Decision was made at the court Mestský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Michaela Doňáková
Legislation area – Obchodné právo
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 95K/26/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124210725
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Doňáková
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:8124210725.6
Uznesenie
Mestský súd Košice v právnej veci navrhovateľa: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, so sídlom:
Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, proti dlžníkovi: Bukóza Progres, s.r.o., so
sídlom: Hencovská 2073, 093 02 Hencovce, IČO: 31 720 129, o návrhu na vyhlásenie konkurzu, takto
r o z h o d o l :
I. V y h l a s u j ekonkurz na majetok dlžníka: Bukóza Progres, s.r.o., so sídlom: Hencovská 2073,
093 02 Hencovce, IČO: 31 720 129.
II. Konkurz u z n á v a za hlavné insolvenčné konanie.
III. U s t a n o v u j e za správcu podstaty: UBC 2020, k.s., so sídlom kancelárie: Tamaškovičova 17,
917 01 Trnava, zn. správcu: S2009.
IV. U k l a d á správcovi podstaty vypracovať a predložiť súdu v lehote 15 dní od ustanovenia do
funkcie podrobnú písomnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných
úkonoch, najmä o stave súpisu a zoznamu pohľadávok, v lehote 35 dní od ustanovenia do funkcie
druhú podrobnú písomnú správu, v lehote 50 dní od ustanovenia do funkcie tretiu podrobnú písomnú
správu o týchto skutočnostiach a v lehote najneskôr 5 dní pred konaním prvej schôdze veriteľov štvrtú
podrobnú písomnú správu o týchto skutočnostiach a o splnení povinnosti uloženej správcovi podstaty vo
výroku V. tohto uznesenia vrátane listinných dôkazov preukazujúcich splnenie tejto povinnosti; zároveň
v uvedenej lehote najneskôr 5 dní pred konaním prvej schôdze veriteľov oznámiť tunajšiemu súdu,
že prihlásené pohľadávky boli zapísané do zoznamu pohľadávok v registri úpadcov a spolu s týmto
oznámením doručiť tunajšiemu súdu evidenčnú pomôcku ohľadom veriteľov prihlásených pohľadávok
a ich hlasovacích práv.
V. Ukladá správcovi podstaty povinnosť bezodkladne individuálne informovať o vyhlásení konkurzu
známych zahraničných veriteľov dlžníka, ktorí majú svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo
v inom členskom štáte, ako je Slovenská republika, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho
zabezpečenia členských štátov, v súlade s čl. 54 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)
2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní; a to individuálnym zaslaním štandardného formulára,
ktorý je uverejnený na Európskom portáli elektronickej justície pod názvom „Oznam o insolvenčnom
konaní“, každému známemu zahraničnému veriteľovi zvlášť.
VI. V y z ý v a veriteľov, aby si svoje pohľadávky prihlásili u správcu prihláškami. Prihláška sa podáva u
správcuelektronickyprostredníctvomnatourčenéhoelektronickéhoformuláradoelektronickejschránky
správcuamusíbyťautorizovaná,pričomsprávcovimusiabyťprihláškydoručenédo45dníodvyhlásenia
konkurzu. Spôsob prihlasovania pohľadávok je uvedený v poučení tohto rozhodnutia.
o d ô v o d n e n i e :1. Navrhovateľ návrhom doručeným Okresnému súdu Prešov elektronickými prostriedkami 17.
decembra 2024 navrhol, aby súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: Bukóza Progres, s.r.o., so sídlom:
Hencovská 2073, 093 02 Hencovce, IČO: 31 720 129. Okresný súd Prešov podľa § 196a ods. 2 písm.
a) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov v spojení s § 20a písm. c) bod 2 a 3 zákona č. 8/2005 Z.z. o správcoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov postúpil predmetnú vec Mestskému súdu Košice ako kauzálne
príslušnému súdu. Postúpený spis bol Mestskému súdu Košice doručený 30. decembra 2024.
2. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že má voči dlžníkovi pohľadávku v celkovej výške 124.445,01 EUR,
pozostávajúcu z poistného vo výške 121.273,05 EUR a penále vo výške 3.171,96 EUR. S úhradou
uvedenej pohľadávky je dlžník v omeškaní viac ako 90 dní po lehote splatnosti. O uvedenej skutočnosti
predložil navrhovateľ listinné dôkazy, a to rozhodnutie č. XXX - XXXXXXXXXX-XXXX/XX z 15. mája
2024, rozhodnutie č. XXX - XXXXXXXXXX-XXXX/XX z 15. februára 2024 a rozhodnutie č. XXX
- XXXXXXXXXX-XXXX/XX z 15. marca 2024, ktorými preukázal vznik časti pohľadávky vo výške
42.359,86 EUR. Navrhovateľ ďalej uviedol, že dlžníka písomne vyzval na úhradu dlžnej sumy výzvou
z 18. júla 2024 a výzvou z 18. októbra 2024 (v rámci upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok),
pričom fotokópie predmetných výziev spolu s fotokópiami doručeniek boli prílohou návrhu na vyhlásenie
konkurzu. Navrhovateľ taktiež poukázal na ďalších veriteľov dlžníka s pohľadávkou 90 dní po lehote
splatnosti, a to: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava,
IČO: 35 937 874.
3. Podľa § 3 ods. 1 veta prvá ZKR dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený.
4. Podľa § 3 ods. 2 ZKR právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 90 dní
po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku
pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní
pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Predpokladá
sa, že právnická osoba je platobne schopná, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno odôvodnene
predpokladať, že v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku je možné pokračovať a rozdiel medzi
výškou jej splatných peňažných záväzkov a peňažného majetku (ďalej len „medzera krytia“) je menej
ako desatina výšky jej splatných peňažných záväzkov, alebo v dobe nie dlhšej ako 60 dní medzera
krytia pod takúto hranicu klesne. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní
po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi
vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a),
predpokladá sa, že je platobne neschopný.
5. Podľa § 3 ods. 3 ZKR predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu,
má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Pri stanovení
hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým
posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne sa aj na očakávateľné výsledky ďalšej
správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so
zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v
prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú
spojené so záväzkom podriadenosti, ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí
ako podriadené pohľadávky.
6. Podľa § 11 ods. 1 ZKR návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva na príslušnom súde (ďalej len
„súd“). Návrh na vyhlásenie konkurzu je oprávnený podať dlžník, veriteľ, v mene dlžníka likvidátor alebo
iná osoba, ak to ustanovuje tento zákon. Dlžník je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu na
svoj majetok podľa tejto časti zákona, iba ak je právnickou osobou. Veriteľ je oprávnený podať návrh
na vyhlásenie konkurzu podľa tejto časti zákona iba voči dlžníkovi, ktorý je právnickou osobou alebo
fyzickou osobou – podnikateľom.
7. Podľa § 11 ods. 3 ZKR veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak môže
odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť svojho dlžníka alebo ak sa predpokladá úpadok
dlžníka z dôvodu, že došlo k zverejneniu oznámenia podľa osobitného predpisu v Obchodnom vestníku.
Platobnú neschopnosť dlžníka možno odôvodnene predpokladať vtedy, ak je dlžník viac ako 90 dní vomeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a bol jedným z týchto
veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie.
8. Podľa § 12 ods. 2 ZKR ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva veriteľ, v návrhu je povinný
uviesť skutočnosti, z ktorých možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka, ako aj
označiť svoju pohľadávku 90 dní po lehote splatnosti a označiť ďalšieho veriteľa s pohľadávkou 90
dní po lehote splatnosti. K návrhu je veriteľ povinný pripojiť listiny, ktoré dokladajú jeho pohľadávku
označenú v návrhu. Navrhovateľ pohľadávku doloží a) písomným uznaním dlžníka s úradne overeným
podpisom dlžníka, b) vykonateľným rozhodnutím alebo iným podkladom, na základe ktorého možno
nariadiť výkon rozhodnutia alebo vykonať exekúciu, c) potvrdením audítora, správcu alebo súdneho
znalca, že navrhovateľ pohľadávku účtuje v účtovníctve v súlade s účtovnými predpismi, a v prípade,
že ide o pohľadávku nadobudnutú prevodom alebo prechodom, aj potvrdením audítora, správcu alebo
súdneho znalca, že pohľadávka účtovaná v účtovníctve navrhovateľa má doložený dôvod vzniku, ak
podáva návrh voči právnickej osobe, d) potvrdením Ministerstva financií Slovenskej republiky o existencii
pohľadávky štátu z príspevku poskytnutého dlžníkovi z prostriedkov Európskej únie, schváleného a
účtovaného certifikačným orgánom, alebo e) písomným vyhlásením s úradne osvedčenými podpismi
najmenej piatich zamestnancov alebo bývalých zamestnancov dlžníka, ktorí nie sú jeho spriaznenými
osobami,onesplneníichpohľadávkynamzde,odstupnomaleboodchodnom30dnípolehotesplatnosti;
navrhovateľom v tomto prípade môže byť len zamestnanec alebo bývalý zamestnanec dlžníka, ktorý nie
je osobou spriaznenou s dlžníkom, a ktorý je zastúpený odborovou organizáciou, aj keď nie je jej členom.
