Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 7, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 62C/25/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124384479
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mikulová, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:6124384479.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudkyňou JUDr. Zuzanou Mikulovou, LL.M., v spore žalobcu: A. B., narodený

XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XXX, C., zast. JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., s.r.o., IČO: 52858774,
so sídlom Južná trieda 28, Košice, proti žalovanému: Mesto Košice, IČO: 00691135, so sídlom Trieda
SNP 48/A, Košice, o zaplatenie 1.740,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.740,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,65 %
ročne zo sumy 1.740,- Eur od 02.06.2024 zo zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 27.09.2024 bola Okresnému súdu Banská Bystrica, ako súdu kauzálne príslušnému na
upomínacie konanie, doručená žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 1.740,- Eur

s príslušenstvom a náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že je podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX v k.ú. A. D., obec: C. – A., okres: C. E., evidovaných
ako pozemky – parcely registra „E“ – orná pôda o výmere 580 m2 s parcelným č. XXXX, kde jeho
spoluvlastnícky podiel predstavuje 1 k celku, teda celkovo 145 m2, pričom na predmetných pozemkoch
sa nachádza mestské kúpalisko Triton. Žalovaný teda tieto pozemky využíva na podnikateľské účely,
a preto zákon č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov
pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 66/2009 Z.z.“) na predmetnú situáciu nemožno aplikovať. V tejto
súvislosti Krajský súd v Košiciach v rozhodnutí sp.zn. 5Co/136/2021 zo dňa 15.11.2022 uviedol, že
kúpalisko Triton slúži na podnikateľské účely a citoval, že „12.2. Kúpaliská aj keď vo všeobecnosti slúžia
verejnosti, ale odplatne, a sú využívané na podnikateľské účely, preto sa na ne nevzťahuje z.č. 66/2009
Z.z. Skutočnosť, že kúpalisko už dlhé roky neslúži svojmu účelu a nie je využívané, nemôže byť na ujmu
žalobkyne.“ Žalobca poukázal na § 1 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z.z., v zmysle ktorého sa tento zákon
nevzťahuje a nikdy ani nevzťahoval na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami,

ktoré slúžia na podnikateľské účely.
Od roku 1993 až do svojho zániku, t.j. do 2009, prevádzkoval a vykonával správu kúpaliska Triton
Miestny podnik služieb, s.r.o. Košice, IČO: 31687067, ktorý v obchodnom registri mal zapísaný predmet
činnosti: denný bar, reštauračná činnosť, bufetová činnosť, prevádzkovanie verejných kúpalísk a iné,
pretojednoznačneideopodnikateľapodľa§2ods.2zákonač.513/1991Zb.Obchodnýzákonníkvznení
neskorších predpisov (ďalej len „OBZ“). Preto je zrejmé, že ku dňu účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z.
slúžilo kúpalisko Triton, stojace na pozemkoch v podielovom spoluvlastníctve žalobcu, na podnikanie.

V roku 2009, ako aj v ďalšom období, bolo riadne otvorené a užívané, a aj z tohto dôvodu zákonné
vecné bremeno na týchto pozemkoch nemohlo vzniknúť.
Žalovaný sa takto bezdôvodne obohacuje na úkor žalobcu, nakoľko vyššie uvedené pozemky
v podielovom spoluvlastníctve žalobcu užíva bez právneho dôvodu, keďže si na nich zriadilo kúpaliskoTriton bez súhlasu vlastníka pozemku a k pozemku nemá vlastnícky ani nájomný vzťah s vlastníkom
pozemku. Žalobca citujúc ustanovenia § 123, § 451 ods. 1 a § 456 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) a článku 20 ods. 4 Ústavy SR poukázal

na to, že použitie veci bez súhlasu vlastníka je významným obmedzením vlastníka, ktoré vyžaduje
splnenie prísnych zákonných podmienok a môže trvať iba dočasne. Ďalej poukázal na právny
názor uvedený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/52/2009 zo dňa 31.01.2011, v zmysle
ktorého ak nie je v občianskoprávnej rovine (napr. zmluvou) upravené všeobecné užívanie verejného
priestranstva zahrňujúce aj len z časti pozemky vlastnícky patriace tretej osobe, má to za následok

vznik bezdôvodného obohatenia na strane obce plnením bez právneho dôvodu (§ 451 OZ). Rovnaký
postoj vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 237/2009, podľa ktorého na rozdiel od
vyvlastnenia, kde môže dôjsť k jednorazovému vyplateniu náhrady, pri nútenom obmedzení možno
uvažovať o opakovaných platbách „primeranej náhrady“ počas trvania núteného obmedzenia.
Žalobca má za to, že mu takto vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
nájomného, pričom podľa znaleckého posudku č. 7/2021 týkajúceho sa určenia všeobecnej hodnoty

