Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, August 14, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 8Sfk/9/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2022200331
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:2022200331.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej

(sudkyňa spravodajkyňa), sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD.,
vo veci žalobcu: HIRK spol. s r.o., so sídlom Niklová 3962, 926 01 Sereď, IČO: 31 355 404, právne
zastúpený: Advokátska kancelária Lebovič, s.r.o., so sídlom Tomášikova 10/B, 821 03 Bratislava -
mestskáčasťRužinov,IČO:50289934,protižalovanému(sťažovateľ):FinančnériaditeľstvoSlovenskej
republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o správnej žalobe na preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102635109/2022 z 23. septembra 2022, o kasačnej sťažnosti
žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. TT-20S/153/2022-151 zo 7. septembra

2023, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.
II. Žalobcovi priznáva právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

.
Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Trnava (ďalej aj ako „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2018, apríl 2018, august 2018 až október 2018, o ktorej výsledku
vyhotovil protokol č. 100398332/2022 zo dňa 1. marca 2022. Na základe výsledkov vykonanej daňovej

kontroly, protokolu a vyrubovacieho konania vydal správca dane rozhodnutie č. 101694611/2022 zo 7.
júna 2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o
správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 239 969,61 eur na dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2018.
2. Žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane na základe faktúr (ďalej aj „sporné faktúry“) vystavených
dodávateľmi A) Laser Systems s. r. o. vo výške 117 965,44 eura; B) L production s.r.o. vo výške 28

223,89 eur a C/ PETROLCO s. r. o. vo výške 93 780,23 eur, za nákup pohonných hmôt. Správca
dane skonštatoval porušenie ustanovení § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o DPH“), keďže mal za preukázané, že
deklarované dodávky tovaru od dodávateľa Laser Systems s. r. o., L production s.r.o. a PETROLCO s. r.
o. neboli predmetom dane v tuzemsku, pretože nedošlo k dodaniu tovaru na území Slovenskej republiky.
Z uvedených dôvodov nevznikla dodávateľom daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH a
rovnako žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane. Správca dane preto vyslovil záver, že žalobca

nesplnil podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH.
3. Na základe odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 102635109/2022 z 23. septembra 2022 (ďalej
len „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie správcu dane postupom podľa § 74 ods. 4
Daňového poriadku potvrdil.II.
Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie

4. Proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu domáhajúc sa jeho
zrušenia vrátane zrušenia prvostupňového rozhodnutia správcu dane a vrátenia veci správcovi dane na
ďalšie konanie, a to z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c) až f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“).
5. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. TT-20S/153/2022-151 zo 7.

septembra 2023 postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP
napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane zrušil a vec
vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súčasne priznal právo na náhradu trov konania.
6. Správny súd poukázal na to, že Smernica Rady 77/388/EHS o harmonizácii právnych predpisov
členských štátov týkajúcich sa dane z obratu - Spoločný systém dane z pridanej hodnoty (Šiesta
smernica) a Smernica Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len

„smernica o DPH“) zaviedli spoločný systém DPH založený najmä na jednotnej definícii zdaniteľných
plnení. Súčasťou je aj jednotná definícia pojmu „dodanie tovaru“, t. j. prevod práva nakladať s hmotným
majetkom ako vlastník (článok 14 smernice o DPH). Účelom tejto nadnárodnej právnej úpravy je
zabezpečenie jednotného výkladu podmienok dodania tovaru. Prevod vlastníckeho práva spôsobmi
upravenými vnútroštátnym právom sa nevyhnutne nezhoduje s prevodom práva nakladať s tovarom

ako vlastník. Ak by sa podmienky dodania tovaru menili v jednotlivých členských štátoch v zmysle
vnútroštátnej právnej úpravy prevodu vlastníckeho práva, mohol by byť priamo ohrozený účel smernice
o DPH. Predmetná právna úprava bola pritom implementovaná do zákona o DPH.
7. Správny súd ďalej konštatoval, že k nadobudnutiu tovaru v rámci Spoločenstva v zmysle článku 20
smernice o DPH dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa,

a keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu, a
že v dôsledku tohto odoslania, alebo tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátu odoslania
(rozsudok Súdneho dvora vo veci C-401/18 z 23. apríla 2020, Herst, bod 34 a odkaz na rozsudky z 27.
septembra 2007, Teleos a i., C-409/04, body 27 a 42, ako aj z 19. decembra 2018, AREX CZ, C-414/17,
bod 61).

8. Dodanie tovaru v zmysle smernice o DPH a zákona o DPH je viazané na umožnenie práva nakladať
s tovarom ako vlastník, a nie na prevod vlastníckeho práva podľa vnútroštátnej právnej úpravy. Výhrada
vlastníckeho práva upravená medzi žalobcom a jeho zmluvným partnerom má účinky pri nadobudnutí
vlastníckeho práva žalobcu k pohonným hmotám z pohľadu súkromného práva. Pri posudzovaní
momentu dodania tovaru v zmysle § 8 ods. 1 zákona o DPH je ale len jednou z okolností, na ktoré

je potrebné prihliadať. Za účelom zistenia momentu a miesta dodania tovaru žalobcovi je nevyhnutné
dostatočne zistiť a vyhodnotiť všetky súvisiace okolnosti danej veci.
9. V prípade reťazových obchodov za intrakomunitárne dodanie tovaru s prepravou môže byť
považovaná len jedna preprava z reťazca obchodných transakcií. Pre určenie takejto transakcie je
rozhodné miesto, kde daňový subjekt nadobudol právo disponovať s tovarom ako vlastník. Za účelom

správneho určenia takéhoto miesta je vždy potrebné posúdiť všetky jedinečné okolnosti danej veci. Až
následne je možné identifikovať, ktoré dodanie spĺňa všetky podmienky stanovené pre dodania v rámci
Spoločenstva (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sfk/144/2022, bod 30 a odkaz na
rozsudok Súdneho dvora vo veci č. C-430/09 Euro Tyre zo 6. apríla 2006).
10. Správny súd sa najskôr vysporiadal s otázkou, či sa žalovaný a správca dane dostatočne

zrozumiteľne vysporiadali s tým, kde a kedy došlo k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na
žalobcu. Uviedol, že predmetom skúmania sú dve skutkovo odlišné skupiny dodávok od troch rôznych
dodávateľov - Laser Systems s.r.o., L production s.r.o. a PETROLCO s.r.o.
11. Ohľadom dodávok od Laser Systems s.r.o žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že
odosielateľom pohonných hmôt je OMV Downstream GmbH, Wien, miesto odoslania OMV Downstream

GmbH, Kledering, príjemcom uvedeným na dokumentoch je OMV Slovensko, s.r.o., Bratislava a miesto
určenia HIRK spol. s r.o., Sereď, ako prepravca je uvedený žalobca a O.G. TRANS s.r.o.
12. Správny súd konštatoval, že podľa zistení žalovaného v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2018, apríl 2018, august 2018 až október 2018
bola preprava tovaru od dodávateľa Laser Systems s.r.o. uskutočnená dvoma spôsobmi: spoločnosťou