9. Podľa § 13 ods. 1 ZKR navrhovateľ je povinný pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu zaplatiť
na účet súdu preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu (ďalej len „preddavok“).
Zaplatenie preddavku je navrhovateľ povinný v návrhu na vyhlásenie konkurzu doložiť dokladom
osvedčujúcim jeho zaplatenie. Ak súd návrh na vyhlásenie konkurzu odmietne alebo súd nezačne
konkurzné konanie z iného dôvodu alebo navrhovateľ pred začatím konkurzného konania vezme návrh
späť, preddavok sa vráti navrhovateľovi.
10. Podľa § 14 ods. 1 ZKR ak súd zistí, že návrh na vyhlásenie konkurzu spĺňa zákonom ustanovené
náležitosti, najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu rozhodne o začatí konkurzného konania. Inak v
rovnakej lehote uznesením poučí navrhovateľa o nedostatkoch návrhu a vyzve ho, aby tieto nedostatky
v lehote 10 dní odstránil. Ak tak navrhovateľ neurobí, súd návrh odmietne najneskôr do 15 dní
po tom, čo uplynula lehota na odstránenie nedostatkov. Inak v rovnakej lehote rozhodne o začatí
konkurzného konania. Voči uzneseniu o odmietnutí návrhu odvolanie nie je prípustné. Uznesenie o
začatí konkurzného konania alebo uznesenie o odmietnutí návrhu súd doručí navrhovateľovi a dlžníkovi;
uznesenie o odmietnutí návrhu súd nezverejňuje v Obchodnom vestníku.
11. Uznesením z 3. februára 2025, č. k. 95K/26/2024-66, ktoré nadobudlo právoplatnosť 8. februára
2025, súd začal voči dlžníkovi konkurzné konanie.
12. Podľa § 19 ods. 1 ZKR ak sa konkurzné konanie začalo na návrh veriteľa, a) súd do 5 dní od
začatia konkurzného konania 1. odošle dlžníkovi do vlastných rúk rovnopis návrhu spolu s uznesením,
ktoré obsahuje najmä 1a. výzvu, aby sa do 20 dní od jeho doručenia vyjadril k návrhu a osvedčil svoju
platobnú schopnosť; najmä aby predložil 1aa. zoznam všetkých svojich peňažných záväzkov, s ktorých
plnením bol v deň začatia konkurzného konania 90 dní v omeškaní, 1ab. zoznam všetkých svojich
bankových účtov s prehľadom zostatkov v deň začatia konkurzného konania, 1ac. informáciu o stave
hotovosti v deň začatia konkurzného konania a v deň predloženia tejto informácie súdu, 1ad. zoznam
pohľadávok,priktorýchmožnosodbornoustarostlivosťoupredpokladať,žebudúuhradenénajneskôrdo
90 dní od začatia konkurzného konania, 1b. poučenie, že inak súd vyhlási na jeho majetok konkurz, 1c.
poučenie o trestnoprávnych následkoch neplnenia si povinnosti v konkurze, 2. určí termín pojednávania,
na ktoré predvolá dlžníka a o ktorom upovedomí veriteľov označených v návrhu; predvolanie, ako aj
upovedomenie súd doručí zverejnením v Obchodnom vestníku; dlžníkovi predvolanie doručí aj iným
spôsobom; termín pojednávania súd určí tak, aby sa konalo najneskôr do 70 dní od začatia konkurzného
konania, 3. vyzve dlžníka na vyjadrenie, či súhlasí, aby súd rozhodol vo veci vyhlásenia konkurzu
bez pojednávania; ak tak dlžník urobí, súd zruší termín pojednávania a rozhodne bez pojednávania;
rovnako postupuje aj vtedy, ak sa má za to, že dlžník svoju platobnú schopnosť neosvedčil, b) súd
rozhodne vo veci vyhlásenia konkurzu do 7 dní od vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie,
alebo do 7 dní, odkedy dlžník súhlasil, aby sa rozhodlo bez pojednávania, c) súd rozhodne o vyhláseníkonkurzu vtedy, ak dlžník neosvedčil svoju platobnú schopnosť, inak rozhodne o zastavení konkurzného
konania; pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu súd neprihliada na záväzky, pri ktorých dlžník osvedčil
ich spornosť; ak sa dlžník v lehote podľa odseku 1 písm. a) bodu 1 nevyjadril, má sa za to, že svoju
platobnú schopnosť neosvedčil, d) a súd má pred rozhodnutím o vyhlásení konkurzu pochybnosti o
dlžníkovej majetnosti, bez zbytočného odkladu po tom, čo zistí, že tu nie sú dôvody na iné rozhodnutie
ako vyhlásenie konkurzu, ustanoví dlžníkovi predbežného správcu; o návrhu v tomto prípade rozhodne
v lehote podľa § 20 ods. 1.
13. Uznesením z 12. februára 2025, č. k. 95K/26/2024-75, ktoré nadobudlo právoplatnosť 19. februára
2025, súd uložil dlžníkovi, aby sa v lehote do 20 dní od doručenia predmetného uznesenia vyjadril
k návrhu na vyhlásenie konkurzu, osvedčil svoju platobnú schopnosť a predložil najmä: zoznam
všetkých svojich peňažných záväzkov, s ktorých plnením bol v deň začatia konkurzného konania 90
dní v omeškaní; zoznam všetkých svojich bankových účtov s prehľadom zostatkov v deň začatia
konkurzného konania; informáciu o stave hotovosti v deň začatia konkurzného konania a v deň
predloženia tejto informácie súdu; zoznam pohľadávok, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou
predpokladať, že budú uhradené najneskôr do 90 dní od začatia konkurzného konania. Súd taktiež
vyzval dlžníka, aby sa v lehote 20 dní od doručenia predmetného uznesenia vyjadril, či súhlasí s
rozhodnutím vo veci vyhlásenia konkurzu bez nariadenia pojednávania. Súd zároveň predvolal dlžníka a
upovedomilveriteľovdlžníkaotermínepojednávaniazaúčelomosvedčeniaplatobnejschopnostidlžníka
vytýčeného na 9. apríla 2025 o 11:30 hod. na tunajšom súde, pracovisko Tichá 21, Košice, v miestnosti
č. dv.: 26C, posch.: 1.
14. Dňa 11. marca 2025 dlžník doručil súdu svoje vyjadrenie v súvislosti s vyššie uvedeným uznesením
súdu z 12. februára 2025, č. k. 95K/26/2024-75. V tomto vyjadrení uviedol, že podľa jeho názoru
navrhovateľ nesplnil predpoklady určené zákonom č. 7/2005 Z.z. Zo znenia § 12 ods. 2 ZKR vyplýva,
že navrhovateľ je povinný nielen označiť veriteľa s pohľadávkou 90 dní po lehote splatnosti, ale aj
označiť pohľadávku daného veriteľa, ktorá je 90 dní po lehote splatnosti. Navrhovateľ v tomto prípade
pohľadávku, ktorá je 90 dní po lehote splatnosti v návrhu na vyhlásenie konkurzu neoznačil, iba
odkázal na (tvrdenú) mailovú komunikáciu s veriteľom Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. – súčasťou
príloh návrhu je aj tabuľka, z ktorej majú vyplývať určité údaje – zrejme o výške pohľadávky, resp. jej
splatnosti, ale z daného dokumentu nevyplýva, že by išlo o pohľadávku veriteľa Všeobecná zdravotná
poisťovňa, a.s., a navrhovateľ to v návrhu ani netvrdí. Rovnako nie je možné považovať za dostatočný
odkaz na webový zoznam dlžníkov – údaje zo zoznamu dlžníkov navrhovateľ k návrhu nepriložil
a najmä je potrebné zdôrazniť, že v návrhu na vyhlásenie konkurzu riadne neoznačil žiadnu pohľadávku
veriteľa Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., ktorá by mala byť po lehote splatnosti. Z pohľadu
dlžníka navrhovateľ neoznačil relevantným spôsobom pohľadávku Všeobecnej zdravotnej poisťovne,
a.s., a teda nesplnil podmienky podľa § 12 ods. 2 ZKR (označiť ďalšieho veriteľa s pohľadávkou 90 dní
po lehote splatnosti). Dlžník poukázal aj na ďalšie - širšie súvislosti týkajúce sa jeho situácie. V roku
2024 došlo v rámci skupiny Bukóza (do ktorej patrí aj Dlžník) k zmene vlastníckej štruktúry, teda nový
investor zastúpený spoločnosťou RS 19 s.r.o. so sídlom Sliezska 1, 831 03 Bratislava, SR, IČO: 52
033 775 (ďalej len „Investor“) sa stal vlastníkom jednotlivých spoločností patriacich do skupiny Bukóza
– Investor je jediným akcionárom Dlžníka. Po vstupe Investora do skupiny Bukóza došlo k zásadnej
zmene podnikateľského a obchodného výhľadu skupiny, a teda aj samotného Dlžníka. Investor súčasne
sosvojímvstupomdoskupinyzabezpečilodbankyExportno-importnábankaSlovenskejrepubliky(ďalej
len „Eximbanka“) úver vo výške cca 20.000.000,00 EUR, ktorého účelom bola stabilizácia finančnej
situácie zahŕňajúca aj vyrovnanie dlhov voči zamestnancom spoločností patriacich do skupiny Bukóza
a zachovanie zamestnanosti, ktorá je pre daný región absolútne kľúčová, nakoľko skupina Bukóza so
430 zamestnancami patrila medzi najväčších zamestnávateľov v regióne. Vyššie uvedená investícia
umožnila spoločnostiam zo skupiny Bukóza postupne vyrovnávať svoje záväzky, je však potrebné si
uvedomiť, že záchrana skupiny Bukóza nie je procesom, ktorý by bolo možné ukončiť okamžite – až v
dôsledku vyrovnania záväzkov voči zamestnancom a dojednaniu pokračovania / obnovenia základných
dodávateľsko-odberateľských vzťahov bolo možné obnoviť výrobu, pričom až na základe príjmov z
výroby je možné postupne uhrádzať záväzky z predchádzajúcich období (teda z období pred vstupom
Investora). V nadväznosti na vyššie uvedené Dlžník (ako aj ostatné spoločnosti zo skupiny Bukóza)
rokovali s jednotlivými veriteľmi, pričom ponúkali vyrovnanie záväzkov v určitom časovom období
(spravidla v období 36 mesiacov). Skutočnosť, že veritelia skupiny Bukóza vnímali vstup Investora
pozitívne, ako aj skutočnosť, že návrhy na postupné splácanie pohľadávok považovali za relevantné
a odôvodnené, je potvrdená nielen tým, že prevažná časť veriteľov pristúpila na uzavretie dohôd osplátkovom kalendári, ale aj tým, že žiaden z nich nepodal návrh na vyhlásenie konkurzu (okrem A. B.
