Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, December 5, 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/63/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5820010336
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Miháliková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5820010336.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Anny Mihálikovej a sudcov JUDr.

Vladimíra Kuráka a JUDr. Moniky Liptákovej, na verejnom zasadnutí konanom 5. decembra 2023
prejednal odvolanie podané obžalovaným A. B., nar. XX.X.XXXX, proti rozsudku Okresného súdu
Námestovo, sp.zn. 6T/89/2020 z 25.1.2022 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp.zn.
6T/89/2020 z 25.1.2022 v časti týkajúcej sa obžalovaného A. B..

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por., podľa § 285 písm. a) Tr. por.

obžalovaného A. B., nar. XX.X.XXXX v C., trvale bytom C.,
D. E. XXX/XX,

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Námestovo č. Pv 156/19/5507 zo dňa 5.10.2020, doručenej

Okresnému súdu Námestovo dňa 6.10.2020, pre skutok bod bodom 2/ obžaloby, právne kvalifikovaný
ako zločin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák., ktorý mal spáchať tak, že:
A. B., ktorý v danom čase nespĺňal podmienky na poskytnutie dávky
v nezamestnanosti podľa osobitného predpisu, za účelom získania maximálnej výšky dávky
v nezamestnanosti, spísal dňa 12.9.2016 v F. fingovanú pracovnú zmluvu
so živnostníčkou G. H., I., F. E. XXX/XX, XXX XX F., IČO: 46231234, ktorá ho na tento účel nahlásila
ako svojho zamestnanca do Sociálnej poisťovne, pobočka Dolný Kubín a deklarovala vyplácanie hrubej
mzdy vo výške 1 250,- eur mesačne, hoci u nej A. B. prácu v skutočnosti nevykonával, následne dňa

20.9.2016 formálne ukončila pracovný pomer v skúšobnej dobe podľa § 72 Zákonníka práce, čiže
pracovný pomer mal trvať 8 dní,
následnedňaA.B.dňa21.10.2016vpobočkeSociálnejpoisťovnevDolnomKubínepredložiloznámenie
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo o jeho zaradení do evidencie uchádzačov o
zamestnanie, súčasne predložil vyplnené tlačivo „Žiadosť o dávku v nezamestnanosti“, v ktorej v rozpore
so skutočnosťou uviedol, že bol počas obdobia od 13.9.2016 do 20.8.2016 zamestnaný u G. H., I. podľa
vyššie uvedenej fiktívnej zmluvy, následne mu bola rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Dolný

Kubín sp. zn. 7305/2016-DK-DvN zo dňa 24.10.2016 poskytnutá dávka
v nezamestnanosti vo výške 50 % z fingovaného denného vymeriavacieho základu
56,8188 eur, od 21.9.2016 na obdobie šiestich mesiacov, ktorá by mu však nebola priznaná, ak by
nebol zamestnaný u zamestnávateľa, ktorý ma sídlo na území Slovenskej republiky, čo však A. B. bez
uvedených simulovaných právnych úkonov nespĺňal,
čím A. B. vylákal od Sociálnej poisťovne, pobočka Dolný Kubín, dávky
v nezamestnanosti vo výške 5 142,20 eur,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodenú Sociálnu poisťovňu, Ul. 29. augusta 8 a 10,
813 63 Bratislava, IČO: 30807484, s nárokom na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/89/2020 z 25.1.2022 bol obžalovaný A. B. uznaný
za vinného zo zločinu subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák., na skutkovom
základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Za to súd uložil obžalovanému podľa § 225 ods. 4 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr.
zák. trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, výkon ktorého mu podľa § 51 ods. 1 Tr. zák., s použitím §

49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. podmienečne odložil a zároveň uložil probačný dohľad nad jeho správaním
v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. obžalovanému určil skúšobnú dobu vo výmere 3 roky.
Podľa § 51 ods. 4 Tr. zák. uložil obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť v skúšobnej
dobe spôsobenú škodu a podľa § 51 ods. 5 Tr. zák. povinnosť počas skúšobnej doby strpieť nad sebou
kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom okresného súdu, v ktorého obvode je miesto

pobytu obžalovaného. Zároveň podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému povinnosť nahradiť
poškodenému Sociálnej poisťovni škodu vo výške 5 142,20 eur.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 25.1.2022 vyplýva, že obžalovaný A. B. a prokurátor sa nevyjadrili
k možnosti podania opravného prostriedku.

