré
dňa 20.11.2024 uviedol zamestnancovi (vrátnikovi) spoločnosti RR, a to že žalovaný na prístupovej
ceste na svojich pozemkoch do dvoch, troch dní umiestni kvetináče, ktoré budú zamedzovať prejazdu
cez prístupovú cestu a tým aj prístupu zo Sliačskej ulice po prístupovej ceste do areálu VÚZ. Toto

konanie žalovaného potvrdzuje splnenie všetkých podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia
v zmysle návrhu, pretože konanie žalovaného smeruje k úplnému zamedzeniu prístupu k areálu VÚZ
cez prístupovú cestu na pozemkoch žalovaného rádovo v dňoch nielen vybudovaním rampy, ale aj
osadením kvetináčov a tým nevyhnutne spojená ujma na jeho strane (opísaná v návrhu). Žalovaný
týmto konaním zároveň zjavne stupňuje tlak na skupinu VÚZ s cieľom dosiahnutia neoprávneného

majetkového prospechu, resp. vylepšenia si svojej pozície vo vzťahu k požiadavke na zaplatenie sumy
234.606,- €. Je preto nútený, aby v bezprostrednej nadväznosti na návrh vykonal aj ďalšie
právne kroky smerujúce k vzniku vecného práva (práva zodpovedajúceho vecnému bremenu) prechodua prejazdu k areálu VÚZ vrátane jeho nehnuteľností cez prístupovú cestu, najmä podaním žaloby o
zriadenie vecného bremena súdom podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka.
1.4. Ďalším podaním doručeným súdu dňa 27.11.2024 žalobca opätovne doplnil svoj návrh, v ktorom

uviedol, že v čase podania návrhu už bolo vybudované hlavné teleso rampy vrátanie jeho napojenia na
elektrickú sieť. Po podaní návrhu a jeho doplnenia žalovaný pokračoval v budovaní rampy a na hlavné
teleso rampy osadil ramená a tak rampa je už zhotovená a funkčná. V súčasnosti rampa ešte púšťa
každé vozidlo, ale je možné dôvodne predpokladať, že v najbližších dňoch dôjde k úprave riadiaceho
systému rampy tak, že bude ďalej púšťať len vozidlá žalovaného, resp. jeho nájomcov a návštev.

2.1. Súd prvej inštancie uznesenie odôvodnil právne ustanoveniami § 324 ods. l, § 325 ods. 1, ods.
2 písm. c/, d/, § 326 ods. 1, ods. 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, ods. 2, § 331 ods. 3, § 336 ods. 1,
ods. 2, ods., ods. 4 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), dôvodiac čiastočnou dôvodnosťou
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Poukázal na účel neodkladného opatrenia a uviedol,
že mal z pripojených listinných dôkazov za osvedčené, že žalobca je vlastníkom stavieb evidovaných

na liste vlastníctva č. XXXX. (katastrálne územie E. A.) bližšie špecifikovaných v bode 1. odôvodnenia
uznesenia, ktoré sa nachádzajú v areáli ním označeným ako areál VÚZ a súčasne mal za
osvedčené, že žalovaný je vlastníkom pozemkov zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX (katastrálne
územie E. A.), po ktorých vedie účelová komunikácia (cesta). Žalobca taktiež osvedčil, že v čase
podania návrhu táto cesta predstavovala jediný voľne prejazdný prístupový koridor, ktorým je možné

sa dostať z verejnej komunikácie (S. ulica v Bratislavskej mestskej časti E. A.) na pozemky patriace
jedinému spoločníkovi žalobcu, spoločnosti Račianska - Reality, a.s., („spoločnosť RR“) evidované na
liste vlastníctva č. XXXX (katastrálne územie E. A.) a následne na pozemky bezprostredne priľahlé k
jeho stavbám. Zo slovného opisu jednotlivých prístupov do areálu VÚZ, ako aj zo žalobcom vytvorených
plánikov (č. l. 115 - 116 spisu) doplnených fotografickou dokumentáciou (č. l. 105 - 114 spisu) mal za

osvedčené, že iné vstupy do areálu VÚZ nie sú prejazdné a prinajmenšom aktuálne nemôžu slúžiť
na prístup k stavbám žalobcu, ktorý netvrdil, že by mu prislúchalo právo zodpovedajúce vecnému
bremenu k pozemkom žalovaného. Zmluva o zriadení vecného bremena, ktorá bola uzavretá medzi
predchádzajúcim vlastníkom stavieb žalobcu a žalovaným zo dňa 21.3.2017, ktorou bolo jej účastníkmi
dojednanézriadenievecnéhobremenainremnapozemkochžalovanéhovprospechvlastníkaviacerých

nehnuteľností, vrátane tých, ktoré v súčasnosti predstavujú stavby žalobcu, nebola predmetom vkladu
do katastra nehnuteľností a existencia takéhoto vecného bremena nevyplýva ani z aktuálneho listu
vlastníctva č. XXXX (katastrálne územie E. A.). Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu je pritom potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Prvoinštančný súd konštatoval, že
žalobcom osvedčený skutkový stav je možné právne posúdiť tak, že spadá pod hypotézu právnej normy

obsiahnutej v § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, pričom priľahlým pozemkom je potrebné rozumieť
všetky pozemky, ktoré sú nevyhnutné na zriadenie cesty, teda aj vzdialenejšie pozemky a tak považoval
za osvedčenú dôvodnosť a trvania práva, ktorému má byť neodkladným opatrením poskytnutá ochrana.
Nič na tom nemení ani skutočnosť, že žalovaný mal spoločnosti RR, ktorá je jediným spoločníkom
žalobcu, navrhnúť uzavretie zmluvy, ktorej predmetom malo byť tzv. prevádzkovanie vstupného areálu,

na základe ktorej by za odplatu spoločnosti RR (je možné sa domnievať, že aj žalobcovi) bolo žalovaným
umožnené využívať pozemky žalovaného na prejazd (prístup) k stavbám v areáli VÚZ. Dal do pozornosti
v tejto súvislosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.6.2022, sp. zn. 5 Cdo
51/2020, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky pod č. R 51/2022 s tým, že ak žalovaný ponúkol žalobcovi zriadenie práva cesty

(len) nájomnou zmluvou, ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Primeranou aplikáciou tohto právneho názoru najvyššieho súdu dospel k tomu, že ponuka na uzavretie
nepomenovanej zmluvy, ktorej obsahom by mala byť možnosť za odplatu užívať priľahlé pozemky, je
vo svojej podstate podobná ponuke na uzavretie nájomnej zmluvy, pričom takáto ponuka nevylučuje
aplikáciu §151oods.3Občianskehozákonníka.Dôslednéskúmaniesplneniavšetkýmpodmienok

aplikácie§151oods.3Občianskehozákonníkamôžebyťažpredmetomkonaniavovecisamej,vktorom
sa najmä bude nutné vysporiadať s otázkou, či prístup k stavbám žalobcu nie je možné zabezpečiť inak.
V konaní vo veci samej nebude podstatné len to, či prístup vlastníka k stavbám nie je aktuálne možné
zabezpečiťinak,alevýchodiskomprerozhodnutiebudeajprípadnámožnosťzriadeniatakéhotoprístupu
popozemkochžalobcua/aleboinýchpozemkoch.Nariadenieneodkladnéhoopatreniajevtomtoprípade

