Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, September 1, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/69/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7725202320
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7725202320.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek
senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Elišky Har Tzvi vo veci starostlivosti súdu o maloletého M.
G., narodeného XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny G., dieťa matky: M.. U. G., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom L. 6,
XXX XX G., právne zastúpená advokátkou JUDr. Jolanou Fuchsovou, so sídlom Štúrova 20, 040 01

Košice a otca: M.. A. G., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, XXX XX G., právne zastúpený
advokátkou Mgr. Stanislavou Liptákovou, so sídlom Rozvojová 2, 040 11 Košice, o návrhu matky na
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce, č.k.
23P/88/2025-52 zo dňa 02. júla 2025, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Návrhom doručeným súdu dňa 22.06.2025 matka žiada súd o nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým by súd nahradil súhlas otca s terapeutickou starostlivosťou o maloletého a vyšetreniami
maloletého u detského neurológa a pedopsychiatra.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:
„I./ Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia doručený Okresnému súdu Michalovce dňa
22.6.2025 z a m i e t a .“

3. Rozhodnutie právne odôvodnil § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po oboznámení sa s návrhom matky dospel k záveru, že
nie je daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. Maloletý navštevuje školskú psychologičku,
táto osoba mu je známa, dôveruje jej, kedykoľvek ju môže vyhľadať, teda má zabezpečený prístup k

odbornej psychologickej pomoci prostredníctvom školskej psychologičky. Nie je dôvod na neodkladnú
úpravu pomerov, keďže nezistil také dôvody, ktoré by opodstatňovali potrebu bezodkladnej úpravy
pomerov. Dôvodnosť požadovanej odbornej pomoci pri existencii možnosti pomoci zo strany školskej
psychologičky sa dôkladne môže posúdiť až v konaní vo veci samej, kde dokazovaním bude môcť
dospieť k záveru, či je u maloletého daná potreba starostlivosti klinického psychológa, neurológa a
psychiatra. Aktuálny stav neposkytuje záver o nevyhnutnej potrebe prijatia rozhodnutia, ako to požaduje

matka. Prijatie tak závažného opatrenia, akým je rozhodnutie o odbornej pomoci by malo byť výsledkom
procesu dokazovania v konaní vo veci samej. Poukázal aj na odôvodnenie uznesenia Krajského súduv Prešove, č.k. 21CoP/86/2024-138 zo dňa 31.10.2024, ktorým návrh matky o nahradenie súhlasu otca
s diagnosticko-terapeutickou starostlivosťou maloletého zamietol. Vzhľadom na uvedené návrh matky
zamietol.

III. Obsah odvolania matky a vyjadrení účastníkov konania

5. Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka z dôvodu nesprávnych skutkových zistení,
nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu nesprávne alebo neúplne zisteného skutočného

stavu veci. V plnom rozsahu odkázala na svoju skutkovú a právnu argumentáciu uvedenú v návrhu.
Rozhodnutie súdu považuje za arbitrárne a nereflektujúce najlepší záujem maloletého. Namietala,
že súd sa v odôvodnení rozhodnutia vôbec nezaoberal obsahom jej návrhu a priložených listinných
dôkazov, žiadnym spôsobom ich nevyhodnotil a iba stručne konštatoval prečo zamietol podaný návrh.
Trvá na dôvodnosti svojho návrhu a osvedčenia potreby nariadenia neodkladného opatrenia. V tejto
súvislostipoukázalanabod12.odôvodneniauzneseniaKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.4CoP/12/2024

zo dňa 20.02.2024. Rovnaké kritéria pre posúdenie neodkladnosti veci a tomu zodpovedajúci právny
názor odvolacieho súdu je vhodné a žiaduce aplikovať aj na toto konanie, opätovne nastala situácia,
kedy sa rodičia nevedia dohodnúť o podstatnej otázke týkajúcej sa dieťaťa v dôsledku čoho je jeho
záujem reálne v ohrození a je mu potrebné poskytnúť urýchlenú ochranu. Nie je akceptovateľné, aby
právny formalizmus súdu prvej inštancie bol povýšený a nadradený reálnemu záujmu a potrebám

