Decision was made at the court Mestský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Eva Halková
Legislation area – Občianske právo – Zmluvy
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 51C/24/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124267269
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Halková
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:6124267269.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice, sudkyňou JUDr. Evou Halkovou, v spore žalobkyne: A. B. C., narodená X.X.XXXX,
bytom D. E. XXXX, F., G., zastúpená: JUDr. Václav Duska, advokát so sídlom Murgašova 3, Košice,
proti žalovanému: H. I. D., narodený XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D., zastúpený: JUDr. Martina
Gombosová, advokátka so sídlom Floriánska 16, Košice, o zaplatenie 4.000,00 € s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 2.240,00 € s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne
zo sumy 2.240,00 € od 1.1.2024 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 12 %.
o d ô v o d n e n i e :
1.ŽalobkyňasapodanoužalobounaOkresnýsúdBanskáBystrica(ďalejlen„upomínacísúd“)domáhala
voči žalovanému zaplatenia 4.000,00 € s úrokom z omeškania zo sumy 4.000,00 € od 1.1.2024 do
zaplatenia, a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnila tým (body 2 – 3 odôvodnenia), že dňa 10.5.2023 poskytla žalovanému peňažnú
pôžičku 4.000,00 €, bezhotovostným prevodom z jej účtu na účet žalovaného. V zmysle dohody mal
žalovaný pôžičku vrátiť žalobkyni bezhotovostným prevodom najneskôr do 31.12.2023.
3. Pri dohadovaní podmienok pôžičky bol prítomný aj partner Žalobkyne - C. B., ktorý o pôžičke
komunikoval so žalovaným aj písomne. Správou zo dňa 22.11.2023 sa C. B. žalovaného pýtal, či vie
vrátiť žalobkyni 4.000 €, na čo žalovaný uviedol, že nemá momentálne žiadne peniaze, pričom na ďalšiu
správu C. B. reagoval, že keby mal, tak nie je problém, ale nemá. Potvrdil, že sa dohodli do konca
roka. V uvedenej komunikácii žalovaný písomne potvrdil, že mu žalobkyňa požičala sumu 4.000 €, ako
aj skutočnosť, že tieto peniaze mal vrátiť najneskôr do 31.12.2023. Napriek uvedenému však žalovaný
pôžičku žalobkyni nevrátil, a to ani napriek opakovaným urgenciám zo strany žalobkyne, aj C. B.. Na
správy, ani telefonáty od žalobkyne už ani nereagoval.
4. Upomínací súd vydal v upomínacom konaní dňa 9.4.2024 platobný rozkaz v súlade s ustanovením §
265 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“), ktorým žalobe vyhovel.
Nakoľko žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor, upomínací súd postúpil spor v zmysle § 14
ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov tunajšiemu súdu
na jeho prejednanie.5. Žalovaný v odpore (body 5 – 10 odôvodnenia) uviedol, že návrh žalobkyne je nedôvodný a žiadal ho
zamietnuť. Argumentoval, že žalobkyňa nie je aktívne legitimovaná na podanie žaloby a k pôžičke medzi
ňouažalovanýmnikdynedošlo. Žalovanýbolvzmluvnomvzťahuvýlučnespriateľomžalobkyne,pánom
C. B., jediným spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti Derio s.r.o. Žalovaný ako samostatne
zárobkovo činná osoba vykonával v subdodávke pre obchodnú spoločnosť Derio s.r.o. v zastúpení
pánom C. B. dokončovacie stavebné práce na stavbách na území Nemecka na základe zmluvy o dielo.
6. Spolupráca medzi žalovaným a spoločnosťou Derio s.r.o. trvala do konca roka 2023 s tým, že zo
strany spoločnosti Derio s.r.o. dochádzalo veľmi často k oneskoreným úhradám faktúr za vykonané
práce zo strany žalovaného a posledná faktúra vystavená žalovaným tejto obchodnej spoločnosti nebola
uhradená ku dňu podania odporu vôbec. Okrem uvedeného úhrady žalovanému prichádzali aj z účtu C.
B. ako fyzickej osoby, napriek tomu, že išlo o práce vykonané pre spoločnosť Derio s.r.o.
7. Dňa 4.10.2023 a 20.10.2023 prijal žalovaný od C. B. platby vo výške po 1.000 €. Žalovaný mal za
to, že úhrady z iného účtu ako z účtu spoločnosti Derio s.r.o. boli vykonávané aj kvôli zablokovaniu účtu
kvôli exekučným konaniam. Z rovnakého dôvodu mohol byť použitý aj účet žalobkyne.