Voči vyššie citovanému rozsudku podal obžalovaný dňa 9.2.2022 prostredníctvom pošty odvolanie, a to
proti všetkým jeho výrokom s tým, že bližšie ho zdôvodní po doručení písomného vyhotovenia rozsudku
(na č.l. 698 súdneho spisu). Dňa 28.3.2022 obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu písomne
zdôvodnil podané odvolanie (na č.l. 712-714 súdneho spisu). Z jeho obsahu vyplýva nasledovná

odvolacia argumentácia:
Stručne uviedol, že pred rokom 2016 desať rokov pracoval v zahraničí. Po návrate
na Slovensko mu jeho sesternica G. H. navrhla, že môže pracovať u nej
na pozícii bezpečnostného technika. Uzavrel s ňou riadnu pracovnú zmluvu. Po čase mu navrhla, aby
si urobil živnosť, čo mu nevyhovovalo. Vylúčil, že išlo o naoko uzatvorený pracovný pomer, či fiktívnu

zmluvu, tak ako to v rozpore s vykonaným dokazovaním označil súd. Počas výkonu práce skutočne
chodil do zamestnania, oboznamoval sa s predpismi a v neposlednom rade s klientmi. Spolu boli vo
firmách, kde bol prakticky oboznamovaný
so svojím budúcim zameraním, sledoval príslušnú legislatívu v oblasti BOZP a táto skúsenosť mu
pomohlaajkterajšiemuzamestnaniu.Vterénenavštívilinapr.firmuJ.,firmuI..Súdvšakzatýmtoúčelom

odmietol vykonať navrhnuté dokazovanie, ktoré by potvrdilo jeho tvrdenia. Po ukončení pracovného
pomeru dostal doklady, ktoré odniesol
na úrad práce a na Sociálnu poisťovňu. Mzda za dobu zamestnania mu bola riadne vyplatená.
Zamestnankyňa Sociálnej poisťovne mu povedala, že má nárok na poberanie sociálnej dávky a poslala
ho na úrad práce. Z výpovede zástupkyne poškodenej D. J. vyplýva, že pre dávku v nezamestnanosti

získanú na území iného členského štátu je Sociálna poisťovňa povinná skúmať a dôsledne vyhodnotiť
všetky relevantné skutočnosti preukázané individuálne v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti,
s prihliadnutím na kritériá
vo veci preukázania centra záujmov a bydliska na území Slovenskej republiky počas výkonu posledného
zamestnania na území členského štátu EÚ. Sociálna poisťovňa u neho nezisťovala výsluchom, či

skutočne spĺňa alebo nespĺňa podmienky na vyplácanie dávky, a teda nemôže tvrdiť, že nárok na jej
poskytnutie nespĺňal. Uvedené skutočnosti dáva do pozornosti z dôvodu, ak by pristúpil na tvrdenia
súdu o uzatvorení fiktívnej pracovnej zmluvy. Stále by poškodenej nevznikla škoda, nakoľko nárok na
vyplatenie dávky ako taký by vznikol. On ale vylučuje uzatvorenie fiktívnej pracovnej zmluvy. Sociálna
poisťovňa vykonala u zamestnáva-teľa viaceré dodatočné kontroly týkajúce sa jeho pracovného pomeru

a neboli zistené žiadne pochybenia ohľadne jeho uzatvorenia, trvania, ukončenia, splnenia odvodových
povinností,vyplateniamzdyapodobne.Doposiaľnebolanipoškodenouvyzvanýnavráteniečoilenčasti
poskytnutých finančných prostriedkov. Tvrdí, že na dávku v nezamestnanosti mal nárok, pričom ak by bol
Sociálnou poisťovňou upozornený, že na jej vyplatenie nárok nemal, tento by mu vznikol v Anglicku, kde
si ho mohol v tejto situácii uplatniť. Samotná poškodená dodnes nemá ustálený a jednoznačný postup

