Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, March 31, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoCsp/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122451234
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Matúš Staríček
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:6122451234.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Matúš Staríček a sudkýň: JUDr. Ľubica
Spálová a JUDr. Dominika Horváthová, v spore žalobkyne: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so
sídlom Mýtna 48, Bratislava, zastúpená advokátom: JUDr. Ján Šoltés, so sídlom Mýtna 48, Bratislava,
proti žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. A. XXX, zastúpená advokátom: JUDr. Andrej
Cifra,sosídlomJ.Kráľa5/A,Lučenec,ozaplatenie16.825,26eurspríslušenstvom,oodvolanížalovanej

proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 22Csp/41/2023-194 zo dňa 31.10.2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni
sumu 16.825,26 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 12.142,45 eur od

4.7.2020 do zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 225 eur, splatných
vždy k 25. dňu v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom rozhodnutie nadobudne
právoplatnosť s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého
plnenia;avýrokomII.rozhodol,žežalobkyňamávočižalovanejnároknanáhradutrovkonaniavrozsahu
100 %.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 52 ods. 1 a 2, § 524 ods. 1 a 2, § 517 ods. 2 zákona č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného
zákonníka (ďalej len „OBZ“), § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“), § 3
nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka a § 151, § 232 ods. 3 a 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku

(ďalej len „CSP“).

3. Vecne rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská
Bystrica, postúpenou Okresnému súdu Galanta dňa 5.4.2023, domáhala vydania rozhodnutia, ktorým
by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 16.825,26 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5% ročne zo sumy 12.142,45 eur od 4.7.2020 do zaplatenia a náhradu trov konania. Súd

prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Právna
predchodkyňa žalobkyne (Všeobecná úverová banka, a.s.) a žalovaná dňa 8.6.2018 uzavreli zmluvu
o poskytnutí spotrebiteľského úveru - VÚB pôžička, na základe ktorej právna predchodkyňa žalobkyne
poskytla žalovanej spotrebiteľský úver na refinancovanie vo výške 14.400 eur, ktorý bola žalovaná ako
dlžníčka povinná vrátiť a zaplatiť úroky a poplatky. Úver bola žalovaná povinná splácať v 95 mesačných
splátkach vo výške 224,10 eur, s poistením vo výške 235,76 eur. Splatnosť prvej splátky bola určená

dňom 24.7.2018, periodicita splátok mesačne k 24. dňu v mesiaci. Úroková sadzba bola dojednaná vo
výške 10,40 % ročne, RPMN 11,38 %, celková čiastka spojená s úverom bola v zmluve uvedená vovýške 21.433,50 eur, pričom do tejto sumy bol započítaný aj poplatok za poskytnutie úveru vo výške
144 eur. Žalovanej bola poskytnutá zľava z úrokovej sadzby vo výške 2% ročne, ktorá bola poskytnutá
podľa zmluvy za to, že úver nebude predčasne splatený alebo čiastočne splatený formou mimoriadnej

splátky zo strany žalovanej ako dlžníka. Bez poskytnutej zľavy z úrokovej sadzby bola úroková sadzba
dojednaná výške 12,40 % ročne, RPMN 13,66 %, mesačná splátka pri tejto úrokovej sadzbe bola
uvedená vo výške 240 eur, s poistením vo výške 251,66 eur a celková čiastka spojená s úverom bola
uvedená vo výške 22.944 eur, pričom do tejto sumy bol započítaný aj poplatok za poskytnutie úveru
vo výške 144 eur.

4. V konaní bolo preukázané, že medzi právnou predchodkyňou žalobkyne a žalobkyňou bola
uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok, na základe ktorej žalobkyňa nadobudla pohľadávku
voči žalovanej vyplývajúcu zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Z dokladov predložených
žalobkyňou, dát dopytu na SRBI a výsledkov žiadostí (č. l. 161-172) mal súd prvej inštancie za
preukázané, že právna predchodkyňa žalobkyne skúmala schopnosť žalovanej splácať úver s odbornou

starostlivosťou. Bolo tiež preukázané, že medzi právnou predchodkyňou žalobkyne ako veriteľom a
žalovanou ako dlžníkom došlo dňa 8.6.2018 k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle §
497 a nasl. OBZ v spojení s § 52 a nasl. OZ a podľa zákona ZoSÚ. Predmetný vzťah je spotrebiteľskou
zmluvou, pretože právna predchodkyňa žalobkyne zmluvu uzavrela v rámci svojej podnikateľskej
činnosti a vystupovala v nej ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ. Z obsahu zmluvy súd zistil, že táto

má zákonom predpísanú písomnú formu, poskytnutý úver je v nej jasne a zrozumiteľne špecifikovaný a
sú v ňom zrozumiteľne špecifikované všetky zákonom predpísané náležitosti, a to najmä výška úveru,
počet a výška pravidelných splátok, dátum prvej aj konečnej splatnosti, výška úrokovej sadzby, celková
čiastka zaplatenia úveru, ročná RPMN.

