Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 19, 2023

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 5Csp/19/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121315989
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Štefanič

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2023:6121315989.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Gabriel Štefanič, v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48,

811 07 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom, Mýtna 48, 811 07 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 37 927 795 proti žalovaným
1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, 2/ C. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom D. E. XXXX/X, XXX XX F., žalovaná
v 2. rade zastúpená Mgr. Miroslavou Pyšniakovou, advokátkou, F. G. H. X, XXX XX F., IČO: 00 165 905,
o zaplatenie 11.921,62 eur s príslušenstvom t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

II. Súd priznáva žalovaným 100 % náhradu trov konania o výške ktorých bude rozhodnuté osobitným
uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica 28.04.2021 domáhal voči
žalovaným zaplatenia 11.921,62 eur spolu s 5 % ročným úrokom z uvedenej sumy od 13.10.2018 do
zaplatenia, ako aj náhrady trov konania na tom základe, že právny predchodca žalobcu spoločnosť
OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom Štúrova ul. 5, Bratislava, IČO: 31 318 916 poskytla žalovaným
na základe zmluvy o úvere č. 020/5004/15SU a č. úverového účtu 16164288 úver vo výške
15.800,- eur, ktorý sa žalovaní zaviazali uhradiť formou zmluvne dojednaných pravidelných mesačných

splátok. Žalovaní však svoje zmluvne dohodnuté povinnosti riadne neplnili, preto právny predchodca
žalobcu ich vyzval na úhradu omeškaných splátok s upozornením na možnosť zosplatnenia celej
zvyšnej pohľadávky. Žalovaní napriek písomnej výzve právneho predchodcu žalobcu svoj dlh z titulu
omeškaných úverových splátok nezaplatili a preto v súlade so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy
právny predchodca žalobcu vyhlásil úver za predčasný splatný s účinnosťou k 12.10.2018 t. j. 10. deň
odo dňa doručenia vyhlásenia úveru za predčasne splatný. Nakoľko žalovaní v deň účinnosti vyhlásenia
úveru za predčasne splatný dlžnú sumu nezaplatili dostali sa tak od 13.10.2018 do omeškania so

zaplatením dlžnej sumy spolu s príslušenstvom.

2. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou OTP Banka Slovensko,
a.s. ako postupcom a spoločnosťou Intrum Slovakia s.r.o. ako postupníkom dňa 11.12.2019 bola
pohľadávka voči žalovaným z titulu nezaplateného úveru na základe vyššie uvedenej úverovej zmluvy
postúpená žalobcovi ako postupníkovi o čom boli žalovaní upovedomení písomným oznámením
postupcu o postúpení pohľadávky v súlade s § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Výška postúpenej

pohľadávky bola postupcom vyčíslená ku dňu 11.12.2019. Žalobca si v tomto konaní uplatnil voči
žalovaným len časť postúpeného nároku vo výške nesplatenej dlžnej istiny úveru vo výške 11.921,62
eur spolu s príslušenstvom, ktorú žalovaní napriek predžalobnej výzve nezaplatili. Z uvedeného dôvodu
žiadal žalobe vyhovieť.3. Okresný súd Banská Bystrica v konaní 3Up 504/2021 dňa 10.05.2021 vydal vo veci platobný rozkaz,
ktorým zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi 11.921,62 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania

z uvedenej sumy od 13.10.2018, ako aj trovy konania. Citovaný platobný rozkaz sa žalovanému v 1. rade
nepodarilo doručiť, nakoľko tento si zásielku v odbernej lehote neprevzal. Žalovaná v 2. rade si platobný
rozkaz prevzala 13.05.2021. Žalovaná v 2. rade dňa 20.05.2021 podala voči citovanému platobnému
rozkazu odpor v ktorom vzniesla premlčaciu námietku na nárok žalobcu s tým, že žaloba bola podaná
na súde 28.04.2021 za účinnosti § 54a Občianskeho zákonníka podľa ktorého premlčané právo zo

spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť. V prípade spotrebiteľských zmlúv
platí, že premlčacia doba začína plynúť od zročnosti splátky, kvôli ktorej sa predčasné splatenie žiada
a nie od okamihu predčasného splatenia. Keďže § 53a ods. 9 Občianskeho zákonníka umožňuje
predčasne splatenie uplatniť až po 3 mesačnom omeškaní s niektorou splátkou, je práve táto splátka
tou splátkou, pre nesplnenie ktorej sa stane zročným celý dlh v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka.
Premlčacia doba v zmysle tohto ustanovenia preto plynie od zročnosti splátky a nie až uplynutím troch

