Rozsudok – Konkurz ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 10, 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4Odi/8/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120438214
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ing. Mgr. Zuzana Dinková

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6120438214.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2 4Odi/8/2020

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou Ing. Mgr. Zuzanou Dinkovou, v právnej veci
žalobkyne: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom štvrť B. C. D. XXXX/XX, XXX XX E., právne zastúpenej:
VIKTÓRIA HELLENBART advokátska kancelária s.r.o. so sídlom ulica B. C. XXX/XX, XXX XX E., IČO:
47 250 640, proti žalovanému: F. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom štvrť B. C. D. XXXX/X, XXX XX
E., právne zastúpenému: PAULOVIČ & PARTNERS s.r.o. so sídlom Námestie Kubínyiho 367/7, 984 01

Lučenec, IČO: 54 322 120, v konaní o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, takto

r o z h o d o l :

2 4Odi/8/2020

I. Súd z r u š u j e oddlženie žalovaného F. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom štvrť B. C. D.
XXXX/X, XXX XX E., o ktorom rozhodol Okresný súd Banská Bystrica uznesením sp. zn. 4OdK/83/2017

zo dňa 16.6.2017, pre nepoctivý zámer.

II. Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške
trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

20 4Odi/8/2020

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 6.12.2020 domáhala zrušenia oddlženia žalovaného
z dôvodu, že žalovaný nemal pri oddlžení poctivý zámer, keď pri podaní návrhu naplnil zákonné
predpoklady „nepoctivého zámeru“ podľa § 166g ods. 2 písm. b) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“) keď v zozname
veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ neprihlásil
svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedela lebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na drobných
veriteľov sa neprihliada, podľa § 166g ods. 2 písm. písm. f) ZKR keď dlžník nebol platobne neschopný

a podľa § 166g ods. 2 písm. h) ZKR mal snahu poškodiť svojho veriteľa. Žalobu odôvodnila tým,
že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4OdK/83/2017 zo dňa 16.6.2017, ktoré bolo
zverejnené v Obchodnom vestníku č. 119/2017 dňa 22.6.2017, bol vyhlásený konkurz na majetok
dlžníka – žalovaného, a povolené jeho oddlženie tak, že súd dlžníka zbavil všetkých dlhov, ktoré môžubyť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze, a dlhov, ktoré
sú vylúčené z uspokojenia. Žalobkyňa svoju pohľadávku v celkovej výške 4.588,69 eur do konkurzu
dlžníka prihlásila, správca potvrdil zápis jej pohľadávky do zoznamu pohľadávok dlžníka. Žalobkyňa

je veriteľkou žalovaného na tom základe, že po rozvode manželstva so žalovaným uzatvorila Dohodu
o zrušení a vyporiadaní BSM zo dňa 20.6.2013, z ktorej vyplývali celkové pasíva ku dňu rozvodu vo
výške 68.067,64 eur. Z pasív prevzala žalobkyňa sumu 32.838,36 eur a žalovaný sumu 35.229,34 eur.
Žalobkyňa splatila časť pasív, ktoré prevzala a keďže žalovaný nedodržal svoju časť záväzku, zaplatila
aj pohľadávky veriteľov, ktoré bol podľa dohody povinný zaplatiť žalovaný, avšak keďže svoj záväzok

nedodržal, veritelia vymáhali tieto pohľadávky od žalobkyne, ktorá ich za žalovaného uhradila. Žalovaný
následne nebol ochotný jej predmetné sumy dobrovoľne uhradiť a preto ich úspešne uplatnila v súdnom
konaní voči žalovanému titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa časť pohľadávky od
žalovaného vymohla v exekúciách vedených súdnym exekútorom Mgr. Štefanom Marčekom, so sídlom
exekútorského úradu H. XX, E. a to pod sp. zn. EX 2/17 na podklade exekučného titulu platobného
rozkazu Okresného súdu Lučenec č.k. 5C/155/2016-26 zo dňa 22.6.2016 a pod sp. zn. EX 7/16 na

podklade exekučného titulu platobného rozkazu Okresného súdu Lučenec č.k. 8C/9/2016-43 zo dňa
24.2.2016. Poukázala na to, že zo zoznamu pohľadávok dlžníka vyplýva, že v konkurznom konaní sa
prihlásili len dvaja veritelia dlžníka a to spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. s pohľadávkou vo
výške 283,23 eur a žalobkyňa s dvomi pohľadávkami vo výške 4.356,39 eur a 222,13 eur. Povolením
oddlženia sa dlžník zbavil všetkých dlhov, čím sa vyhol povinnosti splatiť dlhy v prvom rade voči

žalobkyni. Žalobkyňa mala za to, že žalovaný nie je v situácii, na ktorú by bolo možné aplikovať inštitút
oddlženia, kedy žalovaný splácal svoj záväzok voči žalobkyni zrážkami zo mzdy v rámci exekučného
konania, preto bolo možné očakávať, že by žalovaný postupne svoje záväzky voči nej aj voči veriteľom
riadne uhradil. V priebehu exekučného konania sa dlh žalovaného znižoval a preto nemožno uzavrieť,
že by exekučné konanie neviedlo k úspešnému výsledku a že by dlžník nebol schopný splácať dlhy.

Pri rozhodovaní o zrušení oddlženia pre nepoctivý zámer treba prihliadať na významné okolnosti
a to osobu veriteľa, právny dôvod vzniku pohľadávky veriteľa a celkové okolnosti, ktoré viedli dlžníka
k úpadku. Zámer žalovaného pri podávaní návrhu na oddlženie nebol poctivý vtom zmysle, že by bral
do úvahy aj jej oprávnené záujmy ako veriteľa. K úpadku dlžníka viedli dlhy, ktoré vznikli za trvania
manželstva dlžníka so žalobkyňou, pričom Dohoda o vyporiadaní zaniknutého BSM preukazuje, že

zodpovednosť za splatenie dlhov manželia medzi sebou rozdelili rovnako a žalobkyňa svoje povinnosti
z dohody plnila. Nepovažuje za poctivé správanie žalovaného, ktorý potom ako si žalobkyňa voči nemu
uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, vyhol sa splneniu záväzku návrhom na oddlženie.
Ďalej sa žalobkyňa vyjadrila k svojej majetkovej situácii, kedy ako zdravotne postihnutá s invalidným
dôchodkom vo výške 362,70 eur a zamestnaná na dohodu na dobu určitú na pomocné upratovacie

práce s hrubou mesačnou mzdou 150 eur považuje za nemorálne, aby bol žalovaný zbavený dlhov voči
nej z titulu vyporiadania zaniknutého BSM, ktoré zaplatila za oboch manželov sama, hoci jej životná
situácia nie je lepšia, ani jednoduchšia než žalovaného. V období, kedy uhrádzala spoločné záväzky
zo zaniknutého BSM v rovnakej situácii, jej veľa prostriedkov na živobytie neostávalo, navyše ako
invalidná dôchodkyňa má vážne zdravotné obmedzenia, ktoré ju limitujú v možnosti zárobku, čo na

strane žalovaného nemožno konštatovať. K osobe žalovaného uviedla, že tento je, podľa jeho tvrdení
uvedených v životopise, zamestnaný s mesačným čistým príjmom 529 eur, pričom je v produktívnom
veku,mápravidelnýpríjemapretopovažujezaspravodlivéodnehopožadovať,abyvynaložilmaximálne
úsilie na to, aby žalobkyni splatil dlh, keďže aj žalobkyňa zo svojho minimálneho príjmu splatila
záväzky zo zaniknutého BSM, ktoré mal vyrovnať žalovaný. Poukázala na rozhodnutia Okresného súdu

Bratislava I sp. zn. 8Odi/2/2018, 8Odi/1/2018 a Okresného súdu Banská Bystrica 4Odi/4/2018. Na záver
dodala, že žalovaný v návrhu na oddlženie neuviedol všetkých svojich veriteľov, fyzické soby uvedené
ako veritelia v dohode o vyporiadaní BSM a preto navrhla vykonať dopyt na správcu dlžníka ohľadom
okruhu fyzických osôb – veriteľov, ktorých uviedol žalovaný v návrhu.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že ju žiada ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť a priznať
mu náhradu trov konania, keď mal za to, že žalobkyňa žiadnym právne relevantným spôsobom
nepreukázala, že žalovaný ako dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Žalovaný mal za to, že dôvody
uvádzané žalobkyňou neobstoja ako zákonné a dostatočné dôvody na to, aby mohol byť jeho zámer pri
oddlžení považovaný za nepoctivý. Citoval ust. § 166g ods. 1, 2 ZKR, ku ktorým uviedol, že si nie je

vedomý, že by svojim postojom alebo konaním pri podávaní návrhu alebo po jeho podaní akýmkoľvek
spôsobom naplnil ktorúkoľvek zo skutočností tak, ako sú demonštratívne uvedené v ust. § 166g ods. 2
ZKR a ani zo žiadnych iných okolností nemôže byť vyvodený záver o jeho nepoctivom zámere a práve
naopak, žalovaný má za to, že svojím postojom a svojim konaním dodržiaval všetky povinnosti na to,aby jeho konanie a postoj mohli byť považované za súladné s ust.§ 166g ods. 1 ZKR a jeho zámer
považovaný za poctivý v plnom rozsahu. Žalovaný uviedol, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh
v medziach svojich možností a schopností, najmä riadne poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú

súčinnosť, nekonal tak, že by v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku,
aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, ani v zozname veriteľov; ani že by
na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ neprihlásil svoju pohľadávku,
aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; ani v návrhu alebo v prílohe návrhu
alebo na dopyt správcu neuviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu,

aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu; ani že by bez
vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo vyžadovať;
ani z jeho správania pred podaním návrhu nemožno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej
neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh; ani že by žalovaný v čase podania návrhu ako dlžník
nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; ani
zo správania sa žalovaného ako dlžníka pred podaním návrhu nemožno usudzovať, že pri preberaní

záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom; ani zo
správania sa žalovaného ako dlžníka pred podaním návrhu nemožno usudzovať, že mal snahu poškodiť
svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa; ani že by bez vážneho dôvodu riadne a včas neplnil
súdom určený splátkový kalendár; ani že by bez vážneho dôvodu riadne a včas neplnil výživné pre
dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom dni; ani že by bez vážneho dôvodu riadne a včas neplnil

povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny
správcu; ani že sa žalovaný ako dlžník nedomáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej
republiky nemal v čase podania návrhu centrum hlavných záujmov. Žalovaný nespochybnil skutočnosť,
že životná situácia žalobkyne je ťaživá a žalobkyňa je ako veriteľ žalovaného povolením oddlženia
žalovaného dotknutá, toto však podľa neho samo o sebe ešte v žiadnom prípade nemôže postačovať

na zdôvodnenie a preukázanie nepoctivého zámeru žalovaného pri oddlžení. Žalovaný poukázal na to,
že žalobkyňa bola o konaní žalovaného riadne informovaná a svoje pohľadávky voči žalovanému riadne
uplatnila a prihlásila do konkurzného konania. Dodal, že si riadne plní vyživovaciu povinnosť v sume
140 eur mesačne na syna B. G., ktorý žije so žalobkyňou v spoločnej domácnosti. Nesúhlasil s názorom
žalobkyne, že zámer žalovaného pri oddlžení možno považovať za nepoctivý z dôvodu, že žalovaný je

ešte v produktívnom veku a má v súčasnosti pravidelný príjem.

3. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrila tak, že priebeh exekučného konania vedeného voči
žalovanému, nasvedčoval tomu, že by pohľadávka žalobkyne mohla byť uspokojená v celom rozsahu, aj
keď v dlhšom časovom rozpätí. Žalovaný tak bol a je schopný záväzok voči žalobkyni vyrovnať, zabránilo

tomu však len povolenie oddlženia. Úprimnú snahu uhradiť svoje záväzky by žalovaný preukázal, keby
si našiel ďalšie zamestnanie alebo obmedzil svoje výdavky, alebo aj plnením svojho dlhu v splátkach,
i keď minimálnych. Poukázala na prístup žalovaného k danej veci, kedy sa na úhradu dlhu zaviazal
dobrovoľne podpisom dohody o vyporiadaní BSM, ktorú následne porušil, kedy žalobkyňa musela za
neho plniť a vymáhať predmetné plnenie súdnou cestou podaním žaloby o vydanie bezdôvodného

obohatenia. Žalobkyňa trvala na tom, že jediným a hlavným cieľom, ktorý chcel žalovaný povolením
oddlženia dosiahnuť bolo dokázať žalobkyni, že jej pohľadávku aj tak neuhradí. Zo situácie žalovaného
pred vyhlásením konkurzu možno jednoznačne vyvodiť, že bol schopný splácať svoje dlhy, o čom svedčí
prebiehajúce exekučné konanie a pokiaľ v takej situácii podal návrh na oddlženie, už samotná táto
okolnosť jeho poctivý zámer vyrovnať dlh žalovanej vyvracia. Súčasne navrhla vykonať dôkaz ohľadom

výšky mesačných príjmov žalovaného.

4. Na prejednanie veci samej, súd určil termín pojednávania na deň 10.04.2024, na ktorý sa dostavili obe
strany aj s ich právnymi zástupcami, pričom právnej zástupkyni žalobkyne bola zásielka s predvolaním
na termín pojednávania doručená dňa 13.3.2024, a právnemu zástupcovi žalovaného bola zásielka

s predvolaním na termín pojednávania doručená dňa 3.4.2024, súd tak konštatuje, že ich päťdňová
lehota na prípravu na pojednávanie v zmysle § 178 ods. 2 CSP je zachovaná.

5. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní uviedla, že v prípade preukazovania nepoctivého
zámeru žalovaného ako dlžníka je situácia problematická v tom smere, že sa jedná o nejaké vnútorné

psychické nastavenie a prístup dlžníka k jeho životnej situácii, k tomu a prečo z akých dôvodov využíva
právne prostriedky, ktoré má k dispozícii, kedy pozícia žalobcu je zložitejšia v tom, že konanie a motív
pohnútky dlžníka môže manifestovať len na jeho prejave ako on konal, čo, prečo, ako urobil. Podľa
písomnej informácie od správcu boli prihlásení len dvaja veritelia, jedným z veriteľov bola žalobkyňas vyššou pohľadávkou skoro 5.000 eur a druhým veriteľom bola spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o. s pohľadávkou 283 eur. Podľa žalobkyne účelom a zmyslom konania o oddlžení bolo, aby sa
žalovaný primárne zbavil dlhu voči žalobkyni, ktorá si voči nemu uplatnila nároky titulom vyporiadania

zaniknutého BSM. Z dohody o vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov
vyplýva veľký rozsah záväzkov, ktoré si vysporadúvali strany medzi sebou a ktoré si rozdelili na polovicu.
Žalobkyňa sa snažila svoju časť záväzkov uhradiť, ale v tomto období sa na ňu obracali všetci veritelia,
keďžesajednaloospoločnézáväzkymanželovatakžalobkyňauhradilaajzáväzky,ktorésazaviazal,že
uhradížalovaný.Žalobkyňasiuplatnilavočižalovanémunávrhomnavydaniebezdôvodnéhoobohatenia

zaplatenie týchto súm, a po tom ako žalobkyňa mala právoplatný exekučný titul podala návrh na
exekúciu. Žalovaný následne využil právny prostriedok, že podal návrh na oddlženie, kedy účinkom
vyhláseného konkurzu a oddlženia bolo, že žalovaný sa zbavil dlhov najmä voči žalobkyni. Navrhla
vypočuť žalobkyňu ako účastníčku konania ku skutkovým okolnostiam. Zdôraznila, že z hľadiska účinkov
oddlženia má toto oddlženie účinok najmä voči žalobkyni ako bývalej manželke, ktorá prevzala za
žalovaného jeho záväzky, a ktoré by jej teraz mal splniť. Exekučné konanie, keď aj prebiehalo s

nízkymi splátkami, do dnešného dňa už prešlo 7 rokov, žalovaný by týmito splátkami svojej bývalej
manželke všetky záväzky splnil. Z dohody o vyporiadaní zaniknutého BSM vyplýva, že žalovaný prevzal
záväzky v roku 2013; 3,5 roka pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu vo veľkom objeme skoro
30.000 eur, z čoho sa javí podľa prihlásených pohľadávok do konkurzného konania, že bol schopný
uhradiť pohľadávky, okrem 5.000 eur žalobkyni a medzi prevzatými veriteľmi v dohode boli aj fyzické

osoby. Minimálne dvaja veritelia z fyzických osôb, ktoré sa uvádzajú v dohode o vyporiadaní BSM,
neboli vyrozumení zo strany správcu, že bolo vyhlásené konkurzné konanie, čo považuje za dôležité
k preukazovaniu poctivého a nepoctivého zámeru dlžníka, kedy zákon explicitne hovorí, že dlžník
je povinný označiť všetkých veriteľov fyzických osôb v návrhu na vyhlásenie konkurzu a povolenia
oddlženia. Poukázala na to že veritelia - fyzické osoby majú z pohľadu zákonodarcu iné postavenie

v prípade oddlženia, kedy správca je povinný ich informovať o tom, že takéto konanie začalo, aby si
mohli uplatniť svoje práva a pod veľmi prísnym následkom, že správca tie fyzické osoby neinformuje,
že je povolené oddlženie a začaté konkurzné konanie, tak sa dlžník voči fyzickým osobám nezbavuje
dlhov. Aj z tohto pohľadu považujeme za dôležité zistiť, či žalovaný Ak dlžník pri podaní návrhu
na vyhlásenie konkurzu neuviedol všetky fyzické osoby, voči ktorým má záväzky, ktoré z dohody

prevzal, tak potom dlh žalovaného voči nim nezaniká, zatiaľ čo voči žalobkyni sa žalovaný oddlžením
dlhov zbavil. Žalovaný síce tvrdil, že prevzal záväzok voči správcovi bytu vo výške 3.000 eur vo
výlučnom vlastníctve žalobkyne, avšak uhradila ho žalobkyňa, na čo predložila listinný dôkaz – odpoveď
správcu bytového družstva, z ktorého vyplýva, že pohľadávku správcovi bytového družstva uhradil syn
žalobkyne. Takisto vie preukázať ostatné záväzky, ktoré síce v dohode prevzal žalovaný, ale uhradila

ich žalobkyňa. Reagovala na vyjadrenie žalovaného, ktorý preukazuje poctivý zámer pohľadávkou
správcovi bytového družstva, ktorá súvisí s bytom žalobkyne, avšak túto uhradila žalobkyňa. S ohľadom
napovahupohľadávky,kedysajednaloopohľadávkumanželovnavzájomvočisebeztituluvyporiadania
zaniknutého spoluvlastníctva a teda rozloženia spoločných záväzkov, žalovaný dosiahol oddlžením
to, že sa zbavil dlhov voči veriteľom, ktorí boli spoloční voči manželom. Tieto dlhy však zostali ako

záväzok manželke, teda žalobkyni, čím vznikla asymetria, a keďže bolo povolené oddlženie manželovi
na základe splnenia podmienok, ktoré umožnila žalobkyňa tým, že podala návrh na exekúciu, tak
zvyšné dlhy zostali vymáhateľné výlučne voči žalobkyni, pretože ona oddlžená nie je a keďže sa jednalo
o spoločný záväzok manželov, veriteľov nezaujíma a neberú do úvahy dohodu medzi manželmi, kde
manželka mohla dosiahnuť plnenie voči žalovanému len titulom bezdôvodného obohatenia, avšak tieto

exekučné tituly a ich vymáhanie potom poslúžili žalovanému, aby sa zbavil dlhov voči bývalej manželke
oddlžením. Uvedené preukazuje, že dlžník nemal poctivý zámer vo vzťahu k svojej manželke a pokiaľ
apeluje na ľudskú stránku vecí, zdravotný stav, a to že dlhy naozaj spôsobujú depresiu, to je pravda,
lebo rovnaké pocity má aj strana žalobkyne, ktorá bola rovnako veľmi zadlžená. V zmysle dohody aj
žalobkyňa prevzala veľký objem záväzkov a navyše je aj invalidná dôchodkyňa, čiže popri depresii a

zlom psychickom stave z veľkého objemu dlhov, to ešte znásobuje, že jej fyzické možnosti ako si zarábať
sú obmedzené. Tiež synovia žalobkyne, ktorí sú obaja invalidní dôchodcovia so závažným fyzickým
hendikepom obmedzený v možnostiach nájsť si zamestnanie, pomohli žalobkyni tým, že si na seba
zobrali úver, lebo žalobkyni by vzhľadom na jej vek a invaliditu, úver nebol poskytnutý a tento úver spláca
žalobkyňa. Z hľadiska rovnoprávneho posudzovania situácie v rodine, dlhy zaťažili všetkých rovnako,

a preto to, na čo apeluje žalovaný rovnako a o to viac platí aj v prípade žalobkyne, avšak žalovaný sa
nepostavil zodpovedne k tomu, aby vyrovnal dlhy, ktoré voči svojim veriteľom mal. Zdôraznila, že medzi
dlžníkmi fyzickými osobami nebola len žalovaná, ale boli aj ďalšie osoby, ktorí boli buď kolegovia alebo
priatelia žalovaného a týmto neboli tiež vrátené pôžičky, ale tieto osoby tým, že ani neboli uvedené akodlžnícifyzickejosobypripodanínávrhunavyhláseniekonkurzu,zozákonasažalovanývočinimnezbavil
dlhov,čižeonimôžusvojepohľadávkyvočižalovanémuvymáhať,aležalobkyňanie.Žalovanýakodlžník
podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu určitých veriteľov zvýhodnil, pretože oni ostali mimo okruhu