O.G. TRANS, s.r.o., ktorá prepravu fakturovala spoločnosti Laser Systems s.r.o. alebo samotným
žalobcom, ktorý ju následne fakturoval spoločnosti Laser Systems s.r.o. v zmysle Rámcovej kúpnej
zmluvy o realizácii dodávok PHM, dodacia parita CPT. Správny súd však ohľadom tohto skutkového
záveru žalovaného poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie sa týka len zdaňovacieho obdobia apríl2018, pričom žalovaný nedostatočne skutkovo vymedzil jeho zistenia práve vo vzťahu k uvedenému
zdaňovaciemu obdobiu. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že na základe vykonaného
dokazovania bol tovar fakturovaný OMV RAFF LAGER LOBAU, AT - OMV Slovensko, s.r.o. (IČ DPH :

ATU87900588) - SP Consulting s.r.o. - Laser Systems s.r.o. - HIRK spol. s r.o. Preprava tovaru bola
realizovaná OMV RAFF LAGER LOBAU, AT - HIRK spol. s r.o. Žalovaný vo vzťahu k spoločnosti Laser
Systems s.r.o. uzavrel, že dodanie tovaru (pohonných hmôt) medzi spoločnosťou Laser Systems s.r.o.
a žalobcom je možné považovať za pohyblivú dodávku (dodanie tovarov spojené s odoslaním alebo
prepravou tovarov), to znamená, že miesto dodania mali v tom štáte, v ktorom sa tovary nachádzali v

čase, keď sa začína preprava (§ 13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH).
13. Ohľadom dodávateľa L production s.r.o. správny súd zopakoval zistenia žalovaného, že v
zmysle doručených dokumentov bol odosielateľom pohonných hmôt OMV Downstream GmbH, Wien,
príjemcom na dokumentoch bol OMV Slovensko, s.r.o., Bratislava a miesto určenia L production s.r.o.
Ako prepravca bola uvedená spoločnosť O.G. TRANS s.r.o. Z odpovede Českej daňovej správy,
doručenej dňa 5. mája 2021, vyplýva, že objednávateľ prepravy tovaru bol vždy totožný so subjektom,

ktorý vykonal úhradu faktúry za prepravu - Laser Systems s.r.o. alebo L production s.r.o. Správca
dane zistil reťazové obchody medzi spoločnosťami OMV RAFF LAGER LOBAU, AT, OMV Slovensko
s.r.o., SR, L production s.r.o., SR, HIRK spol. s r.o., SR, kedy ten istý tovar bol prepravený od prvého
dodávateľa v reťazci až k poslednému odberateľovi uvedeným prepravcom bez prerušenia. Dodanie
tovaru (pohonných hmôt) medzi spoločnosťou L production s.r.o. a kontrolovaným daňovým subjektom

je možné považovať za pohyblivú dodávku (dodanie tovarov spojené s odoslaním alebo prepravou
tovarov), to znamená, že miesto dodania mali v tom štáte, v ktorom sa tovary nachádzali v čase, keď
sa začína preprava (§ 13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH).
14. Vo vzťahu k dodávateľovi PETROLCO s.r.o. správny súd poukázal na to, že v zmysle doručených
dokumentov Colným úradom Bratislava správcovi dane vyplýva, že príjemcom v prípade odosielateľa

pohonných hmôt OMV Slovensko, s.r.o. bola spoločnosť VENGA TRADE s.r.o. a príjemcom v
prípade odosielateľa pohonných hmôt ČEPRO a.s. bola spoločnosť Správa technických surovín, s.r.o.,
prepravnými spoločnosťami boli žalobca, spoločnosť O.G. TRANS s.r.o., DOS-SERVIS autodoprava
s.r.o., Popilka spol. s r.o., Limited Transport s.r.o. a KLACSKA s.r.o. V priebehu daňovej kontroly boli
zistené reťazové obchody medzi spoločnosťami ČEPRO a.s. Praha, DAMAZ OIL ADRIA, d.o.o., Koper,

VENGA TRADE s.r.o., Banská Bystrica, PETROLCO s.r.o., Banská Bystrica a HIRK spol. s r.o., kedy
ten istý tovar bol prepravený od prvého dodávateľa v reťazci až k poslednému odberateľovi dvoma
prepravcami. Tovar bol predtým, ako opustil členský štát, predaný z ČEPRO a.s. DAMAZ OIL ADRIA,
d.o.o., následne VENGA TRADE s.r.o., PETROLCO s.r.o. a HIRK spol. s r.o., t.j. došlo k prevodu práva
nakladať s tovarom ako vlastník na ďalšiu osobu pred fyzickou prepravou tovaru do iného členského

štátu. Spoločnosti VENGA TRADE s.r.o. a PETROLCO s.r.o. neuskutočnili podľa žalovaného dodanie
na území Slovenskej republiky a keďže dodania, ktoré zakladajú jeden pohyb tovaru, sú považované
za časovo po sebe nasledujúce, spoločnosti DAMAZ OIL ADRIA, d.o.o., Koper, VENGA TRADE s.r.o.,
Banská Bystrica a PETROLCO s.r.o., Banská Bystrica predmetné PHM nakúpili a dodali (bez prepravy)
ešte na území Českej republiky - t. j. bez vzniku daňovej povinnosti v tuzemsku. Žalovaný preto

skonštatoval, že keďže ktorémukoľvek dodávateľovi v tuzemsku nevznikla daňová povinnosť v zmysle
§ 49 ods. 1 zákona o DPH, jeho odberateľovi nevzniklo pri predmetných dodaniach právo na uplatnené
odpočítanie dane (fakturovaná daň je splatná len z titulu jej uvedenia vo faktúre).
15. Po dôkladnom preskúmaní napadnutých rozhodnutí, ako aj obsahu súdneho a administratívneho
spisu tak správny súd prisvedčil žalobnej námietke, že v rozhodnutiach daňových orgánov nie je

dostatočne jasne a zrozumiteľne vysvetlené, kedy presne žalobca získal právo nakladať s tovarom ako
vlastník a akými konkrétnymi dôkazmi a správnou úvahou je tento moment skutkovo preukázaný.
16. Správny súd poukázal aj na nezrozumiteľný záver žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že podľa
dokladov a vyjadrení zúčastnených osôb v súvislosti s dodávateľmi Laser Systems s.r.o. a L production
s.r.o. sa pohonné hmoty dovážali z Lobau Rakúsko, preprava sa vždy začínala v Lobau v Rakúsku a

doprava bola zabezpečená samotným žalobcom a v niektorých prípadoch spoločnosťou O.G. TRANS
s.r.o., Hlohovec. Daňové orgány sú však povinné riadne identifikovať a rozlíšiť jednotlivé prepravy
realizované v kontrolovanom zdaňovacom období s uvedením, kto konkrétne prepravu realizoval.
17. Rovnako podľa názoru správneho súdu vada nezákonnosti napadnutého rozhodnutia spočívajúca
v nepreskúmateľnosti postihuje aj vymedzenie toho, z akých všetkých faktúr a od akých všetkých

