Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, August 28, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoP/28/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723210708
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8723210708.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek

senátuJUDr.IngridKalinákovejaJUDr.EliškyHarTzvivprávnejvecistarostlivostisúduomaloletédieťa:
E. P., F.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny J. F. R., dieťa rodičov: matka W. P., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. J. F. R., právne zastúpená:
JUDr. Peter Behúň, advokát so sídlom Námestie sv. Egídia 44, Poprad, a otec E. P., F.. XX.XX.XXXX,
Q. T. R. J. XX, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Budziková & JUDr. Dachová, s.r.o., so
sídlom Námestie sv. Egídia 41/95, Poprad, IČO: 47 257 113, o návrhu matky na zvýšenie výživného,
o odvolaniach otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 4P/200/2024-314

zo dňa 20.01.2025 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I., II., III.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Matka sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného na maloletého E. na sumu 350 eur počnúc
dňom 01.07.2023.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“ alebo „súd prvej inštancie“)
napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. Otec maloletého dieťaťa E. P. je p o v i n n ý počnúc dňom 11.7.2023 prispievať na výživu

maloletého E. P., F.. XX.X.XXXX sumou 145,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
matky maloletého dieťaťa.

II. Otec maloletého dieťaťa je p o v i n n ýuhradiť nedoplatok na zameškanom výživnom za obdobie
od 11.7.2023 do 31.1.2025 v celkovej sume 1.045,- €, v mesačných splátkach po 15,- € mesačne vždy
do 15. dňa v mesiaci k rukám matky maloletého dieťaťa.

III. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Poprad č. k. 14P/69/2015-30 zo dňa 15.5.2015
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 24CoP/130/2019-169 zo dňa 27.2.2020 v časti
výživného na maloletého E. P..IV. Súd konanie o zvýšenie výživného k E. P., F.. XX.X.XXXX
za s t a v u j e .

V. Súd v prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a .

VI. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.“

3. Súd svoje rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na ust. § 65 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75

ods. 1, § 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), § 29 ods. 1, 2, § 111
písm. c), § 120 ods. 1, § 121, § 157, § 52, § 57, § 58 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového
poriadku (ďalej len „CMP“).

4. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia o výške výživného
došlo k zmene pomerov na strane maloletého E., nakoľko uplynulo obdobie 5 rokov od posledného

rozhodovania súdu o výživnom. Za toto obdobie sa zo žiaka X. J. stal žiak X. J. W. školy a v krátkom
čase nastúpi na J. školu. Doposiaľ určená výška výživného v sume 90 eur mesačne, t.j. 3 eurá na deň,
je veľmi nízka, nezodpovedajúca potrebám dieťaťa. Súd zohľadnil skutočnosť, že dieťa je v osobnej
starostlivosti matky, ktorá hradí všetky náklady spojené s potrebami dieťaťa, aj chodom domácnosti. Súd
vzal v úvahu, že otec maloletého je invalidný dôchodca so zníženou mierou schopnosti viac ako 75 % a

nie je v jeho schopnostiach a možnostiach zabezpečiť si ďalší príjem, avšak otcov invalidný dôchodok
sa postupne v priebehu konania zvýšil najprv na sumu 793 eur, potom až na sumu 809,80 eur. Súd vzal
v úvahu, že otec má ešte 1 vyživovaciu povinnosť k dospelej dcére, ktorej, podľa udania otca, prispieva
sumou 140-150 eur mesačne. Poukázal, že otec spláca spotrebný úver v sume 111 eur mesačne, z
ktorého si bol schopný zakúpiť okuliare v sume 766 eur a na čítanie v sume 340 eur. Súd poukázal na

MetodikuurčeniavýživnéhovydanúMinisterstvomspravodlivostiSR,vzmyslektorejbyvýškavýživného
pri 2 vyživovacích povinnostiach u maloletého dieťaťa v rozmedzí 15-18 rokov mala predstavovať rozsah
cca 18 %, t.j. sumu 145,76 eur, pričom výživné v rozsahu matkou požadovanej sumy 350 eur nie je v
silách, ani v možnostiach otca, a preto priznal zvýšenie výživného na sumu 145 eur mesačne a návrh v
prevyšujúcej časti zamietol. Súd určil výšku dlžného výživného a povolil mu toto dlžné výživné splácať

v sume 15 eur mesačne do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky maloletého dieťaťa.

5. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 CMP.