fyzických osôb, správca ich tým pádom nekontaktoval a voči nim je právna fikcia, že voči nim zbavený
dlhov nie je. Napokon zrušenie oddlženia bude mať dopad najmä voči žalobkyni, kedy žalovaný bude
musieť splatiť žalobkyni dlh, ktorý si voči nemu uplatnila. Predložila súdu dôkaz - Čestné prehlásenie
pána I. J. o tom, že jemu a jeho bratovi žalovaný nevrátil požičané sumy s tým, že nedostali ani žiaden list
od správcu, aby si mohli prihlásiť pohľadávky v oddlžení žalovaného a hoci súd zamietol tento dôkazný

prostriedok, tak uviedla, že nemohol byť predložený do konania skôr, pretože žalobkyňa nevedela aký
okruh veriteľov označil žalovaný pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu, a tento dôkaz s tým súvisí.
K námietkam právneho zástupcu žalovaného k uvedenému dôkazu uviedla, že skutočnosť, že osoby
I. a K. J. boli veriteľmi žalovaného ako aj žalobkyne, potvrdili obidve strany tým, že ich zahrnuli medzi
svojich veriteľov v dohode o vyporiadaní BSM; tieto sumy boli pripočítané na stranu pasív žalovaného,
takže minimálne v tomto období žalovaný uznával, že týmto osobám dlhuje. Zo životopisu k návrhu

na vyhlásenie konkurzu vyplýva, že žalovaný bol zamestnaný od 1.1.2011 – 30.6.2015 v spoločnosti
PRIMSTAV, s.r.o. a pôžičku, ktorú uviedol v dohode o vyporiadaní BSM mal voči veriteľovi K. J., nie
voči spoločnosti PRIMSTAV, s.r.o., takže sa nejednalo o záväzok, ktorý by mu mal byť strhnutý z platu
alebo započítaný, lebo jeho zamestnávateľom bola obchodná spoločnosť a tu sa jednalo o súkromnú
pôžičku medzi p. K. J. a žalovaným, ale tento dôkaz nie je nejako ťažiskovo relevantný. Názor veriteľa

je relevantný vo vzťahu k tomu, či naozaj žalovaný dlhuje alebo nedlhuje požičanú sumu. Netrvala ďalej
na výsluchu žalobkyne. Mala za to, že žalobkyňa preukázala nepoctivý zámer žalovaného skutkovými
tvrdeniami a dôkazmi, kedy oddlženie vo svojom výsledku malo najväčší negatívny dopad práve na
žalobkyňu, ktorá bola jednou z dvoch veriteľov a to s podstatne väčšou pohľadávkou. Samotná povaha
jej pohľadávky indikuje nepoctivý zámer žalovaného, lebo sa jedná o vzťahy bývalých manželov vo

vzťahu k vysporiadaniu spoločných záväzkov, na ktorej forme vysporiadania sa dohodli. Obaja prevzali
určité penzum záväzkov, obaja boli veľmi zadlžení z obdobia počas manželstva, pričom k plneniu svojich
záväzkov voči veriteľom pristúpili rozdielne. Samotná skutočnosť, že žalovaný voči žalobkyni, ktorá
jedine exekučne vymáhala pohľadávku, využil právny prostriedok, ktorým sa zbavil dlhov, čo malo dopad
najmä na žalobkyňu, považuje žalobkyňa za nepoctivé konanie voči nej ako aj voči ich spoločným

maloletým deťom. Okrem toho žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania
poctivého zámeru, najmä v preukázaní platobnej neschopnosti a ďalších skutočností, ktoré by mal súd
skúmať.

6. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalobkyňa žiadnym právne relevantným

spôsobom nepreukázala, že žalovaný mal nepoctivý zámer. K tvrdeniu žalobkyne, že žalovaný mal
vyvinúť väčšiu snahu na uspokojenie jej pohľadávky, prípadne že si mal nájsť ďalšie zamestnanie alebo
obmedziť svoje výdavky, uviedol, že žalovaný bol v čase podania návrhu aj v súčasnosti je riadne
zamestnaný, nevedie záhaľčivý život. Záväzky, o ktoré opiera žalobu žalobkyňa, vyplývajú z dohody
o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva rozvedených manželov, ktorú žalobkyňa a žalovaný

uzatvorili, avšak táto dohoda bola veľmi jednostranná a nevýhodná pre žalovaného, kedy ohodnotenie
hnuteľných vecí bolo neprimerane nízke v prospech žalobkyne. Žalobkyňa dohodou získala všetky
hnuteľné veci, vybavenie domácnosti, keď v článkoch IV/A a II/A sú ocenené hnuteľné veci v minimálnej
výške napr. osobné vozidlo v sume 200 eur, kompletné zariadenie kuchyne v sume 190 eur, zariadenie
spálne 110 eur, zariadenie obývacej izby v sume 170 eur. Čo sa týka preukazovania nepoctivého

zámeru je dôkazné bremeno v zmysle ustálenej súdnej praxe na strane žalobkyne. Trval na tom, že
žalovaný nemal nepoctivý zámer pri podávaní návrhu a nevyplýva ani z jeho následného konania.
Žalovaný uviedol v návrhu na oddlženie všetkých veriteľov, ktorí boli aktuálne vtom čase, pretože
dohodaovyporiadaníbezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovbolauzatváranávroku2013.Rovnako
navrhol pripojiť zoznam veriteľov z konkurzného spisu. Žalovaný nemal vnútornú motiváciu, úmysel,

zbaviť sa dlhov, poškodiť svojich veriteľov, nemal nepoctivý zámer. Žalovaný sa nachádzal v čase
podania návrhu vo veľmi ťaživej situácií, v dlhovej špirále, kedy mu boli vykonávané v rámci exekúcie
zrážky z jeho mzdy v obidvoch exekučných konaniach v prospech žalobkyne s tým, že žalovaný bol
zároveň povinný platiť žalobkyni aj výživné na vtom čase maloleté deti; túto povinnosť si žalovaný
svedomite plnil a do dnešného dňa ešte platí výživné na mladšie maloleté dieťa. Tvrdil nerovnosť

strán pri vyporiadavaní dohody o BSM, kedy žalobkyňa a žalovaný počas trvania ich manželstva bývali
v nehnuteľnosti, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne a to v trojizbovom byte v Lučenci, do
ktorého bola investovaná značná časť prostriedkov, ktoré boli čerpané v rámci úverov, pôžičiek počas
trvaniamanželstva.Žalovanýpovyporiadaníbezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovodišielsjednouigelitkou a s jediný televízorom a to bolo všetko, čo si žalovaný z predmetnej masy BSM zobral.
Žalovaný nemohol pri úhradách svojich veriteľov jednému uhrádzať, jednému neuhrádzať, pretože
tam by sa dostal do vystavenia sa nebezpečenstvu zvýhodňovania, respektíve poškodzovania veriteľa.

Žalovaný sa podľa svojich možností a schopností snažil platiť splátky, ale v dôsledku ťaživej životnej
situácie, ktorá bola u žalovaného u pretrvávajúcej dlhovej špirály, žalovaný využil zákonnú možnosť
podať návrh na oddlženie a nemal pritom nepoctivý úmysel. Jednalo sa o záväzky, ktoré vznikli počas
trvania manželstva so žalobkyňou, žalovaný nepreberal nejaké nové záväzky s úmyslom vyhnúť sa
plateniu. Zoznam prihlásených pohľadávok vyhotovil správca konkurznej podstaty, pričom žalovaný

nevie, či správca zanedbal svoje povinnosti. V zmysle judikatúry Krajského súdu v Banskej Bystrici
(č.k. 41Cokr/27/2022 zo dňa 26.4.2022) je ustálené, že hoci žalovaný bol zamestnaný a teoreticky
by vedel v malých splátkach splácať, uvedené neznamená, že žalovaný nebol platobne neschopný.
Zmyslom a podstatou oddlženia je, aby boli dlžníci zbavení dlhov, ktoré nie je možné uspokojiť z ich
majetku, ktorý ani nepostačuje, teda na úhradu týchto dlhov vôbec. Žalovaný bol platobne neschopný,
dôvody na to, aby bolo vyhovené návrhu z konkurzného spisu vyplývajú. Je samozrejme jasné, že

v uvedenom rozhodnutí krajského súdu sa jedná o právnickú osobu a súhlasíme, že súdy v tých
konaniach o posúdenie existencie nepoctivého zámeru sa pristupuje individuálne k fyzickým osobám
aj právnickým osobám. Poukázal na zápis v Obchodnom vestníku č. K037274 zo dňa 9.11.2017, kde
správca konkurznej podstaty konkurz ukončil z dôvodu, že majetok podliehajúci konkurznej podstate
nepokryje ani náklady konkurzu, keď správca uviedol, že k tomuto záveru správy konkurznej podstaty

dospel po preskúmaní pomerov dlžníka vychádzajúcich zo zoznamu majetku, informácií poskytnutých
dlžníkom, ako aj po vlastnom vykonanom šetrení s odbornou starostlivosťou. Dodal, že nespochybňuje,
že žalobkyňa trpí zdravotnými problémami, avšak žalovaný rovnako trpí zdravotnými problémami,
dokonca musel byť liečený u psychiatra, kedy na žalovaného doliehala jednak ťarcha životnej situácie
pri rozvode a po rozvode a ako aj ťarcha dlhov, ktoré vznikli počas trvania manželstva so žalobkyňou.

Žalovaný predmetné záväzky nepreberal v úmysle potom sa ich zbaviť oddlžením, že by sa chcel vyhnúť
svojej povinnosti plniť. Žalovaný bol riadne zamestnaný, pričom po vykonávaní exekučných zrážok, po
zaplatení výživného a po tom, ako sa ešte snažil uspokojiť aspoň nejakým pomerným spôsobom aj
ostatných veriteľov, mu v zásade neostalo na živobytie nič. Žalovaný v súčasnosti pracuje, ale od júna
do novembra 2023 bol hospitalizovaný so srdcovými problémami, kedy sa sám na vlastnú žiadosť v

novembri vrátil do zamestnania, čo svedčí o snahe žalovaného začleniť sa do spoločnosti a naštartovať
svoj život odznovu, čo v prípade keby bolo vyhovené nedôvodnej žalobe, by bolo u žalovaného zase
zmarené. K osobe žalovaného uviedol, že je osobou s ukončeným stredoškolským vzdelaním, nejedná
sa o osobu, ktorá by bola znalá a zbehlá vo finančných alebo bankových veciach, alebo ktorá by
vedela konať tak, aby sa úmyselným spôsobom obohatila alebo obohacovala na úkor svojich veriteľov.