nájmu pozemkov v danom areáli, je nájomné vo výške 9,90 Eur/m2 ročne. Napriek tomu žalobca
požaduje len 6,- Eur za m2 ročne, čo v prípade 145 m2 a za obdobie od 27.09.2022 do 27.09.2024
predstavuje sumu 1.740,- Eur (145 m2 x 6 Eur x 2 roky). Žalobca súčasne požadoval aj úrok z omeškania
vo výške 8,65 % ročne od 02.06.2024, nakoľko žalovanému bola predžalobná výzva doručená dňa
31.05.2024, na ktorú žiadnym spôsobom nereagoval.

2. Dňa 10.10.2024 Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz sp.zn. 15Up/200/2024, ktorým
vyhovel žalobe žalobcu v celom rozsahu. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom
uviedol, že nárok žalobcu je premlčaný v celom rozsahu, čo odôvodňuje skutočnosťou, že na spornom
pozemku bolo zákonom č. 66/2009 Z.z. zriadené zákonné vecné bremeno ku dňu činnosti zákona, t.j.

k 01.07.2009. K predmetnému dňu vznikol vlastníkovi pozemku nárok na náhradu za zákonné vecné
bremeno, nárok ktorý sa však premlčal v trojročnej premlčacej lehote, t.j. k 01.07.2012.
Žalovaný ďalej uviedol, že areál kúpaliska Triton až do prerušenia prevádzky v roku 2018 slúžil verejnosti
na športovo-rekreačné účely v súlade s funkčným využitím stanoveným územným plánom mesta
Košice, ktorý predmetné územie definuje ako plochu športovo – rekreačného vyššieho vybavenia. Tento

areál prešiel z majetku štátu spravovaného Správou rekreačných a športových zariadení do majetku
mesta Košice v zmysle § 2 ods. 6 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Na preukázanie tejto
skutočnosti žalovaný súdu predložil aj delimitačný protokol zo dňa 26.05.1993, z ktorého vyplýva, že
právne vzťahy žalobcu a žalovaného týkajúce sa pozemkov v areáli kúpaliska Triton sa primerane
spravujú ustanoveniami zákona č. 66/2009 Z.z.. Žalovaný tiež zdôraznil, že tento športový areál neslúži

a ani neslúžil na podnikateľské účely, keďže bol zriadený a prevádzkovaný za účelom napĺňania
potrieb verejnosti, nie za účelom podnikania. Má za irelevantné, že v minulosti mohol v danom
areáli prebiehať napr. stánkový predaj občerstvenia ako doplnková a tiež nevyhnutná služba pre
návštevníkov. S poukazom na znenie dôvodovej správy k zákonu č. 66/2009 Z.z. žalovaný zdôraznil, že
zámerom zákonodarcu bolo poskytnúť možnosť majetkovoprávneho usporiadania vzťahov k pozemkom

zastavaným stavbami vo vlastníctve samospráv, a to len v prípade, ak je na tomto usporiadaní
verejný záujem. Prevádzkovanie dlhodobo stratového a mestom dotovaného areálu kúpaliska Triton
je bezpochyby činnosťou vykonávanou za účelom verejného záujmu. Na činnosť kúpaliska Triton bola
mestom každoročne poskytovaná dotácia z rozpočtu mesta Košice, resp. z rozpočtu mestskej časti,
keďžebeztejtodotáciebynebolomožnézabezpečiťfungovaniekúpaliska.Ajnapriektaktoposkytovanej

dotácii bolo kúpalisko stratové, a to až do ukončenia prevádzky v roku 2017.
Žalovanýmánazákladevyššieuvedenýchskutočnostízato,žezákonč.66/2009Z.z.sabudeprimerane
vzťahovať aj na usporiadanie majetkovoprávnych vzťahov k pozemkom nachádzajúcich sa v areáli
kúpaliska Triton. Nakoľko ku dňu účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z. mesto nemalo k pozemkom v areáli
zmluvne dohodnuté „iné právo“ a v prípade kúpaliska ide o stavbu povolenú podľa platných právnych

predpisov, vzniklo k týmto pozemkom v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. v prospech mesta
Košice zákonné vecné bremeno, ktoré oprávňuje mesto na ich držbu a užívanie. V súvislosti s náhradou
za takéto užívanie pozemkov, ku ktorým vzniklo zákonné vecné bremeno, sa vyjadril Najvyšší súd
SR, ako aj Ústavný súd SR. V zmysle ich rozhodovacej činnosti platí, že za zákonom č. 66/2009 Z.z.
zriadené vecné bremeno vzniká nárok na náhradu jednorazovo tomu, kto bol vlastníkom zaťaženého

