Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Zuzana Mikulová

Legislation area – Občianske právoOstatné

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-48Er/3769/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209228244
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mikulová, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7209228244.2

Uznesenie

Mestský súd Košice v exekučnej veci na návrh oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zast.: JUDr. Martin Máčaj, advokát so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, proti povinnému: A. B., nar.: 16.07.1951, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., o vymoženie
istiny 1.184,24 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ladislav Jakubec, so sídlom
exekútorského úradu Zámocká 30, 811 01 Bratislava, pod sp.zn.: EX 7892/2023, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú.
II. Exekúciu zastavuje.
III. Oprávneného zaväzuje zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Jakubcovi, so sídlom
Exekútorského úradu Zámocká 811 01, 811 01 Bratislava, náhradu trov exekúcie vo výške 40,82 eur
do 15 dní od doručenia tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. V predmetnej veci bola súdu dňa 24.11.2009 doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie a to na základe právoplatného a vykonateľného Rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8,
841 04 Bratislava pod sp.zn.: SR 13259/09 zo dňa 18.08.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
21.09.2009. Na základe takto podanej žiadosti súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie.

2. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej ako „EP“) v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania
začaté pred 01. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

3.Podľa§1ods.1zák.č.233/2019Z.z.oukončeníniektorýchexekučnýchkonaníaozmeneadoplnení
niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), s účinnosťou od 1.1.2020, upravuje sa týmto zákonom postup

ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do
31. marca 2017.

4. Podľa § 1 ods. 2 ZoUNEK, na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred
1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

5. Podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak
a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2,
b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom
alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok
nepatrnej hodnoty,
c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo

d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie;
na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.6. Podľa § 2 ods. 2 ZoUNEK, stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o:
a) vymoženie pohľadávky na výživnom,

b) uspokojenie práva na nepeňažné plnenie, vrátane uspokojenia práva na peňažné plnenie, ak sú
vymáhané v tom istom exekučnom konaní,
c) vymoženie pohľadávky vzniknutej pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky a
Európskej únie financovaných z fondov Európskej únie podľa osobitného predpisu,
d) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry Európskej únie,

e) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím správneho orgánu vo veci porušenia pravidiel
hospodárskej súťaže podľa osobitného predpisu,
f) starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa
tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur,
g) starú exekúciu, v ktorej je povinným ten, koho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať
podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.“

7.Vzhľadomnauvedené,súdkonštatuje,ženakoľkovkonaníbolauskutočnenáúhradadňa13.11.2023,
k zastaveniu starej exekúcie na základe ustanovenia § 2 ods. 2 písm. b) ZoUNEK, nedošlo, nakoľko ide
o tzv. relatívnu výnimku z aplikácie predmetného zákona v prípade dosiahnutia výťažku za posledných
18 mesiacov spolu vo výške aspoň 15 eur.

8. Súd preskúmal spisový materiál a to najmä rozhodcovský rozsudok, zmluvu o úvere a všeobecné
obchodné podmienky a na základe toho, zistil, že medzi oprávneným a povinným bola dňa 20.06.2008
uzavretá zmluva o úvere č. 9130752, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru oprávneným (ako
veriteľom) povinnému (ako dlžníkovi) vo výške 20.000 Sk t.j. 663,87 eur, ktorým sa dlžník zaviazal

vrátiť túto sumu spolu s poplatkom v sume 19.120 SK t.j. 634,66 eur, celkovo tak sumu 39.120 Sk
t.j. 1.298,54 eur a to v 12 mesačných splátkach v sume 3.260 Sk t.j. 108,21 eur a to počnúc dňom
20.07.2008. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný si svoje povinnosti vyplývajúce z predmetnej zmluvy
neplnil riadne a včas, tak oprávnený sa domáhal na Stálom rozhodcovskom súde spoločnosti Slovenská
rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava vydania rozhodcovského

rozsudku a to na základe bodu č. 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru.

9. Podľa bodu 17 – prvé dve vety: Všeobecných obchodných podmienok je uvedené, že: Zmluvné strany
prejavili vôľu využiť mimosúdne inštitúty riešenie sporov vznikajúcich z tejto zmluvy o úvere. Zmluvné
strany sa zaviazali pred rozhodnutím sporu v konaní pred rozhodcovským súdom využiť mediáciu, pri

ktorej zmluvné strany pomocou mediátora riešia spor, ktorý vznikol z tejto zmluvy o úvere vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie.