Nesúhlasil s predbežným právnym posúdením súdu, keď mal za to, že práve osobe ako je žalovaný, bol
smerovaný inštitút oddlženia, žalovaný nepreberal záväzky v úmysle následne sa ich zbaviť oddlžením.
Žalovaný v súčasnosti je, aj bol zamestnaný v čase podania návrhu na oddlženie, riadne sa snaží
začleniť do spoločnosti. Je pravdou, že boli povedané určité časové súvislosti a nadväznosti, avšak
úmyslom žalovaného nebolo mať voči žalobkyni nepoctivý zámer. Žalovaný už roky žil v dlhovej

pasci a žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že by sa snažila dohodnúť so žalovaným na
splátkach, zrejme iba uplatnila priamo po získaní exekučného titulu exekúciu, kedy nemožno od
žalovaného spravodlivo požadovať, aby žalovaný robil a z výsledkov jeho práce by mu po zaplatení
vecí neostalo absolútne nič, ani len elementárne slušné živobytie. Žalovaný bol platobne neschopný. Ak
súd vyhodnotil, že celková nevýhodnosť dohody o vyporiadaní BSM nie je relevantná v tomto konaní,

toto žalovaný rešpektuje, avšak poukazuje na to, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností,
kedy drvivá väčšina záväzkov vznikla v súvislosti aj s predmetnou nehnuteľnosťou, kedy napríklad
záväzok správcu bytového domu prevzal na seba žalovaný za byt, ktorý je vo vlastníctve žalobkyne.
Rozporoval čestné prehlásenie predložené žalobkyňou, rozporoval v ňom uvedenú sumu dlhu, ktorá je
rozdielna oproti dohode o vyporiadaní BSM, podpis na nej uvedený a aj to, že podpísaný označuje aj

záväzok svojho brata namiesto neho. K existencii, resp. neexistencii záväzku voči pánovi K. J. uviedol,
že žalovaný bol zamestnaný v spoločnosti Prim Stav, s.r.o. do r. 2015 s tým, že sa jedná o spoločnosť
PRIMSTAV, s.r.o. Lučenec, IČO: 36 762 784, ktorá je v súčasnosti vymazaná ex offo z OR, ktorej jediným
konateľom a zároveň jediným spoločníkom bol pán K. J.. Žalovaný vykonával prácu pre pána K. J. a
nerozlišoval či je to s.r.o. alebo pán K. J., pre ktorého on robil a ktorému prípadne on požičal peniaze

a potom si to jednoduchým spôsobom započítali tak, že tento si stiahol uvedenú dlžnú sumu z výplaty
žalovaného. Podľa neho žalobkyňa žiadnym právne relevantným spôsobom nepreukázala, že by mal
žalovaný ako dlžník pri oddlžení nepoctivý zámer, pričom dôkazné bremeno preukázania nepoctivého
zámerudlžníkazaťažuježalobkyňu,žalovanéhonezaťažujedôkaznébremenopreukazovania,ženemalnepoctivý zámer. Žalobkyňa žalobu opiera len o určité časové súvislosti a o skutočnosť, že bola jediným
veriteľom, ktorý uplatňoval pohľadávku voči žalovanému exekučne a zároveň spochybňuje splnenie
podmienky platobnej neschopnosti zo strany žalovaného, s čím nesúhlasí a má za to, že žalobkyňa

neuniesla dôkazné bremeno, lebo časový súvis sám osebe bez ďalších relevantných skutočností
nemôže byť dostatočným dôkazom o preukázaní nepoctivého zámeru. Čo sa týka skutočnosti, že
žalovaný nemá byť platobne neschopný a tým splní podmienku na oddlženie, tak máme aj s poukazom
na rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cokr/27/2022 a sp. zn. 43Cokr/30/2022 za
to, že sa súdy vysporiadali s definíciou platobnej neschopnosti dlžníka v prípade oddlženia. Trval na

tom, že žalovaný splnil všetky podmienky na oddlženie a nebol mu preukázaný zo strany žalobkyne
nepoctivý zámer tak, aby to odôvodňovalo zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. Poukázal na to, že
oddlženie bolo v roku 2017, teraz je rok 2024, a aj pri zachovaní určitej právnej istoty už dávno uplynula
lehota na podanie žaloby, kedy síce žaloba bola podaná v lehote, ale zrušenie oddlženia by neprimerane
zasiahlo žalovaného. Odkázal na majetkové pomery na strane žalobkyne, ktorú podľa neho nezrušenie
oddlženia nezasiahne takým neprimeraným spôsobom.

7. Žalovaný pri výsluchu uviedol, že nemal nečisté úmysly oklamať, okradnúť, v čase podania návrhu
na oddlženie zarobil približne 600 eur, z toho platil 200 eur výživné, ďalej mu boli sťahované exekúcie,
pracoval na tri smeny, mal aj nočné služby, nedalo sa mu nájsť si ešte jednu prácu. Návrh na oddlženie
podal z dôvodu, že nebol už schopný platiť, bol už na zrútenie, chcel si zobrať život, išiel k psychiatričke.

Do času podania návrhu splácal svoje záväzky tak, že časť z nich mu sťahoval exekútor z platu a zvyšok
splácal sám ako mohol po 20-30 eur, z výplaty mu potom zostali len stravné lístky, nemal ani na
zubára. Na otázku, či po uzavretí dohody o vyporiadaní BSM komunikoval so žalobkyňou odpovedal nie
a na otázku, či po ňom žalobkyňa požadovala úhradu záväzkov v zmysle dohody o vyporadaní BSM
odpovedal, že po rozvode pred podaním návrhu na oddlženie prišla za ním žalovaná s tým, že nemá

peniaze, tak si zobral pôžičku 400 eur a 350 eur jej dal a 50 eur si nechal. Na otázku prečo neuhradil
všetky záväzky v zmysle dohody o vyporiadaní BSM a hlavne záväzok voči žalobkyni odpovedal, že
ich nemal z čoho uhradiť a nebol nikto, kto by mu poskytol peniaze. Okrem žalobkyne voči nemu
neviedol nikto iný exekučné konanie. Nevedel si spomenúť koľko zo záväzkov z dohody o vyporiadaní
BSM celkovo uhradil. K svojej majetkovej situácii sa vyjadril tak, že v súčasnosti vlastní automobil D.

L., ročník 2005 kúpený na splátky, kúpna cena bola 1.000 eur, nevlastní a ani po uzatvorení dohody
o vyporiadaní BSM nevlastnil iné úspory, hnuteľné ani nehnuteľné veci, po oddlžení nededil ani nezískal
majetok darom. K svojmu zdravotnému stavu uviedol, že v roku 2022 začal mať zdravotné problémy,
v roku 2023 mu bola zistená pľúcna embólia, bol v nemocnici a od 15. júna do novembra 2023 bol
PN.V súčasnosti sa stále lieči, chodí na kontroly, stále to má na pľúcach. Na otázku, či pri podávaní

návrhu na oddlženie uviedol všetkých veriteľov, ktorý mu boli známi odpovedal, že áno, zo zoznamu
veriteľov bol prekvapený, lebo ten čo vypisoval rukou bol o dosť dlhší. Na otázku, či boli v zozname
veriteľov, ktorý písal rukou, aj fyzické osoby ako veritelia odpovedal, že nevie, všetkých veriteľov tam
uviedol so svojím svedomím, nikomu nechcel prilepšiť, pohoršiť; uviedol tam všetkých, o ktorých vedel.
Na otázku, či sa správca dopytoval na nejakého veriteľa, ktorého žalovaný neuviedol a ktorý by sa

domáhal svojej pohľadávky odpovedal, že nie. Na ďalšie otázky odpovedal, že pri preberaní záväzkov sa
nespoliehal na to, že by situáciu mohol riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom, keďže nevedel,
že inštitút oddlženia existuje, že sa do platobnej neschopnosti neuviedol úmyselne s cieľom podať návrh
na oddlženie, že nemal snahu zvýhodniť veriteľa alebo poškodiť niektorého z veriteľov, že komunikoval
so správcom počas konania o oddlžení, že v zozname majetku uviedol všetok majetok, keďže žiaden

nemal, že Centru právnej pomoci vrátil preddavok na odmenu správcu.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4OdK/83/2017
zo dňa 16.6.2017 publikovaným v Obchodnom vestníku č. 119/2017 dňa 22.6.2017, potvrdením
o zapísaní pohľadávky do zoznamu pohľadávok, platobným rozkazom Okresného súdu Lučenec č.k.

5C/155/2016-26 zo dňa 22.6.2016, platobným rozkazom Okresného súdu Lučenec č.k. 8C/9/2016-43
zo dňa 24.2.2016, konečným vyúčtovaním exekučného konania č.k. EX 7/16, konečným vyúčtovaním
exekučného konania č.k. EX 2/17, upovedomením o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka, dohodou
rozvedených manželov o vyporiadaní BSM zo dňa 20.6.2013, životopisom dlžníka, zoznamom
prihlásených pohľadávok úpadcu, rozhodnutím SP zo dňa 28.11.2019, dohodou o pracovnej činnosti zo

dňa 31.12.2019, vysvedčením, rozhodnutím SP zo dňa 6.3.2020, rozhodnutím SP zo dňa 28.11.2019,
rozhodnutím SP zo dňa 28.10.2013, potvrdením o návšteve strednej školy, príjmovým pokladničným
dokladom č. P3290 zo dňa 21.10.2020, platobným dokladom SIPO II. č. 9050666215, lustráciou
v Sociálnej poisťovni, životopisom dlžníka, zoznamom veriteľov zo spisu sp. zn. 4OdK/83/2017,odpoveďou bytového družstva spoločnosti SPOOL a.s., výsluchom žalovaného a ostatnými listinami
nachádzajúcimi sa v spise. Súd nevykonal dokazovanie dôkazným prostriedkom predloženým
žalobkyňou a to čestným prehlásením p. I. J. zo dňa 02.04.2024, ktorý bol namietaný žalovaným

Takýto dôkazný prostriedok navrhnutý v prospech žalobkyne súd nepovažoval vzhľadom aj na
namietané skutočnosti za smerodajný, a keďže p. I. J. bol drobným veriteľom, na ktorého pohľadávku
sa v tomto konaní neprihliadlo, súd nepovažoval za hospodárne odročiť pojednávanie za účelom
preskúmania tohto dôkazného prostriedku.

9. Súd na základe nesporných skutkových tvrdení, o ktorých pravdivosti nenadobudol ani na základe
vykonaného dokazovania pochybnosti (§ 186 ods. 2 CSP), ďalej na základe vykonaného dokazovania
a na základe skutočností známych súdu z jeho činnosti (§ 186 ods. 1 CSP) ustálil nasledovný skutkový
stav:

10. Žalovaný uzatvoril so žalobkyňou po rozvode manželstva Dohodu o zrušení a vyporiadaní BSM

zo dňa 20.6.2013, z ktorej vyplývali celkové pasíva ku dňu rozvodu vo výške 68.067,64 eur. Z pasív
prevzala žalobkyňa sumu 32.838,36 eur a žalovaný sumu 35.229,34 eur. Keďže žalovaný nedodržal
časť svojho záväzku, žalobkyňa zaplatila aj pohľadávky veriteľov, ktoré podľa dohody prevzal žalovaný.
Žalobkyňa časť pohľadávky od žalovaného v sume 848,99 eur vymohla v exekúciách vedených súdnym
exekútorom Mgr. Štefanom Marčekom, so sídlom exekútorského úradu H. XX, E. a to pod sp. zn. EX

2/17 na podklade exekučného titulu platobného rozkazu Okresného súdu Lučenec č.k. 5C/155/2016-26
zo dňa 22.6.2016 a pod sp. zn. EX 7/16 na podklade exekučného titulu platobného rozkazu Okresného
súdu Lučenec č.k. 8C/9/2016-43 zo dňa 24.2.2016.