vo vzťahu k spoločnosti BUKÓZA Export-Import, a.s., ktorý však bol špekulatívny, s cieľom vyhnúť sa
plateniu súdneho poplatku zo sumy tvrdenej pohľadávky, ktorý by bol podstatne vyšší ako preddavok
na trovy konkurzného konania). Investor a dlžník teda stále rokujú o záchrane skupiny Bukóza, najmä
v tomto období, keď kúpna cena za buničinu, čo je základný výrobný produkt skupiny, rapídne stúpla,
rovnako ako záujem o buničinu práve z Bukózy. Záchrana celej skupiny Bukóza má pritom význam ako
pre jej veriteľov z pohľadu čo najvyššieho uspokojenia ich pohľadávok, pre (bývalých) zamestnancov
spoločností skupiny Bukóza z pohľadu možnosti ich ďalšieho zamestnávania, ako aj pre daný región ako
taký, keďže na obchodnú a výrobnú činnosť skupiny Bukóza je viazaná podnikateľská činnosť aj iných
subjektov (a teda aj zamestnanosť v regióne). Potrebu záchrany skupiny Bukóza vysvetľoval dlžník aj
svojim zamestnancom, pričom je zrejmé, že v prípade, ak by došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok
dlžníka, príjem zo speňaženia všetkého jeho majetku bude použitý na uspokojenie zabezpečeného
veriteľa Eximbanka, pričom je možné predpokladať, že uspokojenie pohľadávok nezabezpečených
veriteľov(vprípade,akbydošlokvyhláseniukonkurzuvsúčasnosti)bybolonulové,prípadneminimálne.
Pokiaľ ide o osvedčenie platobnej schopnosti, dlžník uviedol, že vzhľadom na nesplnenie predpokladov
na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, na nesplnenie náležitostí návrhu na vyhlásenie konkurzu,
a tým pádom nesplnenie podmienok pre začatie konkurzného konania, a teda aj na rozhodnutie
o vyhlásení konkurzu, nie je možné ustáliť záver o platobnej neschopnosti dlžníka. Dlžník apeluje
na dôležitosť posudzovania vzťahu platobnej (ne)schopnosti a majetnosti dlžníka (Uznesenie NS ČR
z 27.02.2020, sp. zn. 29 NSCR 13/2019), nakoľko dlžník (resp. Investor v rámci skupiny Bukóza)
rokuje o zabezpečení ďalšieho financovania skupiny Bukóza ako aj Dlžníka, ktoré by zlepšili možnosť
dlžníka uhrádzať svoje záväzky. Všetky tieto rokovania sú vedené aj motiváciou zachrániť spoločnosti
skupiny Bukóza pred konkurzom (ide o predpoklad pokračovania v prevádzkovaní podniku), ktorý by
bol likvidačný z hľadiska uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka (vrátane Navrhovateľa) a ktorý by
bol zároveň likvidačný a mal by jednoznačný negatívny sekundárny dopad aj na dodávateľov resp.
odberateľov dlžníka a udržanie zamestnanosti (dlžník o týchto rokovaniach doloží dôkazy dodatočne).
V zmysle § 19 ods. 1 písm. a) bod 1aa. až 1ad. ZKR, dlžník predložil: - Zoznam peňažných záväzkov, s
ktorých plnením bol dlžník v deň začatia konkurzného konania, t. j. 08.02.2025, 90 dní v omeškaní ako
Prílohu č. 1; - Zoznam bankových účtov s prehľadom zostatkov v deň začatia konkurzného konania, t.
j. dňa 08.02.2025 ako Prílohu č. 2; - Stav hotovosti v deň začatia konkurzného konania, t. j. 08.02.2025
a v deň predloženia informácie súdu, t. j. 11.03.2025 ako Prílohu č. 3; Zoznam pohľadávok, pri ktorých
možno s odbornou starostlivosťou predpokladať, že budú uhradené najneskôr do 90 dní od začatia
konkurzného konania dlžník nepredkladá, pretože v súčasnosti nemôže ani pri konaní s odbornou
starostlivosťou uviesť, pri ktorých pohľadávkach možno predpokladať ich úhradu do 90 dní od začatia
konkurzného konania. Povinnosť uložená v II. výroku Uznesenia pravdepodobne predpokladá iba
doloženie zoznamov pre účely posúdenia otázky platobnej (ne)schopnosti dlžníka súdom. Vo výrokovej
častiUznesenia,anivodôvodneníniejeuvedenýodkaznaVyhláškuč.665/2005Z.z.,kdesústanovené
minimálne náležitosti zoznamu záväzkov a pohľadávok, a to preto, že zákonodarca tieto priraďuje len
k priloženiu zoznamu záväzkov a majetku, ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva dlžník a potom
v štádiu po vyhlásení konkurzu. Preto má Dlžník za to, že informácie z požadovaných zoznamov sú
skreslené vzhľadom na každodennú meniacu sa situáciu a v prípade Dlžníka je potrebné prihliadať
najmä na odôvodnený predpoklad v pokračovaní v prevádzkovaní podniku.
15. K vyjadreniu dlžníka sa navrhovateľ vyjadril podaním doručeným súdu 18. marca 2025, kde uviedol,
že navrhovateľ je povinný označiť svoju pohľadávku a pripojiť listiny, ktoré dokladujú jeho pohľadávku
označenú v návrhu. V prípade ďalšieho veriteľa je povinný len označiť takéhoto ďalšieho veriteľa.
V žiadnom prípade nie zdokladovať jeho pohľadávku. Výklad tohoto ustanovenia je jednoduchý a
nespochybniteľný a uvedené ustanovenie nemožno logicky a ani prakticky vysvetľovať inak, nakoľko by
uvedené zákonné ustanovenie bolo obsolétne a nevykonateľné. Žiadny navrhovateľ totiž nedisponuje
rozhodnutiami druhého/ďalšieho veriteľa a nemá sa k nim ako dostať, pretože mu to nedovoľujú
všeobecne platné predpisy, či už ustanovenia o poskytovaní súčinnosti a mlčanlivosti v predpisoch
upravujúcich postavenie jednotlivých orgánov verejnej či štátnej moci, ako aj v predpisoch GDPR ak sa
ide o fyzické osoby. Konkrétne v tomto prípade Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. (VšZP) nemôže
Sociálnej poisťovni poskytnúť svoje rozhodnutie ako exekučný titul, ktoré by mohlo byť pripojené ako
dôkaz k návrhu na vyhlásenie konkurzu, pretože by porušila ustanovenie zákona č. 581/2004 Z. z.
o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ zákon č. 581/2004 Z. z.“). Bráni jej v tom ustanovenie
§ 76 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z. o zachovávaní povinnosti mlčanlivosti. Uvedené ustanovenieobsahuje aj výnimku z povinnosti mlčanlivosti VšZP, avšak len v prípadoch uvedených v § 76 ods. 5 bod.