dodávateľov si žalobca uplatnil odpočítanie dane v kontrolovanom zdaňovacom období apríl 2018.
Správny súd vytkol žalovanému, že len stroho uviedol, že si žalobca v danom zdaňovacom období
„okrem iného“ uplatnil odpočítanie dane z faktúr vystavených dodávateľom Laser Systems s.r.o., Lproduction s.r.o. a PETROLCO s.r.o., pričom správnemu súdu nie je jasné, čo sa rozumie pod pojmom
„okrem iného“.
18. Vo vzťahu k určeniu miesta dodania správny súd zastal názor, že pre toto nepostačuje len samotná

konštatácia žalovaného, že sa v prípade žalobcu jedná o na seba nadväzujúcu prepravu tovarov s tým,
že na účely správneho určenia takéhoto miesta je vždy potrebné posúdiť všetky jedinečné okolnosti
danej veci, čo daňové orgány neurobili. Podľa správneho súdu sa primárne sústredili na identifikovanie
jednotlivých článkov prepravy, ktoré ale vo výsledku vyhodnotili všeobecne a nie konkrétne a určito
vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu apríl 2018. Rovnako daňové orgány vo svojich rozhodnutiach

neuviedli, kedy presne a prečo došlo k nadobudnutiu práva žalobcu nakladať s tovarom ako vlastník a
tiež sa nevysporiadali s tým, ako žalobca mohol ovplyvniť realizácie jednotlivých prepráv, v závislosti
od konkrétnosti toho ktorého zmluvného vzťahu a jednotlivých častí prepráv, prečo žalobca mohol s
tovarom fakticky nakladať, ako jeho vlastník vrátane možnosti prijímať rozhodnutia spôsobilé ovplyvniť
jeho právne postavenie, medzi ktoré patrí aj rozhodnutie predať ho.
19. Za dôvodnú správny súd vyhodnotil aj námietku žalobcu ohľadom porušenia princípov právnej istoty

a legitímnych očakávaní.
20. Záverom správny súd vo vzťahu k námietke nesprávneho právneho posúdenia veci skonštatoval,
že sa ňou zaoberať nebude, nakoľko to z dôvodu nepreskúmateľnosti považuje za predčasné.

III.

Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde

21. Proti rozsudku správneho súdu podal žalovaný (ďalej aj ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť podľa §
440 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku, teda z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci
a navrhol kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie.
22. Sťažovateľ uviedol, že vecné dôvody napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia
správcu dane zodpovedajú adekvátnej a správnej aplikácii ustanovení zákona o DPH a práva Európskej
únie, ktoré poukazujú na tzv. osobný charakter zdaniteľných obchodov pri DPH, majúc za to, že
rozhodnutia daňových orgánov dostatočne jasne a zrozumiteľne vysvetľujú, kedy presne žalobca získal

právo nakladať s tovarom ako vlastník a akými konkrétnymi dôkazmi a správnou úvahou je tento moment
skutkovo preukázaný. Zotrval na tom, že konajúce daňové orgány posudzovali moment prevodu práva
nakladať s tovarom ako vlastník v zmysle ustanovení smernice o DPH, zákona o DPH a judikatúry
Súdneho dvora EÚ v nadväznosti na správne určenie miesta dodania tovaru.
23. V súvislosti s pojmom „okrem iného“ sťažovateľ uviedol, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom

období uplatnil odpočítanie dane aj z iných dokladov, nielen z faktúr vystavených dodávateľmi Laser
Systems s.r.o., L production s.r.o. a PETROLCO s.r.o., tieto však sporné neboli, neboli predmetom
preverovania a netvorili ani rozsah odvolania. Explicitné uvedenie všetkých faktúr od všetkých
dodávateľov v kontrolovanom zdaňovacom období apríl 2018 je preto nedôvodné.
24. K preprave tovaru od dodávateľa Laser Systems s.r.o., ktorá bola uskutočnená dvomi spôsobmi,

sťažovateľ uviedol, že zo zistení zdokumentovaných v administratívnom spise je jednoznačné, že
preprava tovaru bola uskutočnená v rámci zmluvného vzťahu medzi žalobcom a dodávateľom Laser
Systems s.r.o., a to pri oboch spôsoboch prepravy. V tejto súvislosti sťažovateľ poukázal na skutočnosti,
ku ktorým sa správny súd nevyjadril, a ktoré vyplývajú z nahliadnutia do spisu spoločností Laser Systems
s.r.o. a SP Consulting s.r.o. Z týchto skutočností je zrejmé, že spoločnosť SP Consulting s.r.o. získala

právo nakladať s tovarom ako vlastník predtým, ako sa tovar začal fyzicky prepravovať z Rakúska, preto
nebolanadobúdateľomtovarunaúzemíSlovenskejrepubliky,tovarbolspoločnostiSPConsultings.r.o.a
následne spoločnosti Laser Systems s.r.o. predaný ešte na území Rakúska bez prepravy do Slovenskej
republiky, čo znamená, že pri dodaní tovaru spoločnosťou SP Consulting s.r.o. pre spoločnosť Laser
Systems s.r.o. miesto dodania nebolo na území Slovenskej republiky.

25. K nadobudnutiu práva žalobcu nakladať s tovarom ako vlastník na území iného členského štátu
sťažovateľ argumentoval tým, že žalobca nielen na základe jeho vyjadrení, ale aj na základe Rámcovej
zmluvy podľa objednávok PHM od svojich kupujúcich, resp. obchodných partnerov, objednal tovar
u Laser Systems s.r.o. a zároveň zabezpečil, t. j. vykonal vlastnými vozidlami, dopravu z Lobau na
Slovensko alebo túto dopravu objednal u vhodného dopravcu. Žalobca preto okamihom nadobudnutia

tovaru v Rakúsku, resp. jeho natankovaním do cisterien, ktoré boli v jeho vlastníctve (zmluvne
zapožičané cisterny žalobcu spoločnosti O.G.TRANS, s.r.o., ktorá prepravu fakturovala spoločnosti
Laser Systems s.r.o. alebo preprava vykonaná samotným žalobcom prefakturovaná spoločnosti Laser
Systems s.r.o.), ovplyvňoval jednotlivé realizácie prepravy (buď ich vykonal sám alebo boli vykonanéspoločnosťou O.G.TRANS s.r.o., ktorej zmluvne zapožičal cisterny) a prijímal rozhodnutia ovplyvňujúce
právne postavenie dotknutého tovaru. Zo zisteného skutkového stavu je tak nespochybniteľné a
jednoznačné, že žalobca nadobudol tovar v Rakúsku, ktorý bol prepravený priamo k žalobcovi bez

prerušenia prepravy, alebo jeho odberateľom. Preto je preukázané, že spoločnosť Laser Systems s.r.o.
neuskutočnila dodanie na území Slovenskej republiky, nakoľko predmetné PHM nakúpila a dodala (bez
prepravy) žalobcovi na území Rakúska, t. j. bez vzniku daňovej povinnosti v tuzemsku a na základe
týchto skutočností žalobca nebol oprávnený uplatniť si právo na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa
Laser Systems s.r.o., a to vo všetkých kontrolovaných zdaňovacích obdobiach.