8. Poslednou faktúrou, ktorú žalovaný vystavil spoločnosti Derio s.r.o. počas ich vzájomnej spolupráce
bola z 27.10.2023, splatná 28. 11. 2023 v sume 2.875 €, za stavebné práce na stavbe Teningen, na
základe zmluvy o dielo č. 1/2022, ktorú žalovaný obchodnej spoločnosti Derio s.r.o. riadne doručil. Táto
faktúra nebola zo strany Derio s.r.o. nikdy rozporovaná, napriek tomu ju žalovanému neuhradila ani len
čiastočne. Suma 4.000 €, ktorá bola odoslaná z bankového účtu žalobkyne 10.5.2023 nebola pôžičkou,
ale zálohou na ďalšie práce, ktoré mal žalovaný vykonať pre spoločnosť Derio s.r.o. Pán B. chcel rozšíriť
pôsobnosť svojej spoločnosti a chcel ďalší pracovný tím, ktorého vedúcim sa mal stať žalovaný, ktorý
si ďalšiu takúto spoluprácu podmienil úhradou zálohy vo výške 4.000 €, ktoré mu zo strany pána B. boli
uhradené. Bankový účet žalobkyne, priateľky pána B., bol výlučne platobným miestom.
9. K spolupráci medzi žalovaným a pánom B. nakoniec nedošlo. Dňa 2.11.2023 vrátil žalovaný pánovi
B. prostredníctvom tohto platobného miesta na meno žalobkyne z poskytnutej zálohy vo výške 4.000
€ sumu 1.760 €. Nakoľko obchodná spoločnosť Derio s.r.o. neuhradila žalovanému faktúru č. 2023010
z 27.10.2023 vo výške 2.875 €, žalovaný si započítal svoju splatnú pohľadávku oproti pohľadávke
poskytnutej žalovanému titulom zálohy v zostávajúcej výške 2.240 €. Započítaním ako jednostranným
prejavom vôle zo strany žalovaného došlo k zániku pohľadávky v pôvodnej výške 4.000 € v celom
rozsahu.
10. Žalovaný poprel dlh titulom pôžičky, vznik situácie pripísal ochabnutiu vzťahov medzi ním a pánom
B., nakoľko sa rozhodol s ním nepokračovať v spolupráci. Žalovanú poznal výlučne ako priateľku pána
B., pretože s nimi často chodila aj na stavby, kde ich varila.
11. Vo vyjadrení k odporu (body 11 - 12 odôvodnenia) žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe v plnom
rozsahu. Argument žalovaného o údajnej pohľadávke voči spoločnosti Derio s.r.o. označila za absurdný.
Poukázala na to, že odoslaná suma 4.000 € je jedinou transakciou, ktorá kedy medzi stranami sporu
prebehla. Tvrdenie, že jej účet bol používaný na plnenie záväzkov spoločnosti Derio s.r.o. voči jej
spolupracovníkom, neobstojí. Uviedla, že pokiaľ má žalovaný akékoľvek pohľadávky voči spoločnosti
Derio s.r.o., nič mu nebráni v tom, aby si ich uplatnil priamo voči tejto spoločnosti súdnou cestou. Nie
je možné započítavať tieto pohľadávky na pohľadávku žalobkyne, nakoľko nie je splnená podmienka
totožnosti subjektov.
12. Argument o tom, že peniaze nie sú pôžičkou, ale zálohou na budúce práce, žalovaný použil
prvýkrát až po doručení platobného rozkazu. Aj k samotnému započítaniu malo údajne dôjsť až listom
z 13.6.2024, po doručení platobného rozkazu.
13. Žalovaný vo svojom vyjadrení poprel, že odoslaná suma 4000 € bola jedinou transakciu medzi
stranami sporu, pretože 2.11.2023 vrátil pánovi B. prostredníctvom tohto platobného miesta sumu 1.760
€. Nestotožnil sa s tvrdením žalobkyne, že nie je splnená totožnosti subjektov v prípade započítania
pohľadávok, pretože v prípade úhrady vo výške 4.000 € sa jednalo výlučne o jeden a ten istý záväzok
medzi ním a obchodnou spoločnosťou Derio s.r.o.. Nikdy v záväzkovom vzťahu so žalobkyňou nebol,
poznal ju výlučne ako priateľku pána B.. Pokiaľ na správu od pána B. odpovedal, že nemá anifuka, rozumel tým výlučne to, že nemá dostatok finančných prostriedkov kvôli druhotnej platobnej
neschopnosti. Poprel uznanie dlhu titulom pôžičky, tak, ako to tvrdí žalobkyňa.
