Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, July 1, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-13C/13/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7219202056
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Mičková
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7219202056.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

MestskýsúdKošicesudkyňouJUDr.JankouMičkovouvsporežalobcovv1.rade:A.A.,nar.XX.X.XXXX,
B. XX, XXX XX C. a v 2. rade: D. A., nar. XX.X.XXXX, B. XX, XXX XX C. zást. Advokátska kancelária
PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o., Kmeťova 24, 040 01 Košice, IČO: 36 860 930 proti žalovanému:
E. F., nar. X.XX.XXXX, G. X, XXX XX C. zast. JUDr. Maroš Minčík, advokát, advokátska kancelária,
Palackého 1, 040 01 Košice v spore o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností: bytu č. XX
nachádzajúceho sa v bytovom dome súpisné číslo XXXX na parcelách registra „C" číslo XXXX, XXXX,
XXXX E. XXXX, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
súpisné číslo XXXX vo veľkosti podielu 125/10000 k celku, spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch
parcela číslo XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 184 m2, parcela číslo XXXX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 181 m2, parcela číslo XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 185
m2, parcela číslo XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 187 m2 vo veľkosti podielu 125/10000

k celku, ktoré nehnuteľnosti sa nachádzajú v katastrálnom území B., obec C. - H. B., I. C. J., a sú vedené
I. K. C., katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXXX.

II. Žalobcovia v 1. a 2. rade m a j ú voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške,
o ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť štátu na účet Mestského súdu Košice súdny poplatok za
žalobu vo výške 99,50 € a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa žalobou doručenou súdu dňa 8.3.2019 domáhali, aby súd určil, že
sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností: bytu č. XX nachádzajúceho sa v bytovom dome s.
č. XXXX na pare. reg. „C" č. XXXX, L. XXXX, L. XXXX E. L. XXXX, spoluvlastníckeho podielu na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu s.č. XXXX vo veľkosti podielu 125/10000 k celku,
spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch parc. č. XXXX - Zastavané plochy a nádvoria o výmere 184

m2, parc. č. XXXX - Zastavané plochy a nádvoria o výmere 181 m2, parc. č. XXXX - Zastavané plochy
a nádvoria o výmere 185 m2, parc. č. XXXX - Zastavané plochy a nádvoria o výmere 187 m2 vo veľkosti
podielu 125/10000 k celku, ktoré nehnuteľnosti sa nachádzajú v katastrálnom území B., obec C. - H. B.,
I. C. J., a sú vedené I. K. C., katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXXX a žiadali priznať náhradu
trov konania v plnej výške.
2. Súčasťou žaloby bol aj návrh na vydanie neodkladného opatrenia v znení:

3. Súd zakazuje žalovanému E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X, XXX XX C., scudziť ako aj zaťažiť
nehnuteľnosti: - byt č. XX nachádzajúci sa v bytovom dome s. č. XXXX na pare. reg. „C" č. XXXX, L.
XXXX, M. XXXX E. M. XXXX, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniachdomu s. č. XXXX vo veľkosti podielu 125/10000 k celku, spoluvlastnícky podiel na pozemkoch parc.
č. XXXX - Zastavané plochy a nádvoria o výmere 184 m2, parc. č. XXXX - Zastavané plochy a
nádvoria o výmere 181 m2, parc. č. XXXX Zastavané plochy a nádvoria o výmere 185 m2, parc. č.

XXXX - Zastavane plochy a nádvoria o výmere 187 m2 vo veľkosti podielu 125/10000 k celku, ktoré
nehnuteľnosti sa nachádzajú v katastrálnom území B., obec C. - H. B. I. C. J., a sú vedené I. K. C.,
katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXXX a to až do právoplatnosti skončenia konania vo veci
samej.
4. Súd ukladá žalovanému E. F., nar XX.XX.XXXX, bytom G. X, XXX XX C., aby umožnil, ako aj strpel

žalobcom užívanie nehnuteľnosti.
- byt č. XX nachádzajúci sa v bytovom dome s. č. XXXX na parc. reg. „C" č. XXXX, č. XXXX, L. XXXX
E. L. XXXX, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu s.č. XXXX
vo veľkosti podielu 125/10000 k celku,
- spoluvlastnícky podiel na pozemkoch pare. č. XXXX - Zastavané Plochy a nádvonria výmere 184 m2,
pare. č. XXXX - Zastavané plochy a nádvoria o výmere 181 m2, pare. c. XXXX Zastavané plochy a

nádvoria o výmere 185 m2, pare. č. XXXX - Zastavane plochy a nádvoria o výmere 187 m2 vo veľkosti
podielu 125/10000 k celku, ktoré nehnuteľnosti sa nachádzajú v katastrálnom území B., obec C. - H. B.
I. C. J., a sú vedené I. K. C., katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXXX, a to až do právoplatnosti
skončenia konania vo veci samej.
5. Žalovaná v II. rade N. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X, XXX XX C. je povinná zdržať sa výkonu

záložného práva k nehnuteľnostiam:
- byt č. XX nachádzajúci sa v bytovom dome s. č. XXXX na pare. reg. „C" č. XXXX, č. XXXX, L. XXXX
E. L. XXXX,
- spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu s. č. XXXX vo veľkosti
podielu 125/10000 k celku,

- spoluvlastnícky podiel na pozemkoch parc. č. XXXX - Zastavané plochy a nádvoria o výmere 184 m2,
parc. č. XXXX - Zastavané plochy a nádvoria o výmere 181 m2, parc. č. XXXX
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 185 m2, parc. č. XXXX - Zastavané plochy a nádvoria o výmere
187 m2 vo veľkosti podielu 125/10000 k celku, ktoré nehnuteľnosti sa nachádzajú v katastrálnom území
B., obec C. - H. B., I. C. J., a sú vedené I. K. C., katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXXX, na

základe zmluvy o zriadení záložného práva N./XXXX, a to až do právoplatnosti skončenia konania vo
veci samej.

6. V konaní o vydanie neodkladného opatrenia bola žalovanou v 2. rade N. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom
F. X, XXX XX C..