pri skúmaní podmienok na vyplatenie tejto dávky a skúmania centra záujmov osôb. Súd by mal zobraťdo úvahy aj aplikáciu konceptu obvyklej miery opatrnosti poškodeného pri trestnom čine podvodu, pri
výklade znaku uvedenie do omylu nemôže ísť o akúkoľvek nepravdu, ale len o takú, ktorú nie je možné
bez ďalšieho zistiť. Pokiaľ Sociálna poisťovňa vykonala kontroly už v roku 2016, kedy mala konkrétne

podozrenia na neoprávnené čerpanie dávky u konkrétneho zamestnávateľa, považuje za absurdné,
že jej výsledok bol negatívny. Má za to, že v ničom neporušil zákon, a naopak, bol diskvalifikovaný
tým, že sa riadne zamestnal u zamestnávateľky, ktorá zamestnala za účelom získania dávky viaceré
osoby, o čom nemal žiadnu vedomosť. Súd ho automaticky znevýhodnil, keď ako jeden z dôkazov proti
nemu označil aj túto skutočnosť. Zároveň oboznámil v rámci dokazovania skutočnosti, ktoré nemohol

vedieť, a to aký príjem mala jeho zamestnávateľka v čase uzatvorenia pracovnej zmluvy. To podľa súdu
boli ďalšie dôvody, ktoré svedčili o fiktívnom pracovnom pomere. Treba uviesť, že živnostníci práve
pribratím zamestnancov, prípadne rozšírením materiálového vybavenia firiem zvyšujú svoju následnú
produktivitu. Súd však nevykonal žiadne navrhované dokazovanie týkajúce sa trvania pracovného
pomeru,čímbolporušenýprincíprovnoprávnostiavyváženostikonania.Súdhonepodloženýmtvrdením
o spísaní fingovanej pracovnej zmluvy so živnostníčkou G. H. poškodil a vychádzal z nesprávneho

posúdenia skutkového stavu. Rovnako nesúhlasí so závermi súdu, že uviedol nepravdivé tvrdenia
o tom, že bol reálne zamestnaný u G. H.. Súdu nebol predložený jediný dôkaz zo strany prokurátora
o fingovaní pracovnej zmluvy, výške dohodnutého príjmu a samotnom pracov-nom pomere. Naopak,
v spise sa nachádza len riadna pracovná zmluva. Hoci je jeho konanie kvalifikované ako zločin, aj pod
vplyvom doterajšej rozhodovacej činnosti českých súdov a slovenského ústavného súdu a teraz už aj

najvyššieho súdu by nemalo byť prijateľným odmietnuť aplikáciu princípu ultima ratio. Ďalej poukázal
aj na zásadu trestného konania v pochybnostiach v prospech obvineného. Vzhľadom na poslednú
judikatúru Najvyššieho súdu SR podáva aj námietku zaujatosti voči zákonnej sudkyni, ktorá rozhodla
o vine ostatných obžalovaných trestným rozkazom v rovnakej trestnej veci, sp.zn. 6T/89/2020
zo dňa 6.8.2021, kde G. H. nepodala vo veci odpor z dôvodu odsúdenia v predchádzajúcich

trestných veciach. Z uvedeného dôvodu sudkyňa mohla byť vo veci dôvodne zaujatá vo vzťahu
k ostatným obžalovaným osobám. Nakoľko sa prvostupňový súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami
významnými pre rozhodnutie, navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm.
a), b), c), d), ods. 3 Tr. por. zrušil a sám rozhodol podľa § 322 ods. 3 Tr. por. tak, že ho podľa § 285 písm.
b) Tr. por. oslobodzuje spod obžaloby okresného prokurátora pre skutok v nej uvedený, z dôvodu, že

skutok nie je trestným činom ani priestupkom.

