Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 2, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 75C/40/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124392793
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Hrebíčková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:6124392793.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudkyňou JUDr. Petrou Hrebíčkovou, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX,

bytom C. X, D., zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. JCLic. E. F., G., C., so sídlom Kováčska 28,
Košice proti žalovanému: Mesto Košice, Trieda SNP 48/A, 040 11 Košice, o zaplatenie 1.008,84 eur s
príslušenstvom,

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 946,66 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,65% ročne
zo sumy 946,66 eur od 6.10.2024 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Konanie o zaplatenie 62,18 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,65% ročne zo sumy 62,18 eur od

6.10.2024 do zaplatenia zastavuje.

III. Žalobkyni proti žalovanému priznáva právo na náhradu trov konania v rozsahu 87,66%.

o d ô v o d n e n i e :

14 75C/40/2024

1. Žalobkyňa sa návrhom na vydanie platobného rozkazu, doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica
dňa 8.10.2024, postúpeným súdu dňa 6.12.2024 domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť

zaplatiť jej sumu 1.008,84 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,65% ročne zo sumy 1.008,84 eur od
6.10.2024 do zaplatenia, titulom bezdôvodného obohatenia sa žalovaného na úkor žalobkyne. Zároveň
žiadala nahradiť trovy konania.

2.Žalobuvpodstatnomodôvodnilatým,žejepodielovouspoluvlastníčkoupozemku(sveľkosťoupodielu
1/27), zapísaného na LV č. XXXXX, parc. KN-E č. 7595/1, druh pozemku- orná pôda o výmere 2270
m2, nachádzajúceho sa pod nehnuteľnosťou-Mestská plaváreň Triton, ktorej vlastníkom je žalovaný.

Celková veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobkyne na dotknutej parcele predstavuje 84,07 m2.
Žalovaný predmetný pozemok žalobkyne využíva na podnikateľské účely bez toho, aby k nim mal
akýkoľvek právny titul užívania. V tomto smere poukázala na rozsudok Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 5Co/136/2021 zo dňa 15.11.2022, ktorý konštatoval, že kúpalisko Triton slúži na podnikateľské
účely. Od roku 1993 až do svojho zániku, teda aj v roku 2009, prevádzkoval a vykonával správu
kúpaliska Triton - Miestny podnik služieb, s.r.o. Košice, IČO: 31 687 067. Ide o spoločnosť s ručením
obmedzeným zapísanú v obchodnom registri s predmetom činnosti: denný bar, reštauračná činnosť,

bufetová činnosť, prevádzkovanie verejných kúpalísk a iné. Ide teda rozhodne o podnikateľa v zmysle
§ 2 ods. 2 Obchodného zákonníka. Bezdôvodné obohatenie žalobkyňa žiadala vydať za obdobie od
8.10.2022 do 8.10.2024 (za 2 roky, 6 eur x 84,07 m2 x 2 roky), pričom uviedla, že znaleckým posudkom
č. 7/2021 vypracovaným znalcom Ing. Matejom Špakom bolo za bezprostredne susediace pozemky,nachádzajúce sa rovnako v areáli Triton, stanovené nájomné vo výške 9,90 eur za m2 ročne, pričom
žalobkyňa žiadala len 6 eur za m2 ročne.

3. Žalobkyňa k žalobe pripojila nasledujúce prostriedky procesného útoku: výpis z LV č. XXXXX,
predžalobná výzva z 4.10.2024, nájomná zmluva č. 2016000834 zo dňa 9.5.2016, výkaz výmer ku GP
č. 4/2016, nájomná zmluva č. 2016001527 zo dňa 5.8.2016, nájomná zmluva č. 2016002225 zo dňa
2.11.2016, rozsudok KS v KE sp. zn. 5Co/136/2021 zo dňa 15.11.2022, výpis z OR spoločnosti Miestny
podnik sluužieb s,r,o. v likvidácii, znalecký posudok č. 7 z 30.1.2021, nájomná zmluva č. 20160001527

zo dňa 5.8.2016, nájomná zmluva č. 2016002225 zo dňa 2.11.2016,

4. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu (vydanému v upomínacom konaní pod sp. zn.
16Up/1659/2024 zo dňa 16.10.2024) žiadal žalobu žalobkyne zamietnuť s poukazom na to, že
nepopiera, že na pozemku žalobkyne sa nachádza Mestské kúpalisko Triton v jeho vlastníctve. Do
pozornosti súdu dal ust. § 4 zákona č. 66/2019 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom

usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 66/2009 Z. z.“). Žalovaný poukázal na
skutočnosť, že ku pozemkom, ktoré sú vo vlastníctve žalobcov vzniklo zo zákona vecné bremeno v
prospech žalovaného. Zákon pritom nestanovuje, že za vecné bremeno zriadené v zmysle § 4 zákona
č. 66/2009 Z. z. patrí náhrada. Podľa dôvodovej správy ku § 4 zákona č. 66/2009 Z. z. sa ako spôsob

riešenia vzťahov k neusporiadaným pozemkom navrhuje zriadenie vecného bremena podľa ustanovení
§ 151 n) a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), pričom vecné bremeno
nezakladá vlastnícke právo k pozemkom a nie je definitívnym riešením. Zákon pritom nerieši otázku
poskytovania náhrady za vecné bremeno zriadené týmto zákonom. Avšak s danou problematikou sa
už vysporiadal tak NS SR ako aj ÚS SR vo svojich rozhodnutiach (sp. zn. 8Cdo/17/2019 z 30.11.2020,

2Cdo/194/2019 z 26.8.2019) v ktorých stanovil, že nárok náhradu za vecné bremeno (obmedzenie
vlastníckeho práva ex lege) zriadené zákonom č. 66/2009 Z.z. vzniká jednorazovo tomu, kto bol
vlastníkom zaťaženého pozemku ku dňu účinnosti predmetného zákona, teda k 1.7.2009. Na základe
toto žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku žalobkyne.

