Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 28, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-22C/20/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7221204796
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Malegová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7221204796.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudkyňou JUDr. Júliou Malegovou, v spore žalobkyne: A. B. C.,

narodená XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, E., zastúpená JUDr. Jánom Cáfalom, advokátom so sídlom
Murgašova 3, Košice, proti žalovanému: F. D. G., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom H. I. XXX/XX, A.,
o určenie vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o určenie neplatnosti darovacej zmluvy uzatvorenej medzi sporovými stranami
zastavuje.
II. Určuje, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou v podiele 1/1 bytu č. 12 na 4. poschodí, vo vchode č.
33 obytného domu D. J. XX, XX K. K. L. XXXX M. N. D. J. XX O. E. postavenom na pozemku parc.

č. 2599/11, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na
príslušenstve o veľkosti 240/10000 a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 240/10000 na pozemku parc.
č. 2599/11, parcela registra „C“, o výmere 513 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, všetko
zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX a nachádzajúce sa v okrese E. B., obci E. – H., katastrálnom
území P..
III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.6.2021 domáhala určenia, že 1/ darovacia
zmluva zo dňa 4.6.2019 uzatvorená medzi darkyňou A. B. C., A. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D.

XXXX/XX, E. – H. a obdarovaným F. D. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. I. XXX/XX, A., je neplatná
aže2/žalobkyňajevlastníčkou 1spoluvlastníckehopodielubytuč.12nachádzajúcehosavovchode33
na 4. poschodí obytného domu Moldavská cesta 33, 35, súp. č. 1165, v obci E. – H., ktorý je postavený
na pozemku, parc. č. C KN 2599/11, k. ú. P. a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniachdomuvoveľkosti240/10000aspoluvlastníckehopodielukpozemku,parc.č.CKN2599/11
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 513 m, k. ú. P., vo veľkosti 240/10000 je A. B. C., A. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, E. – H.. Žiadala tiež náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 4.6.2019 bola v Ružomberku uzatvorená darovacia zmluva medzi
žalobkyňou (darkyňa) a žalovaným (obdarovaný) predmetom ktorej boli nasledovné nehnuteľnosti, a to:
- 1/2 spoluvlastníckeho podielu bytu č. 12, nachádzajúceho sa vo vchode 33, na 4. poschodí obytného
domu Moldavská cesta 33, 35, sup. č. 1165, v obci Košice - Západ, ktorý je postavený na pozemku,
pare. č. C KN 2599/11, k.ú Terasa
- podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, vo veľkosti 240/10000

- spoluvlastnícky podiel k pozemku, par. č. C KN 2599/11 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 513
m, k. ú. P., vo veľkosti 240/10000.
Súčasťou bytu bolo jeho vnútorné vybavenie, a to: kuchynská linka, vodovodné, teplovodné,
kanalizačné, elektrické, telefónne a televízne bytové prípojky okrem tých, ktoré sú určené na spoločnéužívanie. Žalobkyňa v čase keď sa predmetná darovacia zmluva mala podpísať v Ružomberku dňa
4.6.2019 mala dlhodobé zdravotné problémy, a zároveň v predchádzajúcom čase vybavovala dedičské
záležitosti ohľadom nebohého manžela, ktorý zomrel dňa X.XX.XXXX, dedičské konanie bolo vykonané

v mesiaci február 2019. V tomto konaní ju zastupoval žalovaný ako advokát na základe plnomocenstva,
a za týmto účelom mu opakovane a viackrát podpisovala rôzne listiny, vždy podľa vyjadrenia žalovaného
v súvislosti s dedičským konaním. V posudzovanom čase bola žalobkyňa v nemocnici v dňoch
27.5.2019 do 31.5.2019 a 19.6.2019 do 21.6.2019, kde ju žalovaný opakovane navštevoval za účelom
podpisovania príslušných listín, súvisiacich podľa jeho vyjadrenia s dedičským konaním. Po prepustení

žalobkyne z nemocnice dňa 21.6.2019 ju žalovaný odviezol domov svojim autom, o čom nemala vopred
informáciu, že sa dostaví do nemocnice, navyše mala objednaný iný odvoz. Po príchode domov jej dal
podpísať rôzne listiny s tým, že to potrebuje dodatočne doložiť k dedičskému konaniu po manželovi.
Z dôvodu slabosti žalobkyňa listiny nečítala, iba s dôverou v žalovaného ich podpísala. Po zobudení
na druhý deň dňa 22.6.2019 zistila, že jej na stole nechal napadnutú darovaciu zmluvu. Na túto
okamžite reagovala listami z uvedeného dňa a ďalšími. Žalovanému tak oznámila, že darovaciu zmluvu

nepodpísala vedome. Dokumenty podpísala krátko po prebudení sa z narkózy a pod zostatkovými
účinkami týchto látok. Poukázala na to, že darovacia zmluva mala byť údajne podpísaná dňa 4.6.2019
v Ružomberku. Žalobkyňa po prepustení z nemocnice dňa 31.5.2019 bola v domácom ošetrení pod
medikamentóznou liečbou, čím jej zdravotný stav neumožňoval opustiť domácnosť a vycestovať do
Ružomberka, ale ani činiť pri plnom vedomí právne úkony. Sústavne bola pod vplyvom liekov a jej

organizmus bol tak oslabený, že dňa 8.6.2019 musela znova vyhľadať lekársku pomoc. Preto je
vylúčené, aby dňa 4.6.2019 bola podpísala napadnutú zmluvu u žalovaného v Ružomberku, a aby
vôbec bola vedome podpisovala darovaciu zmluvu na predmetnú nehnuteľnosť, ako jej jediné miesto
bývania. Prostredníctvom ňou zvoleného právneho zástupcu zaslala žalovanému výzvu na zjednanie
nápravy zo dňa 17.6.2020, kde upovedomila žalovaného o tom, že pri podpise darovacej zmluvy bola

uvedená do omylu a neprejavila vôľu darovať polovicu svojho bytu. Žalovaný na predmetnú výzvu zaslal
stanovisko a doplnenie stanoviska. Z týchto nevyplýva vyvrátenie tvrdenia žalobkyne, naopak, vyplýva
z nich dokonca neetické správanie voči nej, ako darkyni, v danom čase už vo vysokom veku, kde
je odhodlaný začať voči nej aj trestné konanie. Žalobkyňa mala zato, že došlo k nezhode jej vôle s
písomným prejavom na predmetnej darovacej zmluve, aj z dôvodu, že bola uvedená do omylu. Viackrát

dávala žalovanému na vedomie nesúlad jej vôle s písomným prejavom na darovacej zmluve. Prejav
nesúladu vôle s písomným prejavom je zdokladovaný v písomných dôkazoch. V čase podpisu darovacej
zmluvy bola žalobkyňa na tom po zdravotnej stránke veľmi zle, najmä bola pod vplyvom medikamentov
predpísanýchjejošetrujúcimlekáromvrámcimedikamentóznejliečby,bolasústavnepodvplyvomliekov
ovplyvňujúcich jej duševné a rozpoznávacie schopnosti, čo ju robilo na uzavretie darovacej zmluvy

neschopnou a nespôsobilou aj z dôvodu celkového oslabenia jej organizmu a jej veku, čím bola aj
chránenou osobou podľa § 139 ods. 1 písm. c), e) a f) Trestného zákona ako blízka osoba, ako chorá
osoba a ako osoba vyššieho veku a čo je dôvodom absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy. V tejto
súvislosti poukázala na miesto podpisu a to Ružomberok, na ktorom mieste dňa 4.6.2019 nebola a
neučinila tam predmetný podpis.