K odvolaniu obžalovaného sa vyjadril prokurátor podaním doručeným súdu 19.5.2022 (na č.l. 730
súdneho spisu). Primárne upozornil na právoplatné odsúdenia G. H., a to rozsudkom Okresného súdu
Banská Bystrica, sp.zn. 4T/2/2020 z 15.6.2020, trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš,

sp.zn. 3T/38/2020 z 8.9.2020
a trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/89/2020 zo 16.8.2021. Z týchto odsúdení
vyplýva, že G. H. sériovým spôsobom ako zamestnávateľka od roku 2013 do roku 2017 fingovala
v prospech viacerých osôb existenciu pracovnoprávnych vzťahov (pracovných pomerov) za účelom
umelého vytvorenia podmienok umožňujúcich dosiahnuť priznanie dávky v nezamestnanosti, navyše v

jej maximálnej výške. Prvostupňový súd na strane 10 napadnutého rozsudku opisuje všetky dovtedy
odsúdené prípady, spolu
7 ľudí, ku ktorým pribudla po právoplatnosti jej časti rozsudku v tejto veci aj K. L.. Prípad obžalovaného
A. B. v celom rozsahu vykazuje modus operandi, zhodný s doposiaľ odsúdenými skutkami. Osoba
prichádzajúca po dlhodobom pobyte v Spojenom kráľovstve, bez nároku na dávku v nezamestnanosti,

sa na dobu určitú zamestná u sloven-ského zamestnávateľa so mzdou, ktorá umožňuje v prípade
straty zamestnania priznanie maximálnej dávky v nezamestnanosti. „Pracovný pomer“ je ukončený
„zamestnávateľom“
v skúšobnej dobe po 8-13 dňoch, pričom prepustený „zamestnanec“ požiada o vysokú dávku v
nezamestnanosti, v danom prípade za šesť mesiacov spolu 5 142,20 eur. Pracovný pomer v danom

prípade trval 8 dní, z toho 6 pracovných dní. Obrana obžalovaného o jeho neuváženom zamestnaní
zo strany G. H. je vyvrátená skutočnosťou, že odsúdená takýmto spôsobom už predtým zamestnala v
roku 2014 A. M., K. L. a C. B.. Je zrejmé, že ide o premyslenú schému, ktorá vylučuje omyl, najmä ak
zvážime hospodárske výsledky G. H. v danom čase, ktoré jej neumožňovali zamestnávať kohokoľvek
ani len s minimálnou mzdou, nieto ešte s hrubou mzdou 1 250,- eur, čo pri mesačných nákladoch na

zamestnanca je takmer 1 700,- eur.
K posudzovaniu centra záujmov a bydliska na území Slovenskej republiky, už zo skutočnosti, že
obvinený už týždeň po skončení poistenia v Spojenom kráľovstve uzavrel fingovaný pracovný pomer na
Slovensku, vyplýva, že si bol plne vedomý nesplnenia nárokovna priznanie dávky v nezamestnanosti v Slovenskej republike. Pokiaľ Sociálna poisťovňa
v konaní kontinuálne uvádza, že by v prípade neexistencie fingovaného pracovného pomeru nárok
nepriznala, pričom obžalovaný nepredložil žiadnu vecnú argumentáciu na vyvrátenie tohto stanoviska,

považuje predmetnú námietku obžalovaného za čisto špekulatívnu, ide len
o citovanie judikatúry bez nadväznosti na konkrétne okolnosti posudzovaného prípadu. Preto navrhol
odvolanie obžalovaného zamietnuť podľa § 319 Tr. por.

Podaním doručeným krajskému súdu dňa 21.4.2023 obžalovaný doplnil dôvody svojho odvolania. Do

pozornosti odvolacieho súdu dal skutočnosť, že od samotného skutku uplynulo 7 rokov a od vynesenia
prvostupňového rozsudku v predmetnej veci už 15 mesiacov, s odkazom na judikatúru všeobecných
súdov po skončení veci na súde prvého stupňa. Ako už uviedol v dôvodoch podaného odvolania, pre
dávku v nezamestnanosti získanú na území iného členského štátu bola Sociálna poisťovňa povinná
skúmaťadôslednevyhodnotiťvšetkyrelevantnéskutočnosti,preukázanéindividuálnevkonaníonároku
na dávku v nezamestnanosti, s prihliadnutím na kritériá vo veci preukázania centra záujmov