predovšetkým dôsledkom osvedčenia zásahu žalovaného do pokojného stavu, ktorý vyvolal potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov strán. Tento zásah žalobca dostatočne osvedčil nielen fotografickou
dokumentáciou zhotovenia rampy na pozemkoch žalovaného, ale aj oznámením žalovaného zo dňa
17.10.2024 adresovaným spoločnosti RR a VÚZ, v ktorom výslovne uviedol, že mieni znemožniť vjazddo areálu všetkým vozidlám a vyzval menované subjekty, aby namiesto pôvodného vjazdu využívali
iný vjazd. Aj bez bližšieho osvedčovania je zrejmé, že náhle prerušenie prístupu k stavbám, ktoré sú
aktívne využívané ich vlastníkom alebo osobami odvodzujúcimi svoje práva od vlastníka, je v zásade

vždy spôsobilé privodiť týmto subjektom, vrátane žalobcu, ujmu. Z dôvodu, že mal za osvedčené, že
v súčasnosti žalobca iným prístupom k svojim stavbám nedisponuje, náhle prerušenie tohto prístupu
je možné považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktoré nepožíva právnu ochranu; hoci
v tomto prípade tento jeho záver vychádza vzhľadom na skrátenú povahu tohto konania iba zo
skutočností tvrdených a osvedčených žalobcom. Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov neneguje ani už

spomenutá skutočnosť, že žalovaný mal ponúknuť spoločnosti RR uzavretie zmluvy, ktorej predmetom
malo byť odplatné umožnenie prístupu k stavbám žalobcu najmä s poukazom na v tomto
návrhu požadovanú odplatu zahŕňajúcu i odplatu za minulé obdobie v značnej výške 234.606,-
€. Mal za to, že súhlas s týmto návrhom na uzavretie zmluvy môže byť žalovaným vynucovaný práve
náhlym zamedzením prístupu do areálu VÚZ. Hoci aj prípadné zriadenie vecného bremena k priľahlým
pozemkom je možné iba za náhradu a nevylučuje sa tým ani možnosť povinného domáhať

sa prípadného bezdôvodného obohatenia za predchádzajúce užívanie jemu patriacich nehnuteľností,
žalobcom opísaný postup pri predzmluvných rokovaniach sa javí byť prinajmenšom nesúladný s
dobrými mravmi, a preto nepožívajúci právnu ochranu. Podmienenie prístupu k stavbám žalobcu
zaplatením značne vysokej peňažnej sumy spoločnosťou RR, je svojimi účinkami v zásade to isté, ako
zamedzenie prístupu. Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov ďalej podčiarkuje žalobcom osvedčený

zámer žalovaného umiestniť na prístupovej ceste na svojich pozemkoch kvetináče, ktoré by fyzicky
znemožnili prístup žalobcu k svojim stavbám. Vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
v bodoch II. a III. žalobcom navrhovaného petitu fakticky znamená navodenie stavu, ako keby bolo
na pozemkoch žalovaného vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu zriadené, hoci
neodkladné opatrenie v tomto prípade predstavuje iba provizórnu úpravu právnych vzťahov medzi

stranami. Z tohto dôvodu sa zaoberal proporcionalitou tohto zásahu do vlastníckeho práva žalovaného.
Mal v tejto súvislosti za osvedčené, že na pozemkoch žalovaného sa nachádza cestná komunikácia (táto
samotná ani nemá byť podľa názoru žalobcu vo vlastníctve žalovaného), ktorá bola žalobcom a osobami
odvodzujúcimi svoje práva od žalobcu za účelom prechodu a prejazdu dlhodobo využívaná, čo vyplýva
nielen z tvrdení žalobcu, ale aj zo skutočností, že žalovaný užívanie svojich pozemkov za účelom vstupu

do areálu VÚZ od 19.1.2017 sám konštatoval v návrhu dohody o prevádzkovaní vstupného areálu, ktorý
doručil spoločnosti RR. Za takejto situácie, keď žalovaný trpel užívanie svojich pozemkov od roku 2017,
predstavuje nariadenie neodkladného opatrenia iba návrat k pokojnému stavu, ktorý existoval predtým,
než doňho žalovaný zasiahol umiestnením závory na svojich pozemkoch. Neodkladné opatrenie, ktorým
vyhovel návrhu žalobcu v bodoch II. a III. navrhovaného petitu, nenavodí nezvratný stav, iba zachová

doterajší stav, ktorý bol pre žalovaného zjavne dlhodobo tolerovateľný. Nevzhliadol ale za dôvodné
vyhovieť bodu I. žalobcom navrhovaného petitu neodkladného opatrenia, ktorým sa v zásade domáhal
uloženia povinnosti žalovanému odstrániť akékoľvek zariadenie, vrátane rampy alebo jej časti, ktoré sa v
akejkoľvek fáze výstavby nachádza na ktoromkoľvek z pozemkov žalovaného. V čase rozhodovania mal
za osvedčené iba umiestnenie rampy na pozemkoch žalovaného, nie žiadneho iného zariadenia, pričom

predmetnárampabyužmalabyťpodľadoplnenianávrhužalobcuzodňa27.11.2024prevádzkyschopná.
Na dosiahnutie žalobcovým návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sledovaného účelu, teda
prístupu k stavbám žalobcu, však nie je nevyhnutné žalovaným inštalovanú rampu odstrániť, postačí, ak
touto rampou žalovaný v súlade s povinnosťami, ktoré mu uložil vo výroku I. tohto uznesenia, nebude
žalobcovi a ďalším subjektom špecifikovaným v danom výroku brániť v prístupe k stavbám

žalobcu. Už samotný výrok I. uznesenia bráni žalovanému uzavrieť prejazd po svojich pozemkoch
rampou. Samotná prítomnosť zariadenia rampy na pozemkoch žalovaného, pokiaľ táto nebude aktívne
brániť prístupu k stavbám žalobcu, ani osoby od neho odvodzujúce svoje práva, neobmedzuje, teda
nemá za následok vznik potreby bezodkladne upraviť pomery strán. Pritom jej odstránenie by u
žalovaného viedlo k nutnosti vynaložiť náklady, ktorých vynaloženie nie je nevyhnutné. Dodal, že pokiaľ

ide o žalobcom v jeho doplnení návrhu zo dňa 21.11.2024 tvrdenú skutočnosť, že žalovaný mieni na
hranicimedzipozemkamižalovanéhoapozemkamispoločnostiRR,tedanaprístupovejcestekstavbám
žalobcu umiestniť kvetináče, v čase rozhodovania nemal za osvedčené, že by sa na tvrdenom mieste
kvetináče nachádzali. Hrozba ich umiestnenia je odvrátená už I. výrokom uznesenia a
hoci žalobca v predmetnom podaní deklaroval, že v prípade vykonania ďalších zásahov zo strany

žalovaného môže upraviť svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, k zmene návrhu ku dňu
rozhodnutia nedošlo, a to ani podaním zo dňa 27.11.2024. Pridŕžajúc sa princípu proporcionality a z
dôvodu neosvedčenia potreby bezodkladnej úpravy pomerov v tejto časti, návrh žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšku (t .j. v I. bode žalobcom navrhovaného petitu) zamietol.Záverom uviedol, že považoval za potrebné uložiť žalobcovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu
vo veci samej, pretože týmto neodkladným opatrením vzhľadom na neexistenciu vecného bremena na
pozemkoch žalovaného v prospech vlastníka stavieb žalobcu, nepochybne nemožno dosiahnuť trvalú