mesiacov, resp. zosplatnením. Uviedla, že v zmysle zmluvy o úvere vyplýva, že splátky sú zročné k 20.
dňu kalendárneho mesiaca. Z listu právneho predchodcu žalobcu označeného ako vyhlásenie úveru za
predčasne splatný zo dňa 06.09.2018 vyplýva, že právny predchodca žalobcu celý dlh zosplatnil v 10.
deň odo doručenia tohto vyhlásenia t. j. ku dňu 12.10.2018. Z uvedeného oznámenia o zosplatnení
úverunevyplývaodomeškaniaktorejsplátkyodvodilprávnypredchodcažalobcuprávookamžitejúhrady

celého dlhu. Zo žalobcom predloženého výpisu z účtu za rok 2017 a rok 2018 o splatení splátok vyplýva,
že splátka splatná 28.01.2018 bola tou splátkou, pre nesplnenie ktorej sa stal zročným celý dlh. Z §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyplýva možnosť vykonať právo zosplatnenia až po 3 mesačnom
omeškaní so splatením príslušnej splátky a preto v danom prípade k zosplatneniu došlo v dôsledku
omeškania so splátkou splatnou najneskôr dňa 28.01.2018. Keďže od jej splatnosti do 12.10.2018 –

vyhlásenie predčasnej splatnosti uplynulo viac ako 3 mesiace v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka
plynie premlčacia doba celého zosplatneného dlhu, nie od doručenia vyhlásenia, ale od zročnosti
neplnenej splátky, ktorá založila právo veriteľa žiadať predčasné splatenie. Dňom 28.01.2018 začala
plynúť premlčacia doba pre splatnosť celého dlhu. Trojročná premlčacia doba zosplatneného zvyšku
dlhu tak uplynula najneskôr 28.01.2021. Žalobca podal žalobu na súd až 28.04.2021, teda v tom čase

už bol nárok žalobcu nepochybne premlčaný. S poukazom na vyššie uvedené vymáhaniu premlčaného
práva žalobcu bráni ustanovenie § 54a Občianskeho zákonníka v spojení s § 879v Občianskeho
zákonníka. Z uvedeného dôvodu žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

4. Z vyjadrenia žalobcu k odporu proti platobnému rozkazu na č. l. 52 a nasledujúcich spisu súd

zistil, že čo sa týka vznesenej premlčacej námietky žalovanou v 2. rade táto je podľa jeho názoru
nedôvodná. Právny predchodca žalobcu postupoval v súlade so zákonom s § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka a úver riadne predčasne zosplatnil v zmysle § 566 Občianskeho zákonníka. Poukázal na
poslednú výzvu pred zosplatnením zo dňa 28.07.2018, ktorou predchodca žalobcu vyzval žalovanú
v 2. rade na zaplatenie omeškaných splátok a upozornil ju, že v prípade nezaplatenia pohľadávky

z titulu nezaplatených splátok, bude oprávnený na zosplatenie úveru. Nakoľko žalovaná v 2. rade
omeškané splátky nezaplatila, čo vyplýva z výpisu z účtu právny predchodca žalobcu vyhlásil úver
za predčasne splatný, čo oznámil žalovanej v 2. rade listom zo dňa 06.09.2018. Právny predchodca
žalobcu takto postupoval v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho
zákonníka, keď úver predčasne zosplatnil dňa 06.09.2018, a to pre nezaplatenie úverovej splátky

splatnej 28.05.2018, teda po uplynutí troch mesiacov od omeškania splátky za súčasného upozornenia
žalovanej v 2. rade na možnosť zosplatnenia v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Právny názor žalovanej v 1. rade, že premlčanie celého zosplatneného úveru plynie od prvej omeškanej
splátky teda od 28.01.2018 je nesprávny a nemá oporu v zákone. Premlčacia doba na uplatnenie
predčasne zosplatneného nároku takto v zmysle § 103 druhá veta Občianskeho zákonníka začala plynúť

tri mesiace od splatnosti splátky splatnej 28.05.2018, pre ktorej zosplatnenie sa celý dlh stal splatným.
Tomuto názoru zodpovedá aj právny názor vyjadrený Krajským súdom v Košiciach v konaní 11Co
153/2019-126 zhodne s právnym názorom vyjadreným v zjednocujúcom stanovisku občianskoprávneho
kolégia Krajského súdu v Košiciach, podľa ktorého premlčacia doba predčasne zosplatneného dlhu zo
spotrebiteľskej zmluvy začína plynúť s ohľadom na ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka až

uplynutím troch mesiacov od zročnosti splátky, ktorá vyvolala zosplatnenie dlhu. Nakoľko bol spor začatý
dňa 28.04.2021, teda pred uplynutím trojročnej premlčacej doby v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka
premlčacia lehota začala plynúť od 29.08.2018 a nárok bol teda na súde uplatnený včas a premlčaný
nebol. Z uvedeného dôvodu žiadal žalobe vyhovieť.5. Z vyjadrenia žalovanej v 2. rade vo veci zo dňa 17.06.2022 na č. l. 85 a nasledujúcich spisu súd
zistil, že táto nesúhlasí s počítaním lehôt tak, ako to učinil žalobca. Opäť zotrvala na svojom pôvodnom