26. V súvislosti s dodávateľom L production s.r.o. sťažovateľ uviedol, že zo zistení, ktoré sú
zdokumentované v administratívnom, spise je nesporne preukázané, že žalobca nadobudol právo
nakladať s tovarom ako vlastník a že preprava tovaru bola zabezpečovaná v rámci zmluvného vzťahu
medzi žalobcom a spoločnosťou L production s.r.o. Žalobca okamihom nadobudnutia tovaru v Rakúsku,
resp. jeho natankovaním do cisterien, ktoré boli v jeho vlastníctve (prepravu zabezpečoval dodávateľ
cisternami žalobcu prostredníctvom prepravnej spoločnosti O.G.TRANS s.r.o.), ovplyvňoval jednotlivé

realizácie prepravy a prijímal rozhodnutia ovplyvňujúce právne postavenie dotknutého tovaru, pretože
tovar bol bez prerušenia prepravený priamo žalobcovi alebo jeho zákazníkovi. Žalobca teda o predaji
tovaru nesporne vedel už pri jeho nadobudnutí.
27. V súvislosti s dodávateľom PETROLCO s.r.o. sťažovateľ uviedol, že aj vo vzťahu k tomuto
dodávateľovi je jednoznačné, že preprava tovaru bola uskutočnená v rámci zmluvného vzťahu medzi

žalobcom a dodávateľom PETROLCO s.r.o. bez rozdielu krajiny pôvodu tovaru (Česká republika,
Rakúsko). Samotný žalobca sa pred správcom dane vyjadril, že prepravu tovaru zabezpečoval tento
dodávateľ, čo bolo napokon preukázané aj vykonaným dokazovaním. Konateľka žalobcu sa k preprave
vyjadrila tak, že túto zabezpečovala spoločnosť PETROLCO s.r.o., pričom žalobca zapožičal cisternu
prepravnej spoločnosti Limited Transport a DOS servis, k čomu je uzatvorená zmluva o výpožičke.

Tiež uviedla, že tovar bol dodaný priamo na prevádzku žalobcu. Z dokumentov doručených colným
úradom vyplýva, že prepravnými spoločnosťami boli okrem spoločnosti Limited Transport s.r.o. DOS-
SERVIS autodoprava s.r.o., ktoré uviedol žalobca, aj samotný žalobca a tiež spoločnosti O.G.TRANS
s.r.o., Popilka spol. s r.o. a KLACSKA s.r.o., ktoré vystupujú ako prepravcovia vo fakturačnom reťazci
ČEPRO a.s., ČR - DAMAZ OIL ADRIA, d.o.o., SI-VENGA TRADE s.r.o., SR- PETROLCO s.r.o., SR-

HIRK spol. s r.o.
28. Z vykonaného preverovania prepravy u prepravnej spoločnosti Limited Transport s.r.o. vyplýva, že
adresa, na ktorú bol tovar doručený, kto objednal a zaplatil prepravu, nie sú známe, nie je známe,
kto uskutočnil objednávku, ani ako bola objednávka zaslaná. Táto spoločnosť neposkytla požadované
doklady.

29. Pokiaľ ide o prepravu u prepravnej spoločnosti DOS-SERVIS autodoprava s.r.o., sťažovateľ uviedol,
že registrácia na DPH bola tejto spoločnosti zrušená z úradnej moci ku dňu 15.11.2017 z dôvodu
neuskutočňovania ekonomickej činnosti (od 06/2016 podávala nulové daňové priznania na DPH, za
10/2017 a 11/2017 už daňové priznanie nepodala). Neboli k dispozícii žiadne doklady. Z databázy
evidencie vozidiel bolo zistené, že ťahač (pôvodný RZ:XE.XXX, nový XE.XXXX) je evidovaný v ČR

od 11.05.2017 do 15.07.2019 na prevádzkovateľa Petrol Oil Group SE, od 15.07.2019 až doteraz je
prevádzkovateľom Akcent Nova s.r.o., návesy neboli registrované v ČR. Spoločnosť Petrol Oil Group
SE k vozidlu IVECO STRALIS AS XXXL.XXM. len oznámila, že v období august 2018 až október 2018
vozidlo prenajímala spoločnostiam Limited Transport s.r.o. a DOS-SERVIS autodoprava s.r.o. Kto je
vlastníkom použitých dopravných prostriedkov, nie je známe, z predchádzajúceho šetrenia za obdobie

júl2018bolozistené,žeoverovanévozidloregistračnejznačkyXE.XXXX prevádzkujespoločnosťPetrol
Oil Group SE, ide o vozidlo IVECO STRALIS AS XXXL.XXM..
30. Sťažovateľ ďalej poukázal na to, že z vykonaného preverovania prepravy u prepravnej spoločnosti
Popilka spol. s r.o. vyplýva, že objednávku prepravy uskutočnila spoločnosť DAMAZ OIL ADRIA d.o.o.,
v mene ktorej spoločnosť Popilka spol. s r.o. komunikovala s pani R. R., ktorá prepravu objednala a

spoločnosť Popilka spol. s r.o. jej aj fakturovala prepravu z CZ do SK. Objednávka bola buď telefonicky
alebo e-mailom na dispečing cisternovej dopravy spoločnosti Popilka spol. s r.o. Preprava bola vykonaná
nákladnými vozidlami a prívesmi určenými pre prepravu horľavých kvapalín v súlade s medzinárodnou
dohodou ADR, ktoré boli v majetku spoločnosti Popilka spol. s r.o. Nakládka bola na ČEPRO a.s.,
vykládka HIRK spol. s r.o. Sereď, žalobca nebol obchodným partnerom prepravnej spoločnosti.

31. Vo vzťahu k prepravnej spoločnosti KLACSKA s.r.o. sťažovateľ uviedol, že objednávateľom prepravy
bol DAMAZ OIL ADRIA d.o.o., prepravu objednal mailom. Pohonné hmoty prepravili ťahače s návesom
RZ XL.XXXX/XE.XXXXX a RZ XE.XXXX/XE.XXXXX, ktoré vozidlá spĺňajú podmienky plynúce z dohody
ADR (Dohoda o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečného tovaru), pokyny odovzdával dispečerKLACSKA s.r.o. vodičom na základe objednávky, pri nakládke boli prítomní vodiči (W. a W.), ktorí tovar
prepravovali, títo odovzdali tovar v prítomnosti obsluhy čerpacej stanice, vytlačili stáčací lístok, ktorý
potvrdili. Prepravný list CMR potvrdil žalobca, tovar sa nakladal v sklade spoločnosti ČEPRO a.s.

