Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, September 4, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/68/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124010207
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Hunák, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6124010207.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystrici,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.PetraHunáka,PhD.ačlenov

senátu JUDr. Jozefa Mikluša a Mgr. Jána Bednára, na verejnom zasadnutí konanom dňa 4. septembra
2025, v trestnej veci obžalovaného A. B. C. stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.
1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., konajúc o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica, sp. zn. 5T/12/2024 zo dňa 02. 04. 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. zrušuje rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn.
5T/12/2024 zo dňa 02. 04. 2025 vo výroku o treste zákazu činnosti.

V ostatných výrokoch zostáva napadnutý rozsudok nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. 5T/12/2024 zo dňa 02. 04. 2025 bol obžalovaný
A. B. C. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., a to za skutok, ktorého
sa dopustil na tom skutkovom základe, že

29. 09. 2023 v čase okolo 08.05 h v Banskej Bystrici, v mestskej časti Radvaň, viedol, v smere
od cesty č. R1 na ulicu Zvolenská cesta, osobné motorové vozidlo zn. Ford Focus ev. č. A. XXX
D. tak, že pri vchádzaní do križovatky z vedľajšej cesty, odbočujúc v križovatke doľava – na ulicu

Zvolenská cesta, nedal prednosť v jazde z jeho pohľadu zľava prichádzajúcemu, po hlavnej ceste
v smere od ulice Zvolenská cesta na ulicu Sládkovičovu idúcemu bicykli zn. E., ktorý viedol E. F.
G., H. XX. XX. XXXX, v dôsledku čoho došlo k ich zrážke, pri ktorej E. F. G. utrpel zakrvácanie do
oblasti mozgu – subrachnoidálne krvácanie v temporálnej (spánkovej) oblasti vpravo a fronto-parietálnej
(čelovo-temennej) oblasti vľavo, tržnú ranu v oblasti ľavého obočia, tržnú ranu v oblasti hornej pery,
pomliaždenie ľavého kolena s oderkami, oderku nosa a pomliaždenie driekovej chrbtice, ktoré zranenia
znalec hodnotí ako zranenia s primeranou dobou liečenia a ovplyvnením obvyklého spôsobu jeho života

v trvaní do 42 dní, pričom u neho došlo k poškodeniu dôležitého orgánu a to mozgu tým, že došlo k
zakrvácaniu do jeho oblasti vplyvom nárazu v dvoch oblastiach mozgového tkaniva.

Za to bol obžalovaný podľa § 158 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), k), l), § 38 ods. 2 a § 56 ods. 2 Tr.
zák. odsúdený na peňažný trest vo výške 800,- Eur. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. bol pre prípad, že by
výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovený náhradný trest odňatia slobody v
trvaní 2 mesiacov. Podľa § 61 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému zároveň uložil trest zákazu činnosti

viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 1 roka.

Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní dňa 02. 04. 2025 si prokurátor okresnej prokuratúry,
obžalovaný a obhajca ponechali zákonnú lehotu na vyjadrenie.Následne, proti uvedenému rozsudku, podal obžalovaný spolu so svojím obhajcom podaním doručeným
okresnému súdu dňa 08. 04. 2025 odvolanie proti výroku o treste. Odvolanie obžalovaný odôvodnil

prostredníctvom svojho obhajcu, a to podaním doručeným okresnému súdu dňa 04. 06. 2025, v ktorom
uviedol, že s odôvodnením uloženia trestu zákazu činnosti nesúhlasí a považuje ho za neprimerane
prísny. Uviedol, že trestný zákon neukladá súdu povinnosť uložiť v predmetnom prípade tento trest a
zároveň sa podľa ustálenej praxe tento trest ukladá v prípadoch dopravných nehôd s ťažším následkom
za súčasného porušenia dôležitej povinnosti vodiča. Poukázal na vykonané dokazovanie (odborné

vyjadrenie č. 16/23 a znalecký posudok č. 11/2025), na rozsah zranení poškodeného, ako aj na svoju
osobu a rodinnú a pracovnú situáciu. Dodal, že pred súdom prvého stupňa spáchanie skutku priznal
a ľutuje, že sa dopravná nehoda stala. Pred spáchaním dopravnej nehody viedol riadny život a po
jej spáchaní sa poškodenému snažil pomôcť čo najviac tak, ako mu to umožnil – zaujímal sa o jeho
zdravotný stav, navštívil ho doma, nahradil mu materiálnu škodu a bolestné mu bolo v celom rozsahu
uhradené z jeho poistky. V nadväznosti na uvedené navrhol, aby odvolací súd trest zákazu činnosti zrušil

a uložil mu len peňažný trest.

