Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Monday, October 7, 2024

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 23T/48/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2224010583
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Kostolanská

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2024:2224010583.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdDunajskáStredasamosudkyňouMgr.LuciouKostolanskou,vtrestnejveciobžalovanéhoA.

B., pre prečin nebezpečného vyhrážanie podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
dňa 07.10.2024 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: A. B. dátum narodenia: XX.XX.XXXX
miesto narodenia: C. D.
rodné priezvisko: B.
trvalé bydlisko: E., F. XXXX/XX
G. H. I. I. I. J. K.

je vinný, že

dňa 12. apríla 2024 v čase okolo 16.00 hod. v meste E., na L. M., okres Dunajská Streda, na farskom
dvore evanjelického kostola, počas rozhovoru s miestnou farskou evanjelickou farárkou, po tom ako
jej uviedol rôzne informácie z jeho osobného a pracovného života, jej povedal, že príde na najbližšiu
bohoslužbu, ktorá sa mala konať dňa 14. apríla 2024 o 9.00 hod., sadne si do zadnej lavice a bude

mať pri sebe zbrane, čím vo farárke A. B. vzbudil obavu, že sa vráti do kostola, keď tam budú veriaci
a dopustí sa nejakého násilného trestného činu so zbraňou,

teda

inému sa vyhrážal ťažkou ujmou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu,

čím spáchal

prečin nebezpečného vyhrážanie podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona.

Za to mu súd ukladá

Podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona
trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :Dňa 07.06.2024 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Dunajská Streda podľa § 234 ods. 1 Trestného
poriadku na Okresný súd Dunajská Streda obžalobu č. k. 2 Pv 203/24 zo dňa 06.06.2024 na (v tom
čase) obvineného A. B. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa §

360 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom základe:

dňa 12. apríla 2024 v čase okolo 16.00 hod. v meste E., na L. M., okres Dunajská Streda, na farskom
dvore evanjelického kostola, počas rozhovoru s miestnou farskou evanjelickou farárkou, po tom ako jej
uviedol, že farári sú tí najhorší ľudia na svete a v minulosti boli tí najhorší eštebáci jej povedal, že príde

na najbližšiu bohoslužbu, ktorá sa mala konať dňa 14. apríla 2024 o 9.00 hod., sadne si do zadnej lavice
a bude mať pri sebe zbraň, čím vo farárke A. B. vzbudil obavu, že sa vráti do kostola, keď tam budú
veriaci a dopustí sa nejakého násilného trestného činu so zbraňou.
Po podaní obžaloby Okresný súd Dunajská Streda dňa 26.06.2024 podľa § 238 ods. 4 Trestného
poriadku obvineného z dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ponechal vo väzbe.
Písomný sľub obvineného, že povedie riadny život neprijal a väzbu obvineného dohľadom probačného

a mediačného úradníka nenahradil.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 03.07.2024 urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a)
Trestného poriadku, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe Okresnej prokuratúry
Dunajská Streda zo dňa 06.06.2024, č. k. 2 Pv 203/24.
Súd v predmetnej trestnej veci vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného na hlavnom pojednávaní

dňa 24.07.2024 podľa § 258 ods. 1 Trestného poriadku, výsluchom poškodenej – svedkyne N. A. B.
podľa § 261 Trestného poriadku, na hlavnom pojednávaní dňa 24.07.2024 a dňa 09.09.2024, výsluchom
svedkyne N. O. podľa § 261 Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní dňa 24.07.2024, výsluchom
znalca N. N. P. na hlavnom pojednávaní dňa 09.09.2024 k jeho znaleckému posudku č. 90/2024
podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku, výsluchom svedkyne N. N. L., svedka F. K. a svedka D. N.

na hlavnom pojednávaní dňa 07.10.2024 podľa § 261 Trestného poriadku, podľa § 269 Trestného
poriadku prečítaním listinných dôkazov na čl. 44 – uznesenia zo dňa 13.05.2024 o pribratí znalca,
na čl. 6 – výtlačku z dychovej skúšky. A správy Mesta Šamorín zo dňa 17.09.2024, správy Obce
Jatov zo dňa 19.09.2024, trestného rozkazu Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 0T/15/2024,
lustrácií z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov obžalovaného zo dňa 29.09.2024,

údajovzAgendydopravno-správnychčinnostíobžalovanéhozodňa29.09.2024,odpisuRegistratrestov
obžalovaného zo dňa 30.09.2024 a GP SR zo dňa 29.09.2024.