5 zákona č. 581/2004 Z. z, podľa ktorého sa za neporušenie povinnosti mlčanlivosti považuje len prípad
poskytnutia informácií Sociálnej poisťovni, ak ide o vykonávanie sociálneho poistenia vrátane lekárskej
posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia, alebo ak ide o vykonávanie činností pri určovaní
uplatniteľnej legislatívy podľa osobitného predpisu. V prípade podania návrhu na vyhlásenie konkurzu
zo strany Sociálnej poisťovne nejde o tieto prípady. Poskytnutím exekučných titulov ako informácií
o dlžníkovi zo strany VšZP Sociálnej poisťovni by sa VšZP dopustila porušenia zákona č. 581/2004
Z. z. Rovnako postupuje Sociálna poisťovňa v prípadoch, ak je ona označená iným navrhovateľom
vnávrhunavyhláseniekonkurzuakoďalšíveriteľspohľadávkou90dnípolehotesplatnosti.AniSociálna
poisťovňa neposkytne v rámci poskytovania súčinnosti exekučný titul z dôvodov uvedených v § 170
anasl.zákona č.461/2003Z.z.osociálnompoistenívzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen“zákon
o sociálnom poistení“), nakoľko poskytovanie týchto údajov je podľa tohto zákona vylúčené. Sociálna
poisťovňa postupuje pri podávaní návrhov na konkurz podľa § 12 ods. 1 ZKR, podáva ho elektronickými
prostriedkami do elektronickej schránky súdu. Sociálna poisťovňa podala návrh na vyhlásenie konkurzu
elektronicky prostredníctvom na to určeného elektronického formulára ktorého správcom a gestorom
je MS SR. Formulár bol vyplnený kompletne a korektne. Všetky povinné údaje boli riadne zadané,
bez ich vyplnenia nie je možné formulár elektronicky odoslať. Z uvedeného vyplýva, že pripojenie
listiny - doklad o existencií pohľadávky ďalšieho veriteľa, zákon ani formulár nepredpokladá. Bolo by
to totiž v rozpore s platnou legislatívou. Elektronický formulár návrhu na vyhlásenie konkurzu požaduje
vyplniť len údaj o označení pohľadávky ďalšieho veriteľa a vyznačení dátumu jej splatnosti. Akékoľvek
informácie o ďalších pohľadávkach iných veriteľov sú zrejmé z verejne dostupných zdrojov na webových
stránkach a v zoznamoch dlžníkov, ako napr. VšZP, Dôvera zdravotná poisťovňa, a. s., Union zdravotná
poisťovňa, a. s, Finančná správa, Daňové úrady atď. Uvedené webové stránky, tzv. zoznamy dlžníkov
majú povinnosť tieto inštitúcie v zmysle platnej legislatívy viesť a pravidelne aktualizovať s účelom
poskytnúť aktuálne informácie o výške pohľadávok dlžníkov a ich dôveryhodnosti. V dnešnej dobe
elektronizácie, informatizácie a odbúravania byrokracie predsa takéto verejne dostupné informácie nie je
potrebné zdokladovať. Súd z uvedených dôvodov na preskúmanie pohľadávok ďalších veriteľov nariadil
pojednávanie na deň 9.4.2025, zverejnené v Obchodnom vestníku 33/2025 z 18.2.2025. V prípade, že
by súd mal pochybnosť o úplnosti návrhu na vyhlásenie konkurzu, konkurzné konanie by nemohlo byť
ani začaté. V súlade s § 14 ods. 1 zákona ak súd zistí, že návrh na vyhlásenie konkurzu spĺňa zákonom
ustanovené náležitosti rozhodne o začatí konkurzného konania. V opačnom prípade návrh odmietne.
Návrh na vyhlásenie konkurzu súd neodmietol, a rozhodol o začatí konkurzného konania, pretože
návrh na vyhlásenie konkurzu spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti. Sociálna poisťovňa podala
návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka z dôvodu zamedzenia nárastu pohľadávok, nakoľko
ide o dlžníka u ktorého nie je reálny predpoklad úhrady pohľadávok, výška pohľadávok Sociálnej
poisťovne voči dlžníkovi neustále mesačne narastá a pohľadávky sa nepodarilo vymôcť v rámci
povolenia splátok dlžných súm, ani vymáhaním z úradnej moci v správnom výkone (v súčasnosti sa
realizuje 11 vymáhacích konaní) a ani v exekučnom konaní Ide teda a stáleho neplatiča Sociálnej
poisťovne. Dôležitým motívom podania návrhu na konkurz zo strany Sociálnej poisťovne tiež bolo, že
dlžník nevyplácal mzdu svojím zamestnancom, čím sa dostali do existenčného rizika, z ktorého jediným
východiskomvtejtonezávideniahodnejživotnejsituácií(zamestnancidlžníkafaktickyostalibezreálneho
príjmu), bolo, že im Sociálna poisťovňa mohla aspoň vyplatiť dávky z garančného poistenia. Sociálna
poisťovňa zároveň podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu suplovala povinnosť dlžníka podľa § 11 ods.
2 ZKR, podľa ktorého dlžník, ktorý je právnickou osobou, je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu
do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom
úpadku. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu
dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka. Podľa § 11a ods. 1 ZKR osoba povinná podať
návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka podľa § 11 ods. 2 ZKR zodpovedá za škodu spôsobenú
veriteľom dlžníka porušením povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas. Navrhovateľ sa
zároveň vyjadril k dlžníkom uvádzanému Uzneseniu Najvyššieho súdu ČR zo dňa 26.2.2009, sp. Zn.
29 NSCR 7/2008, ktorým argumentuje dlžník (veta je vytrhnutá z kontextu tohto uznesenia), nakoľko
predmetné uznesenie sa týka prípadu, keď navrhovateľ vôbec v návrhu neuviedol ďalšieho veriteľa, len
odkázal na neho cez výpis z obchodného registra a nepripojil listiny osvedčujúce jeho pohľadávku ako
navrhovateľa, pretože ich nepripojil omylom k návrhu na vyhlásenie konkurzu. Teda navrhovateľ v tomto
prípade nepredložil žiadne dôkazy na existenciu svojej pohľadávky, lebo ich omylom zabudol pripojiť
k návrhu na vyhlásenie konkurzu. Vôbec nejde o listiny osvedčujúce pohľadávku iných veriteľov, ale o
pohľadávku samotného navrhovateľa. Nie je to teda uznesenie, ktoré by sa vzťahovalo na tento prípad,
nehovoriac o tom, že judikatúra českého konkurzného práva je v podmienkach slovenskej legislatívynepoužiteľná,nakoľkočeskékonkurznéprávojevtejtooblastiúplneodlišnéamátakéšpecifiká,žetunie
je možné uplatniť a použiť českú legislatívu. Záverom navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že zastaviť
konkurznékonaniejemožnelenzdôvodovuvedenýchv§16,§17a§20zákona.Podľa§19ods.1písm.
c)súdrozhodneozastaveníkonaniavprípade,akdlžníkosvedčísvojuplatobnúschopnosť. Oplatobnej
schopnosti dlžníka však nemôže byť v tomto prípade reč, nakoľko dlžník pohľadávky do dnešného dňa
ani v časti neuhradil, naopak, od podania návrhu na vyhlásenie konkurzu pohľadávka navrhovateľa
vzrástla o nezaplatené poistné a penále za mesiace október až január z pôvodnej výšky 124.445,01 EUR
na 138.568,35 EUR. Dlžník k 31.12.2024 ukončil registráciu v Sociálnej poisťovni. Zároveň Sociálna
poisťovňa z dôvodu platobnej neschopnosti dlžníka vyplatila 10. zamestnancom dlžníka ako náhradu
mzdy garančné dávky vo výške 21.331,30 EUR. Dlžník figuruje podľa verejne dostupných informácií
v zozname dlžníkov ďalších inštitúcií ako VšZP v sume 34.820,92 EUR / stav 20.2.2025, Finančná
správa- 1.180.491,18 EUR /stav k 19.2.2025, poisťovňa Union 9.293, 56 EUR /stav k 4.2.2025.
16. Na pojednávanie, ktoré sa konalo 9. apríla o 11:30 hod. na Mestskom súde Košice, pracovisko
Tichá 21, Košice, sa dostavil poverený zamestnanec navrhovateľa. Dlžník na pojednávaní prítomný
nebol.Pootvorenípojednávaniazástupcanavrhovateľauviedol,žetrvánavšetkýchsvojichvyjadreniach
a pridržiava sa aj svojho písomného stanoviska z 18. marca 2025 a navrhol, aby súd vyhlásil na majetok
dlžníkakonkurz.Natobolovyhlásenéuznesenie,ktorýmsúdvyhlásildokazovaniezaskončenévzmysle
§ 19 ods. 1 písm. b) ZKR.
17. Podľa § 19 ods. 4 ZKR ak v konkurznom konaní, ktoré sa začalo na základe návrhu veriteľa na
vyhlásenie konkurzu podľa tejto hlavy, súd zistí, že veriteľ doložil pohľadávku spôsobom podľa § 12
ods. 2 a okrem prípadných pochybností o dlžníkovej majetnosti sú splnené aj ostatné predpoklady na
vyhlásenie konkurzu a zároveň, že sú splnené predpoklady podľa § 106c ods. 1 písm. b), c), f), g) a h) a
nie je zložený preddavok na úhradu nákladov konkurzu podľa § 20 ods. 2, súd vyhlási na majetok dlžníka
malý konkurz podľa desiatej hlavy prvého oddielu. Predbežného správcu v takom prípade neustanovuje.