7. Okresný súd Košice II uznesením č.k. 13C/13/2019-122 zo dňa 10.4.2019 uložil žalovanej v 2. rade
povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam: byt č. XX nachádzajúci sa v bytovom
dome s. č. XXXX na pare. reg. „C" č. XXXX, L. XXXX, L. XXXX E. L. XXXX a spoluvlastníckemu
podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti podielu 125/10000 k celku
a spoluvlastníckemu podielu na pozemkoch parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 184

m2, parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 181 m2, parc. č. XXXX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 185 m2, parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 187 m2 vo veľkosti
podielu 125/10000 k celku, ktoré nehnuteľnosti sa nachádzajú v katastrálnom území B., obec C. - H. B.,
I. C. J. a sú vedené I. K. C., katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXXX, zapísaného pod P./XXXX ,
a to až do právoplatnosti skončenia konania vo veci samej. V prevyšujúcom rozsahu, v časti v ktorej sa

žalobcoviadomáhaliuloženiapovinnostižalovanémuv1.rade,návrhnaneodkladnéopatreniezamietol.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.8.2019.
8. Svoju žalobu odôvodnili tým, že v súčasnosti je ako vlastník predmetného bytu na liste vlastníctva
vedený žalovaný, hoci jeho vlastníkom sa platne nikdy nestal. Žalovaný tento byt odkúpil od nevlastníka.
ktorý sa k predmetnému bytu dostal podľa názoru žalobcov sériou vopred naplánovaných udalostí a

koordinovaného postupu skupiny ľudí nasledovne:

9. Žalobcovia pod vplyvom vidiny možných obchodných vzťahov a podnikateľskej spolupráce do
budúcnosti súhlasili s tým, že svojmu známemu a nádejnému obchodnému partnerovi F. C.. nar,
XX.XX.XXXX, bytom L. E. XXXX/XX, O., na svoje meno vezmú pôžičku vo výške 525.000,- Sk s dobou

splatnosti 1 mesiaca, ktorú nakoniec museli sami aj zaplatiť, pričom založili svoj byt. F. C. od nich
pôžičku vylákal ľsťou, pričom ich ubezpečoval, že zdedil majetok značnej hodnoty, ktorý mu mal čochvíľa
„doraziť" zo Švajčiarskej banky. Pán C. na oplátku za vyplatenie dlhu vydal žalobcom čestné prehlásenie
o tom, že im dlhuje čiastku 525.000,- Sk spolu s ďalšími nákladmi, ktoré im vznikli, spolu vo výške125.000,- Sk. Pán C. však svoj záväzok nesplnil a aj následkom toho bol rozsudkom Okresného súdu
Košice II sp. zn. 6T 136/05 zo dňa 21.2.2006 uznaný vinným z trestného činu podvodu a odsúdený
na trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov. Napriek tomu sa však žalobcovia k svojim peniazom

dodnes nedostali, pretože napriek exekučnému titulu bola exekúcia na povinného F. C. zastavená,
pričom dodnes sa nepodarilo od neho dlh vymôcť. Dlh žalobcov bol teda na svete a otvoril cestu snahám
pripraviť ich aj o byt.

10. Pôžičku na svoje meno pre F. C. vzali žalobcovia na základe Zmluvy o pôžičke a Zmluvy o

zabezpečení záväzku ma byt zo dňa 21.04.2004 od veriteľa G. C., veriteľ žalobcov G. C. sa im začal
vyhrážať vysťahovaním z bytu, pokiaľ (C.) dlh neuhradia. Keďže si žalobcovia úhradu danej pôžičky v
lehote 1 mesiaca nemohli dovoliť, a keďže žalobcovia museli pod hrozbou straty bytu uvedenú pôžičku
urýchlene vyplatiť, veriteľ im spolu s pánmi C. a O. ponúkli, že im vybavia ..výhodnú" pôžičku od
spoločnosti /realitnej kancelárie/ zrejme vtedy obchodného mena Q. R., S., ktorému návrhu vyjadril
svoju podporu aj F. C., ktorý súhlasil, že pri tejto pôžičke bude ručiteľom. Ako obchodný riaditeľ tejto

spoločnosti vystupoval E. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, XXX XX C., ktorý sa so žalobcami stretol
v priestoroch tejto spoločnosti, vyžiadal si od nich potvrdenie o príjme (ktorý bol toho času 17.000,- SK)
a schválenie pôžičky údajne „prerokoval" s vedením firmy v Bratislave. Podľa tvrdení E. P. vedenie v
Bratislave údajne pôžičku schválilo s mesačnými splátkami 4.000.- Sk, neschválilo však ručenie pána C.
čo je mimoriadne neobvyklé). Na druhý deň po týchto rokovaniach už žalobcovia prišli podpísať zmluvu

spolu so zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva k bytu, ktorú na ich škodu podrobne neskúmali,
pretože verili jej výhodnosti podľa ústnej dohody. V miestnosti už čakal ich pôvodný veriteľ G. C., spolu s
vyššie spomínanými pánmi C. a O., ktorý si rovno prevzal peniaze a žalobcom odovzdal návrh na výmaz
záložného práva. V zhone dal E. P. žalobcom podpísať ešte prázdny list papiera s tým, že potrebuje
dopísať nejaké údaje pre svoje účely. Žalobcovia ho pod tlakom a stresom z potenciálnej straty bytu

žiaľ, dobromyseľne podpísali. Bola im teda bola poskytnutá pôžička vo výške 550.000,- Sk. Pri platení
prvej splátky do pokladne spoločnosti Q. R., S. žalobcov zamestnankyňa tejto spoločnosti informovala,
že spoločnosť ich ako dlžníkov neeviduje. Žalobcovia vtedy zistili, že zmluvu o pôžičke uzatvorili s E. P.
ako fyzickou osobou, a výška mesačnej splátky úrokov mala byť 24.750,- Sk! V zmluve bol dohodnutý
riadny úrok 4.5% mesačne (teda 54% ročne!) a sankčný úrok z omeškania vo výške 1% denne ( teda

365% ročne!). Po podaní trestného oznámenia na E. P. za trestný čin úžery žalobcovia od zmluvy dňa
15.12.2006 odstúpili.

11. Napriek tomu však E. P. byt predal S. A., ktorá ho následne predala E. F.. Nešlo o
žiadne dobromyseľné osoby, nakoľko jednoduchým náhľadom do obchodného registra možno zistiť

prepojenosť týchto osôb. V súčasnosti, pokiaľ sa zadá do vyhľadávača obchodného registra názov Q.,
objavia sa nasledujúce spoločnosti: Q. M., E., Q. Q. S., Q. C., S., Q. T. S., Q. R., S. a Q. R., S., vo väčšine
ktorých striedavo ako spoločníci, či štatutári figurujú pán P., pani A. a pán F. - žalovaný. Spoločnosť,
ktorá zrejme mala pôžičku pôvodne poskytnúť má v súčasnosti obchodné meno Q. Q. S., a spoločníkmi
v nej sú E. P. a spoločnosť Q. M.. E., ktorej predsedom predstavenstva je v súčasnosti E. F.. Je preto

celkom zrejmá prepojenosť osôb, ktoré sériou úkonov spôsobili stav, že žalovaný je vedený ako vlastník
bytu a to využijúc tieseň žalobcov. Vrcholom týchto nekalých praktík zo strany E. P. bolo, že zinscenoval
podpis notárskej zápisnice, v ktorej žalobcovia v zastúpení splnomocnencom F. E. mali uznať svoj dlh
voči nemu. Žalobcovia však pána E. nikdy nevideli, nepoznajú ho a žiadne plnomocenstvo mu neudelili,
preto sa domnievajú, že bol zneužitý ich podpis na prázdnej listine, okolnosti ktorého podpisu už boli

uvedené vyššie, a preto tieto úkony žalobcov nikdy nemohli platne zaviazať. Podľa názoru žalobcov ich
táto notárska zápisnica nezaväzuje, nakoľko ako vyplýva z § 33 ods. 2 OZ „ak niekto koná za iného bez
plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám.