Obžalovaný pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa 24.07.2024 k svojej osobe uviedol,
že je rozvedený, žije s vysokopostavenou dôstojníčkou MV SR, pracuje na americkej ambasáde ako

samostatný pracovník ochranky s mesačným príjmom 4.200,- amerických dolárov. K predchádzajúcemu
odsúdeniu uviedol, že prišiel na súd s tým, že nemá čas na hlúposti a príjme akýkoľvek trest. Ku skutku
vypovedal, že poškodenej nič takého vážneho nepovedal a ešte so zbraňami duplom nie, keď všetky
odovzdal. Má plynovú riadne registrovanú pištoľ. Katolícky kostol bol zavretý a tak išiel do evanjelického.
Poškodenú ináč vôbec nepoznal. Do kostola prišiel v dobrej vôli, chcel vidieť ako vyzerá evanjelická

bohoslužba, ktorá sa nekonala. V kostole bola kostolníčka, ktorá vysávala. Následne išiel von, kde
už sedela farárka na stoličke, sadol si k nej a začali rozhovor. Hovoril jej o tom, aké mal v živote
problémy, o predchádzajúcich zamestnaniach, hlavne sa bavili o období – „štátna hranica“, čo tam prežil.
Nepovedal, že farári sú najhorší ľudia na svete a v minulosti boli najhorší eštebáci. Bolo to zlé pochopené
farárkou. Chodieva do kostola sem-tam, sadne si tam a nič nerobí. Farárke hovoril, že by chcel vidieť

bohoslužbu, načo mu ona povedala, že nech sa páči, kedy chce, odpovedal, že keď bude mať čas, príde.
Svedkyňa - poškodená N. A. B., na hlavnom pojednávaní dňa 24.07.2024 vypovedala, že obžalovaného
stretla dvakrát. Prvýkrát pred Veľkou nocou tohto roku, kedy v nedeľu pred pol deviatou hodinou vošiel
do areálu cirkevného zboru a hľadal farárku alebo farára. Stretli sa a začal rozprávať, že sa volá B., že
určite pozná ešte niekoho, kto sa volá B.. Ďalej uviedla, že pozná, je to ich emeritný biskup. Povedala

mu, že o 9.00 hod. začínajú služby božie, že keď chce, môže ísť na tieto služby, na čo povedal, že dnes
ešte nepôjde, ale niekedy sa vráti. Potom bolo druhé stretnutie, v piatok 12. alebo 13.04., krátko pred
16.00 hod. Bola v kuchyni a počula hlas pána B.. Poznala ho po hlase. Rozprával sa s kostolníčkou,
ktorej sa pýtal, kde nájde farárku a pýtal si od nej euro na kávu. S obžalovaným sa streli pred dverami
fary, kde majú sedenie vonku, ponúkla mu miesto a začali sa rozprávať. Obžalovaný povedal, že sa

chce vyspovedať, potom jej začal rozprávať rôzne veci z jeho osobného a pracovného života. Pozvala
ho na služby božie, ktoré budú v slovenskom jazyku o 9.00 hod. v nedeľu. Obžalovaný povedal, že
príde a bude mať so sebou zbrane. Na to mu povedala, že so zbraňami do kostola nemôže prísť,
obžalovaný jej povedal, že môže, on môže. Potom sa ďalej rozprávali. Rozprával jej o politike, na čomu povedala, že sa nechce rozprávať o politike, chcela ho naviesť na inú tému, tak sa ho opýtala,
koľko má rokov, začal jej hovoriť o oslave narodenín, ktorú chystá, zle vypočítala jeho roky, na čo jej
povedal, že nevie počítať. Povedal, že viac nepríde, odchádza, že je zle psychicky vybavená, že ho

nepočúva, že je slabá na rozhovor s ním. Rozhovor podľa jej vyjadrenia nemal úplnú formu spovede,
neskončil požehnaním a rozhrešením. Zároveň poškodená uviedla, že z obžalovaného bolo cítiť, že
požil alkohol, ale rozprával plynulo. Obžalovaný odišiel z kostola asi okolo 16.45 hod. Na políciu išla
okolo 19.30-19.45 hod., išla oznámiť, že obžalovaný jej povedal, že príde do kostola so zbraňami
a keď mu uviedla, že do kostola so zbraňami prísť nemôže, on jej povedal, že on môže. Ako štatutár

cirkevného zboru cítila ohrozenie cirkevného zboru a spoločenstva. Na druhý deň mal byť v kostole
sobáš. Pocit ohrozenia cirkevného zboru nadobudla po rozhovore s obžalovaným. Zažila aj rozhovory
agresívnejšieho charakteru, ale prvýkrát zažila, že zaznelo, že niekto príde do kostola so zbraňami.
Poškodená ešte uviedla, že obžalovaný počas rozhovoru s ňou hovoril, že farári boli najväčší eštebáci,
ako keby urobili najviac zla v spoločnosti. Na hlavnom pojednávaní dňa 09.09.2024 poškodená ďalej
uviedla, že rozhovor s obžalovaným jej pripadal z jeho strany povýšenecký, pýtal sa napríklad: „viete, kto

som ja?“. Nie je normálne a správne, aby dospelý človek hovoril, že príde do kostola, sadne si do zadnej
lavice a bude mať zbrane. Takto človek nemôže rozprávať. Kostol je verejná inštitúcia, ako štatutár
cirkevného zboru nesie zodpovednosť za jeho bezpečnosť. A tiež obžalovaného nepozná natoľko, aby
vedela vyhodnotiť, či sa so zbraňami vráti do kostola alebo či toto vyjadrenie myslel len ako chválenie
sa. To nevedela vyhodnotiť.