pozemku ku dňu účinnosti cit. zákona, teda k 01.07.2009. Vzhľadom k tomu, že právo na náhradu vzniklo
žalobcovi dňa 01.07.2009 a žalobca si nárok na náhradu uplatnil po uplynutí trojročnej premlčacej doby,
žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku uplatneného v tomto konaní. Žalovaný preto navrhol
žalobu zamietnuť v celom rozsahu.3. Na odpor žalovaného reagoval žalobca vyjadrením zo dňa 13.11.2024, v ktorom navrhol pokračovať
v konaní a postúpiť vec príslušnému súdu na prejednanie a rozhodnutie veci. Žalobca súčasne uviedol,

že zákon č. 66/2009 Z.z. sa nevzťahuje a nikdy sa nevzťahoval na usporiadanie vlastníckych vzťahov
k pozemkom pod stavbami, ktoré slúžia na podnikateľské účely. Od roku 1993 až do svojho zániku
v roku 2009 prevádzkoval a vykonával správu kúpaliska Triton Miestny podnik služieb, s.r.o. Košice, IČO:
31687067, ktorý ako predmet činnosti mal zapísané: denný bar, reštauračný činnosť, bufetová činnosť,
prevádzkovanie verejných kúpalísk, atď. teda ide o podnikateľa v zmysle § 2 ods. 2 OBZ. Aj v prípade, že

kúpalisko dosahovalo straty, jedná sa o prirodzenú súčasť podnikateľského rizika. Žalobca má dokonca
za to, že kúpalisko Triton má podnikateľský potenciál, ktorý mesto naplno nevyužíva.
Žalobca ďalej uviedol, že nie je sporné, že v areáli kúpaliska boli poskytované reštauračné a iné odplatné
služby pre návštevníkov, pričom ani vstup do areálu nebol nikdy bezplatný. Napokon platí, že majetok
obce je možné použiť na podnikateľskú činnosť, nakoľko aj v zmysle § 8 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb.
o obecnom zriadení obec pri výkone samosprávy vykonáva investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť

v záujme zabezpečenia potrieb obyvateľov obce a rozvoja obce. Ku dňu účinnosti zákona č. 66/2009
Z.z. slúžilo kúpalisko Triton stojace na pozemkoch, ktoré sú predmetom tohto konania, na podnikanie.
V roku 2009 bolo riadne otvorené a užívané, čo nie je medzi stranami sporné. Takto vecné bremeno
objektívne nemohlo vzniknúť. Tento názor vyslovil už aj Krajský súd v Košiciach v rozhodnutiach sp.zn.
3Co/139/2022 zo dňa 09.06.2023, sp.zn. 6Co/77/2023 zo dňa 07.08.2023, sp.zn. 6Co/70/2023 zo dňa

28.06.2023 a iné. Takto sa nemožno stotožniť s argumentáciu žalovaného, že kúpalisko Triton neslúži
a ani neslúžil na podnikateľské účely. Aj Krajský súd v Košiciach konštatoval vo svojich rozhodnutiach,
že kúpalisko slúžilo na podnikateľské účely, bolo prevádzkované podnikateľom za účelom dosiahnutia
zisku, preto v zmysle § 1 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z.z. nemohlo vzniknúť k týmto pozemkov zákonné
vecné bremeno.

Žalobca napokon zdôraznil, že žalovaný pozemky v areáli kúpaliska Triton užíva bez právneho dôvodu
a bezodplatne, čím na úkor žalobcu vzniká na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie v zmysle §
451 OZ vo výške obvyklého nájomného.

4. Dňa 18.11.2024 bola vec postúpená na Mestský súd Košice, ako súd príslušný na prejednanie

v zmysle pravidiel podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“).

5. Súd v ďalšom doručil podanie žalobcu žalovanému dňa 21.11.2024, no žalovaný sa už nevyjadril
a súd preto nariadil pojednávanie na deň 07.02.2025, na ktorom sa zúčastnili právny zástupca žalobcu

a žalovaný.