11. V Dohode o vyporiadaní BSM žalovaný v časti IV/B prevzal tam uvedené pasíva, medzi fyzické

osoby, ktorých pasíva prevzal patrili veritelia K. J. s pohľadávkou vo výške 1.000 eur, I. J. s pohľadávkou
vo výške 225 eur, F. M. s pohľadávkou vo výške 50 eur, G. C. s pohľadávkou vo výške 100 eur, B. F.
N. s pohľadávkou vo výške 400 eur.

12. Za nesporné súd vyhodnotil, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4OdK/83/2017

zo dňa 16.6.2017 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka – žalovaného, za správcu bol ustanovený
správca JUDr. Peter Tonhauser so sídlom kancelárie Jána Cikkera 8, 974 01 Banská Bystrica, zn.:
S1266, súd vyzval veriteľov, aby si svoje pohľadávky prihlásili u správcu a súd oddlžil dlžníka –
žalovaného tak, že dlžníka zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu,
v akom nebudú uspokojené v konkurze, a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Uznesenie bolo

publikované v Obchodnom vestníku č. 119/2017 dňa 22.6.2017.

13. Z potvrdenia o zápise prihlášky do zoznamu pohľadávok a z potvrdenia o zapísaní pohľadávky
do zoznamu pohľadávok vyplýva, že žalobkyňa svoju pohľadávku v celkovej výške 4.588,69 eur do
konkurzu prihlásila. Následne dňa 9.11.2017 bol konkurz zrušený z dôvodu, že konkurzná podstata

nepokryje náklady konkurzu a žalobkyňa ako veriteľ pohľadávky nebola v konkurze uspokojená ani v
časti svojho nároku.

14. Súd posúdil ako nespornú aj skutočnosť, že žalovaný má a aj v čase oddlženia mal pravidelný
príjem. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že v čase pol roka pred podaním návrhu na vyhlásenie

konkurzu za obdobie od 12/2016 do 5/2017 mal žalovaný vymeriavací základ v priemere 685,76 eur
a v období po vyhlásení konkurzu a oddlžení jeho vymeriavací základ za jún 2017 až november 2017
bol v hrubom 716,89 eur. Čo sa týka príjmov žalovaného za tri mesiace v období od november 2023 do
január 2024, jeho hrubý vymeriavací základ bol v sume 1.677,61 eur.

15. Zo Životopisu dlžníka predloženého žalovaným k návrhu na vyhlásenie konkurzu vyplýva, že
dosiahol stredoškolské vzdelanie bez maturity, jeho priemerná čistá mesačná mzda bola vo výške 259
eur, z ktorej mu boli vykonávané zrážky, kedy na účet dostával približne 370 eur, z čoho uhrádzal výživné
na maloletého syna 140 eur mesačne a platil nájomné a energie vo výške približne 90 eur mesačne.

16. Žalobkyňa navrhla vykonať dôkaz a to dopyt na bývalého správcu žalovaného o oznámenie,
aký okruh veriteľov úpadca uviedol v návrhu na oddlženie, koľko a akých veriteľov mal žalovaný
a koľkí a akí veritelia si prihlásili pohľadávky do konkurzu žalovaného, súd takýto dopyt vykonal, avšak
z úradnej činnosti bolo následne zistené, že predmetný správca už nevykonáva správcovskú činnosť,pričom sa nepodarilo zistiť, kde a u koho sa predmetný konkurzný spis vedený správcom nachádza.
Uvedené skutočnosti však vyplývali zo Zoznamu veriteľov nachádzajúceho sa v konkurznom spise sp.
zn. 4OdK/83/2017 a zo Zoznamu pohľadávok úpadcu vyhotovenom správcom konkurznej podstaty

predloženého žalobkyňou k žalobe.

17. Zo Zoznamu veriteľov nachádzajúceho sa v konkurznom spise sp. zn. 4OdK/83/2017, ktorý žalovaný
pripojil k návrhu na oddlženie, vyplýva, že žalovaný tento zoznam veriteľov pripojil ako povinnú
náležitosť k návrhu na vyhlásenie konkurzu, pričom je v ňom uvedených 9 veriteľov a to: 1. BENCONT

INVESTMENTS, s.r.o, 2. žalobkyňa ako jediná fyzická osoba, 3. Home Credit Slovakia, a.s. 4. INTRUM
JUSTITIA SLOVAKIA, s.r.o., 5. Krajský súd v Bratislave, 6. Mesto Lučenec, 7. PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o. 8. Poštová banka, a.s., 9. TELERVIS PLUS, a.s..

18. V Zozname pohľadávok úpadcu vyhotovenom správcom konkurznej podstaty sú uvedený prihlásený
dvaja veritelia a to spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. s pohľadávkou vo výške 282,33 eur

a žalobkyňa s dvomi pohľadávkami v celkovej výške 4.811,20 eur.

19. Podľa § 166f ods. 1 ZKR, veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia
oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov
od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak

preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na
spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.

20. Podľa § 166g ods. 1 ZKR, dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno
usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností,

najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie,
zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, pokračoval vo výkone podnikateľskej činnosti alebo
inej obdobnej činnosti alebo začal podnikať, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry
zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie
nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti

opätovne zaradil.

21. Podľa § 166g ods. 2 písm. c), f), h) ZKR, dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak
b) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ
neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, na

drobných veriteľov sa neprihliada,
f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na
okolnosti musel vedieť,
h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho
veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa.

22. Podľa § 48c vyhlášky č. 665/2005 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005
Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, drobným veriteľom sa
rozumie veriteľ, ktorého výška pohľadávky k poslednému dňu mesiaca, ktorý predchádza kalendárnemu
mesiacu, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi, nepresahuje sumu

500 eur.

23. Podľa ustanovenia § 166g ods. 5 ZKR, poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu
na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového
kalendára súd poctivý zámer dlžníka neskúma.

24. Podľa § 3 ods. 2 ZKR v znení účinnom ku dňu podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok
žalovaného, právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 30 dní po lehote splatnosti
aspoňdvapeňažnézáväzkyviacakojednémuveriteľovi.Zajednupohľadávkupriposudzovaníplatobnej
schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na

vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak
nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku
nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa
§ 19 ods. 1 písm. a), predpokladá sa, že je platobne neschopný.25. Inštitút zrušenia oddlženia dlžníka pre jeho nepoctivý zámer je osobitným druhom sporového
konania, v rámci ktorého súd vykonáva následnú kontrolu poctivosti zámeru dlžníka pri jeho oddlžení,

pretože pri vyhlásení konkurzu, jeho poctivý zámer neskúma (§ 166g ods. 5 ZKR). Podmienky
na úspešné sa domáhanie zrušenia oddlženia dlžníka, zákon taxatívne stanovuje v § 166f ods. 1
ZKR. Osobou s aktívnou legitimáciou na podanie návrhu, resp. žaloby, je každý veriteľ, ktorý súdu
zdôvodní a doloží dôkazmi, v akom smere bol oddlžením dlžníka dotknutý, to znamená ako tento
proces, ktorý začal návrhom dlžníka s nepoctivým zámerom, ukrátil jeho konkrétne práva. Osobou

pasívne legitimovanou je dlžník. Zároveň zákon vyžaduje aj včasnosť podania takého návrhu, pričom je
stanovená prekluzívna lehota šesť rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára,
ktorú súd skúma z úradnej povinnosti. Až po splnení všetkých vyššie uvedených podmienok podania
žaloby na zrušenie oddlženia dlžníka, súd pristúpi k posudzovaniu a skúmaniu poctivosti, resp.
nepoctivosti zámeru dlžníka pri oddlžení v zmysle § 166g ods. 1 a 2 ZKR. Možno povedať, že súd
posudzuje akoby priťažujúce a poľahčujúce okolnosti na strane dlžníka. Súd posudzuje poctivý zámer

udlžníkapostupompodľa §166gods.3a4ZKR.Vtýchtoustanoveniachzákonodarcasúduurčuje,kedy
má byť jeho proces skúmania miernejší a kedy má prihliadať prísnejšie na okolnosti konania dlžníka.
U dlžníka, ktorý má len základné vzdelanie, vysoký vek, vážne zdravotné dôvody, stratil obydlie alebo
zažil v živote inú udalosť, ktorá mu sťažila uplatnenie v spoločnosti, má súd postupovať miernejšie
a zohľadniť vyššie uvedené kritéria. Naopak prísnejšie by mal súd pristupovať k skupine dlžníkov,

ktorí požiadajú o oddlženie a mali alebo majú významnejší majetok, majú skúsenosti s podnikaním,
pôsobili alebo pôsobia ako vedúci zamestnanec alebo v orgánoch právnickej osoby alebo majú iné
osobitné životné skúsenosti. Následky, ktoré vyvoláva rozhodnutie súdu o zrušení oddlženia dlžníka pre
nepoctivosť jeho zámeru sú zakotvené v § 166f ods. 3 a 4 ZKR a tieto pôsobia „erga omnes“, teda voči
všetkým veriteľom.

26. V danej veci súd pristúpil v rámci sporu k posudzovaniu podmienok za splnenia ktorých, sa môže
veriteľ úspešne domáhať zrušenia oddlženia dlžníka pre nepoctivosť jeho zámeru. Súd konštatuje, že
návrh smeruje voči dlžníkovi, ktorý je v konaní pasívne legitimovaný. Uznesenie o vyhlásení konkurzu
na majetok žalovaného č.k. 4OdK/83/2017 zo dňa 16.6.2017 bolo zverejnené v Obchodnom vestníku

č. 119/2017 dňa 22.6.2017. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.6.2017. Šesťročná lehota
na podanie žaloby na zrušenie oddlženia začala plynúť dňom 24.6.2017 a uplynula dňa 24.6.2023.
Žalobkyňa podala žalobu na súd dňa 6.12.2020, teda v zákonnej lehote. Hoci žalovaný namietal, že jeho
oddlženie bolo povolené v roku 2017, pričom aktuálne je rok 2024, kedy by podľa neho vzhľadom na
uplynutie dlhšej lehoty zrušenie oddlženia neprimerane zasiahlo žalovaného, tak súd k tomuto uvádza,

že zákonné predpoklady na prejednanie žaloby boli splnené, a keďže žalobkyňa stihla lehotu na podanie
žaloby, tak plynutie dlhšieho časového obdobia od povolenia oddlženia do dňa rozhodovania súdu
o návrhu na jeho zrušenie nepovažoval súd za okolnosť predpokladanú zákonom na nevyhovenie
žalobe.