Svedkyňa N. O. na hlavnom pojednávaní dňa 24.07.2024 vypovedala, že obžalovaného videla raz
v kostole, bol to piatok, okolo 15.30 hod. Upratovala, obžalovaný vošiel do kostola, predstavil sa jej,
začal jej rozprávať o svojom živote, čo robil, kde bol, že mal ťažký život. Chcel jej povedať niečo osobné,
pýtal sa, či majú v kostole kamery alebo odposluch, na čo mu povedala, že nemajú. Následne jej už nič
nepovedal. Opýtal sa, či je tam farárka, či môže ísť za ňom. Odpovedala mu, že áno. Vyprevadila ho

z kostola, farárka už bola vonku. Následne spolu s obžalovaným farárka sedela pred farou a rozprávali
sa. Ona sa vrátila do kostola doupratovať.
Znalec N. N. P. pribratý do konania na základe uznesenia zo dňa 13.05.2024 ako znalec z odboru
zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, k jeho znaleckému posudku č. 90/2024 zo dňa 17.05.2024 na
hlavnom pojednávaní dňa 09.09.2024 uviedol, že na základe vyšetrenia obžalovaného a po zadovážení

si relevantných nálezov zistil, že obžalovaný nie je závislý na psychoaktívnych látkach, nie je potrebná
v tomto zmysle jeho žiadna liečba. Nezistil u obžalovaného ani prítomnosť forenzne významnej
duševnej poruchy, choroby, čiže takej, ktorá by podstatným spôsobom ovplyvňovala jeho rozpoznávacie
a ovládacie schopnosti z hľadiska psychiatrického v čase spáchania skutku alebo inokedy. Obžalovaný
nie je na slobode z hľadiska psychiatrického pre spoločnosť nebezpečný. Nie je mu potrebné nariadiť

žiadnu formu a žiadny spôsob ochranného psychiatrického liečenia. Pri obžalovanom nezistil vyšetrením
bludné vyjadrenia, obžalovaný uvádzal niektoré skutočnosti, ktoré bolo ťažšie oddiferencovať od
objektívnej reality, ale tieto nepramenili z prítomnosti jeho duševnej poruchy, ale z obžalovaného
osobnostnej štrukturalizácii, čo nie je duševná porucha.
Svedkyňa N. N. L. na hlavnom pojednávaní dňa 07.10.2024 pri svojom výsluchu uviedla, že

u obžalovaného vykonala dňa 14.05.2024 psychiatrické vyšetrenie. Obžalovaný z ambulancie odišiel
bez nejakej odporúčanej medikamentácie, pretože jeho psychický stav takú nevyžadoval. Je možné,
že poskytla odborné stanovisko N. P. za účelom spracovania znaleckého posudku, keďže znalci ju
všeobecne žiadajú o poskytnutie lekárskych nálezov vyšetrených pacientov. Ak ju znalec požiada
o stanovisko, kopíruje lekárske nálezy.

Svedok F. K. na hlavnom pojednávaní dňa 07.10.2024 pri svojom výsluchu uviedol, že pracuje
ako policajt na OR PZ Šamorín. Niekedy v apríli mal nočnú službu a na oddelenie sa dostavila
oznamovateľka, pani B., od nej prijali trestné oznámenie vo veci obžalovaného. Tá pani, farárka,
povedala, že za ňou bol obžalovaný, že sa rozprávali, myslí si, že išlo aj o spoveď a obžalovaný
počas ich rozhovoru uviedol, že pôjde na bohoslužbu a zoberie so sebou aj zbrane, resp. zbraň.

Oznamovateľka mala obavy, strach, cítila sa v nebezpečí, bála sa, aby obžalovaný niečo nevyviedol.
Vravela, že obsahom ich rozhovoru s obžalovaným bola minulosť obžalovaného, obžalovaný jej vravel,
že bol vojak z povolania, v minulosti splnil nejaké rozkazy násilného charakteru, vypytoval sa jej, či vie,
kto je on, správal sa povýšenecky a debatu ukončil tým, že ona nie je hodná na túto debatu. Bližšie
detaily poškodená špecifikovať nechcela, pretože musela dodržiavať mlčanlivosť kvôli spovedi.

Svedok D. N. na hlavnom pojednávaní dňa 07.10.2024 pri svojom výsluchu vypovedal, že od
oznamovateľky prijímali trestné oznámenie. Oznamovateľka uviedla, že je evanjelická farárka a mala
nejaké obavy. Ten víkend sa v ich kostole mala konať svadba a na druhý deň aj nejaká omša a ona mala
obavy kvôli tomu, že bol za ňou pán B., o niečom sa rozprávali na farskom dvore, počas rozhovoru saobžalovaný spával povýšenecky, niekedy na ňu aj zvyšoval hlas a potom hovoril niečo o tom, že príde
aj on na bohoslužbu a bude mať pri sebe zbrane. Oznamovateľka sa aj informovala, či môže požiadať
o nejakú ochranu na tie dni, keď sa bude konať svadba a bohoslužba, na čo jej odpovedali, že kapacity

na to nemajú, ale že hliadky budú vykonávať častejšie hliadkovú činnosť. Poškodená uviedla, že podľa
jej názoru nešlo o zvyčajnú spoveď, ale viaže ju spovedné tajomstvo. Obžalovaný jej hovoril, aké rozkazy
mal splniť počas toho, ako bol aktívnym vojakom, išlo o rozkazy násilného charakteru. Rozhovor bol
ukončený tak, že obžalovaný sa nahnevane postavil a odišiel.
Z výtlačku z dychovej skúšky na čl. 6 vyplýva, že obžalovanému bola dňa 13.04.2024 o 9.20 hod.