Žalobkyňa videla odporovanie autorizovanej darovacej zmluvy zákonu, obchádzanie autorizovanej
darovacejzmluvyzákonaajejpriečeniesadobrýmmravomajvtom,žezáujmydarkyneaobdarovaného
ako advokáta autorizujúceho darovaciu zmluvu sú vo vzájomnom rozpore, žalovaný konal v rozpore s
dobrými mravmi a zneužil svoje postavenie a to inštitútom autorizácie zmluvy. Zmluva bola autorizovaná
podľa § la ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon). Plnenie by bolo možné, ak by mala plniť veľkosť
darom prevádzaného spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu v dome na spoločných častiach domu,
spoločných zariadeniach domu a na pozemku zastavanom domom v spoluvlastníckom podiele 1/2 z
celkového spoluvlastníckeho podielu 240/10.000, to znamená veľkosť reálne darom prevádzaného a
plniteľného spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu v dome na spoločných častiach domu, spoločných

zariadeniach domu a na pozemku zastavanom domom musela byť vymedzená zlomkom 120/10.000 a
nie vo veľkosti darom prevádzaného spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu v dome na spoločných
častiach domu, spoločných zariadeniach domu a na pozemku zastavanom domom v celkovom
spoluvlastníckom podiele 240/10.000 tak, ako je to vymedzené v autorizovanej darovacej zmluve. Z
vyššieuvedenéhopodľažalobkynevyplývajednoznačnýprávnyzáver,žedarovaciazmluvajeabsolútne

neplatným právnym úkonom.
V danom prípade je bez akýchkoľvek pochybností zrejmá skutočnosť, že advokát (žalovaný) nepomáhal
uplatňovať ústavné právo fyzických osôb na obhajobu a chrániť ostatné práva a záujmy žalobkyne
ako svojho klienta v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, so zákonmi a sinými všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom bol a stále je na uvedené konanie zo zákona
povinný. Žalovaný ako advokát autorizoval darovaciu zmluvu, pričom riadne a s náležitou odbornou
starostlivosťou, ktorú možno od advokáta spravodlivo a rozumne požadovať nezistil totožnosť darkyne,

najmä vzhľadom na ich blízky príbuzenský vzťah, nezistil, či zmluva neodporuje zákonu, neobchádza
zákon,nepriečisadobrýmmravomaneposúdil,čiuzavretímzmluvynedôjdekuskutočnostizakladajúcej
vznik škody a bol a stále je na uvedené konanie zo zákona povinný, pričom všetky uvedené zákonom o
advokáciestanovenépodmienkyabsolútnejneplatnostiautorizovanejdarovacejzmluvysúprotiprávnym
konaním žalovaného naplnené. V darovacej zmluve objektívne ide o rozpor záujmu obdarovaného, ktorý

je súčasne aj advokátom autorizujúcim darovaciu zmluvu a darkyne.
Naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení spočíva v tom, že sa vyriešia sporné právne
otázky medzi stranami a vytvorí sa pevný základ pre budúce právne vzťahy. Určovacia žaloba je
významným prostriedkom preventívnej ochrany práv tým, že umožňuje nastolenie právnej istoty do
existujúcich právnych vzťahov ktoré sú sporné alebo neisté, či pochybné. Naliehavý právny záujem je
zo strany žalobkyne daný tým, že vyslovením neplatnosti právneho úkonu a určením vlastníckeho práva

získa späť svoju nehnuteľnosť. Po obnovení vlastníckeho stavu by sa jej postavenie zmenilo a malo by to
dopad na majetkové práva. Žalobkyňa by sa stala opätovne 100 percentným vlastníkom nehnuteľnosti.
Ak žalobkyňa navrhuje určenie svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, je na požadovanom určení
vždy naliehavý právny záujem, ak má byť súdne rozhodnutie určujúce vlastnícke právo zaznamenané
do katastra nehnuteľnosti a týmto spôsobom dosiahnutý stav súladu (zhody) medzi právnym stavom a

stavom zapísaným (evidovaným) v katastri nehnuteľnosti.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 24.9.2021 uviedol, že zastupoval žalobkyňu v dedičskom konaní
po nebohom manželovi, doc. B. D. C., J., ktoré bolo ukončené dňa 07.03.2019. Dňa 08.03.2019 navštívil
Notársky úrad JUDr. Silvie Pršebice, notárky so sídlom v Košiciach a prevzal právoplatné Uznesenie

o dedičstve, č. k. 16D/661/2018, Dnot 240/2018, ktoré žalobkyni v ten istý deň osobne priniesol. Pri
tejto príležitosti okrem iného uviedla, že by mu chcela darovať byt, citoval: „to čo som Ti povedala, to
platí, môžeš pripraviť darovaciu zmluvu. " Následne prebiehala medzi nimi pomerne častá telefonická
komunikácia, z ktorej žalovaný u žalobkyne vycítil určitú mieru neistoty v tom smere, že vzhľadom na jej
pokročilý vek a zdravotný stav sa bude treba o ňu postarať, preto sám navrhol previesť na jeho osobu

len polovicu predmetného bytu, čo žalobkyňa prijala. Podľa jej vyjadrenia, ako bezdetná, chcela po smrti
manžela byt darovať len žalovanému. Mal za to, že je všetko v poriadku, preto vypracoval darovaciu
zmluvu na prevod polovice bytu, ktorú datoval dňa 04.06.2019, s miestom vyhotovenia Ružomberok
a osobne odovzdal žalobkyni v tento deň v Košiciach, v mieste jej bydliska. Žalobkyňa tvrdí, že ju
počas liečby v Ústave srdcovo-cievnych chorôb v Košiciach pravidelne navštevoval a zároveň jej dával

podpisovať listiny, čo nie je pravda. Žalobkyňu žalovaný v nemocnici navštívil len jedenkrát, a to dňa
21.06.2019, krátko pred jej prepustením, kedy prišla do nemocnice aj pani Q., priateľka žalobkyne. V
tento deň, v dopoludňajších hodinách žalobkyňa podstúpila zdravotný výkon - srdcový výboj, ktorý sa
podľavyjadrenialekárovnevykonávapriklasickejnarkóze,ktorásapodávaprioperáciách,alelenpritzv.
prispatí pacienta, ktorý po takomto výkone, po polhodine riadne komunikuje, je orientovaný a spontánne

odpovedá na otázky. Žalobkyňu, ktorú prepustili z nemocnice v ten istý deň, približne po 16.00 hodine,
zaviezol domov, kde súčasne prišla s nimi aj pani Q.. Po odchode pani Lýdie, v rámci ich rozhovoru
prišlo aj na darovaciu zmluvu, ktorú si žalobkyňa pred žalovaným prečítala. Žalovaný bol presvedčený,
že si ju prečítala už aj pred tým, veď ju mala od 04.06.2019 k dispozícii. Po jej prečítaní mala k obsahu
zmluvy len jedinú výhradu, a to, že v zmluve nie je pre ňu zriadené vecné bremeno práva doživotného

bývania a užívania predmetného bytu. Vysvetlil jej, že na polovicu bytu sa zo zákona vecné bremeno
zriadiť nedá, čo akceptovala. Bezprostredne po tom darovaciu zmluvu podpísala. Úprimne a srdečne sa
jej žalovaný poďakoval za dar a rozlúčil sa s ňou.
Dňa 18.07.2019 bol žalovanému doručený list žalobkyne, zo dňa 22.06.2019 a postupne aj ďalšie listy,
(ktoré sú súčasťou spisového materiálu), na ktoré sa snažil reagovať. Bol toho názoru, že žalobkyňa

svoj postoj zmenila pod vplyvom pani Q.. Preto tvrdenie žalobkyne, že ju pri podpise darovacej zmluvy
uviedol do omylu, je nepravdivé a hlavne nekorektné, zvlášť od osoby, ktorá je jeho blízkym príbuzným,
ktorúsivždyvysokovážilaprechovávalknejpatričnúúctu.Žalobkyňanehovorípravduavedomeklame.
Na základe uvedeného žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

4. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 10.10.2022 (replike) uviedla, že zotrváva na námietkach
ohľadom jej skutočnej vôle previesť alebo nepreviesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Právny poriadok
ako jednu z foriem prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uznáva autorizáciu zmlúv o prevode
nehnuteľností upravenú v § 1a a nasl. zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákonač.455/1991Zb.oživnostenskompodnikaní(živnostenskýzákon).Zvyjadreniažalovanéhojednoznačne
vyplýva, že ustanovenia zákona o autorizácii zmlúv o prevode nehnuteľností nedodržal, naopak, že ich
úmyselne obišiel. Z týchto vyjadrení žalovaného priamo vyplýva, že darovacia zmluvu nebola podpísaná

dňa 4.6.2019 a teda doložka o autorizácii nezodpovedá skutočnosti. Je neprípustné, aby bola doložka
o autorizácii vyhotovená skôr, ako sa darovacia zmluva podpísala, navyše k podpisu zmluvy nedošlo
v Ružomberku, ako to uvádza samotný žalovaný, ale v Košiciach. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení
sám priznáva k tomu, že ustanovenia zákona o autorizácii zmlúv o prevode nehnuteľností nedodržal.
Nedodržanie formy autorizácie zmluvy o prevode nehnuteľnosti musí mať za následok neplatnosť takejto

zmluvy.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 2.12.2022 (duplike) uviedol, že v telefonickom rozhovore so
žalobkyňou mu táto okrem iného oznámila, aby pripravil darovaciu zmluvu na prevod predmetného
bytu, na základe čoho pracovníčka advokátskej kancelárie vyhotovila darovaciu zmluvu a zároveň
zapísala údaje do autorizačnej knihy. Takto vyhotovenú zmluvu ako aj autorizačnú knihu žalovaný

vzal so sebou do Košíc, dňa 04.06.2019. Pri osobnej návšteve žalobkyne mu táto povedala, že
zmluvu si najskôr prečíta a potom ju podpíše. Preto jej zmluvu ponechal, avšak knihu o autorizácii
vzal späť. Dňa 21.06.2019 žalovaný žalobkyňu v odpoludňajších hodinách navštívil v nemocnici a
následne doma, kde pred ním darovaciu zmluvu podpísala a zároveň sa podpísala aj do autorizačnej
knihy. Keďže autorizačnú knihu nevypisoval žalovaný, nevšimol si údaj o dátume a mieste autorizácie

(bol tam uvedený pôvodný dátum 04.06.2019 a miesto autorizácie Ružomberok). Pokiaľ žalobkyňa
uvádza, že veľkosť reálne darom prevádzaného a plniteľného spoluvlastníckeho podielu vlastníka
bytu v dome na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a na pozemku zastavanom domom
musela byť vymedzená zlomkom 120/10.000 a nie vo veľkosti darom prevádzaného spoluvlastníckeho
podielu vlastníka bytu v dome na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu a na

pozemku zastavanom domom v celkovom spoluvlastníckom podiele 240/10.000 tak, ako je vymedzené
v autorizovanej darovacej zmluve a z vyššie uvedeného vyplýva jednoznačný právny záver, že darovacia
zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom, podľa žalovaného takýto výklad nemá oporu v
katastrálnom zákone a spoluvlastnícky podiel na spoločných zariadeniach domu a pozemku je uvedený
správne.

6. V priebehu sporu žalobkyňa podaním, doručeným súdu dňa 18.7.2023, žalobkyňa navrhla zmenu
petitu žaloby, a to tak, že súd určuje, že žalobkyňa je vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1,
atokbytuč.12na4.poschodí,vovchodeč.33obytnéhodomuD.J.XX,XXK.K.L.XXXXM.N.D.J.XX
O. E. postavenom na pozemku parc. č. 2599/11, k spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a

spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve o veľkosti 240/10000 a k spoluvlastníckemu podielu o
veľkosti 240/10000 na pozemku parc. č. 2599/11, parcela registra „C“, o výmere 513 m2, druh pozemku
zastavaná plocha a nádvorie, všetko zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX a nachádzajúce sa v okrese
Košice II, obci Košice – Západ, katastrálnom území P., ku ktorému bolo vlastnícke právo prevedené na
F. D. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. I. XXX/XX, A. darovacou zmluvou podpísanou dňa 04. 06. 2019,

vkladktorejbolpovolenýrozhodnutímOkresnéhoúraduKošice,katastrálnehoodboruč.V-6732/2019zo
dňa 12. 07. 2019. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%. Súd uvedenú
zmenu pripustil uznesením zo dňa 28.8.2023, č.k. K2-22C/20/2021-136. V časti o určenie neplatnosti
darovacej zmluvy uzatvorenej medzi sporovými stranami, na žalobe žalobkyňa netrvala.

7. Súd vo veci nariadil pojednávania, ktorých sa zúčastnili sporové strany. Na pojednávaniach žalobkyňa
zotrvala na podanej žalobe. Mala za to, že darovacia zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom,
pretože nebola dodržaná forma autorizácie, ktorú štát za jeden zo spôsobov prevodu nehnuteľností.
Darovacia zmluva neobsahuje skutočnú vôľu žalovanej a právny úkon sa má vykonať aj podľa vôle
strany, ktorá ho robí, pretože nemala v úmysle previesť svoj podiel na byte na žalovaného. Zároveň

poukázala aj na to, že právny úkon má byť urobený určite a zrozumiteľne, avšak z obsahu darovacej
zmluvy v článku II je uvedené 1 spoluvlastníckeho podielu. Nie je napísaná veľkosť spoluvlastníckeho
podielu. V ďalších ustanoveniach napádanej darovacej zmluvy, a to v článku III v druhom odseku,
je uvedené, že vyššie uvedené nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tejto darovacej zmluvy do jeho
výlučného vlastníctva v podiele 1 k predmetu daru, čo tiež nie je určitý a zrozumiteľný právny úkon,

keďže predmet daru je vymedzený v článku II úplne inak. Posledným dôvodom, ktorý podľa žalobkyne
zakladá neplatnosť tohto právneho úkonu je aj to, že nemohol vyjadrovať skutočnú vôľu darovanej po
tak náročnom kardio zákroku, ktorý v ten deň o 13,05 hod. absolvovala vo Východoslovenskom ústave
srdcových a cievnych chorôb.8. Žalovaný na pojednávaniach taktiež zotrval na svojich písomných vyjadreniach, nad ich rámec
uviedol, že žalobkyňa vymedzuje absolútnu neplatnosť darovacej zmluvy neuvedením veľkosti darom

prevádzaného spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach, ako aj
pozemku v zmysle zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Tvrdil, že uvedený podiel
je v zmluve uvedený správne, nakoľko kataster nehnuteľnosti pri zápise údajov do katastra skúma
súlad údajov katastrálneho operátu s údajmi v zmluve, a keďže túto zmluvu kataster zapísal, mal
z to, že uvedený podiel, je uvedený správne. Aj keď došlo k pochybeniu pri zápise dátumu a miesta

autorizácie uvedeného v knihe o autorizácii a teda aj v autorizačnej doložke, takéto pochybenie z jeho
strany nemôže mať za následok neplatnosť darovacej zmluvy. Nakoľko darovacia zmluva bola uzavretá
v súlade so zákonom, neprieči sa zákonu, neobchádza zákon, preto bol toho názoru, že darovacia
zmluva je platná. Tvrdenie žalobkyne, že žalovanému nechcela nikdy nič darovať a myslela si, že
podpisuje listiny v súvislosti s dedičským konaním po jej manželovi je vyvrátená faktom, že v skutočnosti
podpísala štyri darovacie zmluvy, teda išlo o 4 podpisy čitateľné menom aj priezviskom a jeden podpis

do overovacej knihy, čo sa nedá spochybniť. Pričom dedičské konanie bolo ukončené už 3 mesiace
pred uzatvorením darovacej zmluvy. Už len samotná skutočnosť, že žalobkyňa prišla z touto verziou
po roku a pol od podpisu darovacej zmluvy, pričom predtým pri ich vzájomnej korešpondencii takýto
dôvod nikdy neuviedla, vzbudzuje dôvodné pochybnosti o pravdivosti jej tvrdenia. Pri podpise darovacej
zmluvy mala len pripomienku ohľadne zriadenia vecného bremena, čo jej žalovaný vysvetlil. Podľa

žalovaného žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno týkajúce sa jej neschopnosti uzatvoriť darovaciu
zmluvu z dôvodu jej zdravotného stavu.

9. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 5.12.2023 určil, že žalobkyňa je vlastníčkou spoluvlastníckeho
podielu o veľkosti 1/2 k bytu č. 12, nachádzajúceho sa v obytnom dome D. J. L. XX O. E., ako aj

spoluvlastníčkou podielu parcely č. 2599/11 o veľkosti 240/10000, zapísané na LV č. XXXXX, kat. úz. P.
a zároveň žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

10. Žalovaný vo svojom odvolaní sa voči rozsudku súdu prvej inštancie uviedol, že žiada, aby súd žalobu
v celom rozsahu zamietol. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že darovacia zmluva je neplatná

z dôvodu neurčitosti prejavu, pokiaľ ide o vymedzenie rozsahu predmetu darovania. V tejto súvislosti
poukázal na bod II. darovacej zmluvy, kde je presne vymedzený predmet daru. Predmetom darovacej
zmluvy boli nehnuteľnosti, a to 1/2 spoluvlastníckeho podielu bytu č. 12, ako aj spoluvlastnícky podiel
k pozemku parc. č. KN-C č. 2599/11 vo veľkosti 240/10000. Žalovaný ďalej uviedol, že v bodoch III. a
IV., v ods. 2 darovacej zmluvy došlo k chybe v písaní, kde namiesto podiel 1/2 bolo chybne uvedené

podiel 1/2 k predmetu daru, čo podľa súdu prvej inštancie spôsobuje neplatnosť darovacej zmluvy pre jej
neurčitosť.Bolvšaktohonázoru,žeuvedenáchybavpísanínemôžespôsobiťneplatnosťcelejdarovacej
zmluvy, ktorá má všetky všeobecné obsahové náležitosti vrátane presne vymedzeného predmetu daru.
Z celého obsahu článkov bodov III. a IV. darovacej zmluvy je aj napriek vyššie uvedenej chybe v písaní
nesporné, že predmetom daru je 1/2 spoluvlastníckeho podielu bytu a k nemu prislúchajúceho podielu

naspoločnýchčastiachaspoločnýchzariadeniachdomu,akoajspoluvlastníckypodielkpozemku,čosa
zhoduje s vymedzeným predmetom daru v bode II. a návrhom na vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností v bode VII. darovacej zmluvy. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k podanému
odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

11. Na základe žalovaným podaného odvolania, Krajský súd v Košiciach, ako odvolací súd, uznesením
zo dňa 6.6.2024 č.k. 3Co/32/2024-199 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie
konanie. Odvolací súd konštatoval procesné pochybenia súdu prvej inštancie spočívajúce v tom, že v
prípade, ak darca, ktorý na obdarovaného previedol jednu ideálnu polovicu nehnuteľností, pričom druhá
ideálna polovica zostala vo vlastníctve darcu - žalobkyne, sa domáha určenia svojho práva, obnoveného

v dôsledku tvrdenej neplatnosti darovacej zmluvy, môže žiadať len určenie, že je vlastníkom celej veci.
Ideálny spoluvlastnícky podiel nemožno v rozsudku konkretizovať. Uviedol tiež, že v prejednávanej
veci urobila žalobkyňa predmetom konania spoluvlastníctvo k jednej ideálnej polovici predmetných
nehnuteľností, a nie určenie vlastníckeho práva k celej nehnuteľnosti. Ak teda v žalobe o určenie, že
žalobkyni patrí spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti, žalobkyňa opísala rozhodujúce skutočnosti, z

ktorých vyvodzuje, že je vlastníčkou celej nehnuteľnosti, nič nebráni súdu, aby súd jej žalobný petit
formulačne sám v tomto zmysle upravil. Takýto postup nie je v rozpore s požiadavkou § 132 CSP,
ktorý určuje, že žalobca musí v žalobe uviesť žalobný návrh. Ďalším pochybením bolo, že súd prvej
inštancie nerozhodol v súlade s ust. § 145 ods. 2 o čiastočnom späťvzatí žaloby. Ak sa žalobkyňapôvodným žalobným návrhom domáhala určenia neplatnosti darovacej zmluvy a zároveň aj určenia,
že je vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu a podaním zo dňa 18.7.2023 žiadala, aby súd len určil, že
je spoluvlastníčkou podielu, nejedná sa o zmenu návrhu, ale o čiastočné späťvzatie žalobného návrhu

ohľadom určenia neplatnosti darovacej zmluvy. Po vrátení veci bolo úlohou súdu opätovne rozhodnúť
o žalobkyňou uplatnenom nároku a za tým účelom vychádzať z právneho názoru odvolacieho súdu
vysloveného v zrušujúcom uznesení a zároveň rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania.

12. Po vrátení veci, súd opätovne nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnil právny zástupca

žalobkyne, ktorý zotrval na svojich dovtedajších vyjadreniach. Pojednávania sa nezúčastnil žalovaný,
ktorý podaním zo dňa 21.1.2025, doručeným súdu dňa 22.1.2025, ospravedlnil svoju neúčasť na
pojednávaní z dôvodu jeho náhlej hospitalizácie na Klinike neurológie ÚVN SNP Ružomberok FN odo
dňa 14.1.2025. V prípade uváženia súdu súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Z uvedeného
dôvodu súd výzvou zo dňa 27.1.2025 vyzval žalovaného, aby sa vyjadril, či v súlade s §146 ods.1 CSP
súhlasí s čiastočným späťvzatím žaloby v časti týkajúcej sa neplatnosti darovacej zmluvy. Žalovaný

podaním zo dňa 27.1.2025 uviedol, že nesúhlasí s čiastočným späťvzatím žaloby v konaní o určenie
neplatnosť darovacej zmluvy zo dňa 04.06.2019, ktorú považuje za platne uzavretú, teda platnú. Pokiaľ
prvostupňový súd poukázal na neurčitosť darovacej zmluvy, tak túto zdôvodnil už v samotnom odvolaní
voči rozsudku prvostupňového súdu, preto žiadal, aby súd žalobný návrh ako nedôvodný v celom
rozsahu zamietol. Vzhľadom na jeho náhlu hospitalizáciu na a potrebu jeho vyjadrenia sa navrhol súdu,

aby súd tieto jeho nepredvídané okolnosti zobral do úvahy a zvážil odročenie pojednávania.
Súd po zvážení mal za to, že v danom prípade nebol daný dôležitý dôvod na odročenie pojednávania
v zmysle § 183 CSP, žalovaný mal dostatočný časový priestor nechať sa zastúpiť na uvedenom
pojednávaní (hospitalizácia dňa 14.1.2025 a konanie pojednávania dňa 28.1.2025), dokonca zo strany
žalovaného nebol daný návrh na odročenie pojednávania, ale iba návrh na zváženie jeho odročenia.