14. Počas ďalšieho priebehu konania strany sporu zotrvali na svojich vyjadreniach. Žalobkyňa
zdôraznila, že sú dva zákonné predpoklady plnenia za iného, ktoré musia byť splnené súčasne:
existencia záväzku osoby, za ktorú sa plní, t.z. že spoločnosť Derio s.r.o. by musela mať záväzok vo
výške 4.000,00 € voči žalovanému, čo nijako nepreukázal. Zároveň nebol splnený ani druhý predpoklad,
že osoba, ktorá plní, musí plniť takým spôsobom, aby osoba voči ktorej sa plní pochopila, že nekoná
vo vlastnom mene, alebo v mene inej osoby. Z platby 4.000,00 € nijakým spôsobom nevyplýva, že by
bola uskutočnená v mene spoločnosti Derio s.r.o., alebo akokoľvek inak súvisela s touto spoločnosťou.
Žalovaný argumentoval spoluprácou a záväzkovými vzťahmi s pánom B.. Tvrdil, že platba 1.760 € bola
čiastočne vrátením zálohy medzi spoločnosťou Derio s.r.o. a žalovaným, pričom keby išlo o pôžičku,
išlo by o jej čiastočné vrátenie.
15. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi: výpisy z bežného účtu žalobkyne od
1.5.2023 do 31.5.2023, snímka obrazovky mobilného telefónu zobrazujúca písokmnú komunikáciu
žalovaného s C. B., snímka obrazovky mobilného telefónu žalobkyne zobrazujúca odchádzajúce hovory,
jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok, faktúra číslo 2023010, podací lístok, zmluva o dielo č.
01/2022, informatívny výpis z obchodného registra SR, výpis z bankového účtu žalovaného za mesiac
10/2023, 11/2023, výsluchom žalovaného. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný,
pre rozhodnutie v spore relevantný, skutkový stav (body 16 – 24 odôvodnenia):
16. Z účtu žalobkyne bola v prospech účtu žalovaného dňa 10.5.2023 uhradená suma 4.000,00 €
(95.952,00 CZK). K platbe nebola uvedená žiadna poznámka, ktorá by jej účel bližšie identifikovala.
17. Medzi partnerom žalobkyne, C. B. a žalovaným došlo 22.11.2023 k SMS komunikácii. Na správu
pánaB.„I.keďTiterazvyplatímposlednúfaktúru,takviešvrátiťB.4000?“,žalovanýodpovedal:„Nemám
teraz ani fuka, takže nie“. Na správu pána B.: „Mne by sa zišlo“, reagoval žalovaný: „Keby som mal, tak
nie je problém Ale nemám, pretože naposledy som dostal dakedy v septembri Dohodli sme sa, že do
konca roka Ak bude mať skôr, tak pošlem“.
18. Dňa 5.3.2024 sa pokúsila žalobkyňa telefonicky spojiť so žalovaným, avšak neúspešne. O 10:34
mu napísala žalovanému SMS správu: „Ahoj Jožine, jak to bude se splácením pújčených peněz? Ráda
bych od tebe dostala informaci, jak mi těch 4.000 euro chceš splatit. Tereza“. Žalovaný neodpovedal.
19. Medzi žalovaným ako SZČO a spoločnosťou Derio s.r.o (ktorej spoločníkom a konateľom je C. B.)
bol zmluvný vzťah. Žalovaný v prospech Derio s.r.o. vykonával v subdodávke obchodnú činnosť.
20. C. B. žalovanému dňa 4.10.2023 a 20.10.2023 poslal v prospech bankového účtu 2 x 1.000,00 €.
K platbám nebola uvedená žiadna poznámka, ktorá by ich účel bližšie identifikovala.
21. Žalovaný vystavil pre odberateľa: spoločnosť Derio s.r.o faktúru č. 223010 na sumu 2.875,00 € s
dátumom splatnosti 28.11.2023.