III. Obsah odvolania otca, odvolania matky a vyjadrení účastníkov konania

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti výrokom I., II. a III., podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie otec. Súd pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal z posúdenia majetkových pomerov na
straneobochrodičov.Nastraneotcavychádzalzozmenyvýškyjehopríjmu,pričomzažalovanéobdobie
sa výška priznaného invalidného dôchodku menila tak, že od júla 2023 to bola suma 765,50 eur, v roku

2024 suma 793 eur a od 01.01.2025 suma 809,80 eur. Súd pri posudzovaní pomerov na strane matky
vychádzalibazaktuálnejvýškypríjmu,atovčaserozhodovaniasúdu.Matkapreukázalapríjemvovýške
932 eur v hrubom, pričom tento je aktuálny od januára 2025 titulom pracovnej zmluvy, ktorú predložila
súdu. Súd teda rozhodol o zvýšení výživného do budúcna, pričom vychádzal z úvahy o aktuálnej výške
príjmu vo výške 932 eur v hrubom, pričom pri prepočte výšky priznanej mzdy v čistom, ide o čiastku

844,87 eur a nie 744,87 eur, ako to uviedol súd vo svojom odôvodnení v bode 43. rozsudku. K tomuto
príjmu správne pripočítal čiastku 50 eur mesačne ako daňový bonus a výšku invalidného dôchodku
matky v aktuálnej výške 213,50 eur. Súd však opomenul prídavky na 2 deti, a to 2 x 60 eur. Celková
výška príjmu matky v čase rozhodovania súdu predstavovala sumu 1.107,50 eur + 120 eur = 1.227,50
eur a k tomu je potrebné pripočítať aktuálnu výšku výživného v sume 240 eur, teda celková výška príjmu

na strane matky je v sume 1.467,50 eur. Z uvedeného vyplýva, že príjem matky je v posudzovanom
období vyšší ako u otca o sumu 131,97 eur. Súd teda vychádzal z nesprávnych, neúplných skutkových
okolností, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Podľa výplatnej pásky matke
bola vyplatená suma 790,32 eur za august 2023, kedy s ohľadom na charakter práce jej prináležia
aj príplatky, a to v zmysle lustrácie Sociálnej poisťovne, kedy matka mala vymeriavací základ 862,91

eur. Konkrétne v danom mesiaci boli príplatky aj za noc. Suma nevyplatenej skutočnej čistej mzdy by
bola nepochybným podkladom pre úvahu súdu. Súd ďalej pri zvýšení výživného aplikoval Metodiku
výpočtu výživného vydanej Ministerstvom spravodlivosti SR, a hoci sám súd poukázal, že ide metodiku,
ktorá má odporúčací charakter, určil výšku výživného presne podľa tejto metodiky. Otec zdôraznil, žeosobitnou priťažujúcou okolnosťou je jeho nepriaznivý zdravotný stav. Je po tretej operácii chrbtice, má
silné bolesti chrbtice, nemôže chodiť, mal inkontinenciu III. stupňa, za pomoci druhej osoby prejde len 30
m, nezdvihne pravú nohu, veľkú časť nohy nedvihne, má silné bolesti v driekovej chrbtici s vyžarovaním

do dolnej končatiny. Otec má 75 % pokles miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, súd na jeho
zhoršený zdravotný stav vôbec neprihliadol. Súd vychádzal z ideálnych pomerov na strane rodičov podľa
odporúčacej tabuľky. Súd teda náležite zistený skutkový stav nesprávne právne posúdil. Otec zdôraznil,
že finančnú pomoc získava od rodičov, od brata, od priateľov. Čo sa týka matky, táto opakovane mení
zamestnanie. Jej výška príjmu nezodpovedá ani životnému minimu, ale na druhej strane pri takto nízkom

príjme deklaruje, že musí platiť nájomné vo výške 600 eur. Tieto tvrdené skutočnosti sa nezakladajú
na pravde a dôveryhodnosť výpovede matky je nízka. Matka zamlčala, že žije v spoločnej domácnosti
s priateľom, a teda výdavky na domácnosť by sa mali správne inak posudzovať, a to rozdelením na
správny počet osôb. Súd rozhodol v rozpore s § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Otec opätovne zdôraznil,
že je osobou so zdravotne ťažkým postihnutím a má to dopad na jeho možnú maximálnu výšku príjmu
a výšku výdavkov, a nie je v jeho možnostiach zabezpečiť akýkoľvek vyšší príjem. Je pravdou, že deti

majú zvýšené výdaje, ale otec nemôže prispievať na výživu najvyššou sumou. Pokiaľ sa otcovi vyčíta, že
neudržiava žiaden kontakt s deťmi, tento stav nastal z podnetu matky, ktorá do konfliktu medzi rodičmi
vtiahla obe deti, prejavilo sa to tým, že deti otca odmietali. Pokiaľ sa náhodne stretnú na ulici, deti otca
ignorujú.Otectoužneviezmeniť.Nazákladetýchtoskutočnostíotecnavrhol,abyodvolacísúdrozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo

aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti výrokom I., II. a III., podala odvolanie aj matka. Stotožnila
sa s konštatovaním súdu prvej inštancie, že doposiaľ určené výživné vo výške 90 eur mesačne je veľmi
nízke, nezodpovedá potrebám maloletého dieťaťa. Zdôraznila, že matka poskytuje maloletému viaceré

naturálne plnenia spočívajúce v poskytovaní bývania, ošatenia, stravy, osobnej starostlivosti, uspokojuje
všetky potreby maloletého, nakoľko otec sa na výchove syna žiadnym spôsobom, okrem platenia
výživného, nepodieľa. Je pravdou, že finančná situácia matky sa v porovnaní s minulosťou zlepšila,
avšak matka má v porovnaní s otcom nepomerne vyššie výdavky. Poukázala, že otec si zakúpil okuliare
za 770 eur a ďalšie na čítanie za 340 eur, spláca spotrebný úver v sume 111 eur mesačne a ona s deťmi

žije v skromných pomeroch. Momentálne uhrádza nájomné vo výške 680 eur. Z dôvodu zlej finančnej
situácie má dlhy voči priateľom a rodine, ako aj voči obci. Maloletý je žiakom na X. J. W. školy. Okrem
bežných poplatkov na ZRPŠ, stravu, školské pomôcky, výdavky spojené s cestovaním, na stravu v
domácnosti,oblečenie,obuv,drogériu,nabývanie,mázvýšenévýdavkynalieky,zdravotnústarostlivosť.
Bez výdatnej finančnej pomoci svojich rodičov by matka nebola schopná svoje deti uživiť. Podľa

názoru matky súd nedostatočne zistil a objektivizoval schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca.
Z výpovede otca je zrejmé, že je majiteľom nehnuteľností, pričom v zmysle vyšetrovacej zásady bolo
potrebné si vyžiadať doklady, resp. lustrovať register, katastrálny portál, za účelom zistenia vlastníctva k
nehnuteľnostiam.Hocijeotecpoberateľominvalidnéhodôchodkusozníženoumierouschopností,podľa
názoru matky by si otec mohol zvýšiť svoj príjem, napr. telefonickou prácou. Z uvedeného dôvodu bolo

úlohou súdu vyžiadať si od ošetrujúceho lekára, aký druh práce môže otec vykonávať vzhľadom na jeho
aktuálny zdravotný stav. Otec sa evidentne bezdôvodne vzdáva potencionálneho príjmu, berie na seba
neprimerané majetkové riziká v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine, a to najmä spotrebný úver, ktorého
výška mesačnej splátky činí 111 eur. Otec predal nehnuteľnosť, rodinný dom so súp. č. XXX vo R. J., teda
zaiste disponuje finančnými prostriedkami. Matka namietala, že v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe

jepovinnýrodičuhradiťdlžnévýživnéjednorazovo,súdpovolilotcovimesačnésplátkyvovýške15euraj
napriek tomu, že otec o povolenie splátok nežiadal a nepreukázal dôvod na povolenie splátok. Matka sa
nestotožňuje s tvrdením otca v odvolaní, že súd nesprávne vyčíslil čistú mzdu matky. Matka na aktuálnej
pracovnej pozícii nepracuje, momentálne je práceneschopná kvôli zdravotným problémom s chrbticou.
Pre matku je nesmierne náročné nájsť si vhodnú prácu, aby vedela poskytovať starostlivosť obom

deťom vzhľadom na jej zdravotné výnimky. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe sa do príjmu rodiča
nezapočítavaprídavoknadieťa,nakoľkosajednáoštátnusociálnudávku.Tvrdeniaotcauvedenéotcom
v odvolaní považuje matka za nepravdivé, účelové. Matka nežije v domácnosti so svojím priateľom. Otec
dlhodobo o deti neprejavuje žiaden záujem. Na základe uvedeného matka navrhla, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. K odvolaniu matky zaslal vyjadrenie otec. Zdôraznil, že na svoju plnoletú dcéru platí 150 eur, od
októbra 2024 má prerušené štúdium na J. W. Š. v H., ale má informácie, že plnoletá dcéra si toho času
privyrába pravdepodobne nelegálnou prácou. Pokiaľ matka prezentuje, že výlučne iba ona zabezpečujeosobné potreby oboch maloletých detí, otec smutne skonštatoval, že k tomuto stavu prispela práve
matka, ktorá dlhodobo ich manželský konflikt riešila prostredníctvom oboch detí. Deti ho nenávidia, ide
o dlhodobú rodinnú krízu, možno zlyhanie oboch rodičov, ale otec pri riešení tejto situácie už rezignoval,