6. V priebehu konania strany sporu produkovali písomné dôkazy, a to: výpis z LV č. XXXXX pre k.ú.
A. D. E., výpis z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 4369/V,
obchodnémeno:Miestnypodnikslužieb,s.r.o.Košicevlikvidácii,nájomnázmluvač.2016000834zodňa

09.05.2016, nájomná zmluva č. 20160001527 zo dňa 05.08.2016, nájomná zmluva č. 2016002225 zo
dňa 02.11.2016, znalecký posudok č. 7/2021, delimitačný protokol zo dňa 26.05.1993, účtovná závierka
Miestneho podniku služieb, s.r.o. Košice za rok 2013, účtovná závierka Miestneho podniku služieb,
s.r.o. Košice za rok 2014, účtovná závierka Miestneho podniku služieb, s.r.o. Košice za rok 2016,
výpis z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, Oddiel: Pšn, Vložka číslo: 169/V, obchodné

meno: Miestny podnik služieb mestskej časti Košice – Juh, nájomná zmluva č. Nn/61/V/1994 zo dňa
13.09.1994, stavebné povolenie č. výst.: 9151/2081/83 – Lr. zo dňa 29.11.1983, a zistil nasledovný
skutkový stav veci:

7. Z výpisu z LV č. XXXXX pre k.ú. A. D. E. súd konštatuje, že žalobca je zapísaný pod B2 ako podielový

spoluvlastník nehnuteľností – pozemkov parcely registra „E“ – orná pôda o výmere 648 m2 s parcelným
č. XXXX/XXX, orná pôda o výmere 131 m2 s parcelným č. XXXX/XXX, orná pôda o výmere 42 m2
s parcelným č. XXXX/XXX, orná pôda o výmere 580 m2 s parcelným č. XXXX, pričom podiel žalobcu
ako podielového spoluvlastníka je 1 k celku.

8.ZvýpisuzObchodnéhoregistraOkresnéhosúduKošiceI,Oddiel:Sro,Vložkačíslo:4369/V,obchodné
meno: Miestny podnik služieb, s.r.o. Košice v likvidácii, súd konštatuje, že dňa 17.03.1994 bola zapísaná
obchodná spoločnosť Miestny podnik služieb, s.r.o. Košice. Táto obchodná spoločnosť bola založená
zakladateľskou listinou vo forme Notárskej zápisnice zo dňa 20.12.1993 číslo N 185/93, Nz 183/93,napísanejJUDr.StanislavomFurdompodľazákonač.513/1991Zb..Dňa17.08.2018bolatátoobchodná
spoločnosť vymazaná, nakoľko došlo k jej zrušeniu s likvidáciou bez právneho nástupcu na základe
rozhodnutia jediného spoločníka, t.j. Mestská časť Košice – Juh, v zmysle uznesenia zo 16. zasadnutia

Miestneho zastupiteľstva Mestskej časti Košice – Juh konaného dňa 20.12.2016. Ako predmet činnosti
boli uvedené nasledovné: reštauračná činnosť, denný bar, bufetová činnosť, prevádzkovanie parkovísk
a trhovísk, pohostinská činnosť, prevádzkovanie telovýchovných zariadení a zariadení slúžiacich na
regeneráciu, prevádzkovanie verejných kúpalísk, atď.

9. Z nájomnej zmluvy č. 2016000834 zo dňa 09.05.2016 súd konštatuje, že žalovaný ako prenajímateľ
aspoločnosťMorisSlovakias.r.o.akonájomcauzavrelinájomnúzmluvu,ktorejpredmetombolpozemok
registra „C“, časť parcely č. XXX/XX o výmere 15 m2 (novovytvorenej parcely č. XXX/XXX) zapísanej
na LV č. XXXXX ako ostatné plochy v k.ú. A. D., a to za odplatu vo výške 26,56 Eur/m2, t.z. 398,40
Eur za celý predmet nájmu.

10. Z nájomnej zmluvy č. 2016001527 zo dňa 05.08.2016 súd konštatuje, že žalovaný ako prenajímateľ
a nájomcovia F. G. a E. A. G. uzavreli nájomnú zmluvu, ktorej predmetom bol prenájom pozemku registra
„C“, a to časť parcely č. XXXX o výmere 25 m2, zapísanej v katastri nehnuteľností na LV č. XXXXX ako
zastavané plochy a nádvoria, k.ú. A. D., a to za odplatu 26,56 Eur/m2, t.z. 664,- Eur za celý predmet
nájmu.

11. Z nájomnej zmluvy č. 2016002225 zo dňa 02.11.2016 súd konštatuje, že spoločnosť ASTON
BUILDING s.r.o. ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzavreli nájomnú zmluvu, ktorej predmetom
bol nájom pozemku parcely registra „C“ č. XXX/X, k.ú. A. D., o výmere 42 m2, evidovaných na LV č.
XXXX, a to za nájomné ročne vo výške 12,- Eur/m2, t.j. spolu vo výške 504,- Eur.

12. Zo znaleckého posudku č. 7 vypracovaného znalcom Ing. Matejom Špakom, PhD. mult. súd
konštatuje, že úlohou znalca bolo stanoviť všeobecnú hodnotu pozemku a všeobecnú hodnotu nájmu
za pozemok, parcely registra „E“ č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X H. XXXX,
zapísané na LV č. XXXXX, k.ú. A. D., obec C. – A., I. C. E.. Znalec určil hodnotu nájmu za dané parcely

na rok v sume 9,90 Eur/m2.