22. Žalovaný dňa 13.06.2004 (po prevzatí platobného rozkazu vydaného v spore), jednostranne
započítal vzájomné pohľadávky voči dlžníkovi darilo s.r.o.. Išlo o pohľadávku vo výške 2.875,00 € na
základevyššieuvedenejvystavenejfaktúry.Vjednostrannomzápočtevzájomnýchpohľadávokžalovaný
ako veriteľ uviedol, že má voči veriteľovi: Derio s.r.o splatnú peňažnú pohľadávku vo výške 2.240,00 € z
titulu zaplatenej zálohy za vykonanie diela zo strany veriteľa pre dlžníka, ktorú dlžník poskytol veriteľovi
dňa 10.5.2023 v sume 4.000,00 €|, pričom dňa 2.11.2023 došlo zo strany veriteľa k čiastočnej úhrade
tejto peňažnej pohľadávky vo výške 1.760,00 €. Zostávajúca časť pohľadávky dlžníka predstavuje ku
dňu zápočtu 2.240,00 €.
23. Dňa 2.11.2023 žalovaný uhradil v prospech účtu žalobkyne sumu 1.760,00 €. K platbe nebola
uvedená žiadna poznámka, ktorá by jej účel bližšie identifikovala.
24. Žalovaný vypovedal, že žalobkyňu pozná len ako partnerku pána B., na sumu 4.000,00 €, ktoré ako
tvrdil, prevzal ako zálohu od spoločnosti Derio s.r.o., nevystavil žiadny doklad.25. Žalovaný požadoval, aby súd vyžiadal od spoločnosti Derio s.r.o. výpis z účtu za rok 2023, za
účelom preukázania, že spoločnosť mala zablokovaný účet. Na výzvu súdu spoločnosť Derio s.r.o.
požadovaný výpis z účtu nepredložila. Súd nevynucoval splnenie tejto povinnosti, keďže požadovaný
dôkaz by nepreukázal tvrdenie žalovaného, že poskytnutá suma 4.000,00 € bola od spoločnosti Derio
s.r.o. ako záloha za vykonanú prácu.
26. Súd pojednávanie dňa 29.10.2024 odročil za účelom výsluchu svedka navrhnutého žalovaným na
deň 21.1.2025. Na žiadosť žalovaného súd pojednávanie dňa 21.1.2025 (bez meritórneho prejednania
veci) opätovne odročil z dôvodu, že svedok sa nemohol pojednávania zúčastniť, na deň 4.3.2025.
Žalovaný ani na pojednávaní dňa 4.3.2025 nezabezpečil prítomnosť svedka a požiadal, aby mu súd
v súlade s § 196 ods. 3 CSP uložil písomne odpovedať na otázky žalovaného (týkajúce sa vzájomného
vzťahu strán sporu obchodnoprávnej, aj súkromnoprávnej povahy). Súd nevyhovel s poukazom na
hospodárnosť, koncentráciu konania a zásadu rovnosti strán sporu tomuto návrhu nevyhovel, keďže
by znamenal opätovné odročenie pojednávania. Žalovaný mohol navrhnúť písomnú výpoveď svedka
už pri žiadosti o odročenie pojednávania nariadeného na 21.1.2025 alebo pred pojednávaním konaním
4.3.2025, keď mu bolo zrejmé, že prítomnosť svedka sa mu na pojednávanie nepodarí zabezpečiť. Ako
relevantný súd posúdil pri rozhodovaní o navrhnutom dôkaze aj argument žalobkyne, ktorá namietala,
že svedka nepozná a nevie, aké otázky by mu mala položiť.
27. V záverečnej reči (na druhom pojednávaní v spore) žalovaná navrhla výsluch pána B.. Súd v súlade
s koncentráciou konania a zásadou hospodárnosti, neodročil pojednávanie za účelom výsluchu pána
B., pretože žalovaný mohol jeho výsluch navrhnúť už skôr, a to hneď v podanom odpore (neskôr vo
vyjadrení – duplike, ako aj na prvom pojednávaní) keďže osoba pána B. sa spomínala už od začiatku
konania (už v podanej žalobe bolo uvedené tvrdenie o komunikácii medzi ním a žalovaným).
28. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej
len „OZ“),, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a
dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
29. Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov., ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí ho na návrh
veriteľa súd podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi.