stanovisku uvedenom v odpore proti platobnému rozkazu s tým, že premlčacia doba začala v danom
prípade plynúť 28.01.2018, kedy sa žalovaná v 2. rade dostala do omeškania so splatnosťou prvej
splátky. V ďalšom texte namietala nesplnenie povinnosti právneho predchodcu žalobcu, a to banky,
ktorá porušila ustanovenie § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. keď pred uzavretím zmluvy nekonala
s odbornou starostlivosťou a pred uzavretím zmluvy o úvere neposúdila s odbornou starostlivosťou

schopnosť spotrebiteľa splácať úver. Z uvedeného dôvodu považovala nárok žalobcu za bezúročný
a bez poplatkov. Opäť žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

6. Z vyjadrenia žalobcu - replika zo dňa 12.09.2022 na č. l. 97 a nasledujúcich spisu súd zistil, že
žalobca zotrval na svojom pôvodnom vyjadrení k odporu s tým, že počítanie premlčacej lehoty nastalo
až po 28.01.2018, keďže úver bol zosplatnený práve za neuhradenie splátky splatnej 28.01.2018. Čo

sa týka tvrdenia žalovanej v 2. rade o nekonaní právneho predchodcu žalobcu v zmysle ustanovenia
§ 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. žalobca uviedol, že predmetným úverom došlo k refinancovaniu
pôvodných záväzkov žalovaných, čo vyplýva z označenia zmluvy o úvere v jej záhlaví, ale aj z čl.
I bod 3 zmluvy v spojení s čl. III bod 1 zmluvy. Z uvedeného dôvodu sa v zmysle § 1 ods. 6 zák. č.
129/2010 Z. z. na dotknutú zmluvu o úvere sa nevzťahuje § 7 zák. č. 129/2010 Z. z. o preverovaní

bonity pred poskytnutím úveru. Napriek uvedenej skutočnosti, či právny predchodca žalobcu preveril
výšku mesačných príjmov žalovaných, ktorá bola v sume 1.660,- eur dodal, že v zmysle právnej úpravy
v čase uzavretia zmluvy 28.01.2015 nebolo povinnosťou veriteľa poskytujúceho úver nahliadať do
úverových registrov. Úlohou veriteľa pred poskytnutím úveru bolo preveriť schopnosť splácať úver, a to
s ohľadom na dobu na ktorú sa úver poskytuje, účel, výšku úveru a príjem spotrebiteľa. Všetky tieto

ukazovateleúveruboliprávnympredchodcomžalobcupredposkytnutímúverupreverenéazohľadnené.
Pri deklarovanom príjme 1.600,- eur, čo vyplýva z potvrdení zamestnaneckých pomerov u oboch
žalovaných bola výška úverovej splátky 186,97 eur mesačne vyhodnotená ako primeraná. Dôkazom
riadneho splnenia si povinností veriteľa pred poskytnutím úveru a konania s dostatočnou odbornou
starostlivosťou je skutočnosť, že úver bol žalovanými splácaný počas troch rokov trvania úverového

vzťahu. K predčasnému zosplatneniu úveru došlo platne v súlade so zákonom a taktiež postúpenie
pohľadávky je platné, čím bola daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto spore. Právny predchodca
žalobcu vyzval žalovaných dňa 06.09.2018 na zaplatenie sumy 13.322,65 eur z ktorej sumy nesplatená
istina predstavovala 12.534,46 eur, zmluvné úroky 732,23 eur, úroky z omeškania 5,96 eur a poplatky
50,- eur. Právny predchodca žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 11.12.2019 postúpil na

žalobcu ako nového veriteľa vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade sumu 11.921,62 eur a túto sumu si
aj žalobca uplatnil v tomto konaní.

7. Žalovaná na pojednávaní konanom dňa 12.09.2022 do zápisnice na č. l. 122 spisu uviedla, že
právny predchodca žalobcu nesplnil zákonné podmienky pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle

§ 92 ods. 8 zákona o bankách v zmysle ktorého spôsobilým predmetom postúpenia môže byť len
splatná pohľadávka alebo jej časť za predpokladu, že dlžníkovi bola doručená výzva banky a dlžník
je napriek tejto výzve v omeškaní dlhšie ako 90 kalendárnych dní. V danom prípade povinnosťou
banky bolo pred postúpením pohľadávky písomne vyzvať dlžníka na splatenie peňažného záväzku
a preukázať doručenie takejto výzvy žalovanej, resp. žalovaným. Žalobca počas celého konania do

dnešnéhodňapoukazovallennavýzvusnázvomposlednávýzvapredzosplatnenímzodňa28.07.2018,
ktorá predchádzala samotnému zosplatneniu úveru. Túto výzvu však žalovaná v 2. rade nepovažovala
za výzvu, ktorú predpokladá zákonné ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách, nejde o totožnú výzvu
s výzvou podľa uvedeného ustanovenia, nakoľko ide o dve úplne odlišné výzvy, ktorých doručenie je
spájané s úplne odlišnými právnymi následkami. Na základe žalobcom predloženého listinného dôkazu,

a to výzvy pred zosplatnením zo dňa 28.07.2018 mala za to, že žalobca nepreukázal vyhotovenie
ani zaslanie výzvy podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách a teda neuniesol v tomto smere ňa dôkazné
bremeno. Rovnako žalobca nepreukázal splnenie podmienok aj vo vzťahu k predčasnému zosplatneniu
predmetnéhoúverupodľa§565Občianskehozákonníkavspojenís§53ods.9Občianskehozákonníka.
Vyhlásenie veriteľa o predčasnej splatnosti je jednostrannou zmenou zmluvných podmienok, ktorá ako

vyplýva aj z judikatúry Súdneho dvora EÚ má byť nevyhnutne odôvodnená. V prípade postúpenia
pohľadávky mala za to, že táto nebola splatná a neboli splnené zákonné podmienky pre jej platné
postúpenie. Právnypredchodcažalobcuposlednouvýzvoupredzosplatnenímzodňa28.07.2018vyzval
na zaplatenie dlžných splátok vo výške 1.373,40 eur, a to z dôvodu, že je v omeškaní so splácanímúveru viac ako troch splátok ku dňu 27.07.2018, pričom zároveň upozornil žalovanú aj na možnosť
predčasného zosplatnenia úveru. Ani v tejto výzve a ani vo vyhlásení úveru za predčasne splatného
zo dňa 06.09.2018 právny predchodca žalobcu neuviedol s ktorou splátkou je žalovaná v omeškaní,

v dôsledku čoho nebolo možné a nie je možné zistiť, či od omeškania so zaplatením splátky uplynula
doba najmenej troch mesiacov, resp. či právny predchodca žalobcu uplatnil svoje právo na predčasné
zosplatnenie do splatnosti najbližšej splátky. Pohľadávka zo zmluvy o úvere sa automaticky nestáva
splatnou v celom rozsahu v dôsledku nezaplatenia niektorej splátky, ale až vyhlásením mimoriadnej
splatnosti dlhu, a to v spojení s poslednou výzvou pred zosplatnením, ktoré možno považovať za právny

úkon tak je potrebné, aby takéto právne úkony boli jasne a zrozumiteľne formulované. Veriteľ mal takto
uviesť pre ktorú konkrétnu nezaplatenú splátku vyhlasuje mimoriadnu splatnosť úveru a preto mala za to,
že vyhlásenie o mimoriadnej splatnosti úveru, ako aj posledná výzva pred zosplatnením sú neplatnými
právnymi úkonmi podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka,
a to z dôvodu, že nie sú dostatočne určitým a zrozumiteľným právnym úkonom, nakoľko neobsahujú
špecifikáciu konkrétnej splátky pre ktorú veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť úveru.

8. Z následného vyjadrenia žalobcu z 21.09.2022 na č. l. 125 a nasledujúcich spisu súd zistil, že
zákon o bankách neuvádza akú formu má mať výzva banky pred postúpením pohľadávky, uvádzal len
obsahové náležitosti výzvy. Každý právny úkon sa vykladá podľa jeho obsahu. Nie je preto vylúčené,
aby obsahom jednej listiny bolo aj niekoľko právnych úkonov. Zo znenia vyššie citovaného zákonného

ustanovenia vyplýva, že banka alebo pobočka zahraničnej banky má právo postúpiť postupníkovi svoju
pohľadávku za podmienky, že a/ klient bol písomne vyzvaný na zaplatenie čo i len časti peňažného
záväzku s ktorého zaplatením je v omeškaní, b/ jeho omeškanie trvá nepretržite dlhšie ako 90
kalendárnych dní. Splnenie podmienok pre postúpenie bankovej pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona
o bankách takto žalobca preukázal výzvou na plnenie zo dňa 06.09.2018, ktorá bola žalovanej v 2.

rade doručená 12.09.2018, pričom obaja žalovaní napriek výzve banky na plnenie zo dňa 06.09.2018
boli viac ako 90 dní v omeškaní so splatením svojho splatného dlhu voči banke, týmto boli splnené
zákonné predpoklady pre platné postúpenie bankovej pohľadávky podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona
o bankách ku ktorému došlo 11.12.2019, teda po 90 dňovom omeškaní od výzvy na plnenie. Čo
sa týka tvrdenia žalovanej v 2. rade o neplatnosti zosplatnenia pohľadávky žalobca uviedol, že zo