nameraná hodnota alkoholu 0,12mg/l.
Iné návrhy na vykonanie dokazovania v danej trestnej veci neboli, resp. o nich súd rozhodol odmietnutím
vykonať ich. Na vykonaní dôkazov navrhnutých zo strany obhajcu obžalovaného a obžalovaného,
výsluchu svedka Q. B., R. P., F. O. a vychovávateľov z ÚVV Leopoldov a ÚVV Bratislava obžalovaný
následne netrval. Súd odmietol vykonať dokazovanie výsluchom svedkov, osôb, ktoré boli prítomné
pri prvom stretnutí obžalovaného a poškodenej, pretože takýmito výsluchmi by súd nezistil okolnosti

podstatnéprerozhodnutie.Obžalovanýneodôvodnil,zakéhodôvodutýchtosvedkovvypočuťnavrhoval.
Podľaustanovenia§360ods.1Trestnéhozákona,ktosainémuvyhrážasmrťou,ťažkouujmounazdraví
alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím
slobody až na jeden rok.
Ustanovenie § 360 Trestného zákona poskytuje ochranu pred niektorými závažnými vyhrážkami.

Objektom trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona sú primárne
medziľudské vzťahy a právo človeka, aby nebol vystavený závažným vyhrážkam. Objektívna stránka
trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona spočíva vo vyhrážkach
páchateľa inej osobe smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou, a to takým spôsobom,
že to u takejto osoby môže vzbudiť dôvodnú obavu z ich uskutočnenia, pričom dôvodnou obavou sa

rozumie vyšší stupeň tiesnivého pocitu zo zla, ktorým je vyhrážané. Skutková podstata § 360 ods. 1
Trestného zákona vyžaduje situáciu, v ktorej existuje možnosť vzbudenia dôvodnej obavy, netreba, aby
táto obava naozaj vznikla. Vyhrážka musí byť prednesená takým spôsobom, že môže vzbudiť dôvodnú
obavu z jej naplnenia. Ujmu z prípadne realizovanej hrozby môže priamo pocítiť sám adresát na sebe
alebo svojej veci alebo osoba, na ktorej adresátovi záleží alebo aj iná osoba, ktorej záujmy sú adresátovi

vyhrážky v podstate ľahostajné, avšak vyhrážajúca sa osoba predpokladá, že by vzhľadom na morálnu
vyspelosť adresáta vyhrážky mohli byť účinné. Pri danom trestnom čine pritom vždy treba brať do úvahy
okolnosti prípadu, spoločné správanie páchateľa a obete pred spáchaním skutku a po spáchaní skutku
nevynímajúc. Prihliadať je potrebné aj na to, ako subjektívne pociťuje ujmu ten, voči ktorému vyhrážka
smeruje. Výroky páchateľa je potrebné hodnotiť v spojení s jeho ďalším konaním, nestačí sa obmedziť

len na vlastný obsah slovného vyhlásenia páchateľa. Subjektívna stránka vyžaduje úmyselné zavinenie.
Vyhrážka musí byť mienená vážne, avšak nie z hľadiska úmyslu jej naplnenia, ale z hľadiska úmyslu
jej vyslovenia, teda, že ju človek chcel vysloviť a mala pôsobiť ako vyhrážka. Zároveň úmysel musí
smerovať k takému spôsobu vyjadrenia vyhrážky, aby bol spôsobilý vyvolať dôvodnú obavu z tejto
vyhrážky.

V danej trestnej veci nebolo sporné, že v apríli 2024 v čase okolo 16.00 hod. v meste Šamorín, na
Gazdovskom rade, okres Dunajská Streda, na farskom dvore evanjelického kostola došlo k rozhovoru
obžalovaného s miestnou farskou evanjelickou farárkou, ktorej obžalovaný uviedol rôzne informácie
z jeho osobného a pracovného života, povedal jej, že príde na bohoslužbu.
Sporné bolo, že obžalovaný povedal, že príde na bohoslužbu a bude mať pri sebe zbrane, čím vo

farárke A. B. vzbudil obavu, že sa vráti do kostola, keď tam budú veriaci a dopustí sa nejakého násilného
trestného činu so zbraňou.
Vina obžalovaného a spáchanie trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného
zákona dňa 12.04. obžalovaným v danom prípade vyplýva z vykonaného dokazovania, najmä z
výpovede poškodenej, ktorá popísala obsah jej rozhovoru s obžalovaným, ktorý jej uviedol, že do kostola

donesiezbraneanapriektomu,žemupovedala,žezbranedokostolapriniesťnemôže,nasvojompostoji
zotrval. Poškodená počas celého konania konzistentne popisovala prežité udalosti súvisiace s trestným
konaním obžalovaného, vyhrážaním sa ťažkou ujmou. Od podania trestného oznámenia, čo vyplýva
z výpovedi svedkov, policajtov, ktorí prijali trestné oznámenia, až po jej výsluch na hlavnom pojednávaní
pred súdom. Poškodená na hlavnom pojednávaní uviedla, že s obžalovaným sa streli pred dverami