12. Na základe vyššie uvedeného mali za to, že majú naliehavý právny záujem na podaní žaloby

vzmysleust.§137písm.c)c.s.p. ažiadali,abysúdsaakospredbežnouotázkouzaoberalneplatnosťou
zmluvy o pôžičke, zmluvy o zabezpečení záväzku, ako aj dohody o vyporiadaní nárokov a pohľadávok,
uzavretých medzi žalobcami a p. P. a to s poukazom na §§ 39a, 49, a 49a Obč. zák.

13. Žalobcovia predložili alebo označili dôkazy a použili tieto prostriedky procesného útoku: čiastočný

výpis LV č. XXXX, čestné prehlásenie F. C., rozsudok Okresného súdu Košice II, sp. zn. 6T 136/05
zo dňa 21.2.2006, uznesenie Okresného súdu Humenné, č. k. 10R 69/2006-66 zo dňa 10.10.2013,
Zmluva o pôžičke zo dňa 21.4.2004, Zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva zo dňa 21.4.2004,
Zmluva o pôžičke č. N. zo dňa 18.2.2005, Zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva zo dňa18.2.2005, Notárska zápisnica N5/2007, Nz1163/2007, NCRIS 1170/2007 zo dňa 10.1.2007, uznesenie
Okresného súdu Košice I, sp. zn. 25C 170/2007 zo dňa 12.9.2012, uznesenie Okresného súdu Košice
II, sp. zn. 38Er 354/2007 zo dňa 10.12.2012, uznesenie Okresného súdu Košice II, sp. zn. 23C 38/2007

zo dňa 21.12.2012, uznesenie Okresného súdu Košice I, sp. zn. 25C 170/2007 zo dňa 13.11.2007,
doklad L., Dohoda o vyporiadaní nárokov a pohľadávok zo dňa 11.9.2012, priemerné úrokové sadzby
z úverov obchodných bánk, pristúpenie k záväzku zo dňa 21.11.2012, plnomocenstvo zo dňa 21.8.2008,
prehľad mesačných úhrad za obdobie 01/2009 až 12/2011, za obdobie 01/2011 až 11/2012, platobný
doklad SIPO, vyjadrenie zo dňa 30.1.2020, navrhli vykonať výsluch žalobcu v 1. rade, výsluch svedka

F. C., výsluch G. C., navrhli vyžiadať z Katastrálneho odboru, I. K. C. odstúpenie od zmluvy zo dňa
15.12.2006,pripojiťexekučnýspistunajšiehosúdusp.zn.38Er354/2007,navrhlipripojiťspisOkresného
súdu Košice I, sp. zn. 3T 82/07, navrhli výsluch svedka E., navrhli vyžiadať si časť katastrálneho operátu
a to súbor popisných informácií a zbierky listín týkajúcich sa bytu č. XX zapísanom na LV č. XXXXX,
katastrálneúzemieB.,obecC.–H.B.,okresC.J.,navrhlivykonaťdokazovanieprečítanímlistinydohody
oprevzatízálohykzmluveobudúcejzmluve,návrhnadoplneniedokazovaniazodňa15.6.2022,dohoda

o prevzatí zálohy zo dňa 14.10.2005, predložili uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1VObdo 2/2020
zo dňa 27.4.2021.

14. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že neuznáva nárok žalobcov. Poukázal na to, že
žalovaný žalobcami uvedené osoby nepozná (G. C., F. C.), nikdy s nimi nebol v žiadnom vzťahu a tak

sa k týmto špekulatívnym transakciám žalobcov nevie vyjadriť. Namietal tvrdenie žalobcov, že žalovaný
sa k predmetnému bytu dostal sériou vopred naplánovaných udalosti a koordinovaného postupu ľudí,
keď žalobcovia vo svojej žalobe samy uvádzajú, že do právnych vzťahov s osobami G. C. a F. C. vstúpili
pod vplyvom vidiny možných obchodných vzťahov a podnikateľskej spolupráce. Žalovaný v 1. rade nikdy
nenavádzal žalobcov na žiadne neuvážené konanie, ktorého dôsledkom by mohlo byť ohrozenie ich

vlastníckeho práva k predmetnému bytu.

15. Napriek skutočnosti, že žalovaný nemá s vyššie uvedenými „obchodmi" žalobcov nič spoločné
uviedol, že celý opis skutkových okolností zo strany žalobcov je tendenčný, v ktorom bagatelizujú svoje
riskantnéaneuváženékonanie(vzatiesipôžičkypreinúosobusozištnýmmotívom),pričomzadôsledky

tohto svojho konania vinia výlučne iné osoby.
Žalobcovia mali následne získať peňažné prostriedky na vrátenie svojho dlhu G. C. ďalšou pôžičkou, kde
opätovne uvádzajú, že boli donútení si ju vziať, nakoľko im hrozilo, že prídu o byt. K okolnostiam vzniku
tejto pôžičky uvádzajú, že im ju sprostredkoval G. C. spolu s pánmi C. a O., pričom veriteľom mala byť
podľa tvrdení žalobcov spoločnosť Q.. R., S., no až neskôr zistili, že veriteľom je fyzická osoba, pán E. P..

16. Vzhľadom k skutočnosti, že na predmetnej zmluve o pôžičke zo dna 18.02.2005 je ako veriteľ
zreteľne označený pán E. P. a nie obchodná spoločnosť Q. R., S.. je nutne toto tvrdenie žalobcov
považovať za účelové a nedôveryhodné, pričom celkové okolnosti vzniku a podpisu tejto zmluvy (čas,
miesto podpisu, podpísanie prázdnych listov papiera) sú s časovým odstupom takmer 15 rokov len ťažko

verifikovateľné. Je možné len poukázať na skutočnosť, že priemerne obozretné osoby pri vstupovaní do
právnych vzťahov skúmajú, s kým vstupujú do právneho vzťahu a nie je bežné, že podpisujú prázdne
listy papierov. Žalovaný v 1. rade nebol účastníkom predmetnej zmluvy o pôžičke zo dňa 18.02.2005,
nebol pri jej uzatváraní prítomný a tak sa nevie vyjadril k okolnostiam jej vzniku, avšak tvrdenie žalobcov,
že zmluvu podpísali v omyle považuje za absurdné a účelové.

17. Žalovaný má za to, že doposiaľ nebolo žiadnym právoplatným súdnym rozhodnutím rozhodnuté,
že „Zmluva o pôžičke s pánom P. je neplatná, Zmluva o zabezpečení záväzku je neplatná. Dohoda
o vyporiadaní nárokov a pohľadávok je neplatná", pričom tieto otázky by mali byť predmetom
samostatných súdnych konaní, v ktorých by u žalovaného absentovala pasívna vecná legitimácia,

keďže žalovaný nebol účastníkom uvedených zmlúv a dohôd a byt nadobudol v dobrej viere Kúpnou
zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod V-2801/2007 zo dňa 2.4.2007, pričom žalobcovia sa neplatnosti
tejto zmluvy vo svojej žalobe nedovolávajú.