5. K otázke účelu, ktorému slúži kúpalisko Triton uviedol, že tento areál až do prerušenia prevádzky
v roku 2018 slúžil verejnosti na športovo- rekreačný účel v súlade s funkčným využitím stanoveným
územným plánom mesta Košice, ktorý územie areálu definuje ako plochu športovorekreačného
vyššieho vybavenia. Areál prešiel z majetku Slovenskej republiky spravovaného Správou rekreačných
a športových zariadení do majetku mesta Košice na základe ust. § 2 ods. 6 zákona č. 138/1991 Zb. o

majetku obcí, na ktorý odkazuje zákon v poznámke pod čiarou č. 1 a z dôvodu, že sa jednalo o majetok,
ktorý sa nepodarilo vydražiť ani v opakovanej dražbe podľa zákona č. 427/1990 Zb. Splnenie zákonnej
podmienky prechodu majetku zo štátu na mesto v zmysle ust. § 1 ods. 1 a 2 zákona žalovaný preukazuje
delimitačným protokolom zo dňa 26.5.1993. Právne vzťahy žalobcu a žalovaného týkajúce sa pozemkov
v areáli kúpaliska Triton sa primerane spravujú ust. citov. zákona. S poukazom na ust. § 1 ods. 3 zákona

č. 66/2009 Z.z., ktorý stanovuje výnimku z aplikácie zákona, ak ide o usporiadanie vlastníckych vzťahov
k pozemkom pod stavbami, ktoré slúžia na podnikateľské účely, uviedol, že stavba, v tomto prípade
športový areál, neslúži ani neslúžil na podnikateľské účely, keďže bol zriadený a prevádzkovaný za
účelom napĺňania potrieb verejnosti, nie za účelom podnikania. Je irelevantné, že v areáli kúpaliska
mohol v minulosti prebiehať stánkový predaj občerstvenia ako doplnková a tiež nevyhnutná služba pre

návštevníkov, keďže poskytovanie tejto služby rozhodne nebolo zámerom/zmyslom a účelom zriadenia
a prevádzky kúpaliska vlastneného, dotovaného a spravovaného samosprávou mesta, ale týmto účelom
bolo napĺňanie potrieb verejnosti, verejného záujmu. Argumentácia žalovaného nachádza oporu aj v
dôvodovej správe k zákonu, v ktorej sa uvádza, že tento zákon sa nebude vzťahovať na usporiadanie
pozemkov, ktoré sú zastavané stavbami, ktoré slúžia na podnikateľský účel, keďže ich usporiadanie

nie je vo verejnom záujme. Zámerom zákonodarcu bolo poskytnúť možnosť majetkovoprávneho
usporiadania vzťahov k pozemkov zastaveného stavbami vo vlastníctve samospráv len v prípade, ak
je na tomto usporiadaní verejný záujem. Prevádzkovanie dlhodobo stratového a mestom dotovaného
areálu kúpaliska je bezpochyby činnosťou vykonávanou za účelom sledovania verejného záujmu a za
žiadnych okolností nemožno usudzovať, že areál slúži na účely podnikania. Zákon č. 66/2009 Z.z. sa

preto vzťahuje na usporiadanie majetkovoprávnych vzťahov k pozemkom nachádzajúcich sa v areáli
kúpaliska Triton. Keďže žalovaný nemal ku dňu účinnosti zákona zmluvne dohodnuté iné právo a ide o
stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, čo žalovaný preukazuje stavebným povolením č.Výst. 9151/2081/83- Lr. zo dňa 29.11.1983, ktorá prešla do vlastníctva štátu na mesto, vzniklo v zmysle
ust. § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. v prospech mesta Košice zákonné vecné bremeno.

6. Žalovaný namietol aj tú skutočnosť, že dotknutý pozemok sa netiahne v celej svojej výmere pod
areálom Triton, ale časť dotknutej parcely sa nachádza pod chodníkom, prícestnou zeleňou a pod
miestnou komunikáciou na Rastislavovej ulici. Podľa geometrického plánu č. 22/2023, ktorý si pre účely
MET (rekonštrukcia električkových tratí a infraštruktúry z prostriedkov EÚ) nechal vyhotoviť žalovaný,
pod cestou, pod prícestnou zeleňou a pod chodníkom na Rastislavovej ulici sa zo spornej parcely

nachádza 140 m2. Vecné bremeno v rozsahu podľa tohto geometrického plánu je zapísané aj na LV č.
XXXXX pre k. ú. H. F.. Aj chodníky, aj parkoviská a obrubníky, aj cestu (vrátane prícestnej zelene) na
Rastislavovej ulici v minulosti vystaval štát a prešli do majetku žalovaného podľa zákona č. 138/1991 Zb.

7.Žalovanýuplatnilnasledujúceprostriedkyprocesnejobrany:delimitačnýprotokolz26.5.1993,účtovná
závierka a daňové priznanie, výkaz ziskov a strát Miestneho podniku služieb, s.r.o. Košice za rok

2013, 2014 a 2015, 2016 výpis z obchodného registra spoločnosti Miestny podnik služieb, s.r.o. Košice,
stavebné povolenie ONV-odbor výstavby, KE č. výst. 9151/20 81/83-Lr. Z 29.11.1983, uznesenie NS
SR sp. zn. 8Cdo/17/2019 z 30.11.2020, sp. zn. 2Cdo/194/2018 z 26.8.2019uznesenie ÚS SR sp. zn. IV.
ÚS 539/2020 z 28.10.2020, geometrický pán č. 22/2023 úradne overený OˇKošice-odbor katastrálny,
geometrické vyobrazenie z ÚGKK SR z júla 2024, oznámenie OÚ KE z 3.1.2024, protokol o prechode

nehnuteľného majetku Správy mestských komunikácií KE na mesto Košice v zmysle zák. č. 138/91 Zb.