30.Podľa§458ods.1OZmusísavydaťvšetko,čosanadobudlobezdôvodnýmobohatením.Aktonieje
dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
31. Podľa § 580 OZ, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu,
zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav
smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
32. Podľa § 157 ods. 1, 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide
o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
33. Podľa § 3 odsek 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonáva ustanovenie § 517 ods.
2 OZ, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
34. Podľa § 215 ods. 1, 2 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu a skutkový stav
sa zisťuje procesným postupom podľa CSP.35. Podľa čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade
s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.
36. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.
37. Súd v civilnom sporovom konaní rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje
postupom podľa CSP. Zistený skutkový stav tak tvoria predovšetkým výsledky dokazovania, ale aj
ďalšie zákonom predvídané skutočnosti. Strany sporu majú nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú
povinnosť. V sporom konaní, o ktoré ide aj v prejednávanej veci, platí dispozičná a prejednávacia
zásada. Strany sporu sú v ňom povinné prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že včas pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky.
Sú povinné predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Je na rozhodnutí súdu, ktorý z navrhnutých
a predložených dôkazov vykoná. Strana, ktorá nepredloží dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, nesie
nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu
zisteného na základe predložených a vykonaných dôkazov. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu
nie je preukázané, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.
38. Zmluva o pôžičke je zmluva, ktorou veriteľ prenecháva dlžníkovi určité množstvo druhovo určených
vecí na voľné nakladanie, príp. spotrebovanie a dlžník sa zaväzuje vrátiť vec rovnakého druhu. Nemá
predpísanú formu, môže sa uzavrieť aj ústne. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, pretože na vznik
záväzkového vzťahu sa vyžaduje aj reálne odovzdanie veci dlžníkovi, a to napr. bezhotovostným
spôsobom na účet dlžníka pri peňažnej pôžičke. Okrem odovzdania veci, čo je v predmetnom spore
preukázané a nesporné, vznik pôžičky predpokladá dohodu strán. Dohoda strán vyjadruje ich vôľu, aby
jedna strana prenechala druhej strane veci určené podľa druhu s tým, že druhá strana vráti po čase
veci toho istého druhu. Táto dohoda nemusí nevyhnutne riešiť splatnosť pôžičky ani to, či ide o odplatnú
alebo bezodplatnú zmluvu.
39. V spore o vrátenie požičanej peňažnej čiastky má žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovaným
dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, že mu poskytol finančné prostriedky a že žalovaný dlh riadne a včas
nezaplatil. Ak sú tieto skutočnosti preukázané, veriteľ uniesol dôkazné bremeno (rozsudok Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 33 Cdo 472/2007).
40. Podľa ustálenej judikatúry platí, že ak dôjde k situácii, že osoba (žalovaný) ako príjemca obdrží
od druhej osoby (žalobkyne) finančné prostriedky, pričom následne sa táto osoba (žalobkyňa) začne
od žalovaného domáhať vrátenia týchto peňazí, dôkazné bremeno je rozdelené medzi tieto subjekty
nasledujúcim spôsobom: poskytovateľ finančných prostriedkov – žalobkyňa, nesie dôkazné bremeno
ohľadne uskutočnenia odovzdania finančných prostriedkov. Ak dôjde k preukázaniu tejto skutočnosti,
potom príjemca týchto peňazí (žalovaný) nesie dôkazné bremeno ohľadne existencie právneho titulu,
na základe ktorého je oprávnený finančné plnenie prijať, resp. nie je povinný toto plnenie žalobkyni vrátiť
a môže si ho ponechať.
41. V konaní bolo nesporné, že žalobkyňa odovzdala, formou bezhotovostného prevodu zo svojho účtu
na účet žalovaného sumu 4.000,00 €. Žalobkyňa uzavretie pôžičky preukázala aj predložením písomnej
komunikácie ohľadom pôžičky, kde partner žalobkyne dopytoval od žalovaného na vrátenie 4.000,00
€ B. (meno žalobkyne je B.). Žalovaný na správu odpovedal, že „teraz“ nemá, ale podľa dohody jej
do konca roka peniaze pošle. Tvrdenie žalovaného, že išlo o zálohovú platbu spoločnosti Derio s.r.o.
nebolo v konaní žiadnym spôsobom preukázané. Tvrdenie žalovaného ohľadne písomnej komunikácie
bolo nelogické. Hoci medzi stranami sporu nedošlo k písomnému uzavretiu zmluvy, žalobkyňa uniesla
dôkazné bremeno a preukázala uzavretie pôžičky.