a bydliska na území Slovenskej republiky počas výkonu posledného zamestnania na území členského
štátu EÚ. Zachovanie väzieb na území SR sa posudzuje na základe celkového zhodnotenia o
všetkých dostupných informáciách, údajov a skutočností známych z rozhodo-vacieho procesu a údajov
osvedčených v žiadosti o dávku v nezamestnanosti, vo Vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia bydliska,
rovnako sa zohľadňujú informácie získané výsluchom. Jeden z posledných judikátov v tomto smere bol

rozsudok Krajského súdu v Prešove 2Sa/17/2022 zo 14.2.2023. V zmysle tohto judikátu obžalovaný
uviedol, že v prípade, ak by Sociálna poisťovňa pri rozhodnutí o určení dávky skúmala u neho centrum
záujmov, tak ako to stanovili judikáty všeobecných súdov, nárok na dávku by mu vznikol bez toho, aby
sa vôbec zamestnal na území Slovenskej republiky. Táto skutočnosť má zásadný vplyv aj
na výšku spôsobenej škody, pretože ak by mu dávka prislúchala, Sociálna poisťovňa by ju bola povinná

vyplatiť. Sociálna poisťovňa zrejme aj z tohto dôvodu nevyužila možnosť vymáhať podľa nej nezákonne
vyplatenú pohľadávku v občianskoprávnom konaní. Vzhľadom na to, že tento jeho argument nebol vzatý
do úvahy, hoci ako podstatnú okolnosť nepreskúmanie centra záujmov uvádzal od začiatku, Sociálna
poisťovňa opakovane uvádza, že hoci toto neskúmala, napriek tomu, by nemal nárok na dávku. Tento
názor bol však judikatúrou vyvrátený. Všeobecné súdy v obdobných konaniach dali za pravdu tvrdeniam

o nutnosti skúmať aj iné aspekty a dôkladne vyhodnocovať skutočnosti svedčiace o zachova-ní, či
nezachovaní jeho pobytu na území SR. Nie je možné mu klásť za vinu čerpanie dávky, ktorá by mu za
iných okolností bola priznaná, a vyjadrenia poškodenej a aj prvostupňový rozsudok je v tomto smere
nepreskúmateľný. O zachovaní jeho centra záujmov na Slovensku svedčí to, že do zahraničia odišiel
v septembri 2005 z dôvodu získania finančných prostriedkov na stavbu rodinného domu v C., kde

nadobudolkúpnouzmluvoupozemok,rodinnýdomzačalstavaťasivroku2008atentobolskolaudovaný
v roku 2019. V roku 2010 si musel vziať prvý hypotekárny úver. Po jeho splatení si následne zobral v
roku 2019 a 2022 hypotekárny úver na dokončenie domu a okolia. Tieto skutočnosti sú uvedené na liste
vlastníctva č. XXXX, k. ú. C.. Deti sa mu narodili počas pobytu v N., hoci majú štátnu príslušnosť anglickú
podľa miesta narodenia, s manželkou im vybavili všetky doku-menty, vrátane slovenského štátneho

občianstva, nakoľko bolo ich snahou sa vrátiť a žiť
na Slovensku. Od návratu do Slovenskej republiky tu nepretržite žijú a pracujú, zabezpečili si vlastné
bývanie a stabilné rodinné prostredie. Nikdy nepretrhol väzby so svojimi rodinnými príslušníkmi, pričom
počas pobytu v zahraničí pri každej príležitosti sa vracali na Slovensko, kde trávili všetky dovolenky.
Jediným dôvodom odchodu do zahraničia bol nedostatok práce v regióne Orava a v čase, keď odišiel

za prácou do zahraničia, bola nezamestnanosť
na Slovensku až vo výške 17,5 %. Súčasťou tohto podania je výpis z listu vlastníctva č. XXXX.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátorka v konečnom návrhu
s poukazom na písomné vyjadrenie okresnej prokuratúry k odvolaniu obžalovaného navrhla odvolanie