Zložený preddavok súd poukáže správcovi ustanovenému podľa § 106c a tento preddavok slúži ako
záloha na činnosť správcu v malom konkurze.
18. Podľa § 106c ods. 1 písm. b), c), f), g) a h) ZKR súd do 15 dní od doručenia návrhu na vyhlásenie
malého konkurzu vyhlási na majetok dlžníka malý konkurz, ustanoví správcu a vyzve veriteľov, aby
prihlásili svoje pohľadávky, ak zistí, že b) dlžník má ustanovený štatutárny orgán, c) štatutárny orgán
dlžníka alebo členovia štatutárneho orgánu sú osoby, ktoré nepôsobia ako štatutárny orgán alebo
členovia štatutárneho orgánu vo viac ako desiatich právnických osobách zapísaných v obchodnom
registri, f) podľa posledných piatich účtovných závierok nemal dlžník záväzky v sume vyššej ako 1 000
000 eur, g) podľa posledných piatich účtovných závierok nemal dlžník majetok v hodnote vyššej ako 1
000 000 eur, h) vo vzťahu k dlžníkovi nepôsobia účinky začatia konkurzného konania alebo vyhlásenia
konkurzu podľa prvej hlavy.
19. Podľa § 14 ods. 6 ZKR ak tento zákon neustanovuje inak, účinky začatia konkurzného konania
zanikajú vyhlásením konkurzu alebo zverejnením uznesenia, ktorým sa konkurzné konanie končí v
Obchodnom vestníku.
20. Súd v súlade s § 19 ods. 4 ZKR skúmal, či sú splnené podmienky na vyhlásenie malého konkurzu,
čo by vylučovalo ustanovenie predbežného správcu alebo vyhlásenie konkurzu podľa prvej hlavy druhej
časti ZKR, pričom zistil, že na vyhlásenie malého konkurzu v zmysle citovaných zákonných ustanovení
tu nie sú splnené viaceré podmienky vyžadované označeným § 19 ods. 4 ZKR, napríklad podmienka
definovaná v § 106c ods. 1 písm. g) ZKR alebo podmienka definovaná v § 106c ods. 1 písm. h) ZKR,
keďže vo vzťahu k dlžníkovi tu pôsobia účinky začatia konkurzného konania podľa prvej hlavy v súlade
s ust. § 14 ods. 6 ZKR a na podklade vyššie uvedeného uznesenia súdu z 3. februára 2025, č. k.
95K/26/2024-66, ktoré nadobudlo právoplatnosť 8. februára 2025.
21. Podľa § 196 ZKR ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné
konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení
(ďalej len „konanie podľa tohto zákona“) sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku.22. Podľa § 151 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana
výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú
jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je
popretie neúčinné.
23. Podľa § 185 ods. 1, 2 a 3 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Súd môže aj bez
návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy
nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná,
ak tento zákon neustanovuje inak. Súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené
procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.
24. Podľa § 8 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 665/2005 Z. z., ktorou
sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) preddavok na úhradu
nákladov konkurzu vyhláseného podľa prvej hlavy druhej časti zákona je 6 500 eur.
25. Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky súd zastaví konkurzné konanie pre nedostatok majetku vedené podľa
prvej hlavy druhej časti zákona (§ 20 ods. 1 zákona) vtedy, ak zistí, že majetok dlžníka nemá hodnotu
ani 6 500 eur.
26. Podľa § 9 ods. 2 vyhlášky hodnotu majetku súd posúdi najmä podľa zoznamu majetku predloženého
dlžníkom, vyjadrenia predbežného správcu, prípadne dôkazov predložených účastníkmi konania. Pri
posúdení hodnoty majetku sa prihliada aj na hodnotu majetku, o ktorý bol majetok dlžníka ukrátený v
dôsledku právnych úkonov, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť, podľa
vyjadrenia predbežného správcu, dlžníka, prípadne dôkazov predložených účastníkmi konania.
27. Podľa § 22 ods. 1 ZKR v uznesení o vyhlásení konkurzu súd ustanoví správcu a vyzve veriteľov, aby
v zákonnej lehote prihlásili svoje pohľadávky; v uznesení tiež poučí veriteľov o spôsobe prihlasovania
pohľadávok odkazom na príslušné ustanovenia tohto zákona. Ak súd v konkurznom konaní už ustanovil
predbežného správcu, do funkcie správcu ustanoví predbežného správcu.
28.Podľa§22ods.2ZKRuznesenieovyhláseníkonkurzusúddoručíúčastníkomkonkurznéhokonania,
správcovi, príslušnému registrovému súdu, príslušnému daňovému orgánu, colnému riaditeľstvu a
ďalším súdu známym orgánom, ktoré vedú s dlžníkom konanie, ktoré sa v dôsledku vyhlásenia konkurzu
prerušuje; uznesenie tiež bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku.
29. Podľa § 23 ods. 1 ZKR vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený
zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník
stáva úpadcom.
30. Podľa § 40 ods. 1 ZKR správcu v konkurznom konaní ustanovuje súd uznesením; za správcu môže
ustanoviť len osobu zapísanú do zoznamu správcov. Súd ustanoví správcu na základe náhodného
výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom; to neplatí, ak ide
o ustanovenie správcu na návrh schôdze veriteľov. Uznesenie o ustanovení správcu súd bezodkladne
zverejní v Obchodnom vestníku; uznesenie tiež doručí úpadcovi (dlžníkovi) a správcovi.
31. Na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka je potrebné splnenie nasledovných materiálnych
podmienok: 1/ platobná neschopnosť dlžníka, 2/ pluralita veriteľov dlžníka, 3/ dostatok majetku dlžníka.
Súd uvádza, že v predmetnom konaní sa zaoberal len vyjadreniami a dôkazmi, ktoré boli relevantné
vo vzťahu k osvedčovaniu platobnej schopnosti dlžníka. Dlžník vo svojom vyjadrení z 11. marca 2025,
ktorým reagoval na výzvu súdu v zmysle uznesenia súdu z 12. februára 2025, č. k. 95K/26/2024-75,
predovšetkým namietal to, že navrhovateľ pohľadávku ďalšieho veriteľa, ktorá je 90 dní po lehote
splatnosti v návrhu na vyhlásenie konkurzu riadne neoznačil, iba odkázal na (tvrdenú) mailovú
komunikáciu s veriteľom Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. Dlžník ďalej namietal aj prílohu návrhu -
tabuľku, z ktorej majú vyplývať určité údaje – zrejme o výške pohľadávky, resp. jej splatnosti, avšak podľa
jeho názoru z daného dokumentu nevyplýva, že by išlo o pohľadávku veriteľa Všeobecná zdravotná
poisťovňa, a.s., a navrhovateľ to v návrhu ani netvrdí. Rovnako namietal odkaz na webový zoznamdlžníkov – údaje zo zoznamu dlžníkov. Podľa názoru dlžníka navrhovateľ nesplnil podmienky podľa §
12 ods. 2 ZKR (označiť ďalšieho veriteľa s pohľadávkou 90 dní po lehote splatnosti).
32. K uvedeným tvrdeniam dlžníka súd konštatuje, že platobná schopnosť je opakom platobnej
neschopnosti. Z legálnej definície platobnej neschopnosti uvedenej v § 3 ods. 2 ZKR možno vyvodiť,
že jej základným predpokladom je pluralita veriteľov, t. j. existencia viac ako jedného veriteľa dlžníka,
pričom dlžník zároveň nie je schopný plniť 90 dní po lehote splatnosti najmenej dva peňažné záväzky.
Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky,
ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi.