Na verejnom zasadnutí, ktoré sa konalo dňa 04. 09. 2025 na krajskom súde obhajca obžalovaného
uviedol, že navrhujú, aby odvolací súd zrušil výrok o treste a obžalovanému uložil len peňažný trest. Sú
toho názoru, že uloženie trestu zákazu činnosti v predmetnom prípade je neprimerane prísne, pričom

poukázal na to, že už samotné prejednanie tohto skutku je značne psychicky zaťažujúce obžalovaného
a jeho rodinu, a preto navrhol, aby súd rozhodol v intenciách nimi podaného odvolania.

Naproti tomu prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla, že celý rozsudok tak vo výroku o vine a treste
považuje za správny a zákonný a podané odvolanie navrhla zamietnuť.

Poškodený sa v konečnom návrhu nevyjadril.

Obžalovaný v konečnom návrhu uviedol, že sa pridržiava podaného odvolania a toho, čo uviedol jeho
obhajca a bol by rád, keby nedostal zákaz činnosti a mohol sa starať o rodinu.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, na podklade podaného odvolania obžalovaného
zistil, že toto bolo podané oprávnenou osobou, v zákonnej lehote, proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo
odvolanie prípustné. Následne v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému obžalovaný podal odvolanie, i správnosť postupu konania,

ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadol len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Po uvedenom procesnom postupe odvolací
súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného bolo podané čiastočne dôvodne.

Primárne je nutné konštatovať, že síce obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný,

uviedolvšak,žeskutkovoobžalobunenamieta,alenamietarozsahzraneníastýmsúvisiacukvalifikáciu.
Krajský súd má v predmetnej veci za preukázané, že skutok tak, ako bol žalovaný sa stal a spáchal
ho práve obžalovaný. Rovnako sa krajský súd stotožňuje s právnou kvalifikáciou, tak ako ju uznal
okresný súd, čo v plnom rozsahu vyplýva z dokazovania a k čomu sa podrobne vyjadril už okresný súd
v napadnutom rozsudku.

Krajský súd je toho názoru, že prvostupňový súd v rámci hlavného pojednávania vykonal dokazovanie
v rozsahu nevyhnutnom pre svoje rozhodnutie ako ohľadom výroku o vine, tak aj výroku o treste. V
súlade s § 168 ods. 1 Tr. por. v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré
dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov,

najmä, ak si vzájomne odporovali. Z odôvodnenia je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, akými
právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení
zákona v otázke viny a trestu. Odôvodnenie rozhodnutia je teda zrozumiteľné, logické a presvedčivé,
pričom sa v ňom prvostupňový súd vysporiadal so všetkými podstatnými okolnosťami vo vzťahu k otázke
viny a trestu. V podrobnostiach preto krajský súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku,

s ktorým sa v plnej miere stotožnil a bolo by nadbytočné odôvodnenie v tejto súvislosti na tomto mieste
znovu opakovať.Krajský súd však preskúmavajúc zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste dospel k inému záveru,
ako okresný súd. Krajský súd na rozdiel od okresného súdu je toho názoru, že v danom prípade je
namieste obžalovanému neuložiť trest zákazu činnosti, nakoľko tento trest uložený okresným súdom by

podľa názoru krajského súdu u obžalovaného nielenže nenapĺňal svoj účel, ale nenapĺňal by ani zásady
ukladania sankcií a trestov.

Podľa § 33a ods. 2 Tr. zák., sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť trestného činu
alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery. Pri ukladaní sankcií sa dbá aj na to, aby

uložené sankcie viedli k odňatiu výnosov z trestnej činnosti.