13. Z predžalobnej výzvy zo dňa 31.05.2024 súd konštatuje, že žalobca spolu s ďalšími podielovými
spoluvlastníkmi vyzval žalovaného na dobrovoľné plnenie, t.j. na zaplatenie sumy 1.740,- Eur.

14. Z delimitačného protokolu zo dňa 26.05.1993 súd konštatuje, že odovzdávajúci subjekt, t.j. Správa
rekreačných a športových zariadení mesta Košíc v likvidácii, odovzdal preberajúcemu subjektu, t.j.
žalovaný, nehnuteľný majetok „kúpalisko Triton“ nachádzajúci sa na J. K. L. C. v celkovej nadobúdacej
hodnote 4.312.885,50 Sk, ktorý sa nachádza na parcelách č. XXXX, XXXX H. XXXX, k.ú. C. – A.,
užívateľom ktorej je Čsl.štát – NVMK.

15. Z účtovnej závierky Miestneho podniku služieb, s.r.o. Košice za rok 2013, ďalej z účtovnej závierky
Miestneho podniku služieb, s.r.o. Košice za rok 2014 a z účtovnej závierky Miestneho podniku služieb,
s.r.o. Košice za rok 2016 súd konštatuje, že žalovaný poskytoval na činnosť kúpaliska Triton dotáciu, no
kúpalisko vykazovalo aj výnos, a to hlavne zo vstupného plateného návštevníkmi a tržieb za prenájom

a služby.

16. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, Oddiel: Pšn, Vložka číslo: 169/V,
obchodné meno: Miestny podnik služieb mestskej časti Košice – Juh súd konštatuje, že tento obecný
podnik bol zapísaný dňa 02.03.1993 po založení zriaďovacou listinou miestneho zastupiteľstva Mestskej

časti Košice – Juh zo dňa 14.04.1992 a bol vymazaný dňa 17.03.1994 v dôsledku premeny na obchodnú
spoločnosť, a teda právnym nástupcom sa stala obchodná spoločnosť Miestny podnik služieb, s.r.o.
Košice.

17. Z nájomnej zmluvy č. Nn/61/V/1994 zo dňa 13.09.1994 súd konštatuje, že žalovaný ako prenajímateľ

a Miestny podnik služieb Mestskej časti Juh ako nájomca uzavreli nájomnú zmluvu, ktorej predmetom
bol nájom kúpaliska Triton v Košiciach nachádzajúci sa na J. K. L. C., ktorého vlastníkom je mesto
Košice. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú.18. Zo stavebného povolenia č. výst.: 9151/2081/83 – Lr. zo dňa 29.11.1983 súd konštatuje, že Obvodný
národný výbor, odbor výstavby v Košiciach IV na žiadosť investora: Správy rekreačných a športový
zriadení mesta Košíc zo dňa 21.11.1983 číslo 2004/TÚ, povolil výstavbu letného kúpaliska Triton pod

Šibenou horou v Košiciach.

19. Po prevedení dokazovania súd právne uzatvára:

20. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z., tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov

k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do
vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy,
ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len „pozemok pod
stavbou“).

21. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z., tento zákon sa primerane vzťahuje aj na usporiadanie

vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých je umiestnený cintorín, okrem pozemkov vo vlastníctve
cirkví, športový areál alebo verejná zeleň, ak tento cintorín, športový areál alebo verejná zeleň prešli do
vlastníctva obce podľa osobitného predpisu.

22. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z.z., tento zákon sa nevzťahuje na usporiadanie vlastníckych

vzťahov k pozemkom pod stavbami, ktoré slúžia na podnikateľské účely.

23. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z., ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona
k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod
stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo

zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane
práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych
predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie
záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo
v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

24. Podľa § 2 ods. 1 OBZ, podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne
podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel
dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného
sociálneho podniku podľa osobitného predpisu.

25. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) OBZ, podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom
registri.

26. Podľa § 4 ods. 3 písm. h) a písm. k) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, obec pri výkone

samosprávy najmä: utvára a chráni zdravé podmienky a zdravý spôsob života a práce obyvateľov obce,
chráni životné prostredie, ako aj utvára podmienky na zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti, na
vzdelávanie, kultúru, osvetovú činnosť, záujmovú umeleckú činnosť, telesnú kultúru a šport, a vykonáva
vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenia potrieb obyvateľov obce
a rozvoja obce.

27. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

28. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

29. Predmetom tohto konania bol nárok žalobcu na odplatu za užívanie pozemkov v jeho podielovom

spoluvlastníctvežalovanýmbezprávnehodôvodu.Vkonanínebolomedzistranamisporným,žežalobca
je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX pre k.ú. A. D. E., a to
konkrétne pozemku – parcela registra „E“ – orná pôda o výmere 580 m2 s parcelným č. XXXX, a to
vo veľkosti podielu 1 k celku, ktorý sa nachádza v celom svojom rozsahu v oplotenom a uzamknutomareáli kúpaliska Triton, ktoré je vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný teda nemá žiaden vlastnícky vzťah
k dotknutým pozemkom, resp. nie je v nájomnom vzťahu so žalobcom. Žalobca takto identifikoval svoj
nárok ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 OZ a predložil súdu jednak

výpis z LV č. XXXXX pre k.ú. A. D. E., z ktorého vyplýva, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľností identifikovaných na LV č. XXXXX k.ú. A. D. E., a jednak znalecký posudok č. 7 vyhotovený
znalcom Ing. Matejom Špakom, PhD. mult., z ktorého vyplýva, že výška nájmu v tomto katastrálnom
území je na úrovni 9,90 Eur/m2 na rok. Žalobca však požadoval zaplatenie sumy 6,- Eur/m2 za rok,
teda 145 m2 x 6,- Eur x 2 roky = 1.740,- Eur. Žalovaný sa na strane druhej bránil tvrdením, že k týmto

pozemkom vzniklo v zmysle zákona č. 66/2009 Z.z. zákonné vecné bremeno v prospech vlastníka
stavby, a to vlastníka kúpaliska Triton, a preto mal žalobca nárok na odplatu za takto vzniknuté zákonné
vecné bremeno (teda nie nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia). Tento nárok sa však premlčal,
keďže vychádzajúc z ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
vo veci sp.zn. 8Cdo/17/2019 a vo veci sp.zn. 2Cdo/194/2019 a rozhodnutie Ústavného súdu SR vo veci
sp.zn. IV. ÚS 539/2020) nárok za zákonné vecné bremeno vzniknuté v zmysle zákona č. 66/2009 Z.z.

vzniká jednorazovo tomu, kto bol vlastníkom dotknutých pozemkov ku dňu účinnosti zákona a premlčí
sa vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe od účinnosti zákona. Takto žalovaný vzniesol námietku
premlčania, keďže mal za to, že nárok žalobcu sa premlčal k 01.07.2012.

30. Žalobca v konaní poukázal na to, že sa v dnom prípade uplatní výnimka z pod aplikácie zákona č.

66/2009 Z.z., nakoľko v zmysle § 1 ods. 3 cit. zákona platí, že sa tento zákon nevzťahuje na usporiadanie
vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami, ktoré slúžia na podnikateľské účely, a preto v danom
prípade nemohlo v prospech žalovaného vzniknúť zákonné vecné bremeno k dotknutým pozemkom,
o.i. aj v podielovom spoluvlastníctve žalobcu. Súd má za to, že obrana žalobcu je na mieste, nakoľko
v prípade kúpaliska Triton bolo preukázané a aj v skorších konaniach konštatované, že tento areál slúžil

na podnikateľské účely. V konaní nebolo sporné, že správu kúpaliska Triton vykonával v rozhodnom
období Miestny podnik služieb, s.r.o. Košice, ktorý bol ako obchodná spoločnosť zapísaný v Obchodnom
registri Okresného súdu Košice I, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 4369/V, a v prípade ktorého sa pochybne
jedná o podnikateľa v zmysle § 2 ods. 2 písm. a) OBZ. Súd v tejto súvislosti poukazuje na právny
názor vyjadrený v rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 11Co/174/2023 zo dňa 23.10.2024,

v zmysle ktorého: „27. Odvolací súd apeluje na to, že otázku, či kúpalisko Triton slúžilo na podnikanie,
keďže to vylučuje ust. § 1 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z.z., v zmysle ktorého sa tento zákon nevzťahuje
na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami, ktoré slúžia na podnikateľské účely
(odkaz na § 2 Obchodného zákonníka), už riešil senát Krajského súdu v Košiciach v skutkovo a právne
obdobnej veci inej žalobkyne proti tomu istému žalovanému (viď rozsudok Krajského súdu v Košiciach

sp.zn. 5Co/136/2021), na ktorý poukazoval aj odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení v tomto
spore a z ktorého aj v napadnutom rozsudku vychádzal súd prvej inštancie, pričom dospel k záveru, že
„Kúpaliská, aj keď vo všeobecnosti slúžia verejnosti, ale odplatne a sú využívané na podnikateľské účely,
preto sa na ne nevzťahuje zákon č. 66/2009 Z.z.. Skutočnosť, že kúpalisko už dlhé roky neslúži svojmu
účeluaniejevyužívané,nemôžebyťnaujmužalobkyne“,pretoajrozsudokvčasti,ktorouboložalobkyni