úpravu pomerov medzi stranami.
2.2. O náhrade trov konania rozhodol po právnej stránke podľa ustanovenia § 255 ods. 2 v spojení
s § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p. Žalobca v konaní dosiahol čiastočný úspech, keď mu vyhovel vo dvoch
z troch bodov petitu neodkladného opatrenia a rovnako žalovaný dosiahol čiastočný úspech, pretože
návrh žalobcu v jednom z troch bodov navrhovaného petitu zamietol. Vzájomný pomer úspechu pri

dvojtretinovom úspechu žalobcu a jednotretinovom úspechu žalovaného predstavuje
úspech v rozsahu 1/3 v prospech žalobcu, v percentuálnom vyjadrení po zaokrúhlení ide o úspech
žalobcu v rozsahu 33,3 %, preto žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 33,3 %. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

3. Proti tomuto uzneseniu vo výrokoch I., III. a IV. podal včas odvolanie žalovaný, dôvodiac
ustanovením § 365 ods. 1 písm. a/, b/, f/, g/, h/ C.s.p. (neboli splnené procesné podmienky; súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože

sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci). Namietal, že civilný súd nemá v konkrétnom prípade právomoc nariadiť
neodkladné opatrenie v rozsahu, v akom bolo nariadené výrokom I. napadnutého uznesenia, keďže
právomoc v konkrétnej veci má správny orgán, a to Miestny úrad mestskej časti Bratislava-Nové Mesto,

t. j. obec, na ktorú bol prenesený výkon štátnej správy. V prípade podania návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je súd povinný skúmať, či nárok, ochrany ktorého sa žalobca domáha formou
nariadenia neodkladného opatrenia, má súvis so žalobou vo veci samej, teda či následne možno nárok,
ktorému súd dočasne poskytuje ochranu formou neodkladného opatrenia, uplatniť civilnou žalobou v
konaní vo veci samej. Neodkladné opatrenie možno nariadiť iba vtedy, ak povinnosť, ktorá sa ním

ukladá, môže mať vecný súvis s následnou žalobou vo veci samej. Neodkladné opatrenie možno
nariadiť iba v súvislosti s takou vecou, na ktorej je daná právomoc súdu podľa Civilného sporového
poriadku (uznesenie Kompetenčného senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp.
zn. l SKomp 6/2021). V prípade, ak súd po preskúmaní obsahu návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia zistí, že vo veci samej absentuje právomoc civilného súdu, nemožno návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia vyhovieť. V takom prípade súd síce uznesením rozhodne o podanom návrhu na
nariadenieneodkladnéhoopatrenia,alespôsobom,ženávrhzamietne.Vyhovenímnávrhunanariadenie
neodkladného opatrenia vo veci, ktorá nespadá do právomoci civilného súdu a ktorá má
verejnoprávny charakter by totiž civilný súd neprípustne zasiahol do právomoci iného orgánu verejnej
moci. V konkrétnom prípade bolo pred rozhodnutím súdu prvej inštancie potrebné posúdiť charakter

posudzovanej veci, teda či vec spadá do právomoci civilného súdu alebo do právomoci iného orgánu
verejnej moci a či možno vo veci samej rozhodnúť v konaní pred súdom alebo v inom, správnom konaní.
V prípade negatívnej odpovede súd nemá právomoc rozhodnúť o nariadení neodkladného opatrenia,
ale je povinný návrh zamietnuť. Jednoznačnú odpoveď na túto otázku poskytol sám žalobca v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorého bode 11. prezentoval názor, že na jeho nehnuteľnostiach

sa nachádza verejne prístupná účelová cesta. Takéto tvrdenie žalobcu si následne osvojil aj súd prvej
inštancie s poukazom na bod 24. odôvodnenia napadnutého uznesenia. Ak mal súd prvej inštancie za
osvedčené tvrdenia žalobcu o verejnej účelovej ceste, potom bol povinný postupovať v zmysle platnej
právnej úpravy v Cestnom zákone a v zmysle ustálenej súdnej praxe Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky. Účelová cesta je upravená v zákone č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách

(Cestný zákon), ktorý právny predpis má verejnoprávny charakter, pričom podľa § 3 ods. 2 tohto zákona
miestnu štátnu správu vo veci účelových ciest vykonáva obec ako prenesený výkon štátnej správy.
Poukázal na ustanovenia § 22, § 23 Cestného zákona a § 2 ods. 2 písm. a/ vyhlášky č.
35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva Cestný zákon. K absencii právomoci civilného súdu vo veci účelovej
cesty (komunikácie) dal do pozornosti rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3

Cdo 1385/2015, sp. zn. 5 Cdo 60/2018, sp. zn. 7 Cdo l95/2020. Otázka absencie právomoci civilného
súdu vo vzťahu k užívaniu verejnej účelovej komunikácie, ako ju označil žalobca v podanom návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, je ustálená a od tejto sa nemohol súd prvej inštancie odkloniť. V
prípade odklonu od ustálenej súdnej praxe bol povinný takýto odklon strane sporu riadne a zrozumiteľneodôvodniť,kčomuzostranyprvoinštančnéhosúdunedošlo.Zároveňnedošloanikposúdeniuprávomoci
civilného súdu vo vzťahu k veci spadajúcej pod úpravu Cestného zákona, pričom súd prvej inštancie
musel mať vedomosť o charaktere právnej úpravy účelovej cesty a teda charaktere Cestného zákona

ako verejnoprávneho predpisu. Vzhľadom na verejnoprávny charakter posudzovanej veci bol súd prvej
inštancie prioritne povinný vysporiadať sa so svojou právomocou, čo nevykonal. Akákoľvek právna
úvaha k založeniu právomoci civilného súdu, aj napriek výslovnému zvereniu právomoci obci ako
správnemu orgánu a aplikácii Správneho poriadku v odôvodnení napadnutého uznesenia absentuje.
Bez prvotného posúdenia právomoci civilného súdu nebol súd prvej inštancii oprávnený posudzovať

skutkové okolnosti veci a dôkazy predložené žalobcom k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
V tejto súvislosti poukázal na súbežne vedené správne konanie pred Miestnym úradom mestskej
časti Bratislava-Nové mesto pod zn. 44296/10292/2024/PR/LISE, navrhovateľa Račianska-Reality, a.s.,
ktorá je jediným spoločníkom žalobcu, ktorá spoločnosť podala návrh na začatie správneho konania z
obdobných, ak nie rovnakých dôvodov ako žalobca, pričom takisto charakterizovala cestu ako verejnú
účelovú cestu a poukázala napríklad na jeho údajné oznamovacie povinnosti voči obci podľa § 3 ods.