S vyššie uvedeného je následne odvodená požiadavka na náležitosti návrhu na vyhlásenie konkurzu,
kde v prípade veriteľského návrhu je navrhovateľ okrem iného povinný označiť ďalšieho veriteľa
s pohľadávkou 90 dní po lehote splatnosti (§ 12 ods. 2 ZKR). Súd sa nestotožnil s argumentáciou
dlžníka, v zmysle ktorej by navrhovateľ nedostatočne označil ďalšieho veriteľa s pohľadávkou 90 dní
po lehote splatnosti, pretože len odkázal na emailovú komunikáciu s veriteľom Všeobecná zdravotná
poisťovňa, a.s. a nešpecifikoval výšku pohľadávky a deň jej splatnosti. Súd pri posudzovaní návrhu na
vyhlásenie konkurzu vychádzal okrem iného z textového odôvodnenia návrhu (vo vzájomnej súvislosti
spripojenýmiprílohami),kdenavrhovateľuviedol,že„vsúlades§12ods.2zákona7/2005Z.z.označuje
ďalšieho veriteľa s pohľadávkou 90 dní po lehote splatnosti – Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. ,
IČO: 35 937 874, so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava – mailová komunikácia a info na
webe VšZP v zozname dlžníkov.“ Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ splnil povinnosť
v zmysle § 12 ods. 2 ZKR a nezameniteľným spôsobom označil ďalšieho veriteľa s pohľadávkou
90 dní po lehote splatnosti, pričom samotná informácia o dátume splatnosti predmetnej pohľadávky
vyplýva z priloženej prílohy, na ktorú navrhovateľ v návrhu odkazuje. Zo znenia vyššie uvedeného
ustanovenia nevyplýva povinnosť navrhovateľa špecifikovať výšku, právny dôvod alebo presný dátum
splatnosti pohľadávky ďalšieho veriteľa a podľa názoru súdu by dlžníkom prezentovaný výklad bol
v rozpore s účelom konkurzného konania, nakoľko by podstatnou mierou sťažil splnenie podmienok pre
podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu zo strany veriteľa. Podľa názoru súdu nemožno od navrhovateľa
spravodlivo požadovať uvedenie skutočností alebo predloženie listín, ktorými z objektívnych dôvodov
(obchodné tajomstvo, ochrana osobných údajov, manipulácia s citlivými údajmi, povinnosť zachovania
mlčanlivosti) ani nemusí disponovať. V tejto súvislosti sa súd v plnej miere stotožnil s argumentáciou
navrhovateľa uvedenou v jeho vyjadrení z 18. marca 2025.
33. Súd dospel k záveru, že navrhovateľ v zmysle § 12 ods. 2 ZKR riadne označil svoju pohľadávku
v celkovej výške 124.445,01 EUR, pozostávajúcu z poistného vo výške 121.273,05 EUR a penále vo
výške 3.171,96 EUR. S úhradou uvedenej pohľadávky je dlžník v omeškaní viac ako 90 dní po lehote
splatnosti. O uvedenej skutočnosti predložil navrhovateľ listinné dôkazy, a to rozhodnutie č. XXX -
XXXXXXXXXX-XXXX/XXz15.mája2024,rozhodnutieč.XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XXz15.februára
2024 a rozhodnutie č. XXX - XXXXXXXXXX-XXXX/XX z 15. marca 2024, ktorými preukázal vznik časti
pohľadávky vo výške 42.359,86 EUR. Navrhovateľ ďalej uviedol, že dlžníka písomne vyzval na úhradu
dlžnej sumy výzvou z 18. júla 2024 a výzvou z 18. októbra 2024.
34. Súd ďalej konštatuje, že navrhovateľ v zmysle § 12 ods. 2 ZKR riadne označil okrem svojej
pohľadávky voči dlžníkovi aj ďalšieho veriteľa s pohľadávkou, ktorá je 90 dní po lehote splatnosti
(ods. 33 uznesenia) pričom v súlade s § 185 ods. 2 CSP má súd z verejne dostupných registrov
potvrdené, že dlžník dodnes neuhradil pohľadávky navrhovateľa a ani označeného veriteľa. Zároveň
aj z dlžníkom predloženého zoznamu peňažných záväzkov, s ktorých plnením bol dlžník v deň začatia
konkurzného konania 90 dní v omeškaní, je zrejmé, že dlžník v tomto zozname (okrem iných záväzkov
s lehotou 90 dní po lehote splatnosti) uvádza „Záväzky voči Sociálnej poisťovni“ vo výške 124.445,01
EUR, ako aj „Záväzky voči zdravotným poisťovniam“ vo výške 38.500,02 EUR. S ohľadom na uvedené
skutočnosti považuje súd za preukázané, že označeného veriteľa Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.,
IČO: 35 937 874, možno jednoznačne subsumovať pod dlžníkom označené „Záväzky voči zdravotným
poisťovniam“ v zozname peňažných záväzkov, s ktorých plnením bol dlžník v deň začatia konkurzného
konania 90 dní v omeškaní. Súd zároveň uvádza, že dlžník nijakým spôsobom neosvedčil prípadnú
spornosť označených záväzkov. Poukazuje na skutočnosť, že v dlžníkom predloženom zozname
bankových účtov dlžníka s prehľadom zostatkov v deň začatia konkurzného konania je pri všetkých
bankových účtoch dlžníka uvedený „záporný zostatok“. Z dlžníkom predloženého stavu hotovosti dlžníka
v deň začatia konkurzného konania je zrejmé, že jeho stav hotovosti k 8. februáru 2025 predstavoval
0,00EUR,k11.marcu2025predstavuje0,00EUR.Vtejtosúvislostisúdkonštatuje,žedlžníkjeplatobneneschopný, pričom platobná neschopnosť sa považuje za trvalý, nie prechodný stav dlžníka uhrádzať
svoje splatné finančné záväzky. K argumentácii dlžníka ohľadom vstupu investora do skupiny Bukóza
súddodáva,žeúpadokjestavobjektívnyapriskúmaní,čisúsplnenépodmienkynavyhláseniekonkurzu
je bez významu dôvod a spôsob, akým sa dlžník do stavu úpadku dostal. Nie je pritom rozhodujúce, či
úpadok je dôsledkom činnosti dlžníka majúcim pôvod v jeho hospodárení, či je výsledkom viac-menej
objektívnych udalostí (situácia na trhu), alebo či k nemu viedla činnosť tretích osôb spočívajúca prípadne
aj v protiprávnom konaní. Súd nemôže prihliadať na hypotetické scenáre ohľadom zlepšenia finančnej
situáciedlžníka,nakoľkotietoniesúspôsobilérelevantnýmspôsobomovplyvniťplatobnú(ne)schopnosť
dlžníka v čase rozhodovania o vyhlásení konkurzu. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností
považuje súd za jednoznačne preukázanú platobnú neschopnosť dlžníka, ako aj pluralitu veriteľov
dlžníka. Tretiu podmienku potrebnú na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, a to dostatok majetku
na krytie nákladov konkurzu vo výške stanovenej § 8 vyhlášky, považuje súd za taktiež splnenú, nakoľko
navrhovateľ spolu s podaním návrhu uhradil preddavok na úhradu nákladov konkurzu vo výške 6.500,00
EUR.
35. Súd na základe vyššie uvedených skutočností má za preukázané splnenie všetkých troch
materiálnych podmienok na vyhlásenie konkurzu. Keďže dlžník svoju platobnú schopnosť neosvedčil,
zároveň tu neboli splnené predpoklady pre postup v zmysle ust. § 19 ods. 4 ZKR a z dôvodu, že
navrhovateľuhradilpreddavoknaúhradunákladovkonkurzuvzmysles§8ods.1vyhlášky,ajsohľadom
na skutočnosť, že dlžník je právnickou osobou, ktorej majetok podľa poslednej účtovnej závierky
presiahol 10.000.000,00 EUR a ktorej obrat v poslednom kalendárnom roku pred vyhlásením konkurzu
prekročil 10.000.000 EUR, postupoval súd ďalej v zmysle § 19 ods. 1 písm. c) ZKR v spojení s §
20 ods. 2 ZKR a § 22 ods. 1 ZKR a vyhlásil konkurz na majetok dlžníka, pričom náhodným výberom
pomocou technických a programových prostriedkov v súlade s ust. § 40 ods. 1 ZKR v spojení s § 20a
písm. c) zákona o správcoch a čl. 13 ods. 8 Inštrukcie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
2/2006 o postupe súdov pri vybavovaní agendy v konkurznom konaní ustanovil dlžníkovi v predmetnom
konkurznom konaní správcu podstaty: UBC 2020, k.s., so sídlom kancelárie: Tamaškovičova 17, 917 01
Trnava, zn. správcu: S2009, ktorý je zapísaný v oddiele špeciálnych správcov.
36. Podľa § 41 ZKR súd počas konkurzného konania vykonáva dohľad nad činnosťou správcu. Súd je
pri výkone dohľadu oprávnený požadovať od správcu vysvetlenia alebo správy o priebehu konkurzného
konania, ktoré je správca povinný súdu v určenej lehote poskytnúť. Ak dochádza k prieťahom alebo
porušovaniu povinností ustanovených týmto zákonom, môže súd uložiť správcovi vykonanie potrebných
opatrení na odstránenie nedostatkov. Nesplnenie povinnosti uloženej súdom je závažným porušením
povinnosti správcu.
37. Podľa § 31 ods. 3 ZKR najneskôr päť dní pred konaním prvej schôdze veriteľov správca oznámi
súdu, že prihlásené pohľadávky boli zapísané do zoznamu pohľadávok v registri úpadcov.
38. Podľa § 36 ods. 2 veta prvá vyhlášky v kancelárii správcu sa vedie evidenčná pomôcka ohľadom
veriteľov prihlásených pohľadávok a ich hlasovacích práv tak, aby v každom čase zodpovedala zoznamu
pohľadávokvregistriúpadcovaposkytlaprehľadoveriteľochprihlásenýchpohľadávokaichhlasovacích
právach.