Súd má za to, že vykonaním pojednávania žalovanému neodňal možnosť konania pred súdom, na
pojednávaní konanom dňa 28.1.2025 neboli vykonané žiadne dôkazy, zo strany žalobkyne neboli
uvádzané žiadne nové skutkové tvrdenia, keď táto na pojednávaní zotrvala na všetkých svojich
doterajších vyjadreniach. Podľa názoru súdu žalovanému nebola odňatá možnosť vyjadriť sa v danej
veci, a to s poukazom na skutočnosť, že dňa 21.8.2024 bolo žalovanému doručené zrušujúce

uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 6.6.2024 č.k. 3Co/32/2024-199 spolu s predvolaním na
pojednávanie, ktoré sa malo konať dňa 10.12.2024 a ktoré bolo odročené z dôvodu práceneschopnosti
žalovaného a jeho žiadosti o odročenie pojednávania. Súd jeho žiadosti vyhovel a stanovil nový
termín pojednávania na dňa 28.1.2025. Časový priestor od 21.8.2024 do 28.1.2025 súd považoval
za dostatočný na vyjadrenie sa žalovaného v písomnej forme, ak to považoval za potrebné. Pokiaľ

žalovaný považoval za potrebné bližšie sa vyjadriť k nesúhlasu s čiastočným späťvzatím žaloby v časti
určenia neplatnosti darovacej zmluvy, súd poukazuje na to, že žalovaný vo svojom podaní neuviedol
žiadne vážne dôvody, pre ktoré nesúhlasil s čiastočným späťvzatím žaloby. Uviedol len, že darovaciu
zmluvu považuje za platnú a odkázal na svoju argumentáciu uvedenú v odvolaní. V tomto prípade súd
nevzhliadol vážne dôvody vzťahujúce sa na nesúhlas žalovaného, pretože nie je potrebné, aby súd o

otázke ne/platnosti darovacej zmluvy rozhodol meritórne. V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť na
skutočnosť, že i napriek zastaveniu konania v tejto časti, súd sa danou ne/platnosťou darovacej zmluvy
musel zaoberať ako predbežnou otázkou. Z tohto dôvodu nevidel súd žiadne vážne dôvody na strane
žalovaného, pre ktoré by bolo potrebné prihliadnuť na jeho nesúhlas so späťvzatím žaloby v tejto časti.

13. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), žalobca môže vziať
žalobu späť.

14. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

15. Podľa § 146 ods.1 veta prvá, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí.

16. Súd na základe čiastočného späťvzatia žaloby konanie v časti určenia neplatnosti darovacej zmluvy

zo dňa 4.6.2019, uzatvorenej medzi žalovaným ako obdarovaným a žalobkyňou ako darkyňou zastavil
vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa je oprávnená disponovať so žalobou. Súd konanie nezastaví
len v prípade, ak s tým žalovaný z vážnych dôvodov nesúhlasí. V tomto prípade súd nevzhliadol vážne
dôvody vzťahujúce sa na nesúhlas žalovaného tak ako to uviedol v bode 10 tohto rozhodnutia.17. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a vyjadreniami žalobkyne a žalovaného, ako
aj listinnými dôkazmi predloženými sporovými stranami, výpoveďami žalobkyne a žalovaného a zistil

nasledovný skutkový stav:

18. Žalobkyňa ako darkyňa a žalovaný ako obdarovaný uzatvorili dňa 4.6.2019 darovaciu zmluvu. Podľa
článku II. predmetom darovacej zmluvy sú nehnuteľnosti, a to:
- 1/2 spoluvlastníckeho podielu bytu č. 12, nachádzajúceho sa vo vchode 33, na 4. poschodí obytného

domu Moldavská cesta 33, 35, sup. č. 1165, v obci Košice - Západ, ktorý je postavený na pozemku,
pare. č. C KN 2599/11, k.ú Terasa
- podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, vo veľkosti 240/10000
- spoluvlastnícky podiel k pozemku, par. č. C KN 2599/11 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 513
m, k. ú. P., vo veľkosti 240/10000.
Súčasťou bytu bolo jeho vnútorné vybavenie, a to: kuchynská linka, vodovodné, teplovodné,

kanalizačné, elektrické, telefónne a televízne bytové prípojky okrem tých, ktoré sú určené na spoločné
užívanie.
V článku III. ods. 2 darovacej zmluvy sa uvádza: I. A. B. C., A. C. daruje obdarovanému F. D. G.,
A. G., vyššie uvedené nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tejto darovacej zmluvy, do jeho výlučného
vlastníctva, v podiele 1 k predmetu daru.

V článku IV. ods. 2 darovacej zmluvy sa uvádza: Obdarovaný, JUDr. Milan Hodana, rod Hodana,
nadobúda od darkyne nehnuteľnosti, a to 1 spoluvlastníckeho podielu bytu č. 12, nachádzajúceho sa
vo vchode 33, na 4. poschodí obytného domu Moldavská cesta 33, 35, sup. č. 1165, v obci Košice -
Západ,ktorýjepostavenýnapozemku,pare.č.CKN2599/11,k.úTerasa,podielpriestorunaspoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu, vo veľkosti 240/10000, spoluvlastnícky podiel k pozemku,

par. č. C KN 2599/11 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 513 m, k. ú. P., vo veľkosti 240/10000, do
výlučného vlastníctva, v podiele 1 k predmetu daru.
Darovacia zmluva bola datovaná 4.6.2019 ako uzatvorená v Ružomberku. Doložka o autorizácii (č.l. 11)
je tiež datovaná dňa 4.6.2019 v Ružomberku.

19. Z výpisu z LV č. XXXXX okres Košice II, obec E. – H., Katastrálne územie P. vyplýva, že žalobkyňa
je spoluvlastníčkou 1 bytu č. 12, nachádzajúceho sa vo vchode 33, na 4. poschodí obytného domu
Moldavská cesta 33, 35, sup. č. 1165 a spoluvlastníčkou podielu priestoru na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu, vo veľkosti 240/10000 a podielu k pozemku, par. č. C KN 2599/11
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 513 m vo veľkosti 240/10000. Taktiež z neho vyplýva, že žalovaný

je spoluvlastníkom 1 bytu č. 12, nachádzajúceho sa vo vchode 33, na 4. poschodí obytného domu
Moldavská cesta 33, 35, sup. č. 1165 a spoluvlastníkom podielu priestoru na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu, vo veľkosti 240/10000 a podielu k pozemku, par. č. C KN 2599/11
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 513 m vo veľkosti 240/10000.

20. Zo stanoviska žalobkyne zo dňa 22.6.2019 (č.l. 14) vyplýva, že žalobkyňa nesúhlasila s podpísanou
zmluvou a žiadala ju zrušiť, nakoľko bola spísaná bez nej, jednostranne, bola pod vplyvom narkózy (2
hodiny po jej podaní). Zmluvu čítala až po jej podpísaní.

21. Z listu žalobkyne adresovaného žalovanému dňa 22.6.2019 (č.l. 15) vyplýva, že na takom znení

zmluvy sa sporové strany nedohodli. Žalobkyňa v ňom uvádza, že žalovaný ju spísal sám a priam ju
psychicky donútil 2 hodiny po narkóze ju podpísať. Sporové strany hovorili o prenose urien z Košíc.
Podľa žalobkyne nie je v zmluve riešené jej doživotné bývanie a iné. Ďalej v ňom uviedla svoj zámer byt
predať a odísť do seniorského zariadenia, ktoré však stojí 1.100 eur mesačne, čo si zo svojho dôchodku
vo výške 400 eur, nemôže dovoliť. Preto financie z predaja bytu by jej pokryli tieto náklady na seniorské

zariadenie.