Ďalej je v bode 17 Všeobecných obchodných podmienok za mediačnou doložkou aj Rozhodcovská
doložka uzatvorená podľa zákona č. 244/2002 Z.z.: „Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy,

vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841
04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel
Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len "rozhodcovský súd"), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
rozhodcovskomsúde;rozhodcovskékonaniebudevedenépodľavnútornýchpredpisovrozhodcovského

súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu,
b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany
sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu,
ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde,

považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto
vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský
súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského
súdu založená právomoc rozhodcovského súdu."

10. Podľa § 52 ods. 1-4zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy („ďalej ako OZ “), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako ajvšetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka").

12. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

13. Podľa § 53 ods. 3 OZ, Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

14. Podľa § 53 ods. 4 písm. r.) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,

aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

15. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

16. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť

od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

17. Podľa §1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ( v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy; ďalej ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“), tento zákon upravuje niektoré

podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

18. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zákon sa nevzťahuje ani na úver formou

povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom
ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.

19. Podľa § 1 ods. 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch
Na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

20. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej ako „Smernica“ ), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

21. Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna
konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok

zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú
štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.22. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase
uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len ako „zákon o rozhodcovskom konaní“), súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému

bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

23. Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

24. Podľa § 45 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní, proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2
je prípustný opravný prostriedok.

25. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení (ďalej ako „Exekučný poriadok“), ak tento zákon

v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31. marca 2017.

26. Právny vzťah medzi oprávneným (resp. jeho právnym predchodcom) a povinným vyplýva zo
spotrebiteľskej zmluvy, pretože bola uzatvorená medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá má

v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov ako podnikanie - oprávneným) a spotrebiteľom (t.j.
fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver ), ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi úver (dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o úvere)
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s
poskytnutým úverom. Z uvedeného dôvodu treba vzťah medzi účastníkmi považovať za spotrebiteľský.

27. Rozhodcovský súd založil svoju právomoc na základe inkorporovanej rozhodcovskej doložky
vo všeobecných obchodných podmienkach, pričom ako zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva,
jednoznačne ide o spotrebiteľský právny vzťah medzi účastníkmi konania.

28. Súd preskúmal uzavretú rozhodcovskú doložku a dospel k záveru, že táto rozhodcovská doložka
nebola dojednaná individuálne a je súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ktoré spotrebiteľ
nemal možnosť ovplyvniť a je teda neprijateľnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy. V tomto prípade
sa jedná o štandardnú formulárovú spotrebiteľskú zmluvu do ktorej boli údaje o úvere vpisované ručne
a ku ktorej boli pripojené všeobecné obchodné podmienky k úveru. Na základe toho potom došlo

k výraznému narušeniu smernicou EÚ deklarovanej rovnováhy strán, ktorá je tak naklonená výrazne
v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom pod zmluvu reálne aj vzdal svojho práva na účinnú
právnu ochranu na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska, pričom veriteľ už vopred zvolil konkrétny
rozhodcovský súd. Znenie doložky, ktorá navodzuje dojem, že zmluvné strany sa dohodli, že spory budú
riešené dohodou strán, alebo pred vopred určeným rozhodcovským súdom alebo všeobecným súdom,

no v konečnom dôsledku si toto právo výberu veriteľ ponechal a donútil spotrebiteľa vzdať sa budúceho
práva dohodnúť sa na riešení sporov a nepodmienečne sa podrobiť tomu konaniu, ktoré vyvolá veriteľ.
Podanie žaloby na rozhodcovskom súde má rovnaké účinky, ako keby bola žaloba podaná na súde,
pričom ako vyplýva z §19 zákona o rozhodcovskom konaní, začatie konania na rozhodcovskom súde
bráni tomu istému konaniu vedenému na všeobecnom súde.

29. Rozhodcovská doložka uzavretá v tejto forme odporuje aj princípom ústavnosti deklarovaných v
Ústave Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb.) a to konkrétne v čl. 46 ods. 1, ktorý
deklaruje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a

nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Samotný
text všeobecných obchodných podmienok je písaný veľmi husto a neprehľadne. Zároveň je zrejmé,
že neboli dodržané ani ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa neprijateľných zmluvných
podmienok, a teda oprávnený súdu nepreukázal, že rozhodcovská doložka bola dohodnutá individuálne,že spotrebiteľ bol riadne poučený v súvislosti s touto skutočnosťou a že bol riadne oboznámený so
znením záverečných ustanovení zmluvy a všeobecnými obchodnými podmienkami a to pred podpisom
zmluvy, nakoľko súd má pochybnosť o tom, že by sa bol s nimi spotrebiteľ oboznámil práve pre ich

značný rozsah a predpokladanú určitú časovú tieseň oboch strán konania.