27. Súd ďalej vyhodnotil, že žalobkyňa disponuje aktívnou vecnou legitimáciou na podanie návrhu
na zrušenie oddlženia žalovaného (žaloby), ktorú žalobkyňa preukázala Dohodou o vyporiadaní BSM,
platobným rozkazom Okresného súdu Lučenec č.k. 5C/155/2016-26 zo dňa 22.6.2016 a platobným
rozkazom Okresného súdu Lučenec č.k. 8C/9/2016-43 zo dňa 24.2.2016, ako aj tým že si pohľadávku
prihlásila do konkurzu na majetok žalovaného a nebola uspokojená ani sčasti, teda je preukázateľne

veriteľom žalovaného, ktorý bol dotknutý oddlžením žalovaného.

28. Vzhľadom na splnenie základných procesných podmienok súd pristúpil k posúdeniu ďalších
hmotnoprávnych podmienok zrušenia oddlženia. Čo je poctivý zámer dlžníka zákonodarca vymedzil v
§ 166g ods. 2 ZKR demonštratívnym spôsobom, keď uvádza osobitné skutkové podstaty nepoctivého

zámeru. Je preto možné, aby sa veriteľ domáhal zrušenia oddlženia aj z iného dôvodu, než je uvedený
v § 166g ods. 2 ZKR, avšak veriteľ ako žalobca musí tento dôvod v spore o zrušenie oddlženia
tvrdiť a preukázať ho. V posudzovanom prípade sa žalobkyňa domáha zrušenia oddlženia žalovaného
pre nepoctivý zámer, a hoci v žalobe presne nevymedzila na základe akých ustanovení sa zrušenia
oddlženia žalovaného domáha, tak súd jej skutkové tvrdenia subsumoval pod príslušné ustanovenia

Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, kedy žalobkyňa videla nepoctivosť zámeru žalovaného vtom, že
podľa jej názoru nebol v čase podania návrhu na oddlženie platobne neschopný (§ 166g ods. 2 písm.
f) ZKR), že v zozname neuviedol veriteľov fyzické osoby, aj keď o nich vedel alebo s prihliadnutím naokolnosti musel vedieť (§ 166g ods. 2 písm. písm. b) ZKR) a že mal snahu poškodiť žalobkyňu ako
svojho veriteľa (podľa § 166g ods. 2 písm. h) ZKR).

29. Vo vzťahu k rozporným tvrdeniam strán ohľadom dôkazného bremena v tomto konaní, teda, kto
je nositeľom dôkazného bremena, súd uvádza, že v ust. § 166g ods. 1 ZKR je vymedzený poctivý
zámer dlžníka a v odseku 2 nepoctivý zámer dlžníka. Z ust. § 166g ods. 1 ZKR vyplýva, že povinnosťou
dlžníka je preukázať poctivý zámer (má dôkazné bremeno) na základe jeho správania po podaní
návrhu na oddlženie, pričom správanie dlžníka sa posudzuje so zreteľom na jeho ekonomickú situáciu,

osobné pomery a súčinnosť v oddlžovacom konaní. Kontrola poctivého zámeru prichádza do úvahy
len na základe veriteľskej žaloby a týka sa obdobia po podaní návrhu na oddlženie (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp.zn.1Obdo/74/2021 zo dňa 20.10.2022). Z uvedeného potom vyplýva, že
dôkazné bremeno v konaní o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer je rozdelené medzi žalobcu
ako veriteľa a žalovaného ako dlžníka tak, že žalobca preukazuje nepoctivý zámer dlžníka na základe
demonštratívnych skutkových podstát podľa § 166g ods. 2 ZKR a naopak, žalovaný ako dlžník

preukazuje svoj poctivý zámer za podmienok podľa § 166g ods. 1 ZKR, t. j. tých, ktoré nastali po podaní
návrhu na oddlženie (z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43CoKR/23/2023-101 zo
dňa 13. 10. 2023). Súd v tomto smere v zmysle citovaných zákonných ustanovení v konaní najskôr
vyhodnocuje splnenie povinnosti žalobkyne a unesenie dôkazného bremena žalobkyňou a až následne
vyhodnocuje, či žalovaný preukázal skutočnosti vylučujúce žalované právo. Pokiaľ potom žalobkyňa v

tomto type konania preukáže skutočnosti, ktoré nasvedčujú existencii nepoctivého zámeru dlžníka pred
podaním návrhu na vyhlásenie oddlžovacieho konkurzu, následne sa bremeno tvrdenia a s tým spojené
dôkazné bremeno o tom, že dlžník konal poctivo, prenáša na protistranu, teda žalovaného (dlžníka).

30. V spore o preskúmanie poctivého zámeru dlžníka, má súd neľahkú úlohu spravodlivo vyvažovať

primárny účel oddlženia (záujem na strane dlžníka) a záujmy stále neuspokojených veriteľov (nález ÚS
SRz10.01.2017,sp.zn.III.ÚS570/2016).Súdvsporeozrušenieoddlženia,musídôslednepreskúmať
správanie sa oddlženého dlžníka vo všetkých vzájomných súvislostiach. To znamená, prihliadať na
právny dôvod pohľadávky veriteľa, na časové aspekty konania dlžníka pred oddlžením, na dlžníkove
vzdelanie, životné skúsenosti, na okolnosti predchádzajúce oddlženiu a zároveň aj na posúdenie otázky,

či dlžník spadá do skupiny osôb, ktorým je právna úprava oddlženia určená.

31. Súd predtým ako pristúpil k skúmaniu poctivého, resp. nepoctivého zámeru žalovaného pri oddlžení,
považoval za potrebné uviesť, že pri skúmaní skutočností ovplyvňujúcich poctivý zámer u dlžníka
neprihliadal na žalovaného prísnejšie ani miernejšie v zmysle § 166g ods. 3, 4 ZKR. Čo sa týka

dlžníkovho vzdelania a životných skúsenosti, súd nezistil priťažujúce ani poľahčujúce okolnosti na
strane dlžníka v zmysle § 166g ods. 3 a 4 ZKR, kedy by mal byť proces skúmania poctivého zámeru
miernejší a kedy má prihliadať prísnejšie na okolnosti konania dlžníka. Tvrdené stredoškolské vzdelanie
žalovaného nie je v zákone definované ako poľahčujúca okolnosť, v zákone je uvedené iba základné
vzdelanie ako poľahčujúca okolnosť. Vo vzťahu k zdravotnému stavu žalovaného, kedy bol žalovaný

v priebehu roku 2023 hospitalizovaný so srdcovými problémami, tak následne bol opäť zaradený
do pracovného procesu, pričom za mesiace november až január 2024 dosahoval jeho vymeriavací
základ výšku v priemere 1.677,61 eur, z čoho súd usudzuje, že žalovaný netrpí takými vážnymi
zdravotnými problémami, na základe ktorých by nemohol dosahovať príjem a teda, ktoré by mohli byť
poľahčujúcou okolnosťou pri skúmaní poctivého zámeru žalovaného. Rovnako pri zo strany žalovaného

tvrdenýchpsychickýchproblémochsúvisiacichsrozvodomadlhmi,súdnevyhodnotil,žebytietomalibyť
poľahčujúcou okolnosťou, keď ako vyplýva z lustrácie v Sociálnej poisťovni, žalovaný bol pol roka pred
podaním návrhu na oddlženie, ako aj pol roka po oddlžení riadne zamestnaný a teda súd nevzhliadol
príčinnú súvislosť medzi tvrdením žalovaného o jeho zlom zdravotnom stave a následkami, ktoré by toto
tvrdenie malo mať, teda, že by ovplyvnilo jeho zárobkovú činnosť v čase pred a pri podaní návrhu na

oddlženie. Pokiaľ teda žalovaný uviedol, že má zdravotné problémy, z týchto tvrdení a ani zo žiadneho
iného dôkazného prostriedku pre súd nevyplýva, že by jeho aktuálny zdravotný stav podstatnou mierou
sťažoval jeho uplatnenie v spoločnosti. Rovnaké závery súd aplikoval aj vo vzťahu k veku žalovaného,
kedy nezistil na strane žalovaného poľahčujúcu okolnosť. Súd potom na žalovaného nahliadal ako na
osobu, ktorá má schopnosti a znalosti priemerné, preto na jeho správanie neprihliadal ani prísnejšie a ani

miernejšie. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že vzhľadom na majetkové pomery na strane žalobkyne,
ju podľa neho nezrušenie oddlženia nezasiahne takým neprimeraným spôsobom ako jeho zrušenie
súd uvádza, že súd toto tvrdenie nevyhodnotil ako súladné so skutkovým stavom, kedy žalovaného
vymeriavací základ v posledných mesiacoch bol v priemere 1.677,61 eur, pričom žalobkyňa poberalainvalidný dôchodok približne v sume 362,70 eur (posledná správa v spise), súčasne nebolo sporné, že
majiteľkou bytu bola ešte pred uzatvorením manželstva so žalovaným a žalovaný sa po oddlžení stal
majiteľom motorového vozidla s kúpnou cenou 1.000 eur.

32. Primárne sa súd zaoberal povahou pohľadávky žalobkyne voči žalovanému, pričom súd zistil,
že sa jedná o pohľadávku titulom bezdôvodného obohatenia voči bývalej manželke, kedy žalobkyňa
za žalovaného uhradila určité pohľadávky veriteľov, ktoré bol na základe Dohody o vyporiadaní
BSM povinný zaplatiť žalovaný, avšak tento svoj záväzok nedodržal a veritelia následne vymáhali

tieto pohľadávky od žalobkyne, ktorá ich za žalovaného v celkovej sume 5.062,55 eur uhradila.
Uvedená suma vyplývala z platobných rozkazov Okresného súdu Lučenec a v konaní nebola spornou.
Žalobkyňa tak tvrdila, že samotná povaha jej pohľadávky indikuje nepoctivý zámer žalovaného, lebo
sa jedná o vzťahy bývalých manželov vo vzťahu k vysporiadaniu ich spoločných záväzkov, na ktorej
forme vysporiadania sa dohodli. Súd sa v tomto smere stotožnil s procesným útokom žalobkyne,
že vzhľadom na povahu vzniknutej pohľadávky žalobkyne voči žalovanému, táto indikuje nepoctivý

zámer žalovaného. Obaja na základe dohody o vyporiadaní BSM prevzali určité množstvo záväzkov
vzniknutých počas obdobia manželstva, pričom ako vyplýva z vykonaného dokazovania, tak k plneniu
svojich záväzkov voči veriteľom pristúpili rozdielne. Žalovaný v konaní síce tvrdil, že vynaložil úprimnú
snahu riešiť svoj dlh voči žalobkyni v medziach svojich možností a schopností, avšak ako vyplýva
z listinných dôkazov, žalovaný dobrovoľným spôsobom neuhradil žalobkyni ani jednu splátku, až

následne v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom Mgr. Štefanom Marčekom sp. zn. EX 7/16
bola v prospech žalobkyne od žalovaného vymožená suma 848,99 eur, z ktorej ešte časť v zákonnej
výške bola použitá na odmenu a náhrady hotových výdavkov súdneho exekútora. Žalovaný po tom,
ako si žalobkyňa voči nemu uplatnila v poradí druhú, vyššiu pohľadávku na podklade exekučného
titulu – platobného rozkazu Okresného súdu Lučenec č.k. 5C/155/2016-26 zo dňa 22.6.2016, namiesto

snahy uhradiť pohľadávku žalobkyne, požiadal o oddlženie s tým dôsledkom, že pohľadávky žalobkyne
sa stali nevymáhateľné v rozsahu, v akom neboli uspokojené v konkurze. Žalovaný síce tvrdil, že sa
snažil poctivo platiť svoje záväzky, avšak v konaní nebolo tvrdené ani preukázané, že by pohľadávky
žalobkyne sám od seba postupne splácal. Bolo iba preukázané, že časť pohľadávky bola splatená
v exekúcii, teda z dôkazných prostriedkov uvedených v konaní nevidno žiadnu dobrovoľnú snahu