22. Z ďalších listov žalobkyne adresovaných žalovanému (č.l. 16, 17) ako podstatné vyplýva, že hneď
na druhý deň po prečítaní zmluvy žalobkyňa so žalovaným volala, aby ju nedal evidovať do katastra,
pretože s ňou nesúhlasila. Zmluva bola totiž napísaná len v prospech žalovaného a ani jedna povinnosť

vo vzťahu k nej. Tvrdila, že ju podpísala pod jeho nesmiernym nátlakom, ale neprečítanú a hodinu po
narkóze, kde jej robili výboj srdca. Žalovaný jej mal povedať, že si ju na druhý deň prečíta, že on sa
ponáhľa domov do Ružomberka.23. Z prepúšťacej správy Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb, a.s., kliniky
kardiológie zo dňa 21.6.2019 (č.l. 20) vyplýva, že u žalobkyne bola dňa 21.6.2019 o 16:00 hod. ukončená
hospitalizácia na uvedenej klinike po vykonaní zákroku EKV, 1 výbojom.

24. Z listov žalovaného adresovaných žalobkyni (č.l. 24, 25, 27) vyplýva, že žalobkyňa mu sľúbila, že mu
daruje byt v celosti, pričom sám žalovaný navrhol, že stačí, ak mu daruje polovicu a druhú si ponechá
pre prípad, že bude odkázaná na opateru. Zmluvu mala mať žalobkyňa mesiac k dispozícii, pričom po jej
prečítaní mala len jednu výhradu, a to prečo v zmluve nie je uvedené vecné bremeno. Toto jej vysvetlil,

že na polovicu bytu sa zo zákona nedá zriadiť vecné bremeno. Dal jej prísľub, že ju pri prípadnom
predaji bytu nebude blokovať a jej rozhodnutie bude plne rešpektovať. Ako spoluvlastník má zákonné
predkupné právo a toto aj využije v prípade, ak sa žalobkyňa rozhodne predať byt, pričom zároveň
navrhol, aby súčasťou takej zmluvy bolo aj zriadenie vecného bremena práva doživotného bývania
a užívania bytu v prospech žalobkyne. Podľa žalovaného zmena správania sa žalobkyne nastala od
vtedy, keď do celej situácie vstúpila Lýdia a tá jej oznámila, že odchádza ako opatrovateľka pracovať

do zahraničia. Ak si svoj úmysel s darovaním bytu žalobkyňa dodatočne rozmyslela a chcela dar vrátiť,
stačilo aby kontaktovala žalovaného a navrhla mu spôsob riešenia.

25. Z overenej časti Knihy o autorizácii žalovaného ako advokáta (č.l. 95, 96) vyplýva, že k autorizácii
darovacej zmluvy uzavretej medzi sporovými stranami došlo dňa 4.6.2019 v Ružomberku.

26. Súd sa oboznámil so všetkými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, za podstatné pre
rozhodnutie vo veci považoval len tie, na ktoré poukázal vyššie.

27. Žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 20.6.2023 v podstatnom uviedla, že

bola hospitalizovaná a po dvoch dňoch sa lekári rozhodli, že je potrebné urobiť výboj srdca, ktorý jej
robili o 15:30 hod. popoludní v slabučkej narkóze a o 16:00 hod. bola prepustená z nemocnice. Mala
zabezpečený odvoz domov, a to zdravotnú sestru Lýdiu. Zrazu tam prišiel žalovaný, dokonca sa sestier
na chodbe pýtal, či to žalobkyňa prežije. Domov išla teda autom so žalovaným, zdravotná sestra Lýdia
išla za nimi. Všetci traja išli na kávu ku žalobkyni. Po čase Lýdia odišla a vtedy jej žalovaný predložil na

podpis listiny s tým, že si myslela, že podpisuje listiny súvisiace s dedičským konaním po jej manželovi.
To, že podpísala darovaciu zmluvu zistila, až keď žalovaný odišiel a bola sama. Určite nechcela uvedený
byt darovať, lebo kde by inak žila. V ústave sa platí 1.300 eur na mesiac. Chcela v uvedenom byte
zomrieť. Žalobkyňa ďalej uviedla, že návrh darovacej zmluvy nemala mesiac pred jej podpisom u seba,
žalovaný ju doniesol v daný deň, keď ju nevedomky podpísala.

28. Žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 20.6.2023 v podstatnom uviedol, že
žalobkyňa nehovorí pravdu a účelovo tvrdí skutočnosti, ktoré sa tak nestali. Žalobkyňu zastupoval
v dedičskom konaní po jej manželovi. Po jeho ukončení mu žalobkyňa oznámila a poprosila ho, aby
pripravil darovaciu zmluvu na byt. Túto zmluvu pripravil a navštívil žalobkyňu v byte dňa 4. 6. 2019.

Žalobkyňa k danému uviedla, že si potrebuje uvedenú zmluvu pozrieť a najbližšie keď príde, že ju
podpíše.Nazákladejehokontaktovmubolooznámené,žesrdcovývýbojbudežalobkyniurobenývdaný
deň okolo 10.00 hod. Keď sa telefonicky informoval vo VÚSCH bolo mu oznámené, že výboj bol urobený,
dopadol dobe a bolo mu oznámené, že nevedia kedy presne alebo v popoludňajších hodinách bude
prepustená. Spoločne opustili uvedené zariadenie aj s pani Q.. Prišli domov medzi 16.00 a 16,30 hod.

Následne pani Q. odišla a ostali so žalobkyňou sami. Žalobkyňa vybrala zmluvu so svojho sekretára.
Žalovaný mal za to, že ju čítala niekoľkokrát. Začala ju predo ním ešte raz čítať s tým, že jej jediná
pripomienka bola k tomu, prečo v uvedenej zmluve neuviedol vecné bremeno. Vysvetlil jej, že vecné
bremeno sa na polovicu nehnuteľnosti nedá zriadiť. Iné výhrady k zmluve nemala, túto pred žalovaným
podpísala v 4 vyhotoveniach vlastnoručne a podpísala sa aj do overovacej knihy. Okolo 18,00 hod. od

žalobkyne po tomto podpise odišiel domov. Následne zhruba 3 týždne od odpisu zmluvy obdržal od
žalobkyne list, v ktorom bol vložený antedatovaný list zo dňa 22. 6. 2019, z obsahu ktorého vyplývalo, že
žalobkyňa mu začala vyčítať, že nevedela čo podpisovala a žiadala ho, aby jej vrátil polovicu bytu. Mal
za to, že darovacia zmluva, ktorej platnosť je namietaná, je uzavretá v súlade so zákonom a je platná. Do
overovacej knihy vypísala údaje pracovníčka jeho advokátskej kancelárie a omylom tam uviedla miesto

Ružomberok, keďže zvyčajne autorizuje zmluvy vo svojej kancelárii v Ružomberku. Dátum 4.6.2019 tam
bol uvedený preto, lebo v daný deň predložil na podpis predmetnú darovaciu zmluvu žalobkyni, avšak
tá ju v uvedený deň nepodpísala, údaje v knihe o autorizácii však ostali vypísané s týmto dátumom, aj
keď k podpisu zmluvy a jej autorizácii došlo až dňa 21.6.2019. Priznal, že v danom (uvedenie dátumua miesta autorizácie zmluvy) pochybil, keďže to robil v rámci rodiny a tá ostražitosť tam nebola taká
ako keby to robil s cudzou osobou. Pôvodný zámer žalobkyne bol podľa žalovaného darovať mu celú
nehnuteľnosť, avšak vycítil jej neistotu, tak sám bez vedomia žalobkyne pripravil návrh darovacej zmluvy

na len polovicu nehnuteľnosti, ktorý jej predložil dňa 4.6.2019.