8. Žalobkyňa v replike (čl. 176-77 spisu) rozporovala tvrdenia žalovaného o aplikácii zákona č. 66/2009
Z.z. v súdenej veci, keď podľa nej zákon 66/2009 Z. z. sa nevzťahuje ani nikdy nevzťahoval na
usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami, ktoré slúžia na podnikateľské účely (§1

ods. 3 zákona č. 66/2009 Z. z.). Od roku 1993 až do svojho zániku, teda aj v roku 2009 prevádzkoval
a vykonával správu kúpaliska Triton - Miestny podnik služieb, s.r.o. Košice, IČO 31 687 067. Ide
o spoločnosť s ručením obmedzeným zapísanú v obchodnom registri s predmetom činnosti ako: denný
bar, reštauračná činnosť, bufetová činnosť, prevádzkovanie verejných kúpalísk a iné. Teda jednoznačne
ide o podnikateľa spĺňajúceho definíciu v zmysle §2 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalovaný predkladá

hospodárske výsledky (z účtovných závierok) kúpaliska za roky 2013 až 2016. Kúpalisko dosahovalo
za tieto roky výnosy od 141.591 eur do 78.433 eur. Uvedené potvrdzuje dobrý podnikateľský potenciál
kúpaliska. Hoci ročné náklady prevyšovali výnosy, straty za uvedené roky boli len 1.952 eur, 16.802
eur, 9.015 eur a 12.531 eur. Strata je prirodzenou súčasťou podnikateľského rizika a v niektorých
prípadoch je pre subjekt dokonca výhodnejšie vykazovať stratu. Otázne je tiež, ako efektívne mesto

pristupuje ku správe kúpaliska. Hospodárenie kúpaliska v uvedených rokoch bolo relatívne vyrovnané.
Žalobkyňa mala za to, že kúpalisko Triton má podnikateľský potenciál, ktorý mesto naplno nevyužíva.
Medzi stranami nie je sporné, že v areáli kúpaliska boli poskytované reštauračné a iné odplatné
služby pre návštevníkov. Rovnako nie je sporné, že vstup do areálu kúpaliska nebol nikdy bezplatný.
Preto fungovanie kúpaliska nemožno nazvať inak ako podnikaním. Je nepochybné, že majetok obce

možno použiť na podnikateľskú činnosť (§8 ods. 4 Zákona o obecnom zriadení č. 369/1990 Z. z.)
„Obec pri výkone samosprávy vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť v záujme
zabezpečenia potrieb obyvateľov obce a rozvoja obce“ (§4 ods. 3 písm. k Zákona o obecnom zriadení).
Teda samotný zákon predpokladá podnikanie obce len v záujme jeho obyvateľov, teda len vo verejnom
záujme. Preto nemožno súhlasiť s argumentáciou žalovaného o neaplikácii výnimky v ust. §1 ods.

3 zákona 66/2009 Z. z. z dôvodu, že prevádzka kúpaliska je vo verenom záujme. Výkladom, ktorý
prezentuje žalovaný, by nebolo možné aplikovať spomínanú výnimku nikdy, pretože mesto podniká
vždy vo verejnom záujme. Ku dňu účinnosti zákona 66/2009 Z. z. slúžilo kúpalisko Triton stojace na
pozemkoch, ktoré sú predmetom tohto konania, na podnikanie. V roku 2009 a nasl. bolo aj riadne
otvorené a užívané, čo medzi stranami nie je sporné. Preto vecné bremeno na týchto pozemkoch

objektívne nemohlo vzniknúť. Poukázala na rozhodnutia KS v KE, sp. zn. 3Co/139/2022 zo dňa 9. júna
2023, sp. zn. 6Co/77/2023 zo dňa 7. augusta 2023, sp. zn. 6Co/70/2023 zo dňa 28.júna 2023 a iné,
z ktorých vyplýva jednoznačný záver KS v KE, že kúpalisko Triton bolo prevádzkované podnikateľom
za účelom dosiahnutia zisku, preto v zmysle § 1 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z. z. k pozemkom v
areáli kúpaliska nevzniklo zákonné vecné bremeno a žalovaný užíva tieto pozemky bez právneho

dôvodu, čím sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohacuje v zmysle ust. § 451 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Na základe vyššie uvedeného sa nemohla žalobkyňa stotožniť s argumentáciou žalovaného,
že areál kúpaliska Triton neslúži ani neslúžil na podnikateľské účely. V tejto otázke poukázala na závery
konštatované v rozhodnutiach Krajského súdu v Košiciach, a to konkrétne Uznesenie Krajského súduv Košiciach, sp. zn. 6Co/77/2023 zo dňa 07.08.2023 a Uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn.
6Co/70/2023 zo dňa 28.06.2023, Uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 3Co/139/2022 zo dňa
09.06.2023, v ktorých vystupujú klienti ako žalobcovia a mesto Košice ako žalovaný, pričom odvolací

súd vo všetkých troch prípadoch konštatoval, že aplikácia zákona č. 66/2009 Z. z. je vylúčená, nakoľko
areál kúpaliska TRITON slúži na podnikateľské účely. Dodala, že otázku, či kúpalisko TRITON slúžilo
na podnikanie, riešil už iný senát Krajského súdu v Košiciach, v skutkovo a právne obdobnej veci iných
žalobcov proti tomu istému žalovanému – Mesto Košice (rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
5Co/136/2021 zo dňa 15. novembra 2022) a dospel k záveru, že „Kúpaliská, aj keď vo všeobecnosti

slúžia verejnosti, ale odplatne a sú využívané na podnikateľské účely, preto sa na nevzťahuje zákon
č. 66/2009 Z.z.

9. Žalovaný sa už k replike žalobcu nevyjadril.

10. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom sa zúčastnil právny zástupca žalobcu a žalovaný. Súd

v súlade s § 180 CSP prejednal vec v neprítomnosti žalobcu. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní
zotrval na svojej doterajšej argumentácii, zobral žalobu späť v časti o zaplatenie 62,18 eur, ktorá suma
vyjadruje výšku bezdôvodného obohatenia za časť parcely 140 m2 ( z celkovej výmery 2270 m2), ktorá
sa nachádza pod miestnymi komunikáciami (resp. chodníkmi a prícestnou zeleňou) na Rastislavovej
ulici, vo vzťahu ku ktorej časti parcely vzniklo žalovanému právo zodpovedajúce vecnému bremenu

podľa zákona č. 66/2009 Z.z.. Žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby vyjadril súhlas, v ostatnom
zotrval na svojej doterajšej argumentácii.

11. Súd vykonal dokazovanie listinami, ktoré sú obsahom spisu (tieto v súlade s §204 CSP
neoboznamoval) a zistil tento skutkový stav:

12. Žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, parc. KN-E
č. 7595/1, druh pozemku- orná pôda o výmere 2270 m2, parc. č. 7597/1, druh pozemku- orná pôda
o výmere 250 m2, parc. č. 7597/501, druh pozemku- orná pôda o výmere 121 m2, parc. č.8369/501,
druh pozemku – orná pôda o výmere 852 m2 a parc. č. 8369/502, druh pozemku- orná pôda o výmere

90 m2, v k. ú. H. F., Obec: Košice-Juh, Okres Košice IV, pod B15 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu
1/270. V časti C: Ťarhy je evidované zriadenie vecného bremena podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009
Z.z. spočívajúce v držbe a užívaní pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu
stavby na pozemok parc. reg. E KN č. 7595/1 v prospech Mesta Košice, Trieda SNP 48/A, 040 11 Košice,
IČO: 00 691 135, v rozsahu Geometrického plánu č. 22/2023, (G1-812/2023), Z-7071/2023 č.z. 10/2024.

13. Z predžalobnej výzvy súd zistil, že žalobkyňa cestou jej právneho zástupcu vyzvala žalovaného
na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 4.10.2022 do 4.10.2024 sume 1.008,84 eur bez
určenia lehoty na plnenie.

14. Z oznámenia Okresného úradu Košice, kat. odbor zo dňa 3.1.2024 vyplynulo, že Okresný
úrad Košice, kat. odbor oznámil žalovanému, že dňa 3.1.2024 vykonal zápis údajov o právach
k nehnuteľnostiam do operátu katastra nehnuteľností na základe záznamovej listiny číslo Z-7071/2023,
zápis vecného bremena, v kat. úz. H. F., LV č. XXXXX, XXXXX, XXXXX, číslo zmeny XX/XXXX.

15. Z grafického vyobrazenia (čl. 164) z portálu ÚGKK SR z júla 2024 vyplynulo, že na časti parcely
7595/1 sa nachádza cesta, chodník, prícestná zeleň.

16. Z rozhodnutia Obvodného národného výboru, odbor výstavby v Košiciach IV, číslo výst.
9151/2081/83-Lr. zo dňa 29.11.1983 vyplynulo, že tento na žiadosť investora Správy rekreačných

a športových zariadení mesta Košíc, Košice, Rázusova 1, č. 2004/TÚ, ako aj na základe predloženého
projektovania a rozpočtovej dokumentácie povolil výstavbu letného kúpaliska Triton pod Šibenou horou
v Košiciach I. etapa, na parc. č. 2348, 2349.

17. Z delimitačného protokolu vyplynulo, že vlastníctvo Kúpaliska TRITON prešlo z odovzdávajúceho

subjektu Správy rekreačných a športových zariadení mesta Košíc v likvidácii na preberajúci subjekt
žalovaného podľa zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí zo dňa 26.5.1993, a to ku dňu účinnosti zákona
č. 138/1991 Zb., t.j. ku dňu 1.5.1991.18. Zo znaleckého posudku č. 7 zo dňa 30.1.2021 vypracovaného znalcom Ing. Matejom Špakom,
predloženým žalobcom, ktorého predmetom bolo stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov parc. KN
E č. 7594/1, 7594/3, 7594/4, 7594/5, 7594/6, 97594/7 a 7594/7 a 7596, zapísané na LV č. XXXXX, kat.

úz. H. F., obec D.- H., I. D. J. a nájmu, vyplynulo, že znalec stanovil všeobecnú hodnotu ročného nájmu
za dotknuté pozemky vo výške 9,90 eur/rok/m2.

19. Z delimitačného protokolu zo dňa 11.1.1993 súd zistil, že na žalovaného prešlo v súlade so zákonom
č. 138/1991 Zb. ku dňu jeho účinnosti 1.5.1991 nehnuteľný majetok Správy mestských komunikácii

Košice, okrem iného aj mestské komunikácie I., II., III. triedy v obvode H. D..

20. Z opisu karty majetku súd zo dňa 20.4.2022 vyplynulo, že žalovaný je vlastníkom komunikácie I. tri.
Na Rastislavovej II: časť-vozovka, chodník, parkovisko +park. Pri verejnom cintoríne.

21.Zúradnejčinnostisúdzospisusp.zn.K2-44C/11/2021zistil,žežalovanýprenajalnájomnouzmluvou

zo dňa 13.9.1994 celý objekt kúpaliska TRITON v Košiciach podnikateľskému subjektu Miestny podnik
služieb, s.r.o. Košice.

22. Z výpisu z obchodného registra bývalého Okresného súdu Košice I, odd. Sro, vložka č. 4369/
vyplynulo, že obchodná spoločnosť Miestny podnik služieb s.r.o. Košice v likvidácii, IČO 31 687 067, so

sídlom Rastislavova 65, Košice, ktorej jediným spoločníkom bola Mestská časť Košice-Juh, vstúpila dňa
1.1.2017 do likvidácie a dňa 17.8.2018 bola vymazaná z obchodného registra.