32. Sťažovateľ ďalej poukázal na to, že spoločnosťou ČEPRO a.s. bol tovar predaný spoločnosti
DAMAZ OIL d.o.o., dodaný bol na základe jednotlivých objednávok a prepravený v podmienenom
režime oslobodenom od spotrebnej dane. Išlo o dodanie tovaru v dodacej parite EXW - výdajný terminál
ČEPRO a.s., teda spoločnosť DAMAZ OIL d.o.o., prevzala tovar v preprave. Kto prepravu uhradil, nie je
spoločnosti ČEPRO a.s. známe, podľa dokladov, ktoré tvorili prílohu MVI, dodávateľom bola spoločnosť

ČEPRO a.s., príjemcom DAMAZ OIL d.o.o. a miesto určenia HIRK spol. s r.o.
33. K spoločnosti PETROLCO s.r.o. sťažovateľ tiež uviedol, že konateľ spoločnosti v rozhodnom čase
p. Daniš sa nevedel vyjadriť, prečo je na dokladoch predložených žalobcom uvedený ako príjemca
DAMAZ OIL ADRIA, d.o.o. Sťažovateľ aj k spoločnosti PETROLCO s.r.o. uzavrel, že zistený stav
nespochybniteľne a jednoznačne preukazuje, že žalobca nadobudol tovar v Českej republike v sklade
ČEPRO, a.s., ktorý bol prepravený priamo k žalobcovi bez prerušenia prepravy. Preto bolo preukázané,

že ako spoločnosť VENGA TRADE s.r.o., tak aj dodávateľ PETROLCO s.r.o. neuskutočnili dodanie na
území Slovenskej republiky, nakoľko predmetné PHM nakúpili a predali (bez prepravy) ešte na území
Českej republiky - t. j. bez vzniku daňovej povinnosti v tuzemsku, teda žalobca nebol oprávnený uplatniť
si právo na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa PETROLCO s.r.o., a to vo všetkých zdaňovacích
obdobiach.

34. K prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník sťažovateľ ďalej argumentoval, že pri určení,
ktorému z dodaní treba priradiť prepravu v rámci Spoločenstva, treba vykonať celkové posúdenie
okolností, ako aj zohľadniť úmysly kupujúceho v okamihu nadobudnutia tovaru. Mal za to, že z
vykonaného dokazovania, z dôkazov nachádzajúcich sa v administratívnom spise a z vyjadrení žalobcu
vyplýva, že preprava pohonných hmôt začala v rámci Spoločenstva s cieľom žalobcu uskutočniť vlastnú

ekonomickú činnosť, t. j. nadobudnúť pohonné hmoty, aby ich následne predal svojím odberateľom.
Žalobca tak okamihom nadobudnutia tovaru v Rakúsku, ako aj v Českej republike nespochybniteľne
prijímal rozhodnutia ovplyvňujúce právne postavenie dotknutého tovaru, pretože tovar nadobudol jeho
natankovaním v Českej republike alebo v Rakúsku a o jeho prípadnom ďalšom predaji jednoznačne
vedel pri jeho nadobudnutí, a teda žalobca získal právo nakladať s tovarom ako vlastník ešte predtým,

ako sa preprava tovaru začala uskutočňovať. Podľa sťažovateľa preprava bola uskutočnená v rámci
zmluvného vzťahu medzi žalobcom a jeho priamymi dodávateľmi, ktorí nenadobudli tovar na území
Slovenskej republiky, pretože aj im bol predaný ešte na území iného členského štátu bez prepravy.
35. K vyššie uvedenému sťažovateľ skonštatoval, že správny súd sa vôbec nezaoberal zistenými
skutočnosťami a dôkazmi, z ktorých daňové orgány vychádzali a ani nevyhodnotil, či získané dôkazy sú

alebo nie sú pochybné, resp. postačujúce, a či umožňujú prijať skutkový záver.
36. Sťažovateľ tiež nesúhlasil s konštatovaním správneho súdu v súvislosti s porušením princípov
právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď mal v napadnutom rozhodnutí len stroho uviesť, že v
každom daňovom konaní je, resp. bolo vykonané samostatné dokazovanie a zistené skutočnosti boli
vyhodnotené v súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Na strane druhej, ak by nastala situácia, že v

prípade predchádzajúcej daňovej kontroly správca dane nepostupoval v súlade s uvedenými zásadami,
pričom zistené skutočnosti nevyhodnotil náležite v súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku, nie je
možné takýto postup považovať za určujúci pre ďalšie daňové kontroly za iné zdaňovacie obdobia. V
tejto súvislosti sťažovateľ poukázal na to, že predmetom daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie september 2016, v priebehu ktorej boli správcom dane vyhotovené dokumenty, na

ktoré odkazoval žalobca vo svojom odvolaní, boli zdaniteľné obchody uskutočnené s inými dodávateľmi
ako tými, ktorí vystupujú v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach január 2018, apríl 2018, august 2018
až október 2018. Sťažovateľ preto uzavrel, že nie je možné skutkové stavy stotožniť a každú vec je
potrebné posudzovať jednotlivo v nadväznosti na vykonané dokazovanie.
37. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že rozhodujúcou skutočnosťou pre právne

posúdenie veci v danom prípade bolo, či k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník došlo pred
začatím prepravy. Sťažovateľ však presvedčivo neodôvodnil, na základe čoho dospel k záveru, že k
prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník došlo pred začatím tejto prepravy. Tiež sa stotožnil s
konštatovaním správneho súdu, že v prvostupňovom rozhodnutí, ako aj v druhostupňovom rozhodnutí
sú uvedené tvrdenia týkajúce sa iného zdaňovacieho obdobia, ktoré nemajú žiaden vzťah k predmetu

konania. Keďže žalobca považoval napadnutý rozsudok správneho súdu za vecne správny, navrhol, aby
kasačný súd zamietol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú.
38. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky 29. februára 2024. Vec
bola náhodným spôsobom pridelená do ôsmeho senátu Najvyššieho správneho súdu, ktorý koná vzložení JUDr. Anita Filová, Mgr. Kristína Babiaková a JUDr. Rastislav Dlugoš, PhD. a v tomto senáte
bola pridelená ako sudkyni spravodajkyni sudkyni JUDr. Anite Filovej.