18. Pokiaľ ide o bezvýnimočné nazeranie na nadobúdania (vlastníckeho) práva od nevlastníka ,.Nemo

plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet" spočívajúci v preferencii právnej istoty poukazuje
na Nález Ústavného súdu SR I. ÚS 549/2015-33 zo dňa 16.03.2016, v ktorom bolo vyslovené, že aj
keď Občiansky zákonník explicitne neupravuje všeobecný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam od nevlastníka iba na základe dobrej viery nadobúdateľa, s výnimkou vydržania,nemožno bezvýnimočne tvrdiť, že samotná absencia vlastníckeho práva prevodcu (dominum auetoris)
povedie automaticky k neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva. V tomto smere musí dôjsť
aj k určitému posunu v doterajšej judikatúre Ústavného súdu v riešení otázky „nemo plus iuris" (I.

ÚS 50/2010) o nové interpretačné závery či vývoj sociálnej reality, najmä v zmysle zásadnej ochrany
tej osoby, ktorá robila právny úkon s dôverou v určitý - jej druhou stranou prezentovaný skutkový
stav. Ústavný súd z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany musí tak postaviť na rovnakú úroveň
vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým
nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné

hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu
a právnej istoty v demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného
vlastníka (princíp nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet), t. j. nikto nemôže previesť
na iného viac práv, než koľko sám má). Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných
práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti
tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu.

Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa
nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po
zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní.

19. Ďalej poukázal na skutočnosť, že na Zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva zo dňa

18.02.2005 je nutné prihliadať v kontexte vtedy platnej právnej úpravy tohto inštitútu zabezpečenia
záväzku, keďže až zákonom č. 568/2007 Z. z. účinným od 1.1.2008 došlo k zmene a doplneniu
Občianskeho zákonníka, v rámci ktorej nastali zmeny v právnej úprave, okrem iného, inštitútov, akými sú
zabezpečovací prevod práva a zabezpečovacie postúpenie pohľadávky. Predmetným zákonom bol tiež
zmenený a doplnený zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Exekučný poriadok a Občiansky

súdny poriadok v § 159a súvisiaci s § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona. Napriek obsiahlosti žalobného
návrhu z neho nie sú zrejmé podstatné skutočnosti, a to že kedy došlo k odpredaju bytu zo strany E.
P. pani S. A., či k tomuto odpredaju došlo pred alebo po dni 15.12.2016, kedy žalobcovia odstúpili od
zmluvy o pôžičke s E. P., či predmetné odstúpenie od zmluvy bolo účinné a či žalobcovia pri odstúpení
od predmetnej zmluvy vydali E. P. to, čo z titulu predmetnej zmluvy od neho získali. K tvrdeniam v časti

žaloby označenej ako „III. Dobromyseľnosť žalovaného“ uviedol, že napriek skutočnosti, že žalovaný byt
kúpou nadobudol v roku 2007, odvtedy až doposiaľ byt neoprávnene užívajú výlučne žalobcovia, a tak
nemožno požadovať od žalovaného, aby za žalobcov uhrádzal poplatky za služby spojené s užívaním
bytu a preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv.

20. Na základe vyššie uvedeného žalobu žiadal zamietnuť.

21. Žalovaný predložil alebo označil dôkazy a použil tieto prostriedky procesnej obrany: vyjadrenie
k žalobe.

22. Okresný súd Košice II rozsudkom č.k. 13C/13/2019-362 zo dňa 22.2.2023 rozhodol tak, že určil že
žalobcovia v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností: bytu č. XX nachádzajúceho
sa v bytovom dome súpisné číslo XXXX na parcelách registra „C" číslo XXXX, XXXX, XXXX E. XXXX,
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súpisné číslo XXXX
vo veľkosti podielu 125/10000 k celku, spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch parcela číslo XXXX

- zastavané plochy a nádvoria o výmere 184 m2, parcela číslo XXXX - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 181 m2, parcela číslo XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 185 m2, parcela číslo
XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 187 m2 vo veľkosti podielu 125/10000 k celku, ktoré
nehnuteľnosti sa nachádzajú v katastrálnom území B., obec C. - H. B., I. C. J., a sú vedené I. K. C.,
katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXXX. Žalobcovia v 1. a 2. rade majú voči žalovanému

nárok na náhradu trov konania v plnej výške, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozsudku. Žalovaný je povinný zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Košice II súdny poplatok
za žalobu vo výške 99,50 € a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

23. Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 3Co/83/2023 zo dňa 29.1.2024 zrušil rozsudok a vrátil

vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V bode 15 uviedol, súd cituje: „...Keďže
súd prvej inštancie svoju úvahu pri posudzovaní zmluvy o pôžičke nedotiahol do konca a neustálil, či
táto bola od počiatku neplatná, či od nej žalobcovia dôvodne a účinne odstúpili, alebo či sa dôvodne
dovolali jej neplatnosti a svoj myšlienkový proces v tomto smere riadne neosvetlil, zaťažil konanie vadoua znemožnil takto žalovanému uskutočňovať jemu patriace procesné práva až v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. V bode 18: „ ... Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej
inštancieopätovnevovecirozhodnúť,vyporiadaťsasexistenciouadôsledkamizmlúv,majúcimivýznam

preposúdenieopodstatnenostinavrhovanéhourčovaciehovýroku,svojerozhodnutieodôvodniťvsúlade
s § 220 ods. 2 CSP a ustálenými zásadami súdnej praxe, aby boli dané jasné a zrozumiteľné odpovede
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky....“

24. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením s obsahom listinných dôkazov a to

Zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. P./XXXX, zo dňa 23.1.1995 – číslo zmeny 177/1995, Zmluvy
o zabezpečení záväzku prevodom práva číslo P./XXXX, zo dňa 19.4.2044 – číslo zmeny 643/2004,
oznámením o zániku zabezpečovacieho prevodu práva číslo N./XXXX, zo dňa 23.4.2004, číslom zmeny
861/2004, Zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva číslo P./XXXX, zo dňa 12.5.2005 – číslo
zmeny 237/2005, Kúpnej zmluvy číslo P./XXXX, zo dňa 22.2.2007 – číslo zmeny 414/2007, Kúpnej
zmluvy číslo P./XXXX, zo dňa 2.4.2007 – číslo zmeny 615/2007, vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré

vyšli najavo v tomto konaní a pri rozhodovaní z nich vychádzal, nevykonal dokazovanie oboznámením
s obsahom ďalších listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, pretože tieto boli stranám sporu
doručenéanebolisporné,dôkazyatvrdeniastránsporuhodnotilpodľasvojejúvahyvsúladesprincípmi,
na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo a zistil tento skutkový

stav.