5. Ako vyplýva z listín predložených žalobkyňou, žalovaná si povinnosti vyplývajúce z vyššie uvedenej
zmluvy - platiť splátky úveru riadne a včas nesplnila, ktorú skutočnosť žalovaná nerozporovala. Žalovaná
uhradila celkovo sumu 4.667,26 eur, pričom z tejto sumy bola na istinu započítaná suma 2.257,55 eur a
na zmluvné úroky bola započítaná suma 2.206,69 eur. Z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti splácať
úver v dohodnutých termínoch, právna predchodkyňa žalobkyne oznámením zo dňa 18.6.2020 vyhlásila

mimoriadnu splatnosť pohľadávky a zároveň vyzvala žalovanú na zaplatenie splatnej pohľadávky. Pred
zosplatnením úveru právna predchodkyňa žalobkyne vyzvala žalovanú výzvou zo dňa 6.3.2020 na
úhradu dlžnej sumy. Právna predchodkyňa žalobkyne postúpila na žalobkyňu pohľadávku vyplývajúcu z
predmetnej zmluvy, o čom žalovanú upovedomila listom zo dňa 14.3.2022. V konaní nebolo sporné, že
žalovanejbolposkytnutýúvervovýške14.400eur.Žalobkyňasivkonaníuplatnilasumuvcelkovejvýške

16.825,26, eur a úrok z omeškania z uplatnenej istiny, pričom predmetná suma pozostáva z istiny vo
výške12.142,45eurazúrokuvovýške4.682,81eur.Zvýpisuzúčtumalsúdprvejinštanciepreukázané,
že na istinu bola zo sumy zaplatenej žalovanou započítaná suma 2.257,55 eur a na úroky suma 2.206,69
eur. Suma nezaplatenej istiny tak predstavuje 12.142,45 eur (14.400 eur, poskytnutý úver, t.j. suma
čerpaná žalovanou - 2.257,55 eur, suma, ktorú žalovaná zaplatila a ktorá bola započítaná na istinu) a

suma nezaplateného úroku predstavuje 4.682,81 eur (21.433,50 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník
zaplatiť - 14.400 eur, poskytnutý úver - 144 eur poplatok zahrnutý do celkovej čiastky = 6.889,50 eur,
suma úroku, ktorý mala žalovaná podľa zmluvy zaplatiť - 2.206,69 eur, suma, ktorú žalovaná zaplatila a
ktorá bola započítaná na úrok). Z výsledkov dokazovania súd prvej inštancie považoval za nesporné, že
žalovaná si svoju povinnosť vyplývajúcu jej z predmetnej zmluvy (splatenie úveru po jeho zosplatnení)

nesplnila. Žalovaná tvrdenia žalobkyne nepoprela, súd prvej inštancie tak mal preukázané tvrdenia
žalobkyne. Súd prvej inštancie preto žalobe vyhovel v plnom rozsahu.

6. V súvislosti s priznaním zmluvných úrokov z istiny súd prvej inštancie poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/42/2020 zo dňa 16.6.2020, v zmysle ktorého: „Dovolací súd dospel k

záveru, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú
by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí“ a na uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 8Cdo/125/2018 zo dňa 18.6.2020, v zmysle ktorého: „Za situácie, že dlžník z úverového vzťahu
porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo k jeho zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť
k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru. Žalovaná si

svoje povinnosti vrátiť žalobkyni poskytnutý úver riadne a včas nesplnila, dostala sa do omeškania, a
preto má žalobkyňa právo aj na zákonné úroky z omeškania. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie
uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 5 % ročne, od 4.7.2020, t. j.po uplynutí 7 dní potom, ako bola žalovanej doručená zásielka (26.6.2020) obsahujúca oznámenie o
zosplatnení úveru, v ktorom bola žalovanej daná lehota 7 dní na splnenie dlhu.

7. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalovaná nie je zamestnaná, jej príjmom je
rodičovský príspevok vo výške 12.500 Kč. Žalovaná je matkou dvoch maloletých detí narodených v
1/2023 a v súvislosti s nájmom bytu a služieb spojených s užívaním bytu má mesačne náklady vo výške
14.300 Kč. Žalovaná uviedla, že s otcom maloletých detí momentálne nežije v spoločnej domácnosti.
Žalovaná v postavení spotrebiteľa, teda ako „slabšia strana“ sporu, si zaslúži ochranu, keď sa objektívne

ocitla v takej situácii, že by zaplatenie dlhu do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia bolo pre ňu
devastujúce. Súd prvej inštancie pri určení výšky splátok prihliadol nielen na vyššie uvedený príjem
a výdavky žalovanej, ale prihliadol aj na výšku priznaného plnenia, ktorá ku dňu vyhlásenia rozsudku
predstavuje sumu 16.825,26 eur, ako aj na to, že v zmysle úverovej zmluvy bola žalovaná povinná platiť
splátky vo výške 224,10 eur (bez poistenia) mesačne, ako aj na to, že žalovaná prestala pravidelne
splácať splátky už v roku 2019, napriek tomu, že matkou dvojičiek a poberateľkou rodičovského

príspevku sa stala až v roku 2023. Žalovaná mala od 11/2019 priestor aspoň čiastočne splácať svoj
dlh, napriek tomu od tohto dátumu zaplatila iba sumu 819,98 eur. Súd prvej inštancie po zohľadnení
uvedených skutočností povolil žalovanej uhradiť dlžnú sumu v pravidelných mesačných splátkach vo
výške 225 eur, teda vo výške splátky (bez poistenia), s ktorou žalovaná súhlasila aj keď si brala úver.
Súd nevyhovel žiadosti žalovanej splácať dlh v splátkach po 20,36 eur mesačne, keďže pri takejto výške

mesačných splátok by žalovaná splácala iba dlžnú sumu, t.j. bez úrokov z omeškania, 827 mesiacov,
teda viac ako 68 rokov. V prípade ak by súd umožnil žalovanej splácať dlh vo výške 20,36 eur mesačne,
došlo by zo strany súdu k neúmerného zvýhodneniu dlžníka na úkor veriteľa. Povinnosťou žalovanej
bude riadne dodržiavať platobnú disciplínu, v opačnom prípade, teda nezaplatením čo i len jednej
splátky, sa stane zročným celé plnenie.

8. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1
CSP, keď žalobkyni, ako strane, ktorá mala v konaní plný úspech, priznal právo na náhradu trov konania
v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie a žiadala, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, alt. ho zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol. Odvolanie odôvodnila § 365 ods. 1 písm.
b), f) a h) CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).

10. Žalovaná v prvom rade namietala nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, ktorú súd skúma aj

bez návrhu. V konaní je nesporné, že právna predchodkyňa žalobkyne bola banka, žalobkyňa nie je
bankovou inštitúciou a že k postúpeniu pohľadávky malo dôjsť 14.3.2022. Z odôvodnenia rozsudku
vyplýva, že súd prvej inštancie opomenul aplikovať § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách
(ďalej len „zákon o bankách“) pri posudzovaní aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, čím neaplikoval
právnu normu, hoci ju aplikovať mal, čím došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu vo veci samej.

Z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú
časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému zročnému dlhu (zosplatnenej pohľadávke), a súčasne
je banka povinná preukázať zaslanie a doručenie výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách.
Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách predpokladá pre platné postúpenie pohľadávky banky na iný
subjekt osobitnú výzvu banky klientovi, že je v omeškaní so splatením čo i len časti svojho peňažného

záväzku;toutovýzvounieje(nemôžebyť)výzvabankypodľaustanovenia§53ods.9OZ,anioznámenie
o vyhlásení úveru za predčasne splatný, keďže tieto predpoklad samostatnej výzvy podľa ustanovenia §
92 ods. 8 zákona o bankách nespĺňajú (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/266/2020 zo dňa
31.3.2022 a sp. zn. 4Cdo/75/2020 zo dňa 27.10.2022). Uvedená výlučná a samostatná výzva v zmysle
§ 92 ods. 8 zákona o bankách sa v spise nenachádza, čo taktiež podporuje právny záver o neplatnom

postúpení pohľadávky z banky na iný subjekt a nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne.