IV.
Posúdenie kasačného súdu
39. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§
438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas, oprávnenou osobou (§
442ods.1SSP)ajeprípustná(§439ods.1SSP),preskúmalnapadnutýrozsudoksprávnehosúduspolu

s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
40. Kasačný súd zistil, že predmetom konania pred kasačným súdom už v minulosti bola skutkovo aj
právne obdobná vec identických účastníkov konania. Obdobnou kasačnou sťažnosťou sťažovateľa s
obdobnými námietkami sa kasačný súd vo svojej rozhodovacej činnosti už stretol opakovane. Kasačný
súd preto využijúc postup podľa § 464 ods. 1 SSP odkazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu
Slovenskejrepublikysp.zn.5Sfk/24/2024z29.mája2025(zdaňovacieobdobiejanuár2018)anásledne

na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sfk/20/2024 z 31. júla 2025
(zdaňovacie obdobie september 2018), ktorý ho následne dopĺňa. Obidva vyššie uvedené rozsudky sa
týkali dodávok PHM od dodávateľov Laser Systems s.r.o. a PETROLCO s.r.o. s rovnakým priebehom
konaní, pričom totožné závery kasačného súdu sa vzťahujú aj na dodávateľa L production s.r.o. Kasačný
súd sa v práve posudzovanej veci s uvedenými rozsudkami v podstatných častiach, ktoré nižšie cituje,

stotožňuje a odkazuje na ne.
41. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v odôvodnení rozsudku sp. zn. 5Sfk/24/2024 z 29. mája
2025 skonštatoval nasledovné :

„32. Kľúčovou právnou otázkou, ktorou sa kasačný súd zaoberal v predmetnom konaní bolo, či správny

súd, dospel k správnemu záveru, že rozhodnutie žalovaného neposkytuje odpovede na všetky otázky,
ktoré majú pre vec zásadný význam, a teda ide o nedostatočne odôvodnené rozhodnutie, ktoré je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
33. Keďže rozhodnutia daňových orgánov vyhodnotil správny súd ako nepreskúmateľné, bolo
predčasné hodnotiť právne posúdenie veci. Z uvedených dôvodov ani kasačný súd nezaujal stanovisko

k právnemu posúdeniu veci, ale zaoberal sa otázkou, či je sťažovateľova argumentácia schopná vyvrátiť
správnym súdom konštatované pochybenia.[...]
36.V danej súvislosti považuje kasačný súd za podstatné zdôrazniť, že podstatnou žalobnou námietkou,
ktorú správny súd vyhodnotil ako dôvodnú, bolo vyhodnocovanie skutkových okolností daňovými
orgánmi paušálne zo všetkých dodávok tovaru, za všetky mesiace roka 2018, na ktoré bola daňová

kontrola ako celok zameraná, a to napriek tomu, že predmetom napadnutých rozhodnutí mali byť
okolnosti týkajúce sa výlučne zdaňovacieho obdobia január 2018 [v práve posudzovanej veci apríl 2018
- poznámka kasačného súdu]...
37. Správny súd rovnako konštatoval nedostatočné odôvodnenie napadnutých rozhodnutí vo vzťahu k
záveru správcu dane, podľa ktorého žalobca nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník ešte na

území Rakúska, v nadväznosti na záver, že išlo o jedinú prepravu. Keďže správca dane prijal záver, že
deklarované dodávky tovaru neboli predmetom dane v tuzemsku, žalobca podľa jeho názoru nesplnil
podmienkypreodpočetdanevzmysle§49ods.1aods.2zákonaoDPH.Správnysúdtomutoprávnemu
záveru vytkol absenciu konkrétnych dôkazov, ktoré by sa dali priradiť k preskúmavanému zdaňovaciemu
obdobiu,akoajnevysporiadaniesasrelevantnoujudikatúrouSúdnehodvoraEÚ.Podľasprávnehosúdu

boloúlohoudaňovýchorgánovskúmať,vktorýchprípadoch(konkrétnedodávkyvýlučnezajanuár2018)
[v práve posudzovanej veci apríl 2018- poznámka kasačného súdu] žalobca vystupoval ako prepravca
sám a v ktorých prípadoch boli prepravcom iné spoločnosti (či už so zapožičaním cisternových návesov
od žalobcu alebo bez nich. Rovnako sa nevysporiadal s otázkou, v ktorých konkrétnych prípadoch
dodávok a od ktorého okamihu mal žalobca možnosť s tovarom nakladať ako vlastník, teda či a kedy mal

možnosť ovplyvniť najmä jeho prevod na ďalšie subjekty, spotrebovanie tovaru či inú formu zásadnej
dispozície s vecou. Teda obdobne aj pri tejto kľúčovej otázke došlo zo strany daňových orgánov k
paušálnemu vyhodnoteniu skutkových zistení.
38. Sťažovateľ však voči uvedeným záverom rovnako relevantne nereagoval. Uviedol len skutkový
záver vyhodnotenia (bližšie neurčitých) dokladov, z ktorých má vyplývať, že žalobca získal právo

nakladať s tovarom ako vlastník ešte predtým, ako sa preprava tovaru začala uskutočňovať, pretože
o predaji nadobudnutého tovaru vedel už pri jeho nadobúdaní v inom členskom štáte, pričom tovar
bol prepravený priamo k žalobcovi bez prerušenia prepravy. Uvedená argumentácia však nijakým
spôsobom nespochybňuje správnosť záverov napadnutého rozsudku v danej otázke, keďže opätovneodkazuje na vyhodnotenie nekonkrétnych dôkazov bez preukázania ich relevancie k preskúmavanému
zdaňovaciemu obdobiu. [...]
42. Správny súd rovnako vytkol daňovým orgánom aj nedostatočné vysporiadanie sa s námietkou

žalobcu o porušení princípu právnej istoty. Vo vzťahu k danej argumentácii správneho súdu sťažovateľ
uviedol v podstate rovnakú argumentáciu, akou reagoval na túto námietku vo svojom napadnutom
rozhodnutí. Sťažovateľ teda nijakým spôsobom svoju argumentáciu nerozvinul, a nereagoval na
žalobcove námietky ohľadom údajnej odlišnej rozhodovacej praxe správcu dane v skutkovo a právne
rovnakých veciach. Nemožno preto ani v tejto časti vnímať sťažovateľovu argumentáciu ako dôvodnú.

[...]“

42. Ďalej Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v odôvodnení rozsudku sp. zn. 1Sfk/20/2024 z 31.
júla 2025 skonštatoval nasledovné :
„39. Kasačný súd sa stotožňuje so správnym súdom a dopĺňa, že v prejednávanej veci správca dane a
ani žalovaný sa dostatočne nevysporiadali so súvisiacimi otázkami týkajúcimi sa určenia miesta dodania

tovaru a momentom prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona
o DPH, pričom ich závery sú súhrnné, všeobecného charakteru a neobsahujúce riadne preskúmateľnú
správnu úvahu.
40. Od riešenia týchto otázok sa pritom odvíja právo žalobcu uplatniť si z týchto plnení nárok na
odpočítanie dane. Žalobca má za to, že miesto dodania sporných dodávok PHM od slovenských

dodávateľov bolo v tuzemsku a uplatnil si právo na odpočítanie DPH. Sťažovateľ má naopak za to, že
miesto dodania PHM bolo v IČS, a to v Rakúsku a v Českej republike, pričom aj právo nakladať s tovarom
ako vlastník prešlo na žalobcu v Rakúsku a v Českej republike.
41. Ako vyplýva z?ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ (pozri napr. rozsudok č. C- 320/88 zo?
dňa 08.02.1990 vo veci Shipping and Forwarding Enterprise Safe BV, rozsudok č. C-237/09 zo dňa