29. Zistený skutkový stav posúdil podľa týchto ustanovení právnych predpisov.

Podľa § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), skutkové

tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

30. Podľa § 137 písm. c/ CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

31. Podľa § 628 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), darovacou
zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.
Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak
nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

32. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

33. Podľa § 37 ods. 3 OZ, právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam
nepochybný.

34. Predmetom sporu je žalobkyňou uplatnený nárok o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
titulom neplatnosti darovacej zmluvy.

35. Vzhľadom na charakter podanej žaloby sa súd v prvom rade musel zaoberať otázkou existencie

naliehavéhoprávnehozáujmužalobkynenapožadovanomurčení.Vprejednávanejveciidenepochybne
o žalobu o určenie, či právo je alebo nie je. Ak má byť žaloba o určenie, či tu právo je alebo nie je
úspešná, musia byť z procesného hľadiska splnené dve podmienky: po prvé, strany sporu musia mať
vecnú legitimáciu a po druhé, žalobkyňa musí mať na požadovanom určení naliehavý právny záujem.

36. V zmysle ustálenej judikatúry, žaloba ktorou sa žalobca domáha určenia či tu právo je alebo nie
je podľa § 137 písm. c) CSP nemôže byť opodstatnená v prípadoch, kedy žalobca môže žalovať na
splnenie povinnosti podľa § 137 písm. a) CSP (R 17/1972, R53/1973). Vychádzajúc z vyššie uvedeného
súd dospel k záveru, že tento naliehavý právny záujem na požadovanom určení žalobkyňa v konaní
preukázala. V tejto súvislosti je nutné uviesť, že naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam,

kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by bez tohto určenia jeho právne
postavenie sa stalo neistým, preto sa pri určovacích žalobách zdôrazňuje ich preventívny charakter a
význam. Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej
neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý
nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, nezáleží na tom, ako táto neistota vznikla. Súd v

nadväznosti na skutkový stav ustálený vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalobkyňa má
v predmetnej veci naliehavý právny záujem na určení, ktorého sa domáha tak, ako ho má na mysli
ustanovenie § 137 písm. c) CSP, pretože len na základe takéhoto rozhodnutia môže byť žalobkyňa
zapísaná v katastri nehnuteľností ako vlastník, nakoľko zápis vlastníctva nehnuteľností sa v katastri
nehnuteľností vykonáva na základe listiny, ktorá nepochybne preukazuje vlastnícke právo.

37. V priebehu sporu sa medzi sporovými stranami stalo nesporným, že medzi nimi došlo k uzatvoreniu
darovacej zmluvy a táto bola v skutočnosti uzatvorená dňa 21.6.2019 v Košiciach, i keď je zmluva
datovaná dňa 4.6.2019 a ako miesto jej uzatvorenia je uvedený Ružomberok. Taktiež k jej autorizácii
došlo dňa 21.6.2019 v Košiciach, i keď žalovaný vo svojej autorizačnej knihe uvádza, že to bolo dňa

4.6.2019 v Ružomberku.

38. Sporným medzi sporovými stranami bol predmet daru, a to veľkosť darovaného podielu na byte a
na spoločných častiach a zariadeniach domu ako aj podielu na pozemku. Sporným bolo aj to, či bolazmluva uzavretá v omyle, pod psychickým nátlakom, za účinku liekov v stave, ktorý robil žalobkyňu v tom
čase nespôsobilou na uzavretie zmluvy.

39. Pokiaľ ide o namietanú neplatnosť darovacej zmluvy z dôvodu neplatnosti autorizácie zmluvy
(autorizačnej doložky), keďže k tejto malo dôjsť podľa záznamu v knihe o autorizácii žalovaného (č.l.
95, 96) dňa 4.6.2019 v Ružomberku, čo nezodpovedá skutočnosti, keďže k autorizácii došlo dňa
21.6.2019 v Košiciach, súd poukazuje na skutočnosť, že neplatnosť (resp. absencia, nesprávnosť)
autorizačnej doložky nemajú za následok neplatnosť darovacej zmluvy. Úprava autorizácie zmlúv

oprevodochnehnuteľnostiadvokátomboladozákonazavedenázákonomč.304/2009Z.z.súčinnosťou
od 1.9.2009. Jej cieľom bolo eliminovať zmluvy a právne podania, ktoré nebudú spôsobilé byť titulom,
na základe ktorého bude možné vykonať zápis, resp. zmenu v zápise v katastri nehnuteľností. Advokát
je kvalifikovanou osobou, ktorá garantuje kvalitu zmluvy o prevode nehnuteľností, preto v prípade, ak
je zmluva o prevode nehnuteľností advokátom autorizovaná, príslušný okresný úrad (správa katastra)
posudzuje podľa § 31 ods. 2 katastrálneho zákona len, či je zmluva súladná s katastrálnym operátom

a či sú splnené procesné podmienky na povolenie vkladu. Čiže chýbajúca, resp. neplatná autorizačná
doložka nemá za následok neplatnosť zmluvy, ale len postup okresného úradu (správy katastra) pri
vykonaní vkladu do katastra nehnuteľnosti podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. V takom prípade
okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený
v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne

určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či
zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o
vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie
vkladu.

40. Darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a obdarovaný
dar alebo sľub daru prijíma. Podstatnými náležitosťami darovacej zmluvy je dohoda o predmete daru a
dohoda o jeho bezodplatnosti. Predmetom daru môže byť čokoľvek, za predpokladu, že ide o vec (pokiaľ
to jej povaha pripúšťa), práva alebo iné majetkové hodnoty.

41. Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor
možno odstrániť výkladom (výklad však nemôže dopĺňať právny úkon) alebo použitím dispozitívnych
ustanovení zákona namiesto neurčitých častí prejavu vôle. Určitosť sa musí týkať určenia účastníkov,
ďalej podstatných zložiek obsahu právneho úkonu a predmetu, ktorého sa právny úkon týka. Určitosť
predstavuje kvalitu obsahu právneho úkonu. Právny úkon je neurčitý, ak je vyjadrenie vôle síce po

jazykovej stránke zrozumiteľné, avšak nejednoznačné, a tým je neurčitý i jeho vecný obsah.

42.Akprávnyúkonniejeurobenýslobodne,vážne,určite,zrozumiteľneasmožnýmpredmetomplnenia,
je absolútne neplatný. Pre absolútnu neplatnosť právneho úkonu je charakteristické , že pôsobí ex
tunc, t.j. od začiatku, nastáva priamo zo zákona a aj keď sa jej môže dovolávať každý, kto má na tom

právny záujem, nie je potrebné, aby táto neplatnosť bola deklarovaná súdnym alebo iným rozhodnutím
orgánu právnej ochrany. Určenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu v súdnom konaní predpokladá
naliehavý právny záujem na takomto určení, inak súd takejto žalobe nemôže vyhovieť. Prihliada sa na
ňu aj bez námietky, t.j. z úradnej povinnosti (ex offo). Absolútnu neplatnosť právneho úkonu nemožno
žiadnym spôsobom napraviť (konvalidácia alebo ratihabícia), čo vyplýva z toho, že nemožno naprávať

úkon, ktorý neexistuje, a nadväzne na to, z rovnakého dôvodu - nemožno od takého právneho úkonu
(zmluvy) odstúpiť. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nie je časovo obmedzená a zakladá nároky z
bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl.).