25. Podľa § 137 písm. c) c.s.p. účinného od 1.7.2016 žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä
o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

26. Žaloba podaná žalobcami dňa 11.3.2019 je tzv. určovacou žalobou, preto sa súd v prvom rade
zaoberal skutočnosťou, či žalobcovia v čase podania žaloby mali na žalobe naliehavý právny záujem,
ktorý je podmienkou úspešnosti predmetnej žaloby.

27.Žalobaourčenievlastníckehopráva,predstavujúcajedenzprávnychprostriedkovochranyvlastníka,
má svoj základ v ust. § 137 písm. c) c.s.p., podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý
právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Základným procesným
predpokladom úspešnosti takejto žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom

určení. Naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, je daný najmä tam, kde
by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne
postavenie stalo neistým. Žaloba domáhajúca sa určenia podľa § 137 písm. c) c.s.p. nemôže byť
spravidla opodstatnená tam, kde možno žalovať o splnenie povinností podľa písm. a) tohto ustanovenia.
Aj v prípade, kedy možno žalovať o splnenie povinností, môže byť naliehavý právny záujem na určení

daný vtedy, ak sa tým vytvorí pevný právny základ pre právne vzťahy medzi stranami sporu a predíde
sa tak prípadným ďalším žalobám o plnenie alebo ak žaloba o splnenie povinností nerieši alebo
nemôže riešiť celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. Ak sa žalobca domáha
určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri nehnuteľnosti zapísaný ako vlastník
niekto iný, má (vo vzťahu k tejto osobe) nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností a jeho právnym účinkom
(ktorými sú hodnovernosť a záväznosť údajov katastra v zmysle § 70 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, ďalej len „katastrálny zákon) je
odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcu je za tejto situácie neisté a že bez požadovaného
určenia by jeho právo mohlo byť ohrozené. Pretože súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti je podkladom na vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností (§ 34 ods.1
katastrálneho zákona) je žaloba o určenie vlastníckeho práva spôsobilým právnym prostriedkom na
odstránenie neistoty a skutočných právnych vzťahoch medzi účastníkmi.

28. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem

na určovacej žalobe, keďže v katastri nehnuteľností je ako vlastník bytu zapísaný E. F., teda iná osoba
ako žalobcovia.29. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobcovia ako dlžníci a veriteľ U. A.
uzatvorili písomne dňa 24.3.2004 Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkom finančné
prostriedky vo výške 590.000,- Sk bezúročne so splatnosťou najneskôr do 30.6.2004 a zároveň

k predmetnej zmluve o pôžičke bola uzatvorená tým istým dňom aj zmluva o zabezpečení záväzku
prevodomprávaatokbytuA.L.XXnaP..A.,naB.XXP.C.sospoluvlastníckympodielomnaspoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 125/10000 a spoluvlastníckym podielom na
pozemku. Listom zo dňa 21.4.2004 U. A. potvrdil vrátenie pôžičky a žiadal o spätný prevod nehnuteľnosti
na A. a D. A..

30. Následne G. C. ako veriteľ a A. A. a D. A. ako dlžníci uzatvorili písomne dňa 21.4.2004 Zmluvu
o pôžičke, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkom peňažné prostriedky vo výške
525.000,- Sk v deň podpisu zmluvy o pôžičke a zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva
uzavretej medzi veriteľom a dlžníkmi k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX, obec C. – H. B.,
katastrálneúzemieB.stým,žepôžičkajeposkytnutábezúročnesosplatnosťounajneskôrdo21.5.2004.

Toho istého dňa 21.4.2004 bola medzi vyššie uvedenými zmluvnými stranami uzatvorená aj Zmluva
o zabezpečení záväzku prevodom práva, na základe ktorej si veriteľ, t.j. G. C. zabezpečil pohľadávku vo
výške 525.000,- Sk na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 21.4.2004 tak, že dlžníci A. a D. A. previedli na
veriteľa G. C. vlastnícke právo k nehnuteľnosti a to bytu č. XX na P.. poschodí bytového domu, č. súpisné
XXXX, B. XX P. C. ako aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach

domu vo veľkosti 125/10000 a spoluvlastnícky podiel na pozemkoch.

31. Z písomne uzatvorenej Zmluvy o pôžičke č. N. zo dňa 18.2.2005 medzi veriteľom E. P. a dlžníkmi A.
a D. A. vyplynulo, že veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkom pôžičku vo výške 550.000,- Sk a dlžníci sa
zaviazalivrátiťveriteľoviistinupôžičky550.000,-Skdo18.8.2005,dohodnutéúrokymesačnevsplátkach

vo výške 24.750,- Sk, prvá splátka úroku je splatná do 1 mesiaca odo dňa poskytnutia pôžičky,
nasledujúce vždy do 18. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, za ktorý sa splátka platí, posledná
splátka úroku je splatná spolu s istinou ako to vyplýva z článku 1 bodu 1 a 2 zmluvy a z článku 2 vyplýva
odmena za požičanie finančných prostriedkov vo výške úroku 4,5% z výšky (zostatku) pôžičky za každý
ajzapočatýmesiactrvaniazáväzku,pričomzmluvajeuzavretánadobuurčitúdo18.8.2005.Pôžičkumal

veriteľ poskytnúť v hotovosti až po podpise tejto zmluvy, ako aj zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom
práva č. PP/A1/2005 uzavretej medzi rovnakými zmluvnými stranami a právoplatnosti povolenia vkladu
vlastníckeho práva v prospech veriteľa k nehnuteľnosti. Zároveň dlžníci v článku 3 bodu 3 zmluvy sa
zaviazali, že písomne potvrdia veriteľovi prevzatie peňažných prostriedkov. V článku 4 bodu 2 pre prípad
omeškania dlžníkov s úhradou dohodnutých úrokov, ako aj pôžičky si zmluvné strany dohodli právo

veriteľa uplatniť sankčný úrok až do výšky 1% z dlžnej čiastky v celku (pôžička s príslušenstvom) za
každý deň omeškania. Zároveň v článku 6 zmluvy sa dohodla možnosť odstúpenia od zmluvy pre
dlžníkov iba do okamihu vyplatenia pôžičky, pričom bolo dohodnuté odstupné vo výške 20.000,- Sk.

32. E. P. ako veriteľ a A. a D. A. ako dlžníci uzatvorili písomne dňa 18.2.2005 Zmluvu o zabezpečení

záväzku prevodom práva č. PP/A1/2005 a to na zabezpečenie záväzku zo Zmluvy o pôžičke č. N. zo dňa
18.2.2005, na základe ktorej prevezmú dlžníci od veriteľa sumu 550.000,- Sk. Predmetom bol byt č. XX,
na P.. poschodí v C., spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu,
súpisné číslo XXXX vo veľkosti 125/10000 ako aj spoluvlastnícky podiel na pozemku, nehnuteľnosť
zapísaná na LV č. XXXXX, katastrálne územie B..