dieťaťa. Okrem vlastných poznatkov poskytla aj objektívny obraz o synovom správaní predložením
množstva listinných dôkazov a ak by sa nimi súd reálne zaoberal, zistil by, že situácia je naozaj vážna
a je ju potrebné riešiť. Rovnako poukázala na absenciu logiky v bode 12. odôvodnenia súdu prvej
inštancie, keďže v konaní o neodkladnom opatrení v roku 2024 bolo pre odvolací súd rozhodujúce
stanovisko školskej psychologičky, ktorá toho času spoluprácu s klinickým psychológom nepovažovala

za potrebnú, tak v tomto konaní ju výslovne odporúča. Právny názor ohľadom potreby vykonania
riadneho dokazovania v meritórnom konaní považuje za absurdný vzhľadom na dĺžky konaní v súdnych
sporoch. Skutočnosť, že maloletý pozná školskú psychologičku a dôveruje jej, sama o sebe nemôže
založiť záver o tom, že maloletý už inú pomoc nepotrebuje. Poukázala na kompetencie školského
psychológa a ich odlišnosť od kompetencií klinického psychológa s tým, že školská psychologička

spolupracovala s maloletým už dva školské ročníky a situácia sa nezlepšila. Negatívne prejavy
syna gradujú, výrazne nerešpektuje autority, sústavne narúča proces vyučovania a ubližuje svojim
spolužiakom a otáznym je, kto prevezme zodpovednosť v prípade vážneho ublíženia na zdraví. Citovala
tiežzostanoviskaškolskejpsychologičkyzodňa27.05.2025,zktorejvyplýva,žedošlokzmenepomerov
oproti stavu v predošlom školskom roku, preto nie je možné túto vec posudzovať rigidne v zmysle

skutkových a právnych záverov odvolacieho súdu v uznesení zo dňa 30.10.2024. V závere uviedla, že
problémy so správaním syna nie sú evidentné len v školskom prostredí, ale aj v domácom prostredí. Na
základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie a nahradil súhlas
otca, nakoľko tento postup je plne konformný s najlepším záujmom maloletého a je ho nevyhnutné
realizovať bezodkladne.

6. Otec sa k podanému odvolaniu vyjadril tak, že ho v celom rozsahu považuje za nedôvodné,
bez naplnenia čo i len jedného odvolacieho dôvodu. Rozhodnutie súdu považuje za vecne správne,
dostatočne a náležite odôvodnené a konanie, ktoré mu predchádzalo netrpí žiadnou vadou. Stotožnil
sa so závermi súdu prvej inštancie. Poukázal na bod 26. odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu sp.

zn. 21CoP/86/2024 a tiež na to, že matka doposiaľ nepodala žiaden návrh v merite veci. Po siedmich
mesiacoch od právoplatnosti rozhodnutia podala ďalší návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
preto sa mal súd v prvom rade vyrovnať s prekážkou rozhodnutej veci, keďže matka sa domáha
v podstate toho istého na základe rovnakých a nezmenených skutkových okolností významných pre
rozhodnutie. Podľa jeho názoru nedošlo k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie,

preto bol dôvod na zamietnutie návrhu. Aj keď matka v podanom návrhu tvrdí zhoršenie situácie, v
konaní vedenom pod sp. zn. 23P/203/2023 o zmenu výkonu osobnej starostlivosti sa na pojednávaní
dňa 09.01.2025 sa sama vyjadrila, že správanie maloletého sa v škole čiastočne zlepšilo a suicidálne
prejavy sa u maloletého vyskytli 2x na jar roku 2024, teda ani v tomto smere žiadne pretrvávanie,
či dokonca zhoršenie situácie nenastalo. Podľa jeho názoru žiadne zhoršenie situácie u maloletého

nenastalo a matka ho náležite neosvedčila. Tvrdenia matky označil za nekonzistentné, vzájomne si
odporujúce a prispôsobené jej podaniam a návrhom. Má za to, že matka účelovo vyvolala zdanie
zhoršenia situácie, keďže na stretnutí v škole v marci 2025 požiadala, aby učiteľka každé nevhodné
správanie maloletého písala ako poznámku. Matka následne vytkla triednej učiteľke, že poznámkynepísala podľa jej predstáv a až v máji 2025 začali tieto poznámky pribúdať v osobitnom zošite a v
Edupage, čo matka účelovo využila jedine na preukazovanie údajného zhoršenia správania maloletého
v škole. Konanie a správanie matky označil za neprípustné, ktoré maloletému nepomáha, ale výslovne