žalovaného o uspokojenie pohľadávky žalobkyne. Tvrdenie žalovaného, že Dohoda o vyporiadaní BSM
bola jednostranná v prospech žalobkyne a nevýhodná pre žalovaného a argumentáciu s tým súvisiacu
týkajúcu sa ocenenia majetku uvedeného v dohode o vyporiadaní BSM a týkajúcu sa rozdelenia aktív,
súd nevyhodnotil pre tento spor ako relevantné, pretože túto dohodu uzavreli obe strany vedome,
podpísali ju, nepodali návrh na vysporiadanie BSM na súd, žalovaný teda s dohodou súhlasil, prebral

záväzky v určitej výške na seba, a už v ďalšom sa v tomto konaní nemôže na nesúhlas s obsahom
Dohody odvolávať a preto na neho súd neprihliadol.

33. Žalovaný sa bránil tiež tým, že v konaní o oddlžení bola vyslovená jeho platobná neschopnosť,
kedy poukázal na zápis v Obchodnom vestníku č. K037274 zo dňa 9.11.2017, kde správca konkurznej

podstaty konkurz ukončil z dôvodu, že majetok podliehajúci konkurznej podstate nepokryje ani
náklady konkurzu, keď správca uviedol, že k tomuto záveru správy konkurznej podstaty dospel po
preskúmaní pomerov dlžníka vychádzajúcich zo zoznamu majetku, informácií poskytnutých dlžníkom,
ako aj po vlastnom vykonanom šetrení s odbornou starostlivosťou. Súd k tomuto uvádza, že úmysel
zákonodarcu pri zavedení nového inštitútu, ktorým je oddlženie, bol jasný – oddlžiť čo najväčší počet

dlžníkov nehľadiac na ich majetkovú situáciu a poctivý zámer, len za splnenia podmienky formálnych
náležitostí a skúmanie poctivého zámeru dlžníkov ponechal na samostatné konanie iniciované na
návrh veriteľa po oddlžení dlžníka, v ktorom konaní veriteľ preukazuje jednak to, že je oddlžením
dotknutý a zároveň preukazuje aj nepoctivý zámer dlžníka, procesným postupom podľa už uvedených
ustanovení §132 a nasl. CSP. Neobstojí tak procesná obrana žalovaného, že platobnú neschopnosť

súd preskúmal už v samotnom návrhu na vyhlásenie konkurzu, a preto ak konkurz vyhlásil, musel mať
za preukázanú majetkovú, príjmovú a výdavkovú situáciu žalovaného. K argumentácii žalovaného ešte
súd uvádza, že konkurzný súd pri posudzovaní návrhu na vyhlásenie konkurzu vychádza z vyhlásenia
dlžníkaoplatobnejneschopnosti,zozoznamuexekučnýchkonaní,zoznamuveriteľov,životopisudlžníka
a zoznamu jeho majetku. Návrh preskúma z hľadiska splnenia náležitostí podľa § 167 ods. 2 v spojení

s § 167a ods. 1 ZKR. Súd v konaní o oddlžení nemá zákonné možnosti na to, aby vykonával rozsiahle
dokazovaniezaúčelomovereniaakýchkoľvekúdajovuvedenýchvnávrhuaprílohách(okremposúdenia
Centra hlavných záujmov dlžníka). Práve na to slúži poučenie pre dlžníka, že v prípade uvedenia
akýchkoľvek nepravdivých, resp. skresľujúcich informácii sa vystavuje riziku žaloby veriteľa na zrušenieoddlženia. Samotné konanie o oddlžení je nesporovým konaním. Následne vyvolané sporové konanie
o zrušenie oddlženia je už konaním, kde súd musí náležitým spôsobom uveriť pravdivosť tvrdení dlžníka
a posúdiť, či dlžník oddlžením sledoval nepoctivý zámer a mal v úmysle poškodiť svojho veriteľa.

34. Vo vzťahu k okolnostiam predchádzajúcim oddlženiu, v danom prípade neušli pozornosti súdu ani
časové aspekty konania žalovaného. Voči žalovanému boli v prospech žalobkyne vedené dve exekučné
konania, prvé v menšej sume istiny 751,80 eur s príslušenstvom v konaní EX 7/2016, kde poverenie bolo
vydané dňa 25.4.2016 a následne druhé v podstatne vyššej sume istiny 4.310,75 eur s príslušenstvom

v konaní EX 2/2017, kde poverenie bolo vydané dňa 10.2.2017, pričom bezprostredne následne
žalovaný požiadal Centrum právnej pomoci o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, kedy mu
bolo vyhovené rozhodnutím sp. zn. KaRS-8333/2017 zo dňa 24.4.2017 a následne dňa 9.6.2017 bol
podaný návrh na oddlženie žalovaného. V exekučnom konaní začatom skôr v prospech žalobkyne bola
zrážkami zo mzdy žalovaného vymožená suma 848,99 eur. Súčasne, na čo aj žalobkyňa upozornila,
bola práve jej exekúcia voči žalovanému splnením podmienky vyžadovanej zákonom na podanie návrhu

na vyhlásenie konkurzu (§ 166 ods. 3 v spojení s § 167 ods. 2 písm. f) ZKR). Z dôvodu, že žalovaný
bezprostredne po začatí druhého exekučného konania v prospech žalobkyne požiadal súd návrhom
o vyhlásenie konkurzu a súd mu uznesením vyhovel, boli obe exekučné konania zastavené. Životopis
dlžníka, ktorý žalobkyňa predložila ako dôkaz, bol datovaný dňom 12.4.2017, to znamená necelé dva
mesiace po vydaní druhého poverenia na vykonanie exekúcie v prospech žalobkyne. Súd tak vyhodnotil,

že žalovaný už zvažoval a následne aj využil právnu úpravu oddlženia bez toho, aby sa u neho v zmysle
životopisu nejakým zásadným spôsobom zmenili jeho rodinné, sociálne alebo majetkové možnosti vtom
čase. Z takto preukázaného skutkového stavu, kedy si do konkurzného konania žalovaného riadne
a včas uplatnili svoje pohľadávky len dvaja veritelia možno vyhodnotiť, že oddlženie vo svojom výsledku
malo najväčší negatívny dopad práve na žalobkyňu, ktorá bola jednou z dvoch prihlásených veriteľov

a to s podstatne väčšou výškou pohľadávky. Žalovaný voči žalobkyni využil právny prostriedok, ktorým
sa zbavil dlhov, čo malo dopad najmä na žalobkyňu. Na základe opísaného súd dospel k názoru, že
žalovanýkonalsnepoctivýmzámeromaúčelovo.Takétokonaniežalovanéhosúdnepovažujezapoctivé
vo vzťahu k žalobkyni, kedy v životopise uviedol, že mu po rozvode zostali dlhy, ktoré sa snažil splácať,
avšak žalobkyňa v konaní preukázala, že časť dlhov za žalovaného uhradila sama a práve voči nej

zo strany žalovaného k predmetnému dlhu nedošlo k žiadnemu dobrovoľnému plneniu mimo vyššie
uvedené exekučné konania. Žalovaný sa bránil tým, že mu žalobkyňa nenavrhla splátky, avšak súd
konštatuje, že zákon neukladá žalobkyni povinnosť navrhovať žalovanému splátky, naopak povinnosťou
žalovaného bolo splatiť svoj dlh riadne a včas, pričom práve on mohol žiadať plniť v splátkach, kedy
by nemusel byť jeho dlh vymáhaný exekučne. Zo strany žalovaného nebola voči žalobkyni prejavená

a v konaní preukázaná úprimná snaha o vyriešenie tohto dlhu.

35.Ďalejsúdvyhodnotil,žežalovanéhonemožnopovažovaťzaosobu,ktorejjeprávnaúpravaoddlženia
primárne určená. Inštitút oddlženia vznikol s cieľom pomôcť osobám nemajetným zbaviť sa ich dlhov
tak, aby ich dlhy neupokojené v konkurze neprenasledovali po celý zvyšok života. Žalovaného nie je

možné považovať za osobu v tzv. „dlhovej pasci“, nakoľko do konkurzu na jeho majetok sa prihlásili
včas dvaja veritelia (táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná) a podľa životopisu v čase podania
návrhu na oddlženie bol jeho čistý príjem vo výške vyše 500 eur a náklady, ktoré uviedol, boli len
náklady na výživné na syna v sume 140 eur a náklady na nájomné a energie v sume 90 eur mesačne.
Preto súd konštatuje, že postupným splácaním dlhu voči žalobkyni v začatom exekučnom konaní, by

žalovaný svoj záväzok uhradil a nemožno ho vo všetkých vyššie uvedených súvislostiach považovať za
platobne neschopného podľa § 3 ods. 2 ZKR. Samotný priebeh exekučného konania nasvedčoval tomu,
že pohľadávka žalobkyne mohla byť postupne uspokojená v celom rozsahu a že žalovaný bol schopný
záväzok voči žalobkyni vyrovnať, čomu zabránilo oddlženie žalovaného. Ak je teda dlžník schopný
plniť pohľadávku veriteľa aspoň čiastočne, o čom svedčia aj vykonávané zrážky zo mzdy žalovaného

v prospech žalobkyne, avšak nie je ochotný ju hradiť, nie sú splnené podmienky platobnej neschopnosti,
čo vyslovil vo svojom rozhodnutí NS ČR v uznesení sp. zn. 29Odo/236/2003 zo dňa 06. septembra
2005. Navyše ako vyplýva z vykonaného dokazovania, tak majetková situácia žalovaného sa výrazným
spôsobom zlepšila, kedy v súčasnosti je majiteľom motorového vozidla s hodnotou 1.000 eur a jeho
vymeriavací základ za obdobie od 11/2023-1/2024 činil v priemere 1.677,61 eur oproti mzde, ktorú

dosahoval v čase oddlženia približne v sume 500-600 eur. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Krajského
súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cokr/27/2022 a sp. zn. 43Cokr/30/2022, v ktorom sa súdy vysporiadali
s definíciou platobnej neschopnosti dlžníka v prípade oddlženia tak, že hoci žalovaný bol zamestnaný
a teoreticky by vedel v malých splátkach splácať, uvedené neznamená, že žalovaný nebol platobneneschopný. Súd s uvedeným právnym názorom krajského súdu súhlasí, avšak v danom prípade nebolo
možné uvedené rozhodnutie aplikovať na toto konanie, v ktorom je skutkový stav výrazne odlišný a to
nielen tým, že v ich konaní bol žalobcom veriteľ – právnická osoba, ale súd musí v každom jednotlivom

sporetýkajúcomsaoddlženiapristupovaťindividuálne,nemožnozáveryzjednéhorozhodnutiapaušálne
použiť na všetky konania, tobôž nie v tých, kde je skutková situácia výrazne iná.