39. Podľa článku 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o
insolvenčnom konaní (ďalej len „nariadenie“) právomoc začať insolvenčné konanie majú súdy členského
štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka (ďalej len „hlavné insolvenčné
konanie“). Centrum hlavných záujmov dlžníka je miesto, kde dlžník pravidelne vykonáva správu svojich
záujmov a ktoré je zistiteľné tretími stranami. V prípade spoločnosti alebo právnickej osoby sa za
centrum jej hlavných záujmov považuje miesto, kde má registrované sídlo, ak sa nepreukáže opak. Táto
domnienka sa uplatňuje len vtedy, ak sa registrované sídlo neprenieslo do iného členského štátu počas
obdobia troch mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania.
40. Podľa článku 4 ods. 1 nariadenia súd, na ktorý bola podaná žiadosť o začatie insolvenčného konania,
bez návrhu preskúma, či má právomoc podľa článku 3. V rozhodnutí o začatí insolvenčného konania
sa uvedie, na čom je právomoc tohto súdu založená, a najmä skutočnosť, či je právomoc založená na
článku 3 ods. 1 alebo 2.41. Tunajší súd zistil, že je daná jeho právomoc v zmysle článku 3 ods. 1 nariadenia, keďže centrom
hlavných záujmov dlžníka je miesto, kde má registrované sídlo, a dlžník má registrované sídlo na území
Slovenskej republiky. Na základe vyššie uvedeného tunajší súd uznal konkurz za hlavné insolvenčné
konanie.
42. Podľa článku 53 nariadenia, každý zahraničný veriteľ môže prihlásiť svoje pohľadávky do
insolvenčného konania prostredníctvom akýchkoľvek komunikačných prostriedkov, ktoré sú prípustné
podľa práva štátu, v ktorom sa začalo konanie. Na samotné prihlasovanie pohľadávok sa nevyžaduje
zastúpenie advokátom alebo iným príslušníkom právnického povolania.
43. Podľa článku 54 ods. 1 nariadenia hneď po začatí insolvenčného konania v členskom štáte súd tohto
štátu s príslušnou právomocou alebo správca vymenovaný týmto súdom okamžite informuje známych
zahraničných veriteľov.
44. Podľa článku 54 ods. 2 nariadenia súčasťou informácie uvedenej v odseku 1 poskytnutej
prostredníctvom individuálneho oznamu, sú časové lehoty, pokuty stanovené v súvislosti s týmito
časovými lehotami, označenie orgánu alebo úradu oprávneného prijímať prihlášky pohľadávok a všetky
iné stanovené opatrenia. V tomto ozname sa musí uviesť aj to, či veritelia, ktorých pohľadávky sú
prednostné alebo kryté vecným právom, musia svoje pohľadávky prihlasovať. K oznamu sa pripojí aj
kópia štandardného formulára prihlášky pohľadávok uvedeného v článku 55 alebo informácie o tom, kde
je takýto formulár k dispozícii.
45. Podľa článku 54 ods. 3 nariadenia informácie uvedené v odsekoch 1 a 2 tohto článku sa poskytujú
prostredníctvom štandardného formulára, ktorý sa ustanoví v súlade s článkom 88. Formulár sa uverejní
na Európskom portáli elektronickej justície a má názov „Oznam o insolvenčnom konaní“, pričom tento
názov je uvedený vo všetkých úradných jazykoch inštitúcií Únie. Formulár sa zasiela v úradnom jazyku
štátu, v ktorom sa konanie začalo, alebo ak je v danom členskom štáte viacero úradných jazykov,
v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov miesta, v ktorom sa začalo insolvenčné konanie,
alebo v inom jazyku, ktorý daný štát uviedol ako ním akceptovateľný v súlade s článkom 55 ods. 5, a to
za predpokladu, že tomuto jazyku budú zahraniční veritelia lepšie rozumieť.
46. Na účely nariadenia v zmysle článku 2 ods. 12 nariadenia sa za zahraničného veriteľa považuje
veriteľ ktorý má svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako je štát,
v ktorom sa začalo konanie, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských
štátov.
47. Za známeho veriteľa je v zmysle judikatúry potrebné považovať takého veriteľa, o ktorom by sa
správcaúpadcudozvedelpriobvyklejčinnostivykonanejsodbornoustarostlivosťou,atobuďzlistinných
dôkazov, ktoré je dlžník povinný predložiť konkurznému súdu, alebo z riadne vedeného účtovníctva,
príp. z iných dlžníkom vedených záznamov o stave jeho majetku a záväzkov, vrátane korešpondencie.
48. Súd v tejto súvislosti uložil ustanovenému správcovi podstaty z dôvodu účinného vykonávania
dohľadu nad jeho činnosťou povinnosť podať súdu v stanovených lehotách podrobné písomné správy
o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, najmä o stave súpisu a
zoznamu pohľadávok a zároveň v lehote najneskôr 5 dní pred konaním prvej schôdze veriteľov oznámiť
tunajšiemu súdu, že prihlásené pohľadávky boli zapísané do zoznamu pohľadávok v registri úpadcov a
spolu s týmto oznámením doručiť tunajšiemu súdu evidenčnú pomôcku ohľadom veriteľov prihlásených
pohľadávok a ich hlasovacích práv. Súd ďalej uložil správcovi v zmysle článku 54 nariadenia povinnosť
individuálne informovať známych zahraničných veriteľov dlžníka, ktorí majú svoj obvyklý pobyt, bydlisko
alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako je Slovenská republika, vrátane daňových orgánov a
orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov o skutočnostiach v zmysle predmetného nariadenia,
pričom mu uložil povinnosť o splnení individuálnej oznamovacej povinnosti informovať súd vo štvrtej
podrobnej písomnej správe. V predmetnej správe je správca povinný o splnení tejto povinnosti predložiť
listinné dôkazy.
49. Súd zároveň vyzval veriteľov, aby si svoje pohľadávky prihlásili u správcu prihláškami, pričom
správcovi musia byť prihlášky doručené do 45 dní od vyhlásenia konkurzu, a to spôsobom uvedeným
v poučení tohto uznesenia.50. Podľa § 198 ods. 1 ZKR súd v konaní podľa tohto zákona rozhoduje uznesením. Proti uzneseniu je
odvolanie prípustné, len ak to ustanovuje tento zákon. Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora
proti uzneseniu vydanému v konaní podľa tohto zákona nie je prípustné.
51. Podľa § 199 ods. 1 ZKR ak tento zákon neustanovuje inak, uznesenia a iné písomnosti súdu sa
v konaniach podľa tohto zákona doručujú ich zverejnením v Obchodnom vestníku; to platí rovnako aj
pre písomnosti, ktoré sa majú zverejniť podľa osobitného predpisu. Uznesenie, ktoré sa zverejňuje v
Obchodnom vestníku, sa zverejňuje bez odôvodnenia.
52. Podľa § 199 ods. 9 ZKR ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia
alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej
súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú
v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich
zverejnení v Obchodnom vestníku.
53. Podľa § 203a ods. 3 ZKR lehota je zachovaná, ak je podanie doručené najneskôr posledný deň
lehoty tomu, komu je podanie určené; to neplatí, ak ide o lehotu na podanie odvolania.
Poučenie:
Proti výrokom I., III. – VI. tohto uznesenia je oprávnený podať odvolanie iba dlžník do 15 dní odo dňa
jeho doručenia (odo dňa nasledujúceho po dni zverejnenia v Obchodnom vestníku) na Mestskom súde
Košice, a to písomne, v prípade listinnej podoby v troch vyhotoveniach. (§ 19 ods. 2 ZKR a § 198 ods.
1 ZKR)
Proti výroku II. tohto uznesenia o uznaní konkurzu za hlavné insolvenčné konanie je prípustné odvolanie,
ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia (odo dňa nasledujúceho po dni zverejnenia v
Obchodnom vestníku) na Mestskom súde Košice, a to písomne, v prípade listinnej podoby v troch
vyhotoveniach. (§ 198 ods. 1 ZKR a čl. 5 nariadenia)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 Civilného sporového poriadku) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 Civilného sporového poriadku)
Začiatok plynutia lehoty na podanie odvolania alebo urobenie iného procesného úkonu je spojený so
zverejnením doručovanej písomnosti v Obchodnom vestníku.
Vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o
vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom. (§ 23 ods.
1 ZKR)
Vyhlásenie konkurzu bráni tomu, aby na úpadcu začalo alebo prebiehalo reštrukturalizačné konanie.