23. Z účtovnej závierky Miestneho podniku služieb, s.r.o. Košice za rok 2013 súd zistil, že kúpalisko
TRITON dosiahlo stratu -1952 eur (rozdiel medzi výnosmi 141 591 eur a nákladmi 143 543 eur).

24. Z účtovnej závierky Miestneho podniku služieb, s.r.o. Košice za rok 2014 súd zistil, že kúpalisko
TRITON dosiahlo stratu -16 802 eur (rozdiel medzi výnosmi 102 566 a nákladmi 119 368 eur).

25. Z účtovnej závierky Miestneho podniku služieb, s.r.o. Košice za rok 2015 súd zistil, že kúpalisko

TRITON dosiahlo stratu -9.015 eur (rozdiel mezi výnosmi 98 475 a nákladmi 107 490 eur).

26. Z účtovnej závierky Miestneho podniku služieb, s.r.o. Košice za rok 2016 súd zistil, že kúpalisko
TRITON dosiahlo stratu -12 531 (rozdiel medzi výnosmi 78 466 eur a nákladmi 90 964 eur).

27. Súd zistený skutkový stav posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:

28. Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako
aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

29. Podľa ust. § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

30. Podľa ust. § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo
výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

31. Podľa ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri
plnení úroky z omeškania. Výšku úrokov z omeškania ustanovuje osobitný predpis.

32. Podľa ust. § 3 nar. Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskehozákonníka(vzneníúčinnomod1.2.2013),výškaúrokovzomeškaniajeo5percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.33. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

34. Podľa § 1 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní
pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 66/2009 Z.z.“), tento zákon upravuje usporiadanie

vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku,
ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane
priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len
„pozemok pod stavbou“).

35. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z., tento zákon sa primerane vzťahuje aj na usporiadanie

vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých je umiestnený cintorín, okrem pozemkov vo vlastníctve
cirkví, športový areál alebo verejná zeleň, ak tento cintorín, športový areál alebo verejná zeleň prešli do
vlastníctva obce podľa osobitného predpisu.

36. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z.z., tento zákon sa nevzťahuje na usporiadanie vlastníckych

vzťahov k pozemkom pod stavbami, ktoré slúžia na podnikateľské účely.

37. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z., obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal
podľa osobitných predpisov vlastníkom stavby prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho
usporiadania vlastníctva k pozemkom (ďalej len „vlastník stavby“), môže poskytnúť zámennou zmluvou

vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v
primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne
vlastník stavby v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území,
náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce.

38. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z., ak sa neuplatní postup podľa odseku 1, usporiadanie
vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa
osobitného predpisu.

39. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z., konanie o nariadení pozemkových úprav z dôvodu

usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou podľa tohto zákona sa začína na žiadosť
vlastníka stavby. Pri usporiadaní vlastníckych vzťahov k pozemkom podľa tohto zákona sa prihliada na
potreby vlastníka stavby.

40. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z., ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona

k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod
stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane
práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych
predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie

záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo
v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

41.Podľa§4ods.2zákonač.66/2009Z.z.,vlastníkpozemkupodstavboujepovinnýstrpieťvýkonpráva
zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom

území.

42. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria

určitej osobe.

43. Podľa § 151o OZ, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení
s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánualebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva
(vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným
bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník

nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám. Ak nie je vlastník stavby
zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd
môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve
cesty cez priľahlý pozemok.

44. Podľa § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo
vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento
účel a za náhradu.

45. Podľa čl. 20 ods. 1 vety druhej Ústavy Slovenskej republiky, vlastnícke právo všetkých vlastníkov
má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

46. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho
práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú
náhradu.

47. Medzi stranami sporu nebol sporný skutkový stav ohľadne podielového spoluvlastníctva
nehnuteľností(1/27spoluvl.podielužalobkynekparcKNEč.7591/1,druhpozemku-ornápôdaovýmere
2270 m2, čo predstavuje jej podiel 84,07 m2 na dotknutej parcele. Sporným bolo, či sa celá dotknutá
parcela č. 7595/1 nachádza pod stavbou – letným kúpaliskom TRITON, nakoľko žalovaný namietal,
že časť z tejto parcely o výmere 140 m2 sa nachádza pod miestnou komunikáciou na Rastislavovej

ulici (resp. pod chodníkom, vrátane prícestnej zelene), ktorá je vo vlastníctve žalovaného, preto k tejto
časti dotknutej parcely vzniklo žalovanému právo zodpovedajúce zákonnému vecnému bremenu podľa
zákona č. 66/2009 Z.z.. V priebehu konania sa táto spornosť odstránila tým, že žalobca v časti vydania
bezdôvodného obohatenia za dotknuté obdobie, ohľadne podielového spoluvlastníctva pripadajúceho
na žalobkyňu vo vzťahu k týmto 140 m2 (teda časť dotknutej parcely vo vzťahu ku ktorej vzniklo právo

zodpovedajúce vecnému bremenu žalovanému podľa zákona č. 66/2009 Z.z.), čo predstavuje sumu
62,18 eur s prísl. zobral žalobu späť. Žalovaný s týmto čiastočným späťvzatím žaloby vyjadril súhlas,
preto súd v súlade s § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 CSP konanie v tejto časti zastavil.

48. Súd mal v konaní ďalej preukázané (a nebolo to ani medzi sporovými stranami sporné), že letné

kúpalisko TRITON prešlo na základe zákona č. 138/1991 Z.z. do vlastníctva žalovaného, o čom svedčí
aj delimitačný protokol o prechode vlastníctva nehnuteľného majetku, majetkových práv a záväzkov zo
dňa 26.5.1993, ktorým odovzdávajúci subjekt Správa rekreačných a športových zariadení mesta Košíc
vlikvidáciiodovzdalakúpaliskoTRITONnachádzajúcesanaRastislavovejulicivKošiciachžalovanému.