ho poškodzuje. Má za to, že matka nekoná v najlepšom záujme maloletého a nemožno opomenúť
ani spôsob, akým ho vyzvala na súhlas s ňou zvoleným postupom a opakovaným výberom A.. A..
Zdôraznil, že v marci 2025 navrhoval, aby sa stretli a o situácii v škole sa porozprávali, čo však
matka odmietla. Na emaily matky neodpovedal, keďže bolo nariadené pojednávanie, kde videl priestor
na vyjadrenie sa k uvedenému, čo aj urobil a očakával otvorenie priestoru na diskusiu, čo sa však

nestalo. Pokiaľ ide o správu školskej psychologičky zdôraznil, že je potrebné prihliadať na to, že bola
vypracovaná na žiadosť a objednávku matky a po jednostranne poskytnutých, neúplných a skreslených
informáciách zo strany matky o čom svedčí to, že správa bola vydaná osobne matke a psychologička
odporúča pokračovať v návštevách klinickej psychologičky. V kontexte uvedeného poukázal na to, že
u klinickej psychologičky prebiehala diagnostika, nie terapia, ktorá nebola dokončená, čo vyplýva aj zo
záverečnej správy A.. A., preto terapeutická starostlivosť nemôže byť začatá. Pripomenul svoje dôvodné

obavy o vhodnosti výberu A.. A., keďže na základe predbežne vykonateľného rozhodnutia ho vôbec
nekontaktovala, spolupracovala výhradne s matkou a nijako sa nezaujímala o správanie sa maloletého
v prostredí u otca počas výkonu styku, či interakcie s ním a nereagovala ani na jeho proaktívne kroky.
Termín prvého stretnutia mu ponúkla až po ukončení diagnostických stretnutí, no na jeho žiadosť o
poskytnutie náhradného termínu už nereagovala. S prihliadnutím na tento aspekt rozhodne nemožno

konštatovať, že je najlepšia a najvhodnejšia pre maloletého. Zdôraznil, že odbornú psychologickú
pomoc pre maloletého neodmieta a ešte na pojednávaní konanom dňa 06.02.2025 vedenom pod sp.
zn. 23P/209/2023 uviedol, že nesúhlasí s A.. A., keďže jej nedôveruje a navrhuje napr. A.. P., ktorú
navštevuje a ktorú kontaktovala aj sama matka, keď mal maloletý jeden rok. Nekladie prekážky vo
výkone odbornej pomoci, ale požaduje, aby ju vykonal nezaujatý odborník, majúci dôveru v oboch

rodičoch a rád by v tomto procese psychologickej pomoci vystupoval ako rovnocenný rodič a mal priestor
zdieľať s psychológom svoje postrehy a pozorovania správania maloletého. Má za to, že priestorom
na rozhovor rodičov o odbornej psychologickej pomoci pre maloletého a výber vhodného odborníka by
mohli byť aj stretnutia rodičov na referáte poradensko-psychologických služieb, kde toho času prebieha
uložené výchovné opatrenie. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie

potvrdil ako vecne správne.

7. K vyjadreniu otca zaslala vlastné vyjadrenie matka v ktorom uviedla, že o prekážku res iudicata
sa nejedná, pretože došlo k zmene pomerov a nejedná sa o totožný predmet. V roku 2024 nemala
možnosť absolvovať so synom diagnostiku a terapie u klinickej psychologičky, čo sa zmenilo až po

nahradení súhlasu otca a psychologička v danom čase stihla túto diagnostiku ukončiť. Na diagnostiku
nasledujú neurologické a psychiatrické vyšetrenia, bez ktorých nie je možné diagnostiku uzavrieť s
definitívnym relevantným výsledkom, pričom je naďalej potrebná psychologická podpora vo forme
terapií, nakoľko sa jedná o dlhodobý proces. Poukázala na to, že otec psychické ťažkosti bagatelizuje,
dokonca až úplne popiera a je skutočne iluzórne, aby reálne súhlasil s psychologickou starostlivosťou

u iného odborníka tak, ako tvrdí vo vyjadrení. Z predloženej zápisnice z pojednávania vyplýva, že
otec súhlasí s terapiami u klinickej psychologičky O.. P., v čom však vidí konflikt záujmov, pretože
ju už niekoľko rokov navštevuje sám. Opísala správanie otca vo vzťahu k snahám o mimosúdne
dohody a vo vzťahu k výzve z marca 2025 a tiež to, že správanie žiadneho dieťaťa nie je lineárne.
Meritórny návrh nepodala z dôvodu vedomosti reálnej dĺžky takéhoto konania, ktoré by v dôsledku