žiadneho právneho predpisu nevyplýva, aby bol veriteľ povinný uvádzať splátku pre ktorej nezaplatenie
vyhlasuje predčasnú splatnosť. Podmienkou zosplatnenia, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy,
ktoré sa má vykonať v splátkach, je a/ omeškanie so zaplatením splátky viac ako tri mesiace, b/ za
súčasného upozornenia spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Zákonné
predpokladyzosplatneniavprejednávanomsporesplnenéboli,čožalobcapreukázallistinnýmidôkazmi,

a to poslednou výzvou pred zosplatnením zo dňa 28.07.2018 a vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru
zo dňa 06.09.2018.

9. Z podania žalovanej zo dňa 13.01.2023 na č. l. 145 spisu súd zistil, že táto opäť opakovane poukázala
na nedostatočné skúmanie schopnosti žalovaných splácať úver v zmysle § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.

z.. Namietala vadu úverovej zmluvy zo dňa 28.01.2015 s tým, že táto zmluva neobsahuje výšku, počet,
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ale je len všeobecne formulovaná v tom, že je v nej
uvedená výška mesačnej splátky a počet splátok 119 z ktorých nie je možné zistiť aká výška splátok
istiny a v akom rozsahu je v splátke zahrnutý úrok a v akom rozsahu sú v tejto splátke zahrnuté poplatky.
Zuvedenýchdôvodovjepredmetnázmluvapodľajejnázorubezúročnáabezpoplatkov.Podľažalovanej

v 2. rade pri výške úveru 15.800,- eur a pri celkových splátkach 7.941,80 eur má žalobca hypoteticky
nárok iba na zaplatenie rozdielu, ktorý predstavuje 7.858,20 eur.

10. Z reakcie žalobcu zo dňa 15.03.2023 na č. l. 157 a nasledujúcich spisu súd zistil, že tento zopakoval
svoje tvrdenia z predchádzajúcich podaní. Opäť prízvukoval, že predmetný úver bol poskytnutý na

refinancovanie predchádzajúcich úverov žalovaných a podľa platnej právnej úpravy v čase uzavretia
zmluvy sa preverovanie bonity klienta pred poskytnutím úveru na tejto prípad nevzťahovalo. Opäť
zopakoval, že výška príjmu žalovaných preukázateľne predstavovala 1.660,- eur a mesačná splátka
bola dohodnutá 186,97 eur, čo je primerané výške ich príjmu ako aj výške úveru a počtu dohodnutých
splátok. Čo sa týka tvrdenia žalovanej v 2. rade, že predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný

a bez poplatkov žalobca poukázal na čl. 10 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES ako
právne záväzným aktom Európskeho spoločenstva, ktorý má v zmysle čl. 7 ods. 2 Ústavy SR prednosť
pred zákonom a zároveň aj v rozpore s právnym názorom vyjadreným v rozsudku Súdneho dvora EÚ zo
dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová z ktorých je zrejmé,že členenie splátok tak, ako to uvádzala žalovaná v 2. rade nie je nutné. Z uvedeného dôvodu nemôže
byť úver bezúročný a bez poplatkov. Tiež poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 146/2017 zo
dňa 22.02.2018 v ktorom sa jednoznačne uvádza, že názor žalovanej o bezúročnosti pre nerozloženie

úverovej splátky je prekonaný. Pripomenul, že zo samotnej úverovej zmluvy čl. I bod 5 vyplýva, že
žalovaní mali uhradiť právnemu predchodcovi žalobcu 22.348,08 eur a v prípade riadneho splácania
úveru by im v zmysle čl. IV bod 1 zmluvy patrila nižšia suma splatnosti, a to 22.248,76 eur. Uviedol,
že úrok medzi zmluvnými stranami bol dohodnutý 7,30 % ročne a RPMN na úrovni 7,70 %. Rovnako
zopakoval aj svoj názor ohľadom tvrdení žalovanej v 2. rade o premlčaní uplatneného nároku tak, ako

to uviedol v predchádzajúcich vyjadreniach.

11. Zo žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru, ktorá bola doručená OTP Banke Slovensko, a.s.
23.01.2015 na č. l. 160 spisu súd zistil, že žiadateľmi boli žalovaní a žiadali o poskytnutie úveru v sume
15.900,- eur. Zároveň žiadali, aby splácanie úveru bolo rozložené do 120 mesačných splátok, pričom
žalovaný v 1. rade uviedol, že pracuje ako policajt a žalovaná v 2. rade ako zdravotná sestra. V žiadosti

neuviedli svoje príjmy, žalovaný v 1. rade uviedol, že spláca spotrebný úver v sume 3.000,- eur v 50,-
eur mesačných splátkach a hypotekárny úver v sume 26.400,- eur v mesačných splátkach po 197,- eur.