36. Súd ďalej vyhodnotil obranu žalovaného ako nedostatočnú a viaceré jeho tvrdenia ako
nepresvedčivé, až vzájomne si medzi sebou odporujúce. Žalovaný sa v konaní bránil napríklad tvrdením,

že prevzal záväzok voči správcovi bytu vo výlučnom vlastníctve žalobkyne a to vo výške 3.000 eur,
avšak na svoje tvrdenie o platbe tohto záväzku nepredložil žiaden dôkazný prostriedok, kedy žalobkyňa
predložila listinný dôkaz – odpoveď správcu, kde správca bytového domu potvrdil, že prijal úhrady
uskutočnené bankovým prevodom, podľa tvrdenia žalobkyne z bankového účtu jej syna. Žalovaný
uvedený dôkazný prostriedok predložený do konania žalobkyňou nerozporoval. Protichodnosť tvrdení
súd vzhliadol aj pri výsluchu žalovaného a jeho odpovediach na otázky, kedy žalovaný na jednu

otázku odpovedal, že po uzavretí dohody o vyporiadaní BSM so žalobkyňou nekomunikoval a hneď
v následne ďalšej odpovedi na otázku, či po ňom žalobkyňa požadovala úhradu záväzkov v zmysle
dohody o vyporadaní BSM, uviedol, že po rozvode pred podaním návrhu na oddlženie prišla za ním
žalovaná s tým, že nemá peniaze, tak si zobral pôžičku 400 eur a 350 eur jej dal a 50 eur si nechal.
Uvedené tvrdenie bolo zasa v rozpore s odpoveďou na otázku, prečo neuhradil všetky záväzky v zmysle

dohody o vyporiadaní BSM a hlavne záväzok voči žalobkyni, kedy odpovedal, že ich nemal z čoho
uhradiť a nebol nikto, kto by mu poskytol peniaze. Súd ďalej k výsluchu žalovaného napríklad konkrétne
k sume 350 eur, ktorú mal žalovaný vyplatiť žalobkyni po rozvode ich manželstva poznamenáva, že súd
nie je oprávnený ani povinný vyhľadávať za stranu sporu skutkové tvrdenia, preto ak chcel žalovaný
týmto svojim výrokom niečo konkrétne tvrdiť, mal tak aj spraviť, pričom žalovaný v konaní netvrdil, kedy

konkrétne a za akým účelom bola uvedená suma žalobkyni poskytnutá, či táto suma bola použitá na
úhradu jej záväzkov vyplývajúcich z dohody alebo naopak jeho záväzkov z dohody, či táto suma bola už
zohľadnená vo vydaných exekučných tituloch resp. v exekúciách v prospech žalobkyne a ani na svoje
tvrdenie nepredložil dôkazný prostriedok.

37. Samostatným dôvodom, pre ktorý žalobkyňa navrhla zrušiť oddlženie žalovaného bolo, že žalovaný
v zozname veriteľov neuviedol veriteľov - fyzické osoby, v dôsledku čoho veritelia neprihlásili svoje
pohľadávky, aj keď o nich vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, keďže títo boli
uvedení v Dohode o vyporiadaní BSM. Žalobkyňa na svoje tvrdenie navrhla vykonať dôkaz listinou
z konkurzného spisu a to Zoznamom veriteľov, ktorý žalovaný priložil k návrhu na oddlženie. Súd takýto

dôkaz vykonal, pričom z neho bolo zistené, že jedinou fyzickou osobou, popri právnických osobách,
voči ktorej sa žalovaný domáhal oddlženia bola len žalobkyňa. Súd ďalej z Dohody o vyporiadaní BSM,
ktorú ako dôkazný prostriedok predložila žalobkyňa, zistil, že žalovaný prevzal záväzok voči fyzickým
osobám a to: K. J. s pohľadávkou vo výške 1.000 eur, I. J. s pohľadávkou vo výške 225 eur, F. M.
s pohľadávkou vo výške 50 eur, G. C. s pohľadávkou vo výške 100 eur, B. F. N. s pohľadávkou vo

výške 400 eur. Ako vyplýva z ust. § 166g ods. 2 písm. b) ZKR na splnenie predpokladu poctivého
zámeru bol žalovaný povinný v zozname veriteľov uviesť veriteľov fyzické osoby o ktorých vedel alebo
s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; pričom na drobných veriteľov sa neprihliada. V zmysle § 48c
vyhlášky č. 665/2005 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, drobným veriteľom sa rozumie veriteľ,

ktorého výška pohľadávky k poslednému dňu mesiaca, ktorý predchádza kalendárnemu mesiacu, v
ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi, nepresahuje sumu 500 eur.
S poukazom na uvedené tak do úvahy ako ďalší veriteľ - fyzická osoba pripadá len p. K. J. s pohľadávkou
vo výške 1.000 eur, keďže jeho výška pohľadávky presahuje 500 eur. Žalobkyňa na svoje tvrdenie
navrhla vykonať dôkaz - Zoznamom veriteľov predloženým k návrhu na oddlženie, a z ktorého vyplynulo,

že žalovaný neuviedol p. K. J. v Zozname veriteľov pripojeného k návrhu na oddlženie. S poukazom
na uvedené sa dôkazné bremeno preukázania poctivého zámeru v tomto presunulo zo žalobkyne
na žalovaného. Žalovaný sa bránil tvrdením, že pohľadávku p. K. J. už zaplatil tak, že tento si ako
zamestnávateľ žalovaného dlžnú sumu stiahol z výplaty žalovaného, avšak na toto svoje tvrdenie
nepredložil súdu žiaden dôkazný prostriedok a ani nenavrhol vykonať žiaden dôkaz. Vzhľadom na

uvedené má súd za to, že žalovaný v tomto bode neuniesol dôkazné bremeno, čím bol preukázaný
nepoctivý zámer aj vtom smere, že neuviedol v návrhu na oddlženie fyzickú osobu ako veriteľa.
Žalobkyňa ďalej predložila súdu dôkaz - Čestné prehlásenie p. I. J. zo dňa 02.04.2024 o tom, že
žalovaný nevrátil požičané sumy jemu 300 eur a jeho bratovi p. K. J. 1.000 eur s tým, že nedostali anižiaden list od správcu, aby si mohli prihlásiť pohľadávky v konaní o oddlžení žalovaného. Vzhľadom
na to, že žalovaný rozporoval uvedené čestné prehlásenie, kedy namietal v ňom uvedenú sumu dlhu
p. I. J., ktorá je rozdielna oproti dlžnej sume uvedenej v dohode o vyporiadaní BSM, kedy namietal aj

podpis a to, že podpísaný označuje aj záväzok svojho brata p. K. J. namiesto neho, čo by si vyžiadalo
preskúmanie uvedeného a odročenie pojednávania, tak súd zamietol návrh na vykonanie dokazovania
uvedenou listinou. Takýto dôkazný prostriedok navrhnutý v prospech žalobkyne súd nepovažoval
vzhľadom aj na namietané skutočnosti za smerodajný, a keďže p. I. J. bol drobným veriteľom, na ktorého
pohľadávku sa v tomto konaní neprihliadlo, súd nepovažoval za hospodárne odročiť pojednávanie za

účelom preskúmania tohto namietaného dôkazného prostriedku.

38. Na uvedené v úzkej súvislosti nadväzuje aj ďalší žalobný dôvod predostretý žalobkyňou na
zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer a to snaha žalovaného poškodiť svojho veriteľa, kedy žalovaný
v zozname veriteľov predloženom k návrhu na oddlženie, uviedol len žalobkyňu ako veriteľa fyzickú
osobu, a tým ju znevýhodnil voči veriteľovi fyzickej osobe p. K. J., voči ktorému jeho dlh oddlžením

nezanikol.Spoukazomnauvedené,keďžezostranyžalovanéhonebolopreukázané,žebytohtoveriteľa
v zozname veriteľov uviedol, ani to, že by dlh voči nemu pred podaním návrhu na oddlženie zanikol,
možno preto vyhodnotiť, že žalovaný ako dlžník podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu zvýhodnil
určitých veriteľov, konkrétne p. K. J., ktorý ostal mimo okruhu fyzických osôb uvedených v zozname,
správca ho tak nekontaktoval a voči nemu žalovaný oddlžením nebol zbavený svojho dlhu.

39. Keďže žalobkyňa preukázala skutočnosti, ktoré nasvedčujú existencii nepoctivého zámeru dlžníka
pred podaním návrhu na vyhlásenie oddlžovacieho konkurzu, kedy sa následne bremeno tvrdenia a s
tým spojené dôkazné bremeno o tom, že dlžník konal poctivo, prenieslo na protistranu, teda žalovaného
(dlžníka), ktorý do konania nepredložil také dôkazné prostriedky, ktoré by jeho poctivý zámer preukázali,

vychádzajúc z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná. Súd
tak zistil, že boli splnené podmienky na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer žalovaného, o ktorom
rozhodol Okresný súd Banská Bystrica uznesením sp. zn. 4OdK/83/2017 zo dňa 16.6.2017. Súd je toho
názoru,žežalobkyňavkonanípredložilatakédôkazy,ktorépreukázali,žežalovanýmalnepoctivýzámer
v konaní o oddlžení. Súd v rámci tohto konania ex post vykonal kontrolu poctivého zámeru žalovaného

v oddlžovacom konaní a zistil také skutočnosti, ktoré odôvodňovali tvrdenie žalobkyne, že boli splnené
podmienky pre zrušenie oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer a preto súd žalobe vyhovel.

40. Podľa ustanovenia § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne
vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

41. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

42. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu

súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

43. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

44. O trovách konania súd rozhodol tak, že úspešnej žalobkyni, ktorá mala vo veci plný úspech, priznal
voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Po právoplatnosti rozhodnutia o samotnej
výške trov konania rozhodne poverený vyšší súdny úradník postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

2 4Odi/8/2020

Proti tomuto súdnemu rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto
rozhodnutia na Okresnom súde Banská Bystrica (§ 362 ods. 1 CSP).V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých

dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

V Banskej Bystrici dňa 10. apríla 2024