43. Predložená darovacia zmluva datovaná dňa 4.6.2019 je podľa súdu z dôvodu neurčitosti prejavu,

pokiaľ ide o vymedzenie rozsahu predmetu darovania, absolútne neplatným právnym úkonom podľa §
37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Predmet darovania musí byť totiž v darovacej zmluve špecifikovaný
takým individualizujúcim spôsobom, aby ho nebolo možné zameniť so žiadnym iným predmetom a
nevznikali tak žiadne pochybnosti o tom, čo a v akom rozsahu sa malo darovacou zmluvou nadobudnúť.

44. Súd poukazuje, že na rôznych miestach darovacej zmluvy datovanej dňa 4.6.2019 je uvedený
rozdielny rozsah predmetu daru. Podľa článku II. predmetom darovacej zmluvy sú nehnuteľnosti, a to:- 1/2 spoluvlastníckeho podielu bytu č. 12, nachádzajúceho sa vo vchode 33, na 4. poschodí obytného
domu Moldavská cesta 33, 35, sup. č. 1165, v obci Košice - Západ, ktorý je postavený na pozemku,
pare. č. C KN 2599/11, k.ú Terasa

- podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, vo veľkosti 240/10000
- spoluvlastnícky podiel k pozemku, par. č. C KN 2599/11 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 513
m, k. ú. P., vo veľkosti 240/10000.
V článku III. ods. 2 darovacej zmluvy sa uvádza: I. A. B. C., A. C. daruje obdarovanému F. D. G.,
A. G., vyššie uvedené nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tejto darovacej zmluvy, do jeho výlučného

vlastníctva, v podiele 1 k predmetu daru.
V článku IV. ods. 2 darovacej zmluvy sa uvádza: Obdarovaný, JUDr. Milan Hodana, rod Hodana,
nadobúda od darkyne nehnuteľnosti, a to 1 spoluvlastníckeho podielu bytu č. 12, nachádzajúceho sa
vo vchode 33, na 4. poschodí obytného domu Moldavská cesta 33, 35, sup. č. 1165, v obci Košice -
Západ,ktorýjepostavenýnapozemku,pare.č.CKN2599/11,k.úTerasa,podielpriestorunaspoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu, vo veľkosti 240/10000, spoluvlastnícky podiel k pozemku,

par. č. C KN 2599/11 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 513 m, k. ú. P., vo veľkosti 240/10000, do
výlučného vlastníctva, v podiele 1 k predmetu daru.
Z článku II. zmluvy vyplýva, že predmetom daru je 1 predmetného bytu a podiel na priestoru na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu ako aj spoluvlastnícky podiel k pozemku, vo
veľkosti240/10000.AvšakzčlánkuIIIods.2vyplýva,žedarkyňadaruježalovanémuazčlánkuIV.ods.2,

že žalovaný ako obdarovaný dar prijíma v podiele 1 k predmetu daru, čo predstavuje 1 predmetného bytu
a podiel na priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu ako aj spoluvlastnícky
podiel k pozemku, vo veľkosti 120/10000.

45. Túto neurčitosť rozsahu predmetu daru nebolo možné považovať len za chybu v písaní, ako to

uviedol žalovaný vo svojom odvolaní, keďže túto neurčitosť sa nepodarilo odstrániť ani dokazovaním
(výpoveďami sporových strán). Žalobkyňa vo svojej výpovedi a písomných vyjadreniach tvrdila, že
nebolo jej skutočnou vôľou darovať žalovanému ani len časť nehnuteľnosti v tom čase v jej výlučnom
vlastníctve. Žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach, ako aj vo svojej výpovedi tvrdil, že zámerom
žalobkyne bolo darovať mu celú nehnuteľnosť v jej vlastníctve, avšak keďže videl jej neistotu, zmluvu

pripravil na časť nehnuteľnosti. Podľa vyjadrení žalovaného bolo zámerom zmluvy darovanie polovice
predmetných nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne. Z uvedeného vyplýva, že okrem neurčitosti
rozsahu predmetu daru, skutočná vôľa žalobkyne bola odlišná od jej prejavenej v darovacej zmluve,
a to či z pohľadu žalobkyne, že nemala v úmysle darovať žalovanému ani len časť predmetnej
nehnuteľnosti alebo z pohľadu tvrdenia žalovaného, že mu žalobkyňa chcela darovať celú predmetnú

nehnuteľnosť. Taktiež skutočná vôľa žalovaného nadobudnúť 1 predmetných nehnuteľností je v rozpore
s jeho prejavenou vôľou v článku IV. ods. 2, že žalovaný ako obdarovaný dar prijíma v podiele 1
k predmetu daru, čo predstavuje 1 predmetného bytu a podiel na priestoru na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu ako aj spoluvlastnícky podiel k pozemku, vo veľkosti 120/10000. Tak
v prípade žalobkyne ako aj žalovaného ich skutočná vôľa nekorešponduje (nie je v súlade) s vôľou

prejavenou v predmetnej darovacej zmluve. Súd teda konštatuje, že neurčitý prejav je zrozumiteľný
(po výrazovej stránke), ale jeho obsah nie je určitý. Ak je základom neurčitosti prejavu skutočnosť, že
tu vôbec nebola určitá vôľa, výklad nemôže odstrániť tento nedostatok daný už v samej vôli. Takýto
nedostatok určitosti môže odstrániť len sám konajúci ako pôvodca tejto vôle, čo sa v danom prípade
pokiaľ ide o žalobkyňu nestalo.

46. Tvrdenia žalobkyne, že zmluva bola uzavretá v omyle, pod psychickým nátlakom, za účinku liekov
v stave, ktorý robil žalobkyňu v tom čase nespôsobilou na uzavretie zmluvy, súd nemal preukázané.
Preto v tejto časti súd konštatuje neunesenie dôkazného bremena žalobkyňou.

47. Právnym následkom neurčitosti právneho úkonu je jeho absolútna neplatnosť. Súd považuje
darovaciu zmluvu, uzatvorenú medzi sporovými stranami, datovanú dňa 4.6.2019 za neplatný právny
úkon z dôvodu neurčitosti prejavu vôle týkajúcej sa rozsahu predmetu daru v zmysle § 37 ods. 1 OZ.
Keďže ide o absolútnu neplatnosť darovacej zmluvy, tá pôsobí ex tunc, t.j. od začiatku, žalobkyňa, je teda
výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu. V súdnej praxi sa ustálilo, že ak žalobca

označí v žalobe presne, určite a zrozumiteľne povinnosť, ktorá má byť žalovanému uložená rozhodnutím
súdu alebo spôsob určenia právneho vzťahu, práva alebo právnych skutočností, súd nepostupuje v
rozpore so zákonom, ak použitím iných slov vyjadrí vo výroku svojho rozhodnutia rovnaké práva apovinnosti, ktorých sa žalobca domáha. Súd preto rozhodol, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou
nehnuteľnosti uvedených vo výroku II. tohto rozsudku.

48. Súd sa v rámci zdôvodnenia súdneho rozhodnutia zaoberal relevantnými argumentmi, pričom
v zmysle ustálenej judikatúry ESĽP sa nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre
rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.
Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra

1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára
1998).

49. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

50. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

51. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

52.Onáhradetrovkonaniabolorozhodnutévzmysleust.§255 ods.2CSPvspojenís§256ods.1CSP.
Pokiaľ ide o tú časť sporu, v ktorej bola žalobkyňou vzatá žaloba späť (určenie neplatnosti darovacej
zmluvy zo dňa 4.6.2019), súd konštatuje, že táto bola vzatá späť bez procesného zavinenia žalovaného,
a preto procesný neúspech v tejto časti je možné pričítať žalobkyni a procesný úspech žalovanému.

Žalobkyňa bola úspešná v časti sporu o určenie vlastníckeho práva. Keďže v časti sporu bol úspešný
žalovaný a v časti sporu žalobkyňa, súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice

v 2 písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).