12. Zo zmluvy úvere č. 020/5004/15SU zo dňa 28.01.2015 na č. l. 12 a nasledujúcich spisu súd zistil, že
túto uzavreli ako veriteľ OTP Banka Slovensko, a.s., Štúrova 5, Bratislava a ako dlžníci žalovaní v 1. a 2.

rade, pričom výška úveru je uvedená 15.800,- eur, úroková sadzba bola dohodnutá 7,30 %, RPMN bola
dohodnutá 7,70 %, celková výška splátok predstavovala 22.348,08 eur, percentuálna miera nákladov
bola dohodnutá 12,84 %, počet splátok bol dohodnutý 119, výška úverovej splátky bola dohodnutá
186,30 eur, suma 2.060,- eur mala byť poukázaná na bežný účet dlžníka a podľa údajov Všeobecnej
úverovej banky, a.s. mala byť bližšie neuvedená časť úveru použitá na splatenie pohľadávky v tejto

banke pod č. úverovej zmluvy: 00481181130514.

13. Z listu označeného ako posledná výzva pred zosplatením zo dňa 28.07.2018 na č. l. 18 spisu súd
zistil, že OTP banka, a.s. adresovala C. B. tento list s tým, že jej oznámila, že mešká so splácaním úveru
viac ako tri splátky a žiadala ju, aby k 27.07.2018 doplatila na neuhradených splátkach 1.373,40 eur,

resp. aby túto sumu uhradila do 15 dní od doručenia tejto výzvy. Žalovaná v 2. rade túto výzvu prevzala
03.08.2018. Rovnaký list adresovala banka aj žalovanému v 1. rade, tento si zásielku podľa pripojenej
doručenky na č. l. 20 neprevzal.

14. Z vyhlásenia úveru za predčasne splatný zo dňa 06.09.2018 na č. l. 17 spisu súd zistil, že OTP Banka

Slovensko, a.s. vyhlásila úver za predčasne splatný s tým, že k 05.09.2018 majú žalovaní zaplatiť banke
13.322,65 eur z ktorej sumy istina predstavovala 12.534,46 eur, úroky 732,23 eur, úroky z omeškania
5,96 eur, poplatky 50,- eur. Tento list žalovaný v 1. rade neprevzal, čo vyplýva z pripojenej doručenky,
žalovaná v 2. rade ho prevzala 12.09.2018.

15. Z výpisu z účtu splácania úveru na č. l. 22 a nasledujúcich spisu súd zistil, že OTP Banka Slovensko,
a.s. vyhlásila splatnosť úveru pre splátku, ktorá bola splatná 28.05.2018.

16. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 13.12.2019 na č. l. 28 spisu súd zistil, že OTP
Banka Slovensko, a.s. oznámila žalovaným, že predmetný úver postúpila novému veriteľovi, a to Intrum

Slovakia, s.r.o. so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154 na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 12.12.2019. Zároveň oznámila žalovaným, že majú túto pohľadávku splácať tomuto
novému veriteľovi. Žalovaná v 2. rade oznámenie o postúpení pohľadávky prevzala 20.12.2019,
žalovaný v 1. rade si zásielku nevyzdvihol.

17. Z výzvy žalobcu zo dňa 09.04.2021 na č. l. 30 spisu súd zistil, že žalobca adresoval obom žalovaným
výzvu na zaplatenie sumy 15.613,83 eur na základe uzavretej zmluvy s OTP Bankou Slovensko, a.s.
do 19.04.2021.

18. Z čestného vyhlásenia žalovaného v 1. rade zo dňa 23.01.2015 na č. l. 56 spisu súd zistil, že

tento deklaroval OTP Banke Slovensko, a.s. svoj príjem vo výške 1.060,- eur mesačne a žalovaná v 2.
rade čestným vyhlásením z toho istého dňa na č. l. 57 spisu deklarovala svoj príjem v sume 600,- eur
mesačne.19. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 11.12.2019 na č. l. 58 a nasledujúcich spisu, ako aj
z prílohy k tejto zmluve na č. l. 61 – 62 súd zistil, že predmetom postúpenia pohľadávky bol aj nárok
uplatnený v tomto konaní v celkovej výške 11.921,62 eur.

20. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. účinného k 10.06.2015 zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe
alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

21. Podľa § 9 ods. 3 citovaného zákona ak zmluva o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú obsahuje
dohodu o amortizácii istiny, je veriteľ povinný poskytnúť spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej
tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

22. Podľa § 9 ods. 4 citovaného zákona ak ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorej splátky
spotrebiteľa nevedú k okamžitej zodpovedajúcej amortizácii celkovej výšky úveru, ale v období a za

podmienok ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v inej zmluve sa použijú na vytvorenie
kapitálu, je veriteľ povinný zrozumiteľne a stručne uviesť, či použitie takto vytvoreného kapitálu zaručuje
splatenie celkovej výšky spotrebiteľského úveru čerpaného na jej základe.

23. Podľa § 9 ods. 5 citovaného zákona amortizačná tabuľka podľa odseku 3 uvádza splátky, ktoré sa

majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie
istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne i dodatočné
náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o spotrebiteľskom
úvere môžu zmeniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú
platné len do najbližšej zmeny úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru alebo dodatočných nákladov v

súlade so zmluvou o spotrebiteľskom úvere.

24. Podľa § 9 ods. 6 citovaného zákona spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto
zákona.

25. Podľa § 9 ods. 7 citovaného zákona veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať
spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto
konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona.
Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení

vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak
veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.

26. Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

27. Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní

a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

28. Podľa § 53 ods. 1, 2, 5 citovaného zákona spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálnedojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

29. Podľa § 54 ods. 1, 2 citovaného zákona zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si
inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,

ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

30. Podľa § 54a citovaného zákona premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani
ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva
zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na
základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

31. Podľa § 53 ods. 9 citovaného zákona ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

32. Podľa § 100 ods. 1 citovaného zákona právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

33. Podľa § 101 citovaného zákona pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

34. Podľa § 103 citovaného zákona ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným

celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

35. Podľa § 525 ods. 2 citovaného zákona nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo
zákonu alebo dohode s dlžníkom.

36. Podľa § 565 citovaného zákona ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

37. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách banka je právnická osoba so sídlom na území

Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá je úverovou inštitúciou podľa osobitného
predpisu) a ktorá má bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje.

38. Podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona o udelení bankového povolenia rozhoduje Národná banka
Slovenska. O udelení bankového povolenia pre banky podľa osobitného predpisu rozhoduje Národná

banka Slovenska po prerokovaní s Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo").
Žiadosť o udelenie bankového povolenia sa predkladá Národnej banke Slovenska.

39. Podľa § 92 ods. 8 citovaného zákona ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti

svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta;
týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa
osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa

osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient
ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný
záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta
so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej bankypresiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná
odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená
pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o

jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom
len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

40. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že právny predchodca žalobcu OTP Banka Slovensko, a.
s. a žalovaní uzavreli dňa 28.01.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere I. REFINANC EXPRESE č.

020/5004/15SU na základe ktorej boli žalovaným poskytnuté finančné prostriedky v celkovej sume
15.800,- eur, ktoré sa zaviazali vrátiť v 119 splátkach po 186,97 eur mesačne, pričom termín splatnosti
prvej splátky bol dohodnutý 28.03.2015 a termín 119. splátky 28.01.2025. Zmluvné strany dohodli
úrokovú sadzbu vo výške 7,30 % ročne, RPMN vo výške 7,70 % ročne a celková čiastka, ktorú mali
vrátiť bola v sume 22.348,08 eur. Sporové strany nespochybňovali poskytnutie úveru a žalovaní sa
dostali do omeškania, ani túto skutočnosť žalovaní nerozporovali. Právny predchodca žalobcu doručoval

žalovaným dňa 28.07.2018 poslednú výzvu pred zosplatnením, ktorou ich vyzval na úhradu dlžnej
sumy a poučil ich podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka o možnosti vyhlásiť predčasnú splatnosť
úveru. Uvedenú výzvu doručoval žalovanému v 1. rade na adresu D. E. XXXX/X, F. a žalovanej v 2.
rade na tú istú adresu. Žalovaný v 1. rade túto výzvu neprevzal, zásielka bola vrátená odosielateľovi
s označením neprevzatá v odbernej lehote, a to dňa 21.08.2018, žalovaná v 2. rade túto výzvu prevzala

dňa 03.08.2018. Následne banka listom zo dňa 06.09.2018 vyhlásila predčasnú splatnosť úveru a toto
zosplatnenie adresovala obom žalovaným na tú istú adresu. Žalovaný v 1. rade vyhlásenie úveru za
predčasne splatný neprevzal, z relácie pošty vyplýva, že zásielka v odbernej lehote prevzatá nebola
a dňa 02.10.2018 bola vrátená odosielateľovi, žalovaná v 2. rade vyhlásenie prevzala 12.09.2018. V čl.
VII. ods. 2. písm. e/ predmetnej zmluvy bola dohodnutá možnosť vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru.