49. Sporným medzi sporovými stranami tak zostalo, či v prospech žalovaného vzniklo k zostávajúcej
časti parcely KN E č. 7595/1 o výmere 2130 m2 (po odpočítaní výmery 140 m2 od celkovej výmere
parcely 2270 m2) v podielovom spoluvlastníctve vlastníctve žalobkyne zákonné vecné bremeno podľa
zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod
stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len zákon č. 66/2009 Z.z.), nakoľko žalobca kvalifikuje svoj nárok ako nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia za obdobie od 4.10.2022 do 4.10.2024 a vylučuje použitie tohto zákona, keď
kúpalisko TRITON je podľa neho využívané na podnikateľské účely.

50.Otázku,čikúpaliskoTritonslúžilonapodnikanie,riešilužKrajskýsúdvKošiciachvskutkovoaprávne

obdobnejveciinejžalobkyneprotitomuistémužalovanému(rozsudokKrajskéhosúduvKošiciachsp.zn.
5Co/136/2021 zo dňa 15. novembra 2022) a dospel k záveru, že „Kúpaliská, aj keď vo všeobecnosti
slúžia verejnosti, ale odplatne a sú využívané na podnikateľské účely, preto sa na ne nevzťahuje zákon
č. 66/2009 Z.z.. Skutočnosť, že kúpalisko už dlhé roky neslúži svojmu účelu a nie je využívané, nemôže
byť na ujmu žalobkyne“. Potvrdil preto rozsudok v časti, ktorou bolo žalobkyni priznané bezdôvodné

obohatenie za užívanie jej pozemkov v areáli kúpaliska Triton.

51. S týmto názorom, hoc nie je pre súd v tejto veci záväzný, sa v plnom rozsahu súd stotožňuje a na
odôvodnenie uvádza:52. Podľa ust. § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná
samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku

alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť
registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu.

53. Podľa § 2 ods. 2 písm. a/ Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba
zapísaná v obchodnom registri.

54. Do obchodného registra sa v zmysle § 27 ods. 2 písm. a/ Obchodného zákonníka zapisujú obchodné
spoločnosti, ktorými sú aj spoločnosti s ručením obmedzeným v zmysle § 105 a nasl. Obchodného
zákonníka.

55. Podnikateľmi sú osoby zapísané v obchodnom registri (právnické osoby a fyzické osoby) bez ohľadu

na to, či podnikajú alebo sú oprávnené podnikať. Nie je rozhodujúce, či je zápis uskutočnený povinne
alebo dobrovoľne.

56. Ako vyplýva z vyššie citovaného zákonného ustanovenia, vymedzenie pojmu podnikanie úzko súvisí
s pojmom podnikateľ, lebo podnikanie je definované ako činnosť vykonávaná podnikateľom. Znamená

to, že podnikateľskú činnosť, t.j. podnikať môže len podnikateľ v zmysle § 2 ods. 2 Obchodného
zákonníka, teda ten, kto je na to oprávnený.

57. Podnikaním je podľa Obchodného zákonníka len taká činnosť, ktorú vykonáva podnikateľ a zároveň
kumulatívne spĺňa všetky znaky, ktoré požaduje zákon, teda tie, ktoré sú taxatívne vymedzené v § 2

ods. 1 Obchodného zákonníka. Sú to: samostatnosť, sústavnosť, uskutočňovanie vo vlastnom mene,
na vlastnú zodpovednosť a za účelom dosiahnutia zisku.

58. Samostatnosť pri výkone podnikateľskej činnosti treba chápať v tom zmysle, že podnikateľ sám
rozhoduje o spôsobe a formách svojej podnikateľskej činnosti, nie je teda podriadený inému subjektu,

ktorého príkazy musí plniť.

59. Sústavnosť podnikania nemožno vykladať reštriktívne, napr. tak, že by malo ísť o nepretržitú
podnikateľskú činnosť. Kritérium sústavnosti spĺňa aj sezónna činnosť, prípadne činnosť, ktorú
podnikateľ na určitý čas preruší a znovu v nej pokračuje. Dôležité je, aby úmyslom podnikateľa bolo

vykonávať túto činnosť opakovane. Požiadavka sústavnosti vylučuje z podnikateľskej činnosti takú
činnosť, ktorá sa vykonáva náhodne, výnimočne, prípadne príležitostne.

60. Podnikateľ koná vo svojom mene vtedy, keď nekoná v mene niekoho iného. Nie je podmienkou, aby
konal osobne, ale osoba, ktorá za neho koná, musí konať v mene podnikateľa. Podnikateľ podniká pod

vlastným menom, keď podniká pod obchodným menom. Obchodným menom obchodnej spoločnosti je
názov, pod ktorým je zapísaná v obchodnom registri.

61. Podnikateľ vykonáva podnikateľskú činnosť na vlastnú zodpovednosť vtedy, keď za jeho
podnikanie nezodpovedá nikto iný. Vlastná zodpovednosť podnikateľa je logickým dôsledkom toho, že

podnikateľská činnosť je vykonávaná samostatne a pod vlastným menom podnikateľa. To znamená, že
konanie podnikateľa zaväzuje jeho samého, a preto podnikateľ musí niesť aj vlastnú zodpovednosť za
porušenie povinností, ktoré na seba prevzal.

62. Podnikateľská činnosť je vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku vtedy, keď hlavným účelom

podnikania je dosiahnutie zisku (majetkového prospechu). Podnikateľ teda podniká preto, aby dosiahol
zisk. Z hľadiska posúdenia tohto znaku podnikateľskej činnosti nie je rozhodujúce, či zisk bol skutočne
dosiahnutý. Dôležitý je cieľ podnikateľskej činnosti, teda to, či podnikateľ vyvíjal činnosť s úmyslom
dosiahnuť zisk. Za zisk možno považovať akýkoľvek majetkový prospech.