Ak počas konkurzu dôjde na súd návrh na povolenie reštrukturalizácie úpadcu, súd návrh na povolenie
reštrukturalizácie uznesením odmietne. (§ 23 ods. 2 ZKR)
Pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, sa v konkurze uplatňuje prihláškou. (§ 28 ods. 1
ZKR)
Prihláška sa podáva u správcu elektronicky prostredníctvom na to určeného elektronického formulára
do elektronickej schránky správcu a musí byť autorizovaná. Ak ide o zahraničného veriteľa podľa
osobitného predpisu, prihláška sa podáva u správcu elektronicky prostredníctvom na to určeného
formulára podľa osobitného predpisu. Prihláška musí byť správcovi doručená v základnej prihlasovacej
lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Ak prihlášku podáva zástupca veriteľa, plnomocenstvo
vyhotovené v listinnej podobe sa doručuje elektronicky tak, že sa prevedie do elektronickej podoby
a pripojí sa k prihláške; ustanovenia osobitného predpisu o zaručenej konverzii sa nepoužijú. Akplnomocenstvo vyhotovené v elektronickej podobe alebo plnomocenstvo podľa predchádzajúcej vety
nie je pripojené k prihláške, na prihlášku sa neprihliada. (§ 28 ods. 2 ZKR)
Za začiatok plynutia lehoty na prihlásenie pohľadávok do konkurzu sa považuje nasledujúci deň po
zverejnení uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. (§ 199 ods. 4, 9 ZKR)
Ak veriteľ doručí prihlášku neskôr, na prihlášku sa prihliada, veriteľ však nemôže vykonávať hlasovacie
právo a ďalšie práva spojené s prihlásenou pohľadávkou. Právo na pomerné uspokojenie veriteľa tým
niejedotknuté;môžebyťvšakuspokojenýlenzvýťažkuzaradenéhodorozvrhuzovšeobecnejpodstaty,
ktorého zámer zostaviť bol oznámený v Obchodnom vestníku po doručení prihlášky. Zapísanie takejto
pohľadávky do zoznamu pohľadávok správca zverejní v registri úpadcov s uvedením okolnosti, že
prihláška bola podaná po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty. (§ 28 ods. 3 ZKR)
Ak ide o zabezpečenú pohľadávku, v prihláške sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo,
a to v základnej prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, inak sa na zabezpečovacie právo
neprihliada. (§ 28 ods. 4 ZKR)
Prihláškou možno uplatniť aj budúcu pohľadávku alebo pohľadávku, ktorej vznik je viazaný na splnenie
podmienky (ďalej len „podmienená pohľadávka“); práva spojené s podmienenou pohľadávkou je však
podmienený veriteľ oprávnený uplatňovať, až keď správcovi preukáže vznik podmienenej pohľadávky.
(§ 28 ods. 5 ZKR)
Doručenie prihlášky správcovi má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky
ako uplatnenie práva na súde. (§ 28 ods. 6 ZKR)
V konkurze uplatňuje svoju pohľadávku prihláškou aj veriteľ, ktorý má pohľadávku voči inej osobe ako
úpadcovi, ak je zabezpečená zabezpečovacím právom vzťahujúcim sa k majetku úpadcu. Takýto veriteľ
môže byť v konkurze uspokojený iba z výťažku získaného speňažením majetku, ktorý zabezpečuje jeho
pohľadávku, pričom hlasovacie práva na schôdzi veriteľov môže vykonávať iba v rozsahu, v akom jeho
pohľadávka bude pravdepodobne uspokojená z majetku, ktorým je zabezpečená. (§ 28 ods. 7 ZKR)
Ak si takýto veriteľ svoju zabezpečenú pohľadávku v základnej prihlasovacej lehote neprihlási, na jeho
zabezpečovacie právo sa v konkurze neprihliada, má však proti dotknutej podstate právo na vydanie
toho, o čo sa dotknutá podstata v dôsledku toho obohatila, pričom takéto právo môže uplatniť proti
dotknutej podstate ako pohľadávku proti podstate, ktorá sa však uspokojí až po uspokojení všetkých
ostatných pohľadávok proti tejto podstate. (§ 28 ods. 8 ZKR)
Prihláška musí byť podaná spôsobom podľa ust. § 28 ods. 2 a musí obsahovať základné náležitosti
prihlášky, inak sa na prihlášku neprihliada. Základnými náležitosťami prihlášky sú: a) meno, priezvisko
a bydlisko veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno, meno a priezvisko, ak sa odlišuje od
obchodného mena, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a miesto podnikania veriteľa, ak ide o
fyzickú osobu podnikateľa, alebo názov, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a sídlo veriteľa,
ak ide o právnickú osobu, b) meno, priezvisko a bydlisko úpadcu, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné
meno, meno a priezvisko, ak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo alebo iný identifikačný
údaj a miesto podnikania úpadcu, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo názov, identifikačné číslo
aleboinýidentifikačnýúdajasídloúpadcu,akideoprávnickúosobu,c)právnydôvodvznikupohľadávky,
d) poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty, e) celková suma pohľadávky. (§ 29 ods.
1 ZKR)
Pre každú zabezpečenú pohľadávku musí byť podaná samostatná prihláška s uvedením zabezpečenej
sumy, druhu, poradia, predmetu a právneho dôvodu vzniku zabezpečovacieho práva. (§ 29 ods. 2 ZKR)
V prihláške podmienenej pohľadávky musí byť uvedená aj skutočnosť, na základe ktorej má pohľadávka
vzniknúť alebo podmienka, od ktorej závisí vznik pohľadávky. (§ 29 ods. 3 ZKR)
Celková suma pohľadávky sa v prihláške rozdelí na istinu a príslušenstvo, pričom príslušenstvo sa v
prihláške rozdelí podľa právneho dôvodu vzniku. (§ 29 ods. 4 ZKR)Pohľadávka sa uplatňuje v eurách. Ak sa pohľadávka neuplatní v eurách, sumu pohľadávky určí správca
prepočtom podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného v deň vyhlásenia konkurzu
Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska. Ak je pohľadávka uplatnená v mene,
ktorej referenčný výmenný kurz Európska centrálna banka ani Národná banka Slovenska neurčuje a
nevyhlasuje, sumu pohľadávky určí správca s odbornou starostlivosťou. (§ 29 ods. 5 ZKR)
K prihláške sa pripoja listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Veriteľ, ktorý je účtovnou
jednotkou,vprihláškeuvedievyhlásenie,čiopohľadávkeúčtujevúčtovníctve,vakomrozsahu,prípadne
dôvody, prečo o pohľadávke v účtovníctve neúčtuje. (§ 29 ods. 6 ZKR)
K prihláške nepeňažnej pohľadávky musí byť pripojený znalecký posudok určujúci hodnotu nepeňažnej
pohľadávky, inak sa na prihlášku neprihliada. (§ 29 ods. 7 ZKR)
Veriteľ, ktorý nemá na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo alebo organizačnú zložku
podniku, je povinný ustanoviť si zástupcu na doručovanie s bydliskom alebo sídlom na území Slovenskej
republiky a ustanovenie zástupcu písomne oznámiť správcovi, inak sa mu budú písomnosti doručovať
len zverejnením v Obchodnom vestníku. (§ 29 ods. 8 ZKR)
Ten, kto by s poukazom na výhradu vlastníctva mohol inak žiadať vylúčenie veci zo súpisu, môže svoje
práva v konkurze uplatniť prihláškou rovnako, ako by uplatňoval zabezpečovacie právo. Takýto veriteľ
prihláškou poveruje správcu na súpis a speňaženie veci s výhradou vlastníctva. Na postavenie takéhoto
veriteľa sa použijú primerane ustanovenia upravujúce postavenie zabezpečeného veriteľa. (§ 29 ods.
9 ZKR)
Odsek9sapoužijerovnakoajpreuplatňovanieprávveriteľom,ktorýdlžníkoviprenajalveczadohodnuté
nájomné na dobu určitú, s cieľom prevodu prenajatej veci do vlastníctva dlžníka. (§ 29 ods. 10 ZKR)
Správca bez zbytočného odkladu po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty predloží súdu spolu so
svojím stanoviskom zoznam podaní, pri ktorých má za to, že sa na ne neprihliada ako na prihlášky,
pričom súd bez zbytočného odkladu uznesením určí, či sa na tieto podania prihliada ako na prihlášku.
Uznesenie súd doručí správcovi, ktorý o ňom upovedomí dotknuté osoby. (§ 30 ods. 1 ZKR)
Podanie, ktorým bola uplatnená pohľadávka, ktorá sa v konkurze uplatňuje prihláškou, nemožno opraviť
ani doplniť. (§ 30 ods. 2 ZKR)
Účastník konkurzného konania má právo najneskôr do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok
uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť, ak so zreteľom na
jeho pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.
Na neskôr doručené námietky súd neprihliada. V námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných
náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa
strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia,
ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa
náležitosti podľa prvej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. (§ 197 ods. 6 ZKR a § 52 ods. 2 Civilného
sporového poriadku)
Súd môže uložiť poriadkovú pokutu tomu, kto sťažuje postup konania najmä tým, že nesplní povinnosť
uloženú súdom a svoju nečinnosť v konaní neospravedlní včas a vážnymi okolnosťami, alebo
neuposlúchne príkaz súdu. Výšku poriadkovej pokuty určuje súd s prihliadnutím na povahu porušenej
povinnosti; poriadkovú pokutu možno uložiť do 500 eur. Súd môže pri opakovanom porušení povinnosti
uložiťporiadkovúpokutudo2000eur.[§102ods.1písm.a)ac),ods.2,3Civilnéhosporovéhoporiadku]
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.