03.06.2010 vo veci De Fruytier, rozsudok č. C-414/17 zo dňa 19.12.2018 vo veci AREX CZ a.s. a?
rozsudok č. 401/2018 zo dňa 23.04.2020 vo veci Herst s.r.o.) pojem „dodanie tovaru“, t. j. prevod
práva nakladať s?tovarom ako vlastník, sa neobmedzuje na prevod spôsobmi upravenými uplatniteľným
vnútroštátnym právom, ale zahŕňa každý prevod hmotného majetku jednou stranou, ktorá oprávni druhú
stranu fakticky s?ním nakladať, akoby bola vlastníkom tohto majetku, a?to aj keby k?prevodu právneho

vlastníctva nedošlo. Existencia prevodu práva nakladať s?hmotným majetkom ako vlastník znamená,
že strana, na ktorú sa toto právo prevádza, má možnosť prijímať rozhodnutia spôsobilé ovplyvniť
právne postavenie dotknutého majetku, medzi ktoré patrí aj rozhodnutie predať ho. To, či došlo k?
prevodu práva nakladať s?tovarom ako vlastník, je pritom na posúdení vnútroštátneho súdu, ktorý
má pristúpiť k?celkovému posúdeniu všetkých osobitných okolností veci samej. Rovnako kasačný súd

nespochybňuje, že z relevantnej judikatúry Súdneho dvora EÚ možno vyvodiť záver, že právo nakladať
s tovarom ako vlastník nemožno vykladať tak, že vždy ide iba o prevod vlastníckeho práva. Musí však
ísť vždy o prevod nejakého práva, pričom spravidla bude oprávnený s tovarom nakladať ako vlastník
práve jeho vlastník. Iba výnimočne teda nepôjde o prevod vlastníckeho práva, ale o prevod iných práv,
ktoré dovolia nadobúdateľovi tovaru nakladať s tovarom v obdobnom rozsahu, ako keby bolo na neho

prevedené vlastnícke právo. Pritom zároveň možno konštatovať, že prevod vlastníckeho práva podľa
vnútroštátnych predpisov má dôležitú úlohou pri posudzovaní, kto nadobudol právo nakladať s vecou
ako vlastník v zmysle Smernice o DPH.
42. Kasačný súd teda sumarizuje, že pojem „prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník“ podľa § 8
ods. 1 písm. a/ zákona o DPH nemusí byť totožný s prevodom právneho vlastníctva podľa ustanovení

vnútroštátneho práva, ale znamená prevod práva nakladať s tovarom na nadobúdateľa tak, akoby bol
tento vlastníkom. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ je podstatné, či na nadobúdateľa
prechádzaprávoprijímaťrozhodnutiaovplyvňujúceprávnepostavenietovaru,najmärozhodnutiepredať
ho. Pri určovaní momentu a miesta dodania, teda prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník, nie je
správca dane viazaný zmluvnými dojednaniami účastníkov zdaniteľného obchodu uzatvorenými podľa

súkromnoprávnej zákonnej úpravy, ak z vykonaného dokazovania vyplynie, že tieto zmluvné dojednania
nekorešpondujú s faktickými okolnosťami zdaniteľného obchodu.
43. Zo strany daňových orgánov nepostačuje len všeobecný záver, že právo nakladať s tovarom ako
vlastník prešlo na žalobcu už v IČS. Daňové orgány vo svojich rozhodnutiach vo všeobecnej rovine
vychádzajúc z judikatúry Súdneho dvora EÚ po právnej stránke síce definovali, čo sa rozumie právom

nakladať s tovarom ako vlastník a jeho prevodom, ale potom už opomenuli tento svoj záver odôvodniť
svojimi úvahami v nadväznosti na zistené skutočnosti.
44.Sťažovateľvšeobecnebezuvedeniakonkrétnychokolnostíuvádza,žežalobcazískalprávonakladať
s tovarom ako vlastník ešte predtým, ako sa preprava PHM začala uskutočňovať. Podľa sťažovateľažalobca okamihom nadobudnutia tovaru v IČS prijímal rozhodnutia ovplyvňujúce právne postavenie
tovaru a o jeho prípadnom ďalšom predaji vedel už pri jeho nadobudnutí. Bližšie však už nekonkretizuje,
ktoré doklady, dôkazy a zistenia preukazujú, že žalobca ovplyvňoval právne postavenie tovaru a akým

spôsobom.
45. Z rozhodnutí daňových orgánov nevyplýva na ktorých skutočnostiach postavili svoje úvahy a závery
o tom, že na žalobcu prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník v IČS a prečo. Z ich rozhodnutí nie
je zrejmé, či bol žalobca oprávnený fakticky nakladať s tovarom ako vlastník, ak áno od kedy, či a akým
spôsobom žalobca rozhodoval alebo nerozhodoval o právnom osude tovaru, a teda či ovplyvňoval osud

prepravovaných PHM alebo nie, kedy, komu a na základe čoho bolo umožnené načerpať PHM a vykonať
prepravu, kedy mohol žalobca s tovarom skutočne nakladať tak, ako by bol jeho vlastníkom. Daňové
orgány pritom riadne nezohľadnili ani zmluvné dojednania a objednávky a nevyhodnotili ich vo svetle
všetkých okolností zdaniteľného obchodu. Kasačný súd preto rovnako ako správny súd dospel k záveru,
že rozhodnutia daňových orgánov neobsahujú zistenia, dôkazy a skutočnosti spolu s ich vyhodnotením
a úvahami, na základe ktorých správca dane dospel k záveru v súvislosti so žalobcovým nadobudnutím

práva nakladať s tovarom ako vlastník a s tým súvisiacim určením miesta dodania tovaru.
46. Z odôvodnenia rozhodnutí správcu dane a žalovaného pritom musí vyplývať vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Ako
však správne uviedol správny súd, aj skutkové závery daňových orgánov ohľadom prepravy PHM sú len
všeobecné, súhrnné, neobsahujúce riadne preskúmateľnú správnu úvahu.

47. Ako pritom vyplýva z rozsudku SD EU zo dňa 06.04.2016 vo veci C-245/04, EMAG pokiaľ je dodanie
tovaru spojené len s jedným zaslaním alebo prepravou, môže byť zaslanie toho istého tovaru alebo
jeho preprava pripočítaná len jednej z dodávok a len táto dodávka môže byť oslobodená od dane ako
intrakomunitárne dodanie. Od určenia dodávky, ktorá je spojená s prepravou sa potom odvíja daňové
posúdenie dodávky, ktorá jej predchádza alebo po nej nasleduje. Ostatné plnenia sa považujú za

dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy a ich miesto plnenia je stanovené v závislosti od toho, či
predchádzajú alebo nasledujú po dodaní tovaru spojeného s prepravou.
48. Pre priradenie prepravy ku konkrétnej dodávke tovaru je kľúčové zistenie, či bol tovar odoslaný alebo
prepravený predávajúcim alebo kupujúcim, alebo na účet jedného z nich. Určenie, ktorej z dodávok sa
má pripísať preprava musí byť posúdené s ohľadom na všetky okolnosti prejednávaného prípadu. V

zmysle rozsudku SD EU zo dňa 21.02.2018 vo veci C- 628/16, Kreuzmayr a rozsudku SD EU zo dňa
zo dňa 16.12.2010 vo veci C-430/09, Euro Tyre pokiaľ nadobúdateľ získa právo nakladať s tovarom ako
vlastník v členskom štáte dodania a sám obstaráva jeho prepravu do členského štátu určenia, ak k tomu
dochádza v prípade dodaní, ktoré sú podmienené odberom tovaru v sklade dodávateľa, musia byť v čo
možno najväčšej miere zohľadnené zámery kupujúceho v okamihu obstarania.