priznané bezdôvodné obohatenie za užívanie pozemkov v areáli kúpaliska Triton je správny, nakoľko
s vyššie uvedeným záverom, v zmysle ktorého kúpalisko Triton slúžilo na podnikanie sa stotožňuje
aj odvolací súd...“ Krajský súd v Košiciach v predmetnom rozhodnutí zdôraznil, že síce žalovaný
realizoval výstavbu kúpaliska Triton za účelom uspokojovania verejných potrieb, ako rekreácia a oddych
obyvateľov, no tieto potreby boli následne zabezpečované prostredníctvom podnikateľského subjektu

(Miestny podnik služieb, s.r.o. Košice), ktorý si v zmysle nájomnej zmluvy zo dňa 13.04.1994 prenajal
celý objekt kúpaliska Triton. Tento podnikateľský subjekt prevádzkoval kúpalisko Triton za účelom
dosiahnutia zisku, nakoľko nie je sporné, že vstup na kúpalisko bolo podmienené zaplatením vstupného,
ako jednej z podstatných zložiek príjmu prevádzkovateľa, a takto de facto išlo o podnikanie Mestskej
časti Košice – Juh, ktorá podnikala prostredníctvom vlastnej spoločnosti s ručením obmedzeným,

v ktorej bola aj jediným spoločníkom. Takto je prevádzkovateľ Miestny podnik služieb, s.r.o. Košice
nepochybne podnikateľom v zmysle § 2 ods. 2 písm. a) OBZ, pričom z vykonávania vyššie opísanej
podnikateľskej činnosti dosahoval aj príjmy, ktoré preukazujú žalovaným predložené účtovné závierky.
Na tejto skutočnosti nemení nič ani to, že žalovaný poskytoval na prevádzku kúpaliska dotácie, pretože
tieto môžu byť poskytované aj na podnikateľskú činnosť a v zmysle účtovných závierok sa jednalo

o výnosy kúpaliska Triton. Tvrdenie žalovaného o tom, že kúpalisko bolo stratové tiež nemení nič na
tom, že sa areál využíval na podnikateľské účely, nakoľko činnosť podnikateľa v prípade, že nedosahuje
zisk, stále neznamená, že prestáva byť podnikateľom v zmysle § 2 OBZ. Podnikaním v zmysle tejto
definície totiž nie je činnosť, ktorej výsledkom je nevyhnutne dosahovanie zisku, ale sa v danom prípadebude jednať o činnosť, ktorá sleduje úmysel dosiahnutia zisku. Nakoľko areál kúpaliska Triton slúžil na
podnikateľské účely, nemožno na ne aplikovať zákon č. 66/2009 Z.z., a teda vo vzťahu k pozemkom pod
stavbou kúpaliska Triton nemohlo vzniknúť zákonné vecné bremeno v prospech žalovaného. Obdobná

skutková a právna otázka iných žalobcov a totožného žalovaného bola predmetom rozhodovania
Krajského súd v Košiciach v konaniach vedených pod sp.zn. 3Co/139/2022, sp.zn. 6Co/77/2023, sp.zn.
6Co/70/2023,sp.zn.5Co/136/2021,kdeKrajskýsúdvKošiciachdospelkrovnakýmzáveromamalzato,
že v prípade uplatnenia nároku vlastníka pozemku za jeho užívanie žalovaným, t.j. mestom Košice, ktorý
si na daných pozemkoch postavil kúpalisko Triton, vzniká nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia,

pričom metu Košice v týchto prípadoch nevzniklo zákonné vecné bremeno v zmysle zákona č. 66/2009
Z.z..

31. Súd sa v zmysle vyššie uvedenej argumentácie stotožňuje s tvrdením žalobcu, že užívaním
pozemkov v jeho podielovom spoluvlastníctve žalovaným vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné
obohatenie. Bezdôvodné obohatenie predstavuje osobitný právny inštitút mimozmluvného záväzkového

práva. Cieľom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia v OZ je reparácia nerovnováhy, ku ktorej
dochádza bez relevantného právneho dôvodu v majetkovej sfére subjektov právnych vzťahov.
K majetkovej nerovnováhe dochádza v právnych vzťahoch pomerne pravidelne, avšak o bezdôvodnom
obohatení možno hovoriť výlučne vtedy, ak absentuje právny dôvod tejto majetkovej nerovnováhy.
Právnym dôvodom môže byť zákon alebo na základe zákona právne relevantná skutočnosť (napr.