Podľa § 33a ods. 3 prvá veta Tr. zák., tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej
citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni

v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák., trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší

vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Čo sa týka výroku o treste, krajský súd dospel k záveru, že uložený trest považuje s ohľadom na zásady
ukladaniasankciípodľa§33aTr.zák.azásadyukladaniatrestovvsúčasnejsituáciipreobžalovanéhoza
neprimerane prísny a to konkrétne v časti trestu zákazu činnosti. Druh a výmera trestu musia byť súdom
v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým okolnostiam a zvláštnostiam

danéhoprípadu.Vzmysle§34ods.3Tr.zák.mátrestpostihovaťibapáchateľa,takabybolzabezpečený
čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. V zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. je súd povinný
pri ukladaní trestu prihliadať, okrem ďalších skutočností, aj na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, či pohnútku. Primeranosť a individualizácia trestu tak núti súd prihliadať na všetky okolnosti
konkrétneho prípadu, a teda bráni mechanickému postupu pri rozhodovaní o treste.

Krajský súd preto zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste zákazu činnosti vedenia motorových
vozidiel, čím ponechal v platnosti výlučne peňažný trest, ktorý je podľa jeho názoru adekvátny
k spáchanému skutku a k jednotlivým okolnostiam prípadu a osoby obžalovaného. Uloženie trestu
zákazu činnosti krajský súd považuje za neprimerane prísne, nenapĺňajúce zásady ukladania sankcií a

trestov. Krajský súd tak pri ukladaní trestu prihliadol nielen na špecifiká tohto konkrétneho prípadu ale
najmä na osobu a pomery obžalovaného. Oboznámil sa s odpisom registra trestov obžalovaného, ako aj
s výpisom jeho priestupkov. Krajský súd dáva do pozornosti pomery obžalovaného, ako aj skutočnosť,
že k skutku došlo pred bezmála dvomi rokmi. Obžalovaný už v konaní pred okresným súdom predložil
dokumenty z ktorých vyplýva jeho rodinný a pracovná situácia, pričom práve obžalovaný je tou osobou,

ktorá sa o svoju rodinu stará nielen po ekonomickej stránke. Je tak nepochybné, že uloženie trestu
zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel by neprimerane zasiahlo nielen obžalovaného, ale aj jeho
manželku a ich tri deti, čo by bolo v priamom rozpore so zásadami ukladania sankcií podľa § 33a Tr.
zák., ako aj so zásadami ukladania trestov podľa § 34 Tr. zák. Navyše obžalovaný je prvotrestaný, je
si plne vedomý svojho pochybenia, ktoré ľutuje a od začiatku vyvíjal a vyvíja účinnú snahu po náprave

(oprava bicykla poškodeného, darovanie prilby, záujem o jeho zdravotný stav, pomoc so zabezpečením
vyšetrenia, náhrada škody, či bolestného). Krajský súd je preto, s ohľadom na účel ukladania trestov, ako
aj na odstup času, toho názoru, že trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel nielenže nenaplní
svoj účel, ale aj neprimerane zasiahne rodinu obžalovaného. Krajský súd uzatvára, že s ohľadom
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce

okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní
trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného
činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od
spáchania trestného činu je uloženie peňažného trestu vo výške 800,- Eur zákonné a spravodlivé.Navyše, pre prípad úmyselného zmarenia peňažného trestu bol obžalovanému uložený náhradný trest
odňatia slobody vo výmere 2 mesiace.

Na tomto mieste krajský súd poukazuje na to, že povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť
ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vysporiadať sa s každým argumentom. Podľa rozhodnutia
ESĽP vo veci Helle verzus Fínsko zo dňa 19. decembra 1998 sa odvolací súd pri potvrdení
prvostupňovéhorozhodnutia(zamietnutíodvolania)vprincípemôžeobmedziťnaprevzatieodôvodnenia
súdu nižšieho stupňa. Podľa doterajšej judikatúry Ústavného súdu z citovaných článkov Ústavy

a Dohovoru však nemožno vyvodzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť každým
bodom, ktorý niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu
(mutatis mutandis I.ÚS 56/01).

Podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por., odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj ak je uložený trest
neprimeraný.

Podľa § 321 ods. 2 Tr. por., ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z
dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i
len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku
o vine svoj podklad.

Krajský súd po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutého výroku rozsudku z vyššie
uvedených dôvodov na základe podaného odvolania obžalovaného, považujúc ho za čiastočne
dôvodné, podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. zrušil výlučne uložený trest zákazu činnosti vedenia
motorovýchvozidiel,nakoľkosajednáooddeliteľnúčasťvýrokuotresteačímodvolacísúdvýrokotreste

korigoval len v rozsahu nadbytočne uloženého trestu zákazu činnosti.

V ostatných výrokoch zostal napadnutý rozsudok nedotknutý.

Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.