11. Žalovaná ďalej namietala, že žalobkyňa v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázala, že došlo
k zosplatneniu predmetného úveru spôsobom akým to vyžaduje § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ.Súd prvej inštancie nesprávne túto otázku právne posúdil. Z § 53 ods. 9 OZ vyplývajú dve podmienky,
ktoré musia byť splnené kumulatívne na to, aby bol úkon zosplatnenia považovaný za v súlade so
zákonom: 1/ upozornenie spotrebiteľa na možnosť zosplatnenia (na výkon práva veriteľa podľa § 565

OZ) v lehote nie kratšej ako 15 dní; 2/ samotný úkon zosplatnenia. „Upozornenie pred zosplatnením“ a
„úkon zosplatnenia“ sú adresované písomnosti, ktoré sa musia nevyhnutne dostať do sféry spotrebiteľa
a ide o právne úkony, ktoré musia spĺňať aj zákonné kritéria pre právne úkony, najmä § 37 ods. 1 OZ.
Úkon dodávateľa musí spĺňať podmienky jasnosti, určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu. Zo strany
súdov musí byť posudzovaný úkon predčasnej splatnosti, nakoľko pokiaľ majú nastať právne dôsledky

predčasnejsplatnosti,musíbyťpredčasnásplatnosťajpoobsahovejstránkevykonanázrozumiteľnebez
pochybností o jej obsahu. Dodávateľ je povinný poskytovať spotrebiteľovi informácie v takej miere, aby
bolo bez pochyby zrejmé, čo je ich obsahom. Pokiaľ je tento úkon neurčitý a nie je možné z neho vyvodiť,
sktorousplátkoumalbyťdlžníkvomeškaní,nemožnohovoriťojednostrannomplatnomprávnomúkone.
Predčasná splatnosť v budúcnosti splatných splátok k jedinému momentu spôsobuje pre jednotlivca,
či celé rodiny, prakticky neriešiteľnú situáciu. Preto musí byť dôsledne zo strany súdov posudzovaný

úkon predčasnej splatnosti, nakoľko pokiaľ majú nastať právne dôsledky predčasnej splatnosti, musí byť
predčasná splatnosť aj po obsahovej stránke vykonaná zrozumiteľne bez pochybností o jej obsahu, ako
aj o označení splátky, ktorá vyvolala predčasnú splatnosť. Dostatočná obsahová špecifikácia splátky,
ktorá mala vyvolať predčasnú splatnosť, je skutkovou okolnosťou, ktorá má byť v prípade súdneho
konania tvrdená a preukázaná zo strany dodávateľa. Pri výklade § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565

OZ s poukazom na § 37 OZ je nevyhnutné analogicky aplikovať § 54 ods. 2 OZ: „V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.“. Opačný výklad by
viedol k vytvoreniu ďalšieho priestoru pre dodávateľa na porušovanie práv spotrebiteľa a takýto stav je
nutné považovať za nežiadúci, priamo odporujúci zákonu a zásadám ochrany spotrebiteľa. Na základe
uvedeného má žalovaná za to za to, že žalobkyňa nepreukázala platné zosplatnenie úveru v zmysle §

53 ods. 9 a § 565 OZ a úkon predčasnej splatnosti je neurčitým a teda neplatným právnym úkonom.

12. Podľa žalovanej v prejednávanej veci nebolo v súvislosti s platným zosplatnením unesené dôkazné
bremeno na strane žalobkyne v tom smere, že nepreukázala, že sa zásielka zo dňa 6.3.2020
(upozornenie pred zosplatnením) dostala do dispozičnej sféry žalovanej. V súvislosti s doručovaním

hmotnoprávnych úkonov banky dlžníkovi došlo k zmene rozhodovacej praxe s poukazom na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/36/2020 zo dňa 15.12.2020, v zmysle ktorého nie je rozhodujúce, či
bol právny úkon obsahujúci určitý prejav vôle odoslaný, ale či sa dostal do dispozičnej sféry adresáta,
ktorému tým bola objektívne vytvorená možnosť oboznámiť sa s jeho obsahom.

13. Vzhľadom na to, že nedošlo k platnému zosplatneniu pohľadávky, neboli splnené ani podmienky
pre platné postúpenie pohľadávky, čo má v zmysle vyššie uvedeného za následok, že žalobkyni v
tomto konaní aktívna vecná legitimácia nesvedčí. V spotrebiteľskom súdnom konaní by mal súd skúmať
vecnú legitimáciu vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju strany sporu v konaní nenamietli, pričom
dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok predpokladaných ustanovením § 92 ods. 8 zákona

o bankách, ktorým predchádza splnenie náležitostí predpokladaných § 53 ods. 9 v spojení s § 565
OZ, zaťažuje veriteľa aj v prípade, že jeho skutkové tvrdenia neboli spotrebiteľom vyslovene popreté
(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 162/2020 zo dňa 27.10.2021).