zmluva, vznik škody a pod.). Primárnou funkciou právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je tak
náprava nespravodlivej majetkovej nerovnováhy vzniknutej z titulu absencie relevantného právneho
dôvodu. Hovoríme o funkcii reparačnej či reštitučnej. V širších právnych súvislostiach možno
uvažovať aj o funkcii výchovno-preventívnej. Na vznik osobitného záväzkovo - právneho vzťahu
z bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje kumulatívne splnenie zákonných predpokladov. Prvým

zákonným predpokladom je objektívna fakticita vzniku majetkovej výhody, či prospechu, merateľná
a vyjadriteľná všeobecným peňažným ekvivalentom. Pojmovým znakom tohto faktického stavu však
musí byť absencia relevantného právneho dôvodu vzniku tohto obohatenia (teda výnimočne zákon
alebo právna skutočnosť na základe zákona). Faktický stav majetkovej nerovnováhy subjektov právnych
vzťahov teda pojmovo vyžaduje bezdôvodnosť tohto stavu. Na vznik právneho vzťahu z bezdôvodného

obohatenia však nestačí existencia objektívnej skutočnosti vzniku majetkovej výhody určitého subjektu
práva bez právneho dôvodu. Toto obohatenie musí ísť „na úkor“ iného subjektu práva. To znamená, že
majetkový prírastok jedného subjektu sa musí v určitej peniazmi vyjadriteľnej miere prejaviť v majetkovej
sfére iného subjektu. Musí teda existovať určitá kauzálna väzba medzi obohatením sa jedného subjektu
(majetkový prospech) a úbytkom (ujmou) v majetkovej sfére iného subjektu (ŠTEVČEK, M. § 451

Pojem, funkcie a skutkové podstaty. In: ŠTEVČEK, M. a kol. Občiansky zákonník II. 2. vydání.
Praha: C. H. Beck, 2019, s. 1723 - 1725). V danom prípade bolo nesporne preukázané, že pozemky
v podielovom spoluvlastníctve žalobcu užíva bez akéhokoľvek právneho dôvodu žalovaný, ako vlastník
stavby kúpaliska Triton, ktoré sa nesporne nachádza na dotknutých pozemkoch. Stranami nebolo ani
tvrdené, ani preukázané, že by medzi nimi existoval nájomný alebo iný vzťah, no na strane druhej

žalobca je obmedzený v užívaní svojich nehnuteľností žalovaným. Takto je zrejmé, že žalovaný sa
na úkon žalobcu bezdôvodne obohacuje, nakoľko užíva pozemky v jeho podielovom spoluvlastníctve
bez právneho dôvodu. Preto má súd jednoznačne za to, že nárok žalobcu je nárokom na vydanie
bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 OZ, ktoré si v danom prípade uplatnil za obdobie dvoch rokov,
a to od 27.09.2022 do 27.09.2024, pričom žaloba na Okresný súd Banská Bystrica bola podaná dňa

27.09.2024. V zmysle § 107 ods. 1 OZ platí, že právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa
na jeho úkor obohatil. Z predmetného ustanovenia vyplýva, že v prípade uplatnenia nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia tak žalobca má urobiť v subjektívnej dvojročnej lehote. Nakoľko si v danom
prípade žalobca uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 27.09.2022 do

27.09.2024 a žaloba bola podaná na súd dňa 27.09.2024, je zrejmé, že k premlčaniu nároku žalobcu
nedošlo.

32. Žalobca výšku požadovaného nároku oprel o predložený znalecký posudok č. 7, ktorým bola určená
výška nájmu za pozemky v areáli kúpaliska Triton v sume 9,90 Eur/m2 ročne, pričom žalobca požaduje

„len“sumu6,-Eur/m2ročne.Jepotrebnézdôrazniť,žežalovanývýškutaktouplatnenéhonárokunijakým
spôsobom nerozporoval a nenavrhol vykonať ani prípadné kontrolné znalecké dokazovanie. Súd mal
preto za nesporné, že výška nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v celkovej sume 1.740,- Eur
je správna a priznal ju v plnej výške, a to vrátane príslušenstva tvoreného úrokmi z omeškania vo výške,ktorá neprekračuje výšku určenú podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, a podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Úroky z omeškania súd priznal v zmysle návrhu žalobcu od
druhého dňa nasledujúceho po doručení predžalobnej výzvy zo dňa 31.05.2024, ktorá neobsahovala
lehotu na plnenie.

33. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, a teda úspešnému žalobcovi súd priznal

nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP
súd v konaní nevzhliadol. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Mestský súd

Košice (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.