fary, v piatok, 12.04., kde majú sedenie vonku, ponúkla mu miesto a začali sa rozprávať. Obžalovaný
jej povedal, že sa chce vyspovedať, potom jej začal rozprávať rôzne veci z jeho osobného života
a pracovného života. Pozvala ho na služby božie, ktoré budú v slovenskom jazyku o 9.00 hod. v nedeľu.
Obžalovaný povedal, že príde a bude mať so sebou zbrane. Na to mu povedala, že so zbraňami dokostola nemôže prísť, obžalovaný jej povedal, že môže, on môže. Svedok F. K. na hlavnom pojednávaní
vypovedal, že niekedy v apríli, keď mal nočnú službu, na oddelenie sa dostavila oznamovateľka,
poškodená podať trestné oznámenie vo veci obžalovaného, povedala, že za ňou bol obžalovaný, že

sa rozprávali a obžalovaný počas ich rozhovoru uviedol, že pôjde na bohoslužbu a zoberie so sebou
aj zbrane, resp. zbraň. Svedok D. N. na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodená podala trestné
oznámenie. Bol za ňou pán B., o niečom sa rozprávali na farskom dvore a potom hovoril niečo o tom,
že príde aj on na bohoslužbu a bude mať pri sebe zbrane. Násilný verbálny útok realizoval obžalovaný
práve spomenutím zbraní, ktoré chcel priniesť na náboženské zhromaždenie. Výpoveď poškodenej je

podporená aj vyššie opísanou výpoveďou svedkyne N. O., pokiaľ sa týka príchodu obžalovaného do
kostola, jeho vôle rozprávať sa s farárkou a dôjdeniu k predmetnému rozhovoru.
Prizachovanítotožnostiskutkusúdvrozsudkuoprotizneniuskutkovejvetyvobžalobezmenilnazáklade
vykonaného dokazovania časť vety, „že farári sú tí najhorší ľudia na svete a v minulosti boli tí najhorší
eštebáci“, na „rôzne informácie z jeho osobného a pracovného života“, keďže presné časové poradie a
konkrétne výroky ohľadom farárov z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní nevyplynuli, ale

vyplynulouvádzanierôznychinformáciizosobnéhoapracovnéhoživotaobžalovaného.Ďalejsúdzmenil
vyhrážanie obžalovaného, že bude mať pri sebe zbrane, z pôvodne v obžalobe uvedeného, že bude
mať pri sebe „zbraň“, nakoľko táto skutočnosť vyplynula z vyjadrenia poškodenej a svedkov, policajtov,
ktorí sa k tomu vyjadrili na základe podaného trestného oznámenia zo strany poškodenej.
Pri hodnotení vierohodnosti svedka je súd povinný prihliadnuť najmä k vnútornej štruktúre výpovede

svedka, teda či si neodporuje v podstatných okolnostiach, o ktorých vypovedal, k logickým súvislostiam
o okolnostiach, o ktorých svedok vypovedá, či výpoveď svedka je v súlade aj s ostatnými dôkazmi
zadováženými v trestnom konaní, pričom nie menej podstatná bude aj okolnosť vzťahu svedka
(poškodeného) k obžalovanému alebo poškodenému, teda či svedok s obžalovaným alebo poškodeným
je v príbuzenskom vzťahu, resp. (ne)priateľskom, susedskom, či zamestnávateľskom vzťahu, príp. v

inom vzťahu podriadenosti alebo nadriadenosti. Taktiež je potrebné prihliadať na existenciu vlastného
záujmu svedka na výsledku trestného konania, v prípade, že v trestnom konaní vyjde najavo motív a
príčiny (vyplývajúce, či už z pozitívneho alebo negatívneho pomeru medzi svedkom a obžalovaným
alebo svedkom a poškodeným), ktoré by mohli mať na výpoveď svedka vplyv.
Výpoveď poškodenej si v podstatných okolnostiach neodporuje, z jej výpovede vyplývajú logické

súvislosti o okolnostiach, o ktorých vypovedala (časové, priestorové, týkajúce sa obsahu rozhovoru
farár - spovedajúci sa, plnenia povinnosti farárky). Výpoveď poškodenej je v súlade, nerozporná
s ostatnými v konaní vykonanými dôkazmi. Poškodená ako farárka evanjelickej cirkvi nemá žiaden
dôvod uvádzať o obžalovanom nepravdy, naviac pred orgánmi činnými v trestnom konaní a súdom
po poučeniach ohľadom trestnoprávnych následkoch krivého obvinenia, krivej výpovede a prísahy.

Jej vzťah k obžalovanému, obžalovaného stretla dvakrát, nedáva taktiež žiaden logický dôvod na
nehovorenie pravdy ohľadom konania obžalovaného a jej postoju k tomuto konaniu.
Rovnako výpovede ostatných svedkov si neodporujú vo vnútornej štruktúre, podstatných okolnostiach,
voči ostatným vykonaným dôkazom. Svedkovia nemajú rovnako dôvod, motív vypovedať nepravdivo
proti obžalovanému.