14. Žalovaná namietala aj záver súdu prvej inštancie, ktorý uviedol, že mal „preukázané, že právny

predchodca žalobcu skúmal schopnosť žalovanej splácať úver s odbornou starostlivosťou“. V zmysle
ZoSÚ vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný preukázať. Súd prvej inštancie iba
poukazoval na skutočnosť, že právna predchodkyňa žalobkyne nahliadla do registra SRBI, čo však
evokuje, že došlo iba k neúplnému a čiastočnému zhromaždeniu údajov. Ťažiskovou činnosťou má
byť však posudzovanie údajov, nie iba ich neúplné a čiastočné zhromaždenie. ZoSÚ v § 7 ods. 27

pritom stanovuje povinnosť veriteľovi overovať získané informácie. Právna predchodkyňa žalobkyne
bola v čase uzatvárania zmluvy o úvere viazaná aj Opatrením Národnej banky Slovenska č. 10/2017 z
14.11.2017,ktorýmsaustanovujúpodrobnostioposúdeníschopnostispotrebiteľasplácaťspotrebiteľský
úver (oznámenie č. 306/2017 Z. z.), ktoré upravuje metodiku na výpočet ukazovateľa schopnosti
spotrebiteľa splácať úver na bývanie, a na ktoré odkazuje aj § 7 ods. 41 ZoSÚ. Uvádzané právne

predpisy (ZoSÚ a Opatrenie NBS) vyžadujú proces posudzovania, pri ktorom majú byť minimálne
posudzované príjmy, výdavky, rodinný stav, existujúce záväzky, ako aj ďalšie zákonom odporúčané
okolnosti. Iba zhromaždenie čiastočných údajov nie je v žiadnom prípade postačujúce pre záver
o tom, že žalobkyňa postupovala s dostatočnou odbornou spôsobilosťou. Žalovaná má za to, žeprávna predchodkyňa žalobkyne neposudzovala schopnosť žiadateľa o úver splácať úver s odbornou
starostlivosťou a postupovala v priamom rozpore s § 7 ZoSÚ, čo má v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ za
následok, že veriteľ nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského

úveru; a v prípade hrubého porušenia sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ pôvodný
veriteľ nemal oprávnenie úver zosplatniť, nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky z banky
na inkasnú spoločnosť. Neboli tak splnené podmienky pre platné postúpenie pohľadávky, čo má za
následok, že žalobkyni v tomto konaní aktívna vecná legitimácia nesvedčí.

15. Žalobkyňa navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedla,
že súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal s právnou aj skutkovou stránkou veci a na základe
vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam

16. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo
podanévčas(§362ods.1CSP),oprávnenoustranousporu(§359CSP),protirozhodnutiu,protiktorému

je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1
CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a §
380 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel
k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

17. Podstatou odvolacích námietok žalovanej bolo nesprávne právne posúdenie aktívnej vecnej
legitimácie žalobkyne ako aj skúmania bonity žalovanej pri vzniku úverového vzťahu, pre ktorú
skutočnosť nebola právna predchodkyňa žalobkyne oprávnená zosplatniť predmetný úver.

18. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo
222/2009 zo dňa 26.2.2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového
stavupodnormuhmotnéhoprávaaleboprocesnéhopráva,ktorávhypotézenemátaképredpoklady,aké

vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom,
že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne
interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne
aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).

19. V danom prípade neboli sporné skutkové a právne závery súdu prvej inštancie spočívajúce v
tom, že dňa 8.6.2018 bola medzi právnou predchodkyňou žalobkyne a žalovanou uzavretá zmluva
o spotrebiteľskom úvere, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ust. § 52 a nasl. OZ a zároveň
ide o spotrebiteľský úver v zmysle ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Ide o štandardnú
formulárovú zmluvu, uzavretú medzi právnou predchodkyňou žalobkyne ako veriteľom a žalovanou ako

spotrebiteľom. Žalovaná vystupovala pri uzatváraní zmluvy ako spotrebiteľ, je slabšou stranou v spore
a súd je oprávnený a povinný jej poskytnúť ochranu v súlade s § 290 a nasledujúcimi CSP a okrem
iného môže súd vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie
vo veci (§ 295 CSP).