procesných obštrukcií otca trvalo niekoľko rokov, no syn potrebuje pomoc čo najskôr. Skutočnosť, že v
januári uviedla, že v škole došlo k čiastočnému zlepšeniu vôbec neodporuje tomu, že sa táto situácia
v nasledujúcich mesiacoch zhoršila. Nesúhlasila s tvrdeniami otca o účelovom vyvolávaní zhoršenia
situácie a vyžiadavaní poznámok „na objednávku“, keďže negatívne správanie sa deje dlhodobo a
ako rodičia boli o ňom informovaní len sporadicky. Otec sa tiež snaží spochybniť relevantnosť správy

školskej psychologičky, avšak skutočnosť, že táto bola vypracovaný na jej žiadosť samo o sebe nijako
nepreukazuje neobjektívnosť alebo nepravdivosť informácií. Výber konkrétneho detského neurológa
a pedospychiatra doposiaľ nerealizovala, keďže nevie, či súd jej umožní tieto vyšetrenia realizovať.
Zdôraznila, že otec nikdy neriešil akékoľvek synove zdravotné problémy a nikdy nemal na ničom
záujem aktívne participovať. Vyjadrila presvedčenie, že všetky obštrukcie otca sú len odrazom obavy

nedosiahnutia zmeny osobnej starostlivosti. K námietkam zaujatosti A.. A. uviedla, že otec počas
celého obdobia neprejavil záujem byť osobne prítomný na sedeniach, ale dožadoval sa len poskytnutia
písomného výstupu z vyšetrení vo forme lekárskej správy, pričom záznamy zo sedení a aj záverečná
správa mu boli zaslané v rovnaký deň. Taktiež bol otcovi poskytnutý termín osobnej konzultácie, ktorýsa nerealizoval z dôvodov na strane otca a následne už musela byť spolupráca ukončená. Zdôraznila
tiež závery znaleckého posudku O.. U. absolvovaného v priebehu rozvodového konania v roku 2020,
v ktorom boli popísané deficity vo vývoji maloletého. Záverom poukázala na to, že od nariadenia

výchovného opatrenia sa realizovalo len jedno individuálne a jedno spoločné stretnutie, ktoré bolo
konfliktné a nedošlo na ňom k žiadnym konštruktívnym záverom. Vyjadrila presvedčenie, že pokiaľ
odvolací súd ponechá túto situáciu na dohode, syn sa k odbornej psychiatrickej a psychologickej pomoci
reálne nedostane až do dospelosti.

8. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

9. V priebehu odvolacieho konania bola kontaktovaná aj psychologička A.. A., ktorá uviedla, že maloletý
u nej absolvoval sedenia na základe rozhodnutia súdu, a to v čase od 13.08.2024 do 14.11.2024, ktorých
priebeh je podrobne opísaný v už spomínanej podrobnej správe. Na sedenia sa dostavil v sprievode
matky alebo starého otca. Cieľom sedení nebolo, aby bol s otcom alebo s matkou, ale aby bola s

maloletým. Maloletého opísala ako zvedavého, bystrého, šikovného, ktorý vie čo sa patrí (niekedy lepšie
ako dospelí ľudia), avšak je rýchlo úzkostný a začne sa správať neprimerane. Vyžaduje si motiváciu
a ak má limit, tak už ho veci nebavia. Sedenia maloletého bavili, ale našli sa aj veci, ktoré ho nebavili
a diagnostika nebola jednoduchá, pretože je bystrý a vnímavý a využíval tzv. emočnú stratégiu, aby
mal pokoj. Počas sedení maloletý dobre reagoval a chápe matku, že chce, aby maloletý navštevoval

ju, keďže ju pozná a aj prostredie. Otca nepozná, bol u nej 1-2x, o sedenia maloletého sa zaujímal a
posielal jej aj emaily, ktorých obsahom bolo aj to, čo je jej právom a povinnosťou. Poukázala na to, že
maloletý má vývinové nezrovnalosti, potrebuje terapeuta (ju alebo aj iného), aby sa mu ľahšie fungovalo
a tiež potrebuje, aby sa s maloletým pracovalo dlhšie. Uviedla, že maloletý má určite niekam chodiť,
bude mu to užitočné, či už s jedným alebo druhým rodičom, prípadne s oboma. Rovnako uviedla, že

tiež nie je niekedy na škodu, ak je dieťa s ňou samé. V súčasnosti ju maloletý nenavštevuje, keďže otec
s tým nesúhlasí a nevie ako sa v skutočnosti má, ale isto sa nemá teraz lepšie. Uviedla, že pracuje
len doobeda, čo nie je pre deti niekedy výhodné, keďže absentujú v škole, ale poobede má už iné
psychologické zamerania a poobedné sedenia s deťmi zase nemajú efekt, keďže sú už vyčerpané zo
školy.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia

§ 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „CMP“), v spojení s ustanovením § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v §
62 a nasledovné CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, pričom dospel
k záveru, , že sú splnené predpoklady pre zrušenie napadnutého uznesenia a pre vrátenie veci súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa ustanovení 389 ods.1 písm. b) C.s.p.

11. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Civilného
mimosporového poriadku.

12. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

14. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie

alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

15. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaníproti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

16. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

17. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“),

záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho
týkajú.

18. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

19. Podľa § 35 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku
maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

20. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s prihliadnutím na skutočnosti osvedčené obsahom spisu,
odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty rodičov konania predostreté v odvolacom konaní
bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne uzavrel, že pomery účastníkov neupravil požadovaným
matkou neodkladným opatrením a návrhu matky na nahradenie súhlasu otca nevyhovel. Predmetom

konania je rozhodnutie o podstatnej nezhode rodičov, ktorá vznikla v súvislosti s výkonom ich
rodičovských práv a povinností.

21. Súd prvej inštancie zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom
konštatuje v napadnutom uznesení, že maloletý navštevuje školskú psychologičku, táto osoba mu je

známa, dôveruje jej, kedykoľvek ju môže vyhľadať, teda maloletý má zabezpečený prístup k odbornej
psychologickej pomoci prostredníctvom školskej psychologičky. Skutočnosť, že školská psychologička
odporúča maloletému návštevy klinickej psychologičky, nie je dôvodom na neodkladnú úpravu pomerov
nariadenímneodkladnéhoopatrenia,aleaždokazovanímvovecisamejbudemôcťsúddospieťkzáveru,
či je u maloletého daná potreba starostlivosti klinického psychológa, neurológa a psychiatra. Súd nezistil

také dôvody, ktoré by opodstatňovali potrebu bezodkladnej úpravy nariadením neodkladného opatrenia.
Dôvodnosť požadovanej odbornej pomoci matkou pri existencii možnosti pomoci zo strany školskej
psychologičky sa dôkladne môže posúdiť až v konaní vo veci samej.

22. Odvolací súd sa s právnym záverom súdu prvej inštancie nestotožňuje a považuje ho nateraz za

predčasný. Pre prijatie spravodlivého rozhodnutia v záujme maloletého dieťaťa sa vyžaduje zistenie
viacerých rozhodných skutočnosti , ktoré nevyplývajú z odôvodenia rozhodnutie súdu prvej inštancie ,
tak aby odvolací súd mohol prijať po prieskume daného rozhodnutia záver o možnosti potvrdenia
napadnutého uznesenia alebo jeho zmeny. Svoje rozhodnutie odvolací súd argumentuje nasledovne.

23. Z doterajšieho priebehu konania je zrejmé, že manželstvo rodičov bolo rozvedené a maloletý
bol zverený do osobnej starostlivosti matky. Maloletý býva s matkou a mladšími súrodencami v G.,
kde navštevuje aj základnú školu. Medzi rodičmi naďalej pretrvávajú konflikty a napriek nariadenému
výchovnému opatreniu nie sú schopní vzájomne konštruktívne komunikovať a ani dohodnúť sa na
veciach, ktoré sa týkajú maloletého. Z obsahu preskúmavaného spisu je zrejmé, že správanie

maloletého v školskom prostredí je nevhodné , pretože nerešpektuje autority, fyzicky a psychicky
šikanuje spolužiakov a narúša pokojný priebeh vyučovacích hodín. Odvolací súd po oboznámení sa s
obsahom súdneho spisu reflektuje situáciu v rodine, poznamenanú vážnym narušením vzťahov medzi
rodičmi a zníženou schopnosťou rodičov vzájomne sa dohodnúť o potrebách svojho maloletého
dieťa , zníženou toleranciou voči osobe druhého rodiča a reflektuje prebiehajúce súdne konanie s

opakovanými návrhmi rodičov na nariadenie neodkladných opatrení.