vzhľadom na jeho chorobu už nemá dostatok síl, aby túto situáciu riešil. Na strane matky aj detí pretrváva
nenávistný postoj k otcovi, je sledovaný na každom kroku, čo robí a s kým tam je. Matka vo svojom
odvolaní spochybňuje výšku nevyhnutných výdavkov, zvlášť okuliarov, otec poukázal, že ich zaplatil
z úverových prostriedkov. Okuliare vyvstali ako nevyhnutnosť z dôvodu, že otcovi sa výrazne zhoršil
zrak v dôsledku diabetes. Okuliare v sume 770 eur boli v takejto sume z dôvodu, že ide o špeciálne

okuliare s bifokálnymi sklami a na tieto okuliare si otec musel požičať peniaze. Otec zdôraznil, že príjem
matky by bol podstatne vyšší, keby na strane matky nedochádzalo k tak častej zmene zamestnania,
matka si nedokáže dlhší čas udržať zamestnanie, čo má negatívny dopad na celú rodinu. Matka v
odvolaní oznámila, že je PN, túto skutočnosť nepreukázala. Pokiaľ sa matka dokáže zamestnať v práci,
kde má dobrý príjem, potom príde obdobie, keď vykazuje príjem len vo výške 100-200 eur mesačne.
Túto skutočnosť je potrebné vyhodnotiť tak, že potenciál matky, čo sa týka posúdenia jej majetkových

pomerov, je podstatne vyšší, ale v dôsledku zavineného konania zo strany matky si nedokáže, resp.
nechce udržať túto dobre platenú prácu. Matka v odvolaní tvrdí, že má dlhy voči rodine, priateľom, aj voči
obci, tieto skutočnosti nepreukázala. Matka si vytvára dlhy za telefónne služby, ktoré sa pohybovali v
niektorejfaktúreajvovýške200eur.Matkatvrdí,žemáotecfinančnéprostriedkyzpredajanehnuteľnosti
vo R. J.. Otec zdôrazňuje, že došlo k vyporiadaniu BSM medzi manželmi už pred 9 rokmi, pričom matke

bola vyplatená suma 50.000 eur a nedokázala si za túto sumu obstarať žiadnu nehnuteľnosť, ale túto
sumu minula. Otec priznal vlastníctvo 1 nehnuteľnosti, a to stavby, ktorá slúži na bývanie. Otec má
spoluvlastnícky podiel spolu so svojím bratrancom, technický stav nehnuteľnosti opísal otec, starý otec
detí, aj svedkyňa J.. Inú nehnuteľnosť otec nevlastní. S poukazom na tvrdenie matky, že otec sa môže
zamestnať ako telefonista, otec odkázal na kompletnú zdravotnú dokumentáciu, z ktorej vyplýva, že

otec nedokáže sedieť na jednom mieste, musí zmeniť sedenie na ležanie. Dňa 19.03.2025 otec bude
hospitalizovaný v F. J.. E. R. T., kde podstúpi operáciu, berie vysoké dávky opiátov, idú mu zaviesť
neurostimulátor, aby došlo k zníženiu citlivosti na bolesť o cca 40 %. Otec navrhol, aby odvolací súd
rozhodol v zmysle odvolania otca.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (ďalej len „odvolací súd“) po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie

pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho
pojednávania, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli
súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli
a dospel k záveru, že odvolanie otca aj odvolanie matky nie sú dôvodné.

10. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne
stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, pretože jeho argumentácia bola vecne správna, objektívna,
presvedčivá. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím
súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom

vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia
a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej
stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR sp. zn. 5Obdo/98/2018 zo
dňa 29.01.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať
izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden

celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).12.Odvolacísúdpreberásúdomprvejinštanciezistenýskutočnýstavveci.Odvolacísúdnenašieldôvod,
pre ktorý by sa mal od záverov súdu odchýliť. Rozsudok v jeho napadnutej časti považuje odvolací súd
za vecne správny, jeho správnosť argumentuje nasledovne.

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i
argumenty predostreté rodičmi v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a
dané skutkové okolnosti, teda podstatná zmena pomerov, odôvodňujúca dosiaľ určené výživné otca na
maloletého zvýšiť na rozsah zvýšenia súdom prvej inštancie alebo v zmysle návrhu matky.

14. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca aj matky, odvolací súd v prvom rade zdôrazňuje, že súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto
odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,
postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované zákonné právo účastníka na súdnu

ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí
právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a
hodnotením dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných
predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu
hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj napr. IV.ÚS 252/2004, I.ÚS 50/2004, II.ÚS 3/1997, II.ÚS

251/2003).

15. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným
rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj
ustanovenie § 121 CMP. Zmena rozsudku o výžive je možná, ak sa zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce

pre výšku výživného. V zmysle ustálenej judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým skutočnostiam,
ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Pri rozhodovaní o zmene výživného v zmysle citovaných
ustanovení zákona je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného, tak
v dobe skoršieho, ako i nového rozhodovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam,
ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch

účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov
pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, oprávneného, alebo
objektívne napríklad vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78
ods. 3 Zákona o rodine už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže
odôvodniť zmenu výšky výživného.

16. Určenie výšky výživného na maloleté dieťa je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych,
jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci nezameniteľných s okolnosťami
relevantnými v iných veciach. Každé jedno rozhodnutie o výživnom na maloleté dieťa je založené na
riešení čisto individuálnych otázok, ktoré nemôže byť považované za pravidlo pre iné prípady (porovnaj

č.k. 5Cdo/87/2017). Pri posúdení a hodnotení zákonom ustanovených východísk na určenie výživného
postupujú súdy diferencovane v každom konkrétnom prípade a nezotrvávajú na určitých striktných
hraniciach (porovnaj č.k. 8Cdo/50/2017).

17. Výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb, ako

je jedlo, ošatenie, obuv a podobne, ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a
vývoj dieťaťa, jeho kultúrne, rekreačné potreby a podobne. Ak sú reálne možnosti oprávnených rodičov
väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na
okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Z charakteru výživného ako
dávky zročnej do budúcnosti vyplýva, že nemožno všetky výdavky preukázať, keďže budú vznikať až

v budúcnosti.

18.Základnépravidlápreurčenievýškyvýživnéhoobsiahnutévust.§75Zákonaorodinesavzťahujúna
všetky druhy vyživovacích povinností a príspevkov, pričom je dlhoročnou zaužívanou praxou v súdnych
konaniach stanoviť ich rozsah zo základu predstavujúceho čistý príjem (aj potencionálny) povinnej

osoby.

19. Podľa § 62 ods. 2, 4 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

20. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že k zmene pomerov v zmysle § 78 ods. 1
Zákona o rodine došlo na strane maloletého E.. Od poslednej úpravy výživného pre maloletého uplynulo
5 rokov, končí C. J. W. školy, následne nastúpi na J. školu. Má zdravotné problémy - je v starostlivosti
pneumológa, nakoľko je astmatik; navštevuje psychologickú ambulanciu a pre vývinové poruchy učenia
na vyučovaní pracuje s asistentom. Za oprávnené výdaje maloletého súd prvej inštancie považoval tie,

ktoré súvisia s jeho vzdelaním (školské potreby, strava v škole, školské výlety, školské akcie) a záujmami
(florbal), zdravotnou starostlivosťou (doplatky za lieky), oblečenie, obuv, hygiena. Maloleté dieťa je
svojou výchovou a výživou prirodzene odkázané na svojich rodičov, u ktorých vyživovacia povinnosť
má mať prednosť pred ostatnými ich výdavkami. Matka sa osobne o maloletého stará výlučne sama,
pričom výkon jej osobnej starostlivosti je potrebné vziať do úvahy v zmysle § 62 ods. 4 Zákona o rodine
aj v kontexte vyživovacej povinnosti. Odvolací súd, tak ako aj súd prvej inštancie, má za to, že mesačné

výdavky pohybujúce sa na úrovni 250-300 eur mesačne na mal. dieťa v tejto vekovej kategórii možno
považovať za oprávnené. Odvolací súd v súčasnej spoločenskej situácii charakteristickej výraznou
infláciou a výrazným nárastom cien základných potravín dôvodne očakáva, že výživné zo strany otca
na maloletého bude z veľkej časti (najmä s ohľadom na vek maloletého) spotrebované práve na
stravné. Opomínať nemožno ani ošatenie či obuv, ktoré vyžadujú častú obmenu pre rýchly fyzický vývin

maloletého typický pre jeho vek. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že potreby dieťaťa v zásade rastú s
pribúdajúcim vekom, teda čím je dieťa staršie, tým viac sa socializuje, rozširujú sa jeho aktivity a záujmy
(pribúdajúškolskéavoľnočasovéaktivity),atýmprirodzenenarastajúajjehovýdavky.Nákladynavýživu
žiaka základnej školy sú preto v zásade vyššie než náklady na výživu dieťaťa predškolského veku a
rovnako tak náklady na výživu žiaka 1. stupňa základnej školy v porovnaní s nákladmi na výživu žiaka

na 2. stupni základnej školy a následne sú opäť vyššie náklady na výživu dieťaťa na strednej škole.