42. V kontexte predloženej písomnej komunikácie obrana žalovaného, že suma 4.000,00 € bola záloha
na práce, neobstojí, pretože pán B. by sa žalovaného nepýtal, či vráti peniaze žalobkyni po úhrade jeho
faktúry. Logickejším záverom by bolo, keby pán B. sám započítal faktúru a žalovaný by dlh voči žalobkyni
poprel, čo sa však nestalo.43. Pohľadávka žalobkyne nezanikla započítaním. Aby jednostranný započítavací právny úkon
spôsobil zamýšľané právne následky, sú stanovené hmotnoprávne predpoklady úspešného dovŕšenia
započítania vo forme zániku predmetného záväzku: vzájomnosť pohľadávok, rovnakosť druhu
započítaných pohľadávok a uskutočnenie právne relevantného prejavu vôle smerujúceho k zániku
záväzku započítaním. V prípade zápočtu pohľadávok žalovaného z 13.6.2024 nebol naplnený prvý
predpoklad, a to vzájomnosť pohľadávok. Žalovaný nemohol platne započítať pohľadávku voči
spoločnosti Derio s. r. o., keďže nejde po pohľadávku voči žalobkyni, nie je teda splnená totožnosť
subjektov – vzájomnosť pohľadávok. Ak má žalovaný pohľadávky voči spoločnosti Derio s.r.o., môže
si ich uplatniť priamo voči tejto spoločnosti mimo tohto konania, pretože spoločnosť Derio s.r.o. nie je
stranou sporu v predmetnom konaní.
44. Žalovaný nepreukázal, že je oprávnený si ponechať poskytnuté finančné prostriedky žalobkyňou, na
rozdiel od žalobkyne, ktorá preukázala, že ich žalovanému poskytla (žalovaný to nepopieral, poskytnutie
peňažných prostriedkov žalobkyňou bolo v konaní nesporné).
45. Sumu 1.760,00 €, ktorú žalovaný uhradil na účet žalobkyne dňa 2.11.2023 súd posúdil ako čiastočné
vrátenie pôžičky, preto zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2.240,00 €. Tvrdenie žalobkyne, že išlo
o peniaze pre jej partnera, pána B. nemali oporu vo vykonanom dokazovaní a toto tvrdenie je v rozpore
s jej argumentáciou, že jej účet nebol používaný ako platobné miesto jej partnera - pána B., resp.
spoločnosti Derio s.r.o.
46. Žalobkyňa preukázala predloženou písomnou komunikáciou aj dohodnutý dátum vrátenia
požičaných peňazí (31.12.2023 – do konca roka), preto súd priznal žalobkyni aj uplatnený zákonný úrok
z omeškania od 1.1.2024 (kedy sa žalovaný dostal do omeškania s vrátením pôžičky). V prevyšujúcej
časti súd žalobu zamietol.
47. Súd dodáva, že ak by nárok žalobkyne posudzoval podľa zásad o bezdôvodnom obohatení (a nie
ako zmluvu o pôžičke), rozhodnutie súdu by bolo rovnaké, vzhľadom na zistený skutkový stav.
48. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s ustanoveniami § 255 ods. 1, 2 CSP
tak, že v spore úspešnejšej žalobkyni priznal voči žalovanému pomernú časť náhrady trov konania.
Žalobkyňasapôvodnedomáhalazaplateniasumy4.000,00€sozákonnýmúrokomzomeškania,pričom
súd jej žalobe vyhovel v časti o zaplatenie 2.240,00 € so zákonným úrokom z omeškania, čo predstavuje
56 %. Úspech vo zvyšnej časti, v ktorej súd žalobu zamietol (1.760,00 €), teda v rozsahu 44 % bolo
potrebné pričítať žalovanému. Číselným vyjadrením súd po odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu
žalobkyne (56 % - 44 %) dospel k záveru, že žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 12 %.
49. O výške trov konania sa rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
50. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania sa súd zaoberal aj tým či v danom prípade
neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP pre nepriznanie náhrady trov
konania úspešnému žalobcovi. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na
majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu. Súd v predmetnej veci
nemal za preukázanú existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa ani výnimočnosť okolností u strán
sporu, a preto nevidel priestor pre aplikáciu ust. § 257 CSP.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Mestský súd Košice v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (t.j. zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.