20. Odvolací súd v nadväznosti na odvolacie námietky žalovanej uvádza, že preskúmavanie vecnej
legitimácie, či už aktívnej, t. j. existencie tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, t. j.
existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho konania. Pod
pojmom aktívna vecná legitimácia je potrebné rozumieť také hmotnoprávne postavenie, z ktorého
žalobcovi prináleží ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok

uplatňovať. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu, tzn. ex offo, a to aj v prípade, že ju
žiadnazostránkonanianenamietala.Zistenienedostatkuvecnejlegitimáciemázanásledokzamietnutie
žaloby (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 205/2009 z 29.6.2010). Aktívnu vecnú legitimáciu
v spore je možné nadobudnúť aj postúpením pohľadávky, ktorá je predmetom konania. V prípade, ak
konajúci súd ale opomenul vyriešenie otázky existencie vecnej legitimácie, k zodpovedaniu ktorej je ex

offo viazaný, protirečí takéto konanie obsahu základného práva na súdnu ochranu garantovaného čl.
46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj obsahu práva na spravodlivé súdne konanie garantovaného čl. 6 ods. 1
Dohovoru (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 266/2014).21.Súdprvejinštancievšaknedostatočneskúmalaktívnuvecnúlegitimáciužalobkynevprejednávanom
spore, a to v súvislosti s otázkou splnenia podmienok zosplatnenia predmetného úveru a platného
postúpenia pohľadávky právnou predchodkyňou žalobkyne s poukazom na § 11 ods. 2 a § 17 ods. 1

ZoSÚ, § 53 ods. 9 a § 565 OZ a § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktoré ustanovenia súd prvej inštancie
v prejednávnaej veci neaplikoval, pričom bez bližšieho odôvodnenia mal za to, že žalobkyňa je nositeľom
nárokuvočižalovanej,ktorýmalanadobudnúťzmluvouopostúpenípohľadávokaktorýuplatnilažalobou
v prejednávanej veci.

22. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

23. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia
v zmysle citovaného § 220 ods. 2 CSP, pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné

zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné
rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie
súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou
náležitosťou každého rozhodnutia. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv
účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo

na súdne konania spĺňajúce garancie spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj
s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP, porovnaj napr.
rozsudok Garciaruiz v Španielsko z 21.01.1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a
dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy
rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na

každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c.
Grécko z 29.05.1997, Hikgins c. Francúzsko z 19.02.1998).

24. Ústavný súd SR vo svojom uznesení z 23.06.2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „súčasťou

obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené

účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia.“.

25. Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku prvoinštančného súdu s vyššie citovaným
zákonným ustanovením a jeho uvedeným výkladom je zrejmé, že súd prvej inštancie sa ním dôsledne

neriadil. Z odôvodnenia rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel,
totiž nie je možné zistiť vyššie uvedené pre rozhodnutie súdu relevantné skutočnosti, v dôsledku
čoho je odôvodnenie rozsudku neúplným, čo zároveň bráni odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok
riadne preskúmať. V odôvodnení preskúmavaného rozsudku absentuje dostatočná a presvedčivá
argumentácia súdu prvej inštancie týkajúca sa podstaty sporu.

26. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,

príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

27. Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), spotrebiteľ je povinný poskytnúť
veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľasplácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z
príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

28. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), ak veriteľ nekonal s odbornou
starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie
schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave

spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa
považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

29. Jednou z povinností uložených veriteľovi pri poskytovaní spotrebiteľského úveru vyplývajúcou z
ustanovenia § 7 ods. 1 ZoSÚ je i povinnosť veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Odborná starostlivosť poskytovateľa úverov je starostlivosťou
odbornou vtedy, ak je komplexom účinných nástrojov umožňujúcich zhodnotiť potenciál spotrebiteľa
splatiť úver, rozsah ktorých bude daný individuálnymi okolnosťami. Nie odbornou je aj vtedy, ak
je povrchná, ak je jej zmyslom expanzia kvantity bez zohľadnenia kvality, a to nielen vo vzťahu k
spotrebiteľom, ale aj vo vzťahu k vlastným zdrojom, ktoré sú neodbornou starostlivosťou potenciálne

negatívne ohrozené taktiež. Aj keď totiž zákon ukladá spotrebiteľom povinnosť poskytnúť údaje
umožňujúce posúdiť veriteľovi jeho schopnosť splácať úver, nezbavuje to veriteľa jeho povinnosti údaje
získané od spotrebiteľa v rámci možností preveriť a následne profesionálne vyhodnotiť. Veriteľ musí
náležite zisťovať schopnosť spotrebiteľa splácať úver a požadovať doklady k jeho tvrdeniam. Veriteľ by
mal úverovú bonitu dlžníka aktívne zisťovať a preverovať.