49. Súdny dvor sa zaoberal aj reťazovým obchodovaním s PHM pri premiestnení tohto tovaru z jedného
členského štátu do druhého. Uviedol, že prepravu nemožno považovať za rozhodujúcu pre určenie, či
došlo k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník, ak neexistuje iná okolnosť, ktorá by umožňovala
predpokladať, že k takému prevodu došlo v dobe tejto prepravy (rozsudok SD EÚ vo veci C-414/17
AREX CZ a.s.)

50. Za reťazové obchody v rámci Európskej únie sa považujú situácie, keď je ten istý tovar predmetom
viacerých po sebe nasledujúcich dodaní (minimálne dvoch) medzi najmenej tromi zdaniteľnými osobami,
pričom odoslanie alebo preprava tovaru sa uskutočňuje z jedného členského štátu do iného členského
štátu, a to priamo od prvého dodávateľa k poslednému odberateľovi v reťazci. Ich podstatným znakom je
fyzická preprava tovaru z členského štátu prvého dodávateľa do členského štátu posledného odberateľa

v reťazci (jedna preprava tovaru v rámci Európskej únie). To znamená, že v rámci reťazca dodávateľov
a odberateľov je realizovaná iba jedna dodávka, ktorá je spojená s fyzickým pohybom tovaru (pohyblivá
dodávka). Ostatné dodania v reťazci sa označujú ako nepohyblivé dodávky (bez prepravy), ktoré sú
sprevádzané iba fakturáciou (určenie pohyblivej a nepohyblivej dodávky, ak prepravu zabezpečuje tzv.
prostredná osoba je predmetom § 13a zákona o DPH - ako dôsledok transpozície smernice Rady EÚ č.

2018/1910 z 4. decembra 2018, ktorou sa mení smernica Rady EÚ 2006/112/ES). Ak sa na zdaniteľných
obchodoch s tovarom zúčastňuje reťazec dodávateľov a odberateľov a tovar je dodaný priamo prvým
dodávateľom v reťazci poslednému odberateľovi, každý dodávateľ v reťazci sa na účely DPH považuje
za priameho dodávateľa tovaru pre najbližšieho nasledujúceho odberateľa. Z toho vyplýva, že pri
každom zmluvnom vzťahu je potrebné dodávku tovaru posudzovať samostatne, čiže pre každú dodávku

je potrebné správne určiť miesto dodania tovaru, resp. miesto nadobudnutia tovaru. Určenie pohyblivej
dodávky v prípade, že prepravu zabezpečuje prvá osoba alebo posledná osoba v reťazci, je pomerne
jasné - v týchto prípadoch sa preprava priradí k prvej, resp. poslednej dodávke v reťazci (v prípade, ak
prepravu tovaru zabezpečuje prostredná osoba, uplatní sa pravidlo podľa § 13a zákona o DPH).51. Základným prvkom reťazových obchodov je existencia nadväzujúceho prevodu práva disponovať s
tovarom ako vlastník (nadväzne medzi jednotlivými účastníkmi reťazového obchodu). Bez toho, aby prvý
odberateľ nenadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník, nemôže dôjsť k následnému prevodu

práva medzi týmto prvým odberateľom (a zároveň druhým dodávateľom v rade) a jeho zákazníkom.
Posúdenie tohto prvku je rozhodujúce pre záver o existencii reťazového obchodu.
52. Pri viacstranných obchodoch, keď viacerí podnikatelia uzatvoria kúpne zmluvy na dodanie toho
istého tovaru a preprava je len jedna, dodanie tovaru s prepravou (pohyblivá dodávka) sa môže priradiť
len k jednej dodávke tovaru. Ostatné dodania sa posudzujú ako dodanie bez prepravy (nepohyblivé

dodávky). Daňové orgány však v tomto prípade neuvádzajú a nevysvetľujú, ako a na základe akých
kritérií rozlišujú pohyblivú a nepohyblivú dodávku tovaru v prípade konkrétnych distribučných reťazcov.
53. K námietke sťažovateľa ohľadom bodov 50. a 51. napadnutého rozsudku [v práve posudzovanej
veci bod 73 napadnutého rozsudku - poznámka kasačného súdu], v ktorých správny súd vytýka
daňovým orgánom, že sa vo svojich rozhodnutiach nevysporiadali aj s inými faktúrami od spoločnosti
Slovnaft a.s. a Solar, a.s., z ktorých si žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období september

2018 uplatnil odpočítanie dane [v práve posudzovanej veci správny súd žiadal vymedzenie všetkých
faktúr od všetkých dodávateľov za zdaňovacie obdobie apríl 2018 a tiež nerozumel výrazu „okrem
iného“ - poznámka kasačného súdu] kasačný súd uvádza, že táto námietka je dôvodná. Kasačný
súd v tomto smere súhlasí so sťažovateľom, že pokiaľ tieto faktúry neboli sporné a neboli ani
predmetom preverovania daňové orgány ich nemali dôvod uvádzať vo svojich rozhodnutiach. Navyše

tieto dodávateľské faktúry podľa vyjadrenia sťažovateľa ani nemali vplyv na výšku vyrubeného rozdielu
dane, čo má kasačný súd za preukázané aj z rozhodnutí daňových orgánov. [...] Z uvedeného je teda
zrejmé, že žiadne iné doklady nemali vplyv na výšku vyrubeného rozdielu dane, a preto ich z dôvodov
uvádzaných správnym súdom nie je potrebné preveriť.“
43. Vychádzajúc z vyššie citovaných rozsudkov Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

sa kasačný súd stotožňuje s argumentáciou správneho súdu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného
neobsahuje dostatočné dôvody, pre ktoré žalobcovi neuznal právo na odpočítanie dane.
V.
Záver
44. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že v súhrne nezistil dôvodnosť

kasačnej sťažnosti. Rozsudok správneho súdu považuje vo výroku za vecne správny, dostatočne
odôvodnený a v zásadných otázkach vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci. Preto
kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.
45. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467
ods. 1 SSP a v kasačnom konaní úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu dôvodne vynaložených

trov kasačného konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd (Správny súd v Bratislave)
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
46. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení
s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.