Podľa názoru súdu posudzovaná zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasledujúcich
Občianskeho zákonníka, ako aj to, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 1 ods. 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch, pričom právny predchodca žalobcu v tejto vystupuje v postavení dodávateľa
a žalovaní v postavení spotrebiteľov. Na daný právny vzťah je preto potrebné aplikovať ustanovenia
o ochrane spotrebiteľa.

41. Súd sa zaoberal otázkou, či došlo v danom prípade k platnému zosplatneniu úveru podľa
ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že zosplatnenie úveru nebolo
vykonané perfektným spôsobom a nemožno mu priznať účinky platného zosplatnenia úveru. Predčasné
zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej podstate jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje

veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Podľa § 565
Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však
môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky a ustanovenie § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,

môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva. Z predložených listinných dôkazov nemal súd za preukázané, že tieto zakladajú dostatočný
podklad na vyhodnotenie splnenia vyššie uvedených podmienok. Z týchto dokladov nie je možné zistiť
od ktorej nesplatenej splátky si žalobca uplatňuje možnosť vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. Žalobca

predložil do súdneho spisu okamžitý priebežný výpis z účtu, ktorý sa týka obdobia od 28.03.2015 do
16.10.2018 z ktorého preukazuje splácanie úveru, avšak z tohto výpisu nie je možné ustáliť skutočnosť,
kedy sa žalovaní dostali do omeškania so splácaním a od ktorej splátky si uplatňoval jeho právny
predchodca právo vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. Vo vyjadrení na č. l. 52 spisu žalobca uvádza, že
zosplatnenie uplatňuje pre nezaplatenie úverovej splátky splatnej dňa 28.05.2018. Je potrebné uviesť,

že termín splatnosti jednotlivých splátok bol dohodnutý na 28. deň v mesiaci. Ak je dlžník v omeškaní
po uplynutí troch mesiacov so splácaním úveru a bol upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na
možnosť zosplatnenia, je potrebné uplatniť zosplatnenie do splatnosti najbližšej splatnej splátky, teda
v danom prípade, ak právny predchodca vyzval žalovaných na úhradu omeškaných splátok listom zo
dňa 28.07.2018, ktorý bol žalovanej v 2. rade doručený 12.09.2019 a v prípade žalovaného v 1. rade

vrátený právnemu predchodcovi žalobcu 21.08.2018 mal právny predchodca žalobcu uplatniť právo na
zosplatnenie úveru 28.08.2018, čo však neurobil a k zosplatneniu úveru došlo až 06.09.2018, teda po
splatnosti splátky najbližšej k možnosti uplatniť možnosť predčasne úver zosplatniť. Čo sa týka účinného
doručenia výzvy označenej ako posledná výzva pred zosplatnením súd mal za to, že táto výzva došla dodispozičnej sféry žalovanej v 2. rade dňa 03.08.2018, ako aj do dispozičnej sféry žalovaného v 1. rade,
nakoľko táto výzva bola uložená na pošte a ku skutočnému doručeniu nedošlo len z dôvodov na strane
žalovaného v 1. rade. Na daný prípad preto súd aplikoval fikciu doručenia, nakoľko táto neodporuje

zásade zmluvnej voľnosti a zodpovedá aj dohode spotrebiteľa a veriteľa obsiahnutej v úverovej zmluve.
Obdobne aj na doklad označený ako vyhlásenie úveru za predčasne splatný je potrebné aplikovať vyššie
uvedené zásady a fikciu doručenia v prípade žalovaného v 1. rade. Žalobca takto uniesol dôkazné
bremenoapreukázalodoslanieposlednejvýzvy,akoajvyhláseniaúveruzapredčasnesplatnýnaznáme
adresy žalovaných, pričom žalovanej v 2. rade boli tieto doklady preukázateľne doručené a u žalovaného

v 1. rade platí fikcia doručenia. Súd vyhodnotil, že predčasné zosplatnenie úveru je neúčinné a preto
sa vzťahuje na daný úver zákaz postúpenia živých úverov podľa ustanovení § 17 zák. č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch.

42. Z vyššie uvedených dôvodov vyplýva, že nedošlo k platnému zosplatneniu úveru, zmluvný vzťah
nebol ukončený, z ktorého dôvodu je nárok žalobcu na zaplatenie úveru v celom rozsahu nedôvodný

aj vzhľadom na nedostatok jeho aktívnej legitimácie v tomto konaní. Z uvedeného dôvodu súd žalobu
ako nedôvodnú zamietol.

43. Vzhľadom k vyššie uvedenému konštatovaniu súd sa už s ďalšími dôkazmi produkovanými stranami
sporu nezaoberal a jednotlivé listinné dôkazy nevyhodnocoval.

44. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 CSP tak, že ich náhradu úspešným žalovaným priznal
v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté osobitným rozhodnutím podľa § 262 ods. 2
CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na
tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).