33. E. P. ako veriteľ a A. a D. A. ako dlžníci uzatvorili písomne dňa 11.9.2012 dohodu o vyporiadaní
nárokov a pohľadávok, ktorej predmetom boli všetky nároky a pohľadávky účastníkov tejto dohody zo
súdnych sporov vedených na Okresnom súde Košice II, sp. zn. 25C 170/2007, 23C 38/2007 a 15C
87/2007 a exekučného konania vedenom na Exekútorskom úrade JUDr. Lenky Borovskej, č.k. Ex

0022/07 tak, že dlžníci na vysporiadanie všetkých vyššie uvedených nárokov zaplatia veriteľovi sumu
vo výške 20.000 € a zaväzujú sa bez zbytočného odkladu po uzavretí dohody zobrať späť všetky návrhy
a žaloby v súvislosti s touto dohodou, resp. udeliť súhlas so späťvzatím žaloby, ako to vyplýva z článku
1 dohody. Z článku 3 tejto dohody vyplynulo, že veriteľ sa zaviazal zabezpečiť prevod bytu uvedeného
v bode 2 zo súčasného vlastníka E. F. na svoju osobu bez zbytočného odkladu po uzavretí tejto dohody.

34.Žalobcovianamietalineplatnosťzmluvyopôžičkeuzatvorenejdňa18.2.2005,zmluvyozabezpečení
záväzku prevodom práva č. PP/A1/2005 zo dňa 18.2.2005, ako aj dohody o vyporiadaní nárokova pohľadávok zo dňa 11.9.2012 , neplatnosť týchto zmlúv uzavretých s p. P. a to s poukazom na §§
39a, 49 a 49a Obč. zák.

35. Pri určení vlastníckeho práva súd ako predbežnú otázku riešil otázku platnosti/neplatnosti zmluvy
o pôžičke uzatvorenej dňa 18.2.2005 a na ňu nadväzujúcu zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom
práva č. PP/A1/2005 zo dňa 18.2.2005 a dohodu o vyporiadaní nárokov a pohľadávok zo dňa 11.9.2012 .

36. Podľa § 34 obč. zák. Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých

práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

37. Podľa § 37 ods. 1 obč. zák. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný.

38. Podľa § 39 obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

39. Podľa § 39a obč. zák. neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom
niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť,

finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo
poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere."

40. Predmetné ustanovenie je síce účinné až od 1.6.2014, ale podľa prechodných ustanovení § 879r
obč. zák. je aplikovateľný aj v tejto veci.

41. Žalobcovia mali za to, že pri uzavieraní predmetnej zmluvy o pôžičke veriteľ využil ich finančnú
závislosť a tieseň a nanútil im (navyše podvodným konaním) uzavretie pôžičky s pre nich nesplniteľnými
a neprimeranými podmienkami.

42. „Za tieseň v zmysle ustanovenia § 235 ods. 1 tr. zák. je potrebné považovať ťaživú situáciu
poškodeného mimoriadnej povahy, ktorá je vyvolaná určitou naliehavou potrebou, ktorej uspokojenie
nie je v momentálnych možnostiach poškodeného. Je to napr. situácia, keď v dôsledku neschopnosti
okamžite splatiť skôr vzniknutý záväzok môže poškodený prísť o celý majetok(R 5/2001 - T).

43. „Úžera robí neplatnou celú zmluvu, nie iba jej zakázanú časť." (Rakúsky Najvyšší súdny dvor sp.zn.:
40b505/64, 70blll/65, 10bl22/73, 80b253/99).

44. Absolútne neplatnou úžerníckou zmluvou je zmluva o pôžičke alebo úvere, ktorá niekoľkonásobne
zvyšuje zapožičanú sumu o neprimerane vysokú zmluvnú pokutu alebo sankcie často aj za malicherné

porušenie zmluvných povinností, v zjavnom úmysle zmocniť sa založeného alebo zmluvným prevodom
zabezpečenej nehnuteľnosti dlžníka s nízkym príjmom či nachádzajúcim sa v núdzi: (Fekete, L:
Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, s. 1978)

45. „Neprimerane vysoký úrok je v rozpore s dobrými mravmi. Pri posúdení primeranosti dojednanej

výšky úrokov i e treba prihliadnuť na celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútkam a účelu, ktorý sledoval.
Najmä je však potrebné porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou obvyklou v praxi peňažných
ústavov." (NS ČR, sp.zn.: 33 Odo 526/2001)

46. „V prejednávanej veci súdy zistili, že úroková miera z úverov poskytovaných bankami predstavovala

u čase uzavretia zmlúv o pôžičke 9 až 15,5% ročne. Vzhľadom na to, že dohodnutá výska úrokov (vo
výške 60% ročne) výrazne (takmer štvornásobne) presahovala hornú hranicu tejto obvyklej úrokovej
miery, je za toho stavu veci odôvodnený právny záver, že išlo o dohovor, ktorý je v rozpore s dobrými
mravmi, teda v zmysle ustanovenia § 39 OZ neplatný ... Hľadiská uvažované súdmi nasvedčujú tomu,
že žalobca pri uzavieraní zmlúv o pôžičke ( vrátane dohody o výške úrokov) pravdepodobne konal v

ťaživej situácii, ktorá ho viedla k tomu, aby súhlasil s dojednaním úrokov z požičanej sumy vo výške 5%
mesačne..." (NS ČR, sp.zn.: 21 Cdo 1484/2004).47. Obdobný prípad bol riešený Najvyšším súdom SR, kde žalobca požičal žalovaným sumu 600.000,-
Kč a 10.000,- DEM na obdobie šiestich mesiacov, pričom si dohodli úroky vo výške 5% mesačne (60%
ročne) a 4% mesačne (48% ročne), pričom „V prejednávanej veci odvolací súd po doplnení dokazovania

zistil, že úroková miera dohodnutá medzi účastníkmi konania v zmluvách o pôžičke uzavretých dňa ...
takmer 4-násobne až 5,5- násobne (teda podstatne) prevyšuje obvyklú úrokovú mieru a z toho zistenia
vyvodil správny právny záver o neplatnosti takýchto dojednaní pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39
Občianskeho zákonníka (NS SR 5 Cdo 26/2011).

48. Účastníci zmluvy (veriteľ E. P. a dlžníci A. a D. A.) si v zmluve o pôžičke uzatvorenej dňa 18.2.2005
dohodli 4,5 % mesačný úrok za požičanie peňazí, čo predstavuje 54 % ročný úrok . Vzhľadom na to, že
maximálnavýškaúrokovanipripeňažnýchpôžičkách,anipriúverochnieježiadnymprávnympredpisom
limitovaná, je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške
úrokov musí byť v súlade s ust. § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom.
Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak

dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Súd
sa preto zaoberal, či obsah takéhoto právneho úkonu, t.j. zmluvy o pôžičke, v ktorom je výška úrokov
54 % ročne neodporuje dobrým mravom, aj keď sa účastníci právneho úkonu na výške úrokov dohodli.