30. V čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy už Občiansky zákonník obsahoval v rámci
demonštratívneho (príkladmeho) výpočtu neprijateľných zmluvných podmienok ( § 53 ods. 4 písm. r;
pozn. súdu), že za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä

ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Zo všeobecnej definície neprijateľných zmluvných
podmienok je zrejmé, že ide o takú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a výrazne v prospech dodávateľa, ktorý si
tieto podmienky prispôsobuje tak, aby boli pre neho výhodnejšie. Okrem toho súd poukazuje aj na §
2 ods. 2 OZ, z ktorého vyplýva, že v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie

a ďalej na § 3 ods. 1 OZ, a to, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.

31. Vsunutím tejto rozhodcovskej doložky do záverečných ustanovení vopred pripravenej formulárovej

zmluvy tak oprávnený využil nepozornosť spotrebiteľa a vnútil mu neodvolateľne sa podrobiť
rozhodcovskému konaniu a to postupom, ktorý je v hrubom rozpore s dobrými mravmi a princípmi zásad
poctivého obchodného styku a ktorý je v priamom rozpore s ustanovením § 53 OZ, ale aj dikciou zákona
č. 250/2007 Z.z.. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy. Súd v
tejto súvislosti takisto poukazuje aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo

Editorial a Salvat Editores z 27.06.2000 (C 240-244/98).

32. Zo zákona o rozhodcovskom konaní nepochybne vyplýva skutočnosť, že exekučný súd je
oprávnený preskúmať rozhodcovský rozsudok ako taký, spôsobom, ako keby ani nebol právoplatný
a či rozhodcovská doložka, bola uzatvorená medzi zmluvnými stranami zákonným spôsobom. Okrem

tejto skutočnosti je už v zmysle § 44 ods. 3 Exekučného poriadku (berúc do úvahy ustanovenie
§ 243h Exekučného poriadku) súd oprávnený skúmať, či spotrebiteľská rozhodcovská doložka spĺňa
podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore
vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname
rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý

v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory,
rozhodcovského rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisuje a či je vykonateľné.

33. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.: 3Cdo/122/2011 zo dňa 09.02.2012
vyplýva, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok

rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej doložky.

34. Z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva záver, že exekučný súd má
právo posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok

vydaný na základe rozhodcovskej doložky a či táto je platná a to na základe ustanovenia § 44 ods. 2
zákona č. 233/1995Z.z. Exekučný poriadok (ďalej ako „EP“).

35. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS
55/2011 zo dňa 24.02.2011, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že: „ak je zmluvná podmienka v hrubom

nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej
spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený,
nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.
Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú
podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takto

neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská
doložka a dodávateľ (veriteľ) ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.“36. Súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí R
46/2012 (uznesenie z 13. októbra 2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011) judikoval, že: „Pokiaľ oprávnený
v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je

exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či
rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný
súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť

súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods.
2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený
výkon rozhodnutia neprípustný.“

37. Súd rovnako tak poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, a to na uznesenie
sp.zn::13CoE/156/2022, v ktorom v bode 25 a v bode 28 odôvodnenia uviedol, že: „Odvolací súd

zastáva rovnaký právny názor ako súd prvej inštancie, že predmetný exekučný titul bol vydaný na
základe plnomocenstva, ktoré povinná udelila advokátovi v predtlačenej zmluve o úvere. Ak povinná
chcela, aby mu oprávnený poskytol predmetný spotrebiteľský uver, bola nútená na predtlači zmluvy
o úvere podpísať aj plnomocenstvo pre advokáta, v ktorom ho splnomocnila na spísanie predmetnej
notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Takéto podmieňovanie poskytovania spotrebiteľského úveru

súčasným uzatvorením plnomocenstva pre advokáta s poverením na spísanie notárskej zápisnice ako
exekučného titulu, je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku v zmluve o spotrebiteľskom
úvere. Odvolací súd súčasne poukazuje na to, že v notárskej zápisnici ako v exekučnom titule, ktorú
oprávnený predložil, chýba nepochybný relevantný prejav vôle povinnej(dlžníka) splnomocniť advokáta
na vykonanie vyhlásenia v jej mene. Už samotná táto skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu,