Na druhej strane, postoj obžalovaného vyznieva účelovo, v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti.
K viacerým skutočnostiam sa obžalovaný nevyjadril s odôvodnením, že nebude uvádzať skutočností,
ktorými by sa svojou výpoveďou dostal na kolená, resp. z bezpečnostných dôvodov, čo však bližšie
nevysvetlil. Niektoré jeho tvrdenia nie sú v súlade s inými vykonanými dôkazmi, keď napr. uviedol,
že 12.04.2024 vôbec nebol v kostole. Deň trestného konania obžalovaného vyplýva z výpovede

poškodenej, policajtov ohľadom dátumu podania trestného oznámenia zo strany poškodenej, aj
samotnej argumentácie obhajoby, ohľadom času podania trestného oznámenia, nie hneď po rozhovore
s obžalovaným, ale až niekoľko hodín po ňom.
Konaním obžalovaného došlo k naplneniu objektívnej stránky trestného činu nebezpečného vyhráža-
nia podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona. „Vyhrážanie“ ťažkou ujmou bolo spôsobilé vzbudiť dôvod-

nú obavu, čo súd vyvodil z vyhodnotenia povahy a závažnosti vyhrážania. Z vlastného obsahu slov-
ného vyhlásenia obžalovaného (uviedol, že príde do kostola, sadne si do zadnej lavice a bude mať
pri sebe zbrane), hodnotenia výrokov v spojení s ďalším konaním obžalovaného (kontext spoločného
rozhovoru obžalovaného s poškodenou – obžalovaný poškodenej uviedol, že bol vojak a plnil i násilné
rozkazy, povýšenecké správanie obžalovaného, rozčúlenie, zvýšenie hlasu – poškodená zle vypočítala

obžalovaného vek, na čo jej povedal, že nevie počítať, že viac nepríde, odchádza, že je zle psychicky
vybavená, že ho nepočúva, je slabá na rozhovor s ním, narážky na farárov – obžalovaný povedal,
že farári boli najväčší eštebáci, urobili najviac zla v spoločnosti, potuženie alkoholom, čo vyplynulo aj
z výtlačku z dychovej skúšky - hoci bol obžalovaný posilnený alkoholom, alkohol nebol u neho natoľkoprítomný, aby nevedel posúdiť význam svojho konania a slov – čo potvrdila poškodená, na druhej
strane, ak osoba požíva vo zvýšenej miere alkoholické nápoje, je daná vyššia miera pravdepodobnosti
nevyspytateľného konania, pretože je všeobecne známe, že alkohol, resp. jeho požívanie, sú schopné

potencovať agresiu užívateľa, či odbrzďovať mechanizmy kontrolujúce správanie osoby), komplexného
posúdenia situácie (poškodená ako farárka zachovávala spovedné tajomstvo voči obžalovanému, no i
napriek tomu jeho slová v nej vzbudili dôvodnú obavu o život ostatných veriacich natoľko, aby oznámila
konanie obžalovaného, aby tak predišla naplneniu obsahu jeho vyhrážok, či inému jeho nežiadúcemu
konaniu, pretože nadobudla pocit, že dôjde bezprostredne k ich uskutočneniu, vzbudili obavu, že sa

obžalovaný vráti do kostola, keď tam budú veriaci a dopustí sa nejakého násilného trestného činu –
skutočnosť,žetrestnéoznámenienepodalaihneďporozhovoresobžalovaným,aleažniekoľkohodínpo
ňom, nevyvracia fakt, že vyhrážanie obžalovaného bolo spôsobilé vzbudiť u poškodenej dôvodnú obavu,
slová obžalovaného v nej aj po časovom odstupe, po možnosti si premyslenia jej ďalšieho konania voči
obžalovanému rezonovali). Vzbudenie dôvodnej obavy vyplýva aj zo slov a uvažovania poškodenej,
ktorá povedala, že ako štatutár cirkevného zboru cítila ohrozenie cirkevného zboru a spoločenstva, na

druhý deň mal byť v kostole sobáš. Pocit ohrozenia nadobudla po rozhovore s obžalovaným. Zažila
aj rozhovory agresívnejšieho charakteru, ale prvýkrát zažila, že zaznelo, že niekto - obžalovaný príde
do kostola so zbraňami. Nie je normálne a správne, aby dospelý človek hovoril, že príde do kostola
a bude mať zbrane, takto človek nemôže rozprávať. Kostol je verejná inštitúcia a ako štatutár cirkevného
zboru nesie zodpovednosť za jeho bezpečnosť. Zároveň obžalovaného nepozná natoľko, aby vedela

vyhodnotiť, či sa so zbraňami vráti do kostola alebo či toto vyjadrenie myslel len ako chválenie sa.
Poškodená sa aj informovala, či môže požiadať o nejakú ochranu na tie dni, keď sa bude konať svadba
a bohoslužba, na čo jej policajti odpovedali, že kapacity na to nemajú, ale že hliadky budú vykonávať
častejšie hliadkovú činnosť.
V danej veci je naplnená aj subjektívna stránka trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa §

360 ods. 1 Trestného zákona. Úmyselné zavinenie zo strany obžalovaného. Vyhrážka bola mienená
vážne, z hľadiska úmyslu jej vyslovenia. Obžalovaný ju chcel vysloviť a mala pôsobiť ako vyhrážka.
Úmyselsmerovalktakémuspôsobuvyjadreniavyhrážky,žebolspôsobilývyvolaťupoškodenejdôvodnú
obavu z tejto vyhrážky. Konanie obžalovaného nie je možné, vzhľadom na jeho vek pričítať nedostatku
životných skúseností a obžalovaný si musel byť vedomý možných následkov svojho protiprávneho

konania v podobe trestného stíhania, pretože bol len nedávno trestne stíhaný a právoplatne odsúdený.
V tejto súvislosti súd poukazuje aj na závery znaleckého posudku znalca MUDr. Mária Straku,
ktorý pri obžalovanom nezistil prítomnosť forenzne významnej duševnej poruchy, choroby, čiže takej,
ktorá by podstatným spôsobom ovplyvňovala jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti z hľadiska
psychiatrického v čase spáchania skutku. Pri obžalovanom znalec nezistil vyšetrením ani bludné

vyjadrenia, obžalovaný uvádzal niektoré skutočnosti, ktoré bolo ťažšie oddiferencovať od objektívnej
reality, ale tieto nepramenili z prítomnosti jeho duševnej poruchy, ale z obžalovaného osobnostnej
štrukturalizácii, čo nie je duševná porucha. Predmetné závery boli podporené aj svedkyňou N. N. L..
Znalec relevantne zodpovedal všetky otázky dôležité pre predmetné konanie, presvedčivo, bez vzniku
dôvodných pochybností ohľadom výsledkov znaleckého dokazovania. V tejto súvislo neobstojí preto

argumentácia obhajcu obžalovaného, že v prípade obžalovaného ide o osobu sui generis a vzhľadom
na jeho osobnostné vlastnosti nie je u neho naplnená subjektívna stránka žalovaného trestného činu.
Súd sa v plnej miere stotožňuje s vyjadrením poškodenej, že nie je normálne a správne, aby dospelý
človek hovoril, že príde do kostola, sadne si do zadnej lavice a bude mať zbrane, takto človek beztrestne
nemôže rozprávať.

K argumentácii obhajcu obžalovaného, že veta, že sa obžalovaný dostaví na omšu so zbraňou
neobsahuje žiadnu vyhrážku, pretože neexistuje legálny zákaz pre držiteľov istých oprávnení vstúpiť
do kostola so zbraňou, súd poukazuje na vyššie uvedenú argumentáciu ohľadom naplnenia ob-
jektívnej stránky trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona
konaním obžalovaného, vyhrážaním sa ťažkou ujmou. Najmä na komplexnosť posúdenia celej situácie.

Oprávnený držiteľ zbraní by nemal potrebu a dôvod výslovne zdôrazňovať, že príde na bohoslužbu,
sadne si do zadnej lavice a bude mať pri sebe zbrane, ako to urobil obžalovaný.
Pokiaľ ide o otázku tzv. materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona, opätovne,
s ohľadom na vyššie uvedenú argumentácia ohľadom naplnenia znakov skutkovej podstaty trestného
činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, a vzhľadom na vyššie uvedený

spôsob vykonania činu a jeho následok, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a
pohnútku obžalovaného vyhodnotil súd závažnosť stíhaného skutku za vyššiu ako nepatrnú.
Proces dokazovania a to nielen z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska
rozsahu dokazovania, je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkovv kontexte všetkých, vo veci vykonaných dôkazov, dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia.
Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo postupovať v
konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov. Všeobecnými

pravidlami určujúcimi rozsah dokazovania a hodnotenia dôkazov sú zásady vyjadrené v ustanoveniach
§ 2 ods. 10 a 12 Trestného poriadku, podľa ktorých orgány činné v trestnom konaní postupujú tak,
aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom
na ich rozhodnutie a orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností

prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní
alebo niektorá zo strán.
Na preukázanie viny obžalovaného súhrn priamych a nepriamych dôkazov musí tvoriť logickú, ničím
nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo
preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale
súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine môže byť založený teda len

na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného
stíhania.Súdsodkazomnavyššieuvedenéuvádza,ževdanejtrestnejvecitakjednoznačnepostupoval.
Vo vzťahu k výroku o treste súd vykonal dokazovanie podľa § 269 Trestného poriadku prečítaním
podstatného obsahu nasledujúcich listinných dôkazov: správy Mesta Šamorín zo dňa 17.09.2024,
správy Obce Jatov zo dňa 19.09.2024, trestného rozkazu Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn.