49. V zmysle rozhodnutia Ústavného súdu č. II.ÚS 249/97 boli dobré mravy charakterizované ako

súhrn etických, všeobecných zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie mnohokrát
zaisťované i právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými, morálnymi
zásadami demokratickej spoločnosti. Tento všeobecný horizont, ktorý vývojom spoločnosti rozvíja i svoj
morálny obsah v priestore a v čase, musí byť posudzovaný z hľadiska konkrétneho prípadu práve
v danom čase, na danom mieste a vo vzájomnom konaní účastníkov právneho vzťahu.

50. Z internetovej stránky NBS súd zistil, že vo februári 2005 priemerné úroky z úverov, ktoré poskytovali
peňažné ústavy v Slovenskej republike predstavovali úrokovú sadzbu pre obyvateľstvo 6,26% ročne,
pri krátkodobých to bolo 5,80% ročne, pričom výška dohodnutých úrokov medzi účastníkmi zmluvy
viac ako 9-násobne prevyšuje túto priemernú úrokovú sadzbu za úvery poskytované peňažnými ústavmi

v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke medzi stranami sporu, preto súd mal za to, že takáto dohoda
o výške úrokov odporuje dobrým mravom a preto je v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka zmluva
o pôžičke neplatná. Takéto konštatovanie súdu nie je v rozpore ani s rozhodovacou praxou súdov SR,
ktoré považujú za neprípustné a teda neplatné dojednania v zmluvách týkajúcich sa dojednanej odplaty
(úroku) za poskytovanie úverov už nad 24% ročne.

51. Bez významu pritom nie je fakt, že výška mesačnej splátky úrokov mala prevyšovať mesačný príjem
žalobcov, čo len zvýrazňuje nepoctivý úmysel a rozpor postupu veriteľa s dobrými mravmi. Taktiež
výšku úroku z omeškania dojednaného na 1% denne (365% ročne) je možné považovať za nesúladnú

s dobrými mravmi, pričom takáto praktika bola Najvyšším súdom SR, navyše aj v obchodnoprávnvch
vzťahoch označená za výšku v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, a preto výkon takéhoto
práva nemôže požívať právnu ochranu. (NS SR, spzn.: 2M Obdo 1/2010).

52. „V rozpore s dobrými mravmi je aj právny úkon, ktorým bol dojednaný úrok z omeškania vo vyške 1

% denne z dlžnej sumy. Posúdenie toho, či právny úkon je v súlade s dobrými mravmi - v tomto prípade
dojednanie o výške úrokov z omeškania - nebráni skutočnosť, že bol výsledkom slobodného dojednania
a nie je tiež rozhodné, kto prípadný rozpor s dobrými mravmi zavinil (spôsobil), či niektorý z účastníkov
bol či nebol v dobrej viere." (NS ČR, sp.zn.: 29 Cdo 1583/2000).

53. Na základe vyššie uvedeného má súd za to , že zmluva o pôžičke zo dňa 18.02.2005 uzatvorená
medzi žalobcami v 1. a 2. rade a E. P. je neplatná a to absolútne.

54. Nakoľko zmluva o zabezpečení záväzku slúžila k zabezpečeniu záväzku z predmetnej zmluvy o
pôžičke, išlo o akcesorický záväzok, ktorý sleduje osud hlavného záväzkového vzťahu a dôsledkom jeho

akcesorickej povahy je okrem iného aj to, že trvá len za predpokladu platnosti hlavného záväzkového
vzťahu.55. „Z akcesorickej povahy zabezpečenia záväzkov vyplýva, že vedľajší (zabezpečovací) záväzok
nemôže platne vzniknúť bez existencie platného hlavného (zabezpečovaného) záväzku. Pokiaľ je ako
odporujúce zákony neplatné dojednanie o založení hlavného záväzku, nemohlo platne vzniknúť ani jeho

zabezpečenie, a teda neplatným je aj dojednanie o zmluvnej pokute (NS ČR, sp. zn. 33 Odo 330/2002).

56. Keďže zmluva o pôžičke je od začiatku absolútne neplatná, neplatný je aj zabezpečovací prevod
práva a E. P. vlastnícke právo k predmetnému bytu nikdy nenadobudol a nemohol ho teda previesť na
ďalšie osoby.

57. Podľa § 37 ods. 1 obč. zák. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný.

58. Podľa § 37 ods. 2 obč. zák. obč. zák. právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je
neplatný.

59. Podľa § 39 obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

60. V predmetnej dohode o vysporiadaní nárokov a pohľadávok uzatvorenej medzi žalobcami a E. P. dňa
11.09.2012saokreminéhopánP.zaviazal„zabezpečiťprevod"uvedenéhobytuzvlastníka-žalovaného
na svoju osobu bez zbytočného odkladu.

61. Okrem faktu, že k tomuto nikdy nedošlo, má súd za to, že ide o dojednanie neurčité a jeho plnenie
je nemožné.

62. „Určitosť predstavuje kvalitu obsahu právneho úkonu. Právny úkon je neurčitý, ak je vyjadrenie
vôle síce PO jazykovej stránke zrozumiteľné, avšak nejednoznačný, a tým aj neurčitý je jeho vecný

obsah, pričom neurčitosť obsahu nemožno odstrániť a preklenúť ani výkladom v zmysle ustanovenia §
35 OZ." (Fekete, I.: Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, s. 263).

63. Predmetná vyššie uvedená formulácia nevyjadruje určitý obsah, ktorému možno priradiť konkrétny
význam, pretože nie je z nej zrejmé, ako pán P. tento „prevod" zabezpečí, ani o aký právny úkon má

ísť, za akých podmienok, ako „uplatní" vplyv na žalovaného za účelom prevodu a prečo vlastne tento
prevod bytu nebude vykonaný priamo na žalobcov.

64. Nie je podľa názoru súdu možné zaviazať sa na také plnenie, ktorého poskytnutie je závislé od
činnosti / vôle tretej osoby. Pokiaľ sa má zmluva tykať aj vôle tretej osoby, musí byť táto jej signatárom

alebo s ňou aspoň dodatočne vyjadriť súhlas, pokiaľ by mala byť v prospech nej, k čomu však nedošlo.
S poukazom na vyššie uvedené teda ani táto dohoda nie je platná a je v rozpore s dobrými mravmi.

65. Pokiaľ súd konštatuje, že všetky vyššie uvedené zmluvy sú neplatné, nemohlo dôjsť ani k prevodu

vlastníckeho práva k predmetnému bytu na pána P. ani na ďalšie osoby v reťazci končiacom u
žalovaného. Ako vyplýva zo starej rímsko-právnej zásady nemo plus iuris ad alium transferre potest
quam ipse habet , nikto nemôže previesť viac práv, ako sám má. Takáto zmluva by totiž bola neplatná
pre nemožnosť jej plnenia podľa § 37 ods. 2 obč. zák. a takúto neplatnosť nie je možné „zhojiť" ani
dobromyseľnosťou (pričom v tomto prípade absentuje), ani nijako inak.