ktorá bráni vo vedení exekúcie na základe takejto notárskej zápisnice. Notárska zápisnica, ktorú
oprávnený predložil ako exekučný titul, nie je listinou o právnom úkone uznaní dlhu povinného, a to
pre neplatné splnomocnenie účastníka na strane povinnej osoby. Odvolací súd ďalej na zdôraznenie
správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza, že pokiaľ je exekučným titulom notárska zápisnica,
nejde o judikované právo, a preto ju možno podrobiť materiálnemu prieskumu. Aj keď súd vydal

poverenie na vykonanie exekúcie, nedostatok jej materiálnej vykonateľnosti spôsobuje, že je dôvodom
na zastavenie exekúcie v ďalšom štádiu exekúcie, a preto súd odvolacie námietky neopodstatnené.
Navyše podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku možno exekúciu zastaviť na návrh aj bez návrhu
t.j. v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Nemožno preto pripustiť, aby notárska zápisnica
vyhotovená za takýchto podmienok bola exekučným titulom a aby na jej základe sa viedla exekúcia proti

povinnému. Sud prvej inštancie správne vyslovil, že takejto notárskej zápisnice chýba jej materiálna
vykonateľnosť.“

38. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

39. Podľa ust. § 58 ods. 1 EP, zastaví súd exekúciu na návrh alebo aj bez návrhu.

40. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) EP súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú,
pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

41. Podľa ust. § 57 ods. 2 EP, môže súd exekúciu zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto
alebo osobitného zákona.

42. Na základe vyššie uvedeného nepochybne vyplýva záver, že rozhodcovský súd nemal vo veci

právomoc rozhodnúť, nakoľko rozhodcovská doložka, na základe ktorej založil svoju právomoc, nebola
platne dohodnutá a išlo o jednoznačne neprijateľnú zmluvnú podmienku znevýhodňujúcu spotrebiteľa,
a preto súd vo veci rozhodol tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň ju aj zastavil.

43. Podľa § 200 ods. 5 EP v znení účinnom do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie,

rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

44. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31.03.2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona
patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. hotových výdavkov anáhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona,
zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

45. Podľa § 199 EP, Výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času,
spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov
exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych
vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

46. Podľa § 203 ods. 1 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť
nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

47. Týmto vykonávacím predpisom je Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom ku dňu začatia
exekučného konania (ďalej ako „Vyhláška“).

48. Podľa § 5 ods. 1 Vyhlášky, Odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej
však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.

49.Podľa§14ods.1Vyhlášky, akjesúdnyexekútorvylúčenýzvykonávaniaexekúciealeboakexekúciu

súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za
jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

50. Podľa § 14 ods. 2 Vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

51. Podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,

e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,

j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

52. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky, Súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa
najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

53. Podľa § 25 Vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce
vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

54. Podľa § 9a ods. 1 EP, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane

použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku(zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej ako „CSP“).

55. Podľa § 9b ods. 5 EP, v konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením.

56. Podľa ust. § 232 ods. 2, 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný

márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

57. Podľa § 234 ods. 1, 2 CSP, súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej. Ak nie je ďalej
ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

58. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, základná sadzba dane na
tovary a služby je 23 % zo základu dane.59. Súdny exekútor osvedčil súdu, že je platiteľom DPH.

60. Súdny exekútor na výzvu súdu doručil dňa 05.02.2025 vyúčtovanie trov exekúcie, v ktorom si vyčíslil

odmenu v celkovej výške 33,19 eur + DPH.

61. Takto podané vyúčtovanie súdnym exekútorom je v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami
právnych predpisov, a preto súd súdnemu exekútorovi priznal tieto trovy exekučného konania.

62. Súd tak na základe uvedeného priznal poverenému exekútorovi trovy exekúcie spolu vo výške
40,82 eur. Vzhľadom k tomu, že exekúcia bola zastavená zavinením oprávneného a výška uplatnených
trov exekútora bola odôvodnená, súd uložil oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu
exekútorovi, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu proti výroku č. I. a II. je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia

uznesenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu uznesenie smeruje.

Proti výroku č. III. odvolanie nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku)

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej
možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.