21. Matka sa okrem maloletého E. stará o plnoletú dcéru, ktorá má pre zdravotné problémy (silná
chronická astma) prerušené štúdium na J. škole. Matka poberá invalidný dôchodok od 01.11.2019 s
mieroupoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosť45%;podrobilasaneurochirurgickejintervencii

na driekovej chrbtici a môže vykonávať ľahkú prácu bez bremennej námahy s možnosťami prestávok.
V roku 2023 pracovala ako J. s čistým mesačným príjmom cca 700 eur, teraz pracuje v Z. J. Z.E. na
dohodu, kde má príjem v čistom 3,50 až 4 eurá za hodinu - pracuje 10 hodín týždenne; teraz poberá
invalidný dôchodok vo výške 209,10 eur, aj rodinné prídavky na 2 deti v sume 120 eur.

22. Otec je od 25.01.2017 uznaný invalidným s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
75 %; momentálne poberá invalidný dôchodok v sume 809,90 eur. Vzhľadom na svoj nepriaznivý stav
nie je v jeho schopnostiach a možnostiach zabezpečiť si ďalší príjem. Súd prvej inštancie v bode 17
rozsudku podrobne uviedol výdavky otca - poplatky za plyn, elektrinu, vodu, televíziu, telefón a internet,
lieky, inkontinenčné pomôcky, cestovné k lekárom, splátka úveru (na zabezpečenie si 2 ks okuliarov) a

výživné na 2 deti, spolu v sume 560-620 eur.

23. Súd prvej inštancie konštatoval, že už v pôvodnom konaní vedenom na Okresnom súde Poprad
sp. zn. 14P/9/2018 bol otec invalidným dôchodcom so zníženou mierou schopnosti viac ako 75 % s
výškou invalidného dôchodku 564 eur. V čase podania návrhu na zvýšenie výživného od 01.07.2023 mal

otec priznaný invalidný dôchodok v sume 765,50 eur, v priebehu konania sa jeho invalidný dôchodok
zvýšil najprv na sumu 793 eur a následne na sumu 809,80 eur. Matka v čase pôvodného rozhodnutia
dosahovala príjem 540 eur, v čase podania návrhu na zvýšenie výživného bola matka zamestnaná s
príjmom 600 eur a výškou invalidného dôchodku 182,40 eur, v priebehu konania matka dosiahla čistý
príjem 744,87 eur a invalidný dôchodok v sume 213,50 eur.

24. Odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, v zmysle ktorého má výživné prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. V kontexte
uvedeného má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď pri posudzovaní

výšky výživného nezohľadnil výdavok týkajúci sa splácania úveru, keďže tento výdavok je potrebné
v zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine posúdiť ako výdavok, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť,
vzhľadom na to, že výživné predstavuje prednostnú pohľadávku pred všetkými ostatnými výdavkami.
Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, až následne má právovyužiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. Zákon zásadne
nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť
konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča, o vyživovacej povinnosti ktorého sa koná.

Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej
úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú
vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu.

25. Matka si plní vyživovaciu povinnosť výlučnou osobnou starostlivosťou o maloletého E.. Pri

stanovení rozsahu výživného je dôvodné prihliadať na mieru osobnej starostlivosti matky a absencia
nemateriálneho plnenia v podobe rovnakej miery osobnej starostlivosti by zo strany otca pochopiteľne
a rozumne mala byť kompenzovaná plneniami materiálnymi, konkrétne napr. platením výživného vo
zvýšenej miere. Obligatórnym zákonným hľadiskom pri určovaní výšky výživného je osobný výkon
starostlivosti, ktorý Zákon o rodine nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečovaniu výživy
(porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10.11.2011, sp. zn. IV. ÚS 489/2011).

26. Odvolací súd považuje odvolaciu námietku otca, že súd prvej inštancie pri zvýšení výživného na
maloletého syna neprihliadol na jeho nepriaznivý zdravotný stav, za nedôvodnú. Súd prvej inštancie
mal za preukázané, že v pôvodnom konaní, aj v tomto konaní o zvýšenie výživného, otec maloletého
je invalidným dôchodcom s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 75 %,

a že nie je v jeho možnostiach a schopnostiach zabezpečujúci ďalší iný príjem vzhľadom na jeho
zdravotný stav. Vykonaným dokazovaním však dospel k záveru, že suma invalidného dôchodku otca
sa niekoľkokrát zvýšila (bod 23. rozsudku). Suma 90 eur mesačne, ktorú doposiaľ platí otec na výživu
maloletého syna, čo predstavuje sumu 3 eurá na deň, je maximálne nezodpovedajúca oprávneným
potrebám dieťaťa vo veku skoro XX rokov. Preto súd prvej inštancie s poukazom na jeho možnosti a

schopnosti určil sumu bežného výživného na mal. syna od 11.07.2023 v sume 145 eur a uložil otcovi
povinnosť splácať dlžné výživné (výrok II. napadnutého rozsudku) v mesačných splátkach po 15 eur
mesačne. Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením otca, že súd prvej inštancie zvýšil výživné na
maloleté dieťa presne podľa Metodiky určenia výživného vydanej Ministerstvom spravodlivosti SR. Súd
prvej inštancie použil uvedenú metodiku s poukazom na jej odporúčací charakter len podporne až po

vykonanom dokazovaní.