66. „O právnu nemožnosť plnenia ide vtedy, ak v okamžiku urobenia právneho úkonu existuje právna
prekážka, ktorá mu bráni v tom, aby sa právny úkon stal platným. O počiatočnú právnu vadu právneho
úkonu ide najmä vtedy, ak sa právnym úkonom porušila jedna zo základných zásad súkromného práva,
podľa ktorej nikto nesmie previesť na iného viac práv než má sám. Právny úkon úrodný v rozpore so

zásadou, že nikto nesmie previesť viac práv než sám má, je neplatný pre nemožnosť plnenia podľa §
37 ods. 2 obč. zák. " (NS ČR, sp.zn.: 22 Cdo 1072/1999).67. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho
práva, nemožno preto ani uvažovať o ochrane vlastníckeho práva, hoc i dobromyseľného nadobúdateľa.

68. Z Kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 8.1.2007 medzi predávajúcim E. P. a kupujúcim S. A. vyplynulo,
že bol odpredaný byt č. XX, na P.. poschodí, na B. XX P. C. ako aj spoluvlastnícky podiel na
spoločnýchčastiachaspoločnýchzariadeniachdomu,súpisnéčísloXXXXvoveľkosti125/10000zcelku
aspoluvlastníckypodielnapozemkuzakúpnucenu730.000,-Sk.Vkladpredmetnejzmluvybolzapísaný
do katastra nehnuteľnosti pod číslom P. zo dňa 22.2.2007 pod číslom zmeny 414/2007. Následne

kupujúca S. A. C. zmluvou zo dňa 30.3.2007 previedla predmetný byt na E. F. t.j. žalovaného za kúpnu
cenu vo výške 730.000,- Sk, pričom vklad bol povolený pod číslom P./XXXX zo dňa 2.4.2007, číslo
zmeny 615/2007 čo vyplynulo z predmetných dokumentov ako aj zo Správy katastrálneho odboru, I. K.
C. zo dňa 28.9.2022.

69. Veľký senát obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ( ďalej len ..Najvyšší

súd") vydal dňa 27. apríla 2021 pod spisovou značkou lVObdo/2/2020 uznesenie, ktorým sa vyjadril k
otázke možnosti nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka na základe dobrej viery nadobúdateľa
a s tým spojeného prelomenia zásady nemo plus iuris.

70. Najvyšší súd dospel v predmetnom uznesení k nasledovným záverom:

I. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to
ani v prípade, že na jeho podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

II. S poukazom na právnu zásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má

(nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet), nemôže platne previesť vlastnícke právo
k nehnuteľnosti na inú osobu ten, kto je na základe absolútne neplatného právneho úkonu vedený v
katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností.

III. Dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda od vlastníka, má vplyv na

nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených prípadoch nadobudnutie
vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne upravuje. V iných prípadoch
právna úprava de lege lata nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka s poukazom na dobrú vieru
nadobúdateľa neumožňuje.

IV. Ustanoveniu § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), ktoré upravuje hodnovernosť údajov katastra,
nezodpovedá výkladu, podľa ktorého už len sama evidencia vlastníctva nehnuteľnosti v katastri
nehnuteľnosti zakladá dobrú vieru evidovaného vlastníka v to, že je vlastník.

71. Súd poukázal na Nález Ústavného súdu sp. zn. I.ÚS 549/2015 zo dňa 16.3.2016, ktorého
závery boli následne prevzaté do niektorých ďalších rozhodnutí súdov vrátane Ústavného súdu
SR, aktuálne rozhodnutie Ústavného súdu z januára 2021, sp. zn. I. ÚS 510/2016 rieši otázku
ochrany dobromyseľného nadobúdateľa len v súvislosti s mimoriadnymi výnimočnými okolnosťami.

V Náleze Ústavný súd SR uviedol: „Nemožno v tejto súvislosti opomenúť, že súčasťou princípu
materiálneho právneho štátu je nielen možnosť, ale aj povinnosť súdu vykladať právne normy ústavne
súladným spôsobom s prihliadnutím na princíp elementárnej spravodlivosti. Z tohto dôvodu konajúci
senát ústavného súdu úplne nezavrhuje mimoriadne výnimočnú možnosť poskytnutia ochrany práv
dobromyseľným nadobúdateľom, prioritne však k tejto otázke pristupuje zdržanlivo".

72. Je teda zrejmé, že po zjednocujúcom stanovisku Najvyššieho súdu SR, už aj Ústavný súd mení
svoj právny názor tak, že prelomenie zásady nemo plus iuris pripúšťa len v mimoriadne výnimočných
situáciách, pritom v danom spore o takúto mimoriadne výnimočnú situáciu nejde.

73. Súd predbežne posúdil otázku platnosti aj predmetných kúpnych zmlúv a dospel k záveru o ich
neplatnosti. Keďže zmluvy, na základe ktorých nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam E. P.
súd považoval za neplatné, následne kúpne zmluvy, ktoré E. P. ako nevlastník uzavrel so S. A. a táto
následne s E. F. sú tiež neplatné, keďže ani E. P. a následne ani S. A. nemohli platne previesť vlastníckeprávo k nehnuteľnosti na inú osobu na základe absolútne neplatného právneho úkonu, aj napriek tomu,
že boli v katastri nehnuteľnosti vedení ako vlastníci nehnuteľnosti.

74. Na základe vyššie uvedeného súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a určil za vlastníka bytu žalobcov.

75. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal žalobcom náhradu trov konania
a to podľa úspechu vo veci, t.j. v plnej výške. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p.

76. Súd nerozhodol o trovách konania podľa ust. § 257 c.s.p., pretože na rozhodnutie o trovách konania
podľa tohto ustanovenia nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by výnimočne náhradu
celkom alebo z časti nepriznal. Výnimočnosť týchto okolností súd nevidel ani v okolnostiach danej veci
ani v okolnostiach na strane strán sporu.
77. O povinnosti žalovaného zaplatiť štátu na účet Mestského súdu Košice súdny poplatok súd rozhodol

podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb., keďže žalobcovia boli v konaní na základe Uznesenia Okresného
súdu Košice II č.k. 13C/13/2019-153 zo dňa 8.7.2019 oslobodení od platenia súdneho poplatku, súd ich
žalobe vyhovel, preto je podľa výsledku konania povinný zaplatiť súdny poplatok za žalobu žalovaný.
Výška súdneho poplatku v zmysle Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou zák. č. 71/1991 Zb.
položky 1 písm. b/, predstavuje 99,50 € .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský
súd Košice v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo ním sleduje, podpis a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní aj spisová
značka tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku ,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie

možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku, ak žalovaný
dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.