24. Nositeľmi rodičovských práv a povinností sú obaja rodičia, obaja sú oprávnení maloletého
zastupovať a spravovať jeho majetok. Rodičia ako zákonní zástupcovia by pri podstatnej otázketýkajúcej sa výkonu rodičovských práv a povinnosti mali vystupovať a konať spoločne. Rodičovské
práva a povinností plnia obaja rodičia spoločne, všetky prijaté rozhodnutia, ktoré majú vplyv na záujmy
dieťaťa , majú - mali by byť prijaté po dohode rodičov. Pri posúdení, či ide o podstatnú záležitosť

možno uzavrieť v súlade s tvrdeniami rodičov a záveru súdu prvej inštancie, že ide o podstatnú vec
týkajúcu sa maloletého dieťaťa. Aplikácia § 35 Zákona o rodine predstavuje aj prostriedok ochrany
najlepšieho záujmu maloletého.

25. V prvom rade je potrebné súhlasiť s názorom súdu že ide o závažne opatrenie a je

potrebné dostatočne osvedčenie tvrdených skutočnosti pre prijatie opatrenia formou neodkladného
opatrenia . Matkou požadované opatrenie pre jeho dôsledky pre maloleté dieťa, vyžaduje v konaní
pred súdom náležité zistenie skutočného stavu veci . Odvolací súd zdôrazňuje, že ide o otázku,
ktorú štandardne nie je možné riešiť prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia, pretože v rámci
inštitútu neodkladného opatrenia sa nevykonáva dokazovanie ako vo veci samej, ktoré je potrebné pre
riadne a dôsledne posúdenie najlepšieho záujmu mal. dieťaťa vyhodnocujúc argumenty oboch rodičov,

ktorí v záujme maloletého dieťaťa nedosiahli zhodu. Za predpokladu, že sú ale osvedčené mimoriadne
a špecifické okolností a je ohrozený alebo porušený záujem dieťaťa je dôvodné prijať opatrenie
aj v konaniach o nezhodách rodičov podľa ustanovenia § 35 Zákona o rodine formou neodkladného
opatrenia. Neodkladné opatrenie v prípadoch týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti sa nariadi
za predpokladu, že pomery maloletého je nevyhnutné upraviť bezodkladne a vyžaduje to záujem

maloletého dieťaťa. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie aj preventívnej
ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. V rámci konania o nariadenie
neodkladného opatrenia sa posudzuje naliehavosť požadovanej úpravy vzhľadom na nevyhnutnosť
rozhodnúť tak, aby sa predišlo vzniku vážnej a nenapraviteľnej ujmy. Podľa ustálenej súdnej praxe pre
nariadenie neodkladného opatrenia sa vyžaduje minimálne osvedčenie skutočností podstatných pre

rozhodnutie. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich
zisťovaní postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš
pravdepodobná (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22.09.2010, sp. zn. 6 Cdo 171/2010).

26. Nedostatkom napadnutého uznesenia je nateraz nedostačené zdôvodnenie rozhodnutia vzhľadom
na návrh matky a s vyrovnaním sa existencie porušeného alebo ohrozeného záujmu maloletého dieťaťa
ako aj vznikom nevyhnutnej potreby jeho pomery upraviť. Súd odkazuje len na skutočnosť, že maloletý
navštevuje školskú psychologičku, táto osoba mu je známa, dôveruje jej, kedykoľvek ju môže vyhľadať,
teda maloletý má zabezpečený prístup k odbornej psychologickej pomoci prostredníctvom školskej

psychologičky. Súd sa nevyrovnal vo svojom rozhodnutí dostatočne so závermi správy psychologičky
A.. A. u ktorej maloletý absolvoval sedenia na základe rozhodnutia súdu, a to v čase od 13.08.2024 do
14.11.2024, ktorých priebeh je podrobne opísaný v spomínanej podrobnej správe. Z daných informácii
vyplýva, že maloletý má vývinové nezrovnalosti, potrebuje terapeuta. Je rýchlo úzkostný a začne
sa správať neprimerane. Dané konštatovanie vypovedá o potrebe odbornej pomoci maloletému.