2 Cestného zákona. Jeho jediný spoločník sám prisvedčil verejnoprávnemu charakteru úpravy účelovej
cesty a právomoci obci ako správneho orgánu. V rámci správneho konania pred obcou ako správnym
orgánom, bude v neposlednom rade nutné posúdiť charakter účelovej cesty, t. j. či ide o verejnú alebo
neverejnú účelovú cestu. Je toho názoru, že posúdenie účelovej cesty ako verejnej, resp. neverejnej,
si nemôže civilný súd posúdiť ako predbežnú otázku, túto otázku môže posúdiť výlučne obec ako

správny orgán. Žalobca i jeho jediný spoločník žalobcu, Račianska-Reality, a.s. uvádzajú vo svojich
podaniach, že ide o verejnú účelovú cestu, čoho následkom by účelová cesta mala byť sprístupnená
širokej verejnosti bez obmedzenia. Pre posúdenie charakteru účelovej cesty je však nutné posúdiť
skutočnosti a stav z minulosti, teda akým spôsobom sa cesta využívala a aký zámer s cestou mali jeho
právni predchodcovia. Podľa rozhodovacej činnosti všeobecných súdov Slovenskej republiky, napríklad

Krajský súd v Banskej Bystrici sp. zn. 14 Co 24/2023, je pre posúdenie účelovej cesty ako verejnej
určujúca vôľa vlastníka. Pre vylúčenie vzniku režimu všeobecného užívania sa vyžaduje, aby dal vlastník
najavo, že si nepraje sprístupnenie cesty iným. Z uvedeného dôvodu je potrebné, aby obec posúdila,
aká bola vôľa predchádzajúcich vlastníkov, či mali vôľu účelovú cestu sprístupniť verejnosti alebo túto
sprístupniť v obmedzenom režime. Pokiaľ má vedomosť, pred nadobudnutím nehnuteľností, bol vstup

do areálu ohraničený na strane vstupu do areálu VÚZ železnou zatváracou bránou, výstup z tohto areálu
bol ohraničený rampou, vstup a výstup z neho koordinoval vrátnik, o čom svedčí
predložená fotografia vyhotovená niekedy v roku 2017, pred jeho kúpou nehnuteľností. Pre posúdenie
charakteru účelovej cesty je potrebné, aby obec ako správny orgán vypočula zástupcov VÚZ a posúdila
vzhľadom na historické súvislosti charakter účelovej cesty. Aktuálne je charakter účelovej cesty sporný,

pričom jediným orgánom s právomocou posúdiť jej charakter je výlučne obec, určite nie civilný súd.
Napadnuté uznesenie trpí neodstrániteľnou vadou, keďže bolo vydané orgánom bez právomoci vo veci
rozhodnúť. Ďalej dôvodil, že tvrdenia uvádzané žalobcom o tom, že prístup zo Sliačskej ulice je jediným
prístupom do areálu VUZ sú nepravdivé a zavádzajúce, ako aj o zneprístupnení vjazdu zo Sliačskej ulice
z jeho strany. Osadením rampy bol jediný spoločník žalobcu v dostatočnom časovom predstihu vopred

ním oboznámený, informoval ho, že na parkovacích stojiskách vybudovaných na svojich pozemkoch
stoja cudzie motorové vozidlá, ktoré nepatria jeho nájomcom budovy na Sliačskej ulici. On prenajíma
nebytové priestory v budove na Sliačskej ulici, pričom v nájomnej zmluve sa zabezpečil poskytnúť
nájomcomparkovaciestojiská.KeďževstupdoareáluVÚZzoSliačskejulicebolverejnostiprístupnýbez
akéhokoľvek obmedzenia, ľudia z okolitých bytových domov alebo z iných okolitých administratívnych

budov začali neoprávnene a bez právneho titulu využívať súkromné parkovacie stojiská vybudované na
jehonákladynapozemkochvjehovlastníctve.Zfotografií,ktorévyhotovilapredložilkodvolaniuvyplýva,
že vstup cez Sliačsku ulicu na jeho pozemky nebol pred osadením aktuálnej rampy nijakým spôsobom
ohraničený; ohraničený rampou bol až vstup na konci jeho pozemku parcela registra „C“ č. XXXXX/XXX,
smerom k vstupu do aktuálneho areálu VÚZ začínajúceho parcelou registra „C“ č. XXXXX/XXX, pričom

prirampejevsamostatnejmalejstavbevrátnik,ktorýkontrolujevstupmotorovýchvozidieldoareáluVÚZ
a tieto vpúšťa dnu a vypúšťa von. Keďže mal vedomosť o užívaní vybudovaných parkovacích stojísk
na jeho pozemku cudzími osobami, vopred upozornil Račianska-Reality, a.s. ako jediného spoločníka
žalobcu,akoajVýskumnýzváračskýústav(VÚZ),oúmysleosadiťnasvojompozemkurampuazabrániť
tak vstupu cudzích motorových vozidiel na jeho pozemok, resp. na ním vybudované parkovacie stojiská,

ktoré majú slúžiť nájomcom. Pred osadením rampy boli Račianska-Reality, a.s. i VÚZ z jeho strany
kontaktovaní, uviedol im svoj úmysel osadiť rampu na svojom pozemku a ubezpečil ich, že prechod
pre vozidlá Račianska-Reality, a.s. a VÚZ, resp. ich nájomcov, bude zabezpečený a
nebude nijakým spôsobom obmedzovaný. Oba subjekty prejavili záujem o zabezpečenie vstupu cezelektronickú rampu na jeho pozemku po dobu 12 kalendárnych mesiacov alebo do času, kedy si
zabezpečia vlastný vjazd do areálu VÚZ. Za týmto účelom bol obom menovaným subjektom zaslaný
návrh Dohody o prevádzkovaní vstupného areálu, v ktorom bola spoločnosť Račianska-Reality, a.s. a

VÚZ požiadaný o zaslanie zoznamu EČV motorových vozidiel, ktoré budú nahraté do prevádzkového
systému elektrickej rampy. Do dňa 21.11.2024, kedy bolo obom menovaným zaslané jeho vyjadrenie,
ani jeden z nich nepristúpil k uzatvoreniu Dohody o prevádzkovaní vstupného areálu, dokonca ani
nezaslali EČV motorových vozidiel, ktoré by sa nahrali do systému elektronickej rampy. Vybudovanie
samostatného vjazdu bolo zo strany VÚZ a Račianska-Reality, a.s. prezentované vopred, ako jedna

z možností vstupu do areálu VÚZ. Oba subjekty mali dve možnosti vstupu do areálu VÚZ, a to cez
elektrickú rampu na jeho pozemku v súlade s Dohodou o prevádzkovaní vstupného areálu, t. j. cez
Sliačsku ulicu alebo vybudovanie si vlastného vjazdu do areálu VUZ. Poskytol im obom čo najväčšiu
možnú súčinnosť tým, že vopred ohlásil záujem o osadenie elektrickej závory a vyzval ich o
nahlásenie EČV tak, aby im po osadení a spustení systému elektrickej závory umožnil prechod cez svoje
pozemkydoareáluVÚZ.Nezáujem oprechodcezsvojepozemkyvyhodnotilajtým,ževpriebehu

mesiacanovember2024bolzabezpečenýužvopredavizovanývstupdoareáluVÚZcezrampuosadenú
na pozemku parcely registra „C“ č. XXXXX/XXX, ktorá je vo vlastníctve spoločnosti Račianska-Reality.
a.s. ako jediného spoločníka žalobcu. Do areálu VÚZ tak bol zo strany spoločnosti Račianska-
Reality,a.s.vybudovanývstupcezRačianskuulicu,aletentovstupvnávrhunanariadenieneodkladného
opatrenia žalobca úmyselne opomenul a účelovo neuviedol. Uvedeným vstupom sa možno dostať k