27. Otec ďalej namietal, že súd prvej inštancie nezapočítal k príjmu matky aj rodinné prídavky na 2 deti,
daňový bonus, aj výživné, ktoré platí na deti on v sume 240 eur. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje,
že nemožno započítať na úhradu výživného prostriedky, ktoré boli zaslané matke detí titulom rodinných

prídavkov, nakoľko táto štátna sociálna dávka má síce pokrývať odôvodnené potreby maloletých detí,
avšak nemožno ňou nahrádzať samotné platby výživného, ktorými sú rodičia detí povinní prispievať na
ich výživu. Z uvedeného vyplýva, že vyživovaciu povinnosť nie je možné plniť poskytnutím prídavku
ako štátom vyplácanej dávky, účelovo určenej. Daňový bonus nie je priamo vyplácanou dávkou, ale
je to položka, ktorá sa môže za splnenia zákonných podmienok započítať do čistej mesačnej mzdy

zamestnanca (matky), ak ho uplatňuje mesačne (t.j. prejaví sa v mzde zamestnanca).

28. Otec ďalej namietal, že matka často mení zamestnania, nedokáže si udržať dobre platené miesto,
potom má príjem len 100 až 200 eur mesačne, čo je potrebné vyhodnotiť tak, že matka si nechce
v dôsledku zavineného konania z jej strany udržať dobre platené zamestnanie a má to dopad na

celú rodinu. K tejto skutočnosti odvolací súd poukazuje, že matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť
k maloletému synovi svojou osobnou starostlivosťou a svoje zamestnanie prispôsobuje zdravotnému
stavu a potrebám maloletého syna a plnoletej dcéry. Tieto otcom tvrdené skutočnosti neboli v konaní
preukázané náležitým spôsobom a odvolací súd uvádza, že matka napriek tomu, že je tiež invalidnou
dôchodkyňou, naďalej pracuje.

29. Otec poukázal, že matka mu vyčíta, že neudržiava s deťmi žiaden kontakt, nezaujíma sa o nich, len
platí na nich výživné. Tento stav medzi ním a deťmi nastal z podnetu matky a detí ho odmietajú, ak sa
náhodnestretnúnaulici,detiotcaignorujú.Odvolacísúdzdôrazňuje,žejetopredovšetkýmotec,ktorýby
sa mal snažiť ako rodič nadviazať opätovný vzťah so svojimi deťmi, musí preto vyvinúť maximálnu snahu

a začať vzájomnú komunikáciu so svojimi deťmi napríklad aj s využitím odbornej pomoci psychológa na
príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.30. Matka namietala, že v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe je povinný rodič uhradiť nedoplatok
na zameškanom výživnom jednorazovo. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím povolil mesačné
splátky vo výške 15 eur, a to aj napriek tomu, že otec o povolenie splátok nežiadal.

31. Podľa § 232 ods. 2, 3 a 4 CSP, ak su´d ulozˇil v rozsudku povinnostˇ plnitˇ, rozsudok je vykonatelˇny
´ ma´rnym uplynuti´m lehoty na plnenie, ak nie je ustanovene´ inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie
od pra´voplatnosti rozsudku. Su´d mo^zˇe v odo^vodneny´ch pri´padoch urcˇitˇ dlhsˇiu lehotu. Ak su´d
ulozˇil povinnostˇ plnitˇ opakuju´ce sa a v budu´cnosti splatne´ da´vky a spla´tky, vykonatelˇnostˇ ty´chto

da´vok a spla´tok sa spravuje poradi´m ich splatnosti, ak su´d nerozhodne inak; súd môže rozhodnúťˇ,
zˇe omesˇkanie s plneni´m jednej da´vky alebo spla´tky ma´ za na´sledok splatnostˇ cele´ho plnenia.