Podľa názoru odvolacieho súdu je maloletému dôvodné poskytnúť terapeutickú starostlivosť a to
pre jeho pretrvávajúce nevhodné správanie v škole, kedy nerešpektuje autority, pokyny, vyrušuje na
hodinách a ubližuje ostatným deťom, voči ktorým neprejavuje sympatie. Aj z pohľadu odvolacieho
súdu je potrebné toto správanie maloletého korigovať a správne usmerniť, v opačnom prípade dôjde
k ďalšiemu prehlbovaniu nevhodného správania maloletého a jeho nesprávnemu vývinu, čo istotne

nie je v jeho najlepšom záujme. Napriek tomu, že matka v priebehu konania vo veci samej najprv
deklarovala zlepšenie správania maloletého, predloženými dôkazmi v tomto konaní osvedčila, že došlo
k opätovnému zhoršeniu správania maloletého, a to až do tej miery, že v máji 2025 dostal napomenutie
od triednej učiteľky za 2. polrok v školskom roku 2024/2025 (č.l. 16). Otec síce popieral tvrdenia matky
o opätovnom zhoršení správania maloletého s odkazom na účelovo predložené dôkazy, avšak toto

tvrdenie otca odvolací súd nemal nijako osvedčené. Poskytnutie danej starostlivosti však musí zohľadniť
aj rovnocenné postavenie oboch rodičov pri jej realizácii ako je napríklad možnosť oboch rodičov
maloleté dieťa sprevádzať na terapiu, byť informovaný o jej priebehu a výsledku a pod.

27. Z petitu návrhu matky vyplýva, že vo vzťahu k maloletému žiada terapeutickú starostlivosť, (možno

konštatovať, že s terapeutickou starostlivosťou súhlasí aj otec vychádzajúc z jeho vyjadrenia
doručenému odvolaciemu súdu ). V podanom návrhu matka ale a v priebehu odvolacieho konania
poukazuje na to, že u maloletého nebola dokončená diagnostika, ktorá sa začala realizovať u A.. A..
Odvolaciemu súdu tak nie je úplne zrejmé, či matka podaným návrhom žiada, realizáciu samotnýchterapeutických sedení ako aj jeho odbornej diagnostiky, resp. len terapeutické sedenia za účelom
dokončenia odbornej diagnostiky. Aké konkrétne zameranie a cieľ terapie sa sleduje. Odvolaciemu súdu
nie je zrejmá ani limitácia trvania neodkladného opatrenia, teda do kedy by malo prípadné nariadené

neodkladnéopatrenietrvaťanaakúdlhúdobusavyžadujepožadovanástarostlivosť.Súdprvejinštancie
sa touto nezrovnalosťou osobitne nezaoberal a nevyrovnal sa s ňou, preto ju bude potrebné v ďalšom
konaní odstrániť za účelom prijatia rozhodnutia . Zo strany matky je nevyhnutné pokiaľ žiada
nahradenie súhlasu otca súdom dôslednejšie a jasnejšie opísanie požadovaného úkonu v otázke
poskytnutia odbornej pomoci pre maloletého , tak aby súd mohol vyhodnotiť, či ide o úkon dôsledne

rešpektujúci záujem dieťa korešpondujúci s potrebou terapeutickej starostlivosti u maloletého .

28. Napriek tomu, že obaja rodičia prejavili súhlas s odbornou psychologickou pomocou pre maloletého,
doposiaľ sa nevedia zhodnúť na osobe, ktorá by mala túto odbornú pomoc poskytovať. Zatiaľ čo matka
trvá na A.. A., ktorú maloletý už pozná, otec navrhuje O.. P., ktorú navštevuje sám. Obaja rodičia
však prezentujú výhrady proti osobe tej psychologičky, ktorú navrhol druhý rodič. V tejto súvislosti

tak bude potrebné vypočuť oboch rodičov a zistiť, či sú ochotní sa dohodnúť na konkrétnej osobe
psychologičky. Rovnako bude potrebné sa vysporiadať s námietkami otca a matky predostretými v
priebehu celého konania. Otec nespochybňuje a neodmieta odbornú psychologickú pomoc, avšak
nesúhlasí s poskytovaním odbornej starostlivosti zo strany A.. A., ktorej naďalej nedôveruje a navrhuje
napríklad O.. P., ktorú sám navštevuje a ktorú kontaktovala aj sama matka, keď mal maloletý jeden rok.