0T/15/2024, lustrácií z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov obžalovaného zo dňa
29.09.2024, údajov z Agendy dopravno-správnych činností obžalovaného zo dňa 29.09.2024, odpisu
Registra trestov obžalovaného zo dňa 30.09.2024 a GP SR zo dňa 29.09.2024.
Zo správy o povesti zo dňa 17.09.2024 Mesta E. vyplýva, že obžalovaný má v meste E. trvalý pobyt,
je rozvedený, otec dospelej dcéry, na území mesta vlastní byt. Na verejnosti sa neprejavuje ako

problematická osoba. Neevidujú sťažnosti ani oznámenia ohľadom jeho osoby. Jeho správanie nebolo
prerokúvané komisiou verejného poriadku.
Zo správy Obce A. zo dňa 19.09.2024 vyplýva, že nemajú žiadnu vedomosť o tom, že by sa obžalovaný
zdržiaval u svojich rodičov v obci Jatov, ani o jeho zdravotnom stave a rodinných pomeroch.
Z trestného rozkazu Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 0T/15/2024 zo dňa 14.02.2024, ktorý

nadobudol právoplatnosť dňa 14.02.2024 vyplýva, že obžalovaný A. B. bol týmto trestným rozkazom
uznaný vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 6 mesiacov so skúšobnou dobou na 1 rok. Obžalovaný nemá v Centrálnej evidencie
správnych deliktov a priestupkov žiadny záznam, v odpise registra trestov má len zmienené odsúdenie

trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 0T/15/2024.
Podľa § 33a ods. 1 Trestného zákona, páchateľovi nemožno uložiť kruté a neprimerané sankcie.
Výkonom sankcie nesmie byť znížená ľudská dôstojnosť.
Podľa § 33a ods. 2 Trestného zákona, sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť
trestného činu alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery.

Podľa § 33a ods. 3 Trestného zákona, tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej
citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä
nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie
dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,

že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 2 Trestného zákona, páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,
ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby

trestu odňatia slobody.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní
trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a

na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania
trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného
činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové
alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivéhonásledku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest,
ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži
najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a

právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým
následkom trestného činu.
Pri úvahe nad druhom trestu, jeho výškou a spôsobom výkonu vychádzal súd najmä z ustanovenia
§ 34 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho

výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov
a vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Ďalej súd vychádzal zo všetkých relevantných
kritérií upravených v § 33a Trestného zákona, § 34 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, z ktorých je povinný
vychádzať pri určovaní druhu trestu a jeho výmery.
Súd tak pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na vyššie popísaný
spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, s poukazom na vyššie uvedené niet žiadnej

polemiky o tom, že obžalovaný konal v priamom úmysle v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona,
pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho
nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania
trestného činu. Pri prečine nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona je trestná
sadzba trestu odňatia slobody určená až na jeden rok. U obžalovaného neexistuje žiadna poľahčujúca

okolnosť, priťažujúcou okolnosťou je, že obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený, podľa § 37 písm.
m) Trestného zákona. Súd tak obžalovanému uložil trest odňatia slobody na strednej hranici do úvahy
prichádzajúcej trestnej sadzby, vo výmere 6 mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 Trestného zákona, súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody
neprevyšujúceho tri roky, ak

a) vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom
žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a
nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, alebo
b) prijme záruku za nápravu páchateľa a ak vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol, má
za to, že výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa § 49 ods. 2 Trestného zákona, ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa
za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.
Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný spáchal súdený trestný čin v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia, na základe odsúdenia Okresným súdom Dunajská Streda, sp. zn. 0T/15/2024, výkon trestu

odňatia slobody súd obžalovanému podmienečne neodložil.
Súd u obžalovaného vzhľadom na zákonné ustanovenia a zásady ohľadom a na ukladanie trestov, účel
trestu, dôchodcovský vek obžalovaného, skutočnosť, že obžalovaný bol ešte počas vyhlásenia rozsudku
väzobne stíhaný nepovažoval za zákonné a spravodlivé ukladať mu iný trest ako trest odňatia slobody.
Súd v danom prípade u obžalovaného nevidel ani podmienky na postup podľa § 39 Trestného zákona,

na mimoriadne zníženie trestu.
Na výkon trestu odňatia slobody zaradil súd obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku
do výkonu s minimálnym stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním
trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Takto uložený trest je podľa názoru súdu primeraný, zákonný a spravodlivý, a predovšetkým spôsobilý

dosiahnuť účel trestu, nakoľko v sebe obsahuje tak požadovaný prvok represie (zabránenie v páchaní
ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu), ako aj prvok
generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného
zákona.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, spravujúc sa úvahami uvedenými v tomto

odôvodnení, súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolanie,ktorémožnopodaťnaOkresnomsúdeDunajskáStredado
15 dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenierozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného
poriadku).

Osoby oprávnené podať odvolanie:

prokurátor: pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech i v neprospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. a), § 308
ods. 1, 2 Trestného poriadku),

obžalovaný: pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech (§ 307 ods. 1
písm. b), § 308 ods. 2 Trestného poriadku),

príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh: pre
nesprávnosťvýroku,ktorýsapriamotýkaobžalovaného,atolenvjehoprospech(§308ods.2Trestného

poriadku),

zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a jeho obhajca: pre nesprávnosť výroku,
ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti
na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v

jeho prospech i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku),

poškodený: ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v
neprospech obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. c), § 308 ods. 1 Trestného poriadku).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba (§ 307 ods. 2 Trestného poriadku).

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj

proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy (§
311 ods. 1, 4 Trestného poriadku).

Odvolanie podané procesnou stranou, ktorá sa tohto práva vzdala, je právne neúčinné.