63. Podľa ust. § 4 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení obec pri výkone samosprávy najmä
zabezpečuje výstavbu a údržbu a vykonáva správu miestnych komunikácii, verejných priestranstiev,
obecného cintorína, kultúrnych, športových a ďalších obecných zariadení, kultúrnych pamiatok,
pamiatkových území a pamätihodností obce (f), utvára a chráni zdravé podmienky a zdravý spôsobživota a práce obyvateľov obce, chráni životné prostredie, ako aj utvára podmienky na zabezpečenie
zdravotnej starostlivosti, na vzdelanie, kultúru, osvetovú činnosť, záujmovú umeleckú činnosť, telesnú
kultúru a šport (h), vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenia

potrieb obyvateľov obce a rozvoja obce (k). Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva,
že obec môže v záujme zabezpečenia potrieb obyvateľov obce a rozvoja obce vykonávať aj vlastnú
investičnú činnosť a vlastnú podnikateľskú činnosť.

64. Obec môže realizovať podnikateľskú činnosť vo viacerých formách:

a/ podnikanie obce vlastným menom, kedy obec figuruje v pozícii podnikateľa podľa § 2 ods. 2
Obchodného zákonníka; ide o prípady, keď obec vystupuje ako právnická osoba, ktorá podniká najmä
na základe živnostenského oprávnenia,
b/ podnikanie obce prostredníctvom zriadených príspevkových organizácií - príspevková organizácia
obce môže so súhlasom obce vykonávať podnikateľskú činnosť,
c/ podnikanie obce prostredníctvom vlastných (komunálnych) obchodných

spoločností - spravidla pôjde o
spoločnosť s ručením obmedzeným alebo akciovú spoločnosť,
d/ podnikanie prostredníctvom vstupu do iných obchodných spoločností - tento spôsob predstavuje
formu podnikania, v rámci ktorej sa obec podieľa účasťou na podnikaní iných subjektov,
e/ spoločné podnikanie s inými právnymi subjektmi,

f/ príjmy z prenájmu nehnuteľností - podľa § 4 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. o
živnostenskom podnikaní prenájom nehnuteľností obce je živnosťou, iba ak sa
popri prenájme poskytujú aj iné než základné služby spojené s prenájmom,
g/ podnikanie obce prostredníctvom obecného sociálneho podniku.

65. Zákon o obecnom zriadení a ani iný zákon tiež nevylučuje zabezpečenie potrieb obyvateľov obce aj
podnikateľskou činnosťou iných subjektov než samotnej obce, teda prostredníctvom iných podnikateľov.

66. O takýto prípad ide aj v tu prejednávanom spore, keď síce mesto Košice realizovalo výstavbu
kúpaliska Triton za účelom uspokojovania verejných potrieb (rekreácia a oddych obyvateľov mesta),

ale tieto potreby sa následne zabezpečovali prostredníctvom podnikateľského subjektu - podnikateľa
v zmysle § 2 ods. 1 písm. a/ Obchodného zákonníka, ktorému nájomnou zmluvou zo dňa 13.09.1994
prenajalo celý objekt kúpaliska Triton v Košiciach.

67. Mesto Košice teda síce samo kúpalisko nevyužívalo na podnikateľský účel (prenájom nehnuteľnosti

vo vlastníctve obce bez poskytovania iných než základných služieb sa považuje iba za správu vlastného
majetku a nie za podnikanie - viď § 4 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní),
ale svoj majetok (kúpalisko Triton) prenajalo podnikateľskému subjektu (Miestny podnik služieb, s.r.o.
Košice), ktorý prevádzkoval kúpalisko za účelom dosiahnutia zisku. Vstup na kúpalisko bol podmienený
vstupným, ktoré predstavovalo príjem tohto podnikateľského subjektu - nájomcu a de facto išlo o

podnikanie Mestskej časti Košice - Juh, ktorá podnikala prostredníctvom vlastnej spoločnosti s ručením
obmedzeným, v ktorej bola jediným spoločníkom. Prenajatý majetok mesta Košice - kúpalisko Triton
teda nepochybne bolo využívané na podnikanie nájomcu - Miestneho podniku služieb, s.r.o. Košice,
ktorý je podnikateľom v zmysle § 2 ods. 2 písm. a/ Obchodného zákonníka a z tohto podnikania mal aj
príjmy, ako o tom svedčia jeho účtovné závierky za roky 2013 až 2016, ktoré sú obsahom spisu.

68. Podstatným z hľadiska rozhodnutia vo veci teda bolo posúdenie, či stavba (areál kúpaliska) slúžila na
podnikanie a nemusí ísť pritom o prípad, že stavba je využívaná na podnikanie priamo mestom (obcou,
VÚC), v ktorého vlastníctve sa táto stavba nachádza. Na charaktere podnikateľskej činnosti nemení nič
ani tá skutočnosť, že mesto resp. Mestská časť Košice - Juh poskytovali dotácie na prevádzku tohto

kúpaliska ( v roku 2009 to bola dotácia 32 655, v roku 2010 dotácia 22 896 eur, v roku 2011 dotácia
68 000 eur, v roku 2012 dotácia 23 000 eur, v roku 2014, dotácia 25 000 eur, v roku 2014 dotácia 35 000,
v roku 2015 dotácia 21 000 a v roku 2016 dotácia 21 000), pretože dotácie môžu byť poskytované aj
na podnikateľskú činnosť a tieto dotácie tiež predstavovali v zmysle predložených účtovných závierok
výnosy kúpaliska.