akejkoľvekbudovevrámciareáluVÚZ,tedaaj kbudoveMinisterstvaspravodlivostiSlovenskej
republiky. Tvrdenie žalobcu o tom, že vstup cez Sliačsku ulicu cez jeho pozemky je jediným vstupom,
resp.prístupovoucestoudoareáluVÚZjeabsolútnezavádzajúciavrozporesfaktickýmstavom.Navyše
vstup do areálu VÚZ bol zabezpečený nielen cez Račiansku ulicu, ale aj cez jeho pozemky, nakoľko
do dnešného dňa nebola prevádzka elektrickej rampy spustená. Na jeho pozemky sa možno dostať

bez akýchkoľvek obmedzení tak, že akékoľvek motorové vozidlo vstupujúce na jeho pozemok pristúpi
k elektrickej rampe, ktorá sa automaticky otvorí, čím sa vozidlo dostane bez akéhokoľvek obmedzenia
na jeho pozemky a následne sa vie dostať cez tzv. druhú elektrickú závoru vedúcu k parcele registra
„C“ č. 12100/247, vo vlastníctve Račianska-Reality, a.s., ktorú však už on neovláda, ale zamestnanec
areálu VÚZ. Predkladá fotodokumentáciu a obrazovo-zvukové záznamy, na ktorých

sú zaznamenané vstupy do areálu VÚZ. Na základe uvedených skutočnosti nebola naplnená zákonná
podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to hrozba bezprostrednej ujmy, keďže vstup do
areálu VUZ bol plne zabezpečený cez pozemok jediného spoločníka žalobcu, ktorý, ako aj ostatné
subjekty, majú zabezpečený vstup, ktorý nebol nijakým spôsobom obmedzovaný. Nad rámec vyvrátil
tvrdenia žalobcu o tom, že cestné teleso nevybudoval on, resp. že cestné teleso nebolo

predmetom prevodu v roku 2017. Odvolaciemu súdu navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.

4.1. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že tvrdenia žalovaného v odvolaní
sú nedôvodné a nemajú vplyv na zákonnosť a vecnú správnosť napadnutého uznesenia. Odvolaciu

námietku žalovaného, že súd prvej inštancie nemal právomoc konať a rozhodnúť o jeho návrhu
považoval za nedôvodnú, pretože predmetom návrhu je (výlučne) súkromnoprávny spor o prístup k
nehnuteľnostiammedzivlastníkmipriľahlýchnehnuteľností.Ideosporvyplývajúcizosúkromnoprávnych
vzťahov spojených s výkonom a ochranou vlastníckeho práva, ktoré upravuje Občiansky
zákonník, ako vyplýva z opisu skutkového stavu v návrhu a z jeho petitu. Tvrdil a preukázal, že spor

o prístup k stavbám ACA vyvolala náhla a protiprávna zmena postoja žalovaného, ktorý v rozpore s
dohodou a dlhodobým uzrozumením medzi skupinou VÚZ a skupinou SLOVUNIT o
bezodplatnom a časovo neobmedzenom prístupe k areálu VÚZ vrátane stavieb ACA cez
prístupovú cestu. Žalovaný začal vykonávať úkony (vybudovanie rampy) smerujúce k znemožneniu
jeho prístupu k jeho nehnuteľnostiam vrátane stavieb ACA cez prístupovú cestu. Žalovaný naviac

dočasné zachovanie tohto prístupu pre skupinu VÚZ vrátane neho na dvanásť mesiacov podmienil
zaplatením sumy 234.606,- €. Predmetom sporu je iba protiprávne konanie žalovaného spočívajúce v
obmedzení až zamedzení jeho prístupu k jeho nehnuteľnostiam cez prístupovú cestu. Spor sa žiadnym
spôsobom netýka verejnoprávnej správy pozemných komunikácii, všeobecného užívania pozemnej
komunikácie podľa § 6 Cestného zákona a ani zvláštneho užívania pozemnej komunikácie podľa §

8 Cestného zákona. Žalovaný na prístupovej ceste umiestnil rampu z vlastného rozhodnutia, nešlo
teda o rozhodnutie príslušného správneho orgánu na základe Cestného zákona alebo iného právneho
predpisu(tožalovanýaninetvrdil),aleovlastné,svojvoľnéaprotiprávnerozhodnutiežalovaného,ktorým
neoprávnene zasiahol do výkonu jeho vlastníckeho práva. V dispozícii žalovaného je tiež samotnáprevádzka rampy a jej spôsob, čo taktiež potvrdzuje, že môže ísť len o
súkromnoprávny spor. Dal do pozornosti uznesenia Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 14.1.2025, č.
k. 40 C 93/2024-246 a Mestského súdu Bratislava III zo dňa 11.12.2024, č. k. 66 Cb 145/2024-201,

ktorými boli nariadené neodkladné opatrenia o uloženie obdobných povinností žalovanému, ako v
tomto prípade a podporne odpoveď Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto zo dňa 31.1.2025, č.
3289/1964/2025/SU/VASG, podľa ktorej obec (správny orgán) nemá právomoc rozhodnúť o uložení
povinnosti žalovanému zdržať sa užívania alebo prevádzkovania rampy. S ohľadom na predmet sporu
bolo pre rozhodnutie o jeho návrhu irelevantné, či prístupová cesta je verejná alebo neverejná účelová

komunikácia. Oprávnenie jednotlivých osôb zo skupiny VÚZ vrátane jeho prístupu k areálu VÚZ cez
prístupovú cestu nie je odvodené od charakteru prístupovej cesty ako verejnej alebo neverejnej účelovej
cesty, ale od dohody a dlhodobého uzrozumenia medzi skupinou VÚZ a skupinou SLOVUNIT a od
účelu platných a účinných zmlúv o VB. Žalovaný dôvodnosť svojho vlastného tvrdenia, podľa ktorého by
charakterúčelovejcestymohlaposúdiťlenobecakosprávnyorgán,sámvzápätívylúčil,keďpoukázalna
rozhodovaciupraxvšeobecnýchsúdovvcivilnomsporovomkonaní,ktorásazaoberáprávecharakterom