obžalovaného podľa § 319 Tr. por. zamietnuť. Rozsudok považuje za zákonný a dôvodný vo výroku
o vine, treste, ako aj náhrade škody. Obhajca s poukazom na písomné dôvody odvolania, s ťažiskom
na jeho doplnenie, so zdôraznením, že keby sa obžalovaný zamestnal u akéhokoľvek zamestnávateľa
a po pár dňoch by rozviazal pracovný pomer, tak by mal rovnako nárok na dávku v nezamestnanosti,
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a rozhodol vo veci tak, že sám

obžalovaného podľa § 285 písm. b) Tr. por. spod obžaloby oslobodí. Obžalovaný súhlasil s návrhom
svojho obhajcu a uviedol, že vždy si riadne plnil svoje povinnosti a všetko si zabezpečil poctivou prácou.Krajský súd, ako súd odvolací, predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317
Tr. por., zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote stanovenej v § 309 Tr. por., bolo
podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por., odvolanie spĺňa náležitosti § 311

ods. 1, ods. 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného
odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnu-tých výrokov rozsudku,

proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 Tr. por.

Po preskúmaní veci v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania obžalovaného krajský súd dospel
k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné. V predmetnom konaní prokurá-tor neuniesol dôkazné

bremeno, že sa skutok stal. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné dospieť k vine obžalovaného
v podstate len na základe konštatovania modusu operandi použitého aj v iných prípadoch, teda že
obžalovaný A. B. nie je jedinou osobou, ktorá mala uzatvorenú pracovnú zmluvu so G. H., a opustiť
proces riadneho dokazovania individuálne pre každý skutok samostatne.

Pre úplnosť treba uviesť, že v predmetnom konaní bola podaná obžaloba prokurátorom Okresnej
prokuratúry Námestovo pod Pv 156/19/5507 z 5.10.2020 na obvinených: G. H. v bodoch 1/ a 2/ obžaloby
stíhanú za účastníctvo formou pomoci podľa § 21 ods. 1 písm. d) Tr. zák. na zločine subvenčného
podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák., K. L. stíhanú v bode 1/ obžaloby za zločin
subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák. na skutkovom základe uvedenom

v označenej obžalobe a A. B. v bode 2/ obžaloby za zločin subvenčného podvodu podľa § 225
ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák. na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Prvostupňový súd vydal v predmetnej trestnej veci voči všetkým obvineným trestný rozkaz
zo 16.8.2021. Predmetný trestný rozkaz nadobudol voči obvinenej G. H. právoplatnosť dňa 11.9.2021
(vina podľa obžaloby, pričom súd u nej upustil od uloženia súhrnného trestu, nakoľko trest uložený

skorším trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 3T/38/2020 zo dňa 8.9.2020,
právoplatným 30.9.2020, súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom
jeho výkonu a probačným dohľadom na 4 roky a 6 mesiacov popri treste zákazu činnosti považoval za
dostatočný. Obvinení – K. L. a A. B. podali voči nemu odpor. Rozsudkom Okresného súdu Námestovo,
sp.zn. 6T/89/2020 zo dňa 25.1.2022 bola obžalovaná K. L. uznaná

za vinnú v zmysle podanej obžaloby a bol jej uložený rovnaký trest ako obžalovanému A. B., vrátane
povinnosti nahradiť škodu Sociálnej poisťovni Bratislava. Obžalovaná K. L. nepodala odvolanie voči
predmetnému rozsudku a tento voči nej nadobudol právoplatnosť dňa 10.2.2022.