MatkazasenesúhlasísO..P.zdôvodukonfliktuzáujmov. Vdanomprípadetrebazdôrazniť,ženámietky
otca treba posúdiť a vyrovnať sa s nimi . Otec uvádza svoje dôvodné obavy o vhodnosti výberu A..
A., keďže na základe predbežne vykonateľného rozhodnutia ho vôbec nekontaktovala, spolupracovala
výhradne s matkou a nijako sa nezaujímala o správanie sa maloletého v prostredí u otca počas výkonu
styku, či interakcie s ním a nereagovala ani na jeho proaktívne kroky. Termín prvého stretnutia mu

ponúkla až po ukončení diagnostických stretnutí, no na jeho žiadosť o poskytnutie náhradného termínu
už nereagovala.

29. Matka podaným návrhom žiada ale aj nahradenie súhlasu otca nielen s terapeutickou
starostlivosťou maloletého, ale aj nahradenia súhlasu otca s vyšetreniami maloletého u detského

neurológa a pedopsychiatra, s čím sa však súdu prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia
osobitne taktiež nevyrovnal. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, či sa súd návrhom matky v tejto časti
vôbec zaoberal a ak áno, na základe akých skutočností ho zamietol aj v tejto časti. Takýmto postupom
súd prvej inštancie zaťažil svoje rozhodnutie nepreskúmateľnosťou. Matka v priebehu konania tvrdila,
že vyšetrenie maloletého u neurológa a pedospychiatra je potrebné pre dokončenie jeho diagnostiky,

no nevedno na základe čoho dospela matka k takýmto záverom, keďže ani zo správy a ani z tvrdení
klinickej psychologičky A.. A. v priebehu odvolacieho konania uvedené nijako nevyplývalo.

30. Možné je konštatovať , že konanie oboch rodičov bolo v danej veci nedostatočné. Na strane
matky jej požiadanie otca o vyjadrenie súhlasu bolo nedostatočne zdôvodnené, ide predsa o závažný

a podstatný úkon o ktorom rozhodujú obaja rodičia. Otec tvrdí, že v marci 2025 navrhoval, aby sa
stretli obaja o situácii v škole sa porozprávali, čo však matka odmietla. Rovnako nedostatočný je
aj postoj otca , ktorý tvrdí, že na emaily matky neodpovedal, keďže bolo nariadené pojednávanie, kde
videl priestor na vyjadrenie sa k uvedenému, čo aj urobil a očakával otvorenie priestoru na diskusiu, čo
sa však nestalo. Sám iniciatívne nekonal.

31. Z vyššie opísaných dôvodov pristúpil odvolací súd k zrušeniu napadnutého uznesenia postupom
vyplývajúcim z ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP a vráteniu veci súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

32. Odvolaciemu súd sa javí zrušenie napadnutého uznesenia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, ako účelnejší procesný postup pre dosiahnutie spoľahlivého zistenie
predpokladov pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, majúc na zreteli najlepší záujem
maloletého, za súčasného rešpektovania rodičovských práv a povinností. Po vrátení veci je úlohou
súdu prvej inštancie náležite vyhodnotiť všetky skutočnosti, ktoré vyšli najavo v priebehu konania pred

súdom prvej inštancie, ako aj odvolacím súdom a vyrovnať sa so závermi odvolacieho súdu . Podľa
názoru odvolacieho súdu, je vhodné aby súd prvej inštancie nariadil pojednávanie s prihliadnutím
na zrejmú preukázanú existenciu intenzívneho sporu rodičov a ich neschopnosť dosiahnuť
zhodu v záujme maloletého dieťaťa ako aj na tvrdené a osvedčené nevhodné správanie maloletéhopredovšetkým v školskom prostredí. Tvrdením skutočností v rámci podaného odvolania dochádza
k presunu bremena zisťovania skutočného stavu veci na odvolací súd, voči záverom ktorého nie sú
účastníci konania oprávnení podať riadny opravný prostriedok a dochádza tak k narušeniu zásady

dvojinštančnosti súdneho konania.

33. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP
v spojení s § 391 CSP zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

34. Na záver odvolací súd dodáva , že „Dosiahnuť zhodu rodičov kvôli dieťaťu nie je právom rodiča,
ale jeho povinnosťou vyplývajúcou z jeho rodičovskej zodpovednosti“ (Jürgen Rudolf).

35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu

rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).