účelovej cesty. Iné závery nevyplývajú ani zo žalovaným citovaných uznesení Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky. V predmetom prípade sa nedomáha uloženia žiadnych povinností žalovanému,
ktoré by obmedzili užívanie prístupovej cesty zo strany žalovaného. Práve naopak, domáha sa iba
uloženia takých povinností žalovanému, ktoré by mu aj naďalej umožnili užívať, resp. pokračovať
v užívaní prístupovej cesty za účelom prístupu k areálu VÚZ vrátane stavieb ACA. Ďalej žalobca

dôvodil, že žalovaný nepoprel, resp. ponechal bez akéhokoľvek vyjadrenia jeho skutkové tvrdenia o
tom, že súčasťou a podstatnou podmienkou Transakcie 2017 bola aj dohoda medzi skupinou VÚZ a
skupinou SLOVUNIT o bezodplatnom a časovo neobmedzenom zriadení vecných bremien za účelom
(zachovania) prístupu do areálu VÚZ cez prístupovú cestu, resp. pozemky KS, tomu zodpovedajúce
uzavretie zmlúv o VB, ktoré sú platné a účinné, dlhodobé rokovania o komplexnom riešení vecných

práv v areáli VÚZ a na susediacich nehnuteľnostiach spoločností zo skupiny SLOVUNIT trvajúce až do
októbra2024,vrámciktorýchzástupcoviatejtoskupinynikdypodstatudohodyobezodplatnomačasovo
neobmedzenom prístupe k areálu VÚZ cez prístupovú cestu nespochybnili a svojimi vyjadreniami a
konaním v rámci rokovaní ju opakovane potvrdzovali. S tým korešpondujúce dlhodobé a ničím nerušené
využívanie prístupovej cesty na prístup k areálu VÚZ osobami zo skupiny VÚZ. Žalovaný návrhom

dohody v rozpore s podstatou a účelom zmlúv o VB od spoločnosti RR požadoval zaplatenie sumy
234.606,- € za užívanie dotknutej rampy za obdobie dvanásť mesiacov od uzavretia dohody, pričom táto
(požadovaná) odplata zahŕňala aj odplatu za doterajšie užívanie pozemkov KS od 19.1.2017, t. j. spätne
od nadobudnutia pozemkov KS žalovaným od skupiny VÚZ. Žalovaný zároveň v odvolaní ani netvrdil, že
by ho povinnosti uložené napadnutým uznesením akokoľvek neprimerane obmedzovali, keď naopak v

podstatetvrdí,žeaninemalvúmyslejemuaostatnýmosobámzoskupinyVÚZ vprístupekareálu
VÚZ cez prístupovú cestu brániť. Z uvedených nesporných skutočností vyplýva, že náhla zmena postoja
žalovaného bola protiprávna, pričom bola podľa všetkého motivovaná využitím situácie pre získanie
majetkovéhoprospechu,naktorýbyžalovanýinakpodľazmlúvoVBnemalžiadneprávo;takétokonanie
žalovaného nemôže požívať žiadnu právnu ochranu. Vecnú správnosť záveru súdu prvej inštancie o

splnení všetkých podmienok pre vydanie napadnutého uznesenie nevyvracajú, resp. nespochybňujú
ani jednotlivé tvrdenia žalovaného. On stále tvrdí, že prístupová cesta predstavuje jediný riadny a
plnohodnotný asfaltový prístup k areálu VÚZ vrátane stavieb ACA, keď ale nikdy netvrdil (ako nesprávne
uvádza žalovaný), že by prístupová cesta bola jediným prístupom k areálu VÚZ a stavbám ACA. Už v
návrhupoukázalajnainéalternatívyprístupukareáluVÚZastavbámACA,odôvodnilapreukázal,prečo

nie je prístup k areálu VÚZ a stavbám ACA cez uzavreté vjazdy objektívne možný, čo žalovaný napokon
ani nepoprel. Pristúpil k podaniu predmetného návrhu v reakcii na oznámenie žalovaného o plánovanom
zamedzení prístupu do areálu VÚZ po prístupovej ceste prostredníctvom rampy a na jeho nadväzujúce
kroky, ktorú ovláda žalovaný. Žalovaným predložená fotodokumentácia a obrazovo-zvukové záznamy
zachytávajú stav ku dňu 17.12.2024, t. j. stav po vydaní napadnutého uznesenia, ale podľa § 329

ods. 2 C.s.p. je pre odvolací súd relevantný len stav v čase vydania napadnutého uznesenia (ku dňu
29.11. 2024) a tak na obsah týchto záznamov pri rozhodovaní o odvolaní nemožno prihliadnuť. Tvrdenie
žalovaného o nevyužívaní prístupovej cesty na prístup k areálu VÚZ je nepravdivé, nakoľko
osoby zo skupiny VÚZ, jej obchodní partneri (nájomcovia), zamestnanci a podobne, prístupovú cestu aj
naďalejvyužívajú.Vyjadrilsa krozostavanejcesteazáveromuviedol,žežalovanývodvolanínad

rámectvrdení kuplatnenýmodvolacímdôvodomspochybnil,žeonjevlastníkomprístupovej
cesty ako samostatnej veci. Odvolaciemu súdu navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako
zákonné a vecne správne v celom rozsahu potvrdiť; žiadal náhradu trov odvolacieho konania.4.2. V doplnení vyjadrenia žalobca k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný aj naďalej pokračuje
v protiprávnom konaní a hrubo porušuje povinnosti uložené napadnutým uznesením. V súčasnosti
dokonca už zrealizoval avizovanú hrozbu v rozpore s napadnutým uznesením a úplne mu zamedzil v

prejazde k areálu VÚZ po prístupovej ceste. Ku dňu podania predmetného doplnenia už je prejazd k
areálu VÚZ cez prístupovú cestu úplne zamedzený (už nie je ani zabezpečená prítomnosť vrátnika,
ktorý by mohol prejazd umožniť). V súčasnosti tak rampa v rozpore s napadnutým uznesením úplne
bráni prejazdu po prístupovej ceste. Tvrdenie žalovaného o nevyužívaní prístupovej cesty zo strany
skupiny VÚZ je nepravdivé. Predkladá dodatočne získané záznamy o prejazdoch cez prístupovú cestu

za obdobie od 14.1.2025 do 31.1.2025, ktoré predložil žalovaný ku konaniu o predbežnom povolení na
rozostavanú cestu. Vyplýva z nich, že prístupová cesta bola kontinuálne využívaná aj za účelom prístupu
k areálu VÚZ. Zotrval na odvolacom návrhu.
4.3. Žalobca v ďalšom vyjadrení k odvolaniu žalovaného zopakoval, že v danom prípade ide o
súkromnoprávny spor o prístup k nehnuteľnostiam medzi vlastníkmi priľahlých nehnuteľností.

5. Žalovaný v odvolacej replike zopakoval svoje tvrdenia uvedené v odvolaní o právomoci civilného súdu
na rozhodnutie o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia s odkazom na rozhodovaciu
činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uznesenie sp. zn. 7 Cdo 195/2000). Ďalej uviedol, že
žalobca nepoprel, že využíval a využíva vjazd cez X. ulicu cez pozemok parcelu registra ,,C“ č. XXXXX/
XXX vo vlastníctve Račianska - Reality, a.s. Je minimálne zvláštne, prečo žalobca tento vjazd v návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia zatajil a poukazoval na ostatné vjazdy, ktoré fakticky nevyužíva,
snažiac sa navodiť dojem, že inú možnosť ako užívanie účelovej cesty na jeho pozemkoch nemá. Aj
v čase spísania predmetnej odvolacej repliky žalobca a ostatné tretie osoby vstupujúce do areálu VÚZ
tento vjazd naďalej využívajú. Zotrval na odvolacom návrhu.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolacej replike žalovaného uviedol, že žalovaný v odvolacej
replike neuviedol žiadne nové skutkové tvrdenia a ani argumentáciu, ktoré by čo i len spochybňovali
zákonnosť a dôvodnosť neodkladného opatrenia. Tvrdenia žalovaného a k nemu predložené obrazové
záznamy sa vzťahujú k stavu po nariadení neodkladného opatrenia a tak nie sú z pohľadu posudzovania
splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia relevantné.

7. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d/, § 378 ods. 1, § 379, § 380
C.s.p., súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, túto prejednal bez nariadenia pojednávania
a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

8. V predmetnej veci sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia pred začatím konania vo
veci samej, a to uloženia povinnosti žalovanému odstrániť akékoľvek zariadenie vrátane rampy alebo
jej časti, ktoré sa v akejkoľvek fáze výstavby nachádza na ktoromkoľvek z pozemkov vo vlastníctve
žalovaného zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie E. A., špecifikované v bode
1. odôvodnenia napadnutého uznesenia, ktoré by žalobcovi ako vlastníkovi stavieb zapísaných na liste

vlastníctva č. XXXX, v rovnakom katastrálnom území (uvedené v bode 1. odôvodnenia napadnutého
uznesenia) a osobám odvodzujúcim svoje práva od žalobcu vrátane, no nie výlučne,
nájomcov, obchodných partnerov a zamestnancov žalobcu, sťažili alebo bránili vo vstupe, v prechode
pešo alebo v prejazde motorovým vozidlom alebo iným dopravným prostriedkom (vrátane nákladných
vozidiel nad 3,5 t a strojov a mechanizmov) cez účelovú cestu s vjazdom zo S. ulice, Bratislava,

ktorá sa nachádza na pozemkoch vo vlastníctve žalovaného (v tejto časti bol návrh na nariadenie
neodkladnéhoopatreniazamietnutývýrokomII.napadnutéhorozhodnutia,vočiktorémuanijednastrana
sporu nepodala odvolanie), ako aj uloženia povinnosti žalovanému povinnosť zdržať sa akýchkoľvek
úkonov a konania i neumožniť ich vykonanie zo strany tretích osôb, ktoré by mu ako vlastníkovi
uvedených stavieb a osobám odvodzujúcim svoje práva od neho vrátane, no nie výlučne, jeho nájomcov,

obchodných partnerov a zamestnancov, sťažili alebo bránili vo vstupe, v prechode pešo alebo v prejazde
motorovým vozidlom alebo iným dopravným prostriedkom (vrátane nákladných vozidiel nad 3,5 t a
strojov a mechanizmov) cez účelovú cestu s vjazdom zo S. ulice, Bratislava, ktorá sa nachádza na
pozemkochžalovanéhoauložiťžalovanémupovinnosťstrpieť aumožniťvstup,prechodpešo
alebo prejazd motorovým vozidlom alebo iným dopravným prostriedkom (vrátane nákladných vozidiel

nad 3,5 t a strojov a mechanizmov) z jeho strany ako vlastníka stavieb a osôb odvodzujúcich svoje práva
od neho vrátane, no nie výlučne jeho nájomcov, obchodných partnerov a zamestnancov cez účelovú
cestu s vjazdom zo S. ulice, Bratislava, ktorá sa nachádza na pozemkoch žalovaného.9. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením. Neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy
na obdobie po jeho vydaní, má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch

môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, neodkladným opatrením je možné
zabrániť jej rozširovaniu.

10. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia má obsahovať náležitosti uvedené v stanovení §
326 C.s.p. (opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov

alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť
a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana), spolu s pripojením listín, na ktoré sa odvoláva.
Cieľom neodkladného opatrenia je rýchlo a pružne vyriešiť situáciu, keď je potrebný okamžitý
zásah súdu, pričom záujem na účinnej a rýchlej dočasnej ochrane práv je vyjadrený aj v
menej striktných požiadavkách na formu neodkladného opatrenia.

11. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd, či je osvedčená existencia právneho
vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), či uložením
požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca
domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností

prípadudočasnýcharakter,nebudevytvorenýnenávratnýstav,čiprávneúčinkyneodkladnéhoopatrenia
neobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah(princípproporcionality),
či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 C.s.p.).

12. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalovaného o tom, že civilný súd nemá v danom

prípade právomoc nariadiť neodkladné opatrenie v rozsahu ako bolo nariadené výrokom I. napadnutého
uznesenia, keďže túto právomoc má správny orgán, a to Miestny úrad mestskej časti Bratislava-
Nové Mesto, keďže na jeho nehnuteľnostiach sa nachádza verejne prístupová cesta. Odvolací súd
poukazuje na to, že právomoc sa všeobecne posudzuje ako oprávnenie určitého štátneho orgánu, v
tomto prípade súdu, riešiť otázky, ktoré sú zákonom zverené do jeho kompetencie. Civilný sporový

poriadok vymedzuje právomoc súdov v ustanoveniach § 3 a § 4. Ustanovenie § 3 C.s.p. určuje, že
súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne
veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Súkromnoprávne vzťahy, z
ktorých vychádzajú súkromnoprávne spory a iné veci, sú charakterizované najmä právnou rovnosťou a
vôľovou autonómiou ich účastníkov. Ich postavenie je rovnocenné, čo znamená, že jeden z účastníkov

súkromnoprávneho vzťahu nie je oprávnený jednostranne ukladať povinnosti druhému účastníkovi a ani
sám autoritatívne vynucovať splnenie povinnosti druhého účastníka súkromnoprávneho vzťahu. Nad
rámec súboru vzťahov uvedených v tomto ustanovení súdy prejednávajú a rozhodujú aj iné veci, ktoré sa
užnezakladajúpriamonaprávesúkromnom,alelenvtedy,aktoustanovujezákon,čovyplývaz§4C.s.p
(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 3 Cdo 262/2006, časopis Zo súdnej praxe

č. 2/2007). Pre vyriešenie otázky, či daná vec patrí do právomoci súdu, je nutné predovšetkým zistiť, z
akého právneho vzťahu žalobca vyvodzuje ním uplatnený nárok. Nárok ako predmet súdneho konania
je vo všeobecnosti charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými odôvodňuje navrhovateľ
svoj nárok a žalobným petitom. Posúdenie zistených skutkových okolností pod určitú právnu normu je
úlohou súdu (iura novit curia). Pokiaľ súd rozhoduje o nároku na plnenie na základe skutkových

zistení, ktoré umožňujú uplatnený nárok po právnej stránke podriadiť pod viac hmotnoprávnych noriem,
je jeho povinnosťou podľa príslušných ustanovení vec posúdiť a o nároku rozhodnúť, a to bez ohľadu
na to, či je v žalobe uvedený právny dôvod požadovaného plnenia; nakoniec navrhovateľ
nie je povinný uplatnený nárok kvalifikovať po právnej stránke (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 26.3.2009, sp. zn. 3 Cdo 81/2007).

13. V danom spore ide o spor súkromnoprávnej povahy, tak ako aj správne konštatoval žalobca
vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného, keďže sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia
spočívajúceho v prístupe k jeho nehnuteľnostiam cez účelovú cestu nachádzajúcu sa na pozemkoch
žalovaného, teda ide o spor z vecného práva, ktoré upravuje Občiansky zákonník. Odvolací súd dáva

do pozornosti, že vecné práva možno vymedziť ako tú oblasť súkromného práva, ktoré subjektom
súkromného práva zabezpečuje absolútne právo vykonávať panstvo nad vecami, ktoré môžu byť
predmetom právnych vzťahov. Vecné práva patria medzi absolútne práva, ktoré pôsobia voči všetkým,
takže im zodpovedá povinnosť každého iného subjektu nerušiť oprávneného vo výkone jeho práv kveci. V danom spore sa žalobca nedomáha rozhodnutia o užívaní účelovej cesty v zmysle Cestného
zákona, ako sa mylne domnieva žalovaný v odvolaní, takže posúdenie charakteru účelovej cesty je v
tomto prípade irelevantné, nakoľko sa tento spor netýka verejnoprávnej správy pozemnej komunikácie.