Z podstatnej argumentácie prvostupňového súdu vyplýva, že obrana obžalovaného pred súdom (inak

zopakovaná v podanom odvolaní) bola v celom rozsahu vyvrátená najmä výpoveďou svedkyne -
poškodenej D. A. J.. Menovaná svedkyňa v podstate len popísala spôsob posudzovania uplatneného
nároku žiadateľa na dávku v nezamestnanosti po návrate z iného členského štátu EÚ, kde bol predtým
zamestnaný po dobu viac ako tri roky. Zmenou procesného postavenia pôvodne spoluobvinenej H., po
nadobudnutí právoplatnosti trestného rozkazu voči menovanej dňom 11.9.2021, táto v postavení svedka

využila svoje právo nevypovedať. Z pripojených trestných spisov Okresného súdu Banská Bystrica,
sp.zn.4T/2/2020aOkresnéhosúduLiptovskýMikuláš,sp.zn.3T/38/2020súdzistil,žeG.H.bolavtýchto
trestných veciach odsúdená za zločin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1. ods. 4 písm. a) Tr.
zák., formou pomoci podľa § 21 ods. 1 písm. d) Tr. zák., že ako zamestnávateľka zamestnávala osoby,
ktoré boli predtým zamestnané

na území EÚ viac ako 3 roky, na krátke obdobie v rozsahu 8 až 13 dní, ktorí rovnako žiadali o dávku
v nezamestnanosti, pričom súd menovite uviedol osoby, ktorých sa to týkalo. Ďalej poukázal na rovnaký
obsah pracovných zmlúv a pracovnej náplne u týchto zamestnancov. Výpoveďami obžalovaných bolo
zistené, že G. H. nemala vytvorené podmienky, aby zamestnávala iné osoby. Nevierohodne vyznelo
tvrdenie obžalovaného B., že ho zamestnávala nepremyslene na pracovný pomer so mzdou 1 250,- eur

aponiekoľkýchdňochhožiadala,abysizaložilživnosť.Podľadaňovýchpriznaníhospo-dárskevýsledky
zamestnávateľky ukazujú, že nemala možnosti zamestnávať obžalovanéhoza dohodnutých mzdových podmienok. Na základe uvedeného mal okresný súd preukázané, že aj
v prípade obžalovaného A. B. išlo o účelovú a fiktívnu uzatvorenú pracovnú zmlu-vu v úmysle vylákať
priznanie dávky v nezamestnanosti.

Zhrnutím vyššie vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní krajský súd zistil, že prvostupňový
súd mal k dispozícii výpoveď obžalovaného B., ktorý poprel fiktívnosť pracovnej zmluvy, tento, naopak,
tvrdil, že si riadne vykonával prácu; listinné dôkazné prostriedky preukazujúce riadne uzatvorenie
pracovného pomeru so G. H. (pracovná zmluva z 12.9.2016) a jeho skončenie (dohoda o ukončení

pracovného pomeru z 20.9.2016), splnenie si všetkých povinností zamestnávateľky vrátane odvodových
povin-ností,pričomvykonanékontrolyuzamestnávateľkynezistiližiadnenedostatkyvtomtosmere.Bola
predložená žiadosť o priznanie dávky v nezamestnanosti, rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní
dávky v nezamestnanosti z 24.10.2016. Absentoval však dôkaz, ktorý by v prípade obžalovaného B.
preukázal, že prácu podľa pracovnej zmluvy nevykonával a išlo len o formálny, resp. fiktívny pracovný
pomer. V tomto smere prokurátor tak v príprav-nom konaní, ani v rámci kontradiktórneho konania na

súde nepredložil žiadny dôkaz.
Tiež treba prisvedčiť na nedostatočnosť použitia argumentov v neprospech obžalova-ného, že G.
H. zamestnávala viac takých osôb, že vzhľadom na jej hospodár-ske výsledky z predchádzajúcich
období nemala možnosti niekoho zamestnať, resp. dohodnúť mzdu vo výške 1 250,- eur mesačne.
Uvedené argumenty bez preukázania vedomosti obžalo-vaného o nich nie je možné účinne použiť v jeho

neprospech.