30. S porušením povinnosti konať s odbornou starostlivosťou ZoSÚ v ustanovení § 11 ods. 2
spája významné právne dôsledky. V prípade, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa
ustanovenia § 7 ods. 1 tohto zákona, nebol oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru. Pri hrubom porušení tejto povinnosti sa úver považuje za bezúročný a

bez poplatkov, pričom za hrubé porušenie povinnosti sa považuje posudzovanie schopnosti splácať
úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo
bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

31. Súd prvej inštancie síce dospel k záveru, že právna predchodkyňa žalobkyne dostatočne skúmala
bonitu žalovanej, no tento svoj záver žiadnym spôsobom (právne ani skutkovo) neodôvodnil. Za
relevantné odôvodnenie pritom nemožno bez ďalšieho považovať odkaz na žalobkyňou predložené
doklady.

32. V súvislosti s postúpením pohľadávky právnej predchodkyne žalobkyne bolo potrebné prihliadnuť
aj na § 17 ods. 1 ZoSÚ.

33. Podľa § 17 ods. 1 ZoSÚ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), práva vyplývajúce zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak

prechádzaalebosapostupujepohľadávkasovšetkýmiprávamisňouspojenýmiaa)ideoprechodalebo
postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného
predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej
banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského
úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského

úveru.

34. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia ide o postúpenie pohľadávky buď po konečnom termíne
splatnosti (čo nebol prejednávaný prípad) alebo pohľadávky, ktorá sa stala splatnou pred termínom
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Splatnosť pred termínom konečnej splatnosti nastáva v

dôsledku zosplatnenia úveru podľa ust. § 53 ods. 9 a § 565 OZ. Súd prvej inštancie pochybil, keď
predčasne uzavrel, že žalobkyňa má aktívnu vecnú legitimáciu, pričom na danú vec vôbec neaplikoval
ust. § 17 ods. 1 ZoSÚ, a teda vec nesprávne právne posúdil a následkom tohto pochybenia nevyhodnotilžalobkyňou predložené listinné dôkazy v súvislosti s predmetnými ustanoveniami so zameraním sa na
ne/platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok.

35. Z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, na ktoré poukázala žalovaná, vyplýva, že právo banky
na postúpenie pohľadávky voči dlžníkovi tretej osobe vznikne až po splnení zákonných podmienok,
t.j. omeškanie dlžníka s plnením peňažného záväzku nepretržite dlhšie ako 90 dní napriek písomnej
výzve na plnenie (podľa odvolacieho súdu časť druhej vety za bodkočiarkou sa vzťahuje len na
možnosť banky postúpiť pohľadávku aj napriek jej čiastočnej úhrade v prípade, ak omeškanie klienta

presiahlo jeden rok, nemá však vplyv na povinnosť banky písomne vyzvať dlžníka na plnenie). Účelom
uvedeného ustanovenia je ochrana klientov pred postúpením pohľadávky voči nim pred splnením na
subjekty, ktoré nepodliehajú dohľadu národnej banky. Zákonné predpoklady na vznik práva postúpiť
pohľadávku musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Podľa odvolacieho súdu predstavuje
uvedené ustanovenie špeciálnu úpravu vo vzťahu k všeobecnej úprave postúpenia pohľadávky v OZ.
Súd sa však podmienkami platného postúpenia zakotvenými v § 92 ods. 8 zákona o bankách vôbec

nezaoberal.Zvyššieuvedenýchdôvodovsavyslovenýzáverprvoinštančnéhosúduoplatnompostúpení
pohľadávkynažalobkyňujavíakonepodloženýaminimálnepredčasný,aajvtomtosmereboliodvolacie
námietky žalovanej dôvodné.

36. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,

môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

37. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre

nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

38. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ pred zosplatnením úveru vyžaduje výzvu veriteľa adresovanú a
preukázateľne doručovanú dlžníkovi s upozornením na aktuálny dlh a s výslovným upozornením na

možnosť veriteľa požadovať zaplatenie celého zvyšku dlhu naraz z dôvodu neplnenia si povinnosti
dlžníka. Právo na jednorazové splatenie celej neuhradenej pohľadávky má veriteľ najskôr po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky spotrebiteľa. Ustanovenie § 565 OZ stanovuje, že
ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej
splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Keďže § 53 ods. 9 OZ predstavuje v

spotrebiteľských zmluvách lex specialis oproti všeobecnej norme § 565 OZ, je potrebné ustáliť, že právo
podľa § 53 ods. 9 OZ môže veriteľ vykonať len po uplynutí zákonnej lehoty, ktorú nemožno skrátiť, ale za
predpokladu,že omeškanie s uvedenou splátkou, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní viac ako tri mesiace,
trvá. Pred žiadosťou veriteľa na zaplatenie celej pohľadávky sa ďalej vyžaduje, aby veriteľ v zákonom
stanovenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní, upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva.

Účinnosť uplatnenia práva podľa § 565 OZ je teda podmienená aj tým, že veriteľ v uvedenej lehote
pred uplatnením tohto práva upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo využije. Lehota na doručenie
upozornenia spotrebiteľovi v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie zosplatnenia celej pohľadávky,
nemusí bez ďalšieho začať plynúť až potom, ako je dlžník v omeškaní so splátkou 3 mesiace. V § 53
ods. 9 OZ nie je upravená lehota, v ktorej musí veriteľ žiadať právo na predčasné zosplatnenie úveru

najneskôr, táto je však upravená v § 565 OZ, podľa ktorého toto právo môže veriteľ použiť najneskôr
do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky a súčasne spotrebiteľ musí byť v omeškaní so zaplatením
splátky 3 mesiace, pričom postačuje, aby bol v omeškaní len s jednou splátkou. Veriteľ je teda časovo
limitovaný využitím práva na zosplatnenie. Do splatnosti tejto splátky, ktorá nadväzuje na splátku, od
splatnosti ktorej uplynuli 3 mesiace, musí veriteľ právo na zosplatnenie uplatniť, inak jeho právo zaniká.

Účelom zániku práva na zosplatnenie dlhu je právna istota dlžníka, že obsah jeho záväzku sa nezmení
a naďalej má možnosť plniť svoj dlh v splátkach.

39. Predmetnými aspektami platného zosplatnenia, ako aj aktívnej vecnej legitimácie, či skúmania
bonity žalovanej podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ sa súd prvej inštancie nezaoberal. Keďže v danom prípade

došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie neodôvodnením rozhodnutia v súlade so
zákonnými požiadavkami (a zároveň nesprávnym právnym posúdením veci) k znemožneniu stranám
realizovať ich procesné právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, pričom s poukazom na to, že súd prvej inštancie rozhodnutie faktickyv relevantných záveroch neodôvodnil právne ani vecne, nie je dobre možné tento nedostatok napraviť až
v druhoinštančnom konaní pred odvolacím súdom. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie (vo výroku I. ako aj v závislom výroku II. o náhrade trov konania) podľa § 389 ods.

1 písm. b) a c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

40. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný vyššie vyslovenými právnymi názormi
odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude v súlade s procesnou normou vykonať všetky navrhnuté

a v zmysle § 295 CSP i nevyhnutné dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, skutkový stav následne
opätovne komplexne vyhodnotiť, na zistený skutkový stav aplikovať všetky náležité hmotnoprávne
ustanovenia,zodpovedaťdosiaľnezodpovedanéprávneotázky anásledneopätovnevovecirozhodnúť.
Úlohou prvoinštančného súdu bude dôkladne posúdiť náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
skúmať aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne a za tým účelom splnenie podmienok platného postúpenia
pohľadávky z právnej predchodkyne žalobkyne, ako aj splnenie podmienok pre platnosť predčasného

zosplatnenia úveru, a to s prihliadnutím na § 11 ods. 2 v spojení s § 17 ods. 1 ZoSÚ, § 92 ods. 8 zákona
o bankách a § 565 v spojení s § 53 ods. 9 OZ. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí bude dbať na to,
aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a
ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne
posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany konania na dostatočné a

presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami
strán sporu prezentovanými aj v priebehu odvolacieho konania. Svoj právny záver súd zdôvodní zo
zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania dá odpoveď na podstatné
arelevantnéargumenty,abyriešeniekonkrétnehoprávnehoproblémubolojasnéazreteľnedané(porov.
rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

41. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie opätovne o náhrade trov, vrátane náhrady trov
tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

42. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).