Predmetom tohto konania, ako už bolo uvedené, je spor súkromnoprávnej povahy spočívajúci v
protiprávnom konaní žalovaného, ktorý zasiahol do výkonu vlastníckeho práva žalobu, pretože mu
znemožnil prístup k jeho nehnuteľnostiam cez účelovú komunikáciu, ktorá sa nachádza na jeho
nehnuteľnostiach. Z uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolací dôvod žalovaného podľa §
365 ods. 1 písm. a/ C.s.p., t. j. že neboli splnené procesné podmienky ako nedôvodný, pretože v danom

spore mal súd prvej inštancie právomoc rozhodnúť o predmetnom návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd považoval odvolací dôvod žalovaného v zmysle
§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p., teda že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces za nedôvodný, nakoľko procesným postupom prvoinštančného súdu a ani jeho rozhodnutím
nedošlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces, keďže súd prvej inštancie mal právomoc
v danom spore rozhodnúť.

15. Odvolací súd má zhodne so súdom prvej inštancie za to, že žalobca osvedčil zákonné predpoklady

pre nariadenie neodkladného opatrenia v časti, v ktorej bola žalovanému uložená povinnosť zdržať
sa akýchkoľvek úkonov a konania spočívajúceho v prechode alebo prejazde žalobcu a ďalších osôb
odvodzujúcim svoje práva od žalobcu cez účelovú cestu na pozemkoch žalovaného, ako aj povinnosť
žalovanému strpieť a umožniť vstup žalobcu i ďalším osobám odvodzujúce svoje práva od žalobcu
na pozemky žalovaného, tak ako je uvedené vo výroku I. napadnutého uznesenia. V konaní bolo

preukázané, že ide o prípad, kedy je potrebné bezodkladne upraviť pomery sporových strán, pretože
pri dočasnej úprave pomerov musí ísť o existenciu naliehavej a nevyhnutnej potreby upraviť určité
právne vzťahy medzi stranou, ktorá navrhuje vydanie neodkladného opatrenia a stranou, ktorej sa má
neodkladným opatrením uložiť určitá povinnosť alebo obmedzenie. Potreba naliehavej a nevyhnutnej
úpravy pomerov spočíva v tom, že nenariadením neodkladného opatrenia zo strany súdu by vznikol

priestor pre konanie, ktoré by vytvorilo nezvratný stav, prípadne pre také konanie, ktoré by viedlo k
neodstrániteľným následkom.

16. Súd prvej inštancie v bodoch 29. až 31. odôvodnenia napadnutého uznesenia náležite odôvodnil,
prečo považoval návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti za dôvodný (body II.

a III. petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia), s ktorými dôvodmi odvolací súd v plnom
rozsahu súhlasí a na doplnenie dodáva nasledovné. Zo žalobcom predložených dôkazov vyplynulo,
že mu ako vlastníkovi stavieb žalovaný znemožnil prejazd a prechod cez účelovú komunikáciu, ktorá
je postavená na jeho nehnuteľnostiach, a to prístup k svojim stavbám, čím osvedčil bezprostredne
hroziacu ujmu. Týmto konaním žalovaný zasiahol do stavu, ktorý bol pred týmto jeho zásahom a tak

bolo potrebné dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu navrhovaným neodkladným opatrením
(v časti, v ktorej bolo vyhovené návrhu žalobcu). Prvoinštančný súd sa pri nariaďovaní neodkladného
opatrenia zaoberal aj proporcionalitou zásahu do vlastníckeho práva žalovaného a dospel k správnemu
záveru, že sa nariadením neodkladného opatrenia nenavodí nezvratný stav, zachová sa doterajší
stav, ktorý žalovaný dlhodobo toleroval (bod 32. odôvodnenia napadnutého

uznesenia). Sám žalovaný ani v odvolaní netvrdil, že ho nariadené neodkladné opatrenie neprimerane
obmedzí, ako aj konštatoval žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného. Skutočnosť, že žalovaný
oboznámil žalobcu v dostatočnom predstihu o osadení rampy na svojich nehnuteľnostiach, ako tvrdil v
odvolaní, ešte neznamená, že by sa žalobca nemohol domáhať ochrany prostredníctvom neodkladného
opatrenia. Z oznámenia žalovaného bolo zrejmé, že chce žalobcovi a ďalším osobám odvodzujúcim

svoje práva od žalobcu znemožniť prístup k stavbám žalobcu a tak účinným prostriedkom proti takémuto
konaniu žalovaného bolo podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorému bolo aj sčasti
vyhovené (výrok I. napadnutého uznesenia). Odvolací súd dodáva, že sporné otázky medzi stranami
sporu týkajúce sa toho, či prístupová cesta predstavuje jediný prístup do areálu VÚZ, či možno prístup
žalobcu k svojim stavbám zabezpečiť inak, budú predmetom konania vo veci samej, keď prvoinštančný

súd správne vo výroku III. uložil povinnosť žalobcovi podať proti žalovanému žalobu o zriadenie vecného
bremena.17. Žalovaný k svojmu odvolaniu a vyjadreniu predložil fotodokumentáciu a obrazovo-zvukové záznamy,
na ktorých sú zaznamenané rôzne vstupy do areálu VÚZ, vstup vozidla cez elektrickú rampu osadenú
na jeho pozemku i užívanie parcely vo vlastníctve materskej spoločnosti žalobcu, na ktoré dôkazy

odvolacísúdajvzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostineprihliadol,keďsatýkajúokolností,ktorébudú
predmetom konania vo veci samej. Z uvedeného dôvodu tak nebol naplnený odvolací dôvod podľa §
365 ods. 1 písm. g/ C.s.p., t. j. že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené.

18. K odvolacím námietkam žalovaného o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu
(§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) odvolací súd dodáva, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok
hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých
dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa
ustanovení § 191 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,

včítane toho, čo uviedli sporové strany. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný
právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada
voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri
hodnotení dôkazov (napríklad § 192, § 193, § 205 C.s.p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku
ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozhodnutí upravených

v ustanoveniach § 220 ods. 2 a § 236 C.s.p. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozhodnutia
bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd
prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny právny predpis a svoje rozhodnutie
aj podrobne a presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite
vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré

v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu o čiastočnom vyhovení návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí
právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením
dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn. aby sa rozhodlo
v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou

navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.

19. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.), odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa
na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za

úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne.

20. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo
výrokoch I. a III. ako vecne správne, vrátane výroku IV. o náhrade trov konania, podľa § 387 ods. l,
ods. 2, ods. 3, v spojení s § 379 písm. a/ C.s.p., potvrdil, keďže žalobca osvedčil splnenie zákonných

podmienok pre nariadenie ním požadovaného neodkladného opatrenia spočívajúceho v bezodkladnej
úprave pomerov medzi stranami sporu.

21. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255 ods. 1
v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok

na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§

435 C.s.p.).