Preskúmaním spisového materiálu je zrejmé, že prokurátor rezignoval na vykonanie riadneho
dokazovania vo veci už v prípravnom konaní, keď na základe predloženého modusu operandi –
zamestnávania viacerých osôb obžalovanou H. po návrate zo zahraničia za účelom získania dávky

v nezamestnanosti v r. 2013-2018 – teda najmä početnosťou týchto prípadov a výškou vzniknutej škody
automaticky prijal záver o fiktívnosti uzatvorenej pracov-nej zmluvy aj v prípade obžalovaného B., a to
bez toho, aby vykonal dokazovanie v jednotlivom prípade v zmysle zásady § 2 ods. 10 Tr. por. Podľa tejto
zásady orgány činné v trestnom konaní objasňujú s rovnakou starostlivosťou okolnosti svedčiace proti
obvinené-mu, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy

tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Špecifikom tejto veci je, že v prípravnom konaní obžalovaný Jurči (výsluch z 22.10.2019) využil právo
odmietnuť vypovedať, pokiaľ nebude rozhodnuté o jeho sťažnosti voči uzneseniu o vznesení obvinenia.
O tejto sťažnosti obvineného bolo rozhodnuté dňa 19.2.2020 a následne už ako obvinený v prípravnom

konaní vypočutý nebol. Okresný súd si v podstate osvojil argumentáciu prokurátora bez toho, aby
vykonal dokazovanie v zmysle návrhov obžalovaného na preukázanie, že reálne vykonával prácu počas
trvania pracovného pomeru so zamestnávateľkou H., teda nedal obžalovanému ani možnosť pred
súdom obhájiť a preukázať svoje tvrdenia.

Krajský súd nezdieľa názor prokurátora, že za predostretého skutkového stavu veci tak prokurátorom
v obžalobe, ako aj súdom po vykonaní hlavného pojednávania možno prijať záver, že výsledkom
konania obžalovaného v stíhanom skutku bola fiktívna pracovná zmluva, uzatvorená v rozpore so
skutočnosťou, ktorá mala deklarovať existenciu pracovného pomeru len za účelom získania dávky v
nezamestnanosti, keď absentuje akýkoľvek dôkaz, že obžalo-vaný prácu podľa pracovnej zmluvy reálne

nevykonával. Úlohou odvolacieho súdu nie je naprávať stav konania, ktoré vzišlo z činnosti prokurátora,
či už v prípravnom konaní alebo
v rámci kontradiktórneho súdneho konania, ako ani nedostatkov súdu učinených v neprospech
obžalovaného, preto obžalovaného oslobodil spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Tr. por. z dôvodu, že
nemal preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Nakoľko súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, obligatórne o nároku na náhradu škody rozhodol
podľa § 288 ods. 3 Tr. por. tak, že poškodenú stranu odkázal s nárokom
na náhradu škody na civilný proces.

Pre úplnosť treba uviesť, že v konaní neboli splnené podmienky na aplikáciu ust.
§ 324 Tr. por., teda aby súd dôvod, na základe ktorého rozhodol odvolací súd v prospech niektorého
obžalovaného, použil aj v prospech ďalšieho spoluobžalovaného, ktorý nepodal odvolanie (použitie
zásady beneficium cohaesionis – dobrodenie v prospech obvineného). U obvinenej G. H. preto, lebotrestné stíhanie voči nej skončilo právo-platným trestným rozkazom, teda nebola stranou súdneho
konania a ani jej nemohlo vzniknúť právo podať odvolanie, a u obvinenej K. L. išlo o samostatný skutok.

Námietka zaujatosti voči zákonnej sudkyne vznesená v odvolaní nebola dôvodná. Táto smerovala
len voči procesnému postupu tejto sudkyne, ktorá na základe obžaloby, smerujúcej voči viacerým
obvineným, voči všetkým vydala trestný rozkaz o ich vine a uložila im za stí-hané skutky trest. Využitie
opravnéhoprostriedkutakbolovdispozíciivšetkýchobvinených.Taktozvolenýprocesnýpostupnemôže
nijakým spôsobom ovplyvniť nestrannosť sudcu v konaní len preto, že niektorý z obvinených využije

opravný prostriedok a iný nie, čo namietala obhajoba. V opačnom prípade by sudca nikdy nemohol vydať
trestný rozkaz voči viacerým obvineným.

Na základe vyššie uvedených skutočností krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.