32. Citovane´ zákonne´ ustanovenie v odseku 3 upravuje lehotu na plnenie povinnosti´, ktorú´ su´d v
rozsudku ulozˇil. V za´sade plati´, zˇe ak je v rozsudku ulozˇena´ povinnostˇ plnitˇ, je u´cˇastni´k, ktore
´mu bola ta´to povinnostˇ ulozˇena´, povinny´ ju splnitˇ ju do 3 dni´ od pra´voplatnosti rozsudku. Len

v odo^vodneny´ch pri´padoch, mo^zˇe su´d urcˇitˇ lehotu dlhsˇiu, ktorú´ stanovi´ podlˇa okolnosti dane
´ho pri´padu, napr. podlˇa socia´lnej a rodinnej situa´cie, zdravotne´ho stavu osoby, ktorej sa uklada´
povinnostˇ a podobne. Sˇtvrta´ veta citovane´ho za´konne´ho ustanovenia umozˇnˇuje su´du rozhodnu
´tˇ, zˇe penˇazˇne´ plnenie sa mo^zˇe vykonatˇ aj v spla´tkach. Ta´to veta pokry´va vsˇetky tie pri´pady,
kedy je plnenie uzˇ splatne´, avsˇak vo vy´nimocˇny´ch pri´padoch mo^zˇe su´d rozhodnu´tˇ, zˇe sa bude

plnitˇ v spla´tkach. Odo^vodnenostˇ ty´chto pri´padov sa posudzuje podobne, ako pri prvej vete tohto
ustanovenia.

33. Odvolaci´ su´d zasta´va na´zor, zˇe v tomto pri´pade pricha´dza do u´vahy vy´nimocˇne´ vyuzˇitie
za´konnej mozˇnosti spocˇi´vaju´cej v umozˇneni´ povinne´mu uhradiť penˇazˇne´ plnenie, na ktore´

bol zaviazany´ titulom nedoplatku na zamesˇkanom (dĺžňom) vy´zˇivnom za obdobie od 11.07.2023 do
31.01.2025 v celkovej sume 1.045 eur, v mesačných spla´tkach po 15 eur k ruka´m matky maloletého
dieťaťa, a to vzhľadom na príjem otca. Naviac odvolací súd poukazuje, že samotná matka v písomnom
podaní zo dňa 05.01.2024, ktorým matka svoj návrh na zvýšenie výživného vo vzťahu k E.I. P. zobrala
späť a upravila petit svojho návrhu tak, že: „II. nedoplatok na výživnom za obdobie od 11.07.2023 do

rozhodnutia súdu je otec povinný platiť v mesačných splátkach spolu s bežným výživným.“

34. Matka ďalej namietala, že hoci je otec poberateľom invalidného dôchodku so zníženou mierou
schopnosti, stále, podľa jej názoru, existujú možnosti, ako by si otec mohol a vedel zvýšiť svoj
príjem, napríklad telefonickou prácou. Podľa jej názoru úlohou súdu bolo vyžiadať si od všeobecného

ošetrujúceho lekára otca, aký druh práce môže otec vykonávať vzhľadom na jeho aktuálny zdravotný
stav.

35. Odvolací súd argumentuje, že výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa zákona č. 578/2004 Z.z.
o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách

v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podmienený
získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializovanom
odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializovaného štúdia v špecializovanom
odbore posudkové lekárstvo, teda túto otázku nie je oprávnený posudzovať všeobecný lekár otca.

36. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, lekársku posudkovú činnosť
pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky
Sociálnej poisťovne a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia Sociálnej poisťovne.

37. Z uvedeného vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a

nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníka konania, a to na základe vyšetrenia
účastníka konania, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných
lekárov.

38. V konaní bolo preukázané, že otec má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75

% v zmysle predloženého lekárskeho posudku, čo vzhľadom na jeho zdravotné postihnutie predstavuje
plnú invaliditu s veľmi malou možnosťou niekde sa zamestnať. Otec má podstúpiť ďalšiu operáciu v T.
na zníženie citlivosti na chronickú bolesť a zníženie dávok opiátov.39. Odvolací súd nevzhliadol opodstatnenosť odvolacích námietok otca a matky, preto potvrdil
napadnutý rozsudok vo výrokoch I. II. III. ako vecne správny postupom vyplývajúcim z § 387 ods. 1 CSP
v spojení s § 2 ods. 1 CMP.

40. O trovách odvolacieho konania rozhodoval odvolací súd v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd
zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z
účastníkov v zmysle § 55 CMP.

41. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378, § 219 ods.
3 CSP a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto
prípadneďalšietvrdeniaprednesenéúčastníkmikonanianapojednávanínaodvolacomsúdebynemohli
mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe
spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz

potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla
zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa
25.04.2002, č. 64336/01, vo veci LinoCarlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5Cdo 218/2009, 3Cdo
51/2011, 3Cdo 186/2012, 7Cdo 56/2011).

42. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).