69. Samotná skutočnosť, že prevádzkovateľ kúpaliska ako podnikateľ nedosahoval zisk, taktiež
nepreukazuje resp. nevylučuje, že nešlo o prevádzkovanie kúpaliska s podnikateľským účelom. Činnosť
podnikateľa, aj keď sa ňou nedosahuje zisk, neprestáva byť podnikaním, pokiaľ táto napĺňa všetky znakypodnikania v zmysle § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, ako už boli uvedené vyššie. Podnikaním nie je
činnosť, ktorej výsledkom musí byť vždy zisk, podstatným je to, či podnikateľ vyvíjal činnosť s úmyslom
dosiahnuť zisk. Podnikanie teda môže byť aj stratové, čo v praktickom živote je bežným javom.

70. Vzhľadom na skutočnosť, že stavba - areál kúpaliska Triton slúžila na podnikateľské účely, nemožno
na pozemky v areáli kúpaliska Triton aplikovať zákon č. 66/2009 Z.z., teda k týmto pozemkom
nevzniklo vecné bremeno v zmysle cit. zákona v prospech žalovaného (napr. rozsudok KS v KE sp. zn.
5Co/136/2021 zo dňa z 15.11.2022, ktorý v bode 12.2 uviedol, že „kúpaliská aj keď vo všeobecnosti

slúžia verejnosti ale odplatne a sú využívané na podnikateľské účely, preto sa na ne nevzťahuje z.ť.
66/2009 Z.z. Skutočnosť, že kúpalisko už dlhé roky neslúži svojmu účelu a nie je využívané, nemôže
byť na ujmu žalobkyne“).

71. Z hľadiska posúdenia, či k pozemkom v areáli kúpaliska Triton vzniklo vecné bremeno v zmysle
zákona č. 66/2009 Z.z., je rozhodujúce, či stavba slúžila na podnikanie v čase nadobudnutia jeho

účinnosti, t.j. 01.07.2009, keďže k vzniku vecného bremena došlo týmto dňom v prípade splnenia
všetkých zákonných podmienok. Splnenie zákonných podmienok pre aplikáciu zákona č. 66/2009
Z.z. sa teda posudzuje ku dňu 01.07.2009 a keďže k tomuto dňu kúpalisko Triton bolo stavbou
slúžiacou na podnikateľské účely, nevzniklo k pozemkom v jeho areáli zákonné vecné bremeno v
prospech žalovaného (k tomu pozri napr. uznesenie KS v KE 6Co/77/2023 zo dňa 7.8.2023, sp.

zn. 6Co/70/2023 zo dňa 28.6.2023). Medzičasom už nadobudli právoplatnosť aj ďalšie rozhodnutia
Krajského súdu v Košiciach, ktoré jednoznačne konštatujú, že kúpalisko Triton bolo využívané na
podnikateľské účely, napr. sp. zn. 6Co/37/2024 z 10.9.2024, sp. zn. 6Co/67/2024 11.6.2024, sp. zn.
6Co/156/2024 z 3.12.2024.

72. Žalovaný pozemky v areáli kúpaliska Triton užíva bez právneho dôvodu (bez zmluvy či iného titulu,
oprávňujúceho ho na užívanie), tieto pozemky užíva bezodplatne, čím na úkor žalobkyne ako podielovej
spoluvlastníčky pozemkov v areáli kúpaliska Triton vzniká bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451
Občianskeho zákonníka vo výške obvyklého nájomného, ktoré by uhrádzal, ak by k týmto pozemkom
existoval nájomný vzťah. Toto bezdôvodné obohatenie je žalovaný povinný vydať žalobkyni, na úkor

ktorej sa obohatil.

73. Nakoľko výška nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nebola medzi sporovými stranami
sporná, súd priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume
946,66 eur (2130 m2 z ktorého podiel žalobkyne činí 1/27, t.j. 78,88 m2x6eur/2 roky) za obdobie od

8.10.2022 do 8.10.2024 (za 2 roky).

74. Žalobkyňa si spolu s istinou uplatnila aj úrok z omeškania vo výške 8,65 % ročne odo dňa doručenia
výzvy na plnenie žalovanému (4.10.2024). Vzhľadom na to, že pri nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia nie je určený čas plnenia právnym predpisom, nebol ani dohodnutý stranami, súd prvej

inštancie vychádzal z výzvy žalobkyne na plnenie, ktorá bola doručená žalovanému dňa 4.10.2024,
nasledujúci deň 5.10.2024 bol žalovaný povinný a plniť a do omeškania sa dostal odo dňa 6.10.2024,
od ktorého súd priznal žalobkyni zo sumy 946,66 eur úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne až
do zaplatenia. Výška úroku z omeškania je v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/19985 Z.z., ku dňu
6.10.2024 činila základná úroková sadzba ECB 3,65 %, zvýšené o 5 percentuálnych bodov tak úrok

z omeškania činí 8,65 % ročne).

75. Lehota na splnenie povinnosti vyplýva z § 232ods. 3 CSP.

76. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci.

77. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

78. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.79. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení a
to tak, že žalobkyňa z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania o 62,18 eur s prísl., keď zobrala
žalobu späť v časti o zaplatenie 62,18 eur (nie pre správanie žalovaného). Jej úspech tak predstavuje

93,86%, a to v časti sumy priznanej súdom spolu s úrokom z omeškania vypočítaným od 6.10.2024 do
rozhodnutia súdu, jej zodpovednosť za zavinenie čiastočného zastavenia konania činí u žalobkyne 6,20
%. Výsledný úspech žalobkyne tak činí 87,66 % (93,86%-6,20%). Preto súd žalobkyni proti žalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 87,66%. O výške trov konania bude rozhodnuté v lehote
do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262

ods. 2 CSP).

80. Súd zároveň nevzhliadol žiaden dôvod pre aplikáciu § 257 CSP.

Poučenie:

1 75C/40/2024

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach
na Mestský súd Košice.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g/ zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
( Exekučný poriadok).